सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ मनीषिणः’ इति दशर्चं द्वादशं सूक्तं वैरूपस्याष्ट्रादंष्ट्रस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । तथा चानुक्रम्यते– ‘ मनीषिणो दशाष्ट्रादंष्ट्रः’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
111 (937)
Indra
Aṣṭrādaṃṣṭra Vairūpa
10 verses: triṣṭubh
On the one hand, this hymn simply recites, in straightforward but artful fashion, some of Indra’s most celebrated deeds: the Vala myth and the freeing of the cows/ dawns (vss. 3–4, possibly 2), the Vr̥tra myth and the freeing of the waters (vss. 6, 8–10), with several others glancingly referred to: the propping of heaven and fixation of the earth (vss. 4–5), the smashing of Śuṣṇa (vs. 5). As often, the Vala and Vr̥tra myths are sometimes superimposed upon each other, with the cows/dawns of the former conflated with the waters (also female) of the latter. For example, the first pāda of verse 8 seems to continue the travels of the Dawns found in verse 7, but the next pāda makes it clear that the referent is actually the waters of the Vr̥tra myth.
On the other hand, and especially in its first few verses, the hymn concerns itself with the interaction between poems and deeds. In verse 1 we poets rouse Indra by making his deeds real, that is, by celebrating them in poetry. In verse 2 the poetry almost seems to precede and stimulate the deed, and verse 3 provides us a picture of Indra whose knowledge of his own deeds seems to derive from hearing about them from poets. If our understanding of verse 4 is correct, the power of poetry to provoke the deeds it celebrates is put into the mythic past, with the Aṅgirases bring
ing Indra’s feats to realization by their hymns. Although this theme disappears in the rest of the hymn, to a poetically acute audience its resonances would probably still be felt in the more conventional treatment of Indra’s deeds that follows.
01 मनीषिणः प्र - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓नीषिणः प्र᳓ भरध्वम् मनीषां᳓
य᳓था-यथा मत᳓यः स᳓न्ति नॄणा᳓म्+
इ᳓न्द्रं सत्यइ᳓र् ए᳓रयामा कृते᳓भिः
स᳓ हि᳓ वीरो᳓ गिर्वणस्यु᳓र् वि᳓दानः
मूलम् ...{Loading}...
मनी॑षिणः॒ प्र भ॑रध्वं मनी॒षां यथा॑यथा म॒तयः॒ सन्ति॑ नृ॒णाम् ।
इन्द्रं॑ स॒त्यैरेर॑यामा कृ॒तेभिः॒ स हि वी॒रो गि॑र्वण॒स्युर्विदा॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
म᳓नीषिणः प्र᳓ भरध्वम् मनीषां᳓
य᳓था-यथा मत᳓यः स᳓न्ति नॄणा᳓म्+
इ᳓न्द्रं सत्यइ᳓र् ए᳓रयामा कृते᳓भिः
स᳓ हि᳓ वीरो᳓ गिर्वणस्यु᳓र् वि᳓दानः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bharadhvam ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
manīṣā́m ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mánīṣiṇaḥ ← manīṣín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
matáyaḥ ← matí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáthā-yathā ← yáthā (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
īrayāma ← √īr- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥tébhiḥ ← √kr̥- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
satyaíḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
girvaṇasyúḥ ← girvaṇasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vídānaḥ ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मनी॑षिणः । प्र । भ॒र॒ध्व॒म् । म॒नी॒षाम् । यथा॑ऽयथा । म॒तयः॑ । सन्ति॑ । नृ॒णाम् ।
इन्द्र॑म् । स॒त्यैः । आ । ई॒र॒या॒म॒ । कृ॒तेभिः॑ । सः । हि । वी॒रः । गि॒र्व॒ण॒स्युः । विदा॑नः ॥
Hellwig Grammar
- manīṣiṇaḥ ← manīṣin
- [noun], vocative, plural, masculine
- “sage; expert; devout.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bharadhvam ← bhṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- manīṣāṃ ← manīṣām ← manīṣā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- matayaḥ ← mati
- [noun], nominative, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- satyair ← satyaiḥ ← satya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- erayāmā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- erayāmā ← īrayāma ← īray ← √īr
- [verb], plural, Present imperative
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- kṛtebhiḥ ← kṛ
- [verb noun], instrumental, plural
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vīro ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- girvaṇasyur ← girvaṇasyuḥ ← girvaṇasyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- vidānaḥ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
हे मनीषिणः स्तोतारः मनीषां मनस ईशित्रीं स्तुतिमिन्द्राय प्र भरध्वं कुरुत। नृणां कर्मनेतॄणां युष्माकं यथायथा मतयः सन्ति भवन्ति तथा बुद्ध्यनुसारेण स्तुतिं कुरुध्वम् । वयं च कृतेभिः कृतैः सत्यैः यथार्थभूतैः स्तोत्रैः इन्द्रम् एरयाम यज्ञं प्रत्यागमयाम ॥ ‘ ईर गतौ । ण्यन्तस्य लोट् ॥ हि यतः विदानः जानानः समर्थः स इन्द्रः गिर्वणस्युः । गीर्भिर्वनन्ति संभजन्त इति गीर्वणसः स्तोतारः ॥ वनतेरसुनि रूपम् । उपपदस्य दीर्घाभावश्छान्दसः । तदन्तात् क्यप् । ‘क्याच्छन्दसि’ इत्युप्रत्ययः ॥ स्तोतॄन् कामयमानः खलु । अतस्तमभिष्टुत ॥
Wilson
English translation:
“Offer, worshippers, to Indra praise agreeable to the thoughts of men; let us incite Indra hither withsincere adoration, for he, the hero, capable (of granting our wishes, is desirous of laudation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Capable of grantingour wishes: vidānaḥ = jānānaḥ samarthaḥ
Jamison Brereton
Inspired ones, bring forth an inspired thought, in whatever (manifold) ways men’s thoughts are.
We will rouse Indra here with his deeds made real [=as hymns]. For he is a hero known to long for song.
Griffith
BRING forth your sacred song ye prudent singers, even as are the thoughts of human beings.
Let us draw Indra with true deeds anear us: he loves our songs, the Hero, and is potent.
Geldner
Ihr Dichtenden, traget euer Gedicht vor, wie gerade die Gedanken der Herren sind. Den Indra wollen wir durch seine wahrhaften Taten herbringen, denn der Held ist als lobsüchtig bekannt.
Grassmann
Ihr weisen Sänger, traget den Gesang vor je nach der Männer mannichfachen Wünschen; Durch heil’ge Werke lasst uns Indra herziehn, bekannt ist er ja als ein Freund der Lieder.
Elizarenkova
О вы, создатели произведений! Исполните (ваши) произведения именно так,
Как того требуют мысли мужей!
Индру мы хотим привлечь (его) истинными подвигами -
Ведь этот герой известен как любитель хвалебных песен.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा वेद और ब्रह्माण्ड का रचयिता सर्वत्र व्यापक अज्ञाननाशक स्तुति करनेवालों को मोक्ष में प्रेरक उनके दोषों का निवारक है इत्यादि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मनीषिणः)हे मेधावी योगी स्तोताजनों ! तुम (मनीषाम्) स्तुति को (प्र भरध्वम्) ऐश्वर्यवान् परमात्मा के लिये प्रचरित करो-समर्पित करो (नृणाम्)तुम मनुष्यों की (यथा यथा) जैसी-जैसी (मतयः) कामनाएँ (सन्ति) हैं-हों (सत्यैः कृतेभिः)हम भी सत्यकर्मों से मन वाणी शरीर के द्वारा सद्विचार सत्यभाषण सदाचरणों से (इन्द्रम्-आ-ईरयाम)परमात्मा को अपने अन्दर लावें, यतः (सः-वीरः-हि) वह कमनीय वस्तुओं का दाता ही (गिर्वणस्युः)स्तुति करनेवाले को चाहता हुआ (विदानः) जानता हुआ सदा वर्त्तमान है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मेधावी योगी स्तुति करनेवाले जनों की जो-जो कामनाएँ होती हैं, परमात्मा पूरी करता है, सद्विचारों, सत्यभाषणों व सदाचरणों से परमात्मा अपनाया हुआ मनुष्यों के हृदयों में वर्त्तमान रहता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
सूक्तेऽस्मिन् परमात्मा वेदस्य ब्रह्माण्डस्य च रचयिता सर्वत्र व्यापकोऽज्ञाननाशकः स्तुतिकर्तॄन् मोक्षे प्रेरयिता तेषां दोषनिवारकश्चेत्येवमादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मनीषिणः) हे मेधाविनो योगिनः स्तोतारः ! “मनीषी मेधाविनाम” [निघ. ३।१५] मनीषिणः-मनसः ईषिणो योगिनः [यजु. १७।२० दयानन्दः] यूयं (मनीषां प्र भरध्वम्) स्तुतिम् “मनीषया स्तुत्या” [निरु. २।२५] ऐश्वर्यवने परमात्मने समर्पयत (नृणां यथायथा मतयः सन्ति) युष्माकं मनुष्याणां यथा यथा कामाः सन्ति पूरयिष्यतीत्याशयः (सत्यैः कृतेभिः-इन्द्रम्-आ-ईरयाम) वयमपि सत्यैः, कर्मभिः-मनसा वाचा, शरीरेण च कृतैः सद्विचारैः सत्यभाषणैः सदाचरणैः-परमात्मानं स्वान्तरे-आनयाम यतः (सः-हि वीरः-गिर्वणस्युः-विदानः) स हि परमात्मा कमनीयानां वस्तूनां दाता तथा ये गीर्भिः स्तुतिभिर्वनन्ति तान् गीर्वणसः कामयमानः ‘गी गिः, ह्रस्वत्वं छान्दसम्’ ‘सुप आत्मनः क्यच्’ पुनः ‘क्यचि च’ [अष्टा० ३।२।१७०] उः प्रत्ययः सर्वेषामपीष्टान् जानन् वर्त्तते ॥१॥
02 ऋतस्य हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋत᳓स्य हि᳓ स᳓दसो धीति᳓र् अ᳓द्यौत्
सं᳓ गार्ष्टेयो᳓ वृषभो᳓ गो᳓भिर् आनट्
उ᳓द् अतिष्ठत् तविषे᳓णा र᳓वेण
महा᳓न्ति चित् सं᳓ विव्याचा र᳓जांसि
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तस्य॒ हि सद॑सो धी॒तिरद्यौ॒त्सं गा॑र्ष्टे॒यो वृ॑ष॒भो गोभि॑रानट् ।
उद॑तिष्ठत्तवि॒षेणा॒ रवे॑ण म॒हान्ति॑ चि॒त्सं वि॑व्याचा॒ रजां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋत᳓स्य हि᳓ स᳓दसो धीति᳓र् अ᳓द्यौत्
सं᳓ गार्ष्टेयो᳓ वृषभो᳓ गो᳓भिर् आनट्
उ᳓द् अतिष्ठत् तविषे᳓णा र᳓वेण
महा᳓न्ति चित् सं᳓ विव्याचा र᳓जांसि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádyaut ← √dyut- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dhītíḥ ← dhītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
hí ← hí (invariable)
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sádasaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
ānaṭ ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
gārṣṭeyáḥ ← gārṣṭeyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
atiṣṭhat ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ráveṇa ← ráva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
taviṣéṇa ← taviṣá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
cit ← cit (invariable)
mahā́nti ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
vivyāca ← √vyac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
ऋ॒तस्य॑ । हि । सद॑सः । धी॒तिः । अद्यौ॑त् । सम् । गा॒र्ष्टे॒यः । वृ॒ष॒भः । गोभिः॑ । आ॒न॒ट् ।
उत् । अ॒ति॒ष्ठ॒त् । त॒वि॒षेण॑ । रवे॑ण । म॒हान्ति॑ । चि॒त् । सम् । वि॒व्या॒च॒ । रजां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- sadaso ← sadasaḥ ← sadas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- dhītir ← dhītiḥ ← dhīti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “thinking; prayer; understanding.”
- adyaut ← dyut
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “shine; inflame.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- gārṣṭeyo ← gārṣṭeyaḥ ← gārṣṭeya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vṛṣabho ← vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ānaṭ ← naś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- atiṣṭhat ← sthā
- [verb], singular, Imperfect
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- taviṣeṇā ← taviṣeṇa ← taviṣa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “strong.”
- raveṇa ← rava
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sound; howl; thunder; cry; talk; cry.”
- mahānti ← mahat
- [noun], accusative, plural, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vivyācā ← vivyāca ← vyac
- [verb], singular, Perfect indicative
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
सायण-भाष्यम्
ऋतस्य उदकस्य सदसः स्थानस्यान्तरिक्षस्य धीतिः धारकः स इन्द्रः अद्यौत् द्योतते प्रकाशते । हि प्रसिद्धौ ॥ ‘ द्युत दीप्तौ । लुङि • द्युद्भ्यो लुङि’ इति परस्मैपदम्। च्लेर्लुक् छान्दसः । हलन्तलक्षणा वृद्धिरपि ॥ यद्वा । अद्यौत् । तादृश इन्द्रो यज्ञमभिगच्छति ॥ ‘ द्यु अभिगमे । आदादिकः । लङ् । ‘ उतो वृद्धिर्लुकि हलि ’ इति वृद्धिः ॥ गार्ष्टेयः । सकृत्प्रसूता धेनुर्गृष्टिः । तस्या अपत्यं वृषभो गोभिः सम् आनट् संव्याप्नोति । तथैषोऽपि सर्वं स्वमहिम्ना व्याप्नोति । तथा. तविषेण । महन्नामैतत् । महता रवेण शब्देन उदतिष्ठत् । उच्छ्रित उन्नतोऽभवत्। अत एव महान्ति चित् महान्त्यपि रजांसि उदकानि भुवनानि वा सं विव्याच संव्याप्नोति ॥
Wilson
English translation:
“Sustainer of the abode of the water, (the firmament), he shone brightly; the bull, the offspring of a cowwhich has only borne once, met the cows, with a loud roar he sprung up, he pervaded the vast worlds.”
Jamison Brereton
Because the hymnic vision flashed out from the seat of truth, the bull, born from a heifer, came together with the cows [=Dawns/hymns]. He arose with a powerful roar. He entirely encompassed the dusky realms, though they are great.
Griffith
The hymn shone brightly from the seat of worship: to the kine came the Bull, the Heifer’s Offipring
With mighty bellowing hath he arisen, and hath pervaded even the spacious regions.
Geldner
Denn vom Sitze der Wahrheit ist die Erkenntnis aufgeblitzt. Der Stier, der der jungen Kuh Sohn ist, hat sich mit den Kühen vereinigt. Mit kräftigem Brüllen hat er sich aufgerichtet; auch die großen Räume hat er ganz umspannt.
Grassmann
Das Lied erstrahlte von dem Sitz des Opfers, zu Kühen drang der Stier, der Spross der Färse; Mit lautem Donner hat er sich erhoben, die weiten Räume auch umspannt sein Umfang.
Elizarenkova
Ведь с сиденья закона сверкнуло озарение.
Сын молодой коровы – бык, соединился с коровами.
Он поднялся с мощным ревом,
Он охватил даже огромные пространства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतस्य) वेदरूप ज्ञान का तथा (सदसः) सब पदार्थ या लोक-लोकान्तर जिसमें ठहरते हैं, ऐसे ब्रह्माण्डरूप सदन का (हि) अवश्य (धीतिः) धारक परमात्मा (अद्यौत्) प्रकाशित है-प्रकाशमान है (गार्ष्टेयः-वृषभः)एक बार प्रसूता से उत्पन्न वृषभ की भाँति (गोभिः समानट्) गोओं के साथ सम्यग् व्याप्त होता है उन पर अधिकार करता है, उसके समान परमात्मा सब पदार्थों में सम्यग् व्याप्त होता है अथवा आकाश में गर्जनेवाली विद्युदग्नि से सम्बन्ध रखनेवाला, उसका प्रवर्त्तक मेघ की भाँति सुखवर्षक वेदवाणी से स्तुति करनेवालों में व्याप्त होता है (तविषेण)महान् (रवेण) शब्द से-वेदरूप घोष से (उत् अतिष्ठत्) ऊपर स्थित होता है (महान्ति चित्) महान्-बहुत सारे (रजांसि) लोक-लोकान्तरों को (विव्याच) व्याप्त होता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा वेद तथा ब्रह्माण्ड का धारक स्वयं प्रकाशक स्वरूप है, वह वृषभ के समान बलवान् या मेघ के समान सुखवर्षक, स्तुति करनेवालों में व्याप्त, वेद के उपदेश से उनके अन्दर उत्कृष्टरूप में व्याप्त और लोक-लोकान्तर में व्याप्त है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतस्य सदसः-हि धीतिः-अद्यौत्) वेदरूपज्ञानस्य अथ च सीदन्ति सर्वे पदार्था लोका वा यस्मिन् तथाभूतस्य सदनस्य ब्रह्माण्डस्य धारको हि प्रकाशते सः-परमात्मा (गार्ष्टेयः-वृषभः-गोभिः सम् आनट्) सकृत्प्रसूताया उत्पन्नो वृषभो यथा गोभिः-सह संव्याप्नोति अधिकरोति तद्वत् परमात्मा सर्वान् पदार्थान् संव्याप्नोति अथवा ‘गृज शब्दे’ या गर्जति खल्वाकाशे सा विद्युद्गर्जना तत्सम्बन्धी तत्प्रवर्तयिता गार्ष्टेयो मेघ इव सुखवर्षक-परमात्मा वेदवाग्भिः स्तोतॄन् सं व्याप्नोति (तविषेण रवेण-उत् अतिष्ठत्) महता शब्देन “तविषः महन्नाम” [निघ० ३।३] वेदरूपघोषणोपरि तिष्ठति (महान्ति चित् रजांसि-विव्याच) महान्ति लोकलोकान्तराणि व्याप्नोति ॥२॥
03 इन्द्रः किल - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रः कि᳓ल श्रु᳓तिया अस्य᳓ वेद
स᳓ हि᳓ जिष्णुः᳓ पथिकृ᳓त् सू᳓रियाय
आ᳓न् मे᳓नां कृण्व᳓न् अ᳓च्युतो भु᳓वद् गोः᳓
प᳓तिर् दिवः᳓ सनजा᳓ अ᳓प्रतीतः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रः॒ किल॒ श्रुत्या॑ अ॒स्य वे॑द॒ स हि जि॒ष्णुः प॑थि॒कृत्सूर्या॑य ।
आन्मेनां॑ कृ॒ण्वन्नच्यु॑तो॒ भुव॒द्गोः पति॑र्दि॒वः स॑न॒जा अप्र॑तीतः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रः कि᳓ल श्रु᳓तिया अस्य᳓ वेद
स᳓ हि᳓ जिष्णुः᳓ पथिकृ᳓त् सू᳓रियाय
आ᳓न् मे᳓नां कृण्व᳓न् अ᳓च्युतो भु᳓वद् गोः᳓
प᳓तिर् दिवः᳓ सनजा᳓ अ᳓प्रतीतः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kíla ← kíla (invariable)
śrútyai ← √śru- (root)
{case:DAT, number:SG}
veda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
jiṣṇúḥ ← jiṣṇú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pathikŕ̥t ← pathikŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryāya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ácyutaḥ ← ácyuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
bhúvat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
góḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
kr̥ṇván ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ménām ← ménā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ápratītaḥ ← ápratīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sanajā́ḥ ← sanajā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । किल॑ । श्रुत्यै॑ । अ॒स्य । वे॒द॒ । सः । हि । जि॒ष्णुः । प॒थि॒ऽकृत् । सूर्या॑य ।
आत् । मेना॑म् । कृ॒ण्वन् । अच्यु॑तः । भुव॑त् । गोः । पतिः॑ । दि॒वः । स॒न॒ऽजाः । अप्र॑तिऽइतः ॥
Hellwig Grammar
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kila
- [adverb]
- “assuredly; indeed; kila [indecl.].”
- śrutyā ← śrutyāḥ ← śruti
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Veda; rule; ear; proverb; legend; hearing; news; sacred text.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- jiṣṇuḥ ← jiṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious.”
- pathikṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
- sūryāya ← sūrya
- [noun], dative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ān ← āt
- [adverb]
- “then.”
- menāṃ ← menām ← menā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Menā; woman; Menā; Durga.”
- kṛṇvann ← kṛṇvan ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- acyuto ← acyutaḥ ← acyuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “firm; regular; permanent; immovable; unchanging.”
- bhuvad ← bhuvat ← bhū
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- goḥ ← go
- [noun], genitive, singular
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sanajā ← sanajāḥ ← sanajā
- [noun], nominative, singular, masculine
- apratītaḥ ← apratīta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “irresistible.”
सायण-भाष्यम्
अस्य अस्मदीयस्य स्तोत्रस्य श्रुत्यै श्रवणाय इन्द्रः किल इन्द्र एव वेद जानाति । स हि स एव जिष्णुः शत्रूणां जयशीलः सूर्याय पथिकृत् मार्गकर्ता भवति । किंच अच्युतः शत्रुभिरगन्तव्यो वृषणश्वस्य मेनाम् आत्मानं कृण्वन् कुर्वन् इन्द्रः आत् । आगच्छत्यस्मदीयं यज्ञम् । ‘ मेनाभवो वृषणश्वस्य सुक्रतो’ (ऋ. सं. १, ५१. १३) इति मन्त्रान्तरम् ॥ ‘ अस गतिदीप्त्यादानेषु’ । भौवादिकः । - - - ॥ दिवः द्युलोकस्य च पतिः भुवत् अभूत् ॥ भवतेर्लेट् । वाक्यभेदादनिघातः ॥
Wilson
English translation:
“On hearing our praise Indra knows our wishes; victorious, he opens a path for the sun; making himselfMenā, he came (to the sacrifice), he was unassailable, the lord of cattle, (the lord) of heaven, eternal,unsurpassed.”
Jamison Brereton
Indra certainly knows of this, from hearing it. For he was the victorious path-maker for the sun,
and after that, making a wife from a cow [=Dawn], he became the husband of the cow and lord of heaven, immovable, ancient born, unopposable.
Griffith
Indra knows, verily, how to hear our singing, for he, victorious, made a path for Surya.
He made the Cow, and be became the Sovran of Heaven, primeval, matchless, and unshaken.
Geldner
Indra versteht gewiß gerade dieses Lied, um es anzuhören, denn er ist der siegreiche Wegbereiter für den Sonnengott. Und ein Weibchen des Rindes machend, war der Unentwegte der Herr des Himmels, der vor Alters Geborene, nie Wankende.
Grassmann
Indra fürwahr kann wol das Lied erhören, denn siegreich schuf der Sonne ihre Bahn er, Des Stieres Weib dann schaffend stand er fest da, des Himmels Herr, unhemmbar, urgeboren.
Elizarenkova
Индра, конечно, сумеет это услышать:
Он ведь победоносный пролагатель пути для солнца.
И создавая самку для быка, непоколебимый был
Господином неба, издревле рожденным, неотразимым.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः किल) ऐश्वर्यवान् परमात्मा ही (अस्य) इस उपासक की (श्रुत्यै) श्रुति श्रवण के लिये (वेद) आन्तरिक कामना को जानता है (सः-हि) वह ही (जिष्णुः) जयशील सब पर अधिकार करनेवाला है (सूर्याय) सूर्य के लिये (पथिकृत्) मार्ग बनाता है (आत्) अनन्तर (मेनाम्) वेदवाणी को (कृण्वन्)प्रकट करता हुआ (अच्युतः) निश्चल (भुवत्) है (गोः) पृथिवी का (दिवः) द्युलोक का (पतिः) पालक या स्वामी (सनजाः) सनातन (अप्रतीतः) परिणामरहित अनन्त है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा स्तुतिकर्त्ता उपासक की स्तुति सुनकर उसकी कामना पूर्ण करता है, आकाश के सूर्य जैसे महान् पिण्ड के लिये मार्ग बनाता है, वेदवाणी का प्रकाशक, पृथिवीलोक और सूर्यलोक का पालक स्वामी है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः किल) ऐश्वर्यवान् परमात्मा हि (श्रुत्यै-अस्य वेद) श्रुत्यै श्रवणाय श्रुतिश्रवणायास्योपासकस्य कामनां जानाति (सः-हि जिष्णुः) स एव जयशीलः (सूर्याय पथिकृत्) सूर्याय मार्गनिर्माताऽस्ति “चकार सूर्याय पन्थामन्वेतवा उ” [ऋ० १।२४।८] (आत्) अनन्तरं (मेनां कृण्वन्) वेदवाचम् “मेना वाङ्नाम”-[निघo १।११] प्रकटीकुर्वन् (अच्युतः-भुवत्) अच्युतो निश्चलो भवति (गोः-दिवः-पतिः) पृथिव्यास्तथा द्युलोकस्य च पालकः (सनजाः-अप्रतीतः) सनातनोऽनन्तः ॥३॥
04 इन्द्रो मह्ना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो मह्ना᳓ महतो᳓ अर्णव᳓स्य
व्रता᳓मिनाद् अ᳓ङ्गिरोभिर् गृणानः᳓
पुरू᳓णि चिन् नि᳓ तताना र᳓जांसि
दाधा᳓र यो᳓ धरु᳓णं सत्य᳓ताता
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ म॒ह्ना म॑ह॒तो अ॑र्ण॒वस्य॑ व्र॒तामि॑ना॒दङ्गि॑रोभिर्गृणा॒नः ।
पु॒रूणि॑ चि॒न्नि त॑ताना॒ रजां॑सि दा॒धार॒ यो ध॒रुणं॑ स॒त्यता॑ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो मह्ना᳓ महतो᳓ अर्णव᳓स्य
व्रता᳓मिनाद् अ᳓ङ्गिरोभिर् गृणानः᳓
पुरू᳓णि चिन् नि᳓ तताना र᳓जांसि
दाधा᳓र यो᳓ धरु᳓णं सत्य᳓ताता
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
arṇavásya ← arṇavá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahatáḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahnā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
amināt ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
áṅgirobhiḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vratā́ ← vratá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
cit ← cit (invariable)
ní ← ní (invariable)
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
rájāṁsi ← rájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tatāna ← √tan- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dādhā́ra ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dharúṇam ← dharúṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
satyátātā ← satyátāt- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । म॒ह्ना । म॒ह॒तः । अ॒र्ण॒वस्य॑ । व्र॒ता । अ॒मि॒ना॒त् । अङ्गि॑रःऽभिः । गृ॒णा॒नः ।
पु॒रूणि॑ । चि॒त् । नि । त॒ता॒न॒ । रजां॑सि । दा॒धार॑ । यः । ध॒रुण॑म् । स॒त्यऽता॑ता ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mahnā ← mahan
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- mahato ← mahataḥ ← mahat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- arṇavasya ← arṇava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “ocean; sea; four.”
- vratāminād ← vratā ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- vratāminād ← amināt ← mī
- [verb], singular, Imperfect
- “transgress; damage.”
- aṅgirobhir ← aṅgirobhiḥ ← aṅgiras
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- purūṇi ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- tatānā ← tatāna ← tan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- rajāṃsi ← rajas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “powder; menorrhea; dust; Rajas; atmosphere; rajas; pollen; passion; rajas [word]; sindūra; rust; tin; impurity; dark; sky.”
- dādhāra ← dhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dharuṇaṃ ← dharuṇam ← dharuṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prop; foundation.”
- satyatātā ← satyatāti
- [noun], locative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः अङ्गिरोभिः ऋषिभिः गृणानः स्तूयमानः सन् महतो अर्णवस्य ॥ ‘ अर्णसः सलोपश्च’ (का. ५. २. १०९. ३) इति वप्रत्ययः ॥ उदकवतो मेघस्य व्रता व्रतानि कर्माणि मह्ना स्वमहिम्नैव अमिनात् अहिंसीत् ॥ ‘ मीङ् हिंसायाम्। लङि ’ मीनातेर्निगमे ’ इति ह्रस्वः ॥ ततः पुरूणि चित् बहून्येव रजांसि उदकानि नि ततान नीचीनान्यकरोत् । यः इन्द्रः सत्यताता सत्यैर्देवैस्तते । यद्वा । सत्यशब्दादपि स्वार्थिकस्तातिल् द्रष्टव्यः । सत्ये । द्युलोके धरुणं धारकं बलं दाधार अधारयत्॥
Wilson
English translation:
“Praised by the Aṅgirasas, Indra has by his might injured the functions of the mighty cloud; he has sentdown abundant rains, he who (at other times) has supported the supporting (cloud) in heaven.”
Jamison Brereton
Indra by his greatness confounded the commandments of the great Flood [=Vala], while being hymned by the Aṅgirases.
He rooted the dusky realms, though they are many—he who buttressed their buttress by means of (their [=Aṅgirases’] poetic?) realization.
Griffith
Praised by Angirases, Indra demolished with might the works of the great watery monster
Full many regions, too, hath he pervaded, and by his truth supported earth’s foundation.
Geldner
Indra hat durch seine Macht des mächtigen Arnava Werke vereitelt, von den Angiras` gepriesen. Er hat die Räume, die doch so viele sind, befestigt, der ihre Grundlage auf die Wahrhaftigkeit gegründet hat.
Grassmann
Des grossen Meergeists Werke störte Indra durch seine Macht, von Angira’s besungen, Er drang hinein auch in die vielen Räume und hielt durch Wahrheit fest des Himmels Stütze.
Elizarenkova
А Индра (своей) мощью помешал деяниям
Могучего Арнавы, воспеваемый Ангирасами.
Очень многие пространства подтянул он вниз,
(Тот,) кто удержал опору благодаря стремлению к истине.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा (मह्ना) महत्त्व से (महतः) महान् (अर्णवस्य) परमाणुसमुद्र के (व्रता) कर्मों-चञ्चलरूपों को (अमिनात्) नष्ट करता है (अङ्गिरोभिः)अग्निकणों को (गृणानः) विज्ञान से संयुक्त करता हुआ (पुरूणि चित्) बहुत-असंख्य ही (रजांसि) लोक-लोकान्तरों को (निततान) नियत फैलाता है (यः) जो (सत्यताता) सत्यस्वरूप अविनाशी (धरुणम्)धारक आकाशमण्डल को (दाधार) धारण करता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अपने महत्त्व से परमाणुसमुद्र केचञ्चलकर्मों को नष्ट करता है, अग्निकणों को संयुक्त करता है, आकाशमण्डल को धारण करता है, लोक-लोकान्तरों को नियतरूप से फैलाता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) ऐश्वर्यवान् परमात्मा (मह्ना) महत्त्वेन (महतः-अर्णवस्य) बृहतः परमाणुसमुद्रस्य (व्रता-अमिनात्) कर्माणि चाञ्चल्यानि हिनस्ति (अङ्गिरोभिः-गृणानः) अग्निकणान् द्वितीयार्थे तृतीया व्यत्ययेन, विज्ञानेन संयोजयन् “गृ विज्ञाने” [चुरादि०] ‘विकरणव्यत्ययेन श्ना’ (पुरूणि-चित्-रजांसि नि ततान) बहूनि लोकलोकान्तराणि नियत्या तनोति (यः-सत्यताता धरुणं दाधार) यः सत्यस्वरूपोऽविनाशी धारकमाकाशमण्डलं धारयति ॥४॥
05 इन्द्रो दिवः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो दिवः᳓ प्रतिमा᳓नम् पृथिव्या᳓
वि᳓श्वा वेद स᳓वना ह᳓न्ति शु᳓ष्णम्
महीं᳓ चिद् द्या᳓म् आ᳓तनोत् सू᳓रियेण
चास्क᳓म्भ चित् क᳓म्भनेन स्क᳓भीयान्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ दि॒वः प्र॑ति॒मानं॑ पृथि॒व्या विश्वा॑ वेद॒ सव॑ना॒ हन्ति॒ शुष्ण॑म् ।
म॒हीं चि॒द्द्यामात॑नो॒त्सूर्ये॑ण चा॒स्कम्भ॑ चि॒त्कम्भ॑नेन॒ स्कभी॑यान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो दिवः᳓ प्रतिमा᳓नम् पृथिव्या᳓
वि᳓श्वा वेद स᳓वना ह᳓न्ति शु᳓ष्णम्
महीं᳓ चिद् द्या᳓म् आ᳓तनोत् सू᳓रियेण
चास्क᳓म्भ चित् क᳓म्भनेन स्क᳓भीयान्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pratimā́nam ← pratimā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
hánti ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sávanā ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
veda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
atanot ← √tan- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mahī́m ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sū́ryeṇa ← sū́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
cāskámbha ← √skambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
skábhīyān ← skábhīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
skámbhanena ← skámbhana- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । दि॒वः । प्र॒ति॒ऽमान॑म् । पृ॒थि॒व्याः । विश्वा॑ । वे॒द॒ । सव॑ना । हन्ति॑ । शुष्ण॑म् ।
म॒हीम् । चि॒त् । द्याम् । आ । अ॒त॒नो॒त् । सूर्ये॑ण । चा॒स्कम्भ॑ । चि॒त् । स्कम्भ॑नेन । स्कभी॑यान् ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- pratimānam ← pratimāna
- [noun], nominative, singular, neuter
- “weight.”
- pṛthivyā ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- savanā ← savana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- hanti ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- mahīṃ ← mahīm ← mah
- [noun], accusative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ātanot ← ātan ← √tan
- [verb], singular, Imperfect
- “expand; prolong; chant; inflate.”
- sūryeṇa ← sūrya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- cāskambha ← skambh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “fixate; establish.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- kambhanena ← kambhana
- [noun], instrumental, singular, neuter
- skabhīyān ← skabhīyas
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
दिवः द्युलोकस्य पृथिव्याः च प्रतिमानं महत्त्वेन प्रतिनिधिः इन्द्रः विश्वा सर्वाणि सवना सवनानि वेद सोमपानार्थं जानाति । शुष्णं सर्वस्य शोषकमेतन्नामानमसुरं हन्ति । वाक्यभेदादनिघातः । अपि च महीं चित् महतीमपि द्यां सूर्येण अतनोत् । सर्वत्र प्रकाशयुक्तामकरोत् । स्कभीयान् स्कम्भथितॄणां मध्ये श्रेष्ठः सः स्कम्भनेन चित् निरोधनसाधनेन सामर्थ्येनैव चास्कम्भ । द्युलोकमवरुद्धमकरोत् ॥ स्कम्भिः सौत्रो धातुः । लिटि “ तुजादीनाम् । इति दीर्घः । चित्कम्भनेन इत्यत्र संहितायां सलोपः। उत्पूर्वस्य स्तम्भेः ‘उदः स्थास्तम्भोः’ (पा.सू. ८. ४. ६१ ) इति सलोप उक्तः । चित्पूर्वस्य स्कम्भेरपि भवति छन्दोविषयत्वात् ॥ ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the counterpart of heaven and earth, is cognizant of all sacrifices, he is the slayer of Śuṣṇa; hespread out the spacious heaven with the sun (to light it up); best of proppers, he propped up (the heaven) with aprop.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Propped up the heaven with a prop: Satyatātā = that which is stretched out by the true ones, the gods;or, tāti as a suffix, that which is true, i.e., heaven
Jamison Brereton
Indra is the counterpart of heaven and of earth. He knows all the pressings; he smites Śuṣṇa.
With the sun he stretched through heaven, though it is great. He also propped it up with a prop, (himself) a better prop (than the prop).
Griffith
The counterpart of heaven and earth is Indra: he knoweth all libations, slayeth Susna.
The vast sky with the Sun hath he extended, and, best otpillars, stayed it with a pillar.
Geldner
Indra wiegt Himmel und Erde auf; er kennt alle Somaopfer, er erschlägt den Susna. Den so großen Himmel hat er mit der Sonne durchzogen und ihn mit der Stütze gestützt, der beste Stützer.
Grassmann
Dem Himmel und der Erde gleich ist Indra, die Tränke alle kennt er, schlägt den Çuschna, Erhellt’ den grossen Himmel durch die Sonne, aufs beste stützend stützt’ er ihn mit Stützen.
Elizarenkova
Индра – противовес неба (и) земли.
Он знает все выжимания (сомы). Он убивает Шушну.
Сквозь какое огромное небо он проник с помощью солнца!
Он даже укрепил (его) креплением, (этот) укрепляющий лучше другого.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा (दिवः) द्युलोक का (पृथिव्याः) पृथिवी का (प्रतिमानम्) प्रतिष्ठित करने का अधिष्ठान है (विश्वा) सारे (सवना) उत्पन्न आकाशीय पिण्डों नक्षत्रों को (वेद) जानता है स्वाश्रय में लेता है (शुष्णं हन्ति) शोषणकर्ता आवरणता को जलवर्षा कर नष्ट करता है (महीम्) महती (चित्) भी (द्याम्) द्योतनरूप गगनस्थिति को (आतनोत्) सूर्य द्वारा भलीभाँति प्रकाशित करता है (स्कम्भीयान्) अत्यन्त स्कम्भित करनेवाला थामनेवाला परमात्मा (सूर्येण) सूर्य द्वारा (स्कम्भनेन) स्कम्भनबल से (चास्कम्भ) स्कम्भित करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा महान् नक्षत्र तारायुक्त गगनमण्डल को सूर्य द्वारा थामता है, चमकाता है, द्युलोक पृथिवीलोक का अधिष्ठान है, सब लोकों को जानता है, शोषकता को जलवर्षा कर नष्ट करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा (दिवः पृथिव्याः प्रतिमानम्) द्युलोकस्य पृथिवीलोकस्य प्रतिष्ठितकरणाधिष्ठानमस्ति (विश्वा सवना वेद) सर्वाण्युत्पन्नानि खल्वाकाशपिण्डानि नक्षत्राणि “सवनानि वै रोचनानि” [मै० ३।२।८] “नक्षत्राणि वै रोचनानि दिवि” [तै० ३।९।४।२] जानाति-विन्दते स्वाश्रये नयति (शुष्णं हन्ति) शोषकतामावरणं वा नाशयति जलं वर्षित्वा (महीं चित् द्यां सूर्येण आ अतनोत्) महतीमपि द्योतनात्मिकां गगनस्थितिं सूर्येणातानयति समन्तात् प्रकाशयति (स्कभीयान् स्कम्भनेन चास्कम्भ चित्) अतिशयेन स्कम्भिता स्कम्भनसामर्थ्येन स्कम्भयति हि सः ॥५॥
06 वज्रेण हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓ज्रेण हि᳓ वृत्रहा᳓ वृत्र᳓म् अ᳓स्तर्
अ᳓देवस्य शू᳓शुवानस्य मायाः᳓
वि᳓ धृष्णो अ᳓त्र धृषता᳓ जघन्थ
अ᳓थाभवो मघवन् बाहु᳓ओजाः
मूलम् ...{Loading}...
वज्रे॑ण॒ हि वृ॑त्र॒हा वृ॒त्रमस्त॒रदे॑वस्य॒ शूशु॑वानस्य मा॒याः ।
वि धृ॑ष्णो॒ अत्र॑ धृष॒ता ज॑घ॒न्थाथा॑भवो मघवन्बा॒ह्वो॑जाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
व᳓ज्रेण हि᳓ वृत्रहा᳓ वृत्र᳓म् अ᳓स्तर्
अ᳓देवस्य शू᳓शुवानस्य मायाः᳓
वि᳓ धृष्णो अ᳓त्र धृषता᳓ जघन्थ
अ᳓थाभवो मघवन् बाहु᳓ओजाः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ástar ← √str̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádevasya ← ádeva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
māyā́ḥ ← māyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śū́śuvānasya ← √śū- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
átra ← átra (invariable)
dhr̥ṣatā́ ← √dhr̥ṣ- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dhr̥ṣṇo ← dhr̥ṣṇú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jaghantha ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
abhavaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
átha ← átha (invariable)
bāhvòjāḥ ← bāhvòjas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वज्रे॑ण । हि । वृ॒त्र॒ऽहा । वृ॒त्रम् । अस्तः॑ । अदे॑वस्य । शूशु॑वानस्य । मा॒याः ।
वि । धृ॒ष्णो॒ इति॑ । अत्र॑ । धृ॒ष॒ता । ज॒घ॒न्थ॒ । अथ॑ । अ॒भ॒वः॒ । म॒घ॒ऽव॒न् । बा॒हुऽओ॑जाः ॥
Hellwig Grammar
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- astar ← astaḥ ← stṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “spread; kill; lay; cover.”
- adevasya ← adeva
- [noun], genitive, singular, masculine
- śūśuvānasya ← śvi
- [verb noun], genitive, singular
- “swell; grow.”
- māyāḥ ← māyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dhṛṣṇo ← dhṛṣṇaḥ ← dhṛṣṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- dhṛṣatā ← dhṛṣat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- jaghanthāthābhavo ← jaghantha ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- jaghanthāthābhavo ← athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- jaghanthāthābhavo ← abhavaḥ ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- bāhvojāḥ ← bāhu
- [noun], masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- bāhvojāḥ ← ojāḥ ← ojas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृत्रहा वृत्रस्य हन्ता वज्रेण वृत्रम् अस्तः अस्तृणाः । अवधीः ॥ स्तृणातेर्लङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य लुक् । सिपि गुणः । हियोगादनिघातः ॥ अनन्तरं हे धृष्णो धर्षणशील त्वम् अदेवस्य अद्योतमानस्य शूशुवानस्य स्वबलेन वर्धमानस्य तस्य मायाः धृषता समर्थेन वज्रेण अत्र अस्मिन् काले एव वि जघन्थ विनाशितवानसि ॥ हन्तेर्लिटि थलि ‘ अभ्यासाच्च’ इति कुत्वम् ॥ अथ हे मघवन् धनवन्निन्द्र बाह्वोजाः भुजबलवान् अभवः ॥
Wilson
English translation:
“The slayer of Vṛtra, you have laid him low with the thunderbolt; resolute Indra, you have nowovercome by your powerful (bolt), the devices of the impious (asura), confiding in his own strength; you,Maghavan, were strong-armed.”
Jamison Brereton
Because with your mace as Vr̥tra-smiter you laid Vr̥tra low, (laid low) the wiles of the godless one swollen with strength,
you then, bold one, boldly hewed him apart, and so you became arm-strong, bounteous one.
Griffith
The Vrtra-slaver with his bolt felled Vrtra: the magic of the godless, waxen mighty,
Here hast thou, Bold Assailant, boldly conquered. Yea, then thine arms, O Maghavan, were potent.
Geldner
Er hat ja mit der Keule den Vritra niedergestreckt, der Vritratöter. Des erstarkten Ungottes Zauberkünste hast du Mutiger da mutigen Sinnes zerstört. Damals wardst du, Freigebiger, der Armstarke.
Grassmann
Du, Vritratödter, warfst den Vritra nieder, des starken Dämons Zauber mit dem Blitze; Du kühner schlugst ihn kühnlich dann in Stücke, da warst du stark an Armen, o gewalt’ger!
Elizarenkova
Ведь ваджрой убийца Вритры поверг ниц Вритру.
Колдовские чары не-бога, набирающего силы.
Ты, дерзкий, дерзко там разгромил.
Тогда ты был, о щедрый, с сильными руками.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मघवन्) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (वृत्रहा) आवरक अज्ञानादि का हनन करनेवाला है (वृत्रम्) उस आवरक अज्ञानादि बाधक को (वज्रेण) नाशक साधन से (अस्तः) नष्ट कर (धृष्णो)हे धर्षणशील ! (अथ) तथा (बाह्वोजा) बाहुओं में ओजवाला होता हुआ जैसा (अभवः) हो (अत्र) यहाँ (शूशुवानस्य) बढ़े हुए (अदेवस्य) प्रकाशरहित की (मायाः) अन्धकारमय कुटिल क्रियाओं को (धृषता) धर्षणसामर्थ्य से (वि जघन्थ) विशेषरूप से नष्ट कर ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अज्ञानादि आवरक बाधक को नष्ट करता है, बढ़े हुए पापी के कुटिल व्यवहारों को भी नष्ट करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मघवन्) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (वृत्रहा) त्वमावरकस्याज्ञान-मादिकस्य हन्ता सन् (वृत्रं-वज्रेण वि-अस्तः) तमावरकमज्ञानमादिकं बाधकं वज्रेणास्तृणाः-नाशय “स्तृणाति वधकर्मा” [निघ० २।१९] “सामान्ये काले लङ्” “बहुलं छन्दसि” [अष्टा० २।४।७३] विकरणस्य लुक् सिपि गुणश्च (धृष्णो) हे धर्षणशील ! (अथ बाह्वोजाः) अथ च बाह्वोरोजो यस्य तथाभूतो भव (अत्र शूशुवानस्य-अदेवस्य-मायाः) बहुवर्धमानस्य “शूशुवानः-भृशं वर्धमानः” [ऋ० ७।२०।२ दयानन्दः] प्रकाशरहितस्य मायाः कुटिलक्रियाः “मायाः कपटादियुक्ताः क्रियाः” [ऋ० १।११७।३ दयानन्दः] (धृषता वि जघन्थ) धर्षकेण सामर्थ्येन विशेषेण हंसि ॥६॥
07 सचन्त यदुषसः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓चन्त य᳓द् उष᳓सः सू᳓रियेण
चित्रा᳓म् अस्य केत᳓वो रा᳓म् अविन्दन्
आ᳓ य᳓न् न᳓क्षत्रं द᳓दृशे दिवो᳓ न᳓
पु᳓नर् यतो᳓ न᳓किर् अद्धा᳓ नु᳓ वेद
मूलम् ...{Loading}...
सच॑न्त॒ यदु॒षसः॒ सूर्ये॑ण चि॒त्राम॑स्य के॒तवो॒ राम॑विन्दन् ।
आ यन्नक्ष॑त्रं॒ ददृ॑शे दि॒वो न पुन॑र्य॒तो नकि॑र॒द्धा नु वे॑द ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓चन्त य᳓द् उष᳓सः सू᳓रियेण
चित्रा᳓म् अस्य केत᳓वो रा᳓म् अविन्दन्
आ᳓ य᳓न् न᳓क्षत्रं द᳓दृशे दिवो᳓ न᳓
पु᳓नर् यतो᳓ न᳓किर् अद्धा᳓ नु᳓ वेद
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sácanta ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
sū́ryeṇa ← sū́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
uṣásaḥ ← uṣás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
avindan ← √vid- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
citrā́m ← citrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ketávaḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́m ← rā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dádr̥śe ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
nákṣatram ← nákṣatra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
addhā́ ← addhā́ (invariable)
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
nú ← nú (invariable)
púnar ← púnar (invariable)
veda ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yatáḥ ← √i- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सच॑न्त । यत् । उ॒षसः॑ । सूर्ये॑ण । चि॒त्राम् । अ॒स्य॒ । के॒तवः॑ । राम् । अ॒वि॒न्द॒न् ।
आ । यत् । नक्ष॑त्रम् । ददृ॑शे । दि॒वः । न । पुनः॑ । य॒तः । नकिः॑ । अ॒द्धा । नु । वे॒द॒ ॥
Hellwig Grammar
- sacanta ← sac
- [verb], plural, Present injunctive
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- uṣasaḥ ← uṣas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sūryeṇa ← sūrya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- citrām ← citra
- [noun], accusative, singular, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ketavo ← ketavaḥ ← ketu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- rām ← rai
- [noun], accusative, singular
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- avindan ← vid
- [verb], plural, Imperfect
- “find; detect; marry; get; think.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yan ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- nakṣatraṃ ← nakṣatram ← nakṣatra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Nakṣatra; celestial body; nakṣatra [word]; pearl.”
- dadṛśe ← dṛś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- punar
- [adverb]
- “again; further; now; over and over; subsequently; repeatedly; however; besides.”
- yato ← yataḥ ← i
- [verb noun], genitive, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- nakir
- [adverb]
- “not.”
- addhā
- [adverb]
- “in truth.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- veda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
यत् यदा उषसः उषःकालाः सूर्येण सूर्यात्मकेनेन्द्रेण सचन्त संगच्छन्ते । ‘ सच समवाये । भौवादिकः । तदानीम् अस्य स्वभूताः केतवः सर्वस्य प्रज्ञापका रश्मयः चित्रां नानावर्णां रां रायं श्रियम् अविन्दन् अलभन्त । पुनः उदयानन्तरं यत् यदा दिवः नक्षत्रं न ददृशे न दृश्यते ॥ दृशेः कर्मणि लिट् । यद्योगादनिघातः ॥ तदानीं यतः ॥ इणः शत्रन्तस्य शसि शतुरनुमो नद्यजादी’ इति विभक्तेरुदात्तत्वम् ॥ सर्वत्र गच्छतोऽस्य रश्मीन् नकिः न कश्चित् नु वेद जानाति । एतत् अद्धा सत्यमेव ॥
Wilson
English translation:
“When the dawns are associated with the sun, his rays acquire wonderful beauty; but when theconstellation of heaven is not seen, no one really knows (his rays) as he moves.”
Jamison Brereton
When the Dawns kept company with the Sun, their beacons found his glittering gift,
the heavenly body that appeared here from heaven. No! No one really knows about its going (away) again.
Griffith
When the Dawns come attendant upon Surya their rays discover wealth of divers colours.
The Star of heaven is seen as ’twere approaching: none knoweth aught of it as it departeth.
Geldner
Als sich die Usas mit dem Sonnengotte zusammentaten, da fanden dessen Strahlen den wunderbaren Reichtum. Wenn das kommende Tagesgestirn noch nicht sichtbar geworden ist, weiß niemand etwas Sicheres von dem wieder Gehenden.
Grassmann
Wenn sich die Morgen mit der Sonne nahen, dann glänzt ihr Licht von hellem Farbenreichthum, Wenn sie gesehn wird als Gestirn des Himmels, doch niemand weiss von ihr, wenn sie zurückgeht.
Elizarenkova
Когда утренние зори соединились с солнцем,
Его лучи нашли яркое богатство.
(Если) приближающаяся звезда дня не видна,
Никто, в самом деле, тут не знает уходящего снова.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्)जब जैसे (सूर्येण) सूर्य के साथ (उषसः) उषाधाराएँ प्रभातबेलाएँ (सचन्ते)सङ्गतहो जाती हैं, तब (अस्य केतवः) इसकी रश्मियाँ-किरणें (चित्रम्) विचित्र (राम्) रमणीय शोभा को (अविन्दन्) प्राप्त हो जाती हैं, उसी प्रकार परमात्मा के साथ उसे चाहते हुए स्तोता जनसङ्गतहोते हैं, तो विचित्र रमणीय आनन्दमयी आभा को प्राप्त हो जाते हैं (यतः-दिवः-नक्षत्रम्) जैसे दिन में नक्षत्र आकाश में (न-आ ददृशे) सर्वथा दिखाई नहीं देता (पुनः-यत्-नकि) पुनः उस परमात्मा में प्राप्त हुए आत्मा को कोई (नु-अद्धा वेद) तत्त्वतः वास्तव में कोई नहीं जानता ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे प्रभातवेलाएँ सूर्य के साथसङ्गतहोकर उसकी किरणों को-प्रकाशधाराओं को प्राप्त हो जाती हैं, वैसे ही स्तुति करनेवाले जन परमात्मा सेसङ्गतहोकर विचित्र रमणीय आनन्दमयी आभा को प्राप्त कर लेते हैं-और जैसे आकाश में दिन के समय नक्षत्र को कोई देख नहीं पाता है, ऐसे ही परमात्मा में उपासना द्वारा प्राप्त हुए उपासक को तत्त्व से कोई नहीं जान पाता ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा यथा (सूर्येण) सूर्येण सह (उषसः) उषोवेलाः-उषोधाराः (सचन्ते) सङ्गच्छन्ते “षच समवाये” [भ्वादि०] तदा (अस्य केतवः) अस्य प्रज्ञापका रश्मयः “रश्मयः केतवः” [निरु० १२।१६] (चित्राम्-राम्-अविन्दन्) विचित्रां रमणीयां शोभां प्राप्नुवन्ति तथैव परमात्मा सूर्येण सह तं कामयमाना स्तोतारो जनाः सङ्गच्छन्ते सङ्गच्छमानाः सन्तः केतवो ज्ञानवन्तस्तस्य विचित्रां रमणीयामानन्द-मयीमाभां प्राप्नुवन्ति (यतः-दिवः-नक्षत्रं न-आ ददृशे) यथा दिने आकाशे नक्षत्रं न समन्तात् सर्वथा दृश्यते ‘भावे कर्तृप्रत्ययः’ तत्त्वतो जानाति, आत्मतत्त्वं न दृश्यते (पुनः-यतः-नकिः-नु-अद्धा वेद) पुनः-तत्र परमात्मनि गच्छत आत्मनो न कश्चित् खलु तत्त्वतो वेद ॥७॥
08 दूरं किल - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दूरं᳓ कि᳓ल प्रथमा᳓ जग्मुर् आसाम्
इ᳓न्द्रस्य याः᳓ प्रसवे᳓ सस्रु᳓र् आ᳓पः
कु᳓व स्विद् अ᳓ग्रं कु᳓व बुध्न᳓ आसाम्
आ᳓पो म᳓ध्यं कु᳓व वो नून᳓म् अ᳓न्तः
मूलम् ...{Loading}...
दू॒रं किल॑ प्रथ॒मा ज॑ग्मुरासा॒मिन्द्र॑स्य॒ याः प्र॑स॒वे स॒स्रुरापः॑ ।
क्व॑ स्वि॒दग्रं॒ क्व॑ बु॒ध्न आ॑सा॒मापो॒ मध्यं॒ क्व॑ वो नू॒नमन्तः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दूरं᳓ कि᳓ल प्रथमा᳓ जग्मुर् आसाम्
इ᳓न्द्रस्य याः᳓ प्रसवे᳓ सस्रु᳓र् आ᳓पः
कु᳓व स्विद् अ᳓ग्रं कु᳓व बुध्न᳓ आसाम्
आ᳓पो म᳓ध्यं कु᳓व वो नून᳓म् अ᳓न्तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
dūrám ← dūrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jagmuḥ ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
kíla ← kíla (invariable)
prathamā́ḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prasavé ← prasavá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sasrúḥ ← √sr̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ágram ← ágra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
budhnáḥ ← budhná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kvà ← kvà (invariable)
kvà ← kvà (invariable)
svit ← svit (invariable)
ántaḥ ← ánta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
kvà ← kvà (invariable)
mádhyam ← mádhya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
दू॒रम् । किल॑ । प्र॒थ॒माः । ज॒ग्मुः॒ । आ॒सा॒म् । इन्द्र॑स्य । याः । प्र॒ऽस॒वे । स॒स्रुः । आपः॑ ।
क्व॑ । स्वि॒त् । अग्र॑म् । क्व॑ । बु॒ध्नः । आ॒सा॒म् । आपः॑ । मध्य॑म् । क्व॑ । वः॒ । नू॒नम् । अन्तः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dūraṃ ← dūram
- [adverb]
- “far.”
- kila
- [adverb]
- “assuredly; indeed; kila [indecl.].”
- prathamā ← prathamāḥ ← prathama
- [noun], nominative, plural, feminine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- jagmur ← jagmuḥ ← gam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- prasave ← prasava
- [noun], locative, singular, masculine
- “stimulation.”
- sasrur ← sasruḥ ← sṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- kva
- [adverb]
- “wherein; how; kva [word].”
- svid
- [adverb]
- “svid [word].”
- agraṃ ← agram ← agra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- kva
- [adverb]
- “wherein; how; kva [word].”
- budhna ← budhnaḥ ← budhna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bottom; bottom; base.”
- āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], vocative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- madhyaṃ ← madhyam ← madhya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “midst; center; cavity; inside; middle; center; waist; group; pulp; torso; time interval; area; series; madhya [word]; Madhya; noon; middle; middle age; span; belly.”
- kva
- [adverb]
- “wherein; how; kva [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- antaḥ ← anta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “end; last syllable; end; end; boundary; inside; border; death; anta [word]; edge; end; shore; limit; region; outskirt; destruction; boundary; limit; anta; termination; corner; conclusion; hem; end; ant; edge.”
सायण-भाष्यम्
आसाम् अपां मध्ये प्रथमाः प्रथमगामिन्यस्ता आपः दूरं किल जग्मुः। दूरमेव गताः । याः आपः इन्द्रस्य प्रसवे प्रेरणे ॥ ‘षू प्रेरणे’। जवसवौ चेति वक्तव्यम्’ ( पा. सू. ३. ३. ५६. ४ ) इत्यबपवादेऽच् । ‘ थाथघञ्क्ताजबित्रकाणाम्’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् ॥ तस्य आज्ञायां सस्रुः सरन्ति । गच्छन्ति खलु। अथ प्रत्यक्षकृतः । हे आपः आसां युष्माकम् अग्रं क्व स्वित् । कुत्र वर्तते । बुध्नः मूलं च क्व । तथा वः युष्माकं मध्यं च क्व नूनम् इदानीं युष्माकम् अन्तः अवसानं च क्व । सर्वगतत्वादनिर्ज्ञायमानगमना आसन्नित्यर्थः ॥ क्व । किंशब्दात् सप्तम्यर्थे ’ किमोऽत् ’ इत्यत्प्रत्ययः । क्वाति’ इति क्वादेशः । तित्स्वरितः । अन्तः । अमेर्गत्यर्थस्य ‘ असिहसि°’ इत्यादिना तन्प्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“The first of those waters, which issued forth at Indra’s sending, went very far. Where, waters, is yourbeginning, where your root, where is your centre, where indeed is your termination?”
Jamison Brereton
Certainly the first of these females have gone into the distance, the waters that flowed at the impulsion of Indra.
Where is their top, where their bottom? Waters, where is your middle, where now your end?
Griffith
Far have they gone, the first of all these waters, the waters that flowed forth when Indra sent them.
Where is their spring, and where is their foundation? Where now, ye Waters, is your inmost centre?
Geldner
In die Ferne sind fürwahr die ersten von diesen Gewässern gegangen, die auf Indra´s Geheiß ihren Lauf begannen. Wo ist wohl ihr Anfang, wo ihr Grund? Ihr Gewässer, wo ist eure Mitte, wo jetzt das Ende?
Grassmann
Weit sind fürwahr die ersten der Gewässer gegangen, die auf Indra’s Antrieb rannen; Wo ist eur Scheitel? Fluten, wo der Boden? wo eure Mitte? und wo ist eur Ende?
Elizarenkova
Далеко, конечно, ушли те первые из этих вод
Которые потекли по побуждению Индры.
Где же начало, где их дно?
О воды, где ваша середина сейчас (и) конец?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आसाम्) इन व्यापनशील परमाणुधाराओं के मध्य में या आप्त मनुष्यप्रजाओं के मध्य में (याः आपः) जो आप्त प्रजाएँ या परमाणुधाराएँ (इन्द्रस्य) परमात्मा के (प्रसवे) प्रशासन में या ऐश्वर्य के निमित्त (सस्रुः) प्रगति करते हैं या प्राप्ति करते हैं (प्रथमाः प्रथम प्रादुर्भूत हुए या प्रमुख श्रेष्ठ बने (दूरं किल जग्मुः) दूर स्थान या जगत् से दूर मोक्ष को जाते हैं (आपः) व्यापनशील परमाणुधाराएँ या आप्त प्रजाएँ (आसाम्) इनमें से (क्व स्वित्-अग्रम्) तुम्हारे में आगे कौन है (क्व बुध्नः) कौन आधार है (क्व मध्यम्) मध्य कहाँ है (क्व नूनं वः-अन्तः) तुम्हारे में कहाँ अन्त है-अन्त में कौन है ? ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सृष्टिरचना में परमात्मा ने परमाणुओं में से किन्हीं परमाणुओं को ऊँचा फेंका, किन्हीं को नीचे आधार बनाया, किन्हीं को मध्य में, किन्हीं को अन्त में दूर-दूर तक फेंका है एवं आप्त मनुष्यों को किन्हीं को जगत् से दूर मोक्ष में, किन्हीं को जीवन्मुक्त, किन्हीं को मुमुक्षुरूप में, किन्हीं को उपासक स्तुतिकर्ता के रूप में अपनाया है, जो प्राप्त करते हैं ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आसाम्) आसामपां व्यापनशीलानां परमाणुधाराणां मध्ये यद्वाऽऽप्तमनुष्यप्रजानां मध्ये “मनुष्या वा आपश्चन्द्राः” [श० ७।३।१।२०] ‘आपः-आप्ताः प्रजाः” [यजु० ६।२७ दयानन्दः] (याः-आपः-इन्द्रस्य प्रसवे-सस्रुः) ये हीन्द्रस्य परमात्मनः प्रशासने प्रकृष्टैश्वर्यनिमित्तं स्रवन्ति प्रगच्छन्ति प्राप्तिं कुर्वन्ति वा (प्रथमाः-दूरं किल जग्मुः) प्रथमं प्रादुर्भूतो यद्वा प्रमुखा उत्तमास्तु-दूरस्थानं जगतो दूरं मोक्षं वा गच्छति (आपः) हे व्यापनशीलाः परमाणवः ! आप्तप्रजाः वा (आसां क्व स्वित्-अग्रम्) आसां युष्माकमग्रं क्व ह्यस्ति (क्व बुध्नः) कुत्र यूयमाधारो वा (क्व मध्यम्) मध्यं कुत्रास्ति (क्व नूनं वः-अन्तः) युष्माकं कुत्र सम्प्रति खल्वन्तः-इति जिज्ञासा ॥८॥
09 सृजः सिन्धूँरहिना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सृजः᳓ सि᳓न्धूँर् अ᳓हिना जग्रसानाँ᳓
आ᳓द् इ᳓द् एताः᳓ प्र᳓ विविज्रे जवे᳓न
मु᳓मुक्षमाणा उत᳓ या᳓ मुमुच्रे᳓
अ᳓धे᳓द् एता᳓ न᳓ रमन्ते नि᳓तिक्ताः
मूलम् ...{Loading}...
सृ॒जः सिन्धूँ॒रहि॑ना जग्रसा॒नाँ आदिदे॒ताः प्र वि॑विज्रे ज॒वेन॑ ।
मुमु॑क्षमाणा उ॒त या मु॑मु॒च्रेऽधेदे॒ता न र॑मन्ते॒ निति॑क्ताः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सृजः᳓ सि᳓न्धूँर् अ᳓हिना जग्रसानाँ᳓
आ᳓द् इ᳓द् एताः᳓ प्र᳓ विविज्रे जवे᳓न
मु᳓मुक्षमाणा उत᳓ या᳓ मुमुच्रे᳓
अ᳓धे᳓द् एता᳓ न᳓ रमन्ते नि᳓तिक्ताः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
áhinā ← áhi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jagrasānā́n ← √gras- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
síndhūn ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sr̥jáḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ā́t ← ā́t (invariable)
etā́ḥ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
javéna ← javá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
vivijre ← √vij- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mumucre ← √muc- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
múmukṣamāṇāḥ ← √muc- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
utá ← utá (invariable)
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ádha ← ádha (invariable)
etā́ḥ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
ná ← ná (invariable)
nítiktāḥ ← √tij- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
ramante ← √ram- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
सृ॒जः । सिन्धू॑न् । अहि॑ना । ज॒ग्र॒सा॒नान् । आत् । इत् । ए॒ताः । प्र । वि॒वि॒ज्रे॒ । ज॒वेन॑ ।
मुमु॑क्षमाणाः । उ॒त । याः । मु॒मु॒च्रे । अध॑ । इत् । ए॒ताः । न । र॒म॒न्ते॒ । निऽति॑क्ताः ॥
Hellwig Grammar
- sṛjaḥ ← sṛj
- [verb], singular, Present injunctive
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- sindhūṃr ← sindhūn ← sindhu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- ahinā ← ahi
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- jagrasānāṃ ← gras
- [verb noun], accusative, plural
- “swallow; eclipse; eclipse; devour; obscure; hide; haunt; sting; eat.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- etāḥ ← etad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vivijre ← vij
- [verb], plural, Perfect indicative
- “flinch; bounce.”
- javena ← java
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “speed; Java; speed.”
- mumukṣamāṇā ← mumukṣamāṇāḥ ← mumukṣ ← √muc
- [verb noun], nominative, plural
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- yā ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mumucre ← muc
- [verb], plural, Perfect indicative
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- ‘dhed ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- ‘dhed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- etā ← etāḥ ← etad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ramante ← ram
- [verb], plural, Present indikative
- “delight; rejoice; love; frolic; desire; give; calm; break.”
- nitiktāḥ ← nitikta
- [noun], nominative, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र अहिना अहन्तव्येन वृत्रेण मेघेन वा जग्रसानान् ॥ ‘ ग्रस अदने’। अनुदात्तेत् । छन्दसि लिटः कानच् ॥ ग्रस्ताः सिन्धून् स्यन्दमाना अपः सृजः असृजः निरगमयः । आदित् । इदवधारणे । अनन्तरमेव एताः आपः जवेन वेगेन प्र विविज्रे । सर्वत्र अत्यन्तं चलिता बभूवुः ॥ ‘ ओविजी भयचलनयोः । अनुदात्तेत् । लिटि ‘इरयो रे’ (पा. सू. ६.४.७६ ) इतीरयो रेआदेशः ॥ उत अपि च मुमुक्षमाणाः इन्द्रेण मोचयितुमिष्यमाणाः याः आपः मुमुच्रे इन्द्रेण मोचिता अभूवन् । मुचेः कर्मणि लिट् ॥ अधेत् अनन्तरमेव नितिक्ताः नितरां शुद्धा आपः न रमन्ते । एकत्र न क्रीडन्ति । किंतु सर्वत्र गमनशीला इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“You have set at liberty the streams which had been swallowed by Ahi; they rushed forth with rapidity;the waters which longed to be liberated were set free and now the pure (streams) never stop.”
Jamison Brereton
You let loose the rivers that had been swallowed by the serpent. Right after that they roiled forth at speed—
those seeking release and those that had been released. Then they did not rest, once pointed down.
Griffith
Thou didst free rivers swallowed by the Dragon; and rapidly they set themselves in motion,
Those that were loosed and those that longed for freedom. Excited now to speed they run unresting.
Geldner
Du ließest die Flüsse laufen, die vom Drachen verschlungen waren. Da entflohen diese in Eile, die befreit sein wollten und die befreit wurden. Und diese halten nicht still, zum Laufe angespornt.
Grassmann
Die von der Schlang’ verschlungnen liesst du strömen, da stürzten vor mit Eile die Gewässer; Sie, die befreiten und die frei sein wollen; sie ruhen nimmer, wenn sie erst erregt sind.
Elizarenkova
Ты выпустил реки, проглоченные змеем.
Тогда они ринулись в спешке,
Те, что хотели освободиться и освободились.
Больше они не останавливаются, вдохновленные (для бега).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहिना) मेघ से (जग्रसानान्) ग्रस्त अन्तर्हित किये छिपाये हुए (सिन्धून्) जलप्रवाहों को (सृजः) सूर्य अपने ताप वज्र से प्रेरित करके बाहर निकालता है (आत्-इत्) अनन्तर ही (एताः) ये स्यन्दमान जलप्रवाह (जवेन) वेग से (प्र विविज्रे) चलित हो जाते हैं, इसी प्रकार आघातक अज्ञान से ग्रस्त हुए जनों को परमात्मा वेदज्ञान देकर मुक्त करता है, वेग से प्रकृष्ट ज्ञानों में चलते हुए (पुनः-मुमुक्षमाणाः)मोक्ष को चाहते हुए (उत) और (याः) जो आप्त प्रजाएँ मुक्त हैं (अध-इत्) अनन्तर ही (एताः-नितिक्ताः) ये शान्त (न रमन्ते) यहाँ जगत् में रमण नहीं करते हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे मेघों से घिरे हुए जलों को सूर्य अपने ताप से बाहर निकाल देता है और वे वेग से बहने लगते हैं, इसी प्रकार अज्ञान से घिरे हुए मनुष्यों को परमात्मा वेदज्ञान द्वारा बाहर निकालता है, पुनः वे ज्ञानों में प्रवेश कर मोक्ष चाहते हुए शान्त हुए जगत् में रमण नहीं करते, मुक्त हो जाते हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अहिना जग्रसानान् सिन्धून् सृजः) मेघेन “अहिनाम” [निघ० १।१०] ग्रस्तान् अन्तर्निहितान् सिन्धून् जलप्रवाहान् सूर्यः-तापवज्रेण प्रहृत्य सृजति बहिर्गमयति (आत्-इत्-एताः-जवेन प्र विविज्रे) अनन्तरमेव एताः-सिन्धवः-स्यन्दमाना आपो वेगेन चलिता बभूवुः। एवमेव आघातकेनाज्ञानेन ग्रस्तान् जनान् परमात्मा वेदज्ञानमादाय विमोचयति ते विमुक्ता वेगेन प्रकृष्टं ज्ञानेषु गच्छन्ति। पुनः (मुमुक्षमाणाः) मोक्षं काङ्क्षन्तः (उत) अपि च (याः) आसाः प्रजाः-मनुष्यप्रजाः मुक्ताः सन्ति (अध-इत्) अनन्तरमेव (एताः-नितिक्ताः-न रमन्ते) निज्वलाः-“नितरां शुद्धाः” [सायणः] तिज निशाने-उपसर्गयोगाददीप्ता नात्र जगति रमन्ते ॥९॥
10 सध्रीचीः सिन्धुमुशतीरिवायन्त्सनाज्जार - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सध्री᳓चीः सि᳓न्धुम् उशती᳓र् इवायन्
सना᳓ज् जार᳓ आरितः᳓ पूर्भि᳓द् आसाम्
अ᳓स्तम् आ᳓ ते · पा᳓र्थिवा व᳓सूनि
अस्मे᳓ जग्मुः सूनृ᳓ता इन्द्र पूर्वीः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स॒ध्रीचीः॒ सिन्धु॑मुश॒तीरि॑वायन्त्स॒नाज्जा॒र आ॑रि॒तः पू॒र्भिदा॑साम् ।
अस्त॒मा ते॒ पार्थि॑वा॒ वसू॑न्य॒स्मे ज॑ग्मुः सू॒नृता॑ इन्द्र पू॒र्वीः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्ट्रादंष्ट्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सध्री᳓चीः सि᳓न्धुम् उशती᳓र् इवायन्
सना᳓ज् जार᳓ आरितः᳓ पूर्भि᳓द् आसाम्
अ᳓स्तम् आ᳓ ते · पा᳓र्थिवा व᳓सूनि
अस्मे᳓ जग्मुः सूनृ᳓ता इन्द्र पूर्वीः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āyan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
sadhrī́cīḥ ← sadhryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uśatī́ḥ ← √vaś- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
āritáḥ ← √ār- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
jāráḥ ← jārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pūrbhít ← pūrbhíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sanā́t ← sanā́t (invariable)
ā́ ← ā́ (invariable)
ástam ← ásta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
pā́rthivā ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:LOC, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jagmuḥ ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sūnŕ̥tāḥ ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
स॒ध्रीचीः॑ । सिन्धु॑म् । उ॒श॒तीःऽइ॑व । आ॒य॒न् । स॒नात् । जा॒रः । आ॒रि॒तः । पूः॒ऽभित् । आ॒सा॒म् ।
अस्त॑म् । आ । ते॒ । पार्थि॑वा । वसू॑नि । अ॒स्मे इति॑ । ज॒ग्मुः॒ । सू॒नृताः॑ । इ॒न्द्र॒ । पू॒र्वीः ॥
Hellwig Grammar
- sadhrīcīḥ ← sadhryañc
- [noun], nominative, plural, feminine
- sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- uśatīr ← uśatīḥ ← vaś
- [verb noun], nominative, plural
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- ivāyan ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāyan ← āyan ← i
- [verb], plural, Imperfect
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sanāj ← sanāt
- [adverb]
- jāra ← jāraḥ ← jāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fancy man.”
- āritaḥ ← ār
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
- pūrbhid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- astam ← asta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “home.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- pārthivā ← pārthiva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- vasūny ← vasūni ← vasu
- [noun], nominative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- jagmuḥ ← gam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- sūnṛtā ← sūnṛtāḥ ← sūnṛtā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “liberality.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pūrvīḥ ← puru
- [noun], nominative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
सायण-भाष्यम्
सध्रीचीः ॥ ‘ सहस्य सध्रिः’ इति सध्रीत्यादेशः । ‘ अञ्चतेश्चोपसंख्यानम्’ इति ङीप् । अलोपदीर्घौ। ’ वा छन्दसि’ इति पूर्वसवर्णदीर्घः ॥ सहाञ्चनाः सहगमना आपः सिन्धुं समुद्रं भर्तारम् आयन् आगच्छन् । तत्र दृष्टान्तः । उशतीरिव यथा कामयमानाः स्त्रियः स्वपतिमभिगच्छन्ति तद्वत् । जारः शत्रूणां जारयिता पूर्भित् इन्द्रः सनात् चिरादेव आसाम् अपाम् आरितः प्रेरकत्वेन स्वामी भवति । हे इन्द्र अस्मे अस्माकं स्वभूतानि पार्थिवा पार्थिवानि वसूनि धनवत्प्रीणयितॄणि हवींषि पूर्वीः बह्व्यः सूनृताः वाचः स्तुतिलक्षणाश्च ते त्वदीयम् अस्तं गृहम् आ जग्मुः आगच्छन्तु । यद्वा अस्मदीयाः स्तुतयस्ते गृहं गच्छन्तु । अस्माकं गृहं त्वदीयानि पार्थिवानि धनान्यभिगच्छन्तु ॥ गमेश्छन्दसि सार्वकालिको लिट् ॥ ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“They hasten associated together to the ocean, like loving wives (to a husband); (Indra), the witherer offoes, the demolisher of cities, is their impeller of old; may our oblations, the treasures of earth, and our copiouspraises, proceed, Indra, to your dwelling.”
Jamison Brereton
Converging, they went to the river like willing girls. From of old the stronghold-splitter has been acknowledged as their lover.
To your house have come the earthly goods; to us your many
liberalities, Indra.
Griffith
Yearning together they have sped to Sindhu: the Fort-destroyer, praised, of old, hath loved them.
Indra, may thy terrestrial treasures reach us, and our full songs of joy approach thy dwelling.
Geldner
Vereint gingen sie wie verliebte Frauen zum Sindhu, seit Alters ist der Burgenbrecher ihr anerkannter Buhle. Zu deinem Hause sind die irdischen Schätze gekommen; zu uns sind deine vielen Schenkungen gekommen, Indra.
Grassmann
Vereinigt gingen sie zum Meer wie Bräute; stets wird geehrt ihr Buhle, der Durchbrecher; Der Erde Güter sind zu dir gekommen, zu uns, o Indra, viele Herrlichkeiten.
Elizarenkova
Вместе отправились они к Синдху, как страстно желающие (женщины):
Проломитель крепостей – издревле их прославленный любовник.
Домой к тебе при(шли) земные блага.
К нам, о Индра, пришли многие (твои) милости.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्ट्रादंष्ट्रो वैरूपः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सध्रीचीः) साथ जाती हुई जलधाराओं (सिन्धुम्-इव) समुद्र को जैसे (आयन्)प्राप्त होती हैं, उसी भाँति (उशन्तीः)तुझ परमात्मा को चाहती हुईं-आप्त प्रजाएँ तुझे प्राप्त करती हैं (सनात्-आरितः) वह सनातन प्राप्त स्वामी (जारः) शरीरों का जीर्ण करनेवाला (पूर्भित्) शरीरों से पृथक् करनेवाला मोक्ष में प्रेरित करनेवाला (अस्मे) हमारी (पूर्वी) सनातन (सूनृताः) सुष्ठु वाणियाँ-स्तुतियाँ (पार्थिवा वसूनि) तेरे दिये शरीर में होनेवाले वासक बसानेवाले साधनों को-मनबुद्धिचित्ताहङ्कार(ते-अस्तम्) तेरे घर मोक्षधाम को (आजग्मुः)भलीभाँति प्राप्त करें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे जलधाराएँ समुद्र को प्राप्त होती हैं, वैसे आप्त मनुष्यप्रजाएँ परमात्मा को प्राप्त होती हैं, परमात्मा उनके शरीरों को जीर्ण कर देता है, पुनः-पुनः शरीर धारण करने से हटा देता है, मन, बुद्धि, चित्त,अहङ्कारआत्मा के साथ मोक्ष में चले जाते हैं ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् !(सध्रीचीः-सिन्धुम्-इव-आयन्)यथा सह गच्छन्त्य आपः समुद्रमिवआगच्छन्ति तद्वत् (उशन्तीः) परमात्मानं कामयमानाः खल्वाप्तप्रजाः परमात्मानमागच्छन्ति (आरितः सनात्-जारः-पूर्भित्) स सनातनः प्राप्तः स्वामी “आरितः प्राप्तः” [ऋ० २।२१।३ दयानन्दः] शरीराणां जारयिता जराम्प्रति शरीरपूर्भ्यो भिन्नकर्त्ता पृथक्कर्त्ता मोक्षे प्रेरयिता (अस्मे पूर्वीः सूनृताः) अस्माकं सदातनाः सुष्ठुवाचः स्तुतयः (पार्थिवा वसूनि) तव त्वया दत्तानि पार्थिवानि शरीरे भवानि वसूनि वासकराणि साधनानि मनबुद्धिचित्ताहङ्कारान्तःकराणि (ते-अस्तम्-आ जग्मुः) तव गृहं मोक्षं प्राप्तुं समन्तात् गच्छन्तु ॥१०॥