सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘कं नः’ इति द्वादशर्चं नवमं सूक्तं वैखानसस्य वम्रस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं – कं नो वम्रो वैखानसः’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
99 (925)
Indra
Vamra Vaikhānasa
12 verses: triṣṭubh
In this very obscure hymn the exact contents and referents in each verse are almost impossible to interpret and identify, and much of the translation is therefore provi sional. On the other hand, the structure and progression of the hymn are surprisingly clear. Although it is an Indra hymn, at least according to the Anukramaṇī, the name Indra does not appear until the very last verse, the poet’s summary verse (12b), and then only once. In fact the hymn contains almost no divine names: Rudras (in the plural, perhaps of the Maruts, perhaps not, in vs. 5) and Varuṇa in a simile in verse 10. The first four verses contain no names at all, and though subsequent verses do contain a number of them, most of these are names of enemies or of mortals aided by the gods. As in many other difficult hymns the avoidance of names seems to be meant to keep the referents deliberately unclear, and the contorted phraseology and allusions to otherwise unknown stories, especially in the earlier parts of the hymn, seem designed to keep the audience guessing and in some cases to deliberately mis
lead them. As the hymn goes on, Indra’s identity becomes clearer, as in verse 9 with the Śuṣṇa/Kutsa saga. (On this obscure verse see also Jamison 2009d [2013].) The grammar mirrors this gradual progress toward the recognition and perhaps the epiphany of Indra. The hymn begins in verse 1 with questions about the identity of the referents, an indication of maximal uncertainty. The next seven and a half verses (2–9ab) display an advance toward certainty: almost every half-verse begins with the pronoun sá “he,” suggesting that the poet has a definite referent in mind, however vague it may be to the audience. But sá is a discourse pronoun: it does not indicate where the referent is located. Starting with the second half of verse 9 the next four half-verses begin with a form of the deictic pronoun ayám “this one here,” strongly pointing to a referent in the immediate vicinity of the speaker. These ayám forms may signal the actual presence, the epiphany, of Indra, arrived at the sacrificial ground.
01 कं नश्चित्रमिषण्यसि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कं न॑श्चि॒त्रमि॑षण्यसि चिकि॒त्वान्पृ॑थु॒ग्मानं॑ वा॒श्रं वा॑वृ॒धध्यै॑ ।
कत्तस्य॒ दातु॒ शव॑सो॒ व्यु॑ष्टौ॒ तक्ष॒द्वज्रं॑ वृत्र॒तुर॒मपि॑न्वत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
कं न॑श्चि॒त्रमि॑षण्यसि चिकि॒त्वान्पृ॑थु॒ग्मानं॑ वा॒श्रं वा॑वृ॒धध्यै॑ ।
कत्तस्य॒ दातु॒ शव॑सो॒ व्यु॑ष्टौ॒ तक्ष॒द्वज्रं॑ वृत्र॒तुर॒मपि॑न्वत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कं꣡ नश् चित्र꣡म् इषण्यसि चिकित्वा꣡न्
पृथुग्मा꣡नं · वाश्रं꣡ वावृध꣡ध्यै
क꣡त् त꣡स्य दा꣡तु श꣡वसो वि꣡उष्टौ
त꣡क्षद् व꣡ज्रं वृत्रतु꣡रम् अ꣡पिन्वत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cikitvā́n ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iṣaṇyasi ← √iṣaṇ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kám ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥thugmā́nam ← pr̥thugmán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vāśrám ← vāśrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhádhyai ← √vr̥dh- (root)
{case:DAT, number:SG}
dā́tu ← dā́tu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śávasaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vyùṣṭau ← vyùṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
ápinvat ← √pinv- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
tákṣat ← √takṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥tratúram ← vr̥tratúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
कम् । नः॒ । चि॒त्रम् । इ॒ष॒ण्य॒सि॒ । चि॒कि॒त्वान् । पृ॒थु॒ऽग्मान॑म् । वा॒श्रम् । व॒वृ॒धध्यै॑ ।
कत् । तस्य॑ । दातु॑ । शव॑सः । विऽउ॑ष्टौ । तक्ष॑त् । वज्र॑म् । वृ॒त्र॒ऽतुर॑म् । अपि॑न्वत् ॥
Hellwig Grammar
- kaṃ ← kam ← ka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- naś ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- citram ← citra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- iṣaṇyasi ← iṣaṇy
- [verb], singular, Present indikative
- cikitvān ← cit
- [verb noun], nominative, singular
- “notice; observe; attend to; intend.”
- pṛthugmānaṃ ← pṛthugmānam ← pṛthugman
- [noun], accusative, singular, masculine
- vāśraṃ ← vāśram ← vāśra
- [noun], accusative, singular, masculine
- vāvṛdhadhyai ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- kat ← kad ← ka
- [noun], nominative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dātu
- [noun], nominative, singular, neuter
- śavaso ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- vyuṣṭau ← vyuṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “dawn; happiness; consequence.”
- takṣad ← takṣat ← takṣ
- [verb], singular, Present injunctive
- “produce; shape; fashion; chisel; invent.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vṛtraturam ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtraturam ← turam ← tur
- [noun], accusative, singular, masculine
- apinvat ← pinv
- [verb], singular, Imperfect
- “swell; swell; overflow; abound.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र नः अस्माकं चित्रं चायनीयं कं धनविशेषम् इषण्यसि प्रेरयसि । चिकित्वान् सर्वथा प्रेरणीयमिति जानन् । कीदृशं तम् । पृथुग्मानं पृथुभावं प्राप्नुवन्तं वाश्रं शब्दनीयं स्तुत्यम् । किमर्थम्। ववृधध्यै अस्माकं वर्धनाय । किंच तस्य इन्द्रस्य शवसः बलस्य व्युष्टौ व्युच्छने सति कत् दातु किं दानमस्माकं भवतीति शेषः । यं वज्रं वृत्रतुरं वृत्रस्यावरकस्य पापस्य हिंसकं त्वष्टा तक्षत् अतक्षत् साधु संपादितवान् अपिन्वत् असिञ्चच्च । तस्य शवसो व्युष्टाविति संबन्धः । यद्वा । हे इन्द्र कत् किं तस्य वज्रस्य दानं भवति यं वज्रमिन्द्रार्थं तक्षदिति योजना । ‘मह्यं त्वष्टा वज्रमतक्षदायसम्’ ( ऋ. सं. १०, ४८. ३ ) इति मन्त्रान्तरम् ॥
Wilson
English translation:
“What marvellous (wealth), comprehensive and laudable, do you, Indra, knowing (what is needed),bestow upon us for our advantage? What gift (has been made to us) upon the development of his strength? Hefabricated the Vṛtra- slaying thunderbolt, and let the waters flow.”
Jamison Brereton
Which bright bellower of ours do you, taking cognizance, send speeding along the broad earth for strengthening?
What is his share of strength at the break of dawn? He fashioned the mace that overcomes obstacles; he made it swell.
Griffith
कं न॑श्चि॒त्रमि॑षण्यसि चिकि॒त्वान्पृ॑थु॒ग्मानं॑ वा॒श्रं वा॑वृ॒धध्यै॑ ।
कत्तस्य॒ दातु॒ शव॑सो॒ व्यु॑ष्टौ॒ तक्ष॒द्वज्रं॑ वृत्र॒तुर॒मपि॑न्वत् ॥
Geldner
Welches wunderbare Preislied verlangst du von uns als Kenner, um dich, den breitspurigen Brüller zu erbauen? Welche Gabe wird im Erwachen seiner Kraft die Keule zimmern, wenn sie den Vritraüberwinder aufgeschwellt hat?
Grassmann
Wer ist der laute Rufer, weithinschreitend, den du, o weiser, zu erhöhn uns antreibst? Was ist sein Antheil am Erstehn der Stärke? er schuf den Blitz, gab Kraft dem Feindbewinger.
Elizarenkova
Какое яркое (богатство и стадо) ты, сведущий, пригоняешь к нам,
Широкошагающее, мычащее, с тем, чтобы оно увеличилось?
Каковы его доля при вспышке (его) силы?
(Тваштар) выточил (ему) ваджру, поражающую врагов. Он сделал (воды) набухшими.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा कर्मफल देनेवाला, ज्ञानप्रकाशदाता, स्तुतिकर्ता को मोक्ष में लेनेवाला, दुष्ट को दण्ड देता है। उसकी उपासना से उपासक अपनी इन्द्रियों को वश करता है, इत्यादि विषय वर्णित हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नः) हमारे लिए (चित्रं कम्) श्रवण करने योग्य-कमनीय सुखद (पृथुग्मानं वाश्रम्) विस्तृत परिणामवाले वक्तव्य या प्रशंसनीय वेदज्ञान को हमारी वृद्धि-उन्नति के लिए (चिकित्वान्) बोध देता हुआ जनाता हुआ (इषण्यसि) परमात्मन् ! तू प्रेरित करता है (तस्य शवसः) उस तुझ बलवान् का कैसाअद्भुतदान है (व्युष्टौ) विविध-कामना निमित्त(तक्षत्) सम्पन्न करता है, या प्रकट करता है (वृत्रतुरं वज्रम्) आवरक अज्ञान के नाशक वज्रसमान या ओजरूप ज्ञानामृत को (अपिन्वत्) सींचता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्माअद्भुतश्रवण करने योग्य सुखद वेदज्ञान का उपदेश करता है, हमें बोध देकर उन्नतिपथ पर ले जाता है, यह ज्ञानदान अज्ञान का नाश करता है, अमृतरूपी इस ज्ञान को हमारे अन्दर सींचता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अस्मिन् सूक्ते परमात्मा कर्मफलविधाता ज्ञानप्रकाशस्य दाता स्तोतारं मोक्षे स्वीकर्ता, दुष्टाय दण्डं प्रयच्छति, तदुपासनेनोपासकः स्वेन्द्रियाणि वशीकरोतीत्येवमादयो विषयाः वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नः) अस्मभ्यं (चित्रं कम्) चायनीयं निशाम्यं श्रोतव्यम् “चायृ पूजानिशामनयोः” [भ्वादि०] तथा कमनीयं सुखकरं (पृथुग्मानं वाश्रम्) विस्तृतपरिणामवन्तं वक्तव्यं प्रशंसनीयं वा वेदज्ञानम् (ववृध्यै) अस्माकं वर्धनाय-उन्नतये (चिकित्वान्) बोधयन् सन् (इषण्यसि) त्वं परमात्मन् !प्रेरयसि (तस्य शवसः) तस्य बलवतः परमात्मनः (कत्-दातु) कथम्भूतमद्भुतं दानमस्ति (व्युष्टौ) विविधकामनानिमित्तं (तक्षत्) तक्षति-करोति “तक्षति करोतिकर्मा” [निरु० ४।१९] प्रकटीकरोति स परमात्मा (वृत्रतुरं वज्रम्) आवरकस्याज्ञानस्य नाशकमोजः “वज्रो वा ओजः” ज्ञानामृतम् (अपिन्वत्) अस्मासु सिञ्चति ॥१॥
02 स हि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स हि द्यु॒ता वि॒द्युता॒ वेति॒ साम॑ पृ॒थुं योनि॑मसुर॒त्वा स॑साद ।
स सनी॑ळेभिः प्रसहा॒नो अ॑स्य॒ भ्रातु॒र्न ऋ॒ते स॒प्तथ॑स्य मा॒याः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स हि द्यु॒ता वि॒द्युता॒ वेति॒ साम॑ पृ॒थुं योनि॑मसुर॒त्वा स॑साद ।
स सनी॑ळेभिः प्रसहा॒नो अ॑स्य॒ भ्रातु॒र्न ऋ॒ते स॒प्तथ॑स्य मा॒याः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ हि꣡ द्युता꣡ विद्यु꣡ता वे꣡ति सा꣡म
पृथुं꣡ यो꣡निम् असुरत्वा꣡ ससाद
स꣡ स꣡नीळेभिः प्रसहानो꣡ अस्य
भ्रा꣡तुर् न꣡ ऋते꣡ सप्त꣡थस्य मायाः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyutā́ ← dyút- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sā́ma ← sā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
véti ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vidyútā ← vidyút- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
asuratvā́ ← asuratvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pr̥thúm ← pr̥thú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sasāda ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
prasahānáḥ ← √sah- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sánīḷebhiḥ ← sánīḷa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
bhrā́tuḥ ← bhrā́tar- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
māyā́ḥ ← māyā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
r̥té ← r̥té (invariable)
{}
saptáthasya ← saptátha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । हि । द्यु॒ता । वि॒ऽद्युता॑ । वेति॑ । साम॑ । पृ॒थुम् । योनि॑म् । अ॒सु॒र॒ऽत्वा । आ । स॒सा॒द॒ ।
सः । सऽनी॑ळेभिः । प्र॒ऽस॒हा॒नः । अ॒स्य॒ । भ्रातुः॑ । न । ऋ॒ते । स॒प्तथ॑स्य । मा॒याः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- dyutā ← dyut
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “beam.”
- vidyutā ← vidyut
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “lightning; Vidyut; thunderbolt.”
- veti ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- sāma ← sāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
- pṛthuṃ ← pṛthum ← pṛthu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- asuratvā ← asura
- [noun], masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- asuratvā ← tvā ← tva
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- sasāda ← sad
- [verb], singular, Perfect indicative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sanīḍebhiḥ ← sanīḍa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “kindred; equal; sanīḍa [word].”
- prasahāno ← prasahānaḥ ← prasah ← √sah
- [verb noun], nominative, singular
- “overcome; endure; suppress.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhrātur ← bhrātuḥ ← bhrātṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “brother; bhrātṛ; relative.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ṛte
- [adverb]
- “without; ṛte [word].”
- saptathasya ← saptatha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “seventh.”
- māyāḥ ← māyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
सायण-भाष्यम्
स हिः स खल्विन्द्रः द्युता द्योतमानेन विद्युता एतन्नामकेनायुधेन युक्तः सन् साम स्तोत्रात्मकं यज्ञसंबन्धि वेति गच्छति । तथा असुरत्वा असुरत्वेन बलेन युक्तः सन् पृथुं विस्तीर्णं योनिं फलस्योत्पादकं यज्ञं ससाद संगतो भवति । सः इन्द्रः सनीळेभिः । नीडं विमानम्। सविमानैर्मरुद्भिर्युक्तः सन् प्रसहानः अभिभवन् भवति । तस्य सप्तथस्य आदित्यानां धात्रादीनां मध्ये सप्तमस्येन्द्रस्य भ्रातुः भागैर्भक्तव्यस्य माया आसुरी ऋते यज्ञे न संभवतीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Armed with the bright lightning he goes to the (scene of) adoration; endowed with might he has seatedhimself on the spacious plural ce (of sacrifice); he (is) triumphant with his companions (the Maruts); the wiles of hisseventh brother do not (prevail) at the rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
His seventh brother: bhrātuḥ = one who has to share in distribution;
Seventh: the seventh of the Ādityas, Dhātā etc.; perhaps the rākṣasā heti is meant
Jamison Brereton
For he pursues the melody with his flashing, with his lightning. He has taken his seat upon the broad womb through his lordliness.
Together with the nest-mates and not without his brother, he is the one who prevails over the magic tricks of the seventh.
Griffith
He goes to end his work with lightning flashes: wide is the seat his Asura glory gives him.
With his Companions, not without his Brother, he quells Saptatha’s magic devices.
Geldner
Denn er begehrt mit Leuchten, mit Blitzen den Gesang; er hat sich auf den breiten Platz gesetzt in seiner Asurawürde; er der mit den Nestbrüdern nicht ohne den Bruder die Blendwerke dieses Siebenten bewältigt.
Grassmann
Mit hellem Blitze geht er an sein Werk ja, mit Göttermacht nimmt Platz im weiten Sitz er, mit seiner Schar des Feindes List besiegend, wie nach dem Brauch des siebenten der Brüder.
Elizarenkova
Ведь с помощью сверкания молнии достигает он исполнения.
Благодаря (своей) природе асуры он сел на широкое лоно.
Он (тот,) кто вместе с (этими) из одного гнезда побеждает
Не без (поддержки) брата колдовские чары этого седьмого.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-हि) वह ही परमात्मा (विद्युता द्युता) विशेष दीप्ति से तेजस्विता से (पृथुम्) प्रथनशील विस्तृत(साम)शान्तिपद-मोक्ष को प्राप्त कराता है, वह मोक्ष में (असुरत्व) प्राणप्रदरूप से अत्यन्त आयुप्रदरूप से (सः)वह परमात्मा (सनीळेभिः)समानगृहवासी उपासक आत्माओं के द्वारा (प्रसहानः) धार्यमाण-ध्यान में आया हुआ, उपासना में आया हुआ (योनिं ससाद) उन उपासक आत्माओं के हृदयगृह को प्राप्त होता है-साक्षात् होता है (अस्य भ्रातुः) इस भरणकर्त्ता पोषणकर्त्ता (सप्तथस्य) सप्तस्थ-भूः, भुवः, आदि सप्तलोक में स्थित की (मायाः) प्रज्ञाएँ-बुद्धिकौशल (न) इस समय (ऋते) जगत् में उपादानकारण प्रकृति में वर्त्तमान हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आत्मा की विशेष दीप्तिमत्ता और तेजस्विता से परमात्मा विस्तृत शान्तिपद मोक्ष को प्राप्त कराता है, वह मोक्ष में लम्बी आयु को प्रदान करता है, उपासकों द्वारा उपासित हुआ परमात्मा उनके हृदय में साक्षात् होता है, भूः, भुवः, आदि सप्तलोकों में स्थित परमात्मा के बुद्धिकौशल उपादान-कारण प्रकृति में वर्त्तमान होकर जगत् में दृष्टिगोचर होते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-हि) स एव परमात्मा (विद्युता-द्युता) विशिष्टदीप्त्या तेजस्वितया (पृथुं साम वेति) प्रथनशीलं शान्तिपदं प्रापयति “अन्तर्गतणिजर्थः” तत्र मोक्षे (असुरत्वा) प्राणप्रदत्वेन-अतिशयितायुप्रदत्वेन (सः सनीडेभिः प्रसहानः) सः परमात्मा समानगृहवासिभिः “नीळं गृहनाम” [निघ० ३।४] उपासकात्मभिः प्रसहमानो धार्यमाणः (योनिं ससाद) तेषां हृदयगृहम् “योनिर्गृहनाम” [निघ० ३।४] सीदति, साक्षाद्भवति (अस्य भ्रातुः) अस्य भरणकर्त्तुः परमात्मनः (सप्तथस्य मायाः) सप्तस्थस्य भूरित्येवमादिषु सप्तलोकेषु स्थितस्य “सकारलोपश्छान्दसः” प्रज्ञाः-कौशलानि वा (न-ऋते) सम्प्रति न सम्प्रत्यर्थे [निरु० ६।८] उपादानकारणे प्रकृत्याख्ये-प्रवर्त्तन्ते ॥२॥
03 स वाजम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स वाजं॒ याताप॑दुष्पदा॒ यन्त्स्व॑र्षाता॒ परि॑ षदत्सनि॒ष्यन् ।
अ॒न॒र्वा यच्छ॒तदु॑रस्य॒ वेदो॒ घ्नञ्छि॒श्नदे॑वाँ अ॒भि वर्प॑सा॒ भूत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स वाजं॒ याताप॑दुष्पदा॒ यन्त्स्व॑र्षाता॒ परि॑ षदत्सनि॒ष्यन् ।
अ॒न॒र्वा यच्छ॒तदु॑रस्य॒ वेदो॒ घ्नञ्छि॒श्नदे॑वाँ अ॒भि वर्प॑सा॒ भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ वा꣡जं या꣡ता अ꣡पदुष्पदा य꣡न्
सु꣡वर्षाता प꣡रि षदत् सनिष्य꣡न्
अनर्वा꣡ य꣡च् छत꣡दुरस्य वे꣡दो
घ्न꣡ञ् छिश्न꣡देवाँ अभि꣡ व꣡र्पसा भू꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápaduṣpadā ← ápaduṣpad- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yán ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yā́tā ← yā́tar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
{}
sadat ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
saniṣyán ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:FUT, voice:ACT}
svàrṣātā ← svàrṣāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
anarvā́ ← anarván- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śatádurasya ← śatádura- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
védaḥ ← védas- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
bhū́t ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ghnán ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śiśnádevān ← śiśnádeva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
várpasā ← várpas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । वाज॑म् । याता॑ । अप॑दुःऽपदा । यन् । स्वः॑ऽसाता । परि॑ । स॒द॒त् । स॒नि॒ष्यन् ।
अ॒न॒र्वा । यत् । श॒तऽदु॑रस्य । वेदः॑ । घ्नन् । शि॒श्नऽदे॑वान् । अ॒भि । वर्प॑सा । भूत् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- yātāpaduṣpadā ← yātā ← yā
- [verb], singular, periphrast. future
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- yātāpaduṣpadā ← apaduṣpadā ← apaduṣpad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- yan ← i
- [verb noun], nominative, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- svarṣātā ← svarṣāti
- [noun], locative, singular, feminine
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṣadat ← sadat ← sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- saniṣyan ← san
- [verb noun], nominative, singular
- “win; get; gain.”
- anarvā ← anarvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “unchallenged; unrivaled.”
- yacchatadurasya ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacchatadurasya ← śatadurasya ← śatadura
- [noun], genitive, singular, neuter
- vedo ← vedaḥ ← vedas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “property.”
- ghnañchiśnadevāṃ ← ghnan ← han
- [verb noun], nominative, singular
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ghnañchiśnadevāṃ ← śiśna
- [noun], masculine
- “penis; tail.”
- ghnañchiśnadevāṃ ← devāṃ ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- varpasā ← varpas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “form; look; disguise.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
वाजं शूरैर्गन्तव्यं संग्रामं याता सः इन्द्रः । ‘न लोकाव्यय” इति षष्ठीप्रतिषेधः । अपदुष्पदा अपगतदुष्टपतनेन यन् गच्छन् सनिष्यन् तत्र शत्रुधनानि संभक्तुमिच्छन् परि षदत् परिषीदति । कुत्रेति उच्यते । स्वर्षाता स्वर्षातौ सर्वलाभोपेते संग्रामे। किंच अनर्वा युद्धे अप्रत्यृत इन्द्रः शतदुरस्य शतद्वारस्य शत्रुपुरस्य अन्तर्निहितं यत् वेदः धनमस्ति तद्धनं वर्पसा आवरकेण बलेन अभि भूत् अभिभवति । किं कुर्वन् । शिश्नदेवान् अब्रह्मचर्यान् शतद्वारेषु शत्रुपुरसंबन्धिषु वर्तमानान् घ्नन् हिंसन् ॥
Wilson
English translation:
“Going to the battle, marching with easy gait, desiring the spoil, he set himself to the acquisition of all(wealth). Invincible, destroying the phallus-worshippers, he won by his prowess whatever wealth (was concealedin the city) with the hundred gates.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Phallus-worshippers: śiśnadevān is a tatpuruṣa compound; hence, themeaning would perhaps be: incontinent or licentious
Jamison Brereton
He is the one who drives to the prize, though going with a (horse?) whose “off” foot is lame [?]. At the winning of the sun, intending to win he laid siege to it,
when, unassailable, smashing the phallus-worshipers, with his form he prevailed over the property of (the place?) with a hundred doors.
Griffith
On most auspicious path he goes to battle he toiled to win heaven’s light, full fain to gain it;
He seized the hundred-gated castle’s treasure by craft, unchecked, and slew the lustful demons.
Geldner
Er gelangt zum Siegerpreis mit einem Nichtlahmen gehend, im Kampf um die Sonne belagerte er, um sie zu gewinnen, als der Unerreichte in Verwandlung die Habe des Hunderttorigen beschlich und die Phallusanbeter erschlug.
Grassmann
Mit sicherm Schritte ging er aus auf Beute | und war bemüht, im Kampf sie zu erlangen, | als er den Schatz der hundertthor’gen Feste | mit Kraft errang, unhemmbar, Unhold tödtend.
Elizarenkova
Он направляется за добычей, двигаясь (путем), далеким для хромого.
При завоевании солнца он окружил (его), стремясь завоевать,
Когда, не встречающий сопротивления, в измененном облике он овладел
Имуществом стовратного, убивая членопоклонников.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (वाजम्) अमृतान्नभोग को (याता) प्राप्त करानेवाला (अपदुष्पदा यन्) यथार्थ ज्ञानस्वरूप पाद से-प्रापण शक्ति से सब जगत् के प्रति जाता हुआ-पहुँचता हुआ (स्वर्षाता) सुख का विभाजक (सनिष्यन्) कर्मफलों को भोग कराता हुआ (परिषदत्) सबओर प्राप्त होता है (अनर्वा) अनाश्रित-स्वाधार (यत्) जिस (शतदुरस्य) बहुदोष छिद्रोंवाले के (वेदः) वेदनीय-धन को सर्वस्व को (घ्नन्) नष्ट करता हुआ (शिश्नदेवान्) गुप्तेन्द्रिय से खेलनेवाले व्यभिचारी जनों को-दुराचारियों को (वर्पसा-अभिभूत्) स्वरूप से-स्वात्मबल से अभिभूत करता है-दण्डित करता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपासक को अमृतान्नभोग कराता है, दुष्टों के धन का हरण करता है, व्यभिचारियों चरित्रहीनों को दण्ड देता है, इस प्रकार कर्मफलों को भुगाता है, सारे संसार में व्यापक होकर स्वाधार वर्त्तमान है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-वाजं याता) सोऽमृतान्नभोगं प्रापयिता “अमृतोऽन्नं वै वाजः” [जै० ३।१९२] (अपदुष्पदा यन्) यथार्थज्ञानस्वरूपेण पादेन सर्वं जगत्प्रति गच्छन् सन् (स्वर्षाता) सुखस्य विभाजकः “स्वर्षाता सुखानां विभाजकः” [ऋ० ६।१७।८ दयानन्दः] (सनिष्यन्) कर्मफलानि सम्भाजयन् (परि सदत्) परिषीदति परितः प्राप्नोति (अनर्वा) अनाश्रितः (यत्) खलु (शतदुरस्य वेदः-घ्नन्) बहुदोषछिद्रस्य वेदनीयं-धनं सर्वस्वं नाशयन् (शिश्नदेवान्-वर्पसा-अभिभूत्) शिश्नेन उपस्थेन्द्रियेण ये दीप्यन्ति-क्रीडन्ति तान्-व्यभिचारिणश्दुश्चरितान्, “शिश्नदेवा अब्रह्मचर्या” [निरु० ४।२०] स्वरूपेण स्वात्मबलेनाभि-भवति ॥३॥
04 स यह्व्योथ्ऽवनीर्गोष्वर्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स य॒ह्व्यो॒३॒॑ऽवनी॒र्गोष्वर्वा जु॑होति प्रध॒न्या॑सु॒ सस्रिः॑ ।
अ॒पादो॒ यत्र॒ युज्या॑सोऽर॒था द्रो॒ण्य॑श्वास॒ ईर॑ते घृ॒तं वाः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स य॒ह्व्यो॒३॒॑ऽवनी॒र्गोष्वर्वा जु॑होति प्रध॒न्या॑सु॒ सस्रिः॑ ।
अ॒पादो॒ यत्र॒ युज्या॑सोऽर॒था द्रो॒ण्य॑श्वास॒ ईर॑ते घृ॒तं वाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ यह्वि꣡यो अव꣡नीर् गो꣡षु अ꣡र्वा
आ꣡ जुहोति प्रधनि꣡यासु स꣡स्रिः
अपा꣡दो य꣡त्र यु꣡ज्यासो अरथा꣡
द्रोणि꣡अश्वास ई꣡रते घृतं꣡ वाः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
árvā ← árvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avánīḥ ← aváni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
góṣu ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yahvyàḥ ← yahvī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
juhoti ← √hu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pradhanyā̀su ← pradhanyà- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sásriḥ ← sásri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apā́daḥ ← apád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
arathā́ḥ ← arathá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
{}
yújyāsaḥ ← yújya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
droṇyàśvāsaḥ ← droṇyàśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ī́rate ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vā́r ← vā́r- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । य॒ह्व्यः॑ । अ॒वनीः॑ । गोषु॑ । अर्वा॑ । आ । जु॒हो॒ति॒ । प्र॒ऽध॒न्या॑सु । सस्रिः॑ ।
अ॒पादः॑ । यत्र॑ । युज्या॑सः । अ॒र॒थाः । द्रो॒णिऽअ॑श्वासः । ईर॑ते । घृ॒तम् । वारिति॒ वाः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- yahvyo ← yahvyaḥ ← yahu
- [noun], accusative, plural, feminine
- ‘vanīr ← avanīḥ ← avani
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river; earth; floor; path; bed; course.”
- goṣv ← goṣu ← go
- [noun], locative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- arvā ← arvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; arvan [word]; racehorse.”
- juhoti ← hu
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- pradhanyāsu ← pradhanya
- [noun], locative, plural, feminine
- sasriḥ ← sasri
- [noun], nominative, singular, masculine
- apādo ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- apādo ← pādaḥ ← pād
- [noun], nominative, plural, masculine
- “pād [word]; foot.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- yujyāso ← yujyāsaḥ ← yujya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “adequate to(p); appropriate; united; allied.”
- ‘rathā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ‘rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- droṇyaśvāsa ← droṇī
- [noun], feminine
- “basin; tub; valley; vessel.”
- droṇyaśvāsa ← aśvāsaḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- īrate ← īr
- [verb], plural, Present indikative
- “go.”
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- vāḥ ← vār
- [noun], accusative, singular, neuter
- “water; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः अर्वा मेघेष्वभिगन्ता सस्रिः सरणकुशलः प्रधन्यासु प्रकृष्टधननिमित्तासु गोषु भूमिषु यह्व्यः । महन्नामैतत् । महतीः अवनीः। अवन्तीत्यवनय आपः । ताः आ जुहोति आक्षिपति । यत्र यासु भूमिषु अपादः पादरहिताः अरथाः रथवर्जिताः । पादरहिताः केचन रथेन गच्छन्ति । केनापि शून्याः द्रोण्यश्वासः द्रुतव्यापनाः युज्यासः युज्या इन्द्रस्य सख्यो नद्यः वाः वारकं घृतम् उदकम् ईरते प्रेरयन्ति तत्राजुहोति ॥
Wilson
English translation:
“The victorious Indra, coming among the clouds, quickly moving, offers the abundant waters on the rich(plural ins) where his associates (the rivers) footless, and without conveyances, having pitchers for horses, pour outwater like ghī.”
Jamison Brereton
He pours out the youthful streams, while as charger running for the cows that are at stake,
when those in harness, though lacking feet and chariots, having wooden cups as horses, move toward the ghee, the water.
Griffith
Fighting for kine, the prize of war, and I roaming among the berd be brings the young streams hither,
Where, footless, joined, without a car to bear them, with jars for steeds, they pour their flood like butter.
Geldner
Er ergießt als Opfer die jüngsten Ströme, als Renner um die als Preis ausgesetzten Kühe laufend, während seine Verbündeten ohne Füße, ohne Wagen mit den Kufen als Rossen ihr Schmalz-Wasser strömen lassen.
Grassmann
Er giesst die raschen Ströme hin zu den Kühen, die den Kampfpreis bilden, dahin wo die fusslosen, wagenlosen [Wasserströme], die die Wolkeneimer zu Rossen haben, miteinander verbunden das fette Nass hervortreiben.
Elizarenkova
Он возливает (жертву) юные потоки, скакун,
Бегущий среди коров, являющихся наградой (в состязании),
Когда союзники его без ног, без колесницы,
С чанами-конями льют жир и воду.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- स्वराडार्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (अर्वा) सर्वत्र प्रगतिकर्ता (यह्व्यः) बहुत प्रकार की(अवनीः) अन्तःस्थलियों वासनाओं को (गोषु) स्तुतिवाणियों में (जुहोति) डालता है (प्रधन्यासु) प्रकृष्ट मोक्षधन प्राप्त किया जाता है जिसके द्वारा, उन उपासनाओं में (सस्रिः) शयन करनेवाला रमण करनेवाला (यत्र)जिस परमात्मा में (अपादः) पादरहित-कर्मेन्द्रियव्यवहाररहित(अरथाः)विषयों में रमण करनेवाली इन्द्रियवृत्तियों से रहित(द्रोण्यश्वासः) अन्तःकरण-वृत्तियाँ व्यापनेवाली जिनकी हैं, वे उपासक(वाः) वरणीय (घृतम्) ब्रह्मतेजरसको(ईरते)प्राप्त करते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपासक आत्मा अनेक आन्तरिक वासनाओं को परमात्मा की स्तुतियों में विलीन कर देता है और जिनसे प्रकृष्ट मोक्षधन प्राप्त होता है, उन उपासनाओं के अन्दर रमण करनेवाला हो जाता है। वह परमात्मा का सच्चा उपासक, जो परमात्मा के ध्यान में कर्मेन्द्रियों के व्यवहारों से रहित विषयों में जानेवाली ज्ञानेन्द्रियों की वृत्तियों से रहित होकर व्यापनेवाली अन्तःकरणवृत्तियों में अन्तर्मुख उपासक वरणीय ब्रह्म तेज को प्राप्त करते हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-अर्वा यह्व्यः-अवनीः-गोषु जुहोति) सोऽप्रत्यृतः सर्वत्र प्रगतिकर्ता बहुविधाः-अन्तस्थलीर्वासनाः स्तुतिवाक्षु क्षिपति (प्रधन्यासु सस्रिः) प्रकृष्टधनं मोक्षधनं प्राप्यते याभिस्तासूपासनासु शयनशीलो भवति “षस स्वप्ने” [अदादि०] ततः क्रिन् प्रत्ययो बाहुलकादौणादिकः (यत्र) यस्मिन् परमात्मनि (अपादः-अरथाः-द्रोण्यश्वासः) पादरहिता कर्मेन्द्रियव्यवहाररहिता-विषयेषु रमणं ज्ञानेन्द्रियवृत्तिरहिताः द्रोण्योऽन्तःकरणवृत्तयो व्यापिन्यो येषां ते-उपासकाः (वाः-घृतम्-ईरते) वरणीयं ब्रह्मतेजो रसं प्राप्नुवन्ति ॥४॥
05 स रुद्रेभिरशस्तवार - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स रु॒द्रेभि॒रश॑स्तवार॒ ऋभ्वा॑ हि॒त्वी गय॑मा॒रेअ॑वद्य॒ आगा॑त् ।
व॒म्रस्य॑ मन्ये मिथु॒ना विव॑व्री॒ अन्न॑म॒भीत्या॑रोदयन्मुषा॒यन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स रु॒द्रेभि॒रश॑स्तवार॒ ऋभ्वा॑ हि॒त्वी गय॑मा॒रेअ॑वद्य॒ आगा॑त् ।
व॒म्रस्य॑ मन्ये मिथु॒ना विव॑व्री॒ अन्न॑म॒भीत्या॑रोदयन्मुषा॒यन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ रुद्रे꣡भिर् अ꣡शस्तवार ऋ꣡भ्वा
हित्वी꣡ ग꣡यम् आरे꣡अवद्य आ꣡गात्
वम्र꣡स्य मन्ये मिथुना꣡ वि꣡वव्री
अ꣡न्नम् अभी꣡त्यारोदयन् मुषाय꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áśastavāraḥ ← áśastavāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥bhvā ← ŕ̥bhvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rudrébhiḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
agāt ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
āréavadyaḥ ← āréavadya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gáyam ← gáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hitvī́ ← √hā- 2 (root)
{}
manye ← √man- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mithunā́ ← mithuná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vamrásya ← vamrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vívavrī ← vívavri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
abhī́tya ← √i- 1 (root)
{non-finite:CVB}
ánnam ← ánna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
arodayat ← √rud- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
muṣāyán ← √muṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । रु॒द्रेभिः॑ । अश॑स्तऽवारः । ऋभ्वा॑ । हि॒त्वी । गय॑म् । आ॒रेऽअ॑वद्यः । आ । अ॒गा॒त् ।
व॒म्रस्य॑ । म॒न्ये॒ । मि॒थु॒ना । विव॑व्री॒ इति॒ विऽव॑व्री । अन्न॑म् । अ॒भि॒ऽइत्य॑ । अ॒रो॒द॒य॒त् । मु॒षा॒यन् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rudrebhir ← rudrebhiḥ ← rudra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- aśastavāra ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aśastavāra ← śasta ← śaṃs
- [verb noun]
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- aśastavāra ← vāraḥ ← vāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
- ṛbhvā ← ṛbhvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- hitvī ← hā
- [verb noun]
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
- gayam ← gaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “house; Gaya; family; Gaya; property; Gaya; wealth; livestock.”
- āreavadya ← āreavadyaḥ ← āreavadya
- [noun], nominative, singular, masculine
- āgāt ← āgā ← √gā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “come; arrive.”
- vamrasya ← vamra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “ant.”
- manye ← man
- [verb], singular, Present indikative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- mithunā ← mithuna
- [noun], accusative, dual, masculine
- “twin; couple; couple; coupling; sexual intercourse; Gemini.”
- vivavrī ← vivavri
- [noun], accusative, dual, masculine
- annam ← anna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; foodstuff; grain; anna [word]; eating; boiled rice; meal.”
- abhītyārodayan ← abhītya ← abhī ← √i
- [verb noun]
- “approach; enter.”
- abhītyārodayan ← arodayat ← roday ← √rud
- [verb], singular, Imperfect
- muṣāyan ← muṣāy ← √muṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “steal; rob.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः रुद्रेभिः रुद्रपुत्रैर्मरुद्भिः सहितः आगात् आगच्छतु । कीदृशः । अशस्तवारः स्तोतृभिरप्रार्थितधनः । स्वयमेव प्रदातेत्यर्थः । तथा ऋभ्वा महान् गयं हित्वी हित्वा स्वस्थानं परित्यज्यागात् आगच्छतु । तत्र संबन्धः। आरेअवद्यः दूरगतगर्ह्यः । किंच वम्रस्य एतन्नामकस्य ऋषेर्मम मिथुना मिथुनौ मातापितरौ विवव्री विगतज्वरौ मन्ये अवगच्छामि । अयं वम्रः अन्नं शत्रुसंबन्धि अभीत्य अभिप्राप्य मुषायन् मुष्णन् अरोदयत् रोदयति । ‘छन्दसि शायजपि ’ इत्यहावपि मुषेः श्नः शायजादेशः ॥
Wilson
English translation:
“May he, our unsolicited benefactor, the mighty one, from whom blame is far removed, come with theRudras, having quit his dwelling. I think of the two (parents) of Vamra, who are free from fever. Having obtained(the enemy’s) food, he called aloud while stealing it.”
Jamison Brereton
Together with the Rudras, the Craftsman, whose wish is unpraiseworthy but who keeps disrepute at a distance, has come here, abandoning
his house.
This reminds me of the ant couple who were away from their lair,
and (someone), approaching and stealing their food, made
(them) weep.
Griffith
Bold, unsolicited for wealth, with Rudras he came, the Blameless, having left his dwelling,
Came, seized the food of Vamra and his consort, and left the couple weeping and unsheltered.
Geldner
Mit den Rudrasöhnen ist der Meister gekommen, sein Haus verlassend, mit unerlaubten Wünschen und doch frei von Makel. Ich habe das entblößte Paar des Vamra im Sinn. Auf Speise ausgehend, hat er raubend zum Weinen gebracht.
Grassmann
Er, der unaussprechliche Schätze besitzt, der tüchtige, der fern ist von jedem Tadel, kam, nachdem er seinen Wohnsitz verlassen, mit den Rudra’s herbei, und nachdem er, wie ich meine, der Ameise [hier Bezeichnung des Dämons, der in seiner Höhle die Nahrung versteckt hält] gepaarte Höhlenzugänge angegriffen hatte, versetzte er den Dämon in Trauer, seine Nahrung raubend.
Elizarenkova
Он, чьи богатства несказанны, умелый,
Безупречный, пришел с Рудрами, оставив (свой) дом.
Я думаю, что, напав на пару Вамры, лишенную укрытия,
Грабя (их) еду, он вызвал (у них) слезы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (ऋभ्वा) ज्ञानप्रकाशवान् आत्मा (अशस्तवारः) पाप करनेवाला (आरे-अवद्यः) स्वरूप से जो पाप से दूर है तथापि (गयं हित्वी) निज सच्चे गृहरूप परमात्मा को त्यागकर (रुद्रेभिः) प्राणों के साथ-प्राणों से युक्त होकर (वम्रस्य) वमनीय के-त्यक्त विषय के फिर ग्रहण करने से (मन्ये) इसे मान लूँ, ग्रहण कर लूँ, ऐसा सोचकर सेवन करता है (अन्नं मुषायन्) अन्न को चुराता हुआ जैसा (मिथुना विवव्री) माता पिताओं को विशेषरूप से वरणीय मानकर (अभीत्य) प्राप्त कर (अरोदयत्)रोता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आत्मा स्वरूप से निष्पाप है, परन्तु वासनावश परमात्मा का आश्रय छोड़ कर पाप में प्रवृत्त हो जाता है, प्राणों-इन्द्रियों के सङ्ग से त्यक्त विषयों का पुनः-पुनः वमन की भाँति सेवन करता है, तो संसार में माता-पिताओं को प्राप्त हो रोया करता है बन्धन में आये चोर की भाँति ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-ऋभ्वा-अशस्तवारः) स ज्ञानप्रकाशवान्-आत्मा पापस्य वरयिता (आरे-अवद्यः) स्वरूपतो यो अवद्यात् पापाद्-आरे दूरमस्ति तथाभूतः (गयम्-हित्वी) स्वगृहरूपं परमात्मानं त्यक्त्वा (रुद्रेभिः) प्राणैः सह (वम्रस्य) वमनीयस्य त्यक्तविषयस्य पुनर्ग्रहणात् (मन्ये) एतं स्वीकुर्यां गृह्णीयामिति खल्वनुतिष्ठति तदा (अन्नं मुषायन्) अदनीयं भोगं चोरयन्निवाचरन् (मिथुना विवव्री) मिथुनौ मातापितरौ विशेषेण वरणीयाविति मत्वा तौ (अभीत्य) अभिगत्य-अभिप्राप्य (अरोदयत्) रोदयति ॥५॥
06 स इद्दासम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स इद्दासं॑ तुवी॒रवं॒ पति॒र्दन्ष॑ळ॒क्षं त्रि॑शी॒र्षाणं॑ दमन्यत् ।
अ॒स्य त्रि॒तो न्वोज॑सा वृधा॒नो वि॒पा व॑रा॒हमयो॑अग्रया हन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स इद्दासं॑ तुवी॒रवं॒ पति॒र्दन्ष॑ळ॒क्षं त्रि॑शी॒र्षाणं॑ दमन्यत् ।
अ॒स्य त्रि॒तो न्वोज॑सा वृधा॒नो वि॒पा व॑रा॒हमयो॑अग्रया हन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ इ꣡द् दा꣡सं तुवीर꣡वम् प꣡तिर् द꣡न्
षळक्षं꣡ · त्रिशीर्षा꣡णं दमन्यत्
अस्य꣡ त्रितो꣡ नु꣡ ओ꣡जसा वृधानो꣡
विपा꣡ वराह꣡म् अ꣡योअग्रया हन्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dán ← dám- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
dā́sam ← dā́sa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tuvīrávam ← tuvīráva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
damanyat ← √damany- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ṣaḷakṣám ← ṣaḷakṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
triśīrṣā́ṇam ← triśīrṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
{}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tritáḥ ← tritá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
áyoagrayā ← áyoagra- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
han ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
varāhám ← varāhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vipā́ ← víp- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
सः । इत् । दास॑म् । तु॒वि॒ऽरव॑म् । पतिः॑ । दन् । ष॒ट्ऽअ॒क्षम् । त्रि॒ऽशी॒र्षाण॑म् । द॒म॒न्य॒त् ।
अ॒स्य । त्रि॒तः । नु । ओज॑सा । वृ॒धा॒नः । वि॒पा । व॒रा॒हम् । अयः॑ऽअग्रया । ह॒न्निति॑ हन् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- dāsaṃ ← dāsam ← dāsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- tuvīravam ← tuvīrava
- [noun], accusative, singular, masculine
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- dan
- [noun], locative, singular, masculine
- ṣaḍakṣaṃ ← ṣaṣ
- [noun]
- “six; ṣaṣ; sixth; ṣaṣ [word].”
- ṣaḍakṣaṃ ← akṣam ← akṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “eye; akṣa [word]; hole.”
- triśīrṣāṇaṃ ← tri
- [noun]
- “three; tri/tisṛ [word].”
- triśīrṣāṇaṃ ← śīrṣāṇam ← śīrṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “head; śīrṣan [word].”
- damanyat ← damany ← √dam
- [verb], singular, Imperfect
- “suppress; tame.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- trito ← tritaḥ ← trita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Trita.”
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- vṛdhāno ← vṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vipā ← vip
- [noun], instrumental, singular, feminine
- varāham ← varāha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hog; wild boar; boar; Varaha; vārāhapuṭa; varāha [word]; Varāha; Varāha.”
- ayoagrayā ← ayoagra
- [noun], instrumental, singular, feminine
- han
- [verb], singular, Present injunctive
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
स इत् स एवेन्द्रः पतिः सर्वस्य स्वामी दासम् उपक्षपयितारं तुवीरवं बहुशब्दं संग्रामे भयंकरं शब्दं कुर्वाणं वृत्रं दन् दमयन् षळक्षम् अक्षिषट्कोपेतं त्रिशीर्षाणं त्रिशिरस्कं त्वष्टुः पुत्रं विश्वरूपं दमन्यत् दमितुं प्रहर्तुमैच्छत् । अवधीदित्यर्थः । यद्वा । दमयतीति दमनः । नन्द्यादित्वात् ल्युः । स इवाचरति । उपमानादाचारे ’ (पा. सू. ३. १. १०) इति क्यच्यन्त्यलोपश्छन्दसः । ततो लङि • बहुलं छन्दसि ’ इत्यडभावः । किंच त्रितः एतन्नामा महर्षिः अस्य इन्द्रस्य ओजसा बलेन वृधानः वर्धमानः विपा अङ्गुल्या । कीदृश्या । अयोअग्रया अयोवत्कठिननखया वराहं वराहारम् उदकवन्तं मेघं व्यहन् विहतवान् ॥ ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“The sovereign Indra attacking him overcame the loud-shouting, six- eyed, three-headed Dāsa, andTrita, invigorated by his strength, smote the water-laden (cloud) with his iron-tipped finger.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Water-laden cloud:liṭ, the boar]. leader of men, manifested favourably for our (aid), laudable, slew the bodies (of the enemies) in the slaughter ofthe Dasayus.
Jamison Brereton
Just he, the household lord, subdued the mightily roaring Dāsa, with his six eyes and three heads.
Grown strong through his might, Trita smashed the boar with his
metal-tipped poetic inspiration.
Griffith
Lord of the dwelling, he subdued the demon who roared aloud, six-eyed and triple-headed.
Trta, made stronger by the might he lent him, struck down the boar with shaft whose point was iron.
Geldner
Dieser Hausgebieter bezwang den laut brüllenden Dasa mit sechs Augen und drei Köpfen. Durch seine Kraft gestärkt erschlug Trita den Eber mit eisenspitziger Rede.
Grassmann
Er, der Hausherr, bezwang den mächtig tobenden Dämon, den sechsäugigen, dreiköpfigen; durch seine Kraft gestärkt tödtete Trita mit dem eisenspitzigen Pfeile den Eber.
Elizarenkova
Этот самый хозяин дома укротил дасу,
Громко ревущего, семиглазого, трехглавого.
Подкрепленный его силой, Трита
Убил кабана стрелой с железным наконечником.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (त्रितः) तीन-स्थूल सूक्ष्म कारणशरीरों में वर्तमान आत्मा (यतिः) इन्द्रियों का स्वामी (तुवीरवम्) बहुत शब्दकारी-याचनारूप पुनः-पुनः शब्द करनेवाले (दासम्) उपक्षयकारी कामभाव (षळक्षम्) पाँच नेत्रादिइन्द्रिय और एक मन व्यक्त करने के साधन जिसके हैं, उस ऐसे(त्रिशीर्षाणम्)तीन-लोभ राग मोह शिर के समान जिसके हैं, उस ऐसे को (इत्) ही(दन्-दमन्यत्)दमन करता हुआ दमन करता है (अस्य) यह आत्मा (ओजसा) स्वात्मबल से (वृधानः) बढ़ता हुआ (विपा) मेधा से तथा वेदवाणी से (अयो अग्रया) छुरे की तीक्ष्ण धारा के समान जैसे (वराहं-नु-अहन्) निकृष्टभोजी शूकर के सदृश उस कामभाव को नष्ट करता है अथवा वर-आहार-श्रेष्ठ-आहार जिससे प्राप्त होता है, उस परमात्मा को प्राप्त होता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्थूल सूक्ष्म कारण शरीरों को प्राप्त होनेवाला आत्मा इन्द्रियों और मन से व्यक्त होनेवाले लोभ, राग, मोहपरायण, निकृष्टभोजी, शूकर की भाँति कामभाव को दमन करता हुआ, वश करता हुआ नष्ट करता है तथा कामभाव को नष्ट करके परमात्मा को प्राप्त करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-त्रितः) स त्रिषु स्थूलसूक्ष्मकारणशरीरेषु वर्त्तमान आत्मा (पतिः) इन्द्रियाणां स्वामी (तुवीरवम्) बहुशब्दकारिणम् (दासम्) उपदसनीयं कामं कामभारं (षळक्षम्) नेत्रादीनि पञ्चेन्द्रियाणि मनश्च व्यक्तीकरण-साधनानि यस्य तथाभूतं (त्रिशीर्षाणम्) लोभरागमोहाः शिरोवत् सन्ति यस्य तथाभूतं (इत्) खलु (दन्-दमन्यत्) दमयन् दमयति (अस्य) अयम् “व्यत्ययेन षष्ठी” (ओजसा) आत्मबलेन (वृधानः) वर्धमानः (विपा) मेधया यया स विपश्चित्-मेधावी “विपश्चित् मेधाविनाम” [निघ० ३।१५] तया मेधया यद्वा वेदवाचा “विपा वाङ्नाम” [निघ० १।११] (अयो-अग्रया) क्षुरस्य धारयेव तीक्ष्णया (वराहम्-नु-अहन्) निकृष्टभोजिनं शूकरसदृशं कामभावमवश्यं हन्ति यद्वा वराहारं “वराहः-वराहारः” [निरु० ९।५] श्रेष्ठमाहारं यस्मात् प्राप्यते तं परमात्मानं प्राप्नोति “हन् हिंसागत्योः” [अदादि०] ॥६॥
07 स द्रुह्वणे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स द्रुह्व॑णे॒ मनु॑ष ऊर्ध्वसा॒न आ सा॑विषदर्शसा॒नाय॒ शरु॑म् ।
स नृत॑मो॒ नहु॑षो॒ऽस्मत्सुजा॑तः॒ पुरो॑ऽभिन॒दर्ह॑न्दस्यु॒हत्ये॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स द्रुह्व॑णे॒ मनु॑ष ऊर्ध्वसा॒न आ सा॑विषदर्शसा॒नाय॒ शरु॑म् ।
स नृत॑मो॒ नहु॑षो॒ऽस्मत्सुजा॑तः॒ पुरो॑ऽभिन॒दर्ह॑न्दस्यु॒हत्ये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ द्रु꣡ह्वणे म꣡नुष ऊर्ध्वसान꣡
आ꣡ साविषद् अर्शसाना꣡य श꣡रुम्
स꣡ नृ꣡तमो न꣡हुषो ऽस्म꣡त् सु꣡जातः
पु꣡रो अभिनद् अ꣡र्हन् दस्युह꣡त्ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
drúhvaṇe ← drúhvan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mánuṣe ← mánus- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūrdhvasānáḥ ← ūrdhvasāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
arśasānā́ya ← arśasāná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śárum ← śáru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sāviṣat ← √sū- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
náhuṣaḥ ← náhus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nŕ̥tamaḥ ← nŕ̥tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sújātaḥ ← sújāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
árhan ← √arh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dasyuhátye ← dasyuhátya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
सः । द्रुह्व॑णे । मनु॑षे । ऊ॒र्ध्व॒सा॒नः । आ । सा॒वि॒ष॒त् । अ॒र्श॒सा॒नाय॑ । शरु॑म् ।
सः । नृऽत॑मः । नहु॑षः । अ॒स्मत् । सुऽजा॑तः । पुरः॑ । अ॒भि॒न॒त् । अर्ह॑न् । द॒स्यु॒ऽहत्ये॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- druhvaṇe ← druhvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “deceitful; evil.”
- manuṣa ← manuṣe ← manus
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; man.”
- ūrdhvasāna ← ūrdhvasānaḥ ← ūrdhvasāna
- [noun], nominative, singular, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sāviṣad ← sāviṣat ← sū
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give birth; urge; bestow; cause.”
- arśasānāya ← arśasāna
- [noun], dative, singular, masculine
- śarum ← śaru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “arrow.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- nṛtamo ← nṛtamaḥ ← nṛtama
- [noun], nominative, singular, masculine
- nahuṣo ← nahuṣaḥ ← nahus
- [noun], ablative, singular, masculine
- ‘smat ← asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- sujātaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujātaḥ ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- puro ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- ‘bhinad ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- arhan ← arh
- [verb noun], nominative, singular
- “should; may; rate; can; can; equal; necessitate.”
- dasyuhatye ← dasyu
- [noun], masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- dasyuhatye ← hatye ← hatya
- [noun], locative, singular, neuter
- “killing.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः द्रुह्वणे द्रुह्वणाय दृढं शत्रुभिर्वामितव्याय मनुषे मनुष्याय योद्ध्रे स्वभक्ताय ऊर्ध्वसानः । ऊर्ध्वं उच्छ्रितः शोर्यादिभिर्गुणैरधिकः सन् स्यति शत्रूणामन्तं करोतीत्यूर्ध्वसः । स इवाचरन् । ऊर्ध्वसशब्दादाचारार्थे क्विबन्ताच्छानच्” । अर्शसानाय शत्रूणां हिंसित्रे शरुं हिंसकमायुधम् आ साविषत् अभिमुख्येन प्रसोति यच्छति । यद्वा । द्रुह्वणे मनुषे द्रोग्धव्याय मनुष्यायार्शसानाय स्वभक्तहिंसित्रे तस्य वधार्थमूर्ध्वसानः सन् शरुम् आ साविषत् वज्रं प्रेरयति । सः एवेन्द्रः नहुषः मनुष्यात् नृतमः मनुष्याणां नेतृतमः संग्रामे शूराणां गमयितृतमः । यद्वा । नृतमो नहुषो बन्धकश्च । अस्मत् अस्मदर्थं सुजातः सुष्ठु प्रादुर्भूतः अर्हन् पूज्यः सन् दस्युहत्ये । दस्यवः उपक्षपयितारः शत्रवः । तेषां हत्यं हननं यस्मिन् तादृशे संग्रामे पुरः शत्रूणां शरीराणि अभिनत् भिन्नवान् ॥
Jamison Brereton
Rising up for Manu, he will propel his arrow at the deceitful Arśasāna. He, most manly, well-born from Nahus and from us, split the fortresses at the smashing of the Dasyus, as was his due.
Griffith
He raised himself on high and shot his arrow against the guileful and oppressive foeman.
Strong, glorious, manliest, for us he shattered the forts of Nabus when he slew the Dasyus.
Geldner
Dem hinterlistigen Arsasana möge er, für Manu sich erhebend, sein Geschoß bestimmen. Mannhafter als Nahus hat unseretwegen der Edelgeborene im Dasyukampf die Burgen gebrochen, da dies sein gutes Recht war.
Grassmann
Er schoss auf den arglistigen, verletzenden Menschen hoch aufgerichtet seinen Pfeil; er, der mannhafteste der Männer, der edle, der es vermochte, zerbrach in dem Kampfe wider die Dämonen uns zu Nutz deren Burgen.
Elizarenkova
Распрямляясь для Мануса, он выпустил
Стрелу во вредоносного Аршансану.
Гораздо более мужественный, чем Нахус, этот прекраснорожденный ради нас
Проломил крепости при убийстве дасью (он,) достойный (этого).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह (ऊर्ध्वसानः) अपने गुणों से ऊँचे पद का भागी परमात्मा (द्रुह्वणे) द्रोह करनेवाले (अर्शसानाय) आक्रमणकारी (मनुषे) मनुष्य के लिये (शरुम्) हिंसा करनेवाले शस्त्र को (आसाविषत्) उत्पन्न करता है-तैयार करता है या प्रेरित करता है (सः-अर्हन्) वह पूज्य (नहुषः) बन्धनमोचक (नृतमः) अतिशय से नेता (सुजातः) गुणों द्वारा प्रसिद्ध परमात्मा (अस्मत्) हमारे लिये (दस्युहत्ये) नाशकारी के हननार्थ (पुरः) उसके नगरों स्थानों को (अभिनत्) छिन्न-भिन्न करता है-नष्ट करता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अपने गुणों से सर्वोत्तम है। वह अन्य पर अन्यथा आक्रमणकारी दुष्टजन को घर नगर सहित नष्ट कर देता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-ऊर्ध्वसानः) स स्वैर्गुणैरूर्ध्वपदभाजी परमात्मा (द्रुह्वणे) द्रोग्धे “दुह धातोः क्वनिप् प्रत्ययः” “अन्येभ्योऽपि दृश्यन्ते” [अष्टा० ३।२।७५] (मनुषे) जनाय (अर्शसानाय) प्राप्ताय-“आक्रमणकारिणे” “अत्तेर्गुणः शुट् च-असानच्” [उणा० २।८८] (शरुम्-आसाविषत्) हिंसाकारिशस्त्रं सुनोति (सः-अर्हन्-नहुषः-नृतमः) स पूज्यो बन्धननिर्मोचको नेतृतमः (सुजातः) गुणैः सुप्रसिद्धः (अस्मत्) अस्मभ्यम् “सुपां सुलुक्” [अष्टा० ७।१।३९] इति चतुर्थीविभक्तेर्लुक् (दस्युहत्ये) उपक्षयकर्तुर्हनननिमित्तं (पुरः-अभिनत्) तस्य स्थानानि भिनत्ति-नाशयति ॥७॥
08 सो अभ्रियो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो अ॒भ्रियो॒ न यव॑स उद॒न्यन्क्षया॑य गा॒तुं वि॒दन्नो॑ अ॒स्मे ।
उप॒ यत्सीद॒दिन्दुं॒ शरी॑रैः श्ये॒नोऽयो॑पाष्टिर्हन्ति॒ दस्यू॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
सो अ॒भ्रियो॒ न यव॑स उद॒न्यन्क्षया॑य गा॒तुं वि॒दन्नो॑ अ॒स्मे ।
उप॒ यत्सीद॒दिन्दुं॒ शरी॑रैः श्ये॒नोऽयो॑पाष्टिर्हन्ति॒ दस्यू॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सो꣡ अभ्रि꣡यो न꣡ य꣡वस उदन्य꣡न्
क्ष꣡याय गातुं꣡ विद꣡न् नो अस्मे꣡
उ꣡प य꣡त् सी꣡दद् इ꣡न्दुं श꣡रीरैः
श्येनो꣡ अ꣡योअपाष्टिर् हन्ति द꣡स्यून्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhríyaḥ ← abhríya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
udanyán ← √udany- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yávase ← yávasa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
índum ← índu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śárīraiḥ ← śárīra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sī́dat ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áyopāṣṭiḥ ← áyopāṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
hanti ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । अ॒भ्रियः॑ । न । यव॑से । उ॒द॒न्यन् । क्षया॑य । गा॒तुम् । वि॒दत् । नः॒ । अ॒स्मे इति॑ ।
उप॑ । यत् । सीद॑त् । इन्दु॑म् । शरी॑रैः । श्ये॒नः । अयः॑ऽअपाष्टिः । ह॒न्ति॒ । दस्यू॑न् ॥
Hellwig Grammar
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- abhriyo ← abhriyaḥ ← abhriya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “cumulonimbus.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yavasa ← yavase ← yavasa
- [noun], locative, singular, masculine
- “eatage; pasture; fodder.”
- udanyan ← udany
- [verb noun], nominative, singular
- “pour.”
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- gātuṃ ← gātum ← gā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); arrive.”
- vidan ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sīdad ← sīdat ← sad
- [verb], singular, Present injunctive
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- induṃ ← indum ← indu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- śarīraiḥ ← śarīra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “body; human body; body part; body; body; strength.”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- ‘yopāṣṭir ← ayopāṣṭiḥ ← ayopāṣṭi
- [noun], nominative, singular, masculine
- hanti ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- dasyūn ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः अभ्रियो न । न भ्राजन्तेऽपो बिभ्रतीति वाभ्राणि मेघाः । तेषां संघोऽभ्रियः । स इव यवसे गवादिभक्षणसाधनाय तृणाय उदन्यन् उदकं दातुमिच्छन् । तथा क्षयाय गमनाय निवासाय वा अस्मे अस्माकं गातुं मार्गं विदत् लम्भयन् । नः इति पूरणः । तादृशः सन् यत् यदा इन्दुं सोमं शरीरैः स्वशरीरावयवैरङ्गैः उप सीदत् उपगच्छति । यच्छब्दयोगादनिघातः । तदानीं श्येनः । सादृश्यप्रधानोऽयं निर्देशः । श्येनसदृशः श्येनवच्छंसनीयगमनः अयोपाष्टिः । अपयष्टिर्व्याप्तिर्यस्य स प्रदेशोऽपाष्टिः पार्ष्णिः । अयोमयोऽपाष्टिः पार्ष्णिर्यस्य सः । दस्यून् शत्रून् हन्ति हिनस्ति ॥
Wilson
English translation:
“Like the aggregated cloud desiring to pour water on the pasturage, he found the way to our dwellingwhen he approached the Soma with his limbs, like a hawk with heel of metal he smites the Dasyus.”
Jamison Brereton
He, like a storm-cloud streaming water upon the pasture-land, finds a way to a peaceful dwelling for us.
When he reverently approaches the (soma-)drop with his limbs, the
falcon with claws of metal smashes the Dasyus.
Griffith
He, like a cloud that rains upon the pasture, hath found for us the way to dwell in safety.
When the Hawk comes in body to the Soma, armed with his iron claws he slays the Dasyus.
Geldner
Wasser spendend wie eine Gewitterwolke der Weide, fand er für uns den Weg zu unserem Wohnsitz. Als der Adler mit seinem Leibe an den Soma herankam, da tötet der Eisenkrallige die Dasyu´s.
Grassmann
Wie ein aus der Wetterwolke strömender Regen, der auf das Gras sich ergiesst, so schenke er uns gedeihlichen Zugang zu[490] sicherm Wohnsitze; wenn er sich mit seinen Gliedern zum Indutranke gesetzt hat, so tödtet der mit ehernen Krallen versehene Adler die Dämonen.
Elizarenkova
Словно грозовая туча, орошающая пастбище,
Он нашел для нас выход к поселению.
Когда (всеми своими) членами он подсел к капле (сомы),
(То) орел с железными когтями убивает дасью.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह मनुष्य(अभ्रियः-न) अभ्रसमूहों की भाँति उपकारी होकर (यवसे) अन्न के लिए-अन्नवृद्धि के लिए (उदन्यन्) जल को प्राप्त करता हुआ (अस्मे) हमारे (क्षयाय) निवास या जीवनवृद्धि के लिए (यत्) जिससे (नः) हमारे लिए (गातुम्-शरीरैः) पृथिवी को-पृथिवी-भूमि-कृषिभूमि के शरीरों शरीराङ्गों शारीरिक परिश्रमों से (विदन्) सुफलितरूप में प्राप्त करता है (श्येनः) प्रशंसनीय ऐसा जन (इन्दुम्) आनन्दरसपूर्ण परमात्मा को (उपसीदत्) प्राप्त करता है (अयः-अपाष्टिः) लोहे की एड़ीवाला जैसा स्थिर-अडिग हुआ (दस्यून् हन्ति) क्षीण करनेवाले दुष्काल चोर आदि को नष्ट करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कृषक जन मेघ के समान उपकारी होकर कृषि भूमि द्वारा जीवनरक्षणार्थ अन्न को उत्पन्न करता है, वह प्रशंसनीय महानुभाव दुष्काल चोर आदि की वृद्धि नहीं होने देता और स्वयं परमात्मा का प्रिय बनता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) स जनः (अभ्रियः-न यवसे) अभ्राणां समूहोऽभ्रियो मेघसङ्घातो गहनमेघ इवान्नायान्नवर्धनाय “यवसं धान्यफलादिकम्” [ऋ० ३।४५।३ दयानन्दः] “यवसादः ये यवसमन्नादिकमदन्ति ते” [ऋ० १।८४।११ दयानन्दः] (उदन्यन्) जलं प्रापयन् (अस्मे क्षयाय) अस्माकं निवासाय समर्धनाय वा (यत्) यतः (नः-गातुम्) अस्मभ्यं पृथिवीं कृषिभूमिं सुफलितां (शरीरैः) शरीराङ्गैः शारीरिकश्रमैः (विदन्) प्राप्नोति (श्येनः) प्रशंसनीयजनः (इन्दुम्-उपसीदत्) आनन्दरसवन्तं परमात्मानं प्राप्नोति (अयः-अपाष्टिः) अयसः पार्ष्णिर्यस्य तथाविधः सन् (दस्यून् हन्ति) उपक्षयकर्तॄन् दुष्काल-चोरादीन्नाशयति ॥८॥
09 स व्राधतः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स व्राध॑तः शवसा॒नेभि॑रस्य॒ कुत्सा॑य॒ शुष्णं॑ कृ॒पणे॒ परा॑दात् ।
अ॒यं क॒विम॑नयच्छ॒स्यमा॑न॒मत्कं॒ यो अ॑स्य॒ सनि॑तो॒त नृ॒णाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स व्राध॑तः शवसा॒नेभि॑रस्य॒ कुत्सा॑य॒ शुष्णं॑ कृ॒पणे॒ परा॑दात् ।
अ॒यं क॒विम॑नयच्छ॒स्यमा॑न॒मत्कं॒ यो अ॑स्य॒ सनि॑तो॒त नृ॒णाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ व्रा꣡धतः शवसाने꣡भिर् अस्य
कु꣡त्साय शु꣡ष्णं कृप꣡णे प꣡रादात्
अयं꣡ कवि꣡म् अनयच् छस्य꣡मानम्
अ꣡त्कं यो꣡ अस्य स꣡नितोत꣡ नॄणा꣡म्+
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śavasānébhiḥ ← śavasāná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vrā́dhataḥ ← √vrādh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
adāt ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
kr̥páṇe ← kr̥páṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
kútsāya ← kútsa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
párā ← párā (invariable)
{}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
anayat ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kavím ← kaví- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śasyámānam ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:PASS}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
átkam ← átka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sánitā ← sánitar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सः । व्राध॑तः । श॒व॒सा॒नेभिः॑ । अ॒स्य॒ । कुत्सा॑य । शुष्ण॑म् । कृ॒पणे॑ । परा॑ । अ॒दा॒त् ।
अ॒यम् । क॒विम् । अ॒न॒य॒त् । श॒स्यमा॑नम् । अत्क॑म् । यः । अ॒स्य॒ । सनि॑ता । उ॒त । नृ॒णाम् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vrādhataḥ ← vrādh
- [verb noun], accusative, plural
- śavasānebhir ← śavasānebhiḥ ← śavasāna
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “strong.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kutsāya ← kutsa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Kutsa; kutsa [word].”
- śuṣṇaṃ ← śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- kṛpaṇe ← kṛpaṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- parādāt ← parādā ← √dā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kavim ← kavi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- anayacchasyamānam ← anayat ← nī
- [verb], singular, Imperfect
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- anayacchasyamānam ← śasyamānam ← śaṃs
- [verb noun], accusative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- atkaṃ ← atkam ← atka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “garment.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sanitota ← sanitā ← san
- [verb], singular, periphrast. future
- “win; get; gain.”
- sanitota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः व्राधतः । महन्नामैतत् । महतोऽपि शत्रून् शवसानेभिः बलमाचरद्भिरायुधैः अस्य अस्यतु । ‘ असु क्षेपणे ‘। व्यत्ययेन मध्यमः। कुत्साय एतन्नामकाय कृपणे स्तोत्रे । कृपतिः स्तुतिकर्मा । शुष्णं शोषकमेतन्नामकमसुरं परादात् पराभूय खण्डितवान्। ‘कुत्साय शुष्णमशुषं नि बर्हीः ’ (ऋ. सं. ४. १६. १२) इति मन्त्रान्तरम् । किंच अयम् इन्द्रः कविम् उशनसम् । कविरिति पितृनाम्ना पुत्रस्यापि व्यवहार उपचारात् । शस्यमानं स्तुवन्तम् अनयत् वशं प्रापयत्तस्य विरोधिनम् । यद्वा । कविं भार्गवमेव स्तोतृभिः शस्यमानं स्ववशमनयत् । यः कविः अस्य इन्द्रस्य अत्कं रूपं सनिता संभक्ता भवति । ‘न लोकाव्यय° ’ इति षष्ठीप्रतिषेधः । उत अपि च नृणां वृष्ट्यादिनेतॄणामिन्द्रानुचराणां मरुतां यः कविः सनिता तमनयदिति ॥
Wilson
English translation:
“Let him overthrow the mighty with powerful (weapons); he destroyed Śuṣṇa for the sake of the liberalKutsa; he humiliated Kavi, who praised him, who was the giver of form to Indra and his men.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kutsa: kutsāyaśuṣṇamaśuṣam ni barhīḥ : RV 4.16.12; let him overthrow: asya = his, śavasānebhiḥ; or, asyatu, let himthrow;
Kavi = Uśanā, the son of Kavi
Jamison Brereton
Along with his (men) swelling with strength, (he smashed) the arrogant ones. He handed Śuṣṇa over to Kutsa for the Karpan [?].
This one here led the poet who was being praised, who won his cloak and was the winner among superior men.
Griffith
He with his potent Friends gave up the mighty, gave gusnia up to Kutsa for affliction.
He led the lauded Kavi, he delivered Atka as prey to him and to his heroes.
Geldner
Er bezwang mit seinen Gewaltigen die Übermächtigen; zu Gunsten des Kutsa gab er den Susna dem Elend preis. Er führte den gelobten Kavi, der dessen Gewandung trug und der Gewinner unter den Herren ward.
Grassmann
Er hat mit seinen starken Helden [den Maruts] die gewaltigen, hat den Çuschna dem Kutsa zu Liebe ins Elend dahingegeben; er leitete den gepriesenen weisen Atka, welcher ihm und den Männern Gaben spendete.
Elizarenkova
Со своими могущественными он (покорил) кичащихся.
Шушну он предоставил горькой доле для Кутсы.
Этого прославленного поэта он повез (вместе с собой),
(Того,) кто (носил) его одежду и (был) завоевателем среди мужей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः)वह ऐश्वर्यवान् परमात्मा (शवसानेभिः) बहुत बलवान् उपायों से (व्राधतः) अत्यन्त बड़े शत्रुओं-विरोधियों को (अस्य) ताड़ित करता है (कुत्साय) स्तुति करनेवाले (कृपणे) अर्चना करनेवाले-स्वात्मसमर्पण करनेवाले के लिए (शुष्णम्) शोषक बल को (परादात्) परे करता है-हटाता है-दूर करता है (नृणां-यः) नरों में जो नर-मनुष्य (अस्य-सनिता) उस परमात्मा का सम्भजन करनेवाला (अयम्) वह यह उपासक (शस्यमानम्) प्रशंसनीय स्तुति करने योग्य (कविम्) क्रान्तदर्शी (अत्कम्) अतनशील व्यापक परमात्मा को (अनयत्) अपने आत्मा में लाता है, साक्षात् करता है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा विरोधियों को महान् बलों से परास्त करता है, अपने उपासकों से शोषणबलों को दूर रखता है। जो मनुष्य उसका उपासक होता है, वह उस व्यापक परमात्मा को अपने अन्दर साक्षात् करता है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) इन्द्रः-ऐश्वर्यवान् परमात्मा (शवसानेभिः) अभिबलायमानैः-बहुबलवद्भिरुपायैः “शवसानम्-अभिबलायमानम्” [निरु० १०।३] (व्राधतः) महतोऽति प्रवृद्धान्-शत्रून् विरोधिनः “व्राधत्-महन्नाम” [निघ० ३।३] “व्राधतः-अतिप्रवृद्धान् शत्रून्” [ऋ० १।१००।९ दयानन्दः] (अस्य) अस्यति ताडयति ‘पुरुषव्यत्ययः’ (कुत्साय कृपणे शुष्णं परादात्) स्तुतिकर्त्रे “कुत्सः कर्त्ता स्तोमानाम्” [निरु० ३।११] अर्चकाय स्वात्मसमर्पणाय “कृपण्यति-अर्चतिकर्मा” [निघ० ३।१४] शोषकं बलं पराकरोति (नृणां यः-अस्य सनिता) नराणां यो नरो मनुष्यो-अस्य परमात्मनः-सम्भक्तः-उपासकः (अयं शस्यमानं कविम्-अत्कम्-अनयत्) सोऽयमुपासकः प्रशंसनीयं स्तोतव्यं क्रान्तदर्शिनमतनशीलं व्याप्तं परमात्मानम् “अत्कं व्याप्तम्” [ऋ० ५।७४।४ दयानन्दः] स्वात्मनि खल्वानयति साक्षात्करोति ॥९॥
10 अयं दशस्यन्नर्येभिरस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒यं द॑श॒स्यन्नर्ये॑भिरस्य द॒स्मो दे॒वेभि॒र्वरु॑णो॒ न मा॒यी ।
अ॒यं क॒नीन॑ ऋतु॒पा अ॑वे॒द्यमि॑मीता॒ररुं॒ यश्चतु॑ष्पात् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं द॑श॒स्यन्नर्ये॑भिरस्य द॒स्मो दे॒वेभि॒र्वरु॑णो॒ न मा॒यी ।
अ॒यं क॒नीन॑ ऋतु॒पा अ॑वे॒द्यमि॑मीता॒ररुं॒ यश्चतु॑ष्पात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अयं꣡ दशस्य꣡न् न꣡रियेभिर् अस्य
दस्मो꣡ देवे꣡भिर् व꣡रुणो न꣡ मायी꣡
अयं꣡ कनी꣡न ऋतुपा꣡ अवेदि
अ꣡मिमीत अर꣡रुं य꣡श् च꣡तुष्पात्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
daśasyán ← √daśasy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
náryebhiḥ ← nárya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dasmáḥ ← dasmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
māyī́ ← māyín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avedi ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kanī́naḥ ← kanī́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tupā́ḥ ← r̥tupā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámimīta ← √mī- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
arárum ← aráru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cátuṣpāt ← cátuṣpad- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । द॒श॒स्यन् । नर्ये॑भिः । अ॒स्य॒ । द॒स्मः । दे॒वेभिः॑ । वरु॑णः । न । मा॒यी ।
अ॒यम् । क॒नीनः॑ । ऋ॒तु॒ऽपाः । अ॒वे॒दि॒ । अमि॑मीत । अ॒ररु॑म् । यः । चतुः॑ऽपात् ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- daśasyan ← daśasy
- [verb noun], nominative, singular
- naryebhir ← naryebhiḥ ← narya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dasmo ← dasmaḥ ← dasma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- māyī ← māyin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kanīna ← kanīnaḥ ← kanīna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “young; kanīna [word].”
- ṛtupā ← ṛtu
- [noun], masculine
- “season; turn; menstruation; ṛtu [word]; time period; order; six.”
- ṛtupā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drinking.”
- avedy ← avedi ← vid
- [verb], singular, Aorist passive
- “find; detect; marry; get; think.”
- amimītāraruṃ ← amimīta ← mā
- [verb], singular, Imperfect
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- amimītāraruṃ ← ararum ← araru
- [noun], accusative, singular, masculine
- yaś ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- catuṣpāt ← catuṣpād
- [noun], nominative, singular, masculine
- “quadruped.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः दशस्यन् स्तोतृभ्यो धनं प्रयच्छन् । दशस्यतिर्दानकर्मा । नर्येभिः नर्यैर्नृहितैः मरुद्भिः अस्य अस्यति । छान्दसस्तिपो लोपः। यद्वा। व्यत्ययेन लोण्मध्यमः । तथा देवेभिः द्योतमानैः स्वतेजोभिः दस्मः दर्शनीयः वरुणो न वरुण इव । वरुणस्तमोवारक आदित्यो वरुण एव वा । स इव मायी मायावान्। तथा अयं कनीनः कमनीयः ऋतुपाः ऋतौ पाता अवेदि अज्ञायि । तथा अररुम् असुरमेतन्नामानम् अमिमीत अमिनात् । यः अररुः चतुष्पात् पादचतुष्टयोपेतः । “ मीङ् हिंसायाम्’ । लङि ‘ बहुलं छन्दसि ’ इति विकरणस्य श्लुः ॥
Wilson
English translation:
“Bountiful (to his worshippers) with his (Maruts) friendly to men, wonderful with brilliancies, havingmagical power like Varuṇa, he was known as desirable, protecting the seasons, he destroyed, Araru, who wasfour-footed.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Araru = an asura
Jamison Brereton
This one here, showing his favor along with his manly (men), wondrous together with the gods, is a master of magic power like Varuṇa.
This one here, the lad who drinks according to the ritual sequence,
has been found. He gave his (full) measure against Araru, who was
four-footed.
Griffith
He, with his Gods who love mankind, the Wondrous, giving like Varuna who works with magic,
Was known, yet young as guardian of the seasons; and he quelled Araru, four-footed dernon.
Geldner
Diese ist als der Meister huldvoll mit seinen mannhaften Freunden, den Göttern, listenreich gleich Varuna, dieser ist als Jüngling als der zu seinen Zeiten Trinkende bekannt geworden; er verwandelte sich in den Araru, der vierfüßige.
Grassmann
Er hat sich hülfreich gezeigt mit seinen Manneskräften, wunderthätig mit den Göttern, weise wie Varuna, als der jugendliche Beschützer der Zeiten, er vernichtete den bösen Dämon, den vierfüssigen.
Elizarenkova
Этот милостивый со своими мужественными (друзьями),
Чудесный с богами, обладающий силой превращение, как Варуна,
Он известен как юноша, пьющий в определенное время.
Он прикинулся (?) Арару, который четвероногий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) यह परमात्मा (दस्मः) दर्शनीय(वरुणः) वरणीय (न) पदपूरण (मायी) प्रज्ञावान् (नर्येभिः)नरसम्बन्धी-मनुष्यसम्बन्धी (देवेभिः) इन्द्रियों से प्राणों से (दशस्यन्) दुष्ट के लिए दण्ड देता हुआ प्राणों से वियुक्त करता हुआ (अस्य)दण्ड फेंकता है (अयं कनीनः) यह कमनीय (ऋतुपाः) ऋतुओं का रक्षक-ऋतुप्रवर्तक (यः-चतुष्पात्) चार अवस्थावाला (अवेदि)जाना जाता है साक्षात् किया जाता है (अररुम्) काम शत्रु या दुष्टजन को(अमिमीत)हिंसित करता है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा ऋतुसंचार करता है, दर्शनीय और वरने के योग्य है, दुष्ट जन को प्राणों से वियुक्त करता है, उपासक ज्ञाता द्वारा चार अवस्थाओं के रूप में साक्षात् होता है, अर्थात् स्थूल जगत् को देखकर, सूक्ष्मजगत् को देखकर प्रकृति को लक्ष्य कर और अपनी आत्मा को लक्ष्य करके जाना जाता है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयं दस्मः) एष परमात्मा दर्शनीयः (वरुणः) वरणीयः (न मायी) खलु, “इवोऽपि दृश्यते” [निरु० १।१०] “इति-उपमावाचकस्य नकारस्य पदपूरणत्वम्” मायावान्-प्रज्ञावान् “माया प्रज्ञानाम” [निघ० ३।९] (नर्येभिः-देवेभिः) नरसम्बन्धिभिरिन्द्रियैः प्राणैः (दशस्यन्) दुष्टाय दण्डं प्रयच्छन् “दशस्यतं दत्तम्” [ऋ० १।१५८।१ दयानन्दः] (अस्य) क्षिपति (अयं-कनीनः-ऋतुपाः) एष कमनीयः-ऋतूनां पाता रक्षकः (यः-चतुष्पात्) यः खलु चतुष्पाद् ब्रह्मात्मा “पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि” [ऋ० १०।९०।३] “अयमात्मा चतुष्पात्” [माण्डूक्यो-२] (अवेदि) ज्ञायते-साक्षात्क्रियते (अररुम्-अमिमीत) शत्रुं दुष्टजनम् “भ्रातृव्यो वा अररुः” [काठ० २५।४] “अररोः-दुष्टजनस्य” [यजु० १।२६ दयानन्दः] हिनस्ति “मीङ् हिंसायाम्” [क्र्यादि०] व्यत्ययेन श्लुः ॥१०॥
11 अस्य स्तोमेभिरौशिज - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्य स्तोमे॑भिरौशि॒ज ऋ॒जिश्वा॑ व्र॒जं द॑रयद्वृष॒भेण॒ पिप्रोः॑ ।
सुत्वा॒ यद्य॑ज॒तो दी॒दय॒द्गीः पुर॑ इया॒नो अ॒भि वर्प॑सा॒ भूत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्य स्तोमे॑भिरौशि॒ज ऋ॒जिश्वा॑ व्र॒जं द॑रयद्वृष॒भेण॒ पिप्रोः॑ ।
सुत्वा॒ यद्य॑ज॒तो दी॒दय॒द्गीः पुर॑ इया॒नो अ॒भि वर्प॑सा॒ भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्य꣡ स्तो꣡मेभिर् औशिज꣡ ऋजि꣡श्वा
व्रजं꣡ दरयद् वृषभे꣡ण पि꣡प्रोः
सु꣡त्वा य꣡द् · यजतो꣡ दीद꣡यद् गीः꣡
पु꣡र इयानो꣡ अभि꣡ व꣡र्पसा भू꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
auśijáḥ ← auśijá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥jíśvā ← r̥jíśvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
darayat ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
píproḥ ← pípru- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vrajám ← vrajá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣabhéṇa ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dīdáyat ← √dī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
gī́ḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sútvā ← sútvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajatáḥ ← yajatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
{}
bhū́t ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
iyānáḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
púraḥ ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
várpasā ← várpas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्य । स्तोमे॑भिः । औ॒शि॒जः । ऋ॒जिश्वा॑ । व्र॒जम् । द॒र॒य॒त् । वृ॒ष॒भेण॑ । पिप्रोः॑ ।
सुत्वा॑ । यत् । य॒ज॒तः । दी॒दय॑त् । गीः । पुरः॑ । इ॒या॒नः । अ॒भि । वर्प॑सा । भूत् ॥
Hellwig Grammar
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- auśija ← auśijaḥ ← auśija
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Kakṣīvant.”
- ṛjiśvā ← ṛjiśvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛjiśvan.”
- vrajaṃ ← vrajam ← vraja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- darayad ← darayat ← daray ← √dṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- vṛṣabheṇa ← vṛṣabha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- piproḥ ← pipru
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Pipru.”
- sutvā ← su
- [verb noun]
- “press out; su.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yajato ← yajataḥ ← yajata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- dīdayad ← dīdayat ← dīdī
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “shine; glitter.”
- gīḥ ← gir
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- pura ← puraḥ ← pur
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- iyāno ← iyānaḥ ← ī ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “beg; solicit.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- varpasā ← varpas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “form; look; disguise.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य स्तोमेभिः स्तोत्रैः औशिजः उशिजः पुत्रः ऋजिश्वा एतन्नामा वृषभेण वज्रेण वृषभेण वा युक्तं व्रजं गोष्ठं पिप्रोः एतन्नामकस्यासुरस्य संबन्धिनं तेनापहृत्य पालितं दरयत् अदारयत् । यत् यदा सुत्वा सोमस्य सोता । ‘सुयजोर्ङ्वनिप्’ इति वनिप् । “ ह्रस्वस्य पिति° ’ इति तुक् । यजतः यष्टौशिजः गीः स्तुतिवाचः दीदयत् दीपितवान् । तथा यद्यदा इयानः गच्छन् पुरः शत्रुपुराणि । यद्वा । पुरः पुर इव संघीभूतानि पापानि । अभि भूत् अभिभवति । केन साधनेन । वर्पसा । रूपनामैतत् । रूपेणेन्द्रानुगृहीतेन । यदैवमकरोत् तदा व्रजं दरयदिति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Ṛjiśvā, the son of Uśija with Indra’s praises shattered the cow pen of Pipru with the thunderbolt;when having expressed (the Soma), the venerable sage recited his praises, (Indra) proceeding against the cities(of the enemy) triumphed with his body.”
Jamison Brereton
Auśija R̥jiśvan, through his praises to him, burst the cowpen of Pipru together with the bull.
When the one worthy of the sacrifice possesses the pressed soma and the song will shine, (then), being implored, with his form he (will)
prevail over the fortresses.
Griffith
Through lauds of him hath Ausija Rjisvan burst, with the Mighty’s aid, the stall of Pipru.
When the saint pressed the juice and shone as singer, he seized the forts and with his craft subdued them.
Geldner
Durch Loblieder auf ihn sprengte Ausija Rijisvan mit dem Stiere den Wall des Pipru. Als der Somapressende und die Lobrede des Opfernden strahlten, da beschlich er, darum angegangen, in Verwandlung die Burgen.
Grassmann
Durch die Lieder, die ihn preisen, erbrach Ridschiçvan, der Nachkomme des Uçidsch durch Hülfe des starken Helden den Kuhstall des Pipru; als nach der Somabereitung der ehrwürdige als Sänger erglänzte, überwältigte er hineilend die Burgen durch seine Zaubermacht.
Elizarenkova
С помощью его восхвалений Аушиджа Риджишван
Вместе с быком взорвал загон Пипру.
Когда выжиматель сомы, достойный жертв певец ярко засверкал,
Попрошенный (об этом), он овладел крепостями в измененном облике.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋजिश्वा) सरल ज्ञानदि गुणों को प्राप्तश्रेष्ठजन (औशिजः) ज्ञानप्रकाश से सम्पन्न (अस्य) इस परमात्मा का (स्तोमेभिः)स्तुति-वचनों के द्वारा (पिप्रोः) पालनीय शरीर के (वृषभेण)सुखवर्षक धर्म से (वज्रं दरयत्) इन्द्रियसमूह को वृत्तिनिरोध से विदीर्ण करता है (यत्) जब (यजतः-सुत्वा)सङ्गतिकरता है अध्यात्मयाजक (गीः-दीदयत्) स्तुतियों को प्रकाशित करता है (पुरः-इयानः) मन बुद्धि चित्त अहंकार को प्राप्त होता हुआ (वर्पसा-अभिभूत्)स्वरूप से निर्मल हो जाता है ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानादि गुणों को प्राप्त हुआ ज्ञानप्रकाश से सम्पन्न स्तुतिवचनों के द्वारा परमात्मा की स्तुति करता है, तो पुनः-पुनः पालनीय शरीर के इन्द्रियसमूह को चित्तवृत्तिनिरोधरूप सुखवर्षक धर्म से क्षीण सा कर देता है, तब यह समागमकर्ता आत्मा मन बुद्धि चित अहंकार को अपने अनुकूल बना लेता है ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋजिश्वा) सरलज्ञानादिगुणप्राप्तः श्रेष्ठजनः “य ऋजीन् ज्ञानादिसरलान् गुणानश्नुते” ऋजधातोरिक् अशूङ् धातोर्ङ्वनिप्-अकारलोपश्च [ऋ० १।५२।५ दयानन्दः] (औशिजः) ज्ञानप्रकाशसम्पन्नः “औशिजः य उशिजि प्रकाशे जातः सः” [ऋ० १।१८।१ दयानन्दः] (अस्य) परमात्मनः (स्तोमेभिः) स्तुतिवचनैः (पिप्रोः) पुनः पुनः पालनीयस्य शरीरस्य-पृधातोरौणादिकः कुः प्रत्ययः श्लुवच्च (वृषभेण) सुखवर्षकधर्मेण (व्रजं दरयत्) इन्द्रियसमूहम् “व्रजं समूहम्” [ऋ० १।१०।७ दयानन्दः] वृत्तिनिरोधेन दृणाति-विदारयति (यत्) यदा (यजतः-सुत्वा) सङ्गन्ता-अध्यात्मयाजकः (गीः-दीदयत्) स्तुतीः प्रकाशयति (पुरः-इयानः) मनः-प्रभृतीनि-अन्तःकरणानि “मन एव पुरः” [काठ० १०।३।५।७] प्राप्नुवन् (वर्पसा-अभिभूत्) स्वरूपेण निर्मलो भवति ॥११॥
12 एवा महो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वा म॒हो अ॑सुर व॒क्षथा॑य वम्र॒कः प॒ड्भिरुप॑ सर्प॒दिन्द्र॑म् ।
स इ॑या॒नः क॑रति स्व॒स्तिम॑स्मा॒ इष॒मूर्जं॑ सुक्षि॒तिं विश्व॒माभाः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा म॒हो अ॑सुर व॒क्षथा॑य वम्र॒कः प॒ड्भिरुप॑ सर्प॒दिन्द्र॑म् ।
स इ॑या॒नः क॑रति स्व॒स्तिम॑स्मा॒ इष॒मूर्जं॑ सुक्षि॒तिं विश्व॒माभाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वम्रो वैखानसः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा꣡ महो꣡ असुर वक्ष꣡थाय
वम्रकः꣡ पड्भि꣡र् उ꣡प सर्पद् इ꣡न्द्रम्
स꣡ इयानः꣡ करति स्वस्ति꣡म् अस्मा
इ꣡षम् ऊ꣡र्जं सुक्षितिं꣡ वि꣡श्वम् आ꣡भाः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
asura ← ásura- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
{}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vakṣáthāya ← vakṣátha- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
paḍbhíḥ ← pád- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sarpat ← √sr̥p- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vamrakáḥ ← vamraká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
iyānáḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
karati ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svastím ← svastí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhār ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sukṣitím ← sukṣití- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ū́rjam ← ū́rj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒व । म॒हः । अ॒सु॒र॒ । व॒क्षथा॑य । व॒म्र॒कः । प॒ट्ऽभिः । उप॑ । स॒र्प॒त् । इन्द्र॑म् ।
सः । इ॒या॒नः । क॒र॒ति॒ । स्व॒स्तिम् । अ॒स्मै॒ । इष॑म् । ऊर्ज॑म् । सु॒ऽक्षि॒तिम् । विश्व॑म् । आ । अ॒भा॒रित्य॑भाः ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- asura
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- vakṣathāya ← vakṣatha
- [noun], dative, singular, masculine
- “increase; growth.”
- vamrakaḥ ← vamraka
- [noun], nominative, singular, masculine
- paḍbhir ← paḍbhiḥ ← pad
- [noun], instrumental, plural
- “foot; pad [word].”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- sarpad ← sarpat ← sṛp
- [verb], singular, Present injunctive
- “crawl; spread; wander.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- iyānaḥ ← ī ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “beg; solicit.”
- karati ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- svastim ← svasti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- ūrjaṃ ← ūrjam ← ūrj
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- sukṣitiṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣitiṃ ← kṣitim ← kṣiti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ābhāḥ ← ābhṛ ← √bhṛ
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “bring.”
सायण-भाष्यम्
अनया स्तुतिमुपसंहृत्याभिमतं वम्रकः प्रार्थयते । हे असुर बलवन्निन्द्र त्वाम् एव एवमुक्तप्रकारेण महः महतो हविषः स्तोत्रस्य वा वक्षथाय वहनाय महतः स्वर्गादेः प्रापणाय वा षड्भिः पादैः उप सर्पत् उपागमत् । सः इयानः उपागम्यमानः सन् करति करोतु स्वस्तिम् अविनाशम् अस्मै वम्रकाय । तथा इषम् अन्नम् ऊर्जं रसं सुक्षितिं सुनिवासं सम्यक् विश्वं सर्वम् आभाः आहरतु ॥ ॥ १५ ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“In this manner, O mighty (Indra), Vamraka approached Indra on foot, to bring an ample oblation. Mayhe, being approached, grant us prosperity, may he bring us food, drink, a secure dwelling and all (good things).”
Jamison Brereton
In just this way, o lord, for the increase of the great one, Little Ant [/Vamraka, the poet] on his many feet crept up to Indra.
He, being implored, will create well-being for him. Refreshment,
nourishment, a good dwelling—all that has he brought.
Griffith
So, swiftly Asura, for exaltation, hath the great Vamraka come nigh to Indra.
He will, when supplicated, bring him blessing: he hath brought all, food, strength, a happy dwelling.
Geldner
Also kroch, o Asura, Vamraka auf seinen Füßen zu Indra, um den Großen zu stärken. Er möge darum angegangen ihm Glück bescheren. Labung, Nahrung, guten Wohnsitz, alles hat er gebracht.
Grassmann
So nahte sich, o Gott, zu des grossen Kräftigung Vamraka dem Indra demüthig mit seinen Füssen; er schafft ihm herbeieilend Segen; Speise, Trank, sichere Wohnung, alles hat er ihm gebracht.
Elizarenkova
Так, о Асура, чтобы сильно укрепить (его),
Вамрака на ногах подполз к Индре.
Попрошенный (об этом), пусть он даст ему счастье!
Подкрепление, питательную силу, хорошее место для жилья – все он принес.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वम्रो वैखानसः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) इस प्रकार (महः-असुर) हे महान् प्राणप्रद परमात्मन् ! (वक्षथाय) संसार वहन करनेवाले तुझ परमात्मा के लिए-तेरीप्राप्ति के लिए (वम्रकः) यह भोगों को पुनः-पुनः वमन की भाँति ग्रहण करनेवाला जीवात्मा (पड्भिः) अध्यात्मपादों-प्रापणीययोगाङ्गोंके द्वारा (इन्द्रम्) परमात्मा के (उप सर्पत्) पास जाता है (सः) वह परमात्मा (इयानः) प्राप्त होता हुआ (अस्मै) इस आत्मसमर्पी जीवात्मा के लिए (स्वस्तिम्) कल्याण को (इषम्) अन्न को (ऊर्जम्) रस को (सुक्षितिम्) उत्तम निवास को (करति) अपने आधार पर सम्पादित करता है (विश्वम्) सर्व वस्तुमात्र को (आभाः) भलीभाँति देता है ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भोगों को पुनः-पुनः भोगनेवाला जीवात्मा योगाङ्गों के द्वारा परमात्मा की ओर जाता है, परमात्मा इसे प्राप्त होता हुआ इसके लिये अन्न, रस, निवास और कल्याण तथा सब वस्तु अपने व्यापार पर देता है, इसकी पूर्ण तृप्ति करता है ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) एवं (महः-असुर) हे महन् प्राणदातः ! परमात्मन् ! (वक्षथाय) संसारस्य वहनकर्त्रे त्वत्प्राप्तये (वम्रकः) अयं भोगान् पुनः पुनर्वमनवद् ग्रहणकर्त्ता (पड्भिः-इन्द्रम्-उप सर्पत्) पादक्रमैरिवाध्यात्मपादैर्प्रापणैरङ्गैः-योगाङ्गैः परमात्मानमुपगच्छति (सः-इयानः) स परमात्मा प्राप्यमाणः (अस्मै) अस्मै-आत्मसमर्पिणे जीवात्मने (स्वस्तिम्-इषम्-ऊर्जं सुक्षितिं करति) कल्याणमन्नं रसं सुनिवासं स्वाधारे करोति सम्पादयति। “उ स्थाने शप् व्यत्ययेन” (विश्वम्-आभाः) सर्वं वस्तु खल्वाभरति ददाति ॥१२॥