सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ तव त्ये’ इति षडृचं दशमं सूक्तमुरुनाम्नः पुत्रस्याङ्गाख्यस्यार्षं जागतमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं – तव त्ये षळङ्ग औरवो जागतम्’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
138 (964)
Indra
Aṅga Aurava
6 verses: jagatī
This short hymn celebrating a number of Indra’s great deeds is surprisingly obscure. It begins without much difficulty, with two verses devoted to the opening of the Vala cave, though even here there are some puzzles. The second verse ends with the triumphant appearance of the sun after the cave is opened.
This appearance seems to set the theme for the remaining verses of the hymn: though these four verses treat several different deeds of Indra (the destruc tion of Pipru’s fortresses in vss. 3–4, the Vr̥tra smashing in at least part of vs. 5), they share a preoccupation with what we might call the deregulation of cosmic time and Indra’s participation in and repair of these problems. In 3a the Sun “unhitched his chariot in the middle of heaven,” an image that seems to suggest that the normal daily progress of the sun through the sky stopped abruptly and time stood still. This may, or may not, be a version of Indra’s stealing the wheel of the Sun (see, e.g., V.29, 31; IV.30.4–5). Two factors favor the identification of the two mythic allusions. On the one hand, Kutsa generally appears associated with Indra’s theft of the Sun’s wheel, and he appears in our verse 1. On the other, the final pāda of our hymn (6c) may refer, very indirectly, to the restoration of the Sun’s wheel in heaven (see below).
Similar to the stopping of the Sun’s chariot in 3a is the striking incident in 5cd, also referred to elsewhere (though rarely; see esp. II.15.6, IV.30.8–11), in which Indra smashes the cart of the goddess Dawn, and she runs away in fear. Again, this seems to involve a perturbation of the ordinary progress of time. In between, 4c presents the sun and the moon in some relationship, which is entirely unclear but which does not seem entirely positive.
The second half of the final verse (6) seems to show Indra remedying the situa tion, perhaps restoring both nightly and daily cosmic time. In 6c he places in heaven1624 X.139
“the apportioner of the months,” presumably the moon, while in 6d “the father” (pitā́, the final word of the hymn), presumably Father Heaven, “bears the circlet split apart by you [=Indra].” If we are correct that the stopping of the Sun’s chariot in 3a is a preliminary to the stealing of his chariot-wheel, then the “wheel-segment” borne by Heaven could be the disc of the Sun now restored to its proper place.
However, much remains unclear in this hymn, and the interpretations given here are quite tentative.
01 तव त्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तव॒ त्य इ॑न्द्र स॒ख्येषु॒ वह्न॑य ऋ॒तं म॑न्वा॒ना व्य॑दर्दिरुर्व॒लम् ।
यत्रा॑ दश॒स्यन्नु॒षसो॑ रि॒णन्न॒पः कुत्सा॑य॒ मन्म॑न्न॒ह्य॑श्च दं॒सयः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तव॒ त्य इ॑न्द्र स॒ख्येषु॒ वह्न॑य ऋ॒तं म॑न्वा॒ना व्य॑दर्दिरुर्व॒लम् ।
यत्रा॑ दश॒स्यन्नु॒षसो॑ रि॒णन्न॒पः कुत्सा॑य॒ मन्म॑न्न॒ह्य॑श्च दं॒सयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त꣡व त्य꣡ इन्द्र सखिये꣡षु व꣡ह्नय
ऋत꣡म् मन्वाना꣡ वि꣡ अदर्दिरुर् वल꣡म्
य꣡त्रा दशस्य꣡न्न् उष꣡सो रिण꣡न्न् अपः꣡
कु꣡त्साय म꣡न्मन्न् अहि꣡यश् च दंस꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sakhyéṣu ← sakhyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
váhnayaḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
adardiruḥ ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
manvānā́ḥ ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
daśasyán ← √daśasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
riṇán ← √rī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ahyàḥ ← ahī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
daṁsáyaḥ ← √daṁs- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
kútsāya ← kútsa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mánman ← mánman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तव॑ । त्ये । इ॒न्द्र॒ । स॒ख्येषु॑ । वह्न॑यः । ऋ॒तम् । म॒न्वा॒नाः । वि । अ॒द॒र्दि॒रुः॒ । व॒लम् ।
यत्र॑ । द॒श॒स्यन् । उ॒षसः॑ । रि॒णन् । आ॒पः । कुत्सा॑य । मन्म॑न् । अ॒ह्यः॑ । च॒ । दं॒सयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tya ← tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sakhyeṣu ← sakhya
- [noun], locative, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- vahnaya ← vahnayaḥ ← vahni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- manvānā ← manvānāḥ ← man
- [verb noun], nominative, plural
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- adardirur ← adardiruḥ ← dardar ← √dṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “cleave.”
- valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- daśasyann ← daśasyan ← daśasy
- [verb noun], nominative, singular
- uṣaso ← uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- riṇann ← riṇan ← ri
- [verb noun], nominative, singular
- “free; liberate; run; let go of.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- kutsāya ← kutsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- manmann ← manman
- [noun], locative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- ahyaś ← ahyaḥ ← hi
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- daṃsayaḥ ← daṃsay ← √daṃs
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तव सख्येषु सखित्वेषु सत्सु त्ये ते प्रसिद्धः वह्नयः वोढारो हविषां स्तुतीनां वा अत एव ऋतं यज्ञं मन्वानाः अवबुध्यमानाः अङ्गिरसः वलं गवामपहर्तारमेतत्संज्ञकमसुरं व्यदर्दिरुः अत्यर्थं व्यदारयन् । ‘दॄ विदारणे । अस्मात् यङ्लुगन्तात् लुङि ‘सिजभ्यस्त° । इति झेर्जुः । ‘जुसि च ’ इति गुणः । व्यत्ययेनेत्वम् । अपि च यत्र यस्मिन् काले मन्मन् मन्मनि स्तोत्रे सति कुत्साय महर्षये उषसः उषःकालान् वृत्रेणावृतत्वात् पूर्वमसत्प्रायांस्तदपनोदनेन दशस्यन् प्रयच्छन् तथा अपः वृत्रेणावृतान्युदकानि च रिणन् तस्मान्निर्गमयन् वर्तते । ‘री गतिरेषणयोः । क्रैयादिकः । प्वादीनां ह्रस्वत्वम् । तदानीम् अह्यः अहेर्वृत्रस्य च दंसयः कर्माणि वितथान्यासन्नित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The bearers of oblations (the Aṅgirasas), Indra honouring the sacrifice, have through your friendshiptorn Vala to pieces, when praise (being offered) desiring to give the dawns to Kutsa (you were engaged in)freeing the waters, and Ahi’s exploits (were foiled).”
Jamison Brereton
In partnership with you, Indra, these conveyors (of songs), conceiving the truth, thoroughly split apart the Vala cave,
when, showing favor to the dawns, making the waters flow, you exerted your wondrous power (on them) and on the fertile cows, for the sake of Kutsa and at his thought.
Griffith
ALLIED with thee in friendship, Indra, these, thy priests, remembering Holy Law, rent Vrtra limb from limb,
When they bestowed the Dawns and let the waters flow, and when thou didst chastise dragons at Kutsa’s call.
Geldner
In deiner Freundschaft, Indra, haben jene Opferleiter auf Wahrheit bedacht die Höhle aufgesprengt, in der du den Usas Gunst erwiesest, die Wasser laufen ließest, dem Kutsa in seiner Absicht beistandest und die Mutterkühe leistungsfähig machtest.
Grassmann
Mit dir im Bunde haben jene fahrenden das Werk bedenkend, Indra, das Versteck zersprengt, Wo Wasser sie ergossen, hold dem Morgenroth, und du die Drachen züchtigtest auf Kutsa’s Ruf.
Elizarenkova
a:предводители (жертвы) (vahnayah) – По Саяне, это Ангирасы
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में मेघ से वृष्टि गिराने के प्रकार तथा शत्रु के परास्त करने की विधियाँ दर्शाई हैं। उसका फल प्रजा के लिये हो, यह कहा गया है।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे विद्युद्देव ! या राजन् ! (तव सख्येषु) तेरे मित्र भावों में (त्ये वह्नयः) हे मेघ के वहन करनेवाले मरुत्-हवाएँ-वायुवें-या कार्यभार के वहन करनेवाले विद्वान्(ऋतंमन्वानाः) जल को धारण करनेवाले या सत्य नियम या विधान को समझनेवाले (वलं वि अदर्दिरुः) मेघ को अत्यन्त विदीर्ण करते हैं या आवरक आक्रमणकारी शत्रु को विदीर्ण करते हैं (यत्र) जिस काल में (उषसः-दशस्यन्) तू अपनी तरङ्गों को फेंकता हुआ (अपः-रिणन्) जलों को स्रवित करता हुआ वर्तमान है या स्वतेजों-तीक्ष्ण शस्त्रास्त्रों को फेंकता हुआ वरुणास्त्रों को चलाता हुआ वर्तमान है, उस समय (च) और (कुत्साय) भूमिकर्षक किसान के लिए या स्वप्रशंसक प्रजागण के लिए (मन्मन्) उस मनोरथ के निमित्त (अह्यः-दंसयः) मेघ गिराने योग्य कर्म प्रवृत्त होते हैं या अपघातक शत्रुवधसम्बन्धी कर्म को प्रवृत्त होते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मेघों को वहन करनेवाली हवाएँ जल को धारण करने के हेतु मेघ को अत्यन्त विदीर्ण करती हैं, उसमें विद्युत् अपनी तरङ्गों को फेंकता हुआ जल को नीचे स्रवित करता हुआ किसान के मनोरथ के निमित्त मेघ निपातनकर्म में प्रवृत्त होते हैं, तो वर्षा होने लगती है एवं राष्ट्र के कार्यभार को वहन करनेवाले यथार्थ-विधान को समझते हुए आक्रमणकारी शत्रु को विदीर्ण करते हैं, तब राजा अपने तेजों, तीक्ष्ण शस्त्रास्त्रों को फेंकता हुआ फैले हुए शत्रुदल को नीचे गिराता है, सब प्रशंसक प्रजागण के लिए मनोरथसिद्धि के निमित्त शत्रुवधसम्बन्धी विविध कर्म प्रवृत्त हो जाते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अस्मिन् सूक्ते मेघाद्वृष्टिनिपातनप्रकारास्तथा शत्रोः परास्तकरणविधयश्च दर्श्यन्ते तत्फलं च प्रजायै स्यादित्युपदिश्यते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे विद्युद्देव राजन् ! वा (तव सख्येषु) तव सखित्वेषु (त्ये वह्नयः) ते मेघस्य वोढारो मरुतः कार्यभारस्य वोढारो विद्वांसो वा (ऋतं मन्वानाः) उदकं धारयमाणाः, सत्यनियमं विधानं बुध्यमानाः वा (वलं वि अदर्दिरुः) मेघमत्यन्तं विदारितवन्तः-विदारयन्ति, आवरकमाक्रमणकारिणं शत्रुं विदारयन्ति (यत्र) यस्मिन्काले (उषसः-दशस्यन्-अपः-रिणन्) त्वं स्वतरङ्गान् क्षिपन्-अपः स्रावयन् वर्तसे, स्वतेजांसि तीक्ष्णशस्त्रास्त्राणि क्षिपन् वारुणास्त्राणि च पातयन् वा वर्तसे, तस्मिन् काले (च) तथा (कुत्साय) भूमेः कर्षकाय, स्वप्रशंसकाय प्रजागणाय वा (मन्मन्) तन्मनोरथनिमित्तं (अह्यः-दंसयः) मेघनिपातयोग्यानि कर्माणि प्रवर्तन्ते, यद्वाऽपघातकशत्रुवधसम्बन्धीनि कर्माणि “दंसयः कर्माणि” [निरु० ४।२५] प्रवर्तन्ते ॥१॥
02 अवासृजः प्रस्वः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अवा॑सृजः प्र॒स्वः॑ श्व॒ञ्चयो॑ गि॒रीनुदा॑ज उ॒स्रा अपि॑बो॒ मधु॑ प्रि॒यम् ।
अव॑र्धयो व॒निनो॑ अस्य॒ दंस॑सा शु॒शोच॒ सूर्य॑ ऋ॒तजा॑तया गि॒रा ॥
मूलम् ...{Loading}...
अवा॑सृजः प्र॒स्वः॑ श्व॒ञ्चयो॑ गि॒रीनुदा॑ज उ॒स्रा अपि॑बो॒ मधु॑ प्रि॒यम् ।
अव॑र्धयो व॒निनो॑ अस्य॒ दंस॑सा शु॒शोच॒ सूर्य॑ ऋ॒तजा॑तया गि॒रा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡वासृजः प्रसु꣡वः श्वञ्च꣡यो गिरी꣡न्
उ꣡द् आज उस्रा꣡ अ꣡पिबो म꣡धु प्रिय꣡म्
अ꣡वर्धयो वनि꣡नो अस्य दं꣡ससा
शुशो꣡च सू꣡र्य ऋत꣡जातया गिरा꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asr̥jaḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áva ← áva (invariable)
{}
girī́n ← girí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
prasvàḥ ← prasū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śvañcáyaḥ ← √śvañc- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
ājaḥ ← √aj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ápibaḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
usrā́ḥ ← usrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
{}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ávardhayaḥ ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dáṁsasā ← dáṁsas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vanínaḥ ← vanín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
r̥tájātayā ← r̥tájāta- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śuśóca ← √śuc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
अव॑ । अ॒सृ॒जः॒ । प्र॒ऽस्वः॑ । श्व॒ञ्चयः॑ । गि॒रीन् । उत् । आ॒जः॒ । उ॒स्राः । अपि॑बः । मधु॑ । प्रि॒यम् ।
अव॑र्धयः । व॒निनः॑ । अ॒स्य॒ । दंस॑सा । शु॒शोच॑ । सूर्यः॑ । ऋ॒तऽजा॑तया । गि॒रा ॥
Hellwig Grammar
- avāsṛjaḥ ← avasṛj ← √sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “free; shoot; ejaculate.”
- prasvaḥ ← prasū
- [noun], accusative, plural, feminine
- “mother; grass.”
- śvañcayo ← śvañcayaḥ ← śvañcay ← √śvañc
- [verb], singular, Imperfect
- girīn ← giri
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- āja ← ājaḥ ← aj
- [verb], singular, Imperfect
- “drive; expel.”
- usrā ← usrāḥ ← usrā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; dawn.”
- apibo ← apibaḥ ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- avardhayo ← avardhayaḥ ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], singular, Imperfect
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- vanino ← vaninaḥ ← vanin
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tree.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- daṃsasā ← daṃsas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- śuśoca ← śuc
- [verb], singular, Perfect indicative
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- sūrya ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ṛtajātayā ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajātayā ← jātayā ← jan
- [verb noun], instrumental, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र प्रस्वः। प्रसूतिर्जन्म । तद्धेतुभूता अपः अवासृजः । आवरकान्मेघादधः पातितवानसि । तथा गिरीन् पर्वतान् बलेन गोमतो बिलस्य पिधानाय निहितान् श्वञ्चयः अगमयः । अभैत्सीरित्यर्थः। ‘श्वचि गतौ । अस्माण्ण्यन्ताल्लङि ‘बहुलं छन्दस्यमाङ्योगेऽपि ’ इत्यडभावः । ‘ समानवाक्ये निघातयुष्मदस्मदादेशा वक्तव्याः ’ (पा. सू. ८. १. १८.५) इति वचनात पूर्वपदस्यासमानवाक्यगतत्वेनास्य ’ तिङ्ङतिङः’ इति निघाताभावः। तथा वलासुरेण बिले निहिता उस्राः गाः पर्वतभेदनानन्तरम् उदाजः उदगमयः । ततः पयोदध्याज्यादिकं प्रियम् अनुकूलं मधु मधुरं हविः अपिबः पीतवानसि । यद्वा । श्रयणसाधनासु तासु गोष्वागतातु यजमानैः प्रियमभीष्टं मधु सोमास्मकमपिबः पिबसि । तथा वनिनः वनसंबद्धान् वृक्षान् । यद्वा । वनमित्युदकनाम । तद्युक्तान् समुद्रान्। अवर्धयः वृष्टिप्रदानेन वर्धयसि । ऋतजातया । ऋतं यज्ञम् । तदर्थं जातं जन्म यस्याः तथा गिरा वेदात्मिकया वाचा स्तूयमानस्य अस्य इन्द्रस्य दंससा कर्मणा आवृण्वतो वृत्रादेरपि नोदनात्मकेन सूर्यः शुशोच नभसि प्रदिदीपे। यद्वा। ऋतजातया गिरेति सूर्यस्यैव विशेषणम् । त्रयीरूपया वाचा प्रदीप्यत इत्यर्थः । ‘ऋग्भिः पूर्वाह्णे दिवि देव ईयते ’ (तै. ब्रा. ३. १२. ९, १ ) इत्यादिकं तैत्तिरीयकमत्रानुसंधेयम् ॥ शुशोचेत्यस्य पदापरत्वेऽपि पादादित्वादपादादाविति पर्युदासस्यानुवृत्तेर्निघाताभावः ॥
Wilson
English translation:
“You have sent forth the genitive rative (waters), you have cleft the mountains, you have fetched forth thecows, you have quaffed the delicious Soma, you have caused the trees of the forest to grow; through his exploitsby means of the voice produced for the sacrifice the sun has shone bright.”
Jamison Brereton
You released the fecund females, and you made the mountains bend. You drove up the ruddy ones, and you drank the dear honey [=soma].
By your wondrous power you made the wooden (cups) strong for it. The Sun blazed forth with the song born of truth.
Griffith
Thou sentest forth productive powers, clavest the hills, thou dravest forth the kine, thou drankest pleasant meath.
Thou gavest increase through this Tree’s surpassing might. The Sun shone by the hymn that sprang from Holy Law.
Geldner
Du befreitest die trächtigen Tiere, du machtest die Berge nachgiebig. Du triebst die Kühe heraus, du trankst den lieben Süßtrank. Die Bäume ließest du durch dessen Wirksamkeit wachsen; Surya glühte durch das aus der Wahrheit geborene Loblied.
Grassmann
Du machtest frei die Mütter, regtest auf die Höhn, du führtest aus die Kühe, trankst den lieben Meth, Und liesst die Bäume wachsen durch des Methes Kraft; die Sonn’ erglänzte durch das fromm erzeugte Lied.
Elizarenkova
Ты выпустил стельных (коров), растворил горы,
Выгнал наружу утренние зори, выпил приятного меду.
Ты вызвал рост лесных деревьев своею чудесною силой.
Сурья запылал благодаря хвалебной песне, рожденной истиной.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रस्वः-अव असृजः) हे इन्द्र, विद्युत् अग्नि, या राजन् ! ओषधि आदि रसभरियों को या मेघ-से जलों को, प्रशस्त संतानोत्पादक प्रजाओं को सम्पादित कर (गिरीन् श्वञ्चयः)मेघों को सञ्चालित कर या पर्वतसदृश शत्रुओं को विचलित कर (उस्राः-उदाजः)मेघों को गिराकर सूर्यकिरणों को उभार या स्वराष्ट्र में अज्ञाननिवारण करके ज्ञानरश्मियों को उभार (प्रियं मधु-अपिबः) अभीष्ट मधुर जल को पिला या अनुकूल मधुर ज्ञानरस को पिला (वनिनः-अवर्धयः) वनाश्रित वृक्षों को या वनवाले-जलवाले-तडागादियों को बढ़ा, या अपने भक्तों को बढ़ा (अस्य दंससा सूर्यः शुशोच) इस इन्द्र विद्युत् के कर्म से, मेघनिपातन कर्म से सूर्य दीप्त प्रकाशित हो जाता है या इस राजा के अज्ञाननिवारण कर्म से ज्ञानसूर्य राष्ट्रमें प्रकाशित हो जाता है (ऋतजातया गिरा) यज्ञरूप परमात्मा से उत्पन्न हुई वाणी के द्वारा ज्ञान प्रकट हो जाता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मेघ से जल बरसते हैं तो ओषधियाँ उत्पन्न होती हैं, राष्ट्र में प्रशस्त प्रजाएँ उत्पन्न होनी चाहिये, पर्वतसदृश शत्रुओं को चलित करना चाहिये, मेघों के गिर जाने से सूर्य प्रकाशित हो जाता है, राष्ट्र में अज्ञान के दूर होने से ज्ञानसूर्य उदित हो जाता है, मेघ से अभीष्ट मधुर जल पीने को मिलता है, राष्ट्र में अनुकूल मधुर ज्ञानरस पिया जाता है, वनाश्रित वृक्षों को या जलवाले तडाग आदि को वर्षाजल बढ़ाते हैं, राष्ट्र में राजा अपने सम्भक्तों को बढ़ाता है, परमात्मरूप-यज्ञ से उत्पन्न वाणी द्वारा सुखसंचार होता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रस्वः-अव असृजः) हे इन्द्र विद्युदग्ने राजन् ! वा-ओषधिप्रभृतीनां प्रसवकारिणीः-अपः-उदकानि मेघादवपातय यद्वा प्रशस्तसन्तानो-त्पादिकाः प्रजाः सम्पादय (गिरीन् श्वञ्चयः) मेघान् सञ्चालय-आन्दोलय “श्वचि गतौ” [भ्वादि०] णिजन्तप्रयोगः, यद्वा पर्वतान् पर्वतसदृशान् शत्रून् चलितान् कुरु (उस्राः-उदाजः) सूर्यरश्मीन्-उद्गमय मेघान् पातयित्वा, स्वराष्ट्रेऽज्ञानं निवार्य ज्ञानरश्मीन्नुद्वर्धय (प्रियं मधु-अपिबः) अभीष्टं मधुरं जलं पायय च ‘अन्तर्गतणिजर्थः’ अनुकूलं मधुरं ज्ञानरसं पिब पायय च (वनिनः-अवर्धयः) वनाश्रितान् वृक्षान् वनवतो जलवतस्तडागादीन् वर्धयः “वनम्-उदकनाम” [निघ० १।१२] यद्वा स्वसम्भक्तॄँश्च वर्धय (अस्य दंससा-सूर्यः शुशोच) परोक्षकृतमुच्यते, अस्येन्द्रस्य कर्मणा-मेघनिपातनकर्मणा सूर्यो दीप्तः प्रकाशितो जातः, अस्य राज्ञः, अज्ञाननिवारणकर्मणा ज्ञानसूर्यः प्रकाशितः, राष्ट्रे-विद्यासूर्यः प्रकटीभूतः (ऋतजातया गिरा) ऋतात्-यज्ञरूपात्परमात्मनो जातया “तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतऽऋचः सामानि जज्ञिरे” [यजु० ३१।७] वाचा नियमरूपया ॥२॥
03 वि सूर्यो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि सूर्यो॒ मध्ये॑ अमुच॒द्रथं॑ दि॒वो वि॒दद्दा॒साय॑ प्रति॒मान॒मार्यः॑ ।
दृ॒ळ्हानि॒ पिप्रो॒रसु॑रस्य मा॒यिन॒ इन्द्रो॒ व्या॑स्यच्चकृ॒वाँ ऋ॒जिश्व॑ना ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि सूर्यो॒ मध्ये॑ अमुच॒द्रथं॑ दि॒वो वि॒दद्दा॒साय॑ प्रति॒मान॒मार्यः॑ ।
दृ॒ळ्हानि॒ पिप्रो॒रसु॑रस्य मा॒यिन॒ इन्द्रो॒ व्या॑स्यच्चकृ॒वाँ ऋ॒जिश्व॑ना ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि꣡ सू꣡र्यो म꣡ध्ये अमुचद् र꣡थं दिवो꣡
विद꣡द् दासा꣡य प्रतिमा꣡नम् आ꣡रियः
दॄळ्हा꣡नि+ पि꣡प्रोर् अ꣡सुरस्य मायि꣡न
इ꣡न्द्रो वि꣡ आस्यच् चकृवाँ꣡ ऋजि꣡श्वना
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amucat ← √muc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
mádhye ← mádhya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
ā́ryaḥ ← ā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dāsā́ya ← dāsá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pratimā́nam ← pratimā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ásurasya ← ásura- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dr̥ḷhā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
māyínaḥ ← māyín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
píproḥ ← pípru- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
āsyat ← √as- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
cakr̥vā́n ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥jíśvanā ← r̥jíśvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
वि । सूर्यः॑ । मध्ये॑ । अ॒मु॒च॒त् । रथ॑म् । दि॒वः । वि॒दत् । दा॒साय॑ । प्र॒ति॒ऽमान॑म् । आर्यः॑ ।
दृ॒ळ्हानि॑ । पिप्रोः॑ । असु॑रस्य । मा॒यिनः॑ । इन्द्रः॑ । वि । आ॒स्य॒त् । च॒कृ॒ऽवान् । ऋ॒जिश्व॑ना ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- madhye ← madhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “midst; center; cavity; inside; middle; center; waist; group; pulp; torso; time interval; area; series; madhya [word]; Madhya; noon; middle; middle age; span; belly.”
- amucad ← amucat ← muc
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- vidad ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- dāsāya ← dāsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- pratimānam ← pratimāna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weight.”
- āryaḥ ← ārya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ārya; Ārya.”
- dṛḍhāni ← dṛḍha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hard; intense; firm; fixed; resolute; mesomorphic; grim; dṛḍha [word]; rainproof; sturdy; shut; firm; insoluble; strong; tough; tight.”
- pipror ← piproḥ ← pipru
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Pipru.”
- asurasya ← asura
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- māyina ← māyinaḥ ← māyin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vy ← vi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “vi; bird; vi.”
- āsyac ← āsyat ← as
- [verb], singular, Imperfect
- “shoot; remove.”
- cakṛvāṃ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ṛjiśvanā ← ṛjiśvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Ṛjiśvan.”
सायण-भाष्यम्
दिवः द्युलोकस्य मध्ये सूर्यः आदित्यः रथं प्रस्थानाय वि अमुञ्चत् विमुक्तवान् । मुचेर्लुङि लुदित्वात् च्लेरङादेशः । कदेति चेत् उच्यते । यदा आर्यः अभिज्ञः इन्द्रः दासाय उपक्षपयित्रे वृत्रादये प्रतिमानं प्रतिकृतिं प्रतीकारं विदत् वेत्ति जानाति । अलभत वा । अपि च मायिनः मायाविनः ॥ मायाशब्दस्य व्रीह्यादिषु पाठात ‘व्रीह्यादिभ्यश्च ‘इतीनिप्रत्ययः ॥ पिप्रोः एतन्नाम्नः असुरस्य दृळ्हानि दृढानि स्थिराणि पुराणि बलानि वा ऋजिश्वना राजर्षिणा चकृवान् सख्यं कुर्वन् इन्द्रः व्यास्यत् व्यक्षिपत् । विविधमाक्षिप्तवान् । व्यनीनशदित्यर्थः । ‘ असु क्षेपणे ॥
Wilson
English translation:
“The sun unyoked his chariot in the midst of the sky, (when) the Ārya (Indra) encountered the Dāsaassociated with Ṛjiśvan, Indra destroyed the stronghold of the guileful asura, Pipru.”
Jamison Brereton
The Sun unhitched his chariot in the middle of heaven. The Ārya found a match for the Dāsa.
The firm fortifications of the crafty lord Pipru did Indra throw open, having acted together with R̥jiśvan.
Griffith
In the mid-way of heaven the Sun unyoked his car: the Arya found a match to meet his Dam foe.
Associate with Rjisvan Indra overthrew the solid forts of Pipru, conjuring Asura.
Geldner
Surya spannte in der Mitte des Himmels den Wagen aus. Der Arier fand ein Gegengewicht gegen den Dasa. Die Festen des zauberkundigen Asura Pipru zerschmiß Indra, mit Rijisvan zusammenwirkend.
Grassmann
Die Sonne spannte Mittags ihren Wagen aus, der Arjer fand den Helden, der Barbaren schlägt; Mit dem Ridschiçvan wirkend tilgte Indra da des zauberhaften Dämons Pipru Burgen aus.
Elizarenkova
a Сурья распряг – В РВ не раз упоминается о сотязании Индры и Сурьи, когда Индра сорвал колесо солнца I, rv10.138.121
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दासाय) कर्मों का क्षय करनेवाले मेघ के लिए या दुष्ट शत्रु के लिए (प्रतिमानम्-आर्यः) श्रेष्ठ कार्यविधायक विद्युत् अग्नि या राजा प्रतिकार-प्रहार को (विदत्) प्राप्त करता है-देता है, तब (दिवः-मध्ये) आकाश के मध्य में (सूर्यः-रथम्-वि-अमुचत्)सूर्य अपने रमणमण्डल को स्थापित करता है या ज्ञानसूर्य ज्ञानसदन में ज्ञानप्रवाह को छोड़ता है (पिप्रोः-मायिनः) उदरम्भर-जल से अपने उदर को भरे हुए मेघ के या दूसरे के भोजन से भरे हुए दुष्टजन को (इन्द्रः-ऋजिश्वना) विद्युदग्नि या राजा प्रसिद्धव्यापनबल से (चकृवान् दृढानि-वि आस्यत्) स्ववश में करता हुआ दृढ़ बलों को विशेषरूप से फेंकता है, उन्हें नि:सत्त्व बनाता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कर्मोपक्षय करनेवाले मेघ के लिए या दुष्ट शत्रु के लिए प्रगतिशील विद्युदग्नि या श्रेष्ठ राजा प्रतिकारूप में प्रहार किया करता है, तब सूर्य आकाश में अपने प्रकाशमण्डल को प्रकाशित करता है तथा विद्यासूर्य विद्वान् ज्ञान का प्रसार करता है, जल से भरा मेघ जल बरसाता है, दूसरे के भोजन से भरे पेट दुष्ट मनुष्य का पतन होता है, विद्युत् या राजा मेघ या दुष्टजनों के बलों को नि:सत्त्व कर देता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दासाय प्रतिमानम्-आर्यः-विदत्) यदा दासाय कर्मोपक्षयित्रे मेघाय, दुष्टाय शत्रवे वा-आर्यः-श्रेष्ठकार्यविधायको विद्युदग्निः-राजा वा प्रतीकारं निपातनप्रहारं प्रापयत्-प्रापयति ददासीत्यर्थः “अन्तर्गतणिजर्थः’ तदा (दिवः-मध्ये सूर्यः-रथं वि-अमुचत्) आकाशस्य मध्ये सूर्यः स्वरमणमण्डलं विशिष्टतया प्रकाशते-स्थापयति, उच्चज्ञानसदने ज्ञानसूर्यः प्रकाशते वा (पिप्रोः-मायिनः-असुरस्य दृढानि) उदरम्भरस्य जलेन स्वोदरम्भरस्य मेघस्य-अन्यस्य भोजनेनोदरम्भरस्य दुष्टजनस्य वा “पिप्रुम्-उदरम्भरम्” [ऋ० १।१०१।२ दयानन्दः] ‘पृ धातोरौणादिकः कुः प्रत्ययः सन्वच्च’ मायामयस्य मेघस्य दुष्टस्य वा (इन्द्रः-ऋजिश्वना चकृवान्-दृढानि वि आस्यत्) विद्युदग्निः-राजा वा प्रसिद्धव्यापनबलेन स्ववशं कुर्वन् दृढानि बलानि निक्षपति निःसत्त्वानि करोति ॥३॥
04 अनाधृष्थानि धृषितो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अना॑धृष्टानि धृषि॒तो व्या॑स्यन्नि॒धीँरदे॑वाँ अमृणद॒यास्यः॑ ।
मा॒सेव॒ सूर्यो॒ वसु॒ पुर्य॒मा द॑दे गृणा॒नः शत्रूँ॑रशृणाद्वि॒रुक्म॑ता ॥
मूलम् ...{Loading}...
अना॑धृष्टानि धृषि॒तो व्या॑स्यन्नि॒धीँरदे॑वाँ अमृणद॒यास्यः॑ ।
मा॒सेव॒ सूर्यो॒ वसु॒ पुर्य॒मा द॑दे गृणा॒नः शत्रूँ॑रशृणाद्वि॒रुक्म॑ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡नाधृष्टानि धृषितो꣡ वि꣡ आसियन्
निधीँ꣡र् अ꣡देवाँ अमृणद् अया꣡सियः
मासे꣡व सू꣡र्यो व꣡सु पु꣡र्यम् आ꣡ ददे
गृणानः꣡ श꣡त्रूँर् अशृणाद् विरु꣡क्मता
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánādhr̥ṣṭāni ← ánādhr̥ṣṭa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
āsyat ← √as- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dhr̥ṣitáḥ ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ví ← ví (invariable)
{}
ádevān ← ádeva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
amr̥ṇat ← √mr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ayā́syaḥ ← ayā́sya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nidhī́n ← nidhí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dade ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
{}
māsā́ ← mā́s- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
púryam ← púrya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
aśr̥ṇāt ← √śr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
virúkmatā ← virúkmant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अना॑धृष्टानि । धृ॒षि॒तः । वि । आ॒स्य॒त् । नि॒ऽधीन् । अदे॑वान् । अ॒मृ॒ण॒त् । अ॒यास्यः॑ ।
मा॒साऽइ॑व । सूर्यः॑ । वसु॑ । पुर्य॑म् । आ । द॒दे॒ । गृ॒णा॒नः । शत्रू॑न् । अ॒शृ॒णा॒त् । वि॒रुक्म॑ता ॥
Hellwig Grammar
- anādhṛṣṭāni ← anādhṛṣṭa
- [noun], accusative, plural, neuter
- dhṛṣito ← dhṛṣitaḥ ← dhṛṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “dare; attack.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- āsyan ← āsyat ← as
- [verb], singular, Imperfect
- “shoot; remove.”
- nidhīṃr ← nidhi
- [noun], accusative, plural, masculine
- “hoard; receptacle; treasure; ocean; instrument.”
- adevāṃ ← adeva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “godless.”
- amṛṇad ← amṛṇat ← mṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “crush; destroy.”
- ayāsyaḥ ← ayāsya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ayāsya.”
- māseva ← māsā ← mās
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “month; lunar month.”
- māseva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- puryam ← purya
- [noun], accusative, singular, neuter
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dade ← dā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- śatrūṃr ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- aśṛṇād ← aśṛṇāt ← śṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “fall off; break; disintegrate; crush; break; fracture.”
- virukmatā ← virukmant
- [noun], instrumental, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
धृषितः शत्रूणां धर्षयिता प्रगल्भ इन्द्रः अनाधृष्टानि इतः पूर्वं शत्रुभिरप्रधृष्टानि अबाधितान्यसुरबलानि व्यास्यत् व्याक्षिप्तवान् । तथा अयास्यः अयासनीयश्चालयितुमशक्यः । यद्वा। अयास्योऽङ्गिराः । स्तोतृवाचिना शब्देन स्तुत्यो लक्ष्यते । अयास्येनर्षिणा स्तुत्य इन्द्रः निधीन् असुरैर्निहितान् धनसमूहान् । यद्वा । निधातॄन्नितरां बलानां धारयितॄन् अदेवान् देवविरोधिनोऽसुरान् अमृणत् अहिंसीत्। ‘मृण हिंसायाम्। तौदादिकः । अपि च सूर्यः मासेव मासेनेव । ‘ पद्दन् इत्यादिना मासशब्दस्य मास्भावः । स यथा मासविशेषेण भौमान् रसानादत्ते तथा पुर्यम् असुराणां पुरि भवम् । ‘ भवे छन्दसि’ इति यत् । हलि च’ इति दीर्घस्य न भकुर्छुराम्’ (पा, सू. ८. २. ७९) इति प्रतिषेधः । ‘ यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वम् । ईदृशं वसु धनम् आ ददे आदत्ते स्म ॥ ‘ आङो दोऽनास्यविहरणे’ इत्यात्मनेपदम् । तथा गृणानः स्तोतृभिः स्तूयमानः सन् ॥ व्यत्ययेन कर्मणि कर्तृप्रत्ययः ॥ शत्रून् शातयितॄनसुरान् विरुक्मता विरोचमानेन वज्रेण अशृणात् अहिंसीत् ॥
Wilson
English translation:
“Bold (Indra) has annihilated the (hitherto) unbaffled (hosts of the asura), the objects of Ayasya‘sadoration has despoiled the impious of their treasures; the sun as if with the (aid of the) moon has seized uponthe wealth of the cities (of the asuras), glorified (by his worshippers), he has demolished the foe with his blazing(thunderbolt).”
Jamison Brereton
Defiant, he threw open the undefiable (fortifications); the unbridled one pulverized the ungodly treasure-houses.
Like the Sun with the Moon, he took for his own the goods found in the fortress. Being sung, he shattered his rivals with his flashing (weapon).
Griffith
He boldly cast down forts which none had e’er assailed: unwearied he destroycd the godless treasure-stores.
Like Sun and Moon he took the stronghold’s wealth away, and, praised in song, demolished foes with flashing dart.
Geldner
Der Wagemutige hat die unangreifbaren Festen zerschmissen; Ayasya zertrümmerte die ungöttlichen Schatzkammern. Er nahm das Burggut weg wie die Sonne den Glanz des Mondes; gepriesen hat er die Feinde mit dem leuchtenden Sonnenrad zerschmettert.
Grassmann
Die unnahbaren Festen schlug er kühn entzwei, der Gottvergessnen Kammern tilgt’ er ohne Rast; Wie Sonn und Mond nahm er der Burgen Schatz hinweg, zerschlug die Feinde der gerühmte mit dem Blitz.
Elizarenkova
a Неприступные:отважный (anadhrstani dhrsito) – В оригинале образования от одного и того же корня dhrs - дерзать
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (धृषितः) शत्रुओं का धर्षणकर्ता दबानेवाला (अनाधृष्टानि) न धर्षण करने योग्य बलों को (वि-आस्यत्) विशेषरूप से फेंकता है (अयास्यः) अभ्रान्त-न थका हुआ (निधीन्-अदेवान्) बलनिधि नास्तिक उद्दण्ड शत्रुओं को (अमृणात्) हिंसित करता है (मासा इव सूर्यः) अपनी रश्मि से सूर्य रस खींच लेता है, उसी प्रकार (पुर्यं वसु-आददे) शत्रु केपुरि नगरी में होनेवाले धन को बल को ले लेता है (गृणानः) प्रार्थना में लाया हुआ (विरुक्मता शत्रून्-अशृणात्) विशेष तेजस्वी वज्र से शत्रुओं को मारता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा धर्षणशील हो, अहिंसित शस्त्रों से न थकता हुआ शत्रुओं को मारे-बल धनकोषों को वश में करे, सूर्य जैसे रश्मि से रस ले लेता है, सब कुछ शत्रु को स्ववश में ले लेवे, तेजस्वी शस्त्र से शत्रु को मारे ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (धृषितः) शत्रूणां धर्षयिताऽभिभविता (अनाधृष्टानि-आस्यत्) धर्षयितुमयोग्यानि बलानि विक्षिपति (अयास्यः) अभ्रान्तः सन् (निधीन्-अदेवान्) बलनिधीन् नास्तिकानुद्दण्डान् शत्रून् (अमृणात्) हिनस्ति “मृण हिंसायाम्” [तुदादि०] (मासा-इव सूर्यः) रश्मिना “मासा वै रश्मयः” [ता० १४।१२।९] यथा सूर्यो रसमादत्ते तद्वत् (पुर्यं वसु-आददे) शत्रोः पुरि भवं धनं बलं सर्वमादत्ते (गृणानः) प्रार्थयमानः (विरुक्मता शत्रून्-अशृणात्) विशेषतेजस्विना वज्रेण शत्रून् हंसि ॥४॥
05 अयुद्धसेनो विभ्वा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयु॑द्धसेनो वि॒भ्वा॑ विभिन्द॒ता दाश॑द्वृत्र॒हा तुज्या॑नि तेजते ।
इन्द्र॑स्य॒ वज्रा॑दबिभेदभि॒श्नथः॒ प्राक्रा॑मच्छु॒न्ध्यूरज॑हादु॒षा अनः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अयु॑द्धसेनो वि॒भ्वा॑ विभिन्द॒ता दाश॑द्वृत्र॒हा तुज्या॑नि तेजते ।
इन्द्र॑स्य॒ वज्रा॑दबिभेदभि॒श्नथः॒ प्राक्रा॑मच्छु॒न्ध्यूरज॑हादु॒षा अनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡युद्धसेनो विभु꣡वा विभिन्दता꣡
दा꣡शद् वृत्रहा꣡ तु꣡जियानि तेजते
इ꣡न्द्रस्य व꣡ज्राद् अबिभेद् अभिश्न꣡थः
प्रा꣡क्रामच् छुन्ध्यू꣡र् अ꣡जहाद् उषा꣡ अ꣡नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áyuddhasenaḥ ← áyuddhasena- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vibhindatā́ ← √bhid- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vibhvā̀ ← vibhū́- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dā́śat ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
tejate ← √tij- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tújyāni ← tújya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhiśnáthaḥ ← abhiśnáth- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
abibhet ← √bhī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vájrāt ← vájra- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ájahāt ← √hā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
akrāmat ← √kramⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ánaḥ ← ánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
śundhyúḥ ← śundhyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
uṣā́ḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अयु॑द्धऽसेनः । वि॒ऽभ्वा॑ । वि॒ऽभि॒न्द॒ता । दाश॑त् । वृ॒त्र॒ऽहा । तुज्या॑नि । ते॒ज॒ते॒ ।
इन्द्र॑स्य । वज्रा॑त् । अ॒बि॒भे॒त् । अ॒भि॒ऽश्नथः॑ । प्र । अ॒क्रा॒म॒त् । शु॒न्ध्यूः । अज॑हात् । उ॒षाः । अनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayuddhaseno ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayuddhaseno ← yuddha ← yudh
- [verb noun]
- “fight; overcome.”
- ayuddhaseno ← senaḥ ← senā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “army; senā [word]; armament.”
- vibhvā ← vibhu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “mighty; abundant; big.”
- vibhindatā ← vibhid ← √bhid
- [verb noun], instrumental, singular
- “cleave; incise.”
- dāśad ← dāśat ← dāś
- [verb], singular, Present injunctive
- “sacrifice; give.”
- vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- tujyāni ← tujya
- [noun], accusative, plural, neuter
- tejate ← tij
- [verb], singular, Present indikative
- “sharpen.”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vajrād ← vajrāt ← vajra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- abibhed ← abibhet ← bhī
- [verb], singular, Imperfect
- “fear; fear.”
- abhiśnathaḥ ← abhiśnath
- [noun], ablative, singular, masculine
- “piercing.”
- prākrāmacchundhyūr ← prākrāmat ← prakram ← √kram
- [verb], singular, Imperfect
- “go; begin; walk; travel.”
- prākrāmacchundhyūr ← śundhyūḥ ← śundhyu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “fine-looking; beautiful.”
- ajahād ← ajahāt ← hā
- [verb], singular, Imperfect
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
- uṣā ← uṣāḥ ← uṣas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- anaḥ ← anas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “cart; anas [word].”
सायण-भाष्यम्
विभ्वा विभुना व्याप्तेन विभिन्दता विदारयता एवंविधेनापि परकीयबलेन अयुद्धसेनः अप्रहृतसेजः । यद्वा । विभ्वा विभुर्व्याप्तो विभिन्दता शत्रुबलानि विदारयता वज्रेण । वृत्रहा वृत्रं हतवान् एवंविध इन्द्रः दाशत् दाशति । स्तोतृभ्यो धनं प्रयच्छति । दाशृ दाने’। लेट्यडागमः । तथा तुज्यानि प्रेर्याणि शत्रुबलानि तेजते तनूकरोति अल्पीकरोति । ’ तिज निशाने ‘। यद्वा। शत्रून् प्रति प्रेर्याण्यायुधानि तेजते निश्यति तीक्ष्णीकरोति । ईदृशस्य इन्द्रस्य अभिश्नथः अभितो हिंसकात् वज्रात सर्वं शत्रुजातम् अबिभेत् भीतिं प्राप्नोत् । एवमसुरेष्विन्द्रेण निरस्तेषु शुन्ध्यूः शोधयितादित्यः प्राक्रामत् जगत्प्रकाशनाय गन्तुं प्रक्रान्तवान् । उषाः उषोदेवता च अनः स्वकीयं शकटं रथम् अजहात् गन्तुं पर्यत्यजत् । ओहाक् त्यागे’।
Wilson
English translation:
“(Indra), leading an irresistible army, slaying Vṛtra with the pervading piercing (bolt), gives (wealth tohis worshippers), thins the (hosts of the asuras) which have to be attacked; (the whole host of the enemy) wasafraid of Indra’s wide-destroying thunderbolt, the purifying (sun) came forth, Uṣas left her cart.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Thins the hosts:or, sharpens his weapons (which are to be hurled against the asuras
Jamison Brereton
Possessing weapons that cannot be combatted, the far-ranging
Vr̥tra-smasher, doing his pious work by means of his splitting
(weapon), sharpens (the weapons) to be brandished.
She feared to be battered by Indra’s mace. The preening female ran
away: Dawn left her cart behind.
Griffith
Armed with resistless weapons, with vast power to cleave, the Vrtra-slayer whets his darts and deals fordi wounds.
Bright Usas was afraid of Indra’s slaughtering bolt: she went upon her way and left her chariot there.
Geldner
Mit unbekämpfbarer Heerschar ist der Vritratöter mit seiner mächtigen zerspaltenden Keule freigebig; er schärft die Schleuderwaffe. Sie fürchtete von Indra´s Keule getroffen zu werden; die Schmucke lief davon, die Usas ließ ihren Karren im Stich.
Grassmann
Mit unbezwungnem, starkem, spaltendem Geschoss zu helfen, schärft die Pfeile, der den Vritra schlägt, Von Indra’s Blitz durchbohrt zu werden fürchtete die schöne Uschas, floh und liess den Wagen stehn.
Elizarenkova
c-d Она испугалась – Сюжет о нападении Индры на Ушас в РВ упоминается (например, IV, 30, 8-11), но мотивы этого нападения остаются неизвестными
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयुद्धसेनः) युद्ध न किया जा सके जिसके साथ, ऐसी सेनावाला (विभ्वा) सर्वशक्तियों से व्याप्त पूर्ण (विभिन्दता) अपने बलों से शत्रुबलों का विदारण करनेवाला (वृत्रहा) शत्रुनाशक (तुज्यानि-तेजते) हिंसक शस्त्रों को तीक्ष्ण करता है (दाशत्) अपनी प्रजाओं को अभय देता है (इन्द्रस्य-अभिश्नथः-वज्रात्) राजा के हिंसक वज्र से (अबिभेत्) शत्रु भय को प्राप्त होता है (शुन्ध्यूः) संग्रामभूमि का शोधन करनेवाला राजा (प्र अक्रामत्) आगे बढ़े (उषाः) विजय की कामना करती हुई सेना (अनः) रथ को-रथस्थ सैनिकगण को (अजहात्) संग्रामभूमि में युद्ध के लिये छोड़ दे ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा की सेना सबल, स्वयं शक्तियों से पूर्ण तीक्ष्ण शस्त्रों को चलानेवाला हो,उसके शस्त्रप्रहार से शत्रु भय करे, संग्राम में शत्रुओं का सफाया करनेवाली सेना भी संग्राम में डट जानेवाली होनी चाहिए ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयुद्धसेनः) न युद्धं कृतं कर्तुं शक्यं केनचित् तया सेनया सह तथाभूतेऽयोधव्यसेनावान् (विभ्वा) सर्वशक्तिभिर्व्याप्तः पूर्णः (विभिन्दता) स्वबलेन शत्रुबलानां विदारयिता (वृत्रहा) शत्रुनाशकः (तुज्यानि तेजते) हिंसकानि शस्त्राणि तीक्ष्णीकरोति यः सः (दाशत्) स्वप्रजाभ्योऽभयं ददाति (इन्द्रस्य-अभिश्नथः-वज्रात्-अबिभेत्) राज्ञो हिंसकात् “श्नथति वधकर्मा” [निघ० २।१९] वज्रात् खलु शत्रुर्भयं प्राप्नोति (शुन्ध्युः) सङ्ग्रामभूमिः शोधयिता राजा (प्र अक्रामत्) प्रागच्छेदग्रे (उषाः) विजयं कामयमाना सेना (अनः-अजहात्) स्वकीयं रथं रथस्थं सैनिकगणं तत्र सङ्ग्रामभूमौ युद्धाय त्यजेत् ॥५॥
06 एता त्या - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ता त्या ते॒ श्रुत्या॑नि॒ केव॑ला॒ यदेक॒ एक॒मकृ॑णोरय॒ज्ञम् ।
मा॒सां वि॒धान॑मदधा॒ अधि॒ द्यवि॒ त्वया॒ विभि॑न्नं भरति प्र॒धिं पि॒ता ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ता त्या ते॒ श्रुत्या॑नि॒ केव॑ला॒ यदेक॒ एक॒मकृ॑णोरय॒ज्ञम् ।
मा॒सां वि॒धान॑मदधा॒ अधि॒ द्यवि॒ त्वया॒ विभि॑न्नं भरति प्र॒धिं पि॒ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अङ्ग औरवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एता꣡ तिया꣡ ते श्रु꣡तियानि के꣡वला
य꣡द् ए꣡क ए꣡कम् अ꣡कृणोर् अयज्ञ꣡म्
मासां꣡ विधा꣡नम् अदधा अ꣡धि द्य꣡वि
त्व꣡या वि꣡भिन्नम् भरति प्रधि꣡म् पिता꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
etā́ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
kévalā ← kévala- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śrútyāni ← śrútya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
tyā́ ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ákr̥ṇoḥ ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ayajñám ← ayajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékam ← éka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
adadhāḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
dyávi ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
māsā́m ← mā́s- 1 (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vidhā́nam ← vidhā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bharati ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pradhím ← pradhí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:SG}
víbhinnam ← √bhid- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
ए॒ता । त्या । ते॒ । श्रुत्या॑नि । केव॑ला । यत् । एकः॑ । एक॑म् । अकृ॑णोः । अ॒य॒ज्ञम् ।
मा॒साम् । वि॒ऽधान॑म् । अ॒द॒धाः॒ । अधि॑ । द्यवि॑ । त्वया॑ । विऽभि॑न्नम् । भ॒र॒ति॒ । प्र॒ऽधिम् । पि॒ता ॥
Hellwig Grammar
- etā ← etad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- tyā ← tya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “that.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śrutyāni ← śrutya
- [noun], nominative, plural, neuter
- kevalā ← kevala
- [noun], nominative, plural, neuter
- “pure; alone(p); whole; all(a); pure; entire; kevala [word]; alone(p); single(a); white; absolute.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- ekam ← eka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- akṛṇor ← akṛṇoḥ ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- ayajñam ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ayajñam ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- māsāṃ ← māsām ← mās
- [noun], genitive, plural, masculine
- “month; lunar month.”
- vidhānam ← vidhāna
- [noun], accusative, singular, masculine
- adadhā ← adadhāḥ ← dhā
- [verb], singular, Imperfect
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- dyavi ← div
- [noun], locative, singular
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- vibhinnam ← vibhid ← √bhid
- [verb noun], accusative, singular
- “cleave; incise.”
- bharati ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- pradhim ← pradhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “disk.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्या तानि ते तव त्वदीयानि वीर्यकर्माणि एता एतान्येव केवला केवलानि श्रुत्यानि श्रोतव्यानि स्तुत्यर्हाणि । नान्यदीयानि । कानि पुनस्तानि । एकः असहायस्त्वम् एकं प्रधानभूतम् अयज्ञं यज्ञरहितमसुरम् अकृणोः अहिंसीरिति यत् एतदेकं कर्म ॥ ‘कृवि हिंसाकरणयोश्च । अत्र हिंसार्थः । इदित्त्वान्नुम् । धिन्विकृण्व्योरच्च’ इत्युप्रत्ययोऽकारान्तादेशश्च । तस्य लोपे सति स्थानिवद्भावाल्लघूपधगुणाभावः ॥ तथा मासां मासानाम् ॥ ’ पद्दन् इत्यादिना मासशब्दस्य मास्भावः । ऊडिदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥ मासानां विधानं विधातारं कर्तारं सूर्यम् अधि द्यवि द्युलोक उपरि अदधाः अधारयः ॥ विपूर्वात् दधातेः ‘ कृत्यल्युटो बहुलम्’ इति कर्तरि ल्युट् ॥ इदमपरं कर्म । तथा पिता पालको द्युलोकः विभिन्नं विदारितं वृत्राद्विभक्तं प्रधिं रथचक्रस्य पार्श्वम् । पार्श्व फलके प्रधी इत्युच्येते । ईदृशं सूर्यरथसंबन्धिनं प्रधिमन्यैर्धारयितुमशक्यं त्वया एव भरति. धारयति । इदमपरं कर्म । एतत्प्रभृतीनि त्वया कृतानि कर्माणि परेषामसाधारणानि सर्वदा स्तोतव्यानीत्यर्थः ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“These wondrous exploits are yours alone, in that you unaided have injured the chief neglector ofsacrifice; you have plural ced in the sky the regulator of the months through your aid the paternal (heaven) upholdsthe circumference of the wheel (of the Sun’s car) which has been shattered (by Vṛtra).”
Jamison Brereton
These (deeds) worthy of fame are yours exclusively, in that you alone made him alone to be one lacking the sacrifice.
You set the apportioner of the months [=moon] in heaven. The father [=Heaven] bears the segment of the wheel that was split off by you.
Griffith
These are thy famous exploits, only thine, when thou alone hast left the other reft of sacrifice.
Thou in the heavens hast set the ordering of the Moons: the Father bears the felly portioned out by thee.
Geldner
Auf diese rühmlichen Taten hast nur du Anspruch, daß du der Eine den Anderen opferlos machest. Du setztest ihn als Einteiler der Monate an den Himmel; den von dir Zerspaltenen trägt der Vater als Scheibe.
Grassmann
Das sind die Ruhmesthaten, die dir eigen sind: Mann gegen Mann erschlugst du den, der opferlos, Der Monde Scheidung setztest du, am Himmel fest, der Vater trägt den Radkranz, den du hast vertheilt.
Elizarenkova
Это все только твои славные дела,
Чего ты один лишенного жертв сделал (поверженным).
Ты установил на небе распределение месяцев.
Отец несет обод, расколотый тобою.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अङ्ग औरवः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) हे राजन् ! तेरे (एता त्या) ये वे (श्रुत्यानि केवला)श्रोतव्य यश केवल है (यत्) कि (एकः) एक होता हुआ (एकम्-अयज्ञम्) एक यज्ञहीन नास्तिक को (अकृणोः) हिंसित करता है-मारता है, यह कार्य (मासां विधानम्) मासों के विधान निमित्त-मासों के बनानेवाले सूर्य की भाँति(द्यवि-अधि) द्युलोक में (अदधाः) अपने यश को धारण करता है (त्वया-विभिन्नं प्रधिम्) तुझसे विभिन्न प्रधान पिण्ड सूर्य को (पिता भरति) परमात्मा धारण करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा का बड़ा यश होता है, जो दुष्ट नास्तिक शत्रु को मारता है, मानो राजा उस अपने यश को सूर्य के द्युलोक में स्थापित करता है, जिस सूर्य को परमात्मा द्युलोक में धारण करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) हे राजन् ! तव (एता त्या श्रुत्यानि केवला) इमानि तानि श्रोतव्यानि यशस्यानि कर्माणि केवलानि सन्ति (यत्) यत् (एकः) त्वमेकः सन् (एकम्-अयज्ञम्-अकृणोः) अन्यं यज्ञहीनं नास्तिकं शत्रुं हंसि (मासां विधानम्) मासानाम् “पद्दन्नोमास्” [अष्टा० ६।१।६१] विधाननिमित्तं सूर्यमिव (द्यवि-अधि) द्युलोके (अदधाः) स्वयशो धारयसि (त्वया विभिन्नं प्रधिम्) त्वत्तः “पञ्चमीस्थाने तृतीया व्यत्ययेन” विभिन्नं प्रधानं पिण्डं सूर्यं (पिता भरति) पालकः परमात्मा धारयति ॥६॥