सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘महि’ इति पञ्चदशर्चं तृतीयं सूक्तम् । तान्वो नाम पृथोः पुत्र ऋषिः । द्वितीयातृतीये त्रयोदशी चेति तिस्रोऽनुष्टुभः। नवम्यक्षरसंख्यया पङ्क्तिर्न पादैः । एकादशी न्यङ्कुसारिण्यष्टकद्वादशकद्व्यष्टकवती । पञ्चदशी पुरस्ताद्बृहत्याद्यद्वादशकत्र्यष्टका । शिष्टा नव प्रस्तारपङ्क्तिच्छन्दस्काः । आद्यौ जागतौ द्वौ गायत्रौ सा प्रस्तारपङ्तिःिष । विश्वे देवा देवता। तथा चानुक्रान्तं - महि तान्वः पार्थः प्रस्तारपाङ्क्तं पुरस्ताद्बृहत्यन्तं त्रयोदश्युपाद्ये चानुष्टुभो नवम्यक्षरैः पङ्क्तिरेकादशी न्यङ्कुसारिणी’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
93 (919)
All Gods
Tānva Pārtha
15 verses: prastārapaṅkti, except anuṣṭubh 2–3, 13, paṅkti? 9, nyaṅkusāriṇī 11, purastādbr̥hatī 15 [per Anukramaṇī]
Even more so than the previous hymn, X.92, this hymn to the All Gods poses more challenges to the interpreter than it yields rewards. This opinion seems to be almost universally shared (see, e.g., Geldner, Renou, Gonda [1975: 212]), and it is generally agreed that some of the problems may be due to faulty transmission.
The poem is composed in a variety of meters, with verses of mixed twelve/ eleven- and eight-syllable pādas, at least in principle—though often these pādas do not conform, by syllable count, caesura, or cadence quantities, to their models. (On the meter see Oldenberg 1888: 101, 117.) The syntax of the hymn is also quite sketchy, with many verbs missing and with nominal forms often apparently merely juxtaposed rather than being linked by normal case relations, and the identity of the referents in many verses is obscure.
The reasons for the choice of the gods honored and their sequence are also not clear. The hymn begins with a verse to Heaven and Earth, who recur in verse 10. Verses 2–3 treat the gods in general, while verse 4 begins to name names, starting with the Ādityas. The next three verses (5–7) form a relatively well-organized unit, with a focus on the Aśvins and a shared opening (utá naḥ “and us”). The end of verse 7 provides a transition to verse 8, with the R̥bhus and their master, Indra, who also appears in verses 9 and 11. The poet summarizes his poem in verse 12 (with more pride than we would perhaps allow him). Verses 13–15 constitute a dānastuti, mentioning a number of patrons. Note that the name that the Anukramaṇī supplies for the poet has simply been extracted from the name(s) of one or more patrons in verse 15.
01 महि द्यावापृथिवी - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
महि॑ द्यावापृथिवी भूतमु॒र्वी नारी॑ य॒ह्वी न रोद॑सी॒ सदं॑ नः ।
तेभि॑र्नः पातं॒ सह्य॑स ए॒भिर्नः॑ पातं शू॒षणि॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
महि॑ द्यावापृथिवी भूतमु॒र्वी नारी॑ य॒ह्वी न रोद॑सी॒ सदं॑ नः ।
तेभि॑र्नः पातं॒ सह्य॑स ए॒भिर्नः॑ पातं शू॒षणि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
म꣡हि द्यावापृथिवी भूतम् उर्वी꣡
ना꣡री यह्वी꣡ न꣡ रो꣡दसी स꣡दं नः
ते꣡भिर् नः पातं स꣡ह्यस
एभि꣡र् नः पातं शूष꣡णि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
bhūtam ← √bhū- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
dyāvāpr̥thivī ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
urvī́ ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ná ← ná (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nā́rī ← nā́rī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sádam ← sádam (invariable)
{}
yahvī́ ← yahvī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pātam ← √pā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sáhyasaḥ ← sáhyaṁs- (nominal stem)
{case:ABL, number:SG}
tébhiḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pātam ← √pā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śūṣáṇi ← √śū- 1 (root)
{case:LOC, number:SG}
पद-पाठः
महि॑ । द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑ । भू॒त॒म् । उ॒र्वी इति॑ । नारी॒ इति॑ । य॒ह्वी इति॑ । न । रोद॑सी॒ इति॑ । सद॑म् । नः॒ ।
तेभिः॑ । नः॒ । पा॒त॒म् । सह्य॑सः । ए॒भिः । नः॒ । पा॒त॒म् । शू॒षणि॑ ॥
Hellwig Grammar
- mahi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “great; firm.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- bhūtam ← bhū
- [verb], dual, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- urvī ← uru
- [noun], nominative, dual, feminine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- nārī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “woman; wife; female.”
- yahvī ← yahu
- [noun], nominative, dual, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rodasī ← rodas
- [noun], nominative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- sadaṃ ← sadam
- [adverb]
- “always.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- tebhir ← tebhiḥ ← tad
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pātaṃ ← pātam ← pā
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; govern.”
- sahyasa ← sahyasaḥ ← sahyas
- [noun], ablative, singular, masculine
- ebhir ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pātaṃ ← pātam ← pā
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; govern.”
- śūṣaṇi ← śvi
- [verb noun]
- “swell; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे द्यावापृथिवी द्यावापृथिव्यौ युवा महि अत्यन्तं यथा भवति तथा उर्वी विस्तीर्णे भूतं भवतम् । किंच यह्वी महत्यौ रोदसी द्यावापृथिव्यौ नारी न स्त्रियाविव नः अस्माकं सदं सदा भवतम् । किंच युवां शूषणि नः अस्माकं शत्रुबले युष्मदीयैः एभिः पालनैः पातं रक्षतम् । किंच युष्मदीयैः तेभिः तैः पालनैः नः अस्माकं सह्यसः अतिशयेनास्मानभिभवितुः शत्रोरपि पातं रक्षतम् ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and earth, be great and spacious; mighty Rodasī, be ever with us like wives; with these (yourprotections), protect us from (the foe who is) stronger (than we), with these protect us in the might (of ourenemies).”
Jamison Brereton
Become greatly wide, o Heaven and Earth; the two world-halves are always like exuberant young women for us.
With these (gods?) protect us from one more powerful; with them protect us when (he is) swollen with strength.
Griffith
MIGHTY are ye, and far-extended, Heaven and Earth: both Worlds are evermore to us like two young Dames.
Guard us thereby from stronger foe; guard us hereby to give us strength.
Geldner
Seid recht weit, Himmel und Erde! Immer erscheinen uns die beiden Rodasi wie zwei jüngste Frauen. Mit diesen schützet uns vor einem Gewaltigeren, mit ihnen schützet uns, um überlegen zu sein!
Grassmann
O Himmel und Erde, seid uns weit ausgedehnt, o ihr Welten beide, stets wie zwei rastlose Weiber; mit diesen [Helfern] schützt uns vor dem stärkeren, mit diesen schützt uns in unserm Machtbesitz.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- विराड्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्तमेंअध्यापकउपदेशकों से ज्ञानग्रहण करना, परमात्मा की उपासना, अग्निहोत्र स्वास्थ्यलाभ के लिये करना चाहिये, इत्यादि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावापृथिवी महि)यज्ञ करने से आकाश भूमि महत्त्वपूर्ण हो जाते हैं, आकाश मेघ से पूर्ण और भूमि वृष्टिरूप यज्ञफल द्वारा धान्यपूर्ण हो जाती है, अतः (उर्वी नारी) अपने-अपने रूप से विस्तृत होते हुए प्राणियों के जीवन के नेता-ले जानेवाले हो जाते हैं (यह्वी रोदसी) नदियों के समान विश्व का रोधन करनेवाले (नः सदम्) हमारे लिये सदा सुखवाहक हों (तेभिः-नः पातम्) उन अपने-अपने पालक पदार्थों, मेघों और अन्नादि के द्वारा हमारी रक्षा करें (शूषणि) उत्पन्न हुए संसार में (नः-एभिः सह्यसः पातम्) हमारी इन पालक पदार्थों से अत्यन्त बाधित करनेवाले रोग आदि से रक्षा करें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ द्वारा आकाश से मेघ बरसता है और भूमि अन्नादि से पूर्ण हो जाती है,जो कि प्राणियों के जीवन के लिये निर्वाहक है। यज्ञ संसार में पीड़ा देनेवाले रोग आदि से भी रक्षा करते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अस्मिन् सूक्तेऽध्यापकोपदेशकाभ्यां ज्ञानं ग्राह्यं परमात्मन उपासना च कार्या, अग्निहोत्रं च स्वास्थ्यलाभाय कर्तव्यमित्यादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावापृथिवी महि) यज्ञकरणात्-आकाशभूमी महत्त्वपूर्णे “द्यावापृथिवी आकाशभूमी” [यजु० १५।५७ दयानन्दः] (भूतम्) भवतः यज्ञादाकाशो मेघपूर्णो भवति भूमिश्च वृष्टिरूपयज्ञफलेन शस्यपूर्णा भवति, तस्मात् (उर्वी नारी) स्वस्वरूपतो विस्तृते सत्यौ प्राणिनां जीवनस्य नेत्र्यौ च स्तः (यह्वी रोदसी) रोधसी “रोदसी रोधसी” [निरु० ६।१] “रोधः कूलं निरुणद्धि स्रोतः” [निरु० ६।१] तद्वत्यौ नद्याविव “यह्व्यो नद्यः” [निघ० १।१३] (नः सदम्) अस्मभ्यं सुखं वाहिन्यौ सदा भवतः (तेभिः-नः पातम्) तैः-स्वस्वपालकपदार्थैर्मेघैरन्नादिभिश्च सदाऽस्मान् रक्षतः (शूषणि) उत्पन्ने संसारे “शूष प्रसवे” [भ्वादि०] ततः कनिन् औणादिकः “पूषन् इति यथा शूषन् शब्दसाम्यात्” (नः-एभिः सह्यसः-पातम्) अस्मान् एतैः पालकपदार्थैः-अत्यन्ताभिभावितू रोगादेः-पातः ॥१॥
02 यज्ञेयज्ञे स - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒ज्ञेय॑ज्ञे॒ स मर्त्यो॑ दे॒वान्त्स॑पर्यति ।
यः सु॒म्नैर्दी॑र्घ॒श्रुत्त॑म आ॒विवा॑सत्येनान् ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒ज्ञेय॑ज्ञे॒ स मर्त्यो॑ दे॒वान्त्स॑पर्यति ।
यः सु॒म्नैर्दी॑र्घ॒श्रुत्त॑म आ॒विवा॑सत्येनान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
यज्ञे꣡-यज्ञे स꣡ म꣡र्तियो
देवा꣡न् सपर्यति
यः꣡ सुम्नइ꣡र् दीर्घश्रु꣡त्तम
आवि꣡वासति एनान्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñé-yajñe ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
saparyati ← √sapary- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dīrghaśrúttamaḥ ← dīrghaśrúttama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sumnaíḥ ← sumná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āvívāsati ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
enān ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
य॒ज्ञेऽय॑ज्ञे । सः । मर्त्यः॑ । दे॒वान् । स॒प॒र्य॒ति॒ ।
यः । सु॒म्नैः । दी॒र्घ॒श्रुत्ऽत॑मः । आ॒ऽविवा॑साति । ए॒ना॒न् ॥
Hellwig Grammar
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- martyo ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- saparyati ← sapary
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sumnair ← sumnaiḥ ← sumna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- dīrghaśruttama ← dīrghaśruttamaḥ ← dīrghaśruttama
- [noun], nominative, singular, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vivāsaty ← vivāsati ← vivās ← √van
- [verb], singular, Present indikative
- “invite; endeavor; try for.”
- enān ← enad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
सायण-भाष्यम्
स मर्त्यः मनुष्यः यज्ञेयज्ञे सर्वेषु यज्ञेषु देवान् सर्वान् सपर्यति परिचरति यः दीर्घश्रुत्तमः अतिशयेन दीर्घस्य बहोः शास्त्रस्य श्रोता यो मनुष्यः सुम्नैः सुखकरैर्हविर्भिः एनान् देवान् आविवासाति परिचरति । असुखकरैर्हविर्भिः कृतमपि कर्म समर्थं न भवतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“That man plural ases the gods at every sacrifice who, being most versed in protracted texts, worshipsthem with gratifying (oblations).”
Jamison Brereton
At every sacrifice that mortal honors the gods
who, of longest fame, seeks to entice them here with benevolent
thoughts.
Griffith
In each succeeding sacrifice that mortal honoureth the Gods,
He who, most widely known and famed for happiness, invitetb them.
Geldner
Bei jedem Opfer hält der Sterbliche die Götter in Ehren, der recht weithin vernehmbar mit freundlichen Worten sie herbitten soll.
Grassmann
Bei jedem Opfer verehrt derjenige Sterbliche die Götter, welcher, am weitesten sich hören lassend, sie durch Preislieder herbeilockt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- भुरिगार्च्यनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञे यज्ञे)प्रत्येक यज्ञ में (सः-मर्त्यः) वह जो मनुष्य (देवान् सपर्यति) वायु आदि दिव्य पदार्थों को परिष्कृत करता है, स्वानुकूल बनाता है (यः) जो (दीर्घश्रुत्तमः) बहुत काल तक अत्यन्त शास्त्र श्रवण करनेवाला है, वह(सुम्नैः)सुखों से सम्पन्न होता है (एनान्-आविवासति) इन देवों को भलीभाँति परिपूर्णरूप से उपयुक्त बनाता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ के द्वारा वायु आदि देवों को संस्कृत करनेवाला मनुष्य सुखों से पूर्ण हो जाता है,इसलिए उन देवों को उपयोगी बना लेता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञे यज्ञे) प्रत्येकस्मिन् यज्ञे (सः-मर्त्यः-देवान् सपर्यति) स हि मनुष्यो दिव्यान् वाय्वादीन् पदार्थान् परिचरति स्वानुकूली करोति (यः) यः खलु (दीर्घश्रुत्तमः) दीर्घकालातिशयितशास्त्रश्रवणकृत् (सुम्नैः) सुखैः सम्पन्नो भवति (एनान्-आविवासति) एतान् समन्तात् परिचरति परित-उपयुक्तान् करोति ॥२॥
03 विश्वेषामिरज्यवो देवानाम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विश्वे॑षामिरज्यवो दे॒वानां॒ वार्म॒हः ।
विश्वे॒ हि वि॒श्वम॑हसो॒ विश्वे॑ य॒ज्ञेषु॑ य॒ज्ञियाः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
विश्वे॑षामिरज्यवो दे॒वानां॒ वार्म॒हः ।
विश्वे॒ हि वि॒श्वम॑हसो॒ विश्वे॑ य॒ज्ञेषु॑ य॒ज्ञियाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वि꣡श्वेषाम् इरज्यवो
देवा꣡नां वा꣡र् महः꣡
वि꣡श्वे हि꣡ विश्व꣡महसो
वि꣡श्वे यज्ञे꣡षु यज्ञि꣡याः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
irajyavaḥ ← irajyu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
víśveṣām ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
maháḥ ← mahás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā́r ← vā́r- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
viśvámahasaḥ ← viśvámahas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yajñíyāḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
विश्वे॑षाम् । इ॒र॒ज्य॒वः॒ । दे॒वाना॑म् । वाः । म॒हः ।
विश्वे॑ । हि । वि॒श्वऽम॑हसः । विश्वे॑ । य॒ज्ञेषु॑ । य॒ज्ञियाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- viśveṣām ← viśva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- irajyavo ← irajyavaḥ ← irajyu
- [noun], vocative, plural, masculine
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vār
- [noun], nominative, singular, masculine
- mahaḥ ← maha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “great; abundant.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- viśvamahaso ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvamahaso ← mahasaḥ ← mahas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “greatness; festival; glory; reward; gladness.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñiyāḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
सायण-भाष्यम्
हे विश्वेषामिरज्यवः भुवनानामीश्वराः देवानां द्योतनादिगुणयुक्तानां भवतां महः महत् वाः वरणीयं धनं विद्यत इति शेषः । तदस्मभ्यं दत्तेति भावः । किंच विश्वे सर्वे यूयं विश्वमहसः व्याप्ततेजस्काः । किंच विश्वे यूयं यज्ञेषु यज्ञियाः यष्टव्याः ॥
Wilson
English translation:
“Lords of all worlds, (give us) the abundant wealth of the gods; for (you) all are endowed with greatglory (you) all are to be worshipped at the sacrifices.”
Jamison Brereton
O you who have control over them all, the shield of the gods is mighty, for they all possess all might; all are worthy of the sacrifice at the
sacrifices.
Griffith
Ye who are Rulers over all, great is your sovran power as Gods.
Ye all possess all majesty: all must be served in sacrifice.
Geldner
Aller Götter Schutz ist großartig, ihr Gebieter, denn alle sind allherrlich, alle sind bei den Opfern opferwürdig.
Grassmann
Aller Götter Schutz, o Opferbereiter, ist gross; denn sie alle sind allgewaltig, alle bei den Opfern opferwerth.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- पादनिचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वेषाम्)सबके (इरज्यवः) स्वामिभूत दिव्य जनो ! या दिव्यपदार्थो ! (देवानाम्)तुमदेवों का (महः-वाः) महान् वरने योग्य ज्ञान है (विश्वे हि) सब ही (विश्वमहसः) सब महत्त्ववाले (यज्ञेषु यज्ञियाः) यज्ञप्रसङ्गों में सत्करणीय हो ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऊँचे विद्वानों और दिव्य पदार्थों में बहुत गुण होते हैं,उनसे लाभ लेना चाहिये ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वेषाम्-इरज्यवः) सर्वेषां खल्वीश्वराः स्थ “इरज्यति ऐश्वर्यकर्मा” [निघ० ३।२१] (देवानां महः-वाः) युष्माकं देवानां महद् वरणीयं ज्ञानमस्ति (विश्वे हि विश्वमहसः) सर्वे हि सर्वमहत्त्ववन्तः (यज्ञेषु यज्ञियाः) यज्ञप्रसङ्गेषु सत्करणीयाः स्थ ॥३॥
04 ते घा - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते घा॒ राजा॑नो अ॒मृत॑स्य म॒न्द्रा अ॑र्य॒मा मि॒त्रो वरु॑णः॒ परि॑ज्मा ।
कद्रु॒द्रो नृ॒णां स्तु॒तो म॒रुतः॑ पू॒षणो॒ भगः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते घा॒ राजा॑नो अ॒मृत॑स्य म॒न्द्रा अ॑र्य॒मा मि॒त्रो वरु॑णः॒ परि॑ज्मा ।
कद्रु॒द्रो नृ॒णां स्तु॒तो म॒रुतः॑ पू॒षणो॒ भगः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
ते꣡ घा रा꣡जानो अमृ꣡तस्य मन्द्रा꣡
अर्यमा꣡ मित्रो꣡ व꣡रुणः प꣡रिज्मा
क꣡द् रुद्रो꣡ नॄणां᳐꣡+ स्तुतो꣡
मरु꣡तः पूष꣡णो भ꣡गः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; repeated line
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
amŕ̥tasya ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
gha ← gha (invariable)
{}
mandrā́ḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́jānaḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
párijmā ← párijman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
rudráḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stutáḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pūṣáṇaḥ ← pūṣáṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ते । घ॒ । राजा॑नः । अ॒मृत॑स्य । म॒न्द्राः । अ॒र्य॒मा । मि॒त्रः । वरु॑णः । परि॑ऽज्मा ।
कत् । रु॒द्रः । नृ॒णाम् । स्तु॒तः । म॒रुतः॑ । पू॒षणः॑ । भगः॑ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- rājāno ← rājānaḥ ← rājan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- amṛtasya ← amṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “amṛta; immortality; vatsanābha; ambrosia; mercury; medicine; vighasa; calcium hydroxide.”
- mandrā ← mandrāḥ ← mandra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- parijmā ← parijman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “encompassing(a).”
- kad
- [adverb]
- rudro ← rudraḥ ← rudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- nṛṇāṃ ← nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- stuto ← stutaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- pūṣaṇo ← pūṣaṇaḥ ← pūṣaṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Pushan; sun.”
- bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
सायण-भाष्यम्
अर्यमा देवः मित्रः च परिज्मा सर्वतोगामी सर्वत्राप्रतिहतगतिः वरुणः अन्यो देवजनश्चर्त्विग्भिः स्तुतः रुद्रः च पूषणः सर्वस्य पोषयितारो मरुतः च भगः च एते देवाः मन्द्राः सर्वैः स्तुत्याः सन्तः नृणां मनुष्याणां कत् सुखं प्रयच्छतेति शेषः । ते सर्वे अमृतस्य अमृतसदृशस्य हविषः राजानः घ ईश्वराः खलु ॥
Wilson
English translation:
“They are the lords of the ambrosia, adorable, Aryaman, Mitra, the circumambient Varuṇa, Rudra, whois hymned by the priests, the Maruts, Pūṣan, Bhaga.”
Jamison Brereton
The kings of immortality are gladdening: Aryaman, Mitra, Varuṇa, and the Earth-Encircler [=Wind?]—
and what about Rudra praised of men?—the Maruts, Pūṣan, Bhaga.
Griffith
These are the joyous Kings of Immortality, Parijman, Mitra, Aryaman, and Varuna.
What else is Rudra, praised of men? the Maruts, Bhaga, Pusana?
Geldner
Sie, die Könige der Unsterblichkeit, sind beliebt: Aryaman, Mitra, Varuna, der Umherfahrende. Doch wohl auch Rudra, der Gelobte der Männer, die Marut, Pusan, Bhaga?
Grassmann
Diese sind erfreuende Könige des Reiches der Unsterblichen: Arjaman, Mitra, Varuna, der Umwandler; sind es nicht auch Rudra, der von den Männern gerühmte, die Maruts, Puschana und Bhaga?
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- पादनिचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते घ मन्द्राः) वे स्तुति करनेवाले (अमृतस्य राजानः) अनश्वरसुख ज्ञान के स्वामी होते हैं, कौन? सो कहते हैं-(अर्यमा) ज्ञानदाता (मित्रः) सत्कर्म में प्रेरक (वरुणः) दुःखनिवारक (परिज्मा) परिव्राट् संन्यासी (नृणां कत् स्तुतः रुद्रः) मनुष्यों में प्रशंसित कोई वक्ता (पूषणः) पोषण करनेवाले (मरुतः) विद्वान् जन (भगः) सौभाग्यवान्॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - संसार में जो ज्ञानदाता प्रेरक दुःखनिवारक संन्यासी, वक्ता, पोषक, विद्वान्, सौभाग्यवान् जन परमात्मा की स्तुति कर अनश्वर सुखज्ञान के स्वामी बनते हैं, वे धन्य हैं ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते घ मन्द्राः) ते खलु स्तोतारः (अमृतस्य राजानः) अनश्वरसुखज्ञानस्य स्वामिनो भवन्ति, के ते-इत्युच्यते (अर्यमा) ज्ञानदाता (मित्रः) सत्कर्मणि प्रेरकः (वरुणः) दुःखनिवारकः (परिज्मा) परिव्राट् (नृणां कत्-स्तुतः-रुद्रः) मनुष्याणां मध्ये प्रशंसितः कश्चित् वक्ता (पूषणः-मरुतः-भगः) पोषयितारो विद्वांसो भगवन्तः “भजतीति भग् क्विपि बहुवचने भगः” ॥४॥
05 उत नो - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त नो॒ नक्त॑म॒पां वृ॑षण्वसू॒ सूर्या॒मासा॒ सद॑नाय सध॒न्या॑ ।
सचा॒ यत्साद्ये॑षा॒महि॑र्बु॒ध्नेषु॑ बु॒ध्न्यः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त नो॒ नक्त॑म॒पां वृ॑षण्वसू॒ सूर्या॒मासा॒ सद॑नाय सध॒न्या॑ ।
सचा॒ यत्साद्ये॑षा॒महि॑र्बु॒ध्नेषु॑ बु॒ध्न्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
उत꣡ नो न꣡क्तम् अपां᳐꣡ वृषण्वसू
सू꣡र्यामा꣡सा स꣡दनाय सधनि꣡या
स꣡चा य꣡त् सा꣡दि एषा᳐म्
अ꣡हिर् बुध्ने꣡षु बुध्नि꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
náktam ← nákt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
vr̥ṣaṇvasū ← vŕ̥ṣaṇvasu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sádanāya ← sádana- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sadhanyā̀ ← sadhanī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sū́ryāmā́sā ← sū́ryāmā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sácā ← sácā (invariable)
{}
sā́di ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:PASS}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
budhnéṣu ← budhná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
budhnyàḥ ← budhnyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । नः॒ । नक्त॑म् । अ॒पाम् । वृ॒ष॒ण्व॒सू॒ इति॑ वृषण्ऽवसू । सूर्या॒मासा॑ । सद॑नाय । स॒ऽध॒न्या॑ ।
सचा॑ । यत् । सादि॑ । ए॒षा॒म् । अहिः॑ । बु॒ध्नेषु॑ । बु॒ध्न्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- naktam ← nakta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “night; night.”
- apāṃ ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vṛṣaṇvasū ← vṛṣaṇvasu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “affluent.”
- sūryāmāsā ← sūryāmāsa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “moon.”
- sadanāya ← sadana
- [noun], dative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- sadhanyā ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sadhanyā ← dhanyā ← dhanya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “fortunate; auspicious; affluent.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sādy ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ahir ← ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- budhneṣu ← budhna
- [noun], locative, plural, masculine
- “bottom; bottom; base.”
- budhnyaḥ ← budhnya
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे वृषण्वसू वर्षणधनावश्विनौ युवाम् अपाम् उदकानां संबन्धिनौ सधन्या सधन्यौ समानधनौ सूर्यमासा सूर्याचन्द्रमसौ बुध्नेषु अन्तरिक्षेषु निवासस्थानेषु मेघेषु यत् यः अहिर्बुध्न्यः देवः सादि सीदति तिष्ठति एषाम् एभिः सचा सह युवां नक्तं रात्रावहनि चोरुष्यतमिति वक्ष्यमाणेन संबन्धः ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“And (you two Aśvins) showering wealth, (you) sun and moon, (lords) of the waters, equally rich,(come) by night to our abode, when Ahirbudhnya sits down in their company in the firmamental (clouds).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
WhenAhirbudhnya: yad = who, referring to Ahirbudhnya
Jamison Brereton
And for us by night (and by day), o you two of bullish goods [=Aśvins], the Sun and Moon are our joint guides toward the seat of the waters, when in company with them Ahi Budhnya [/the Serpent of the Deep] has been set in the depths.
Griffith
Come also to our dwelling, Lords of ample wealth, common partakers of our waters, Sun and Moon,
When the great Dragon of the Deep hath settled down upon their floors.
Geldner
Und bringet uns, ihr beiden Schatzreichen, den Apam Napat, Sonne und Mond als Teilhaber zum Niedersitzen, daß in ihrer Gesellschaft sich der Drache der Tiefe in den Tiefen setzen möge.
Grassmann
Und naht euch ihr beiden stierkräftigen Gefährten, Sonne und Mond dem Sitze unserer Gewässer [der Somatränke], wenn sich zugleich in ihrem Boden der Drache des Wolkenbodens niedergelassen hat.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- भुरिगार्चीपङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अपाम्)आप्त जनों या प्राणों के (वृषण्वसू) स्वयं सुखवर्षक और बसानेवाले (सधन्या) समान ज्ञानधनवाले (सूर्यामासा) सूर्य और चन्द्रमा के समान (उत नक्तम्) रात्रि में भी दिन में भी-दिनरात में (नः) हमारे स्वज्ञानप्रकाशक द्वारा रक्षक विद्वान् अध्यापक और उपदेशक (सदनाय) सदन में-घर में (एषां बुध्नेषु) इन विद्वानों के बोधस्थानों में (अहिः-बुध्न्यः) आनेवाला बोध करानेयोग्य जन (यत् सचा सादि) जो शीघ्र बैठे ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानधनवाले अध्यापक और उपदेशक विद्वानों के बोधस्थानों में जो रहते हैं, वे सुख के वर्षक और बसानेवाले दिनरात प्राप्त होते रहें, बोध देने योग्य पात्र को बोध देते रहें ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अपां वृषण्वसू) आप्तजनानां प्राणानां वा स्वयं सुखवर्षकौ वासयितारौ च “वृषण्यवसू वर्षकौ वसन्तौ च” [यजु० ११।१३ दयानन्दः] (सधन्या) समानज्ञानधनवन्तौ (सूर्यामासा) सूर्यचन्द्रमसाविव (उत नक्तम्) अहोरात्रयोर्ज्ञानप्रकाशेन (नः) अस्माकं रक्षकौ विद्वांसावध्यापकोपदेशकौ (सदनाय) सदने “सप्तम्यर्थे चतुर्थी व्यत्ययेन” सीदतमति शेषः (एषां बुध्नेषु) एषां बोधस्थानेषु (अहिः-बुध्न्यः) आगन्ता “अहिरयनात्” [निरु० २।१७] बोद्धव्यो जनः (सचा यत् सादि) यत् सद्यः सीदेत् ॥५॥
06 उत नो - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त नो॑ दे॒वाव॒श्विना॑ शु॒भस्पती॒ धाम॑भिर्मि॒त्रावरु॑णा उरुष्यताम् ।
म॒हः स रा॒य एष॒तेऽति॒ धन्वे॑व दुरि॒ता ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त नो॑ दे॒वाव॒श्विना॑ शु॒भस्पती॒ धाम॑भिर्मि॒त्रावरु॑णा उरुष्यताम् ।
म॒हः स रा॒य एष॒तेऽति॒ धन्वे॑व दुरि॒ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
उत꣡ नो देवा꣡व् अश्वि꣡ना शुभ꣡स् प꣡ती
धा꣡मभिर् मित्रा꣡व꣡रुणा उरुष्यताम्
महः꣡ स꣡ राय꣡ ए꣡षते
अ꣡ति ध꣡न्वेव दुरिता꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
devaú ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pátī ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śubháḥ ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
dhā́mabhiḥ ← dhā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
mitrā́váruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
uruṣyatām ← √uruṣy- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
īṣate ← √īṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áti ← áti (invariable)
{}
dhánva ← dhánvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
duritā́ ← duritá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
पद-पाठः
उ॒त । नः॒ । दे॒वौ । अ॒श्विना॑ । शु॒भः । पती॒ इति॑ । धाम॑ऽभिः । मि॒त्रावरु॑णौ । उ॒रु॒ष्य॒ता॒म् ।
म॒हः । सः । रा॒यः । आ । ई॒ष॒ते॒ । अति॑ । धन्व॑ऽइव । दुः॒ऽइ॒ता ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- devāv ← devau ← deva
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- śubhas ← śubhaḥ ← śubh
- [noun], genitive, singular, feminine
- patī ← pati
- [noun], nominative, dual, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- dhāmabhir ← dhāmabhiḥ ← dhāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- uruṣyatām ← uruṣy
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; help.”
- mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rāya ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- eṣate ← iṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- ’ti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dhanveva ← dhanva ← dhanvan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bow; desert; steppe; barren.”
- dhanveva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- duritā ← durita
- [noun], accusative, plural, neuter
- “danger; sin; difficulty; difficulty; evil.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च शुभस्पती शुभस्योदकस्य पती अश्विना अश्विनौ देवौ नः अस्मान् धामभिः आत्मीयैः शरीरैः उरुष्यतां रक्षताम् । किंच मित्रावरुणौ आत्मीयैः शरीरैरुरुष्यतां रक्षताम् । यं यजमानं पुरुषममी देवा रक्षन्ति सः महः महान्ति रायः धनानि एषते आभिमुख्येन गच्छति प्राप्नोति । किंच दुरिता दुरितानि शीघ्रम् अति अतिगन्तातिक्रान्ता च भवति । तत्र दृष्टान्तः । धन्वेव । यथा पथिको निरुदकान् देशानतिक्रामति तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“And may the divine Aśvins, the lords of pure (water), and Mitra and Varuṇa protect us with theirbodies; he (whom they protect) acquires ample riches, (and passes) through misfortunes as (a traveller through)a desert.”
Jamison Brereton
And for us let the two gods, the Aśvins, lords of beauty, let Mitra and Varuṇa make broad space through their domains.
He hastens toward great riches, across difficulties as if across wastelands.
Griffith
And let the Asvins, Lords of splendour, set us free,- both Gods, and, with their Laws, Mitra and Varuna.
Through woes, as over desert lands, he speeds to ample opulence.
Geldner
Und die beiden Götter Asvin, die Herren der Schönheit, Mitra und Varuna sollen in Person uns schützen. Zu großen Reichtümern kommt er, an den Fährlichkeiten vorüber wie der Reisende an den wüsten Strecken.
Grassmann
Und die beiden Götter, die Açvinen, die Herrn des Glanzes und Mitra und Varuna mit ihren Scharen mögen uns hülfreich sein; zu grossem Reichthum dringt der [, dem sie helfen,] hin und durch Gefahren wie durch wüste Lande.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) और (शुभस्पती) कल्याण के पालक (मित्रावरुणौ) शुभ कर्म में प्रेरक और स्वस्नेह में वरनेवाले (अश्विना) अध्यापक और उपदेशक (देवौ) दोनों विद्वान् (धामभिः) अपने-अपने विद्याङ्गों-विद्याविभागों के द्वारा (नः-उरुष्यताम्) हमारी रक्षा करें (सः) वह तुम्हारे द्वारा रक्षित मनुष्य (महः-रायः) महान् धनों को (एषते) प्राप्त करता है (धन्व-इव दुरिता-अति) मरुस्थलों की भाँतिदुःखों को लाँघ जाता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कल्याणचिन्तक उत्तम प्रेरक और स्नेह में वरनेवाले अध्यापक और उपदेशक अपने-अपने विद्याङ्गों के द्वारा मनुष्यों की रक्षा करते हैं, जो उनकीसङ्गतिमें आता है, वह महान् धनों से सम्पन्न हो जाता है औरदुःखों को तर जाता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि च (शुभस्पती) कल्याणस्य पालकौ (मित्रावरुणौ) प्रेरकवरयितारौ (अश्विना) अध्यापकोपदेशकौ “अश्विना अध्यापकोपदेशकौ” [ऋ० ५।७८।३ दयानन्दः] (देवौ) विद्वांसौ (धामभिः) स्वस्वविद्याङ्गैः “अङ्गानि वै धामानि” [का०श० ४।३।४।११] (नः-उरुष्यताम्) अस्मान् रक्षताम् “उरुष्यति रक्षाकर्मा” [निरु० ५।२३] (सः-महः-रायः-एषते) स युवाभ्यां रक्षितो जनो महान्ति धनानि प्राप्नोति, अथ च (धन्व-इव दुरिता-अति) मरुस्थलानीव “धन्वानि-अविद्यमानोदकादिदेशान्” [ऋ० ५।८३।१० दयानन्दः] दुःखानि अतिक्रामति ॥६॥
07 उत नो - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त नो॑ रु॒द्रा चि॑न्मृळताम॒श्विना॒ विश्वे॑ दे॒वासो॒ रथ॒स्पति॒र्भगः॑ ।
ऋ॒भुर्वाज॑ ऋभुक्षणः॒ परि॑ज्मा विश्ववेदसः ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त नो॑ रु॒द्रा चि॑न्मृळताम॒श्विना॒ विश्वे॑ दे॒वासो॒ रथ॒स्पति॒र्भगः॑ ।
ऋ॒भुर्वाज॑ ऋभुक्षणः॒ परि॑ज्मा विश्ववेदसः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
उत꣡ नो रुद्रा꣡ चिन् मॄळताम्+ अश्वि꣡ना
वि꣡श्वे देवा꣡सो र꣡थस्प꣡तिर् भ꣡गः
ऋभु꣡र् वा꣡ज ऋभुक्षणः
प꣡रिज्मा विश्ववेदसः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
cit ← cit (invariable)
{}
mr̥ḷatām ← √mr̥ḍ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rudrā́ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
utá ← utá (invariable)
{}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ráthaspátiḥ ← ráthaspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣaṇaḥ ← r̥bhukṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
párijmā ← párijman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvavedasaḥ ← viśvávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
उ॒त । नः॒ । रु॒द्रा । चि॒त् । मृ॒ळ॒ता॒म् । अ॒श्विना॑ । विश्वे॑ । दे॒वासः॑ । रथः॒पतिः॑ । भगः॑ ।
ऋ॒भुः । वाजः॑ । ऋ॒भु॒क्ष॒णः॒ । परि॑ऽज्मा । वि॒श्व॒ऽवे॒द॒सः॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rudrā ← rudra
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- cin ← cit
- [noun], nominative, singular, masculine
- mṛḍatām ← mṛḍ
- [verb], dual, Present imperative
- “pardon.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- rathaspatir ← rathaspatiḥ ← rathaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Rathaspati.”
- bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- vāja ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ṛbhukṣaṇaḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Indra.”
- parijmā ← parijman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “encompassing(a).”
- viśvavedasaḥ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavedasaḥ ← vedasaḥ ← vedas
- [noun], vocative, plural, masculine
- “knowledge.”
सायण-भाष्यम्
उत चित् अपि च रुद्रा रुद्रपुत्रौ अश्विना अश्विनौ नः अस्मान् मृळतां सुखयताम् । किंच रथस्पतिः रथस्य पतिः पूषा ऋभुः वाजः अन्नवान् भगः च परिज्मा परितो गन्ता वायुश्चेति विश्वे सर्वे देवासः देवाः सुखयन्तु । हे विश्ववेदसः विश्ववेदाः सर्वप्रज्ञाः सर्वधना वा हे ऋभुक्षणः महान्तो ब्रह्मादयो देवा यूयं सुखयत ॥
Wilson
English translation:
“And may the Rudras, the Aśvins, make us happy, (may) the universal gods, the lord of chariots,Bhaga, Ṛbhu, Vāja, Ribhukṣaṇa, the circumambient (Vāyu) and the omniscient (deities make us happy).”
Jamison Brereton
And to us let the Aśvins, though Rudras, be merciful—and all the gods, the Lord of the Chariot, Bhaga,
R̥bhu, Vāja, o Masters of the R̥bhus, the Earth-Encircler, o you who afford all possessions.
Griffith
Yea, let the Asvins Twain he gracious unto us, even Rudras, and all Gods, Bhaga, Rathaspati;
Parijman, Rbhu, Vaja, O Lords of all wealth Rbhuksanas.
Geldner
Auch die beiden Asvin, obwohl sie Rudra´s sind, sollen uns barmherzig sein, alle Götter, der Wagenherr, Bhaga, Ribhu, Vaja, ihr Ribhuksan´s, der Umfahrende, ihr Allwissenden!
Grassmann
Und auch die beiden glänzenden Açvinen mögen uns gnädig sein, alle Götter, Rathaspati [Beschützer des Streitwagens], Bhaga, Ribhu, Vādscha, o Ribhukschan’s, der Umwandler, o allbesitzende.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत)तथा (रुद्रा चित्-अश्विना) वक्ता अध्यापक और उपदेशक (नः) हमें (मृळताम्) सुखी करें (विश्वेदेवासः) विद्याविषय में प्रवेश पाये हुए विद्वान् (रथस्पतिः-भगः) शरीर रथ का स्वामी वैद्य सुखभाजक-सुख पहुँचानेवाला (ऋभुः) मेधावी (वाजः) बलवान् (ऋभुक्षणः) मेधावी छात्रों को बसानेवाला (परिज्मा) परिव्राट् संन्यासी (विश्ववेदसः) सब धनवाले हमें सुखी करें ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापकऔर उपदेशक, अन्य विद्वान्, स्वस्थ रखनेवाला वैद्य, अच्छे छात्रों को वास देनेवाले संन्यासी और धनसम्पन्नजन लोगों को सुख देनेवाले हों ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि खलु (रुद्रा चित्-अश्विना) वक्तारावपि अध्यापकोपदेशकौ (नः) अस्मभ्यं (मृळताम्) सुखयतां (विश्वेदेवासः) विद्याविषये प्राप्तप्रवेशाः-विद्वांसः (रथस्पतिः भगः) शरीररथस्य स्वामी चिकित्सकः सुखभाजकः (ऋभुः) मेधावी “ऋभुः-मेधाविनाम” [निरु० ३।१५] (वाजः) बलवान् “वाजः बलनाम” [निघ० २।९] ‘अकारो मत्वर्थीयश्छान्दसः’ (ऋभुक्षणः) मेधाविनां छात्राणां निवासयिता (परिज्मा) परितः सर्वत्र गन्ता परिव्राट् (विश्ववेदसः) सर्वधनवन्तोऽस्मान् सुखयन्तु ॥७॥
08 ऋभुऋड़्भुक्षा ऋभुर्विधतो - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋ॒भुरृ॑भु॒क्षा ऋ॒भुर्वि॑ध॒तो मद॒ आ ते॒ हरी॑ जूजुवा॒नस्य॑ वा॒जिना॑ ।
दु॒ष्टरं॒ यस्य॒ साम॑ चि॒दृध॑ग्य॒ज्ञो न मानु॑षः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒भुरृ॑भु॒क्षा ऋ॒भुर्वि॑ध॒तो मद॒ आ ते॒ हरी॑ जूजुवा॒नस्य॑ वा॒जिना॑ ।
दु॒ष्टरं॒ यस्य॒ साम॑ चि॒दृध॑ग्य॒ज्ञो न मानु॑षः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
ऋभु꣡र् ऋभुक्षा꣡ ऋभु꣡र् विधतो꣡ म꣡द
आ꣡ ते ह꣡री जूजुवान꣡स्य वाजि꣡ना
दुष्ट꣡रं य꣡स्य सा꣡म चिद्
ऋ꣡धग् यज्ञो꣡ न꣡ मा꣡नुषः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣā́ḥ ← r̥bhukṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidhatáḥ ← √vidh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
jūjuvānásya ← √jū- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vājínā ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
cit ← cit (invariable)
{}
duṣṭáram ← duṣṭára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sā́ma ← sā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mā́nuṣaḥ ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
ŕ̥dhak ← ŕ̥dhak (invariable)
{}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒भुः । ऋ॒भु॒क्षाः । ऋ॒भुः । वि॒ध॒तः । मदः॑ । आ । ते॒ । हरी॒ इति॑ । जू॒जु॒वा॒नस्य॑ । वा॒जिना॑ ।
दु॒स्तर॑म् । यस्य॑ । साम॑ । चि॒त् । ऋध॑क् । य॒ज्ञः । न । मानु॑षः ॥
Hellwig Grammar
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adept.”
- ṛbhukṣā ← ṛbhukṣāḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, singular
- “Indra.”
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adept.”
- vidhato ← vidhataḥ ← vidh
- [verb noun], genitive, singular
- “worship; offer.”
- mada ← madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- jūjuvānasya ← jū
- [verb noun], genitive, singular
- “animate; encourage; impel; inspire.”
- vājinā ← vājin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- duṣṭaraṃ ← duṣṭaram ← duṣṭara
- [noun], nominative, singular, neuter
- “incomparable; irresistible; unbearable; unconquerable.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- sāma ← sāman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ṛdhag ← ṛdhak
- [adverb]
- “away; apart.”
- yajño ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- mānuṣaḥ ← mānuṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; man.”
सायण-भाष्यम्
ऋभुक्षाः महानिन्द्रः ऋभुः यज्ञेन भाति । किंच विधतः त्वां परिचरतो यजमानस्य मदः हर्षोऽपि ऋभुः यज्ञेन भाति । हे इन्द्र आ जूजुवानस्य यागं प्रति शीघ्रमागच्छतः ते तव हरी अश्वावपि वाजिना वाजिनौ बलवन्तौ । किंच यस्य इन्द्रस्य संबन्धि साम चित् गीयमानं सामापि दुष्टरं रक्षोभिरप्रापणीयम् । एषः यज्ञः मानुषः मनुष्यसाधारणः न किंच ऋधक् पृथक् । दिव्य इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The mighty (Indra) is resplendent (through the sacrifice), the joy of the worshipper is resplendent;vigorous are the two horses of you rapidly approaching, whose hymn is unassailable (by the rākṣasas); (this)sacrifice is apart, not human.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
I.e., it is from heaven
Jamison Brereton
Craftsmanly is the Master of the R̥bhus [=Indra]; craftsmanly is the exhilarating drink of the one who does honor—(let) your two
prizewinning fallow bays (come) hither, as you speed—
of the one whose melody is also difficult to surpass, (whose) separate sacrifice is like (a sacrifice) stemming from Manu.
Griffith
Prompt is Rbhuksan, prompt the worshipper’s strong drink: may thy fleet Bay Steeds, thine who sperdest on, approach.
Not mans but God’s is sacrifice whose psalm is unassailable.
Geldner
Kunstreich ist Ribhuksan, kunstreich der Rauschtrank des Verehrenden; heran sollen deine, des Eilenden, Falben, die sieggekrönten kommen, des Saman gar unübertrefflich ist, des Opfer von rechter Art, wie das menschliche sein soll.
Grassmann
Tüchtig ist Ribhukschan, tüchtig der Rauschtrank des Verehrers; her [mögen kommen] deine, des eilenden, rasche Goldrosse[487] beide, dessen Gesang selbst unbezwinglich ist in herrlicher Weise wie das Opfer der Menschen.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- आस्तारपङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुक्षाः-ऋभुः)परमात्मा महान् और ज्ञान से भासमान है(विधतः-मदः-ऋभुः)जगत् को रचनेवाले का हर्ष-आनन्द ज्ञान से भरा हुआ है (जूजुवानस्य) बहुत प्रेरित करते हुए तेरे (वाजिना हरी) बलवान् हरणशील कर्मानुसार संसार और मोक्ष में लाने ले जाने धर्मवाले दण्ड प्रसाद हैं (यस्य साम चित्-दुष्टरम्) जिसका अन्तकर्म और स्तवन पापियों से दुस्तरणीय है। (यज्ञः-न मानुषः-ऋधक्) अध्यात्मयज्ञ मानुष-साधारण मनुष्य से साधनेयोग्य द्रव्ययज्ञ नहीं, किन्तु पृथक् मुमुक्षुओं से साध्य है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा महान् ज्ञान से प्रकाशमान है। उस विधाता का आनन्द भी ज्ञान से भरा हुआ है, उसके कर्मानुसार दण्ड और प्रसाद संसार मोक्षफलवाले हैं, उसकी प्राप्ति के लिये अध्यात्मयज्ञ किया जाता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुक्षाः-ऋभुः) परमात्मा महान् “ऋभुक्षा-महन्नाम” [निघ० ३।३] ऋतेन ज्ञानेन भानवान् “ऋभवः-ऋतेन भान्ति” [निरु० ११।१६] (विधतः-मदः-ऋभु) जगतो रचयितुर्हर्षः-ज्ञानेन भानवानस्ति (ते जूजुवानस्य) भृशं प्रेर्यमाणस्य तव (वाजिना हरी) बलवन्तौ हरणशीलौ कर्मानुरूपं संसारमोक्षयोरानयन-नयनधर्माणौ दण्डप्रसादौ स्तः (यस्य साम चित्-दुष्टरम्) यस्यान्तकर्मस्तवनं चित् खलु पापैर्दुस्तरणीयम् (यज्ञः-न मानुषः-ऋधक्) अध्यात्मयज्ञो न हि मानुषः साधारणजनसाध्यो द्रव्ययज्ञः किन्तु पृथक् खलु देवैर्मुमुक्षुभिः साध्यः ॥८॥
09 कृधी नो - अक्षरैः पङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कृ॒धी नो॒ अह्र॑यो देव सवितः॒ स च॑ स्तुषे म॒घोना॑म् ।
स॒हो न॒ इन्द्रो॒ वह्नि॑भि॒र्न्ये॑षां चर्षणी॒नां च॒क्रं र॒श्मिं न यो॑युवे ॥
मूलम् ...{Loading}...
कृ॒धी नो॒ अह्र॑यो देव सवितः॒ स च॑ स्तुषे म॒घोना॑म् ।
स॒हो न॒ इन्द्रो॒ वह्नि॑भि॒र्न्ये॑षां चर्षणी॒नां च॒क्रं र॒श्मिं न यो॑युवे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - अक्षरैः पङ्क्तिः
Thomson & Solcum
कृधी꣡ नो · अ꣡ह्रयो देव सवितः
स꣡ च स्तुषे मघो꣡ना᳐म्
सहो꣡ न इ꣡न्द्रो व꣡ह्निभिर् नि꣡ एषां᳐
चर्षणीनां꣡ चक्रं꣡ रश्मिं꣡ न꣡ योयुवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
áhrayaḥ ← áhraya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
savitar ← savitár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
maghónām ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stuṣe ← √stu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ní ← ní (invariable)
{}
sahá ← sahá (invariable)
{}
u ← u (invariable)
{}
váhnibhiḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
cakrám ← cakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
raśmím ← raśmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yoyuve ← √yu- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
कृ॒धि । नः॒ । अह्र॑यः । दे॒व॒ । स॒वि॒त॒रिति॑ । सः । च॒ । स्तु॒षे॒ । म॒घोना॑म् ।
स॒हः । नः॒ । इन्द्रः॑ । वह्नि॑ऽभिः । नि । ए॒षा॒म् । च॒र्ष॒णी॒नाम् । च॒क्रम् । र॒श्मिम् । न । यो॒यु॒वे॒ ॥
Hellwig Grammar
- kṛdhī ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ahrayo ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitaḥ ← savitar ← savitṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- maghonām ← maghavan
- [noun], genitive, plural
- “Indra; maghavan [word].”
- saho ← saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- saho ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vahnibhir ← vahnibhiḥ ← vahni
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- carṣaṇīnāṃ ← carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- cakraṃ ← cakram ← cakra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- raśmiṃ ← raśmim ← raśmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yoyuve ← yoyu ← √yu
- [verb], singular, Present indikative
सायण-भाष्यम्
हे सवितः प्रेरक नः अस्मान् अह्रयः अनवनतवदनानलज्जितान् कृधि कुरु। किंच सः त्वं मघोनां धनवतां यजमानानां संबन्धिभिर्ऋत्विग्भिः स्तुषे स्तूयसे । इन्द्रः वह्निभिः वोढृभिः मरुद्भिः सह सहः बलं चर्षणीनां मनुष्याणां नः अस्माकं नि योयुवे भृशं निमिश्रयतु । तत्र दृष्टान्तः । चक्रं रथस्य चक्रं रश्मिं न । यथा रश्मिं चक्रादिकं तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Make us, divine Savitā, free from shame; you are praised (by the priests) of the opulent; may Indra,accompanied by the bearers (of water), unite the strength of us men here, like the chariot-wheel and reinṣ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bearers of water: the Maruts
Jamison Brereton
Make for us immoderation (of wealth), god Savitar. I will praise (you?) in company with our patrons.
Along with his draft-horses, Indra keeps hitching up (wealth) for these (patrons) of ours and keeps hold of “the wheel of the domains” like a rein.
Griffith
O God Savitar, harmed by none, lauded, give us a place among wealthy princes.
With his Car-steeds at once ‘hath our Indra guided the reins and the car of these men.
Geldner
Mache, daß wir uns nicht zu schämen brauchen, Gott Savitri, und der unter den Lohnherren soll gepriesen werden. Mit unseren Wortführern zusammen meistert Indra das Rad der Herrschaft dieser über die Völker wie einen Zügel.
Grassmann
Wirke kühn für uns, o Gott [savitar ist Glosse, wie das Versmass zeigt], als solcher wirst du gepriesen unter den Mächtigen; zugleich mit den fahrenden [Maruts?] hat unser Indra dieser Männer Rad und Zügel kräftig hergelenkt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- अक्षरपङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देव सवितः)हे उत्पादक प्रेरक देव परमात्मा ! (नः-अह्रयः कृधि) हमें सर्व विद्याओं में व्याप्त कर (मघोनाम्) ऐश्वर्यवालों में (सः-च स्तुषे) वह तू स्तुति में लाया जाता है (नः सहः) हमें बलवान् (इन्द्रः-वह्निभिः) परमात्मा निर्वाहक गुणों से (एषां-चर्षणीनाम्) इन मनुष्यों के मध्य में (चक्रं रश्मिं न) रथ में चक्र प्रग्रह-लगाम की भाँति (न योयुवे) निरन्तर मिला ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उत्पादक परमात्मा सर्वविद्याओं में व्याप्त तथा विद्वान् मनुष्यों के मध्य मेंसङ्गत कर देता है, उनकी श्रेणी में नियुक्त कर देता है रथमें चक्र और प्रग्रह-लगाम की भाँति, वह ऐसा परमात्मा स्तुति करने योग्य है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देव सवितः) हे उत्पादक प्रेरक देव परमात्मन् ! (नः-अह्रयः कृधि) अह्रीन् ‘विभक्तिव्यत्ययेन द्वितीयास्थाने प्रथमा’ अस्मान् सर्वविद्याव्याप्तान् प्राप्नुवन्ति सर्वा विद्या ये ते विद्वांसः “अह व्याप्तौ तस्मात् बाहुलकादौणादिकः क्रिः प्रत्ययः” [यजु० ३।३६। दयानन्दः] कुरु (मघोनां सः-च स्तुषे) ऐश्वर्यवतां मध्ये स च त्वं स्तूयसे (नः सहः-इन्द्रः-वह्निभिः) अस्मान् बलवान् परमात्मा निर्वाहकैर्गुणैः (एषां-चर्षणीनाम्) एतेषां मनुष्याणां मध्ये (चक्रं रश्मिं न नि योयुवे) चक्रं प्रग्रहमिव निमिश्रय-नियोजय निरन्तरं संयोजय ॥९॥
10 ऐषु द्यावापृथिवी - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऐषु॑ द्यावापृथिवी धातं म॒हद॒स्मे वी॒रेषु॑ वि॒श्वच॑र्षणि॒ श्रवः॑ ।
पृ॒क्षं वाज॑स्य सा॒तये॑ पृ॒क्षं रा॒योत तु॒र्वणे॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऐषु॑ द्यावापृथिवी धातं म॒हद॒स्मे वी॒रेषु॑ वि॒श्वच॑र्षणि॒ श्रवः॑ ।
पृ॒क्षं वाज॑स्य सा॒तये॑ पृ॒क्षं रा॒योत तु॒र्वणे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
अइ꣡षु द्यावापृथिवी धा᳐तम् मह꣡द्
अस्मे꣡ वीरे꣡षु विश्व꣡चर्षणि श्र꣡वः
पृक्षं꣡ वा꣡जस्य सात꣡ये
पृक्षं꣡ रायो꣡त꣡ तुर्व꣡णे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dhātam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
dyāvāpr̥thivī ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
eṣu ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vīréṣu ← vīrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
viśvácarṣaṇi ← viśvácarṣaṇi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
pr̥kṣám ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sātáye ← sātí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
vā́jasya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pr̥kṣám ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
turváṇe ← √tūr(v)- ~ tur- (root)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
पद-पाठः
आ । ए॒षु॒ । द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑ । धा॒त॒म् । म॒हत् । अ॒स्मे इति॑ । वी॒रेषु॑ । वि॒श्वऽच॑र्षणि । श्रवः॑ ।
पृ॒क्षम् । वाज॑स्य । सा॒तये॑ । पृ॒क्षम् । रा॒या । उ॒त । तु॒र्वणे॑ ॥
Hellwig Grammar
- aiṣu ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- aiṣu ← eṣu ← idam
- [noun], locative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- dhātam ← dhā
- [verb], dual, Perfect imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- mahad ← mahat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- vīreṣu ← vīra
- [noun], locative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- viśvacarṣaṇi
- [noun], accusative, singular, neuter
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- pṛkṣaṃ ← pṛkṣam ← pṛkṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- vājasya ← vāja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- pṛkṣaṃ ← pṛkṣam ← pṛkṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- rāyota ← rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- rāyota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- turvaṇe ← _ ← √_
- [?]
- “_”
सायण-भाष्यम्
हे द्यावापृथिवी द्यावापृथिव्यौ युवाम् अस्मे अस्माकं संबन्धिषु एषु धीरेषु पुत्रेषु विश्वचर्षणि सर्वमनुष्योपेतं महत् श्रवः यशः आ धातम् आधत्तं दत्तम्। किंच वाजस्य बलस्य सातये संभजनाय पृक्षं पालकमन्नं दत्तम् । उत अपि च तुर्वणे शत्रूणां तरणाय राया धनेन सह पृक्षम् अन्नं दत्तम् ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“Heaven and earth, grant to these our sons great renown, extending over all mankind; grantsustenance for the acquisition of strength, sustenance together with wealth for the overthrow (of enemies).”
Jamison Brereton
On them, o Heaven and Earth, confer great fame reaching to all domains, and on the heroes among us,
(and confer) strengthening nourishment for the winning of the prize, strengthening nourishment for victory through wealth.
Griffith
To these men present here, O Heaven and Earth, to us grant lofty fame extending over all mankind.
Give us a steed to win us strength, a steed with wealth for victory.
Geldner
Verleihet, Erde und Himmel, diesen unseren Männern großen, zu allen Völkern dringenden Ruhm, gebet die Kraft, um das Übergewicht zu bekommen!
Grassmann
O Himmel und Erde, verleihet uns, den Männern hier, grossen Reichthum, der zu allen Menschen dringt, ein Ross um Beute zu erlangen, ein Ross mit Gut beladen zum Siege.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावापृथिवी)हे माता पिता के समान स्त्री पुरुषों! (अस्मे) हमारे (एषु वीरेषु) इन पुत्रों में (महत् विश्वचर्षणि) महान् सर्वजनहित-सार्वजनिक (श्रवः-आधातम्) श्रवणीय-यशस्य ज्ञान धन को भली-भाँति धारण कराओ (वाजस्य) अध्यात्मबल के (सातये) सम्भजन सम्यक् प्राप्ति के लिए (पृक्षम्) सम्पर्क स्थापित करो (उत) और (राया) सब ऐश्वर्य से (तुर्वणे पृक्षम्) शत्रुओं के हिंसन के लिये सम्पर्क बनाओ ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - समाज और राष्ट्र के स्त्री पुरुष युवक जनों में सर्वजनहितकर ज्ञान को प्रसारित करें तथा बल की प्राप्ति के लिए अपना सम्पर्क स्थापित करें। धनैश्वर्य से शत्रु के नाशार्थ सहयोग सम्पर्क बनावें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावापृथिवी) हे मातापितृसदृशौ स्त्रीपुरुषौ ! (अस्मे) अस्माकम् (एषु वीरेषु) एतेषे पुत्रेषु (महत्-विश्वचर्षणि श्रवः-आधातम्) महत् खलु सर्वजनहितं सार्वजनिकं श्रवणीयं यशस्यं ज्ञानधनं समन्ताद् धारयतम् (वाजस्य सातये-पृक्षम्) अध्यात्मबलस्य सम्भजनाय सम्पर्कं रक्षतम् (उत) अपि च (राया) सर्वैश्वर्येण (तुर्वणे पृक्षम्) शत्रूणां हिंसनाय सम्पर्कं धारयतम् ॥१०॥
11 एतं शंसमिन्द्रास्मयुष्थ्वम् - न्यङ्कुसारिणी
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒तं शंस॑मिन्द्रास्म॒युष्ट्वं कूचि॒त्सन्तं॑ सहसावन्न॒भिष्ट॑ये ।
सदा॑ पाह्य॒भिष्ट॑ये मे॒दतां॑ वे॒दता॑ वसो ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒तं शंस॑मिन्द्रास्म॒युष्ट्वं कूचि॒त्सन्तं॑ सहसावन्न॒भिष्ट॑ये ।
सदा॑ पाह्य॒भिष्ट॑ये मे॒दतां॑ वे॒दता॑ वसो ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - न्यङ्कुसारिणी
Thomson & Solcum
एतं꣡ शं꣡सम् इन्द्रास्मयु꣡ष्
ट्वं꣡ कू꣡चित् स꣡न्तं सहसावन्न् अभि꣡ष्टये
स꣡दा पाहि अभि꣡ष्टये
मेद꣡तां वेद꣡ता वसो
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; line affected by realignment;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
asmayúḥ ← asmayú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
etám ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
abhíṣṭaye ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
kū́cit ← kū́cit (invariable)
{}
sahasāvan ← sahasāvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sántam ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
abhíṣṭaye ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
pāhi ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
{}
medátām ← medátā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vedátā ← vedátā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
ए॒तम् । शंस॑म् । इ॒न्द्र॒ । अ॒स्म॒ऽयुः । त्वम् । कूऽचि॑त् । सन्त॑म् । स॒ह॒सा॒ऽव॒न् । अ॒भिष्ट॑ये । सदा॑ । पा॒हि॒ । अ॒भिष्ट॑ये ।
मे॒दता॑म् । वे॒दता॑ । व॒सो॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- etaṃ ← etam ← etad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- indrāsmayuṣ ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāsmayuṣ ← asmayuḥ ← asmayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṭvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- kūcit ← kūcid
- [adverb]
- “somewhere.”
- santaṃ ← santam ← as
- [verb noun], accusative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sahasāvann ← sahasāvan ← sahasāvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- abhiṣṭaye ← abhiṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “prevalence; protection.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- pāhy ← pāhi ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- abhiṣṭaye ← abhiṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “prevalence; protection.”
- medatāṃ ← medatām ← med
- [verb], singular, Present imperative
- “boom.”
- vedatā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
सायण-भाष्यम्
हे वसो वासयितः सहसावन् बलवन् इन्द्र अस्मयुः अस्मान्कामयमानः त्वं कूचित् क्वचिदपि सन्तं स्थितम् एतम् इमं शंसं स्तोतारम् अभिष्टये अभिलषितसिद्ध्यर्थमपि च अभिष्टये यागार्थं सदा सर्वदा पाहि रक्ष । किंच वेदता त्वदीयेन प्रज्ञानेन स्तोतारं मां मेदतां बुध्यस्व ॥
Wilson
English translation:
“Mighty Indra, do you, who are well affected towards us, ever protect this worshipper wherever he maybe, so that he may attain his desire; instrumental uct me, Vasu, by your wisdom.”
Jamison Brereton
O Indra, inclined toward us, (come?) to this laudation, wherever it may be, for our dominance, mighty one.
Always protect (us) for our dominance. Let our acquisition fatten, o good one.
Griffith
This speaker, Indra-for thou art our Friend-wherever he may be, guard thou, Victor! for help, ever for help
Thy wisdom, Vasu! prosper him.
Geldner
Diese Rede nimm uns zugetan, gewaltiger Indra, daß sie wo auch immer überlegen sei, jederzeit in Obhut, daß sie überlegen sei! Sie soll an Weisheit fett werden, o Gütiger!
Grassmann
Diesen Sänger, o Indra, beschirme du, der du uns liebst, wo er auch sei, o siegreicher, zur Förderung, stets ihn zur Förderung, er werde fett [reichlich belohnt] durch Reichthum, o guter.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- न्यङ्कुसारिणीबृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र सहसावन्)हे ऐश्वर्यवन् बलवन् परमात्मन् ! (त्वं-अस्मयुः) तू हमको चाहता हुआ (एतं कूचित् सन्तम्) कहीं भी होते हुए इस मुझ (शंसम्) स्तोता को (अभिष्टये) अभीष्ट सिद्धि के लिए (सदा अभिष्टये पाहि) सदा आभिभुख्य से अध्यात्मयज्ञ के लिए सुरक्षित रख (वसो) हे बसानेवाले परमात्मन् ! (मेदताम्) स्नेह करनेवालों के मध्य में वर्त्तमान मुझको (वेदता) बोध दे ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा हमें चाहता है, हमारे कल्याण के लिए कहीं भी स्तुति करनेवाले मनुष्य को उसकी सांसारिक अभीष्ट सिद्धि के लिए और सदा अध्यात्मयज्ञ के लिए रक्षा करता है। परमात्मा से जो स्नेह करनेवाले हैं, उनमें से प्रत्येक को वह बोध देता है ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र सहसावन्) हे ऐश्वर्यवन् बलवन् परमात्मन् ! (त्वं-अस्मयुः) त्वमस्मान् कामयमानः सन् (एतं कूचित् सन्तं शंसम्) क्वचित् सन्तमिमं मां शंसकं स्तोतारम् (अभिष्टये) अभीष्टसिद्धये (सदा-अभिष्टये पाहि) सदा-आभिमुख्यतोऽध्यात्मेष्टयेऽध्यात्मयज्ञाय “अभिष्टिः अभितः सर्वत इष्टव्यो यज्ञः यस्य सः “छान्दस इकारलोपः” [यजु० २०।३८ दयानन्दः] रक्ष (वसो मेदतां वेदता) हे वासयितः परमात्मन् ! स्नेहं कुर्वतां मध्ये वर्त्तमानं मां त्वां बुध्यस्व ॥११॥
12 एतं मे - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒तं मे॒ स्तोमं॑ त॒ना न सूर्ये॑ द्यु॒तद्या॑मानं वावृधन्त नृ॒णाम् ।
सं॒वन॑नं॒ नाश्व्यं॒ तष्टे॒वान॑पच्युतम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒तं मे॒ स्तोमं॑ त॒ना न सूर्ये॑ द्यु॒तद्या॑मानं वावृधन्त नृ॒णाम् ।
सं॒वन॑नं॒ नाश्व्यं॒ तष्टे॒वान॑पच्युतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
एत꣡म् मे स्तो꣡मं तना꣡ न꣡ सू꣡र्ये
द्युत꣡द्यामानं वावृधन्त नॄणा᳐꣡म्+
संव꣡ननं न꣡ अ꣡श्वियं
त꣡ष्टेव अ꣡नपच्युतम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
etám ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sū́rye ← sū́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tanā́ ← tán- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
dyutádyāmānam ← dyutádyāman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vāvr̥dhanta ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRF, voice:MED}
áśvyam ← áśvya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
saṁvánanam ← saṁvánana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ánapacyutam ← ánapacyuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
táṣṭā ← táṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒तम् । मे॒ । स्तोम॑म् । त॒ना । न । सूर्ये॑ । द्यु॒तत्ऽया॑मानम् । व॒वृ॒ध॒न्त॒ । नृ॒णाम् ।
स॒म्ऽवन॑नम् । न । अश्व्य॑म् । तष्टा॑ऽइव । अन॑पऽच्युतम् ॥
Hellwig Grammar
- etam ← etad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- tanā ← tan
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “continuity; sequence; longevity.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sūrye ← sūrya
- [noun], locative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- dyutadyāmānaṃ ← dyutat
- [noun]
- dyutadyāmānaṃ ← yāmānam ← yāman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- vāvṛdhanta ← vṛdh
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- saṃvananaṃ ← saṃvananam ← saṃvanana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “propitiative; conciliating.”
- nāśvyaṃ ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāśvyaṃ ← aśvyam ← aśvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “equine.”
- taṣṭevānapacyutam ← taṣṭā ← taṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “carpenter.”
- taṣṭevānapacyutam ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- taṣṭevānapacyutam ← an
- [adverb]
- “not.”
- taṣṭevānapacyutam ← apacyutam ← apacyu ← √cyu
- [verb noun], accusative, singular
- “abscond.”
सायण-भाष्यम्
नृणां नेतॄणां देवशत्रूणां संवननं न संभजनं सम्यग्हिंसनमिवावस्थितं मे मदीयम् एतम् इदं स्तोमं स्तोत्रं ववृधन्त ऋत्विजो वर्धयन्तु । तत्र दृष्टान्तः । सूर्ये द्युतद्यामानं दीप्तगमनं तना न विस्तृतान् रश्मीन् वर्धयन्ति तद्वदित्यर्थः । अनपच्युतं च्युतिरहितम् अश्व्यम् अश्वार्हं रथं तष्टेव यथा वर्धकी रथिष्वागतेषु संस्कृतं रथं संस्कारस्थानात्प्रेरयति तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May (the priests) strengthen this my hymn, the destroyer of the enemies (of the gods), of brilliant pathlike, the rays in the sun, as the carpenter (sends forth) the upright car.”
Jamison Brereton
This praise of mine for the superior men, the praise whose course is dazzling as if by its stretching to the sun, they have strengthened,
as a carpenter strengthens a horse-“conciliator” [=piece of horse tack?], (so) it cannot be budged.
Griffith
So have they strengthened this mine hymn which seems to take its bright path to the Sun, and reconciles the men:
Thus forms a carpenter the yoke of horses, not to be displaced.
Geldner
Diesen meinen Lobgesang auf die Herren, der von glänzender Auffahrt ist, sollen sie groß, sollen sie stark machen, wie die Tochter des Surya, wie der Zimmermann das Eintrachtsmittel für Rosse, das unverrückbare.
Grassmann
Dies mein Lob der Männer [der Götter?], das wie in stetigem Laufe auf glänzender Bahn zur Sonne dringt, haben sie wohlbefestigt, wie der Zimmermann ein nicht abzuschüttelndes Joch der Rosse.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- आर्चीपङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे)मेरे (एतं स्तोमम्) इस स्तुतिसमूह को विद्वान् जन बढ़ावें, प्रोत्साहित करें-पुष्ट करें (सूर्यो तना न) सूर्य में विस्तृत रश्मियाँ जैसे (द्युतद्यामानम्) दीप्तिमान् मार्गयुक्त ज्योतिर्मण्डलको बढ़ाती हैं (नृणां संवननं न अश्व्यम्) मनुष्यों का सम्भजनीय अश्वयोग्य रथ जैसे (अनपच्युतम्) अपच्युतिरहित (तष्टा-इव) शिल्पी रथकार से रचा होता है ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के प्रति स्तुति करनेवाले स्तुतिसमूह को निन्दित दृष्टि से न देखें, किन्तु उसे प्रोत्साहन दें, बढ़ावें। सूर्य कीकिरणें जैसे सूर्यमण्डल कोबढ़ाती हैं या जैसे रथकार शिल्पी घोड़े के उपयुक्त रथ को चलने योग्य बनाता है, अलंकृत करता है, वैसे विद्वान् जन अपने प्रशंसित वचनों से बढ़ावा दें, अलंकृत करें ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे) मम (एतं स्तोमम्) इमं स्तुतिसमूहं (ववृधन्त) विद्वांसो वर्धयन्तु प्रोत्साहयन्तु-पोषयन्तु (सूर्ये तना न द्युतद्यामानम्) सूर्ये विस्तृता रश्मयो यथा दीप्यमानमार्गयुक्तं ज्योतिर्मण्डलं वर्धयन्ति (नृणां संवननं न-अश्व्यम्) मनुष्याणां सम्भजनीयमश्वार्हं रथं यथा (अनपच्युतम्) अपच्युतिरहितं (तष्टा-इव) शिल्पिना रथकारेणेव रचितं भवति ॥१२॥
13 वावर्त येषाम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा॒वर्त॒ येषां॑ रा॒या यु॒क्तैषां॑ हिर॒ण्ययी॑ ।
ने॒मधि॑ता॒ न पौंस्या॒ वृथे॑व वि॒ष्टान्ता॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
वा॒वर्त॒ येषां॑ रा॒या यु॒क्तैषां॑ हिर॒ण्ययी॑ ।
ने॒मधि॑ता॒ न पौंस्या॒ वृथे॑व वि॒ष्टान्ता॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वाव꣡र्त ये꣡षां रा᳐या꣡
युक्ता꣡ एषां हिरण्य꣡यी
नेम꣡धिता न꣡ पउं꣡सिया
वृ꣡था इव विष्ट꣡अन्ता
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vāvárta ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yéṣām ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
hiraṇyáyī ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yuktā́ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
{}
nemádhitā ← nemádhiti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
paúṁsyā ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
viṣṭā́ntā ← viṣṭā́nta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vŕ̥thā ← vŕ̥thā (invariable)
{}
पद-पाठः
व॒वर्त॑ । येषा॑म् । रा॒या । यु॒क्ता । ए॒षा॒म् । हि॒र॒ण्ययी॑ ।
ने॒मऽधि॑ता । न । पौंस्या॑ । वृथा॑ऽइव । वि॒ष्टऽअ॑न्ता ॥
Hellwig Grammar
- vāvarta ← vṛt
- [verb], singular, Perfect indicative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- yeṣāṃ ← yeṣām ← yad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- yuktaiṣāṃ ← yuktā ← yuj
- [verb noun], nominative, singular
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- yuktaiṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- hiraṇyayī ← hiraṇyaya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- nemadhitā ← nemadhiti
- [noun], locative, singular, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pauṃsyā ← pauṃsya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- vṛtheva ← vṛthā
- [adverb]
- “vainly; incorrectly; unnecessarily; at will.”
- vṛtheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- viṣṭāntā ← viṣṭa ← viś
- [verb noun]
- “enter; penetrate; settle; settle.”
- viṣṭāntā ← antā ← anta
- [noun], nominative, singular, feminine
- “end; last syllable; end; end; boundary; inside; border; death; anta [word]; edge; end; shore; limit; region; outskirt; destruction; boundary; limit; anta; termination; corner; conclusion; hem; end; ant; edge.”
सायण-भाष्यम्
येषां देवानां स्वभूतेन राया अस्मभ्यं दातव्येन धनेन युक्ता स्तुतिः आववर्त तेषां एषाम् अर्थाय हिरण्ययी हिरण्मयी हिरण्यालंकारवत् प्रीतिकरास्मन्मुखात् पुनःपुनरावर्तत इत्यर्थः । तत्र दृष्टान्तः । पौंस्या पौंस्यानि बलानि नेमधिता न नेमधितौ संग्रामे विष्टान्ता व्याप्तावसाना वृथेव यथा घटिकायन्त्रमाला तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Those whose (praise) arrives, accompanied by wealth, of them it is (as) a golden (ornament), likemanly powers in battle reaching the conclusion as it were, without an effort.”
Jamison Brereton
They whose (priestly gift) comes rolling, their (priestly gift) is golden, yoked with wealth—
(it is) like manly forces when facing the other side, like one whose ends have been accomplished [?] at will.
Griffith
Whose chariot-seat hath come again laden with wealth and bright with gold,
Lightly, with piercing ends, as ’twere two ranks of heroes ranged for fight.
Geldner
Deren Daksina mit Reichtum kommt - geschirrt ist ihre goldene Daksina mit ……… Enden wie die Streitkräfte im Kampfe, wie das Schöpfrad.
Grassmann
Deren mit Gut beladene goldene Achse, die mit beiden [Enden durch die Naben] geht, rollte wie aus eigner Lust, gleich Heldenscharen in der Schlacht.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- भुरिगार्च्यनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येषां-राया)जिनके देने योग्य ज्ञानधन से (युक्ता) प्रेरित (एषां हिरण्ययी) इन-उन की तजोमयी[वावर्त्त]स्तुतिहोती है(नेमधिता न) संग्राम में जैसे (पौंस्या) बल (वृथा-इव) अनायास ही (विष्टान्ता) परस्पर मिले लक्ष्य के अन्त तक पहुँचानेवाले होते हैं, वैसे स्तुतियों कीशृङ्खला लक्ष्य परमात्मा तक प्राप्त होती है ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों के ज्ञानोपदेशानुसार की हुई स्तुति निरन्तर परमात्मा को प्राप्त होती है ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येषां राया युक्ता) येषां दातव्येन ज्ञानधनेन प्रेरिता (एषां हिरण्ययी) एतेषां तेषां तेजोमयी [वावर्त=आववर्त] स्तुतिवाग्भवति (नेमधिता न पौंस्या) संग्रामे “नेमधिता संग्रामनाम” [निघ० २।१७] यथा बलानि “पौंस्यानि बलनाम” [निघ० २।९] (वृथा-इव) अनायासेनैव (विष्टान्ता) विष्टान्तानि परस्पराविष्टान्तर्गतानि भवन्ति तथा स्तुतिवाक्शृङ्खला परमात्मगता भवति ॥१३॥
14 प्र तद्दुःशीमे - प्रस्तारपङ्क्तिः
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र तद्दुः॒शीमे॒ पृथ॑वाने वे॒ने प्र रा॒मे वो॑च॒मसु॑रे म॒घव॑त्सु ।
ये यु॒क्त्वाय॒ पञ्च॑ श॒तास्म॒यु प॒था वि॒श्राव्ये॑षाम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र तद्दुः॒शीमे॒ पृथ॑वाने वे॒ने प्र रा॒मे वो॑च॒मसु॑रे म॒घव॑त्सु ।
ये यु॒क्त्वाय॒ पञ्च॑ श॒तास्म॒यु प॒था वि॒श्राव्ये॑षाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - प्रस्तारपङ्क्तिः
Thomson & Solcum
प्र꣡ त꣡द् दुःशी꣡मे पृ꣡थवाने वेने꣡
प्र꣡ रामे꣡ वोचम् अ꣡सुरे मघ꣡वत्सु
ये꣡ युक्त्वा꣡य प꣡ञ्च शता꣡ अस्मयु꣡
पथा꣡ विश्रा꣡वि एषा᳐म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 12 = 5+7, ending LHX
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
duḥśī́me ← duḥśī́ma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
pŕ̥thavāne ← pŕ̥thavāna- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vené ← vená- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ásure ← ásura- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
maghávatsu ← maghávan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
rāmé ← rāmá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vocam ← √vac- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
asmayú ← asmayú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
páñca ← páñca- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śatā́ ← śatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{}
yuktvā́ya ← √yuj- (root)
{non-finite:CVB}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
viśrā́vi ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
पद-पाठः
प्र । तत् । दुः॒ऽशीमे॑ । पृथ॑वाने । वे॒ने । प्र । रा॒मे । वो॒च॒म् । असु॑रे । म॒घव॑त्ऽसु ।
ये । यु॒क्त्वाय॑ । पञ्च॑ । श॒ता । अ॒स्म॒ऽयु । प॒था । वि॒ऽश्रावि॑ । ए॒षा॒म् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- duḥśīme ← duḥśīma
- [noun], locative, singular, masculine
- pṛthavāne ← pṛthavāna
- [noun], locative, singular, masculine
- vene ← vena
- [noun], locative, singular, masculine
- “Vena.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- rāme ← rāma
- [noun], locative, singular, masculine
- “Ramachandra; Paraśurama; Balarama; Krishna.”
- vocam ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- asure ← asura
- [noun], locative, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- maghavatsu ← maghavan
- [noun], locative, plural, masculine
- “big.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yuktvāya ← yuj
- [verb noun]
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- pañca ← pañcan
- [noun], accusative, plural, neuter
- “five; fifth; pañcan [word].”
- śatāsmayu ← śatā ← śata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śatāsmayu ← asmayu
- [noun], accusative, singular, neuter
- pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- viśrāvy ← viśrāvi ← viśrāvin
- [noun], accusative, singular, neuter
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
ये देवाः पञ्च शता शतानि रथान् युक्त्वाय अश्वैर्युक्त्वा अस्मयु अस्मत्कामाः सन्तः पथा यज्ञमार्गेण गच्छन्ति तेषाम् एषां देवानां विश्रावि देवानां लोके वा विशेषेण श्रावकगुणयुक्तं तत् स्तोत्रं दुःशीमे दुःशीमनाम्नि पृथवाने । पृथवानः पृथिः । तस्मिन् वेने च असुरे बलवति रामे चैतेषु राजसु प्र वोचं प्रब्रवीमि । प्रख्यापयामीत्यर्थः । मघवत्सु अन्येषु धनवत्सु च प्रख्यापयामीत्यर्थः ॥ अधीक्वत्र सप्ततिं च सप्त च ।
Wilson
English translation:
“This I proclaim in the presence of Duśīma, Pṛthavāna, Vena, the mighty Rāma, and (other)opulent (princes); those who (come), having yoked five hundred (chariots), their affection for us is renowned onthe road.”
Jamison Brereton
I proclaim this in front of Duḥśīma, Pr̥thavāna, Vena, in front of Rāma the lordly, in front of the patrons
who, having yoked five hundred, (sent) them along the path, destined for us, (so that) their (priestly gift) has become widely famed.
Griffith
This to Duhsima Prthavana have I sung, to Vena, Rama, to the nobles, and the King.
They yoked five hundred, and their love of us was famed upon their way.
Geldner
Das verkünde ich vor Duhsima, Prithavana, Vena, vor Rama, dem Gebieter, vor den Lohnherren, die anspannen ließen und für uns fünf Hundert anwiesen, daß es auf ihrem Wege ruchbar wurde.
Grassmann
Dies habe ich vor dem Duççīma, dem Prithavāna, Vena, Rāma, dem Asura, den Fürsten angestimmt, deren Liebe zu uns, als sie fünfhundert [Rosse] angespannt hatten, auf ihrer Fahrt kund wurde.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये-अस्मयु)जो हमें चाहनेवाले हितैषी विद्वान् (पञ्चशता) पाँच सौ गुणित शक्तिवाली इन्द्रियों को (युक्त्वाय) योजित करके (पथा) ज्ञानमार्ग से-ज्ञानप्रदान क्रम से (विश्रावि) विशेषरूप से सुनाने योग्य परमात्मज्ञान है (एषाम्) इनके अर्थ (तत्) उस सुनाए हुए (दुःशीमे) जहाँ दुःख से सोते हैं, ऐसे (पृथवाने) विस्तृत (वेने)कामनापूर्ण (राये) भोग में रमे हुए जनसमुदाय में (मघवत्सु) धनवान् जनों में (प्रवोचम्) प्रवचन करूँ ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन हितैषी विद्वानों द्वारा ज्ञानप्रदान क्रम से हमारे मन आदि को पाँच सौ गुणित शक्तिवाले बना करके परमात्मज्ञान प्रदान करते हैं, उसका विशेषरूप से विषयों में रत हुए दुःख से सोनेवाले जनसमुदाय में तथा धन के लोलुप जनों में उपदेश करना चाहिये ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये-अस्मयु) ये हितैषिणो विद्वांसोऽस्मान् कामयमानाः “सुपां सुलुक्…” [अष्टा० ७।१।३९] इति जसो लुक् (पञ्चशता युक्त्वाय) पञ्चशतानि-इव ‘लुप्तोपमावाचकालङ्कारः’ अश्वान्-इन्द्रियाणि पञ्चशतगुणितशक्तिमन्ति योजयित्वा (पथा) ज्ञानमार्गेण ज्ञानप्रदानक्रमेण (विश्रावि) विशेषेण श्रावणीयं परमात्मज्ञानम् (एषाम्) एतेषां खलु (तत्) तच्छ्रावितं (दुःशीमे) दुःशयनस्थाने यत्र दुःखेन जनाः शेरते तत्र कष्टस्थाने “शीङ् धातोर्मन् प्रत्यय औणादिको बाहुलकात्” (पृथवाने) विस्तीर्यमाणो (वेने) कामयमाने (रामे) भोगेषु जनवर्गे (मघवत्सु) जनेषु (प्रवोचम्) प्रवचनं कुर्याम् ॥१४॥
15 अधीन्न्वत्र सप्ततिम् - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अधीन्न्वत्र॑ सप्त॒तिं च॑ स॒प्त च॑ ।
स॒द्यो दि॑दिष्ट॒ तान्वः॑ स॒द्यो दि॑दिष्ट पा॒र्थ्यः स॒द्यो दि॑दिष्ट माय॒वः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अधीन्न्वत्र॑ सप्त॒तिं च॑ स॒प्त च॑ ।
स॒द्यो दि॑दिष्ट॒ तान्वः॑ स॒द्यो दि॑दिष्ट पा॒र्थ्यः स॒द्यो दि॑दिष्ट माय॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - तान्वः पार्थ्यः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
अ꣡धी꣡न् नु꣡ अ꣡त्र सप्ततिं꣡ च सप्त꣡ च
सद्यो꣡ दिदिष्ट ता꣡नुवः
सद्यो꣡ दिदिष्ट पार्थियः꣡
सद्यो꣡ दिदिष्ट मायवः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
átra ← átra (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
ít ← ít (invariable)
{}
nú ← nú (invariable)
{}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saptatím ← saptatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
didiṣṭa ← √diś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
tā́nvaḥ ← tā́nva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
didiṣṭa ← √diś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
pārthyáḥ ← pārthyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
didiṣṭa ← √diś- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
māyaváḥ ← māyavá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
पद-पाठः
अधि॑ । इत् । नु । अत्र॑ । स॒प्त॒तिम् । च॒ । स॒प्त । च॒ ।
स॒द्यः । दि॒दि॒ष्ट॒ । तान्वः॑ । स॒द्यः । दि॒दि॒ष्ट॒ । पा॒र्थ्यः॑ । स॒द्यः । दि॒दि॒ष्ट॒ । मा॒य॒वः ॥
Hellwig Grammar
- adhīn ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- adhīn ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- saptatiṃ ← saptatim ← saptati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “seventy; saptati [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- didiṣṭa ← diś
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “describe; give; give; teach.”
- tānvaḥ ← tānva
- [noun], nominative, singular, masculine
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- didiṣṭa ← diś
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “describe; give; give; teach.”
- pārthyaḥ ← pārthya
- [noun], nominative, singular, masculine
- sadyo ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- didiṣṭa ← diś
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “describe; give; give; teach.”
- māyavaḥ ← māyava
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
अत्र एषु राजसु तान्वः नामर्षिः गवां सप्त च सप्ततिं च नु क्षिप्रं सद्यः इत् सद्य एव अधि दिदिष्ट । अधिपूर्वो दिशिर्याचनार्थः । ययाचे । किंच पार्थो नाम युवनाश्वनामकस्य कुले पृथोः पुत्रः कश्चित् सद्यः एव गवां सप्तसप्ततिमधि दिदिष्ट । किंच मायवः अपि सद्यः एवाधि दिदिष्ट ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“Strongest of them Tānva promptly demanded seven and seventy (cows), Pārthya demandedall three names may refer to the same person n].”
Jamison Brereton
In addition here and now seven and seventy
at once did Tānva assign (to us), at once did Pārthya assign, at once did Māyava assign.
Griffith
Besides, they showed us seven -and-seventy horses here.
Tanva at once displayed his gift, Parthya at once displayed his gift; and straightway Mayava showed his.
Geldner
Da wies überdies noch sieben und siebenzig am gleichen Tage Tanva an, wies am gleichen Tage Parthya an, wies am gleichen Tage Mayava an.
Grassmann
Ausserdem wies uns hier siebenundsiebzig [Rosse] Tānua [der Nachkomme des Tanva] sogleich als Geschenk an, sogleich auch Pārthia [der Nachkomme des Prithi], sogleich auch Mājava [der Nachkomme des Maju].
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- तान्वः पार्थ्यः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अत्र) इस शरीर में (तान्वः) परमेश्वर तनुसम्बन्धी (सप्ततिं-च सप्त च) ७७ संख्यावाली प्रधान नाड़ियों को (सद्यः-इत्-अधि दिदिष्ट) शरीरोत्पत्ति के साथ ही अधिष्ठित करता है, नियुक्त करता है (पार्थ्यः-सद्यः-दिदिष्ट) कठोर हड्डी सम्बन्धी विभक्तियों को उसी समय ही अधिष्ठित करता है, नियुक्त करता है (मायवः-सद्यः-दिदिष्ट) वाणीसम्बन्धीवर्णरूप-अक्षररूप विभागों को उसी समय अधिष्ठित करता है, नियुक्त करता है ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा शरीरोत्पत्ति के साथ उसके अन्दर नाड़ियों हड्डियों के विभागों स्तरों और वाणी के उच्चारणस्थानों तथा क्रमोंको नियुक्त करता है ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अत्र) अस्मिन् शरीरे (तान्वः) परमेश्वरस्तनुसम्बन्धिनीः “एकवचनं छान्दसम्” (सप्ततिं-च सप्त च) सप्तसप्ततिसंख्याकाः प्रधाननाडीः (सद्यः-इत्-अधि दिदिष्ट) तत्कालमेव-शरीरोत्पत्ति-समकालमेव शरीरेऽधिष्ठापयति-नियोजयति (पार्थ्यः सद्यः-दिदिष्ट) पृथिसम्बन्धिनीः कठोराऽस्थिसंबन्धिनीर्विभक्तीस्तदेवाधिष्ठापयति-नियोजयति (मायवः सद्यः-दिदिष्ट) वाचः सम्बन्धिनीः ‘मायुः वाङ्नाम’ [निघ० १।११] विभक्ती-वर्णात्मकीस्तदैवाधिष्ठापयति-नियोजयति ॥१५॥