३८ षोडशिग्रहः

३८ षोडशिग्रहः ...{Loading}...

( ३७-४० त्रिष्टुप् )सोम ऋषिः


भास्करोक्त-विनियोगः

1षोडशिनं गृह्णाति - आतिष्ठेत्यनुष्टुभा ॥

विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...

आ᳓ तिष्ठ वृत्रहन् र᳓थं
युक्ता᳓+++(क्तौ)+++ ते ब्र᳓ह्मणा ह᳓री ।
अर्वाची᳓नं+++(=अस्मदभिमुखं)+++ सु᳓ ते म᳓नो
ग्रा᳓वा कृणोतु वग्नु᳓ना+++(=वचनीयेन [अभिषवशब्देन])+++ ॥

003 ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
  • देवता - इन्द्रः
  • ऋषिः - गोतमो राहूगणः
  • छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum

आ᳓ तिष्ठ वृत्रहन् र᳓थं
युक्ता᳓ ते ब्र᳓ह्मणा ह᳓री
अर्वाची᳓नं सु᳓ ते म᳓नो
ग्रा᳓वा कृणोतु वग्नु᳓ना

Vedaweb annotation

Strata
Normal on metrical evidence alone


Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M


Morph
ā́ ← ā́ (invariable)

rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}

tiṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}

vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}

bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}

hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}

te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}

yuktā́ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, non-finite:PPP}

arvācī́nam ← arvācī́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}

mánaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}

sú ← sú (invariable)

te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}

grā́vā ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}

kr̥ṇotu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}

vagnúnā ← vagnú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}

पद-पाठः

आ । ति॒ष्ठ॒ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् । रथ॑म् । यु॒क्ता । ते॒ । ब्रह्म॑णा । हरी॒ इति॑ ।
अ॒र्वा॒चीन॑म् । सु । ते॒ । मनः॑ । ग्रावा॑ । कृ॒णो॒तु॒ । व॒ग्नुना॑ ॥

Hellwig Grammar
  • ā
  • [adverb]
  • “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”

  • tiṣṭhasthā
  • [verb], singular, Present imperative
  • “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”

  • vṛtrahan
  • [noun], vocative, singular, masculine
  • “Indra.”

  • rathaṃrathamratha
  • [noun], accusative, singular, masculine
  • “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”

  • yuktāyuj
  • [verb noun], nominative, dual
  • “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”

  • tetvad
  • [noun], dative, singular
  • “you.”

  • brahmaṇābrahman
  • [noun], instrumental, singular, neuter
  • “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”

  • harīhari
  • [noun], nominative, dual, masculine
  • “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”

  • arvācīnaṃarvācīnamarvācīna
  • [noun], accusative, singular, neuter
  • “favorable; backward; inclined(p).”

  • su
  • [adverb]
  • “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”

  • tetvad
  • [noun], genitive, singular
  • “you.”

  • manomanaḥmanas
  • [noun], accusative, singular, neuter
  • “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”

  • grāvāgrāvan
  • [noun], nominative, singular, masculine
  • “stone; millstone; grindstone; mountain.”

  • kṛṇotukṛ
  • [verb], singular, Present imperative
  • “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”

  • vagnunāvagnu
  • [noun], instrumental, singular, masculine
  • “cry.”

सायण-भाष्यम्

हे वृत्रहन् शत्रूणां हन्तरिन्द्र रथम् तिष्ठ आरोह । यस्मात् ते हरी त्वदीयावश्वौ ब्रह्मणा स्तोत्रलक्षणेन मन्त्रेण युक्ता रथेऽस्माभिर्योंजितौ तस्मात् त्वं रथमातिष्ठ। ते मनः त्वदीयं मनश्च ग्रावा अभिषवार्थं प्रवृत्तः पाषाणः वग्नुना वचनीयेनाभिषवशब्देन अर्वाचीनम् अस्मदभिमुखं सु कृणोतु सुष्ठु करोतु ॥ युक्ता । ‘सुपां सुलुक्’ इति आकारः । वग्नुना । ’ वचेर्गश्च ’ ( उ. सू. ३. ३१३ ) इति नुप्रत्ययो गकारश्चान्तादेशः ॥

भट्टभास्कर-टीका

हे वृत्रहन् रथम् आतिष्ठ । यस्मात् ते तव स्वभूतौ हरी अश्वौ ब्रह्मणा मन्त्रेण युक्ता युक्तौ । ‘सुपां सुलुक्’ इत्याकारः । तस्माद् रथम् आतिष्ठेति

किञ्च - ते तव मनः अर्वाचीनं अस्मद्-यज्ञाभिमुखं ग्रावा अभिषवाश्मा सुकृणोतु सुष्ठु करोतु वग्नुना वचनीयेन श्रवणीयेनाभिषव-शब्देन ॥

Wilson

English translation:

“Slayer of Vṛtra, ascend your chariot, for your horses have been yoked by prayer; may the stone (that bruises the Soma) attract, by its sound, your mind towards us.”

Jamison Brereton

Mount the chariot, Vr̥tra-smasher: your two fallow bays have been yoked with a sacred formulation.
Let the pressing stone with its call make your mind inclined hither.

Griffith

Slayer of Vrtra, mount thy car; thy Bay Steeds have been yoked by prayer.
May, with its voice, the pressing-stone draw thine attention hitherward.

Keith

Mount thy car, O slayer of Vrtra;
Thy steeds are yoked by our prayer;
May the pressing-stone with its voice
Incline thy mind towards us.

Geldner

Besteig den Wagen, o Vritratöter; deine Falben sind durch die erbauliche Rede angeschirrt! Der Preßstein soll durch sein Getöse doch ja deinen Sinn geneigt machen.

Grassmann

Besteig’ den Wagen, Vritrafeind; die Rosse hat Gebet geschirrt; Der Pressstein lenke deinen Sinn recht nahe her durch sein Getön.

Elizarenkova

Взойди на колесницу, о убийца Вритры!
Запряжены молитвой два твоих буланых коня.
Да обратит сюда твою мысль
Давильный камень (своим) шумом!

अधिमन्त्रम् (VC)
  • इन्द्र:
  • गोतमो राहूगणः
  • अनुष्टुप्
  • गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः

फिर सेनापति अपनी सेना के भृत्यों को क्या-क्या आज्ञा देवे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहा है ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - हे (वृत्रहन्) मेघ को सविता के समान शत्रुओं के मारनेहारे शूरवीर ! (ते) तेरे जिस (ब्रह्मणा) अन्नादिसामग्री से युक्त शिल्पि वा सारथि के चलाये हुए (हरी) पदार्थ को पहुँचाने वाले जलाग्नि वा घोड़े (युक्ता) युक्त हैं, उस (अर्वाचीनम्) भूमि, जल के नीचे-ऊपर आदि को जानेवाले (रथम्) रथ में तू (आतिष्ठ) बैठ (ग्रावा) मेघ के समान (वग्नुना) सुन्दर मधुर वाणी में वक्तृत्व को (सुकृणोतु) अच्छे प्रकार कर, उससे (ते) तेरा (मनः) विज्ञान वीरों को अच्छे प्रकार उत्साहित किया करे ॥ ३ ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः

भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। सभापतियों को योग्य है कि सेना में दो प्रकार के अधिकारी रक्खें। उनमें एक सेना को लड़ावे और दूसरा अच्छे भाषणों से योद्धाओं को उत्साहित करे। जब युद्ध हो तब सेनापति अच्छी प्रकार परीक्षा और उत्साह से शत्रुओं के साथ ऐसा युद्ध करावे कि जिससे निश्चित विजय हो और जब युद्ध बन्द हो जाये, तब उपदेशक योद्धा और सब सेवकों को धर्मयुक्त कर्म के उपदेश से अच्छे प्रकार उत्साहित करें, ऐसे करनेहारे मनुष्यों का कभी पराजय नहीं हो सकता ॥ ३ ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः

अन्वय: हे वृत्रहन् शूरवीर ! ते तव यस्मिन् ब्रह्मणा चालितौ हरी युक्ता स्तस्तमर्वाचीनं रथं त्वमातिष्ठ ग्रावेव वग्नुना वक्तृत्वं सुकृणोत्वित्थं ते मनो वीरान् सुष्ठूत्साहयतु ॥ ३ ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः

पुनः सेनाध्यक्षः स्वभृत्यान् प्रति किं किमादिशेदित्युपदिश्यते ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः

पदार्थान्वयभाषाः - (आ) अभितः (तिष्ठ) (वृत्रहन्) मेघं सवित इव शत्रुमतिविच्छेत्तः (रथम्) विमानादियानम् (युक्ता) सम्यक् सम्बद्धौ (ते) तव (ब्रह्मणा) अन्नादिसामग्र्या सह वर्त्तमानेन शिल्पिना सारथिना वा (हरी) हरणशीलावग्निजलाख्यौ तुरङ्गौ वा (अर्वाचीनम्) अधस्ताद् भूमिजलयोरुपगन्तारम् (सु) शोभने (ते) तव (मनः) विज्ञानम् (ग्रावा) मेघ इव विद्वान् यो गृणाति सः (कृणोतु) करोतु (वग्नुना) वाण्या। वग्नुरिति वाङ्नामसु पठितम्। (निघं०१.११) ॥ ३ ॥

दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः

भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। सभाध्यक्षैः सेनायां द्वावध्यक्षौ रक्ष्येतां तयोरेकः सेनापतिर्योधयिता द्वितीयो वक्तृत्वेनोत्साहायोपदेशकः। यदा युद्धं प्रवर्त्तेत तदा सेनापतिर्भृत्यान् सुपरीक्ष्योत्साह्य शत्रुभिः सह योधयेद्यतो ध्रुवो विजयस्स्याद् यदा युद्धं निवर्त्तेत तदोपदेशकः सर्वान् योद्धॄन् परिचारकांश्च शौर्यकृतज्ञता धर्म्मकर्मोपदेशेन सूत्साहयुक्तान् कुर्यादेवं कर्तॄणां कदाचित् पराजयो भवितुन्न शक्यते इति वेद्यम् ॥ ३ ॥

सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः

भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. सभापतींनी सेनेत दोन प्रकारचे अधिकारी ठेवावेत. एकाने सेनेला युद्ध करण्यास लावावे व दुसऱ्याने चांगल्या बोलण्याने योद्ध्यांना उत्साहित करावे. जेव्हा युद्ध होईल तेव्हा सेनापतीने चांगल्या प्रकारे परीक्षा करून उत्साहाने शत्रूबरोबर असे युद्ध करावे की निश्चित विजय होईल. युद्ध थांबल्यावर उपदेशक, योद्धे व सेवक यांना धर्मयुक्त कर्माचा उपदेश करून चांगल्या प्रकारे उत्साहित करावे. असे करणाऱ्याचा कधी पराभव होत नाही. ॥ ३ ॥


उपयाम-गृहीतः ...{Loading}...
मूलम् (संयुक्तम्)

उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒ऽसीन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिन॑ ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने॑ ॥

भास्करोक्त-विनियोगः

(ग्रहणम्)

उपयामगृहीतः ...{Loading}...
विश्वास-प्रस्तुतिः

उ॒प॒या॒म-गृ॑हीतो ऽसि।

Keith

Thou art taken with a support/ foundation.

मूलम्

उ॒प॒या॒मगृ॑हीतोऽसि।

भट्टभास्कर-टीका

उपयम्यन्ते स्वात्मन्येव नियम्यन्ते भूतजातान्यस्मिन् अभिन्नेधिकरणे इत्युपयामः पृथ्वी । ‘इयं वा उपयामः’ इति ब्राह्मणम् । ‘हलश्च’ इति घञ्, थाथादिस्वरेणान्तोदात्तत्वम् । तेन गृहीतस्त्वमसि ; कोन्यस्त्वां गृहीतुं क्षम इति भावः ; पृथिव्यापो गृहीष्यामीतिवत् । ‘तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । यद्वा - उपयामार्थं पृथिव्यर्थं गृहीतोसीति ; हे सोम ।

ननु ‘स्वाहा त्वा सुभवस्सूर्याय’ इति मन्त्रवर्णनात् सूर्यदेवत्यः कथं पृथिवीदेवत्यः स्यात् ? नैतद्देवताभिधानं ; पृथिवीवासिनां प्रजानां यागद्वारेण स्थित्यर्थं गृहीतोसीति स्तूयते । यद्वा - पृथिव्यपि देवतैवास्य ‘उपयामगृहीतोसीत्याहादितिदेवत्यास्तेन’ इति, अदितिः पृथ्वी । ‘चतुर्थी’ इति योगविभागात्समासः । ‘क्ते च’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । ‘इयं वा उपयामस्तस्मादिमां प्रजा अनु प्रजायन्ते’ इति ब्राह्मणम् ॥


उपयामगृहीतोसीति व्याख्यातम् । ‘इयं वा उपयामः’ तयैव गृहीतोसीति ।

विश्वास-प्रस्तुतिः

इन्द्रा॑य त्वा षो॒ड॒शिने॑ +++(ग्रहणमन्त्रः)+++ ।

Keith

to Indra of the Sodaśin thee!

मूलम्

उ॒प॒या॒मगृ॑हीतो॒ऽसीन्द्रा॑य त्वा षो॒ड॒शिने॑ +++(ग्रहणमन्त्रः)+++ ।

भट्टभास्कर-टीका

2-3ग्रहणसादने व्याख्याते ।
षोडशिनः षोडशेन स्तोत्रेण शस्त्रेण च तद्-वान् इन्द्रष् षोदशी
‘प्रजापतिर्देवेभ्यो यज्ञान्व्यादिशत्सरिरिचानोमन्यत स यज्ञानां षोडशधा’ इत्यादि ब्राह्मणम् ॥


भास्करोक्त-विनियोगः

(सादनम्)

विश्वास-प्रस्तुतिः

ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने॑ ॥ [38] +++(सादनमन्त्रः)+++

Keith

This is thy birthplace; to Indra of the Sodaśin thee!

मूलम्

ए॒ष ते॒ योनि॒रिन्द्रा॑य त्वा षोड॒शिने॑ ॥ [38] +++(सादनमन्त्रः)+++