विश्वास-प्रस्तुतिः - ०१
०१ चत्वारो वर्णा ब्राह्मणक्षत्रियविट्शूद्राः ॥
Buhler - ०१
- There are four castes (varṇa, viz.) Brāhmaṇas, Kṣatriyas, Vaiśyas, and Śūdras. 1
मूलम् - ०१
०१ चत्वारो वर्णा ब्राह्मणक्षत्रियविट्शूद्राः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०२
०२ तेषां वर्णानुपूर्व्येण चतस्रो भार्या ब्राह्मणस्य ॥
Buhler - ०२
- (Males) belonging to them (may take) wives according to the order of the castes, (viz.) a Brāhmaṇa four, 2
मूलम् - ०२
०२ तेषां वर्णानुपूर्व्येण चतस्रो भार्या ब्राह्मणस्य ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०३
०३ तिस्रो राजन्यस्य ॥
Buhler - ०३
- A Kṣatriya three,
मूलम् - ०३
०३ तिस्रो राजन्यस्य ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०४
०४ द्वे वैश्यस्य ॥
Buhler - ०४
- A Vaiśya two,
मूलम् - ०४
०४ द्वे वैश्यस्य ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०५
०५ एका शूद्रस्य ॥
Buhler - ०५
- A Śūdra one.
मूलम् - ०५
०५ एका शूद्रस्य ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०६
०६ तासु पुत्राः सवर्णानन्तरासु सवर्णाः ॥
Buhler - ०६
- Sons begotten on (wives) of equal or of the next lower castes (are called) Savarṇas (of equal caste). 3
मूलम् - ०६
०६ तासु पुत्राः सवर्णानन्तरासु सवर्णाः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०७
०७ एकान्तरद्व्यन्तरास्व् अम्बष्ठौग्रनिषादाः ॥
Buhler - ०७
- (Those born) of (wives) of the second or third lower castes (become) Ambaṣṭhas, Ugras, and Niṣādas. 4
मूलम् - ०७
०७ एकान्तरद्व्यन्तरास्व् अम्बष्ठौग्रनिषादाः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०८
०८ प्रतिलोमास्व् आयोगवमागधवैणक्षत्तृपुल्कसकुक्कुटवैदेहकचण्डालः ॥ [k: क्षत्तु]
Buhler - ०८
- Of females wedded in the inverse order of the castes (are born) Āyogavas, Māgadhas, Vaiṇas, Kṣattṛs, Pulkasas, Kukkuṭakas, Vaidehakas, and Caṇḍālas. 5
मूलम् - ०८
०८ प्रतिलोमास्व् आयोगवमागधवैणक्षत्तृपुल्कसकुक्कुटवैदेहकचण्डालः ॥ [k: क्षत्तु]
विश्वास-प्रस्तुतिः - ०९
०९ अम्बष्ठात् प्रथमायां श्वपाकः ॥
Buhler - ०९
- An Ambaṣṭha (begets) on a female of the first (caste) a Śvapāka,
मूलम् - ०९
०९ अम्बष्ठात् प्रथमायां श्वपाकः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - १०
१० उग्राद् द्वितीयायां वैणः ॥
Buhler - १०
- An Ugra on a female of the second (caste) a Vaiṇa,
मूलम् - १०
१० उग्राद् द्वितीयायां वैणः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - ११
११ निषादात् तृतीयायां पुल्कसः ॥
Buhler - ११
- A Niṣāda on a female of the third (caste) a Pulkasa.
मूलम् - ११
११ निषादात् तृतीयायां पुल्कसः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - १२
१२ विपर्यये कुक्कुटः ॥
Buhler - १२
- In the contrary case a Kukkuṭaka (is produced).
मूलम् - १२
१२ विपर्यये कुक्कुटः ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - १३
१३ निषादेन निषाद्याम् आ पञ्चमाज् जातो ऽपहन्ति शूद्रताम् ॥
Buhler - १३
- . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
मूलम् - १३
१३ निषादेन निषाद्याम् आ पञ्चमाज् जातो ऽपहन्ति शूद्रताम् ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - १४
१४ तम् उपनयेत् षष्ठं याजयेत् ॥
Buhler - १४
- . . . . . . . . . . . . . . . . .
मूलम् - १४
१४ तम् उपनयेत् षष्ठं याजयेत् ॥
विश्वास-प्रस्तुतिः - १५
१५ सप्तमो ऽविकृतबीजः समबीजः सम इत्य् एषां संज्ञाःक्रमेण निपतन्ति ॥ [क् तोगेथेर् wइथ् १।८।१६।१४: तम् उपनयेत् षष्ठंयाजयेत् सप्तमो ऽविकृतो भवति]
Buhler - १५
MISSING
मूलम् - १५
१५ सप्तमो ऽविकृतबीजः समबीजः सम इत्य् एषां संज्ञाःक्रमेण निपतन्ति ॥ [क् तोगेथेर् wइथ् १।८।१६।१४: तम् उपनयेत् षष्ठंयाजयेत् सप्तमो ऽविकृतो भवति]
विश्वास-प्रस्तुतिः - १६
१६ त्रिषु वर्णेषु सादृश्याद् अव्रतो जनयेत् तु यान् । [k omits]
तान् सावित्रीपरिभ्रष्टान् व्रात्यान् आहुर् मनीषिणः । [k omits]
व्रात्यान् आहुर् मनीषिण इति ॥ [k omits]
Buhler - १६
- Now they quote also (the following verse).: But those sons whom an uninitiated man begets, the wise call Vrātyas, who are excluded from the Sāvitrī; (that is a rule which refers) in an equal manner to the three (highest) castes.’ 7
मूलम् - १६
१६ त्रिषु वर्णेषु सादृश्याद् अव्रतो जनयेत् तु यान् । [k omits]
तान् सावित्रीपरिभ्रष्टान् व्रात्यान् आहुर् मनीषिणः । [k omits]
व्रात्यान् आहुर् मनीषिण इति ॥ [k omits]
-
- Vasiṣṭha II, 1.
-
-5. Vasiṣṭha I, 24–25. ↩︎
-
Gautama IV, 16. ↩︎
-
Vasiṣṭha XVIII, 8. ↩︎
-
-12. Vasiṣṭha XVIII, 1-6; Gautama IV, 17-21. In the I. O. copy of the commentary there is a break, which extends from Sūtra 8 to the beginning of Adhyāya 10. ↩︎
-
-15. The text of the three Sūtras is exceedingly corrupt, and the Telugu copy of the commentary affords no help. It is, however, clear that the passage left out contained something which corresponded to Gautama IV, 22-23, and treated of the possibility of raising persons of a lower caste to a higher one by intermarriages continued for five or seven generations. The reading of K., which perhaps is the best, will show this: ’niṣādena niṣādyād ā pañcamājjātā bhavanti tam upanayet shaṣṭham yājayet saptamo ’vikṛtājīsamaṃjito saptamauñjīsama ity ekeṣāṃ saṃjñā krameṇa nipatanti.' ↩︎
-
Manu X, 20. ↩︎