सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अपश्यम्’ इति सप्तर्चमेकादशं सूक्तमाग्नेयं त्रैष्टुभम् । सौचीकगुणोऽग्निर्ऋषिर्वैश्वानरगुणो वाथवा सप्तर्नाम वाजंभरपुत्रः। तथा चानुक्रान्तम्-’ अपश्यं सप्त सौचीकोऽग्निर्वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभर आग्नेयं तु ’ इति । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोस्त्रैष्टुभे छन्दसीदमादिके द्वे सूक्ते । सूत्रितं च– ‘ अपश्यमस्य महत इति सूक्ते ’ ( आश्व. श्रौ. ४. १३) इति ॥
Jamison Brereton
79 (905)
Agni
Agni Saucīka or Agni Vaiśvānara or Sapti Vājambhara
7 verses: triṣṭubh
This hymn begins with a 1st-person vision (“I have seen…”) and in its middle verse (4) announces a truth, again in the 1st person—though the speaker disclaims real discernment for himself, while ascribing it to the god Agni. Such rhetorical moves are typical of omphalos hymns, but the mystery in this hymn seems less profound than the structure in which it is embedded seems to promise. It is simply the com
mon trope of Agni as an insatiable eater, with a nice twist in verse 6, where the poet commiserates with Agni for having, because of imagined sins, to eat without teeth. Although the supposed enigma of this hymn is not particularly enigmatic, the style is lively and the images sharp.
01 अपश्यमस्य महतो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓पश्यम् अस्य महतो᳓ महित्व᳓म्
अ᳓मर्तियस्य म᳓र्तियासु विक्षु᳓
ना᳓ना ह᳓नू वि᳓भृते स᳓म् भरेते
अ᳓सिन्वती ब᳓प्सती भू᳓रि अत्तः
मूलम् ...{Loading}...
अप॑श्यमस्य मह॒तो म॑हि॒त्वमम॑र्त्यस्य॒ मर्त्या॑सु वि॒क्षु ।
नाना॒ हनू॒ विभृ॑ते॒ सं भ॑रेते॒ असि॑न्वती॒ बप्स॑ती॒ भूर्य॑त्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓पश्यम् अस्य महतो᳓ महित्व᳓म्
अ᳓मर्तियस्य म᳓र्तियासु विक्षु᳓
ना᳓ना ह᳓नू वि᳓भृते स᳓म् भरेते
अ᳓सिन्वती ब᳓प्सती भू᳓रि अत्तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápaśyam ← √paś- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahatáḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mahitvám ← mahitvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ámartyasya ← ámartya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mártyāsu ← mártya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
bharete ← √bhr̥- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
hánū ← hánu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
nā́nā ← nā́nā (invariable)
sám ← sám (invariable)
víbhr̥te ← √bhr̥- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, non-finite:PPP}
ásinvatī ← ásinvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
attaḥ ← √ad- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bápsatī ← √bhas- (root)
{case:NOM, gender:F, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अप॑श्यम् । अ॒स्य॒ । म॒ह॒तः । म॒हि॒ऽत्वम् । अम॑र्त्यस्य । मर्त्या॑सु । वि॒क्षु ।
नाना॑ । हनू॒ इति॑ । विभृ॑ते॒ इति॒ विऽभृ॑ते । सम् । भ॒रे॒ते॒ इति॑ । असि॑न्वती॒ इति॑ । बप्स॑ती॒ इति॑ । भूरि॑ । अ॒त्तः॒ ॥
Hellwig Grammar
- apaśyam ← paś
- [verb], singular, Imperfect
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahato ← mahataḥ ← mahat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahitvam ← mahi
- [noun]
- “great; firm.”
- mahitvam ← tvam ← tva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- amartyasya ← amartya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “immortal.”
- martyāsu ← martya
- [noun], locative, plural, feminine
- “mortal.”
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- nānā
- [adverb]
- “variously; differently; many; individually.”
- hanū ← hanu
- [noun], nominative, dual, feminine
- “jaw.”
- vibhṛte ← vibhṛ ← √bhṛ
- [verb noun], nominative, dual
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- bharete ← bhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- asinvatī ← asinvat
- [noun], nominative, dual, feminine
- “insatiate.”
- bapsatī ← bhas
- [verb noun], nominative, dual
- “chew; snatch.”
- bhūry ← bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- attaḥ ← ad
- [verb], dual, Present indikative
- “eat; devour.”
सायण-भाष्यम्
अस्य अग्नेः महतः मंहनीयस्य महित्वं महत्त्वम् अपश्यं पश्यामि । कीदृशस्यास्य । मर्त्यासु विक्षु मनुष्यरूपासु प्रजासु तासां हृदये अमर्त्यस्य अमरणस्वभावस्य वैश्वानररूपेण वर्तमानस्य । यद्वा । मर्त्यासु विक्ष्वृत्विग्यजमानरूपासु प्रजास्वमर्त्यस्य सर्वदा जागरितस्य । अथ दावाग्निरूपोऽग्निरुच्यते । अस्याग्नेः हनू शिप्रे नाना विभृते विभिन्ने सं भरेते संभरतो दन्तैः। तथा कृत्वा असिन्वती असंखादन्त्यौ स्तोतारं बप्सती भक्षयन्त्यौ भूरि प्रभूतं काष्ठमरण्ये वर्तमानम् अत्तः भक्षयतः ॥
Wilson
English translation:
“I have beheld the might of the adorable (Agni) immortal in (the hearts of) mortal beings; his two jaws,divided asunder, shut together; devouring without masticating consume much (fuel).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Devouring: feeding theworshipper;
Asinvatī = insatiable, asaṅkhādanīyau, not chewing
Jamison Brereton
I have seen the greatness of him, the great one, of the immortal one among the mortal clans.
His jaws are alternately opened up and closed together again. Insatiable, gnawing, they eat amply.
Griffith
I HAVE beheld the might of this Great Being. Immortal in the midst of tribes of mortals.
His jaws now open and now shut together: much they devour, insatiately chewing.
Geldner
Ich habe seine, des Großen, Größe, des Unsterblichen in den sterblichen Niederlassungen erschaut. Da und dort klappen seine geöffneten Kinnbacken zusammen; ohne zu kauen fressen sie schnappend viel.
Grassmann
Ich hab’ erblickt die Grösse dieses grossen Unsterblichen bei sterblichen Geschlechtern; Bald öffnen sich, bald schliessen sich die Kiefern, die unersättlich kauend viel verzehren.
Elizarenkova
Видел я величие этого великого,
Бессмертного среди смертных племен.
По разному смыкаются (его) разверстые челюсти,
Они много сьедают, поглощая, (но) не разгрызая.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा जीवों के लिए भोगपदार्थ प्रदान करता है, जीवन्मुक्तों के लिए मोक्ष देता है, संसार की उत्पत्ति स्थिति संहार का कारण भी है इत्यादि विषय वर्णित हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य महतः) इस महान्-विभु (अमर्त्यस्य) अविनश्वर परमात्मा के (महित्वम्) महत्त्व-गुण गौरव या स्वरूप को (मर्त्यासु-विक्षु) मरणधर्मी स्थावर जङ्गम प्रजाओं में व्याप्त हुए को (अपश्यम्) मैं साक्षात् करता हूँ या जानता हूँ (नाना-हनू) जिस के भिन्न-भिन्न हनु की भाँति हनन साधन-ग्रहणसाधन सर्वत्र (विभृते सम्भरेते) सब को संगृहीत करते हैं, सम्यक् ले लेते हैं (असिन्वती) वे हननसाधन बन्धनरहित (बप्सती) भक्षण करनेवाले-भक्षणशील (भूरि-अत्तः) बहुत भक्षण कर लेते हैं-संहारकाल में सारी प्रजाओं को परमात्मा भक्षण कर लेता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा महान् है, विभु है, इसका महत्त्व समस्त स्थावर जङ्गम वस्तुओं में व्याप्त है। संहारकाल में सब को अपने अन्दर ले लेता है, इस ऐसे उत्पादक, धारक, संहारक को मानना और उस की उपासना करनी चाहिए ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते परमात्मा जीवेभ्यो भोगपदार्थान् प्रयच्छति जीवन्मुक्तेभ्यो मोक्षं ददाति, संसारस्योत्पत्तिः स्थितिः संहारकरणं चेत्येवमादयो विषयाः वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य महतः-अमर्त्यस्य महित्वम्) एतस्य महद्भूतस्याविनश्वरस्य परमात्मनो महत्त्वं गुणगौरवं स्वरूपं वा (मर्त्यासु विक्षु-अपश्यम्) मरणधर्मिणीषु स्थावरजङ्गमप्रजासु व्याप्तमहं साक्षात् करोमि सम्यक् जानामि वा (नाना हनू विभृते सं भरेते) यस्य भिन्नभिन्नरूपे हनू इव हननसाधने आदानसाधने सर्वत्र सर्वं संगृह्णीतः (असिन्वती बप्सती भूरि-अत्तः) ये ते हनू बन्धनरहिते स्वतन्त्रे प्रतिबन्धरहिते भक्षयन्त्यौ भक्षणशीले अपर्याप्तं भक्षयतः “अत्ता चराचरग्रहणात्” [वेदान्त] संहारकाले सर्वाः प्रजाः भक्षयति स परमात्मा ॥१॥
02 गुहा शिरो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गु᳓हा शि᳓रो नि᳓हितम् ऋ᳓धग् अक्षी᳓
अ᳓सिन्वन्न् अत्ति जिह्व᳓या व᳓नानि
अ᳓त्राणि अस्मै पड्भिः᳓ स᳓म् भरन्ति
उत्तान᳓हस्ता न᳓मसा᳓धि विक्षु᳓
मूलम् ...{Loading}...
गुहा॒ शिरो॒ निहि॑त॒मृध॑ग॒क्षी असि॑न्वन्नत्ति जि॒ह्वया॒ वना॑नि ।
अत्रा॑ण्यस्मै प॒ड्भिः सं भ॑रन्त्युत्ता॒नह॑स्ता॒ नम॒साधि॑ वि॒क्षु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गु᳓हा शि᳓रो नि᳓हितम् ऋ᳓धग् अक्षी᳓
अ᳓सिन्वन्न् अत्ति जिह्व᳓या व᳓नानि
अ᳓त्राणि अस्मै पड्भिः᳓ स᳓म् भरन्ति
उत्तान᳓हस्ता न᳓मसा᳓धि विक्षु᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
akṣī́ ← ákṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
gúhā ← gúhā (invariable)
níhitam ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ŕ̥dhak ← ŕ̥dhak (invariable)
śíraḥ ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ásinvan ← ásinvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
atti ← √ad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jihváyā ← jihvā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vánāni ← vána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
átrāṇi ← átra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bharanti ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
paḍbhíḥ ← pád- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
ádhi ← ádhi (invariable)
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
uttānáhastāḥ ← uttānáhasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
गुहा॑ । शिरः॑ । निऽहि॑तम् । ऋध॑क् । अ॒क्षी इति॑ । असि॑न्वन् । अ॒त्ति॒ । जि॒ह्वया॑ । वना॑नि ।
अत्रा॑णि । अ॒स्मै॒ । प॒ट्ऽभिः । सम् । भ॒र॒न्ति॒ । उ॒त्ता॒नऽह॑स्ताः । नम॑सा । अधि॑ । वि॒क्षु ॥
Hellwig Grammar
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- śiro ← śiraḥ ← śiras
- [noun], nominative, singular, neuter
- “head; top; peak; battlefront; śiras [word]; beginning; skull.”
- nihitam ← nidhā ← √dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; fill into; stow; insert; ignite; insert; add; put on; establish; keep down.”
- ṛdhag ← ṛdhak
- [adverb]
- “away; apart.”
- akṣī ← akṣi
- [noun], nominative, dual, neuter
- “eye; akṣi [word]; two.”
- asinvann ← asinvan ← asinvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “insatiate.”
- atti ← ad
- [verb], singular, Present indikative
- “eat; devour.”
- jihvayā ← jihvā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- vanāni ← vana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- atrāṇy ← atrāṇi ← atra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “food.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- paḍbhiḥ ← pad
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “foot; pad [word].”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- bharanty ← bharanti ← bhṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- uttānahastā ← uttāna
- [noun]
- “supine; upward; upright; skin-deep; raised; shallow.”
- uttānahastā ← hastāḥ ← hasta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- namasādhi ← namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- namasādhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
सायण-भाष्यम्
अस्याग्नेः शिरः मूर्धा गुहा गुहायां निहितं मनुष्योदरेषु वर्तते । अस्य अक्षी अक्षिणी ऋधक् पृथग्निहितं निहिते चन्द्रसूर्यात्मना । तावेवाक्षिणी इत्यर्थः । ईदृशो योऽग्निः असिन्वन् दन्तैरसंखादन् जिह्वया वनानि अत्ति काष्ठानि भक्षयति दाहभूतः अस्मै अग्नयेऽध्वर्य्वादयः पड्भिः पादैरभिगत्य अत्राणि सं भरन्ति संपादयन्ति हवींषि । कथंभूताः । उत्तानहस्ताः पात्रधारणार्थमुन्नतकराः नमसा नमस्कारेण युक्ताः । कुत्र । अधि विक्षु प्रजास्वृत्विक्षु मध्ये ॥
Wilson
English translation:
“His head is deposited in a cavern; his eyes are wide apart; with his tongue he devours the woodwithout masticating; (the priests) approaching on food reverently offer him oblations among the people withuplifted hands.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In a cavern: i.e., in the stomachs of men, referring to the fire of digestion;
Eyes = the sun andmoon
Jamison Brereton
His head is deposited in hiding; his eyes set apart. Insatiable, he eats the wood with his tongue.
With their feet they [=priests] collect things for him to eat, their hands outstretched with reverence among the clans.
Griffith
His eyes are turned away, his head is hidden: unsated with his tongue he eats the fuel.
With hands upraised, with reverence in the houses, for him they quickly bring his food together.
Geldner
Versteckt ist sein Kopf, abseits die Augen; ohne zu kauen ißt er mit der Zunge die Hölzer. Mit den Füßen tragen sie ihm Nahrung zusammen, mit ausgestreckten Händen nahen sie ihm unter Verbeugung in den Niederlassungen.
Grassmann
Verborgen ist sein Haupt, versteckt die Augen; nicht rastend frisst das Holz er mit der Zunge; Sie häufen ihm zu Fuss die Nahrungsmittel mit ausgestreckter Hand in Häusern betend.
Elizarenkova
Спрятана (его) голова, в сторону глаза,
Не разгрызая, языком он сьедает куски дерева.
Пищу ему собирают ногами,
С поклоном, с воздетыми (для молитвы) руками среди племен.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिरः) इस का सिर के समान उत्तम धाम मोक्षरूप (गुहा निहितम्) सूक्ष्म स्थिति में रखा है (अस्मै) इस परमात्मा के लिए (विक्षु-अधि) समस्त प्रजाओं के मध्य (उत्तानहस्ताः) जो उदार हाथवाले-सरलस्वभाववाले (नमसा) स्तुति के द्वारा (पड्भिः) योगाङ्गों से (अत्राणि सम्भरन्ति) स्वकीय अच्छे भोक्तव्य कर्मों का सम्पादन करते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मुक्तात्माओं का आश्रययोग्य धाम मोक्ष है, जो मनुष्य उदार भावनाओंवाले स्तुति औरयोगाङ्गों का सेवन करके उत्तम कर्म करते हैं, वे मोक्ष के भागी बनते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिरः-गुहा निहितम्) अस्य शिरोवदुत्तमं धाममुक्तानामा-श्रयणीयो मोक्षः सूक्ष्मस्थितौ रक्षितम् (अस्मै) एतस्मै परमात्मने (विक्षु-अधि) समस्तासु प्रजासु मध्ये (उत्तानहस्ता) ये सन्ति खलूत्तानहस्ता उदारहस्ताः सरलभावाः (नमसा) स्तुत्या (पड्भिः) योगाङ्गैः (अत्राणि सम्भरन्ति) स्वकीयानि साधुभोक्तव्यानि कर्माणि सम्पादयन्ति ॥२॥
03 प्र मातुः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ मातुः᳓ प्रतरं᳓ गु᳓हियम् इछ᳓न्
कुमारो᳓ न᳓ वीरु᳓धः सर्पद् उर्वीः᳓
ससं᳓ न᳓ पक्व᳓म् अविदच् छुच᳓न्तं
रिरिह्वां᳓सं रिप᳓ उप᳓स्थे अन्तः᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्र मा॒तुः प्र॑त॒रं गुह्य॑मि॒च्छन्कु॑मा॒रो न वी॒रुधः॑ सर्पदु॒र्वीः ।
स॒सं न प॒क्वम॑विदच्छु॒चन्तं॑ रिरि॒ह्वांसं॑ रि॒प उ॒पस्थे॑ अ॒न्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ मातुः᳓ प्रतरं᳓ गु᳓हियम् इछ᳓न्
कुमारो᳓ न᳓ वीरु᳓धः सर्पद् उर्वीः᳓
ससं᳓ न᳓ पक्व᳓म् अविदच् छुच᳓न्तं
रिरिह्वां᳓सं रिप᳓ उप᳓स्थे अन्तः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gúhyam ← gúhya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ichán ← √iṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
mātúḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
pratarám ← pratarám (invariable)
kumāráḥ ← kumārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sarpat ← √sr̥p- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
urvī́ḥ ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vīrúdhaḥ ← vīrúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
avidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
pakvám ← pakvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sasám ← sasá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śucántam ← √śuc- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
antár ← antár (invariable)
ripáḥ ← ríp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
ririhvā́ṁsam ← √rih- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । मा॒तुः । प्र॒ऽत॒रम् । गुह्य॑म् । इ॒च्छन् । कु॒मा॒रः । न । वी॒रुधः॑ । स॒र्प॒त् । उ॒र्वीः ।
स॒मम् । न । प॒क्वम् । अ॒वि॒द॒त् । शु॒चन्त॑म् । रि॒रि॒ह्वांस॑म् । रि॒पः । उ॒पऽस्थे॑ । अ॒न्तरिति॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- mātuḥ ← mātṛ
- [noun], genitive, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- prataraṃ ← prataram
- [adverb]
- “farther.”
- guhyam ← guhya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “secret; concealed.”
- icchan ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- kumāro ← kumāraḥ ← kumāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prince; male child; child; Skanda; son; kumārabandha; kumāra [word]; young person.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vīrudhaḥ ← vīrudh
- [noun], accusative, plural, feminine
- “plant; shrub.”
- sarpad ← sarpat ← sṛp
- [verb], singular, Present injunctive
- “crawl; spread; wander.”
- urvīḥ ← uru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- sasaṃ ← sasam ← sasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pakvam ← pakva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “heated; pakva; ripe; cooked; festering; baked; developed; doomed; digested; pakva [word]; suppurative; gray; fruiting; done.”
- avidacchucantaṃ ← avidat ← vid
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- avidacchucantaṃ ← śucantam ← śuc
- [verb noun], accusative, singular
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- ririhvāṃsaṃ ← ririhvāṃsam ← rih
- [verb noun], accusative, singular
- “lick.”
- ripa ← ripaḥ ← rip
- [noun], genitive, singular, feminine
- “deceiver.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- antaḥ ← antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
सायण-भाष्यम्
अयमग्निः मातुः पृथिव्याः संबन्धिनीः उर्वीः बह्वीः वीरुधः लताः इच्छन् तथा प्रतरं प्रकृष्टतरं गुह्यं गोप्यं तासां वीरुधां मूलमपीच्छन् कामयमानः प्र सर्पत् प्रसर्पति प्रसरति । किमिव । कुमारो न कुमार इव । स यथा स्तन्यं पातुं जानुभ्यां सर्पति तद्वत् । ससं न पक्वं पक्वमन्नमिव शुचन्तं दीप्यमानं नीरसं वृक्षं रिपः पृथिव्याः उपस्थे अन्तः उत्सङ्गेऽन्तः अविदत् विन्दति ॥ पुनः कीदृशम् । रिरिह्वांसम् आकाशमास्वादयन्तम् । यद्वा । मूलैर्मातरं पृथिवीं रिरिह्वांसम् ॥
Wilson
English translation:
“Longing for the abundant creepers of the maternal (earth, longing for) their more excellent concealed(root), he creeps like a child; he has found the tree shining like ripe grain, upon the lap of tthe earth, tasting (theether).”
Jamison Brereton
Questing further and further for the hidden place of his mother like a child, he creeps through the wide plants.
He [=priest?] found him, gleaming like ripened grain, licking within the lap of the mount [?].
Griffith
Seeking, as ’twere, his Mother’s secret bosom, he, like a child, creeps on through wide-spread bushes.
One he finds glowing like hot food made ready, and kissing deep within the earth’s recmes.
Geldner
Wie ein Knabe den geheimen Ort seiner Mutter suchend kriecht er immer weiter zu den weiten Pflanzen. Er hat ihn gefunden, der wie die reife Nahrung glühte, der im Schoße der Erde leckte.
Grassmann
Er schlüpft dem Kinde gleich, das vor der Mutter sich bergen will, in weitverzweigte Büsche, Sie fand ihn, wie er an dem Schooss der Erde hell leuchtend leckte wie nach garer Speise.
Elizarenkova
Ища тайное место матери, он все дальше,
Словно мальчик, заползает в обширные растения.
Он нашел (его,) пылающего, словно готовая еда,
Усиленно лижущего (все вокруг) в лоне земли.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मातुः) उस माता परमात्मा के (प्रतरम्) प्रकृष्टतर-अत्युत्तम (गुह्यम्) गुप्त मोक्ष धाम को (इच्छन्) चाहता हुआ उपासक आत्मा (कुमारः-न) बालक के समान (उर्वीः-वीरुधः) बहुविध रचनविशेष से कार्य-कारण द्रव्यों की विरोहण करने योग्य भूमियों को (प्रसर्पत्) प्राप्त होता है (पक्वं शुचन्तम्) पके हुए शुभ्र (ससं न) अन्न की भाँति कर्मफल को (रिरिह्वांसम्) आस्वादन करते हुए को (रिपः-उपस्थे अन्ते) शरीरस्थान के अन्तर्गत (अविदत्) प्राप्त होता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपासक आत्मा माता परमात्मा के आनन्दधाम मोक्ष का आस्वादन करने के लिए ऐसे प्राप्त होता है, जैसे कोई बालक कर्मानुसार युवति माता के आश्रय में सुखों को प्राप्त करता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मातुः प्रतरं गुह्यम्-इच्छन्) तस्य परमात्मनो मातृभूतस्य प्रकृष्टतरं गुप्तं मोक्षधाम वाञ्छन्-उपासक आत्मा (कुमारः-न उर्वीः-वीरुधः-प्रसर्पत्) बाल इव बहुविधानि रचनाविशेषेण कार्यकारणद्रव्याणां विरोहणी योग्यभूमिः “वीरुत्सु सत्तारचनाविशेशेषु निरुद्धेषु कार्यकारणद्रव्येषु” [ऋ० १।६७।५ दयानन्दः] प्राप्नोति (पक्वं शुचन्तं ससं न) पक्वं शुभमन्नमिव कर्मफलम् (रिरिह्वांसं रिपः-उपस्थे-अन्तः) आस्वादयन्तं पृथिव्याः-उपस्थे-शरीरस्थाने-अन्तर्गते प्राप्नोति ॥३॥
04 तद्वामृतं रोदसी - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् वाम् ऋतं᳓ रोदसी प्र᳓ ब्रवीमि
जा᳓यमानो मात᳓रा ग᳓र्भो अत्ति
ना᳓हं᳓ देव᳓स्य म᳓र्तियश् चिकेत
अग्नि᳓र् अङ्ग᳓ वि᳓चेताः स᳓ प्र᳓चेताः
मूलम् ...{Loading}...
तद्वा॑मृ॒तं रो॑दसी॒ प्र ब्र॑वीमि॒ जाय॑मानो मा॒तरा॒ गर्भो॑ अत्ति ।
नाहं दे॒वस्य॒ मर्त्य॑श्चिकेता॒ग्निर॒ङ्ग विचे॑ताः॒ स प्रचे॑ताः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
त᳓द् वाम् ऋतं᳓ रोदसी प्र᳓ ब्रवीमि
जा᳓यमानो मात᳓रा ग᳓र्भो अत्ति
ना᳓हं᳓ देव᳓स्य म᳓र्तियश् चिकेत
अग्नि᳓र् अङ्ग᳓ वि᳓चेताः स᳓ प्र᳓चेताः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bravīmi ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
rodasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
atti ← √ad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gárbhaḥ ← gárbha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jā́yamānaḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aṅgá ← aṅgá (invariable)
prácetāḥ ← prácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vícetāḥ ← vícetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । वा॒म् । ऋ॒तम् । रो॒द॒सी॒ इति॑ । प्र । ब्र॒वी॒मि॒ । जाय॑मानः । मा॒तरा॑ । गर्भः॑ । अ॒त्ति॒ ।
न । अ॒हम् । दे॒वस्य॑ । मर्त्यः॑ । चि॒के॒त॒ । अ॒ग्निः । अ॒ङ्ग । विऽचे॑ताः । सः । प्रऽचे॑ताः ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- ṛtaṃ ← ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- rodasī ← rodas
- [noun], vocative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bravīmi ← brū
- [verb], singular, Present indikative
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- jāyamāno ← jāyamānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], accusative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- garbho ← garbhaḥ ← garbha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- atti ← ad
- [verb], singular, Present indikative
- “eat; devour.”
- nāhaṃ ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāhaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- martyaś ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- ciketāgnir ← ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- ciketāgnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- vicetāḥ ← vicetas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wise; diligent.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pracetāḥ ← pracetas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
सायण-भाष्यम्
हे रोदसी द्यावापृथिव्यौ वां युवां तत् ऋतं सत्यं प्र ब्रवीमि यदरणीभ्यां जायमानः उत्पन्नः गर्भः गर्भस्थानीयोऽग्निः मातरा अरणी अत्ति भक्षयति । देवस्य द्योतनादिगुणस्याग्नेः वर्तनं मर्त्यः मनुष्यः अहं न चिकेत न जानामि । हे अङ्ग वैश्वानर अग्निः अरणीभ्यामुत्पन्नः विचेताः विविधज्ञानवान् स प्रचेताः प्रकृष्टज्ञानः। अतो न जानामीत्यर्थः । अथवाङ्गेत्यात्मानमेव संबोध्य ब्रवीमि । अग्निरेव विचेताः बहुधा जानाति स प्रचेता: स एव जानाति । स्वमहिमानं नाहं स्तोतुं प्रभवामीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“This (that) I declare unto you, heaven and earth, (is) the truth; as soon as born, the embryo devoursthe parents; I who am a mortal know not (the condition) of the deity; Agni, (O Vaiśvānara), is discriminating, heis exceedingly wise.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Embryo: i.e., fire as soon as lighted burns the two pieces of touchwood by which it wasgenerated
Jamison Brereton
I proclaim this truth to you, o you two World-Halves: while being born, the embryo eats his two mothers [=kindling sticks].
As a mortal, I do not discern the god, but Agni certainly discerns afar and discerns ahead.
Griffith
This holy Law I tell you, Earth and Heaven: the Infant at his birth dovours his Parents.
No knowledge of the God have I, a mortal. Yea, Agni knoweth best, for he hath wisdom.
Geldner
Das verkünde ich euch als Wahrheit, o Himmel und Erde: Das neugeborene Kind frißt seine beiden Eltern. Ich der Sterbliche begreife den Gott nicht; Agni allein ist weise, er ist´s, der es versteht.
Grassmann
Dies eur Gesetz verkünd’ ich, Erd’ und Himmel: der Sohn verzehrt, geboren, seine Aeltern; Nicht hab’ den Gott ich Sterblicher ergründet, Agni allein ist weise und verständig.
Elizarenkova
Это я провозглашаю вам как истину, о две половины вселенной:
Едва рождаясь, младенец поедает родителей,
Я, смертный, не понимаю бога –
Только Агни мудрый, он понимающий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रोदसी मातरा) हे पापों के रोध-निरोध निवारण करनेवाले माता-पिताओं ! (वाम्) तुम दोनों के (तत्-ऋतं प्रब्रवीमि) उस सत्य व्यवहार को मैं कहता हूँ, कि (जायमानः-गर्भः-अत्ति) उत्पन्न होनेवाला गर्भरूप बालक तुम दोनों को खाता है, तुम दोनों से आहार ग्रहण करता है, (अहम्-अग्निः-मर्त्यः) मैं शरीर का नेता जीवात्मा (देवस्य न चिकेत) जन्मदाता परमात्मा के स्वरूप को नहीं जानता (अङ्ग विचेताः स प्रचेताः) वह विशेष चेतानेवाला तथा प्रकृष्ट चेतानेवाला है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माता-पिता बालक को अनेक दोषों से बचावें या बचाया करते हैं। बालक जन्म से ही माता-पिता के अङ्गों से बढ़ता है तथा उत्पन्न करनेवाला परमात्मा उसे विशेष सावधान करता है संसार में रहने के लिए तथा प्रकृष्टरूप में प्रबुद्ध करता है मोक्षप्राप्ति के लिए। वह उसे भी नहीं जानता है। उसे जानना और मानना चाहिए, इसी में कल्याण है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रोदसी मातरा) हे रोधसी-पापाद्रोधयितुमानिरोधयित्र्यौ मातापितरौ ! (वाम्) युवयोः (तत्-ऋतं प्र ब्रवीमि) तं सत्यव्यवहारं प्रकथयामि (जायमानः-गर्भः-अत्ति) जनिष्यमाणो गर्भभूतो बालो युवां खादति युवाभ्यामेवाहारं गृह्णाति (अहम्-अग्निः-मर्त्यः-देवस्य न चिकेत) अहं शरीरनेता जीवात्मा जन्मदातुः परमात्मनः स्वरूपं न वेद (अङ्ग विचेताः स प्रचेताः) अरे स यो विशिष्टतया चेतयिता प्रचेतयिता ॥४॥
05 यो अस्मा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ अस्मा अ᳓न्नं तृषु᳓ आद᳓धाति
आ᳓जियैर् घृतइ᳓र् जुहो᳓ति पु᳓ष्यति
त᳓स्मै सह᳓स्रम् अक्ष᳓भिर् वि᳓ चक्षे
अ᳓ग्ने विश्व᳓तः प्रतिअ᳓ङ्ङ् असि त्व᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
यो अ॑स्मा॒ अन्नं॑ तृ॒ष्वा॒३॒॑दधा॒त्याज्यै॑र्घृ॒तैर्जु॒होति॒ पुष्य॑ति ।
तस्मै॑ स॒हस्र॑म॒क्षभि॒र्वि च॒क्षेऽग्ने॑ वि॒श्वतः॑ प्र॒त्यङ्ङ॑सि॒ त्वम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो᳓ अस्मा अ᳓न्नं तृषु᳓ आद᳓धाति
आ᳓जियैर् घृतइ᳓र् जुहो᳓ति पु᳓ष्यति
त᳓स्मै सह᳓स्रम् अक्ष᳓भिर् वि᳓ चक्षे
अ᳓ग्ने विश्व᳓तः प्रतिअ᳓ङ्ङ् असि त्व᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ādádhāti ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ánnam ← ánna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tr̥ṣú ← tr̥ṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́jyaiḥ ← ā́jya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ghr̥taíḥ ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
juhóti ← √hu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
púṣyati ← √puṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
akṣábhiḥ ← ákṣi ~ akṣán- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
cakṣe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pratyáṅ ← pratyáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
पद-पाठः
यः । अ॒स्मै॒ । अन्न॑म् । तृ॒षु । आ॒ऽदधा॑ति । आज्यैः॑ । घृ॒तैः । जु॒होति॑ । पुष्य॑ति ।
तस्मै॑ । स॒हस्र॑म् । अ॒क्षऽभिः॑ । वि । च॒क्षे॒ । अग्ने॑ । वि॒श्वतः॑ । प्र॒त्यङ् । अ॒सि॒ । त्वम् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asmā ← asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- annaṃ ← annam ← anna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; foodstuff; grain; anna [word]; eating; boiled rice; meal.”
- tṛṣv ← tṛṣu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dry.”
- ādadhāty ← ādadhāti ← ādhā ← √dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; conceive; ignite; keep; effect; fuel; lend; cover; direct.”
- ājyair ← ājyaiḥ ← ājya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “ghee; clarified butter; ājya.”
- ghṛtair ← ghṛtaiḥ ← ghṛta
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “ghee; fat.”
- juhoti ← hu
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- puṣyati ← puṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “boom; grow; promote; foster.”
- tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- akṣabhir ← akṣabhiḥ ← akṣa
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “eye; akṣa [word]; hole.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- cakṣe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvataḥ ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- pratyaṅṅ ← pratyaṅ ← pratyañc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “western; facing; westbound; backward; pratyañc [word]; inverted.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
सायण-भाष्यम्
यः यजमानः अस्मै अग्नये तृषु क्षिप्रम् अन्नम् आदधाति करोति आज्यैर्घृतैः क्षरद्रूपैः दीप्तैर्वा सोमरसैः जुहोति पुष्यति पुष्णाति चैनं काष्ठैः तस्मै । तमित्यर्थः । तं सहस्रं सहस्रसंख्याकैः अक्षभिः अक्षिस्थानीयाभिरपरिमिताभिर्ज्वालाभिः वि चक्षे विचष्टे विपश्यति । अथ प्रत्यक्षकृतः । हे अग्ने त्वं विश्वतः सर्वतः प्रत्यङ्ङसि प्रत्यगञ्चनो भवसि । अस्मदानुकूल्येन प्रवर्तमानो भवसि ॥
Wilson
English translation:
“He who quickly offers him food, makes oblations to him with dripping Soma, and delights him (withfood); (Agni) looks upon him with a thousand eyes; you, Agni, are everywhere present.”
Jamison Brereton
Whoever sets out dry food for him, pours oblations with melted butter and ghee for him, and prospers (him),
for that (man) you gaze afar with your thousand eyes. Agni, you face in every direction.
Griffith
This man who quickly gives him food, who offers his gifts of oil and butter and supports him, -
Him with his thousand eyes he closely looks on: thou showest him thy face from all sides, Agni.
Geldner
Wer ihm dürre Speise, das Holz, zulegt, ihm Fett und Schmalz opfert, ihn füttert, dem blickst du aus tausend Augen; o Agni, nach allen Seiten kehrst du dein Gesicht zu.
Grassmann
Wer ihm voll regen Eifers Speise darbringt, mit Schmalz und Butter opfert, der gedeihet, Den schaust du, Agni, an mit tausend Augen, von allen Seiten strahlst du dem entgegen.
Elizarenkova
Кто ему охотно подкладывает пищу,
Возливает масло (и) жир, кормит (его),
Для того ты высматриваешь тысячей глаз.
О Агни, ты обращен (для него) во все стороны.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- आर्चीस्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो परमात्मा (अस्मै) इस जीवात्मा के लिए (तृषु) शीघ्र-तत्काल-जन्मसमय ही (अन्नम्) दुग्धरूप आहार को (आदधाते) माता के स्तनों में स्थापित करता है तथा वनस्पतियों में रखता है (आज्यैः-घृतैः) प्राणों से और भिन्न-भिन्न तेजों से (तस्य) तम् (जुहोति-पुष्यति) अपनी शरण देता है और पोषण करता है। (अग्ने) हे परमात्मन् ! (सहस्रम्-अक्षभिः) अनन्त व्याप्त दर्शनशक्तियों से (विचक्षे) विशिष्टरूप से देखता जानता है (त्वं विश्वतः प्रत्यङ्-असि) तू सर्वत्र साक्षात् विराजमान है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे जीवात्मा संसार में जन्म लेता है, उसी समय से तुरन्त ही परमात्मा उसके आहार की व्यवस्था करता है। माता के स्तनों में दूध देता है, वनस्पतियों में रस देता है तथा प्राणों और जीवनप्रद तेज प्रभावों से बढ़ाता है और पुष्ट करता है तथा अपनी अनन्त ज्ञानदृष्टियों से सब कुछ जानता है और सर्वत्र विराजमान है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) यः परमात्मा (अस्मै) एतस्मै जीवात्मने (तृषु-अन्नम्-आदधाति) क्षिप्रं सद्यः “तृषु क्षिप्रनाम” [निघ० ३।१५] अदनीयं पानीयमाहारं दुग्धरूपं मातृस्तने रसं वनस्पतिषु स्थापयति (आज्यैः-घृतैः-तस्मै जुहोति पुष्यति) प्राणैः “प्राणो वा आज्यम्” [तै० ३।८।१५।२३] भिन्न-भिन्नतेजोभिश्च तं विभक्तिव्यत्ययेन चटुकीं स्वीकरोति वर्धयति पोषयति (अग्ने) हे परमात्मन् ! (सहस्रम्-अक्षभिः) बहुभिरनन्तव्याप्तदर्शनशक्तिभिः (विचक्षे) विशिष्टं पश्यसि जानासि (त्वं विश्वतः प्रत्यङ्-असि) सर्वत्र साक्षाद्भूतोऽसि ॥५॥
06 किं देवेषु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
किं᳓ देवे᳓षु त्य᳓ज ए᳓नश् चकर्थ
अ᳓ग्ने पृछा᳓मि नु᳓ तुवा᳓म् अ᳓विद्वान्
अ᳓क्रीळन् क्री᳓ळन् ह᳓रिर् अ᳓त्तवे ऽद᳓न्
वि᳓ पर्वश᳓श् चकर्त गा᳓म् इवासिः᳓
मूलम् ...{Loading}...
किं दे॒वेषु॒ त्यज॒ एन॑श्चक॒र्थाग्ने॑ पृ॒च्छामि॒ नु त्वामवि॑द्वान् ।
अक्री॑ळ॒न्क्रीळ॒न्हरि॒रत्त॑वे॒ऽदन्वि प॑र्व॒शश्च॑कर्त॒ गामि॑वा॒सिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
किं᳓ देवे᳓षु त्य᳓ज ए᳓नश् चकर्थ
अ᳓ग्ने पृछा᳓मि नु᳓ तुवा᳓म् अ᳓विद्वान्
अ᳓क्रीळन् क्री᳓ळन् ह᳓रिर् अ᳓त्तवे ऽद᳓न्
वि᳓ पर्वश᳓श् चकर्त गा᳓म् इवासिः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cakartha ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
énaḥ ← énas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tyájaḥ ← tyájas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ávidvān ← ávidvaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
pr̥chā́mi ← √praś- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
adán ← adánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ákrīḷan ← ákrīḷant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áttave ← √ad- (root)
{case:DAT, number:SG}
háriḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
krī́ḷan ← √krīḍ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
asíḥ ← así- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakarta ← √kr̥t- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
parvaśás ← parvaśás (invariable)
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
किम् । दे॒वेषु॑ । त्यजः॑ । एनः॑ । च॒क॒र्थ॒ । अग्ने॑ । पृ॒च्छामि॑ । नु । त्वाम् । अवि॑द्वान् ।
अक्री॑ळन् । क्रीळ॑न् । हरिः॑ । अत्त॑वे । अ॒दन् । वि । प॒र्व॒ऽशः । च॒क॒र्त॒ । गाम्ऽइ॑व । अ॒सिः ॥
Hellwig Grammar
- kiṃ ← kim ← ka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tyaja ← tyajaḥ ← tyajas
- [noun], accusative, singular, neuter
- enaś ← enaḥ ← enas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; calamity; blame.”
- cakarthāgne ← cakartha ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- cakarthāgne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- pṛcchāmi ← pracch
- [verb], singular, Present indikative
- “ask; ask; ask; consult; interrogate.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- avidvān ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- avidvān ← vidvān ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- akrīḍan ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- akrīḍan ← krīḍan ← krīḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “frolic; love; play; amuse.”
- krīḍan ← krīḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “frolic; love; play; amuse.”
- harir ← hariḥ ← hari
- [noun], nominative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- attave ← ad
- [verb noun]
- “eat; devour.”
- ‘dan ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- ‘dan ← dat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “tooth; dat [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvaśaś ← parvaśas
- [adverb]
- cakarta ← kṛt
- [verb], singular, Perfect indicative
- “cut; cut; cut off; fell; cut.”
- gām ← go
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ivāsiḥ ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāsiḥ ← asiḥ ← asi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sword; knife; knife.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वां नु क्षिप्रं देवेषु किं त्यजः क्रोधम् एनः पापं च चकर्थ कृतवानसीति अविद्वान् अहं पृच्छामि । खाण्डवं दहन्तमग्निं पृच्छामि । किंच अक्रीळन् क्वचिद्देशेऽविहरन क्रीळन् क्वचिद्देशे विनोदयल्ँलीलया दहन् हरिः हरितवर्णः सन् अत्तवे अत्तव्यम् अदन् अन्नकाष्ठादिकं पर्वशः संधौ संधौ वि चकर्थ विविधं करोषि । गामिवासिः गां यथा असिः स्वधितिः पर्वशश्छिनत्ति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“What wrathful act, what sin have you committed among the gods? Ignorant I ask you, Agni, sporting(here) not sporting (there), golden-hued; eating what is to be eaten, you cut (your food) into pieces as the knife(cuts up) the cow.”
Jamison Brereton
What sin of omission or commission have you done before the gods? I now ask you, Agni, since I do not know.
Whether at play or not, tawny (Agni) has to eat without teeth. You
have cut apart (the wood) piece by piece, as a knife does a cow joint
by joint.
Griffith
Agni, hast thou committed sin or treason among the Gods? In ignorance I ask thee.
Playing, not playing, he gold-hued and toothless, hath cut his food up as the knife a victim.
Geldner
Welche Feindseligkeit, welchen Frevel hast du an den Göttern begangen? Agni, ich frage dich nur, weil ich es nicht weiß. Nicht spielend und doch spielend muß der Goldfarbige ohne Zahn essen; er hat das Holz stückweise zerschnitten wie das Schlachtmesser ein Rind.
Grassmann
Hast frevelnd du Gewalt verübt an Göttern? dich frage ich, der ich’s nicht weiss, o Agni; Nicht spielend, spielend schnitt der goldne zahnlos zum Mahl den Stier in Stücke wie ein Messer.
Elizarenkova
Какое насилие, прегрешение ты совершил в отношении богов?
О Агни, я спрашиваю тебя только потому, что не знаю.
Не играя (и все-таки) играя, золотистый, чтобы сьесть без зубов,
Разрезал (дерево), как нож быка по суставам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे अग्रणायक परमात्मन् ! तू (देवेषु) जीवन्मुक्त विद्वानों में (त्यजः-एनः) क्रोध तथा पाप (किं चकर्थ) क्या करता है? अर्थात् नहीं करता है (नु-अविद्वान् त्वां पृच्छामि) अविद्वान् होता हुआ तुझ से पूछता हूँ (अक्रीडन् क्रीडन् हरिः) न जानता हुआ या जानता हुआ तू संहर्ता (अत्तवे-अदन्) अपने में ग्रहण करने के लिए ग्रहण करता हुआ (असिः) द्राँती (पर्वशः) टुकड़े-टुकड़े कर (गाम्-इव) अन्न के पौधे को जैसे (विचकर्त) छिन्न-भिन्न कर देती है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा जीवन्मुक्त विद्वानों के निमित्त कोई क्रोध या अहित कार्य नहीं करता है। इस बात को अविद्वान् नहीं जान सकता, किन्तु वह जो संसार में जन्मा है, लीलया उसका संहार करके अपने में ले लेता है प्रत्येक अङ्ग का विभाग करके ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने देवेषु किं त्यजः-एनः-चकर्थ) हे अग्रणायक परमात्मन् ! देवेषु विद्वत्सु जीवन्मुक्तेषु कथं क्रोधः “त्यजः क्रोधनाम” निघं० (२।१३) तथा पापं न करोषि न कथमपीत्यर्थः (नु-अविद्वान् त्वां पृच्छामि) पुनस्त्वामहमविद्वान् पृच्छामि (अक्रीडन् क्रीडन् हरिः-अत्तवे-अदन्) अजानन्, जानन् संहर्ता स्वस्मिन् ग्रहणाय गृह्णन् सन् (असिः पर्वशः-गाम्-इव विचकर्त) यथा दात्रमन्नतरुम् “अन्नं वै गौः” [श० ४।३।४।२५] प्रतिपर्व छिनत्ति ॥६॥
07 विषूचो अश्वान्युयुजे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓षूचो अ᳓श्वान् युयुजे वनेजा᳓
ऋ᳓जीतिभी रशना᳓भिर् गृभीता᳓न्
चक्षदे᳓ मित्रो᳓ व᳓सुभिः सु᳓जातः
स᳓म् आनृधे प᳓र्वभिर् वावृधानः᳓
मूलम् ...{Loading}...
विषू॑चो॒ अश्वा॑न्युयुजे वने॒जा ऋजी॑तिभी रश॒नाभि॑र्गृभी॒तान् ।
च॒क्ष॒दे मि॒त्रो वसु॑भिः॒ सुजा॑तः॒ समा॑नृधे॒ पर्व॑भिर्वावृधा॒नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - अग्निः सौचीको वैश्वानरो वा सप्तिर्वा वाजंभरः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓षूचो अ᳓श्वान् युयुजे वनेजा᳓
ऋ᳓जीतिभी रशना᳓भिर् गृभीता᳓न्
चक्षदे᳓ मित्रो᳓ व᳓सुभिः सु᳓जातः
स᳓म् आनृधे प᳓र्वभिर् वावृधानः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áśvān ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vanejā́ḥ ← vanejā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víṣūcaḥ ← víṣvañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuyuje ← √yuj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
gr̥bhītā́n ← √gr̥bhⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
raśanā́bhiḥ ← raśanā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ŕ̥jītibhiḥ ← ŕ̥jīti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
cakṣadé ← √kṣad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sújātaḥ ← sújāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásubhiḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ānr̥dhe ← √r̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
párvabhiḥ ← párvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
vāvr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
विषू॑चः । अश्वा॑न् । यु॒यु॒जे॒ । व॒ने॒ऽजाः । ऋजी॑तिऽभिः । र॒श॒नाभिः॑ । गृ॒भी॒तान् ।
च॒क्ष॒दे । मि॒त्रः । वसु॑ऽभिः । सुऽजा॑तः । सम् । आ॒नृ॒धे॒ । पर्व॑ऽभिः । व॒वृ॒धा॒नः ॥
Hellwig Grammar
- viṣūco ← viṣūcaḥ ← viṣvañc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “dispersed; viṣvañc [word].”
- aśvān ← aśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- yuyuje ← yuj
- [verb], singular, Perfect indicative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- vanejā ← vanejāḥ ← vanejā
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛjītibhī ← ṛjītibhiḥ ← ṛjīti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “straight.”
- raśanābhir ← raśanābhiḥ ← raśanā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “rein; bridle; girdle; cord.”
- gṛbhītān ← grah
- [verb noun], accusative, plural
- “take; grasp; take out; extract; perceive; pick; assume; include; accept; understand; use; learn; possess; keep; choose; accept; afflict; suck; paralyze; mention; mistake; eat; wear; embrace; fill into; capture; eclipse; get; collect; hand down; marry; heed; touch.”
- cakṣade ← kṣad
- [verb], singular, Perfect indicative
- “butcher; carve.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- vasubhiḥ ← vasu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- sujātaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujātaḥ ← jātaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ānṛdhe ← ṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “boom; stick to.”
- parvabhir ← parvabhiḥ ← parvan
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “joint; knot; festival; day; articulation; knot.”
- vāvṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
अयमग्निः विषूचः विष्वगञ्चनान् अश्वान् व्याप्तान् महतो वृक्षान् सर्वतो गन्तॄनश्वानेव वा युयुजे युङ्क्ते वनेजाः वने प्रवृद्धः संपन्नः सन् । कीदृशानश्वान् । ऋजीतिभिः ऋजुगामिनीभिः रशनाभिः रशनास्थानीयाभिर्लताभिः गृभीतान् परिगृहीतान् वेष्टितान् । साक्षादश्वपक्षे ऋजुगतिभिः प्रसिद्धाभी रशनाभिर्गृभीतान् गृहीतान् स्वकीयानश्वान् शीघ्रदाहाय रथे योजितवानित्यर्थः । तादृशोऽग्निः चक्षदे चक्षाद शकलीकरोति वसूनि मित्रः अस्माकं मित्रभूतः वसुभिः वासकैः रश्मिभिः सुजातः सुष्ठु प्रवृद्धः सन् । किंच समानृधे सम्यग्वर्धते पर्वभिः काष्ठखण्डैः वावृधानः वर्धमानः ॥ ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“Born in the woods, he has harnessed his steeds which move everywhere held in by straight-guidingreins; friendly and augmented by rays, he has distributed (wealth); he grows in strength nourished with logs ofwood.”
Jamison Brereton
Born in the wood, he has yoked his own horses that face in all directions, controlled by reins that stretch straight.
Our well-born ally has carved up (the meal) together with the good
(gods); he has come together with (all) his parts, having grown strong.
Griffith
He born in wood hath yoked his horses rushing in all directions, held with reins that glitter.
The well-born friend hath carved his food with Vasus: in all his limbs he hath increased and prospered.
Geldner
Der Holzgeborene hat nach entgegengesetzten Seiten die Rosse angeschirrt, die er mit straffen Zügeln festhält. Der Freund von vornehmer Geburt teilt das Mahl mit den Göttern, er ist an allen Gliedern wachsend vollständig geworden.
Grassmann
Ungleiche Rosse schirrt der Holzentstammte, die er ergreift mit strahlenreichen Zügeln; Der edle Mitra speiste mit den Vasu’s, er wuchs empor, gestärkt an allen Gliedern.
Elizarenkova
Рожденный в куске дерева запряг в разные стороны коней,
Схваченных прямо летящими поводьями.
Прекрасно рожденный друг вкушает трапезу вместе с Васу,
Он стал процветать (всеми) членами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- अग्निः सौचीको, वैश्वानरो वा, सप्तिर्वा वाजम्भरः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनेजाः) सम्भजनीय शरीर में उत्पन्न यह आत्मा (ऋजीतिभिः) सरल (रशनाभिः) अशनयोग्य प्रवृत्तियों द्वारा (गृभीतान्) गृहीत (विषूचः-अश्वान्) भिन्न-भिन्न विषयवाले इन्द्रियघोड़ों को (युयुजे) युक्त करता है-जोड़ता है (मित्रः) वह स्नेहकर्ता-रागी (वसुभिः) प्राणों के साथ (सुजातः) सुप्रसिद्ध हुआ (चक्षदे) ज्ञानवान् होता है-चेतन होता है (पर्वभिः) कालपर्वों से तथा स्वाङ्गपर्वों से तथा-अपने शरीरजोड़ों से (वावृधानः) बढ़ता हुआ (समावृधे) समृद्ध होता है-यौवन को प्राप्त होता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आत्मा शरीर के अन्दर प्राणों के साथ प्रसिद्ध हो जन्म लेता है और भोगप्रवृत्तियों में इन्द्रियों को लगाता है, धीरे-धीरे समय पाकर तथा अपने अङ्गों से पूर्ण आयु को प्राप्त होता है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनेजाः) सम्भजनीये शरीरे जातोऽयमात्मा (ऋजीतिभिः-रशनाभिः-गृभीतान्) सरलाभिरशनयोग्याभिर्भोगप्रवृत्तिभिर्गृहीतान् (विषूचः-अश्वान् युयुजे) भिन्न-भिन्नविषयकान्-इन्द्रियाश्वान् योजयति (मित्रः-वसुभिः सुजातः-चक्षदे) स स्नेहकर्ता रागी प्राणैः सह प्रसिद्धो ज्ञानी भवति (पर्वभिः-वावृधानः समावृधे) कालपर्वभिर्वर्धमानः स्वाङ्गैरपि सम्यगृद्धिमाप्नोति ॥७॥