सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ अपेहि ’ इति पञ्चर्चं त्रयोदशं सूक्तमाङ्गिरसस्य प्रचेतस आर्षम् । तृतीया त्रिष्टुप् पञ्चमी पङ्क्तिः । दुःस्वप्ननाशनं देवता । तथा चानुक्रान्तम्-अपेहि पञ्च प्रचेता दुःस्वप्नघ्नं पङ्य्त् न्तं त्रिष्टुम्मध्यम् ’ इति । लैङ्गिको विनियोगः ।।
Jamison Brereton
164 (990)
Against Nightmare
Pracetas Āṅgirasa
5 verses: anuṣṭubh 1, 2, 4, triṣṭubh 3, paṅkti 5
The Anukramaṇī labels this hymn duḥsvapnaghnam, literally “destroying bad dreams,” while Geldner titles it “Absolution from Sins” and Renou simply “Expiation.” None of these characterizations quite captures the varied semantic field of this brief hymn. It begins with the curt dismissal of an otherwise unknown “Lord of Thought” (or “Lord of Mind”), ordering him to go far away and speak to the goddess Dissolution (Nirr̥ti), who presides over chaos and calamity. The Lord of Thought is to provide her with some examples of men’s thoughts, in verse 2. These examples seem to be the sort of harmless self-delusions whereby people reassure themselves that all is going well for them. But in verses 3 and 4 the verbal behavior becomes less innocent—culminating in one of the worst offenses in Vedic India (and indeed Indo-Iranian), deceit (vs. 4). We ask various gods, including Indra “Lord of the Sacred Formulation” (voc. brahmaṇas pate), presumably Indra in his role as Br̥haspati, to distance these offenses from us. The final verse celebrates the success of this request and expresses our desire that all such offenses be visited on our enemy.
The unifying theme of the hymn is thus all sorts of mental and verbal action, whether harmless or hostile, whether done consciously (awake) or not (asleep), or even both (the “waking dream” of vs. 5).
01 अपेहि मनसस्पतेऽप - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपे॑हि मनसस्प॒तेऽप॑ क्राम प॒रश्च॑र ।
प॒रो निरृ॑त्या॒ आ च॑क्ष्व बहु॒धा जीव॑तो॒ मनः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अपे॑हि मनसस्प॒तेऽप॑ क्राम प॒रश्च॑र ।
प॒रो निरृ॑त्या॒ आ च॑क्ष्व बहु॒धा जीव॑तो॒ मनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दुःस्वप्नघ्नं
- ऋषिः - प्रचेताः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡पेहि मनसस् पते
अ꣡प क्राम पर꣡श् चर
परो꣡ नि꣡रृत्या आ꣡ चक्ष्व
बहुधा꣡ जी꣡वतो म꣡नः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
Morph
ápa ← ápa (invariable)
{}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
manasaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
cara ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
krāma ← √kramⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
parás ← parás (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cakṣva ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
nírr̥tyai ← nírr̥ti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
parás ← parás (invariable)
{}
bahudhā́ ← bahudhā́ (invariable)
{}
jī́vataḥ ← √jīv- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
mánaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अप॑ । इ॒हि॒ । म॒न॒सः॒ । प॒ते॒ । अप॑ । क्रा॒म॒ । प॒रः । च॒र॒ ।
प॒रः । निःऽऋ॑त्यै । आ । च॒क्ष्व॒ । ब॒हु॒धा । जीव॑तः । मनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- apehi ← ape ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “disappear; leave; deviate; want; dislodge.”
- manasas ← manas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- pate ← pati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- ‘pa ← apa
- [adverb]
- “away.”
- krāma ← kram
- [verb], singular, Present imperative
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
- paraś ← paras
- [adverb]
- “beyond; away; farther.”
- cara ← car
- [verb], singular, Present imperative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- paro ← paras
- [adverb]
- “beyond; away; farther.”
- nirṛtyā ← nirṛtyai ← nirṛti
- [noun], dative, singular, feminine
- “destruction; Nirṛti; adversity.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- cakṣva ← cakṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “watch; look.”
- bahudhā
- [adverb]
- “repeatedly; variously; multiply; a lot.”
- jīvato ← jīvataḥ ← jīv
- [verb noun], genitive, singular
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
- manaḥ ← manas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
हे मनसस्यते स्वप्नावस्थस्य मनसः स्वामिन् दुःस्वप्नाधिदेव अपेहि अपगच्छ । स्वप्नावस्थावतो मत्तो निर्गच्छ । निर्गत्य च अप क्राम । देशान्तरं गन्तुं पादौ विक्षिप । दूरदेशं गच्छेत्यर्थः । अपक्रम्य च परः परस्ताद्विप्रकृष्टे देशे चर यथेच्छं वर्तस्व । अपि च निर्ऋत्यै पापदेवतायै परः परस्ताद्वर्तमानायै आ चक्ष्व । वयं न बाधनीया इति प्रब्रूहि । जीवतः मम मनः बहुधा बहुप्रकारं भवति । भोक्तव्येषु बहुषु विषयेषूत्सुकं सत् वर्तते । अतस्तद्विनाशकं दुःस्वप्नदर्शनं नश्यत्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Lord of the mind, begone, depart, proceed to a distance; look at Nirṛti far off; the mind of a living beingis manifold.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Lord of the mind: i.e., sovereign of the mind when in the condition of sleep, the deity presiding overbad dreams; the miṇḍ.manifold: Nirukta 1.17: the mind is attentive to various objects, and is soon diverted fromany regard to evil dreams
Jamison Brereton
Go away, o Lord of Thought—stride away; move far away.
(When) far away, announce to Dissolution: “Of many kinds is the
thought of the living.
Griffith
AVAUNT, thou Master of the mind Depart, and vanish far away.
Look on Destruction far from hence. The live man’s mind is manifold.
Geldner
Geh fort, Herr des Sinnes, zieh fort, wandere in die Ferne! In der Ferne sage der Nirriti an: “Nach Vielem steht des Lebens Sinn.
Grassmann
Gehe hinweg, du Beherrscher des Sinnes [böser Traum, Krankheit, Schwindel oder dergleichen], ziehe von hinnen, geh in die Ferne; in der Ferne schaue auf die Nirriti hin, vielfach ist des Lebenden Sinn.
Elizarenkova
Прочь пошел, о Повелитель мысли!
Ступай прочь! Отправляйся вдаль!
(Там) вдали скажи Гибели:
Мысль живущего (бывает) о многом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- दुःस्वप्नघ्नम्
- प्रचेताः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में मानसिक रोग के मन केदुःसङ्कल्पको नष्ट करने के उपाय, परमात्मा की उपासना,शिवसङ्कल्प कहा है।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मनस्पते) हे मन के गिरानेवाले क्लेश देनेवाले रोग ! (अप इहि) मेरे शरीर से दूर हो जा (अपक्राम) भाग जा, उलटे मुँह हो जा (परः-चर) परे चला जा (निर्ऋत्यै) मृत्यु के लिये (परः-आ चक्ष्व) परे रहता हुआ न आवे, यह भलीभाँति कह, यतः (बहुधा) बहुत प्रकार के किए उपचारोंवाला (जीवतः-मनः) जीवन धारण करते हुए का मेरा मन है, इसमें निराशा नहीं है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - रोगी को निराश नहीं होना चाहिए, किन्तु रोग दूर करने के अनेक औषधोपचार करते हुए मानसिक संकल्प से रोग बढ़ने या मृत्यु तक को भगाने के लिये साहस धारण करना चाहिए ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अस्मिन् सूक्ते मानसिकरोगस्य मनसो दुःसङ्कल्पस्य नाशनं कर्तव्यं तदुपायश्च परमात्मोपासनं शिवसङ्कल्पश्चेति वर्ण्यते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मनस्पते) हे मनसः पातयितः ! क्लेशयितः ! रोग ! (अपेहि) मम शरीरात् खलु दूरं गच्छ (अपक्राम) प्लायस्व-पराङ्मुखः सन् (परः चर) परागच्छ (निर्ऋत्यै) मृत्यवे (परः-आचक्ष्व) परः सन् तिष्ठ नागच्छेत्याचक्ष्व-समन्तात् कथय, यतः (बहुधा मनः-जीवतः) बहुप्रकारेण कृतोपचारं जीवनः जीवनं धारयतो मम मनोऽस्ति नास्मिन् जीवननिराशा ॥१॥
02 भद्रं वै - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भ॒द्रं वै वरं॑ वृणते भ॒द्रं यु॑ञ्जन्ति॒ दक्षि॑णम् ।
भ॒द्रं वै॑वस्व॒ते चक्षु॑र्बहु॒त्रा जीव॑तो॒ मनः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
भ॒द्रं वै वरं॑ वृणते भ॒द्रं यु॑ञ्जन्ति॒ दक्षि॑णम् ।
भ॒द्रं वै॑वस्व॒ते चक्षु॑र्बहु॒त्रा जीव॑तो॒ मनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दुःस्वप्नघ्नं
- ऋषिः - प्रचेताः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
भद्रं꣡ वइ꣡ व꣡रं वृणते
भद्रं꣡ युञ्जन्ति द꣡क्षिणम्
भद्रं꣡ वैवस्वते꣡ च꣡क्षुर्
बहुत्रा꣡ जी꣡वतो म꣡नः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
Morph
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaí ← vaí (invariable)
{}
váram ← vára- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṇate ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣiṇam ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuñjanti ← √yuj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
cákṣuḥ ← cákṣus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaivasvaté ← vaivasvatá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bahutrā́ ← bahutrā́ (invariable)
{}
jī́vataḥ ← √jīv- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
mánaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
भ॒द्रम् । वै । वर॑म् । वृ॒ण॒ते॒ । भ॒द्रम् । यु॒ञ्ज॒न्ति॒ । दक्षि॑णम् ।
भ॒द्रम् । वै॒व॒स्व॒ते । चक्षुः॑ । ब॒हु॒ऽत्रा । जीव॑तः । मनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- vai
- [adverb]
- “surely; on the other hand; vai [word]; indeed.”
- varaṃ ← varam ← vara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; favor; wish; privilege; varac; wages.”
- vṛṇate ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- yuñjanti ← yuj
- [verb], plural, Present indikative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- dakṣiṇam ← dakṣiṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- bhadraṃ ← bhadram ← bhadra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- vaivasvate ← vaivasvata
- [noun], locative, singular, masculine
- “Yama; Vaivasvata.”
- cakṣur ← cakṣuḥ ← cakṣus
- [noun], nominative, singular, neuter
- “eye; look; visual perception; cakṣus [word]; sight.”
- bahutrā
- [adverb]
- jīvato ← jīvataḥ ← jīv
- [verb noun], genitive, singular
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
- manaḥ ← manas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
भद्रं वै शोभनमेव वरं वरणीयं दुःस्वप्नविनाशरूपं फलं वृणते सर्वे जनाः प्रार्थयन्ते । दक्षिणं प्रवृद्धं भद्रं शोभनं तत्फलं युञ्जन्ति प्राप्नुवन्ति च । वैवस्वते विवस्वतः पुत्रे यमे विषये भद्रं शोभनमेव चक्षुः दर्शनमहं प्रार्थये । दुःस्वप्नाधिदेवो वैवस्वतोऽस्मान्मा वाधताम् । भद्रमेव दर्शनमिह लोकेऽवस्थानलक्षणं करोत्वित्यर्थः । बहुत्रा बहुषु हि विषयेषु जीवतः मम मनः वर्तते ॥
Wilson
English translation:
“Men solicit the boon of good fortune, they acquire abundant good fortune, (I desire) the auspicioussight of Vaivasvat; the mind of a living being is variously (directed).”
Jamison Brereton
“Lucky is the choice they make; lucky the right (horse) they yoke; lucky the eye (they keep) on the son of Vivasvant [=Yama] (—or so they think). In many places is the thought of the living.”
Griffith
A happy boon do men elect, a mighty blessing they obtain.
Bliss with Vaivasvata they see. The live man’s mind seeks many a place.
Geldner
Gute Wahl fürwahr treffen sie, ein gutes Handpferd schirren sie an. Guter Blick ist bei dem Vivasvatsohne, dem Yama. Nach vielem Steht der Sinn des Lebenden.
Elizarenkova
Хороший выбор поистине делают они.
Хорошего коня запрягают справа.
Хороший взгляд у сына Вивасвата.
Мысль живущего (бывает) во многих местах.
अधिमन्त्रम् (VC)
- दुःस्वप्नघ्नम्
- प्रचेताः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भद्रं वरं वै वृणते) कल्याणकर वरणीय वस्तु को ही चाहते हैं (भद्रं दक्षिणं युञ्जन्ति) कल्याणकर शक्ति वैभव को आत्मा में युक्त करते हैं, यह प्रवृत्ति सबकी है (भद्रं वैवस्वते चक्षुः) कल्याणकर दर्शन काल-समय के लिये रखते हैं कि हम चिरजीवित रहें, जीवन के लम्बे समय के लिये दर्शनाकाङ्क्षा रहे (बहुत्र जीवतः-मनः) बहुत अवसरों पर जीवनधारण करनेवाले के समान मेरा मन बना है, बना रहे ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य को कल्याणकर वस्तु को चाहना, कल्याणकर शक्ति वैभव आत्मा में सात्म्य करना, धारण करना और अपने जीवनकाल के लिए कल्याणकर दर्शन प्रतीक्षारूप में रखना चाहिए, यह जीवित रहनेवाले का मन होना चाहिए ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भद्रं वरं वै वृणते) कल्याणकरं वरणीयं वस्तु हि जनाः खलु याचन्ते (भद्रं दक्षिणं युञ्जन्ति) कल्याणकरं शक्तिवैभवमात्मनि युक्तं कुर्वन्ति योजयन्ति-इति प्रवृत्तिर्विदुषां साधारणानां च (भद्रं वैवस्वते चक्षुः) कल्याणकरं दर्शनं कालाय समयाय रक्षन्ति यद् वयं चिरञ्जीवेमेत्याकाङ्क्षन्ति (बहुत्र जीवतः-मनः) बहुषु खल्ववसरेषु जीवनं धारयतो जनस्येव मम मनोऽस्तीति निश्चिनुयात् ॥२॥
03 यदाशसा निःशसाभिशसोपारिम - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदा॒शसा॑ निः॒शसा॑भि॒शसो॑पारि॒म जाग्र॑तो॒ यत्स्व॒पन्तः॑ ।
अ॒ग्निर्विश्वा॒न्यप॑ दुष्कृ॒तान्यजु॑ष्टान्या॒रे अ॒स्मद्द॑धातु ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदा॒शसा॑ निः॒शसा॑भि॒शसो॑पारि॒म जाग्र॑तो॒ यत्स्व॒पन्तः॑ ।
अ॒ग्निर्विश्वा॒न्यप॑ दुष्कृ॒तान्यजु॑ष्टान्या॒रे अ॒स्मद्द॑धातु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दुःस्वप्नघ्नं
- ऋषिः - प्रचेताः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡द् आश꣡सा निःश꣡सा अभिश꣡सा
उपारिम꣡ जा꣡ग्रतो य꣡त् स्वप꣡न्तः
अग्नि꣡र् वि꣡श्वानि अ꣡प दुष्कृता꣡नि
अ꣡जुष्टानि आरे꣡ अस्म꣡द् दधातु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
abhiśásā ← abhiśás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
āśásā ← āśás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
niḥśásā ← niḥśás- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jā́grataḥ ← √gr̥- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, voice:ACT}
svapántaḥ ← √svap- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
upārimá ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
{}
duṣkr̥tā́ni ← duṣkr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ájuṣṭāni ← ájuṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
āré ← āré (invariable)
{}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
dadhātu ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । आ॒ऽशसा॑ । निः॒ऽशसा॑ । अ॒भि॒ऽशसा॑ । उ॒प॒ऽआ॒रि॒म । जाग्र॑तः । यत् । स्व॒पन्तः॑ ।
अ॒ग्निः । विश्वा॑नि । अप॑ । दुः॒ऽकृ॒तानि॑ । अजु॑ष्टानि । आ॒रे । अ॒स्मत् । द॒धा॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- āśasā ← āśas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- niḥśasābhiśasopārima ← niḥśasā ← niḥśas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- niḥśasābhiśasopārima ← abhiśasā ← abhiśas
- [noun], instrumental, singular, feminine
- niḥśasābhiśasopārima ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- niḥśasābhiśasopārima ← ārima ← ṛch
- [verb], plural, Perfect indicative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- jāgrato ← jāgrataḥ ← jāgṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “wake; watch; awaken; wake up; oversee.”
- yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- svapantaḥ ← svap
- [verb noun], nominative, plural
- “sleep; numb; fall asleep.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvāny ← viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- duṣkṛtāny ← duṣkṛtāni ← duṣkṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “evil; misdemeanor; sin.”
- ajuṣṭāny ← ajuṣṭāni ← ajuṣṭa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “unpleasant.”
- āre
- [adverb]
- “far.”
- asmad ← asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- dadhātu ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
यत् दुष्कृतम् आशसा आशंसनेनाभिलाषेण जाग्रतः जागरणावस्थायां वर्तमाना वयम् उपारिम उपगतवन्तः स्म यत् च स्वपन्तः स्वप्नावस्थां प्राप्ता उपगतवन्तः स्म । तथा निःशसा निःशंसनेन निर्गताभिलाषेण अभिशसा अभिगताभिलाषेण च कारणेनावस्थाद्वये यद्दुष्कृतमुपागच्छेम । तानि विश्वानि सर्वाणि अजुष्टानि असेव्यान्यप्रियाणि वा दुष्कृतानि दुष्कर्माणि अग्निः अस्मत् आरे अस्मत्तो दूरदेशे अप दधातु अपकृष्य स्थापयतु ॥
Wilson
English translation:
“Whatever sin we have committed by speaking to (others), speaking against (others), speaking (evil)about (others), whether walking or sleeping, may Agni remove all such hateful sins far from us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
By speaking:āśasā = abhilāṣeṇa, by desire
Jamison Brereton
Whatever pass we’ve reached by hope, by blame, by curse, when awake or sleeping.
let Agni put away, at a distance from us, all those things ill-done and unpleasing.
Griffith
If by address, by blame, by imprecation we have committed sin, awake or sleeping,
All hateful acts of ours, all evil doings may Agni bear away to distant places.
Geldner
Was wir absichtlich, unabsichtlich, in übler Absicht versehen haben, im Wachen, was im Schlafe, all diese unlieben Sünden soll Agni weit von uns wegtun.
Elizarenkova
Если намеренно, ненамеренно, со злым намерением
Мы провинились, бодрствующие или спящие,
Агни все (эти) отвратительные грехи
Пусть прогонит от нас далеко прочь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- दुःस्वप्नघ्नम्
- प्रचेताः
- भुरिगार्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो मानसिक दुष्कर्म (आशसा) आकाङ्क्षा से-इच्छा से (निः शसा) बिना आकाङ्क्षा-अनिच्छा से (अभिशसा) अभिगत काङ्क्षा वासना से (जाग्रतः) जागते हुए (यत्) जिसे वो (स्वपन्तः) सोते हुए (उपारिम) उपगत हो-प्राप्त हो (अग्निः) ज्ञानप्रकाशस्वरूप परमात्मा (विश्वानि दुष्कृतानि-अजुष्टानि) मानसिक पाप फल सेवन से प्रथम ही (अस्मत्) हमारे से (आरे) दूर (अप दधातु) फेंक दे-नष्ट कर दे ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की स्तुति उपासना करने से जो मानसिक पाप कर्म में न आए हुए केवल मन में ही हैं, वे इच्छापूर्वक हों या अनिच्छा से या पूर्व की वासना से प्रथम ही नष्ट हो जाया करते हैं, अतः शिवसंकल्प के साथ परमात्मा की स्तुति उपासना करनी चाहिए ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यद् दुष्कर्म मानसम् (आशसा) आकाङ्क्षया (निः शसा) निः काङ्क्षया (अभि शसा) अभिगतकाङ्क्षया-वासनया (जाग्रतः) जाग्रतः सन्तः (यत्) यच्च (स्वपन्तः) स्वप्नं गृह्णन्तः (उपारिम) उपगच्छेम-प्राप्नुम (अग्निः) ज्ञानप्रकाशस्वरूपः परमात्मा (विश्वानि दुष्कृतानि-अजुष्टानि) सर्वाणि मानसिपापानि फलसेवनात् पूर्वाणि (अस्मत्) अस्मत्तः (आरे) दूरम् (अपदधातु) क्षिपतु ॥३॥
04 यदिन्द्र ब्रह्मणस्पतेऽभिद्रोहम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदि॑न्द्र ब्रह्मणस्पतेऽभिद्रो॒हं चरा॑मसि ।
प्रचे॑ता न आङ्गिर॒सो द्वि॑ष॒तां पा॒त्वंह॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑न्द्र ब्रह्मणस्पतेऽभिद्रो॒हं चरा॑मसि ।
प्रचे॑ता न आङ्गिर॒सो द्वि॑ष॒तां पा॒त्वंह॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दुःस्वप्नघ्नं
- ऋषिः - प्रचेताः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡द् इन्द्र ब्रह्मणस् पते
अभिद्रोहं꣡ च꣡रामसि
प्र꣡चेता न आङ्गिरसो꣡
द्विषता꣡म् पातु अं꣡हसः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
Morph
brahmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhidrohám ← abhidrohá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cárāmasi ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
āṅgirasáḥ ← āṅgirasá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prácetāḥ ← prácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áṁhasaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
dviṣatā́m ← √dviṣ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
pātu ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । ब्र॒ह्म॒णः॒ । प॒ते॒ । अ॒भि॒ऽद्रो॒हम् । चरा॑मसि ।
प्रऽचे॑ताः । नः॒ । आ॒ङ्गि॒र॒सः । द्वि॒ष॒ताम् । पा॒तु॒ । अंह॑सः ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- brahmaṇas ← brahman
- [noun], genitive, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- pate ← pati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- ‘bhidrohaṃ ← abhidroham ← abhidroha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “misdemeanor.”
- carāmasi ← car
- [verb], plural, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- pracetā ← pracetāḥ ← pracetas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- āṅgiraso ← āṅgirasaḥ ← āṅgirasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aṅgiras; Brihaspati; Bṛhaspati; Jupiter.”
- dviṣatām ← dviṣ
- [verb noun], genitive, plural
- “hate; dislike.”
- pātv ← pātu ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- aṃhasaḥ ← aṃhas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र हे ब्रह्मणस्पते युवयोर्विषये यत् अभिद्रोहम् अभितो द्रोहकं पापं दुःस्वप्नकारणं चरामसि आचरामः कुर्मः तस्मादभिद्रोहादस्मात् रक्षतमिति शेषः । अपि च आङ्गिरसः अङ्गिरोभिः स्तोतृभिः सबान्धवः प्रचेताः प्रकृष्टज्ञानो वरुणश्च द्विषतां द्वेष्टॄणाम् अंहसः तत्कर्तृकादस्मद्विषयात्पापात् नः अस्मान् पातु रक्षतु । यद्वा । विभक्तिव्यत्ययः । आङ्गिरसमङ्गिरोगोत्रं प्रचेतसमृषिं नः । वचनव्यत्ययः । मां द्विषतामंहसः पातु । प्रकृतत्वादिन्द्र इति गम्यते ॥
Wilson
English translation:
“O Indra, O Brahmaṇaspati, whatever sin we run into, (save us thereform), and may Pracetas of theAṅgirasas protect us from the malignity of our enemies.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Pracetas: may be a reference to Varuṇa; or,
Jamison Brereton
O Indra, lord of the sacred formulation, if we practice deceit,
let the attentive Āṅgiras protect us from the coercion of those who
hate us.
Griffith
When, Indra, Brahmanaspati, our deeds are wrongful and unjust,
May provident Angirasa prevent our foes from troubling, us.
Geldner
Wenn wir, Indra, Brahmanaspati, eine Sünde begehen, so soll uns der vorsorgende Angirase vor der Bedrängnis der Feinde schützen.
Elizarenkova
Если, о Индра, о Брахманаспати,
Мы наносили оскорбление,
Провидец из Ангирасов
Пусть защитит нас от притеснения ненавистников!
अधिमन्त्रम् (VC)
- दुःस्वप्नघ्नम्
- प्रचेताः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र ब्रह्मणस्पते) हे ऐश्वर्यवन् वेदस्वामी परमात्मन् ! (यत्) जो (अभिद्रोहम्) वैर हिंसाभाव (चरामसि) हम सेवन करते हैं (आङ्गिरसः) अङ्गोंवाले आत्मा में रमण करनेवाला या उसको रसीला बनानेवाला सर्वज्ञ परमात्मा (द्विषताम्) द्वेष करनेवालों के सम्बन्धी (अंहसः) पाप से (नः) हमारी (पातु) रक्षा करे ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य के अन्दर विरोधी जन के प्रति द्रोहभाव या हिंसाभाव उत्पन्न हो जाता है, उसे अन्तर्यामी सर्वज्ञ परमात्मा ही जानता है तथा विरोधी द्वेष करनेवाले हमारे प्रति जो पाप भाव रखते हैं, वह सर्वज्ञ परमात्मा उनसे रक्षा करे। न हमारे अन्दर द्रोह हो और न विरोधी के अन्दर द्रोह हो ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र ब्रह्मणस्पते) हे ऐश्वर्यवन् वेदज्ञानस्य स्वामिन् परमात्मन् ! (यत्-अभिद्रोहं चरामसि) यत्खलु कमभिद्रोहं हिंसाभावं वयं चरामः अतः परोक्षेणोच्यते (आङ्गिरसः प्रचेताः) अङ्गिषु-आत्मसु रममाणो रसयिता वा सर्वज्ञः स परमात्मा (द्विषताम्-अहंसः नः पातु) द्विषतां सम्बन्धिनः पापात् खल्वस्मान् रक्षतु ॥४॥
05 अजैष्माद्यासनाम चाभूमानागसो - पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अजै॑ष्मा॒द्यास॑नाम॒ चाभू॒माना॑गसो व॒यम् ।
जा॒ग्र॒त्स्व॒प्नः सं॑क॒ल्पः पा॒पो यं द्वि॒ष्मस्तं स ऋ॑च्छतु॒ यो नो॒ द्वेष्टि॒ तमृ॑च्छतु ॥
मूलम् ...{Loading}...
अजै॑ष्मा॒द्यास॑नाम॒ चाभू॒माना॑गसो व॒यम् ।
जा॒ग्र॒त्स्व॒प्नः सं॑क॒ल्पः पा॒पो यं द्वि॒ष्मस्तं स ऋ॑च्छतु॒ यो नो॒ द्वेष्टि॒ तमृ॑च्छतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दुःस्वप्नघ्नं
- ऋषिः - प्रचेताः
- छन्दः - पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अ꣡जैष्माद्या꣡सनाम च
अ꣡भूमा꣡नागसो वय꣡म्
जाग्रत्स्वप्नः꣡ संकल्पः꣡ पापो꣡
यं꣡ द्विष्म꣡स् तं꣡ स꣡ ऋछतु
यो꣡ नो द्वे꣡ष्टि त꣡म् ऋछतु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (525);; repeated line
popular;; epic anuṣṭubh (525);; repeated line
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
popular;; epic anuṣṭubh (525)
Morph
adyá ← adyá (invariable)
{}
ájaiṣma ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ásanāma ← √sanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
ábhūma ← √bhū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ánāgasaḥ ← ánāgas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
jāgratsvapnáḥ ← jāgratsvapná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pāpáḥ ← pāpá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saṁkalpáḥ ← saṁkalpá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dviṣmáḥ ← √dviṣ- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥chatu ← √r̥- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dvéṣṭi ← √dviṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
r̥chatu ← √r̥- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अजै॑ष्म । अ॒द्य । अस॑नाम । च॒ । अभू॑म । अना॑गसः । व॒यम् ।
जा॒ग्र॒त्ऽस्व॒प्नः । स॒म्ऽक॒ल्पः । पा॒पः । यम् । द्वि॒ष्मः । तम् । सः । ऋ॒च्छ॒तु॒ । यः । नः॒ । द्वेष्टि॑ । तम् । ऋ॒च्छ॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ajaiṣmādyāsanāma ← ajaiṣma ← ji
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- ajaiṣmādyāsanāma ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- ajaiṣmādyāsanāma ← asanāma ← san
- [verb], plural, Thematic aorist (Ind.)
- “win; get; gain.”
- cābhūmānāgaso ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cābhūmānāgaso ← abhūma ← bhū
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- cābhūmānāgaso ← anāgasaḥ ← anāgas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “blameless; impeccant.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- jāgratsvapnaḥ ← jāgrat ← jāgrant
- [noun], neuter
- jāgratsvapnaḥ ← svapnaḥ ← svapna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dream; sleep.”
- saṃkalpaḥ ← saṃkalpa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “decision; purpose; desire; plan; idea; determination.”
- pāpo ← pāpaḥ ← pāpa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “evil; dangerous; wicked; pāpa [word].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dviṣmas ← dviṣmaḥ ← dviṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “hate; dislike.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ṛcchatu ← ṛch
- [verb], singular, Present imperative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- dveṣṭi ← dviṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “hate; dislike.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ṛcchatu ← ṛch
- [verb], singular, Present imperative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन् काले अजैष्म । जेतव्यानि सर्वाणि जितवन्तोऽभूम दुःस्वप्नस्य नष्टत्वात्। तदनन्तरम् असनाम च संभक्तव्यानि च समभजाम । तथा वयम् अनागसः अनपराधाश्च अभूम । जाग्रत्स्वप्नावस्थयोः संबन्धी पापः पापफलरूपः सः संकल्पः दुःस्वप्नाध्यवसायः यं शत्रुं वयं द्विष्मः तम् ऋच्छतु प्राप्नोतु । यः च नः अस्मान् द्वेष्टि तमृच्छतु प्राप्नोतु ॥॥२२ ॥
Wilson
English translation:
“We have triumphed today, we have won, we have become free from guilt; may evil designs formed inwaking or sleep be transferred to him whom we hate, be transferred to him who hates us.”
Jamison Brereton
We have conquered today, and we have won: we have become without offense.
The waking dream, the evil intent—let it land on him whom we hate, let it land on him who hates us.
Griffith
We have prevailed this day and won: we are made free from sin and guilt.
Ill thoughts, that visit us awake or sleeping, seize the man we hate, yea, seize the man who hateth us.
Geldner
Wir haben heute gesiegt und gewonnen, wir sind der Sünde ledig geworden. Der böse Traum im Wachen, die böse Absicht, soll auf den fallen, den wir hassen, soll auf den fallen, der uns haßt.
Elizarenkova
Мы победили сегодня и мы добились:
Мы стали безгрешными!
Сон, ставшей явью, замысел дурной
Пусть настигнет того, кого мы ненавидим,
Пусть настигнет того, кто нас ненавидит!
अधिमन्त्रम् (VC)
- दुःस्वप्नघ्नम्
- प्रचेताः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) हम (अनागसः) पापरहित (अभूम) होवें, तो (अद्य) आज ही (अजैष्म) शत्रु को जीत लें-जीत सकें (च) तथा (असनाम) सुख के सम्भाजी होजावें (जाग्रत्) जाग्रत् अवस्थावाला (स्वप्नः) स्वप्न अवस्थावाला (पापः सङ्कल्पः) पापकारी संकल्प जिस मनुष्य का हो (यं द्विष्मः) जिसके प्रति हम द्वेष करते हैं (तं स-ऋच्छतु) उसको वह प्राप्त होवे (यः-नः-द्वेष्टि) जो हमारे प्रति द्वेष करता है (तम्-ऋच्छतु) उसके प्रति प्राप्त हो ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य यदि पापरहित हो जावे, तो अपने विरोधियों पर विजय पा सकता है और सुखद वस्तुओं का सम्भाजक सम्यक् सेवन करनेवाला बन सकता है, अन्य मनुष्य का पापसंकल्प उसी को प्राप्त होता है, जो द्वेष करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्-अनागसः-अभूम) वयं पापरहिताः-भवेम (अद्य) अद्यैव (अजैष्म) शत्रून् जितवन्तो भवेम (च) तथा (असनाम) सुख-सम्भाजिनो भवेम (जाग्रत्-स्वप्नः) जाग्रदवस्थाकः स्वप्नावस्थाकः (पापः सङ्कल्पः) पापकारी सङ्कल्पो यस्य जनस्य (यं द्विष्मः) यं वयं दुष्टं द्विष्मः (तं सः-ऋच्छतु) तं प्रति स गच्छतु (यः-नः-द्वेष्टि) यो दुष्टोऽस्मान् द्वेष्टि (तम्-ऋच्छतु) तं प्रति प्राप्नोतु ॥५॥