सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आ वः’ इत्यष्टर्चमष्टमं सूक्तम् । इरावतः पुत्रस्य सर्पजातेर्जरत्कर्णनाम्न आर्षं जागतम् । सोमाभिषवार्था ये ग्रावाणस्तद्देवत्यम् । तथा चानुक्रान्तम्-‘आ वोऽष्टौ सर्प ऐरावतो जरत्कर्णो ग्राव्णोऽस्तोत्’ इति । ग्रावस्तोत्र एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च-’आ व ऋञ्जसे प्र वो ग्रावाण इति सूक्तयोरन्तरोपरिष्टात्पुरस्ताद्वा’ (आश्व. श्रौ. ५. १२) इति ॥
Jamison Brereton
76 (902)
Pressing Stones
The snake Jaratkarṇa Airāvata
8 verses: jagatī
Of the three hymns dedicated to the pressing stones (X.76, X.94, and X.175), X.175 is brief and minimalist. Hymns X.94 and X.76 have a number of phrases and images in common, but X.94 is more charming than X.76, with vivid and imaginative com parisons and a light tone, while X.76 is perhaps more rhetorically ambitious, with some mythological and cosmic resonances, as well as some challenging syntax. The stones are more often addressed in the 2nd person and with imperatives in X.76 (no imperatives are addressed to the stones in X.94). This implicit attribution of agency to the stones becomes more pronounced toward the end of this hymn, where they seem to supplant the human pressers. The word náraḥ “superior men” is found in verses 6–8; although the first two occurrences could be interpreted as referring to humans, the last is a vocative addressed to the stones—which makes it clear that in the previous two verses the “men” must be the stones as well.
01 आ व - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ व॑ ऋञ्जस ऊ॒र्जां व्यु॑ष्टि॒ष्विन्द्रं॑ म॒रुतो॒ रोद॑सी अनक्तन ।
उ॒भे यथा॑ नो॒ अह॑नी सचा॒भुवा॒ सदः॑सदो वरिव॒स्यात॑ उ॒द्भिदा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
आ व॑ ऋञ्जस ऊ॒र्जां व्यु॑ष्टि॒ष्विन्द्रं॑ म॒रुतो॒ रोद॑सी अनक्तन ।
उ॒भे यथा॑ नो॒ अह॑नी सचा॒भुवा॒ सदः॑सदो वरिव॒स्यात॑ उ॒द्भिदा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आ꣡ व ऋञ्जस ऊर्जां᳐꣡ वि꣡उष्टिषु
इ꣡न्द्रम् मरु꣡तो रो꣡दसी अनक्तन
उभे꣡ य꣡था नो अ꣡हनी सचाभु꣡वा
स꣡दः-सदो वरिवस्या꣡त उद्भि꣡दा
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
r̥ñjase ← √r̥j- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ūrjā́m ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vyùṣṭiṣu ← vyùṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
anaktana ← √añj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
áhanī ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sacābhúvā ← sacābhū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:DU}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
sádaḥ-sadaḥ ← sádas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
udbhídā ← udbhíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
varivasyā́taḥ ← √varivasy- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । वः॒ । ऋ॒ञ्ज॒से॒ । ऊ॒र्जाम् । विऽउ॑ष्टिषु । इन्द्र॑म् । म॒रुतः॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । अ॒न॒क्त॒न॒ ।
उ॒भे इति॑ । यथा॑ । नः॒ । अह॑नी॒ इति॑ । स॒चा॒ऽभुवा॑ । सदः॑ऽसदः । व॒रि॒व॒स्यातः॑ । उ॒त्ऽभिदा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- ṛñjasa ← ṛñjase ← ṛj
- [verb], singular, Present indikative
- ūrjāṃ ← ūrjām ← ūrjā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment.”
- vyuṣṭiṣv ← vyuṣṭiṣu ← vyuṣṭi
- [noun], locative, plural, feminine
- “dawn; happiness; consequence.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- rodasī ← rodas
- [noun], accusative, dual, neuter
- “heaven and earth; Earth.”
- anaktana ← añj
- [verb], plural, Present imperative
- “smear; anoint; mix; color.”
- ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, neuter
- “both(a).”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ahanī ← ahar
- [noun], nominative, dual
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- sacābhuvā ← sacābhū
- [noun], nominative, dual, neuter
- “ally.”
- sadaḥ ← sadas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- sado ← sadaḥ ← sadas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mansion; assembly; seat; seat.”
- varivasyāta ← varivasyātaḥ ← varivasyā
- [noun], ablative, singular, feminine
- udbhidā ← _ ← √_
- [?]
- “_”
सायण-भाष्यम्
हे ग्रावाणः वः युष्मान् ऊर्जां सारभूतानामन्नवतीनां वोषसां व्युष्टिषु विभातेषु सत्सु आ ऋञ्जसे आप्रसाधयामि । यूयं सोमेन इन्द्रं मरुतो रोदसी द्यावापृथिव्यौ च अनक्तन व्यञ्जयत । नः अस्मान् उभे सचाभुवा सहोत्पन्ने अहनी द्यावापृथिव्यौ सदःसदः सर्वेषु यागगृहेषु वरिवस्यातः परिचरतः। उद्भिदा उद्भेदकेन धनेन पूरयतामिति ॥
Wilson
English translation:
“I propitiate you at the commencement of the food-possessing (dawns); you reveal Indra, the Maruts,heaven and earth; both heaven and earth being united attend on us in all the chambers of sacrifice; (may they fillus) with wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Commencement: udbhidā = at their opening (or commencement) ahanī = the two halves ofthe day
Jamison Brereton
I stretch straight toward you at the first dawn flushes of nourishment. Anoint Indra, the Maruts, and the two world-halves,
so that both day and night, in partnership, will make every seat spacious for us as they break out.
Griffith
I GRASP at you when power and strength begin to dawn: bedew ye, Indra and the Maruts, Heaven and Earth,
That Day and Night, in every hall of sacrifice, may wait on us and bless us when they first spring forth.
Geldner
Ich begehre eurer Kräfte jeden Morgen; besalbet Indra, die Marut, beide Welten, auf daß uns beide Tageshälften vereint erfolgreich jeden Sitz unbeengt machen sollen!
Grassmann
Ich wünsche euch herbei nun beim Erstehn der Kraft, benetzt die Marut’s, Indra und das Weltenpaar, Damit bei ihrem Anbruch Tag und Nacht zur Seite stehn und lieb uns machen jeden Sitz.
Elizarenkova
Я направляю вас при проявлениях (ваших) сил,
Умастите Индру, Марутов, две половины мироздания,
Чтобы обе половины суток (,день и ночь), связанные вместе,
Бьющие ключом, сделали широким каждое (жертвенное) сидение!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में मोक्षप्राप्ति का उपाय, संसारसुख के उपदेश, सदाचरण से जीवन की सफलता, विद्वानों का समागम करना चाहिए इत्यादि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) तुम विद्वानों को (आ ऋञ्जसे) भली-भाँति अपने अनुकूल बनाता हूँ, कि तुम (ऊर्जां व्युष्टिषु) अन्नादि को विविध कामनाओं में (इन्द्रं मरुतः-रोदसी) ऐश्वर्यवान् परमात्मा को, जीवन्मुक्तों को, पाप से रोकनेवाले मित्र सम्बन्धियों को (अनक्तन) सुखरूप भावित करो (यथा नः) जैसे उस कृपा से हमारे लिये (उभे सचा भुवा-अहनी) दोनों साथ होनेवाले दिन-रात (सदःसदः) घर-घर में (उद्भिदा) दुःखनिवारकरूप में (वरिवस्यातः) सेवन में आवें-दुःखनिवारक होवें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों के अनुकूल आचरण करने से अन्नादि की प्राप्ति होती है। परमात्मा को जीवन्मुक्त मित्रसम्बन्धी जन भी अपनाते हैं, दिन-रात भी प्रत्येक घर में सुखदायक व्यतीत होते हैं ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्रसूक्ते वेदे मोक्षप्राप्तेरुपायः संसारसुखस्य चोपदेशाः सन्ति सदाचरणेन जीवनसाफल्यं विदुषां समागमः करणीय इत्येवमादयो विषयाः प्रदर्श्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) युष्मान् विदुषः (आ-ऋञ्जसे) समन्तात् प्रसाधयामि प्रार्थयेऽनुकूलान् सेवे यद् यूयम् (ऊर्जां व्युष्टिषु) अन्नादि-वस्तूनां कमनीयप्रवृत्तिषु “व्युष्टिषु विविधा उष्टयः कामनाश्च तासु” [ऋ० १।४४।३ दयानन्दः] (इन्द्रं मरुतः-रोदसी-अनक्तन) ऐश्वर्यवन्तं परमात्मानं रोदसी रोधसी पापाद् रोधयितारौ मित्रसम्बन्धिनौ जीवन्मुक्तान् “मरुतो वै देवविशः” [कौ० ७।८] “रोदसी रोधसी” [निरु० ६।१] सम्पादयत भावयत (यथा नः-उभे सचाभुवा-अहनी) यथा हि तया कृपया अस्मभ्यम्-उभौ सहभुवौ-अहोरात्रौ (सदः सदः) गृहे गृहे “ङि प्रत्ययस्य लुक्” सुपां सुलुक्० [अष्टा० ७।१।३९] (उद्भिदा) दुःखनिवारकत्वेन “उद्भिदाः-दुःखनिवारकाः” [ऋ० १।८९।१ दयानन्दः] (वरिवस्यातः) सेवेताम्-दुखनिवारकौ भवेताम् ॥१॥
02 तदु श्रेष्टम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तदु॒ श्रेष्ठं॒ सव॑नं सुनोत॒नात्यो॒ न हस्त॑यतो॒ अद्रिः॑ सो॒तरि॑ ।
वि॒दद्ध्य१॒॑र्यो अ॒भिभू॑ति॒ पौंस्यं॑ म॒हो रा॒ये चि॑त्तरुते॒ यदर्व॑तः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तदु॒ श्रेष्ठं॒ सव॑नं सुनोत॒नात्यो॒ न हस्त॑यतो॒ अद्रिः॑ सो॒तरि॑ ।
वि॒दद्ध्य१॒॑र्यो अ॒भिभू॑ति॒ पौंस्यं॑ म॒हो रा॒ये चि॑त्तरुते॒ यदर्व॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त꣡द् उ श्र꣡यिष्ठं+ स꣡वनं सुनोतन
अ꣡त्यो न꣡ ह꣡स्तयतो अ꣡द्रिः सोत꣡रि
विद꣡द् धि꣡ अर्यो꣡ अभि꣡भूति पउं꣡सियम्
महो꣡ राये꣡ चित् तरुते य꣡द् अ꣡र्वतः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śréṣṭham ← śréṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sunotana ← √su- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
ádriḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átyaḥ ← átya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hástayataḥ ← hástayata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
sotári ← sotár- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
abhíbhūti ← abhíbhūti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vidát ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
árvataḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tarute ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
तत् । ऊं॒ इति॑ । श्रेष्ठ॑म् । सव॑नम् । सु॒नो॒त॒न॒ । अत्यः॑ । न । हस्त॑ऽयतः । अद्रिः॑ । सो॒तरि॑ ।
वि॒दत् । हि । अ॒र्यः । अ॒भिऽभू॑ति । पौंस्य॑म् । म॒हः । रा॒ये । चि॒त् । त॒रु॒ते॒ । यत् । अर्व॑तः ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- śreṣṭhaṃ ← śreṣṭham ← śreṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “best; better; chief(a); beautiful.”
- savanaṃ ← savanam ← savana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- sunotanātyo ← sunotana ← su
- [verb], plural, Present imperative
- “press out; su.”
- sunotanātyo ← atyaḥ ← atya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- hastayato ← hasta
- [noun], masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- hastayato ← yataḥ ← yam
- [verb noun], nominative, singular
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- adriḥ ← adri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- sotari ← sotṛ
- [noun], locative, singular, masculine
- vidaddhy ← vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- vidaddhy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- aryo ← aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- abhibhūti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “superior; overpowering.”
- pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- tarute ← tṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- arvataḥ ← arvant
- [noun], accusative, plural, masculine
- “horse.”
सायण-भाष्यम्
हे ग्रावाणः यूयं तदु तमेव श्रेष्ठं प्रशस्यं सवनं सोमं सुनोतन अभिषुणुत । अथैकवदाह । अद्रिः अभिषवग्रावा हस्तयतः हस्ताभ्यां गृहीतः सन् अत्यो न धृतोऽश्व इव भवति सोतरि अभिषवकर्तर्यध्वर्यौ । स यथा हस्ताभ्यां दृढं गृहीतोऽपि वल्गति तद्वत् । अर्यः ग्राव्णामभिषवाय प्रैरको यजमानः अभिभूति शत्रूणामभिभावुकं पौंस्यं बलं विदद्धि लभते खलु देवेभ्यः । यद्वा । अभिषवायाध्वर्य्यादेः प्रेरितो ग्रावाभिभूति पौंस्यं विदद्यजमानार्थम् । किंच महे महते राये चित् धनायापि यत् यो ग्रावा अर्वतः अश्वान् तरुते तनुते प्रयच्छति ॥
Wilson
English translation:
“Pour forth this excellent libation; the stone grasped by the hand is like a horse when the grinder(effuses the Soma). The animating (worshipper) acquires virile strength overpowering (his foes) when (the stone)bestows horses for the sake of great wealth.”
Jamison Brereton
Press this as the best pressing. Like a racehorse controlled by the hands, the stone is in (the control of) the presser.
Because it finds the masculine power that is overwhelming to the
stranger, for the sake of great wealth he [=presser] also attains to (that masculine power), which (comes) from the steed [=stone].
Griffith
Press the libation out, most excellent of all: the Pressing-stone is grasped like a hand-guided steed.
So let it win the valour that subdues the foe, and the fleet courser’s might that speeds to ample wealth.
Geldner
Presset diese beste Trankspende aus; der Stein soll, wie ein Rennpferd mit der Hand gelenkt, den Soma auspressen, denn sie verschafft die Kraft, die dem Nebenbuhler überlegen ist, sie, die seine Rennpferde überholt zu großem Gewinn.
Grassmann
Auf, keltert diesen segensreichsten Somasaft; der Stein beim Presser gleicht dem Rosse an der Hand, So finde denn der treue starke Siegerkraft und Kraft des Renners, die zu grosser Habe führt.
Elizarenkova
Выжмите же это лучшее выжимание!
Пусть выжимает (его) камень, управляемый рукой, как скаковой конь!
Ведь оно находит мужество, более высокое, чем у врага,
(То,) что мощно одерживает верх над (его) скакунами ради богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- स्वराडार्चीजगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्-उ) उस (श्रेष्ठं सवनम्) श्रेष्ठ अवसर को (सुनोतन) सम्पन्न करो, (हस्तयतः) हाथों में नियन्त्रित (अत्यः-न) घोड़े के समान-जैसे घोड़ा होता है (सोतरि) प्रेरयिता परमात्मा में (अद्रिः) मैं प्रशंसक होऊँ (अर्यः) वह स्वामी परमात्मा (अभिभूति पौंस्यम्) अभिभवकारी पौरुष-आत्मबल को (विदत्) प्राप्त करावे (यत्-अर्वतः) प्राप्तव्य या प्राप्त पदार्थों को (तरुते) प्रदान करता है-बढ़ाता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की स्तुति में इतना बँध जाऊँ, जैसे घोड़ा बँध जाता है, इस ऐसे श्रेष्ठ अवसर को हम बनावें, वह स्वामी परमात्मा आत्मबल प्रदान करे, जिससे कि प्राप्तव्य पदार्थों को हम प्राप्त कर सकें ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तत्-उ श्रेष्ठं सवनं सुनोतन) तत् खलु श्रेष्ठमवसरं सम्पादयत (हस्तयतः-अत्यः-न) हस्तयोर्यतो नियन्त्रितोऽश्वो यथा भवति तथा “अत्योऽश्वनाम” [निघ० १।१४] (सोतरि-अद्रिः) प्रेरयितरि परमात्मनि श्लोककर्त्ता प्रशंसको भूयासम् “अद्रिरसि श्लोककृत्” [कठ० १।५] (अर्यः-अभिभूति पौंस्यं विदत्) स्वामी परमात्मा अभिभूतिकरं पौरुषमात्मबलं प्रापयेत् (महः-राये चित्) महते मोक्षैश्वर्याय खल्वपि (यत्-अर्वतः-तरुते) प्राप्तव्यान् प्राप्तान् वा पदार्थान् प्रयच्छति प्रवर्धयति तथाभूतं पौरुषं प्रापयेत् ॥२॥
03 तदिद्ध्यस्य सवनम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तदिद्ध्य॑स्य॒ सव॑नं वि॒वेर॒पो यथा॑ पु॒रा मन॑वे गा॒तुमश्रे॑त् ।
गोअ॑र्णसि त्वा॒ष्ट्रे अश्व॑निर्णिजि॒ प्रेम॑ध्व॒रेष्व॑ध्व॒राँ अ॑शिश्रयुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
तदिद्ध्य॑स्य॒ सव॑नं वि॒वेर॒पो यथा॑ पु॒रा मन॑वे गा॒तुमश्रे॑त् ।
गोअ॑र्णसि त्वा॒ष्ट्रे अश्व॑निर्णिजि॒ प्रेम॑ध्व॒रेष्व॑ध्व॒राँ अ॑शिश्रयुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त꣡द् इ꣡द् धि꣡ अस्य स꣡वनं विवे꣡र् अपो꣡
य꣡था पुरा꣡ म꣡नवे गातु꣡म् अ꣡श्रेत्
गो꣡अर्णसि त्वाष्टरे꣡ अ꣡श्वनिर्णिजि
प्रे꣡म् अध्वरे꣡षु अध्वराँ꣡ अशिश्रयुः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
ít ← ít (invariable)
{}
sávanam ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vivéḥ ← √viṣ- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
áśret ← √śri- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
purā́ ← purā́ (invariable)
{}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
áśvanirṇiji ← áśvanirṇij- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
góarṇasi ← góarṇas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvāṣṭré ← tvāṣṭrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
adhvarā́n ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
adhvaréṣu ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
aśiśrayuḥ ← √śri- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
īm ← īm (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
तत् । इत् । हि । अ॒स्य॒ । सव॑नम् । वि॒वेः । अ॒पः । यथा॑ । पु॒रा । मन॑वे । गा॒तुम् । अश्रे॑त् ।
गोऽअ॑र्णसि । त्वा॒ष्ट्रे । अश्व॑ऽनिर्निजि । प्र । ई॒म् । अ॒ध्व॒रेषु॑ । अ॒ध्व॒रान् । अ॒शि॒श्र॒युः॒ ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- iddhy ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- iddhy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- savanaṃ ← savanam ← savana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- viver ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- apo ← apaḥ ← apas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “work; deed.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- gātum ← gātu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; way.”
- aśret ← śri
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- goarṇasi ← goarṇas
- [noun], locative, singular, masculine
- tvāṣṭre ← tvāṣṭra
- [noun], locative, singular, masculine
- aśvanirṇiji ← aśva
- [noun], masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- aśvanirṇiji ← nirṇiji ← nirṇij
- [noun], locative, singular, masculine
- “attire; garment.”
- prem ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- adhvareṣv ← adhvareṣu ← adhvara
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- adhvarāṃ ← adhvara
- [noun], accusative, plural, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- aśiśrayuḥ ← śri
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
सायण-भाष्यम्
इत् इति पूरणः । अस्य ग्राव्णः तत् सवनम् अभिषवोपेतमस्मदीयं सोमयागाख्यम् अपः कर्म विवेः व्याप्नोतु । विपूर्वस्य वेतैर्लङ्यदादित्वाच्छपो लुक् । वेतैर्विपूर्वस्य वा छान्दसे श्लौ वापररूपमिति संदेहादनवग्रहः । समासस्वरः । यथा पुरा मनवे राज्ञे गातुं गमनम् अश्रेत् आजगाम तद्वत् व्याप्नोतु । किंच गोअर्णसि गोरूपे अपहृतैर्गोभिः परिवृते तथा अश्वनिर्णिजि । निर्णिगिति रूपनाम । अश्वरूपे । अपहृतैरश्वैर्वृत इत्यर्थः । ईदृशे त्वाष्ट्रे त्वष्टुः पुत्रे हन्तव्ये सतीति शेषः । ईम् एतान् अध्वरान् असुरैरहिंस्यानध्वरसाधकान् चोपलान् अध्वरेषु अशिश्रयुः आश्रयन्ति पूर्वे यजमानाः ॥
Wilson
English translation:
“May this (sacrificial) work of this grinding-stone the effusion of the Soma, spread as it went formerlyalong the path to Manu; when the son of Tvaṣṭā, hidden by the (stolen) cows, and assuming the form of ahorse, (was to be slain), the worshippers had recourse at the sacrifices to the inviolable (upper grinding-stones).”
Jamison Brereton
For it has labored at just this pressing, at its task. Just as previously (Indra) set the course for Manu
to Tvaṣṭar’s (wealth?), which was flooding with cows and arrayed in
horses, they have set ceremonies upon ceremonies.
Griffith
Juice that this Stone pours out removes defect of ours, as in old time it brought prosperity to man.
At sacrifices they established holy rites on Tvastar’s milk-blent juice bright with the hue of steeds.
Geldner
Denn diese Trankspende hat sein Werk vollbracht - wie sie ehedem dem Manu den Weg geebnet hat - bei dem Tvastrisohn, der eine Masse von Kühen hatte und mit seinen Rossen Staat machte. Sie haben Opfer zu Opfer gefügt.
Grassmann
Denn der von ihm gepresste Saft durchdrang die Flut, wie früher er dem Manu sichern Gang geschafft; Bei Tvaschtar’s Sohn, der reich an Ross und Rindern war, da reihten Priester ein Fest an das andre an.
Elizarenkova
Ведь это самое выжимание привело к цели его деятельность,
Как некогда оно вымостило путь для Ману
У сына Тваштара, обладающего морем коров, украшенного конями.
Они присоединили одни обряды к другим.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- स्वराडार्चीजगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस आत्मा के (तत्-इत्-हि) उस (सवनम्) अवसर (अपः) तथा कर्म को (विवेः) विकसित करता है (यथा पुरा) जैसे पूर्व (मनवे) मननशील जन के लिए (गातुम्-अश्रेत्) गमन को प्राप्त हुआ है (त्वाष्ट्रे) त्वष्टा-परमात्मा सम्बन्धी (गो-अर्णसि) स्तुतियों से प्राप्तव्य आनन्दस्वरूप मोक्ष में (अश्वनिर्णिजि) इन्द्रिय घोड़ों के शोधन से प्राप्त होने योग्य में (अध्वरेषु) अध्यात्मयज्ञों में (अध्वरान्) अध्यात्मयाजी (अशिश्रयुः) आश्रित होवें ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आत्मा के लिये परमात्मा यह अवसर और कर्मविधान प्रदर्शित करता है कि आनन्दरसपूर्ण मोक्ष कैसे प्राप्त होता है, जो परम्परा से स्तुति करनेवाला प्राप्त करता था। उस ऐसे अभीष्ट आनन्द का अध्यात्मयाजी आश्रय लिया करते हैं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) अस्यात्मनः (तत्-इत्-हि) तदेव (सवनम्-अपः-विवेः) अवसरं कर्म विवृणोति (यथा मनवे पुरागातुम्-अश्रेत्) यथा पुराकाले मननशीलाय-अस्मै जनाय गमनं प्राप्तमभूत् (त्वाष्ट्रे गो-अर्णसि) त्वष्टुः परमात्मनः सम्बन्धिनि स्तुतिभिः प्राप्तव्यानन्दरसे मोक्षे (अश्वनिर्णिजि) इन्द्रियाश्वानां शोधनेन लभ्ये (अध्वरेषु-अध्वरान्-ईं प्र-अशिश्रयुः) अध्यात्मयज्ञेषु-अध्वरवन्तोऽध्यात्मयाजिनः “अकारो मत्वर्थीयोऽत्र छान्दसः” आश्रिता भवन्ति ॥३॥
04 अप हत - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अप॑ हत र॒क्षसो॑ भङ्गु॒राव॑तः स्कभा॒यत॒ निरृ॑तिं॒ सेध॒ताम॑तिम् ।
आ नो॑ र॒यिं सर्व॑वीरं सुनोतन देवा॒व्यं॑ भरत॒ श्लोक॑मद्रयः ॥
मूलम् ...{Loading}...
अप॑ हत र॒क्षसो॑ भङ्गु॒राव॑तः स्कभा॒यत॒ निरृ॑तिं॒ सेध॒ताम॑तिम् ।
आ नो॑ र॒यिं सर्व॑वीरं सुनोतन देवा॒व्यं॑ भरत॒ श्लोक॑मद्रयः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ꣡प हत रक्ष꣡सो भङ्गुरा꣡वत
स्कभाय꣡त नि꣡रृतिं से꣡धता꣡मतिम्
आ꣡ नो रयिं꣡ स꣡र्ववीरं सुनोतन
देवावि꣡यम् भरत श्लो꣡कम् अद्रयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápa ← ápa (invariable)
{}
bhaṅgurā́vataḥ ← bhaṅgurā́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
hata ← √han- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rakṣásaḥ ← rakṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ámatim ← ámati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
nírr̥tim ← nírr̥ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sédhata ← √sidh- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
skabhāyáta ← √skambhⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sárvavīram ← sárvavīra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sunotana ← √su- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
adrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
bharata ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devāvyàm ← devāvī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ślókam ← ślóka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अप॑ । ह॒त॒ । र॒क्षसः॑ । भ॒ङ्गु॒रऽव॑तः । स्क॒भा॒यत॑ । निःऽऋ॑तिम् । सेध॑त । अम॑तिम् ।
आ । नः॒ । र॒यिम् । सर्व॑ऽवीरम् । सु॒नो॒त॒न॒ । दे॒व॒ऽअ॒व्य॑म् । भ॒र॒त॒ । श्लोक॑म् । अ॒द्र॒यः॒ ॥
Hellwig Grammar
- apa
- [adverb]
- “away.”
- hata ← han
- [verb], plural, Present imperative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- rakṣaso ← rakṣasaḥ ← rakṣas
- [noun], accusative, plural, masculine
- bhaṅgurāvata ← bhaṅgurāvat
- [noun], accusative, plural, masculine
- skabhāyata ← skabhāy ← √skambh
- [verb], plural, Present imperative
- nirṛtiṃ ← nirṛtim ← nirṛti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “destruction; Nirṛti; adversity.”
- sedhatāmatim ← sedhata ← sidh
- [verb], plural, Present imperative
- “chase away; repel.”
- sedhatāmatim ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “indigence.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- sarvavīraṃ ← sarva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- sarvavīraṃ ← vīram ← vīra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- sunotana ← su
- [verb], plural, Present imperative
- “press out; su.”
- devāvyam ← devāvī
- [noun], accusative, singular, masculine
- bharata ← bhṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- ślokam ← śloka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śloka; fame; hymn; śloka [word]; praise; glory; verse.”
- adrayaḥ ← adri
- [noun], vocative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रयः यूयम् अप हत विनाशयत रक्षसः राक्षसान् । कीदृशान् । भङ्गुरावतः भञ्जकेन कर्मणा तद्वतः । तथा स्कभायत दूरे परिहरत निर्ऋतिं पापदेवताम् । यथामुं यज्ञं नागच्छति तथा। किंच सेधत निषेधत अमतिं हिंसामतिं रक्षःप्रभृतिम्। किंच नः अस्माकं सर्ववीरं बहुपुत्राद्युपेतं रयिं धनम् आ सुनोतन । अभिषवेन पुत्रधनादीनां लाभादेवमुक्तम् । किंच देवाव्यं देवप्रीणनं श्लोकं भरत संपादयत ॥
Wilson
English translation:
“Drive away the disturbing rākṣasas; keep off Nirṛti; prohibit all malignity; effuse for us riches withmale progeny; bear, stones, the praise that delights the gods.”
Jamison Brereton
Smash away the demons with their wreckage. Block Dissolution. Repel heedlessness.
Press out wealth in hale heroes for us. Carry a tune that pursues the
gods, you stones.
Griffith
Drive ye the treacherous demons far away from us: keep Nirrti afar and banish Penury.
Pour riches forth for us with troops of hero sons, and bear ye up, O Stones, the song that visits Gods.
Geldner
Schlaget die hinterlistigen Unholde hinweg, bannet das Verderben, haltet die Ratlosigkeit fern! Presset uns einen Schatz von lauter Söhnen heraus; erhebet, ihr Steine, euren taktmäßigen Klang, der die Götter einlädt!
Grassmann
Die trügerischen Nachtgespenster jagt hinweg, Verderben bannt und wehret allen Mangel ab; O presst uns Reichthum, volle Heldenschar herbei, erhebt Getön, ihr Steine, das die Götter labt.
Elizarenkova
Выбейте (отсюда) коварных ракшасов!
Оттолкните Гибель! Прогоните отсутствие мыслей!
Добывайте для нас выжиманием богатство из одних только сыновей!
О камни, издавайте звук, приглашающий богов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रयः) हे मन्त्रोपदेश करनेवाले विद्वानों ! तुम (भङ्गुरावतः) प्रहारक प्रवृत्तिवाले (रक्षसः) दुष्ट विचारों को (अपहत) नष्ट करो (निर्ऋतिं स्कभायत) रमणतारहित या अरमणीय प्रवृत्ति को नियन्त्रित करो-रोको (अमतिम्-अपसेधत) अज्ञता को दूर करो (नः) हमारे लिए (सर्ववीरं रयिम्) समस्त प्राणों से युक्त पोषण को (आसुनोतन) सम्पादित करो (देवाव्यं श्लोकं-भरत) परमात्मदेव जिससे प्राप्त हो, ऐसे वचन को हमारे अन्दर धारण करो ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् जन जनता को ऐसा उपदेश करें, जिससे कि उनके अन्दर से दुष्ट विचार, अस्थिरता, अज्ञान दूर होकर वे स्वास्थ्य और परमात्मा की प्राप्ति कर सकें ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रयः-भङ्गुरावतः-रक्षतः-अपहत) हे मन्त्रोपदेष्टारः ! प्रहारकप्रवृत्तिमतो दुष्टान् विचारान् नाशयत (निर्ऋतिं स्कभायत) नीरमणीयां प्रवृत्तिं स्तम्भयत-नियन्त्रयत (अमतिम्-अपसेधत) अज्ञतां दूरी कुरुत (नः-सर्ववीरं-रयिम्-आसुनोतन) अस्मभ्यं सर्वप्राणयुक्तम् “प्राणा वै दशवीराः” [श० १२।८।१।२३] पोषं पोषणम् “रयिं देहि पोषं देहि” [काठ० १।७] सम्पादयत (देवाव्यं श्लोकं भरत) परमात्मदेवः प्राप्यो येन भवति तथाविधं वचनमस्मासु धारयत ॥४॥
05 दिवश्चिदा वोऽमवत्तरेभ्यो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दि॒वश्चि॒दा वोऽम॑वत्तरेभ्यो वि॒भ्वना॑ चिदा॒श्व॑पस्तरेभ्यः ।
वा॒योश्चि॒दा सोम॑रभस्तरेभ्यो॒ऽग्नेश्चि॑दर्च पितु॒कृत्त॑रेभ्यः ॥
मूलम् ...{Loading}...
दि॒वश्चि॒दा वोऽम॑वत्तरेभ्यो वि॒भ्वना॑ चिदा॒श्व॑पस्तरेभ्यः ।
वा॒योश्चि॒दा सोम॑रभस्तरेभ्यो॒ऽग्नेश्चि॑दर्च पितु॒कृत्त॑रेभ्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
दिव꣡श् चिद् आ꣡ वो अ꣡मवत्तरेभियो
विभ्व꣡ना चिद् आशु꣡अपस्तरेभियः
वायो꣡श् चिद् आ꣡ सो꣡मरभस्तरेभियो
अग्ने꣡श् चिद् अर्च पितुकृ꣡त्तरेभियः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ámavattarebhyaḥ ← ámavattara- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
cit ← cit (invariable)
{}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
āśvàpastarebhyaḥ ← āśvàpastara- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
cit ← cit (invariable)
{}
vibhvánā ← vibhván- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
sómarabhastarebhyaḥ ← sómarabhastara- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vāyóḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
agnéḥ ← agní- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
arca ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
pitukŕ̥ttarebhyaḥ ← pitukŕ̥ttara- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दि॒वः । चि॒त् । आ । वः॒ । अम॑वत्ऽतरेभ्यः । वि॒ऽभ्वना॑ । चि॒त् । आ॒श्व॑पःऽतरेभ्यः ।
वा॒योः । चि॒त् । आ । सोम॑रभःऽतरेभ्यः । अ॒ग्नेः । चि॒त् । अ॒र्च॒ । पि॒तु॒कृत्ऽत॑रेभ्यः ॥
Hellwig Grammar
- divaś ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- ‘mavattarebhyo ← amavattarebhyaḥ ← amavattara
- [noun], dative, plural, masculine
- vibhvanā ← vibhvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Vibhvan.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- āśvapastarebhyaḥ ← āśvapastara
- [noun], dative, plural, masculine
- vāyoś ← vāyoḥ ← vāyu
- [noun], ablative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- somarabhastarebhyo ← somarabhastarebhyaḥ ← somarabhastara
- [noun], dative, plural, masculine
- ‘gneś ← agneḥ ← agni
- [noun], ablative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- cid ← cit
- [noun], nominative, singular, feminine
- “supreme spirit; cit [word]; soul.”
- arca ← arc
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- pitukṛttarebhyaḥ ← pitukṛttara
- [noun], dative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
दिवश्चित् आदित्यादपि अमवत्तरेभ्यः अत्यन्तं बलवद्भ्यः वः युष्मभ्यम् आ अर्च अस्तौदध्वर्युः। यद्वा । हे अध्वर्य्वादयः वो यूयमुच्यमानलक्षणेभ्यो ग्रावभ्य आ सर्वतोऽर्च अर्चतेत्येवं प्रतिवाक्यं योज्यम्। विभ्वना चित् । विभ्वा सुधन्वनः पुत्रः । तेनापि आश्वपस्तरेभ्यः शीघ्रकर्मभ्य इत्यर्थः । विभ्वादीनां त्रयाणां चमसादिशीघ्रकर्म प्रसिद्धम् । वायोश्चित् वायोरपि सोमरभस्तरेभ्यः सोमाभिषवार्थेनात्यन्तेन वेगेन युक्तेभ्यः । वायोरपि ग्रावाणो वेगवन्तो भवन्ति सोमाभिषवार्थम् । अग्नेश्चित् अग्नेरपि पितुकृत्तरेभ्यः अत्यन्तमन्नसाधकेभ्यः । ईदृशेभ्यो ग्रावभ्यः प्रीणनाय यूयमर्चतेति॥ ॥८॥
Wilson
English translation:
“(The Adhvaryu) praises you who are stronger even than heaven, quicker in work that Vibhvan, morediffusive of the Soma than Vāyu, more bountiful of food than Agni.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vibhvan: one of the ṛbhus, sons ofSudhanvan
Jamison Brereton
To you, more formidable even than Heaven, swifter working even than Vibhvan,
more soma-frenzied even than Vāyu, better food-preparers even than Agni—sing!
Griffith
To you who are more mighty than the heavens themselves, who, finishing your task with more than Vibhvan’s speed,
More rapidly than Vayu seize the Soma juice, better than Agni give us food, to you I sing.
Geldner
Euch will ich lobsingen, die gewaltiger sind als der Himmel, die rascher arbeiten als selbst Vibhvan, somagieriger als selbst Vayu, die mehr Speise bereiten als selbst Agni.
Grassmann
Euch sing’ ich, die ihr mächt’ger als der Himmel seid, die schneller ihr als Vischvan euer Werk betreibt, Zum Soma hindringt ungestümer als der Wind und mehr als Agni nahrungsreiche Speise schafft.
Elizarenkova
Вам я пою хвалу, более неистовым, чем само небо,
Быстрее работающим, чем сам Вибхван,
Сильнее опьяняющимся Сомой, чем сам Ваю,
Создающим больше пищи, чем сам Агни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- आसुरीस्वराडार्चीनिचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) हे मन्त्रवचन के उपदेष्टा जनों ! तुम्हारे लिए (देवः-चित्-अमवत्तरेभ्यः) सूर्य से भी बलवत्तरों-अति प्रतापवालों के लिए (विभ्वना चित्) आकाश से भी (आश्वपस्तरेभ्यः) विद्याओं में शीघ्र अति व्यापकों के लिए (वायोः-चित्) वायु से भी (सोमरभस्तरेभ्यः) शान्त ज्ञानरूप अतिवेगवालों के लिए (अग्नेः-चित्) अग्नि से भी (पितुकृत्तरेभ्यः) सब अपना अन्न अत्यन्त करनेवालों के लिए-सब अन्न के अत्यन्त भक्षकों के लिए (आ अर्च) मैं प्रशंसा करता हूँ ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मन्त्रोपदेष्टा जन सूर्य से भी अधिक प्रतापी, तेजस्वी, आकाश से भी अधिक विद्याओं में व्यापक, वायु से भी अधिक शान्त प्रवाहवाले, अग्नि से भी अधिक ज्ञानान्न के पचानेवाले होने चाहिए और उनकी अर्चना करनी चाहिए ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) हे अद्रयो मन्त्रवचनोपदेष्टारः ! युष्मभ्यं (दिवः-चित्-अमवत्तरेभ्यः) सूर्यादपि खलु बलवत्तरेभ्यः प्रतापवत्तरेभ्योऽतीवप्रतापवद्भ्यः “अमो बलम्” [निरु० १०।२१] (विभ्वना चित् आश्वपस्तरेभ्यः) विभोः-आकाशादपि “विभुः-व्यापकः-आकाशः” [यजु० ५।३१ दयानन्दः] ‘टादेशः पञ्चमीस्थाने व्यत्ययेन’ शीघ्रं विद्यासु अतिव्यापकेभ्यः (वायोः-चित्-सोमरभस्तरेभ्यः) वायोरपि शान्तज्ञानरूपवेगवत्तरेभ्यः (अग्नेः-चित्-पितुकृत्तरेभ्यः) अग्नेरपि सर्वस्वान्नकर्तृतरेभ्यः सर्वान्नस्यातिभक्षकेभ्यः (आ-अर्च) अहमर्चामि प्रशंसामि “पुरुषव्यत्ययेन मध्यमः पुरुषः” ॥५॥
06 भुरन्तु नो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भु॒रन्तु॑ नो य॒शसः॒ सोत्वन्ध॑सो॒ ग्रावा॑णो वा॒चा दि॒विता॑ दि॒वित्म॑ता ।
नरो॒ यत्र॑ दुह॒ते काम्यं॒ मध्वा॑घो॒षय॑न्तो अ॒भितो॑ मिथ॒स्तुरः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
भु॒रन्तु॑ नो य॒शसः॒ सोत्वन्ध॑सो॒ ग्रावा॑णो वा॒चा दि॒विता॑ दि॒वित्म॑ता ।
नरो॒ यत्र॑ दुह॒ते काम्यं॒ मध्वा॑घो॒षय॑न्तो अ॒भितो॑ मिथ॒स्तुरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
भुर꣡न्तु नो यश꣡सः सो꣡तु अ꣡न्धसो
ग्रा꣡वाणो वाचा꣡ दिवि꣡ता दिवि꣡त्मता
न꣡रो य꣡त्र दुहते꣡ का꣡मियम् म꣡धु
आघोष꣡यन्तो अभि꣡तो मिथस्तु꣡रः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
bhurántu ← √bhur- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sótu ← √su- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
yaśásaḥ ← yaśás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
divítā ← divít- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
divítmatā ← divítmant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
grā́vāṇaḥ ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vācā́ ← vā́c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
duhaté ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kā́myam ← kā́mya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
{}
abhítas ← abhítas (invariable)
{}
āghoṣáyantaḥ ← √ghuṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
mithastúraḥ ← mithastúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
भु॒रन्तु॑ । नः॒ । य॒शसः॑ । सोतु॑ । अन्ध॑सः । ग्रावा॑णः । वा॒चा । दि॒विता॑ । दि॒वित्म॑ता ।
नरः॑ । यत्र॑ । दु॒ह॒ते । काम्य॑म् । मधु॑ । आ॒ऽघो॒षय॑न्तः । अ॒भितः॑ । मि॒थः॒ऽतुरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- bhurantu ← bhur
- [verb], plural, Present imperative
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- yaśasaḥ ← yaśas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- sotv ← sotu ← su
- [verb], singular, Aorist imperative
- “press out; su.”
- andhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- grāvāṇo ← grāvāṇaḥ ← grāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- vācā ← vāc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- divitā ← divit
- [noun], instrumental, singular, feminine
- divitmatā ← divitmat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- duhate ← duh
- [verb], plural, Present indikative
- “milk.”
- kāmyam ← kāmya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “desirable; optional; beautiful.”
- madhv ← madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- āghoṣayanto ← āghoṣayantaḥ ← āghoṣay ← √ghuṣ
- [verb noun], nominative, plural
- abhito ← abhitas
- [adverb]
- “about; around; regarding; about.”
- mithasturaḥ ← mithastur
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
यशसः यशस्विनः ग्रावाणः नः अस्मभ्यं सोतु सुतम् अन्धसः सोमस्य रसं भुरन्तु भरन्तु संपादयन्तु । उकारश्छान्दसः। किंच दिवित्मता दीप्तिमत्या । लिङ्गव्यत्ययः । वाचा स्तुतिवाचा दिविता दिवितायां दीप्तिमत्तायां वास्मान् कुर्वन्तु । सोमयागे स्थापयन्त्वित्यर्थः । क्वैषा दीप्तिमत्तेति उच्यते । नरः नेतार ऋत्विजः यत्र यागे काम्यं कमनीयं मधु सोमरसं दुहते । किं कुर्वन्तः । आघोषयन्तः सर्वतोऽभिषवशब्दं स्तोत्रशस्त्रादिरूपं वा शब्दं कुर्वन्तः । अभितः सर्वतः मिथस्तुरः त्वरमाणाः । सा दीप्तिमत्तेति ॥
Wilson
English translation:
“May the renowned stones bring us the effused Soma, (may they establish us) with brilliant praise inthe brilliant (Soma-sacrifice), where the priests milk forth the desirable Soma, crying out all around, and racingeach other.”
Jamison Brereton
Let the glorious ones clatter for us—let it press (soma) out of the stalk— the stones with their voice, (which is) heaven-bound, heavenly,
when the superior men milk the desirable honey for themselves, making (Heaven and Earth) heed all about as they [=stones] cross each other transversely.
Griffith
Stirred be the glorious Stones: let it press out the juice, the Stone with heavenly song that reaches up to heaven,
There where the men draw forth the meath for which they long, sending their voice around in rivalry of speed.
Geldner
Die geehrten Steine sollen, um uns Saft auszuschlagen, mit ihrer gen Himmel gehenden, gen Himmel dringenden Stimme klappern - während die Männer die begehrte Süßigkeit herausmelken, - nach allen Seiten ertönend, sich gegenseitig überbietend.
Grassmann
Zur Somapressung schwinge sich der Steine Schar, der herrlichen mit Schall, der zu dem Himmel dringt, Wo Männer melken das begehrte Somasüss, rings tönen lassend die sich stetig folgenden.
Elizarenkova
Пусть дергаются славные камни, (совершая) выжимание из стебля,
С небесной речью, обращенной к небу,
В то время как мужи выжимают желанную сладость,
Распространяя во все стороны звуки, обгоняющие друг друга.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यशसः-ग्रावाणः) यशस्वी विद्वान् (नः) हमारे लिए (अन्धसः सोतु) आध्यानीय-भलीभाँति ध्यान करने योग्य परमात्मा के उपासनीय स्वरूप को (भुरन्तु) उपदिष्ट करें (दिवित्मता) दीप्तिवाली (दिविता) दिव्य (वाचा) वेदवाणी के द्वारा उपदेश करें (यत्र) जिसमें स्थित (काम्यं मधु) कमनीय ज्ञानमधु को (नरः) जीवन्मुक्त पुरुष (दुहते) दुहते हैं-निकालते हैं (मिथस्तुरः) परस्पर शीघ्रता करते हुए (आघोषयन्तः) सर्वतः घोषित करते हुए, प्रसिद्ध करते हुए वर्तते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त जन ध्यान करने योग्य परमात्मा के स्वरूप को दिव्यवाणी वेद के द्वारा समझाते हैं, जिस वेदवाणी में ज्ञानमधु भरा हुआ है, यह घोषित करते हुए उसे प्रकट करते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यशसः-ग्रावाणः) यशस्विनः ‘अकारो मत्वर्थीयः’ विद्वांसः “विद्वांसो ग्रावाणः” [श० ३।९।३।१४] (नः-अन्धसः-सोतु-भुरन्तु) अस्मभ्यमाध्यानीयस्य परमात्मनः स्तोतव्यमुपासनीयं स्वरूपं भरन्तु “उकारश्च्छान्दसः” (दिवित्मता दिविता वाचा) दीप्तिमत्या दीव्यया वेदवाचा धारयन्तु-उपदिशन्तु (यत्र) यस्यां स्थितं (काम्यं मधु नरः-दुहते) कमनीयं ज्ञानमधु जीवन्मुक्ता पुरुषाः “नरो ह वै देवविशः” [जै० १।८९] दुहन्ति-निःसारयन्ति (मिथस्तुरः-अभितः-आघोषयन्तः) परस्परं शीघ्रतां कुर्वन्तः सर्वतो घोषयन्तः प्रसिद्धं कुर्वन्तो वर्त्तन्ते ॥६॥
07 सुन्वन्ति सोमम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सु॒न्वन्ति॒ सोमं॑ रथि॒रासो॒ अद्र॑यो॒ निर॑स्य॒ रसं॑ ग॒विषो॑ दुहन्ति॒ ते ।
दु॒हन्त्यूध॑रुप॒सेच॑नाय॒ कं नरो॑ ह॒व्या न म॑र्जयन्त आ॒सभिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
सु॒न्वन्ति॒ सोमं॑ रथि॒रासो॒ अद्र॑यो॒ निर॑स्य॒ रसं॑ ग॒विषो॑ दुहन्ति॒ ते ।
दु॒हन्त्यूध॑रुप॒सेच॑नाय॒ कं नरो॑ ह॒व्या न म॑र्जयन्त आ॒सभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
सुन्व꣡न्ति सो꣡मं रथिरा꣡सो अ꣡द्रयो
नि꣡र् अस्य र꣡सं गवि꣡षो दुहन्ति ते꣡
दुह꣡न्ति ऊ꣡धर् उपसे꣡चनाय कं꣡
न꣡रो हव्या꣡ न꣡ मर्जयन्त आस꣡भिः
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rathirā́saḥ ← rathirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sunvánti ← √su- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
duhanti ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
gavíṣaḥ ← gavíṣ- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
nís ← nís (invariable)
{}
rásam ← rása- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
duhánti ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kám ← kám (invariable)
{}
ū́dhar ← ū́dhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
upasécanāya ← upasécana- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
āsábhiḥ ← āsán- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
marjayante ← √mr̥j- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
{}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
सु॒न्वन्ति॑ । सोम॑म् । र॒थि॒रासः॑ । अद्र॑यः । निः । अ॒स्य॒ । रस॑म् । गो॒ऽइषः॑ । दु॒ह॒न्ति॒ । ते ।
दु॒हन्ति॑ । ऊधः॑ । उ॒प॒ऽसेच॑नाय । कम् । नरः॑ । ह॒व्या । न । म॒र्ज॒य॒न्ते॒ । आ॒सऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sunvanti ← su
- [verb], plural, Present indikative
- “press out; su.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- rathirāso ← rathirāsaḥ ← rathira
- [noun], nominative, plural, masculine
- adrayo ← adrayaḥ ← adri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- rasaṃ ← rasam ← rasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mercury; juice; medicine; rasa; alchemy; liquid; Rasa; mahārasa; taste; broth; elixir; resin; rasa; essence; six; water; soup; liquid body substance; rasa; formulation; myrrh; rasa [word]; amṛta; purpose; delight; solution; milk; beverage; alcohol; sap; nectar; Rasātala.”
- gaviṣo ← gaviṣaḥ ← gaviṣ
- [noun], nominative, plural, masculine
- duhanti ← duh
- [verb], plural, Present indikative
- “milk.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- duhanty ← duhanti ← duh
- [verb], plural, Present indikative
- “milk.”
- ūdhar ← ūdhaḥ ← ūdhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “udder; ūdhas [word]; night.”
- upasecanāya ← upasecana
- [noun], dative, singular, neuter
- kaṃ ← kam ← kaṃ
- [adverb]
- “kaṃ [word].”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- havyā ← havyāḥ ← hu
- [verb noun], nominative, plural
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- marjayanta ← marjayante ← marjay ← √mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- āsabhiḥ ← āsan
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “mouth.”
सायण-भाष्यम्
रथिरासः रथवन्तो रंहणवन्तः अद्रयः ग्रावाणः सोमं सुन्वन्ति । ग्रावाणः अस्य सोमस्य रसं निः दुहन्ति निःशेषेण दुहन्ति । गविषः स्तुतिवाचमिच्छन्तः सन्तः । दुहन्ति ऊधः रसं सोमसंबन्धिनम् । किमर्थम् । उपसेचनाय अग्नेः । कम् इति पादपूरणः । नरः नेतारोऽभिषवकर्तार ऋत्विजः हव्या न हवींषि चाग्न्युपसेचनानन्तरम् आसभिः स्वास्यैः मर्जयन्ते शोधयन्ति । शेषभक्षणेन शुद्धीकुर्वन्ति । यद्वा । अग्नौ होतुर्दशापवित्रात्पुरासभिरास्योपलक्षितैः स्तोत्रैर्मर्जयन्ते ॥
Wilson
English translation:
“The swiftly-moving grinding-stones effuse the Soma, desiring praise, they milk forth Soma; they milkforth for the spinkling (of Agni); the leaders (of rites) purify the oblations with their mouths.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With their mouths: bydevouring the refuse; or, metaphorically, by the praise of their mouths
Jamison Brereton
The stones, the charioteers, press the soma. They milk out the juice of him who seeks the cows.
They milk the udder, to pour it out. As superior men they groom (the soma), like oblations, with their mouths.
Griffith
The Stones press out the Soma, swift as car-borne men, and, eager for the spoil, drain forth the sap thereof
To fill the beaker, they exhaust the udder’s store, as the men purify oblations with their lips.
Geldner
Zu Wagen fahrend pressen die Steine den Soma aus; sie melken das Euter, um die Milch des Soma aufzugießen. Wie die Herren machen sie das Opfer mit ihren Mäulern sauber.
Grassmann
Die Steine pressen Soma Wagenlenkern gleich und melken beutelustig seinen Saft heraus; Zum Trunk der Götter melken sie das Euter aus; wie Männer Speisen, kau’n mit Zähnen sie das Kraut.
Elizarenkova
Выезжая на колесницах, камни выжимают сому.
Они выдаивают сок этого ищущего коров.
Они доят вымя, чтобы разлить (молоко).
Словно мужи, (своими) ртами они очищают возлияния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - स्तुति को चाहते हुए (रथिरासः) रमणीय मोक्ष लक्ष्यवाले (अद्रयः) मन्त्रवचन के अध्यापक (सोमं सुन्वन्ति) शान्तस्वरूप परमात्मा को अपनी आत्मा में साक्षात् करते हैं (अस्य) इस परमात्मा के (रसं निः-दुहन्ति) आनन्द को आत्मा में ग्रहण करते हैं तथा (उपसेचनाय) अन्यों के लिए भी देने के लिए (ऊधः) उस ऊधोरूप-आनन्दाधार परमात्मा को (दुहन्ति) दोहते हैं (नरः) वे जीवन्मुक्त (कं हव्या) प्रार्थनीय वचनों को (न) सम्प्रति (आसभिः) मुखों से (मर्जयन्तः) प्रेरित करते हुए वर्तमान रहते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त महानुभाव स्तुतियों के द्वारा अपनी आत्मा में परमात्मा को साक्षात् करते हैं और अन्यों के लिए भी अपने प्रवचनों से उन्हें परमात्मा की ओर प्रेरित करते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गविषः) स्तुतिवाचमिच्छन्तः (रथिरासः) रमणीयमोक्षलक्ष्यवन्तः “रथिरः प्रशस्ता रथा विद्यन्ते यस्य सः” [ऋ० ३।१।१७ दयानन्दः] (अद्रयः) श्लोककृतो मन्त्रवचनस्याध्यापकाः “अद्रिरसि श्लोककृत्” [काठ० १।५] (सोमं सुन्वन्ति) शान्तस्वरूपं परमात्मानं स्वात्मनि साक्षात् कुर्वन्ति (अस्य) परमात्मनः (रसम्-निः-दुहन्ति) आनन्दमन्तरात्मनि गृह्णन्ति “आनन्दो वै रसः रसं ह्येवायं लब्ध्वाऽऽनन्दी भवति” तथा (उपसेचनाय ऊधः-दुहन्ति) अन्येभ्योऽपि उपपरिवेशनाय तमूधोरूपं परमात्मानं दुहन्ति (नरः कं हव्या न आसभिः-मर्जयन्तः) ते जीवन्मुक्ताः खलु हव्यानि प्रार्थनीयवचनानि सम्प्रति “नकारः सम्प्रत्यर्थे” [निरु० ६।८] मुखैः प्रेरयन्तः सन्तः “मार्ष्टि गतिकर्मा” [निघ० २।१४] ॥७॥
08 एते नरः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ते न॑रः॒ स्वप॑सो अभूतन॒ य इन्द्रा॑य सुनु॒थ सोम॑मद्रयः ।
वा॒मंवा॑मं वो दि॒व्याय॒ धाम्ने॒ वसु॑वसु वः॒ पार्थि॑वाय सुन्व॒ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ते न॑रः॒ स्वप॑सो अभूतन॒ य इन्द्रा॑य सुनु॒थ सोम॑मद्रयः ।
वा॒मंवा॑मं वो दि॒व्याय॒ धाम्ने॒ वसु॑वसु वः॒ पार्थि॑वाय सुन्व॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ग्रावाणः
- ऋषिः - जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एते꣡ नरः सुअ꣡पसो अभूतन
य꣡ इ꣡न्द्राय सुनुथ꣡ सो꣡मम् अद्रयः
वामं꣡-वामं वो दिविया꣡य धा꣡मने
व꣡सु-वसु वः पा꣡र्थिवाय सुन्वते꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal on metrical evidence alone
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhūtana ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
eté ← eṣá (pronoun)
{}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
svápasaḥ ← svápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
adrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sunuthá ← √su- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yé ← yá- (pronoun)
{}
dhā́mne ← dhā́man- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
divyā́ya ← divyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vāmáṁ-vāmam ← vāmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pā́rthivāya ← pā́rthiva- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vásu-vasu ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ए॒ते । न॒रः॒ । सु॒ऽअप॑सः । अ॒भू॒त॒न॒ । ये । इन्द्रा॑य । सु॒नु॒थ । सोम॑म् । अ॒द्र॒यः॒ ।
वा॒मम्ऽवा॑मम् । वः॒ । दि॒व्याय॑ । धाम्ने॑ । वसु॑ऽवसु । वः॒ । पार्थि॑वाय । सु॒न्व॒ते ॥
Hellwig Grammar
- ete ← etad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- svapaso ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapaso ← apasaḥ ← apas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “work; deed.”
- abhūtana ← bhū
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ya ← ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sunutha ← su
- [verb], plural, Present indikative
- “press out; su.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- adrayaḥ ← adri
- [noun], vocative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- vāmaṃ ← vāmam ← vāma
- [noun], nominative, singular, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
- vāmaṃ ← vāmam ← vāma
- [noun], nominative, singular, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- divyāya ← divya
- [noun], dative, singular, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- dhāmne ← dhāman
- [noun], dative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- vasu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- pārthivāya ← pārthiva
- [noun], dative, singular, masculine
- “earthly; earthen; mundane; royal; tellurian; sublunar.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
हे नरः नेतारः हे अद्रयः एते .यूयं स्वपसोऽभूतन शोभनाभिषवकर्माणो भवत । ये यूयम् इन्द्राय सोमं सुनुथ वः यूयं वामंवामं यद्यद्वननीयं धनमस्ति तत्तत् दिव्याय धाम्ने तेजसे कुरुत । तथा वसुवसु यद्यद्वासयोग्यं धनमस्ति तत् वः यूयं पार्थिवाय सुन्वते यजमानाय कुरुत ॥ ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“You stones, leaders (of rites), youu are the doers of good works; you who express the Soma for Indra,(make) all desirable wealth for the glory of heaven; you (give) all treasures to the earthly effuser.”
Jamison Brereton
You superior men, you have become the good workers who press soma for Indra—you stones.
Every thing of value of yours is for the heavenly domain; every good thing of yours for the earthly presser.
The next two hymns (77–78), attributed to Syūmaraśmi Bhārgava and dedicated to the Maruts, share an unusual metrical structure and a rhetorical scheme. Although according to the Anukramaṇī the meter is triṣṭubh, in fact in X.77 only the last three verses (6–8) really conform to that meter, and in X.78 only the last (8). Most of the rest of the verses have eleven-syllable pādas, as is diagnostic of triṣṭubh, but clear jagatī cadences, an even more diagnostic test. As Oldenberg has shown (1888: 92–95), most such pādas have an opening of five syllables, end
ing with a light syllable (regularly ná “like”), followed by two heavy syllables, the first of which seems to substitute for the double-light break usual after an opening of five. (There is also often a word-break after these two heavy syllables, seeming to produce a second caesura in the line.) The apparent equivalence of the heavy sixth syllable with two light syllables introduces a principle of substi
tution or responsion not otherwise found in Vedic, or most Classical Sanskrit, meters, a principle that only achieves prominence in the Āryā meter quite pos sibly deriving from Middle Indo-Aryan.
Griffith
Ye, present men, have been most skilful in your work, even ye, O Stones who pressed Soma for Indra’s drink.
May all ye have of fair go to the Heavenly Race, and all your treasure to the earthly worshipper.
Geldner
Ihr Herren da, ihr seid fleißig gewesen, die ihr für Indra den Soma auspresset, ihr Steine. Alles Angenehme von euch sei für das himmlische Geschlecht, alles Gute von euch für den irdischen Auspresser!
Grassmann
Ihr habt, o Männer, sehr geschickt euch nun gezeigt, o Steine, die dem Indra ihr den Soma presst; All euer Schönes sei der Himmelsschar geweiht, und all eur Gut dem, der auf Erden Soma presst.
Elizarenkova
О мужи, вы хорошо поработали,
Те, что выжимают сому для Индры, о камни,
Все прекрасное у вас (пусть будет) для небесного состояния,
Все хорошее для земного выжимающего!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ग्रावाणः
- जरत्कर्ण ऐरावतः सर्पः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एते) ये (अद्रयः) मन्त्रवचन पढ़नेवाले (नरः) जीवन्मुक्त (स्वपसः) शोभन कर्मवाले (अभूतन) तुम हो (ये) जो (इन्द्राय परमात्मा के लिए (सोमम्) उपासनारस को (सुनुथ) सम्पादित करते हो (वः) तुम्हारा (वामं वामम्) श्रेष्ठ श्रेष्ठ स्तुति वचन (दिव्याय धाम्ने) मोक्षधाम के लिए मोक्षप्राप्ति के लिए है (वसु वसु) प्रत्येक सामान्य धन (पार्थिवाय) पार्थिव शरीर के लिए (सुन्वते) सुखसम्पादन के लिए तुम समर्थ हो ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त महानुभावों के प्रवचन मोक्षानन्द के लिए तथा सांसारिक सुख के लिए भी होते हैं, उन का सत्सङ्ग करना आवश्यक है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एते-अद्रयः-नरः) एते ये मन्त्रवचनपाठका जीवन्मुक्ताः (स्वपसः) शोभनकर्माणो यूयं (अभूतन) भवथ (मे-इन्द्राय सोमं सुनुथ) मह्यं परमात्मने खलूपासनारसं सम्पादयथ (वः-वामं वामं दिव्याय धाम्ने) युष्माकं श्रेष्ठं श्रेष्ठं स्तुतिवचनं दिव्यधाम्ने मोक्षाय मोक्षप्राप्तये भवति (वसु वसु पार्थिवाय सुन्वते) सामान्यं धनं धनं प्रत्येकं धनं पार्थिवशरीराय सुखसम्पादनाय यूयं समर्थाः स्थ ॥८॥