सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ असावि’ इत्येकादशर्चं पञ्चमं सूक्तं वैश्वामित्रस्याष्टकस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तमू- असाव्येकादशाष्टको वैश्वामित्रः’ इति । गतः सूक्तविनियोगः ॥
Jamison Brereton
104 (930)
Indra
Aṣṭaka Vaiśvāmitra
11 verses: triṣṭubh
The poet of this hymn is identified as a descendant of Viśvāmitra, and the hymn ends (vs. 11) with the Viśvāmitra refrain found in most of the Indra hymns of the IIIrd Maṇḍala (III.31.22, etc.). Like X.89, another Indra hymn of the Xth Maṇḍala ascribed to a Vaiśvāmitra and ending with the same refrain, this hymn seems like a self-consciously old-fashioned composition, falling squarely into the genre of “journey” hymn, in which Indra is invited to come with his horses to the soma
pressing. That praise poetry is at least equally important as soma at the sacrifice is made abundantly clear throughout the hymn. Toward the end (starting with vs. 8), the hymn turns to the topic of the Vr̥tra myth and, especially, Indra’s freeing of the waters after his defeat of Vr̥tra.
01 असावि सोमः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
असा॑वि॒ सोमः॑ पुरुहूत॒ तुभ्यं॒ हरि॑भ्यां य॒ज्ञमुप॑ याहि॒ तूय॑म् ।
तुभ्यं॒ गिरो॒ विप्र॑वीरा इया॒ना द॑धन्वि॒र इ॑न्द्र॒ पिबा॑ सु॒तस्य॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
असा॑वि॒ सोमः॑ पुरुहूत॒ तुभ्यं॒ हरि॑भ्यां य॒ज्ञमुप॑ याहि॒ तूय॑म् ।
तुभ्यं॒ गिरो॒ विप्र॑वीरा इया॒ना द॑धन्वि॒र इ॑न्द्र॒ पिबा॑ सु॒तस्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ꣡सावि सो꣡मः पुरुहूत तु꣡भ्यं
ह꣡रिभ्यां यज्ञ꣡म् उ꣡प याहि तू꣡यम्
तु꣡भ्यं गि꣡रो वि꣡प्रवीरा इयाना꣡
दधन्विर꣡ इन्द्र पि꣡बा सुत꣡स्य
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ásāvi ← √su- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
háribhyām ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:DU}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iyānā́ḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vípravīrāḥ ← vípravīra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dadhanviré ← √dhanv- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
असा॑वि । सोमः॑ । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । तुभ्य॑म् । हरि॑ऽभ्याम् । य॒ज्ञम् । उप॑ । या॒हि॒ । तूय॑म् ।
तुभ्य॑म् । गिरः॑ । विप्र॑ऽवीराः । इ॒या॒नाः । द॒ध॒न्वि॒रे । इ॒न्द्र॒ । पिब॑ । सु॒तस्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- asāvi ← su
- [verb], singular, Aorist passive
- “press out; su.”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- haribhyāṃ ← haribhyām ← hari
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “quick; fast; potent.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- vipravīrā ← vipra
- [noun], masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- vipravīrā ← vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- iyānā ← iyānāḥ ← i
- [verb noun], nominative, plural
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- dadhanvira ← dadhanvire ← dhanv
- [verb], plural, Perfect indicative
- “run.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pibā ← piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुहूत बहुभिः स्तोतृभिराहूत तुभ्यं त्वदर्थं सोमः असावि अभिषुतोऽभूत्। ‘ षुञ् अभिषवे’ इत्यस्मात्कर्मणि लुङ् । अतः हरिभ्यां हरितवर्णाभ्यामश्वाभ्यां यज्ञम् अस्मदीयं तूयं तूर्णम् उप याहि उपागच्छ। तुभ्यं त्वदर्थं गिरः अस्मदीयाः स्तुतयः विप्रवीराः । विप्रा मेधाविनो वीर विशेषेण प्रेरयितारः प्रोद्गमयितारो यासां तास्तथोक्ताः । इयानाः गमनशीलाः दधन्विरे गम्यन्ते । अस्माभिर्युष्मत्प्रीणनाय प्राप्यन्त इत्यर्थः । ‘ ईङ गतौ । ताच्छीलिकः शानच् । छान्दसो विकरणस्य लुक् । धविर्गत्यर्थः । इदित्त्वान्नुम् । कर्मणि छान्दसो लिट् । यत एवमतः सुतस्य अभिषुतस्यांशं सुतं सोमं वा पिब ॥
Wilson
English translation:
“The Soma has been effused for you, (Indra), the invoked of many, come quickly to the sacrifice withyour two bay horses; our praises recited by the wise, moving quickly, are addressed to you; drink, Indra, of thelibation.”
Jamison Brereton
The soma has been pressed for you, o much-invoked one. With your pair of fallow bays, drive swiftly to the sacrifice.
The songs, having poets for heroes, making their way, have run to you, Indra. Drink of the pressed soma.
Griffith
Soma hath flowed for thee, Invoked of mat Speed to our sacrifice with both thy Coursers.
To thee have streameld the songs or mighty singers, imploring, Indra, drink of our libation.
Geldner
Soma ist dir, Vielgerufener, ausgepreßt. Komm hurtig mit dem Falbenpaare zum Opfer! Zu dir haben eilend die Lobreden von beredten Männern ihren Lauf genommen, Indra; trink Soma!
Grassmann
Gepresst ist Soma dir, o vielgerufner, mit deinen Füchsen komme schnell zum Opfer; Dir strömen zu die Lieder frommer Männer, die eilenden, o Indra, trink vom Safte.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा अपने उपासकों के दुःख दूर करता है, मृत्यु तक से पार करता है, उन्हें अपने आनन्द से तृप्त करता है, उसकी श्रद्धा से स्तुति प्रार्थना उपासना करनी चाहिये इत्यादि विषय वर्णित हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत-इन्द्र) हे बहुत प्रकारों से बुलाने योग्य या बहुत बुलाने योग्य ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (तुभ्यम्) तेरे लिए (सोमः) हमारे द्वारा उपासनारस (असावि) सम्पादित किया है (यज्ञम्) हमारे अध्यात्मयज्ञ के प्रति (हरिभ्याम्)दुःख हरण करनेवाले कृपाप्रसाद के साथ (तूयम्) शीघ्र (उप याहि) प्राप्त हो (तुभ्यम्) तेरे लिये (विप्रवीराः) मेधावी प्रेरक (गिरः) स्तुतियों को (इयानाः) गमनशील (दधन्विरे) प्रेरित करते हैं (सुतस्य) निष्पादित उपासनारस को (पिब) स्वीकार कर ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा की उपासना करता है या परमात्मा के लिये उपासनारस समर्पित करता है, परमात्मा अपने कृपाप्रसाद के द्वारा उसका दुःख हरण करता हुआ प्राप्त होता है तथा उसके लिये जो स्तुति करते हैं, वह स्वीकार करता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अस्मिन् सूक्ते परमात्मा स्वोपासकानां दुःखानि दूरीकरोति मृत्युतश्च पारयति स्वानन्देन तान् तर्पयति तस्य श्रद्धया स्तुतिप्रार्थनोपासनाः कार्या इत्येवमादयो विषया वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत-इन्द्र) हे बहुभिः प्रकारैः-ह्वातव्य, यद्वा बहुह्वातव्य ! ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (तुभ्यं सोमः-असावि) तुभ्यमस्माभि-रुपासनारसः “रसः सोमः” [श० ७।३।१।३] सम्पादितः (यज्ञं हरिभ्यां तूयम्-उप याहि) अस्माकमध्यात्मयज्ञं दुःखहरणाभ्यां कृपाप्रसादाभ्यां सह शीघ्रमुपागतो भव (तुभ्यं विप्रवीराः-गिरः-इयाना-दधन्विरे) तुभ्यं मेधावि प्रेरयितारः-त्वां प्रति स्तुतिः-गमनशीलाः “ईङ् गतौ” ताच्छीलिकः चानश् प्रत्ययः “ताच्छील्यवयोवचनशक्तिषु चानश्” [अष्टा० ३।२।१२९] त्वां प्रति गमयन्ति “धवि गत्यर्थः” [भ्वादि०] (सुतस्य पिब) सुतं निष्पादितमुपासनारसम् “ द्वितीयास्थाने षष्ठी व्यत्ययेन” स्वीकुरु “न घा त्वद्रिगप वेति मे मनस्त्वे इत्कामं पुरुहूत शिश्रय। राजेव दस्म निषदोऽधि बर्हिष्यस्मिन्त्सु सोमेऽवपानमस्तुते” [ऋ० १०।४३।२] यथाऽत्र सोमपानमिन्द्राय परमात्मने प्रस्तूयते तद्वत् प्रस्तुतमन्त्रेऽपि ॥१॥
02 अप्सु धूतस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒प्सु धू॒तस्य॑ हरिवः॒ पिबे॒ह नृभिः॑ सु॒तस्य॑ ज॒ठरं॑ पृणस्व ।
मि॒मि॒क्षुर्यमद्र॑य इन्द्र॒ तुभ्यं॒ तेभि॑र्वर्धस्व॒ मद॑मुक्थवाहः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒प्सु धू॒तस्य॑ हरिवः॒ पिबे॒ह नृभिः॑ सु॒तस्य॑ ज॒ठरं॑ पृणस्व ।
मि॒मि॒क्षुर्यमद्र॑य इन्द्र॒ तुभ्यं॒ तेभि॑र्वर्धस्व॒ मद॑मुक्थवाहः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अप्सु꣡ धूत꣡स्य हरिवः पि꣡बेह꣡
नृ꣡भिः सुत꣡स्य जठ꣡रम् पृणस्व
मिमिक्षु꣡र् य꣡म् अ꣡द्रय इन्द्र तु꣡भ्यं
ते꣡भिर् वर्धस्व म꣡दम् उक्थवाहः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apsú ← áp- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
dhūtásya ← √dhū- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
harivaḥ ← hárivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ihá ← ihá (invariable)
{}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jaṭháram ← jaṭhára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pr̥ṇasva ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ádrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mimikṣúḥ ← √myakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mádam ← máda- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tébhiḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ukthavāhaḥ ← ukthávāhas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vardhasva ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
अ॒प्ऽसु । धू॒तस्य॑ । ह॒रि॒ऽवः॒ । पिब॑ । इ॒ह । नृऽभिः॑ । सु॒तस्य॑ । ज॒ठर॑म् । पृ॒ण॒स्व॒ ।
मि॒मि॒क्षुः । यम् । अद्र॑यः । इ॒न्द्र॒ । तुभ्य॑म् । तेभिः॑ । व॒र्ध॒स्व॒ । मद॑म् । उ॒क्थ॒ऽवा॒हः॒ ॥
Hellwig Grammar
- apsu ← ap
- [noun], locative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- dhūtasya ← dhū
- [verb noun], genitive, singular
- “shake; remove; chase away.”
- harivaḥ ← harivas ← harivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- pibeha ← pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- pibeha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- jaṭharam ← jaṭhara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “abdomen; udara; Jaṭhara; edema; garbha; inside; stomach; belly.”
- pṛṇasva ← pṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- mimikṣur ← mimikṣuḥ ← myakṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “be situated; attach.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- adraya ← adrayaḥ ← adri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- tebhir ← tebhiḥ ← tad
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vardhasva ← vṛdh
- [verb], singular, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- madam ← mada
- [noun], accusative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ukthavāhaḥ ← uktha
- [noun], neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ukthavāhaḥ ← vāhaḥ ← vāhas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे हरिवः । ‘ ऋक्सामे वा इन्द्रस्य हरी’ (ऐ. ब्रा. २. २४ ) इति श्रुतेः स्तोत्रशस्त्राधारभूताभ्यामृक्सामाभ्यां हरिभ्यां तद्वन्निन्द्र अप्सु एकधनादिषूदकेषु धूतस्य कम्पितस्य । अभिषुतस्येत्यर्थः । तथा नृभिः कर्मनेतृभिः कर्मनिर्वाहकैरध्वर्य्वादिभिः सुतस्य अभिषुतस्य । उभयत्र ‘ क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानसंज्ञायां • चतुर्थ्यर्थे बहुलं छन्दसि’ इति षष्ठी। ईदृशं सोमम् इह अस्मिन्यज्ञे पिब । पीत्वा च जठरं स्वकीयं पृणस्व पूरय च । चादिलोपे विभाषा’ इति प्रथमा तिङ्विभक्तिर्न निहन्यते । यं सोमम् अद्रयः अभिषवग्रावाणो हे इन्द्र तुभ्यं त्वदर्थं मिमिक्षुः सेक्तुमभिषोतुमैच्छन् । अभिषवमकुर्वन्नित्यर्थः । मिह सेचने’ इत्यस्य सनि लिङ्युसि रूपम् । हे उक्थवाहः उक्थैः शस्त्रैरुह्यमान तेभिः तैः मदं वर्धस्व ॥
Wilson
English translation:
“Lord of bay steeds, drink at this ceremony of the Soma that has been shaken up with the water, fillyour belly with the libation offered by the priests, which the grinding-stones desired to express for you, Indra; doyou who are carried by hymns enhance your exhilaration with these (hymns).”
Jamison Brereton
You of the fallow bays, drink here of (the soma) rinsed in the waters, pressed by our men—fill your belly!—
which the stones have trickled for you, Indra. With these (soma drinks) increase your exhilaration, o you whose conveyance is hymns.
Griffith
Drink of the juice which men have washed in waters, and fill thee full, O Lord of Tawny Horses.
O Indra, hearer of the laud, with Soma which stones have mixed for thee enhance thy rapture.
Geldner
Trink hier von dem im Wasser Geschüttelten, o Falbenlenker, fülle deinen Bauch mit dem von Männern Ausgepreßten, den dir die Steine schmackhaft gemacht haben, Indra; mit denen erhöhe deinen Rausch, du von den Lobliedern Angezogener!
Grassmann
Trink, Herr der Füchse, von dem Flut-durchspülten, und füll den Bauch mit dem, den Männer pressten, Den, Indra, dir die Steine reich ergossen, durch den vermehr den Rausch dir, Spruchumtönter!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः) हेदुःखहारक गुणवाले (इन्द्र) परमात्मन् ! (अप्सु) प्राणों में-प्राणायामों को करके (धूतस्य) प्रेरित (नृभिः) मुमुक्षुओं द्वारा (सुतस्य) सम्पादित उपासनारस को (इह पिब) इस अध्यात्मयज्ञ में पान कर-स्वीकार कर (जठरम्) हमारे मध्य अन्तःस्थल अन्तःकरण को (पृणस्व) तृप्त कर (अद्रयः) स्तुति करनेवाले (तुभ्यम्) तेरे लिये (यम्) जिस उपासनारस को (मिमिक्षुः) सींचते हैं (उक्थवाहः) स्तुतिवचन को वहन करनेवाले-स्वीकार करनेवाले परमात्मन् ! (तेभिः) उनके लिये (मदम्) हर्ष को (वर्धस्व) बढ़ा ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राणायामों के द्वारा प्रेरित मुमुक्षुजनों के द्वारा सम्पादित उपासनारस को परमात्मा स्वीकार करता है और अन्तःकरण को तृप्त करता है तथा स्तुति करनेवाले उपासनारस को परमात्मा में सींचते हैं तो परमात्मा उनके लिये आनन्द को बढ़ाता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः-इन्द्र) हे दुःखहारक गुणवन् ! परमात्मन् ! (अप्सु धूतस्य) प्राणेषु “प्राणा वा आपः” [तै० ९।९।४] प्राणायामान् कृत्वा प्रेरितम् “द्वितीयास्थाने षष्ठी व्यत्ययेन” (नृभिः सुतस्य) अस्माभिर्मुमुक्षुभिः “नरो ह वै देवविशः [जै० १।८९] सम्पादितम् उपासनारसम् (इह पिब) अस्मिन्-अध्यात्मयज्ञे पिब-स्वीकुरु (जठरं पृणस्व) अस्माकं मध्यमन्तःस्थलमन्तःकरणम् “मध्यं वै जठरम्” [श० ७।१।१।२२] तर्पय (अद्रयः) श्लोककर्त्तारः स्तुतिकर्त्तारः “अद्रिरसि श्लोककृत्” [काठ० १।५] (तुभ्यं यं मिमिक्षुः) तुभ्यं त्वयि यमुपासनारसं सिञ्चन्ति (उक्थवाहः) स्तुतिवचनस्य वहनकर्तः स्वीकर्तः परमात्मन् ! (तेभिः-मदं वर्धस्व) तेभ्यः “व्यत्ययेन चतुर्थीस्थाने तृतीया” स्तोतृभ्यः-हर्षं वर्धय ॥२॥
03 प्रोग्रां पीतिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रोग्रां पी॒तिं वृष्ण॑ इयर्मि स॒त्यां प्र॒यै सु॒तस्य॑ हर्यश्व॒ तुभ्य॑म् ।
इन्द्र॒ धेना॑भिरि॒ह मा॑दयस्व धी॒भिर्विश्वा॑भिः॒ शच्या॑ गृणा॒नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रोग्रां पी॒तिं वृष्ण॑ इयर्मि स॒त्यां प्र॒यै सु॒तस्य॑ हर्यश्व॒ तुभ्य॑म् ।
इन्द्र॒ धेना॑भिरि॒ह मा॑दयस्व धी॒भिर्विश्वा॑भिः॒ शच्या॑ गृणा॒नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रो꣡ग्रा꣡म् पीतिं꣡ वृ꣡ष्ण इयर्मि सत्या꣡म्
प्रयइ꣡ सुत꣡स्य हरिअश्व तु꣡भ्यम्
इ꣡न्द्र धे꣡नाभिर् इह꣡ मादयस्व
धीभि꣡र् वि꣡श्वाभिः श꣡चिया गृणानः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iyarmi ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pītím ← pītí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
satyā́m ← satyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ugrā́m ← ugrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vŕ̥ṣṇe ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
haryaśva ← háryaśva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prayaí ← √yā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
dhénābhiḥ ← dhénā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
{}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mādayasva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
gr̥ṇānáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
śácyā ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
víśvābhiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
प्र । उ॒ग्राम् । पी॒तिम् । वृष्णे॑ । इ॒य॒र्मि॒ । स॒त्याम् । प्र॒ऽयै । सु॒तस्य॑ । ह॒रि॒ऽअ॒श्व॒ । तुभ्य॑म् ।
इन्द्र॑ । धेना॑भिः । इ॒ह । मा॒द॒य॒स्व॒ । धी॒भिः । विश्वा॑भिः । शच्या॑ । गृ॒णा॒नः ॥
Hellwig Grammar
- progrām ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- progrām ← ugrām ← ugra
- [noun], accusative, singular, feminine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- pītiṃ ← pītim ← pīti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- vṛṣṇa ← vṛṣṇe ← vṛṣan
- [noun], dative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- iyarmi ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- satyām ← satya
- [noun], accusative, singular, feminine
- “true; real; real; faithful; good.”
- prayai ← prayā ← √yā
- [verb noun]
- “go; depart; travel; enter (a state); repair to; advance; elapse; leave; drive; walk; disappear; die; heal.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- haryaśva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Haryaśva.”
- tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dhenābhir ← dhenābhiḥ ← dhenā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “river; lip; voice.”
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- mādayasva ← māday ← √mad
- [verb], singular, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- dhībhir ← dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- viśvābhiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- śacyā ← śacī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- gṛṇānaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise.”
सायण-भाष्यम्
हे हर्यश्व इन्द्र वृष्णे वर्षकाय तुभ्यम् उग्राम् उद्गूर्णं सत्यां पीतिं सोमपानं प्र इयर्मि प्रेरयामि । किमर्थम् । प्रयै प्रगमनाय । कस्य पीतिम् । सुतस्य अभिषुतस्य । अतो हे इन्द्र शच्या शक्या प कर्मणा वा युक्तः गृणानः स्तूयमानस्त्वं विश्वाभिः सर्वाभिः धेनाभिः स्तुतिवाग्भिः विश्वाभिः धीभिः सर्वैः कर्मभिश्च इह अस्मिन् यज्ञे मादयस्व तृप्यस्व । ‘मद तृप्तियोगे’ । आत्मनेपदम् ॥
Wilson
English translation:
“Lord of bay steeds, showerer (of benefits), I send you strong good drink that you may proceed; Indra,who are glorified for your prowess, be exhilarated at this (ceremony) with praises, with all rites.”
Jamison Brereton
I rouse forth the drink of pressed soma, mighty and true, for the bull— for you to drive forth, o possessor of the fallow bays.
Indra, make yourself exhilarated here with our nourishing streams, while being ably hymned with all our insightful thoughts.
Griffith
To make thee start, a strong true draught I offer to thee, the Bull, O thou whom Bay Steeds carry.
Here take delight, O Indra, in our voices while thou art hymned with power and all our spirit.
Geldner
Ich bringe dem Bullen einen gewaltigen Trunk zu, einen echten dir, du Falbenfahrer, vom Ausgepreßten, auf daß du dich auf die Fahrt machest. Indra, ergötze dich hier an den Reden, an allen Lobliedern, nach Kräften gepriesen!
Grassmann
Ich sende starken, ächten Trank des Saftes, o Füchselenker, dir dem Stier zum Schlürfen; Erfreu dich, Indra, hier des süssen Milchtranks, durch alle Lieder eifervoll gepriesen.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हर्यश्व) हे सर्वपदार्थहारक व्यापनगुणवाले (इन्द्र) परमात्मन् ! (तुभ्यं वृष्णे) तुझ सुखवर्षक के लिये (उग्रां सत्याम्) तीव्र सद्भाववाली (पीतिं प्र-इयर्मि) उपासनारसरूप पानधारा को प्रेरित करता हूँ-समर्पित करता हूँ (सुतस्य प्रयै) निष्पादित के प्राप्त करने के लिये (विश्वाभिः-धेनाभिः) सब स्तुतिवाणियों (धीभिः शच्या) कर्मों तथा बुद्धिके द्वारा (गृणानः) स्तुति किया जाता हुआ (इह) इस अध्यात्मयज्ञ में (मादयस्व) मुझे हर्षित कर ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब पदार्थों को अपने में रखने के गुणवाला परमात्मा सुखवर्षक है, उसकी तीव्र भावना से सच्ची स्तुति करनी चाहिये, इस प्रकार स्तुति में लाया हुआ परमात्मा उपासक को हर्षित करता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हर्यश्व इन्द्र) सर्वपदार्थहारि व्यापनगुणवन् ! “हरणशीला व्यापनस्वभावा यस्य तत्सम्बुद्धौ” [ऋ० ३।३२।५ दयानन्दः] परमात्मन् ! (तुभ्यं वृष्णे) तुभ्यं सुखवर्षकाय (उग्रां सत्यां पीतिं प्र-इयर्मि) तीव्रां सद्भाववतीमुपासनारसरूपांपानधारां प्रेरयामि समर्पयामि (सुतस्य प्रयै) निष्पादितस्य प्रापणाय (विश्वाभिः-धेनाभिः) सर्वाभिः स्तुतिर्वाग्भिः “धेना वाङ्नाम” [निघ० १।११] (धीभिः शच्या गृणानः) कर्मभिः प्रज्ञया च “शची प्रज्ञानाम” [निघ० ३।९] स्तूयमानः “कर्मणि कर्तृप्रत्ययः” (इह मादयस्व) अस्मिनध्यात्मयज्ञे मां हर्षय ॥३॥
04 ऊती शचीवस्तव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऊ॒ती श॑चीव॒स्तव॑ वी॒र्ये॑ण॒ वयो॒ दधा॑ना उ॒शिज॑ ऋत॒ज्ञाः ।
प्र॒जाव॑दिन्द्र॒ मनु॑षो दुरो॒णे त॒स्थुर्गृ॒णन्तः॑ सध॒माद्या॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऊ॒ती श॑चीव॒स्तव॑ वी॒र्ये॑ण॒ वयो॒ दधा॑ना उ॒शिज॑ ऋत॒ज्ञाः ।
प्र॒जाव॑दिन्द्र॒ मनु॑षो दुरो॒णे त॒स्थुर्गृ॒णन्तः॑ सध॒माद्या॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऊती꣡ शचीवस् त꣡व वीरि꣡येण
व꣡यो द꣡धाना उशि꣡ज ऋतज्ञाः꣡
प्रजा꣡वद् इन्द्र म꣡नुषो दुरोणे꣡
तस्थु꣡र् गृण꣡न्तः सधमा꣡दियासः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
śacīvaḥ ← śácīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
vīryèṇa ← vīryà- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
r̥tajñā́ḥ ← r̥tajñā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
uśíjaḥ ← uśíj- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
duroṇé ← duroṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prajā́vat ← prajā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gr̥ṇántaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
sadhamā́dyāsaḥ ← sadhamā́dya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tasthúḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
ऊ॒ती । श॒ची॒ऽवः॒ । तव॑ । वी॒र्ये॑ण । वयः॑ । दधा॑नाः । उ॒शिजः॑ । ऋ॒त॒ऽज्ञाः ।
प्र॒जाऽव॑त् । इ॒न्द्र॒ । मनु॑षः । दु॒रो॒णे । त॒स्थुः । गृ॒णन्तः॑ । स॒ध॒ऽमाद्या॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- śacīvas ← śacīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vīryeṇa ← vīrya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- vayo ← vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- dadhānā ← dadhānāḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- uśija ← uśijaḥ ← uśij
- [noun], nominative, plural, masculine
- ṛtajñāḥ ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajñāḥ ← jñāḥ ← jña
- [noun], nominative, plural, masculine
- “conversant(p); aware(p); wise.”
- prajāvad ← prajāvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prolific.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- manuṣo ← manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- duroṇe ← duroṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “home; dwelling.”
- tasthur ← tasthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- gṛṇantaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- sadhamādyāsaḥ ← sadhamādya
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
हे शचीवः शक्तिवन् इन्द्र तव ऊती ऊत्या रक्षणेन तव वीर्येण वयः अन्नं प्रजावत् प्रजोपेतं दधानाः धारयन्तः उशिजः त्वामेव कामयमानाः ऋतज्ञाः ऋतं यज्ञमहर्जानन्तः । अङ्गिरसः सत्रमनुतिष्ठन्तः षष्ठेऽहनि प्रयोगमूढाः सन्तो नाभानेदिष्ठेन पारं गता यतः अतस्तेषामृतज्ञत्वम् । ईदृशोऽङ्गिरसः मनुषः मनुष्यस्य यजमानस्य दुरोणे यज्ञगृहे गृणन्तः त्वां स्तुवन्तः सधमाद्यासः सह माद्यन्तः तस्थुः तिष्ठन्ति । मादयतेः ‘कृत्यल्युटो बहुलम् ’ इति वचनात् कर्तरि ‘ अचो यत्’ इति यत् । छान्दसः सधादेशः । अतो वयमपि तिष्ठेमेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Powerful Indra, they stood in the dwelling of the man (who instrumental tuted the rite), enjoying food togetherwith the offspring, through your protection and prowess, desiring you, knowing the ceremonies, glorifying you,and partaking of the exhilaration.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Food together with offspring: prajāvat vayaḥ = food having progeny
Jamison Brereton
By your help, able one, and your heroic might, the fire-priests who know the truth, acquiring the vigor
that brings offspring, have taken their place in the house of Manu, o Indra, singing and sharing in the exhilaration.
Griffith
O Mighty Indra, through thine aid, thy prowess, obtaining life, zealous, and skilled in Order,
Men in the house who share the sacred banquet stand singing praise that brings them store of children.
Geldner
Durch deine Hilfe, Vielvermögender, durch deine Heldenkraft erlangten die des rechten Weges kundigen Usij kinderreiche Kraft, und verweilten, o Indra, preisend als Trankopfergenossen im Hause des Manu;
Grassmann
Durch deine Gunst und Heldenkraft, o starker, empfangend, Indra, kinderreiche Labung, Stehn in dem Haus des Menschen opferkundig begehrend, preisend deine Tischgenossen.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीवः) हे कर्मवाले सर्वकर्म शक्तिवाले (इन्द्र) परमात्मन् ! (तव) तेरे (ऊती) रक्षण से (वीर्येण) प्रताप से (उशिजः) तुझे चाहनेवाले (ऋतज्ञाः) सत्य के ज्ञाता (मनुषः) स्तुति करनेवाले मनुष्य (वयः-दधानाः) जीवन धारण करते हुए (सधमाद्यासः) परस्पर हर्ष प्रदान करते हुए (गृणन्तः) स्तुति करते हुए (प्रजावत्) पुत्र आदिवाले (दुरोणम्) घर को-में (तस्थुः) ठहरते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की कर्मशक्ति का अनुभव कर तथा सत्य को समझकर जो स्तुति करनेवाले उस परमात्मा को अपनाते हैं, वे तेरी रक्षा और प्रताप को पाकर पुत्रादि से सम्पन्न घर में रहते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीवः-इन्द्र) हे कर्मवन् परमात्मन् ! (तव ऊती वीर्येण) तव रक्षणेन प्रतापेन च (उशिजः-ऋतज्ञाः-मनुषः) त्वां कामयमानाः सत्यज्ञाः स्तोतारो मनुष्याः (वयः-दधानाः) जीवनं धारयन्तः (सधमाद्यासः-गृणन्तः) परस्परं हर्षं प्रयच्छन्तः स्तुवन्तश्च (प्रजावत् दुरोणं तस्थुः) पुत्रादियुक्तं गृहम् “दुरोणं गृहनाम” [निघ० ३।४] तिष्ठन्ति ॥४॥
05 प्रणीतिभिष्थे हर्यश्व - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रणी॑तिभिष्टे हर्यश्व सु॒ष्टोः सु॑षु॒म्नस्य॑ पुरु॒रुचो॒ जना॑सः ।
मंहि॑ष्ठामू॒तिं वि॒तिरे॒ दधा॑नाः स्तो॒तार॑ इन्द्र॒ तव॑ सू॒नृता॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रणी॑तिभिष्टे हर्यश्व सु॒ष्टोः सु॑षु॒म्नस्य॑ पुरु॒रुचो॒ जना॑सः ।
मंहि॑ष्ठामू॒तिं वि॒तिरे॒ दधा॑नाः स्तो॒तार॑ इन्द्र॒ तव॑ सू॒नृता॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र꣡णीतिभिष् टे हरिअश्व सुष्टोः꣡
सुषुम्न꣡स्य पुरुरु꣡चो ज꣡नासः
मं꣡हिष्ठाम् ऊतिं꣡ विति꣡रे द꣡धाना
स्तोता꣡र इन्द्र त꣡व सूनृ꣡ताभिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
haryaśva ← háryaśva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
práṇītibhiḥ ← práṇīti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
suṣṭóḥ ← suṣṭú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
jánāsaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pururúcaḥ ← pururúc- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
suṣumnásya ← suṣumná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
máṁhiṣṭhām ← máṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ūtím ← ūtí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vitíre ← √tr̥̄- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stotā́raḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sūnŕ̥tābhiḥ ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
प्रनी॑तिऽभिः । ते॒ । ह॒रि॒ऽअ॒श्व॒ । सु॒ऽस्तोः । सु॒सु॒म्नस्य॑ । पु॒रु॒ऽरुचः॑ । जना॑सः ।
मंहि॑ष्ठाम् । ऊ॒तिम् । वि॒ऽतिरे॑ । दधा॑नाः । स्तो॒तारः॑ । इ॒न्द्र॒ । तव॑ । सू॒नृता॑भिः ॥
Hellwig Grammar
- praṇītibhiṣ ← praṇītibhiḥ ← praṇīti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “guidance; guidance.”
- ṭe ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- haryaśva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Haryaśva.”
- suṣṭoḥ ← suṣṭu
- [noun], genitive, singular, masculine
- suṣumnasya ← suṣumna
- [noun], genitive, singular, masculine
- pururuco ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- pururuco ← rucaḥ ← ruc
- [noun], genitive, singular, masculine
- “beam; radiance; color.”
- janāsaḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- maṃhiṣṭhām ← maṃhiṣṭha
- [noun], accusative, singular, feminine
- “big.”
- ūtiṃ ← ūtim ← ūti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- vitire ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- dadhānā ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- stotāra ← stotāraḥ ← stotṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sūnṛtābhiḥ ← sūnṛtā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “liberality.”
सायण-भाष्यम्
हे हर्यश्व हरितवर्णाश्वोपेत इन्द्र सुष्टोः सुष्ठु स्तूयमानस्य सुषुम्नस्य सुसुखस्य सुधनस्य वा पुरुरुचः बहुदीप्तेः ते तव प्रणीतिभिः प्रणयनैर्धनादिप्रदानैः जनासः जनाः स्तोतारः सूनृताभिः प्रियसत्यात्मिकाभिर्वाग्भिः । एतत्प्रणीतिभिरित्यनेन समुच्चीयते । वितिरे अन्येभ्योऽर्थिभ्यो वितरणाय मंहिष्ठाम् अतिशयेन मंहनीयां तव संबन्धिनीम् ऊतिं रक्षां दधानाः आसत इति शेषः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Lord of bay horses, by the right guidance of you who are deservedly praised, the bestower ofhappiness the illustrious, the men your praisers, O Indra, have acquired your most gracious assistance forexcelling (other suppliants) through your favours.”
Jamison Brereton
Through your guidance—you of good praise, of good favor, and of much radiance, o master of the fallow bays—the peoples,
your praisers, are acquiring your most bounteous help to bring them across—and through your liberal gifts, Indra.
Griffith
Through thy directions, Lord of Tawny Coursers, thine who art firm, splendid, and blest, the people
Obtain most liberal aid for their salvation, and praise thee, Indra, through thine excellencies.
Geldner
Die Leute, die unter deiner, des Schöngepriesenen, Gnadenschönen, Glanzreichen Anleitung, o Falbenfahrer, die Sänger, die durch deine Großmut, o Indra, bereitwilligste Hilfe bekamen, um ans Ziel zu kommen.
Grassmann
Durch deine Huld, gepriesner Füchselenker, du gnadenreicher, glänzender empfangen Die besten Hülfen, Indra, deine Sänger zur Förderung durch wundervolle Gaben.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हर्यश्व) हे सब पदार्थों के ग्रहण करनेवाले व्यापक गुणों से युक्त (इन्द्र) परमात्मन् !(ते सुष्टोः) तुझ सुष्ठु स्तुति करनेयोग्य (सुषुम्नस्य) शोभन सुखप्रद (पुरुरुचः) बहुत प्रकाशमान की (मंहिष्ठाम्) प्रशंसनीया (ऊतिम्) रक्षा को (दधानाः) धारण करते हुए (स्तोतारः-जनासः) स्तुति करनेवाले जन (तव) तेरी (सूनृताभिः) शोभनवाणियों (प्रणीताभिः) और स्तुतियों द्वारा (वितिरे) संसारसागर को पार करने में समर्थ होते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य सब सुखों के भण्डार ज्ञानप्रकाशक स्तुति करने योग्य की रक्षा-दया के पात्र होकर उसके लिए मधुर वाणियों से गुणगान और स्तुतियों से मान करते हैं, वे संसारसागर को पार करने में समर्थ होते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हर्यश्वः इन्द्र) हे सर्वपदार्थहारिव्यापनगुणवन् परमात्मन् ! (ते सुष्टोः सुषुम्नस्य पुरुरुचः) तव स्तुतियोग्यस्य सुष्ठु सुम्नं सुखं यस्मात् तथाभूतस्य बहुप्रकाशमानस्य (मंहिष्ठाम्-ऊतिम्) प्रशंसनीयां रक्षां (दधानाः) स्तोतारः-जनासः धारयन्तः स्तोतारो जनाः (तव सूनृताभिः-प्रणीताभिः) तव शोभनाभिः स्तुतिभिश्च (वितिरे) संसारसागरं वितरितुं समर्था भवन्तीति शेषः “तॄ प्लवनसन्तरणयोः” [भ्वादि०] ततो विपूर्वात् क्विपि वितिर् “ॠत इद्धातोः” [अष्टा० ७।१।१००] इकारो रपरः, चतुर्थ्यां वितिरे प्रयोगः ॥५॥
06 उप ब्रह्माणि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उप॒ ब्रह्मा॑णि हरिवो॒ हरि॑भ्यां॒ सोम॑स्य याहि पी॒तये॑ सु॒तस्य॑ ।
इन्द्र॑ त्वा य॒ज्ञः क्षम॑माणमानड्दा॒श्वाँ अ॑स्यध्व॒रस्य॑ प्रके॒तः ॥
मूलम् ...{Loading}...
उप॒ ब्रह्मा॑णि हरिवो॒ हरि॑भ्यां॒ सोम॑स्य याहि पी॒तये॑ सु॒तस्य॑ ।
इन्द्र॑ त्वा य॒ज्ञः क्षम॑माणमानड्दा॒श्वाँ अ॑स्यध्व॒रस्य॑ प्रके॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ꣡प ब्र꣡ह्माणि हरिवो ह꣡रिभ्यां
सो꣡मस्य याहि पीत꣡ये सुत꣡स्य
इ꣡न्द्र त्वा यज्ञः꣡ क्ष꣡ममाणम् आनड्
दाश्वाँ꣡ असि अध्वर꣡स्य प्रकेतः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
háribhyām ← hári- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:DU}
harivaḥ ← hárivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ānaṭ ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kṣámamāṇam ← √kṣam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhvarásya ← adhvará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dāśvā́n ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
praketáḥ ← praketá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उप॑ । ब्रह्मा॑णि । ह॒रि॒ऽवः॒ । हरि॑ऽभ्याम् । सोम॑स्य । या॒हि॒ । पी॒तये॑ । सु॒तस्य॑ ।
इन्द्र॑ । त्वा॒ । य॒ज्ञः । क्षम॑माणम् । आ॒न॒ट् । दा॒श्वान् । अ॒सि॒ । अ॒ध्व॒रस्य॑ । प्र॒ऽके॒तः ॥
Hellwig Grammar
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- harivo ← harivas ← harivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- haribhyāṃ ← haribhyām ← hari
- [noun], instrumental, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvā ← tvad
- [noun], instrumental, singular
- “you.”
- yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- kṣamamāṇam ← kṣam
- [verb noun], accusative, singular
- “forgive; can; endure; permit.”
- ānaḍ ← ānaṭ ← naś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- dāśvāṃ ← dāś
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; give.”
- asy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- adhvarasya ← adhvara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- praketaḥ ← praketa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sight; knowledge; appearance.”
सायण-भाष्यम्
हे हरिवः हरिवन्निन्द्र सुतस्य अभिषुतस्य सोमस्य पीतये पानाय ब्रह्माणि परिवृढान्यस्मदीयानि कर्माणि स्तोत्राणि वा उप याहि उपागच्छ । केन साधनेनेति तदुच्यते । हरिभ्याम् । अश्वाभ्याम् । ताभ्यां युक्तेन रथेनेत्यर्थः । यद्वा । हरिभ्यां। हरिव इति संबन्धनीयम् । हे इन्द्र क्षममाणं त्वा त्वां यज्ञः सोमयागः आनट् व्याप्नोति । नशतेर्लुङि ‘ मन्त्रे घस” इति च्लेर्लुक् । ‘ छन्दस्यपि दृश्यते ’ इत्याडागमः । अश्नोतेरेव’ वा लिटि छान्दसस्तप्रत्ययस्य लोपः। ‘ अश्नोतेश्च ’ इति नुडागमः। ध्वरस्य यागस्य प्रकेतः प्रकर्षेण जानंस्त्वं दाश्वानसि दातासि कर्मफलस्य ॥
Wilson
English translation:
“Lord of bay horses, come with your two bays to our adorations to drink of the effused Soma; thesacrifice, Indra, reaches to you who are enduring; cognizant of the sacrifice, you are the donor of the reward.”
Jamison Brereton
O you of the fallow bays, drive near to our sacred formulations with your pair of fallow bays to drink of the pressed soma.
Indra, the sacrifice has reached you, patiently waiting. You are the
pious sign of the rite.
Griffith
Lord of the Bays, come with thy two Bay Horses, come to our prayers, to drink the juice of Soma.
To thee comes sacrifice which thou acceptest: thou, skilled in holy rites, art he who giveth.
Geldner
Komme zu den erbaulichen Reden, du Falbenlenker, mit dem Falbenpaar, um vom ausgepreßten Soma zu trinken! Indra, zu dir, dem Nachsichtigen, ist die Anbetung gelangt. Du bist der Freigebige, des Opfers Wahrzeichen.
Grassmann
O Herr der Füchse, fahr mit deinen Füchsen zu den Gebeten und zum Trunk des Soma’s; Dich hat erreicht das Opfer, das du annimmst, du, Indra, achtest huldvoll auf das Opfer.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः) हे दुःखहरणशील गुणवाले (इन्द्र) परमात्मन् ! तू(सुतस्य) निष्पादित(सोमस्य)उपासनारस के (पीतये) पान के लिए (ब्रह्माणि) वैदिक प्रार्थना और वचनों को (हरिभ्याम्) दुःख हरनेवाले अपने कृपाप्रसाद में से (उप याहि) उपयुक्त कर-उन्हें सफल बना (त्वा क्षममाणम्) तुझ समर्थ होते हुए को (यज्ञः) अध्यात्मयज्ञ(आनट्) व्याप्त होता है (प्रकेतः) हे प्रेरक !(अध्वरस्य)अहिंसनीय अध्यात्मयज्ञ के फलरूप अपने आनन्द को (दाश्वान्-असि) देनेवाला है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वैदिक वचनों द्वारा परमात्मा की स्तुति प्रार्थना करनी चाहिए। वह अपने कृपाप्रसाद से स्वीकार करके हररूप में अपना आनन्द प्रदान करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः-इन्द्र) हे दुःखहरणशील ! गुणवन् ! परमात्मन् ! त्वं (सुतस्य सोमस्य पीतये) निष्पादितस्योपासनारसस्य पानाय (ब्रह्माणि हरिभ्याम्-उप याहि) वैदिकप्रार्थनावचनानि “ब्रह्माणि वेदस्थानि स्तोत्राणि” [ऋ० १।३।६ दयानन्दः] दुःखहरणाभ्यां स्वकीयकृपाप्रसादाभ्यामुपयुङ्क्ष्व सफलानि कुरु (त्वा क्षममाणं यज्ञः-आनट्) त्वां समर्थं सन्तमध्यात्मयज्ञो व्याप्नोति (प्रकेतः) हे प्रेरक ! (अध्वरस्य दाश्वान्-असि) अहिंसनीयस्याध्यात्मयज्ञस्य फलस्य स्वानन्दस्य दाताऽसि ॥६॥
07 सहस्रवाजमभिमातिषाहं सुतेरणम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒हस्र॑वाजमभिमाति॒षाहं॑ सु॒तेर॑णं म॒घवा॑नं सुवृ॒क्तिम् ।
उप॑ भूषन्ति॒ गिरो॒ अप्र॑तीत॒मिन्द्रं॑ नम॒स्या ज॑रि॒तुः प॑नन्त ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्र॑वाजमभिमाति॒षाहं॑ सु॒तेर॑णं म॒घवा॑नं सुवृ॒क्तिम् ।
उप॑ भूषन्ति॒ गिरो॒ अप्र॑तीत॒मिन्द्रं॑ नम॒स्या ज॑रि॒तुः प॑नन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सह꣡स्रवाजम् अभिमातिषा꣡हं
सुते꣡रणम् मघ꣡वानं सुवृक्ति꣡म्
उ꣡प भूषन्ति गि꣡रो अ꣡प्रतीतम्
इ꣡न्द्रं नमस्या꣡ जरितुः꣡ पनन्त
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhimātiṣā́ham ← abhimātiṣáh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahásravājam ← sahásravāja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maghávānam ← maghávan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutéraṇam ← sutéraṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvr̥ktím ← suvr̥ktí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ápratītam ← ápratīta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhūṣanti ← √bhūṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
{}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaritúḥ ← jaritár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
namasyā́ḥ ← namasyā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pananta ← √panⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
स॒हस्र॑ऽवाजम् । अ॒भि॒मा॒ति॒ऽसह॑म् । सु॒तेऽर॑णम् । म॒घऽवा॑नम् । सु॒ऽवृ॒क्तिम् ।
उप॑ । भू॒ष॒न्ति॒ । गिरः॑ । अप्र॑तिऽइतम् । इन्द्र॑म् । न॒म॒स्याः । ज॒रि॒तुः । प॒न॒न्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- sahasravājam ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasravājam ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- abhimātiṣāhaṃ ← abhimātiṣāham ← abhimātiṣāh
- [noun], accusative, singular, masculine
- suteraṇam ← suteraṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- maghavānaṃ ← maghavānam ← maghavan
- [noun], accusative, singular
- “Indra; maghavan [word].”
- suvṛktim ← suvṛkti
- [noun], accusative, singular, masculine
- “glorious.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- bhūṣanti ← bhūṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “endeavor; attend; strive.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- apratītam ← apratīta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “irresistible.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- namasyā ← namasyāḥ ← namasyā
- [noun], nominative, plural, feminine
- jarituḥ ← jaritṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “singer.”
- pananta ← pan
- [verb], plural, Present injunctive
सायण-भाष्यम्
सहस्रवाजम् अपरिमितान्नमपरिमितबलं वा अभिमातिषाहम् अभिमातीनां सर्वतो हिंसकानां शत्रूणामभिभवितारं सुतेरणम् अभिषुते सोमे रममाणं मघवानं धनवन्तं सुवृक्तिं शोभनस्तुतिकम् अप्रतीतं युद्धेऽन्यैरप्रतिगतम् इन्द्रं गिरः स्तुतिरूपा वाचः उप भूषन्ति अलंकुर्वन्ति । तदेवाह। जरितुः स्तोतुः नमस्याः स्तुतयः पनन्त स्तुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Our praises celebrate the irresistible Indra, the dispenser of abundant food, the overcomer of enemies,the delighter in the libation, the possessor of opulence, the well-praised; the adorations of the worshipper glorify(him).”
Jamison Brereton
The bounteous one having a thousand prizes, vanquishing hostility, delighting in the pressing, (receiving) well-twisted (hymns)—
unopposable Indra do the songs attend upon. In the singer’s desire to do homage they express wonder at Indra.
Griffith
Him of a thousand powers, subduing foemen, Maghavan praised with hymns and pleased with Soma,-
Even him our songs approach, resistless Indra: the adorations of the singer laud him.
Geldner
Der tausend Siegespreise gewinnt, die Nachstellungen bemeistert, am Soma seine Freude hat, auf den Freigebigen, Besungenen warten die Lobgesänge, auf den Unwiderstehlichen. Den Indra streichen des Lobsängers Huldigungsreden heraus.
Grassmann
Dem tausendstarken, der den Feind bewältigt, am Saft sich freut, dem mächt’gen, den man feiert, Dem unbesiegten Indra nahn die Lieder, des Sängers Ehrfurcht muss ihn hoch bewundern.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रवाजम्) बहुत बलवान् (अभिमातिषाहम्) अभिमानी शत्रु का अभिभव करनेवाले (सुतेरणम्) उत्पन्न जगत् में रममाण (सुवृक्तिम्) शोभन स्तुतिवाले (मघवानम्) ऐश्वर्यवान् (अप्रतीतम्) किसी से भी आक्रमण के अयोग्य या तुलना से रहित (इन्द्रम्) परमात्मा को (जरितुः) स्तुति करनेवाले की (गिरः) स्तुतियाँ (उप भूषन्ति) प्रसिद्ध करती हैं (नमस्याः)प्रार्थनाएँ (पनन्त) प्रशंसित करती हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा बहुत बलवान्, अभिमानी को दबानेवाला, किसी से आक्रमण अयोग्य, प्रेरणारहित है, स्तुति करनेवाले अपनी स्तुतियों से उसे प्रसिद्ध करते हैं, वह स्तुति के योग्य है, उसकी स्तुति करनी चाहिए ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रवाजम्) बहु बलवन्तम् (अभिमातिषाहम्) अभिमानिनं शत्रुमभिभवति यस्तं (सुतेरणम्) सुते उत्पन्ने जगति रममाणं (सुवृक्तिम्) शोभनस्तुतिकम् (मघवानम्) ऐश्वर्यवन्तं (अप्रतीतम्) केनापि न प्रतिगन्तव्यं यद्वा प्रतिमानरहितं (इन्द्रम्) परमात्मानम् (जरितुः) स्तोतुः (गिरम्-उप भूषन्ति) स्तुतयः प्रसिद्धं कुर्वन्ति (नमस्याः पनन्त) प्रार्थनाः प्रशंसन्ति “पनन्त प्रशंसेयुः” [यजु० ३३।२८ दयानन्दः] ॥७॥
08 सप्तापो देवीः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒प्तापो॑ दे॒वीः सु॒रणा॒ अमृ॑क्ता॒ याभिः॒ सिन्धु॒मत॑र इन्द्र पू॒र्भित् ।
न॒व॒तिं स्रो॒त्या नव॑ च॒ स्रव॑न्तीर्दे॒वेभ्यो॑ गा॒तुं मनु॑षे च विन्दः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒प्तापो॑ दे॒वीः सु॒रणा॒ अमृ॑क्ता॒ याभिः॒ सिन्धु॒मत॑र इन्द्र पू॒र्भित् ।
न॒व॒तिं स्रो॒त्या नव॑ च॒ स्रव॑न्तीर्दे॒वेभ्यो॑ गा॒तुं मनु॑षे च विन्दः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सप्ता꣡पो देवीः꣡ सुर꣡णा अ꣡मृक्ता
या꣡भिः सि꣡न्धुम् अ꣡तर इन्द्र पूर्भि꣡त्
नवतिं꣡ स्रोत्या꣡ न꣡व च स्र꣡वन्तीर्
देवे꣡भ्यो गातु꣡म् म꣡नुषे च विन्दः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ámr̥ktāḥ ← ámr̥kta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
suráṇāḥ ← suráṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
átaraḥ ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pūrbhít ← pūrbhíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́bhiḥ ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
náva ← náva- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
navatím ← navatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
srávantīḥ ← √sru- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
srotyā́ḥ ← srotyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánuṣe ← mánus- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vindaḥ ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स॒प्त । आपः॑ । दे॒वीः । सु॒ऽरणाः॑ । अमृ॑क्ताः । याभिः॑ । सिन्धु॑म् । अत॑रः । इ॒न्द्र॒ । पूः॒ऽभित् ।
न॒व॒तिम् । स्रो॒त्याः । नव॑ । च॒ । स्रव॑न्तीः । दे॒वेभ्यः॑ । गा॒तुम् । मनु॑षे । च॒ । वि॒न्दः॒ ॥
Hellwig Grammar
- saptāpo ← sapta ← saptan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- saptāpo ← apaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- suraṇā ← suraṇāḥ ← suraṇa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “joyful.”
- amṛktā ← amṛktāḥ ← amṛkta
- [noun], nominative, plural, feminine
- “new; undamaged; complete.”
- yābhiḥ ← yad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- atara ← ataraḥ ← tṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pūrbhit ← pūrbhid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- navatiṃ ← navatim ← navati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ninety; navati [word].”
- srotyā ← srotyāḥ ← srotyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river.”
- nava ← navan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “nine.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sravantīr ← sravantīḥ ← sru
- [verb noun], accusative, plural
- “discharge; issue; run; filter; discharge; liquefy; ejaculate; fail; disappear; leak; fester.”
- devebhyo ← devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- gātum ← gātu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; way.”
- manuṣe ← manus
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; man.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vindaḥ ← vid
- [verb], singular, Present injunctive
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वदाज्ञया सप्त एतत्संख्याकाः आपः अब्रूपा: देवीः देव्यो गङ्गाद्याः सुरणाः। सुष्ठु रममाणाः शोभनशब्दा वा । रणिः शब्दार्थः। वशिरण्योरुपसंख्यानम् ’ (पा. सू. ३.३.५८. ३ ) इति भावेऽप् । बहुव्रीहौ ‘आद्युदात्तं द्व्यच्छन्दसि’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । अमृक्ताः अहिंसिताः प्रवहन्तीति शेषः । हे इन्द्र पूर्भित् पुरां भेत्ता त्वं याभिः गङ्गादिभिः सप्तनदीभिः सिन्धुं समुद्रम् अतरः । प्रावर्धय इत्यर्थः । यद्वा । सप्त सर्पणस्वभावा उक्तलक्षणा आपो देव्यस्त्वया सृष्टाः प्रवहन्ति याभिः सिन्धुं नदीमतरः । किंच त्वं नवतिं नव च नवोत्तरनवतिसंख्याकाः स्रवन्तीः प्रवहन्तीः स्रोत्याः। नदीनामैतत् । नदीः देवेभ्यः हविरर्थं मनुषे मनुष्याय भोगार्थं च गातुं गन्तव्यं तासां मार्गं च विन्दः अलभथाः ॥
Wilson
English translation:
“The seven divine meandering rivers with which you, Indra, the destroyer of cities, replenished theocean, flow unimpeded; you did discover the nine-and-ninety flowing rivers (and their) path for gods and men.”
Jamison Brereton
Seven are the divine waters, very delightful and unharmable, by which you, Indra, the stronghold-splitter, crossed the boundary river,
the ninety and nine streaming streams. You found the way for the gods and for Manu.
Griffith
The way to bliss for Gods and man thou foundest, Indra, seven lovely floods, divine, untroubled,
Wherewith thou, rending forts, didst move the ocean, and nine-and-ninety flowing streams of water.
Geldner
Sieben sind die göttlichen Gewässer, die erfreulichen, ungeschmälerten, mit denen du Indra, der Burgenbrecher, die Sindhu überschrittest, die neunundneunzig fließenden Ströme. Du fandest für die Götter und für Manu den Weg.
Grassmann
Die sieben reinen, muntern Himmelsfluten, durch die burgbrechend Indra du zum Meer drangst, Die neunundneunzig Flüsse, welche strömen, die fandest du und Heil für Gott und Menschheit.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) हे ऐश्वर्यवन्परमात्मन् ! (पूर्भित्) देहपुरों-मन बुद्धि चित्ताहङ्कार को भेदन करनेवाला तू (सप्त देवीः) सप्त-सर्पणशील दिव्य गुणवाली (सुरणाः) सुरमणीय (अमृक्ताः), अहिंसनीय-अमर (आपः) आप्त प्रजाएँ-जीवन्मुक्त जन (याभिः) जिन जीवन्मुक्त प्रजाओं-जीवन्मुक्त आत्माओं को (सिन्धुम्-अतरः) संसारसागर से तराता है (नव-च नवतिं च) नौ संख्यावाली गति प्रवृत्तियाँ-पाँच ज्ञानेन्द्रियों की चार अन्तःकरण मन बुद्धि चित्त अहङ्कार की (स्रवन्तीः) आत्मशक्ति को रिसाती हुई-झिराती हुई (स्रोत्याः-च) और बहती हुइयों से तराता है (देवेभ्यः) विद्वानों के लिए और मननशील मनुष्य के लिए (गातुं-विन्द) जीवनमार्ग को प्राप्त कराता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा आप्त मनुष्यों के मन आदि को वृत्तिरहित करके छिन्न-भिन्न कर देता है, जीवन्मुक्तों को संसारसागर से पार करता है और आत्मशक्ति को झिरानेवाली पाँच ज्ञानेन्द्रियों की वृत्ति और चार मन बुद्धि चित्त अहङ्कार बहती नदी के समान इन नौ वृत्तियों से भी पार कराता है तथा जीवन्मार्ग को प्राप्त कराता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (पूर्भित्) देहपुरान् भेत्ता त्वं (सप्त देवीः सुरणाः-अमृक्ताः-आपः) सृप्ताः-सर्पणशीला दिव्यगुणाः सुरमणीया अमराः-“अमृक्तः-अन्यैरहिंस्यः” [ऋ० ३।११।६ दयानन्दः] आप्ताः प्रजा जीवन्मुक्ता जनाः “मनुष्या वा आपश्चन्द्राः” [श० ७।३।१।२०] (याभिः) याः “व्यत्ययेन द्वितीयास्थाने तृतीया” जीवन्मुक्ताः प्रजाः-मनुष्यान् (सिन्धुम्-अतरः) संसारसागरं तारयसि “अन्तर्गतणिजर्थः” (नव च नवतिं च स्रवन्तीः स्रोत्याः-च) नवसङ्ख्याकाः गतिप्रवृतीश्च पञ्चज्ञानेन्द्रियाणां चतस्रश्चान्तःकरणानामात्मशक्तिं स्रावयन्तीः स्रोत्या वहन्तीस्तारयसि (देवेभ्यः-मनुषे च गातुं विन्दः) विद्वद्भ्यो मननशीला यत्र जीवमार्गं प्रापयसि ॥८॥
09 अपो महीरभिशस्तेरमुञ्चोऽजागरास्वधि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒पो म॒हीर॒भिश॑स्तेरमु॒ञ्चोऽजा॑गरा॒स्वधि॑ दे॒व एकः॑ ।
इन्द्र॒ यास्त्वं वृ॑त्र॒तूर्ये॑ च॒कर्थ॒ ताभि॑र्वि॒श्वायु॑स्त॒न्वं॑ पुपुष्याः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒पो म॒हीर॒भिश॑स्तेरमु॒ञ्चोऽजा॑गरा॒स्वधि॑ दे॒व एकः॑ ।
इन्द्र॒ यास्त्वं वृ॑त्र॒तूर्ये॑ च॒कर्थ॒ ताभि॑र्वि॒श्वायु॑स्त॒न्वं॑ पुपुष्याः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अपो꣡ मही꣡र् अभि꣡शस्तेर् अमुञ्चो
अ꣡जागर् आसु अ꣡धि देव꣡ ए꣡कः
इ꣡न्द्र या꣡स् त्वं꣡ वृत्रतू꣡र्ये चक꣡र्थ
ता꣡भिर् विश्वा꣡युस् तनु꣡वम् पुपुष्याः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhíśasteḥ ← abhíśasti- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
amuñcaḥ ← √muc- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
ájāgar ← √gr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
āsu ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakártha ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥tratū́rye ← vr̥tratū́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pupuṣyāḥ ← √puṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
tā́bhiḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tanvàm ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viśvā́yuḥ ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒पः । म॒हीः । अ॒भिऽश॑स्तेः । अ॒मु॒ञ्चः॒ । अजा॑गः । आ॒सु॒ । अधि॑ । दे॒वः । एकः॑ ।
इन्द्र॑ । याः । त्वम् । वृ॒त्र॒ऽतूर्ये॑ । च॒कर्थ॑ । ताभिः॑ । वि॒श्वऽआ॑युः । त॒न्व॑म् । पु॒पु॒ष्याः॒ ॥
Hellwig Grammar
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “great; firm.”
- abhiśaster ← abhiśasteḥ ← abhiśasti
- [noun], ablative, singular, feminine
- “hex; accusation; defamation; blame; aspersion.”
- amuñco ← amuñcaḥ ← muc
- [verb], singular, Imperfect
- “liberate; emit; get rid of; shoot; release; put; tousle; secrete; fill into; shoot; spill; lose; ejaculate; exclude; free; remove; loosen; let go of; add; shed; want; save; defecate; heal; fart; open; abandon; discard; precipitate; reject; lay; unleash; exhale; discharge.”
- ‘jāgar ← ajāgar ← jāgṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “wake; watch; awaken; wake up; oversee.”
- āsv ← āsu ← idam
- [noun], locative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yās ← yāḥ ← yad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- vṛtratūrye ← vṛtratūrya
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
- cakartha ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- tābhir ← tābhiḥ ← tad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- viśvāyus ← viśvāyuḥ ← viśvāyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “lifelong.”
- tanvam ← tanū
- [noun], accusative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- pupuṣyāḥ ← puṣ
- [verb], singular, Perfect optative
- “boom; grow; promote; foster.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र महीः महतीः अपः उदकानि अभिशस्तेः अभिशंसकाद्वृत्रात् अमुञ्चः । आसु मुक्तास्वप्सु देवः त्वम् एकः एक एव असहायः सन् अधि अजागः अप्रमत्तो भवसि । यद्वा । अधीति सप्तम्यर्थानुवादी । हे इन्द्र त्वं याः अपः वृत्रतूर्ये वृत्रहत्याय मेघहनने चकर्थ करोषि ताभिः अद्भिः विश्वाभिः सर्वाभिः त्वं तनुं स्वकीयं शरीरं पुपुष्याः पोषयेः । ‘पुष पुष्टौ’ इत्यस्य व्यत्ययेन श्लुः ॥
Wilson
English translation:
“You did release the great waters from the malignant (obstructer), you were the only god who watchedover them; with those waters which you have employed for the destruction of Vṛtra, may you, all vivifying Indra,cherish your own person n.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
All-vivifying: viśvāyuḥ = viśvābhiḥ, with all those waters which…
Jamison Brereton
You freed the great waters from their curse, and you, the god, alone kept watch over them.
Indra, those (waters) that you made at the overcoming of Vr̥tra, with these you should thrive in body throughout a whole lifetime.
Griffith
Thou from the curse didst free the mighty Waters, and as their only God didst watch and guard them.
O Indra, cherish evermore thy body with those which thou hast won in quelling Vrtra.
Geldner
Du hast die großen Gewässer von der Schmach erlöst; als einziger Gott hast du über sie gewacht. Die du, Indra, im Vritrakampf gewonnen hast, durch sie sollst du lebenslänglich deinen Leib pflegen.
Grassmann
Die grossen Wasser löstest du vom Fluche, du warst der einz’ge Gott, der sie bewachte; Die, Indra, du beim Vritrakampf dir schafftest; durch die lass blühen deinen Leib allnährend.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (महीः-अपः) महागुणवाली आप्त प्रजाओं-अर्थात् जीवन्मुक्त आप्त जनों को (अभिशस्तेः) हिंसित करनेवाली मृत्यु से (अमुञ्चः) चुराता है (आसु-अधि) इन आप्त प्रजाओं में-आप्त जनों में अधिष्ठित रक्षक (एकः-देवः) तू एक देव (अजागः) जगाता है (याः) जिन आप्त प्रजाओं-आप्त जनों को (त्वम्) तू (वृत्रतूर्ये) अज्ञाननाशार्थ (चकर्थ)समर्थ बनाता है (ताभिः) उनके लिए (विश्वम्-आयुः) सब जीवनपर्यन्त (तन्वं पुपुष्याः) शरीर को पुष्ट करता है, समृद्ध बनाता है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा आप्त जनों-जीवन्मुक्त उपासक जनों को मृत्यु से बचाता है और उन्हें अज्ञान नष्ट करने को समर्थ करता है, उन्हें पदे पदे सावधान करता है-जगाता है, आयुपर्यन्त शरीर को समृद्ध करता है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (महीः-अपः-अभिशस्तेः अमुञ्चः) महागुणवतीराप्ताः प्रजाः-जीवन्मुक्तान्-आप्तजनान्-अभिशासति-आभिमुख्येन हिनस्ति यः स मृत्युः “शंसु हिंसायाम्” [भ्वादि०] तस्मात् खलु मुञ्चसि (आसु-अधि-एकः-देवः-अजागः) आसु ह्याप्तप्रजासु ह्यधिष्ठितो-रक्षकस्त्वमेवैको जागरयसि (याः-त्वं वृत्रतूर्ये चकर्थ) याः-आप्तप्रजास्त्वमावरकाज्ञाननाशाय समर्थाः करोषि ( ताभिः) ताभ्यः “व्यत्ययेन चतुर्थीस्थाने तृतीया” (विश्वम्-आयुः-तन्वं पुष्याः) सर्वजीवनपर्यन्तं शरीरं पोषयसि, व्यत्ययेन श्लुः ॥९॥
10 वीरेण्यः क्रतुरिन्द्रः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वी॒रेण्यः॒ क्रतु॒रिन्द्रः॑ सुश॒स्तिरु॒तापि॒ धेना॑ पुरुहू॒तमी॑ट्टे ।
आर्द॑यद्वृ॒त्रमकृ॑णोदु लो॒कं स॑सा॒हे श॒क्रः पृत॑ना अभि॒ष्टिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
वी॒रेण्यः॒ क्रतु॒रिन्द्रः॑ सुश॒स्तिरु॒तापि॒ धेना॑ पुरुहू॒तमी॑ट्टे ।
आर्द॑यद्वृ॒त्रमकृ॑णोदु लो॒कं स॑सा॒हे श॒क्रः पृत॑ना अभि॒ष्टिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वीरे꣡णियः क्र꣡तुर् इ꣡न्द्रः सुशस्ति꣡र्
उता꣡पि धे꣡ना पुरुहूत꣡म् ईट्टे
आ꣡र्दयद् वृत्र꣡म् अ꣡कृणोद् उलोकं꣡†
ससाहे꣡ शक्रः꣡ पृ꣡तना अभिष्टिः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
krátuḥ ← krátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suśastíḥ ← suśastí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīréṇyaḥ ← vīréṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápi ← ápi (invariable)
{}
dhénā ← dhénā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
īṭṭe ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
puruhūtám ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
ákr̥ṇot ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ā́rdayat ← √r̥d- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ulokám ← uloká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhiṣṭíḥ ← abhiṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pŕ̥tanāḥ ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
śakráḥ ← śakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sasāhé ← √sah- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
वी॒रेण्यः॑ । क्रतुः॑ । इन्द्रः॑ । सु॒ऽश॒स्तिः । उ॒त । अपि॑ । धेना॑ । पु॒रु॒ऽहू॒तम् । ई॒ट्टे॒ ।
आर्द॑यत् । वृ॒त्रम् । अकृ॑णोत् । ऊं॒ इति॑ । लो॒कम् । स॒स॒हे । श॒क्रः । पृत॑नाः । अ॒भि॒ष्टिः ॥
Hellwig Grammar
- vīreṇyaḥ ← vīreṇya
- [noun], nominative, singular, masculine
- kratur ← kratuḥ ← kratu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- suśastir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśastir ← śastiḥ ← śasti
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; praise.”
- utāpi ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utāpi ← api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- dhenā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “river; lip; voice.”
- puruhūtam ← puruhūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- īṭṭe ← īḍ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
- ārdayad ← ārdayat ← arday ← √ṛd
- [verb], singular, Imperfect
- “afflict; afflict; affect; distress; torment; impel; grind; suffer.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- akṛṇod ← akṛṇot ← kṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokaṃ ← lokam ← loka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
- sasāhe ← sah
- [verb], singular, Perfect indicative
- “endure; overcome; habituate.”
- śakraḥ ← śakra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- pṛtanā ← pṛtanāḥ ← pṛtanā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- abhiṣṭiḥ ← abhiṣṭi
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः वीरेण्यः वीरैर्गन्तव्योऽतिशयेन वीरो वा क्रतुः कर्मवान् सुशस्तिः शोभनस्तुतिकः उत अपि च । अपि इत्यनर्थकः । अपि च धेना । वाङ्नामैतत् । प्रीणयित्री स्तुतिवाक् पुरुहूतम् इन्द्रम् ईट्टे स्तौति पूजयति वा । यत उक्तलक्षणः अतः स्तौतीत्यर्थः। किंचायं वृत्रम् आवरकमेतन्नामकमसुरम् आर्दयत् हतवानित्यर्थः। उ अपि च लोकम् । लोक्यत इति लोकः प्रकाशः । तम् अकृणोत् अकरोत् । अवरकमसुरं हत्वा प्रकाशं कृतवानित्यर्थः। न केवलं तमेकमेव अपि तु शक्रः शक्त इन्द्रः अभिष्टिः शत्रूणामभिगन्ता पृतनाः शत्रुसेनाः ससाहे अभ्यभवत् ॥
Wilson
English translation:
“Indra is the chief of heroes, the doer of great deeds, to whom praise is well offered; yes, and the voiceof praise lauds him the invoked of many. He slew Vṛtra, he created light; Śakra, the conqueror, has overcome(hostile) hosts.”
Jamison Brereton
The resolve proper to a hero—that’s Indra, who (receives) good
praises; (the good praise) as well as the (soma-)stream summon the
much-invoked one.
He shook Vr̥tra to pieces; he made wide space; as the able one, as
superiority (itself), he vanquished the battle arrays.
Griffith
Heroic power and noble praise is Indra yea, the song worships him invoked of many.
Vrtra he quelled, and gave men room and freedom: gakra, victorious, hath conquered armies.
Geldner
Indra muß man als seinen Meister wünschen, er ist der gepriesenen Rat. Auch diese Rede ruft den Vielgerufenen. Er traf den Vritra tödlich, machte freie Bahn. Der Mächtige, Überlegene hat in den Schlachten gesiegt.
Grassmann
Gewaltig, mannhaft, preisenswerth ist Indra, und auch die Lippe preist den vielgerufnen; Er drängte fort den Vritra, schaffte Raum uns; der starke schlug die Heere überwindend.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा (वीरेण्यः) प्राणों के लिये हितकर-प्राणपोषक (क्रतुः) कर्मवान् (सुशस्तिः) शोभन प्रशंसावाला-सुप्रशंसनीय (उत-अपि) और (पुरुहूतम्) इस बहुत प्रकार से बुलाने योग्य परमात्मा को (धेना) वेदवाणी (ईट्टे) स्तुति करती है-वर्णन करती है (वृत्रम्-आर्दयत्) आवरणकारक अज्ञान को वेदवाणी से भलीभाँति नष्ट करता है (लोकम्-अकृणोत्) ज्ञान का प्रकाश करता है (शक्रः) समर्थ परमात्मा (अभिष्टिः) अभिव्याप्त होता हुआ (पृतनाः) संग्रामप्रवृत्तियों को (ससहे) स्वाधीन करता है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा प्राणपोषक सर्वकर्मसमर्थ है, उसके स्वरूप को वेदवाणी वर्णन करती है, वह अज्ञाननाशक और ज्ञानप्रकाशक और विरोधी प्रवृत्तियों पर अधिकार करनेवाला है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवन् परमात्मा (वीरेण्यः) प्राणेभ्यो हितः “प्राणा वै दशवीराः” [श० १३।८।१।२२] “तस्मै हिताय हितार्थे छान्दस एन्यः प्रत्ययः” (क्रतुः) कर्मवान् “मतुब्लोपश्छान्दसः” (सुशस्तिः) शोभनप्रशंसा यस्य तथाभूतः (उत-अपि) अपि च (पुरुहूतम्) एतं बहु ह्वातव्यं परमात्मानं (धेना-ईट्टे) वेदवाक् “धेना वाङ्नाम” [निघ० १।११] स्तौति वर्णयति (वृत्रम्-आर्दयत्) आवरकमज्ञानं-वेदवाचा समन्तान्नाशयति “अर्दति वधकर्मा” [निघ० २।१९] “अर्द हिंसायाम्” [चुरादि०] (लोकम्-अकृणोत्) ज्ञानप्रकाशं करोति ‘लोकृ दर्शने’ [भ्वादि०] अत्र प्रकाशनार्थे (शक्रः-अभिष्टिः) शक्र-इन्द्रः परमात्माऽभिगन्ता व्याप्तः सन् (पृतनाः ससहे) सर्वाः सङ्ग्रामप्रवृत्तिरभिषहतेऽभिभवति ॥१०॥
11 शुनं हुवेम - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शु॒नं हु॑वेम म॒घवा॑न॒मिन्द्र॑म॒स्मिन्भरे॒ नृत॑मं॒ वाज॑सातौ ।
शृ॒ण्वन्त॑मु॒ग्रमू॒तये॑ स॒मत्सु॒ घ्नन्तं॑ वृ॒त्राणि॑ सं॒जितं॒ धना॑नाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
शु॒नं हु॑वेम म॒घवा॑न॒मिन्द्र॑म॒स्मिन्भरे॒ नृत॑मं॒ वाज॑सातौ ।
शृ॒ण्वन्त॑मु॒ग्रमू॒तये॑ स॒मत्सु॒ घ्नन्तं॑ वृ॒त्राणि॑ सं॒जितं॒ धना॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - अष्टको वैश्वामित्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शुनं꣡ हुवेम मघ꣡वानम् इ꣡न्द्रम्
अस्मि꣡न् भ꣡रे नृ꣡तमं वा꣡जसातौ
शृण्व꣡न्तम् उग्र꣡म् ऊत꣡ये सम꣡त्सु
घ्न꣡न्तं वृत्रा꣡णि संजि꣡तं ध꣡नानाम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maghávānam ← maghávan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śunám ← śuná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bháre ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
nŕ̥tamam ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jasātau ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śr̥ṇvántam ← √śru- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
dhánānām ← dhána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:PL}
ghnántam ← √han- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
saṁjítam ← saṁjít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
शु॒नम् । हु॒वे॒म॒ । म॒घऽवा॑नम् । इन्द्र॑म् । अ॒स्मिन् । भरे॑ । नृऽत॑मम् । वाज॑ऽसातौ ।
शृ॒ण्वन्त॑म् । उ॒ग्रम् । ऊ॒तये॑ । स॒मत्ऽसु॑ । घ्नन्त॑म् । वृ॒त्राणि॑ । स॒म्ऽजित॑म् । धना॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- śunaṃ ← śunam ← śuna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “well-being; success.”
- huvema ← hu
- [verb], plural, Aorist optative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- maghavānam ← maghavan
- [noun], accusative, singular
- “Indra; maghavan [word].”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- nṛtamaṃ ← nṛtamam ← nṛtama
- [noun], accusative, singular, masculine
- vājasātau ← vājasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; battle.”
- śṛṇvantam ← śru
- [verb noun], accusative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- samatsu ← samad
- [noun], locative, plural
- “conflict; strife.”
- ghnantaṃ ← ghnantam ← han
- [verb noun], accusative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- saṃjitaṃ ← saṃjitam ← saṃjit
- [noun], accusative, singular, masculine
- dhanānām ← dhana
- [noun], genitive, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वाजसातौ। वाजस्यान्नस्य सातिर्लाभो यस्मिन् सोऽयं वाजसातिः। अस्मिन्भरे। बिभ्रति जयलक्ष्मीमनेन योद्धार इति भरः सङ्ग्रामः। तस्मिन्सङ्ग्रामे शुनं शूनमुत्साहेन प्रवृद्धम् । यद्वा शुनमिति सुखनाम। सुखकरं मघवानं धनवन्तं अत एवेन्द्रं निरतिशयैश्वर्यसम्पन्नं नृतमं सर्वस्य जगतोऽतिशयेन नेतारं त्वां हुवेम। कुशिका वयं यज्ञार्थमाह्वयेम। तथा शृण्वन्तमस्माभिः क्रियमानाम् स्तुतिं शृण्वन्तमुग्रं शत्रूणां भयङ्करं समत्सु सङ्ग्रामेषु वृत्राणि वृत्रोपलक्षितानि सर्वाणि रक्षांसि घ्नन्तम् हिंसन्तं धनानां शत्रुसम्बन्धिनां सञ्जितं सम्यग्जेतारम् त्वामूतये रक्षणाय वयमाह्वयेम। शुनम्। टुओष्वि गतिव्रुद्ध्योरित्यस्य निष्ठायाम् यस्य विभाषेतिट् प्रतिषेधः। यजादित्वात्सम्प्रसारणम्। दीर्घाभावश्छान्दसः प्रत्ययस्वरः। हुवेम। ह्वयतेर्बहुलं छन्दसीति सम्प्रसारणे कृते शपो लुकि कृते च लङ् रूपम्। निघातः। भरे। भृञ् भरणे। घः। व्रुषादित्वादाद्युदात्त्तः। वाजसातौ। षणु दाने। भावे क्तिन्। जनसनेत्यादिनानुनासिकस्यात्वम्। बहुव्रीहौ पूर्वपदस्वरः। समत्सु। अद भक्षने। सम्पुर्वात् क्विप्। सम्भक्षयन्ति योद्धॄणामायूंषीति समदः सङ्ग्रामाः क्रुदुत्तरपदस्वरः। घ्नन्तम्। हन हिंसागत्योरित्यस्य शतरि गमहनेत्यादिनोपधालोपः। हो हन्तेरिति घत्वं सञ्जितम्। जि जये। क्विप्॥११॥
Wilson
English translation:
“We invoke for our protection the opulent Indra, distinguished in this combat; the leader in thefood-bestowing strife, hearing (our praises), terrible in battles the destroyer of foes, the conqueror of wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cf.RV 3.30.22; the refrain, connected with Viśvāmitra recurs
Jamison Brereton
– For blessing we would invoke bounteous Indra, most manly, at this raid, at the winning of the prize of victory,
the strong one who listens, (we would invoke) for help in battles, him who smashes obstacles, the winner of prizes.
Griffith
Call we on Maghayan, auspicious Indra. best Hero in this fight where spoil is gathered,
The Strong, who listens, who gives aid in battles, who slays the Vrtras, wins and gathers riches.
Geldner
Um Glück möchten wir den gabenreichen Indra anrufen in diesem Kampf, den männlichsten zum Beutegewinn, den erhörenden, gewaltigen zum Beistand in den Fehden, der die Feinde erschlägt, der Schätze erobert.
Grassmann
Den mächt’gen Indra rufen wir zum Heil uns, den männlichsten in diesem Kampf um Beute; Den starken, der erhört zur Hülf’ in Schlachten, die Feinde tödtet und ihr Gut erbeutet.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- अष्टको वैश्वामित्रः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मिन् भरे) इस जीवनसंग्राम में (वाजसातौ) अन्नभोगप्राप्ति के निमित्त (शुनं मघवानं नृतमम्) सुखकर धनवाले सर्वोपरि नायक को तथा (शृण्वन्तम्-उग्रम्) सुननेवाले-प्रतापी (समत्सु) संकटस्थलों में (वृत्राणि घ्नन्तम्) पापों को नष्ट करते हुए (धनानां सञ्जितम्) धनों के सम्यक् जय के निमित्त (इन्द्रम्) परमात्मा को (ऊतये हुवेम) रक्षा के लिये आमन्त्रित करते हैं ॥१८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवनसंग्राम में अन्नभोगप्राप्ति की आवश्यकता को पूरी करनेवाले प्रसिद्ध नायक प्रतापी तापनाशक परमात्मा का स्मरण करना चाहिए ॥१८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मिन् भरे वाजसातौ) अस्मिन् जीवनसंग्रामे अन्नभोगप्राप्तये (शुनं मघवानं नृतमम्) सुखकरं धनवन्तं सर्वोपरिनायकं तथा (शृण्वन्तम्-उग्रम्) श्रोतारं प्रतापिनं (समत्सु वृत्राणि घ्नन्तम्) संकटस्थलेषु पापानि नाशयन्तं (धनानां-संजितम्) धनानां सम्यग् जयनिमित्तं (इन्द्रम्-ऊतये हुवेम) परमात्मानं रक्षणायाह्वामहे ॥१८॥