सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अप प्राचः’ इति सप्तर्चं तृतीयं सूक्तं कक्षीवतः पुत्रस्य सुकीर्तेरार्षम् । चतुर्थ्यनुष्टुप् शिष्टाः षट् त्रिष्टुभः । चतुर्थीपञ्चम्यावश्विदेवत्ये शिष्टा ऐन्द्र्यः । तथा चानुक्रान्तम्— ‘ अप प्राचः सुकीर्तिः काक्षीवतो मध्येऽनुष्टुप्सोत्तरा चाश्विन्यौ ’ इति । षष्ठेऽहनि ब्राह्मणाच्छंसिन उक्थशस्त्र एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च –‘सुकीर्तिं ब्राह्मणाच्छंसी वृषाकपिं च पङ्क्तिशंसम् ’ ( आश्व. श्रौ. ८.४) इति । चातुर्विंशिकेऽहनि माध्यंदिने सवने मैत्रावरुणस्य ‘ अप प्राचः’ इत्येषारम्भणीया कद्वत्प्रगाथानन्तरं शंसनीया । सूत्रितं च—-‘कद्वन्तः प्रगाथा अप प्राच इन्द्र विश्वाँ अमित्रान्’ (आश्व. श्रौ. ७.४) इति । अहर्गणेष्वपि द्वितीयादिष्वहःसु तस्यैव तस्मिन्नेव शस्त्र आरम्भणीया । सूत्रितं च —– ‘ आरम्भणीयाः पर्यासान् कद्वतोऽहरहःशस्यानीति होत्रका द्वितीयादिष्वेव’ (आश्व. श्रौ. ७.१) इति ॥
Jamison Brereton
131 (957)
Indra (1–3, 6–7), Aśvins (4–5)
Sukīrti Kākṣīvata
7 verses: triṣṭubh, except anuṣṭubh 4
The Anukramaṇī attributes this hymn to a descendant of Kakṣīvant, the clever wordsmith of I.116–26, and, although the poem is framed by conventional prayers for help to Indra (vss. 1, 6–7), there is more than a flash of Kakṣīvant’s brilliance in the intermediate verses, especially 2–3. Moreover, almost half of Kakṣīvant’s output consists of Aśvin hymns (I.116–120), indeed, more than half by verse count, and verses 4–5 of our hymn allude to a myth not otherwise found in the R̥gveda but prevalent in later Vedic, in which the Aśvins figure prominently.
Verses 2 and 3 have a slightly folksy air, using homely images to provide a model for Indra’s behavior toward us. In verse 2 the model is the harvesting and threshing of grain; if our interpretation is correct, the poet compares the threshing of the grain, which gets rid of the chaff and keeps only the wholesome grain, to deci
sions Indra should make about how to distribute goods he has acquired. The goods should come only to us [=the good grain], not to those [=the chaff] who neglect their sacrificial tasks. This image has the type of twist that Kakṣīvant enjoys: the audience thinks at first that the grain is being compared to the “goodies” to be distributed, and when that interpretation doesn’t work, they must dig deeper to redistribute the metaphorical roles.
Verse 3 is not as conceptually complex, but it displays a virtuosic density. The first pāda contains the entire metaphorical model: a one-horse vehicle won’t suc ceed, or in an expanded and more literal paraphrase, “there is nothing that, when drawn by a single animal, has traveled in the right way.” The implications are then worked out: pāda b suggests that relying on oneself alone will not bring fame; the last half of the verse provides the solution: seek Indra as helper and yokemate.
This message, that everyone needs a helper, is then projected onto the mythologi cal plane, indeed onto the greatest hero—often presented as acting triumphantly alone—Indra. The little snatch of the Aśvin story found in verses 4–5 emphasizes how they and Sarasvatī “helped” Indra in his need. This myth has been much
discussed in the literature (see especially Bloomfield [1893] and Oldenberg [1893], as well as Jamison [1991: 98–103]), especially in its relationship to the later Sautrāmaṇī ritual, which in fact utilizes some of the verses in this hymn and which owes its name to the epithet of Indra found in verses 6–7, sutrā́man “of good protection.” We will not pursue the issue in detail here. In brief summary, Indra became sick after drinking an excess of soma, and in order to heal him the Aśvins and Sarasvatī
had him drink the usually forbidden alcohol surā, which they obtained in one way or another (the methods are different at different periods in Vedic) from the asuric Namuci. The surā was not pure but mixed, and both the Aśvins and Indra are here depicted as performing the singular feat of separating the two mixed liquids in the course of drinking them.
If even Indra occasionally needs helpers, we need feel no shame in seeking one ourselves, and in the last two verses (6–7) we express the hope that Indra will fill this role for us.
01 अप प्राच - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓प प्रा᳓च इन्द्र वि᳓श्वाँ अमि᳓त्रान्
अ᳓पा᳓पाचो अभिभूते नुदस्व
अ᳓पो᳓दीचो अ᳓प शूराधरा᳓च
उरउ᳓ य᳓था त᳓व श᳓र्मन् म᳓देम
मूलम् ...{Loading}...
अप॒ प्राच॑ इन्द्र॒ विश्वाँ॑ अ॒मित्रा॒नपापा॑चो अभिभूते नुदस्व ।
अपोदी॑चो॒ अप॑ शूराध॒राच॑ उ॒रौ यथा॒ तव॒ शर्म॒न्मदे॑म ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓प प्रा᳓च इन्द्र वि᳓श्वाँ अमि᳓त्रान्
अ᳓पा᳓पाचो अभिभूते नुदस्व
अ᳓पो᳓दीचो अ᳓प शूराधरा᳓च
उरउ᳓ य᳓था त᳓व श᳓र्मन् म᳓देम
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amítrān ← amítra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ápa ← ápa (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prā́caḥ ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víśvān ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
abhibhūte ← abhíbhūti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
ápācaḥ ← ápāñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nudasva ← √nud- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
adharā́caḥ ← adharā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
ápa ← ápa (invariable)
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
údīcaḥ ← údañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mádema ← √mad- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
śárman ← śárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
uraú ← urú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
अप॑ । प्राचः॑ । इ॒न्द्र॒ । विश्वा॑न् । अ॒मित्रा॑न् । अप॑ । अपा॑चः । अ॒भि॒ऽभू॒ते॒ । नु॒द॒स्व॒ ।
अप॑ । उदी॑चः । अप॑ । शू॒र॒ । अ॒ध॒राचः॑ । उ॒रौ । यथा॑ । तव॑ । शर्म॑न् । मदे॑म ॥
Hellwig Grammar
- apa
- [adverb]
- “away.”
- prāca ← prācaḥ ← prāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvāṃ ← viśvān ← viśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- amitrān ← amitra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe.”
- apāpāco ← apa
- [adverb]
- “away.”
- apāpāco ← apācaḥ ← apāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “backward; apāñc [word]; western.”
- abhibhūte ← abhibhūti
- [noun], vocative, singular, masculine
- “superior; overpowering.”
- nudasva ← nud
- [verb], singular, Present imperative
- “push; propel; expel; push; move.”
- apodīco ← apa
- [adverb]
- “away.”
- apodīco ← udīcaḥ ← udañc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “northern; northbound; udañc [word]; northerly.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- śūrādharāca ← śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- śūrādharāca ← adharācaḥ ← adharāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “downward(ip); south.”
- urau ← uru
- [noun], locative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śarman
- [noun], locative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- madema ← mad
- [verb], plural, Present optative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र प्राचः प्रमुखमञ्चतः प्राग्देशे वर्तमानान् । अस्मत्तः पूर्वभागे वर्तमानानित्यर्थः । प्रपूर्वादञ्चतेः ‘ ऋत्विक् इत्यादिना क्विन् । ‘ अनिदिताम्’ इति, नलोपः । शसि ‘ अचः । इत्यकारलोपे ’ चौ ’ इति दीर्घत्वम् ।“ अनिगन्तोऽञ्चतौ वप्रत्यये’ (पा. सू. ६.२.५२) इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् । तादृशान् विश्वान् सर्वान् अमित्रान् शत्रून् अप नुदस्व अस्मत्तोऽपगमय । तथा हे अभिभूते शत्रूणामभिभवितरिन्द्र अपाचः अपमुखमञ्चतः पृष्ठभागे वर्तमानान् सर्वान् शत्रून् अप नुदस्व । अपि च उदीचः ऊर्ध्वमञ्चतः उपरिवर्तमानान् । उत्पूर्वादञ्चतेः पूर्ववत् क्विनि ‘ उद ईत्’ इत्यञ्चतेरकारस्येकारः । पूर्ववत्स्वरः । तथाविधानपि शत्रून अप नुदस्व। तथा हे शूर शौर्यवन्निन्द्र अधराचः अधरदेशमधोभागमञ्चतश्च अधस्तनानपि शत्रून् अप नुदस्व । अधरशब्दोपपदादञ्चतेः शसि पूर्ववत् प्रक्रिया । चौ ’ इति पूर्वपदस्यान्तोदात्तः । उरौ विस्तीर्णे तव संबन्धिनि त्वया दत्ते शर्मन् शर्मणि गृहे सुखे वा यथा वयं मदेम निरुपद्रवाः सन्तो हृष्येम तथा त्वं सर्वत्र वर्तमानानस्मदीयान् शत्रून् विनाशयेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Victorious Indra, drive off all our foes, those who dwell in the east, and those who dwell in the west,(drive) off, O hero, those who dwell in the north, and those who dwell in the south, that we may rejoice in yourexceeding felicity.”
Jamison Brereton
O overpowering Indra, thrust away all the eastern foes, away the
western ones,
away the northern ones, o champion, and away the southern ones, so that we might rejoice in your broad shelter.
Griffith
DRIVE all our enemies away, O Indra, the western, mighty Conqueror, and the eastern.
Hero, drive off our northern foes and southern, that we in thy wide shelter may be joyful.
Geldner
Vertreibe, Indra, alle östlichen Feinde, vertreibe die westlichen, o Überlegener, vertreibe die nördlichen, vertreibe die südlichen, o Held, auf daß wir uns unter deinem breiten Schirm erfreuen können!
Grassmann
O Indra, stoss hinweg die Feinde alle, die östlichen, die westlichen, o Sieger, Hinweg, o Held, die nördlich sind und südlich, damit in deinem weiten Schutz wir froh sein.
Elizarenkova
От(толкни) восточных всех врагов, о Индра,
Оттолкни, западных, о (всех) превосходящий,
От(толкни) северных, от(толкни), о герой, южных,
Чтобы радовались мы под твоей широкой защитой!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा की उपासना करना तथा संयम से रहना सुख का मूल है, राजा प्रजा का पालन करने का ध्यान रखे इत्यादि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभिभूते) हे अभिभव करनेवाले (शूर) शौर्यवन् (इन्द्र) परमात्मन् ! राजन् ! (प्राचः) सम्मुखवर्ती (विश्वान्) सब (अमित्रान्) शत्रुओं को (अप नुदस्व) दूर भगा-ताड़ित कर (अपाचः-अप) पृष्ठवर्ती सब शत्रुओं को भगा-ताड़ित कर (उदीचः-अप) उत्तरभागवर्ती सब शत्रुओं को भगा पीड़ित कर (अधराचः-अप) दक्षिणपार्श्ववर्ती सब शत्रुओं को भगा-ताड़ित कर (यथा) जिससे (तव) तेरे (उरौ शर्मन्) महान् सुखशरण में (भवेम) हम हो जावें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के सुखशरण में जो पहुँच जाता है, उसके समस्त ओर के शत्रुओं को परमात्मा दूर कर देता है एवं शासक राजा ऐसा होना चाहिए, जो प्रजाजनों को पीड़ित करनेवाले समस्त ओर के शत्रुओं को नष्ट कर सके या उसे नष्ट करना चाहिए ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते गृहस्थाश्रमे परमात्मोपासना कार्या संयमेन गृहस्थचर्या कार्येति सुखस्य मूलं ज्ञेयम्, राजा च प्रजाः पालयेत् सम्यग्ध्यानेनेत्येवमादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अभिभूते-शूर-इन्द्र) हे अभिभवितः ‘अभिपूर्वाद् भू धातोः क्तिच् प्रत्ययश्छान्दसः शौर्यवन् परमात्मन् ! राजन् वा ! (प्राचः-विश्वान्-अमित्रान्-अप नुदस्व) सम्मुखवर्तिनः सर्वान् शत्रून्-अपगमय (अपाचः-अप) अपगतान् पृष्ठवर्त्तिनः शत्रून् अपगमय (उदीचः-अप) उत्तरभागगतान् शत्रून् अपगमय (अधराचः-अप) दक्षिणपार्श्वगतान् शत्रून्-अपगमय (यथा तव-उरौ शर्मन् भवेम) यथा हि तव महति सुखशरणे भवेम ॥१॥
02 कुविदङ्ग यवमन्तो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कुवि᳓द् अङ्ग᳓ य᳓वमन्तो य᳓वं चिद्
य᳓था दा᳓न्ति अनुपूर्वं᳓ वियू᳓य
इहे᳓हैषां कृणुहि भो᳓जनानि
ये᳓ बर्हि᳓षो न᳓मोवृक्तिं न᳓ जग्मुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
कु॒विद॒ङ्ग यव॑मन्तो॒ यवं॑ चि॒द्यथा॒ दान्त्य॑नुपू॒र्वं वि॒यूय॑ ।
इ॒हेहै॑षां कृणुहि॒ भोज॑नानि॒ ये ब॒र्हिषो॒ नमो॑वृक्तिं॒ न ज॒ग्मुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कुवि᳓द् अङ्ग᳓ य᳓वमन्तो य᳓वं चिद्
य᳓था दा᳓न्ति अनुपूर्वं᳓ वियू᳓य
इहे᳓हैषां कृणुहि भो᳓जनानि
ये᳓ बर्हि᳓षो न᳓मोवृक्तिं न᳓ जग्मुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aṅgá ← aṅgá (invariable)
cit ← cit (invariable)
kuvít ← kuvít (invariable)
yávam ← yáva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yávamantaḥ ← yávamant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
anupūrvám ← anupūrvám (invariable)
dā́nti ← √dā- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
viyū́ya ← √yu- 1 (root)
{non-finite:CVB}
yáthā ← yáthā (invariable)
bhójanāni ← bhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ihéha ← ihá (invariable)
kr̥ṇuhi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
barhíṣaḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
jagmúḥ ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
námovr̥ktim ← námovr̥kti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
कु॒वित् । अ॒ङ्ग । यव॑ऽमन्तः । यव॑म् । चि॒त् । यथा॑ । दान्ति॑ । अ॒नु॒ऽपू॒र्वम् । वि॒ऽयूय॑ ।
इ॒हऽइ॑ह । ए॒षा॒म् । कृ॒णु॒हि॒ । भोज॑नानि । ये । ब॒र्हिषः॑ । नमः॑ऽवृक्तिम् । न । ज॒ग्मुः ॥
Hellwig Grammar
- kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- yavamanto ← yavamantaḥ ← yavamat
- [noun], nominative, plural, masculine
- yavaṃ ← yavam ← yava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “barley; yava; barleycorn; yava [word]; yava; yavakṣāra; grain.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- dānty ← dānti ← dā
- [verb], plural, Present indikative
- “cut; mow.”
- anupūrvaṃ ← anupūrvam ← anupūrva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “consecutive; regular; regular.”
- viyūya ← viyu ← √yu
- [verb noun]
- “spread.”
- ihehaiṣāṃ ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ihehaiṣāṃ ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- ihehaiṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kṛṇuhi ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- bhojanāni ← bhojana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- barhiṣo ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- namovṛktiṃ ← namovṛktim ← namovṛkti
- [noun], accusative, singular, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jagmuḥ ← gam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
अङ्ग हे इन्द्र यवमन्तः यवादिधान्ययुक्ताः कर्षकाः यवं चित् । उपलक्षणमेतत् । यवगोधूमादीन् अनुपूर्वं यो यो धान्यविशेषः प्रथमं पच्यते तेनानुपूर्व्येण वियूय पृथक्कृत्य यथा कुवित् बहुलं दान्ति लुनन्ति । ‘दाप् लवने ’ । आदादिकः । विपूर्वात् यौतेर्ल्यपि ‘युप्लुवोर्दीर्घश्छन्दसि ( पा. सू. ६.४.५८ ) इति दीर्घः । एवम् इहेह अस्मिन्नस्मिन् देशे सर्वस्मिन् एषां यजमानानां भोजनानि । धननामैतत् । भोगसाधनानि धनानि कृणुहि कुरु। यस्मिन् यस्मिन् देशे यद्धनमपेक्षितं तदनुगुणं प्रयच्छेत्यर्थः ॥ ‘उतश्च प्रत्ययाच्छन्दसि वावचनम् ’ (पा. सू. ६.४. १०६.१) इति हेर्लुगभावः । एषामित्युक्तं के पुनरिमे इत्यत आह । ये यजमानाः बर्हिषः यज्ञस्य नमोवृक्तिं नमसो हविर्लक्षणस्यान्नस्य नमस्कारात्मकस्य स्तोत्रस्य वा वर्जनमकरणं न जग्मुः न प्राप्नुवन्ति किंतु सर्वदा हविर्भिर्यजन्ति स्तुतिभिः स्तुवन्ति च । एषां कृणुहीत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“As the growers of barley often cut the barley, separating it uin due order, so do you, (O Indra), bestowhere and there nourishment upon those who have not neglected the performance of the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Barley: i.e.,grain; cf. Yajus. 10.32; anupūrvam viyūya: a metaphor that god should pick out his diligent worshippers oneafter the other, and bestow blessing on them in due order
Jamison Brereton
Surely it is like barley-growers and their barley—how they cut it,
threshing it according to the old ways—
(so), here, just here (with us [=grain]) put the goodies of those [=chaff] who have not come for the reverent twisting of the sacred grass.
Griffith
What then? As men whose fields are full of barley reap the ripe corn removing it in order,
So bring the food of those men, bring it hither, who went not to prepare the grass for worship.
Geldner
Sicher weißt du doch, wie die Getreidebauer das Getreide schneiden, indem sie es reihenweise weglegen. So bring hier- und dorthin deren Besitztümer, die nicht zur ehrfürchtigen Umlegung des Barhis gekommen sind!
Grassmann
Fürwahr, so recht wie Schnitter das Getreide in Reihen mähen, miteinander wechselnd, So bringe her die Nahrungsmittel derer, die nicht gekommen, fromm die Streu zu weihen.
Elizarenkova
Конечно же, (ты поступишь так,) как хозяева зерна
Жнут зерно, сортируя (его) по порядку.
Туда-сюда доставляй средства питания (тех),
Кто не пришел к раскладыванию жертвенной соломы для почитания (богов)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग)हे परमात्मन् ! वा राजन् ! (कुवित्) यह प्रशंसनीय है (यवमन्तः) अन्नवान् किसान (यथा यवं चित्) जैसे अन्न को भी (वियूय) पृथक्-पृथक् करके (अनुपूर्वम्) आनुपूर्व्य से-अनुक्रम से (दान्ति) काटते हैं, ऐसे (इह-इह) इस स्थान में इस स्थान में (एषां भोजनानि) इन यजमानों की भोग्य वस्तुओं को (कृणुहि) कर (ये) जो (बर्हिषः)प्रजा की (वृक्तिम्) अन्नदाननिषेध क्रिया को (नजग्मुः)नहीं प्राप्त होते हैं, किन्तु देते हैं, प्रशंसनीय है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे किसान अनुक्रम से पके अन्न को काटते हैं, एवं प्रजाजन के लिये अनुक्रम से श्रेष्ठ राष्ट्रसंचालक भाग पृथक्-पृथक् यथायोग्य भाग दें, यह प्रशंसनीय कार्य है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग) हे परमात्मन् ! राजन् ! वा (कुवित्) प्रशंसनीयमिदं यत् “कुवित् भूर्यर्थप्रशंसायां च” [अव्ययार्थनिबन्धनम्] (यवमन्तः) अन्नवन्तः “यवं दुहन्तो-अन्नं दुहन्तो” [निरु० ६।२६] कृषकाः (यथा यवं चित्) यथाऽन्नमपि (वियूय-अनुपूर्वं दान्ति) पृथक् पृथक् कृत्वा खल्वानुपूर्व्येण लुनन्ति “दाप् लवने” [अदादि०] एवं (इह-इह) अत्र स्थाने अत्र स्थाने (एषां भोजनानि कृणुहि) एतेषां यजमानानां भोगवस्तूनि कुरु (ये बर्हिषः) ये प्रजायाः (वृक्तिं न जग्मुः) अन्नदानवर्जनं न प्राप्नुवन्ति किन्तु तस्या भागं प्रयच्छन्ति हि ॥२॥
03 नहि स्थूयृड़्तुथा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नहि᳓ स्थू᳓रि ऋतुथा᳓ यात᳓म् अ᳓स्ति
नो᳓त᳓ श्र᳓वो विविदे संगमे᳓षु
गव्य᳓न्त इ᳓न्द्रं सखिया᳓य वि᳓प्रा
अश्वाय᳓न्तो वृ᳓षणं वाज᳓यन्तः
मूलम् ...{Loading}...
न॒हि स्थूर्यृ॑तु॒था या॒तमस्ति॒ नोत श्रवो॑ विविदे सङ्ग॒मेषु॑ ।
ग॒व्यन्त॒ इन्द्रं॑ स॒ख्याय॒ विप्रा॑ अश्वा॒यन्तो॒ वृष॑णं वा॒जय॑न्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नहि᳓ स्थू᳓रि ऋतुथा᳓ यात᳓म् अ᳓स्ति
नो᳓त᳓ श्र᳓वो विविदे संगमे᳓षु
गव्य᳓न्त इ᳓न्द्रं सखिया᳓य वि᳓प्रा
अश्वाय᳓न्तो वृ᳓षणं वाज᳓यन्तः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nahí ← nahí (invariable)
r̥tuthā́ ← r̥tuthā́ (invariable)
sthū́ri ← sthū́ri (invariable)
yātám ← √yā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
saṁgaméṣu ← saṁgamá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vivide ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
gavyántaḥ ← √gavy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sakhyā́ya ← sakhyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aśvāyántaḥ ← √aśvāy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vājáyantaḥ ← √vājay- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न॒हि । स्थूरि॑ । ऋ॒तु॒ऽथा । या॒तम् । अस्ति॑ । न । उ॒त । श्रवः॑ । वि॒वि॒दे॒ । स॒म्ऽग॒मेषु॑ ।
ग॒व्यन्तः॑ । इन्द्र॑म् । स॒ख्याय॑ । विप्राः॑ । अ॒श्व॒ऽयन्तः॑ । वृष॑णम् । वा॒जय॑न्तः ॥
Hellwig Grammar
- nahi
- [adverb]
- sthūry ← sthūri
- [noun], nominative, singular, neuter
- ṛtuthā
- [adverb]
- “seasonably.”
- yātam ← yā
- [verb noun], nominative, singular
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- nota ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- śravo ← śravaḥ ← śravas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- vivide ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- saṃgameṣu ← saṃgama
- [noun], locative, plural, masculine
- “confluence; sexual intercourse; contact; meeting; association; battle; harmony; rendezvous; coupling; sexual activity.”
- gavyanta ← gavyantaḥ ← gavyat
- [noun], nominative, plural, masculine
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sakhyāya ← sakhya
- [noun], dative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- aśvāyanto ← aśvāyantaḥ ← aśvāyat
- [noun], nominative, plural, masculine
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
सायण-भाष्यम्
एकेन धुर्येण युक्तमनः स्थूरि इत्युच्यते । ऋतुथा ऋतौ यद्यस्मिन् काले प्राप्तव्यं तद्योग्यकाले स्थूरि अनः यातं तं देशं प्राप्तं नहि अस्ति न हि भवति । एकेन धुर्येण युक्तः शकटः शीघ्रं गन्तव्यं न प्राप्नोतीत्यर्थः । उत अपि च संगमेषु संग्रामेषु श्रवः अन्नं यशो वा न विविदे न लभते । इन्द्रस्तु उक्तविलक्षणः । वृषणं वर्षितारं तम् इन्द्रं गव्यन्तः गा इच्छन्तः विप्राः मेधाविनो वयं सख्याय सखिकर्मणे आह्वयाम इति शेषः । कथंभूताः । अश्वायन्तः अश्वानप्यात्मन इच्छन्तः वाजयन्तः अन्नकामा बलकामाश्च ॥
Wilson
English translation:
“The cart has not arrived in due season, nor does he acquire fame in battles, (let us), the sages,desiring cattle, desiring horses, desiring food, (solicit) Indra, the showerer, for his friendship.”
Jamison Brereton
Because a “one-horse” carriage doesn’t drive well, so fame has never been acquired (thus) at the encounters.
Inspired ones, seeking cows, seeking horses, seeking prizes, (seek) the bull Indra for partnership.
Griffith
Men come not with one horse at sacred seasons; thus they obtain no honour in assemblies.
Sages desiring herds of kine and horses strengthen the mighty Indra for his friendship.
Geldner
Einspännig ist ja nicht richtig gefahren; auch hat ein solcher in den Versammlungen keinen Ruhm gewonnen. Auf Kühe ausgehend rufen wir Redekundigen den Indra zur Freundschaft, auf Rosse ausgehend den Bullen, auf den Siegerpreis ausseiend.
Grassmann
Rechtzeitig kommt nicht, wer mit einem Ross fährt, der findet Ruhm nicht in der Festversammlung; Die Priester aber, Rind und Ross begehrend, sie sind es, die den Helden Indra stärken.
Elizarenkova
Ведь одноконный выезд бывает не по правилам,
И не находит (такой человек) славы в собраниях.
Желая коров, желая коней, желая добычи,
(Зовут) вдохновенные Индру-быка для дружбы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्थूरिः) स्थित-खड़ा यान-रथ बिना घोड़े के (ऋतुथा) समय पर (यातम्) यातव्य-जाने पहुँचने योग्य-चलने योग्य-चलने में समर्थ (नहि-अस्ति) नहीं होता है (न-उत) नापि-और न (सङ्गमेषु) सङ्ग्रामोंमें (श्रवः-विविदे) यश-विजय प्राप्त करता है (विप्राः) विद्वान् जन (गव्यन्तः) वेदवाणी-ज्ञान को चाहते हुए (अश्वयन्तः) व्यापन मन को चाहते हुए (वाजयन्तः) अमृतान्नभोग चाहते हुए (सख्याय) मित्रता करने के लिए (वृषणम् इन्द्रम्) सुखवर्षक परमात्मा या राजा की शरण लें ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - घोड़े से रहित गाड़ी यात्रा नहीं करा सकती, नसङ्ग्रामजिता सकती है, ऐसे ही विद्वान् सुखवर्षक परमात्मा या राजा की शरण बिना वेदज्ञान मानस सुख अमृतान्न आदि नहीं प्राप्त कर सकते हैं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्थूरिः-ऋतुथा न हि यातम्-अस्ति) स्थितं यानं खल्वश्वहीनं समयानुरूपं यातव्यं न हि समर्थं भवति (न-उत सङ्गमेषु श्रवः-विविदे) नापि सङ्ग्रामेषु यशो विजयं प्राप्नोति (विप्राः) विद्वांसः (गव्यन्तः) गां वाचं कामयमानाः (अश्वयन्तः) व्यापनशीलं मनो वाञ्छन्तः (वाजयन्तः) अमृतान्नभोगमिच्छन्तः (सख्याय) सखिभावाय (वृषणम्-इन्द्रम्) सुखवर्षकं परमात्मानं राजानं वा शरणं गच्छन्तु ॥३॥
04 युवं सुराममश्विना - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवं᳓ सुरा᳓मम् अश्विना
न᳓मुचाव् आसुरे᳓ स᳓चा
विपिपाना᳓ शुभस् पती
इ᳓न्द्रं क᳓र्मसु आवतम्
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वं सु॒राम॑मश्विना॒ नमु॑चावासु॒रे सचा॑ ।
वि॒पि॒पा॒ना शु॑भस्पती॒ इन्द्रं॒ कर्म॑स्वावतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
युवं᳓ सुरा᳓मम् अश्विना
न᳓मुचाव् आसुरे᳓ स᳓चा
विपिपाना᳓ शुभस् पती
इ᳓न्द्रं क᳓र्मसु आवतम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvinā ← aśvín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
surā́mam ← surā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
āsuré ← āsurá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
námucau ← námuci- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sácā ← sácā (invariable)
patī ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śubhaḥ ← śúbh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vipipānā́ ← √pā- 3 (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
āvatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kármasu ← kárman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
यु॒वम् । सु॒राम॑म् । अ॒श्वि॒ना॒ । नमु॑चौ । आ॒सु॒रे । सचा॑ ।
वि॒ऽपि॒पा॒ना । शु॒भः॒ । प॒ती॒ इति॑ । इन्द्र॑म् । कर्म॑ऽसु । आ॒व॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- surāmam ← surāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- namucāv ← namucau ← namuci
- [noun], locative, singular, masculine
- “Namuci; namuci [word].”
- āsure ← āsura
- [noun], locative, singular, masculine
- “āsura; demoniac.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- vipipānā ← vipā ← √pā
- [verb noun], nominative, dual
- “drink; drink.”
- śubhas ← śubhaḥ ← śubh
- [noun], genitive, singular, feminine
- patī ← pati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- karmasv ← karmasu ← karman
- [noun], locative, plural, neuter
- “action; saṃskāra; ritual; procedure; karman; treatment; object; function; production; job; operation; karman [word]; act; job; passive voice; activity; consequence; function; yajña; pañcakarman; cooking; occupation; profession; construction; duty; method; natural process; duty; therapy.”
- āvatam ← av
- [verb], dual, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
हे अश्विना अश्विनौ हे शुभस्पती उदकस्य शोभनालंकारस्य वा पती पालयितारौ सुरामं सुष्ठु रमणसाधनमिदं हविः विपिपाना विशेषेण पीतवन्तौ युवं युवां सचा सन्तौ संगतौ आसुरे असुरपुत्रे नमुचौ एतत्संज्ञे असुरे हन्तव्ये सति कर्मसु योधनकर्मसु इन्द्रम् आवतम् अरक्षतम् ॥ विपिपाना।’ पा पाने ’ इत्यस्मात् लिटः कानच्। ‘ बहुलं छन्दसि ’ इत्यभ्यासस्येत्वम् । शुभस्पती इति • सुबामन्त्रिते°’ इति षष्ठ्यन्तस्य पराङ्गवद्भावात षष्ठ्यामन्त्रितसमुदायस्याष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“You, O Aśvins, lords of light, having drunk the grateful (libation), jointly preserved Indra in battleagainst the Asura Namuci.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 10.33
Jamison Brereton
O Aśvins, having separated the surā-soma by drinking it in company with the asuric Namuci,
you helped Indra in his deeds, o lords of beauty.
Griffith
Ye, Asvins, Lords of Splendour, drank full draughts of grateful Soma juice,
And aided Indra in his work with Namuci of Asura birth.
Geldner
Ihr Asvin habt bei dem asurischen Namuci den geschnapsten Soma heraus getrunken, ihr Herren der Schönheit, und so dem Indra bei seinen Taten beigestanden.
Grassmann
Ihr Açvinen beide, nachdem ihr den freudereichen [Soma] zugleich mit dem dämonischen Namutschi getrunken hattet [vipapānâ zu lesen?], halft dem Indra, o Glanzesherrn, bei seinen Thaten.
Elizarenkova
Вы, о Ашвины, из смеси, отправленной сурой,
У асурского Намучи
Выделив (сому), о повелители красоты,
Помогли Индре в (его) деяниях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अश्विना) हे सुशिक्षित स्त्री-पुरुष (युवम्) तुम दोनों (सचा) साथ मिलकर (शुभस्पती) अच्छेअलङ्कारके पालक (आसुरे नमुचौ) प्राणों के-नियन्ता जीव शरीर न छोड़नेवाले उस जीवात्मा के निमित्त (सुरामं-विपिपाना) जीवन के सुरमणीय सुखरस को विशेषरूप से पीते हुए (कर्मसु) गृहस्थ कर्मों में (इन्द्रम्) ऐश्वर्यवान् परमात्मा को अच्छा गृहस्थ चलाने के लिए (आवतम्) कामना करो ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सुशिषित स्त्री-पुरुष परस्पर मिलकर उत्तमअलङ्कारसे सुभूषित हुए अपनी अन्तरात्मा के निमित्त रमणीय सुख का आनन्द लेने के निमित्त गृहस्थकर्मों में परमात्मा को चाहें-उसकी प्रार्थना करें ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अश्विना युवम्) ये अश्विनौ-सुशिक्षितस्त्रीपुरुषौ “अश्विना सुशिक्षितौ स्त्रीपुरुषौ” [यजु० ३८।१२ दयानन्दः] युवां (सचा) सह मिलित्वा (शुभस्पती) स्वलङ्कारपालकौ (आसुरे नमुचौ) असूनां प्राणानामयं नियन्ताऽऽसुरो जीवः स च न मुञ्चति शरीरं न मृत्युं काङ्क्षति तस्मिन् स्वात्मनि (सुरामं विपिपाना) जीवनस्य सुरमणीयं सुखं सुखदानं विशेषेण पिबन्तौ (कर्मसु) गृहस्थकर्मसु (इन्द्रम्-आवतम्) ऐश्वर्यवन्तं परमात्मानं सुगृहस्थभावनाय कामयेथाम् ॥४॥
05 पुत्रमिव पितरावश्विनोभेन्द्रावथुः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पुत्र᳓म् इव पित᳓राव् अश्वि᳓नोभा
इ᳓न्द्राव᳓थुः का᳓वियैर् दंस᳓नाभिः
य᳓त् सुरा᳓मं वि᳓ अ᳓पिबः श᳓चीभिः
स᳓रस्वती त्वा मघवन्न् अभिष्णक्
मूलम् ...{Loading}...
पु॒त्रमि॑व पि॒तरा॑व॒श्विनो॒भेन्द्रा॒वथुः॒ काव्यै॑र्दं॒सना॑भिः ।
यत्सु॒रामं॒ व्यपि॑बः॒ शची॑भिः॒ सर॑स्वती त्वा मघवन्नभिष्णक् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अश्विनौ
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पुत्र᳓म् इव पित᳓राव् अश्वि᳓नोभा
इ᳓न्द्राव᳓थुः का᳓वियैर् दंस᳓नाभिः
य᳓त् सुरा᳓मं वि᳓ अ᳓पिबः श᳓चीभिः
स᳓रस्वती त्वा मघवन्न् अभिष्णक्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
iva ← iva (invariable)
pitárau ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
putrám ← putrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ubhā́ ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
āváthuḥ ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
daṁsánābhiḥ ← daṁsánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kā́vyaiḥ ← kā́vya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ápibaḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
surā́mam ← surā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhiṣṇak ← √bhiṣaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
पु॒त्रम्ऽइ॑व । पि॒तरौ॑ । अ॒श्विना॑ । उ॒भा । इन्द्र॑ । आ॒वथुः॑ । काव्यैः॑ । दं॒सना॑भिः ।
यत् । सु॒राम॑म् । वि । अपि॑बः । शची॑भिः । सर॑स्वती । त्वा॒ । म॒घ॒ऽव॒न् । अ॒भि॒ष्ण॒क् ॥
Hellwig Grammar
- putram ← putra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pitarāv ← pitarau ← pitṛ
- [noun], nominative, dual, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- aśvinobhendrāvathuḥ ← aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- aśvinobhendrāvathuḥ ← ubhā ← ubh
- [noun], nominative, dual, masculine
- “both(a).”
- aśvinobhendrāvathuḥ ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- aśvinobhendrāvathuḥ ← āvathuḥ ← av
- [verb], dual, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- kāvyair ← kāvyaiḥ ← kāvya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Uśanas; poem; Kāvya; wisdom.”
- daṃsanābhiḥ ← daṃsanā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “wonder; power.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- surāmaṃ ← surāmam ← surāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- apibaḥ ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- maghavann ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- abhiṣṇak ← bhiṣaj
- [verb], singular, Imperfect
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वां पितरौ मातापितरौ पुत्रमिव ॥ ‘ पिता मात्रा’ (पा. सू. १.२.७०) इति पितुः शेषः । उभा उभौ अश्विनौ काव्यैः प्रशस्यैः दंसनाभिः आत्मीयैः कर्मभिः आवथुः । मध्यमो व्यत्ययेन । आवतुः ररक्षतुः । त्वं च सुरामं सुखेन रमणसाधनं हविः यत् यदा शचीभिः शक्तिभिः सार्धं व्यपिबः विशेषेण पीतवानसि तदा हे मघवन् धनवन्निन्द्र सरस्वती देवी त्वा त्वाम् अभिष्णक् उपासेवत । भिष्णक् उपसेवायाम् । कण्ड्वादिः । छान्दसो यगभावः । लङि ‘ बहुलं छन्दसि’ इति शपो लुक् । ‘हल्ङ्याब्भ्यः’ इति लोपः ॥
Wilson
English translation:
“Both the Aśvins defended (you), Indra, like two fathers (defending) a son with glorious exploits; when(triumphing) through the deeds of valour, you drank the grateful libation, Sarasvatī approached you, OMaghavat.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yajus. 10.34
Jamison Brereton
Like parents their son, both the Aśvins helped (you), Indra, through their wondrous skills and sage words.
When with your powers you separated the surā-soma by drinking it,
Sarasvatī healed you, bounteous one.
Griffith
As parents aid a son, both Asvins, Indra, aided thee with their wondrous Powers and wisdom.
When thou, with might. hadst drunk the draught that gladdens, Sarasvati, O Maghavan, refreshed thee.
Geldner
Wie die Eltern dem Sohne, so die beiden Asvin; ihr standet dem Indra bei mit Sehergaben und Künsten. Als du den geschnapsten Soma nach Kräften heraustrankst, da heilte dich, Gabenreicher, die Sarasvati.
Grassmann
Wie Aeltern ihrem Sohn, so halfen, Indra, die Ritter dir mit Wunderkraft und Weisheit; Als du mit Eifer trankst den freudenreichen, erquickte dich Sarasvati, o starker.
Elizarenkova
Как родители (поддерживают) сына, (так и) оба Ашвина.
Индру вы поддержали поэтическими силами (и) чудесными деяниями.
Когда (своими) силами ты выпил (сому) из смеси, отравленной сурой,
Сарасвати вылечила тебя, о щедрый.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अश्विनौ
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पितरौ) मातापिता (पुत्रम्-इव) पुत्र को जैसे तृप्त करते हैं, वैसे (काव्यैः) मधुर वचनोंके द्वारा (दंसनाभिः) श्रेष्ठ कर्मों के द्वारा (इन्द्र) हे इन्द्र ! परमात्मन् ! राजन् ! (उभा-अश्विना) दोनों सुशिक्षित स्त्री-पुरुष (अवथुः)प्रसन्न करते हैं (शचीभिः) रक्षाकर्मों से (यत्) जो (सुरामम्) सोमरस है, उसे तू (वि अपिबः) निश्चितरूप से पान कर (मघवन्) हे ऐश्वर्यवन् राजन् ! (सरस्वती) स्तुतिवाणी या विद्यासभा (त्वा) तुझे (अभिष्णक्) सेवन करे-तेरा हित साधे ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सुशिक्षित स्त्री-पुरुष अपने गृहस्थजीवन में उत्तम स्तुतिवचनों और कर्मों द्वारा परमात्मा को प्रसन्न करें एवं राजा को भी सुशिक्षित स्त्री-पुरुष प्रजाजन अच्छे मधुर वचनों और कर्मों द्वारा प्रसन्न रखें ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पितरौ पुत्रम्-इव) मातापितरौ यथा पुत्रं प्रीणीतः (काव्यैः-दंसनाभिः) विविधमधुरवचनैः कर्मभिश्च “दंसः कर्मनाम” [निघ० २।३] तद्वत् (इन्द्र) हे इन्द्र परमात्मन् ! (उभा-अश्विना-अवथुः) त्वां सुशिक्षितौ स्त्रीपुरुषौ-अवतः ‘पुरुषव्यत्ययेन प्रथमस्थाने मध्यमः’ प्रीणीतः (शचीभिः-यत् सुरामं वि अपिबः) रक्षाकर्मभिः “शची कर्मनाम” [निघ० २।१] यत् सुरमणीयमुपहाररूपं सोमरसं त्वं पिबसि (मघवन् सरस्वती त्वा-अभिष्णक्) राजन् ! स्तुतिवाक्-विद्यासभां वां त्वामुपसेवते, “भिष्णक्-उपसेवायाम्” [कण्ड्वादि०] ॥५॥
06 इन्द्रः सुत्रामा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
१२ इन्द्रः सुत्रामा ...{Loading}...
इ᳓न्द्रः सुत्रा᳓मा स्व᳓वाँ+++(=स्ववान्)+++ अ᳓वोभिः
सुमृळीको᳓ भवतु विश्व᳓वेदाः।
बा᳓धतां द्वे᳓षो, अ᳓भयं नः कृणोतु
सुवी᳓र्यस्य प᳓तयः स्याम ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रः॑ सु॒त्रामा॒ स्ववाँ॒ अवो॑भिः सुमृळी॒को भ॑वतु वि॒श्ववे॑दाः ।
बाध॑तां॒ द्वेषो॒ अभ॑यं कृणोतु सु॒वीर्य॑स्य॒ पत॑यः स्याम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
012 ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गर्गः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रः सुत्रा᳓मा सुअ᳓वाँ अ᳓वोभिः
सुमॄळीको᳓+ भवतु विश्व᳓वेदाः
बा᳓धतां द्वे᳓षो अ᳓भयं कृणोतु
सुवी᳓रियस्य प᳓तयः सियाम
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
ávobhiḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutrā́mā ← sutrā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svávān ← svávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhavatu ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sumr̥ḷīkáḥ ← sumr̥ḷīká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvávedāḥ ← viśvávedas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ábhayam ← ábhaya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bā́dhatām ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dvéṣaḥ ← dvéṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥ṇotu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pátayaḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
suvī́ryasya ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । सु॒ऽत्रामा॑ । स्वऽवा॑न् । अवः॑ऽभिः । सु॒ऽमृ॒ळी॒कः । भ॒व॒तु॒ । वि॒श्वऽवे॑दाः ।
बाध॑ताम् । द्वेषः॑ । अभ॑यम् । कृ॒णो॒तु॒ । सु॒ऽवीर्य॑स्य । पत॑यः । स्या॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sutrāmā ← sutrāman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Sutrāman.”
- svavāṃ ← svavat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “helpful.”
- avobhiḥ ← avas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “aid; favor; protection.”
- sumṛᄆīko ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumṛᄆīko ← mṛᄆīkaḥ ← mṛḍīka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “compassion; favor.”
- bhavatu ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- viśvavedāḥ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavedāḥ ← vedāḥ ← vedas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “knowledge.”
- bādhatāṃ ← bādhatām ← bādh
- [verb], singular, Present imperative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- dveṣo ← dveṣaḥ ← dveṣas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hostility; enemy.”
- abhayaṃ ← abhayam ← abhaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “security; abhayamudrā; Abhaya.”
- kṛṇotu ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- suvīryasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryasya ← vīryasya ← vīrya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- patayaḥ ← pati
- [noun], nominative, plural, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
सुत्रामा सुष्ठु त्राता स्ववान् धनवान् सः इन्द्रः अवोभिः रक्षणैः सुमृळीकः सुष्ठु सुखयिता भवतु । तथा च विश्ववेदाः सर्वधनः सर्वविद्वान् वा स इन्द्रः द्वेषः द्वेष्टॄन शत्रून् बाधतां हिनस्तु । अभयं भयरहितं चास्माकं कृणोतु करोतु । वयं च तत्प्रसादात् सुवीर्यस्य शोभनवीर्यस्य पतयः स्याम भवेम ॥
भट्टभास्कर-टीका
इन्द्रस्सुत्रामा सुष्ठु त्राता सर्वेषाम् । तेनैव मनिन् । स्ववान् धनवान् । ‘दीर्घादटि समानपादे’ इति रुत्वम् । अवोभिः रक्षणैः सुमृडीकः सुसुखः सुष्ठु सुखयितास्माकं भवतु । ‘मृडीकादयश्च’ इति कन्, ‘नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । विश्ववेदाः ‘गतिकारकयोरपि’ इत्यसुन्, पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वश्च । सर्वधनो वा । ‘बहुव्रीहौ विश्वं संज्ञायाम्’ इति विश्वशब्दस्यान्तोदात्तत्वम्, ।
किञ्च - बाधतां नाशयतु द्वेष द्वेष्टॄन् । ‘अन्येभ्योपि दृश्यते’ इत्यसुनि वा जातावेकवचनम् । अभयं चास्माकं कृणोतु । ‘धिन्विकृण्व्योरच’ इत्युप्रत्ययः । सुवीर्यस्य सुसारस्य सर्वस्य वयं पतयस्स्याम भूयास्म । ‘वीरवीय्रौ च’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“May the protecting, opulent Indra be the bestower of felicity by his protections; may he, who is all-knower of felicity by his protections; may he, who is all-knowing, foil our adversaries; may he keep us out of danger, and may we be the possessors of excellent posterity.”
Jamison Brereton
Let Indra be of good protection, of good help with his help, very gracious, affording all possessions.
Let him thrust away hatred; let him create fearlessness. Might we be lords of good heroes in abundance.
Jamison Brereton Notes
In addition to the repetition just described, 12b sumṛḷīkó bhavatu is a variant of 10a mṛḷá, and ábhayaṃ kṛṇotu reminds us of 8ab ánu neṣi … ábhayam.
11-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The first pāda of 12 recasts that of 11: with sutrā́mā matching trātā́ram and s u vávām̐ávobhiḥ matching avitā́ram; 13a then repeats sutrā́mā su vávān. The connections between 12-13 and neighboring vss. in this hymn make it less likely (at least to me) that they are direct evidence of the Sautrāmaṇī ritual here, instead of being pressed into service of that ritual later. See published introduction.
Whitney
Translation
- Let Indra be well-saving, well-aiding with aids, very gracious,
all-possessing; let him put down (bādh) hatred, let him make for us
fearlessness; may we be lords of wealth in heroes.
Notes
This hymn and the following are two successive verses in RV. (x. 131. 6,
7, or vi. 47. 12, 13), and are also found together in VS. (xx. 51, 52),
TS. (i. 7. 13⁴⁻⁵), and MS. (iv. 12. 5). All these agree in leaving out
the nas which disturbs the meter of c. Our pada-text agrees with
that of RV. in both verses in falsely dividing svá॰vān, and the comm.
explains the word correspondingly with dhanavān hitātmā vā.
Keith
Indra, the protector, the granter of aid with his aids;
All knowing, be kindly to us;
Let him restrain the enemy, let him make security,
May we be lords of strength [4].
Griffith (AV)
May Indra with his help, Lord of all treasures, be unto us a careful protector. Drive off our foes and give us peace and safety. May we be lords of goodly store of heroes.
Griffith
May helpful Indra as our good Protector, Lord of all treasures, favour us with succour,
Baffle our foes, and give us rest and safety, and may we be the lords of hero vigour.
Geldner
Indra, der gute Schirmer, der gute Helfer mit seinen Hilfen, soll uns barmherzig sein, der Allwissende. Er soll die Anfeindungen vertreiben, Sicherheit schaffen. Wir wollen Besitzer tüchtiger Mannschaft sein.
Grassmann
Schönschirmend sei, der alles kennet, Indra, und gnadenreich, mit Hülfen kräftig helfend; Die Feinde schlag’ er, schaffe sichern Frieden, und Herren sein wir grosser Heldenscharen.
Elizarenkova
Индра, прекрасный спаситель, прекрасный помощник со (своей) помощью
Пусть будет очень милостив (к нам) (он,) всеведущий!
Пусть прогонит он ненависть, пусть создаст безопасность!
Да будем мы повелителями хорошего мужского потомства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गर्गः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा हो और उसकी रक्षा कौन करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (सुत्रामा) उत्तम प्रकार रक्षा करनेवाला (स्ववान्) बहुत अपने जन विद्यमान जिसके ऐसा (विश्ववेदाः) सम्पूर्ण विज्ञान को जाननेवाला (इन्द्रः) दुष्टता का नाश करनेवाला (अवोभिः) रक्षण आदि से हम लोगों का (सुमृळीकः) उत्तम प्रकार सुख करनेवाला (भवतु) हो तथा (द्वेषः) आदि दोषों से युक्त जनों का (बाधताम्) निवारण करे और (अभयम्) निर्भयपन (कृणोतु) करे, उस (सुवीर्यस्य) सुन्दर पराक्रम वा ब्रह्मचर्य्यवाले के हम लोग (पतयः) पालन करनेवाले स्वामी (स्याम) होवें, उसके रक्षक आप लोग भी हूजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो राजा सम्पूर्ण विद्या और किये हुए पूर्ण ब्रह्मचर्य्य से युक्त बहुत मित्रोंवाला और अपने सदृश श्रेष्ठ का रक्षक, दुष्टों को दण्ड देनेवाला, सब प्रकार से निर्भयता करता है, उसकी रक्षा सब को चाहिये कि सब प्रकार से करें ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यः सुत्रामा स्ववान् विश्ववेदा इन्द्रोऽवोभिरस्माकं सुमृळीको भवतु द्वेषो बाधतामभयं कृणोतु तस्य सुवीर्यस्य वयं पतयः स्याम तस्य रक्षका यूयमपि भवत ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स कीदृशो भवेत्तस्य रक्षा कैः कार्येत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) दुष्टताविदारको राजा (सुत्रामा) सुष्ठुरक्षकः (स्ववान्) बहवः स्वे विद्यन्ते यस्य सः (अवोभिः) रक्षणादिभिः (सुमृळीकः) सुष्ठु सुखकरः (भवतु) (विश्ववेदाः) यो विश्वं विज्ञानं वेत्ति (बाधताम्) निवारयतु (द्वेषः) द्वेषादिदोषयुक्तान् (अभयम्) भयराहित्यम् (कृणोतु) करोतु (सुवीर्यस्य) शोभनं वीर्यं पराक्रमो ब्रह्मचर्यं यस्य तस्य (पतयः) पालकाः स्वामिनः (स्याम) ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यो राजाऽखिलविद्यः कृतपूर्णब्रह्मचर्यो बहुमित्रः स्वात्मवच्छ्रेष्ठस्य रक्षको दुष्टस्य दण्डकृत्सर्वतो निर्भयतां करोति तस्य रक्षा सर्वैः सर्वथा कर्त्तव्या ॥१२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जो राजा संपूर्ण विद्या, ब्रह्मचर्ययुक्त अनेक मित्र असलेला व स्वतःप्रमाणे श्रेष्ठांचा रक्षक, दुष्टांना दंड देणारा, सर्व प्रकारे निर्भय असतो त्याचे सर्वांनी सर्व प्रकारे रक्षण करावे. ॥ १२ ॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुत्रामा) सुष्ठु रक्षक (स्ववान्) सामर्थ्यवान् (विश्ववेदाः) सब धनवाला (इन्द्रः) राजा या परमात्मा (अवोभिः) विविध रक्षणकर्मों से (सुमृडीकः)सुखद (भवतु) हो (द्वेषः) द्वेष करनेवाले शत्रुओं को (बाधताम्) नाश करे (अभयं कृणोतु) अभय करे (सुवीर्यस्य) सुपराक्रम ब्रह्मचर्ययुक्त शरीर के (पतयः स्याम) हम स्वामी होवें ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा या राजा अच्छी रक्षा करनेवाला वा सामर्थ्यवान् होता है, विविध रक्षणों से उत्तम सुखप्रद शत्रुओं का नाशक अभय देनेवाला होता है या हो। सुपराक्रम और ब्रह्मचर्ययुक्त शरीर सदा बनाये रखना चाहिये ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुत्रामा स्ववान्) सुष्ठुरक्षकः सामर्थ्यवान् “स्ववान् सामर्थ्यवान्” [ऋ० ६।४७।१२ दयानन्दः] (विश्ववेदाः) सर्वधनः (इन्द्रः) परमात्मा राजा वा (अवोभिः सुमृळीकः-भवतु) रक्षणैः सुष्ठु सुखदो भवतु (द्वेषः-बाधताम्) द्वेष्टॄन् शत्रून् नाशयतु (अभयं कृणोतु) अभयं करोतु (सुवीर्यस्य पतयः स्याम) वयं सुपराक्रमब्रह्मचर्यवतः शरीरस्य स्वामिनो भवेम ॥६॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - विषयः
राजा के धर्म का उपदेश।
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुत्रामा) बड़ा रक्षक, (स्ववान्) बहुत से ज्ञाति पुरुषोंवाला, (विश्ववेदाः) बहुत धन वा ज्ञानवाला (इन्द्रः) बड़े ऐश्वर्यवाला राजा (अवोभिः) अनेक रक्षाओं से (सुमृडीकः) अत्यन्त सुख देनेवाला (भवतु) होवे। वह (द्वेषः) वैरियों को (बाधताम्) हटावे, (नः) हमारे लिये (अभयम्) निर्भयता (कृणोतु) करे और हम (सुवीर्यस्य) बड़े पराक्रम के (पतयः) पालन करनेवाले (स्याम) होवें ॥१॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा दुष्ट स्वभावों और दुष्ट लोगों को नाश करके प्रजा की रक्षा करे ॥१॥ यह मन्त्र कुछ भेद से ऋग्वेद में है−६।४७।१२। तथा १०।१३१।६। और यजु०−२०।५१ ॥
पण्डित क्षेमकरणदास त्रिवेदी - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−(इन्द्रः) परमैश्वर्यवान् राजा (सुत्रामा) त्रैङ् पालने-मनिन्। अतिरक्षकः (स्ववान्) स्वा ज्ञातयः। प्रशस्तज्ञातियुक्तः (अवोभिः) रक्षणैः (सुमृडीकः) बहुसुखयिता (विश्ववेदाः) वेदांसि धनानि ज्ञानानि वा। बहुधनः। बहुज्ञानः। (बाधताम्) निवारयतु (द्वेषः) द्विष अप्रीतौ-विच्। द्वेष्टॄन् (अभयम्) निर्भयत्वम् (नः) अस्मभ्यम् (कृणोतु) करोतु (सुवीर्यस्य) अतिपराक्रमस्य (पतयः) पालकाः (स्याम) भवेम ॥
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
07 तस्य वयम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
१३ तस्य वयं ...{Loading}...
त᳓स्य वयं᳓ सुमतौ᳓ यज्ञि᳓यस्य᳓+
अ᳓पि भद्रे᳓ सौमनसे᳓ स्याम ।
स᳓ सुत्रा᳓मा स्व᳓वाँ+++(न्)+++ इ᳓न्द्रो अस्मे᳓
आरा᳓च् चिद् द्वे᳓षः सनुत᳓र्+++(=अन्तर्हितं)+++ युयोतु+++(←यु पृथक्करणे)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तस्य॑ व॒यं सु॑म॒तौ य॒ज्ञिय॒स्यापि॑ भ॒द्रे सौ॑मन॒से स्या॑म ।
स सु॒त्रामा॒ स्ववाँ॒ इन्द्रो॑ अ॒स्मे आ॒राच्चि॒द्द्वेषः॑ सनु॒तर्यु॑योतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - सुकीर्तिः काक्षीवतः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
013 ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गर्गः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓स्य वयं᳓ सुमतउ᳓ यज्ञि᳓यस्य
अ᳓पि भद्रे᳓ सौमनसे᳓ सियाम
स᳓ सुत्रा᳓मा सुअ᳓वाँ इ᳓न्द्रो अस्मे᳓
आरा᳓च् चिद् द्वे᳓षः सनुत᳓र् युयोतु
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
sumataú ← sumatí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yajñíyasya ← yajñíya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ápi ← ápi (invariable)
bhadré ← bhadrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
saumanasé ← saumanasá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutrā́mā ← sutrā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svávān ← svávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ārā́t ← ārā́t (invariable)
cit ← cit (invariable)
dvéṣaḥ ← dvéṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sanutár ← sanutár (invariable)
yuyotu ← √yu- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तस्य॑ । व॒यम् । सु॒ऽम॒तौ । य॒ज्ञिय॑स्य । अपि॑ । भ॒द्रे । सौ॒म॒न॒से । स्या॒म॒ ।
सः । सु॒ऽत्रामा॑ । स्वऽवा॑न् । इन्द्रः॑ । अ॒स्मे इति॑ । आ॒रात् । चि॒त् । द्वेषः॑ । स॒नु॒तः । यु॒यो॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- sumatau ← sumati
- [noun], locative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- yajñiyasyāpi ← yajñiyasya ← yajñiya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- yajñiyasyāpi ← api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- bhadre ← bhadra
- [noun], locative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- saumanase ← saumanasa
- [noun], locative, singular, neuter
- “favor; satisfaction.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sutrāmā ← sutrāman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Sutrāman.”
- svavāṃ ← svavat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “helpful.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ārāc ← ārāt
- [adverb]
- “far; ārāt [word].”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dveṣaḥ ← dveṣas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hostility; enemy.”
- sanutar
- [adverb]
- “away.”
- yuyotu ← yu
- [verb], singular, Present imperative
- “keep away; separate; ward off.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञियस्य यज्ञार्हस्य सुमतौ शोभनायामनुग्रहात्मिकायां बुद्धौ वयं स्याम । तद्विषयभूताः भवेम । तथा भद्रे कल्याणे सौमनसे सुमनसो भावे अपि तदीये स्याम भवेम । स इन्द्रोऽस्मास्वनुग्रहात्मिकां बुद्धिं सौमनस्यं च करोत्वित्यर्थः । सुत्रामा सुष्ठु त्राता स्ववान् धनवान् सः इन्द्रः च अस्मे अस्मत्त: आराच्चित् दूरदेश एव द्वेषः द्वेष्टॄन् सनुतः । अन्तर्हितनामैतत् । अन्तर्हितान् युयोतु पृथक्करोतु ॥
भट्टभास्कर-टीका
तस्येन्द्रस्य यज्ञियस्य यज्ञार्हस्य यज्ञसम्पादनार्हस्य । ‘यज्ञर्त्विग्भ्यां घखञौ’ । तस्य सुमतौ कल्याण्यां मतौ । ‘मन्क्तिन्व्याख्यान’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । शोभनायां वा बुद्धौ । ‘नञ्सुभ्याम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । तत्र विषयत्वेन वयं स्याम, तस्येन्द्रस्य भद्रे भजनीये कल्याणे सौमनसे सौमनस्ये च स्याम ।
एतदुक्तं भवति - यागसम्पादिनः तस्य सुमतौ स्याम यथा सर्वकालं यागकारिणो भवाम । अपि च - तस्य भद्रे सौमनसे सौमनस्ये च फलं स्याम यथा सर्वकालाभिमतभाजः सर्वकालं मोदेमहीति । छान्दसोण्प्रत्ययः । इन्द्रस्सुत्रामा सुष्ठु त्राता स्ववान् धनवान् अस्माकं द्वेषो द्वेष्टॄन् सनुतः अन्तार्हीतान् कृत्वा आराच्चिद्दूरादेव युयोतु यापयतु नाशयतु । व्यत्ययेन शपश्श्लुः । ‘सुपां सुलुक्’ इत्यस्मच्छब्दात्परस्याष्षष्ठ्याश्शे आदेशः, ‘शे’ इति प्रगृह्यत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“May we continue in the favour of that adorable (deity) even in his auspicious good-will; may that protecting and opulent Indra drive far from us, into extinction, all those who hate us.”
Jamison Brereton
Might we be in the favor of him who deserves the sacrifice, in his propitious benevolence.
Let Indra of good protection, of good help to us keep hatred away even from a distance.
᳓
Jamison Brereton Notes
11-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The first pāda of 12 recasts that of 11: with sutrā́mā matching trātā́ram and s u vávām̐ávobhiḥ matching avitā́ram; 13a then repeats sutrā́mā su vávān. The connections between 12-13 and neighboring vss. in this hymn make it less likely (at least to me) that they are direct evidence of the Sautrāmaṇī ritual here, instead of being pressed into service of that ritual later. See published introduction.
Keith
May we enjoy the favour of him the worshipful,
And also his loving kindness;
May the protector Indra, the granter of aid,
For ever fend far from us the enemy.
Griffith
May we enjoy the grace of him the Holy, yea, may we dwell in his auspicious favour.
May helpful Indra as our good Preserver drive from us, even from afar, our foemen.
Geldner
Wir wollen in der Gunst und glückbringenden Gnade dieses Opferwürdigen leben. Dieser Indra, unser guter Schirmer und guter Helfer soll schon von ferne die Anfeindung abseits wenden.
Grassmann
Wir mögen stehn in deiner Huld, des Heil’gen, in segensvollem Glücke fest gegründet; Er, Indra, schön uns helfend und errettend, verjage uns den Feind, auch wenn er fern ist.
Elizarenkova
Да будем мы в милости у него, достойного жертв,
И в добром (его) расположении!
Этот прекрасный спаситель, прекрасный помощник Индра для нас
Еще издалека пусть прогонит ненависть далеко прочь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गर्गः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजा और प्रजाजन कैसा वर्त्ताव करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (वयम्) हमलोग (तस्य) उस पहिले प्रतिपादन किये विद्या और विनय से युक्त राजा के और (यज्ञियस्य) विद्वानों की सेवा, सङ्ग और विद्याके दान करने के योग्य की (सुमतौ) सुन्दर बुद्धि में (सौमनसे) उत्तम धर्म से युक्त मानस व्यवहार में (भद्रे) कल्याण करनेवाले में (अपि) भी निश्चय से वर्त्तमान (स्याम) होवें और जो (स्ववान्) अपने सामर्थ्य से युक्त (इन्द्रः) विद्या देनेवाला (अस्मे) हम लोगों की (सुत्रामा) उत्तम प्रकार पालना करनेवाला होता हुआ हम लोगों के (आरात्) समीप वा दूर से (चित्) भी (द्वेषः) धर्म से द्वेष करनेवालों को (सनुतः) सदा ही (युयोतु) पृथक् करे (सः) वह हम लोगों से सदा सत्कार करने योग्य है ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा और प्रजाजनो ! जिस शुद्ध, न्याय और श्रेष्ठ गुणों में राजा वर्त्ताव करे, वैसे इस विषय में हम लोग भी वर्त्ताव करें और सब मिलकर मनुष्यों से दोषों को दूर करके गुणों को संयुक्त करके सब काल में न्याय और धर्म्म के पालन करनेवाले होवें ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! वयं तस्य यज्ञियस्य सुमतौ सौमनसे भद्रेऽपि निश्चयेन वर्त्तमानाः स्याम। यः स्ववानिन्द्रोऽस्मे सुत्रामा सन्नस्माकमाराद्दूराच्चिद्द्वेषः सनुतर्युयोतु सोऽस्माभिः सदैव सत्कर्त्तव्यः ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजप्रजाजनाः कथं वर्त्तेरन्नित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तस्य) प्रतिपादितपूर्वस्य विद्याविनययुक्तस्य राज्ञः (वयम्) (सुमतौ) शोभनायां प्रज्ञायाम् (यज्ञियस्य) विद्वत्सेवासङ्गविद्यादानानि कर्तुमर्हस्य (अपि) (भद्रे) कल्याणकरे (सौमनसे) सुष्ठु धर्मयुक्ते मानसे व्यवहारे (स्याम) (सः) (सुत्रामा) सर्वेषां सम्यक्पालकः (स्ववान्) स्वकीयसामर्थ्ययुक्तः (इन्द्रः) विद्याप्रदः (अस्मे) अस्माकम् (आरात्) समीपाद् दूराद्वा (चित्) अपि (द्वेषः) धर्मद्वेष्टॄन् (सनुतः) सदैव (युयोतु) पृथक्करोतु ॥१३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजप्रजाजन यस्मिञ्छुद्धे न्याये शुभेषु गुणेषु च राजा वर्त्तेत तथैवात्र वयमपि वर्त्तेमहि, सर्वे मिलित्वा मनुष्येभ्यो दोषान् दूरीकृत्य गुणान् संयोज्य सर्वदा न्यायधर्मपालका भवेम ॥१३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे राजा व प्रजाजनांनो ! ज्या खऱ्या न्याय व श्रेष्ठ गुणांनी युक्त राजा वागतो त्याप्रमाणे आम्हीही वागावे व सर्वांनी मिळून माणसांचे दोष दूर करून गुणांना संयुक्त करून सर्वकाळी न्याय व धर्माचे पालन करणारे बनावे. ॥ १३ ॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तस्य) उस (यज्ञियस्य) सङ्गमनीय-परमात्मा की या राजा की (सुमतौ) कल्याणी मति में (सौमनसे) अच्छे मनोभाव में (भद्रे) कल्याणरूप में (स्याम) होवें (सः) वह (सुत्रामा) सुरक्षक (स्ववान्) सामर्थ्यवाला (इन्द्रः) परमात्मा या राजा (आरात्-चित्) दूर से भी (द्वेषः) द्वेष करनेवाले शत्रु को (सनुतः) सदा (युयोतु) पृथक् करे ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपासकजनों को चाहिये कि वह परमात्मा की कल्याणकारी वेदवाणी के अनुसार आचरण करते हुए जीवन व्यतीत करें, तो दुःखदायी शत्रु भी उनसे दूर हो जाते हैं एवं प्रजाजन राजा की न्यायव्यवस्था या शासनव्यवस्था में रहने से शत्रुओं से सुरक्षित रहते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तस्य यज्ञियस्य सुमतौ) तस्य सङ्गमनीयस्य परमात्मनो राज्ञो वा कल्याण्यां मतौ (सौमनसे भद्रे स्याम) सुमनोभावे कल्याणरूपे भवेम (सः-सुत्रामा स्ववान्) स सुरक्षकः सामर्थ्यवान् (इन्द्रः) परमात्मा राजा वा (आरात्-चित्-द्वेषः सनुतः-युयोतु) दूरादपि द्वेष्टॄन् शत्रून् सर्वदा “सनुतः सर्वदा” [अव्ययार्थनिबन्धनं दयानन्दः] पृथक् करोतु ॥७॥
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- सुकीर्तिः काक्षीवतः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः