सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ इमां धियम्’ इति द्वादशर्चं सप्तमं सूक्तमाङ्गिरसस्यायास्यस्यार्षं त्रैष्टुभम् । इदमुत्तरं च बृहस्पतिदेवताकम् । तथा चानुक्रान्तम् - इमां धियं द्वादशायास्यो बार्हस्पत्यं तु ’ इति । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु स्तोमवृद्धौ ब्राह्मणाच्छंसिन इदं सूक्तमावापार्थम् । सूत्रितं च – इमां धियमिति ब्राह्मणाच्छंसी विष्णोर्नु कमिति सूक्ते’ ( आश्व. श्रौ. ७. ९) इति ॥
Jamison Brereton
67 (893)
Br̥haspati
Ayāsya Āṅgirasa
12 verses: triṣṭubh
This is perhaps the clearest treatment of Br̥haspati’s role in the Vala myth and of his identity with Indra, the usual hero in the Vala story. As discussed above (see especially the introduction to IV.50), Hanns-Peter Schmidt (1968) has clearly shown that bŕ̥haspáti was originally an epithet of Indra in his role as priest and formulator, a role that is highlighted in the Vala myth—since Indra opens the Vala cave and frees the cows not with his normal power and violence but with song and correctly crafted verbal formulae. In this hymn Br̥haspati is credited with the deed, but in equivalence with Indra. The names are essentially superimposed upon each other, an equation made more obvious by their positioning: the name Br̥haspati opens the second half-verse of verses 3, 4, 5, 8, 9, 10, and the more transparent version of his name, Brahmaṇaspati, is in the same position in verse 7. In the midst of this sequence, in the middle verse 6, we find Indra in initial position in the verse and credited with the same deed. The poet could hardly have made their identity clearer. (The final verse of the hymn [12] begins with the word Indra, here as hero of other stories, especially the Vr̥tra myth.)
The hymn begins (vs. 1) with the primal finding and production of a true insight; the unidentified “fourth one” in the second half of the verse probably refers to the fourth, inaudible portion of speech, or the fourth formulation, which figures prominently in Vedic speculations on the nature and power of speech (see Jamison 1991: 251–57). The second verse introduces the Aṅgirases, the crucial partners of Br̥haspati/Indra in the opening of the Vala cave; they too find the truthful word. The next five verses (3–8) narrate the dramatic opening of the cave and the freeing of the cows. One notes a certain irony in the poet’s treatment of Vala: though the cave is first depicted as a fetter (vs. 4) and a stronghold (vs. 5), it is described with the ambiguous term “guard” in verse 6 (a term as ambiguous in Sanskrit as it is in English), and then with a more sarcastic tone “cow-nurturer” in verse 7 and “cow herd” in verse 8.
The hymn ends with four verses celebrating the god and asking for blessings. Most interesting in this section is the final pāda of verse 10 (if we have rightly interpreted it), which alludes to the different poetic skills and styles of the mortal celebrants.
01 इमां धियम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मां धियं॑ स॒प्तशी॑र्ष्णीं पि॒ता न॑ ऋ॒तप्र॑जातां बृह॒तीम॑विन्दत् ।
तु॒रीयं॑ स्विज्जनयद्वि॒श्वज॑न्यो॒ऽयास्य॑ उ॒क्थमिन्द्रा॑य॒ शंस॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मां धियं॑ स॒प्तशी॑र्ष्णीं पि॒ता न॑ ऋ॒तप्र॑जातां बृह॒तीम॑विन्दत् ।
तु॒रीयं॑ स्विज्जनयद्वि॒श्वज॑न्यो॒ऽयास्य॑ उ॒क्थमिन्द्रा॑य॒ शंस॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमां꣡ धि꣡यं सप्त꣡शीर्ष्णीम् पिता꣡ न
ऋत꣡प्रजाताम् बृहती꣡म् अविन्दत्
तुरी꣡यं स्विज् जनयद् विश्व꣡जन्यो
अया꣡सिय उक्थ꣡म् इ꣡न्द्राय शं꣡सन्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saptáśīrṣṇīm ← saptáśīrṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
avindat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
br̥hatī́m ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥táprajātām ← r̥táprajāta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
janayat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
svit ← svit (invariable)
{}
turī́yam ← turī́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
viśvájanyaḥ ← viśvájanya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayā́syaḥ ← ayā́sya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śáṁsan ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ukthám ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इ॒माम् । धिय॑म् । स॒प्तऽशी॑र्ष्णीम् । पि॒ता । नः॒ । ऋ॒तऽप्र॑जाताम् । बृ॒ह॒तीम् । अ॒वि॒न्द॒त् ।
तु॒रीय॑म् । स्वि॒त् । ज॒न॒य॒त् । वि॒श्वऽज॑न्यः । अ॒यास्यः॑ । उ॒क्थम् । इन्द्रा॑य । शंस॑न् ॥
Hellwig Grammar
- imāṃ ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- saptaśīrṣṇīm ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptaśīrṣṇīm ← śīrṣṇīm ← śīrṣan
- [noun], accusative, singular, feminine
- “head; śīrṣan [word].”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ṛtaprajātām ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtaprajātām ← prajātām ← prajan ← √jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; result; be born; give birth; beget; grow; issue.”
- bṛhatīm ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, feminine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- avindat ← vid
- [verb], singular, Imperfect
- “find; detect; marry; get; think.”
- turīyaṃ ← turīyam ← turīya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fourth.”
- svij ← svid
- [adverb]
- “svid [word].”
- janayad ← janayat ← janay ← √jan
- [verb], singular, Present injunctive
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- viśvajanyo ← viśvajanyaḥ ← viśvajanya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “omnipresent; worldwide.”
- ‘yāsya ← ayāsyaḥ ← ayāsya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ayāsya.”
- uktham ← uktha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śaṃsan ← śaṃs
- [verb noun], nominative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
सायण-भाष्यम्
अत्रेतिहासमाचक्षते । पुर किलाङ्गिरा नामर्षिर्बृहस्पतिं पुत्रमलभत । स तु देवानां हितोपदेशनायेन्द्रस्य पुरोहितोऽभवत् । कदाचित्तस्य गावः पणिनामकैरसुरैरपहृत्य वलपुरं प्रापय्य त्रिषु स्थानेषु तमसावृतेषु स्थापिता आसन् । अथ तासामन्वेषणायेन्द्रेण प्रेरितो बृहस्पतिर्मरुद्भिः सह तत्रागत्य गवां गुहास्थितानां दर्शनाय सूर्यं जनयित्वा वलनामानमसुरं तदनुचरान् पणींश्च हत्वा गा आजहारेति । तदत्र दर्शयिष्यते । तथा चास्या ऋचोऽयमर्थः । धियं कर्मणां धात्रीं सप्तशीर्ष्णीं सप्तशिरस्कां सप्तभिः शिरःस्थानीयैस्तद्वत्प्रधानभूतैर्मरुद्गणैरुपेताम् । यद्वा सप्तच्छन्दोमयशिरस्काम् । ऋतप्रजातां यज्ञार्थमुत्पन्नां बृहतीं महतीम् इमां तनुं नः अस्माकं पिता अङ्गिराः अविन्दत् लब्धवान् । कर्मणां ध्यातारं बृहस्पतिं पुत्रमलभतेत्यर्थः । ‘ येऽङ्गारा आसंस्तेऽङ्गिरसोऽभवन् यदङ्गाराः पुनरवशान्ता उददीप्यन्त तद्बृहस्पतिरभवत् ’ (ऐ. ब्रा. ३. ३४ ) इति ब्राह्मणम् । तथा तुरीयं स्वित् नप्तारमपि जनयत् अजनयत् विश्वजन्यः सर्वजनहितः इन्द्राय ईश्वराय बृहस्पतय इन्द्राय वा उक्थं स्तोत्रं शंसन् अयम् अयास्यः नामर्षिः । पूर्वमेव नोऽस्माकं पिताकार्षीदित्याह ॥
Wilson
English translation:
“This great seven-headed ceremony, born of truth our father (Aṅgirasa) discovered; Ayāsya, thefrined of all races, engendered the fourth (genitive ration), reciting a hymn to Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Legend: Ṛṣi Aṅgirasa had ason named Bṛhaspati, who became the purohita of Indra, for the instrumental uction of the gods. His cows were stolen bythe Paṇis, and taken to Vala’s city, and hidden in three plural ces. Indra urged Bṛhaspati to go with the Maruts andlook for them. Bṛhaspati begot the sun to light up the cave where the cows were hidden (events referred to inthis sūkta). Bṛhaspati took away the cows after kiling the demon Vala and the Paṇis who chased him;seven-headed ceremony: i.e., accompanied by seven bands of the Maruts, or having seven metres;
Dhiyam =reflecting on good works, i.e., Bṛhaspati: Aitareya Brāhmaṇa 3.34; engendered the fourth genitive ration: i.e., hisgrandson
Jamison Brereton
This seven-headed insightful thought here, born of truth and lofty, did our father find.
The fourth one indeed did the irrepressible one, belonging to all men, generate as he was pronouncing a solemn speech for Indra.
Griffith
THIS holy hymn, sublime and sevenheaded, sprung from eternal Law, our sire discovered.
Ayasya, friend of all men, hath engendered the fourth hymn as he sang his laud to Indra.
Geldner
Diese siebenköpfige Dichtung erfand unser Vater, die aus der Wahrheit geborene, hohe. Wohl ein Viertel davon brachte der allen bekannte Ayasya hervor, als er das Loblied auf Indra vortrug.
Grassmann
Dies siebenköpfige Gebet, das aus heiliger Gesinnung entsprungene, erhabene, hat unser Vater erfunden; zum vierten Male erzeugte es der allen Menschen wohlwollende Ajāsia, den Spruch dem Indra singend.
Elizarenkova
Эту поэтическую мысль семиглавую нашел
Наш отец, рожденную от (вселенского) закона, высокую.
Наверно, четверть (ее) породил известный всем народам
Аясья, когда произносил гимн для Индры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इसमें आदि-सृष्टि में परमर्षियों द्वारा परमात्मा वेदों को प्रकट करता है, वेदज्ञान से सभी सुखी होते हैं, राजा द्वारा वेद का प्रचार, राजपद का वही राजा अधिकारी है, जो प्रजारक्षण, उनकी आपत्तियों का निवारण करे, आदि विषय वर्णित हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पिता) पालन करनेवाला परमात्मा (इमां सप्तशीर्ष्णीम्) इस सात छन्दों रूप शिरोंवाली (ऋतप्रजातां बृहतीं धियम्) स्वकीय ज्ञान में प्रसिद्ध, महत् विषयवाली वेदवाणी को (नः-अविन्दत्) हमें उपदेश देता है-ज्ञान प्राप्त कराता है (विश्वजन्यः) जगत् उत्पन्न होने योग्य है जिससे, ऐसा जगदुत्पादक (अयास्यः) प्रयत्न को अपेक्षित न करता हुआ, सहज स्वभाववाला परमात्मा (तुरीयं स्वित् जनयत्) धर्म-अर्थ-काम-मोक्षों में चतुर्थ अर्थात् मोक्ष को प्रसिद्ध करता है-प्रदान करता है (इन्द्राय-उक्थं शंसत्) आत्मा के लिए वेदवाणी का उपदेश करता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जगत्पिता परमात्मा सात छन्दोंवाली वेदवाणी बहुत ज्ञान से भरी वाणी का उपदेश करता है। बिना किसी बाह्य प्रयत्न की अपेक्षा रखता हुआ सहज स्वभाव से जगत् को उत्पन्न करता है। मानवजीवन को सफल बनाने के लिए चार फलों में से अर्थात् धर्म-अर्थ-काम-मोक्ष में से मोक्ष को आत्मा के लिए प्रदान करता है। उस ऐसे परमात्मा की हमें स्तुति-प्रार्थना-उपासना करनी चाहिए ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र वेदस्य प्रकाशं परमात्माऽऽदिसृष्टौ परमर्षिषु करोति, वेदज्ञानेन सर्वे सुखिनो भवन्ति, राज्ञा वेदस्य प्रचारः कार्यः, स एव राजा राजपदमधितिष्ठति, यः प्रजारक्षणमापन्निवारणं करोतीत्यादयो विषया वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पिता) पालयिता परमात्मा (इमां सप्तशीर्ष्णीम्-ऋतप्रजातां बृहतीं धियं नः-अविन्दत्) एतां सप्तछन्दोरूपशिरोवतीं स्वकीयज्ञाने जातां बृहद्विषयिकां वेदवाचम् “वाग्वै धीः” [काश० ४।२।४।१३] “धीरसीति ध्यायेत हि वाचेत्थं चेत्थं च” [काठ० २४।३] अस्मान् प्रापयति-उपदिशति (विश्वजन्यः) विश्वं जन्यं यस्मात् स विश्वस्य जनयिता (अयास्यः) यासं प्रयत्नमनपेक्ष्यमाणः सहजस्वभावकः परमात्मा (तुरीयं स्वित्-जनयत्) धर्मार्थकाममोक्षेषु चतुर्थं मोक्षं प्रादुर्भावयति प्रयच्छति (इन्द्राय-उक्थं शंसत्) आत्मने वेदवाचं यः शंसति-उपदिशति “वागुक्थम्” [षड्विं १।५] ॥१॥
02 ऋतं शंसन्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋ॒तं शंस॑न्त ऋ॒जु दीध्या॑ना दि॒वस्पु॒त्रासो॒ असु॑रस्य वी॒राः ।
विप्रं॑ प॒दमङ्गि॑रसो॒ दधा॑ना य॒ज्ञस्य॒ धाम॑ प्रथ॒मं म॑नन्त ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तं शंस॑न्त ऋ॒जु दीध्या॑ना दि॒वस्पु॒त्रासो॒ असु॑रस्य वी॒राः ।
विप्रं॑ प॒दमङ्गि॑रसो॒ दधा॑ना य॒ज्ञस्य॒ धाम॑ प्रथ॒मं म॑नन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋतं꣡ शं꣡सन्त ऋजु꣡ दी꣡धियाना
दिव꣡स् पुत्रा꣡सो अ꣡सुरस्य वीराः꣡
वि꣡प्रम् पद꣡म् अ꣡ङ्गिरसो द꣡धाना
यज्ञ꣡स्य धा꣡म प्रथम꣡म् मनन्त
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
dī́dhyānāḥ ← √dhī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
r̥jú ← r̥jú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
r̥tám ← r̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śáṁsantaḥ ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ásurasya ← ásura- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
putrā́saḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vīrā́ḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áṅgirasaḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
padám ← padá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vípram ← vípra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mananta ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒तम् । शंस॑न्तः । ऋ॒जु । दीध्या॑नाः । दि॒वः । पु॒त्रासः॑ । असु॑रस्य । वी॒राः ।
विप्र॑म् । प॒दम् । अङ्गि॑रसः । दधा॑नाः । य॒ज्ञस्य॑ । धाम॑ । प्र॒थ॒मम् । म॒न॒न्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- ṛtaṃ ← ṛtam ← ṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- śaṃsanta ← śaṃsantaḥ ← śaṃs
- [verb noun], nominative, plural
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- ṛju
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honest; straight; straight; ṛju [word]; sincere; erect; upright.”
- dīdhyānā ← dīdhyānāḥ ← dhī
- [verb noun], nominative, plural
- “think; desire; chew over.”
- divas ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- putrāso ← putrāsaḥ ← putra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- asurasya ← asura
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Asura; lord; asura [word]; sulfur.”
- vīrāḥ ← vīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- vipram ← vipra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eloquent; stimulated; divine.”
- padam ← pada
- [noun], accusative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- aṅgiraso ← aṅgirasaḥ ← aṅgiras
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- dadhānā ← dadhānāḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- mananta ← man
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
सायण-भाष्यम्
ऋतं सत्यभूतं स्तोत्रं शंसन्तः स्तुवन्तः ऋजु कल्याणं दीध्यानाः कर्माणि ध्यायन्तः दिवः दीप्तस्य असुरस्य प्रज्ञावतः अग्नेः अङ्गिरसः पुत्रा: । अङ्गिरसो ह्यङ्गारेभ्यो जाता इत्युक्तम् । अङ्गारेष्वङ्गिराः ’ ( निरु. ३. १७) इति । वीराः विक्रान्तप्रज्ञा एतेऽङ्गिरसः विप्रं प्रज्ञापकं यज्ञस्य धाम धारकं पदं बृहस्पत्याख्यं दधानाः कर्मणा धारयन्तः सन्तः प्रथमम् आदित एव मनन्त स्तुवन्ति । प्रज्ञापकं ह्येतत्स्थानं यद्बृहस्पतिरिति ॥
Wilson
English translation:
“Reciting sincere praise, reflecting correctly, the Aṅgirasas, the pious sons of the brilliant and powerful(Agni), upholding the intelligent base, the supporter of the sacrifice, praise from the beginning.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Supporter: padamrefers to Bṛhaspati, as supporting (dhāma), the sacrifice
Jamison Brereton
Pronouncing the truth, thinking straight, the sons of heaven, the heroes of the lord,
the Aṅgirases, establishing their inspired word [/laying their inspired track], pondered the first foundation of the sacrifice.
Griffith
Thinking aright, praising eternal Order, the sons of Dyaus the Asura, those heroes,
Angirases, holding the rank of sages, first honoured sacrifice’s holy statute.
Geldner
Wahrheit sprechend, redlich denkend haben die Söhne des Himmels, die Mannen des Asura, die Angiras´ den Redekundigen zu ihrer Wegspur machend die erste Form des Opfers ersonnen.
Grassmann
Die heilige Ordnung preisend, dem Rechte nachsinnend, gedachten die Söhne des Himmels, des höchsten Gottes Helden, die Angiras, zum Sänger ihren Schritt lenkend (?) an die erste Stätte des Opfers.
Elizarenkova
Произнося истину, правильно размышляя,
Сыновья неба, мужи Асуры –
Ангирасы, оставляя вдохновенный след,
Придумали первую форму жертвоприношения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतं शंसन्तः) वेदज्ञान का उपदेश करते हुए (ऋजुदीध्यानाः) सरल स्वभाववाले परमात्मा का ध्यान करते हुए (दिवः-पुत्रासः) ज्ञानप्रकाशक परमात्मा के पुत्रसमान परमऋषि (असुरस्य वीराः) प्राणप्रद परमेश्वर के ज्ञानी (अङ्गिरसः) अङ्गों के स्वाधीन प्रेरित करनेवाले संयमी (विप्रं प्रदं दधानाः) विशेषरूप से तृप्त करनेवाले प्रापणीय परमात्मा को धारण करते हुए उपासक (यज्ञस्य प्रथमं धामं मनन्त) सङ्गमनीय परमात्मा के प्रमुख धाम-स्वरूप को मानते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आदि सृष्टि में परम ऋषि वेदज्ञान का उपदेश करते हैं, वे परमात्मा के ध्यान में मग्न हुए परमात्मा के पुत्रसमान, अपनी इन्द्रियों के स्वामी-संयमी होते हैं। वे परमात्मा के स्वरूप को यथार्थरूप से जानते हैं, वैसे ही दूसरों को भी जनाते हैं ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतं शंसन्तः) वेदज्ञानं प्रशंसन्तः उपदिशन्तः (ऋजुदीध्यानाः) सरलस्वभावं ब्रह्म ध्यायन्तः (दिवः-पुत्रासः) ज्ञानप्रकाशकस्य परमात्मनः पुत्रा इव परमर्षयः (असुरस्य वीराः) प्राणप्रदस्य परमात्मनो ज्ञानिनः (अङ्गिरसः) अङ्गानामीरयितारः संयमिनः (विप्रं पदं दधानाः) विशेषेण प्रीणयितारं प्रापणीयं परमात्मानं धारयन्तः-उपासकाः (यज्ञस्य प्रथमं धाम मनन्त) यजनीयस्य सङ्गमनीयस्य परमात्मनः प्रमुखं धाम स्वरूपं मन्यन्ते ॥२॥
03 हंसैरिव सखिभिर्वावदद्भिरश्मन्मयानि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हं॒सैरि॑व॒ सखि॑भि॒र्वाव॑दद्भिरश्म॒न्मया॑नि॒ नह॑ना॒ व्यस्य॑न् ।
बृह॒स्पति॑रभि॒कनि॑क्रद॒द्गा उ॒त प्रास्तौ॒दुच्च॑ वि॒द्वाँ अ॑गायत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
हं॒सैरि॑व॒ सखि॑भि॒र्वाव॑दद्भिरश्म॒न्मया॑नि॒ नह॑ना॒ व्यस्य॑न् ।
बृह॒स्पति॑रभि॒कनि॑क्रद॒द्गा उ॒त प्रास्तौ॒दुच्च॑ वि॒द्वाँ अ॑गायत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
हंसइ꣡र् इव स꣡खिभिर् वा꣡वदद्भिर्
अश्मन्म꣡यानि न꣡हना विअ꣡स्यन्
बृ꣡हस्प꣡तिर् अभिक꣡निक्रदद् गा꣡
उत꣡ प्रा꣡स्तौद् उ꣡च् च विद्वाँ꣡ अगायत्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
haṁsaíḥ ← haṁsá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
sákhibhiḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vā́vadadbhiḥ ← √vadⁱ- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
aśmanmáyāni ← aśmanmáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
náhanā ← náhana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vyásyan ← √as- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
abhikánikradat ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
agāyat ← √gā(y)- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
astaut ← √stu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
út ← út (invariable)
{}
utá ← utá (invariable)
{}
vidvā́n ← √vid- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
हं॒सैःऽइ॑व । सखि॑ऽभिः । वाव॑दत्ऽभिः । अ॒श्म॒न्ऽमया॑नि । नह॑ना । वि॒ऽअस्य॑न् ।
बृह॒स्पतिः॑ । अ॒भि॒ऽकनि॑क्रदत् । गाः । उ॒त । प्र । अ॒स्तौ॒त् । उत् । च॒ । वि॒द्वान् । अ॒गा॒य॒त् ॥
Hellwig Grammar
- haṃsair ← haṃsaiḥ ← haṃsa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “goose; Vishnu; sun.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sakhibhir ← sakhibhiḥ ← sakhi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- vāvadadbhir ← vāvadadbhiḥ ← vāvad ← √vad
- [verb noun], instrumental, plural
- “make noise; chatter.”
- aśmanmayāni ← aśmanmaya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “stone.”
- nahanā ← nahana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fastener.”
- vyasyan ← vyas ← √as
- [verb noun], nominative, singular
- “disperse; distinguish; write.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- kanikradad ← kanikradat ← kanikrad ← √krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- prāstaud ← prāstaut ← prastu ← √stu
- [verb], singular, Imperfect
- “chant; praise; recommend.”
- uc ← ud
- [adverb]
- “up.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vidvāṃ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- agāyat ← gā
- [verb], singular, Imperfect
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
सायण-भाष्यम्
हंसैरिव मधुरवाग्भिः सखिभिः सखिभूतैः वावदद्भिः अत्यन्तै शब्दायमानैर्मरुद्भिः अश्मन्मयानि अश्ममयानि नहना गवां बन्धकान्यावरकाण्यसुराणां स्थानानि व्यस्यन् विक्षिपन् शिथिलयन् अभिकनिक्रदत् आभिमुख्येन शब्दयन् गाः पणिभिरपहृतान् पशूनाजिहीर्षुः सः बृहस्पतिः वर्तते । यद्वा । वावदद्भिरत्यन्तं स्तुवद्भिः स्तोतृभिः सह गाः स्तोत्रलक्षणा वाचोऽभिकनिक्रदत् आभिमुख्येनोच्चारयन् । उत अपि च प्रास्तौत् । कर्मणि प्रवृत्तौ यज्ञस्य सखिभिः सहासीनः साम गातुं प्रस्तौति । विद्वान् सर्वं जानानः स उद्गाता भूत्वा उत् अगायत देवान् उद्गायति अभिष्टौति ॥
Wilson
English translation:
“With his friends (the Maruts) clamouring like geese, throwing open the (asuras’) cattle-folds made ofstone, Bṛhaspati calling aloud (desires to carry off) the cows; knowing all things he praises (the gods) andchants (their laudation).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Chants: udgāyat, acts the part of the Udgātā
Jamison Brereton
Along with his comrades, who were constantly gabbling like geese, while he was throwing open the fastenings made of stone,
while he kept roaring to the cows, Br̥haspati both started the praise song and struck up the melody, as knowing one.
Griffith
Girt by his friends who cried with swanlike voices, bursting the stony barriers of the prison,
Brhaspati spake in thunder to the cattle, and uttered praise and song when he had found them.
Geldner
Mit den Freunden, die wie die Gänse schrieen, die steinernen Bänder sprengend hat Brihaspati, den Kühen zubrüllend, den Ton angestimmt und laut gesungen als Kundiger.
Grassmann
Begleitet wie von Gänsen, von den lautsingenden Genossen, zersprengend die steinernen Klammern, die Kühe anbrüllend, stimmte Brihaspati Loblied an, und erhob Gesang mit Weisheit.
Elizarenkova
С товарищами, громко кричащими, как гуси,
Взрывая каменные скрепы,
Брихаспати, мощно ревя навстречу коровам,
Задал тон и запел как знаток.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाणियों का तथा स्तुतियों का पालक महायोगी विद्वान् (हंसैः-इव इव वावदद्भिः सखिभिः) पाप अज्ञान को हनन करनेवालों स्तुतिवचन बोलनेवालों के साथ (अश्मन्मयानि नहना) विषय पाषाणमय कठिन बन्धनों को (व्यस्यत्) छिन्न-भिन्न करता है-काटता है (गाः-अभिकनिक्रदत्) वाणियों को पुनः-पुनः बोलता है (उत) और (विद्वान् प्रास्तौत्) वह विद्वान् परमात्मा की स्तुति करता है (च) और (अगायत्) उसका गायन करता है-वर्णन करता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदवचनों का वक्ता, स्तुतियों का कर्त्ता, महान् योगी विद्वान्, अन्य पाप के हनन कर्त्ता, अध्यामिक जनों के साथ, विषयपाषाणों के बन्धनों को काटता है और लोगों को सदुपदेश देकर सन्मार्ग दिखाता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) बृहतां वेदवाचां स्तुतीनां पतिः पालयिता महायोगी विद्वान् (हंसैः-इव वावदद्भिः-सखिभिः) पापाज्ञानहन्तृभिः स्तुतिवचनं ब्रुवद्भिः सह (अश्मन्मयानि नहना) विषयपाषाणमयानि कठिनानि बन्धनानि “णह बन्धने” [दिवादिः] (व्यस्यत्) विक्षिपति छिनत्ति (गाः-अभिकनिक्रदत्) वाचः पुनः पुनरतिशयेन वदति (उत) अपि (विद्वान् प्रास्तौत्) स विद्वान् परमात्मानं स्तौति (च) अन्यच्च (अगायत्) तं गायति वर्णयति ॥३॥
04 अवो द्वाभ्याम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒वो द्वाभ्यां॑ प॒र एक॑या॒ गा गुहा॒ तिष्ठ॑न्ती॒रनृ॑तस्य॒ सेतौ॑ ।
बृह॒स्पति॒स्तम॑सि॒ ज्योति॑रि॒च्छन्नुदु॒स्रा आक॒र्वि हि ति॒स्र आवः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒वो द्वाभ्यां॑ प॒र एक॑या॒ गा गुहा॒ तिष्ठ॑न्ती॒रनृ॑तस्य॒ सेतौ॑ ।
बृह॒स्पति॒स्तम॑सि॒ ज्योति॑रि॒च्छन्नुदु॒स्रा आक॒र्वि हि ति॒स्र आवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अवो꣡ दुवा꣡भ्याम् पर꣡ ए꣡कया गा꣡
गु꣡हा ति꣡ष्ठन्तीर् अ꣡नृतस्य से꣡तौ
बृ꣡हस्प꣡तिस् त꣡मसि ज्यो꣡तिर् इछ꣡न्न्
उ꣡द् उस्रा꣡ आ꣡कर् वि꣡ हि꣡ तिस्र꣡ आ꣡वः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
avás ← avás (invariable)
{}
dvā́bhyām ← dvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:DU}
ékayā ← éka- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
parás ← parás (invariable)
{}
ánr̥tasya ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
gúhā ← gúhā (invariable)
{}
sétau ← sétu- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tíṣṭhantīḥ ← √sthā- (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ichán ← √iṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
támasi ← támas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
akar ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ā́var ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
{}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
usrā́ḥ ← usrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
{}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
अ॒वः । द्वाभ्या॑म् । प॒रः । एक॑या । गाः । गुहा॑ । तिष्ठ॑न्तीः । अनृ॑तस्य । सेतौ॑ ।
बृह॒स्पतिः॑ । तम॑सि । ज्योतिः॑ । इ॒च्छन् । उत् । उ॒स्राः । आ । अ॒कः॒ । वि । हि । ति॒स्रः । आव॒रित्यावः॑ ॥
Hellwig Grammar
- avo ← avas
- [adverb]
- “down.”
- dvābhyām ← dvi
- [noun], instrumental, dual, feminine
- “two; dvi [word]; second.”
- para ← paras
- [adverb]
- “beyond; away; farther.”
- ekayā ← eka
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- tiṣṭhantīr ← tiṣṭhantīḥ ← sthā
- [verb noun], accusative, plural
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- anṛtasya ← anṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- setau ← setu
- [noun], locative, singular, masculine
- “dam; bridge; causeway; Setu; Om; landmark; shackle.”
- bṛhaspatis ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- tamasi ← tamas
- [noun], locative, singular, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- icchann ← icchan ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- usrā ← usrāḥ ← usrā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; dawn.”
- ākar ← ākaḥ ← ākṛ ← √kṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tisra ← tisraḥ ← tri
- [noun], accusative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- āvaḥ ← vṛ
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
पणयो गा आहृत्य त्रिषु स्थानेषु निदधुः । अवः अवस्तात्स्थिताः अनृतस्य तमसः सेतौ स्थाने गुहा गुहायां तिष्ठन्तीः गाः द्वाभ्यां स्थानाभ्यामुदाजत् । ततः परः परस्तादवस्थिता गाः एकया एकेन स्थानेन उदगमयत् । तदेवाह। बृहस्पतिः तस्मिन् तमसि ज्योतिः कर्तुम् इच्छन् तत्र स्थिताः उस्राः गाः उत् आकः उदकार्षीत् । प्रादुर्भूता अकार्षीत् । इत्थमयं तिस्रः असुराणां द्वारः वि आवः विवृतवान् खलु। वृणोतेर्लुङि ‘मन्त्रे घस’ इति च्लेर्लुक्। ‘ बहुलं छन्दसि’ इत्याडगमः ॥
Wilson
English translation:
“Bṛhaspati purposing to bring light into the darkness drove out the cows standing in the cave in theplace of darkness below by two (ways), and those above by one (way); he opened the three (doors of the”
Jamison Brereton
With two (gates) below, with one above, the cows standing hidden in the fetter of untruth—
Br̥haspati, seeking light in the darkness, brought up the ruddy ones, for he opened up the three (gates).
Griffith
Apart from one, away from two above him, he drave the kine that stood in bonds of falsehood.
Brhaspati, seeking light amid the darkness, drave forth the bright cows: three he made apparent.
Geldner
Unten durch zwei, oben durch eine Tür hat Brihaspati die in den Banden des Unrechts versteckten Kühe, im Dunkeln das Licht suchend, herausgeholt, denn er hatte die drei Türen geöffnet.
Grassmann
Die Kühe [Lichtstrahlen], welche unterhalb zweier [Verschlüsse] und oberhalb des dritten verborgen standen an den Wehren, die der Ungerechte aufgethürmt hatte, sie, die schimmernden, brachte Brihaspati, Licht in der Finsterniss suchend, heraus; denn er schloss die drei Verschlüsse auf. [Die zwei Verschlüsse sind wol West und Ost, unter denen die Abend- und Morgenstrahlen verborgen liegen, und die dritte die Himmelskuppe, oberhalb deren die Tagesstrahlen verschlossen gedacht sind].
Elizarenkova
Внизу через двое (ворот), вверху через одни
Брихаспати, ищущий свет во мраке,
Выпустил коров, находящихся в укрытии, в путах зла,
Коров утренней зари – ведь он открыл трое (ворот).
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाणी का पालक महाविद्वान् (द्वाभ्याम्-अवः) मनन और विज्ञान के द्वारा, अवर-सांसारिक व्यवहार के निमित्त (एकया परः) एक विज्ञानवाली बुद्धि से पर अर्थात् अध्यात्मक्षेत्र-मोक्षार्थ (गुहा तिष्ठन्तीः-गाः) सूक्ष्मता में-अध्यात्मधारा में विराजमान स्तुतियों को (अनृतस्य सेतौ) तथा नश्वर संसार के बन्धन में या पुनः-पुनः संसार की प्रवृत्ति में रहता है (तमसि ज्योतिः-इच्छन्) अन्धकार में प्रकाश को चाहता हुआ जैसा (उस्राः-उत्-अकः) रश्मियों-चेतनाओं को उत्प्रेरित करता है-उभारता है (तिस्रः-वि-आवः) तीन वाणियों-वेदत्रयी को अपने अन्दर प्रकट करता है, दूसरों के अन्दर भी ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदविद्या का वक्ता सांसारिक सुख व्यवहार को जहाँ सिद्ध करता है, वहाँ अध्यात्म-मोक्ष को भी सिद्ध करता है। संसार के बन्धन से तथा अज्ञान अन्धकार से अपने को पृथक् करता है एवं दूसरों को भी इनसे पृथक् होने की प्रेरणा देता है। वह ऐसा विद्वान् वेद का सच्चा प्रचारक आश्रयणीय है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाचः पालयिता महाविद्वान् (द्वाभ्याम्-अवः) मननविज्ञानाभ्याम्, अवः-अवरव्यवहारे व्यवहारनिमित्तम् (एकया परः) एकया विज्ञानवत्तया प्रज्ञया परस्मिन् अध्यात्मक्षेत्रे मोक्षे मोक्षार्थं (गुहा तिष्ठन्तीः-गाः) सूक्ष्मतायामध्यात्मधारायां वा विराजमानाः स्तुतीः (अनृतस्य सेतौ) तथा अनृतस्य नश्वरस्य संसारस्य बन्धने पुनः पुनः संसारप्रवृत्तौ या वर्तते (तमसि ज्योतिः-इच्छन्) अन्धकारे प्रकाशमिच्छन्निव (उस्राः-उत्-अकः) रश्मीन् चेतनाः “उस्राः रश्मिनाम” [निघ० १।५] उत्प्रेरयति (तिस्रः-वि-आवः) तिस्रो वाचो विद्यास्त्रयीवेदरूपा स्वाभ्यन्तरे प्रकटयति, अन्येषु च ॥४॥
05 विभिद्या पुरम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि॒भिद्या॒ पुरं॑ श॒यथे॒मपा॑चीं॒ निस्त्रीणि॑ सा॒कमु॑द॒धेर॑कृन्तत् ।
बृह॒स्पति॑रु॒षसं॒ सूर्यं॒ गाम॒र्कं वि॑वेद स्त॒नय॑न्निव॒ द्यौः ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि॒भिद्या॒ पुरं॑ श॒यथे॒मपा॑चीं॒ निस्त्रीणि॑ सा॒कमु॑द॒धेर॑कृन्तत् ।
बृह॒स्पति॑रु॒षसं॒ सूर्यं॒ गाम॒र्कं वि॑वेद स्त॒नय॑न्निव॒ द्यौः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विभि꣡द्या पु꣡रं शय꣡थेम् अ꣡पाचीं
नि꣡स् त्री꣡णि साक꣡म् उदधे꣡र् अकृन्तत्
बृ꣡हस्प꣡तिर् उष꣡सं सू꣡रियं गा꣡म्
अर्कं꣡ विवेद स्तन꣡यन्न् इव द्यउः꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápācīm ← ápāñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
īm ← īm (invariable)
{}
púram ← púr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śayáthā ← śayátha- (nominal stem)
{gender:N}
vibhídya ← √bhid- (root)
{non-finite:CVB}
akr̥ntat ← √kr̥t- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
nís ← nís (invariable)
{}
sākám ← sākám (invariable)
{}
trī́ṇi ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
udadhéḥ ← udadhí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uṣásam ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
stanáyan ← √stanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
viveda ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
वि॒ऽभिद्य॑ । पुर॑म् । श॒यथा॑ । ई॒म् । अपा॑चीम् । निः । त्रीणि॑ । सा॒कम् । उ॒द॒ऽधेः । अ॒कृ॒न्त॒त् ।
बृह॒स्पतिः॑ । उ॒षस॑म् । सूर्य॑म् । गाम् । अ॒र्कम् । वि॒वे॒द॒ । स्त॒नय॑न्ऽइव । द्यौः ॥
Hellwig Grammar
- vibhidyā ← vibhid ← √bhid
- [verb noun]
- “cleave; incise.”
- puraṃ ← puram ← pura
- [noun], accusative, singular, neuter
- “town; pura [word]; stronghold.”
- śayathem ← śayathā ← śayatha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- śayathem ← īm ← īṃ
- [adverb]
- apācīṃ ← apācīm ← apāñc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “backward; apāñc [word]; western.”
- nis ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- trīṇi ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- sākam
- [adverb]
- “together; jointly; simultaneously.”
- udadher ← udadheḥ ← udadhi
- [noun], ablative, singular, masculine
- “ocean.”
- akṛntat ← kṛt
- [verb], singular, Imperfect
- “cut; cut; cut off; fell; cut.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- uṣasaṃ ← uṣasam ← uṣas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- gām ← go
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- arkaṃ ← arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- viveda ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- stanayann ← stanayan ← stanay ← √stan
- [verb noun], nominative, singular
- “thunder; thunder.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
सः बृहस्पतिः शयथा उपशयेन स्थित्वा अपाचीं पराङ्मुखीम् ईम् इमाम् असुरपुरीं विभिद्य विदार्य उदधेः वलात् मेघरूपादसुरात् साकं सह युगपत् त्रीणि उषसं सूर्यं गाम् एतानि त्रीणि निः अकृन्तत् निर्गतमकार्षीत्। तमसावृतेषु स्थानेषूषःकालं ततः पश्चाद्भाविनं सूर्यं च जनयित्वा पशून्निरगमयदित्यर्थः । सोऽयम् अर्कम् अर्चनीयं मन्त्रं सूर्यं विवेद प्रज्ञापयति । कथमिव । यथा स्तनयन् शब्दं कुर्वन् द्यौः इव स्थितः ॥
Wilson
English translation:
“Resting near it, demolishing the western city, Bṛhaspati wrested at once from Vala the three, thedawn, the sun, the cow; thundering like the heaven, he proclaimed the adorable (Sun).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vala: liṭ, the ocean, i.e.Vala in the form of a cloud; dawn, sun, cow: Bṛhaspati begetting the son, which comes into being after the timeof dawn, brought the cattle out from the folds enveloped in darkness
Jamison Brereton
Having split apart the stronghold (from front) to back, (having split apart) the lairs, at one blow he cut out the three [=dawn, sun, cow]
from the reservoir.
Br̥haspati found the dawn, the sun, the cow, (found) the chant while he was thundering like heaven.
Griffith
When he had cleft the lairs and western castle, he cut off three from him who held the waters.
Brhaspati discovered, while he thundered like Dyaus, the dawn, the Sun, the cow, the lightning.
Geldner
Nachdem er die Burg zerspalten hatte, daß sie sich hintenüber legte, erlöste er auf einmal die Drei aus dem Meere: Brihaspati fand die Morgenröte, die Sonne, die Kuh; er fand den Gesang wie der Himmel donnernd.
Grassmann
Nachdem er die westliche Burg und die Lager zerstört hatte, spaltete Brihaspati aus dem Wasserbehälter drei [Helligkeiten] heraus: die Morgenröthe, die Sonne und die Kuh [hier also wol die westliche Helligkeit repräsentirend]; und fand den Lichtglanz, wie der donnernde Himmel [den Blitz findet].
Elizarenkova
Разрубив крепость – лежбища (врага), (от этого) накренившуюся назад,
Брихаспати сразу вырубил из моря три (сокровища):
Утреннюю зарю, солнце, корову.
Он нашел (также) напев, гремя, как небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वाणी का पालक और विस्तारक वक्ता (शयथा) अपने शरीर में प्राप्त होता हुआ (अपाचीं पुरं विभिद्य) निकृष्ट वासना को छिन्न-भिन्न करके (उदधेः) संसार सागर के (त्रीणि) तीन स्थूल सूक्ष्म कारण शरीरबन्धनों को (साकं निर्-अकृन्तत्) एक साथ छिन्न-भिन्न करता है (द्यौः स्तनयन्-इव) जैसे बिजली गरजती हुई मेघों को छिन्न-भिन्न करती है, ऐसे (उषसं सूर्यं गाम्-अर्कं विवेद) कमनीय बन्धनरहित स्तुतिवाणी को तथा अर्चनीय परमात्मा को प्राप्त करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेद का यथार्थज्ञाता और वक्ता इसी शरीर में रहता हुआ अपनी सारी वासनाओं को छिन्न-भिन्न कर देता है। अनन्तर स्थूल सूक्ष्म कारण शरीर के बन्धनों से छूटकर परमात्मा की उच्च स्तुति और उसके आश्रय में रमण करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वाचः पालको विस्तारयिता वक्ता (शयथा) स्वशयनरूपशरीरे प्राप्तः सन् (अपाचीं पुरं विभिद्य) निकृष्टां पुरं वासनां छित्त्वा (उदधेः) संसारसागरस्य (त्रीणि) त्रीणि बन्धनानि स्थूलसूक्ष्मकारणशरीराणि (साकं निर्-अकृन्तत्) सकृत् निश्छिनत्ति (द्यौः स्तनयन्-इव) यथा विद्युत् “द्यौः-विद्युत्” [ऋ० १।११३।२० दयानन्दः] स्तनयित्नुः शब्दं कुर्वन् मेघान् पातयति छिनत्ति (उषसं सूर्यं गाम्-अर्कं विवेद) कमनीयां बन्धनरहितां स्थितिं स्तुतिवाचम् “गौः-वाङ्नाम” [निघ० १।११] अर्चनीयं परमात्मानं जानाति ॥५॥
06 इन्द्रो वलम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रो॑ व॒लं र॑क्षि॒तारं॒ दुघा॑नां क॒रेणे॑व॒ वि च॑कर्ता॒ रवे॑ण ।
स्वेदा॑ञ्जिभिरा॒शिर॑मि॒च्छमा॒नोऽरो॑दयत्प॒णिमा गा अ॑मुष्णात् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ व॒लं र॑क्षि॒तारं॒ दुघा॑नां क॒रेणे॑व॒ वि च॑कर्ता॒ रवे॑ण ।
स्वेदा॑ञ्जिभिरा॒शिर॑मि॒च्छमा॒नोऽरो॑दयत्प॒णिमा गा अ॑मुष्णात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रो वलं꣡ रक्षिता꣡रं दु꣡घानां
करे꣡णेव वि꣡ चकर्ता र꣡वेण
स्वे꣡दाञ्जिभिर् आशि꣡रम् इछ꣡मानो
अ꣡रोदयत् पणि꣡म् आ꣡ गा꣡ अमुष्णात्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dúghānām ← dúgha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rakṣitā́ram ← rakṣitár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cakarta ← √kr̥t- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
{}
karéṇa ← kará- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ráveṇa ← ráva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
āśíram ← āśír- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ichámānaḥ ← √iṣ- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
svédāñjibhiḥ ← svédāñji- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
amuṣṇāt ← √muṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
árodayat ← √rud- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
paṇím ← paṇí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । व॒लम् । र॒क्षि॒तार॑म् । दुघा॑नाम् । क॒रेण॑ऽइव । वि । च॒क॒र्त॒ । रवे॑ण ।
स्वेदा॑ञ्जिऽभिः । आ॒ऽशिर॑म् । इ॒च्छमा॑नः । अरो॑दयत् । प॒णिम् । आ । गाः । अ॒मु॒ष्णा॒त् ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- valaṃ ← valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
- rakṣitāraṃ ← rakṣitāram ← rakṣitṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “protecting.”
- dughānāṃ ← dughānām ← dughā
- [noun], genitive, plural, feminine
- “cow.”
- kareṇeva ← kareṇa ← kara
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “hand; proboscis; two; hand; Kara; act.”
- kareṇeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- cakartā ← kṛt
- [verb], singular, Perfect indicative
- “cut; cut; cut off; fell; cut.”
- raveṇa ← rava
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sound; howl; thunder; cry; talk; cry.”
- svedāñjibhir ← sveda
- [noun], masculine
- “svedana; perspiration; svedana; perspiring; fomentation; sweat.”
- svedāñjibhir ← añjibhiḥ ← añji
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “color; ointment; adornment.”
- āśiram ← āśir
- [noun], accusative, singular, feminine
- “mixture.”
- icchamāno ← icchamānaḥ ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- ‘rodayat ← arodayat ← roday ← √rud
- [verb], singular, Imperfect
- paṇim ← paṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “niggard; paṇ.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- amuṣṇāt ← muṣ
- [verb], singular, Imperfect
- “rob; remove; steal.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः ईश्वरो बृहस्पतिः दुघानां क्षीरस्य दोग्ध्रीणां गवां रक्षितारं वलम् असुरं करेणेव सायुधकर इव स्थितेन रवेण शब्देन वलं वि चकर्त विचिच्छेद । किंच स्वेदाञ्जिभिः । स्वेदाञ्जयो मरुतः क्षरदाभरणाः । तैः सह आशिरम् आश्रयणं संयोगम् इच्छमानः कामयमानः सः पणिं वलस्थानुचरमेतन्नामानमसुरम् अरोदयत् व्यनाशयत् । ततस्तेनापहृताः गाः अमुष्णात् आजहार ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Indra with his voice as with an (armed) hand clove Vala the defender of hte kine; desirous of themixture (of milk and Soma) he with (the Maruts)k, who were shining with person iration, destroyed Paṇi andliberated the cows.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Shining with person iration: dripping ornaments, or having streaming ornaments,kṣaradābharaṇaiḥ
Jamison Brereton
Indra cut apart Vala, the guard over the milkers, with a roar like a tool. Seeking the milk-mixture with (his comrades) anointed with sweat, he made the niggard wail: he stole the cows.
Griffith
As with a hand, so with his roaring Indra cleft Vala through, the guardian of the cattle.
Seeking the milk-draught with sweatshining comrades he stole the Pani’s kine and left him weeping.
Geldner
Indra hat den Vala, den Bewacher der Milchkühe, durch sein Gebrüll wie mit der Hand zerschnitten. Mit den Schweißbetupften die Milch suchend brachte er den Pani zum Weinen; er raubte seine Kühe.
Grassmann
Indra zerbrach mit Krachen die Höhle, welche die Milchkühe verschloss, wie mit der Faust, und mit den schweisstriefenden Genossen die Zumischung der Milch begehrend, versetzte er den Paṇi in Trauer und raubte ihm die Kühe.
Elizarenkova
Валу, хранителя дойных коров, Индра
Ревом (своим) разрубил на куски, словно рукой.
Вместе с (Ангирасами), покрытыми потом, ища молока,
Он заставил Пани рыдать: он похитил (его) коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) शासक (दुघानां रक्षितारं वलम्) दोहनयोग्य गौओं के समान प्रजाओं के अवरोधक घेरनेवाले राज्यकर से हटानेवाले को, स्वाधीन करनेवाले को (करेण-इव रवेण विचकर्त) शस्त्रयुक्त हाथ के समान घोषणामात्र से विच्छिन्न करता है, तथा (स्वेदाञ्जिभिः) सुवेदित-प्रसिद्ध की हुई साधन शक्तियों से (आशिरम्-इच्छमानः) प्रजाओं को चाहता हुआ प्रजाओं का हित चाहता हुआ (पणिम्-अरोदयत्) जुआरी जन को दण्ड देकर रुलाता है (अमुष्णात्-गाः-आ) चोरी न कर सके, इसलिए प्रतिकार या प्रतिबन्ध के लिए दण्डविधान से पृथिव्यादि पदार्थों को आरक्षित करे या करता है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शासक को अपना प्रभाव राष्ट्र में ऐसा बढ़ाना चाहिए कि प्रजा को बहकानेवाला, राज्य कर से रोकनेवाला कोई हो, तो उसे घोषणा मात्र से आतङ्कित कर दे। जुआरियों को दण्ड दे और राष्ट्र में ऐसा प्रबन्ध और प्रतिबन्ध की व्यवस्था बनाये रखे, जिससे कोई चोरी भी न कर सके ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) शासकः (दुघानां रक्षितारं वलम्) दोहनयोग्यानां गवामिव प्रजानामवरोधकं वलयितारमावरकमिव राज्यकराद् वारयितारं स्वाधीने कर्त्तारं (करेण-इव रवेण विचकर्त) शस्त्रयुक्तेन हस्तेन घोषणेन-घोषणमात्रेण चिच्छेद विच्छिनत्ति, तथा (स्वेदाञ्जिभिः) सुवेदिताभिः “स्वेदः-तद्यदब्रवीन्महद्वै यज्ञं सुवेदमविदामह इति तस्मात् सुवेदोऽभवत्तं वा एतं सुवेदं सन्तं स्वेद इत्याचक्षते” [गो० १।१।१] साधनशक्तिभिः (आशिरम्-इच्छमानः) प्रजाः-इच्छमानः “प्रजा वै पशव आशीः” [जै० १।१७४] (पणिम्-अरोदयत्) द्यूतकर्तारं जनम् “पणेः-द्यूतकर्तुः” [ऋ० ६।५३।३ दयानन्दः] दण्डं दत्त्वा रोदयति (अमुष्णात्-गाः-आ) चौर्यं न कुर्यात् तस्माच्चौर्यप्रतिकारार्थं दण्डविधानात् पृथिव्यादिपदार्थानारभेत “गोषु पृथिव्यादिपदार्थेषु” [ऋ० १।१९।५ दयानन्दः] ॥६॥
07 सईं सत्येभिः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स ईं॑ स॒त्येभिः॒ सखि॑भिः शु॒चद्भि॒र्गोधा॑यसं॒ वि ध॑न॒सैर॑दर्दः ।
ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्वृष॑भिर्व॒राहै॑र्घ॒र्मस्वे॑देभि॒र्द्रवि॑णं॒ व्या॑नट् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स ईं॑ स॒त्येभिः॒ सखि॑भिः शु॒चद्भि॒र्गोधा॑यसं॒ वि ध॑न॒सैर॑दर्दः ।
ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्वृष॑भिर्व॒राहै॑र्घ॒र्मस्वे॑देभि॒र्द्रवि॑णं॒ व्या॑नट् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡ ईं सत्ये꣡भिः स꣡खिभिः शुच꣡द्भिर्
गो꣡धायसं वि꣡ धनसइ꣡र् अदर्दः
ब्र꣡ह्मणस् प꣡तिर् वृ꣡षभिर् वरा꣡हैर्
घर्म꣡स्वेदेभिर् द्र꣡विणं वि꣡ आनट्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
īm ← īm (invariable)
{}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhibhiḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
satyébhiḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śucádbhiḥ ← √śuc- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:ACT}
adardar ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dhanasaíḥ ← dhanasá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gódhāyasam ← gódhāyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
bráhmaṇaḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
varā́haiḥ ← varā́ha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vŕ̥ṣabhiḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ānaṭ ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dráviṇam ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gharmásvedebhiḥ ← gharmásveda- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
सः । ई॒म् । स॒त्येभिः॑ । सखि॑ऽभिः । शु॒चत्ऽभिः॑ । गोऽधा॑यसम् । वि । ध॒न॒ऽसैः । अ॒द॒र्द॒रित्य॑दर्दः ।
ब्रह्म॑णः । पतिः॑ । वृष॑ऽभिः । व॒राहैः॑ । घ॒र्मऽस्वे॑देभिः । द्रवि॑णम् । वि । आ॒न॒ट् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- satyebhiḥ ← satya
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- sakhibhiḥ ← sakhi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- śucadbhir ← śucadbhiḥ ← śuc
- [verb noun], instrumental, plural
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- godhāyasaṃ ← go
- [noun]
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- godhāyasaṃ ← dhāyasam ← dhāyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “alimentary; sustaining.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dhanasair ← dhanasaiḥ ← dhanasā
- [noun], instrumental, plural, masculine
- adardaḥ ← adardar ← dardar ← √dṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “cleave.”
- brahmaṇaspatir ← brahmaṇaspatiḥ ← brahmaṇaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmaṇaspati.”
- vṛṣabhir ← vṛṣabhiḥ ← vṛṣan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- varāhair ← varāhaiḥ ← varāha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hog; wild boar; boar; Varaha; vārāhapuṭa; varāha [word]; Varāha; Varāha.”
- gharmasvedebhir ← gharma
- [noun], masculine
- “sunlight; heat; summer; Gharma; Gharma; boiler; perspiration; caldron.”
- gharmasvedebhir ← svedebhiḥ ← sveda
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “perspiring; drudging.”
- draviṇaṃ ← draviṇam ← draviṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānaṭ ← naś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
सायण-भाष्यम्
सः बृहस्पतिः सत्येभिः यथार्थबलैः सखिभिः सखिभूतैः शुचद्भिः दीप्यमानैः धनसैः धनस्य संभक्तृभिर्मरुद्भिः सह गोधायसं गवां धारकम् ईम् एनं वलं वि अदर्दः व्यदारयत्। ततः ब्रह्मणः ऋग्यजुःसामलक्षणस्य स्तोत्रस्य पतिः अधिपतिः सः वृषभिः वर्षितृभिः वराहैः वराहारैर्वरस्य वरणीयस्योदकस्याहर्तृभिः घर्मस्वेदेभिः दीप्तागमनैः । यद्वा क्षरदुदकैः । अथवा घर्मो यज्ञः । तं प्रति गन्तृभिः मरुद्भिः द्रविण गोलक्षणं धनं व्यानट् व्याप्नोत् ॥
Wilson
English translation:
“Together with his true brilliant wealth-winning friendly (Maruts) he destroyed the detainer of the cows;Brahmaṇaspati, with the showerers (of benefits), the conveyers of desirable (water), the frequenters of sacrifice,acquired wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Brahmaṇaspati: lord of praise, i.e., of the three Vedas, the Ṛk, Yajus. and Sāman;frequenters of sacrifice: or, those who go in lustre; or, dripping water
Jamison Brereton
With his trusty comrades blazing, with the winners of spoils, he cleaved apart the cow-nurturer.
The Lord of the Sacred Formulation reached through to the treasure with his bulls, his boars, with their hot sweat [/sweating over the
gharma pot].
Griffith
He with bright faithful Friends, winners of booty, hath rent the milker of the cows asunder.
Brhaspati with wild boars strong and mighty, sweating with heat, hath gained a rich possession.
Geldner
Mit seinen wahrhaften Freunden, den Erglühenden, den Schätzegewinnern hat er den Vala gesprengt, der von den Rindern sich nährte. Brahmanaspati gelangte mit den Bullen, den Ebern, den vor Hitze Schwitzenden, in den Besitz des Reichtums.
Grassmann
Auch dieser Brahmanaspati zerspaltete mit den tapfern, leuchtenden, Beute gewinnenden Genossen den Verschliesser der Kühe; mit den kräftigen von der Glut schwitzenden Ebern erlangte er den Schatz.
Elizarenkova
Со своими верными друзьями, пылающими (Ангирасами),
Захватывающими богатство, он взорвал (Валу,) сосущего молоко коров.
Брахманаспати вместе с быками, кабанами,
Потными от горячего молока, овладел богатством.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-ब्रह्मणः-पति) वह महान् राष्ट्र का पालक राजा (सत्येभिः-सखिभिः) सत्य आचरणवान्, समान धर्मवाले (शुचद्भिः-धनसैः) पवित्र मनवाले, धनपूर्ण प्रजाजनों के साथ (गोधायसं वि-अदर्दः) दूसरे के पृथिव्यादि पदार्थ के हड़पनेवाले चोर को नष्ट करता है (वृषभिः-वराहैः) सुखवर्षक वरणीय आहार के उपायों से प्राप्त आहार से युक्त (घर्मस्वेदिभिः) श्रम से प्राप्त करनेवालों के द्वारा दिये हुए (द्रविणं व्यानट् ) धन को जो प्राप्त करता है, वही शासक होने योग्य है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा गुणवान्, पवित्र मनवाले सच्चे, प्रतिष्ठित, प्रमुख राष्ट्रिय जनों के सहयोग से अपहरणकर्त्ता को दण्ड देता है तथा पवित्र कार्य करनेवाले श्रेष्ठ अर्थात् सच्चाई से कमानेवालों के उपहाररूप में दिये धन को स्वीकार करता है, वह राजा होने योग्य है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः-ब्रह्मणः-पतिः) स महतो राष्ट्रस्य पालकः (सत्येभिः-सखिभिः-शुचद्भिः-धनसैः) सत्याचरणवद्भिः समानधर्मकैः पवित्रमनस्कैर्धन-सम्भक्तैर्धनपूर्णैः सह (गोधायसं वि-अदर्दः) अन्यस्य पृथिव्यादिपदार्थस्य धारकं ग्रहीतारं चौरं विदारयति नाशयति (वृषभिः वराहैः-घर्मस्वेदिभिः-द्रविणं व्यानट्) सुखवर्षकैर्वरणीया-हारोपायप्राप्ताहारयुक्तैः “वराहः-वराहारः” [निरु० ५।४] श्रमेण सुप्राप्तकर्तृभिर्दत्तं धनं प्राप्नुयात् स शासकः ॥७॥
08 ते सत्येन - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते स॒त्येन॒ मन॑सा॒ गोप॑तिं॒ गा इ॑या॒नास॑ इषणयन्त धी॒भिः ।
बृह॒स्पति॑र्मि॒थोअ॑वद्यपेभि॒रुदु॒स्रिया॑ असृजत स्व॒युग्भिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते स॒त्येन॒ मन॑सा॒ गोप॑तिं॒ गा इ॑या॒नास॑ इषणयन्त धी॒भिः ।
बृह॒स्पति॑र्मि॒थोअ॑वद्यपेभि॒रुदु॒स्रिया॑ असृजत स्व॒युग्भिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ते꣡ सत्ये꣡न म꣡नसा गो꣡पतिं गा꣡
इयाना꣡स इषणयन्त धीभिः꣡
बृ꣡हस्प꣡तिर् मिथो꣡अवद्यपेभिर्
उ꣡द् उस्रि꣡या असृजत स्वयु꣡ग्भिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
gópatim ← gópati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
satyéna ← satyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
iṣaṇayanta ← √iṣaṇ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
iyānā́saḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mithóavadyapebhiḥ ← mithóavadyapa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
asr̥jata ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
svayúgbhiḥ ← svayúj- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
usríyāḥ ← usríya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
{}
पद-पाठः
ते । स॒त्येन॑ । मन॑सा । गोऽप॑तिम् । गाः । इ॒या॒नासः॑ । इ॒ष॒ण॒य॒न्त॒ । धी॒भिः ।
बृह॒स्पतिः॑ । मि॒थःऽअ॑वद्यपेभिः । उत् । उ॒स्रियाः॑ । अ॒सृ॒ज॒त॒ । स्व॒युक्ऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- satyena ← satya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- gopatiṃ ← gopatim ← gopati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Shiva; bull; cowboy; Indra; Gopati; king.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- iyānāsa ← iyānāsaḥ ← ī ← √i
- [verb noun], nominative, plural
- “beg; solicit.”
- iṣaṇayanta ← iṣaṇay
- [verb], plural, Present injunctive
- dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- mithoavadyapebhir ← mithoavadyapebhiḥ ← mithoavadyapa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- ud
- [adverb]
- “up.”
- usriyā ← usriyāḥ ← usriyā
- [noun], accusative, plural, feminine
- “cow; dairy product.”
- asṛjata ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- svayugbhiḥ ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svayugbhiḥ ← yugbhiḥ ← yuj
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
सायण-भाष्यम्
गाः पणिभिरपहृतान् पशून् इयानासः अभिगच्छन्तः सत्येन यथार्थभूतेन मनसा युक्ताः ते मरुतः धीभिः आत्मीयैः कर्मभिरेतं बृहस्पतिं गोपतिं तदाहरणेन गवां स्वामिनं कुर्म इति इषणयन्त ऐच्छन् । बृहस्पतिः च मिथोअवद्यपेभिः । पातेः कर्मण्यौणादिकः कप्रत्ययः । अवद्यरूपादसुराद्रक्षितव्या गावो येषु मरुत्सु परस्परं संगच्छन्त इति ते तथोक्ताः । तैः स्वयुग्भिः स्वयमेव युक्तैर्मरुद्भिः उस्रियाः गाः उत् असृजत पर्वतान्निरगमयत् ॥
Wilson
English translation:
“They with truthful mind searching for the cows resolved by their exploits to make him the lord of cattle;Bṛhaspati with his self-yoked (allied) mutually defending each other from reproach, set free the kind.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Mutuallydefending: mitho avadyapebhiḥ = those to whom the kine, to be protecte4d from the asura in the guise of sin,mutually resort
Jamison Brereton
With trusty mind begging the cowherd for the cows, they compelled him with their insightful thoughts.
Br̥haspati loosed the ruddy ones upward, with his own yokemates who protect each other from fault.
Griffith
They, longing for the kine, with faithful spirit incited with their hymns the Lord of cattle.
Brhaspati freed the radiant cows with comrades self-yoked, averting shame from one another.
Geldner
Sie eiferten wahrhaften Herzens mit Gebeten den Rinderherren an, ihn um die Rinder anflehend. Brihaspati ließ die Kühe heraus mit seinen Verbündeten, die sich gegenseitig vor Unehre schützen.
Grassmann
Diese hier setzten mit aufrichtigem Herzen den Herrn der Kühe [Brihaspati] um Kühe angehend, ihn durch Gebete in Bewegung; Brihaspati liess mit den sich selbst in Thätigkeit setzenden, Tadel gegenseitig abwehrenden [Genossen] die Kühe heraus.
Elizarenkova
Эти истинные духом, прося коров
У повелителя коров, возбудились благодаря силам поэтического видения.
Брихаспати выпустил коров (утренней зари)
Благодаря своим союзникам, защищавшим друг друга от бесчестья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) वे सत्य आचरण आदि गुणों से युक्त जन (सत्येन मनसा) शुद्ध मन से (गोपतिम्-इयानासः) पृथिवी के स्वामी तथा इन्द्रियों के स्वामी को प्राप्त होते हुए (धीभिः) अपने श्रेष्ठ कर्मों के द्वारा (गाः-इषणयन्त) पृथिव्यादि पदार्थों को प्राप्त करते हैं (बृहस्पतिः) वह महान् राष्ट्र का पालक (मिथः-अवद्यपेभिः-स्वयुग्भिः) परस्पर निन्दनीय कर्मों से रक्षा करनेवालों, स्व सहयोगियों के द्वारा (उस्राः-उद्-असृजत्) उन्नतिकारक पृथिवी आदि पदार्थों को चोरों से अपहृतों को उद्धृत करता है-मुक्त करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सत्याचरणयुक्त श्रेष्ठ पुरुष जब अपने सच्चे मन से श्रेष्ठ राजा का सहयोग करते हैं, उसकी सहायता करते हैं, तो राष्ट्र के अन्दर से निन्दनीय कर्म समाप्त हो जाते हैं। चोरी गये हुए पदार्थ भी खोजकर पुनः वापस ले लिए जाते हैं ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) ते सत्याचरणवन्तः-इत्येवमादयो जनाः (सत्येन मनसा) शुद्धेन मनसा (गोपतिम्-इयानासः) पृथिवीस्वामिनमिन्द्रियस्वामिनं गच्छन्तः (धीभिः) कर्मभिः “धीः कर्मनाम” [निघ० २।१] (गाः-इषणयन्त) पृथिव्यादिपदार्थान् प्राप्नुवन्ति (बृहस्पतिः) स महतो राष्ट्रस्य पालकः (मिथः-अवद्यपेभिः-स्वयुग्भिः) परस्परं निन्दनीयकर्मभ्यो रक्षितृभिः स्वसहयोगिभिः (उस्राः-उद्-असृजत) उन्नतिकारकान् पृथिव्यादिपदार्थान् चोरैरपहृतान्-उत्सृजति-उद्धरति ॥८॥
09 तं वर्धयन्तो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं व॒र्धय॑न्तो म॒तिभिः॑ शि॒वाभिः॑ सिं॒हमि॑व॒ नान॑दतं स॒धस्थे॑ ।
बृह॒स्पतिं॒ वृष॑णं॒ शूर॑सातौ॒ भरे॑भरे॒ अनु॑ मदेम जि॒ष्णुम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तं व॒र्धय॑न्तो म॒तिभिः॑ शि॒वाभिः॑ सिं॒हमि॑व॒ नान॑दतं स॒धस्थे॑ ।
बृह॒स्पतिं॒ वृष॑णं॒ शूर॑सातौ॒ भरे॑भरे॒ अनु॑ मदेम जि॒ष्णुम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तं꣡ वर्ध꣡यन्तो मति꣡भिः शिवा꣡भिः
सिंह꣡म् इव ना꣡नदतं सध꣡स्थे
बृ꣡हस्प꣡तिं वृ꣡षणं शू꣡रसातौ
भ꣡रे-भरे अ꣡नु मदेम जिष्णु꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
matíbhiḥ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śivā́bhiḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vardháyantaḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
{}
nā́nadatam ← √nad- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sadhásthe ← sadhástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
siṁhám ← siṁhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bŕ̥haspátim ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śū́rasātau ← śū́rasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
{}
bháre-bhare ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
jiṣṇúm ← jiṣṇú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
madema ← √mad- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तम् । व॒र्धय॑न्तः । म॒तिऽभिः॑ । शि॒वाभिः॑ । सिं॒हम्ऽइ॑व । नान॑दतम् । स॒धऽस्थे॑ ।
बृह॒स्पति॑म् । वृष॑णम् । शूर॑ऽसातौ । भरे॑ऽभरे । अनु॑ । म॒दे॒म॒ । जि॒ष्णुम् ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vardhayanto ← vardhayantaḥ ← vardhay ← √vṛdh
- [verb noun], nominative, plural
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- matibhiḥ ← mati
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- śivābhiḥ ← śiva
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- siṃham ← siṃha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “lion; hero; best; leader; siṃha [word].”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- nānadataṃ ← nānadatam ← nānad ← √nad
- [verb noun], accusative, singular
- “bellow.”
- sadhasthe ← sadhastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- bṛhaspatiṃ ← bṛhaspatim ← bṛhaspati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- śūrasātau ← śūrasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- madema ← mad
- [verb], plural, Present optative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- jiṣṇum ← jiṣṇu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious.”
सायण-भाष्यम्
सधस्थे । सह तिष्ठन्त्यत्र देवा इति सधस्थमन्तरिक्षम् । तस्मिन् सिंहमिव नानदतं पुनःपुनः शब्दायमानं वृषणं कामानां वर्षितारं जिष्णुं जयशीलं तं बृहस्पतिं वर्धयन्तः मरुतो वयं शूरसातौ शूरैः संभजनीये भरेभरे संग्रामे शिवाभिः कल्याणीभिः स्तुतिभिः अनु मदेम अनुष्टुमः । स्तोतृपरत्वेन वा योजनीयम् ॥
Wilson
English translation:
“Magnifying the victorious Bṛhaspati, the showerer (of benefits), roaring in mid-heaven like a lion, letus praise him in the conflicts where heroes win, with auspicious praises.”
Jamison Brereton
With our propitious thoughts strengthening him, ever roaring in his seat like a lion,
we would celebrate Br̥haspati the bull, victorious at the contest of
champions, victorious in every raid,
Griffith
In our assembly with auspicious praises exalting him who roareth like a lion,
Maywe, in every fight where heroes conquer, rejoice in strong Brhaspati the Victor.
Geldner
Mit lieblichen Gedichten ihn erhebend, der wie der Löwe an seinem Stande brüllt, wollten wir dem Brihaspati, dem Bullen, dem im Zweikampf, in jedem Streite Siegreichen, zujubeln;
Grassmann
Den Brihaspati durch heilsame Lieder stärkend, ihn, der wie ein Löwe auf seinem Lager brüllt, wollen wir ihm, dem Stiere, zujauchzen im Heldenkampfe, ihm, der in jeder Schlacht siegreich ist.
Elizarenkova
Усиливая его доброжелательными молитвами,
Громко ревущего, словно лев, на (своем) месте,
(Этого) Брихаспати-быка победоносного
Мы хотим бурно приветствовать при захвате (награды) среди героев, в каждой битве.
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तं सिंहम्-इव) उस सिंह के समान (नानदतं बृहस्पतिम्) प्रबल घोषणा करते हुए महान् राष्ट्र के स्वामी (वृषणं जिष्णुम्) सुखवर्षक जयशील को (शिवाभिः-मतिभिः) कल्याणकारी वाणियों से (सधस्थे) समान स्थान-सभाभवन में (वर्धयन्तः) प्रोत्साहित करते हुए हम होवें, तथा (शूरसातौ भरे भरे) शूरवीरों का सम्भजन-सङ्गमन जहाँ हो, ऐसे संग्राम में (अनुमदेम) हम अनुमोदन करते हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सिंह के समान शौर्यसम्पन्न, राष्ट्रविषयक घोषणा करते हुए राजा को सभाभवन में प्रजाजन प्रोत्साहित करते हैं और संग्राम में सैनिक उसका अनुमोदन करते हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तं सिंहम्-इव) तं सिंहमिव (नानदतं बृहस्पतिम्) भृशं घोषयन्तं महद्राष्ट्रस्वामिनं (वृषणं जिष्णुम्) सुखवर्षकं जयशीलं (शिवाभिः-मतिभिः) कल्याणकरीभिर्वाग्भिः (सधस्थे) समानस्थाने सभाभवने (वर्धयन्तः) प्रोत्साहयन्तो भवेम, तथा (शूरसातौ भरे भरे) शूराणां सम्भजनस्थाने सङ्ग्रामे (अनुमदेम) अनुमोदयेम ॥९॥
10 यदा वाजमसनद्विश्वरूपमा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा वाज॒मस॑नद्वि॒श्वरू॑प॒मा द्यामरु॑क्ष॒दुत्त॑राणि॒ सद्म॑ ।
बृह॒स्पतिं॒ वृष॑णं व॒र्धय॑न्तो॒ नाना॒ सन्तो॒ बिभ्र॑तो॒ ज्योति॑रा॒सा ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा वाज॒मस॑नद्वि॒श्वरू॑प॒मा द्यामरु॑क्ष॒दुत्त॑राणि॒ सद्म॑ ।
बृह॒स्पतिं॒ वृष॑णं व॒र्धय॑न्तो॒ नाना॒ सन्तो॒ बिभ्र॑तो॒ ज्योति॑रा॒सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यदा꣡ वा꣡जम् अ꣡सनद् विश्व꣡रूपम्
आ꣡ द्या꣡म् अ꣡रुक्षद् उ꣡त्तराणि स꣡द्म
बृ꣡हस्प꣡तिं वृ꣡षणं वर्ध꣡यन्तो
ना꣡ना स꣡न्तो बि꣡भ्रतो ज्यो꣡तिर् आसा꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ásanat ← √sanⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvárūpam ← viśvárūpa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
árukṣat ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sádma ← sádman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
úttarāṇi ← úttara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bŕ̥haspátim ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vardháyantaḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āsā́ ← ā́s- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bíbhrataḥ ← √bhr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nā́nā ← nā́nā (invariable)
{}
sántaḥ ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
य॒दा । वाज॑म् । अस॑नत् । वि॒श्वऽरू॑पम् । आ । द्याम् । अरु॑क्षत् । उत्ऽत॑राणि । सद्म॑ ।
बृह॒स्पति॑म् । वृष॑णम् । व॒र्धय॑न्तः । नाना॑ । सन्तः॑ । बिभ्र॑तः । ज्योतिः॑ । आ॒सा ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- asanad ← asanat ← san
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “win; get; gain.”
- viśvarūpam ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvarūpam ← rūpam ← rūpa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- arukṣad ← arukṣat ← ruh
- [verb], singular, sa aorist (Ind.)
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- uttarāṇi ← uttara
- [noun], accusative, plural, neuter
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- sadma ← sadman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “seat; house; stable; dwelling.”
- bṛhaspatiṃ ← bṛhaspatim ← bṛhaspati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vardhayanto ← vardhayantaḥ ← vardhay ← √vṛdh
- [verb noun], nominative, plural
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- nānā
- [adverb]
- “variously; differently; many; individually.”
- santo ← santaḥ ← as
- [verb noun], nominative, plural
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bibhrato ← bibhrataḥ ← bhṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- āsā ← ās
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mouth.”
सायण-भाष्यम्
स बृहस्पतिः यदा यस्मिन् काले विश्वरूपं नानारूपं वाजं गोलक्षणमन्नम् असनत् भजते यदा वाहृतपशुकः सन् द्यां द्युलोकम् अरुक्षत् आरोहति अथवा उत्तराणि वा सद्म स्थानान्यारोहति । रुहेर्लुङि च्लेः ‘शल इगुपधादनिटः क्सः । ( पा. सू. ३. १. ४५ )। तदानीं वृषणं वर्षितारं बृहस्पतिम् आसा आस्येन देवाः वर्धयन्तः भवन्ति । तथा नाना दिक्षु सन्तः भवन्तः ज्योतिः बिभ्रतः धारयन्तो देवाश्च स्तुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“When he acquires food of various kinds, when he ascends the sky or the northern stations, (the godsare) extolling Bṛhaspati, the showerer (of benefits), with their mouth, being in various (quarters), bearing light.”
Jamison Brereton
When he won the prize of all forms and mounted to heaven, to the higher seats.
Br̥haspati the bull (would we celebrate), strengthening him—though
each (of us) brings light with our mouth in our own way.
Griffith
When he had won him every sort of booty and gone to heaven and its most lofty mansions,
Men praised Brhaspati the Mighty, bringing the light within their mouths from sundry places.
Geldner
Wann er den allfarbigen Siegerpreis gewonnen hat und zum Himmel aufgestiegen ist, zu den höchsten Sitzen, indem wir den Bullen Brihaspati erheben, da und dort weilend, im Munde das Licht tragend.
Grassmann
Als er die mannichfache Labung erlangt hatte, und er sich zum Himmel erhoben hatte, zu den höchsten Sitzen; da stärkten den Stier Brihaspati die Menschen an verschiedenen Orten, ihm Licht vor sein Angesicht bringend.
Elizarenkova
Когда он захватил разноцветную добычу,
(И) поднялся на небо к высшим сидениям,
(Мы,) усиливая быка Брихаспати,
Находясь в разных местах, неся в устах свет:
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा विश्वरूपं वाजम्-असनत्) जब वह राष्ट्रपालक विविधरूप अन्न आदि को प्रजाजनों के लिए प्रदान करता है (द्याम्-आरुक्षत्) तब वह राज्यपालन पद को प्राप्त होता है, वहाँ (उत्तराणि सद्म) उत्कृष्ट प्राप्तव्य वस्तुओं को अपने लिए और प्रजा के लिए प्राप्त करता है (बृहस्पतिं वृषणं वर्धयन्तः) उस सुखवर्षक बृहत् राष्ट्रपति को प्रजाजन बढ़ाते हैं या बढ़ाने के लिए (नाना सन्तः-आसा ज्योतिः-बिभ्रतः) नाना प्रकार से प्रशंसा करते हुए मुख अर्थात् मस्तिष्क से ज्ञानप्रकाश को धारण करते हुए विराजते हैं ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा सब प्रजाजनों के लिए अन्न की व्यवस्था भली प्रकार करता है, तो वह वास्तव में राजपद का अधिकारी कहलाता है। उसे प्रजा के लिए विविध वस्तुओं के द्वारा सुख का सम्पादन करना चाहिए। ऐसे राजा की प्रशंसा प्रजा मुख से भी करती है और मस्तिष्क में भी स्थान देती है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा विश्वरूपं वाजम् असनत्) यदा हि स बृहस्पतिः-महतो राष्ट्रस्य पालको विविधरूपमन्नादिकम् “वाजः-अन्ननाम” [निघ० २।७] प्रजाजनेभ्यः सम्भाजयति प्रयच्छति (द्याम्-आरुक्षत्) तदा स राज्यपालनप्रकाशकपदम् “द्यां राज्यपालनविनयप्रकाशम्” [ऋ० १।५२।११ दयानन्दः] आरोहति, तत्र (उत्तराणि सद्म) उत्कृष्टानि सद्मानि प्राप्तव्यानि वस्तूनि स्वार्थं प्रजार्थं प्राप्नोति “सद्मानि प्राप्तव्यानि” [ऋ० १।१३९।१० दयानन्दः] (बृहस्पतिं वृषणं वर्धयन्तः) तं सुखवर्षकं बृहद्राष्ट्रपतिं प्रजाजना वर्धयन्तो वर्धनाय (नाना सन्तः-आसा ज्योतिः-बिभ्रतः) नानाप्रकारेण प्रशंसमाना मुखेन-मस्तिष्केण ज्ञानप्रकाशं धारयन्तो विराजन्ते ॥१०॥
11 सत्यामाशिषं कृणुता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒त्यामा॒शिषं॑ कृणुता वयो॒धै की॒रिं चि॒द्ध्यव॑थ॒ स्वेभि॒रेवैः॑ ।
प॒श्चा मृधो॒ अप॑ भवन्तु॒ विश्वा॒स्तद्रो॑दसी शृणुतं विश्वमि॒न्वे ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒त्यामा॒शिषं॑ कृणुता वयो॒धै की॒रिं चि॒द्ध्यव॑थ॒ स्वेभि॒रेवैः॑ ।
प॒श्चा मृधो॒ अप॑ भवन्तु॒ विश्वा॒स्तद्रो॑दसी शृणुतं विश्वमि॒न्वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सत्या꣡म् आशि꣡षं कृणुता वयोधइ꣡
कीरिं꣡ चिद् धि꣡ अ꣡वथ स्वे꣡भिर् ए꣡वैः
पश्चा꣡ मृ꣡धो अ꣡प भवन्तु वि꣡श्वास्
त꣡द् रोदसी शृणुतं विश्वमिन्वे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āśíṣam ← āśís- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
kr̥ṇuta ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
satyā́m ← satyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vayodhaí ← vayodhā́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
ávatha ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
évaiḥ ← éva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
hí ← hí (invariable)
{}
kīrím ← kīrí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svébhiḥ ← svá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ápa ← ápa (invariable)
{}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mŕ̥dhaḥ ← mŕ̥dh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
paścā́ ← paścā́ (invariable)
{}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
rodasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
śr̥ṇutam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
viśvaminvé ← viśvaminvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
स॒त्याम् । आ॒ऽशिष॑म् । कृ॒णु॒त॒ । व॒यः॒ऽधै । की॒रिम् । चि॒त् । हि । अव॑थ । स्वेभिः॑ । एवैः॑ ।
प॒श्चा । मृधः॑ । अप॑ । भ॒व॒न्तु॒ । विश्वाः॑ । तत् । रो॒द॒सी॒ इति॑ । शृ॒णु॒त॒म् । वि॒श्व॒मि॒न्वे इति॑ वि॒श्व॒म्ऽइ॒न्वे ॥
Hellwig Grammar
- satyām ← satya
- [noun], accusative, singular, feminine
- “true; real; real; faithful; good.”
- āśiṣaṃ ← āśiṣam ← āśis
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benediction; prayer; blessing; āśis [word]; wish; request.”
- kṛṇutā ← kṛṇuta ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vayodhai ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- kīriṃ ← kīrim ← kīri
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pauper.”
- ciddhy ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- avatha ← av
- [verb], plural, Present indikative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- svebhir ← svebhiḥ ← sva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- evaiḥ ← eva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “eva [word]; habit; manner; behavior; custom.”
- paścā
- [adverb]
- “west; behind; paścā [word]; on all fours; subsequently.”
- mṛdho ← mṛdhaḥ ← mṛdh
- [noun], nominative, plural, feminine
- “enemy; adversary.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- viśvās ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rodasī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- śṛṇutaṃ ← śṛṇutam ← śru
- [verb], dual, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- viśvaminve ← viśvaminva
- [noun], vocative, dual, feminine
सायण-भाष्यम्
हे बृहस्पतिप्रभृतयो देवाः वयोधै अन्नस्य निधानायास्मदीयाम् आशिषं स्तुतिं सत्यां यथार्थां कृणुत कुरुत । तथा यूयं स्वेभिः आत्मीयैः एवैः गमनैः कीरिं स्तोतारं माम् अवथ रक्षथ । हिरवधारणे । पश्चा। ‘ °पश्चा च च्छन्दसि ’ (पा. सू. ५. ३. ३३ ) इति निपातितः । पश्चात् विश्वाः सर्वाः मृधः हिंसित्र्यः अप भवन्तु नश्यन्तु। तत् इदमस्माभिरुक्तं वचनं हे विश्वमिन्वे विश्वस्य प्रीणयित्र्यौ हे रोदसी द्यावापृथिव्यौ शृणुतम् ॥
Wilson
English translation:
“Make good our prayer for the bestowal of food; you protect through your movements even (me) yourprayer).”
Jamison Brereton
Make our hope come true, our hope for the conferring of vigor. For you help even the weakling in your own ways.
Let all slighters be off, be behind (us). You two world-halves, who
set all in motion, hear this.
Griffith
Fulfil the prayer that begs for vital vigour: aid in your wonted manner even the humble.
Let all our foes be turned and driven backward. Hear this, O Heaven and Earth, ye All-producers.
Geldner
Erfüllet die Bitte zur Kräftigung, denn ihr nehmet euch aus eigenem Antrieb selbst des Dürftigen an! Alle Unbilden sollen dahinten und fern bleiben! Dies höret, Himmel und Erde, die ihr alles zuwege bringet!
Grassmann
Erfüllt [o Götter] unser Gebet durch eure Stärkungsmittel und unterstützt den Dichter auch nach eurer Weise; weit hinter uns mögen alle Feinde weichen; das vernehmt, o ihr Welten beide, ihr allerquickenden.
Elizarenkova
Сделайте, чтобы исполнилось наше желание – для получения жизненной силы –
Ведь даже убогого вы поддерживаете по своему обычаю!
Пусть окажутся позади все враждебные силы!
Да услышат это две половины вселенной всепобуждающие!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सत्याम्-आशिषं कृणुत) हे राज्याधिकारियों ! तुम प्रजा की प्रार्थना को, कामना को सफल करो (कीरिं चित्-हि वयोधै स्वेभिः-एवैः-अवथ) स्तुति करनेवाले प्रशंसक, युक्तोपदेष्टा को भी अवश्य अन्नविधानार्थ अपने रक्षणप्रकारों से रक्षित करो (विश्वाः-मृधः पश्चा अप भवन्तु) सब हिंसक आपत्तियाँ पीछे ही अर्थात् पृथक् ही रह जावें (विश्वमिन्वे रोदसी शृणुतम्) सब प्रणिमात्र को तृप्त करनेवाली राजसभा और सेना प्रजाजन के वचन को स्वीकार करो ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजपुरुषों को चाहिए कि प्रजा की प्रार्थना पर ध्यान दें और सच्चे उपदेष्टा की रक्षा करें। समस्त आपदाओं को राष्ट्र से दूर भगाएँ, प्राणियों की हितसाधिका राजसभा और सेना प्रजा के दुःख दर्द को सुनें ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सत्याम्-आशिषं कृणुत) हे राज्याधिकारिणो ! यूयं प्रार्थनां कामनां सफलां कुरुत (किरिं चित्-हि वयोधै स्वेभिः-एवैः-अवथ) स्तोतारं प्रशंसकं युक्तोपदेष्टारमप्यवश्यमन्नविधानैः स्वै रक्षणैः-रक्षथ (विश्वाः-मृधः-पश्चा-अप भवन्तु) सर्वाः खलु हिंसिका आपदः पश्चादेव पृथग् भवन्तु (विश्वमिन्वे रोदसी शृणुतम्) सर्वप्राणिमात्रं प्रीणयित्र्यौ द्यावापृथिव्याविव राजसभासेने प्रजाजनस्य मम वचनं स्वीकुरुत ॥११॥
12 इन्द्रो मह्ना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रो॑ म॒ह्ना म॑ह॒तो अ॑र्ण॒वस्य॒ वि मू॒र्धान॑मभिनदर्बु॒दस्य॑ ।
अह॒न्नहि॒मरि॑णात्स॒प्त सिन्धू॑न्दे॒वैर्द्या॑वापृथिवी॒ प्राव॑तं नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ म॒ह्ना म॑ह॒तो अ॑र्ण॒वस्य॒ वि मू॒र्धान॑मभिनदर्बु॒दस्य॑ ।
अह॒न्नहि॒मरि॑णात्स॒प्त सिन्धू॑न्दे॒वैर्द्या॑वापृथिवी॒ प्राव॑तं नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बृहस्पतिः
- ऋषिः - अयास्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रो मह्ना꣡ महतो꣡ अर्णव꣡स्य
वि꣡ मूर्धा꣡नम् अभिनद् अर्बुद꣡स्य
अ꣡हन्न् अ꣡हिम् अ꣡रिणात् सप्त꣡ सि꣡न्धून्
देवइ꣡र् द्यावापृथिवी प्रा꣡वतं नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
arṇavásya ← arṇavá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahatáḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mahnā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
abhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
arbudásya ← arbudá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mūrdhā́nam ← mūrdhán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
áhan ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
áriṇāt ← √rī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
síndhūn ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
avatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devaíḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dyāvāpr̥thivī ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । म॒ह्ना । म॒ह॒तः । अ॒र्ण॒वस्य॑ । वि । मू॒र्धान॑म् । अ॒भि॒न॒त् । अ॒र्बु॒दस्य॑ ।
अह॑न् । अहि॑म् । अरि॑णात् । स॒प्त । सिन्धू॑न् । दे॒वैः । द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑ । प्र । अ॒व॒त॒म् । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mahnā ← mahan
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- mahato ← mahataḥ ← mahat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- arṇavasya ← arṇava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “ocean; sea; four.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- mūrdhānam ← mūrdhan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “head; battlefront; peak; top; mūrdhan [word]; leader; top.”
- abhinad ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- arbudasya ← arbuda
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Arbuda; Arbuda; Arbuda.”
- ahann ← ahan ← han
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- ariṇāt ← ri
- [verb], singular, Imperfect
- “free; liberate; run; let go of.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “seven; seventh.”
- sindhūn ← sindhu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- devair ← devaiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- prāvataṃ ← prāvatam ← prāv ← √av
- [verb], dual, Imperfect
- “help; promote.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्रः ईश्वरः मह्ना महत्त्वेन युक्तो बृहस्पतिः महतो अर्णवस्य उदकवतः अर्बुदस्य अम्बुदस्य मेघस्य मूर्धानं शिरः वि अभिनत् व्यच्छिनत् । तदुच्यते । अहिम् अन्तव्यमपामावरकं शत्रुम् अहन् अवधीत् । ततः सप्त सर्पणशीलाः सिन्धून् स्यन्दमाना अपः । यद्वा । सप्तसंख्याका गङ्गाद्या नदीः । अरिणात् समुद्रं प्रत्यगमयत् । अस्रावयद्वा । अथ प्रत्यक्षकृतः । हे द्यावापृथिव्यौ देवैः सह नः अस्मान् प्रावतं प्ररक्षतम् ॥ ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“Indra by his might has cleft the brow of the vast watery cloud, he has slain Ahi; he has made the sevenrivers flow; do you, heaven and earth, along with the gods, protect us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Indra; ie., Bṛhaspati
Jamison Brereton
Indra with his greatness split apart the head of the great flood, of Arbuda.
He smashed the serpent. He let flow the seven streams. O Heaven and Earth, along with the gods, further us.
Griffith
Indra with mighty strength cleft asunder the head of Arbuda the watery monster,
Slain Ahi, and set free the Seven Rivers. O Heaven and Earth, with all the Gods protect us.
Geldner
Indra spaltet mit Macht des mächtigen Arnava, des Arbuda Haupt. Er erschlug den Drachen, ließ die sieben Ströme laufen. Himmel und Erde, helfet uns mit den Göttern weiter!
Grassmann
Indra hieb mit Macht des mächtigen tobenden Arbuda Kopf ab; er schlug den Drachen und liess die sieben Ströme rinnen. Mit den Göttern unterstützt uns, o Himmel und Erde.
Elizarenkova
Индра мощно отрубил голову
Мощного Арнавы (и) Арбуды.
Он убил змея, выпустил течь семь рек.
О Небо-и-Земля вместе с богами, помогите нам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- बृहस्पतिः
- अयास्यः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा या राजा (मह्ना) अपने महत्त्व से (महतः-अर्णवस्य-अर्बुदस्य) महान् ज्ञान समुद्र या वाग्विषय के (मूर्धानं वि-अभिनत्) सर्वोपरि विराजमान वेद को विशेषरूप से उद्घाटित करता है (अहिम्-अहन्) मेघ के समान ज्ञान के आच्छादक अज्ञानान्धकार का हनन करता है (सप्त सिन्धून्-अरिणात्) सात स्यन्दमान छन्दोरूप मन्त्रों को प्रवाहित-प्रचारित करता है (देवैः-द्यावापृथिवी नः प्रावतम्) विद्वानों के साथ सभा और प्रजा हमारी रक्षा करें ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अपनी महती शक्ति से विज्ञानसागर, वाग्विद्या के मूर्द्धारूप वेद को प्रकट करता है। उसका प्रचार राजा को करना चाहिए। वेद अज्ञानान्धकार को दूर करते हैं, वे सात छन्दों से युक्त प्रवाहित होते हैं, राजसभा और प्रजागण को सब प्रकार से सुखप्रद सिद्ध होते हैं ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा राजा वा (मह्ना) स्वकीयमहत्त्वेन (महतः-अर्णवस्य-अर्बुदस्य) ज्ञानार्णवस्य “अर्णं विज्ञानम्” [यजु० १२।४९ दयानन्दः] वाग्विषयस्य “वाग्वा अर्बुदम्” [तै० ३।८।१६।३] (मूर्धानं वि-अभिनत्) सर्वोपरि विराजमानं वेदम् “मूर्धा सर्वोपरि विराजमानः” [यजु० ३।१२ दयानन्दः] विशिष्टतया-उद्धारयति (अहिम्-अहन्) मेघमिव ज्ञानावरकम् अज्ञानान्धकारम् “अहि मेघनाम” [निघ० १।१०] हन्ति नष्टं करोति (सप्त सिन्धून्-अरिणात्) सप्तस्यन्दमानान् छन्दोरूपान् मन्त्रान् प्रवाहत “सिन्धुश्छन्दः” [श० ८।५।२।४] “रिणाति गतिकर्मा” [निघ० २।१४] (देवैः-द्यावापृथिवी नः-प्रावतम्) विद्वद्भिः सह सभाप्रजेऽस्मान् रक्षतम् ॥१२॥