सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ कथा ’ इति सप्तदशर्चं चतुर्थं सूक्तं प्लातस्य गयस्यार्षं वैश्वदेवम् । ’ यां मे धियम् ’ इत्येषा द्वादशी षोडशीसप्तदश्यौ च त्रिष्टुभः शेषा जगत्यः । तथा चानुक्रान्त-’ कथा यां मे त्रिष्टुप् ’ इति । गतो विनियोगः ।।
Jamison Brereton
64 (890)
All Gods
Gaya Plāta
17 verses: jagatī, except triṣṭubh 12, 16–17
Making up for his restrained focus on the Ādityas in the preceding All God hymn (X.63), the poet Gaya Plāta here produces an expansive litany of almost every god and goddess he can think of, major or minor. He begins with rhetorical questions (vs. 1): which god would it be best to address? Having suggested that all of them are potentially his targets (vs. 2), he runs through a long list of possible individuals (vss. 3–12), sometimes listing the bare name, sometimes offering further characterization.
Only in verses 13–14 do we reach something more interesting. In verse 13 he expresses his hope that the Maruts will recognize their “common birth” with him, presumably on the basis of their shared role as singers and poets (on this see also I.87.5), as they meet at the “navel” (the loaded word of X.61–62, hymns attrib
uted to a different poet). The navel here must be both the sacrificial ground of the here-and-now and the mythical point of their joint origin, before their division into mortals and gods. In verse 14 he suggests Heaven and Earth as a model for this kin ship. Perhaps the idea is that Heaven and Earth are not divided, with Heaven taking the gods’ side and Earth that of mortals, but they work as partners—both being related to the gods and both accepting the sacrifice of men. In any case the kinship that the poet has suggested he has with the Maruts as poets he asserts in another way in verse 16, where he describes himself as a “powerfully roaring poet” (kavís tuvīrávān), the exact phrase with which he identified Br̥haspati, the wordsmith par excellence of the gods, in verse 4.
The final two verses (16–17), in a different meter from the rest of the poem, are the poet’s summary verses, both beginning with evā́ “in this way” and both men tioning the poet by name. The second of the two is also found at the end of X.63.
01 कथा देवानाम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क॒था दे॒वानां॑ कत॒मस्य॒ याम॑नि सु॒मन्तु॒ नाम॑ शृण्व॒तां म॑नामहे ।
को मृ॑ळाति कत॒मो नो॒ मय॑स्करत्कत॒म ऊ॒ती अ॒भ्या व॑वर्तति ॥
मूलम् ...{Loading}...
क॒था दे॒वानां॑ कत॒मस्य॒ याम॑नि सु॒मन्तु॒ नाम॑ शृण्व॒तां म॑नामहे ।
को मृ॑ळाति कत॒मो नो॒ मय॑स्करत्कत॒म ऊ॒ती अ॒भ्या व॑वर्तति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
कथा꣡ देवा꣡नां कतम꣡स्य या꣡मनि
सुम꣡न्तु ना꣡म शृण्वता꣡म् मनामहे
को꣡ मॄळाति+ कतमो꣡ नो म꣡यस् करत्
कतम꣡ ऊती꣡ अभि꣡ आ꣡ ववर्तति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
katamásya ← katamá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kathā́ ← kathā́ (invariable)
{}
yā́mani ← yā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
manāmahe ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śr̥ṇvatā́m ← √śru- (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
sumántu ← sumántu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
karat ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
katamáḥ ← katamá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máyaḥ ← máyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mr̥ḷāti ← √mr̥ḍ- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
katamáḥ ← katamá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ūtī́ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vavartati ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
क॒था । दे॒वाना॑म् । क॒त॒मस्य॑ । याम॑नि । सु॒ऽमन्तु॑ । नाम॑ । शृ॒ण्व॒ताम् । म॒ना॒म॒हे॒ ।
कः । मृ॒ळा॒ति॒ । क॒त॒मः । नः॒ । मयः॑ । क॒र॒त् । क॒त॒मः । ऊ॒ती । अ॒भि । आ । व॒व॒र्त॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- kathā
- [adverb]
- “how.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- katamasya ← katama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “katama [word]; who.”
- yāmani ← yāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “expedition; path; expedition; arrival.”
- sumantu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “well-known(a).”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- śṛṇvatām ← śru
- [verb noun], genitive, plural
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- manāmahe ← man
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- mṛḍāti ← mṛḍ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “pardon.”
- katamo ← katamaḥ ← katama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “katama [word]; who.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mayas ← mayaḥ ← mayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pleasure; refreshment.”
- karat ← kṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- katama ← katamaḥ ← katama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “katama [word]; who.”
- ūtī ← ūti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vavartati ← vṛt
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
सायण-भाष्यम्
कथेति सप्तदशर्चं चतुर्थं सूक्तं प्लातस्य गयस्यार्षम् वैश्वदेवम् । याम् मे धियमित्येषा द्वादशी षोडशीसप्तदश्यौ च त्रिष्टुभः शेषा जगत्यः। तथा चानुक्रान्तम्। कथा यां मे त्रिष्टुबिति। गतो विनियोगः॥ऋषिर्बहुधात्मानं वितर्कयति। यामनि। यान्ति गच्छन्त्यत्रेति यामा यज्ञः। तस्मिञ्शृण्वतामस्माभिरुक्तानि स्तोत्राणि देवानां मध्ये कतमस्य देवस्य सुमन्तु सुष्थु मननीयं स्तोतव्यं नाम कथा कथं मनामहे। उच्चारयामः। अस्मान्को वा मृळाति। मृळतिरुपदयाकर्मेति यास्कः। नि. १०-१५। कृपां करोति। कतमो वा सोऽस्माकं मयः सुखं करत्। करोति। कतमो वोती। चतुर्थ्याः पूर्वसवर्णदीर्घः। ऊत्या अस्माकं रक्षणायाभ्या ववर्तति। अभ्यागच्छतीत्यर्थः॥१॥
Wilson
English translation:
“In what manner, and of which of the gods, who hear (our praises) at the sacrifice, may we enunciatethe venerable name? Who will show us compassion? Which of them will grant us happiness? Which of themcomes for our protection?”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Compassion: mṛḷatirupadayākarmā: Nirukta 10.15
Jamison Brereton
How shall we contemplate—of which one of the gods shall we
contemplate the name that is good to contemplate, as they listen to
my plea?
Who will be merciful; which one will create joy for us? Which one will turn hither with help?
Griffith
WHAT God, of those who hear, is he whose well-praised name we may record in this our sacrifice; and how?
Who will be gracious? Who of many give us bliss? Who out of all the Host will come to lend us aid?
Geldner
Wie und an wessen gerngedachten Namen der Götter, die auf der Fahrt erhören, sollen wir gedenken? Wer wird sich erbarmen, welcher unter den vielen wird uns Freude machen? Welcher wird gnädig herlenken?
Grassmann
Welch Gott ist’s von den hörenden, dess Namen wir, den rühmlichen, beim Feste rühmen? wie ist’s recht? Wer wird uns hold sein? wer uns schaffen Lust und Glück? und welcher wird mit seiner Hülfe sich uns nahn?
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में अपनी भावनाओं का विद्वानों की सङ्गति से विकास, सूर्यकिरणों से लाभ, जीवन्मुक्तों से अध्ययन, परमात्मा की उपासना से मोक्षप्राप्ति आदि विषय हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यामनि) संसारयात्रा में या जीवनमार्ग में (शृण्वतां देवानाम्) हमारी प्रार्थना को सुननेवाले देवों के मध्य (कतमस्य कथा सुमन्तु नाम मनामहे ) कौन से तथा कैसे सुमन्तव्य नाम को हम मानें-स्मरण करें (कः-नः-मृळाति) कौन हमें सुखी करता है (कतमः-मयः-करत्) कौन सुख देता है (कतमःऊती अभ्याववर्तति) कौन रक्षा के लिए पुनः-पुनः कल्याण साधने के लिए हमारे प्रति बरतता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य को यह विचार करना चाहिए कि इस संसारयात्रा में या जीवनयात्रा में सच्चा साथी कौन है। कौन देव मानने और स्मरण करने योग्य है। कौन सुख पहुँचाता है। कौन हमारा सच्चा रक्षक है तथा जीवन को सहारा देता है। ऐसा विवेचन करके जो इष्टदेव परमात्मा सिद्ध होता है, उसकी शरण लेनी चाहिए ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते स्वकीयभावनानां विद्वत्सङ्गत्या विकासो रश्मिलाभो,जीवन्मुक्तेभ्योऽध्ययनं परमात्मोपासनया मोक्षप्राप्तिश्चेत्येवमादयो विषयाः सन्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यामनि) संसारयात्रायां जीवनमार्गे वा (शृण्वतां देवानाम्) अस्माकं प्रार्थनां शृण्वतां देवानां मध्ये (कतमस्य कथा सुमन्तु नाम मनामहे) कतमस्य कथां सुमन्तव्यं नाम मन्यामहे स्मरामः (कः-नः-मृळाति) कः खलु-अस्मभ्यमभीष्टं ददाति “मृळाति दानकर्मा” [निरु०१०।१६] (कतमः-मयः-करत्) कतमः सुखं करोति (कतमः-ऊती-अभ्याववर्तति) कतमः-रक्षायै पुनः पुनः कल्याणसाधनायै-अस्मान् प्रति वर्तते ॥१॥
02 क्रतूयन्ति क्रतवो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क्र॒तू॒यन्ति॒ क्रत॑वो हृ॒त्सु धी॒तयो॒ वेन॑न्ति वे॒नाः प॒तय॒न्त्या दिशः॑ ।
न म॑र्डि॒ता वि॑द्यते अ॒न्य ए॑भ्यो दे॒वेषु॑ मे॒ अधि॒ कामा॑ अयंसत ॥
मूलम् ...{Loading}...
क्र॒तू॒यन्ति॒ क्रत॑वो हृ॒त्सु धी॒तयो॒ वेन॑न्ति वे॒नाः प॒तय॒न्त्या दिशः॑ ।
न म॑र्डि॒ता वि॑द्यते अ॒न्य ए॑भ्यो दे॒वेषु॑ मे॒ अधि॒ कामा॑ अयंसत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
क्रतूय꣡न्ति क्र꣡तवो हृत्सु꣡ धीत꣡यो
वे꣡नन्ति वेनाः꣡ पत꣡यन्ति आ꣡ दि꣡शः
न꣡ मर्डिता꣡ विद्यते अन्य꣡ एभियो
देवे꣡षु मे अ꣡धि का꣡मा अयंसत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhītáyaḥ ← dhītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
hr̥tsú ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
krátavaḥ ← krátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kratūyánti ← √kratūy- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
díśaḥ ← díś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
patáyanti ← √pat- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
venā́ḥ ← vená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vénanti ← √ven- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ebhyaḥ ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
marḍitā́ ← marḍitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
vidyate ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
ayaṁsata ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
kā́māḥ ← kā́ma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
क्र॒तु॒ऽयन्ति॑ । क्रत॑वः । हृ॒त्ऽसु । धी॒तयः॑ । वेन॑न्ति । वे॒नाः । प॒तय॑न्ति । आ । दिशः॑ ।
न । म॒र्डि॒ता । वि॒द्य॒ते॒ । अ॒न्यः । ए॒भ्यः॒ । दे॒वेषु॑ । मे॒ । अधि॑ । कामाः॑ । अ॒यं॒स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- kratūyanti ← kratūy
- [verb], plural, Present indikative
- “intend.”
- kratavo ← kratavaḥ ← kratu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- hṛtsu ← hṛd
- [noun], locative, plural, neuter
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
- dhītayo ← dhītayaḥ ← dhīti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “thinking; prayer; understanding.”
- venanti ← ven
- [verb], plural, Present indikative
- “circulate.”
- venāḥ ← vena
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vena.”
- patayanty ← patayanti ← patay ← √pat
- [verb], plural, Present indikative
- “fly.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- diśaḥ ← diś
- [noun], accusative, plural, feminine
- “quarter; direction; region; diś [word]; Aṣṭādhyāyī, 5.3.27; distant region; Diś; four; example; method; space.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- marḍitā ← marḍitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sympathizer.”
- vidyate ← vid
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “find; detect; marry; get; think.”
- anya ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ebhyo ← ebhyaḥ ← idam
- [noun], ablative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- kāmā ← kāmāḥ ← kāma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- ayaṃsata ← yam
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हृत्सु हृदयेशु धितयो निधातव्या निहिताः क्रतवः प्रज्ञाः क्रतूयन्ति। अग्निहोत्रादिकर्म कर्त्रुमिच्छन्ति। तदेवाह। वेनाः कान्ताः प्रज्ञा वेनन्ति। देवान्कामयन्ते। वेनो वेनतेः शान्तिकर्मण इति यास्कः। नि. १०-३८। तथा दिशोऽस्माभिर्निदिश्यमानाः प्रेर्यमाणाः कामा आ पतयन्ति। देवान्फलावाप्तय आगच्छन्ति। यत एभ्यो देवेभ्योऽन्यो देव एषां कामानां मर्डिता सुखयिता न विद्यते। किं बहुना। देवेष्वधि। अधिशब्दः सप्तम्यर्थद्योतकः। इन्द्रादिषु देवेषु मे मदीयाः कामा अयंसत। नियम्यन्ते। यच्छतेः कर्मणि लुङि रूपम्॥२॥
Wilson
English translation:
“The desires cherished in my heart strive to offer worship; (our) wishes long for (the gods) andexpressed (by us) go forth to (the gods); no other bestower of happiness exists except them; upon the gods aremy desire concentrated.”
Jamison Brereton
Our intentions are intent (on them), the insights in our hearts. Our trackers follow their track and fly to (all) directions.
No dispenser of mercy other than them is found. My desires have
fastened upon the gods.
Griffith
The will and thoughts within my breast exert their power: they yearn with love, and fly to all the regions round.
None other comforter is found save only these: my longings and my hopes are fixt upon the Gods.
Geldner
Es erwägen im Herzen die Erwägungen, die Gedanken; die spähenden Augen des Geistes spähen, sie fliegen nach allen Seiten. Es findet sich kein anderer Erbarmer außer ihnen. Auf die Götter sind meine Wünsche gerichtet.
Grassmann
Stark sind die Kräfte, in den Herzen hoher Sinn; hold sind die holden, fliegen hin in alle Welt; Kein andrer Tröster ausser ihnen findet sich, nur zu den Göttern streben meine Wünsche hin.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- विराड्जगती
- निषादः
03 नरा वा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नरा॑ वा॒ शंसं॑ पू॒षण॒मगो॑ह्यम॒ग्निं दे॒वेद्ध॑म॒भ्य॑र्चसे गि॒रा ।
सूर्या॒मासा॑ च॒न्द्रम॑सा य॒मं दि॒वि त्रि॒तं वात॑मु॒षस॑म॒क्तुम॒श्विना॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
नरा॑ वा॒ शंसं॑ पू॒षण॒मगो॑ह्यम॒ग्निं दे॒वेद्ध॑म॒भ्य॑र्चसे गि॒रा ।
सूर्या॒मासा॑ च॒न्द्रम॑सा य॒मं दि॒वि त्रि॒तं वात॑मु॒षस॑म॒क्तुम॒श्विना॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
न꣡रा वा शं꣡सम् पूष꣡णम् अ꣡गोहियम्
अग्निं꣡ देवे꣡द्धम् अभि꣡ अर्चसे गिरा꣡
सू꣡र्यामा꣡सा चन्द्र꣡मसा यमं꣡ दिवि꣡
त्रितं꣡ वा꣡तम् उष꣡सम् अक्तु꣡म् अश्वि꣡ना
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ágohyam ← ágohya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nárā ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
pūṣáṇam ← pūṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
arcase ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
devéddham ← devéddha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
candrámasā ← candrámas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sū́ryāmā́sā ← sū́ryāmā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
yamám ← yamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aktúm ← aktú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aśvínā ← aśvín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
tritám ← tritá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
uṣásam ← uṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vā́tam ← vā́ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नरा॒शंस॑म् । वा॒ । पू॒षण॑म् । अगो॑ह्यम् । अ॒ग्निम् । दे॒वऽइ॑द्धम् । अ॒भि । अ॒र्च॒से॒ । गि॒रा ।
सूर्या॒मासा॑ । च॒न्द्रम॑सा । य॒मम् । दि॒वि । त्रि॒तम् । वात॑म् । उ॒षस॑म् । अ॒क्तुम् । अ॒श्विना॑ ॥
Hellwig Grammar
- narā ← nara
- [noun], accusative, dual, masculine
- “man; man; Nara; person; people; Nara; Puruṣa; nara [word]; servant; hero.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “speaking.”
- pūṣaṇam ← pūṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- agohyam ← agohya
- [noun], accusative, singular, masculine
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- deveddham ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deveddham ← iddham ← indh
- [verb noun], accusative, singular
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- abhy ← abhī ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- arcase ← arc
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- sūryāmāsā ← sūryāmāsa
- [noun], accusative, dual, masculine
- “moon.”
- candramasā ← candramas
- [noun], accusative, dual, masculine
- “moon; Candra; candramas.”
- yamaṃ ← yamam ← yama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Yama; yama; twin; yam; Yama; two; bridle; yama [word]; Asvins.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- tritaṃ ← tritam ← trita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Trita.”
- vātam ← vāta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- uṣasam ← uṣas
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- aktum ← aktu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “night; dark; beam.”
- aśvinā ← aśvin
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Asvins; two.”
सायण-भाष्यम्
ऋषिः स्वात्मानं सम्बोध्याह। नराशंसम्। उभे वनस्पत्यादिषु युगपदित्युभयपदप्रकृतिस्वरत्वम्। संहितायां विप्रकर्षश्छान्दसः। नरैः शंसनीयमेतन्नामानं पूषणं स्तोतॄणाम् धनदानेन पॊशकमेतन्नामानं तथागोह्यमगूहितमन्यैर्गन्तुमशक्यं देवेद्धं वामदेवादिभिरृषिभिर्दीपितमग्निं च गिरा स्तुत्याभ्यर्चसे। अभिष्टुहि। तथा सुर्यमासा चन्द्रमसा। मा इति चन्द्रमसो विशेशनम् । माति पक्षमिति माश्चन्द्रमाः। तौ सूर्याचन्द्रमसौ दिवि द्युलोके स्थितं यमम् च त्रितं त्रिषुलोकेषु ततं स्वमहिम्ना विस्तृतं त्रिस्थानं वा तमिन्द्रं वातं वायुमुशसमुषः कालमक्तुम् रात्रिमश्विनाश्विनौ चैतान्देवांस्तत्तल्लिङ्गैः स्तोत्रैरभिष्टुहि॥३॥
Wilson
English translation:
“Adore with praises Nārāśaṃsa and Pūṣan, and the unapproachable Agni kindled by the devoutAśvins.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Trita: tritam = stretched, i.e., diffused through his own might over the three worlds, i.e., Indra;
Vāta =vāyu
Jamison Brereton
(Shall it be) Narāśaṃsa, Pūṣan, Agohya (the Unconcealable), or Agni kindled by the gods that I address with a hymn,
or the Sun and Moon, (the new and) bright [=full] Moon, Yama in
heaven, Trita, Wind, Dawn, Night, the Aśvins?
Griffith
To Narasamsa and to Pusan I sing forth, unconcealable Agni kindied by the Gods.
To Sun and Moon, two Moons, to Yama in the heaven, to Trita, Vata, Dawn, Night, and the Atvins Twain.
Geldner
Soll ich vielleicht den Narasamsa, den Pusan, den Agohya, den von den Göttern entflammten Agni mit meiner Rede preisen, Sonne und Mond, die beiden Monde, Yama im Himmel, den Trita, Vata, die Usas, die Nacht, die Asvin?
Grassmann
Den Naraçansa, Puschan, den kein Dunkel birgt, den gottenflammten Agni preis’ ich mit dem Lied, Jama am Himmel, Sonn’ und Mond, das Lichterpaar, die Ritter, Trita, Nacht und Morgen und den Wind.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वा) और (नराशंसम्) मनुष्यों द्वारा प्रशंसनीय (पूषणम्) पोषण करनेवाले (अगोह्यम्-अग्निम्) प्रत्यक्ष करने योग्य अग्निरूप (देवेद्धम्) देवों-विद्वानों द्वारा साक्षात् करने योग्य परमात्मा को (गिरा-अभ्यर्चसे) स्तुति के द्वारा पूजित कर (सूर्यामासा चन्द्रमसा) सूर्य और चन्द्रमारूप ज्ञानप्रकाशक और स्नेहप्रसारक (यमम्) जगन्नियन्ता परमात्मा को (दिवि त्रितम्) मोक्षधाम में वर्तमान तथा तीनों लोकों में व्यापक (वातम्) वायु के समान जीवनप्रद (उषसम्-अक्तुम्) जागृतिप्रद और स्नेहप्रद (अश्विना) ज्योतिर्मय और आनन्दरसमय परमात्मा को पूजित कर ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा समस्त देवों के गुणों से युक्त है। वह मनुष्यों तथा ऋषियों द्वारा स्तुति करने योग्य और साक्षात् करने योग्य है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वा) अथ च (नराशंसम्) नरैर्मनुष्यैः प्रशंसनीयं (पूषणम्) पोषयितारं (अगोह्यम्-अग्निम्) प्रत्यक्षीकरणीयमग्निरूपं परमात्मानं (देवेद्धम्) देवैर्विद्वद्भिः स्वान्तरात्मनि साक्षात्करणीयं परमात्मानं (गिरा-अभ्यर्चसे) स्तुत्या खल्वभिष्टुहि (सूर्यमासा चन्द्रमसा) सूर्याचन्द्रमसौ-सूर्यचन्द्रौ-सूर्यचन्द्राविव ज्ञानप्रकाशस्नेहप्रसारकं तं परमात्मानं (यमम्) जगन्नियन्तारं (दिवि त्रितम्) मोक्षधाम्नि वर्तमानं त्रिषु लोकेषु ततं व्यापकं (वातम्) वात इव जीवनप्रदस्तं (उषसम्-अक्तुम्) जागृतिप्रदं स्नेहप्रदं परमात्मानं (अश्विना) ज्योतिर्मयमानन्दरसमयं च पूजय ॥३॥
04 कथा कविस्तुवीरवान्कया - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क॒था क॒विस्तु॑वी॒रवा॒न्कया॑ गि॒रा बृह॒स्पति॑र्वावृधते सुवृ॒क्तिभिः॑ ।
अ॒ज एक॑पात्सु॒हवे॑भि॒रृक्व॑भि॒रहिः॑ शृणोतु बु॒ध्न्यो॒३॒॑ हवी॑मनि ॥
मूलम् ...{Loading}...
क॒था क॒विस्तु॑वी॒रवा॒न्कया॑ गि॒रा बृह॒स्पति॑र्वावृधते सुवृ॒क्तिभिः॑ ।
अ॒ज एक॑पात्सु॒हवे॑भि॒रृक्व॑भि॒रहिः॑ शृणोतु बु॒ध्न्यो॒३॒॑ हवी॑मनि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
कथा꣡ कवि꣡स् तुवीर꣡वान् क꣡या गिरा꣡
बृ꣡हस्प꣡तिर् वावृधते सुवृक्ति꣡भिः
अज꣡ ए꣡कपात् सुह꣡वेभिर् ऋ꣡क्वभिर्
अ꣡हिः शृणोतु बुध्नि꣡यो ह꣡वीमनि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
kathā́ ← kathā́ (invariable)
{}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
káyā ← ká- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tuvīrávān ← tuvīrávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suvr̥ktíbhiḥ ← suvr̥ktí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vāvr̥dhate ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
ajáḥ ← ajá- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékapāt ← ékapad- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥kvabhiḥ ← ŕ̥kvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
suhávebhiḥ ← suháva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
áhiḥ ← áhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
budhnyàḥ ← budhnyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hávīmani ← hávīman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śr̥ṇotu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
क॒था । क॒विः । तु॒वि॒ऽरवा॑न् । कया॑ । गि॒रा । बृह॒स्पतिः॑ । व॒वृ॒ध॒ते॒ । सु॒वृ॒क्तिऽभिः॑ ।
अ॒जः । एक॑ऽपात् । सु॒ऽहवे॑भिः । ऋक्व॑ऽभिः । अहिः॑ । शृ॒णो॒तु॒ । बु॒ध्न्यः॑ । हवी॑मनि ॥
Hellwig Grammar
- kathā
- [adverb]
- “how.”
- kavis ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- tuvīravān ← tuvīravat
- [noun], nominative, singular, masculine
- kayā ← ka
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “what; who; ka [pronoun].”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- vāvṛdhate ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- suvṛktibhiḥ ← suvṛkti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “praise.”
- aja ← ajaḥ ← aja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “unborn.”
- ekapāt ← ekapād
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Shiva.”
- suhavebhir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavebhir ← havebhiḥ ← hava
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “invocation.”
- ṛkvabhir ← ṛkvabhiḥ ← ṛkvan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “singing.”
- ahiḥ ← ahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- budhnyo ← budhnyaḥ ← budhnya
- [noun], nominative, singular, masculine
- havīmani ← havīman
- [noun], locative, singular, neuter
- “call; invocation.”
सायण-भाष्यम्
कविः कान्तप्रज्ञोऽग्निः कथा कथं केन प्रकारेण तुवीरवान्बहुस्तॊत्रयुक्तो भवति। मत्वर्थीयप्रत्ययावृत्तिः। यद्वा। तुविशब्दस्य रो मत्वर्थीयः। बाहुल्य युक्तदेवैः सहितो भवति। कया वा गिरा स्तुत्या बहुमान्भवति। बृहस्पतिरेतन्नामको देवः सुवृक्तिभिः शोभनाभिः स्तुतिभिस्तथा वावृधते। तथैकपात्। एकोऽसहाय एव पतति गच्छतीत्येकपात् तादृशो दिवो धारयिताज एतन्नामको देवश्च सुहवेभिः शोभनह्वानैरृक्वभिर्मन्त्रवद्भिः स्तोत्रैर्वावृधते। एते त्रयो देवा वर्धन्ते। त्रित्वापेक्षया बहुवचनम् । वृधु वृद्धौ। व्यत्ययेन शपः श्लुः। अहिर्बुध्न्यश्चैतन्नामको देवश्च हवीमन्याह्वानेऽस्माञ्छृणोतु॥४॥
Wilson
English translation:
“How is the sage(Agni) adored by multitudes, and by what praises? Bṛhaspati is magnified with sacredhymns; Aja, walking alone, is magnified with solemn invocations and prayers; may Ahirbudhnya hear us at theseason of invocation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ahirbudhnya: ahiḥ budhnyaḥ, the deep dragon
Jamison Brereton
How will the powerfully roaring poet Br̥haspati grow strong, through what hymn with its well-twisted (ornaments)?
Let Aja Ekapād with the chanters who are easy to call, let Ahi Budhnya harken to my call.
Griffith
How is the Sage extolled whom the loud singers praise? What voice, what hymn is used to laud Brhaspati?
May Aja-Ekapad with Rkvans swift to hear, and Ahi of the Deep listen unto our call.
Geldner
Wie, an welcher Rede und welchen Lobliedern wird der stimmstarke Seher Brihaspati sich erbauen? Der ungeborene Einfuß mit den leicht zu rufenden Sängern, der Drache der Tiefe soll bei unserem Anruf hören.
Grassmann
Wie wird der weise, rauschende, mit welchem Lied Brihaspati erquickt, mit welchem Opferwerk? Der Kreiselwind, umjubelt von der Sängerschar, der Wetterdrache höre nun auf unsern Ruf.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तुवीरवान् कविः) बहुत ज्ञानाधिकरण वेदवाला सर्वज्ञ क्रान्तदर्शी (बृहस्पतिः) परमात्मा (कथा) कैसे (कया गिरा) किस वाणी से (सुवृक्तिभिः) शोभन स्तुतियों के द्वारा (वावृधते) स्तोता के आत्मा में भलीभाँति बढ़ता है-साक्षात् होता है (अजः-एकपात्) वह जगत् में एक अकेला ही अपने गुणों से प्राप्त होनेवाला है (अहिः-बुध्न्यः) अहिंसित नियमोंवाला बोधन करने योग्य है (सुहवेभिः-ऋक्वभिः) सुन्दर हाव-भावों से, ऋचारूप स्तोत्रों से (हवीमनि) ह्वान-प्रार्थनाप्रसङ्ग में (शृणोतु) वह सुने ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदज्ञान का स्वामी परमात्मा स्तुति प्रार्थनाओं द्वारा जब स्तुत किया जाता है, तो वह किसी न किसी प्रकार स्तोता के अन्तरात्मा में सक्षात् होता है और वेदोक्त स्तुति प्रार्थनाओं को अवश्य स्वीकार करता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तुवीरवान् कविः) बहुज्ञानवन्तः स्वामी “तुवि बहुनाम” [निघ०३।१] बहूनि ज्ञानानि विद्यन्ते यस्मिन् स वेदस्तद्वान् क्रान्तदर्शी सर्वज्ञः (बृहस्पतिः) परमात्मा (कथा) कथं (कया गिरा) कया वाचा “गीर्वाङ्नाम” [निघ०१।११] (सुवृक्तिभिः) सुस्तुतिभिः “सुवृक्तिभिः-शोभनाभिः स्तुतिभिः” [निरु०२।२४] (वावृधते) स्तोतुरात्मनि भृशं वर्धते साक्षाद् भवति (अजः-एकपात्) स खलु जगत्येक एव स्वगुणैः प्राप्तो भवति (अहिः-बुध्न्यः) अहन्तव्यनियमः बोधव्यः (सुहवेभिः-ऋक्वभिः) शोभनाह्वानैः-ऋक्स्तोत्रैः (हवीमनि) ह्वानप्रसङ्गे (शृणोतु) शृणुयात् ॥४॥
05 दक्षस्य वादिते - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दक्ष॑स्य वादिते॒ जन्म॑नि व्र॒ते राजा॑ना मि॒त्रावरु॒णा वि॑वाससि ।
अतू॑र्तपन्थाः पुरु॒रथो॑ अर्य॒मा स॒प्तहो॑ता॒ विषु॑रूपेषु॒ जन्म॑सु ॥
मूलम् ...{Loading}...
दक्ष॑स्य वादिते॒ जन्म॑नि व्र॒ते राजा॑ना मि॒त्रावरु॒णा वि॑वाससि ।
अतू॑र्तपन्थाः पुरु॒रथो॑ अर्य॒मा स॒प्तहो॑ता॒ विषु॑रूपेषु॒ जन्म॑सु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
द꣡क्षस्य वा अदिते ज꣡न्मनि व्रते꣡
रा꣡जाना मित्रा꣡व꣡रुणा꣡ विवाससि
अ꣡तूर्तपन्थाः पुरुर꣡थो अर्यमा꣡
सप्त꣡होता वि꣡षुरूपेषु ज꣡न्मसु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adite ← áditi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jánmani ← jánman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
vraté ← vratá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
mitrā́váruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
rā́jānā ← rā́jan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vivāsasi ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átūrtapanthāḥ ← átūrtapanthā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pururáthaḥ ← pururátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánmasu ← jánman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
saptáhotā ← saptáhotar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víṣurūpeṣu ← víṣurūpa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दक्ष॑स्य । वा॒ । अ॒दि॒ते॒ । जन्म॑नि । व्र॒ते । राजा॑ना । मि॒त्रावरु॑णा । आ । वि॒वा॒स॒सि॒ ।
अतू॑र्तऽपन्थाः । पु॒रु॒ऽरथः॑ । अ॒र्य॒मा । स॒प्तऽहो॑ता । विषु॑ऽरूपेषु । जन्म॑ऽसु ॥
Hellwig Grammar
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “deft; right; intelligent; expert.”
- vādite ← vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- vādite ← adite ← aditi
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- janmani ← janman
- [noun], locative, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- vrate ← vrata
- [noun], locative, singular, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- rājānā ← rājan
- [noun], accusative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- vivāsasi ← vivās ← √van
- [verb], singular, Present indikative
- “invite; endeavor; try for.”
- atūrtapanthāḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- atūrtapanthāḥ ← tūrta ← tṛ
- [verb noun]
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- atūrtapanthāḥ ← panthāḥ ← pathin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- pururatho ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- pururatho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- saptahotā ← sapta ← saptan
- [noun]
- “seven; seventh.”
- saptahotā ← hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- viṣurūpeṣu ← viṣurūpa
- [noun], locative, plural, neuter
- “different; manifold.”
- janmasu ← janman
- [noun], locative, plural, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
सायण-भाष्यम्
हे अदिते पृथिवि दक्षस्य सूर्यस्य जन्मनि तस्मिन्ञ्जाते व्रते तस्य यज्ञकर्मणि राजाना राजन्तौ मित्रावरुणौ विवासि। वाशब्द उपमार्थः। यथा त्वं वेदिभूता सति तौ पर्यचरः एवमिदानीमप्यस्मद्यज्ञे कुर्विति पृथिवीमाशास्ते। सोऽर्यमारीणां तमसाम् यन्ता नियतां सूर्यो विषुरूपेशु नानारूपेषु जन्मसु कर्मस्वन्वहमुद्यन् सप्त होता। सप्त रश्मयो यस्मिन्रसाञ्जुह्वति प्रक्षिपन्ति स एतादृशो भवति। अतूर्तपन्थाः। अतूर्तस्त्वरारहितः पन्था यस्य सः। नियतगतित्वात् त्वरमाणो ह्यनियतगतिर्भवति। पुरुरथः। रथो रंहतेः। प्रत्यहं भुक्तिभेदाद्बहुरंहणो भवति। यद्वा। हे अदिते प्रातस्तनि सन्ध्ये दक्षस्यादित्यस्य जन्मन्युदयाख्ये जन्मनि कर्मणि। य्द्यत्यादित्य इत्यर्थः। वा शब्दः श्रुतिसामर्थ्याद्दक्षस्य वा जन्मनि त्वत्तस्तव वा जन्मनि दक्षादिति। राजाना दीप्यमानौ मित्रावरुना। अहर्वृ मित्रो रात्रिर्वरुणः। ऐ. ब्रा. ४-१०। इति श्रुतेरहोरात्रौ मित्रावरुनावुच्येते। तौ विवाससि। परिचरसि। कथम्। तदनुप्रवेशेन। अर्धं हि सन्ध्याया रात्रिमनुप्रविशत्यर्धमहरिति। उत्तरार्धः पूर्ववत्। सप्तहोता। ह्वयतेरर्चतिकर्मन इदं रूदम् । सप्तर्षयो भरद्वाजादयो होतारः स्तोतारः सन्तीति। अथवा सप्तहोता। मल्लिम्लुचांहसस्पतिसहिताः सप्तर्तवो यस्य होतारो भवन्ति तादृशः। अत्र निरुक्तम्। दक्षस्य वादिते जन्मनि कर्मणि व्रते राजानौ। नि. ११-२३। इत्यादि॥५॥
Wilson
English translation:
“At the birth of Dakṣa, at his sacred rite, you, Aditi, worshipped the royal Mitra and Varuṇa at thesacred rite. Aryaman, whose course is not hurried, the giver of delight to many, having seven ministering (rays),(proceeds) in his multiform births.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Dakṣa = the sun;
Aryaman = the sun;
Aditi = earth (Nirukta 11.23); havingsix seasons, and the intercalary month; his multiform births: i.e., his daily risings and settings
Jamison Brereton
Or, o Aditi, at the birth of the skillful one [=Agni] under your
commandment, will you seek to entice here the two kings Mitra and Varuṇa?
(Or will it be) Aryaman, whose path is not to be transgressed, who
possesses many chariots, who possesses seven Hotars, at his births in diverse forms?
Griffith
Aditi, to the birth of Daksa and the vow thou summonest the Kings Mitra and Varuna.
With course unchecked, with many chariots Aryaman comes with the seven priests to tribes of varied sort.
Geldner
Oder vielleicht bittest du, Aditi, bei der Geburt und dem Walten des Daksa, die beiden Könige Mitra und Varuna her. Aryaman, der seinen Weg noch nicht zurückgelegt hat, der viele Wagen, sieben Opferpriester hat in den verschiedenen Geburten.
Grassmann
Zu Dakscha’s Pflege und Geburt, o Aditi, rufst du die Herrscher Mitra-Varuna herbei; Mit vielen Wagen unverwehrt kommt Arjaman mit sieben Priestern zu ungleichen Stämmen hin.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदिते) हे अनश्वर परमात्मन् ! (दक्षस्य) संसार के भोगपदार्थ जिसके लिए समृद्ध-सम्पन्न किये जाते हैं, उस आत्मा के (जन्मनि व्रते) जन्मरूप कर्म में-जन्म होने पर (राजाना मित्रावरुणा) शरीर में वर्तमान प्राण और अपानों को (विवाससि) विशिष्टतया प्रकट करता है-अपनाता है (अतूर्तपन्थाः) जो आत्मा तुरन्त शरीर में चेतना मार्ग फैलानेवाला है (पुरुरथः) बहुत रमण साधन मनवाला (अर्यमा) शरीर का स्वामी (सप्तहोता) सर्पणशील प्राणोंवाला (विषुरूपेषु जन्मसु) भिन्न-भिन्न रूपोंवाले जन्मों में-योनियों में प्रवर्तमान होता है, यह आध्यात्मिक अर्थ है ॥५॥ आधिदैविक दृष्टि से–(अदिते) हे प्रातः प्रकट होनेवाली उषा देवता ! (दक्षस्य जन्मनि) अपने जन्म-उदय के अवसर पर या सूर्य के जन्म-उदय के अवसर पर (व्रते) कर्म में (राजाना मित्रावरुणा) राजमान-प्रकट हुए दोनों दिन-रातों को (विवाससि) साथ सेवन करती है (अतूर्तपन्थाः) एकरस मार्गवाला अविचलित (पुरुरथः) बहुत रमणस्थान वाला-प्रायः सर्वत्र आकाश में रमण करनेवाला (सप्तहोता) सात रङ्ग की किरणोंवाला (अर्यमा) सूर्य (विषुरूपेषु जन्मसु) विषमरूप उदयप्रसङ्गों में वर्तमान रहता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के नियमानुसार कर्मफल भोगने के लिए सृष्टि के भोग्य पदार्थ चेतन तत्त्व जीवात्मा के लिए हैं, उनके भोगार्थ वह देहधारण करता है। देह में प्रथम श्वास-प्रश्वास का प्रचालन करता है, जिससे उसकी प्रतीति होती है। वह भिन्न-भिन्न विषयों में रमण साधन मन से युक्त होता है तथा समस्त शरीर में अपनी चेतना का प्रसार प्राणों द्वारा करता है। वह शरीर का स्वामी भिन्न-भिन्न योनियों में जन्म पाता है। आकाश में जब उषा-पीतिमा रात्रि के पश्चात् प्रकट होती है और सूर्य उदय होने को होता है, तो दिनरात युगलरूप में उनसे सङ्गत हुए प्रतीत होते हैं। सूर्य अपनी सात रङ्ग की किरणों से आकाशमण्डल में प्रकाश फैलाता है और प्रतिदिन भिन्न-भिन्न स्थितियों में उदय होता रहता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदिते) हे अनश्वर परमात्मन् ! (दक्षस्य) दक्ष्यन्ते समृद्ध्यन्ते यस्मै पदार्थाः स आत्मा तस्य “अथ यदस्मै तत्समृद्ध्यते स दक्षः” [श०४।१।४।१] (जन्मनि व्रते) जन्मनि कर्मणि (राजाना मित्रावरुणा) शरीरे वर्तमानौ प्राणापानौ “प्राणापानौ वै मित्रावरुणौ” [काठ०२९।१] (विवाससि) विशिष्टतया वासयसि प्रकटयसि (अतूर्तपन्थाः) य आत्मा अत्वरणपन्थाः-गम्भीरमार्गकः (पुरुरथः) बहुरमणसाधनः (अर्यमा) शरीरस्य स्वामी (सप्तहोता) सप्ताः तृप्ताः सर्पणशीलाः प्राणा यस्य तथाभूतः (विषुरूपेषु जन्मसु) भिन्नभिन्नरूपेषु जन्मसु प्रवर्तमानोऽस्तीत्यध्यात्मम् ॥५॥ अथ दैवतम्−(अदिते) हे प्रातस्तनि-उषो देवते ! (दक्षस्य जन्मनि) स्वजन्मनि सूर्यस्य जन्मनि वा (व्रते) कर्मणि (राजाना मित्रावरुणा) राजमानौ-अहोरात्रौ “अहोरात्रौ मित्रावरुणौ” [तां०२५।१०।१०] (विवाससि) परिचरसि सेवसे (अतूर्तपन्थाः) अत्वरमाणपन्थाः-एकरसमार्गकोऽतिचालितमार्गकः (पुरुरथः) बहूनां रमणस्थानः (अर्यमा) आदित्यः “अर्यमाऽऽदित्यः” [निरु०११।२३] (सप्तहोता) सप्तवर्णका रश्मयो यस्य रसाहरणशीलाः सः (विषुरूपेषु जन्मसु) विषुरूपेषु खलु कर्मसूदयेषु “विषमरूपेषु जन्मसु कर्मसूदयेषु” [निरु०११।२३] दृश्यते ॥५॥
06 ते नो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते नो॒ अर्व॑न्तो हवन॒श्रुतो॒ हवं॒ विश्वे॑ शृण्वन्तु वा॒जिनो॑ मि॒तद्र॑वः ।
स॒ह॒स्र॒सा मे॒धसा॑ताविव॒ त्मना॑ म॒हो ये धनं॑ समि॒थेषु॑ जभ्रि॒रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते नो॒ अर्व॑न्तो हवन॒श्रुतो॒ हवं॒ विश्वे॑ शृण्वन्तु वा॒जिनो॑ मि॒तद्र॑वः ।
स॒ह॒स्र॒सा मे॒धसा॑ताविव॒ त्मना॑ म॒हो ये धनं॑ समि॒थेषु॑ जभ्रि॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते꣡ नो अ꣡र्वन्तो हवनश्रु꣡तो ह꣡वं
वि꣡श्वे शृण्वन्तु वाजि꣡नो मित꣡द्रवः
सहस्रसा꣡ मेध꣡साताव् इव त्म꣡ना
महो꣡ ये꣡ ध꣡नं समिथे꣡षु जभ्रिरे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
árvantaḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havanaśrútaḥ ← havanaśrút- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mitádravaḥ ← mitádru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śr̥ṇvantu ← √śru- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vājínaḥ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
iva ← iva (invariable)
{}
medhásātau ← medhásāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sahasrasā́ḥ ← sahasrasā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jabhriré ← √bhr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
samithéṣu ← samithá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
{}
पद-पाठः
ते । नः॒ । अर्व॑न्तः । ह॒व॒न॒ऽश्रुतः॑ । हव॑म् । विश्वे॑ । शृ॒ण्व॒न्तु॒ । वा॒जिनः॑ । मि॒तऽद्र॑वः ।
स॒ह॒स्र॒ऽसाः । मे॒धसा॑तौऽइव । त्मना॑ । म॒हः । ये । धन॑म् । स॒म्ऽइ॒थेषु॑ । ज॒भ्रि॒रे ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- arvanto ← arvantaḥ ← arvant
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse.”
- havanaśruto ← havana
- [noun], neuter
- “invocation.”
- havanaśruto ← śrutaḥ ← śrut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “listening.”
- havaṃ ← havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- śṛṇvantu ← śru
- [verb], plural, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- vājino ← vājinaḥ ← vājin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- mitadravaḥ ← mitadru
- [noun], nominative, plural, masculine
- sahasrasā ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrasā ← sāḥ ← sā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “winning.”
- medhasātāv ← medha
- [noun], masculine
- “yajña; juice.”
- medhasātāv ← sātau ← sāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- maho ← mahas ← mahat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dhanaṃ ← dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- samitheṣu ← samitha
- [noun], locative, plural, masculine
- “battle; conflict.”
- jabhrire ← bhṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
सायण-भाष्यम्
हवन श्रुत आह्वानं शृण्वन्तो वाजिनो बलवन्तो मितद्रवोः मितमार्गा अध्वानं परिच्छिन्दन्तो विश्वे सर्वे प्रसिद्धा अर्वन्तोऽश्वा इन्द्रादीनां वाहनभुता हर्यादयो नोऽस्माकं हवमाह्वानं शृण्वन्तु। कीदृशाः। मेधसाताविव। मेधाः स्तुतयः सायन्ते सम्भज्यन्तेऽत्रेति मेधसातिर्यज्ञः। तस्मिन्निव त्वनात्मनैव सहस्रसाः सहस्रसङ्ख्याकधनस्य दातारः। ते शृण्वन्तु येऽश्वाः समिथेषु। सङ्ग्रामनामैतत्। सम्प्राप्त्यते योद्धृभिरत्रेति। तेषु सङ्ग्रामेशु महो महद्धनं जभ्रिरे। शत्रुभ्य आहरन्ति। हृग्रहोर्भः॥६॥
Wilson
English translation:
“May those universal horses (of the deities), who listen to invocations, who are vigorous, swiftroadsters, hear our summons; they who spontaneously are the givers of thousands, as if at sacrifice; they whohave won great wealth in battles.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As if at sacrifice: medhasātāv iva tvamanā = medhasātā saniṣyavaḥ =desiring to give in the hall of sacrifice (Yajus. 9.17); ahavarvai mitro rātrirvaruṇaḥ: Aitareya Brāhmaṇa 4.10
Jamison Brereton
Let the steeds who heed the call heed our call—all the prizewinners of measured pace,
who by themselves win thousands as if at the winning of wisdom, the ones who have greatly borne away for themselves the spoils in the
encounters.
Griffith
May all those vigorous Coursers listen to our cry, hearers of invocation, speeding on their way;
Winners of thousands where the priestly meed is won, who gather of themselves great wealth in every race.
Geldner
Die Rennpferde, die den Anruf erhören, sollen alle den Ruf hören, die siegreichen mit festem Schritt, die Tausend gewinnen, wie bei dem Kampf um die Dichtermeisterschaft selbst, die den großen Siegespreis in den Kämpfen davongetragen haben.
Grassmann
Die raschen Renner mögen hören unsern Ruf, die Ruferhörer alle sie, die kräftigen, Die tausendfaches nehmen bei dem Opferfest, und grosses Gut erbeuteten in jeder Schlacht.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते-अर्वन्तः) वे विद्वान्-उच्चविज्ञानवाले (हवनश्रुतः) जो ह्वान-प्रार्थनावचन को सुनते हैं-स्वीकार करते हैं (ते वाजिनः-मितद्रवः) वे आत्मबलसम्पन्न शास्त्रप्रमाणित आचरण करनेवाले (विश्वे शृण्वन्तु) वे सब प्रार्थनावचन को सुनें-स्वीकार करें (सहस्रसा मेघसातौ-इव) बहुत विज्ञानसम्भक्ति में अर्थात् बहुत ज्ञानवाली गोष्ठी में (त्मना) आत्मा से अर्थात् शिष्यभाव से आत्मा को समर्पण करनेवाले के द्वारा (ये समिथेषु) जो अज्ञानादि संग्रामों में प्रवृत्त हुए-हुए हैं (धनं जभ्रिरे) ज्ञान धन को ग्रहण कराते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऊँचे विद्वान् शास्त्र अनुसार आचरण करते हैं। वे ज्ञानप्राप्त कराने की प्रार्थना को अवश्य स्वीकार करते हैं। जब कोई इनकी गोष्ठी में शिष्यभाव से आता है या आवे और जो अज्ञान आदि के साथ संग्राम करने का इच्छुक होता है, उसे वे ज्ञान प्रदान करते हैं ॥६॥
07 प्र वो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र वो॑ वा॒युं र॑थ॒युजं॒ पुरं॑धिं॒ स्तोमैः॑ कृणुध्वं स॒ख्याय॑ पू॒षण॑म् ।
ते हि दे॒वस्य॑ सवि॒तुः सवी॑मनि॒ क्रतुं॒ सच॑न्ते स॒चितः॒ सचे॑तसः ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र वो॑ वा॒युं र॑थ॒युजं॒ पुरं॑धिं॒ स्तोमैः॑ कृणुध्वं स॒ख्याय॑ पू॒षण॑म् ।
ते हि दे॒वस्य॑ सवि॒तुः सवी॑मनि॒ क्रतुं॒ सच॑न्ते स॒चितः॒ सचे॑तसः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
प्र꣡ वो वायुं꣡ रथयु꣡जम् पु꣡रंधिं
स्तो꣡मैः कृणुध्वं सखिया꣡य पूष꣡णम्
ते꣡ हि꣡ देव꣡स्य सवितुः꣡ स꣡वीमनि
क्र꣡तुं स꣡चन्ते सचि꣡तः स꣡चेतसः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
prá ← prá (invariable)
{}
púraṁdhim ← púraṁdhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
rathayújam ← rathayúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vāyúm ← vāyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇudhvam ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
pūṣáṇam ← pūṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sakhyā́ya ← sakhyá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
sávīmani ← sávīman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
savitúḥ ← savitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sácante ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sácetasaḥ ← sácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sacítaḥ ← sacít- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
प्र । वः॒ । वा॒युम् । र॒थ॒ऽयुज॑म् । पुर॑म्ऽधिम् । स्तोमैः॑ । कृ॒णु॒ध्व॒म् । स॒ख्याय॑ । पू॒षण॑म् ।
ते । हि । दे॒वस्य॑ । स॒वि॒तुः । सवी॑मनि । क्रतु॑म् । सच॑न्ते । स॒ऽचितः॑ । सऽचे॑तसः ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- vāyuṃ ← vāyum ← vāyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- rathayujam ← ratha
- [noun], masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- rathayujam ← yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- purandhiṃ ← purandhim ← purandhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- kṛṇudhvaṃ ← kṛṇudhvam ← kṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sakhyāya ← sakhya
- [noun], dative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- pūṣaṇam ← pūṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savituḥ ← savitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- savīmani ← savīman
- [noun], locative, singular, neuter
- “impulse.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- sacante ← sac
- [verb], plural, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- sacitaḥ ← sacit
- [noun], nominative, plural, masculine
- sacetasaḥ ← sacetas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतारः वो यूयं वायुं रथयुजं रथस्य योक्तारं पुरन्धिं बहुकर्माणमिन्द्रं पूशणमेतन्नामानं च स्तोमैस्त्रिवृत्पञ्चदशादिलक्षणैः सख्याय सखि कर्मणे प्र कृणुध्वम्। प्रकुरुध्वम्। यथा तेऽस्माकं धनादिप्रदानेन सखायो भवन्ति तथा कुरुत। हि यस्मात्सचितो ज्ञानयुक्तास्ते देवाः सचेतसः परस्परं समानबुद्धयः सन्तः सवितुः सर्वप्रेरकस्य देवस्यादित्यस्य सवीमनि प्रसवेऽह्नि क्रतुं यज्ञं सचन्ते सेवन्ते तस्मात्प्रकुरुध्वम्॥८॥
Wilson
English translation:
“Importune, (worshippers), with praises, Vāyu, harnessing his chariot, and Purandhi and Pūṣan fortheir friendship, for these considerate and consentient deities, attend the sacrifice upon the birth of Savitā.”
Jamison Brereton
Set in front with your praises Vāyu, who hitches up the chariot,
Plenitude, and Pūṣan, for comradeship,
for at the impulsion of god Savitar they follow his will—those of one mind (follow the will) of him who is of one mind (with them).
Griffith
Bring ye Purandbi, bring Vayu who yokes his steeds, for friendship bring ye Pusan with your songs of praise:
They with one mind, one thought attend the sacrifice, urged by the favouring aid of Savitar the God.
Geldner
Gebet mit euren Lobpreisungen dem wagenschirrenden Vayu, der Purandhi, dem Pusan zur Freundschaft den Vorzug, denn diese folgen auf Gott Savitri´s Geheiß seinem Willen, gleichdenkend, gleichgesinnt!
Grassmann
Den Wagenschirrer Vaju und Purandhi schafft durch Loblied und zur Freundschaft Puschan euch herbei; An Einsicht und an Weisheit gleich erlangen sie auf Savitars, des Gottes, Antrieb neue Kraft.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) हे जीवन्मुक्त विद्वानों ! तुम (रथयुजं वायुम्) रमणीय मोक्ष को योजित करने-प्राप्त करानेवाले सर्वत्र विभु गतिमान् (पुरन्धिम्) बहुविध संसार को धारण करने-वाले (पूषणम्) पुष्टिकर्त्ता परमात्मा को (स्तोमैः सख्याय प्रकृणुध्वम्) स्तुतिसमूहों द्वारा मित्रता के लिए सत्कृत करो (ते हि) जो तुम्हारे जैसे विद्वान् होते हैं, वे (सवितुः-देवस्य सवीमनि) उत्पादक परमात्मदेव के उत्पन्न किये संसार में (सचितः-सचेतसः) समानज्ञान सावधान हुए-हुए (क्रतुं सचन्ते) श्रेष्ठकर्म को सेवन करते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त विद्वान् परमात्मा की मित्रता करने के लिए उसका स्तुतियों द्वारा सत्कार करते हैं, जो कि मोक्ष का प्रदान करनेवाला है। उस ऐसे परमात्मा को अपना इष्टदेव मान कर ही उसकी प्राप्ति के लिए सदाचरण किया करते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वः) हे जीवन्मुक्ता विद्वांसः ! यूयम् ‘विभक्तिव्यत्ययः’ (रथयुजं वायुम्) रमणीयमोक्षे योजयति-प्रापयति यस्तं सर्वत्र विभुगतिकं (पुरन्धिम्) पुरुं बहुविधं संसारं धारयति यस्तं (पूषणम्) पोषयितारं परमात्मानं (स्तोमैः-सख्याय प्रकृणुध्वम्) स्तुतिसमूहैः सख्याय सखित्वाय सत्कृतं कुरुत (ते हि) युष्मादृशास्ते खलु (सवितुः-देवस्य सवीमनि) उत्पादकस्य परमात्मदेवस्य-उत्पादिते जगति (सचितः-सचेतसः) समानज्ञानाः सावधानाः सन्तः (क्रतुं सचन्ते) श्रेष्ठकर्म सेवन्ते ॥७॥
08 त्रिः सप्त - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्रिः स॒प्त स॒स्रा न॒द्यो॑ म॒हीर॒पो वन॒स्पती॒न्पर्व॑ताँ अ॒ग्निमू॒तये॑ ।
कृ॒शानु॒मस्तॄ॑न्ति॒ष्यं॑ स॒धस्थ॒ आ रु॒द्रं रु॒द्रेषु॑ रु॒द्रियं॑ हवामहे ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्रिः स॒प्त स॒स्रा न॒द्यो॑ म॒हीर॒पो वन॒स्पती॒न्पर्व॑ताँ अ॒ग्निमू॒तये॑ ।
कृ॒शानु॒मस्तॄ॑न्ति॒ष्यं॑ स॒धस्थ॒ आ रु॒द्रं रु॒द्रेषु॑ रु॒द्रियं॑ हवामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
त्रिः꣡ सप्त꣡ सस्रा꣡ नदि꣡यो मही꣡र् अपो꣡
व꣡नस्प꣡तीन् प꣡र्वताँ अग्नि꣡म् ऊत꣡ये
कृशा꣡नुम् अ꣡स्तॄन् तिषि꣡यं सध꣡स्थ आ꣡
रुद्रं꣡ रुद्रे꣡षु रुद्रि꣡यं हवामहे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
nadyàḥ ← nadī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sasrā́ḥ ← sasrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
trís ← trís (invariable)
{}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
párvatān ← párvata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
vánaspátīn ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ástr̥̄n ← ástar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
kr̥śā́num ← kr̥śā́nu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sadhásthe ← sadhástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tiṣyàm ← tiṣyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
rudrám ← rudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rudréṣu ← rudrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
rudríyam ← rudríya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्रिः । स॒प्त । स॒स्राः । न॒द्यः॑ । म॒हीः । अ॒पः । वन॒स्पती॑न् । पर्व॑तान् । अ॒ग्निम् । ऊ॒तये॑ ।
कृ॒शानु॑म् । अस्तॄ॑न् । ति॒ष्य॑म् । स॒धऽस्थे॑ । आ । रु॒द्रम् । रु॒द्रेषु॑ । रु॒द्रिय॑म् । ह॒वा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- triḥ ← tris
- [adverb]
- “thrice; tris [word].”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- sasrā ← sasrāḥ ← sasra
- [noun], accusative, plural, feminine
- “flowing.”
- nadyo ← nadyaḥ ← nadī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “great; firm.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vanaspatīn ← vanaspati
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- parvatāṃ ← parvata
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- kṛśānum ← kṛśānu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; Plumbago zeylanica.”
- astṝn ← astṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “archer; shot.”
- tiṣyaṃ ← tiṣyam ← tiṣya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Tiṣya; tiṣya [word].”
- sadhastha ← sadhasthe ← sadhastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- rudraṃ ← rudram ← rudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- rudreṣu ← rudra
- [noun], locative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- rudriyaṃ ← rudriyam ← rudriya
- [noun], accusative, singular, masculine
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
त्रिः सप्तैकविंशतिसङ्ख्याकाः सस्राः सरन्तिर्नद्यो नदीः। सरस्वती सरयुः सिन्धुरिति त्रयाणां गणानां प्रधानभुताः। तदाद्या नदीर्महीर्महान्त्य पस्तासामुदकानि सोमाभिषवार्थं वनस्पतीन्दारुमायांश्च मसादीन्पर्वतान्सोमाभिषवार्थं ग्राव्णोऽग्निं होमनिष्पादकं कृशानुं सोमपालमेतन्नामानं गन्धर्वमस्तॄनिषूणां क्षेप्तॄंस्तदनुचरान्गन्धर्वानुतये सोमरक्षणाय तिश्यम् नक्षत्रं च रुद्रियं रुद्रस्तोमार्हम् रुद्रं हविभागिनं रुद्रमेतन्नामानं यद्वा परिशिष्टस्वामिनम् रुद्रं च एतान्सर्वान्सधस्थे। सह तिष्थन्त्यत्रेति सधस्थो यज्ञः । तस्मिन् रुद्रेषु स्तोत्रकारुषु तदर्थं हवामहे। स्तुत्यत्वेनाह्वयामहे॥९॥
Wilson
English translation:
“We invoke for protection the thrice seven flowing rivers, (their) great waters, the trees, the mountains,Agni, Kṛśānu, the archers, and Tiṣya, to the assembly; (we invoke) Rudra, worthy of the praise of the Rudras,for the good of the praisers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kṛśānu: the gandharva so named; the archers are the gandharvas accompanyinghim; they are the guardians, of the Soma;
Tiṣya: nakṣatra, a heavenly-archer like Kṛśānu? some of the otherthe praisers: among the Rudras
Jamison Brereton
The thrice seven flowing rivers, the great waters, the trees, the
mountains, and Agni do we call upon for help—
and upon the archers in their seat—Kr̥śānu, Tiṣya (the Dog Star), and Rudra the Rudrian among the Rudras.
Griffith
The thrice-seven wandering Rivers, yea, the mighty floods, the forest trees, the mountains, Agni to our aid,
Krsanu, Tisya, archers to our gathering-place, and Rudra strong amid the Rudras we invoke.
Geldner
Die dreimal sieben laufenden Flüsse, die großen Gewässer, die Bäume, die Berge, das Feuer rufen wir zum Beistand, den Krisanu, Tisya, die Schützen zur Stelle, den Rudra, den rudrischen unter den Rudra´s.
Grassmann
Die dreimal sieben raschen Ströme rufen wir die grossen Wasser, Bäume, Berge, Agni her Zum Schutz Kriçanu, Tischja und die Schützenschar, zum Sitz den Rudra, glänzend in der Marutschar.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रिः सप्त) तीन लोकों में सात रश्मियों (सस्राः-नद्यः) बहती हुई नदियों (महीः-अपः) बहुतेरी जलधाराओं (वनस्पतीन्) ओषधि वनस्पतियों (पर्वतान्) पर्वतों (अग्निम्) अग्नि को (ऊतये) रक्षा के लिए (कृशानुम्) विद्युत् को (अस्तॄन्) मेघों को फेंकनेवाली हवाओं को (तिष्यम्) सूर्य को (रुद्रेषु रुद्रियं रुद्रम्) अग्नियों में होमवाली अग्नि को (सधस्थं-आ हवामहे) अपने समानस्थान में सम्मलेन में होमयज्ञ में भलीप्रकार प्रयोग करते हैं ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तीनों लोकों में फैली हुई सूर्य की रश्मियों तथा नदी और जलधाराओं, पर्वतों, विद्युत्, अग्नि, सूर्य मेघक्षेपक हवाओं का उपयोग विशेष विज्ञान तथा होम के द्वारा लेना चाहिए ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रिः सप्त) त्रिः-त्रिषु लोकेषु ये सप्त रश्मीन् (सस्राः-नद्यः) सरन्तीः-नदीः (महीः-अपः) बह्वीः-अपो बहूनि जलानि (वनस्पतीन्) ओषधिवनस्पतीन् (पर्वतान्) गिरीन् (अग्निम्) अग्निपदार्थं (ऊतये) रक्षायै (कृशानुम्) विद्युतम् “कृशानोः-विद्युतः” [ऋ०१।१५५।२ दयानन्दः] (अस्तॄन्) मेघक्षेप्तॄन् मेघस्थजलप्रक्षेप्तॄन् वायून् (तिष्यम्) सूर्यम् “तिष्यः-आदित्यः” [ऋ०५।५४।१३ दयानन्दः] (रुद्रेषु रुद्रियं रुद्रम्) अग्निषु “अग्निरपि रुद्र उच्यते” [निरु०१०।७] होम्यमग्निं (सधस्थे-आ हवामहे) स्वकीयसमानस्थाने सम्मेलने होमयज्ञे वा समन्तात् प्रयुञ्जामहे ॥८॥
09 सरस्वती सरयुः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सर॑स्वती स॒रयुः॒ सिन्धु॑रू॒र्मिभि॑र्म॒हो म॒हीरव॒सा य॑न्तु॒ वक्ष॑णीः ।
दे॒वीरापो॑ मा॒तरः॑ सूदयि॒त्न्वो॑ घृ॒तव॒त्पयो॒ मधु॑मन्नो अर्चत ॥
मूलम् ...{Loading}...
सर॑स्वती स॒रयुः॒ सिन्धु॑रू॒र्मिभि॑र्म॒हो म॒हीरव॒सा य॑न्तु॒ वक्ष॑णीः ।
दे॒वीरापो॑ मा॒तरः॑ सूदयि॒त्न्वो॑ घृ॒तव॒त्पयो॒ मधु॑मन्नो अर्चत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स꣡रस्वती सर꣡युः सि꣡न्धुर् ऊर्मि꣡भिर्
महो꣡ मही꣡र् अ꣡वसा꣡ यन्तु व꣡क्षणीः
देवी꣡र् आ꣡पो मात꣡रः सूदयित्नु꣡वो
घृत꣡वत् प꣡यो म꣡धुमन् नो अर्चत
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
saráyuḥ ← saráyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
síndhuḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ūrmíbhiḥ ← ūrmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vákṣaṇīḥ ← vákṣaṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yantu ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
mātáraḥ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sūdayitnvàḥ ← sūdayitnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
arcata ← √r̥c- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ghr̥távat ← ghr̥távant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mádhumat ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
páyaḥ ← páyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सर॑स्वती । स॒रयुः॑ । सिन्धुः॑ । ऊ॒र्मिऽभिः॑ । म॒हः । म॒हीः । अव॑सा । आ । य॒न्तु॒ । वक्ष॑णीः ।
दे॒वीः । आपः॑ । मा॒तरः॑ । सू॒द॒यि॒त्न्वः॑ । घृ॒तऽव॑त् । पयः॑ । मधु॑ऽमत् । नः॒ । अ॒र्च॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- sarayuḥ ← sarayu
- [noun], nominative, singular, feminine
- sindhur ← sindhuḥ ← sindhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- ūrmibhir ← ūrmibhiḥ ← ūrmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “wave; billow.”
- maho ← mahaḥ ← mahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “great; firm.”
- avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- yantu ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- vakṣaṇīḥ ← vakṣaṇa
- [noun], nominative, plural, feminine
- “fortifying.”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- sūdayitnvo ← sūdayitnvaḥ ← sūdayitnu
- [noun], nominative, plural, feminine
- ghṛtavat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “buttery.”
- payo ← payaḥ ← payas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- madhuman ← madhumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- arcata ← arc
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
सायण-भाष्यम्
महो महतोऽपि महीर्महत्योऽथन्तं महत्य ऊर्मिभिः सहिताः सरस्वती सरयुः सिन्धुरेतदाद्या एकविंशतिसङ्ख्याका वक्षणीरिमा नद्योऽवसा रक्षणेन हेतुना यन्तु। अस्मदीयं यज्ञं प्रत्यागच्छन्तु। ततो देवीर्देवनशीला मातरो मातृभूताः सूदयित्न्वः प्रेरयित्र्यस्तासामापो घृतवद्घृतयुक्तं मधुमद्मधुसहितमात्मीयं पयो नोऽस्मभ्यमर्चत। प्रयच्छत॥१०॥
Wilson
English translation:
“May the very great rivers, Sarasvatī, Sarayu, Sindhu, come with their waves for (our) protection; maythe divine maternal animating waters grant us their water mixed with butter and honey.”
Jamison Brereton
Sarasvatī, Sarayu, Sindhu with their waves—let the great strengthening ones come here greatly with their help—
the divine waters, the sweetening mothers. Sing their ghee-rich,
honey-rich milk for us.
Griffith
Let the great Streams come hither with their mighty help, Sindhu, Sarasvati, and Sarayu with waves.
Ye Goddess Floods, ye Mothers, animating all, promise us water rich in fatness and in balm.
Geldner
Sarasvati, Sarayu, Sindhu mit ihren Wogen, die Großen sollen mit ihrer großen Gnade herkommen, die stärkenden, göttlichen Gewässer, die gesundmachenden Mütter; singet ihr uns schmalzreiche süße Milch zu!
Grassmann
Sarasvati, Saraju, Sindhu mögen nahn mit Huld, die grossen Ströme, herrlich, wellenreich, Die göttlichen Gewässer, Mütter nahrungsreich; o sendet fette, honigsüsse Milch uns zu.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वती) सुन्दर जलवाली मेघधारा (सरयुः) नीचे सरणशीला वर्षाधारा (सिन्धुः) पृथिवी में स्पन्दनशील-बहती हुई नदी (ऊर्मिभिः) अपनी-अपनी तरङ्गों से (महीः) सारी बड़ी (वक्षणीः) बहनेवाली (अवसा यन्तु) रक्षण के हेतु प्राप्त होवें (देवीः-आपः-मातरः) वे सब दिव्य जल अन्नादि निर्माण करनेवाली जलधाराओं ! (घृतवत्-मधुमत् पयः) तेजयुक्त तथा मधुर स्वादवाले जल को (सूदयित्न्वः-अर्चत) रिसाती हुई हमें तृप्त करो ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आकाश में मेघधाराएँ अन्तरिक्ष में वर्षा और पृथिवी पर बहती हुई नदियाँ हमारी रक्षा के निमित्त हैं। पृथिवी पर वर्तमान सारे जल अन्न को निर्माण करनेवाली तेजस्वी एवं मधुर होते हुए हमें तृप्त करते हैं। इनका हम उपयोग करें और इनके रचयिता परमात्मा का धन्यवाद करें ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सरस्वती) सुन्दरजलवती मेघधारा (सरयुः) नीचैः सरणशीला वृष्टिधारा (सिन्धुः) पृथिव्यां स्पन्दमाना नदी (ऊर्मिभिः) तरङ्गैः (महीः) सर्वा महत्यः (वक्षणीः) वहनशीलाः (अवसा यन्तु) रक्षणहेतुना प्राप्नुवन्तु (देवीः-आपः-मातरः) ता दिव्याः सर्वाः-अन्नादिनिर्मात्र्यः (घृतवत् मधुमत्पयः-सूदयित्न्वः-अर्चत) तेजोवत्-तेजस्वि मधुरं जलं क्षरन्त्यः तृप्यन्तु ॥९॥
10 उत माता - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त मा॒ता बृ॑हद्दि॒वा शृ॑णोतु न॒स्त्वष्टा॑ दे॒वेभि॒र्जनि॑भिः पि॒ता वचः॑ ।
ऋ॒भु॒क्षा वाजो॒ रथ॒स्पति॒र्भगो॑ र॒ण्वः शंसः॑ शशमा॒नस्य॑ पातु नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त मा॒ता बृ॑हद्दि॒वा शृ॑णोतु न॒स्त्वष्टा॑ दे॒वेभि॒र्जनि॑भिः पि॒ता वचः॑ ।
ऋ॒भु॒क्षा वाजो॒ रथ॒स्पति॒र्भगो॑ र॒ण्वः शंसः॑ शशमा॒नस्य॑ पातु नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
उत꣡ माता꣡ बृहद्दिवा꣡ शृणोतु नस्
त्व꣡ष्टा देवे꣡भिर् ज꣡निभिः पिता꣡ व꣡चः
ऋभुक्षा꣡ वा꣡जो र꣡थस्प꣡तिर् भ꣡गो
रण्वः꣡ शं꣡सः शशमान꣡स्य पातु नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥haddivā́ ← br̥haddivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mātā́ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śr̥ṇotu ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
utá ← utá (invariable)
{}
devébhiḥ ← devá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
jánibhiḥ ← jáni- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tváṣṭā ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vácaḥ ← vácas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhágaḥ ← bhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráthaspátiḥ ← ráthaspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣā́ḥ ← r̥bhukṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pātu ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
raṇváḥ ← raṇvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śáṁsaḥ ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śaśamānásya ← √śamⁱ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
उ॒त । मा॒ता । बृ॒ह॒त्ऽदि॒वा । शृ॒णो॒तु॒ । नः॒ । त्वष्टा॑ । दे॒वेभिः॑ । जनि॑ऽभिः । पि॒ता । वचः॑ ।
ऋ॒भु॒क्षाः । वाजः॑ । रथः॒पतिः॑ । भगः॑ । र॒ण्वः । शंसः॑ । श॒श॒मा॒नस्य॑ । पा॒तु॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- mātā ← mātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- bṛhaddivā ← bṛhat
- [noun]
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- bṛhaddivā ← divā ← diva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “day; sky; Svarga.”
- śṛṇotu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- tvaṣṭā ← tvaṣṭṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- devebhir ← devebhiḥ ← deva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- janibhiḥ ← jani
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “wife; jan; woman; jani [word]; birth.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- vacaḥ ← vacas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “statement; command; speech; words; advice; word; voice.”
- ṛbhukṣā ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- vājo ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- rathaspatir ← rathaspatiḥ ← rathaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Rathaspati.”
- bhago ← bhagaḥ ← bhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- raṇvaḥ ← raṇva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “agreeable; happy; delightful; gay.”
- śaṃsaḥ ← śaṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- śaśamānasya ← śaśamāna
- [noun], genitive, singular, masculine
- pātu ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
उतापि च बृहद्दिवा। महद्दिवेति यास्कः। नि. ११-४९। महती दिवा दीप्तिर्यस्याः सा माता देवमाता नोऽस्माकमाह्वानम् शृणोतु। तथा देवेभिर्देवैरिन्द्रादिभिर्जनिभिर्देवपत्नीभिश्च पिता सर्वेशाम् त्वष्टैतन्नामकोऽस्मदीयं वचः शृणोतु। तथर्भुक्स्षा इन्द्रो वाजस्तत्सहायो वाजो नाम सौधन्वनः कनीयान् रथस्पती रथस्य पतिर्भगश्च तथा रण्वो रमणीयः शंसः स्तुत्यो मरुद्गणश्च ततः शशमानस्य शंसमानम् स्तोतॄन्नोऽस्मान्पातु। रक्षतु॥११॥
Wilson
English translation:
“May the bright shining mother (of the gods) hear us; may father Tvaṣṭā, with the gods, and theirwives, (hear our) words; may Ṛbhukṣan, Vāja, Rathaspati, Bhaga, may the joyous adorable (company of theMaruts) protect us their praisers.”
Jamison Brereton
And let the mother Br̥haddivā hear our speech, and Tvaṣṭar with the divine ones, (namely) the Wives (of the Gods), and the Father,
R̥bhukṣan, Vāja, Lord of the Chariot, Bhaga. Let the delightful laud of the one who labors protect us—
Griffith
And let Brhaddiva, the Mother, hear our call, and Tvastar, Father, with the Goddesses and Dames.
Rbhuksan, Vaja, Bhaga, and Rathaspati, and the sweet speech of him who labours guard us well!
Geldner
Und die Mutter, die im hohen Himmel wohnt, soll unser Wort hören, Tvastri mit den Göttern und ihren Frauen, der Vater, Ribhksan, Vaja, der Wagenherr Bhaga. Der erfreuende Preis des Opferzurichters soll uns schützen.
Grassmann
Brihaddiva die Mutter höre unser Wort, der Vater Tvaschtar mit den Göttern und den Fraun, Ribhukschan, Vādscha, Bhaga und Rathaspati; der liebe Spruch des frommen Beters schütze uns.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
11 रण्वः सन्दृष्थौ - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
र॒ण्वः सन्दृ॑ष्टौ पितु॒माँ इ॑व॒ क्षयो॑ भ॒द्रा रु॒द्राणां॑ म॒रुता॒मुप॑स्तुतिः ।
गोभिः॑ ष्याम य॒शसो॒ जने॒ष्वा सदा॑ देवास॒ इळ॑या सचेमहि ॥
मूलम् ...{Loading}...
र॒ण्वः सन्दृ॑ष्टौ पितु॒माँ इ॑व॒ क्षयो॑ भ॒द्रा रु॒द्राणां॑ म॒रुता॒मुप॑स्तुतिः ।
गोभिः॑ ष्याम य॒शसो॒ जने॒ष्वा सदा॑ देवास॒ इळ॑या सचेमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
रण्वः꣡ सं꣡दृष्टौ पितुमाँ꣡ इव क्ष꣡यो
भद्रा꣡ रुद्रा꣡णाम् मरु꣡ताम् उ꣡पस्तुतिः
गो꣡भिः षियाम यश꣡सो ज꣡नेषु आ꣡
स꣡दा देवास इ꣡ळया सचेमहि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
kṣáyaḥ ← kṣáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitumā́n ← pitumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
raṇváḥ ← raṇvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáṁdr̥ṣṭau ← sáṁdr̥ṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
bhadrā́ ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
marútām ← marút- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
rudrā́ṇām ← rudrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
úpastutiḥ ← úpastuti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
jáneṣu ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
yaśásaḥ ← yaśás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devāsaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
íḷayā ← íḷā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sacemahi ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
sádā ← sádā (invariable)
{}
पद-पाठः
र॒ण्वः । सम्ऽदृ॑ष्टौ । पि॒तु॒मान्ऽइ॑व । क्षयः॑ । भ॒द्रा । रु॒द्राणा॑म् । म॒रुता॑म् । उप॑ऽस्तुतिः ।
गोभिः॑ । स्या॒म॒ । य॒शसः॑ । जने॑षु । आ । सदा॑ । दे॒वा॒सः॒ । इळ॑या । स॒चे॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- raṇvaḥ ← raṇva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “agreeable; happy; delightful; gay.”
- saṃdṛṣṭau ← saṃdṛṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- pitumāṃ ← pitumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “alimentary.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- kṣayo ← kṣayaḥ ← kṣaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- bhadrā ← bhadra
- [noun], nominative, singular, feminine
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- rudrāṇām ← rudra
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- marutām ← marut
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- upastutiḥ ← upastuti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “praise; applause.”
- gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ṣyāma ← syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yaśaso ← yaśasaḥ ← yaśas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “esteemed; celebrated; glorious; honorable.”
- janeṣv ← janeṣu ← jana
- [noun], locative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- devāsa ← devāsaḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- iḍayā ← iḍā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- sacemahi ← sac
- [verb], plural, Present optative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
सायण-भाष्यम्
सन्दृष्टौ सन्दर्शने रण्वो रमणीयो मरुद्गणः पितुमानिवान्नवानिव क्षयो निवासः स्तोतॄणाम् भवति। रुद्रानां रुद्रपुत्राणां तेषां मरुतामुपस्तुतिरनुग्रहबुद्धिर्भद्रा कल्याणी भवति। तस्माज्जनेषु जनानाम् मध्ये वयं गोभिर्गवादिभिर्यशसो यशस्विनः स्याम। भवेम। अनन्तरं हे देवासो देवाः युष्मान्सदा सर्वदेलयान्नेन हविर्लक्षणेन सचेमहि। सचेम। सङ्गच्छेम॥१२॥
Wilson
English translation:
“plural asant of aspect (is troop of Maruts), like a house well stored with provisions; fortunate is the favourof the Maruts, the sons of Rudra; may we (thereby) be famed among men for cattle, and so, gods, ever approach(you) with sacrificial food.”
Jamison Brereton
Delightful to the sight like a peaceful dwelling abounding in food. Auspicious is the praise invocation of the Rudras, the Maruts.
May we be glorious among the peoples with our cows. May we always be accompanied by refreshment, o gods.
Griffith
Pleasant to look on as a dwelling rich in food is the blest favour of the Maruts, Rudra’s Sons.
May we be famed among the folk for wealth in kine. and ever come to you, ye Gods, with sacred food.
Geldner
Erfreulich wie ein nahrungsreiches Haus für den Anblick, glückbringend ist die Lobpreisung der Rudrasöhne, der Marut. Durch Rinderbesitz wollen wir bei den Leuten angesehn sein. Immerdar möchten wir mit der Ila zusammen sein, o Götter!
Grassmann
Zum Anschaun lieblich wie ein nahrungsreicher Sitz, glückbringend ist der prächt’gen Maruts Beifall uns; Durch Heerden seien herrlich unter Menschen wir, stets sein, o Götter, wir mit Labetrunk versorgt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- विराड्जगती
- निषादः
12 यां मे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यां मे॒ धियं॒ मरु॑त॒ इन्द्र॒ देवा॒ अद॑दात वरुण मित्र यू॒यम् ।
तां पी॑पयत॒ पय॑सेव धे॒नुं कु॒विद्गिरो॒ अधि॒ रथे॒ वहा॑थ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यां मे॒ धियं॒ मरु॑त॒ इन्द्र॒ देवा॒ अद॑दात वरुण मित्र यू॒यम् ।
तां पी॑पयत॒ पय॑सेव धे॒नुं कु॒विद्गिरो॒ अधि॒ रथे॒ वहा॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
या꣡म् मे धि꣡यम् म꣡रुत इ꣡न्द्र दे꣡वा
अ꣡ददात वरुण मित्र यूय꣡म्
ता꣡म् पीपयत प꣡यसेव धेनुं꣡
कुवि꣡द् गि꣡रो अ꣡धि र꣡थे व꣡हाथ
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dévāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
márutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yā́m ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ádadāta ← √dā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mitra ← mitrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
varuṇa ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
dhenúm ← dhenú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
páyasā ← páyas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pīpayata ← √pī- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRF, voice:ACT}
tā́m ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
kuvít ← kuvít (invariable)
{}
ráthe ← rátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
váhātha ← √vah- (root)
{number:PL, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यम् । मे॒ । धिय॑म् । मरु॑तः । इन्द्र॑ । देवाः॑ । अद॑दात । व॒रु॒ण॒ । मि॒त्र॒ । यू॒यम् ।
ताम् । पी॒प॒य॒त॒ । पय॑साऽइव । धे॒नुम् । कु॒वित् । गिरः॑ । अधि॑ । रथे॑ । वहा॑थ ॥
Hellwig Grammar
- yām ← yad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- maruta ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- adadāta ← dā
- [verb], plural, Imperfect
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- tām ← tad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pīpayata ← pyā
- [verb], plural, Perfect conjunctive (subj.)
- “swell; abound; swell.”
- payaseva ← payasā ← payas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- payaseva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- dhenuṃ ← dhenum ← dhenu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- rathe ← ratha
- [noun], locative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- vahātha ← vah
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतो हे इन्द्र देवा हे वरुण हे मित्र यूयं यां धियम् यत्कर्म मे मह्यमददात दत्तवन्तः स्थ। मरुत इत्यत्र वाक्यभेदादनिघतः। पूर्वपूर्वस्याविद्यमानत्वेनाद्युदात्तत्वम् । तां धियं पीपयत। फलेनाप्याययत। तत्र दृष्टान्तः। पयसेव धेनुं नवप्रसूतिकां गां क्षीरेण यथाप्याययन्ति तद्वत् किञ्च। गिरोऽस्मदीयाः स्तुतीरधि रथ आत्मीये रथे कुविद्बहुवारं वहाथ। प्राप्ताः स्थ। स्तुतेषु सत्सु यज्ञं प्रत्यागमनाय रथारूधा भवथ॥१३॥
Wilson
English translation:
“Maruts, Indra, gods, Varuṇa and Mitra, reward the worship, which you have given as (men fatten) the(newly-delivered) cow with milk, you have repeatedly put my praises on your car.”
Jamison Brereton
The insight that you gave me—you gods, Maruts, Indra,
Varuṇa, Mitra—
make it swell like a milk-cow with milk. Surely you will convey the
hymns on your chariot?1484 X.65
Griffith
The thought which ye, O Maruts, Indra and ye Gods have given to me, and ye, Mitra and Varuna,-
Cause this to grow and swell like a milchcow with milk. Will ye not bear away my songs upon your car?
Geldner
Das Gedicht, das ihr mir eingegeben habt, o Marut, Indra, Varuna, Mitra, ihr Götter, das machet recht voll wie die Kuh mit Milch! Gewiß werdet ihr die Lobesworte auf eurem Wagen mitnehmen!
Grassmann
Dies mein Gebet, das, Maruts, Indra, Götter ihr mir eingeflösst und ihr, o Mitra-Varuna, Das lasset schwellen wie durch Milch die Mutterkuh; ob meine Lieder ihr auf eurem Wagen fahrt?
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे जीवन्मुक्त विद्वानों ! (इन्द्र) हे ज्ञानप्रकाशक आचार्य ! (वरुण) हे वरयिता उपदेशक ! (मित्र) हे प्रेरक अध्यापक ! (देवाः-यूयम्) विद्वानो तुम (यां-धियम्-अददात) जिस मेधा-ज्ञानबुद्धि को या कर्मबुद्धि को देते हो (तां पीपयत) उसे उसके फल से बढ़ाओ (पयसा-इव-धेनुम्) जैसे दूध से गोपाल गौ को प्रपूर्ण करता है, वैसे ही (गिरः-अधिरथे) विद्याओं-ज्ञानों को रमणीय मोक्ष में (कुवित्-वहाथ) बहुत प्रकार से प्रेरित करो, मोक्ष प्राप्त करने को भावित करो ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासु को जीवन्मुक्तों, अध्यापकों, उपदेशकों एवं प्रमुख आचार्यों से शिक्षण पाकर अपनी ज्ञान-शक्ति और कर्मशक्ति को बढ़ाना चाहिए। अन्त में मोक्ष का अधिकारी बने ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे जीवन्मुक्ताः ! (इन्द्र) हे ज्ञानप्रकाशकाचार्य ! (वरुण) हे वरयिता उपदेशक ! (मित्र) हे प्रेरक ! अध्यापक ! (देवाः-यूयम्) विद्वांसो यूयं (यां धियम्-अददात) यां मेधां ज्ञानबुद्धिं कर्मबुद्धिं ददध्वे (तां पीपयत) तां तत्फलेन वर्धयत (पयसा-इव धेनुम्) यथा दुग्धेन गां गोपालः प्रपूर्णां करोति तद्वत् (गिरः-अधि रथे कुवित्-वहाथ) वाचो विद्याः-ज्ञानानि रमणीये मोक्षेऽधि बहुप्रकारेण प्रेरयत मोक्षं प्रापयितुं भावयत ॥१२॥
13 कुविदङ्ग प्रति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कु॒विद॒ङ्ग प्रति॒ यथा॑ चिद॒स्य नः॑ सजा॒त्य॑स्य मरुतो॒ बुबो॑धथ ।
नाभा॒ यत्र॑ प्रथ॒मं सं॒नसा॑महे॒ तत्र॑ जामि॒त्वमदि॑तिर्दधातु नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
कु॒विद॒ङ्ग प्रति॒ यथा॑ चिद॒स्य नः॑ सजा॒त्य॑स्य मरुतो॒ बुबो॑धथ ।
नाभा॒ यत्र॑ प्रथ॒मं सं॒नसा॑महे॒ तत्र॑ जामि॒त्वमदि॑तिर्दधातु नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
कुवि꣡द् अङ्ग꣡ प्र꣡ति य꣡था चिद् अस्य꣡ नः
सजाति꣡यस्य मरुतो बु꣡बोधथ
ना꣡भा य꣡त्र प्रथमं꣡ संन꣡सामहे
त꣡त्र जामित्व꣡म् अ꣡दितिर् दधातु नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aṅgá ← aṅgá (invariable)
{}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
kuvít ← kuvít (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
práti ← práti (invariable)
{}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
búbodhatha ← √budh- (root)
{number:PL, person:2, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
sajātyàsya ← sajātyà- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
saṁnásāmahe ← √nas- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yátra ← yátra (invariable)
{}
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
dadhātu ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jāmitvám ← jāmitvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tátra ← tátra (invariable)
{}
पद-पाठः
कु॒वित् । अ॒ङ्ग । प्रति॑ । यथा॑ । चि॒त् । अ॒स्य । नः॒ । स॒ऽजा॒त्य॑स्य । म॒रु॒तः॒ । बुबो॑धथ ।
नाभा॑ । यत्र॑ । प्र॒थ॒मम् । स॒म्ऽनसा॑महे । तत्र॑ । जा॒मि॒ऽत्वम् । अदि॑तिः । द॒धा॒तु॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- kuvid
- [adverb]
- “surely; indeed.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- sajātyasya ← sajātya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “relatedness.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- bubodhatha ← budh
- [verb], plural, Perfect conjunctive (subj.)
- “understand; notice; wake up; observe; detect; attend to; awaken; attend.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- prathamaṃ ← prathamam
- [adverb]
- “first.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- nasāmahe ← nas
- [verb], plural, Present indikative
- tatra
- [adverb]
- “there; now; then; then; there; in that place; then; locative; respectively; there; tatra [word]; inside; therefore.”
- jāmitvam ← jāmi
- [noun]
- “related; ancestral; customary; usual.”
- jāmitvam ← tvam ← tva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- aditir ← aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- dadhātu ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
अङ्गेति सम्बुद्धौ। हे मरुतः यूयं नोऽस्मान्कुविद्बहुवारं प्रति बुबोधथ तथा प्रतिबुद्ध्यध्वम् । कुविच्छब्दयोगादनिघातः। यथा नोऽस्मान्सजात्यस्यास्य बान्धवस्य विषयभुतान्कुरुथ तथ जानीथ। ततो नाभा पृथिव्या नाभिस्थाने यत्र यस्मिन्नुत्तरवेदिलक्षणे देशे प्रथममेव सन्ननामहे हविषा यत्र सङ्गच्छेमहि तत्रैव देशेऽदितिर्देवानाम् माता नोऽस्माकं जमित्वं मनुष्यैः सह बान्धवं दधातु। विदधातु॥१४॥
Wilson
English translation:
“Maruts, repeatedly acknowledge us, so that (you may make us the objects) of this relationship; andmay Aditi grant us affinity (with men) on the navel of the earth, where we first assemble (to offer oblations).”
Jamison Brereton
Surely in some way you will take notice of this common birth of ours, Maruts?
At the navel where we first come together, there let Aditi establish our relationship.
Griffith
O Maruts, do ye never, never recollect and call again to mind this our relationship?
When next we meet together at the central point, even there shall Aditi confirm our brotherhood.
Geldner
Ganz gewiß werdet ihr Marut euch irgendwie dieser unserer Bekanntschaft erinnern. An dem Nabel, an dem wir uns zuerst zusammenfanden, an dem soll Aditi unsere Freundschaft wieder herstellen.
Grassmann
Wie ist es denn? o Maruts achtet nimmer ihr auf diese Stammverwandtschaft zwischen uns und euch? Im Heiligthum, wo wir zuerst uns liebend nahn, da setze die Verwandtschaft Aditi uns fest.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग मरुत) हे जीवन्मुक्तो ! (अस्य सजात्यस्य नः) इस परमात्मा का हमारे साथ बहुत प्रकार से सम्बन्धभाव हो-मोक्ष में (यथा चित्) जिस साधन से, वह (प्रति बुबोधथ) हमें बतलाओ (यत्र नाभा) जिस बन्धन में या सम्बन्ध के होने पर (प्रथमं संनसामहे) प्रमुख सुख को प्राप्त करें (तत्र-अदितिः) उस मोक्ष में अखण्डित एकरस अविनश्वर परमात्मा (नः-जामित्वं दधातु) हमारे लिए सुखभोग सम्बन्ध को धारण कराये ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवन्मुक्त विद्वानों के पास जाकर वह ज्ञानग्रहण करना चाहिए, जिससे परमात्मा के साथ स्थायी सम्बन्ध बन जावे। वह अपना सम्बन्धी बनाकर मोक्ष का प्रमुख सुख दे सके और सदा विद्वानों का सहयोग मिलता रहे ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग मरुत) हे जीवन्मुक्ताः ! (अस्य सजात्यस्य नः) अस्य परमात्मनोऽस्माकं बहुः समान-सम्बन्धभावः प्रथमार्थे षष्ठी व्यत्ययेन स्यात्-मोक्षे (यथा चित्) येनापि साधनेन (प्रति बुबोधथ) प्रति ज्ञापयथ (यत्र नाभा) यस्मिन् नहने बन्धने सम्बन्धे योगे (प्रथमं संनसामहे) प्रमुखं प्रतमं सुखं प्राप्नुमः “नसतिराप्नोतिकर्मा” [निरु०७।१७] “नसते गतिकर्मा” [निघ०२।१४] (तत्र-अदितिः) तस्मिनखण्डित एकरसोऽविनश्वरः परमात्मा (नः-जामित्वं दधातु) अस्मभ्यं सुखभोगसम्बन्धं धारयतु ॥१३॥
14 ते हि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते हि द्यावा॑पृथि॒वी मा॒तरा॑ म॒ही दे॒वी दे॒वाञ्जन्म॑ना य॒ज्ञिये॑ इ॒तः ।
उ॒भे बि॑भृत उ॒भयं॒ भरी॑मभिः पु॒रू रेतां॑सि पि॒तृभि॑श्च सिञ्चतः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते हि द्यावा॑पृथि॒वी मा॒तरा॑ म॒ही दे॒वी दे॒वाञ्जन्म॑ना य॒ज्ञिये॑ इ॒तः ।
उ॒भे बि॑भृत उ॒भयं॒ भरी॑मभिः पु॒रू रेतां॑सि पि॒तृभि॑श्च सिञ्चतः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ते꣡ हि꣡ द्या꣡वापृथिवी꣡ मात꣡रा मही꣡
देवी꣡ देवा꣡ञ् ज꣡न्मना यज्ञि꣡ये इतः꣡
उभे꣡ बिभृत उभ꣡यम् भ꣡रीमभिः
पुरू꣡ रे꣡तांसि पितृ꣡भिश् च सिञ्चतः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dyā́vāpr̥thivī́ ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
hí ← hí (invariable)
{}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
mātárā ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
devī́ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
itáḥ ← √i- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jánmanā ← jánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yajñíye ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
bhárīmabhiḥ ← bhárīman- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
bibhr̥taḥ ← √bhr̥- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ubháyam ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
ca ← ca (invariable)
{}
pitŕ̥bhiḥ ← pitár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
rétāṁsi ← rétas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
siñcataḥ ← √sic- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
ते । हि । द्यावा॑पृथि॒वी इति॑ । मा॒तरा॑ । म॒ही इति॑ । दे॒वी इति॑ । दे॒वान् । जन्म॑ना । य॒ज्ञिये॒ इति॑ । इ॒तः ।
उ॒भे इति॑ । बि॒भृ॒तः॒ । उ॒भय॑म् । भरी॑मऽभिः । पु॒रु । रेतां॑सि । पि॒तृऽभिः॑ । च॒ । सि॒ञ्च॒तः॒ ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, dual, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- mātarā ← mātṛ
- [noun], nominative, dual, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- mahī ← mahi
- [noun], nominative, dual, feminine
- “great; firm.”
- devī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- devāñ ← devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- janmanā ← janman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
- yajñiye ← yajñiya
- [noun], nominative, dual, feminine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- itaḥ ← i
- [verb], dual, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, feminine
- “both(a).”
- bibhṛta ← bibhṛtaḥ ← bhṛ
- [verb], dual, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- ubhayam ← ubhaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “both(a).”
- bharīmabhiḥ ← bharīman
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “support.”
- purū ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- retāṃsi ← retas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “semen; sperm.”
- pitṛbhiś ← pitṛbhiḥ ← pitṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- siñcataḥ ← sic
- [verb], dual, Present indikative
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
सायण-भाष्यम्
मातरा सर्वस्य जगतो निर्मात्र्यौ अत एव मही महत्यौ देवी देवनशीले यज्ञिये यज्ञार्हे ते द्यावापृथिवी द्यावापृथिव्यौ देवानिन्द्रादीञ्जन्मनैवेतो हि। प्राप्नुतः खलु। इण् गतौ। लिटि रूपम् । किञ्चोभे द्यावापृथिव्यौ भरीमभिर्भरणैर्नानाविधैरुभयम् जनं देवान्मनुष्यांश्च बिभृतः। धारयतः। पोशयतः। तथा पितृभिः पालकैर्देवैः सङ्गते ते पुरु पुरूण्यात्मीयानि रेतांस्युदकानि सिञ्चतः। क्षरतः। प्रत्यक्षेण धारयतः॥१५॥
Wilson
English translation:
“They, two, the maternal heaven and earth, mighty, divine, adorable, attain to the gods upon their birth;they both cherish the two (races, human and divine) (gods), they shed abundant moisture.”
Jamison Brereton
For Heaven and Earth, the two great mothers, the goddesses worthy of the sacrifice, proceed by virtue of their kinship with the gods.
Both support both (breeds [=gods and men]) with their supports, and with the Fathers they sprinkle much seed.
Griffith
The Mothers, Heaven and Earth, those mighty Goddesses, worthy of sacrifice, ecune with the race of Gods.
These Two with their support uphold both Gods and men, and with the Fathers pour the copious genial stream.
Geldner
Denn diese beiden großen Mütter, Himmel und Erde, die opferwürdigen Göttinnen, kommen mit der Sippe der Götter. Beide unterstützen beiderlei Art mit ihren Unterstützungen, und durch die Väter gießen sie vielen Samen aus.
Grassmann
Denn Erd’ und Himmel, sie die grossen Göttinnen, die hehren Mütter kommen mit der Götter Stamm, Mit Nahrung nähren beide beiderlei Geschlecht, und strömen durch die Väter vielen Samen aus.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते द्यावापृथिवी) वे द्युलोक और पृथिवीलोक (मही देवी मातरा हि) महान् दिव्यगुणवाले सबके निर्माण करनेवाले हैं (यज्ञिये जन्मना देवान्-इत्) वे यजनीय-सङ्गमनीय परस्पर सङ्गम की अपेक्षा करनेवाले जन्म देने-उत्पादन करने के कारण सब दिव्य पदार्थों को प्राप्त होते हैं (उभे उभयं बिभ्रतः) वे दोनों स्थावर जङ्गम को भरणपदार्थों से जल अन्न आदियों से धारण करते हैं (पितृभिः-पुरुरेतांसि सिञ्चतः) पितृधर्मों रजवीर्यरूप धर्मों के द्वारा बहुविध रजवीर्यों को सींचते हैं ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - द्युलोक और पृथिवीलोक स्त्री-पुरुष के समान एक दूसरे को अपेक्षित करते हैं। वे दोनों रजवीर्य शक्तियों के द्वारा प्राणिवनस्पतियों को उत्पन्न करते हैं तथा उन्हें धारण करते हैं और पोषण करते हैं ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते द्यावापृथिवी मही देवी मातरा हि) ते द्यावापृथिव्यौ महत्यौ दिव्यगुणवत्यौ सर्वस्य जगतो निर्मात्र्यौ हि स्तः (यज्ञिये जन्मना देवान्-इत्) ते यजनीये सङ्गमनीये परस्परं सङ्गमप्राप्ते जन्मदानेन-उत्पादनेन सर्वान् दिव्यपदार्थान् प्राप्नुतः (उभे-उभयं बिभ्रतः) ते उभे-उभयं स्थावरजङ्गमं भरणपदार्थैर्जलान्नादिभिश्च धारयतः पोषयतः (पितृभिः-पुरुरेतांसि सिञ्चतः) पितृधर्मै रजवीर्यात्मकैर्धर्मै-र्बहुविधानि रजवीर्याणि सिञ्चतः ॥१४॥
15 वि षा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि षा होत्रा॒ विश्व॑मश्नोति॒ वार्यं॒ बृह॒स्पति॑र॒रम॑तिः॒ पनी॑यसी ।
ग्रावा॒ यत्र॑ मधु॒षुदु॒च्यते॑ बृ॒हदवी॑वशन्त म॒तिभि॑र्मनी॒षिणः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
वि षा होत्रा॒ विश्व॑मश्नोति॒ वार्यं॒ बृह॒स्पति॑र॒रम॑तिः॒ पनी॑यसी ।
ग्रावा॒ यत्र॑ मधु॒षुदु॒च्यते॑ बृ॒हदवी॑वशन्त म॒तिभि॑र्मनी॒षिणः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वि꣡ षा꣡ हो꣡त्रा वि꣡श्वम् अश्नोति वा꣡रियम्
बृ꣡हस्प꣡तिर् अर꣡मतिः प꣡नीयसी
ग्रा꣡वा य꣡त्र मधुषु꣡द् उच्य꣡ते बृह꣡द्
अ꣡वीवशन्त मति꣡भिर् मनीषि꣡णः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśnoti ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hótrā ← hótrā- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́ryam ← vā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arámatiḥ ← arámati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pánīyasī ← pánīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
grā́vā ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
madhuṣút ← madhuṣút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyáte ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ávīvaśanta ← √vāś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
manīṣíṇaḥ ← manīṣín- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
matíbhiḥ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
वि । सा । होत्रा॑ । विश्व॑म् । अ॒श्नो॒ति॒ । वार्य॑म् । बृह॒स्पतिः॑ । अ॒रम॑तिः । पनी॑यसी ।
ग्रावा॑ । यत्र॑ । म॒धु॒ऽसुत् । उ॒च्यते॑ । बृ॒हत् । अवी॑वशन्त । म॒तिऽभिः॑ । म॒नी॒षिणः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ṣā ← sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hotrā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hotrā [word]; Hautra.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- aśnoti ← aś
- [verb], singular, Present indikative
- “get; reach; enter (a state).”
- vāryam ← vārya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “precious; valuable.”
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- aramatiḥ ← aramati
- [noun], nominative, singular, feminine
- panīyasī ← panīyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “admirable.”
- grāvā ← grāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- madhuṣud ← madhuṣut
- [noun], nominative, singular, masculine
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- avīvaśanta ← vāś
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “bellow; howl; sing; moo; shout.”
- matibhir ← matibhiḥ ← mati
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- manīṣiṇaḥ ← manīṣin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sage; expert; devout.”
सायण-भाष्यम्
होत्रा। वाङ्नामैतत् आहूयन्तेऽनया देवा इति। सा वाग्वार्यं वरणीयं विश्वं सर्वं पश्वादिसहितं धनं व्यश्नोति। विविधं व्याप्नुते। कीदृशी। बृहस्पतिर्बृहतां महतां पालयित्री अरमतिः पर्याप्तस्तुतिः यद्वा कुत्राप्यनुपरता पनीयस्य अत्यन्तं देवानां स्तोत्रकारिणी। यत्र यस्यां होत्रायाम् मधुषुत् सोममभिषुण्वन्बृहद्महान्ग्रावोच्यते अभिधीयते। स्तूयत इत्यर्थः। तं स्तुतिमन्तं यज्ञं मनीशिणो देवा मतिभिः स्तुतिभिः सहावीवशन्त। कामयन्ते। वष्टेर्ण्यन्तस्य लुङि रूपं यद्वा। मनीशिणः स्तोतारः स्तुतिभिर्देवान्यज्ञं कामयमानान्कुर्वन्ति॥१६॥
Wilson
English translation:
“That voice of invocation, the protectress of the mighty, never ceasing, the panegyrist (of the gods),the pious, by their praises, make the god desirous (of the sacrifice).”
Jamison Brereton
Hotrā (Libation) reaches through to everything of value—as do
Br̥haspati and Aramati [/Devotion], the very admirable.
Where the honey-pressing pressing-stone is given lofty voice, the
inspired thinkers have bellowed with their thoughts.
Griffith
This invocation wins all good that we desire Brhaspati, highly-praised Aramati, are here,
Even where the stone that presses meath rings loudly out, and where the sages make their voices heard with hymns.
Geldner
Dieser Hotra erlangt alles Wünschenswerte und durch sie Brihaspati und die löbliche Aramati, da wo der Süßes auspressende Stein hell erklingt, und die Sinnenden mit ihren Gebeten laut gerufen haben.
Grassmann
Die Hotra hier erreichet alles schöne Gut, Brihaspati, Aramati, die herrliche, Hier, wo der Pressstein Soma pressend laut ertönt, mit Liedern hell gesungen hat der Weisen Schar.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सा होत्रा) वह वेदवाणी (विश्वं वार्यं वि-अश्नोति) समस्त वरणीय वस्तुओं को व्याप्त होती है (बृहस्पतिः-अरमतिः पनीयसी) परमात्मा की जो वेदवाणी वह अप्रतिहत है, प्रशंसनीय है (यत्र) जिस वेदवाणी में (ग्रावा) विद्वान् (मधुसुत्-उच्यते) ज्ञानमधु का निष्पादक कहा जाता है-होता है (मनीषिणः-मतिभिः-बृहत्-अवीवशन्त) जिसे मननशील विचारों के द्वारा बहुत चाहते हैं ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदवाणी समस्त पदार्थों में व्याप्त है अर्थात् उनके गुण और स्वरूपों का वर्णन करती है, वह मनुष्यवाणी के समान प्रतिहत नहीं होती, वह यथार्थ वाणी है। उसमें निष्णात विद्वान् ज्ञानमधु का सेवन करता है और बढ़ता चला जाता है ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सा होत्रा) सा वेदवाक् “होत्रा वाङ्नाम” [निघ०१।११] (विश्वं वार्यं वि-अश्नोति) समस्तं वरणीयं वस्तु व्याप्नोति (बृहस्पतिः-अरमतिः-पनीयसी) बृहस्पतेः परमात्मनः ‘व्यत्यये प्रथमा’ या वाक् सा-अरमतिः-अप्रतिहता यस्यासौ सा वेदवाक् प्रशंसनीया (यत्र) यस्यां वेदवाचि (ग्रावा) विद्वान् “विद्वांसो हि ग्रावाः” [श०३।९।३।२४] (मधुसुत्-उच्यते) ज्ञानमधुनो निष्पादक उच्यते भवति (मनीषिणः-मतिभिः बृहत् अवीवशन्त) यां मननशीला मननैः बहुकामयन्ते ॥१५॥
16 एवा कविस्तुवीरवाँ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वा क॒विस्तु॑वी॒रवाँ॑ ऋत॒ज्ञा द्र॑विण॒स्युर्द्रवि॑णसश्चका॒नः ।
उ॒क्थेभि॒रत्र॑ म॒तिभि॑श्च॒ विप्रोऽपी॑पय॒द्गयो॑ दि॒व्यानि॒ जन्म॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा क॒विस्तु॑वी॒रवाँ॑ ऋत॒ज्ञा द्र॑विण॒स्युर्द्रवि॑णसश्चका॒नः ।
उ॒क्थेभि॒रत्र॑ म॒तिभि॑श्च॒ विप्रोऽपी॑पय॒द्गयो॑ दि॒व्यानि॒ जन्म॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा꣡ कवि꣡स् तुवीर꣡वाँ ऋतज्ञा꣡
द्रविणस्यु꣡र् द्र꣡विणसश् चकानः꣡
उक्थे꣡भिर् अ꣡त्र मति꣡भिश् च वि꣡प्रो
अ꣡पीपयद् ग꣡यो दिव्या꣡नि ज꣡न्म
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
evá ← evá (invariable)
{}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tajñā́ḥ ← r̥tajñā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tuvīrávān ← tuvīrávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cakānáḥ ← √kā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
dráviṇasaḥ ← dráviṇas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
draviṇasyúḥ ← draviṇasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átra ← átra (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
matíbhiḥ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ukthébhiḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápīpayat ← √pī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
divyā́ni ← divyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
gáyaḥ ← gáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánma ← jánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ए॒व । क॒विः । तु॒वि॒ऽरवा॑न् । ऋ॒त॒ऽज्ञाः । द्र॒वि॒ण॒स्युः । द्रवि॑णसः । च॒का॒नः ।
उ॒क्थेभिः॑ । अत्र॑ । म॒तिऽभिः॑ । च॒ । विप्रः॑ । अपी॑पयत् । गयः॑ । दि॒व्यानि॑ । जन्म॑ ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- kavis ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- tuvīravāṃ ← tuvīravat
- [noun], nominative, singular, masculine
- ṛtajñā ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtajñā ← jñāḥ ← jñā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aware(p).”
- draviṇasyur ← draviṇasyuḥ ← draviṇasyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “draviṇasyu [word].”
- draviṇasaś ← draviṇasaḥ ← draviṇas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “property.”
- cakānaḥ ← kan
- [verb noun], nominative, singular
- “like; delight; desire.”
- ukthebhir ← ukthebhiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- matibhiś ← matibhiḥ ← mati
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- ‘pīpayad ← apīpayat ← pyā
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “swell; abound; swell.”
- gayo ← gayaḥ ← gaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “house; Gaya; family; Gaya; property; Gaya; wealth; livestock.”
- divyāni ← divya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- janma ← janman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “birth; reincarnation; lineage; origin; race; metempsychosis; parentage; descent; appearance; age; birthplace; beginning; being.”
सायण-भाष्यम्
कविः क्रान्तप्रज्ञस्तुवीरवान्। मत्पर्थीयप्रत्ययावृत्तिः। बहुस्तुतियुक्त ऋतज्ञा यज्ञस्य वेदिता द्रविणस्युर्धनकामः। सर्वप्रातिपदिकेभ्यो लालसायामिति सुगागमः। तस्यैव विशदवचनम् । द्रविणसश्चकान इति। पश्वादिधनं कामयमान इत्यर्थः। विव्रो मेधावी गयो नामर्षिरेवमुक्तप्रकारेणात्र सूक्त उक्थेभिः शस्त्रैर्मतिभिः स्तुतिभिश्च दिव्यानि दिवि जातानि जन्म जननानि देवानपीपयत्। अवर्धयत्। अस्ताविदित्यर्थः॥१७॥
Wilson
English translation:
“The pious sage, Gaya, eloquent in laudation, conversant with sacred rites, wishing for wealth, eagerfor wealth, propitiates the celestial people with prayers and praises.”
Jamison Brereton
In just this way the powerfully roaring poet, knowing the truth, seeking goods, desiring goods,
the inspired Gaya here with hymns and compositions has swelled the divine races.
Griffith
Thus hath the sage, skilled in loud singers’ duties, desiring riches, yearning after treasure,
Gaya, the priestly singer, with his praises and hymns contented the Celestial people.
Geldner
Also hat der stimmstarke Seher, der Wahrheitskundige, Reichtum begehrend, Reichtum liebend, der redekundige Gaya hier mit seinen Lobliedern und mit Gebeten die himmlischen Geschlechter erfüllt.
Grassmann
So hat der weise Sänger, opferkundig, nach Gut verlangend und des Guts sich freuend Mit Sprüchen und Gebeten laut ertönend, Gaja getränkt die himmlischen Geschlechter.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) इस प्रकार (कविः) मेधावी (तुवीरवान्) बहुत ज्ञान ऐश्वर्य्यवाला (ऋतज्ञाः) सत्य तत्त्व का जाननेवाला (द्रविणस्युः) मोक्ष धन का इच्छुक (द्रविणसः-चकानः) विविध धन की कामना करनेवाला (अत्र-उक्थेभिः-च मतिभिः) इस जन्म में स्तुतियों तथा मन्त्रवचनों के द्वारा (विप्रः) अपने को विशेषरूप से तृप्त करनेवाला (गयः-दिव्यानि जन्म-अपीपयत्) प्राणवान् होता हुआ मोक्षविषयक सुखमय स्थानों को बढ़ाता है ॥१६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मेधावी विद्वान् ज्ञान ऐश्वर्य से सम्पन्न होकर संसार में विविध सम्पत्ति को चाहता हुआ उपार्जित तथा प्राप्त करता है। उससे अपने को तृप्त करता हुआ योग्य आचरणवाला होकर मोक्षसुखों का अधिकारी बनता है ॥१६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) एवं (कविः) मेधावी “कविः-मेधाविनाम” [निघ०३।१५] (तुवीरवान्) बहुज्ञानैश्वर्यवान् (ऋतज्ञाः) सत्यतत्त्वज्ञः (द्रविणस्युः) मोक्षधनस्येच्छुकः (द्रविणसः-चकानः) विविधधनस्य कामयमानः “चकानः कामयमानः” [ऋ०३।५।२ दयानन्दः] (अत्र उक्थेभिः-च मतिभिः) अस्मिन् जन्मनि स्तुतिभिर्मन्त्रवचनैश्च (विप्रः) आत्मानं विशिष्टतया तर्पयिता (गयः-दिव्यानि जन्म-अपीपयत्) प्राणवान् सन् “प्राणा वै गयाः” [श०१४।८।१५।७] ‘मतुब्लोपश्छान्दसः’ दिवि भवानि मोक्षविषयकाणि सुखमयानि स्थानानि वर्धयति ॥१६॥
17 एवा प्लतेः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒वा प्ल॒तेः सू॒नुर॑वीवृधद्वो॒ विश्व॑ आदित्या अदिते मनी॒षी ।
ई॒शा॒नासो॒ नरो॒ अम॑र्त्ये॒नास्ता॑वि॒ जनो॑ दि॒व्यो गये॑न ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा प्ल॒तेः सू॒नुर॑वीवृधद्वो॒ विश्व॑ आदित्या अदिते मनी॒षी ।
ई॒शा॒नासो॒ नरो॒ अम॑र्त्ये॒नास्ता॑वि॒ जनो॑ दि॒व्यो गये॑न ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - गयः प्लातः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एवा꣡ प्लतेः꣡ सूनु꣡र् अवीवृधद् वो
वि꣡श्व आदित्या अदिते मनीषी꣡
ईशाना꣡सो न꣡रो अ꣡मर्तियेन
अ꣡स्तावि ज꣡नो दिवियो꣡ ग꣡येन
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
avīvr̥dhat ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
evá ← evá (invariable)
{}
platéḥ ← platí- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sūnúḥ ← sūnú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
adite ← áditi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
ādityāḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
manīṣī́ ← manīṣín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
ámartyena ← ámartya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
īśānā́saḥ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ástāvi ← √stu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
divyáḥ ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gáyena ← gáya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jánaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒व । प्ल॒तेः । सू॒नुः । अ॒वी॒वृ॒ध॒त् । वः॒ । विश्वे॑ । आ॒दि॒त्याः॒ । अ॒दि॒ते॒ । म॒नी॒षी ।
ई॒शा॒नासः॑ । नरः॑ । अम॑र्त्येन । अस्ता॑वि । जनः॑ । दि॒व्यः । गये॑न ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- plateḥ ← plati
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Plati.”
- sūnur ← sūnuḥ ← sūnu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- avīvṛdhad ← avīvṛdhat ← vṛdh
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- viśva ← viśve ← viśva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ādityā ← ādityāḥ ← āditya
- [noun], vocative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- adite ← aditi
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- manīṣī ← manīṣin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sage; expert; devout.”
- īśānāso ← īśānāsaḥ ← īś
- [verb noun], nominative, plural
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- amartyenāstāvi ← amartyena ← amartya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Hindu deity.”
- amartyenāstāvi ← astāvi ← stu
- [verb], singular, Aorist passive
- “laud; praise; declare; stu.”
- jano ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- divyo ← divyaḥ ← divya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- gayena ← gaya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “house; Gaya; family; Gaya; property; Gaya; wealth; livestock.”
सायण-भाष्यम्
हे विश्व आदित्याः सर्वे देवा हे अदिते देवानां मातरेन्नामिके देवि वो युश्मान्मनीषी प्राज्ञः स्तोता प्लतेरेतन्नामकस्यर्षेः सूनुः पुत्रोगयो नामैवैवमुक्तरीत्यावीवृधत्। स्तुतिभिरवर्धयत्। वर्धतेर्ण्यन्तस्य लुङि रूपम्। अमर्त्येन मनुश्यधर्मरहितेन स्तुतेन येन देवजनेन नरो मनुष्या ईशानसो धनस्येश्वराः स्वामिनो भवन्ति स दिव्यो दिवि भवो जनो देवगणो गयेनैतन्नामकेन मयास्तावि। अभिष्टुतोऽभुत्। स्तौतेः कर्मणि लुङि चङि रूपम्॥१८॥
Wilson
English translation:
“Universal deities and Aditi, thus has the prudent son of plural ti magnified you; the celestial people, theimmortal (company of the gods) through whom (when praised) men become the bonds (of wealth), have beenglorified by Gaya.”
Jamison Brereton
In just this way has the son of Plati of inspired thought strengthened you, all you Ādityas and Aditi.
The overmastering superior men, the divine race, has been praised by Amartya Gaya.
Hymns X.65–66 are attributed to a Vasukarṇa Vāsukra, who is otherwise unknown in the R̥gveda. But his patronymic links him to Vasukra Aindra, poet of the fiend ishly challenging and immensely clever X.27–29, as well as another poet with the same patronymic, namely Vasukr̥t Vāsukra, one possible author of X.20–26, another set of well-crafted hymns. Moreover, the final verse of X.65 (15) and the final two of X.66 (14–15) mention Vasiṣṭha and the Vasiṣṭhas, and both hymns end with the Vasiṣṭha clan refrain familiar from Maṇḍala VII.
Griffith
Thus hath the thoughtful sage the son of Plati, praised you, O Aaiti and all Adityas.
Men are made rich by those who are Immortal: the Heavenly Folk have been extolled by Gaya.
Geldner
Also hat euch Plati´s Sohn erbaut, ihr Aditya´s alle, o Aditi, der Sinnreiche. Die mächtigen Herren und das himmlische Volk wurden von Amartya Gaya gepriesen.
Grassmann
So hat verherrlicht euch der Sohn des Plati, o weise Aditi, Aditja’s alle; Durch ew’ge Götter werden stark die Menschen; durch Gaja ist gerühmt das Volk des Himmels.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- गयः प्लातः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वे-आदित्याः) हे सब विषयों में प्रविष्ट अखण्ड ज्ञान ब्रह्मचर्यसम्पन्न परम ऋषियों ! (अदिते) अखण्ड सुखसम्पत्ति के लिए (वः) तुम्हें (प्लतेः सूनुः) संसारसागर को पार करानेवाले अध्यात्मयज्ञ का प्रेरक (मनीषी) प्रज्ञावाला (अवीवृधत्) बढ़ाता है, प्रशंसा करता है (ईशानासः-नरः) तुम ज्ञान के स्वामी जीवन्मुक्त (अमर्त्येन गयेन) मरणधर्मरहित सब के आश्रय प्राणरूप परमात्मा ने (दिव्यः-जनः) दिव्य मनुष्य-ऋषि जन (अस्तावि) वेदज्ञान देकर प्रशंसित किये हैं ॥१७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अखण्डित ज्ञान और ब्रह्मचर्य से सम्पन्न, सब विषयों में निष्णात, जीवन्मुक्त, संसारसागर से पार होने और अन्यों को विद्यासम्पन्न बनाने के लिए सर्वज्ञ परमात्मा के द्वारा या उससे प्रेरित संसार में पदार्पण करते हैं ॥१७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वे-आदित्याः) हे सर्वविषयेषु प्रविष्टा अखण्डितज्ञानब्रह्मचर्यकाः परमर्षयः (अदिते) अदितये-अखण्डसुखसम्पत्तये व्यत्ययेन सम्बुद्धिः (वः) युष्मान् (प्लतेः सूनुः) संसारसागरस्य पारयितुरध्यात्मयज्ञस्य ‘प्लु गतौ’ [भ्वादि०] ‘ततो डतिर्बाहुलका-दौणादिकः’ प्रेरयिता (मनीषी) प्रज्ञावान् (अवीवृधत्) वर्धयति प्रशंसति (ईशानासः-नरः) यूयं ज्ञानस्वामिनो जीवन्मुक्ताः (अमर्त्येन गयेन) मरणधर्मरहितेन सर्वाश्रयेण प्राणरूपेण परमात्मना (दिव्यः-जनः) दिव्याः-मनुष्याः-ऋषयः ‘एकवचनं व्यत्ययेन बहुवचने’ (अस्तावि) वेदज्ञानं दत्त्वा प्रशंसिताः ॥१७॥