सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥
अथ सप्तमो व्याख्यायते । दशममण्डलस्य दशमेऽनुवाके सूक्तसप्तकं व्याख्यातम् । ‘ तदित्’ इति नवर्चमष्टमं सूक्तमथर्वणः पुत्रस्य ब्रहद्दिवस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं – तदिन्नवाथर्वणो बृहद्दिवः’ इति । चातुर्विंशिकेऽहनि निष्केवल्य इदं सूक्तम् । सूत्रितं च – तदिदासेति च पुरस्तात्सूक्तस्य शंसेत्’ (आश्व, श्रौ. ७. ३) इति । व्योमविश्वदेवस्तुत्पञ्चशारदीयेष्वप्येकाहेष्विदमेव निष्केवल्यनिविद्धानम् । सूत्रितं च – एतेषां त्रयाणां कया शुभा तदिदासेति मध्यंदिनः ’ ( आश्व. श्रौ. ९. ८) इति । राशिमरायाख्ययोरेकाहयोरपीदं निष्केवल्यनिविद्धानम् । सूत्रितं च –राशिमराययोश्च कयाशुभीयतदिदासीये’ (आश्व. श्रौ. ९. ८) इति । महाव्रते निष्केवल्येऽप्येतत्सूक्तम् । तथैव पञ्चमारण्यके शौनकेन सूत्रितं - ‘ तदिदास भुवनेषु ज्येष्ठं तां सु ते कीर्तिं मघवन् महित्वा’ (ऐ. आ. ५. १. ६ ) इति ।।
Jamison Brereton
120 (946)
Indra
Brhaddiva ̥ Ātharvaṇa
9 verses: triṣṭubh
For most of its length this hymn is a fairly straightforward praise of Indra, his pow ers, and his victories. There is special emphasis also on the relation between Indra and his verbally active “helpers.” The relationship is hierarchal—Indra is supreme— but also reciprocal, in that the helpers cheer him on and fortify him for his exploits (esp. vss. 1–4). The helpers are not named; the two most prominent Indra myths, Vr̥tra and Vala, both feature a troop aiding or encouraging Indra: the Maruts and the Aṅgirases respectively. It is thus possible that either or both groups are meant here, and, further, that human poets are assimilated to these divine choruses (see vs. 4). The encouragement becomes more personal in verse 5, where a 1st-person speaker assumes the role of verbal inciter. This is surely the poet himself, but, we will claim, not a mere human poet. The last two verses of the hymn (8–9) summa rize the performance context of the hymn. Verse 8 begins “Br̥haddiva speaks these sacred formulations to Indra,” and Br̥haddiva is named again as the poet in verse 9 (as well as being so identified by the Anukramaṇī). But verse 9 introduces a puzzle or a surprise, for it begins, “In this way Br̥haddiva addressed his own self—that is, Indra.” It is difficult to read the sentence in any other way, though many have tried, but if Indra is the same as Br̥haddiva, who is Br̥haddiva?
A way to a solution to this conundrum has been presented by Hanns-Peter Schmidt, though he himself does not discuss this hymn. As Schmidt convincingly argues (1968), Br̥haspati was originally an epithet and aspect of Indra, especially in the Vala myth, in which Indra uses not brute strength but verbal skill to open the Vala cave and release the stolen cows. Br̥haspati becomes detached from Indra and treated as a separate god, but this process is a protracted one and can be observed happening in the R̥gveda. We suggest that this hymn reflects an awareness of their original identity and their growing separateness, with the verbally adroit Br̥haspati, master of sacred formulations (bráhman; see vss. 5d and 8a), praising his other self, the king and victorious warrior Indra. The name Br̥haddiva (lit., “possessing lofty heaven”) is reminiscent of Br̥haspati, and the sacred formula tions he addresses to Indra in verse 8 precisely concern the Vala myth, the locus of their identification.
01 तदिदास भुवनेषु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् इ᳓द् आस भु᳓वनेषु ज्य᳓यिष्ठं+
य᳓तो जज्ञ᳓ · उग्र᳓स् त्वेष᳓नृम्णः
सद्यो᳓ जज्ञानो᳓ नि᳓ रिणाति श᳓त्रून्
अ᳓नु यं᳓ वि᳓श्वे म᳓दन्ति ऊ᳓माः
मूलम् ...{Loading}...
तदिदा॑स॒ भुव॑नेषु॒ ज्येष्ठं॒ यतो॑ ज॒ज्ञ उ॒ग्रस्त्वे॒षनृ॑म्णः ।
स॒द्यो ज॑ज्ञा॒नो नि रि॑णाति॒ शत्रू॒ननु॒ यं विश्वे॒ मद॒न्त्यूमाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓द् इ᳓द् आस भु᳓वनेषु ज्य᳓यिष्ठं+
य᳓तो जज्ञ᳓ · उग्र᳓स् त्वेष᳓नृम्णः
सद्यो᳓ जज्ञानो᳓ नि᳓ रिणाति श᳓त्रून्
अ᳓नु यं᳓ वि᳓श्वे म᳓दन्ति ऊ᳓माः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
āsa ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
bhúvaneṣu ← bhúvana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
ít ← ít (invariable)
jyéṣṭham ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jajñé ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
tveṣánr̥mṇaḥ ← tveṣánr̥mṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yátas ← yátas (invariable)
jajñānáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
riṇāti ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sadyás ← sadyás (invariable)
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
mádanti ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ū́māḥ ← ū́ma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । इत् । आ॒स॒ । भुव॑नेषु । ज्येष्ठ॑म् । यतः॑ । ज॒ज्ञे । उ॒ग्रः । त्वे॒षऽनृ॑म्णः ।
स॒द्यः । ज॒ज्ञा॒नः । नि । रि॒णा॒ति॒ । शत्रू॑न् । अनु॑ । यम् । विश्वे॑ । मद॑न्ति । ऊमाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- āsa ← as
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bhuvaneṣu ← bhuvana
- [noun], locative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- jyeṣṭhaṃ ← jyeṣṭham ← jyeṣṭha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- yato ← yatas
- [adverb]
- “from which; whence; wherein.”
- jajña ← jajñe ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ugras ← ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- tveṣanṛmṇaḥ ← tveṣa
- [noun]
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- tveṣanṛmṇaḥ ← nṛmṇaḥ ← nṛmṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “manhood; power.”
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- jajñāno ← jajñānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- riṇāti ← ri
- [verb], singular, Present indikative
- “free; liberate; run; let go of.”
- śatrūn ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- madanty ← madanti ← mad
- [verb], plural, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- ūmāḥ ← ūma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “assistant.”
सायण-भाष्यम्
तत् जगत्कारणत्वेन सर्ववेदान्तप्रसिद्धम् । इच्छब्दोऽवधारणे। भुवनेषु ॥ ‘ भू सत्तायाम् ॥ सत्सु पृथिव्यादिषु लोकेषु मध्ये जगत्कारणं ब्रह्मैव ज्येष्ठं प्रशस्ततमम् आस बभूव । तस्य परमार्थत्वात् तद्व्यतिरिक्तानां व्यावहारिकत्वाच्च । यद्वा । ज्येष्ठं वृद्धतमं जगत्कारणत्वेन सर्वेषामादिभूतं बभूव ॥ अस्तेर्लिटि छन्दस्युभयथा’ इति सार्वधातुकत्वात् ’ अस्तेर्भूः’ (पा. सू. २, ४, ५२ ) इति भूभावाभावः । यद्वा । वृद्धं तदेव ब्रह्म स्वप्रकाशतया आस दिदीपे । ‘ अस गतिदीप्त्यादानेषु’ । अस्माल्लिटि रूपम् । यतः उपादानभूतात् यस्मात् ब्रह्मणः उग्रः उद्गूर्णः त्वेषनृम्णः प्रदीप्तबलः सूयात्मक इन्द्रः जज्ञे जातो बभूव । श्रूयते हि - ‘ चक्षोः सूर्यो अजायत’ (ऋ. सं. १०. ९०. १३) इति । ‘ सूर्याचन्द्रमसौ धाता यथापूर्वमकल्पयत्’ (ऋ. सं. १०. १९०. ३ ) इति च ॥ ‘ जनिकर्तः प्रकृतिः’ (पा. सू. १. ४. ३० ) इति प्रकृतेरपादानसंज्ञायां यत इति पञ्चमी । जनेर्लिटि ‘ गमहन’ इत्यादिना उपधालोपः। ‘ द्विर्वचनेऽचि’ इति तस्य स्थानिवद्भावात् द्विर्वचनादि । ‘ यद्वृत्तान्नित्यम्’ इति निघातप्रतिषेधः । स च जज्ञानः जायमान एव सद्यः शीघ्रं शत्रून् शातयितॄन मन्देहादीन् राक्षसान् नि रिणाति निहिनस्ति । यद्वा उपासकानां पापरूपान् शत्रून् निहन्ति । तथा च ब्राह्मणं - सद्यो ह्येष जातः पाप्मानमपाहत’ (ऐ. आ. १. ३. ४ ) इति ॥ जज्ञान इति जनेर्लिटि कानचि रूपमेतत् । रिणाति । री गतिरेषणयोः। ‘क्र्यादिः । प्वादीनां ह्रस्वः इति ह्रस्वत्वम् ॥ विश्वे सर्वे ऊमाः । अवन्ति रक्षन्तीत्यूमाः प्राणिनः । अवतेरौणादिको मन्प्रत्ययः । ‘ ज्वरत्वर° इत्यादिना वकारोपधयोः स्थाने ऊठ् । सर्वे प्राणिनः यं सूर्यास्मकमुद्यन्तमिन्द्रमनुलक्ष्य मदर्थमुदगात् मदर्थमुदगादिति मदन्ति हृष्यन्ति ॥ ‘ मदी हर्षे ‘। व्यत्ययेन शप् ॥ तथा च ब्राह्मणं– भूतानि वै विश्व ऊमास्त एनमनुमदन्त्युदगादुगादिति’ (ऐ.आ. १. ३. ४ ) इति । तैत्तिरीयकं च तस्मात्सर्वं एव मन्यते मां प्रत्युदगादिति’ (तै. सं. ६. ५. ४. २) इति । यद्वा । यं स्तुत्यादिभिर्माद्यन्तमनु पश्चात् सर्वे प्राणिनोऽभीष्टप्राप्त्या हृष्यन्ति ॥ ‘ अनुर्लक्षणे’ (पा. सू. १,४,८४) इत्यनोः कर्मप्रवचनीयत्वात् कर्मप्रवचनीययुक्त इति द्वितीया ॥ स इन्द्रो जज्ञ इत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“That was the chiefest in all worlds, from whence the fierce one, the rich in radiance, was born; assoon as born, he destroys the foes, he in whom all living beings delight.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
That, is Brahman, the first cause: sadyohyeṣa jātaḥ pāpmānamapāhata: Aitareya Āraṇyaka 1.3.4 (cf. Yajus. 33.20; 14.24: ādityam, the sun, thefirst light);
Ūmāḥ = prāṇinaḥ: bhūtāni vai viśva ūmāsta enmanu madanty udagād udagāditi: AitareyaĀraṇyaka 1.3.4; or, all the protecting deities
Jamison Brereton
Just this was the foremost among living beings, from which the mighty one of vibrant manly spirit was born.
As soon as he is born, he melts down his rivals, while all his helpers cheer him on.
Griffith
IN all the worlds That was the Best and Highest whence sprang the Mighty Gods, of splendid valour.
As soon as born he overcomes his foemen, be in whom all who lend him aid are joyful.
Geldner
Das war das Höchste unter den Wesen, aus dem der Gewaltige von feurigem Mute geboren wurde. Eben geboren reißt er die Feinde zu Boden, dem alle Helfer zujubeln.
Grassmann
Das war fürwahr die herrlichste der Welten, aus der entsprang der mächt’ge, mannhaft starke, Geboren kaum vertilgt er schon die Feinde, dem alle Freunde froh entgegenjauchzen.
Elizarenkova
Это было высшее из существ,
Откуда родился грозный с неистовым мужеством.
Едва родившись, он повергает ниц врагов,
(Тот,) вслед кому ликуют все помощники.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- स्वराडार्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा ने संसार रचा, प्रकाशक-प्रकाश्य पिण्ड रखे, जड़-जङ्गम पदार्थ भी रचे, उसके रचे वेद से ज्ञान ग्रहण कर ब्रह्मानन्द और सांसारिक सुख को भोगते हैं जन।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भुवनेषु) उत्पन्न भूतों में (तत्-इत्) वह ही (ज्येष्ठम्) ज्येष्ठ ब्रह्म (आस) पूर्व से वर्तमान है (यतः) जिस ब्रह्म से (उग्रः) तीक्ष्ण या प्रतापी (त्वेषनृम्णः) दीप्ति से बलवान् सूर्य या ज्ञान प्रतापवान् जीवात्मा (जज्ञे) प्रादुर्भूत होता है (सद्यः-जज्ञानः) तुरन्त प्रादुर्भूत हुआ (शत्रून्) शत्रुओं को नष्ट करने योग्यों को (निरिणाति) नष्ट करता है-जीवात्मा अपने ज्ञान से नीचे ले जाता है (यम्-अनु) जिस सूर्य या जीवात्मा को लक्ष्य करके (विश्वे-ऊमाः) सब रक्षणीय जीव (मदन्ति) हर्षित होते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उत्पन्न हुए पदार्थों में पूर्व से वर्त्तमान महान् है, उससे तीक्ष्ण तेजवाला सूर्य और ज्ञानी जीवात्मा प्रादुर्भूत होते हैं, सूर्य अपने तीक्ष्ण ताप से विरोधी अन्धकारादि को नष्ट करता है और जीवात्मा ज्ञान से विरोधी को अनुकूल बनाता है, इनको लक्ष्य करके सब हर्षित होते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते परमात्मना संसारो रचितस्तत्र प्रकाशकप्राकाश्यपिण्डानि धृतानि जडजङ्गमपदार्थाः सूचिताः तद्रचितेन वेदेन च ज्ञानं गृहीत्वा ब्रह्मानन्दं सांसारिकसुखं च भुञ्जते जनाः।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भुवनेषु) उत्पन्नेषु भूतेषु (तत्-इत्-ज्येष्ठम्-आस) ज्येष्ठं तद् ब्रह्म पूर्वतो भवति वर्तते (यतः-उग्रः-त्वेषनृम्णः-जज्ञे) यतो ब्रह्मणः तीक्ष्णः प्रतापी ज्ञानप्रतापवान् वा दीप्तिनृम्णो दीप्त्या बलवान् जीवात्मा जायते (सद्यः-जज्ञानः) स सद्यो जायमान एव (शत्रून् निरिणाति) शत्रून् निरन्तरं हन्ति “निरिणाति-निरन्तरं हिनस्ति” [० १।६१।१३ दयानन्दः] यद्वा जीवात्मा ज्ञानेन नीचैर्नयति वा “ गतौ” [तुदादि०] (यम्-अनु विश्वे-ऊमाः-मदन्ति) यं सूर्यं जीवात्मानं वा लक्षयित्वा सर्वे रक्षणीया जीवा हृष्यन्ति ॥१॥
02 वावृधानः शवसा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वावृधानः᳓ श᳓वसा भू᳓रिओजाः
श᳓त्रुर् दासा᳓य भिय᳓सं दधाति
अ᳓विअनच् च विअन᳓च् च स᳓स्नि
सं᳓ ते नवन्त प्र᳓भृता म᳓देषु
मूलम् ...{Loading}...
वा॒वृ॒धा॒नः शव॑सा॒ भूर्यो॑जाः॒ शत्रु॑र्दा॒साय॑ भि॒यसं॑ दधाति ।
अव्य॑नच्च व्य॒नच्च॒ सस्नि॒ सं ते॑ नवन्त॒ प्रभृ॑ता॒ मदे॑षु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वावृधानः᳓ श᳓वसा भू᳓रिओजाः
श᳓त्रुर् दासा᳓य भिय᳓सं दधाति
अ᳓विअनच् च विअन᳓च् च स᳓स्नि
सं᳓ ते नवन्त प्र᳓भृता म᳓देषु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
bhū́ryojāḥ ← bhū́ryojas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
bhiyásam ← bhiyás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
dadhāti ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dāsā́ya ← dāsá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śátruḥ ← śátru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávyanat ← ávyanant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
sásni ← sásni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vyanát ← √anⁱ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
mádeṣu ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
navanta ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:IPRF, voice:MED}
prábhr̥tā ← √bhr̥- (root)
{non-finite:PPP}
sám ← sám (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
व॒वृ॒धा॒नः । शव॑सा । भूरि॑ऽओजाः । शत्रुः॑ । दा॒साय॑ । भि॒यस॑म् । द॒धा॒ति॒ ।
अवि॑ऽअनत् । च॒ । वि॒ऽअ॒नत् । च॒ । सस्नि॑ । सम् । ते॒ । न॒व॒न्त॒ । प्रऽभृ॑ता । मदे॑षु ॥
Hellwig Grammar
- vāvṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- bhūryojāḥ ← bhūri
- [noun]
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhūryojāḥ ← ojāḥ ← ojas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- śatrur ← śatruḥ ← śatru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- dāsāya ← dāsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- bhiyasaṃ ← bhiyasam ← bhiyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fear.”
- dadhāti ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- avyanac ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avyanac ← vyanat ← vyan ← √an
- [verb noun], accusative, singular
- “breathe.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vyanac ← vyanat ← vyan ← √an
- [verb noun], accusative, singular
- “breathe.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sasni
- [noun], nominative, singular, neuter
- “victorious.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- navanta ← nū
- [verb], plural, Present injunctive
- “praise; shout.”
- prabhṛtā ← prabhṛtāḥ ← prabhṛ ← √bhṛ
- [verb noun], nominative, plural
- madeṣu ← mada
- [noun], locative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
सायण-भाष्यम्
शवसा बलेन ववृधानः वर्धमानः अत एव भूर्योजाः बहुबलः शत्रुः शातयितेन्द्रः दासाय उपक्षयकारिणे शत्रवे भियसं भीतिं दधाति विदधाति । करोति । अव्यनत् । विविधमनिति श्वसितीति व्यनत् प्राणवज्जङ्गमम् । तद्विलक्षणमव्यनत् स्थावरम् । तदुभयमपि सस्नि संस्नातमिन्द्रेण सम्यक् शोधितं भवति ॥ स्नातेः ‘ आदृगमहन०’ इति व्यत्ययेन कर्मणि किन्प्रत्ययः॥ यद्वा अन्तर्णीतण्यर्थात् कर्तर्येव किन् । वृष्ट्यादिना सम्यक् स्नापयिता शोधयिता भवति ॥ ‘न लोकाव्यय’ इति कर्मणि षष्ठ्याः प्रतिषेधः । शिष्टः पादः प्रत्यक्षकृतः । हे इन्द्र ते तव मदेषु हर्षेषु हविषा स्तुत्या च जातेषु सत्सु प्रभृता प्रभृतानि प्रकर्षेण धृतानि पोषितानि वा सर्वाणि भूतजातानि सं नवन्त संगच्छन्ते । स्तोतुं हवींषि च दातुं समूहीभवन्तीत्यर्थः । नवतिर्गतिकर्मा ॥ प्रभृता । बिभर्तेः कर्मणि निष्ठा । ‘ शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः। ‘ गतिरन्तरः’ इति गतेः प्रकृतिस्वरत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Waxing in strength, the very powerful, destructive (Indra), implants fear in the Dāsa; both theinanimate and the animate (world) is purified by him. Nourished in your exhilaration (all creatures) are assembled.”
Jamison Brereton
Having grown strong through his swelling power, he of much might, as rival to the Dāsa, creates terror for him.
On your winning the animate and the inanimate, (your helpers) bellow to you together at the presentation (of the soma), at the revels.
Griffith
Grown mighty in his strength, with ample vigour, he as a foe strikes fear into the Dasa,
Eager to win the breathing and the breathless. All sang thy praise at banquet and oblation.
Geldner
An Stärke gewachsen, kraftvoll, bringt er als Gegner Furcht über den Dasa. Während er Lebloses und Lebendiges gewinnt, schreien sie dir unter Darbringung des Soma im Rausche zu.
Grassmann
An Macht erstarkend als der vielgewalt’ge, versetzt den Dämon er als Feind, in Schrecken, Erbeutend das, was athmet und nicht athmet; dir nahn beim Mahl die dargebrachten Tränke.
Elizarenkova
Возросши мощью, (этот) обладатель большой силы
Внушает дасе страх как противник,
Захватчик того, что не дышит и что дышит.
Они приветствуют тебя вместе криками в опьянении во время приношения (сомы).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शवसा) बल से (वावृधानः) बढ़ा हुआ-वर्धमान (भूरि-ओजाः) बहुत ओज-आत्मबल जिसका है, ऐसा वह परमात्मा (शत्रुः) पापीजन का नाश-करनेवाला (दासाय) उपक्षय करनेवाले हमारे विरोधी के लिये (भियसम्) भय को (दधाति) देता है (अव्यनत्-च) न प्राण लेता हुआ और (व्यनत् च) प्राण लेता हुआ (सस्नि) स्नात-शुद्ध होता है (ते-मदेषु) तेरे दिये हर्षों में (प्रभृता) प्रपालित प्राणी वृन्द (सं नवन्त)सङ्गतहोते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अपने आत्मबल से बढ़ा हुआ पापीजन को नष्ट करनेवाला है, उपासकों को क्षीण करनेवाले विरोधी को भय देता है-दण्ड देता है, प्राण लेनेवाली या न प्राण लेनेवाली वस्तु उपासकों के लिये शुद्ध और निर्दोष हो जाती है, सब प्राणी उससे पालित होते हुए उसके दिये हुए सुख हर्षों में अपने कोसङ्गत करते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शवसा वावृधानः) बलेन वर्धमानः (भूरि-ओजाः) बहु-ओज आत्मबलं यस्य तथाभूतः स इन्द्रः परमात्मा (शत्रुः) पापिजनस्य शातयिता नाशयिता “शत्रुः शमयिता शातयिता वा” [निरु० २।७] (दासाय भियसं दधाति) उपक्षयकारिणेऽस्मद्विरोधिने भीतिं विदधाति प्रयच्छतीत्यर्थः (अव्यनत्-च सस्नि) न व्यनत् न प्राणिति यत् तथा प्राणिति च यत् तत् सर्वं स्नातं शुद्धं भवति (ते मदेषु प्रभृता सं नवन्ते) तव दत्तेषु हर्षेषु प्रपालितानि प्राणिवृन्दानि सङ्गच्छन्ते ॥२॥
03 त्वे क्रतुमपि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवे᳓ क्र᳓तुम् अ᳓पि वृञ्जन्ति वि᳓श्वे
दुवि᳓र् य᳓द् एते᳓ त्रि᳓र् भ᳓वन्ति ऊ᳓माः
स्वादोः᳓ स्वा᳓दीयः स्वादु᳓ना सृजा स᳓म्
अदः᳓ सु᳓ म᳓धु म᳓धुनाभि᳓ योधीः
मूलम् ...{Loading}...
त्वे क्रतु॒मपि॑ वृञ्जन्ति॒ विश्वे॒ द्विर्यदे॒ते त्रिर्भव॒न्त्यूमाः॑ ।
स्वा॒दोः स्वादी॑यः स्वा॒दुना॑ सृजा॒ सम॒दः सु मधु॒ मधु॑ना॒भि यो॑धीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवे᳓ क्र᳓तुम् अ᳓पि वृञ्जन्ति वि᳓श्वे
दुवि᳓र् य᳓द् एते᳓ त्रि᳓र् भ᳓वन्ति ऊ᳓माः
स्वादोः᳓ स्वा᳓दीयः स्वादु᳓ना सृजा स᳓म्
अदः᳓ सु᳓ म᳓धु म᳓धुनाभि᳓ योधीः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ápi ← ápi (invariable)
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vr̥ñjanti ← √vr̥j- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bhávanti ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dvís ← dvís (invariable)
eté ← eṣá (pronoun)
trís ← trís (invariable)
ū́māḥ ← ū́ma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sr̥ja ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
svā́dīyaḥ ← svā́dīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
svādóḥ ← svādú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
svādúnā ← svādú- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
adáḥ ~ adó ← asaú (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mádhunā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sú ← sú (invariable)
yodhīḥ ← √yudh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वे इति॑ । क्रतु॑म् । अपि॑ । वृ॒ञ्ज॒न्ति॒ । विश्वे॑ । द्विः । यत् । ए॒ते । त्रिः । भव॑न्ति । ऊमाः॑ ।
स्वा॒दोः । स्वादी॑यः । स्वा॒दुना॑ । सृ॒ज॒ । सम् । अ॒दः । सु । मधु॑ । मधु॑ना । अ॒भि । यो॒धीः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- vṛñjanti ← vṛj
- [verb], plural, Present indikative
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dvir ← dvis
- [adverb]
- “twice; dvis [word].”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ete ← etad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- trir ← tris
- [adverb]
- “thrice; tris [word].”
- bhavanty ← bhavanti ← bhū
- [verb], plural, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ūmāḥ ← ūma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “assistant.”
- svādoḥ ← svādu
- [noun], ablative, singular, neuter
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- svādīyaḥ ← svādīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- svādunā ← svādu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- sṛjā ← sṛja ← sṛj
- [verb], singular, Present imperative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- adaḥ ← adas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “that; John Doe; yonder; from here.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sweet; deft.”
- madhunābhi ← madhunā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “sweet; deft.”
- madhunābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yodhīḥ ← yudh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “fight; overcome.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वे त्वयि ॥ सुपां सुलुक्’ इति सप्तम्येकवचनस्य शेआदेशः ॥ विश्वे सर्वे यजमानाः क्रतुम् अनुष्ठेयं कर्म वृञ्जन्ति समापयन्ति । अपिशब्दो ब्राह्मणोक्तसर्वभूतानां सर्वमनसां समुच्चयार्थः। सर्वाणि पृथिव्यादीनि भूतानि सर्वेषां प्राणिनां मनांसि सर्वे यज्ञक्रतवश्व व्याप्ते त्वय्येव यजमानैः परिसमाप्यन्त इत्यर्थः । तथा च ब्राह्मणं– ‘ त्वयीमानि सर्वाणि भूतानि सर्वाणि मनांसि सर्वे क्रतवोऽपि वृञ्जन्तीत्येव तदाह ’ ( ऐ. आ. १. ३. ४ ) इति । यत् यस्मात् एते ऊमाः तर्पकाः॥ अवतेस्तर्पणार्थादौणादिको मन्प्रत्ययः । ‘ ज्वरत्वर’ इत्यादिना वकारोपधयोः ऊठ् ॥ ईदृशा यजमानाः पूर्वमेकाकिनः सन्तः पश्चात् द्विः द्विवारं स्त्रीरूपेण पुंरूपेण च जाताः सन्तः पुनरपत्येन सार्धं त्रिः त्रिवारं जन्मभाजः भवन्ति । एक एवात्मा स्त्रीपुंसरूपेण जायते । अर्धो वा एष आत्मनो यत्पत्नी’ (तै. ब्रा. ३. ३. ३ ) इति श्रुतेः । पुत्रोऽप्यात्मैव । आत्मा वै पुत्रनामासि’ (श. ब्रा. १४. ९. ४. २६) इति श्रुतेः । यत एवमेतेऽभिवृद्धा भवन्ति ततोऽवगम्यते त्वय्येवानुष्ठितं सर्वं कर्म परिसमापयन्तीति । तथा च ब्राह्मणं – द्वौ वै सन्तौ मिथुनौ प्रजायेते प्रजात्यै ’ (ऐ. आ. १, ३, ४) इति । हे इन्द्र त्वं स्वादोः प्रियात् गृहधनादेरपि स्वादीयः स्वादुतरं प्रियतरमपत्यं स्वादुना स्वादुभूतेन मिथुनेन मातापित्रात्मकेन सं सृज संयोजय । यद्वा । स्वादुना भावेनोत्पन्नं तदपत्यमपि संयोजय । एतदेवाह । अदः तदपत्यं मधु मधुरं मधुना मदहेतुना मिथुनान्तरेण पौत्रेण वा सु सुष्ठु अभि योधीः अभियोधय । अभितः क्रीडय ॥ धातूनामनेकार्थत्वात् युध्यतिरत्र क्रीडार्थे वर्तते ॥ ‘ मिथुनं वै स्वादु प्रजा स्वादु’ (ऐ. आ. १.३.४) इत्यादि ब्राह्मणमत्रानुसंधेयम् ॥
Wilson
English translation:
“To you all (worshippers) offer adoration, whether those propitiators be two or three. Combine thatwhich is sweeter than the sweet with sweetness, unite that honey with honey.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The two or three refer to theyajamāna and his wife and child. (ardho vā eṣa ātmano yatpatnīḥ: Taittirīya Brāhmaṇa 3.3.3)
Jamison Brereton
All bend their will toward you, even when these helpers are twice or three times as many.
“Send the sweeter than sweet surging together with the sweet. With
honey, battle for that honey yonder.”
Griffith
All concentrate on thee their mental vigour, what time these, twice or thrice, are thine assistants.
Blend what is sweeter than the sweet with sweetness: win. quickly with our meath that meath in battle.
Geldner
Nach dir richten alle ihren Willen, wenn auch diese Helfer zweimal und dreimal so viele sind. Das, was süßer als süß ist, verbinde mit Süßigkeit; mit dem Süßen kämpfe fein um jenes himmlische Süß!
Grassmann
Sie alle wecken in dir Geisteskräfte, wenn zweimal oder dreimal sie dir beistehn, Mit Süssem misch, was süsser noch als süss ist; erkämpfe schnell durch Meth dir jenen Methtrank.
Elizarenkova
На тебя направляют (свою) волю все,
Чтобы вдвойне, втройне они были (твоими) помощниками.
(Что) слаще сладкого, соедини со сладким!
С помощью меда борись хорошенько за тот мед!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वे-ऊमाः) हे परमात्मन् ! तेरे द्वारा सब रक्षणीय मनुष्य (क्रतुम्) अपने कर्त्तव्य कर्म को (त्वे) तेरे में (वृञ्जन्ति)त्यागते हैं-समर्पित करते हैं (यत्) जिससे कि (एते) ये (द्विः) प्रथम एक ब्रह्मचारी पुनः विवाह के अनन्तर पत्नी के सहित दो हुए (त्रिः) फिर सन्तान होने पर तीन-परिवारवाले (अपि भवन्ति) भी हो जाते हैं, यह संसार है, (स्वादोः)परन्तु इस पारिवारिक स्वाद का (स्वादीयः) तू अत्यन्त स्वादवाला है (स्वादुना) उस अपने स्वादुरूप से (सं सृज) मुझेसङ्गतकर, परिवार में तेरी उपासना चलती रहे (अदः) उस (सुमधु) सुमधु को (मधुना) पारिवारिक मधु-गृहस्थ सुख के साथ (अभियोधीः)अभिगत कर या मिलादे ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के सब मनुष्य रक्षणीय हैं, रक्षा चाहनेवाले हैं, वे सब रक्षणीय बन जाते हैं, जबकि अपने कर्त्तव्य कर्म को परमात्मा के प्रति समर्पित कर देते हैं, निष्काम बन जाते हैं, वे ब्रह्मचारी हों या विवाहित-पति पत्नी हों या सन्तानसहित परिवारवाले हों। इस प्रकार संसार में जो लोग सुख स्वाद पाते हैं, उससे भी अधिक सुख स्वादवाला परमात्मा उसकी उपासना यदि इनमें चलती रहे, तो उसका उत्तम स्वादरूप उस सांसारिक स्वाद में मिल जाये, तो सांसारिक जीवन भी स्वादवाला हो जाता है और पतन से बच जाता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वे-ऊमाः) इन्द्र ! परमात्मन् ! त्वया सर्वे रक्षणीयाः मनुष्याः “भूतानि वै विश्व ऊमाः” [ऐ० आ० १।३।४] (क्रतुं त्वे वृञ्जन्ति) कर्त्तव्यं कर्म त्वयि त्यजन्ति समर्पयन्ति-एवं निष्कामा भवन्ति (यत्-एते द्विः-त्रिः-अपि भवन्ति) यतः-एते पूर्वमेको ब्रह्मचारी पुनर्द्विः-भवति, विवाह्य पत्नीं भार्यापतीत्येवं गृहस्थो भवति पुनस्त्रिः-ससन्तानस्त्रिर्भवतीति संसार एषः (स्वादोः स्वादीयः) परन्तु परिवारस्य स्वादुभूतस्य स्वादीयस्तु त्वमसि परमात्मन् (स्वादुना) स्वकीयेन स्वादुरूपेण (सं सृज) मां सङ्गमय परिवारे तवोपासना स्यात् (अदः सु मधु) यत् खलु तव तत्सुमधु (मधुना-अभि योधीः) पारिवारिकेन मधुना गृहस्थसुखेन सहाभिगमय-अभिगतं कुरु, मिश्रय वा “युध्यति गतिकर्मा” [निघ० २।१४] यद्वा “यु मिश्रणे” [अदादि०] ॥३॥
04 इति चिद्धि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓ति चिद् धि᳓ त्वा ध᳓ना ज᳓यन्तम्
म᳓दे-मदे अनुम᳓दन्ति वि᳓प्राः
ओ᳓जीयो धृष्णो स्थिर᳓म् आ᳓ तनुष्व
मा᳓ त्वा दभन् यातुधा᳓ना दुरे᳓वाः
मूलम् ...{Loading}...
इति॑ चि॒द्धि त्वा॒ धना॒ जय॑न्तं॒ मदे॑मदे अनु॒मद॑न्ति॒ विप्राः॑ ।
ओजी॑यो धृष्णो स्थि॒रमा त॑नुष्व॒ मा त्वा॑ दभन्यातु॒धाना॑ दु॒रेवाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓ति चिद् धि᳓ त्वा ध᳓ना ज᳓यन्तम्
म᳓दे-मदे अनुम᳓दन्ति वि᳓प्राः
ओ᳓जीयो धृष्णो स्थिर᳓म् आ᳓ तनुष्व
मा᳓ त्वा दभन् यातुधा᳓ना दुरे᳓वाः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
cit ← cit (invariable)
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
hí ← hí (invariable)
íti ← íti (invariable)
jáyantam ← √ji- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
anumádanti ← √mad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
máde-made ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
dhr̥ṣṇo ← dhr̥ṣṇú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ójīyaḥ ← ójīyas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sthirám ← sthirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tanuṣva ← √tan- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dabhan ← √dabh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
durévāḥ ← duréva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mā́ ← mā́ (invariable)
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yātudhā́nāḥ ← yātudhā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इति॑ । चि॒त् । हि । त्वा॒ । धना॑ । जय॑न्तम् । मदे॑ऽमदे । अ॒नु॒ऽमद॑न्ति । विप्राः॑ ।
ओजी॑यः । धृ॒ष्णो॒ इति॑ । स्थि॒रम् । आ । त॒नु॒ष्व॒ । मा । त्वा॒ । द॒भ॒न् । या॒तु॒ऽधानाः॑ । दुः॒ऽएवाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- iti
- [adverb]
- “thus; so; iti [word].”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- dhanā ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- jayantam ← ji
- [verb noun], accusative, singular
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- anumadanti ← anumad ← √mad
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; cheer; applaud.”
- viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- ojīyo ← ojīyaḥ ← ojīyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “stronger.”
- dhṛṣṇo ← dhṛṣṇu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “brave; ferocious; strong.”
- sthiram ← sthira
- [noun], accusative, singular, neuter
- “firm; hard; lasting; calm; stable; immovable; firm; strong; sthira [word]; vegetable; potent; steadfast; durable; firm; trustworthy; trustworthy; diligent.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tanuṣva ← tan
- [verb], singular, Present imperative
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- dabhan ← dabh
- [verb], plural, Present injunctive
- yātudhānā ← yātudhānāḥ ← yātudhāna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sorcerer; Rākṣasa; Yātudhāna; rākṣasavaktravant.”
- durevāḥ ← dureva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “malevolent; bad; crabbed.”
सायण-भाष्यम्
इति चिद्धि एवमेव खलु हे इन्द्र मदेमदे सोमपानजन्ये हर्षे सति धना शत्रुधनानि जयन्तं जयेन प्राप्नुवन्तं त्वाम् अनु पश्चात् । लक्षणेऽनोः कर्मप्रवचनीयत्वम् । विप्राः मेधाविनः स्तोतारः मदन्ति हृष्यन्ति । यद्वा त्वामनुमदन्ति अनुक्रमेण स्तुवन्ति । मदतिः स्तुतिकर्मा। हि च’ इति निघातप्रतिषेधः । हे धृष्णो शत्रूणां धर्षयितरिन्द्र । ‘ त्रसिगृधिधृषिक्षिपेः क्नुः । ओजीयः। ओजस्विशब्दादीयसुनि • विन्मतोर्लुक्’ इति विनो लुक् । ‘टेः’ इति टिलोपः । बलवत्तरम् अत एव स्थिरं दृढं धनम् आ तनुष्व अभितोऽस्मदर्थं विस्तारय । त्वा त्वां च मा दभन् मा हिंसन्तु दुरेवाः दुर्गतयः यातुधानाः राक्षसाः ॥
Wilson
English translation:
“Verily the pious praise you, (Indra), the giver of wealth in your repeated exhilaration; spread out for usresolute Indra, great and durable (affluence); may the malignant yātudhānas never harm you.”
Jamison Brereton
For it is even in those words that at every revel the inspired poets cheer you on as you win the stakes.
Stretch your mightier (bow) taut, bold one. Let the sorcerers of evil ways not deceive you.
Griffith
Therefore in thee too, thou who winnest riches, at every banquet are the sages joyful.
With mightier power, Bold God, extend thy firmness: let not malignant Yatudhanas harm thee.
Geldner
Ebenso jubeln ja dir, dem Schätzeerbeuter, in jedem Rausche die Redekundigen zu. Noch stärker, du Mutiger, spanne den straffen Bogen an! Nicht sollen die Zauberer, die schlimme Absichten haben, dich überlisten.
Grassmann
Denn so auch, wenn du Schatz erbeutest, jauchzen die Sänger dir bei jedem Mahl entgegen; O kühner, spanne straffer an die Sehne, nicht sollen dir die bösen Zaubrer schaden.
Elizarenkova
Так вот ликуют вдохновенные (поэты)
Вслед тебе, завоевывающему богатства.
Еще сильнее, о отважный, натяни тугой (лук)!
Да не обманут тебя колдуны злонамеренные!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ओजीयः) हे अत्यन्त ओजस्वी-अत्यन्त आत्मबलवाले (धृष्णो) धर्षणशील परमात्मन् ! (स्थिरम्) दृढ़ शस्त्र को (आ तनुष्व) सन्नद्ध कर या प्रसारित कर (यातुधानाः) यातनाधारक (दुरेवाः) बुरी गति करनेवाले कुटिल नास्तिक दुष्टजन (त्वा) तुझे (मा दभन्) दबा नहीं सकते (इति चित्-हि) इस प्रकार तुझे स्थित हुए (धना जयन्तम्) धनों-तृप्ति करनेवाली वस्तुएँ अधिकार में करते हुए (त्वा-अनु) तुझको आश्रित करते हैं (मदे मदे) प्रत्येक हर्षप्रसङ्गमें (विप्राः) मेधावी स्तुति करनेवाले (मदन्ति) तेरी स्तुति करते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अत्यन्त आत्मबलवाला है, उसका न्यायशस्त्र सबल है, प्राणियों को पीड़ा देनेवाले कुटिलगामी नास्तिक दुष्ट जन उसके न्यायदण्ड से बच नहीं सकते, समस्त तृप्त करनेवाली वस्तुओं के अधिष्ठाता परमात्मा के आश्रय में रहनेवाले विद्वान् उपासक प्रत्येक आनन्द उत्सव में उसकी स्तुति किया करते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ओजीयः-धृष्णो) हे अत्योजस्विन् ! अत्यात्मबलवन् धर्षणशील ! परमात्मन् ! (स्थिरम्-आ तनुष्व) स्थिरं दृढं शास्त्रं सन्नद्धं कुरु, प्रसारय वा (यातुधानाः-दुरेवाः-त्वा मा दभन्) यातनाधारकाः-दुर्गमनाः-नास्तिका दुष्टाः-त्वां न दभ्नुवन्ति दब्धुं न शक्नुवन्ति (इति चित्-हि) इत्थं स्थितं खलु (धना जयन्तं त्वा-अनु) धनानि तृप्तिकराणि वस्तूनि खल्वधिकुर्वन्तं त्वामनु (मदे मदे) हर्षप्रसङ्गमात्रे (विप्राः मदन्ति) मेधाविनो जनाः स्तुवन्ति “मदति-अर्चतिकर्मा” [निघ० ३।२] ॥४॥
05 त्वया वयम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्व᳓या वयं᳓ शाशद्महे र᳓णेषु
प्रप᳓श्यन्तो युधे᳓नियानि भू᳓रि
चोद᳓यामि त आ᳓युधा व᳓चोभिः
सं᳓ ते शिशामि ब्र᳓ह्मणा व᳓यांसि
मूलम् ...{Loading}...
त्वया॑ व॒यं शा॑शद्महे॒ रणे॑षु प्र॒पश्य॑न्तो यु॒धेन्या॑नि॒ भूरि॑ ।
चो॒दया॑मि त॒ आयु॑धा॒ वचो॑भिः॒ सं ते॑ शिशामि॒ ब्रह्म॑णा॒ वयां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त्व᳓या वयं᳓ शाशद्महे र᳓णेषु
प्रप᳓श्यन्तो युधे᳓नियानि भू᳓रि
चोद᳓यामि त आ᳓युधा व᳓चोभिः
सं᳓ ते शिशामि ब्र᳓ह्मणा व᳓यांसि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ráṇeṣu ← ráṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
śāśadmahe ← √śad- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
tváyā ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
prapáśyantaḥ ← √paś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
yudhényāni ← yudhénya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ā́yudhā ← ā́yudha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
codáyāmi ← √cud- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vácobhiḥ ← vácas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
bráhmaṇā ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
śiśāmi ← √śā- ~ śī- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váyāṁsi ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
त्वया॑ । व॒यम् । शा॒श॒द्म॒हे॒ । रणे॑षु । प्र॒ऽपश्य॑न्तः । यु॒धेन्या॑नि । भूरि॑ ।
चो॒दया॑मि । ते॒ । आयु॑धा । वचः॑ऽभिः । सम् । ते॒ । शि॒शा॒मि॒ । ब्रह्म॑णा । वयां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- tvayā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- śāśadmahe ← śad
- [verb], plural, Perfect indicative
- “prevail.”
- raṇeṣu ← raṇa
- [noun], locative, plural, masculine
- “battle; fight; pleasure; joy; war; combat.”
- prapaśyanto ← prapaśyantaḥ ← prapaś ← √paś
- [verb noun], nominative, plural
- “see.”
- yudhenyāni ← yudhenya
- [noun], accusative, plural, neuter
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- codayāmi ← coday ← √cud
- [verb], singular, Present indikative
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- āyudhā ← āyudha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “weapon; āyudha [word].”
- vacobhiḥ ← vacas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- saṃ ← sam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sam; together; together; saṃ.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- śiśāmi ← śā
- [verb], singular, Present indikative
- “sharpen; whet; strengthen.”
- brahmaṇā ← brahman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- vayāṃsi ← vayas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वया अनुगृहीताः वयं रणेषु संग्रामेषु शाशद्महे भृशं शत्रून् शातयामः ॥ ‘ शद्लृ शातने ‘। अस्माद्यङन्तात् महिङः ‘छन्दस्युभयथा’ इति आर्धधातुकत्वादतोलोपयलोपौ ॥ किं कुर्वन्तः । युधेन्यानि योधनार्हाणि ॥ ‘ कृत्यार्थे तवैकेन्केन्यत्वनः’ इति युधेरर्हार्थे केन्यप्रत्ययः । भूरि बहूनि बलानि ॥ ‘सुपां सुलुक्° ’ इति शसो लुक् । प्रपश्यन्तः प्रकर्षेण जानन्तः । अपि च ते तव आयुधा आयुधानि आयोधनसाधनानि वज्रादीनि । ’ शेश्छन्दसि बहुलम्’ इति शेर्लोपः । वचोभिः स्तुतिभिः चोदयामि शत्रून् प्रति प्रेरयामि। ते त्वदर्थं ब्रह्मणा मन्त्रेण स्तुतिरूपेण सहितानि वयांसि ॥ अन्ननामैतत् । हविर्लक्षणान्यन्नानि सं शिशामि सम्यग्निश्यामि । संस्करोमीत्यर्थः ॥ ‘ शो तनूकरणे’। छान्दसो विकरणस्य श्लुः । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इत्यभ्यासस्येत्वम् ॥॥१॥
Wilson
English translation:
“Through you we destroy (our foes) in battles, beholding the numerous (hosts) which we have to fight; Iurge your weapons with words (of praise), I prepare your viands with a sacred verse.”
Jamison Brereton
Through you we have become exultant in our battles, as we see before us the many fights to be fought.
I rouse your weapons with my words; I hone your vital powers with my sacred formulation.
Griffith
Proudly we put our trust in thee in battles, when we behold great wealth the prize of combat.
I with my words impel thy weapons onward, and sharpen with my prayer thy vital vigour.
Geldner
Auf dich setzen wir in den Kämpfen unser Vertrauen, die wir viele zu bestehende Fehden vor uns sehen. Mit Worten schärfe ich deine Waffen; ich mache durch Zauberspruch deine Kräfte scharf.
Grassmann
Auf dich vertraun wir freudig in den Schlachten, erblickend vieles was des Kampfes werth ist; Ich wetze deine Waffen durch Gesänge und schärfe deine Kräfte durch Gebete.
Elizarenkova
С тобою мы красуемся в битвах,
Видя перед собой многое, за что надо воевать.
Словами я возбуждаю твое оружие,
Заговором я заостряю твои телесные силы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वया) तेरी सहायता से (वयं) हम (युद्धेषु) युद्धों में शत्रुओं को (शाशद्महे) नष्ट करें (युधेन्यानि) युद्ध करने योग्य शास्त्रों को (प्रपश्यन्तः) प्रकृष्टरूप से जानते हुए (ते वचोभिः) तेरे आदेशों से (आयुधानि) शास्त्रों को (प्रेरयामि) फेंकता हूँ (ते ब्रह्मणा) तेरे ब्रह्मास्त्र से (वयांसि) बाणफलकों को (सं शिशामि) तीक्ष्ण करता हूँ ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जितना भी कोई शस्त्रचालक हो, उसे परमात्मा के सहाय्य से युद्ध में शस्त्र चलाकर शत्रु पर जय पाने की प्रार्थना करनी चाहिये। अपने शस्त्रों को तीक्ष्ण बनाना, विजय पाना चाहिये ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वया वयं रणेषु शाशद्महे) त्वया त्वत्सहायतया वयं युद्धेषु शत्रून् शातयामो नाशयामः (युधेन्यानि भूरि प्रपश्यन्तः) योधनार्हाणि शस्त्राणि बहूनि प्रकृष्टं जानन्तः (ते वचोभिः) तवादेशैः (आयुधानि-प्रेरयामि) शस्त्राणि प्रक्षिपामि (ते ब्रह्मणा) तव ब्रह्मास्त्रेण (वयांसि सं शिशामि) बाणफलकानि तीक्ष्णीकरोमि ॥५॥
06 स्तुषेय्यं पुरुवर्पसमृभ्वमिनतममाप्त्यमाप्त्यानाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तुषे᳓यियम् पुरुव᳓र्पसम् ऋ᳓भ्वम्
इन᳓तमम् आप्तिय᳓म् आप्तिया᳓नाम्
आ᳓ दर्षते श᳓वसा सप्त᳓ दा᳓नून्
प्र᳓ साक्षते प्रतिमा᳓नानि भू᳓रि
मूलम् ...{Loading}...
स्तु॒षेय्यं॑ पुरु॒वर्प॑स॒मृभ्व॑मि॒नत॑ममा॒प्त्यमा॒प्त्याना॑म् ।
आ द॑र्षते॒ शव॑सा स॒प्त दानू॒न्प्र सा॑क्षते प्रति॒माना॑नि॒ भूरि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स्तुषे᳓यियम् पुरुव᳓र्पसम् ऋ᳓भ्वम्
इन᳓तमम् आप्तिय᳓म् आप्तिया᳓नाम्
आ᳓ दर्षते श᳓वसा सप्त᳓ दा᳓नून्
प्र᳓ साक्षते प्रतिमा᳓नानि भू᳓रि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
puruvárpasam ← puruvárpas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ŕ̥bhvam ← ŕ̥bhva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stuṣéyyam ← stuṣéyya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āptyám ← āptyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āptyā́nām ← āptyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
inátamam ← inátama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dā́nūn ← dā́nu- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
darṣate ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
prá ← prá (invariable)
pratimā́nāni ← pratimā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sākṣate ← √sah- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
स्तु॒षेय्य॑म् । पु॒रु॒ऽवर्प॑सम् । ऋभ्व॑म् । इ॒नऽत॑मम् । आ॒प्त्यम् । आ॒प्त्याना॑म् ।
आ । द॒र्ष॒ते॒ । शव॑सा । स॒प्त । दानू॑न् । प्र । सा॒क्ष॒ते॒ । प्र॒ति॒ऽमाना॑नि । भूरि॑ ॥
Hellwig Grammar
- stuṣeyyam ← stuṣeyya
- [noun], accusative, singular, masculine
- puruvarpasam ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruvarpasam ← varpasam ← varpas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “form; look; disguise.”
- ṛbhvam ← ṛbhva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “adroit.”
- inatamam ← inatama
- [noun], accusative, singular, masculine
- āptyam ← āptya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Āptya; Trita.”
- āptyānām ← āptya
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Āptya; Trita.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- darṣate ← dṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “burst; burst.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “seven; seventh.”
- dānūn ← dānu
- [noun], accusative, plural, masculine
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sākṣate ← sah
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “endure; overcome; habituate.”
- pratimānāni ← pratimāna
- [noun], accusative, plural, neuter
- “weight.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
सायण-भाष्यम्
स्तुषेय्यं स्तोतव्यम् । स्तुवः क्सेय्यश्छन्दसि’ (उ. सू. ३. ९९ ) इत्यौणादिकः क्सेय्यप्रत्ययः । पुरुवर्पसं बहुरूपम् ऋभ्वम् उरु भासमानमुरुभूतं वा इनतमम् अतिशयेनेश्वरम् आप्त्यानाम् आप्तव्यानां मध्ये आप्त्यम् आप्तव्यमेवंभूतमिन्द्रं स्तौमीति शेषः । य इन्द्रः शवसा बलेन सप्त सप्तसंख्याकान् दानून दानवान् वृत्रनमुचिकुयवादीन् आ दर्षते आदृणाति हिनस्ति । दॄ विदारणे’। अस्माल्लेटि व्यत्ययेनात्मनेपदम् । ‘लेटोऽडाटौ’ इत्यागमः । ‘सिब्बहुलम्’ इति सिप् ॥ तथा प्रतिमानानि असुराणां प्रतिरूपाणि भूरि भूरीणि बहून्यसुरबलानि प्र साक्षते य इन्द्रः प्रसहते। यद्वा बहूनि प्रतिमानान्यसुराणां स्थानानि प्र साक्षते प्राप्नोति । ‘ साक्षतिराप्नोतिकर्मा’ ( निरु. ११. २१) इति यास्कः ॥ ‘षह अभिभवे । लेट्यडागम: । ‘ सिब्बहुलम्” इति सिप् । ढत्वकत्वषत्वानि । छान्दसो दीर्घः ॥
Wilson
English translation:
“I praise (Indra) who is worthy of praise, multiform vast, supreme, most accessible of the accessible; heassails with might the seven Dānavas, he overpowers many opposing hosts.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Most accessible: or, most worthyof the worthy;
Āptya = āptavya
Jamison Brereton
(I praise) him who is worthy of praise, the craftsman possessing many forms, the strongest Āptya of Āptyas.
He will shatter the seven Dānus with his swelling strength; he will
overcome the many opposing forces.
Griffith
Worthy of praises, many-shaped, most skilful, most energetic, Aptya of the Aptyas:
He with his might destroys the seven Danus, subduing many who were deemed his equals.
Geldner
Den preislichen, vielgestaltigen Meister, den gewaltigsten, den gewaltigsten Aptya unter den Aptya´s. - Er zersprenge mit Übermacht die sieben Danu´s und bezwinge die vielen Gegengewichte.
Grassmann
Den vielgestalt’gen, starken will ich preisen, ihn, den gewaltigsten der Stromgebieter; Mit seiner Kraft zerschmettert er die sieben Dämonen und bewältigt viele Gegner.
Elizarenkova
(Я славлю) достойного хвалы, принимающего много образов, умелого,
Самого деятельного, Аптью из Аптьев.
Пусть взорвет он (своей) силой семерых Дану!
Пусть осилит он многих равноценных противников!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आप्त्यानाम्) प्राप्तव्यों का भी (आप्त्यम्) प्राप्तव्य (स्तुषेय्यम्) स्तुति करने योग्य (पुरुवर्पसम्) बहुतगुणरूप (ऋभ्वम्)उरुभूत-महान् (इनतमम्) सर्वेश्वर परमात्मा को (शवसा) बल से (सप्त दानून्) सर्पणशील भोगप्रद इन्द्रियों को (आ दर्षते) बहिर्मुख करता है (भूरि प्रतिमानानि) बहुत विषय प्रमाणवाली (प्र साक्षते) भलीभाँति प्राप्त कराता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सत्सङ्गके लिये प्राप्तव्य विद्वानों का भी जो प्राप्तव्य, गुरुओं का गुरु, स्तुतियोग्य अनन्त गुणरूप सर्वेश्वर परमात्मा इन्द्रियों को बहिर्मुख खोलता है, जिनके लिये बहुत विषयों को प्राप्त कराता है, उपासनीय है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आप्त्यानाम् आप्त्यम्) प्राप्तव्यानामपि प्राप्तव्यं (स्तुषेय्यम्) स्तोतव्यम् “स्तु धातोः” स्तुवः वसेय्यश्छान्दसः [उणा० ३।९६] (पुरुवर्पसम्) बहुगुणरूपम् (ऋभ्वम्) उरुभूतं महान्तम् (इनतमम्) ईश्वरतमं सर्वेश्वरं परमात्मानं (शवसा) बलेन (सप्त दानून्) सर्पणशीलान् दातॄन् भोगप्रदान्-इन्द्रियप्राणान् (आ दर्षते) आदृणातिछिनत्ति बहिर्मुखानि करोति, तथा (भूरि प्रतिमानानि प्र साक्षते) प्रतिविषयप्रमाणानि समन्तात् प्रापयति “साक्षतिराप्नोतिकर्मा” [निरु० ११।२३।६] ॥६॥
07 नि तद्दधिषेऽवरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ त᳓द् दधिषे अ᳓वरम् प᳓रं च
य᳓स्मिन्न् आ᳓विथ अ᳓वसा दुरोणे᳓
आ᳓ मात᳓रा स्थापयसे जिगत्नू᳓
अ᳓त इनोषि क᳓र्वरा पुरू᳓णि
मूलम् ...{Loading}...
नि तद्द॑धि॒षेऽव॑रं॒ परं॑ च॒ यस्मि॒न्नावि॒थाव॑सा दुरो॒णे ।
आ मा॒तरा॑ स्थापयसे जिग॒त्नू अत॑ इनोषि॒ कर्व॑रा पु॒रूणि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नि᳓ त᳓द् दधिषे अ᳓वरम् प᳓रं च
य᳓स्मिन्न् आ᳓विथ अ᳓वसा दुरोणे᳓
आ᳓ मात᳓रा स्थापयसे जिगत्नू᳓
अ᳓त इनोषि क᳓र्वरा पुरू᳓णि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ávaram ← ávara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dadhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
páram ← pára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ā́vitha ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
duroṇé ← duroṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
jigatnū́ ← jigatnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sthāpayase ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
átas ← átas (invariable)
inoṣi ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kárvarā ← kárvara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
नि । तत् । द॒धि॒षे॒ । अव॑रम् । पर॑म् । च॒ । यस्मि॑न् । आवि॑थ । अव॑सा । दु॒रो॒णे ।
आ । मा॒तरा॑ । स्था॒प॒य॒से॒ । जि॒ग॒त्नू इति॑ । अतः॑ । इ॒नो॒षि॒ । कर्व॑रा । पु॒रूणि॑ ॥
Hellwig Grammar
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dadhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- ‘varam ← avaram ← avara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “worst; avara [word]; lower; nearer; base; short; low; abject; later(a); worse; antecedent.”
- paraṃ ← param ← para
- [noun], accusative, singular, neuter
- “best; other; following; devoted(p); extreme; highest; otherwordly; better; hostile; maximal; distant; another(a); para [word]; upper; concluding; foreign; earlier; worse; longer; finest; excessive.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yasminn ← yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- āvithāvasā ← āvitha ← av
- [verb], singular, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- āvithāvasā ← avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- duroṇe ← duroṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “home; dwelling.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- sthāpayase ← sthāpay ← √sthā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; fill into; soak; stow; fixate; install; explain; set; construct; tie.”
- jigatnū ← jigatnu
- [noun], accusative, dual, masculine
- “moving.”
- ata ← atas
- [adverb]
- “now; therefore; then; from there; hence; consequently; then; hence; henceforth.”
- inoṣi ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- karvarā ← karvara
- [noun], accusative, plural, neuter
- “deed.”
- purūṇi ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
सायण-भाष्यम्
तत् तस्मिन् यजमानस्य गृहे अवरम् अल्पं भौमं धनं परम् उत्कृष्टं दिवि भवं धनं च हे इन्द्र त्वं नि दधिषे निदधासि । निक्षिपसि । यस्मिन् दुरोणे गृहे अवसा । अन्ननामैतत् । तर्पणकेनान्नेन हविर्लक्षणेन आविथ अवसि तृप्यसि ॥ अवतेस्तृप्त्यर्थात् ‘ छन्दसि लुङलङ्लिटः इति सार्वकालिको लिट् । अत आदेः’ इत्यभ्यासस्यात्वम् । ‘ यद्वृत्तान्नित्यम्’ इति निघातप्रतिषेधः ॥ अपि च मातरा सकलस्य भूतजातस्य निर्मात्र्यौ द्यावापृथिव्यौ जिगत्नू गमनशीले इतस्ततः प्रचलन्त्यौ आ स्थापयसे स्वकीये स्थानेऽवस्थापयसि । नैश्चल्येन यथावतिष्ठते तथा करोषीत्यर्थः । ‘ विष्वक् तस्तम्भ पृथिवीमुत द्याम् ’ (ऋ. सं. १०. ८९. ४ ) इति निगमान्तरम् । हे इन्द्र अतः कारणात् पुरूणि बहूनि कर्वरा । कर्मनामैतत् । कर्वराणि ॥ ‘शेश्छन्दसि बहुलम् । इति शेर्लोपः॥ कर्माणि लौकिकानि वैदिकानि च इनोषि प्राप्नोषि ॥ ‘ इण् गतौ ’ । व्यत्ययेन श्नुः ॥
Wilson
English translation:
“You deposit the lesser and the greater wealth in the mansion in which you are satisfied with food; youfix the two wandering mothers, you accomplish many works.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Two wandering mothers: i.e., heaven and earth:viṣvak tastambha pṛthivīmuta dyām: RV 10.89.4)]. over the great self-ruling herd of cattle, and he opened all his doors.
Jamison Brereton
You deposited this, both the nearer and the farther, in the house in which you helped with your help.
You cause the two parents [=Heaven and Earth], who were in motion, to stay still, and then you spur on many deeds.
Griffith
Thou in that house which thy protection guardeth bestowest wealth, the higher and the lower.
Thou stablishest the two much-wandering Mothers, and bringest many deeds to their completion.
Geldner
Diesen näheren und ferneren Schatz legst du nieder in dem Hause in dem du mit deiner Gunst brünstig warst. Du gebotest den beiden flüchtigen Eltern Halt. Darauf bringst du viele Arbeiten zuwege.
Grassmann
Du hast bewahrt das untre Gut, das obre, im Hause, wo mit deiner Huld du hold bist; Du stütztest fest die Wandrer, deine Aeltern, und dann vollbringst du viele Heldenthaten.
Elizarenkova
Это нижнее и верхнее (богатство) ты вкладываешь
В (тот) дом, в котором ты был милостив (своей) милостью.
Ты удерживаешь двоих подвижных родителей,
Из-за этого ты совершаешь многие деяния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन् दुरोणे) जिस विशाल घर-संसार में (जिगत्नू) गमनशील (मातरा) द्यावापृथिवी-द्युलोक और पृथिवीलोक को (आ स्थापयसे) तू भलीभाँति स्थापित करता है रखता है (तत्-अवरं परं च) वहाँ उस जड़ औरजङ्गमको (नि दधिषे) नियत करता है (अवसा-आविथ) उस-उसके अन्न-आहार से रक्षा करता है (अतः) अत एव (पुरूणि कर्वरा) बहुत कर्मों को (इनोषि) व्याप्त होता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा ने विशाल ब्रह्माण्ड बनाया, जिसमें प्रकाशात्मक पिण्ड और अप्रकाशात्मक प्रकाश्य पिण्ड स्थापित किये, उनमें जड़जङ्गम-वृक्ष और मनुष्यादि योनियाँ नियत कीं, उनके लिये वैसे-वैसे अन्न आहार की व्यवस्था करी, इस प्रकार बहुत कर्मकलापों को करा ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन् दुरोणे) यस्मिन् विशाले गृहे-जगति (जिगत्नू) गमनशीले “गमेः सन्वच्च” [उणा० ३।३१] क्त्नुः प्रत्ययः (मातरा) द्यावापृथिव्यौ (आ स्थापयसे) समन्तात् स्थापयसि (तत्-अवरं परं च नि दधिषे) तज्जडं जङ्गमं च नियतं करोषि (अवसा-आविथ) तत्तदन्नेनाहारेण रक्षसि (अतः पुरूणि कर्वरा-इनोषि) अतस्त्वं बहूनि कर्माणि “कर्वरं कर्मनाम” [निघं० २।१] व्याप्नोषि “इनोषि व्याप्नोषि” [ऋ० ६।४।३ दयानन्दः] ॥७॥
08 इमा ब्रह्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ ब्र᳓ह्म बृह᳓द्दिवो विवक्ति
इ᳓न्द्राय शूष᳓म् अग्रियः᳓ सुअर्षाः᳓
महो᳓ गोत्र᳓स्य क्षयति स्वरा᳓जो
दु᳓रश् च वि᳓श्वा अवृणोद् अ᳓प स्वाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा ब्रह्म॑ बृ॒हद्दि॑वो विव॒क्तीन्द्रा॑य शू॒षम॑ग्रि॒यः स्व॒र्षाः ।
म॒हो गो॒त्रस्य॑ क्षयति स्व॒राजो॒ दुर॑श्च॒ विश्वा॑ अवृणो॒दप॒ स्वाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमा᳓ ब्र᳓ह्म बृह᳓द्दिवो विवक्ति
इ᳓न्द्राय शूष᳓म् अग्रियः᳓ सुअर्षाः᳓
महो᳓ गोत्र᳓स्य क्षयति स्वरा᳓जो
दु᳓रश् च वि᳓श्वा अवृणोद् अ᳓प स्वाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
br̥háddivaḥ ← br̥háddiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
imā́ ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vivakti ← √vañc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
agriyáḥ ← agriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śūṣám ← śūṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svarṣā́ḥ ← svarṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gotrásya ← gotrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
kṣayati ← √kṣā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
svarā́jaḥ ← svarā́j- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
avr̥ṇot ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
dúraḥ ← dvā́r- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
svā́ḥ ← svá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
इ॒मा । ब्रह्म॑ । बृ॒हत्ऽदि॑वः । वि॒व॒क्ति॒ । इन्द्रा॑य । शू॒षम् । अ॒ग्रि॒यः । स्वः॒ऽसाः ।
म॒हः । गो॒त्रस्य॑ । क्ष॒य॒ति॒ । स्व॒ऽराजः॑ । दुरः॑ । च॒ । विश्वाः॑ । अ॒वृ॒णो॒त् । अप॑ । स्वाः ॥
Hellwig Grammar
- imā ← idam
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- bṛhaddivo ← bṛhaddivaḥ ← bṛhaddiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bṛhaddiva.”
- vivaktīndrāya ← vivakti ← vac
- [verb], singular, Present indikative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vivaktīndrāya ← indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śūṣam ← śūṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “loud; brave.”
- agriyaḥ ← agriya
- [noun], nominative, singular, masculine
- svarṣāḥ ← svarṣā
- [noun], nominative, singular, masculine
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- gotrasya ← gotra
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Gotra; patronymic; gotra [word]; name; family; family; kin; Gotra; mountain; herd; cow pen; cowbarn.”
- kṣayati ← kṣi
- [verb], singular, Present indikative
- “decrease; emaciate; vanish; kill; wane; destroy; run down; elapse; lose; lose; gasify; decline; decay; corrupt.”
- svarājo ← svarājaḥ ← svarāj
- [noun], genitive, singular, masculine
- duraś ← duraḥ ← dvār
- [noun], accusative, plural
- “door; means.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- avṛṇod ← avṛṇot ← vṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- svāḥ ← sva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
सायण-भाष्यम्
बृहद्दिवः ऋषिः इमा इमानि ब्रह्म ब्रह्माणि इन्द्राय सुखं यथा भवति तथा विवक्ति । प्रब्रवीतीत्यात्मन एव परोक्षनिर्देशः । ‘ वच परिभाषणे । आदादिकः । छान्दसः शप: श्लुः । ‘ बहुलं छन्दसि ’ इत्यभ्यासस्येत्वम् । ऋषिर्विशेष्यते । अग्रियः अग्रेभवः । ऋषीणां प्रमुखः श्रेष्ठ इत्यर्थः ॥ ‘घच्छौ च ’ (पा. सू. ४. ४. ११७ ) इत्यग्रशब्दाद्भवार्थे घच् । स्वर्षाः स्वर्गस्य संभक्ता । यद्वा । स्वरादित्य इन्द्रः। ‘ असौ वा अदित्य इन्द्रः’ (तै. सं. ५.७.१.३ ) इति श्रुत्यन्तरात् । तस्य संभक्ता सेवक इत्यर्थः । ‘ वन षण संभक्तौ’ । जनसखनक्रमगमो विट्। ‘ विड्वनोरनुनासिकस्यात्’ इत्यात्वम् । सनोतेरनः’ इति षत्वम् । य इन्द्रः महः महतः गोत्रस्य पर्वतस्य वलेनासुरेण गवां पिधानार्थं निहितस्य स्वराजः स्वयमेव राजमानस्य । ‘ क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थ्यर्थे षष्ठी। ईदृशं पर्वतं क्षयति अपगमयति । ‘ क्षि क्षये ’ । भौवादिकः । यद्वा । गोशब्दात् समूहार्थे ’ इनित्रकट्यचश्च’ (पा. सू. ४, २. ५१ ) इति त्रप्रत्ययः । गोत्रस्य गोसमूहस्य महः महतः स्वराजः स्वयमेव राजमानस्य य इन्द्रः क्षयति ईष्टे । क्षयतिरैश्वर्यकर्मा । स्वशब्दोपपदात् राजतेः सत्सूद्विष°’ इति क्विप् । कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । दुरश्च बिलद्वाराणि च विश्वाः सर्वाः स्वाः वलासुरस्य स्वभूताः अप अवृणोत् अपगतावरणा अकरोत् । उद्घाटितवानित्यर्थः । यद्वा । दुरश्चापावृणोत् विश्वाः सर्वाः स्वः स्वभूता गा बिलमध्ये वर्तमाना अलभतेति शेषः । एवंभूतो य इन्द्रस्तस्मा इन्द्राय विवक्तीत्यन्वयः ॥
Jamison Brereton
Br̥haddiva speaks these sacred formulations fortissimo to Indra: “the first to win the sun,
he has dominion over the great cowpen of the sovereign king, and he opened up all the doors that are his own.”
Griffith
Brhaddiva, the foremost of light-winners, repeats these holy prayers, this strength of Indra.
He rules the great self-luminous fold of cattle, and all the doors of light hath he thrown open.
Geldner
Diese erstaunlichen Reden spricht Brihaddiva als Aufmunterung für Indra, als der Erste, der das Licht findet. Er verfügt über die große Herde des selbstherrlichen Vala, und er öffnet alle seine Tore.
Grassmann
Brihaddiva, der beste Glanzerringer ruft dies Gebet dem Indra zu als Labsal; Denn der ist Herr des grossen lichten Kuhstalls, und hat geöffnet alle seine Thüren.
Elizarenkova
Эти священные слова произносит Брихаддива,
Громкую песнь для Индры – как первый, покоряющий солнце.
Он правит великим загоном для коров самодержавного.
Он открыл все свои ворота.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहद्दिवः)महाविद्यावान् वेदवेत्ता, विद्वान् (इन्द्राय) ऐश्वर्यवान् परमात्मा के लिये (इमा ब्रह्म) इन स्तोत्रों-स्तुतिवचनों को (विवक्ति) विशेषरूप से कहता है-प्रार्थित करता है (शूषम्) सुख जिससे हो इस प्रयोजन के लिये (अग्रियः) श्रेष्ठ (स्वर्षाः)सुख-सम्भाजक है (महः-स्वराजः) महान् स्वराजमान स्वतःप्रमाण (गोत्रस्य) वाणीसमूह वेद का (क्षयति) स्वामित्व करता है (च) और (स्वाः-विश्वाः) वेद-ज्ञान से स्वकीय सारे (दुरः) द्वारों को (अप-अवृणोत्)उद्घाटित करता है-प्रकाशित करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदविद्या का विद्वान् अपने सुख के लिये परमात्मा की स्तुति प्रार्थना करता है, जो परमात्मा वेदज्ञान का स्वामी है और वेदज्ञान को प्राप्त करके अपने मन आदि द्वारों को खोलता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहद्दिवः) महाविद्यावान् वेदवेत्ता “बृहद्दिवैः-बृहती दिवा विद्या येषां तेः” [ऋ० १।१६७।२ दयानन्दः] (इन्द्राय) ऐश्वर्यवते परमात्मने (इमा ब्रह्म विवक्ति) इमानि ब्रह्माणि स्तोत्राणि स्तुतिवचनानि विशेषेण ब्रवीति-प्रार्थयते (शूषम्) सुखं यथा स्यादिति स्वप्रयोजनार्थम् अतः (अग्रियः स्वर्षाः) श्रेष्ठः सुखसम्भाजकोऽस्ति ‘स्वः पूर्वकात् षण धातोः “जनसनखनक्रमगमो विट्” [अष्टा० ३।२।६७] पुनः “विड्वनोरनुनासिकस्यात्” [अष्टा० ६।४।४१] (महः स्वराजः-गोत्रस्य क्षयति) महतः स्वराजमानस्य स्वतःप्रमाणस्य वाक्समूहस्य वेदस्य खल्वीष्टेऽधिपतिर्भवति “क्षयति-ऐश्वर्यकर्मा” [निघ० २।२१] (स्वाः-विश्वाः-दुरः-च-अप-अवृणोत्) वेदज्ञानद्वारेण स्वकीयानि सर्वाणि स्वरूपद्वाराणि खलूद्घाटयति प्रकाशयति ॥८॥
09 एवा महान्बृहद्दिवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ महा᳓न् बृह᳓द्दिवो अ᳓थर्वा
अ᳓वोचत् स्वां᳓ तनु᳓वम् इ᳓न्द्रम् एव᳓
स्व᳓सारो मातरि᳓भ्वरीर् अरिप्रा᳓
हिन्व᳓न्ति च श᳓वसा वर्ध᳓यन्ति च
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा म॒हान्बृ॒हद्दि॑वो॒ अथ॒र्वावो॑च॒त्स्वां त॒न्व१॒॑मिन्द्र॑मे॒व ।
स्वसा॑रो मात॒रिभ्व॑रीररि॒प्रा हि॒न्वन्ति॑ च॒ शव॑सा व॒र्धय॑न्ति च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - बृहद्दिव आथर्वणः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा᳓ महा᳓न् बृह᳓द्दिवो अ᳓थर्वा
अ᳓वोचत् स्वां᳓ तनु᳓वम् इ᳓न्द्रम् एव᳓
स्व᳓सारो मातरि᳓भ्वरीर् अरिप्रा᳓
हिन्व᳓न्ति च श᳓वसा वर्ध᳓यन्ति च
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
átharvā ← átharvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
br̥háddivaḥ ← br̥háddiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávocat ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
evá ← evá (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svā́m ← svá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
tanvàm ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ariprā́ḥ ← ariprá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
mātaríbhvarīḥ ← mātaríbhvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
svásāraḥ ← svásar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
hinvánti ← √hi- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vardháyanti ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ए॒व । म॒हान् । बृ॒हत्ऽदि॑वः । अथ॑र्वा । अवो॑चत् । स्वाम् । त॒न्व॑म् । इन्द्र॑म् । ए॒व ।
स्वसा॑रः । मा॒त॒रिभ्व॑रीः । अ॒रि॒प्राः । हि॒न्वन्ति॑ । च॒ । शव॑सा । व॒र्धय॑न्ति । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- bṛhaddivo ← bṛhaddivaḥ ← bṛhaddiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bṛhaddiva.”
- atharvāvocat ← atharvā ← atharvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Atharvan; Atharvavedin.”
- atharvāvocat ← avocat ← vac
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- svāṃ ← svām ← sva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- tanvam ← tanū
- [noun], accusative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- svasāro ← svasāraḥ ← svasṛ
- [noun], nominative, plural
- “sister; svasṛ [word].”
- mātaribhvarīr ← mātaribhvarīḥ ← mātaribhvarī
- [noun], nominative, plural, feminine
- ariprā ← ariprāḥ ← aripra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “immaculate; pure; pure; blameless; clear.”
- hinvanti ← hi
- [verb], plural, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- vardhayanti ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
महान् गुणैरधिकः अथर्वा । उपचाराज्जन्ये जनकशब्दः । अथर्वणः पुत्रो बृहद्दिवाख्य ऋषिर्देवेषु मध्ये इन्द्रमेव प्रति स्वाम् आत्मीयां तन्वं विस्तृतां स्तुतिमू एवम् अवोचत् प्रोक्तवान् । वचेर्लुङि ‘ अस्यतिवक्ति’ इत्यादिना च्लेरादेशः । ‘ वच उम्’ इत्युमागमः । पादादित्वान्न निहन्यते । अपि चैनमेव इन्द्रं मातरिभ्वीः मातरि सकलस्य भूतजातस्य निर्मात्र्यां भूमौ भवन्त्यो वर्तमानाः । भवतेः अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते’ इति वनिप् । ’ वनो र च’ इति ङीब्रेफौ । जसि वा छन्दसि’ इति पूर्वसवर्णदीर्घः । पृषोदरादित्वाद्वर्णलोपः । अरिप्राः अपापाः स्वसारः स्वयमेव सरन्त्यः परस्परं भगिन्यो वा गङ्गाद्या नद्यः हिन्वन्ति यागसाधनत्वेन प्रीणयन्ति । हिविः प्रीणनार्थः । भौवादिकः । व्यत्ययेन शः । इदित्त्वात् नुम् । यद्वा । ‘ हि गतौ वृद्धौ च ’ । स्वादिभ्यः इनुः । वृष्ट्यर्थं तमिन्द्रमुपगच्छन्ति । गत्वा च शवसा थागजन्येन बलेन तं वर्धयन्ति च ॥ ॥२॥
Wilson
English translation:
“Thus the great Bṛhaddiva, son of Atharvan, repeated his diffused (praise) to Indra. The unsulliedsiister (streams) abiding in the mother (earth), to Indra, and augment him with strength.”
Jamison Brereton
In this way, great Br̥haddiva, the Atharvan, addressed his own self—that is, Indra.
The stainless sisters, who stay by their mother, speed him with swelling strength and make him strong.
Griffith
Thus hath Brhaddiva, the great Atharvan, spoken to Indra as himself in person.
The spotless Sisters, they who are his Mothers, with power exalt him and impel him onward.
Geldner
Also hat der große Brihaddiva Atharvan zu ihm selbst, zu Indra gesprochen: Die unbefleckten Schwestern, die bei der Mutter wohnen, treiben kräftig zur Eile und stärken ihn an Kraft.
Grassmann
So hat Brihaddiva, der grosse Priester, den Indra als sein eignes Selbst gerufen; Die unvermählten fleckenlosen Schwestern, erquicken ihn und stärken ihn mit Kräften.
Elizarenkova
Так великий Брихаддива Атхарван
Воззвал к Индре (,как) к самому себе.
Сестры, находящиеся у матерей, незапятнанные,
Сильно торопят (его) и укрепляют.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- बृहद्दिव आथर्वणः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) इस प्रकार (महान्बृहद्दिवः)महान् विद्यावान् (अथर्वा) स्थिर योगी (स्वां तन्वम्) अपनी विस्तृत स्तुति प्रार्थना को (इन्द्रम्-एव) इन्द्र-ऐश्वर्यवान् परमात्मा के प्रति ही (अवोचत्) बोलता है (स्वसारः) स्वयं सरणशील होती हुयी (मातरिभ्वरीः)जगन्निर्माता परमात्मा में वर्तमान होती हुयी (अरिप्राः)निष्पाप स्तुतिधाराएँ (हिन्वन्ति) परमात्मा को प्रसन्न करती हैं तथा (च) और (शवसा) बल से-प्रभाव से (वर्धयन्ति) स्तुति करनेवाले के अन्दर परमात्मा को साक्षात् कराती हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - महान् विद्वान् अपनी स्तुति प्रार्थना को जब परमात्मा के प्रति अर्पित करता है, तो निष्पाप स्तुतियाँ परमात्मा में आश्रय लेकर उसे प्रभावित करती हैं और स्तुति करनेवाले के अन्दर साक्षात् कराती हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव महान् बृहद्दिवः-अथर्वा) एवं महाविद्यावान् स्थिरो योगी (स्वां तन्वम्-इन्द्रम्-एव-अवोचत्) स्वकीयां विस्तृतां स्तुतिं प्रार्थनाम्-इन्द्रं-परमात्मानं प्रत्येव कथयति (स्वसारः-मातरिभ्वरीः-अरिप्राः) स्वयं सरन्त्यस्तथा मातरि जगन्निर्मातरि तस्मिन् परमात्मनि भवन्त्यः-‘मातरि शब्दपूर्वकाद् भूधातोः’ “अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते” [अष्टा० ३।२।७५] इति वनिप् प्रत्ययः “वनो र च” [अष्टा० ४।१।७] इति ङीप्-रेफश्च ‘निष्पापाः’ स्तुतिधाराः-तमिन्द्रं परमात्मानं (हिन्वन्ति च शवसा-वर्धयन्ति च) प्रीणयन्ति “हिन्वन्ति प्रीणयन्ति” [ऋ० १।१४४।५ दयानन्दः] ‘हिवि प्रीणनार्थः’ [भ्वादि०] तथा स्वप्रभावेण वर्धयन्ति स्तोतरि साक्षात् कारयन्ति च ॥९॥