सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आ यातु ’ इत्येकादशर्चं द्वितीयं सूक्तमाङ्गिरसस्य कृष्णस्यार्षमैन्द्रम् । आदितस्तिस्रस्त्रिष्टुभः । ततः षट् जगत्यः । ततो द्वे त्रिष्टुभौ । तथा चानुक्रान्तम् - ‘ आ यातु त्रित्रिष्टुबादि’ इति । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु ब्राह्मणाच्छंसिनः स्तोमवृद्धाविदमावापार्थम् । सूत्रितं च- ‘ आ यात्विन्द्रः स्वपतिरिमां धियमिति ब्राह्मणाच्छंसी ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ९) इति ॥
Jamison Brereton
44 (870)
Indra
Krṣ̥ ṇa Āṅgirasa
11 verses: triṣṭubh 1–3, jagatī 4–9, triṣṭubh 10–11
This last in the trio of Kr̥ṣṇa Āṅgirasa’s Indra hymns shares its final two verses (10–11) with the previous two hymns, though it otherwise has little in common with them. The hymn bristles with difficulties in the details, but its overall trajectory is clear: it is a journey hymn, inviting Indra to drive to our sacrifice (vss. 1–3) to take his place on the ritual ground and partake of our soma (vss. 4–5). The poet then contrasts evil-minded non-sacrificers with their generous counterparts (vss. 6–7). The poet gives a brief précis of the heroic deeds Indra accomplished in the past after drinking soma (vs. 8), and in verse 9 urges Indra to defeat the poet’s enemies, while making himself at home at the soma sacrifice.
01 आ यात्विन्द्रः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ यातु इ᳓न्द्रः स्व᳓पतिर् म᳓दाय
यो᳓ ध᳓र्मणा तूतुजान᳓स् तु᳓विष्मान्
प्रत्वक्षाणो᳓ अ᳓ति वि᳓श्वा स᳓हांसि
अपारे᳓ण महता᳓ वृ᳓ष्णियेन
मूलम् ...{Loading}...
आ या॒त्विन्द्रः॒ स्वप॑ति॒र्मदा॑य॒ यो धर्म॑णा तूतुजा॒नस्तुवि॑ष्मान् ।
प्र॒त्व॒क्षा॒णो अति॒ विश्वा॒ सहां॑स्यपा॒रेण॑ मह॒ता वृष्ण्ये॑न ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ यातु इ᳓न्द्रः स्व᳓पतिर् म᳓दाय
यो᳓ ध᳓र्मणा तूतुजान᳓स् तु᳓विष्मान्
प्रत्वक्षाणो᳓ अ᳓ति वि᳓श्वा स᳓हांसि
अपारे᳓ण महता᳓ वृ᳓ष्णियेन
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
svápatiḥ ← svápati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yātu ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhármaṇā ← dhárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tūtujānáḥ ← √tuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
túviṣmān ← túviṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áti ← áti (invariable)
pratvakṣāṇáḥ ← √tvakṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sáhāṁsi ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
apāréṇa ← apārá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
mahatā́ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vŕ̥ṣṇyena ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । या॒तु॒ । इन्द्रः॑ । स्वऽप॑तिः । मदा॑य । यः । धर्म॑णा । तू॒तु॒जा॒नः । तुवि॑ष्मान् ।
प्र॒ऽत्व॒क्षा॒णः । अति॑ । विश्वा॑ । सहां॑सि । अ॒पा॒रेण॑ । म॒ह॒ता । वृष्ण्ये॑न ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yātv ← yātu ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- svapatir ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svapatir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dharmaṇā ← dharman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “regulation; Dharma; law; property.”
- tūtujānas ← tūtujānaḥ ← tuj
- [verb noun], nominative, singular
- “draw.”
- tuviṣmān ← tuviṣmat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful.”
- pratvakṣāṇo ← pratvakṣāṇaḥ ← pratvakṣ ← √tvakṣ
- [verb noun], nominative, singular
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sahāṃsy ← sahāṃsi ← sahas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- apāreṇa ← apāra
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “boundless.”
- mahatā ← mahat
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- vṛṣṇyena ← vṛṣṇya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “manfulness; virility.”
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः तूतुजानः त्वरमाणः तुविष्मान् वृद्धिमान् विश्वा विश्वानि सहांसि शत्रुबलानि अपारेण महता अधिकेन वृष्ण्येन बलेन प्रत्वक्षाणः प्रकर्षेण तनूकुर्वन् अति गच्छतीति शेषः । स्वपतिः धनपतिः इन्द्रः मदाय मदार्थं धर्मणा धारकेण रथेन आ यातु अस्मद्यज्ञं प्रत्यागच्छतु ॥
Wilson
English translation:
“May Indra, the lord of wealth, come here with his chariot for his exhilaration; he who is rapid, strong,who, overcoming all the forces (of the enemy) by his great insuperable might, (passes) through them.”
Jamison Brereton
Let Indra, our own lord, drive here for exhilaration—he who, forceful, thrusting according to his own principle,
is projecting his vigor over all powers with his boundless, great
bullishness.
Griffith
MAY Sovran Indra come to the carousal, he who by Holy Law is strong and active,
The overcomer of all conquering forces with his great steer-like power that hath no limit.
Geldner
Indra als der Eigentümer soll zum Rausche herkommen, der nach seiner Bestimmung ungestüm, gewaltig ist, der hervorragend stark alle Gewalten überragt durch seine grenzenlose große Bullenkraft.
Grassmann
Der Selbstherr Indra komme her zum Rausche, er, voller Kraft nach seiner Art, und eilend, Er, welcher alle Kräfte überraget durch unermessne grosse Heldenstärke.
Elizarenkova
Пусть придет Индра для опьянения как хозяин,
Кто по своей природе стремительный, могучий,
Страшно сильный (и) пре(восходит) любую мощь
(Своей) безграничной, великой бычьей силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में ‘इन्द्र’ शब्द से परमेश्वर और राजा वर्णित हैं। परमात्मा अपने उपासकों के कामादि शत्रुओं को नष्ट करता है, मोक्ष में ग्रहण करता है, संसार में रक्षा करता है, सुख देता है तथा राजा अपनी प्रजाओं की बाधाओं को नष्ट करता है, सुख देता है, रक्षा करता है इत्यादि का प्रमुखतया वर्णन है।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा वा राजा (स्वपतिः) अपने आधीन जगत् का या अपने आधीन राष्ट्र का स्वामी (मदाय-आयातु) उपासकों को आनन्द प्रदान करने के लिए साक्षात् होवे, प्रजाजनों को आनन्द प्रदान करने के लिए राजासन को प्राप्त करे (यः-धर्मणा) धारकगुण से या न्याय गुण से (तूतुजानः) उपासकों को या प्रजाजनों को स्वीकार करता हुआ (तुविष्मान्) प्रशस्त वर्धक शक्तिवाला, तथा (विश्वा सहांसि) उपासकों के कामादि सब शत्रुबलों को या प्रजा के सब शत्रुबलों को (अपारेण महता वृष्ण्येन) किसी से भी पार न पा सकनेवाले नाशन बल से (प्रत्वक्षाणः) नाश करता हुआ साक्षात् हो या राजपद पर प्राप्त हो ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अपने उपासकों को स्वीकार करता है और आनन्द देने के लिए उन्हें प्राप्त होता है तथा उनके कामादि शत्रुओं को नष्ट करता है। एवं राजा प्रजाजनों को अपनावे, उन्हें सुखी बनावे और शत्रुओं तथा दुःखों को सदा दूर किया करे ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते ‘इन्द्र’ शब्देन परमेश्वरो राजा च गृह्येते। परमेश्वरः स्वोपासकानां कामादीन् नाशयति, मोक्षे गृह्णाति संसारे च रक्षति सुखं प्रयच्छति। एवं राजा स्वप्रजानां बाधकान् नाशयति ताभ्यः स्वराष्ट्रे सुखं प्रयच्छति रक्षति च ता इति प्राधान्येन वर्णनमस्ति।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् परमात्मा राजा वा (स्वपतिः) स्वभूतस्य जगतो यद्वा स्वभूतस्य राष्ट्रस्य स्वामी (मदाय-आयातु) उपासकानाम् आनन्दप्रदानाय साक्षाद् भवतु, प्रजाजनानामानन्ददानाय राजपदे प्राप्नोतु (यः-धर्मणा) यः खलु धारकगुणेन न्यायगुणेन वा (तूतुजानः) उपासकानाददानः, प्रजाजनानाददानः स्वीकुर्वन् “तुज हिंसा-बलादाननिकेतनेषु” [चुरादि०] “ततः कानच् प्रत्ययश्छान्दसः” (तुविष्मान्) प्रशस्तवृद्धिशक्तिमान् “तु गतिवृद्धिहिंसासु” [अदादि०] “ततो बाहुलकादौणादिक इसि प्रत्ययः, स च कित्” [ऋ० १।५५।१ दयानन्दः] ‘प्रशंसार्थे मतुप्०’ तथा (विश्वा सहांसि) सर्वाणि-उपासकानां कामादिशत्रुबलानि “सहः-बलनाम” [निघ० २।९] (अपारेण महता वृष्ण्येन) केनापि न पारयितुं योग्येन महता नाशनबलेन (प्रत्वक्षाणः) नाशयन् साक्षाद् भवतु, राजपदं प्राप्नोतु वा ॥१॥
02 सुष्टामा रथः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुष्ठा᳓मा र᳓थः सुय᳓मा ह᳓री ते
मिम्य᳓क्ष व᳓ज्रो नृपते ग᳓भस्तौ
शी᳓भं राजन् सुप᳓था᳓ याहि अर्वा᳓ङ्
व᳓र्धाम ते पपु᳓षो वृ᳓ष्णियानि
मूलम् ...{Loading}...
सु॒ष्ठामा॒ रथः॑ सु॒यमा॒ हरी॑ ते मि॒म्यक्ष॒ वज्रो॑ नृपते॒ गभ॑स्तौ ।
शीभं॑ राजन्त्सु॒पथा या॑ह्य॒र्वाङ्वर्धा॑म ते प॒पुषो॒ वृष्ण्या॑नि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सुष्ठा᳓मा र᳓थः सुय᳓मा ह᳓री ते
मिम्य᳓क्ष व᳓ज्रो नृपते ग᳓भस्तौ
शी᳓भं राजन् सुप᳓था᳓ याहि अर्वा᳓ङ्
व᳓र्धाम ते पपु᳓षो वृ᳓ष्णियानि
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suṣṭhā́mā ← suṣṭhā́man- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suyámā ← suyáma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
gábhastau ← gábhasti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mimyákṣa ← √myakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
nr̥pate ← nr̥páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vájraḥ ← vájra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
arvā́ṅ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rājan ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śī́bham ← śī́bham (invariable)
{gender:N, number:SG}
supáthā ← supátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
papúṣaḥ ← √pā- 2 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
várdhāma ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣṇyāni ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
सु॒ऽस्थामा॑ । रथः॑ । सु॒ऽयमा॑ । हरी॒ इति॑ । ते॒ । मि॒म्यक्ष॑ । वज्रः॑ । नृ॒ऽप॒ते॒ । गभ॑स्तौ ।
शीभ॑म् । रा॒ज॒न् । सु॒ऽपथा॑ । आ । या॒हि॒ । अ॒र्वाङ् । वर्धा॑म । ते॒ । प॒पुषः॑ । वृष्ण्या॑नि ॥
Hellwig Grammar
- suṣṭhāmā ← suṣṭhāman
- [noun], nominative, singular, masculine
- rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- suyamā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suyamā ← yamā ← yama
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Yama; yama; twin; yam; Yama; two; bridle; yama [word]; Asvins.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- mimyakṣa ← myakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be situated; attach.”
- vajro ← vajraḥ ← vajra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- nṛpate ← nṛpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king.”
- gabhastau ← gabhasti
- [noun], locative, singular, masculine
- “beam; hand; sun.”
- śībhaṃ ← śībham
- [adverb]
- rājan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- supathā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supathā ← pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- yāhy ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- arvāṅ ← arvāñc
- [noun], nominative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- vardhāma ← vṛdh
- [verb], plural, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- papuṣo ← papuṣaḥ ← pā
- [verb noun], genitive, singular
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- vṛṣṇyāni ← vṛṣṇya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “manfulness; virility.”
सायण-भाष्यम्
हे नृपते नृणां पालकेन्द्र ते तव रथः सुष्ठामा शोभनावस्थानः हरी अश्वावपि सुयमा सुयमौ । सुबद्धावित्यर्थः । किंच तव गभस्तौ बाहौ वज्रः मिम्यक्ष संहतो भवति । तथा सति हे राजन् सर्वस्येश्वरेन्द्र शीभं शीघ्रं सुपथा शोभनेन मार्गेण अर्वाङ् अस्मदभिमुखम् आ याहि आगच्छ । आगत्य पपुषः सोमं पीतवतः ते तव वृष्ण्यानि बलानि वर्धाम वयं वर्धयामः ॥
Wilson
English translation:
“King of men, your chariot is well stationed; your horses are well trained; the thunderbolt is grasped inyour hands; come quickly towards us, lord of all, by a good path, we will augment your energies when you drinkthe Soma.”
Jamison Brereton
Your chariot provides a good standing place and your fallow bays are easy to control. Your mace is attached to your fist, o lord of men.
Along a good path, o king, drive swiftly in this direction. We will
strengthen your bullish powers when you have drunk.
Griffith
Firm-seated is thy car, thy Steeds are docile; thy hand, O King, holds, firmly grasped, the thunder.
On thy fair path, O Lord of men, come quickly: we will increase thy powers when thou hast drunken.
Geldner
Dein Wagen hat einen guten Stand, gut lenksam sind deine Falben; die Keule fügt sich in deine Hand, o Fürst. Komme rasch, o König, auf gutem Wege hierher! Wir wollen deine Kräfte stärken, wen du getrunken hast.
Grassmann
Bequem dein Wagen, lenksam deine Rosse, in deinem Arm, o Fürst, erglänzt der Blitzstrahl; Auf schöner Bahn, o König, fahre schnell her, wir wollen stärken deine Kraft dem Trinker.
Elizarenkova
Твоя колесница очень устойчива, легко править парой твоих буланых коней;
Ваджра, о господин мужей, крепко держится в руке.
Приезжай скорее, о царь, в наши края по хорошему пути!
Мы умножим твои бычьи силы, когда ты напьешься.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृपते राजन्)हे मुमुक्षुजनों के पालक ! सर्वत्र राजमान परमात्मन् ! या प्रजाजनों के पालक राजन् ! तथा गतिशक्तियों के पालक धारक विद्युत् पदार्थ ! कलायन्त्र में प्रकाशमान ! (ते) तेरा (रथः) रमणयोग्य मोक्ष या गमनशील यान अथवा गतिपिञ्जर (सुष्ठामा) सुखस्थान, सुरक्षितस्थितिमान्, सुव्यवस्थित (हरी सुयमा) दुःखापहरण और सुखाहरणकर्ता, दया और प्रसाद, सेनाविभाग और सभाविभाग, तथा शुष्क और आर्द्र धाराएँ, सुनियम से प्रवर्तमान (गभस्तौ वज्रः-मिम्यक्ष) बाहु में-संसारवहनबल में, या भुजा में तथा नियन्त्रण में ओज या शस्त्र अथवा वर्जनबल प्राप्तहो (सुपथा-शीभम्-अर्वाङ्-आ याहि) सुमार्ग से-ध्यान से, गतिमार्ग से, तारमार्ग के द्वारा शीघ्र हमारी ओर इस घर में प्राप्त हो (पपुषः-ते वृष्ण्यानि वर्धाम) उपासनारसपानकर्ता के, सोम्यानन्द-रसपानकर्ता के, द्रवपदार्थपानकर्ता के तेरे बलों को अपने में बढ़ावें ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मुमुक्षुओं का पालक परमात्मा अपनी कृपा और प्रसाद से उपासकों के अन्दर अध्यात्ममार्ग द्वारा प्राप्त होता है। एवं प्रजा का पालक राजा अपने सेनाविभाग और सभाविभाग के द्वारा प्रजाओं का हित चाहता हुआ यानादि द्वारा उनमें प्राप्त होता है। इसी प्रकार गतिशक्तियों का रक्षक अपनी दो धाराओं के द्वारा किसी कलायन्त्र में उपयुक्त और प्रयुक्त होता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृपते राजन्) हे मुमुक्षुजनानां पालक ! “नरो ह वै देवविशः” [जै० १।८९] प्रजाजनानां पालक ! “प्रजा वै नरः” [ऐ० २।२४] नयनशक्तीनां पालक विद्युत्पदार्थ ! संसारे राजमान ! राष्ट्रे राजमान ! गतिमत्सु कलायन्त्रेषु राजमान ! (ते) तव (रथः) रमणयोग्यो मोक्षः, गमनशीलं यानम्, गतिपञ्जरो वा (सुष्ठामा) सुखस्थानः, सुरक्षास्थितिमान्, सुव्यवस्थितो वा (हरी सुयमा) दुःखापहरण-सुखाहरणकर्त्तारौ, दयाप्रसादौ, सेनासभाविभागौ, नयनानयनधर्मौ शुष्कार्द्रधारामयौ वा सुनियमेन प्रवर्तमानौ (गभस्तौ वज्रः-मिम्यक्ष) बाहौ संसारवहनबले, भुजे, नियन्त्रणे, ओजः “वज्रो वा ओजः” [श० ८।४।१।२०] शस्त्रं वा, वर्जनबलं वा प्राप्तं भवेत् (सुपथा शीभम्-अर्वाङ्-आयाहि) सुमार्गेण, ध्यानेन, गतिमार्गेण तन्त्रीमार्गेण वाशीघ्रमस्मदभिमुखम्,अत्रत्यं गृहं प्राप्तो भव (पपुषः ते वृष्ण्यानि वर्धाम) उपासनारसपानकर्त्तुः सोम्यानन्दरसपानकर्त्तुः द्रवपदार्थपान-कर्त्तुस्तव बलानि स्वस्मिन् वर्धयामः ॥२॥
03 एन्द्रवाहो नृपतिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए᳓न्द्रवा᳓हो नृप᳓तिं व᳓ज्रबाहुम्
उग्र᳓म् उग्रा᳓सस् तविषा᳓स एनम्
प्र᳓त्वक्षसं वृषभं᳓ सत्य᳓शुष्मम्
ए᳓म् अस्मत्रा᳓ सधमा᳓दो वहन्तु
मूलम् ...{Loading}...
एन्द्र॒वाहो॑ नृ॒पतिं॒ वज्र॑बाहुमु॒ग्रमु॒ग्रास॑स्तवि॒षास॑ एनम् ।
प्रत्व॑क्षसं वृष॒भं स॒त्यशु॑ष्म॒मेम॑स्म॒त्रा स॑ध॒मादो॑ वहन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ए᳓न्द्रवा᳓हो नृप᳓तिं व᳓ज्रबाहुम्
उग्र᳓म् उग्रा᳓सस् तविषा᳓स एनम्
प्र᳓त्वक्षसं वृषभं᳓ सत्य᳓शुष्मम्
ए᳓म् अस्मत्रा᳓ सधमा᳓दो वहन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
indravā́haḥ ← indraváh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nr̥pátim ← nr̥páti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájrabāhum ← vájrabāhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
taviṣā́saḥ ← taviṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ugrám ← ugrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ugrā́saḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prátvakṣasam ← prátvakṣas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
satyáśuṣmam ← satyáśuṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣabhám ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asmatrā́ ← asmatrā́ (invariable)
īm ← īm (invariable)
sadhamā́daḥ ← sadhamád- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
vahantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । इ॒न्द्र॒ऽवाहः॑ । नृ॒ऽपति॑म् । वज्र॑ऽबाहुम् । उ॒ग्रम् । उ॒ग्रासः॑ । त॒वि॒षासः॑ । ए॒न॒म् ।
प्रऽत्व॑क्षसम् । वृ॒ष॒भम् । स॒त्यऽशु॑ष्मम् । आ । ई॒म् । अ॒स्म॒ऽत्रा । स॒ध॒ऽमादः॑ । व॒ह॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- endravāho ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- endravāho ← indra
- [noun], masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- endravāho ← vāhaḥ ← vāh
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vah.”
- nṛpatiṃ ← nṛpatim ← nṛpati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “king.”
- vajrabāhum ← vajra
- [noun], masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajrabāhum ← bāhum ← bāhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- ugram ← ugra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ugrāsas ← ugrāsaḥ ← ugra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- taviṣāsa ← taviṣāsaḥ ← taviṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “strong.”
- enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- pratvakṣasaṃ ← pratvakṣasam ← pratvakṣas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strong; vigorous.”
- vṛṣabhaṃ ← vṛṣabham ← vṛṣabha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- satyaśuṣmam ← satya
- [noun]
- “true; real; real; faithful; good.”
- satyaśuṣmam ← śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- em ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- em ← īm ← īṃ
- [adverb]
- asmatrā
- [adverb]
- sadhamādo ← sadhamādaḥ ← sadhamād
- [noun], nominative, plural, masculine
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
नृपतिं नृणां पालकं वज्रबाहुं वज्रहस्तम् उग्रम् उद्गूर्णं प्रत्वक्षसं शत्रुबलाना प्रकर्षेण तनूकर्तारं वृषभं कामानां वर्षितारं ‘सत्यशुष्मम् अविसंवादिबलम् एनम् इन्द्रम् । आ इम् इति पूरणौ । उग्रासः उद्गूर्णाः तविषासः प्रवृद्धाः सधमादः सह माद्यन्तः इन्द्रवाहः इन्द्रस्य वोढारः अस्मत्रा अस्मासु आ वहन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the fierce, vigorous, exulting horses of Indra bring him here to us, the king of men, armed with thethunderbolt, fierce, the reducer of foes, the showerer (of benefits), whose strength is real.”
Jamison Brereton
Let the conveyors of Indra convey him here, the lord of men in whose arm is the mace; mighty and forceful, let them convey him, the
mighty,
the bull who projects his vigor, possessing real unbridled power; let his feasting companions convey him here among us.
Griffith
Let strong and mighty Steeds who bear this Mighty Indra, the Lord of men, whose arm wields thunder,
Bring unto us, as sharers of our banquet, the Steer of conquering might, of real vigour.
Geldner
Diesen gewaltigen Fürsten mit der Keule im Arme sollen die indrafahrenden Rosse, die gewaltigen, starken, den überkräftigen Bullen, dessen Wut echt ist, seine Kumpane her zu uns zu fahren!
Grassmann
Des Indra Rosse, seine Festgenossen, die starken kräft’gen mögen ihn, den starken, Den blitzbewehrten Herrn voll wahren Muthes, den mächt’gen Stier zu unserm Feste fahren.
Elizarenkova
Господина мужей с ваджрой в руке, грозного,
Грозные, сильные возящие Индру (кони)
Пусть привезут этого очень деятельного быка,
Чье неистовство истинно, к нам, (эти его) сотрапезники!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मत्रा-इन्द्रवाहः)हमारे में ऐश्वर्यवान् परमात्मा को प्राप्त करानेवाले (उग्रासः) तपस्वी, तेजस्वी (तविषासः) आत्मबलवाले या शस्त्रास्त्रबलवाले (सधमादः)साथ ही हर्ष अनुभव करनेवाले उपासक या राजसहायक, प्रमुखसभासद् (एनं नृपतिम्) इस मुमुक्षुओं के पालक, प्रजाजनों के पालक (वज्रबाहुम्) ओज ही जिसकी संसारवहनशक्ति है, उस ओजस्वी परमात्मा को या प्रतापी राजा को (उग्रम्) उद्गूर्ण-उत्तम गुणवाले या बढ़े-चढ़े राजा को (प्रत्वक्षसम्) विरोधी को बलहीन करनेवाले-(वृषणम्) सुखवर्षक-(सत्यशुष्मम्) अविनश्वर आत्मबलवाले परमात्मा या राजा को (ईम्-आ वहन्तु) अवश्य भली-भाँति प्राप्त करते हैं, दूसरे नहीं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उत्तम गुणवाले परमात्मा को तपस्वी उपासक प्राप्त करते हैं, दूसरे नहीं। ऐसे ही प्रतापी राजा को तेजस्वी सहायक कर्मचारी अपने अनुकूल बनाते हैं ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मत्रा-इन्द्रवाहः) अस्मासु-ऐश्वर्यवन्तं परमात्मानं वहन्ति प्रापयन्ति ये ते (उग्रासः) तपस्विनः, तेजस्विनो वा (तविषासः) आत्मबलवन्तः, शस्त्रास्त्रबलवन्तो वा (सधमादः) सहैव हर्षमनुभवन्तः, उपासकाः, राजकर्मसहायकाः, प्रमुखसभासदो वा (एनं नृपतिम्) एतं मुमुक्षूणां पालकम्, प्रजाजनानां पालकम् (वज्रबाहुम्) ओज एव संसारवहनशक्तिर्यस्य शस्त्रं वा तं तेजस्विनं प्रतापिनं वा (उग्रम्) उद्गूर्णं प्रवृद्धं वा (प्रत्वक्षसम्) विरोधिनो बलहीनकर्त्तारम् (वृषणम्) सुखवर्षकम् (सत्यशुष्मम्) अविनश्वरात्मबलवन्तं परमात्मानं राजानं वा (ईम्-आवहन्तु) अवश्यं समन्तात् प्रापयन्ति, नेतरे ॥३॥
04 एवा पतिम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓ प᳓तिं द्रोणसा᳓चं स᳓चेतसम्
ऊर्ज᳓ स्कम्भं᳓ धरु᳓ण आ᳓ वृषायसे
ओ᳓जः कृष्व सं᳓ गृभाय तुवे᳓ अ᳓पि
अ᳓सो य᳓था केनिपा᳓नाम् इनो᳓ वृधे᳓
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वा पतिं॑ द्रोण॒साचं॒ सचे॑तसमू॒र्जः स्क॒म्भं ध॒रुण॒ आ वृ॑षायसे ।
ओजः॑ कृष्व॒ सं गृ॑भाय॒ त्वे अप्यसो॒ यथा॑ केनि॒पाना॑मि॒नो वृ॒धे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एवा᳓ प᳓तिं द्रोणसा᳓चं स᳓चेतसम्
ऊर्ज᳓ स्कम्भं᳓ धरु᳓ण आ᳓ वृषायसे
ओ᳓जः कृष्व सं᳓ गृभाय तुवे᳓ अ᳓पि
अ᳓सो य᳓था केनिपा᳓नाम् इनो᳓ वृधे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
droṇasā́cam ← droṇasác- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
pátim ← páti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sácetasam ← sácetas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
dharúṇe ← dharúṇa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
skambhám ← skambhá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ūrjáḥ ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
vr̥ṣāyase ← √vr̥ṣāy- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ápi ← ápi (invariable)
gr̥bhāya ← √gr̥bhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṣva ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
ásaḥ ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
ináḥ ← iná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kenipā́nām ← kenipá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vr̥dhé ← vŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
ए॒व । पति॑म् । द्रो॒ण॒ऽसाच॑म् । सऽचे॑तसम् । ऊ॒र्जः । स्क॒म्भम् । ध॒रुणे॑ । आ । वृ॒ष॒ऽय॒से॒ ।
ओजः॑ । कृ॒ष्व॒ । सम् । गृ॒भा॒य॒ । त्वे इति॑ । अपि॑ । असः॑ । यथा॑ । के॒ऽनि॒पाना॑म् । इ॒नः । वृ॒धे ॥
Hellwig Grammar
- evā ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- patiṃ ← patim ← pati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- droṇasācaṃ ← droṇasācam ← droṇasāc
- [noun], accusative, singular, masculine
- sacetasam ← sacetas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “consentaneous.”
- ūrja ← ūrjaḥ ← ūrj
- [noun], genitive, singular, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- skambhaṃ ← skambham ← skambha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prop.”
- dharuṇa ← dharuṇe ← dharuṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “prop; foundation.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vṛṣāyase ← vṛṣāy
- [verb], singular, Present indikative
- ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- kṛṣva ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- gṛbhāya ← gṛbhāy ← √grah
- [verb], singular, Present imperative
- “accept.”
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- apy ← api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- aso ← asaḥ ← as
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- kenipānām ← kenipa
- [noun], genitive, plural, masculine
- ino ← inaḥ ← ina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- vṛdhe ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वम् एव एवं पतिं पालकं द्रोणसाचं द्रोणकलशस्य सेवितारं सचेतसं सप्रज्ञम् ऊर्जः स्कम्भं बलस्य धारकं सोमं धरुणे धारके जठरे आ वृषायसे आसिञ्चसे । धारयसीत्यर्थः । किंच मह्यम् ओजः बलं कृष्व कुरुष्व। त्वे त्वयि अस्मान् अपि सं गृभाय संगृहाण च । किंच केनिपानां मेधाविनामस्माकम् ।’ केनिप उशिजः’ इति मेधाविनामसु पाठात् । वृधे वर्धनाय यथा यथावत् सर्वथा इनः स्वामी असः भवसि ॥
Wilson
English translation:
“Verily, Indra, you pour into your capacious (stomach) the protecting (Soma), serving the woodentrough, intelligent, holding strength; bestow (upon us) vigour; take us into yourself, for you are the lord for theexaltation of the wise.”
Jamison Brereton
Just in this way you drench yourself in the lord [=soma], the companion of the cup, the like-minded one, the prop of nourishment upon its
support.
Make it your might; take it entirely within you, so that you will be
powerful for the strengthening of those who keep watch (over us)
nearby [=patrons?].
Griffith
So like a Bull thou rushest to the Lord who loves the trough, the Sage, the prop of vigour, in the vat,
Prepare thine energies, collect them in thyself: be for our profit as the Master of the wise.
Geldner
Wahrlich, du schüttest den der Kufe gesellten Herrn der Kraft auf seine Grundlage. Nimm Stärke an, raffe sie in dir zusammen, auf daß du, der Gebieter, den im Opfer Pünktlichen förderlich seiest!
Grassmann
Fürwahr du stürzest gierig auf den weisen Herrn, den Kraftbegründer, der den Trog liebt, ins Gefäss; So schaff dir Stärke, fasse ganz sie in dich auf, dass du zum Heil die Flutgebieter übermannst.
Elizarenkova
В самом деле, ты вливаешь себе в основание повелителя (силы),
Пребывающего в деревянном сосуде, прозорливого, опору питательной силы.
Создай себе мощь, сосредоточь (ее) в себе,
Чтобы ты стал деятельным в поддержке защищающих вблизи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- विराड्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) अत एव जिससे कि तू (धरुणे-आवृषायसे) संसार या राष्ट्र के धारण करने के निमित्त बल का प्रसार करता है, उसी कारण तुझ (द्रोणसाचम्) कर्म करने के लिए गति करते हैं जिसमें प्राणी या प्रजाएँ, उस संसार या राष्ट्र के सञ्चालन करनेवाले (सचेतसम्) सर्वज्ञ या सावधान (ऊर्जः-स्कम्भम्) बल या बलवानों के आधारभूत (पतिम्) पालक परमात्मा या राजा की हम उपासना करते हैं या सेवा करते हैं (संगृभाय) तू हमें अपने में या अपने सहारे में स्वीकार कर (ओजः कृष्व) हमारे में अध्यात्मबल या साहस को सम्पादित कर (त्वे-अपि) हम तुझ में-तेरेआश्रित हैं (यथा केनिपानां वृधे-इनः-असः) जिससे तू मेधावी स्तुति करनेवालों या प्रशंसकों का स्वामी है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा संसार का संचालकतथा सर्वज्ञ, बलों का आधार और हमारा रक्षक है, स्वामी है। हमें उसकी उपासना करनी चाहिये। एवं राजा-राष्ट्र के संचालक को प्रत्येक गतिविधि में सावधान, सैन्य आदि बलों का रखनेवाला और प्रजापालक होना चाहिए ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव) अत एव यतस्त्वम् (धरुणे-आवृषायसे) संसारस्य राष्ट्रस्य वा धारणनिमित्तं बलं प्रसारयसि, तस्मात् त्वाम् (द्रोणसाचम्) द्रवन्ति कर्मकरणाय प्राणिनः प्रजाजनाश्च यस्मिन् तस्य संसारस्य राष्ट्रस्य वा साचयितारं गमयितारं चालयितारम् “सचति गतिकर्मा” [निघ० २।१४] (सचेतसम्) सर्वज्ञं सदा सावधानं वा (ऊर्जः स्कम्भम्) बलस्य बलवतश्चाधारभूतम् (पतिम्) पालकं त्वां परमात्मानं राजानं वा वयमुपास्महे सेवामहे वेति शेषः (संगृभाय) त्वमस्मान् स्वस्मिन् स्वाधारे वा सम्यक् गृहाण (ओजः कृष्व) अस्मासु-अध्यात्मबलं साहसं वा सम्पादय (त्वे अपि) वयं त्वयि-आश्रिताः स्मः (यथा केनिपानां वृधे-इनः-असः) यतो हि त्वमस्माकं मेधाविनां स्तोतॄणां प्रशंसकानां वा “केनिपः-मेधाविनाम” [निघ० ३।१५] वृद्धये-ईश्वरः-स्वामी “इन ईश्वरनाम” [निघ० २।२३] असि ॥४॥
05 गमन्नस्मे वसून्या - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ग᳓मन्न् अस्मे᳓ व᳓सूनि आ᳓ हि᳓ शं᳓सिषं
सुआशि᳓षम् भ᳓रम् आ᳓ याहि सोमि᳓नः
त्व᳓म् ईशिषे सा᳓स्मि᳓न् आ᳓ सत्सि बर्हि᳓षि
अनाधृष्या᳓ त᳓व पा᳓त्राणि ध᳓र्मणा
मूलम् ...{Loading}...
गम॑न्न॒स्मे वसू॒न्या हि शंसि॑षं स्वा॒शिषं॒ भर॒मा या॑हि सो॒मिनः॑ ।
त्वमी॑शिषे॒ सास्मिन्ना स॑त्सि ब॒र्हिष्य॑नाधृ॒ष्या तव॒ पात्रा॑णि॒ धर्म॑णा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ग᳓मन्न् अस्मे᳓ व᳓सूनि आ᳓ हि᳓ शं᳓सिषं
सुआशि᳓षम् भ᳓रम् आ᳓ याहि सोमि᳓नः
त्व᳓म् ईशिषे सा᳓स्मि᳓न् आ᳓ सत्सि बर्हि᳓षि
अनाधृष्या᳓ त᳓व पा᳓त्राणि ध᳓र्मणा
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
gáman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
śáṁsiṣam ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
bháram ← bhára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
somínaḥ ← somín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
svāśíṣam ← svāśís- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
īśiṣe ← √īś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satsi ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
anādhr̥ṣyā́ ← anādhr̥ṣyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dhármaṇā ← dhárman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pā́trāṇi ← pā́tra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
गम॑न् । अ॒स्मे इति॑ । वसू॑नि । आ । हि । शंसि॑षम् । सु॒ऽआ॒शिष॑म् । भर॑म् । आ । या॒हि॒ । सो॒मिनः॑ ।
त्वम् । ई॒शि॒षे॒ । सः । अ॒स्मिन् । आ । स॒त्सि॒ । ब॒र्हिषि॑ । अ॒ना॒धृ॒ष्या । तव॑ । पात्रा॑णि । धर्म॑णा ॥
Hellwig Grammar
- gamann ← gaman ← gam
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural, masculine
- “I; mine.”
- vasūny ← vasūni ← vasu
- [noun], nominative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- śaṃsiṣaṃ ← śaṃsiṣam ← śaṃs
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- svāśiṣam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svāśiṣam ← āśiṣam ← āśis
- [noun], accusative, singular, masculine
- “benediction; prayer; blessing; āśis [word]; wish; request.”
- bharam ← bhara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sominaḥ ← somin
- [noun], genitive, singular, masculine
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- īśiṣe ← īś
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- sāsminn ← sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sāsminn ← asmin ← idam
- [noun], locative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- satsi ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- barhiṣy ← barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- anādhṛṣyā ← anādhṛṣya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “invincible.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- pātrāṇi ← pātra
- [noun], nominative, plural, neuter
- “vessel; pātra [word]; authority; receptacle; pātra; vessel; cup; bowl; basket.”
- dharmaṇā ← dharman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “regulation; Dharma; law; property.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वसूनि त्वद्देयानि धनानि अस्मे मयि आ गमन् आगच्छन्तु । हि यस्मात् त्वामहं शंसिषं स्तौमि। किंच सोमिनः सोमवतो मम स्वाशिषं शोभना आशिषो यस्मिंस्तं भरं यज्ञम् आ याहि त्वमागच्छ। किंच त्वमीशिषे धनस्येश्वरोऽसि । एवंविधः सः त्वम् अस्मिन् अस्मदीये वेद्यास्तृते बर्हिषि आ सत्सि आसीद। किंच तव सोमपात्राणि धर्मणा राक्षसानां कर्मणा अनाधृष्याणि धर्षयितुमशक्यानि ॥ ॥ २६ ॥
Wilson
English translation:
“Let the wealth (to be given by you) come quickly to me, for verily I have glorified you; come to theblessed sacrifice of the offerer of the Soma; for you are the lord; sit down upon this sacred grass; these yourcups (of Soma) are not to be insulted by the act (of evil spirits).”
Jamison Brereton
Good things shall come to us, for I have expressed my prayer. Drive here to the soma-possessor’s offering, which is accompanied by good prayers.
You are master. Take your seat here on this ritual grass. Your cups
cannot be ventured against, on (ritual) principle.
Griffith
May precious treasures come to us-so will I pray. Come to the votary’s gift offered with beauteous laud.
Thou art the Lord, as such sit on this holy grass: thy vessels are inviolate as Law commands.
Geldner
Zu uns mögen die Schätze kommen, denn ich rechne darauf; komm du zu der schweren Menge des Somaopfers, die von einer schönen Bitte begleitet ist! Du bist der Herr, setze du dich auf dieses Barhis; deine Trinkschalen sind nach der Bestimmung unantastbar!
Grassmann
Uns mögen Güter kommen; denn ich singe dir, komm zu des Opfrers wünschereichem Liede her, Du bist der Herr, so setze dich auf diese Streu; niemand vermag des Bechers Trunk zu wehren dir.
Elizarenkova
Пусть идут к нам блага – ведь я просил (об этом)!
Приходи к изобилию у жертвователя Сомы, сопровождаемому просьбой!
Ты распоряжаешься – садись на эту жертвенную солому!
Твои сосуды для питья по закону неприкосновенны!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मे वसूनि हि-आगमन्) हमारे लिए वासयोग्य धन अवश्य प्राप्त हो, अतः (सु आशिषं शंसिषम्) शोभन प्रार्थनावचनों से प्रशंसा करता हूँ (सोमिनः-भरम्-आ याहि) उपासना-रससमर्पी अथवा उपहार समर्पण करनेवाले जिसमें अध्यात्मभाव को भरते हैं, उस हृदय में प्राप्त हो अथवा ऐश्वर्य-धनसम्पत्ति से भरपूर राष्ट्रपद पर प्राप्त हो (सः-अस्मिन् बर्हिषि-आ सत्सि) वह तू इस हृदयाकाश-हृदयासन में या राजपद पर विराजमान हो (तव पात्राणि-अनाधृष्या) हम तेरे श्रद्धावान्, पात्रभूत, स्तोता, प्रशंसक या प्रजाजन तेरे सहारे में स्थित हुए, किसी से भी पीड़ित या विचलित नहीं किये जा सकते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की उपासना करनेवालों के समीप आवश्यक वस्तुएँ प्राप्त हो जाती हैं और परमात्मा भी उनके हृदय में साक्षात् हो जाता है। कोई बाधक कामादि दोष परमात्मा से उन्हें विचलित नहीं कर सकता है एवं प्रजाजन जब राजा के शासन के अनुकूल चलते हैं, तो सुखसाधन वस्तुएँ उन्हें सुगमतया प्राप्त हो जाती हैं। उनके मध्य में राजा राजपद पर विराजमान होकर उनकी पूरी रक्षा करता है। राजा के रक्षण से उन्हें कोई हटा नहीं सकता ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्मे वसूनि हि-आगमन्) अस्मभ्यं वासयोग्यानि धनान्य- वश्यमागच्छन्तु-प्राप्नुवन्तु (सु-आशिषं शंसिषम्) शोभनं प्रार्थनावचनं प्रशंसामि (सोमिनः भरम्-आयाहि) उपासनारस-समर्पिणः, उपहारसमपिर्णो वा अध्यात्मभावं भरन्ति यस्मिन्, तस्मिन् हृदये प्राप्नुहि, यद्वा-ऐश्वर्यभरे राष्ट्रपदे प्राप्नुहि (सः-अस्मिन् बर्हिषि-आसत्सि) स त्वमस्मिन् हृदयावकाशे-हृदयासने राजपदे वा विराजस्व (तव पात्राणि-अनाधृष्या) तव वयं श्रद्धावन्तः पात्रभूताः स्तोतारः प्रशंसकाः प्रजाजना वा त्वयि स्थिताः केनापि पीडयितुं विचालयितुं न शक्याः ॥५॥
06 पृथक्प्रायन्प्रथमा देवहूतयोऽकृण्वत - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पृ᳓थक् प्रा᳓यन् प्रथमा᳓ देव᳓हूतयो
अ᳓कृण्वत श्रवसि᳓यानि दुष्ट᳓रा
न᳓ ये᳓ शेकु᳓र् यज्ञि᳓यां ना᳓वम् आरु᳓हम्
ईर्मइ᳓व᳓ ते᳓ नि᳓ अविशन्त के᳓पयः
मूलम् ...{Loading}...
पृथ॒क्प्राय॑न्प्रथ॒मा दे॒वहू॑त॒योऽकृ॑ण्वत श्रव॒स्या॑नि दु॒ष्टरा॑ ।
न ये शे॒कुर्य॒ज्ञियां॒ नाव॑मा॒रुह॑मी॒र्मैव ते न्य॑विशन्त॒ केप॑यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
पृ᳓थक् प्रा᳓यन् प्रथमा᳓ देव᳓हूतयो
अ᳓कृण्वत श्रवसि᳓यानि दुष्ट᳓रा
न᳓ ये᳓ शेकु᳓र् यज्ञि᳓यां ना᳓वम् आरु᳓हम्
ईर्मइ᳓व᳓ ते᳓ नि᳓ अविशन्त के᳓पयः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āyan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
deváhūtayaḥ ← deváhūti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
prá ← prá (invariable)
prathamā́ḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pŕ̥thak ← pŕ̥thak (invariable)
ákr̥ṇvata ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
duṣṭárā ← duṣṭára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śravasyā̀ni ← śravasyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ārúham ← √ruh- (root)
{case:ACC, number:SG}
ná ← ná (invariable)
nā́vam ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śekúḥ ← √śak- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yajñíyām ← yajñíya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
aviśanta ← √viś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
evá ← evá (invariable)
īrmā́- ← īrmā́ (invariable)
képayaḥ ← képi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
पृथ॑क् । प्र । आ॒य॒न् । प्र॒थ॒माः । दे॒वऽहू॑तयः । अकृ॑ण्वत । श्र॒व॒स्या॑नि । दु॒स्तरा॑ ।
न । ये । शे॒कुः । य॒ज्ञिया॑म् । नाव॑म् । आ॒ऽरुह॑म् । ई॒र्मा । ए॒व । ते । नि । अ॒वि॒श॒न्त॒ । केप॑यः ॥
Hellwig Grammar
- pṛthak
- [adverb]
- “individually; apart; each; by the piece; independently; pṛthak [word].”
- prāyan ← pre ← √i
- [verb], plural, Imperfect
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- prathamā ← prathamāḥ ← prathama
- [noun], nominative, plural, feminine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- devahūtayo ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devahūtayo ← hūtayaḥ ← hūti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “invocation.”
- ‘kṛṇvata ← akṛṇvata ← kṛ
- [verb], plural, Imperfect
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śravasyāni ← śravasya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fame; deed.”
- duṣṭarā ← duṣṭara
- [noun], accusative, plural, neuter
- “incomparable; irresistible; unbearable; unconquerable.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śekur ← śekuḥ ← śak
- [verb], plural, Perfect indicative
- “can; invigorate.”
- yajñiyāṃ ← yajñiyām ← yajñiya
- [noun], accusative, singular, feminine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- nāvam ← nau
- [noun], accusative, singular, feminine
- “ship; boat; nau [word].”
- āruham ← āruh ← √ruh
- [verb noun]
- “board; hop on; climb; ascend; descend; ride; copulate; grow.”
- īrmaiva ← īrma
- [adverb]
- īrmaiva ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- aviśanta ← viś
- [verb], plural, Imperfect
- “enter; penetrate; settle; settle.”
- kepayaḥ ← kepi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “quaking.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रं तव प्रसादात् ते पृथक् प्रायन् देवलोकान् पृथग्गच्छन्ति ये प्रथमाः पूर्वे मुख्या वा देवहूतयः देवानामाह्वातारः । कर्तरि कृत् । किंच दुष्टरा अन्यैर्दुस्तराणि श्रवस्यानि श्रवणीयानि यशांसि अकृण्वत अकुर्वत । किंच ये त्वत्प्रसादरहिता जनाः यज्ञियां यज्ञसंबन्धिनीम् । यज्ञमयीमित्यर्थः । नावम् आरुहम् आरोढुं न शेकुः न शक्नुवन्ति ते केपयः कुत्सितपूयकर्माणः पापकर्माणो जनाः ईर्मैंव ऋणेनैव न्यविशन्त नीचैरविशन्त । अधोगतिं प्राप्ता इत्यर्थः । तथा च यास्कः- ‘ पृथक् प्रायन् पृथक् प्रथतेः प्रथमा देवहूतयो ये देवानाह्वयन्ताकुर्वत श्रवणीयानि यशांसि दुरनुकरण्यन्यैर्येऽशक्नुवन्यज्ञियां नावमारोळ्हुमथ ये नाशक्नुवन्यज्ञियां नावमारोळ्हुमीर्मैव ते न्यविशन्त ऋणेनैव ते न्यविशन्तास्मिन्नेव लोक इति वा ’ (निरु. ५, २५) इति ॥
Wilson
English translation:
“They go separately (to the worlds of the gods); first those who offer oblations to the gods haveattained reputation difficult to surpass; those who have not been able to ascend the ship of sacrifice, have gonedown (in the world), wretches (plural nged) in debt.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
So, Yāska, 5.25]. with those) who before (death) are near unto liberality, among whom precious gifts (to the gods) are numerouṣ[The ignorant: i.e., neglecting to sacrifice, the rest of the line means that though they have the power, they do notsacrifice; are near unto liberality: up0are = yajvānaḥ, the sacrifice
Jamison Brereton
The first invocations to the gods went forth each separately. They brought themselves fame difficult to surpass.
The *non-protectors [?], who were not able to board the ship of
sacrifice, sank down in stillness.
Griffith
Far went our earlist invocation of the Gods, and won us glories that can never be surpassed.
They who could not ascend the ship of sacrifice, sink down in desolation, trembling with alarm.
Geldner
Getrennt gingen die ersten Götteranrufungen hinaus. Die einen vollbrachten schwer zu überbietende Ruhmestaten. Die das Schiff des Opfers nicht besteigen konnten, die …… blieben zurück.
Grassmann
Die ersten Beter gingen hier und dort hervor, und schafften sich unantastbare Herrlichkeit; Die nicht besteigen konnten des Gebetes Schiff, die fanden zappelnd bald auch ihren Untergang.
Elizarenkova
Первые призыва богов двинулись один за другим.
Они создали славные дела, за которыми не угнаться.
Те (же,) что не смогли взойти на жертвенную ладью,
Эти:сразу же отстали.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रथमाः) श्रेष्ठ (देवहूतयः) दिव्यगुणों, मुमुक्षुगुणों को अपने अन्तःकरण में ले आनेवाले-बिठा लेनेवाले स्तुतिकर्ता जन (श्रवस्यानि दुष्टरा-अकृण्वत) श्रवणीय अर्थात् श्रवण-मनन निदिध्यासन-साक्षात्कार-नामक जो अन्य अश्रेष्ठ लोगों द्वारा आचरण में लाने के लिए दुस्तर हैं, छूरी की धारा के समान हैं, उन्हें वे श्रेष्ठजन सेवक करते हैं (पृथक् प्र आयन्) संसार नदी से पृथक्-प्रथित पार अर्थात्मोक्षधाम को प्राप्त करते है और जो अप्रथम-अश्रेष्ठ (केपयः) कुत्सित, शोधने योग्य कर्म के करनेवाले हैं (ये यज्ञियां नावम्-आरुहं न शेकुः) जो अध्यात्मयज्ञसम्बन्धी नौका-उपासनारूप नौका पर आरोहण नहीं कर सकते (ते-ईर्मा-एव नि अविशन्त) वे इसी लोक में निविष्ट रहते हैं या पितृ-ऋण के चुकाने में अर्थात पुत्र-पौत्र आदि उत्पन्न करने-कराने में लगे रहते हैं, वे मोक्षभागी नहीं बनते ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यात्मगुणों को धारण करनेवाले मुमुक्षु जन ऊँचे उठते हुए संसारनदी को पार करके मोक्षधाम को प्राप्त होते हैं। निकृष्ट जन उन दिव्यगुणों को धारण करने में असमर्थ होकर इसी संसार में जन्म-जन्मान्तर धारण करते रहते हैं, पुत्रादि के मोह में पड़े रहते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रथमाः) श्रेष्ठजनाः (देवहूतयः) दिव्यगुणान् देवधर्मान् मुमुक्षुगुणानाह्वयन्ति निजान्तःकरणे समवेतानि कुर्वन्ति ये ते स्तोतारः (श्रवस्यानि दुष्टरा-अकृण्वत) श्रवणीयानि श्रवणमनन-निदिध्यासनसाक्षात्काराख्यानि अन्यैरप्रथमैरश्रेष्ठैर्दुरनुकरणीयानि ‘क्षुरस्य धारेव दुरत्ययानि’ कुर्वन्त्यनुतिष्ठन्ति, ते (पृथक् प्रायन्) संसारनद्याः पृथक् प्रथितं पारं मोक्षधाम प्राप्नुवन्ति। येऽप्रथमा अश्रेष्ठाः (केपयः) कुत्सितस्य शोधनीयकर्मणः कर्त्तारः “केपयः कपूया भवन्ति, कपूयमिति पुनाति कर्म कुत्सितम्” [निरु० ५।२४] (ये यज्ञियां नावम्-आरुहं न शेकुः) ये खलु-अध्यात्मयज्ञसम्बन्धिनीं नावमुपासनामारोढुं न शक्नुवन्ति (ते-ईर्मा-एव न्यविशन्त) ते-इहैव लोके निविशन्ते, यद्वा “ऋणे हैव, ऋणे हैव” [निघ० ५।२४] पितॄणनिवारणव्यवहारे पुत्रोत्पत्तिकरणे गृहस्थे निविशन्ते, न मोक्षभाजो भवन्ति ॥६॥
07 एवैवापागपरे सन्तु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवइ᳓वा᳓पाग् अ᳓परे सन्तु दूढियो᳓
अ᳓श्वा ये᳓षां दुर्यु᳓ज आयुयुज्रे᳓
इत्था᳓ ये᳓ प्रा᳓ग् उ᳓परे स᳓न्ति दाव᳓ने
पुरू᳓णि य᳓त्र वयु᳓नानि भो᳓जना
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वैवापा॒गप॑रे सन्तु दू॒ढ्योऽश्वा॒ येषां॑ दु॒र्युज॑ आयुयु॒ज्रे ।
इ॒त्था ये प्रागुप॑रे॒ सन्ति॑ दा॒वने॑ पु॒रूणि॒ यत्र॑ व॒युना॑नि॒ भोज॑ना ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
एवइ᳓वा᳓पाग् अ᳓परे सन्तु दूढियो᳓
अ᳓श्वा ये᳓षां दुर्यु᳓ज आयुयुज्रे᳓
इत्था᳓ ये᳓ प्रा᳓ग् उ᳓परे स᳓न्ति दाव᳓ने
पुरू᳓णि य᳓त्र वयु᳓नानि भो᳓जना
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápāk ← ápāñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ápare ← ápara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dūḍhyàḥ ← dūḷhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
evá ← evá (invariable)
evá ← evá (invariable)
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áśvāḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
āyuyujré ← √yuj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
duryújaḥ ← duryúj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yéṣām ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dāváne ← √dā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
itthā́ ← itthā́ (invariable)
prā́k ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
úpare ← úpara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yé ← yá- (pronoun)
bhójanā ← bhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
purū́ṇi ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vayúnāni ← vayúna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
पद-पाठः
ए॒व । ए॒व । अपा॑क् । अप॑रे । स॒न्तु॒ । दुः॒ऽध्यः॑ । अश्वाः॑ । येषा॑म् । दुः॒ऽयुजः॑ । आ॒ऽयु॒यु॒ज्रे ।
इ॒त्था । ये । प्राक् । उप॑रे । सन्ति॑ । दा॒वने॑ । पु॒रूणि॑ । यत्र॑ । व॒युना॑नि । भोज॑ना ॥
Hellwig Grammar
- evaivāpāg ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- evaivāpāg ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- evaivāpāg ← apāk
- [adverb]
- apare ← apara
- [noun], nominative, plural, masculine
- “other; another(a); following; western; future; apara [word]; elder; remaining; some(a); later(a); back(a).”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dūḍhyo ← dūḍhyaḥ ← dūḍhī
- [noun], nominative, plural, masculine
- “malevolent.”
- ‘śvā ← aśvāḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- yeṣāṃ ← yeṣām ← yad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- duryuja ← duryujaḥ ← duryuj
- [noun], nominative, plural, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yuyujre ← yuj
- [verb], plural, Perfect indicative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- prāg ← prāk
- [adverb]
- “earlier; first.”
- upare ← upara
- [noun], nominative, plural, masculine
- “later(a); future(a); nether.”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- dāvane ← dā
- [verb noun]
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- purūṇi ← puru
- [noun], nominative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- vayunāni ← vayuna
- [noun], nominative, plural, neuter
- “convention; custom; means.”
- bhojanā ← bhojana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
सायण-भाष्यम्
एवैव एवमेव दूढ्यः दुर्बुद्धयः अपरे अन्ये । अयज्वान इत्यर्थः । अपाक् अपाचीना अधोगन्तारः सन्तु भवन्तु येषां यज्ञमकुर्वताम् अश्वाः दुर्युजः दुर्योजाः प्रबलाः अश्वाः आयुयुज्रे रथेषु युज्यन्ते । ये सत्यपि सामर्थ्ये न यजन्ति ते नरकं गच्छन्तीति भावः। किंच इत्था इत्थं ते स्वर्गगामिनो भवन्ति ये उपरे यज्वानः प्राक् मरणात्पूर्वमेव दावने देवानां हविर्दानाय सन्तिः भवन्ति । यत्र येषु च यज्ञकारिषु वयुनानि प्रज्ञानानि कान्तानि वा भोजना भोग्यानि धनानि पुरूणि बहूनि देवेभ्यो दानाय सन्ति ॥
Jamison Brereton
Just exactly in this way let the ones of evil intent, whose horses have been badly yoked, be behind and facing backward;
correspondingly, those who are nearer and facing forward, they are
(ready) to give, when the many (ritual) patterns and nourishments
are (in place).
Griffith
So be the others, evil-hearted, far away, whose horses, difficult to harness, have been yoked.
Here in advance men stand anear to offer gifts, by whom full many a work that brings reward is done.
Geldner
Ebenso sollen später die Übelgesinnten zurückstehen, für die die schlechtgejochten Rosse angejocht sind. Geradeso ergeht es denen, die künftig anderen voraus zum Geben bereit sind, bei denen viele Speisungen die Richtwege sind.
Grassmann
Fürwahr die Bösen stehn zurück als letzte stets, sie, deren Rosse schlecht ans Joch sind angeschirrt; Die, ob voran auch, doch zurückstehn beim Empfang, wo viele Gaben und Genüsse stehn bereit.
Elizarenkova
Точно так же должны остаться позади, отстающими, злонамеренные,
У которых были запряжены труднозапрягаемые кони.
На самом деле, (это те,) кто впереди, но бывают при давании последними,
(Хотя) у них есть много полезных жертвенных дел.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव-एव) इसी प्रकार (अपरे दूढ्यः-अपाक् सन्तु) अन्य दुर्बुद्धि, पापसंकल्पी जननीचगति को पाते हैं (येषाम्-अश्वाः-दुर्युजः-आयुयुज्रे) जिनके इन्द्रियरूपी अश्व विषयव्यापी हैं,कठिनाई से उपयोग में लेने योग्य हैं-असंयत हैं, तथा (उपरे ये प्राक्-इत्था सन्ति) जो उपरत हैं, परमात्मा को लक्ष्य कर सत्यमानी, सत्यभाषी, सत्यकारी हैं, वे (यत्र दावने पुरूणि वयुनानि भोजना) जहाँ पर, आनन्दाश्रय मोक्ष में बहुत प्रकार के या अनन्त प्रज्ञान, अनुभवयोग्य सुख हैं, वहाँ जाते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विषयलोलुप असंयमी जन दुर्बुद्धि, नीचगति को प्राप्त होते हैं, परन्तु विषयों से उपरत वैराग्यवान् उपासनाशील अनन्त आनन्द से पूर्ण मोक्ष को प्राप्त होते हैं ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एव एव) एवमेव (अपरे दूढ्यः-अपाक् सन्तु) अन्ये दुर्धियो दुर्बुद्धयः “दूढ्यो दुर्धियः पापधियः” [निरु० ५।२३] पापसङ्कल्पा जना नीचैर्गता भवन्ति (येषाम्-अश्वाः-दुर्युजः-आयुयुज्रे) येषां हि खल्विन्द्रियरूपा अश्वा विषयेषु व्यापिनः “इन्द्रियाणि हयानाहुः” [कठो० १-३-४] दुःखेन योक्तुं शक्या असंयता आयुज्यन्ते तथा सन्ति (उपरे ये प्राक् इत्था सन्ति) ये उपरः-उपरा उपरता ‘विभक्तिव्यत्ययः, उपपूर्वकरमधातोः डः प्रत्ययः’ परमात्मानं सम्मुखं लक्ष्यीकृत्य सत्यमननभाषणकर्माचरणवन्तः “इत्था सत्यनाम” [निघ० ३।१०] सन्ति (यत्र दावने पुरूणि वयुनानि भोजना) यत्रानन्ददातरि खल्वानन्दाश्रये मोक्षे बहुविधानि अनन्तानि वा प्रज्ञानानि-अनुभववेद्यानि वा भोक्तव्यानि सुखानि भोगवस्तूनि वा विद्यन्ते तत्र गच्छन्ति ॥७॥
08 गिरीँरज्रान्रेजमानाँ अधारयद्द्यौः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गिरीँ᳓र् अ᳓ज्रान् रे᳓जमानाँ अधारयद्
दियउः᳓ क्रन्दद् अन्त᳓रिक्षाणि कोपयत्
समीचीने᳓ धिष᳓णे वि᳓ ष्कभायति
वृ᳓ष्णः पीत्वा᳓ म᳓द उक्था᳓नि शंसति
मूलम् ...{Loading}...
गि॒रीँरज्रा॒न्रेज॑मानाँ अधारय॒द्द्यौः क्र॑न्दद॒न्तरि॑क्षाणि कोपयत् ।
स॒मी॒ची॒ने धि॒षणे॒ वि ष्क॑भायति॒ वृष्णः॑ पी॒त्वा मद॑ उ॒क्थानि॑ शंसति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
गिरीँ᳓र् अ᳓ज्रान् रे᳓जमानाँ अधारयद्
दियउः᳓ क्रन्दद् अन्त᳓रिक्षाणि कोपयत्
समीचीने᳓ धिष᳓णे वि᳓ ष्कभायति
वृ᳓ष्णः पीत्वा᳓ म᳓द उक्था᳓नि शंसति
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhārayat ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ájrān ← ájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
girī́n ← girí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
réjamānān ← √rej- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
antárikṣāṇi ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kopayat ← √kup- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
krandat ← √krand- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
dhiṣáṇe ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
samīcīné ← samīcīná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
skabhāyati ← √skambhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
pītvā́ ← √pā- 2 (root)
śaṁsati ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukthā́ni ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
गि॒रीन् । अज्रा॑न् । रेज॑मानान् । अ॒धा॒र॒य॒त् । द्यौः । क्र॒न्द॒त् । अ॒न्तरि॑क्षाणि । को॒प॒य॒त् ।
स॒मी॒ची॒ने इति॑ स॒म्ऽई॒ची॒ने । धि॒षणे॒ इति॑ । वि । स्क॒भा॒य॒ति॒ । वृष्णः॑ । पी॒त्वा । मदे॑ । उ॒क्थानि॑ । शं॒स॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- girīṃr ← girīn ← giri
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- ajrān ← ajra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “plain.”
- rejamānāṃ ← rej
- [verb noun], accusative, plural
- “tremor; flicker.”
- adhārayad ← adhārayat ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- krandad ← krandat ← krand
- [verb], singular, Present injunctive
- “roar; neigh; cry; howl; shout.”
- antarikṣāṇi ← antarikṣa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- kopayat ← kopay ← √kup
- [verb], singular, Present injunctive
- “kopay.”
- samīcīne ← samīcīna
- [noun], accusative, dual, feminine
- “combined; real.”
- dhiṣaṇe ← dhiṣaṇā
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ṣkabhāyati ← skabhāyati ← skabhāy ← √skambh
- [verb], singular, Present indikative
- vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- pītvā ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- mada ← made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- ukthāni ← uktha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- śaṃsati ← śaṃs
- [verb], singular, Present indikative
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
सायण-भाष्यम्
गिरीन् मेघान अज्रान् गमनशीलान् रेजमानान् कम्पमानान् अधारयत् इन्द्रो धारितवान् । निश्चलान् कृतवानित्यर्थः । किंच द्यौः द्युलोकस्तन्निवासी वा जनोऽसुरक्षसेभ्यो भीतः सन् क्रन्दत् क्रन्दति । इन्द्रमाह्वयत्यात्मनः परित्राणार्थम्। किंचेन्द्रः अन्तरिक्षाणि कोपयत्। कोपयति । संक्षोभयतीत्यर्थः । किंचेन्द्रः समीचीने परस्परं संगते धिषणे द्यावापृथिव्यौ वि ष्कभायति अन्तरिक्षेण स्तभ्नाति । स्तम्भयतीत्यर्थः। किंचेन्द्रः वृष्णः स्वोदरस्यासेक्तॄन सोमान् पीत्वा मदे सति उक्थानि प्रशस्यानि वचनानि शंसति प्रब्रवीति ॥
Wilson
English translation:
“(Indra) has arrested the wandering tremulous clouds; the heaven cries out (in alarm); he agitates thefirmament; he fixes the combined heaven and earth; having drunk of the effused Soma, he repeats praises in hisexhilaration.”
Jamison Brereton
He gave foundation to the trembling mountains and plains. Heaven cried out and made the midspaces quake.
He props apart the two Holy Places [=Heaven and Earth] that were
conjoined. Having drunk of the bull, he recites the solemn words in
his exhilaration.
Griffith
He firmly fixed the plains and mountains as they shook. Dyaus thundered forth and made the air’s mid-region quake.
He stays apart the two confronting bowls; he sings lauds in the potent Soma’s joy when he hath drunk.
Geldner
Die bebenden Berge und Ebenen festigte er; der Himmel donnerte und erschütterte die Lüfte. Die zusammenhängenden Dhisana´s stemmt er auseinander, nachdem er von dem starken Soma getrunken hat, trägt er im Rausche Loblieder vor.
Grassmann
Die Höhn und Triften, da sie wankten, stützte er; der Himmel dröhnte und die Luft liess zittern er; Gesondert stützt er das verbundne Weltenpaar, berauscht durch Trunk des Soma’s thut er Sprüche kund.
Elizarenkova
Он укрепил колеблющиеся горы (и) долины.
Небо грохотало (и) сотрясало воздушные просторы.
Он укрепляет порознь две соединенные чаши.
Испив крепкого (сомы), в опьянении он исполняет хвалебные песни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अज्रान्-रेजमानान् गिरीन् अधारयत्) वह इन्द्र परमेश्वर गतिशील कम्पमान मेघों को पृथिवी पर गिराता है (द्यौः-क्रन्दत्-अन्तरिक्षाणि कोपयत्) विद्युत् की भाँति गर्जता हुआ अन्तरिक्षस्थ लोकलोकान्तरों को कुपित करता है गति करने के लिए (समीचीने विषणे विष्कभायति) सम्मुख हुए द्यावापृथिवी को विशेषरूप से स्तम्भित करता है-थामता है (वृष्णः पीत्वा मदे-उक्थानि शंसति) उपासनाप्रवाहों को पीकर-लेकर-स्वीकार करके आनन्द देने के लिए वेदवचनों का प्रवचन करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा मेघों को बरसाता है, लोक-लोकान्तरों को चलाता है, उपासकों के उपासनारसों को स्वीकार कर वेदमन्त्र का प्रवचन करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अज्रान्-रेजमानान्-गिरीन्-अधारयत्) स इन्द्र ऐश्वर्यवान् परमात्मा गतिशीलान् कम्पयमानान् मेघान् पृथिव्यां धारयति पातयतीत्यर्थः (द्यौः-क्रन्दत् अन्तरिक्षाणि कोपयत्) विद्युदिव कम्पयन्-गर्जन्नन्तरिक्षस्थानि लोकलोकान्तराणि कोपयति चेतयति गतिं कर्त्तुम् (समीचीने धिषणे विष्कभायति) सम्मुखीभूते द्यावापृथिव्यौ “धिषणे द्यावापृथिवीनाम” [निघ० ३।१०] विशिष्टतया स्कम्भयति स्तम्भयति (वृष्णः पीत्वा मदे-उक्थानि शंसति) उपासकानामुपासनाप्रवाहान् पीत्वाऽऽदाय स्वकीयमदे-आनन्ददानाय वेदवचनानि प्रवक्ति ॥८॥
09 इमं बिभर्मि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इम᳓म् बिभर्मि सु᳓कृतं ते अङ्कुशं᳓
ये᳓नारुजा᳓सि मघवञ् छफारु᳓जः
अस्मि᳓न् सु᳓ ते स᳓वने अस्तु ओकि᳓यं
सुत᳓ इष्टउ᳓ मघवन् बोधि आ᳓भगः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं बि॑भर्मि॒ सुकृ॑तं ते अङ्कु॒शं येना॑रु॒जासि॑ मघवञ्छफा॒रुजः॑ ।
अ॒स्मिन्त्सु ते॒ सव॑ने अस्त्वो॒क्यं॑ सु॒त इ॒ष्टौ म॑घवन्बो॒ध्याभ॑गः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इम᳓म् बिभर्मि सु᳓कृतं ते अङ्कुशं᳓
ये᳓नारुजा᳓सि मघवञ् छफारु᳓जः
अस्मि᳓न् सु᳓ ते स᳓वने अस्तु ओकि᳓यं
सुत᳓ इष्टउ᳓ मघवन् बोधि आ᳓भगः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aṅkuśám ← aṅkuśá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bibharmi ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
súkr̥tam ← súkr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ārujā́si ← √ruj- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śaphārújaḥ ← śaphārúj- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
okyàm ← okyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sávane ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sú ← sú (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ā́bhagaḥ ← ā́bhaga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
iṣṭaú ← iṣṭí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suté ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
इ॒मम् । बि॒भ॒र्मि॒ । सुऽकृ॑तम् । ते॒ । अ॒ङ्कु॒शम् । येन॑ । आ॒ऽरु॒जासि॑ । म॒घ॒ऽव॒न् । श॒फ॒ऽआ॒रुजः॑ ।
अ॒स्मिन् । सु । ते॒ । सव॑ने । अ॒स्तु॒ । ओ॒क्य॑म् । सु॒ते । इ॒ष्टौ । म॒घ॒ऽव॒न् । बो॒धि॒ । आऽभ॑गः ॥
Hellwig Grammar
- imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bibharmi ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- sukṛtaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- aṅkuśaṃ ← aṅkuśam ← aṅkuśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “elephant-drivers hook; hook.”
- yenārujāsi ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yenārujāsi ← ārujāsi ← āruj ← √ruj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “demolish; break up.”
- maghavañchaphārujaḥ ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- maghavañchaphārujaḥ ← śaphārujaḥ ← śaphāruj
- [noun], accusative, plural, masculine
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- savane ← savana
- [noun], locative, singular, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- astv ← astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- okyaṃ ← okyam ← okya
- [noun], nominative, singular, neuter
- suta ← sute ← su
- [verb noun], locative, singular
- “press out; su.”
- iṣṭau ← iṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- “seeking.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- bodhy ← bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ābhagaḥ ← ābhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “partaker.”
सायण-भाष्यम्
हे मघवन् धनवन्निन्द्र ते तव सुकृतं संस्कृतम् इमम् अङ्कुशं बिभर्मि धारयामि। अत्राङ्कुशशब्देन प्रेरकत्वगुणयोगात् स्तुतिरुच्यते । स्तुतिं धारयामीत्यर्थः । येन स्तुतिलक्षणाङ्कुशेन स्तुतः सन् त्वं शफारुजः आभिमुख्येन परबलानां हन्तॄनैरावतादीन् गजान् आरुजासि आभिमुख्येन रुजसि । पीडयसीत्यर्थः। किंच ते तव अस्मिन् अस्मदीये सवने ओक्यम ओको निवासः अस्तु भवतु । किंच हे मघवन धनवन्निन्द्र आभगः आभजनीयस्त्वं सुते सुतसीमे इष्टौ यज्ञे बोधि अस्मदीयाः स्तुतीर्बुध्यस्व ॥
Wilson
English translation:
“I bear this your well-made goad, (excited) by which, Maghavat, you urge on the slayers of powerfulfoes. Let your abode be at this my sacrifice. Accept, Maghavat, who are to be adored, (my praise) at the sacrificeat which (the Soma) is effused.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Goad: aṅkuśa, metaphorically for praise, which urges or goads one to exertion;slayers of powerful foes: i.e., the elephants, airāvata, etc., śaphārujaḥ = striking with the hoof; śamba itivrānāma śamayatervā śātayatevrvā: Nirukta 5.24
Jamison Brereton
I bring this well-made crook to you, with which you will break the hoof-breakers, o generous one.
Let there be a home for you in this soma-pressing. Become a sharer in our pressed soma and in our quest, bounteous one.
Griffith
I bear this deftly-fashioned goad of thine, wherewith thou, Maghavan, shalt break the strikers with the hoof.
At this libation mayst thou be well satisfied. Partake the juice, partake the worship, Maghavan.
Geldner
Ich trage dir diesen wohlgefertigten Haken, mit dem du Gabenreicher die Hufzerbrecher zerbrechen sollst. Bei diesem Trankopfer soll es dir fein behaglich sein. Nimm an dem Soma Anteil, an unserem Wunsch nach Kühen, o Gabenreicher!
Grassmann
Ich bringe diesen gutgefügten Haken dir, um abzubrechen, starker, die Zerbrecher-Schar; Dir möge recht behagen dieses Opfermahl, nimm Theil, o starker, am gepressten Somatrank.
Elizarenkova
Я приношу тебе этот хорошо сделанный крюк,
Которым ты должен разбить тех, кто разбивает подковы, о щедрый.
Пусть будет тебе большое удовольствие на этом выжимании!
Прими участие в выжатом (соме), в (нашем) желании, о щедрый!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृज्ज्गती
- निषादः
10 गोभिष्थरेमामतिं दुरेवाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
१० गोभिष्टरेमामतिं दुरेवां ...{Loading}...
गो᳓भिष् टरेम अ᳓मतिं दुरे᳓वां
य᳓वेन क्षु᳓धम् पुरुहूत वि᳓श्वाम्
वयं᳓ रा᳓जभिः प्रथमा᳓ ध᳓नानि
अस्मा᳓केन वृज᳓नेना जयेम
मूलम् ...{Loading}...
गोभि॑ष्टरे॒माम॑तिं दु॒रेवां॒ यवे॑न॒ क्षुधं॑ पुरुहूत॒ विश्वा॑म् ।
व॒यं राज॑भिः प्रथ॒मा धना॑न्य॒स्माके॑न वृ॒जने॑ना जयेम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
010 ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गो᳓भिष् टरेम अ᳓मतिं दुरे᳓वां
य᳓वेन क्षु᳓धम् पुरुहूत वि᳓श्वाम्
वयं᳓ रा᳓जभिः प्रथमा᳓ ध᳓नानि
अस्मा᳓केन वृज᳓नेना जयेम
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ámatim ← ámati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
durévām ← duréva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tarema ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
kṣúdham ← kṣúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
víśvām ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yávena ← yáva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhánāni ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
prathamā́ḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́jabhiḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
asmā́kena ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jayema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥jánena ← vr̥jána- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
गोभिः॑ । त॒रे॒म॒ । अम॑तिम् । दुः॒ऽएवा॑म् । यवे॑न । क्षुध॑म् । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । विश्वा॑म् ।
व॒यम् । राज॑ऽभिः । प्र॒थ॒मा । धना॑नि । अ॒स्माके॑न । वृ॒जने॑न । ज॒ये॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- gobhiṣ ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ṭaremāmatiṃ ← tarema ← tṛ
- [verb], plural, Present optative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- ṭaremāmatiṃ ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “indigence.”
- durevāṃ ← durevām ← dureva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “malevolent; bad; crabbed.”
- yavena ← yava
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “barley; yava; barleycorn; yava [word]; yava; yavakṣāra; grain.”
- kṣudham ← kṣudh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hunger; kṣudh.”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- viśvām ← viśva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- rājabhiḥ ← rājan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- prathamā ← prathama
- [noun], accusative, plural, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- dhanāny ← dhanāni ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- asmākena ← asmāka
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “our; asmāka [word].”
- vṛjanenā ← vṛjanena ← vṛjana
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “community; settlement.”
- jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुहूत बहुभिराहूतेन्द्र तव प्रसादात दुरेवां दुष्टागमनां दारिद्र्यादागताम् अमतिं दुर्बुद्धिं वयं घौषेयाः सुहस्त्याः गोभिः पशुभिः तरेम निस्तरेम । किंच यवेन विश्वां व्याप्तां क्षुधं तरेम । किंच प्रथमाः मुख्यानि धनानि राजभिः धनानामीश्वरैः । लभेमहीति शेषः । यद्वा । प्रथमा वयमिति संबन्धः। किंच अस्माकेन अस्मदीयेन वृजनेन बलेन जयेम । शत्रूनिति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, invoked of many, may we escape all ignorance caused by poverty by means of our cattle; (maywe escape) all hunger by means of our barley; (may we acquire) the chief riches through the princes (of wealth);may we conquer by our valour.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May we acquire the chief riches: or, may we, the chief, acquire riches
Jamison Brereton
With cows we would overcome neglect that goes ill, and with barley we would overcome all hunger, o you who are much invoked.
With our kings and our community might we be the first to win the stakes.
Griffith
O Much-invoked, may we subdue all famine and evil want with store of grain and cattle.
May we allied, as first in rank, with princes obtain possessions by our own exertion.
Geldner
Durch Kühe wollen wir die Ratlosigkeit, die Böses trachtet, überwinden, durch Korn jeglichen Hunger, o Vielgerufener. Wir wollen mit den Königen zuerst die Siegesbeute, mit unserem Bunde gewinnen.
Grassmann
Durch Milchtrank lass den bösen Durst uns stillen, durch Korn, o vielgerufner, jeden Hunger; Die beste Beute lass uns durch die Fürsten und auch durch unsre Kriegerschar gewinnen.
Elizarenkova
С помощью коров пусть преодолеем мы отсутствие мыслей ведущее к злу,
С помощью зерна – любой голод, о многопризываемый!
Вместе с царями, вместе с нашей общиной
Пусть завоюем мы первые ставки!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत)हे बहुत आह्वान करने योग्य राजन्(गोभिः-दुरेवाम्-अमतिम्) वेदवाणियों से दुःख प्राप्त करानेवाली अज्ञान बुद्धि को (यवेन विश्वां क्षुधम्) अन्न से समस्त भूख को (तरेम) पार करें-निवृत्त करें (राजभिः प्रथमा धनानि) आप जैसे राजाओं से प्रमुख धनों को प्राप्त करें (अस्माकेन वृजनेन जयेम) तथा हम अपने बल से विजय प्राप्त करें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राष्ट्र की प्रजाएँ शासकों की सहायता से धनसम्पत्ति का उपार्जन करें। अपने बल से अपने कार्यों में सफलता प्राप्त करें। विविध भोजनों से क्षुधा की निवृत्ति करें एवं नाना विद्याओं के अध्ययन से अज्ञानबुद्धि को दूर करें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत) हे बहुह्वातव्य राजन् ! (गोभिः-दुरेवाम्-अमतिम्) वेदवाग्भिर्दुःखप्रापिकामज्ञानबुद्धिम् (यवेन विश्वां क्षुधम्) अन्नेन सर्वां क्षुधम् (तरेम) पारयेम (राजभिः प्रथमा धनानि) भवादृशैः शासकैः प्रमुखानि धनानि (अस्माकेन वृजनेन जयेम) तथा स्वकीयेनास्मदीयेन बलेन जयेम-जयं प्राप्नुयाम ॥१०॥
11 बृहस्पतिर्नः परि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मूलम् ...{Loading}...
बृह॒स्पति॑र्नः॒ परि॑ पातु प॒श्चादु॒तोत्त॑रस्मा॒दध॑रादघा॒योः ।
इन्द्रः॑ पु॒रस्ता॑दु॒त म॑ध्य॒तो नः॒ सखा॒ सखि॑भ्यो॒ वरि॑वः कृणोतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
011 ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
बृ᳓हस्प᳓तिर् नः प᳓रि पातु पश्चा᳓द्
उतो᳓त्तरस्माद् अ᳓धराद् अघायोः᳓
इ᳓न्द्रः पुर᳓स्ताद् उत᳓ मध्यतो᳓ नः
स᳓खा स᳓खिभ्यो व᳓रिवः कृणोतु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pári ← pári (invariable)
paścā́t ← paścā́t (invariable)
pātu ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ádharāt ← ádhara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
aghāyóḥ ← aghāyú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
úttarasmāt ← úttara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
madhyatáḥ ← madhyatáḥ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purástāt ← purástāt (invariable)
utá ← utá (invariable)
kr̥ṇotu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhibhyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
बृह॒स्पतिः॑ । नः॒ । परि॑ । पा॒तु॒ । प॒श्चात् । उ॒त । उत्ऽत॑रस्मात् । अध॑रात् । अ॒घ॒ऽयोः ।
इन्द्रः॑ । पु॒रस्ता॑त् । उ॒त । म॒ध्य॒तः । नः॒ । सखा॑ । सखि॑ऽभ्यः । वरि॑वः । कृ॒णो॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pātu ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- paścād ← paścāt
- [adverb]
- “subsequently; westward; paścāt [word]; after; back.”
- utottarasmād ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utottarasmād ← uttarasmāt ← uttara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- adharād ← adharāt
- [adverb]
- “below; south.”
- aghāyoḥ ← aghāyu
- [noun], ablative, singular, masculine
- “malevolent.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- purastād ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- madhyato ← madhyatas
- [adverb]
- “in.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhibhyo ← sakhibhyaḥ ← sakhi
- [noun], dative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- kṛṇotu ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
पश्चात् पश्चिमतो योऽघायुरागच्छति तस्मात् अघायोः पापकाच्छत्रोः नः अस्मान् बृहस्पतिः परि पातु रक्षतु । उत अपि च उत्तरस्मात् उत्तरतः अधरात् अधस्ताच्च योऽघायुरागच्छति तस्मादघायोः नोऽस्मान् परि पातु । उत अपि च इन्द्रः पुरस्तात् पूर्वतः मध्यतः व योऽघायुरागच्छति तस्मादघायोः नः अस्मान् परि पातु । किंच सखा सखिभूतेन्द्रः सखिभ्यः प्रियेभ्योऽस्मभ्यं वरिवः धनं कृणोतु करोतु ॥ ॥ २३ ॥ ॥ ३ ॥
भट्टभास्कर-टीका
बृहस्पतिः नः अस्मान् परिपातु सर्वैः प्रकारैः रक्षतु । पश्चादपरस्यां दिशि अवस्थितात् अघायोः अघं पापं योस्मभ्यमिच्छति तस्मात् पुरुषान्नः पातु । ‘छन्दसि परेच्छायामपि’ इति क्यच्, ‘न छन्दसि’ इतीत्वाभावः । उत अपि च उत्तरस्मादुत्तरदिगवस्थितात् अघायोर्नः पातु । अधरात् दक्षिणदिगवस्थिताच्चाघायोर्नः पातु, भूगोळे दक्षिणस्याधरत्वात् । इन्द्रश्च नो ऽस्मान्पुरस्तात्पूर्वतः पातु पूर्वस्यां दिश्यवस्थितात् अघायोः नः पातु । उत अपि च मध्यतः मध्यदिग्व्यवस्थिताच्च । किंच – सखा समानख्यानः सखिभ्यः समानख्यानेभ्यः यजमानेभ्यः वरिवः धनं कृणोतु ददातु । कः? आनन्तर्यादिन्द्रः ॥
Wilson
English translation:
“May Bṛhaspati defend us from a malignant (foe) coming from behind, from above, or from below; mayIndra defend us from foes in front and in the middle; may he, our friend, bestow wealth upon (us) his friends.”
Jamison Brereton
Let Indra, lord of the formulation, protect us all around, from behind and from above and from below, from him who wishes ill—
from in front and from the middle. Let him, as comrade/partner, create wide space for his comrades/partners``.
Griffith
Brhaspati protect us from the rearward, and from above, and from below, from sinners!
May Indra from the front, and from the centre, as Friend to friends, vouchsafe us room and freedom.
Geldner
Brihaspati soll uns von hinten und von oben, von unten vor dem Übelwollenden schützen, Indra soll uns von vorn und in der Mitte als Freund den Freunden einen Ausweg schaffen!
Grassmann
Brihaspati beschütze uns von Westen von Norden und von Süden vor dem Frevler, Von Osten Indra und aus unsrer Mitte; der Freund verschaffe weiten Raum uns Freunden.
Elizarenkova
Брихаспати пусть защитит нас сзади,
А также сверху и снизу от злоумышленника,
(А) Индра пусть нам спереди и посредине,
Как друг для друзей, создаст широкий путь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाणी का स्वामी परमात्मा (अघायोः) हमारे प्रति पाप-अनिष्ट को चाहनेवाले से (नः पश्चात्-उत-उत्तरस्मात्) हमें पश्चिम की ओर से, उत्तर की ओर से (अधरात् परि पातु) और नीचे की ओर से बचावे (इन्द्रः) वही ऐश्वर्यवान् परमात्मा (पुरस्तात्-उत मध्यतः) पूर्वदिशा की ओर से और मध्य दिशा की ओर से भी रक्षा करे (सखा नः सखिभ्यः-वरिवः कृणोतु) मित्ररूप परमात्मा हम मित्रों के लिए धन प्रदान करे ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - किसी भी दिशा में वर्त्तमान अनिष्टकारी से परमात्मा रक्षा करता है, जब कि हम सखासमान गुण आचरण को कर लेते हैं ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाण्याः स्वामी परमात्मा (अघायोः) पापकामिनोऽनिष्टेच्छुकात् (पश्चात्-उत उत्तरस्मात्-अधरात्-नः परिपातु) पश्चिमतोऽप्युत्तरतो दक्षिणतश्चास्मान् रक्षतु (इन्द्रः) स ऐश्वर्यवान् परमात्मा (पुरस्तात्-उत मध्यतः) पूर्वदिक्तो मध्यतश्च रक्षतु (सखा नः सखिभ्यः-वरिवः कृणोतु) स एव सखिभूतः परमात्माऽस्मभ्यं सखिभूतेभ्यो धनप्रदानं करोतु “वरिवः धननाम” [निघ० २।१०] ॥११॥