सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘केशी ’ इति सप्तर्चमष्टमं सूक्तमग्निसूर्यवायुदेवताकम् । वातरशनपुत्रा जूतिवातजूतिप्रभृतयः प्रत्यृचं क्रमेणर्षयः । तथा चानुक्रान्तं- केशी मुनयो वातरशना जूतिर्वातजूतिर्विप्रजूतिर्वृषाणकः करिक्रत एतश ऋष्यशृङ्गश्चैकर्चाः कैशिनम्’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
136 (962)
Muni [the Kesins “Long-Haired Ones”] ́
Vātaraśana’s seven sons, the munis Jūti 1, Vātajūti 2, Viprajūti 3, Vrṣḁ̄ ṇaka 4, Karikrata 5, Etaśa 6, R̥śyaśrṅ̥ ga 7
7 verses: anuṣṭubh
This short hymn about the long-haired (keśin) ascetic (muni) has gained a certain measure of fame as an apparent precursor of later extreme ascetic practices and of the Rudra-Śiva cult (based especially on the mention of Rudra in the last verse, where the ascetic drinks an apparent cultic substance in company with Rudra). From the R̥gvedic point of view its closest analogue is the Labasūkta (X.119), describing the sensations of a soma-drinker, with its refrain “Have I drunk of the soma? Yes!” Both hymns depict the experience as flight, especially flight sped by the wind (here see vss. 2–6) and affording a bird’s eye view of the earth and its inhabit ants (here vs. 4–5), and also emphasize the subject’s sense of power over cosmic entities (here esp. vss. 1, 5).
The difference seems to be the identity of the drink that produces these sensa tions: soma in I.119, “poison” (viṣá) in this hymn. The mention of the latter sub stance begins and ends this hymn (vss. 1a, 7c) in ring composition. It is unclear what the liquid in question is. However, it should be noted that the drinker himself/itself is provided with characteristic somian vocabulary (“sweet, most exhilarating”) in the last pāda (6d) before the final verse depicting the preparation and drinking of the poison, and furthermore that the preparation of this poison by churning/stir ring (√manth) and crushing (√piṣ) seems to mimic the preparation of soma: “crush” is semantically close to “press” (√su), and a certain type of soma, mixed with meal, is technically called manthín. The prominence of the wind-god Vāyu (vss. 5, 7) is also reminiscent of the soma sacrifice, for Vāyu, along with Indra, is the first recipi ent of the soma drink. Thus, the cultic practice here is either being presented as a mirror-image analogue of the orthodox soma sacrifice, or in fact is the soma sacri fice, but in esoteric guise.
01 केश्यट्ग्निं केशी - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
के॒श्य१॒॑ग्निं के॒शी वि॒षं के॒शी बि॑भर्ति॒ रोद॑सी ।
के॒शी विश्वं॒ स्व॑र्दृ॒शे के॒शीदं ज्योति॑रुच्यते ॥
मूलम् ...{Loading}...
के॒श्य१॒॑ग्निं के॒शी वि॒षं के॒शी बि॑भर्ति॒ रोद॑सी ।
के॒शी विश्वं॒ स्व॑र्दृ॒शे के॒शीदं ज्योति॑रुच्यते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - जूतिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
केशी꣡ अग्निं꣡ केशी꣡ विषं꣡
केशी꣡ बिभर्ति रो꣡दसी
केशी꣡ वि꣡श्वं सु꣡वर् दृशे꣡
केशी꣡दं꣡ ज्यो꣡तिर् उच्यते
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viṣám ← viṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bibharti ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
dr̥śé ← √dr̥ś- (root)
{case:DAT, number:SG}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyate ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
पद-पाठः
के॒शी । अ॒ग्निम् । के॒शी । वि॒षम् । के॒शी । बि॒भ॒र्ति॒ । रोद॑सी॒ इति॑ ।
के॒शी । विश्व॑म् । स्वः॑ । दृ॒शे । के॒शी । इ॒दम् । ज्योतिः॑ । उ॒च्य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- keśy ← keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- viṣaṃ ← viṣam ← viṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “poison; poisoning; viṣa; venom; vatsanābha; Aconitum Ferox; viṣa [word]; Viṣa; myrrh; myrrh.”
- keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- bibharti ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- viśvaṃ ← viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- svar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- dṛśe ← dṛś
- [verb noun]
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- keśīdaṃ ← keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- keśīdaṃ ← idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], nominative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
सायण-भाष्यम्
केशाः केशस्थानीया रश्मयः । तद्वन्तः केशिनोऽग्निर्वायुः सूर्यश्च । एते त्रयः स्तूयन्ते। केशी रश्मिभिर्युक्तः प्रकाशमानो वा सूर्यः अग्निं बिभर्ति । हविर्भिः पोषयति धारयति वा । कालविशेषे ह्यग्नेः पोषणाय होमः । स च कालविशेषः सूर्यगत्यधीन इति सूर्य एव बिभर्तीत्युच्यते। तथा विषम् । उदकनामैतत् । उदकं रश्मिभिर्धर्मसमय आहृतमयमैच केशी बिभर्ति विस्रष्टुम् । तथा ‘रोदसी द्यावापृथिंब्यौ अपि अयमेव बिभर्ति । अपि च विश्व व्याप्त स्वः सर्वं जगत् । दर्शनाय अयमेव केशी करोति । प्रकाशयतीत्यर्थः । इत्थंमहानुभावः कैशी को नामेत्यत आह ॥ इदं दृश्यमानं मण्डलस्थं यत् ज्योतिः इदम् एव केशी इति उच्यते । नान्य इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The radiant (Sun supports) Agni, the radiant one (supports) water, the radiant one supports theheaven and earth, the radiant one is for the visibility of the whole diffused (universe)– this light is called theradiant one.”
Jamison Brereton
The long-haired one bears fire, the long-haired one poison, the
long-haired one the two world-halves.
The long-haired one (bears) the sun for all to see. The long-haired one is called this light here.
Griffith
HE with the long loose locks supports Agni, and moisture, heaven, and earth:
He is all sky to look upon: he with long hair is called this light.
Geldner
Der Langhaarige trägt das Feuer, der Langhaarige den Gifttrank, der Langhaarige beide Welten in sich. Der Langhaarige läßt die ganze Welt die Sonne schauen, der Langhaarige heißt dieses Licht.
Grassmann
Der Langhaarige trägt erhaltend den Agni, der Langhaarige das Wasser, der Langhaarige beide Welten; der Langhaarige ist als ganzer Himmelsglanz zu schauen, der Langhaarige wird das Licht der Welt genannt.
Elizarenkova
Косматый (несет) огонь, косматый (несет) яд.
Косматый несет две половины вселенной.
Косматый (делает, чтоб) мир увидел солнце.
Косматый зовется светилом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में सूर्य और ग्रहों को वातसूत्र धारण करते हैं, ग्रहों को प्रकाश सूर्य देता है, जल को ऊपर खींचता है, ओषधियों में रस देता है।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशी) रश्मिवाला सूर्य (अग्निंबिभर्ति) अग्नि को धारण करता है उसके अन्दर होने से और उसके द्वारा अन्य गोले के प्रकाश्यमान होने से (केशी विषम्) सूर्य जल को धारण करता है गगन में (केशी रोदसी) सूर्य द्युलोक पृथिविलोक को धारण करता है (केशी विश्वम्) सूर्य सारे विश्व को धारण करता है (केशी स्वर्दृशे) सूर्य सब जगत् को दिखाने के लिए उदय होता है (केशी ज्योतिः-इदम्-उच्यते) सूर्य प्रत्यक्ष ज्योति कहा जाता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य रश्मिमान् है, अग्नि को धारण करता है, अन्य पिण्डों को प्रकाशित करता है, आकाश में जल को धारण करता है, द्युलोक पृथिवीलोक को धारण करता है, सब जगत् को दिखाने के लिए यह एक महान् ज्योति है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते सूर्यस्य ग्रहाणां धारकाणि वातसूत्राणि सन्ति, सूर्यश्च ग्रहाणां प्रकाशको जलं चोपर्याकर्षति पृथिवीस्थासु खल्वोषधीषु रसं दधातीत्येवमादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशी) केशा रश्मयः “रश्मयः-केशाः [तै० सं० ७।५।२५।१] “केशा रश्मयस्तद्वान्” [निरु० १२।२६] रश्मिमान् सूर्यः (अग्निं बिभर्ति) अग्निं धारयति तदन्तरे विद्यमानत्वात्-तद्द्वारा प्रकाश्यमानत्वाच्च (केशी विषम्) स एव केशी सूर्यो जलं धारयति गगने “विषमुदकनाम” [निघ० १।१२] (केशी रोदसी) सूर्यः खलु द्यावापृथिव्यौ “रोदसी द्यावापृथिवीनाम” [ निघ० ३।३०] बिभर्त्ति (केशी विश्वम्) केशी विश्वं सर्वमिदं धारयति (केशी स्वर्दृशे) सर्वं जगद्दर्शनाय (केशी ज्योतिः-इदम्-उच्यते) केशी इदं सूर्यज्योतिः-कथ्यते ॥१॥
02 मुनयो वातरशनाः - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मुन॑यो॒ वात॑रशनाः पि॒शङ्गा॑ वसते॒ मला॑ ।
वात॒स्यानु॒ ध्राजिं॑ यन्ति॒ यद्दे॒वासो॒ अवि॑क्षत ॥
मूलम् ...{Loading}...
मुन॑यो॒ वात॑रशनाः पि॒शङ्गा॑ वसते॒ मला॑ ।
वात॒स्यानु॒ ध्राजिं॑ यन्ति॒ यद्दे॒वासो॒ अवि॑क्षत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - वातजूतिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
मु꣡नयो वा꣡तरशनाः
पिश꣡ङ्गा वसते म꣡ला
वा꣡तस्या꣡नु ध्रा꣡जिं यन्ति
य꣡द् देवा꣡सो अ꣡विक्षत
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
múnayaḥ ← múni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vā́taraśanāḥ ← vā́taraśana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
málā ← mála- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
piśáṅgā ← piśáṅga- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vasate ← √vas- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
{}
dhrā́jim ← dhrā́ji- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vā́tasya ← vā́ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yanti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ávikṣata ← √viś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
मुन॑यः । वात॑ऽरशनाः । पि॒शङ्गा॑ । व॒स॒ते॒ । मला॑ ।
वात॑स्य । अनु॑ । ध्राजि॑म् । य॒न्ति॒ । यत् । दे॒वासः॑ । अवि॑क्षत ॥
Hellwig Grammar
- munayo ← munayaḥ ← muni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “ascetic; seven; Sesbania grandiflora; Brahmin; muni; saint; Buddha; Ṛṣi.”
- vātaraśanāḥ ← vāta
- [noun], masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātaraśanāḥ ← raśanāḥ ← raśanā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “rein; bridle; girdle; cord.”
- piśaṅgā ← piśaṅga
- [noun], accusative, plural, neuter
- “tawny; red; brown.”
- vasate ← vas
- [verb], singular, Present indikative
- “wear.”
- malā ← mala
- [noun], accusative, plural, neuter
- “rag.”
- vātasyānu ← vātasya ← vāta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātasyānu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- dhrājiṃ ← dhrājim ← dhrāji
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rush; gust; feeling.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- avikṣata ← viś
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “enter; penetrate; settle; settle.”
सायण-भाष्यम्
वातरशनाः वातरशनस्य पुत्राः मुनयः अतीन्द्रियार्थदर्शिनो जूतिवातजूतिप्रभृतयः पिशङ्गा पिशङ्गानि कपिलवर्णानि मला मलिनानि वल्कलरूपाणि वासांसि वसते आच्छादयन्ति । ‘वस आच्छादने । आदादिकः । ईदृशास्ते यत् यदा देवासः देवाः तपसो महिम्ना दीप्यमानाः सन्तः अविक्षत देवतास्वरूपं प्राविशन् । विशेर्लुङि शल इगुपधादनिटः क्सः । व्यत्ययेनात्मनेपदम् । तदा ते वातस्य वायोः ध्राजिं गतिम् अनु यन्ति अनुगच्छन्ति । प्राणोपासनया प्राणरूपिणो वायुभावं प्रपन्ना इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The Munis, the sons of Vātaraśana, wear the yellow dirty (vestments of bark), they follow the courseof the wind, when they have assumed the (power of) gods.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
I.e., by the might of their penance they becomegods
Jamison Brereton
The wind-girt ascetics wear tawny rags.
They follow the swooping of the wind when the gods have entered (them).
Griffith
The Munis, girdled with the wind, wear garments soiled of yellow hue.
They, following the wind’s swift course go where the Gods have gone before.
Geldner
Die windgegürteten Verzückten kleiden sich in braune Schmutzgewänder; sie gehen dem Zuge des Windes nach, wenn die Götter in sie gefahren sind.
Grassmann
Die vom Wind umgürteten [d.h. ohne Gurt dem Winde sich aussetzenden] Büsser kleiden sich in schmutzige Gewänder; sie gehen dem Zuge des Windes nach dahin, wohin die Götter gegangen sind.
Elizarenkova
Аскеты, подпоясанные ветром,
Одеваются в коричневые грязные одежды.
Они следует порыву ветра,
Когда боги вошли (в них).
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातरशनाः) वात जिनके नियन्त्रण करनेवाले हैं, ऐसे (पिशङ्गा) सुनहरे (मुनयः) मननीय मनन के योग्य (मला वसते) अन्धकारों को-ढाँपते हैं-नष्ट करते हैं (वातस्य ध्राजिम्) वायु के वेग को (अनु यन्ति) अनुगमन करते हैं (यत्-देवासः-अविक्षत) जो द्योतमान ग्रह नक्षत्र आकाशमण्डल में प्रविष्ट हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य के अतिरिक्त अन्य पिण्ड आकाश में वातसूत्रों से खिंचे हुए सुनहरे चमचमाते हुए अन्धकार को मिटाते हुए वायु के वेग के समान गति करते हुए ग्रहतारे आकाश में वर्तमान हैं, उनका ज्ञान करना चाहिये ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातरशनाः) वाता रशना नियन्तारो येषां ते (पिशङ्गा) पीतवर्णाः-स्वर्णवर्णाः (मुनयः) मननीयाः (मला वसते) मलानि मलिनानि कृष्णानि तमांसि-आच्छादयन्ति (वातस्य ध्राजिम्-अनु यन्ति) वातस्य वेगमनुगच्छन्ति (यत्-देवासः-अविक्षत) यतो देवासो ग्रहादयो द्युम्नमण्डलमभिविशन्ति ॥२॥
03 उन्मदिता मौनेयेन - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उन्म॑दिता॒ मौने॑येन॒ वाताँ॒ आ त॑स्थिमा व॒यम् ।
शरी॒रेद॒स्माकं॑ यू॒यं मर्ता॑सो अ॒भि प॑श्यथ ॥
मूलम् ...{Loading}...
उन्म॑दिता॒ मौने॑येन॒ वाताँ॒ आ त॑स्थिमा व॒यम् ।
शरी॒रेद॒स्माकं॑ यू॒यं मर्ता॑सो अ॒भि प॑श्यथ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - विप्रजूतिः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
उ꣡न्मदिता मउ꣡नेयेन
वा꣡ताँ आ꣡ तस्थिमा वय꣡म्
श꣡रीरे꣡द् अस्मा꣡कं यूय꣡म्
म꣡र्तासो अभि꣡ पश्यथ
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
maúneyena ← maúneya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
únmaditāḥ ← √mad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
tasthima ← √sthā- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vā́tān ← vā́ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
śárīrā ← śárīra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
mártāsaḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
paśyatha ← √paś- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उत्ऽम॑दिताः । मौने॑येन । वाता॑न् । आ । त॒स्थि॒म॒ । व॒यम् ।
शरी॑रा । इत् । अ॒स्माक॑म् । यू॒यम् । मर्ता॑सः । अ॒भि । प॒श्य॒थ॒ ॥
Hellwig Grammar
- unmaditā ← unmaditāḥ ← unmaday ← √mad
- [verb noun], nominative, plural
- “madden.”
- mauneyena ← mauneya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “austerity.”
- vātāṃ ← vāta
- [noun], accusative, plural, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tasthimā ← tasthima ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- śarīred ← śarīrā ← śarīra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “body; human body; body part; body; body; strength.”
- śarīred ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asmākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- martāso ← martāsaḥ ← marta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- paśyatha ← paś
- [verb], plural, Present indikative
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
सायण-भाष्यम्
मौनेयेन मुनिभावेन लौकिकसर्वव्यवहारविसर्जनेन उन्मदिताः उन्मत्ता उन्मत्तवदाचरन्तः । यद्वा। उत्कृष्टं मदं हर्षं प्राप्ताः । वयं वातान् वायूनस्माभिरुपास्यमानान् आ तस्थिम आस्थितवन्तः । हे मर्तासः मनुष्याः अस्माकं शरीरेत् शरीराण्येव यूयं केवलम् अभि पश्यथ । नास्मान् । यतो वयं नीरूपेण वायुना सायुज्यं प्राप्ताः ॥
Wilson
English translation:
“Exhilarated by the sanctity of the Muni we have mounted upon the winds; behold, mortals, (in them)our forms!”
Jamison Brereton
“Roused up to ecstasy by our asceticism, we have mounted the winds. You mortals see only our bodies.”
Griffith
Transported with our Munihood we have pressed on into the winds:
You therefore, mortal men. behold our natural bodies and no more.
Geldner
Von Verzückung entgeistert haben wir die Winde als unsere Rosse bestiegen. Nur unsere Leiber sehet ihr Sterblichen vor euch.
Grassmann
Wir, die wir durch heiliges Büsserleben erregt sind, sind in die Winde eingedrungen; beschaut, o Sterbliche, unsere Leiber.
Elizarenkova
Возбужденные состоянием аскета,
Мы оседлали ветра.
Только тела наши вы,
Смертные, видите перед собою.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मौनेयेन) मननीय सूर्य के द्वारा (उन्मदिताः) उत्कृष्ट हर्षित-प्रकाशित हुए (वयं वातान्-आ तस्थिम) गतिप्रद वायुओं-वातसूत्रों को आश्रित करके हम भलीभाँति ठहरे हुए हैं आकाश में (यूयं मर्त्तासः) हे ! तुम मनुष्यो ! (अस्माकं शरीराणि-इत्) हमारे बाहिरी शरीर आकार को ही (अभि पश्यथ) देखते हो, विशिष्ट नहीं जानते हो ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आलङ्कारिक भाषा में आकाश के ग्रह बोलते हैं-मननीय सूर्य के द्वारा ग्रह प्रकाशित होते हैं, गतिप्रद वातसूत्रों के आश्रित आकाश में गति करते हैं, मनुष्य केवल उन बाहिरी रूप को देखते हैं, परन्तु अन्दर के स्वरूप को नहीं जानते हैं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मौनेयेन) मननीयसूर्येण (उन्मदिताः) उत्कृष्टं हर्षिताः प्रकाशिताः (वयं वातान्-आ तस्थिम) वयं वायून्-आश्रित्य समन्तात् स्थिताः-ग्रहाः (यूयं मर्त्तासः) हे मनुष्या (अस्माकं शरीरा-इत्) अस्माकं शरीराणि हि बाह्याकारान् हि (अभि पश्यथ) अभिपश्यत न विशिष्टं जानीथ ॥३॥
04 अन्तरिक्षेण पतति - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒न्तरि॑क्षेण पतति॒ विश्वा॑ रू॒पाव॒चाक॑शत् ।
मुनि॑र्दे॒वस्य॑देवस्य॒ सौकृ॑त्याय॒ सखा॑ हि॒तः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒न्तरि॑क्षेण पतति॒ विश्वा॑ रू॒पाव॒चाक॑शत् ।
मुनि॑र्दे॒वस्य॑देवस्य॒ सौकृ॑त्याय॒ सखा॑ हि॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - वृषाणकः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अन्त꣡रिक्षेण पतति
वि꣡श्वा रूपा꣡वचा꣡कशत्
मु꣡निर् देव꣡स्य-देवस्य
सउ꣡कृत्याय स꣡खा हितः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
antárikṣeṇa ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
patati ← √pat- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
avacā́kaśat ← √kāś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
rūpā́ ← rūpá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
devásya-devasya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
múniḥ ← múni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hitáḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saúkr̥tyāya ← saúkr̥tya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒न्तरि॑क्षेण । प॒त॒ति॒ । विश्वा॑ । रू॒पा । अ॒व॒ऽचाक॑शत् ।
मुनिः॑ । दे॒वस्य॑ऽदेवस्य । सौकृ॑त्याय । सखा॑ । हि॒तः ॥
Hellwig Grammar
- antarikṣeṇa ← antarikṣa
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- patati ← pat
- [verb], singular, Present indikative
- “fall down; drop; fly; issue; fall; fall; decay; hang down; banish; throw; lodge; disappear.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- rūpāvacākaśat ← rūpā ← rūpa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- rūpāvacākaśat ← avacākaśat ← avacākaś ← √kāś
- [verb noun], nominative, singular
- “look.”
- munir ← muniḥ ← muni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ascetic; seven; Sesbania grandiflora; Brahmin; muni; saint; Buddha; Ṛṣi.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- saukṛtyāya ← saukṛtya
- [noun], dative, singular, neuter
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- hitaḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
मुनिः अस्यर्चो द्रष्टा वृषाणक ऋषिर्वातरूपतां सूर्यास्मतां वा तत्तदुपासनया प्राप्तः सन् अन्तरिक्षेण आकाशेन पतति गच्छति । किं कुर्वन् । विश्वा विश्वानि सर्वाणि रूपाणि रूप्यमाणानि पदार्थजातानि अवचाकशत् अभिपश्यन् स्वतेजसा दर्शयन् । तथा देवस्यदेवस्य । नित्यवीप्सयोः’ इति द्विर्वचनम् । अनुदात्तं च इति परस्याम्रेडितस्यानुदात्तत्वम्। सर्वस्यापि देवस्य सख सखिभूतः अत एव सौकृत्याय । सुष्ठु देवानुद्दिश्य क्रियमाणं यागात्मकं कर्म सुकृतम् । तस्य भावाय सम्यगनुष्ठापनाय हितः निहितः स्थापितो भवति ॥ .
Wilson
English translation:
“The Muni flies through the firmament, illumining all objects, the friend of each deity, appointed forpious works.”
Jamison Brereton
He flies through the midspace, gazing down on all forms.
The ascetic has been established as the comrade of every god for good action.
Griffith
The Muni, made associate in the holy work of every God,
Looking upon all varied forms flies through the region of the air.
Geldner
Durch die Lüfte fliegt er, auf alle Gestalten herabschauend; der Muni ist jeglichem Gotte ein rechter Freund, zur Guttat recht.
Grassmann
Durch die Luft fliegt der Büsser, alle Gestalten erschaut er, als jedes Gottes Genosse zu jeder guten That gesellt.
Elizarenkova
Он летит по воздуху,
Глядя вниз на все формы.
Аскет каждому богу добрый
Друг, готовый на благое деяние.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मुनिः) मननीय सूर्य (अन्तरिक्षेण पतति) आकाश से प्राप्त होता है (देवस्य देवस्य) प्रत्येक ग्रह के (विश्वा रूपा) सब रूपों को (अवचाकशत्) प्रकाशित करता है (सौकृत्याय) शोभन गति कार्य के हेतु (सखा हितः) सखा बना हुआ ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य आकाश में प्राप्त होता है, तो प्रत्येक ग्रह के सब रूपों को प्रकाशित करता है उनके सुन्दर गतिकार्य के लिये सखा बना हुआ ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मुनिः) मननीयः सूर्यः (अन्तरिक्षेण पतति) अन्तरिक्षेण गच्छति प्राप्नोति वा (देवस्य देवस्य) प्रत्येकग्रहस्य (विश्वा रूपा-अवचाकशत्) सर्वाणि रूपाणि प्रकाशयति (सौकृत्याय) शोभनगतिकार्यस्य हेतवे (सखा हितः) सखा हितः सन् ॥४॥
05 वातस्याश्वो वायोः - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वात॒स्याश्वो॑ वा॒योः सखाथो॑ दे॒वेषि॑तो॒ मुनिः॑ ।
उ॒भौ स॑मु॒द्रावा क्षे॑ति॒ यश्च॒ पूर्व॑ उ॒ताप॑रः ॥
मूलम् ...{Loading}...
वात॒स्याश्वो॑ वा॒योः सखाथो॑ दे॒वेषि॑तो॒ मुनिः॑ ।
उ॒भौ स॑मु॒द्रावा क्षे॑ति॒ यश्च॒ पूर्व॑ उ॒ताप॑रः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - करिक्रतः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वा꣡तस्या꣡श्वो वायोः꣡ स꣡खा
अ꣡थो देवे꣡षितो मु꣡निः
उभउ꣡ समुद्रा꣡व् आ꣡ क्षेति
य꣡श् च पू꣡र्व उता꣡परः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
áśvaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́tasya ← vā́ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vāyóḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
átha ← átha (invariable)
{}
devéṣitaḥ ← devéṣita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
múniḥ ← múni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
kṣeti ← √kṣi- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
samudraú ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
ubhaú ← ubhá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
áparaḥ ← ápara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
pū́rvaḥ ← pū́rva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वात॑स्य । अश्वः॑ । वा॒योः । सखा॑ । अथो॒ इति॑ । दे॒वऽइ॑षितः । मुनिः॑ ।
उ॒भौ । स॒मु॒द्रौ । आ । क्षे॒ति॒ । यः । च॒ । पूर्वः॑ । उ॒त । अप॑रः ॥
Hellwig Grammar
- vātasyāśvo ← vātasya ← vāta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātasyāśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vāyoḥ ← vāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- sakhātho ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhātho ← atho
- [adverb]
- “now; but; furthermore.”
- deveṣito ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deveṣito ← iṣitaḥ ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “send.”
- muniḥ ← muni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ascetic; seven; Sesbania grandiflora; Brahmin; muni; saint; Buddha; Ṛṣi.”
- ubhau ← ubh
- [noun], accusative, dual, masculine
- “both(a).”
- samudrāv ← samudrau ← samudra
- [noun], accusative, dual, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- kṣeti ← kṣi
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; inhabit; dwell; stay; predominate; bide; own.”
- yaś ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- pūrva ← pūrvaḥ ← pūrva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- utāparaḥ ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāparaḥ ← aparaḥ ← apara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); following; western; future; apara [word]; elder; remaining; some(a); later(a); back(a).”
सायण-भाष्यम्
वातस्य वायोर्गतिरिव अश्वः व्याप्तः । यद्वा । वायोः अशिता भोक्ता। वायुरेव तस्याहार इत्यर्थः । अत एव वायोः सखा मित्रभूतः अथो अपि च देवेषितः देवेन द्योतमानेन वायुना सूर्येण वा इषितः प्राप्तः। तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । इदृशो मुनिः करिक्रताख्य ऋषिरुक्तप्रकारेण वायुरूपः सूर्यरूपो वा सन् उभौ समुद्रौ उदधी आ क्षेति अभिगच्छति । ‘क्षि निवासगत्योः’ । छन्दसो विकरणस्य लुक् । कौ तौ समुद्रौ। यश्च पूर्वः समुद्रः । उतशब्दश्चार्थे । यश्च अपरः समुद्रः ॥
Wilson
English translation:
“The steed of the wind, the friend of Vāyu, the Muni, who is instrumental gated by the deity, repairs to bothoceans, the eastern and the western.”
Jamison Brereton
The horse of the wind, the comrade of Vāyu—so sped by (that) god, the ascetic
presides over both seas, the eastern and the western.
Griffith
The Steed of Vata, Vayu’s friend, the Muni, by the Gods impelled,
In both the oceans hath his home, in eastern and in western sea.
Geldner
Des Vata, des Sturmes Roß, des Vayu, des Windes Freund und von den Göttern getrieben ist der Verzückte. Er wohnt an beiden Meeren, am östlichen und am westlichen.
Grassmann
Des Windes Ross, des Vāju Genosse ist dann der gottbegeisterte Büsser; beide Meere bewohnt er, das östliche und das westliche.
Elizarenkova
Конь Ваты, друг Ваю,
Вот аскет, подстегнутый богами.
Он живет возле двух морей:
Которое восточное и (которое) западное.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातस्य-अश्वः) वातसूत्र से गति करता हुआ (वायोः-सखा) विद्युत् के समान धर्मवाला प्रतापवान् (अथ-उ) और (देवेषितः-मुनिः) परमात्मदेव से प्रेरित मननीय सूर्य (उभौ समुद्रौ-आ क्षेति) दोनों अन्तरिक्षरूप आकाशों में भलीभाँति निवास करता है (यः पूर्वः-उत-अपरः-च) जो पूर्व दिशावाला और जो पश्चिम दिशावाला है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य आकाश में वातसूत्र द्वारा गति करता है, विद्युत् के समान प्रतापवान् परमात्मा से प्रेरित हुआ पूर्व पश्चिम में वर्तमान होता है, उसे जानना उससे लाभ उठाना चाहिये ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातस्य-अश्वः) वातसूत्रेण गतिं कुर्वाणः (वायोः सखा) विद्युतः समानख्यानः “य इन्द्रः स वायुः” [श० ४।१।३।९] “यदशनिरिन्द्रः” [कौ० ६।९] “विद्युद्वा अशनिः” [श० ६।१।३।१४] (अथ-उ) अथ च (देवेषितः-मुनिः) परमात्मदेवेन प्रेरितो मननीयः सूर्यः (उभौ समुद्रौ-आ क्षेति) द्वौ खल्वन्तरिक्षरूपावाकाशौ समन्तान्निवसति (यः पूर्वः-उत-अपरः-च) यः पूर्वदिग्वर्ती यश्च पश्चिमदिग्वर्ती ॥५॥
06 अप्सरसां गन्धर्वाणाम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒प्स॒रसां॑ गन्ध॒र्वाणां॑ मृ॒गाणां॒ चर॑णे॒ चर॑न् ।
के॒शी केत॑स्य वि॒द्वान्त्सखा॑ स्वा॒दुर्म॒दिन्त॑मः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒प्स॒रसां॑ गन्ध॒र्वाणां॑ मृ॒गाणां॒ चर॑णे॒ चर॑न् ।
के॒शी केत॑स्य वि॒द्वान्त्सखा॑ स्वा॒दुर्म॒दिन्त॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - एतशः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
अप्सर꣡सां गन्धर्वा꣡णाम्
मृगा꣡णां च꣡रणे च꣡रन्
केशी꣡ के꣡तस्य विद्वा꣡न्
स꣡खा स्वादु꣡र् मदि꣡न्तमः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
apsarásām ← apsarás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
gandharvā́ṇām ← gandharvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
cáran ← √carⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
cáraṇe ← cáraṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
mr̥gā́ṇām ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kétasya ← kéta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
madíntamaḥ ← madíntama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svādúḥ ← svādú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒प्स॒रसा॑म् । ग॒न्ध॒र्वाणा॑म् । मृ॒गाणा॑म् । चर॑णे । चर॑न् ।
के॒शी । केत॑स्य । वि॒द्वान् । सखा॑ । स्वा॒दुः । म॒दिन्ऽत॑मः ॥
Hellwig Grammar
- apsarasāṃ ← apsarasām ← apsaras
- [noun], genitive, plural, feminine
- “Apsaras.”
- gandharvāṇām ← gandharva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Gandharva; castor-oil plant; horse; Gandharva; Indian cuckoo.”
- mṛgāṇāṃ ← mṛgāṇām ← mṛga
- [noun], genitive, plural, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- caraṇe ← caraṇa
- [noun], locative, singular, masculine
- “foot; Vedic school; caraṇa; one-fourth; wheel; performance.”
- caran ← car
- [verb noun], nominative, singular
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- ketasya ← keta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wish; will; purpose; expectation; house.”
- vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- svādur ← svāduḥ ← svādu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- madintamaḥ ← madintama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “exhilarating; intoxicant.”
सायण-भाष्यम्
अप्सरसां देवस्त्रीणां गन्धर्वाणां चरणे संचारभूते दिव्यन्तरिक्षे च तथा मृगाणां सिंहादीनां संचारस्थले पृथिव्यां चरन व्याप्य संचरन् केशी अग्निर्वायुः सूर्यो वा केतस्य ज्ञातव्यस्य सर्वस्यार्थजातस्य विद्वान् यद्वा ज्ञातव्यस्यास्यर्षेरेतशस्य सखा विद्वान् अविशेषात् सर्वं जानन् स्वादुः स्वादयिता रसयिता सर्वस्य रसस्योत्पादकः अत एव मदिन्तमः मादयितृतमो भवति । ‘नाद्धस्य ’ इति नुडागमः ॥
Wilson
English translation:
“Wandering in the track of the Apsarasas and the Gandharvas, and the wild beasts, the radiant (Sun),cognizant of all that is knowable, (is my) sweet and most delightful friend.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Radiant Sun: or, Agni, or Vāyu
Jamison Brereton
Ranging in the range of the Apsarases and the Gandharvas, of the wild birds,
the long-haired one is their sweet, most exhilarating comrade, who
knows their will.
Griffith
Treading the path of sylvan beasts, Gandharvas, and Apsarases,
He with long locks, who knows the wish, is a sweet most delightful friend
Geldner
Auf der Fährte der Apsaras´, der Gandharven, der wilden Tiere wandelnd, die Gedanken verstehend, ist der Langhaarige ihr süßer, gar entzückender Freund.
Grassmann
Auf der Apsarasen, der Gandharven, der wilden Thiere Bahn wandernd ist der Langhaarige, des Begehrens kundig, der süsse, erquickendste Freund.
Elizarenkova
Странствуя тропой Апсарас,
Гандхарвов, диких зверей,
Аскет понимает (их) волю:
Он их милый, самый привлекательный друг.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अप्सरसाम्) अन्तरिक्ष में विचरण करती हुई रश्मियों के (गन्धर्वाणाम्) पृथिवी को धारण करती हुई रश्मियों के (मृगाणाम्) द्युलोक में गमन करती हुई रश्मियों के (चरणे) प्रसार के निमित्त (चरन्) विचरता हुआ वर्तमान (केशी) रश्मिमान् सूर्य (केतस्य विद्वान्) प्रज्ञान के जनाते हुए या अग्नि के ज्ञापनहेतु या जनानेहेतु (सखा) सखा के समान हितसाधक (स्वादुः) अन्नादि में स्वाद के प्रेरक (मदिन्तमः) अत्यन्त हर्षित करनेवाला है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - द्युलोक में वर्तमान अन्तरिक्ष में तथा पृथिवी पर वर्तमान किरणों के प्रसार के निमित्त सूर्य अपने प्रकाश या अग्नि को साक्षात् करता है, स्वादवाली वस्तु में स्वादप्रेरक हर्षप्रद सूर्य है, उसका यथोचित लाभ लेना चाहिये ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अप्सरसाम्) अप्सु-अन्तरिक्षे सरन्तां रश्मीनां “अप्सरसः-आकाशगताः किरणाः” [यजु० १८।४० दयानन्दः] (गन्धर्वाणाम्) ये गां पृथिवीं धरन्ति तेषां पृथिवीगतानां रश्मीनां (मृगाणाम्) मृज्यमानानां द्युलोकगतानां रश्मीनां (चरणे) चरणनिमित्तं प्रसारनिमित्तं (चरन्) चरन् वर्त्तते यः (केशी) रश्मिमान् सूर्यः (केतस्य-विद्वान्) प्रज्ञानस्य यद्वा-अग्नेः “केतो अग्निः” [तै० आ० ३।१।१] ज्ञापयन् ज्ञापनहेतुः (सखा) सखेव हितसाधकः (स्वादुः) अन्नादौ स्वादस्य प्रेरकः (मदिन्तमः) अत्यन्तहर्षयिताऽस्ति ॥६॥
07 वायुरस्मा उपामन्थत्पिनष्थि - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा॒युर॑स्मा॒ उपा॑मन्थत्पि॒नष्टि॑ स्मा कुनन्न॒मा ।
के॒शी वि॒षस्य॒ पात्रे॑ण॒ यद्रु॒द्रेणापि॑बत्स॒ह ॥
मूलम् ...{Loading}...
वा॒युर॑स्मा॒ उपा॑मन्थत्पि॒नष्टि॑ स्मा कुनन्न॒मा ।
के॒शी वि॒षस्य॒ पात्रे॑ण॒ यद्रु॒द्रेणापि॑बत्स॒ह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - केशिनः
- ऋषिः - ऋष्यशृङ्गः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वायु꣡र् अस्मा उ꣡पामन्थत्
पिन꣡ष्टि स्मा कुनन्नमा꣡
केशी꣡ विष꣡स्य पा꣡त्रेण
य꣡द् रुद्रे꣡णा꣡पिबत् सह꣡
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
popular;; epic anuṣṭubh (380)
Morph
amanthat ← √manthⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vāyúḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kunannamā́ ← kunannamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pináṣṭi ← √piṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sma ← sma (invariable)
{}
keśī́ ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pā́treṇa ← pā́tra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
viṣásya ← viṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ápibat ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
rudréṇa ← rudrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sahá ← sahá (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वा॒युः । अ॒स्मै॒ । उप॑ । अ॒म॒न्थ॒त् । पि॒नष्टि॑ । स्म॒ । कु॒न॒न्न॒मा ।
के॒शी । वि॒षस्य॑ । पात्रे॑ण । यत् । रु॒द्रेण॑ । अपि॑बत् । स॒ह ॥
Hellwig Grammar
- vāyur ← vāyuḥ ← vāyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- upāmanthat ← upamath ← √math
- [verb], singular, Imperfect
- “churn.”
- pinaṣṭi ← piṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “grind; knead; paste; crush; press out.”
- smā ← sma
- [adverb]
- kunannamā ← kunannama
- [noun], nominative, singular, masculine
- keśī ← keśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “haired.”
- viṣasya ← viṣa
- [noun], genitive, singular, neuter
- “poison; poisoning; viṣa; venom; vatsanābha; Aconitum Ferox; viṣa [word]; Viṣa; myrrh; myrrh.”
- pātreṇa ← pātra
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “vessel; pātra [word]; authority; receptacle; pātra; vessel; cup; bowl; basket.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- rudreṇāpibat ← rudreṇa ← rudra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- rudreṇāpibat ← apibat ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
सायण-भाष्यम्
केशी रश्मिभिर्युक्तः सूर्यः रुद्रेण रुद्रपुत्रेण मरुद्गणेन । यद्वा। ‘रुद्रो वा एष यदग्निः’ (तै, सं. ५.४,३.१ ) इति श्रवणाद्रुद्रो वैद्युताग्निः । तेन सह वर्तमानो विषस्य । उदकनामैतत् । ‘क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थ्यर्थे षष्ठी । विषमुदकं पात्रेण पानसाधनेन रश्मिजालेन यत् यदा अपिबत् पिबति तदा अस्मै केशिने वायुः उपामन्थन् । भूगतं सर्वं रसमुपमथ्नाति । यद्वा । यदापिबत् पीतवान् भवति तदा सूर्यमण्डले घनीभूतमस्य तदुदकं वायुरुपमथ्नाति । मन्थनेन वैद्युताग्निनालोडयति । तथा कुनंनमा कुत्सितमपि भृशं नमयित्री स्वयं नमयितुमशक्या स्वतन्त्रा माध्यमिका वाक् पिनष्टि स्म । यथाधस्तात् स्रवति तथा चूर्णीकरोति । स्मेति प्रसिद्धौ। कुपूर्वान्नमथतेः पचाद्यचि ‘यङोsचि च’ इति यङो लुक् । थाथादिनोत्तरपदान्तोदात्तत्वम् ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Vāyu churned for him, the inflexible (thunder) ground it when the radiant (Sun), along with Rudra,drank the water with his cup.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With his cup: the cup is the sun’s rays, which absorb the moisture of the earth; theagitation of the wind sends this moisture down again as rain; kunan namā = that which often guides but cannotbe guided, i.e., the mādhyamikā vāk;
Rudra = the lightning, vaidyutāgni
Jamison Brereton
Vāyu churned it for him; Kunannamā kept crushing it,
when the long-haired one drank of the poison with his cup, together with Rudra.
Griffith
Vayu hath churned for him: for him he poundeth things most hard to bend,
When he with long loose locks hath drunk, with Rudra, water from the cup.
Geldner
Vayu hatte ihm den Trank angerührt, Kunamnama quetschte ihn aus, als der Langhaarige zusammen mit Rudra aus der Schale vom Gifte trank.
Grassmann
Der Wind tost ihm zur Seite; er zermalmt auch das schwer zu beugende, wenn er aus dem Becher des Saftes mit Rudra zusammen getrunken hat.
Elizarenkova
Ваю для него сбивал (напиток),
Кунаннама выдавливала,
Когда косматый из сосуда с ядом
Пил вместе с Рудрой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- केशिनः
- मुनयो वातरशनाः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशी) सूर्य (विषस्य) जल के (पात्रेण) पीने के साधन पात्र से-रश्मिसमूहों से (रुद्रेण-सह) अग्नि से (यत्-अपिबत्) जब पीता है ऊपर ग्रहण करता है, तब (अस्मै) इस सूर्य के लिये (वायुः) वायु (उप अमन्थत्) ऊपर मन्थित करता है, जल को विलोडित करता है (कुनन्नमा) कुत्सित नमानेवाली किसी से भी न नमनेवाली विद्युत्, (पिनष्टि स्म) जल को पीस देती है-अवयवरूप में करती है फिर वर्षा करती है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य अपनी किरणों से तथा अग्नि ताप से जल को ऊपर खींचता है, वायु उसको विलोडित करता है, घुमाता है तथा विद्युत् अवयवों में छिन्न-भिन्न करता है और बरसा देता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशी) सूर्यः (विषस्य) जलस्य-जलम् “विषमुदकनाम” [नि० १।१२] (पात्रेण) पातुं साधनं पात्रं तेन रश्मिसमूहेन, तथा (रुद्रेण सह) अग्निना-सह “अग्निरपि रुद्र उच्यते” [निरु० १०।७] “अथ यत्रैतत् प्रथमं समिददो भवति धूप्यत इव तर्ह्येषः-अग्निर्भवति-रुद्रः” [श० २।३।२।९] (यत्-अपिबत्) यदा पिबति-उपरि गृह्णाति तदा (अस्मै वायुः-उप अमन्थत्) अस्मै सूर्याय वायुरुपामन्थयति-तज्जलं विलोडयति (कुनन्नमा-पिनष्टि स्म) कुत्सिता नमयित्री न केनदचिदपि नामयितुं योग्या विद्युत् ‘कुपूर्वात् नमधातोरचि यङ्लुकि प्रयोगः’, तज्जलं चूर्णयति-अवयवीकरोति पुनर्वर्षति ॥७॥