सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘विप्रासः’ इत्यष्टर्चं दशमं सूक्तम् । पञ्चम्याद्यास्तिस्रो द्वितीया चेति चतस्रो जगत्यः । शिष्टाश्चतस्रस्त्रिष्टुभः । पूर्ववदृषिदेवते । तथा चानुक्रान्तं – विप्रासो द्वितीया पञ्चम्याद्याश्च तिस्रो जगत्यः इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
78 (904)
Maruts
Syūmaraśmi Bhārgava
8 verses: triṣṭubh and jagatī
This hymn has the same unusual meter as X.77 and, like X.77, is structured as a series of similes. In fact, this hymn goes further than the previous hymn in both features. The only standard triṣṭubh verse is the final one (8), which also breaks the rhetorical pattern. And the similes not only continue throughout the hymn (until vs. 8) but are under more rigid syntactic control. It is worth discussing in some detail how the poet has crafted his hymn and how the apparently rigid repetitive structure, with each pāda containing exactly one simile, still allows the possibility of forward momentum and rhetorical climax. (See also Jamison 2007: 77–79.)
Each of the first seven verses of this eight-verse hymn contains four pāda-length similes, each marked with ná “like,” and with the point of comparison almost always positioned at pāda-end. Since in runs of similes it is common to alternate between the simile-markers ná and iva, the complete avoidance of iva in this hymn is noteworthy and the regular repetition of ná contributes to the sense of regimenta
tion. Furthermore, the ná is almost exclusively in second position in the pāda and is generally the last syllable of the opening (before an often irregular break: see the introduction to X.77).
All of these similes are in the nominative plural masculine, with the Maruts always the subject. This rigid syntactic structure, reinforced by its coinciding exactly with metrical units, has an almost claustrophobic effect—an effect signifi cantly enhanced by the fact that the first six verses are entirely nominal in their syntax: in these twenty-four separate clausal similes there is not one finite verb or even predicated participle. (This exclusively nominal style cannot be entirely captured in translation.) This syntactic stasis contrasts markedly with the nature of the subjects being celebrated, for the Maruts are the most active gods in the R̥gveda. Moreover, many of the similes in this hymn concern the Maruts’ uncon
trollable energy, despite the motionless quality of the poetic form. The disjunc tion between content and form produces a remarkable aesthetic effect. Yet the effect is not of complete stasis even in these verses, for the subjects of the similes modulate from verse to verse, while the complexity of imagery increases gradu ally. For examples, the winds appear in verses 2 and 3 in different images, likewise bride-seeking young men in verses 4 and 5, with two types of stones and two types of mothers in verse 6.
And then finally in verse 7 the straitjacket of nominal style is broken: though this verse, too, contains four pāda-length similes, both hemistichs end with finite verbs, 7b vy àśvitan “they have shone forth,” 7d mamire “they have measured.” While maintaining the underlying structure that unifies the hymn, the poet manages, by strictly grammatical means, to build to a climax. The energy kept suppressed by the nominal style is finally released by the finite verbs of verse 7.
The last verse (8), which is, as noted, the only standard triṣṭubh, abandons the structure of the rest of the hymn, and in conventional terms asks the gods for the usual gifts, as so often in final verses. But it is noteworthy for containing the first and only occurrence of the name marút in the hymn. Retroactively we can see that the hymn also functions as a very long riddle, whose answer is given only in this last verse. This verse is linked to what precedes by a small and subtle verbal device. As noted, twenty-five of the twenty-eight preceding pādas begin X ná, with the simile marker in second position; verse 8 begins X no (i.e., naḥ “us”). The poet invites us to expect yet another simile, but substitutes the phonetically similar 1st-person plu ral enclitic pronoun in its place. Thus, though the verse is cast in entirely different stylistic terms from the rest of the hymn, its integral connection to what precedes is signaled by the playful naḥ. (Note that the naḥ is entirely unnecessary in this verse, since it redundantly doubles and anticipates the full pronoun asmā́n opening the second pāda.)
01 विप्रासो न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓प्रासो न᳓ म᳓न्मभिः सुआधि᳓यो
देवावि᳓यो न᳓ यज्ञइः᳓ सुअ᳓प्नसः
रा᳓जानो न᳓ चित्राः᳓ सुसंदृ᳓शः
क्षितीनां᳐᳓ न᳓ म᳓र्या अरेप᳓सः
मूलम् ...{Loading}...
विप्रा॑सो॒ न मन्म॑भिः स्वा॒ध्यो॑ देवा॒व्यो॒३॒॑ न य॒ज्ञैः स्वप्न॑सः ।
राजा॑नो॒ न चि॒त्राः सु॑सं॒दृशः॑ क्षिती॒नां न मर्या॑ अरे॒पसः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓प्रासो न᳓ म᳓न्मभिः सुआधि᳓यो
देवावि᳓यो न᳓ यज्ञइः᳓ सुअ᳓प्नसः
रा᳓जानो न᳓ चित्राः᳓ सुसंदृ᳓शः
क्षितीनां᳐᳓ न᳓ म᳓र्या अरेप᳓सः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
mánmabhiḥ ← mánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
svādhyàḥ ← svādhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víprāsaḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devāvyàḥ ← devāvī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
svápnasaḥ ← svápnas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñaíḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
citrā́ḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
rā́jānaḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
susaṁdŕ̥śaḥ ← susaṁdŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
arepásaḥ ← arepás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kṣitīnā́m ← kṣití- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
máryāḥ ← márya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
विप्रा॑सः । न । मन्म॑ऽभिः । सु॒ऽआ॒ध्यः॑ । दे॒व॒ऽअ॒व्यः॑ । न । य॒ज्ञैः । सु॒ऽअप्न॑सः ।
राजा॑नः । न । चि॒त्राः । सु॒ऽस॒न्दृशः॑ । क्षि॒ती॒नाम् । न । मर्याः॑ । अ॒रे॒पसः॑ ॥
Hellwig Grammar
- viprāso ← viprāsaḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- manmabhiḥ ← manman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- svādhyo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svādhyo ← ādhyaḥ ← ādhī
- [noun], nominative, plural, masculine
- “longing.”
- devāvyo ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yajñaiḥ ← yajña
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- svapnasaḥ ← svapnas
- [noun], nominative, plural, masculine
- rājāno ← rājānaḥ ← rājan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- citrāḥ ← citra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- susaṃdṛśaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- susaṃdṛśaḥ ← saṃdṛśaḥ ← saṃdṛś
- [noun], nominative, plural, masculine
- “appearance; view; view.”
- kṣitīnāṃ ← kṣitīnām ← kṣiti
- [noun], genitive, plural, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- maryā ← maryāḥ ← marya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “young buck; boyfriend.”
- arepasaḥ ← arepas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immaculate.”
सायण-भाष्यम्
विप्रासो न विप्रा ब्राह्मणा इव ते यथा मन्मभिः स्तुतिभिः स्वाध्यः शोभनाध्याना भवन्ति एवं मरुतोऽप्यस्मदीयैर्मन्मभिर्मननीयैः स्तोत्रैः स्वाध्यः सुमनसो भवन्ति । अथवा । मन्मभिः स्तोत्रैर्युक्ता विप्रासो न मेधाविनः स्तोतार इव स्वाध्यो यज्ञे यजमाने वा सुध्याना इत्यर्थः । तथा यज्ञैः यागैः देवाव्यो न देवानां तर्पयितारो यजमाना इव स्वप्नसः । अप्न इति कर्मनाम । शोभनकर्माणः । ते यथा कर्मसु व्यापृता भवन्ति तद्वद्वृष्टिप्रदानादिकर्मसु व्यापृता इत्यर्थः । राजानो न मूर्धाभिषिक्ताः क्षितिपतय इव चित्राः चायनीयाः पूजनीयाः । यद्वा चित्राभरणः । तथा सुसंदृशः सुष्ठु दर्शनीयाः । तथा क्षितीनां निवासानां स्वामिनः मर्याः न मनुष्या इव अरेपसः अपापाः । यथा प्रतिग्रहार्थमन्यत्रागत्वा स्वगृह एवानुतिष्ठन्तो निर्दोषा भवन्ति तादृशा इत्यर्थः । ईदृशाः शोभन्त इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“They (the Maruts) are like Brāhmaṇas sanctified by pious praises, they are instrumental tutors of holy riteslike the propitiators of the gods by sacrifices; decked with various ornaments, and handsome like kings, devoid ofsin like men (who are the lords) of habitations.”
Jamison Brereton
Rich in purpose like inspired poets with their thoughts, rich in profit like those who pursue the gods with sacrifices,
lovely to look at like brilliant kings, unblemished like the young bloods of the settlements—
Griffith
Ye by your hymns are like high-thoughted singers, skilful, inviting Gods with sacrifices;
Fair to behold, like Kings, with bright adornment, like spotless gallants, leaders of the people:
Geldner
Gutes sinnend wie Beredsame mit ihren Gedanken, Gutes verdienend wie die, welche mit Opfern die Götter einladen, prächtig wie die Könige von schönem Aussehen, makellos wie die jungen Männer unter den Leuten.
Grassmann
Wie Sänger seid ihr andächtig mit Liedern, wie Götter labende [Opferherrn] gabenreich bei den Opfern; wie Könige glänzend, schönen Anblick gewährend, und fleckenlos wie jugendliche Helden der Völker.
Elizarenkova
С добрыми намерениями, словно вдохновенные (поэты) со своими мыслями;
С прекрасным имуществом, как те, что приглашают богов жертвами;
Блистательные, как цари, прекрасные на вид;
Безукоризненные, как юные мужи среди (людских) поселений:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- आर्चीत्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में जो जीवन्मुक्त सर्वत्र विचरकर मनुष्य को पाप से बचाते, ज्ञान का उपदेश करते हैं, उनकी सङ्गति तथा सत्कार करना चाहिए आदि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मन्मभिः) हे जीवन्मुक्त विद्वानों ! तुम मननीय मन्त्रों द्वारा (स्वाध्यः) सुख सम्पत्तिवाले (विप्रासः-न) विशेष कामना पूरी करनेवाले जैसे (यज्ञैः) ज्ञानयज्ञों के द्वारा (स्वप्नसः) सुन्दर कर्मवाले (देवाव्यः-न) परमात्मदेव की उपासना करनेवाले जैसे (सुसंदृशः) सुख के सम्यक् दिखानेवाले-सुख का अनुभव करानेवाले (चित्राः) चायनीय-पूजनीय (राजानः-न) राजाओं के सामान (क्षितीनाम्) मनुष्यों के मध्य (अरेपसः) निष्पाप (मर्याः-न) मनुष्यों के समान हमारे लिए होवो ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त विद्वान् अपने ज्ञानों से लोगों की कामनाओं को पूरा करनेवाले तथा उत्तम कर्मों के द्वारा सुख का अनुभव करानेवाले मनुष्यों के अन्दर विचरण करते रहें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते ये जीवन्मुक्ताः सर्वत्र विचरणं कृत्वा जनान् पापान्निवारयन्ति ज्ञानोपदेशं कुर्वन्ति तेषां सङ्गतिसत्कारौ कार्यावित्येवमादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मन्मभिः-स्वाध्यः-विप्रासः-न) हे मरुतः जीवन्मुक्ता जनाः ! यूयं मननीयैर्मन्त्रैः सुखसम्पत्तिमन्तो विशिष्टकामनापूरका इव (यज्ञैः-स्वप्नसः-देवाव्यः-न) यज्ञैः शोभनकर्माणः “अप्नः कर्मनाम” [निघ० २।१] परमात्मदेवोपासका इव (सुसन्दृशः-चित्राः-राजानः-न) सुखस्य सन्दर्शयितारः सुखस्यानुभावयितारः चायनीयाः पूज्या राजान इव (क्षितीनाम् अरेपसः-मर्याः-न) मनुष्याणां मध्ये निष्पापाः मनुष्या इवास्मभ्यं भवत ॥१॥
02 अग्निर्न ये - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अग्नि᳓र् न᳓ ये᳓ भ्रा᳓जसा रुक्म᳓वक्षसो
वा᳓तासो न᳓ स्वयु᳓जः सद्य᳓ऊतयः
प्रज्ञाता᳓रो न᳓ ज्य᳓यिष्ठाः+ सुनीत᳓यः
सुश᳓र्माणो न᳓ सो᳓मा ऋतं᳓ यते᳓
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निर्न ये भ्राज॑सा रु॒क्मव॑क्षसो॒ वाता॑सो॒ न स्व॒युजः॑ स॒द्यऊ॑तयः ।
प्र॒ज्ञा॒तारो॒ न ज्येष्ठाः॑ सुनी॒तयः॑ सु॒शर्मा॑णो॒ न सोमा॑ ऋ॒तं य॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अग्नि᳓र् न᳓ ये᳓ भ्रा᳓जसा रुक्म᳓वक्षसो
वा᳓तासो न᳓ स्वयु᳓जः सद्य᳓ऊतयः
प्रज्ञाता᳓रो न᳓ ज्य᳓यिष्ठाः+ सुनीत᳓यः
सुश᳓र्माणो न᳓ सो᳓मा ऋतं᳓ यते᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhrā́jasā ← bhrā́jas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
rukmávakṣasaḥ ← rukmávakṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
ná ← ná (invariable)
sadyáūtayaḥ ← sadyáūti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
svayújaḥ ← svayúj- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
vā́tāsaḥ ← vā́ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
jyéṣṭhāḥ ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
prajñātā́raḥ ← prajñātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sunītáyaḥ ← sunītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
suśármāṇaḥ ← suśárman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yaté ← √i- 1 (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒ग्निः । न । ये । भ्राज॑सा । रु॒क्मऽव॑क्षसः । वाता॑सः । न । स्व॒ऽयुजः॑ । स॒द्यःऽऊ॑तयः ।
प्र॒ऽज्ञा॒तारः॑ । न । ज्येष्ठाः॑ । सु॒ऽनी॒तयः॑ । सु॒ऽशर्मा॑णः । न । सोमाः॑ । ऋ॒तम् । य॒ते ॥
Hellwig Grammar
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- bhrājasā ← bhrājas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “glare.”
- rukmavakṣaso ← rukma
- [noun], neuter
- “gold; svarṇamākṣika.”
- rukmavakṣaso ← vakṣasaḥ ← vakṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “breast; breast; bosom; thorax.”
- vātāso ← vātāsaḥ ← vāta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- svayujaḥ ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svayujaḥ ← yujaḥ ← yuj
- [noun], nominative, plural, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- sadyaūtayaḥ ← sadyaūti
- [noun], nominative, plural, masculine
- prajñātāro ← prajñātāraḥ ← prajñātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jyeṣṭhāḥ ← jyeṣṭha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- sunītayaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sunītayaḥ ← nītayaḥ ← nīti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “caution; good behavior; policy; politics.”
- suśarmāṇo ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśarmāṇo ← śarmāṇaḥ ← śarman
- [noun], nominative, plural, masculine
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ṛtaṃ ← ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yate ← i
- [verb noun], dative, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः अग्निर्न अग्निरिव स यथा भ्राजसा तेजसा शोभते तद्वद्भ्राजसा युक्ताः किंच रुक्मवक्षसः रुक्मालंकृतवक्षस्का: वातासो न प्रत्यक्षवाता इव स्वयुजः स्वयं युज्यमाना: सद्यऊतयः सद्योगमनाः प्रज्ञातारो न प्रकर्षेण ज्ञातारो ज्ञानिन इव ज्येष्ठाः पूज्याः सुनीतयः सुनयनाः सुशर्माणो न सोमाः सुसुखाः सोमा इव ते यूयम् ऋतं यते यज्ञं गच्छते यजमानाय गच्छतेति ॥
Wilson
English translation:
“(You) who like Agni (are endowed) with splendour, who have golden ornaments upon your breasts,who like the winds (are) self-yoked, swift-moving, who like the extremely wise (are) venerable and able guides,and like the Soma the giver of delight, (do you com) to the (worshipper) going to the sacrifice.”
Jamison Brereton
Who, with brilliants on their breasts, are like fire with their flash; like the winds, their own yokemates, bringing immediate aid;
providing good guidance like elders who think ahead, providing good shelter like soma drinks to the one pursuing truth—
Griffith
Like fire with flashing flame, breast-bound with chains of gold, like tempest-blasts, self-moving, swift to lend your aid;
As best of all foreknowers, excellent to guide, like Somas, good to guard the man who follows Law.
Geldner
Die wie Feuer an Glanz mit ihrem Goldschmuck auf der Brust, wie die Winde sich selbst schirrend, sofort Hilfe bringend, gute Führer, wie die besten Wegekenner, guten Schutz gewährend wie die Somasäfte dem, der den rechten Brauch hält.
Grassmann
Die Goldschmuck an der Brust tragend, an Glanz wie Feuer sind, mit Hülfe zur Hand, sich selbst bewegend wie die Winde, die besten sicheren Leiter wie wegkundige Führer, wie schutzreiche Somatränke für den der rechtschaffen wandelt.
Elizarenkova
(Те,) что подобны Агни сверканием, нося золотые пластинки на груди;
Сами запрягающие себя, словно ветры, сразу помогающие;
Прекрасные вожди, как лучшие знатоки (путей);
Дающие прекрасную защиту, как соки сомы, (тому,) кто идет (по пути) закона:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निः-न) अग्नि के समान (ये भ्राजसा) जो जीवन्मुक्त विद्वान् तेज से (रुक्मवक्षसः-न) तेजोरूप वक्ष-बाहू जिनके हैं, उन जैसे (स्वयुजः) स्व योग्यतावाले (सद्यः-ऊतयः) तत्काल रक्षक हैं (प्रज्ञातारः-न) प्रकृष्ट जाननेवालों के समान (ज्येष्ठाः सुनीतयः) प्रमुख सुनयनकर्ता-अच्छे नेता (सुशर्माणः-न) सुप्रतिष्ठित जैसे (सोमाः) शान्त सुखप्रद (ऋतं यते) अध्यात्मयज्ञ को प्राप्त हुए जन के लिए उपदेश करते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो तेजस्वी ज्ञानवान् मनुष्यों के नेता सुप्रतिष्ठित शान्त सुखप्रद जीवन्मुक्त महानुभाव हैं, उनसे अध्यात्ममार्ग का उपदेश लेना चाहिए ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्निः-न ये भ्राजसा) अग्निरिव ये मरुतस्तेजसा (रुक्मवक्षसः-न-स्वयुजः-सद्यः-ऊतयः) तेजोवक्षो बाहुमन्त इव स्वयोग्यतावन्तः सद्यः रक्षकाः सन्ति (प्रज्ञातारः-न ज्येष्ठाः सुनीतयः) प्रकृष्टज्ञातार इव प्रमुखाः सुनयनकर्तारः (सुशर्माणः-न सोमाः-ऋतं यते) सुप्रतिष्ठानाः “सुशर्मा प्रतिष्ठाना” [श० ४।४।१।१४] इव शान्तसुखकराः अध्यात्मयज्ञं गतवते जनाय “यतते गतिकर्मा” [निघ० १।१४] ‘यत् क्विप् प्रत्ययो बाहुलकात्’ उपदेशं कुर्वन्ति ॥२॥
03 वातासो न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा᳓तासो न᳓ ये᳓ धु᳓नयो जिगत्न᳓वो
अग्नीनां᳐᳓ न᳓ जिह्वा᳓ विरोकि᳓णः
व᳓र्मण्वन्तो न᳓ योधाः᳓ शि᳓मीवन्तः
पितॄणां᳐᳓ न᳓ शं᳓साः सुरात᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
वाता॑सो॒ न ये धुन॑यो जिग॒त्नवो॑ऽग्नी॒नां न जि॒ह्वा वि॑रो॒किणः॑ ।
वर्म॑ण्वन्तो॒ न यो॒धाः शिमी॑वन्तः पितॄ॒णां न शंसाः॑ सुरा॒तयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वा᳓तासो न᳓ ये᳓ धु᳓नयो जिगत्न᳓वो
अग्नीनां᳐᳓ न᳓ जिह्वा᳓ विरोकि᳓णः
व᳓र्मण्वन्तो न᳓ योधाः᳓ शि᳓मीवन्तः
पितॄणां᳐᳓ न᳓ शं᳓साः सुरात᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
dhúnayaḥ ← dhúni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
jigatnávaḥ ← jigatnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
vā́tāsaḥ ← vā́ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
agnīnā́m ← agní- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
jihvā́ḥ ← jihvā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
virokíṇaḥ ← virokín- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
ná ← ná (invariable)
śímīvantaḥ ← śímīvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vármaṇvantaḥ ← vármaṇvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yodhā́ḥ ← yodhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pitr̥̄ṇā́m ← pitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
śáṁsāḥ ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
surātáyaḥ ← surātí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वाता॑सः । न । ये । धुन॑यः । जि॒ग॒त्नवः॑ । अ॒ग्नी॒नाम् । न । जि॒ह्वाः । वि॒ऽरो॒किणः॑ ।
वर्म॑ण्ऽवन्तः॑ । न । यो॒धाः । शिमी॑ऽवन्तः । पि॒तॄ॒णाम् । न । शंसाः॑ । सु॒ऽरा॒तयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vātāso ← vātāsaḥ ← vāta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dhunayo ← dhunayaḥ ← dhuni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “deafening; boisterous; noisy.”
- jigatnavo ← jigatnavaḥ ← jigatnu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moving.”
- ‘gnīnāṃ ← agnīnām ← agni
- [noun], genitive, plural, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jihvā ← jihvāḥ ← jihvā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- virokiṇaḥ ← virokin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “shining.”
- varmaṇvanto ← varmaṇvantaḥ ← varmaṇvat
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yodhāḥ ← yodha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “soldier.”
- śimīvantaḥ ← śimīvat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mighty.”
- pitṝṇāṃ ← pitṝṇām ← pitṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śaṃsāḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- surātayaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- surātayaḥ ← rātayaḥ ← rāti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “gift; bounty; favor.”
सायण-भाष्यम्
ये मरुतः वातासो न वायव इव धुनयः शत्रूणां कम्पयितारः जिगत्नवः गमनशीलाः । अत्र मारुते सूक्ते मरुतामेव दृष्टान्तकथनं संचरणस्वभाववायुपदार्थ तदभिमानिदेवताभेदेनाविरुद्धम् । तथा अग्नीनां न जिह्वाः अग्नीनां ज्वाला इव विरोकिणः विरोचनशीलमुखाः । तथा वर्मण्वन्तो न योधाः कवचिनो योद्धार इव शिमीवन्तः शौर्यकर्मवन्तः । तथा पितॄणां न शंसाः पितॄणां जनकाना शंसा वाच इव सुरातयः सुदानाः । एवंमहानुभावा एते मरुतोऽस्मद्यज्ञमागच्छन्तु ॥
Wilson
English translation:
“(The Maruts), who like the winds cause (the gods) to tremble and move swift; blazing like the flames offires, (who are) the achievers of heroic deeds like warriors clad in mail; munificent donors like the praises ofancestors.”
Jamison Brereton
Who like the boisterous winds are always on the move, radiating like the tongues of fires,
vehement like armored warriors, bringing lovely gifts like the lauds of the ancestors—
Griffith
Shakers of all, like gales of wind they travel, like tongues of burning fires in their effulgence.
Mighty are they as warriors clad in armour, and, like the Fathers’ prayers, Most Bounteous Givers.
Geldner
Die wie die brausenden Winde eilig kommen, wie die Zungen der Feuer leuchtend, wütig wie gepanzerte Krieger, glückspendend wie der Väter Worte.
Grassmann
Eilend wie stürmende Winde, glänzend wie die Flammenzungen, kräftig vordringend wie gepanzerte Streiter, gabenreich wie die Gesänge der Väter.
Elizarenkova
(Те,) что бушуют, спеша, словно ветры;
Освещающие, словно языки костров;
Свирепые, словно воины, защищенные щитами;
С прекрасными дарами, как прославления отцов:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातासः-न ये) प्रबल वायु के समान जो जीवन्मुक्त विद्वान् हैं (धुनयः-जिगत्नवः) पापियों के कँपानेवाले तथा अग्रगन्ता जन (अग्नीनां जिह्वाः) अग्नियों की ज्वालाओं के समान (विरोकिणः) विशेष तेजस्वी (वर्मण्वन्तः-न योधाः) कवचवाले योद्धाओं के समान कर्मठ हैं, पापियों के विजय करने में (पितॄणां न शंसाः) वृद्धों के मध्य में प्रशंसनीय जैसे (सुरातयः) ज्ञानदाता हैं, वे सङ्गति करने योग्य हैं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो महानुभाव जीवन देनेवाले, पापों को दूर करनेवाले, आगे बढ़ानेवाले तेजस्वी कर्मठ प्रशंसनीय तथा ज्ञान के देनेवाले हैं, उनकी सङ्गति करनी चाहिए ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वातासः-न ये धुनयः-जिगत्नवः) प्रबलवायव इव ये मरुतो जीवन्मुक्ता विद्वांसः पापानां कम्पयितारोऽग्रे गन्तारः (अग्नीनां जिह्वाः-विरोकिणः) ये चाग्नीनां ज्वाला इव तेजस्विनः (वर्मण्वन्तः-न योधाः) कवचिनो योद्धार इव कर्मठाः सन्ति पापविजये (पितॄणां न शंसाः सुरातयः) वृद्धानां मध्ये प्रशंसनीया ज्ञानदातारः सन्ति, ते सङ्गमनीयाः ॥३॥
04 रथानां न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
र᳓थानां᳐ न᳓ ये᳡ ऽराः᳓ स᳓नाभयो
जिगीवां᳓सो न᳓ शू᳓रा अभि᳓द्यवः
वरेय᳓वो न᳓ म᳓र्या घृतप्रु᳓षो
अभिस्वर्ता᳓रो अर्कं᳓ न᳓ सुष्टु᳓भः
मूलम् ...{Loading}...
रथा॑नां॒ न ये॒३॒॑ऽराः सना॑भयो जिगी॒वांसो॒ न शूरा॑ अ॒भिद्य॑वः ।
व॒रे॒यवो॒ न मर्या॑ घृत॒प्रुषो॑ऽभिस्व॒र्तारो॑ अ॒र्कं न सु॒ष्टुभः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
र᳓थानां᳐ न᳓ ये᳡ ऽराः᳓ स᳓नाभयो
जिगीवां᳓सो न᳓ शू᳓रा अभि᳓द्यवः
वरेय᳓वो न᳓ म᳓र्या घृतप्रु᳓षो
अभिस्वर्ता᳓रो अर्कं᳓ न᳓ सुष्टु᳓भः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
Morph
arā́ḥ ← ára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
ráthānām ← rátha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sánābhayaḥ ← sánābhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
abhídyavaḥ ← abhídyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
jigīvā́ṁsaḥ ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
śū́rāḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghr̥taprúṣaḥ ← ghr̥taprúṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
máryāḥ ← márya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
vareyávaḥ ← vareyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
abhisvartā́raḥ ← abhisvartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
suṣṭúbhaḥ ← suṣṭúbh- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
रथा॑नाम् । न । ये । अ॒राः । सऽना॑भयः । जि॒गी॒वांसः॑ । न । शूराः॑ । अ॒भिऽद्य॑वः ।
व॒रे॒ऽयवः॑ । न । मर्याः॑ । घृ॒त॒ऽप्रुषः॑ । अ॒भि॒ऽस्व॒र्तारः॑ । अ॒र्कम् । न । सु॒ऽस्तुभः॑ ॥
Hellwig Grammar
- rathānāṃ ← rathānām ← ratha
- [noun], genitive, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ‘rāḥ ← arāḥ ← ara
- [noun], nominative, plural, masculine
- sanābhayo ← sanābhayaḥ ← sanābhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “kindred.”
- jigīvāṃso ← jigīvāṃsaḥ ← ji
- [verb noun], nominative, plural
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śūrā ← śūrāḥ ← śūra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- abhidyavaḥ ← abhidyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “celestial; brilliant.”
- vareyavo ← vareyavaḥ ← vareyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- maryā ← maryāḥ ← marya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “young buck; boyfriend.”
- ghṛtapruṣo ← ghṛtapruṣaḥ ← ghṛtapruṣ
- [noun], nominative, plural, masculine
- ‘bhisvartāro ← abhisvartāraḥ ← abhisvartṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- arkaṃ ← arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- suṣṭubhaḥ ← suṣṭubh
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
रथानां न रथचक्राणामिव अराः ते यथा बहवोऽपि सनाभयः समाननाभयो भवन्ति तद्वत् ये परस्परं सनाभयः समानबन्धना एकस्मिन्नेवान्तरिक्षे वर्तमानाः । परस्परं बन्धुभूता इत्यर्थः । जिगीवांसो न शूराः जयशीलाः शूरा इव अभिद्यवः अभिगतदीप्तयः किंच वरेयवो न मर्याः वृतं वरं परस्मै प्रदातुमिच्छन्तो मनुष्या इव घृतप्रुषः उदकसेक्तारः । उदकपूर्वं हि वराणि वसूनि दीयन्ते नियमेन । वृष्ट्युदकप्रदा इत्यर्थः । किंच अभिस्वर्तारः अर्कं न अर्कमर्चनीयं स्तोत्रमभिस्वर्तारोऽभितः शब्दयितारो बन्दिन इव सुष्टुभः सुशब्दाः ॥
Wilson
English translation:
“Who (are) united to a common centre like the spokes (of the wheels) of chariots, brilliant like victoriousheroes, sprinkling water like benevolent men, sweet-voiced like men who recite praise.”
Jamison Brereton
Who, like the spokes of chariots, have the same nave(l), heaven bound like victorious champions,
showering ghee [=rain] as young bloods gone awooing shower (goods), of good rhythm like those who sound a chant—
Griffith
Like spokes of car-wheels in one nave united, ever victorious like heavenly Heroes,
Shedding their precious balm like youthful suitors, they raise their voice and chant their psalm as singers.
Geldner
Die wie die Speichen der Wagen gleiche Nabe, gleichen Ursprung haben, wie siegreiche Helden, die Himmlischen, schmalzspritzend, verschwenderisch wie werbende Jünglinge, wie gute Sänger ihre Lieder ertönen lassend.
Grassmann
Die wie die Speichen der Wagen von je einer Nabe ausgehen, himmelerstrebend wie siegreiche Helden, Fett sprühend [d.h. Gut austheilend] wie jugendliche Freier, schön brausend wie Sänger, die das Preislied anstimmen.
Elizarenkova
У кого (общее происхождение), как у спиц колесницы общая втулка;
Кто устремлен к небу как герои-победители;
Юные мужи, кропящие жиром, как будто сватаясь;
Прекрасно запевающие, как исполнители песни:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो जीवन्मुक्त विद्वान् (रथानाम्-अराः-न) रथ के चक्रों की शलाकाओं के समान (सनाभयः) एक बन्धनवाले एक उपास्यवाले (जिगीवांसः) जयशील (शूराः-न) शूरवीरों जैसे (अभिद्यवः) तेजस्वी (वरेयवः-न मर्याः) वरणीय परमात्मा में मिलनेवालों के समान सज्जन (घृतप्रुषः) तेज के प्रेरक (अभिस्वर्तारः) वक्ता जन (अर्कं न-सुष्टुभः) अर्चनीय परमात्मा की स्तुति करनेवालों के समानहैं, उनकी सङ्गति करनी चाहिए ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जीवन्मुक्त एक उपास्यवाले, पापों पर विजय पानेवाले, तेजस्वी वक्ता हैं, उनकी सङ्गति करनी चाहिए ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये रथानां न-अराः सनाभयः) ये जीवन्मुक्ता विद्वांसो रथस्य चक्राणामरा इव समानबन्धनाः-एकोपास्यवन्तः (जिगीवांसः शूराः न अभिद्यवः) जयशीलाः शूरा इव तेजस्विनः (वरेयवः-न मर्याः-घृतप्रुषः) वरणीये परमात्मनि मिश्रयितारस्सज्जनास्तेजः-प्रेरकाः (अभिस्वर्तारः-अर्कं न सुष्टुभः) अर्चनीयं परमात्मानं वक्तुमुपदेष्टुं शीलं येषां ते तथाभूता इव सुष्ठुस्तोतारः “सुष्टुभः शोभनस्तोता” [ऋ० ५।७५।४ दयानन्दः] ॥४॥
05 अश्वासो न - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓श्वासो न᳓ ये᳓ ज्य᳓यिष्ठास+ आश᳓वो
दिधिष᳓वो न᳓ रथि᳓यः सुदा᳓नवः
आ᳓पो न᳓ निम्नइ᳓र् उद᳓भिर् जिगत्न᳓वो
विश्व᳓रूपा अ᳓ङ्गिरसो न᳓ सा᳓मभिः
मूलम् ...{Loading}...
अश्वा॑सो॒ न ये ज्येष्ठा॑स आ॒शवो॑ दिधि॒षवो॒ न र॒थ्यः॑ सु॒दान॑वः ।
आपो॒ न नि॒म्नैरु॒दभि॑र्जिग॒त्नवो॑ वि॒श्वरू॑पा॒ अङ्गि॑रसो॒ न साम॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ᳓श्वासो न᳓ ये᳓ ज्य᳓यिष्ठास+ आश᳓वो
दिधिष᳓वो न᳓ रथि᳓यः सुदा᳓नवः
आ᳓पो न᳓ निम्नइ᳓र् उद᳓भिर् जिगत्न᳓वो
विश्व᳓रूपा अ᳓ङ्गिरसो न᳓ सा᳓मभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
genre M;; bhārgavī; see Arnold (1905) 240–1.
Morph
āśávaḥ ← āśú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áśvāsaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
jyéṣṭhāsaḥ ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
yé ← yá- (pronoun)
didhiṣávaḥ ← didhiṣú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL, mood:DES}
ná ← ná (invariable)
rathyàḥ ← rathī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sudā́navaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
jigatnávaḥ ← jigatnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
nimnaíḥ ← nimná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
udábhiḥ ← udán- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
áṅgirasaḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
sā́mabhiḥ ← sā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
viśvárūpāḥ ← viśvárūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अश्वा॑सः । न । ये । ज्येष्ठा॑सः । आ॒शवः॑ । दि॒धि॒षवः॑ । न । र॒थ्यः॑ । सु॒ऽदान॑वः ।
आपः॑ । न । नि॒म्नैः । उ॒दऽभिः॑ । जि॒ग॒त्नवः॑ । वि॒श्वऽरू॑पाः । अङ्गि॑रसः । न । साम॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- aśvāso ← aśvāsaḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- jyeṣṭhāsa ← jyeṣṭhāsaḥ ← jyeṣṭha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- āśavo ← āśavaḥ ← āśu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “quick; fast; immediate; agile.”
- didhiṣavo ← didhiṣavaḥ ← didhiṣu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “husband.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rathyaḥ ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, neuter
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nimnair ← nimnaiḥ ← nimna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “deep; depressed; lower.”
- udabhir ← udabhiḥ ← udan
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “water; body of water.”
- jigatnavo ← jigatnavaḥ ← jigatnu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moving.”
- viśvarūpā ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvarūpā ← rūpāḥ ← rūpa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- aṅgiraso ← aṅgirasaḥ ← aṅgiras
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sāmabhiḥ ← sāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
सायण-भाष्यम्
ये मरुतः अश्वासो न अश्वा इव ज्येष्ठासः ज्येष्ठाः प्रशस्यतमाः आशवः शीघ्रगमनाः । तथा दिधिषवो न वसूनां धारका इव रथ्यः रथस्वामिनः सुदानवः सुदानाः । तथा आपो न आप इव निम्नैः प्रवणगैः उदभिः उदकैः सह जिगत्नवः गमनशीलाः । तथा विश्वरूपाः नानारूपाः सामभिः युक्ताः अङ्गिरसो न अङ्गिरस इव । सर्वदा सामगा इत्यर्थः ॥ ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“Who (are) most excellent and swift like horses, lords of cars and munificent like the possessors ofwealth, swiftly moving like rivers with water flowing from a height, (accompanied) everywhere with hymns like themultiform Aṅgirasas.”
Jamison Brereton
Who are swift like superior horses, of good gifts [/drops] like charioteers seeking to acquire (brides),
always on the move with their moisture like the waters with their
depths, displaying all forms through their melodies like the
Aṅgirases—
Griffith
They who are fleet to travel like the noblest steeds, long to obtain the prize like bounteous charioteers,
Like waters speeding on with their precipitous floods, like omniform Angirases with Sama-hymns.
Geldner
Die schnell wie die besten Rosse, freigebig wie freiende Ritter, eilig wie die Flüsse talwärts mit ihren Gewässern, mit den Sangesweisen abwechselnd wie die Visvarupa Angiras`.
Grassmann
Die schnell sind wie die vorzüglichsten Rosse, schatzreich wie Wagenlenker, die nach dem Preise streben, mit Fluten eilend wie Wasser durch Gesenke; mannichfach an Gesängen wie die Angiras.
Elizarenkova
(Те,) что быстрые, как лучшие кони;
С прекрасными дарами, как сваты-колесничие;
Подвижные, как реки с (их) водами, стекающими низиной;
Разнообразные по своим мелодиям, словно Ангирасы:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो विद्वान् (अश्वासः) विद्या में शीघ्र प्रवेशशील (ज्येष्ठासः:-आशवः-न) श्रेष्ठ घोड़ों के समान हैं (दिधिषवः) ध्यानवान् (रथ्यः-न) रथस्वामियों के समान स्वशरीररथ के स्वामी (सुदानवः) शोभन विद्यादाता (आपः-न) नदियों के समान (निम्नैः-उदभिः) नीचे बहनेवाले जल के समान (जिगत्नवः) ज्ञानप्रवाहक हैं (विश्वरूपाः-अङ्गिरसः-न) स्व ज्ञान के निरूपण करनेवाले सर्वाङ्गशास्त्र ज्ञानप्रेरकों के समान (सामभिः) शान्तभावों से वर्तमान होते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् विद्या में प्रवेशशील, ध्यानवान्, उपासक, अपने शरीररथ के स्वामी अर्थात् संयमी, नम्र विद्या का प्रवाह चलानेवाले, सब मनुष्यों तक प्रवृत्त होते हैं, उनकी सङ्गति करनी चाहिए ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये-अश्वासः-न ज्येष्ठासः-आशवः) ये विद्वांसो विद्यायामाशु प्रवेशशीला ज्येष्ठा अश्वा इव सन्ति (दिधिषवः-रथ्यः-न सुदानवः) ध्यानवन्तः स्वशरीररथस्य स्वामिनः शोभनविद्यादातारः (आपः-न निम्नैः-उदभिः-जिगत्नवः) नद्य इव निम्नैर्जलैरिव ज्ञानप्रवाहका विद्वांसः सन्ति (विश्वरूपाः-अङ्गिरसः-न सामभिः) विश्वं ज्ञानं निरूपयितारः सर्वाङ्गशास्त्रज्ञानस्य प्रेरयितारः शान्तभावैरिव यथा भवितव्यं तथा ॥५॥
06 ग्रावाणो न - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ग्रा᳓वाणो न᳓ सूर᳓यः सि᳓न्धु-मातर
आ-दर्दिरा᳓सो+++(=दारणशीला)+++ अ᳓द्रयो न᳓ विश्व᳓-हा ।
शिशू᳓ला न᳓ क्रीळ᳓यः सु-मात᳓रो
महा-ग्रामो᳓ न᳓ या᳓मन्न्+++(=गमने)+++ उत᳓ त्विषा᳓ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ग्रावा॑णो॒ न सू॒रयः॒ सिन्धु॑मातर आदर्दि॒रासो॒ अद्र॑यो॒ न वि॒श्वहा॑ ।
शि॒शूला॒ न क्री॒ळयः॑ सुमा॒तरो॑ महाग्रा॒मो न याम॑न्नु॒त त्वि॒षा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ग्रा᳓वाणो न᳓ सूर᳓यः सि᳓न्धुमातर
आदर्दिरा᳓सो अ᳓द्रयो न᳓ विश्व᳓हा
शिशू᳓ला न᳓ क्रीळ᳓यः सुमात᳓रो
महाग्रामो᳓ न᳓ या᳓मन्न् उत᳓ त्विषा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
grā́vāṇaḥ ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
síndhumātaraḥ ← síndhumātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sūráyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ādardirā́saḥ ← ādardirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ádrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
viśváhā ← viśváhā (invariable)
krīḷáyaḥ ← krīḷí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
śiśū́lāḥ ← śiśū́la- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sumātáraḥ ← sumātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mahāgrāmáḥ ← mahāgrāmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
tviṣā́ ← tvíṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
yā́man ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ग्रावा॑णः । न । सू॒रयः॑ । सिन्धु॑ऽमातरः । आ॒ऽद॒र्दि॒रासः॑ । अद्र॑यः । न । वि॒श्वहा॑ ।
शि॒शूलाः॑ । न । क्री॒ळयः॑ । सु॒ऽमा॒तरः॑ । म॒हा॒ऽग्रा॒मः । न । याम॑न् । उ॒त । त्वि॒षा ॥
Hellwig Grammar
- grāvāṇo ← grāvāṇaḥ ← grāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sūrayaḥ ← sūri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “guru.”
- sindhumātara ← sindhu
- [noun], masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- sindhumātara ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- ādardirāso ← ādardirāsaḥ ← ādardira
- [noun], nominative, plural, masculine
- adrayo ← adrayaḥ ← adri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- viśvahā
- [adverb]
- śiśūlā ← śiśūlāḥ ← śiśūla
- [noun], nominative, plural, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- krīḍayaḥ ← krīḍi
- [noun], nominative, plural, masculine
- sumātaro ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sumātaro ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- mahāgrāmo ← mahā ← mahat
- [noun]
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahāgrāmo ← grāmaḥ ← grāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “village; grāma [word]; group; battalion; club; Hindu gamut; troop; multitude; crowd; kin; collection; people.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yāmann ← yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tviṣā ← tviṣ
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “beam; color; beauty.”
सायण-भाष्यम्
सूरयः उदकस्य प्रेरकाः ग्रावाणो न मेघा इव सिन्धुमातरः नदीनिर्मातारः । आदर्दिरासः आदरणशीलानि अद्रयो न वज्राद्यायुधानीव विश्वहा सर्वदा शत्रूणां हन्तार इत्यर्थः । यद्वा । सर्वदा अद्रयो न वज्रा इव शत्रूणामादर्दिरास आदरणशीलाः । सुमातरः शोभनमातृकाः शिशूला न शिशव इव क्रीळयः विहर्तारः। उत अपि च महाग्रामो न महाञ्जनसंघ इव यामन् यामनि गमने त्विषा दीप्त्या युक्ता भवन्ति । तेऽस्मद्यज्ञमागच्छन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Having streams for mothers like the grinding-stones which send forth moisture; ever destroying(enemies) like destructive thunderbolts; having tender mothers like sportive infants; (endowed) with splendourlike a great crowd of men in a procession.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Having streamṣ..grinding stones: clouds;
Sindhumātaraḥ = mothersof rivers
मानसतरङ्गिणीकृत्
Liberal ones like soma-pressing stones, with the river as their mother,
repeated smashing everything like rocks,
playful like little children with a good mother,
they move like a great troop imbued with impetuosity.
Jamison Brereton
Like pressing stones, the patrons have a river as their mother; like rocks they always keep pounding.
Playful like little children with good mothers, like a great host (of
warriors) on their journey and with their turmoil—
Griffith
Born from the stream, like press-stones are the Princes, for ever like the stones that crush in pieces;
Sons of a beauteous Dame, like playful children, like a great host upon the march with splendour.
Geldner
Freigebig wie die sindhugeborenen Preßsteine, wie die Felsen immerdar zerschmetternd, wie kleine Kinder spielend, von guter Mutter stammend, und mit ihrem Funkeln wie ein großer Clan auf dem Kriegszug.
Grassmann
Wie Presssteine sind die stromentsprossnen Fürsten, immerdar wie Felsen zerschmetternd, von schöner Mutter gezeugt wie tanzende Kinder, und wie eine grosse Heerschar auf dem Marsche mit mächtigem Andrang.
Elizarenkova
Покровители (жертвы), подобные давильным камням, (те,) кому Синдху мать;
Похожие на камни, дробящие целый день;
Играющие, как дети, у которых добрая мать;
Подобные большому отряду в походе, а также (поражающие) сиянием:
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ग्रावाणः-न) मेघों के समान (सूरयः-सिन्धुमातरः) ज्ञानवृष्टि करनेवाले विद्वान् तथा ज्ञानसिन्धु के निर्माण करनेवाले (आदर्दिरासः) भली-भाँति पाप के विदीर्ण करनेवाले (अद्रयः-न विश्वहा) पाषाणों के समान सदा वर्तमान (शिशूलाः-न) शिशु स्वभाववाले जैसे (क्रीळयः-सुमातरः) ज्ञान का क्रीडारूप से प्रचार करनेवाले, अच्छे निर्माण करनेवाले (महाग्रामः-न) महासमूह जैसे (त्विषा) दीप्ति से (यामन्-उत) यात्रा में वर्तमान हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानसमूह को रखनेवाले, जनता में उस की वृष्टि करनेवाले, पापों को सदा विदीर्ण करनेवाले, संसार में मोक्षमार्ग की यात्रा करनेवाले विद्वान् धन्य हैं, उन की संगति करनी चाहिए ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ग्रावाणः-न सूरयः सिन्धुमातरः) मेघा इव ज्ञानवृष्टिकरा विद्वांसो ज्ञानसिन्धुनिर्मातारः (आदर्दिरासः-अद्रयः-न विश्वहा) समन्तात् पापविदारकाः पाषाणा इव सदावर्तमानाः (शिशूलाः-न क्रीळयः सुमातरः) शिशुस्वभावा ज्ञानस्य क्रीडारूपेण प्रचारकाः सुनिर्मातारः (महाग्रामः-न त्विषा-यामन्-उत) महासमूहः तथा दीप्त्या यात्रायां वर्तमानाः सन्ति ॥६॥
07 उषसां न - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उष᳓सां न᳓ केत᳓वो अध्वरश्रि᳓यः
शुभंय᳓वो न᳓ अञ्जि᳓भिर् वि᳓ अश्वितन्
सि᳓न्धवो न᳓ ययि᳓यो भ्रा᳓जदृष्टयः
पराव᳓तो न᳓ यो᳓जनानि ममिरे
मूलम् ...{Loading}...
उ॒षसां॒ न के॒तवो॑ऽध्वर॒श्रियः॑ शुभं॒यवो॒ नाञ्जिभि॒र्व्य॑श्वितन् ।
सिन्ध॑वो॒ न य॒यियो॒ भ्राज॑दृष्टयः परा॒वतो॒ न योज॑नानि ममिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उष᳓सां न᳓ केत᳓वो अध्वरश्रि᳓यः
शुभंय᳓वो न᳓ अञ्जि᳓भिर् वि᳓ अश्वितन्
सि᳓न्धवो न᳓ ययि᳓यो भ्रा᳓जदृष्टयः
पराव᳓तो न᳓ यो᳓जनानि ममिरे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvaraśríyaḥ ← adhvaraśrī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ketávaḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
uṣásām ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
añjíbhiḥ ← añjí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
aśvitan ← √śvit- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
śubhaṁyávaḥ ← śubhaṁyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
bhrā́jadr̥ṣṭayaḥ ← bhrā́jadr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yayíyaḥ ← yayī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mamire ← √mā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
yójanāni ← yójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
उ॒षसा॑म् । न । के॒तवः॑ । अ॒ध्व॒र॒ऽश्रियः॑ । शु॒भ॒म्ऽयवः॑ । न । अ॒ञ्जिऽभिः॑ । वि । अ॒श्वि॒त॒न् ।
सिन्ध॑वः । न । य॒यियः॑ । भ्राज॑त्ऽऋष्टयः । प॒रा॒ऽवतः॑ । न । योज॑नानि । म॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- uṣasāṃ ← uṣasām ← uṣas
- [noun], genitive, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ketavo ← ketavaḥ ← ketu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- ‘dhvaraśriyaḥ ← adhvara
- [noun], masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- ‘dhvaraśriyaḥ ← śriyaḥ ← śrī
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- śubhaṃyavo ← śubhaṃyavaḥ ← śubhaṃyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- nāñjibhir ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāñjibhir ← añjibhiḥ ← añji
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “color; ointment; adornment.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- aśvitan ← śvit
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “shine.”
- sindhavo ← sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yayiyo ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- bhrājadṛṣṭayaḥ ← bhrājat ← bhrāj
- [verb noun]
- “shine; glitter; look.”
- bhrājadṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “spear.”
- parāvato ← parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yojanāni ← yojana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yojana; use; yojana [word]; team.”
- mamire ← mā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
सायण-भाष्यम्
ये मरुतः उषसां न केतवः उषसां रश्मय इव अध्वरश्रियः यज्ञस्याश्रयितारो भवन्ति । तथा शुभंयवो न कल्याणकामा वरा इव अञ्जिभिः आभरणैः व्यश्वितन् दीप्यन्ते । ‘ श्विता वणें । लङि रूपम् । तथा सिन्धवो न नद्य इव ययियः गमनशीलाः भ्राजदृष्टयः दीप्यमानायुधाः परावतो न दूराध्वनीना वडवा इव योजनानि दूरदेशान् ममिरे परिच्छिन्दन्ति । तेऽस्मद्यज्ञमागच्छन्त्विति ॥
Wilson
English translation:
“Who, radiant in sacrifices like the rays of the dawn, shine with their ornaments like those expectant ofgood fortune, (who) swift-moving like rivers, having bright weapons, have traversed leagues like mares who havejourneyed from far, (may they come to our sacrifice).”
Jamison Brereton
Like the beacons of the dawns providing splendor to the ceremony, like those in pursuit of beauty they have shone forth with their
ornaments— coursing like rivers, those with glinting spears have measured out the stages of their journey like the distant realms.
Griffith
Like rays of Dawn, the visitors of sacrifice, they shine with ornaments as eager to be bright.
Like rivers hasting on, glittering with their spears, from far away they measure out the distances.
Geldner
Wie die Strahlen der Morgenröte das Opfer verschönend, wie Prunksüchtige erglänzten sie mit ihren Zieraten. Wie die Ströme eilend mit blinkenden Speeren, wie aus der Ferne Kommende haben sie die Meilen gemessen.
Grassmann
Das Fest verschönend wie der Morgenröthe Strahlen, erglänzen sie mit Geschmeide, wie solche, die zum Prachtfest gehen, mit funkelnden Speeren wie Ströme eilend durchmassen sie wie aus weiter Ferne die Strecken des Weges.
Elizarenkova
Словно лучи утренних зорь, украшающие обряд,
Как (люди), стремящиеся к роскоши, далеко сверкнули они украшениями.
Мчась, как реки, со (своими) блестящими копьями,
Они измерили пройденные пути, словно (приехали) из дальней дали.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उषसां न केतवः) उषा वेलाओं की किरणें जैसे होती हैं (अध्वरश्रियः) अध्यात्मयज्ञ के आश्रयीभूत अर्थात् अध्यात्मयज्ञप्रचारक (शुभंयवः-न अश्रिभिः) शुभ्र ज्ञानप्रकाश के प्राप्त करानेवाले रश्मियों के समान (अश्वितन्) दीप्त होते हैं (सिन्धवः-न-ययिवः) नदियों की भाँति गति करनेवाले ज्ञानप्रेरक (भ्राजत्-ऋष्टयः) दीप्तज्ञान को स्रवित करनेवाले (परावतः-न योजनानि ममिरे) दूर देश में भी यथायोग्य योजनाओं का निर्माण करते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् प्रातर्वेला में किरणों के समान आगे बढ़नेवाले ज्ञान के प्रकाशक, नदियों के समान प्रगतिशील, दूर देशों में भी सफल योजनाओं को सफल बनानेवाले हैं, वे धन्य हैं, उनकी संगति करनी चाहिए ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उषसां न केतवः-अध्वरश्रियः) उषोवेलानां यथा किरणा भवन्ति तद्वत् तेऽध्यात्मयज्ञस्याश्रयीभूता जनेषु सदाध्यात्मयज्ञप्रचारकाः (शुभंयवः-न-अञ्जिभिः-अश्वितन्) शुभ्रं प्रकाशस्य प्रापयितारौ रश्मिभिरिव दीप्यन्ते “श्विता वर्णे” [भ्वादि] “लङि रूपम्” (सिन्धवः-न ययियः) नद्य इव गन्तारो ज्ञानप्रेरकाः (भ्राजत्-ऋष्टयः) दीप्तज्ञानं स्रवन्तः (परावतः न योजनानि ममिरे) दूरदेशे अपि यथायोग्यं योजनानि निर्मान्ति ॥७॥
08 सुभागान्नो देवाः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुभागा᳓न् नो देवाः कृणुता सुर᳓त्नान्
अस्मा᳓न् स्तोतॄ᳓न् मरुतो वावृधानाः᳓
अ᳓धि स्तोत्र᳓स्य सखिय᳓स्य गात
सना᳓द् धि᳓ वो रत्नधे᳓यानि स᳓न्ति
मूलम् ...{Loading}...
सु॒भा॒गान्नो॑ देवाः कृणुता सु॒रत्ना॑न॒स्मान्त्स्तो॒तॄन्म॑रुतो वावृधा॒नाः ।
अधि॑ स्तो॒त्रस्य॑ स॒ख्यस्य॑ गात स॒नाद्धि वो॑ रत्न॒धेया॑नि॒ सन्ति॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सुभागा᳓न् नो देवाः कृणुता सुर᳓त्नान्
अस्मा᳓न् स्तोतॄ᳓न् मरुतो वावृधानाः᳓
अ᳓धि स्तोत्र᳓स्य सखिय᳓स्य गात
सना᳓द् धि᳓ वो रत्नधे᳓यानि स᳓न्ति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
kr̥ṇuta ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
subhāgā́n ← subhāgá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
surátnān ← surátna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
stotr̥̄́n ← stotár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vāvr̥dhānā́ḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
ádhi ← ádhi (invariable)
gāta ← √gā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
sakhyásya ← sakhyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
stotrásya ← stotrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
ratnadhéyāni ← ratnadhéya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
sanā́t ← sanā́t (invariable)
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
सु॒ऽभा॒गान् । नः॒ । दे॒वाः॒ । कृ॒णु॒त॒ । सु॒ऽरत्ना॑न् । अ॒स्मान् । स्तो॒तॄन् । म॒रु॒तः॒ । व॒वृ॒धा॒नाः ।
अधि॑ । स्तो॒त्रस्य॑ । स॒ख्यस्य॑ । गा॒त॒ । स॒नात् । हि । वः॒ । र॒त्न॒ऽधेया॑नि । सन्ति॑ ॥
Hellwig Grammar
- subhāgān ← subhāga
- [noun], accusative, plural, masculine
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- kṛṇutā ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- suratnān ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suratnān ← ratnān ← ratna
- [noun], accusative, plural, masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- stotṝn ← stotṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- vāvṛdhānāḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, plural
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- stotrasya ← stotra
- [noun], genitive, singular, neuter
- “hymn; praise.”
- sakhyasya ← sakhya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- gāta ← gā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; enter (a state); arrive.”
- sanāddhi ← sanāt
- [adverb]
- sanāddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- ratnadheyāni ← ratna
- [noun], neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- ratnadheyāni ← dheyāni ← dheya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “giving; distribution.”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
अनया स्तुतिमुपसंहरति । हे मरुतः देवाः ववृधानाः स्तुत्या वर्धमाना यूयं स्तोतॄन् नः अस्मान् सुभागान् सुधनान् कृणुत कुरुत । तथा सुरत्नान् शोभनरत्नान् कृणुत । यद्वा । सुरत्नान् शोभनरमणीयस्तोत्रानस्मानिति संबन्धनीयम् । किंच यूयं सख्यस्य स्तोत्रस्य सखिभूतं स्तोत्रम् अधि गात अधिगच्छत । वः युष्माकं रत्नधेयानि रत्नदानानि अस्मद्विषयाणि सनाद्धि चिरकालादारभ्य खलु सन्ति ॥ ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Divine Maruts, magnified (by our praise), render us, your praisers, prosperous and opulent; come tothis friendly laudation, for your precious bounties have been long (bestowed upon us).”
Jamison Brereton
O gods, make us possessed of good portions, good treasures,
strengthening us as your praisers, o Maruts, when you have been
strengthened.
Give study to our praise song, to our fellowship. For from long ago
occasions for the conferring of treasures have been yours.
The next two Agni hymns (79–80) belong together.
Griffith
Gods, send us happiness and make us wealthy, letting us singers prosper, O ye Maruts.
Bethink you of our praise and of our friendship: ye from of old have riches to vouchsafe us.
Geldner
Macht uns, ihr Götter, glücklich, belohnt, uns Lobsänger, o Marut, euch erbauend! Gedenket des Lobliedes und der Freundschaft, denn schon seit langer Zeit teilet ihr Belohnungen aus!
Grassmann
Macht uns glücklich, o ihr Götter, und schatzreich, o Maruts, uns Sänger erlabend; gedenkt unseres Lobgesanges und unserer Freundschaft; denn von Alters her sind bei euch Güterspenden.
Elizarenkova
Даруйте нам, о боги, счастливую долю, прекрасные сокровища,
Нам, восхвалителям, о Маруты, (благодаря которым) вы усилились!
Вспомните о восхвалении, о дружбе –
Ведь с незапамятных времен происходят ваши дарения сокровищ!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- स्यूमरश्मिर्भार्गवः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः-देवाः) हे जीवन्मुक्त विद्वानों ! तुम (नः) हमें (सुभागान्-कृणुत) अपने ज्ञान में सुभागवाले-उत्तमभागीदार करो (अस्मात् स्तोतॄन्) हम स्तुति करनेवालों को (वावृधानः) बढ़ाते हुए (सुरत्नान्) अध्यात्मरमणीय सुखवाले करो (स्तोत्रस्य-सख्यस्य अधिगात) स्तुति करने योग्य परमात्मा के साथ सखिभाव के साधन का उपदेश करो (वः-रत्नधे-यानि) तुम्हारे रत्नों के धातव्य-अन्दर प्रवेष्टव्य-स्थापनीय हैं ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त विद्वानों का सङ्ग कर उनसे प्रार्थना करनी चाहिए कि अपने ज्ञान में भागवाले बनावें, परमात्मा के साथ मित्र-भाव हो जावे, ऐसा उपदेश करें और अध्यात्मरत्न हमारे अन्दर प्रविष्ट हो जावें ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः-देवाः) हे जीवन्मुक्ता विद्वांसः यूयम् (नः) अस्मान् (सुभागान् कृणुत) स्वज्ञाने सुभागवन्तः कुरुत (अस्मान् स्तोतॄन् वावृधानाः-सुरत्नान्) अस्मान् परमात्मस्तुतिकर्तॄन् वर्धयमाना अध्यात्मरमणीयसुखवतःकुरुत (स्तोत्रस्य सख्यस्य-अधिगात) स्तुतियोग्यस्य परमात्मना सह सखित्वसम्पादकस्य साधनस्य गातमस्मान् गायत-उपदिशत (वः-रत्नधेयानि सनात्-हि सन्ति) युष्माकम् अस्मदर्थं रत्नानां धातव्यानि-अन्तः प्रवेष्टव्यानि स्थापनीयानि हि सन्ति ॥८॥