सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ अस्तेव’ इत्येकादशर्च त्रयोदशं सूक्तमाङ्गिरसस्य कृष्णाख्यस्यार्षं त्रैष्टुभमैन्द्रम् । अनुक्रान्तं च – अस्तेवैकादश कृष्णः’ इति । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु स्तोमवृद्धाविदं सूक्तं ब्राह्मणाच्छंसिन आवापार्थम् । सूत्रितं च – यज्ञे दिव इति सूक्ते अस्तेव सु प्रतरम्’ (आश्व. श्रौ. ७. ९ ) इति ॥
Jamison Brereton
42 (868)
Indra
Krṣ̥ na Āṅgirasa
11 verses: triṣṭubh
The usual mutually beneficial relationship between Indra, giver of bounties and aid in battle, and the singer/sacrificer offering poems and oblations in exchange is the theme of this hymn. However, the hymn is scarcely run-of-the-mill, for the poet has captured the relationship in a series of deftly fashioned images, and the balance between giving god and offering mortals is maintained throughout.
01 अस्तेव सु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓स्तेव सु᳓ प्रतरं᳓ ला᳓यम् अ᳓स्यन्
भू᳓षन्न् इव प्र᳓ भरा स्तो᳓मम् अस्मै
वाचा᳓ विप्रास् तरत वा᳓चम् अर्यो᳓
नि᳓ रामय जरितः सो᳓म इ᳓न्द्रम्
मूलम् ...{Loading}...
अस्ते॑व॒ सु प्र॑त॒रं लाय॒मस्य॒न्भूष॑न्निव॒ प्र भ॑रा॒ स्तोम॑मस्मै ।
वा॒चा वि॑प्रास्तरत॒ वाच॑म॒र्यो नि रा॑मय जरितः॒ सोम॒ इन्द्र॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓स्तेव सु᳓ प्रतरं᳓ ला᳓यम् अ᳓स्यन्
भू᳓षन्न् इव प्र᳓ भरा स्तो᳓मम् अस्मै
वाचा᳓ विप्रास् तरत वा᳓चम् अर्यो᳓
नि᳓ रामय जरितः सो᳓म इ᳓न्द्रम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ástā ← ástar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ásyan ← √as- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
lā́yam ← lā́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pratarám ← pratarám (invariable)
sú ← sú (invariable)
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bhū́ṣan ← √bhūṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
iva ← iva (invariable)
prá ← prá (invariable)
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tarata ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vācā́ ← vā́c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
viprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaritar ← jaritár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
rāmaya ← √ram- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sóme ← sóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अस्ता॑ऽइव । सु । प्र॒ऽत॒रम् । लाय॑म् । अस्य॑न् । भूष॑न्ऽइव । प्र । भ॒र॒ । स्तोम॑म् । अ॒स्मै॒ ।
वा॒चा । वि॒प्राः॒ । त॒र॒त॒ । वाच॑म् । अ॒र्यः । नि । र॒म॒य॒ । ज॒रि॒त॒रिति॑ । सोमे॑ । इन्द्र॑म् ॥
Hellwig Grammar
- asteva ← astā ← astṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “archer; shot.”
- asteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- prataraṃ ← prataram
- [adverb]
- “farther.”
- lāyam ← lāya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “projectile.”
- asyan ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “shoot; remove.”
- bhūṣann ← bhūṣan ← bhūṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “endeavor; attend; strive.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vācā ← vāc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- viprās ← viprāḥ ← vipra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- tarata ← tṛ
- [verb], plural, Present imperative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- aryo ← aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- rāmaya ← rāmay ← √ram
- [verb], singular, Present imperative
- jaritaḥ ← jaritar ← jaritṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “singer.”
- soma ← some ← soma
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
सायण-भाष्यम्
प्रतरं प्रवृद्धतरं लायं संश्लेषणं हृदयवेधिनं शरं सु सुष्ठु अस्यन् क्षिपन् अस्तेव यथा क्षेप्ता धानुष्कः भूषन्निव यथा च अलंकारमलंकुर्वन् अलंकर्ता तद्वत् स्तोममस्मै इन्द्राय प्र भर प्रापय । हे अन्तरात्मन् त्वमिति शेषः । किंच हे विप्राः मेधाविनः यूयं वाचा स्तुत्या अर्यः अरेः शत्रोः वाचं तरत नितरां तरत । निराकुरुतेत्यर्थः॥ हे जरितः स्तोतः त्वं सोमे सोमयागे इन्द्रं नि रमय क्रीडय ॥
Wilson
English translation:
“Direct your laudation to him, (Indra), like an archer aiming a larger arrow (to its mark), like a decorator(applying his ornaments); surpass by your praises, sages, the praises of your adversaries; delight Indraworshipper, by the (offering of the) Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
A larger arrow: lāyam = adhering, from li, i.e., heart-poiercing arrow
Jamison Brereton
Like an archer in ambush who shoots farther, like a busy attendant, bring forth the praise song for him.
With your speech, o inspired poets, surpass the speech of the stranger. Bring Indra to rest at our soma, o singer.
Griffith
EVEN as an archer shoots afar his arrow, offer the laud to him with meet adornment.
Quell with your voice the wicked’s voice, O sages. Singer, make Indra rest beside the Soma.
Geldner
Wie ein Schütze, der geduckt recht weit schießt, wie einer, der zum Empfang bereit ist, bring ihm das Loblied dar! Ihr Redekundigen, überbietet mit eurer Rede die Rede des Nebenbuhlers; halte, o Sänger, Indra beim Soma an!
Grassmann
Dem Schützen gleich weit werfend meine Lanze, bring’ ich ihm Lob dar wie ein Trankbereiter; Durch Lied besiegt des Feindes Lied, o Barden, den Indra fessle, Sänger, bei dem Soma.
Elizarenkova
Как стрелок, посылающий стрелу очень далеко,
Как тот, кто готов, вознеси ему хвалу!
О вдохновенные, речью пресеките речь врага!
О певец, удержи Индру у сомы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में मुख्यतया ‘इन्द्र’ शब्द से राजा वर्णित है। उसके द्वारा प्रजाओं की रक्षा, शत्रुओं का नाश, राष्ट्र से पृथक् करना, प्रजा द्वारा विविध व्यापार करना आदि का उपदेश है ।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जरितः) हे स्तुतिकर्त्ता! उपासक ! तू (अस्ता-इव)बाण फेंकनेवाले के समान (लायं सु-अस्यन्)बाण को भली प्रकार फेंकता हुआ स्थिर रहता है तथा (प्रतरम्) उत्तम बाण स्वात्मा को परमात्मा में फेंकता हुआ वर्तमान रह-बना रह (अस्मै स्तोमं भूषन्-इव प्र भर) इस परमात्मा के लिए स्तुतिसमूह समर्पित कर, जैसे किसी को प्रसन्न करने के लिए उसे भूषित करते हैं-सजाते हैं(विप्राः) हे विद्वान् लोगों ! तुम (अर्यः-वाचम्) शत्रु के वज्र अथवा वाणी को (वाचा तरत) अपने वज्र अथवा उपदेशरूप वाणी से शमन करो (सोमे-इन्द्रं निरमय) अपने उपासनारस में परमात्मा का साक्षात्कार कर ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्तुति करनेवाले उपासक अपने आत्मा को बाण बना कर बाण फेंकनेवाले की भाँति परमात्मा में समर्पित करें, तथा विरोधी जन के वाक्प्रहार को अपने उपदेश भरे वचन से शान्त करें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते ‘इन्द्र’ शब्देन प्रधानतया राजा वर्ण्यते। राष्ट्रे प्रजाजनानां संरक्षणं विरोधिशत्रूणां नाशनं परासनं तथा प्रजाभिर्विविधव्यापार-करणं चोपदिश्यते ।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जरितः) हे स्तुतिकर्त्तः ! उपासक ! त्वम् (अस्ता-इव)बाणप्रक्षेप्ता यथा (लायं सु-अस्यन्) श्लेषयोग्यं बाणम् “लीङ् श्लेषणे” [दिवा०] ‘ततो घञ्कर्मणि’ सुष्ठु प्रक्षिपन् वर्तसे तथा (प्रतरम्) प्रकृष्टतरं बाणमात्मानं परमात्मनि क्षिपन् वर्तस्व ‘प्रणवो धनुः शरो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते। अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरवत्तन्मयो भवेत्” [मुण्ड० २।२।४] (अस्मै स्तोमं भूषन् इव प्रभर) अस्मै इन्द्राय परमात्मने स्तुतिसमूहं समर्पय यथा कमपि प्रसादयितुं भूषयति तद्वत् भूषयन् (विप्राः) हे विद्वांसः ! यूयम् (अर्यः-वाचम्) अरेः शत्रोः ‘छान्दसं रूपम्’ “अर्यः शत्रवः” [ऋ० ३।३४।१८ दयानन्दः] वाचं वज्रं वा “वज्र एव वाक्” [ऐ० २।२१](वाचा तरत स्वकीयेनोपदेशरूपेण वाचा वज्रेण वा शमयत (सोमे-इन्द्रं निरमय) स्वोपासनारसे परमात्मानं निरमय साक्षात् कुरु ॥१॥
02 दोहेन गामुप - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दो᳓हेन गा᳓म् उ᳓प शिक्षा स᳓खायम्
प्र᳓ बोधय जरितर् जार᳓म् इ᳓न्द्रम्
को᳓शं न᳓ पूर्णं᳓ व᳓सुना नि᳓ऋष्टम्
आ᳓ च्यावय मघदे᳓याय शू᳓रम्
मूलम् ...{Loading}...
दोहे॑न॒ गामुप॑ शिक्षा॒ सखा॑यं॒ प्र बो॑धय जरितर्जा॒रमिन्द्र॑म् ।
कोशं॒ न पू॒र्णं वसु॑ना॒ न्यृ॑ष्ट॒मा च्या॑वय मघ॒देया॑य॒ शूर॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दो᳓हेन गा᳓म् उ᳓प शिक्षा स᳓खायम्
प्र᳓ बोधय जरितर् जार᳓म् इ᳓न्द्रम्
को᳓शं न᳓ पूर्णं᳓ व᳓सुना नि᳓ऋष्टम्
आ᳓ च्यावय मघदे᳓याय शू᳓रम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dóhena ← dóha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śikṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
úpa ← úpa (invariable)
bodhaya ← √budh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jārám ← jārá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaritar ← jaritár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
kóśam ← kóśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
nyr̥̀ṣṭam ← √r̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
pūrṇám ← √pr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vásunā ← vásu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
cyāvaya ← √cyu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
maghadéyāya ← maghadéya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
śū́ram ← śū́ra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
दोहे॑न । गाम् । उप॑ । शि॒क्ष॒ । सखा॑यम् । प्र । बो॒ध॒य॒ । ज॒रि॒तः॒ । जा॒रम् । इन्द्र॑म् ।
कोश॑म् । न । पू॒र्णम् । वसु॑ना । निऽऋ॑ष्टम् । आ । च्य॒व॒य॒ । म॒घ॒ऽदेया॑य । शूर॑म् ॥
Hellwig Grammar
- dohena ← doha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “bucket.”
- gām ← go
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- śikṣā ← śikṣa ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular
- “friend; companion; sakhi [word].”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bodhaya ← bodhay ← √budh
- [verb], singular, Present imperative
- “awaken; ignite; advise; admonish; communicate.”
- jaritar ← jaritṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- “singer.”
- jāram ← jāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fancy man.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kośaṃ ← kośam ← kośa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasury; sheath; Kośa; scrotum; bud; vessel; kośa [word]; treasure; calyx; container; bucket; box.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pūrṇaṃ ← pūrṇam ← pṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- vasunā ← vasu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- nyṛṣṭam ← nyṛṣ ← √ṛṣ
- [verb noun], accusative, singular
- “fill; stuff.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- cyāvaya ← cyāvay ← √cyu
- [verb], singular, Present imperative
- “chase away; remove; move.”
- maghadeyāya ← magha
- [noun], masculine
- “gift; wealth; reward; wages; reward.”
- maghadeyāya ← deyāya ← deya
- [noun], dative, singular, neuter
- “giving; gift.”
- śūram ← śūra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
सायण-भाष्यम्
हे जरितः त्वं दोहेन कामानां दोहनार्थं गां गोरूपं सखायं प्रियम् इन्द्रम् उप शिक्ष वशं नय । किंच जारं भूतानां जरयितारमिन्द्रं प्र बोधय स्तुतिभिः प्रबुद्धं कुरु । किंच पूर्णम् उदकेन पूरितं कोशं न पात्रमिव वसुना हिरण्यादिना धनेन न्यृष्टं नीचैर्गतं शूरं वीरमिन्द्रं मघदेयाय धनदानाय आ च्यवय । अभिमुखं कुर्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Control, worshipper, your friend (Indra), like a cow for your milking; awake, Indra, the author of decay;bring down for the distribution of wealth the hero who is pressed down with wealth like a vessel full (of water).”
Jamison Brereton
Try to entice your comrade here, (like) a cow with milking. Singer, awaken Indra (like) a lover.
Bestir the champion to the giving of his bounty, like a full bucket overflowing with goods.
Griffith
Draw thy Friend to thee like a cow at milking: O Singer, wake up Indra as a lover.
Make thou the Hero haste to give us riches even as a vessel filled brimful with treasure.
Geldner
Locke die Kuh durch die Melkung, den Freund herbei; wecke, o Sänger den Buhlen Indra! Wie einen vollen Eimer ziehe den mit Gut beladenen Helden zur Gabenschenkung an dich!
Grassmann
Durch Milchtrank mache dir den Stier zum Freunde, erwecke, Sänger, deinen Buhlen Indra; Wie einen Krug, der ganz mit Gut gefüllt ist, beweg’ den Helden her zur Güterspende.
Elizarenkova
Доением подмани корову-друга
Пробуди, певец, любовника-Индру!
Подтяни героя для раздачи подарков,
Словно полную бадью, набитую добром!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जरितः) हे स्तोता ! तू (जारम्) स्तुति करने योग्य (सखायम्-इन्द्रम्) मित्ररूप परमात्मा को (दोहेन गाम्-उप शिक्ष) दूध को निमित्त बनाकर जैसे गौ को भोज्य वस्तु प्रदान करते हैं, ऐसे (प्र बोधय) स्तुति करके अपनी ओर आकर्षित कर (शूरं मघदेयाय) प्राप्त होने के स्वभाववाले परमात्मा को आध्यात्मधन देने के लिए (कोशं न पूर्णं वसुना) जल से पूर्ण मेघ की भाँति अध्यात्मधन से पूर्ण परमात्मा को (न्यृष्टम्-आ च्यावय) स्वनिकट प्राप्त करो ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा आनन्दधन से पूर्ण है और मित्र के समान है, स्तुत्य है। उसकी स्तुति करने से वह अपने आध्यात्मिक आनन्दधन से उपासककोतृप्त कर देता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जरितः) हे स्तोतः ! त्वम् (जारम्) स्तोतव्यम् “जरति अर्चतिकर्मा” [निघ० ३।१४] (सखायम्-इन्द्रम्) सखिभूतं परमात्मानम् (दोहेन गाम्-उपशिक्ष) दोहेन दुग्धनिमित्तेन दुग्धं निमित्तीकृत्य यथा गामुपशिक्षति किमपि भोज्यं वस्तु दत्त्वा तृप्यति तथा (प्रबोधय) स्तुत्वा स्वाभिमुखं कुरु (शूरं मघदेयाय) प्रापणशीलम् “शूरः शवतेर्गतिकर्मणः” [निरु० ३।१३] अध्यात्मधनदानाय (कोशं न पूर्णं वसुना) जलेन पूर्णं मेघमिव “कोशो मेघनाम” [निघ० १।१०] वासकेनाध्यात्मधनेन पूर्णं परमात्मानम् (न्यृष्टम् आ च्यावय) स्वनिकटीभूतं समन्तात् प्रापय ॥२॥
03 किमङ्ग त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कि᳓म् अङ्ग᳓ त्वा मघवन् भोज᳓म् आहुः
शिशीहि᳓ मा शिशयं᳓ त्वा शृणोमि
अ᳓प्नस्वती म᳓म धी᳓र् अस्तु शक्र
वसुवि᳓दम् भ᳓गम् इन्द्रा᳓ भरा नः
मूलम् ...{Loading}...
किम॒ङ्ग त्वा॑ मघवन्भो॒जमा॑हुः शिशी॒हि मा॑ शिश॒यं त्वा॑ शृणोमि ।
अप्न॑स्वती॒ मम॒ धीर॑स्तु शक्र वसु॒विदं॒ भग॑मि॒न्द्रा भ॑रा नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कि᳓म् अङ्ग᳓ त्वा मघवन् भोज᳓म् आहुः
शिशीहि᳓ मा शिशयं᳓ त्वा शृणोमि
अ᳓प्नस्वती म᳓म धी᳓र् अस्तु शक्र
वसुवि᳓दम् भ᳓गम् इन्द्रा᳓ भरा नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āhuḥ ← √ah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
aṅgá ← aṅgá (invariable)
bhojám ← bhojá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
śiśayám ← śiśayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śiśīhí ← √śā- ~ śī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śr̥ṇomi ← √śru- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ápnasvatī ← ápnasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhī́ḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
śakra ← śakrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bhágam ← bhága- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vasuvídam ← vasuvíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
किम् । अ॒ङ्ग । त्वा॒ । म॒घ॒ऽव॒न् । भो॒जम् । आ॒हुः॒ । शि॒शी॒हि । मा॒ । शि॒श॒यम् । त्वा॒ । शृ॒णो॒मि॒ ।
अप्न॑स्वती । मम॑ । धीः । अ॒स्तु॒ । श॒क्र॒ । व॒सु॒ऽविद॑म् । भग॑म् । इ॒न्द्र॒ । आ । भ॒र॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- kim
- [adverb]
- “why; ka [pronoun]; if; how.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- bhojam ← bhoja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “big; hospitable.”
- āhuḥ ← ah
- [verb], plural, Perfect indicative
- “describe; state; say; enumerate; call; name; teach; tell; deem; explain; say; define.”
- śiśīhi ← śā
- [verb], singular, Present imperative
- “sharpen; whet; strengthen.”
- mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- śiśayaṃ ← śiśayam ← śiśaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śṛṇomi ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- apnasvatī ← apnasvat
- [noun], nominative, singular, feminine
- “profitable; profitable.”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- dhīr ← dhīḥ ← dhī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śakra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- vasuvidam ← vasu
- [noun], neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasuvidam ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “finding.”
- bhagam ← bhaga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
- indrā ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
अङ्गेति सामान्याह्वानम् । अङ्ग हे मघवन् धनवन् शक्र इन्द्र त्वा त्वां किं किमर्थं भोजं स्तोतॄणां भोजकमभीष्टम् आहुः सर्वे विद्वांसः । यदि न ददासीत्यध्याहारः । तस्माद्ददास्येव स्तोतृभ्यो धनानीत्यर्थः । तथा सति मा स्तोतारं शिशीहि धनदानेन तीक्ष्णीकुरु । त्वा त्वां शिशयं स्तोतॄणां संस्कर्तारं शृणोमि । किंच मम धीः बुद्धिः अप्नस्वती कर्मवती अस्तु भवतु । किंच नः अस्माकं वसुविदं धनस्य लम्भकं भगं भाग्यम् आ भर आहर ॥
Wilson
English translation:
“Why, Maghavat, do (the wise) call you the nourisher (of worshippers)? Quicken me, (Indra), withwealth, (for) I hear that you are the quickener (of the worshipper); may my understanding, Śakra, be productiveof works; grant us, Indra, a destiny that brings wealth.”
Jamison Brereton
Do they not call you the benefactor, bounteous one? Sharpen me: I hear that you are the sharpening.
Let my insight be profitable, able one. Bring Bhaga, the goods-finder, here to us, Indra.
Griffith
Why, Maghavan, do they call thee Bounteous; Giver? Quicken me: thou, I hear, art he who quickens.
Sakra, let my intelligence be active, and bring us luck that finds great wealth, O Indra.
Geldner
Warum nennen sie gerade dich den Gastfreien, du Gabenreicher? Sporne mich an; ich höre, daß du ausgiebig bist! Mein Gedicht soll Lohn einbringen, o Mächtiger! Bring uns den Schätze verschaffenden Bhaga her, o Indra!
Grassmann
Warum sonst nennt man, reicher, dich den Spender? so gib mir Gut, ein Geber bist du, hör’ ich, Mit Schatz gesegnet sei mein Lied, o starker; den Reichen bring’, der Güter schenkt, o Indra.
Elizarenkova
Разве не тебя, о щедрый, называют доставляющим наслаждение?
Вдохнови меня – я слышу, что ты задариватель!
Пусть будет моя поэтическая мысль, добывающая богатство, о могучий!
Принеси нам, о Индра, счастливую долю, создающую блага!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग मघवन् शक्र-इन्द्र) हे अध्यात्मधनवाले सबको पालने में समर्थ परमात्मन् ! (किं त्वा भोजम्-आहुः) तुझे मेधावीजन भोगदाता कहते हैं (मा शिशीहि) मेरे प्रति-मेरे लिए अपना अध्यात्मधन-भोग दे (त्वा शिशयं शृणोमि) मैं तुझे देनेवाला सुनता हूँ (मम धीः-अप्नस्वती अस्तु) मेरी बुद्धि कर्मवाली-क्रियाशील हो (नः) हमारे लिए (वसुविदं भगम्-आ भर) समस्त धनों को प्राप्त करानेवाले अध्यात्म ऐश्वर्य को आभरित कर-मेरे अन्दर भर दे ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा सबका पालन करने में समर्थ है, वह अपनी कृपा से सबको यथायोग्य भोग देता है। विशेषतः उपासक को आध्यात्मिक ऐश्वर्य भी प्रदान करता है। उसकी उपासना करनी चाहिए ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग मघवन् शक्र-इन्द्र) हे अध्यात्मधनवन् सर्वपालने समर्थ परमात्मन् ! (किं त्वा भोजम्-आहुः) अहो ! त्वां भोजयितारं भोगदातारं विप्राः कथयन्ति (मा शिशीहि) मां प्रति-मह्यं तदध्यात्मधनं भोगं वा देहि “शिशीहि-शिशीतिर्दानकर्मा” [निरु० ५।२३] (त्वा शिशयं शृणोमि) अहमपि त्वां दातारं शृणोमि (मम धीः-अप्नस्वती-अस्तु) मम बुद्धिः कर्मवती कर्मपरायणा भवतु “अप्नः कर्मनाम” [निघ० २।१] (नः) अस्मभ्यम् (वसुविदं भगम्-आभर) समस्तधनानां प्रापयितारमध्यात्मैश्वर्यमाभरितं कुरु-देहि ॥३॥
04 त्वां जना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवां᳓ ज᳓ना ममसत्ये᳓षु इन्द्र
संतस्थाना᳓ वि᳓ ह्वयन्ते समीके᳓
अ᳓त्रा यु᳓जं कृणुते यो᳓ हवि᳓ष्मान्
ना᳓सुन्वता सखियं᳓ वष्टि शू᳓रः
मूलम् ...{Loading}...
त्वां जना॑ ममस॒त्येष्वि॑न्द्र सन्तस्था॒ना वि ह्व॑यन्ते समी॒के ।
अत्रा॒ युजं॑ कृणुते॒ यो ह॒विष्मा॒न्नासु॑न्वता स॒ख्यं व॑ष्टि॒ शूरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवां᳓ ज᳓ना ममसत्ये᳓षु इन्द्र
संतस्थाना᳓ वि᳓ ह्वयन्ते समीके᳓
अ᳓त्रा यु᳓जं कृणुते यो᳓ हवि᳓ष्मान्
ना᳓सुन्वता सखियं᳓ वष्टि शू᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jánāḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mamasatyéṣu ← mamasatyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
hvayante ← √hvā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
samīké ← samīká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
saṁtasthānā́ḥ ← √sthā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
átra ← átra (invariable)
havíṣmān ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṇute ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yújam ← yúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ásunvatā ← ásunvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vaṣṭi ← √vaś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वाम् । जनाः॑ । म॒म॒ऽस॒त्येषु॑ । इ॒न्द्र॒ । स॒म्ऽत॒स्था॒नाः । वि । ह्व॒य॒न्ते॒ । स॒म्ऽई॒के ।
अत्र॑ । युज॑म् । कृ॒णु॒ते॒ । यः । ह॒विष्मा॑न् । न । असु॑न्वता । स॒ख्यम् । व॒ष्टि॒ । शूरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- janā ← janāḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- mamasatyeṣv ← mamasatyeṣu ← mamasatya
- [noun], locative, plural, neuter
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- saṃtasthānā ← saṃtasthānāḥ ← saṃsthā ← √sthā
- [verb noun], nominative, plural
- “situate; stay; stand; die; get stale; inhere; dwell; end; happen.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- hvayante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- samīke ← samīka
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
- atrā ← atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- yujaṃ ← yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- kṛṇute ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- haviṣmān ← haviṣmat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sacrificing.”
- nāsunvatā ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāsunvatā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- nāsunvatā ← sunvatā ← su
- [verb noun], instrumental, singular
- “press out; su.”
- sakhyaṃ ← sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- vaṣṭi ← vaś
- [verb], singular, Present indikative
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वां जनाः ममसत्येषु संग्रामेषु वि ह्वयन्ते विविधमाह्वयन्ति साहाय्यार्थम् । एतदेव दर्शयति । समीके युद्धे संतस्थानाः सह तिष्ठन्तो जना वि ह्वयन्त इति । अत्र अस्मिन्नाह्वाने सः शूरः वीर इन्द्रः तं युजं सखायं कृणुते कुरुते यो हविष्मान् भवति । असुन्वता सोमाभिषवमकुर्वता पुरुषेण सह सख्यं सखित्वं न वष्टि न कामयते ॥
Wilson
English translation:
“The people earnestly call upon you in battles, Indra, (they call upon you) when standing together inthe conflict; at this (call) Indra makes him his friend who offers oblations; the hero desires not friendship with himwho presents no libation.”
Jamison Brereton
The peoples, taking their stand in conflict together, separately call upon you in the struggle for “what’s mine.”
Whoever offers an oblation makes (you) his yokemate here: the
champion wants no fellowship with a non-presser.
Griffith
Standing, in battle for their rights, together, the people, Indra, in the fray invoke thee.
Him who brings gifts the Hero makes his comrade: with him who pours no juice he seeks not friendship.
Geldner
Dich, Indra, rufen die Menschen im Kampfe, wann sie um das Eigentumsrecht aneinandergeraten sind, um die Wette. Da erwirbt sich der Opfernde einen Bundesgenossen; der Held wünscht keine Freundschaft mit dem, der nicht Soma auspreßt.
Grassmann
Dich, Indra, rufen hier und dort die Menschen, wenn sie im Kampf um Mein und Dein sich messen; Dann macht der Held den Opfrer sich zum Freunde, dem, der nicht keltert, will er nimmer Freund sein.
Elizarenkova
Люди призывают тебя, о Индра, с разных сторон,
Столкнувшись в борьбе за права собственности.
Тут обретает союзника тот, кто приносит жертвы.
Герой не хочет дружбы с не выжимающим (сому).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- पादनिचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्ययुक्त परमात्मन् ! (त्वाम्) तुझे(सन्तस्थानाः-जनाः)स्पर्धा में स्थित विरोधी जन (ममसत्येषु) मेरा सत्य कर्तव्य है जिन प्रसङ्गों में,उनमें, तथा (समीके) संग्राम में (वि ह्वयन्ते) विशेषरूप से आह्वान करते हैं (अत्र) इनमें-वहाँ (शूरः) वह प्राप्त होनेवाला परमात्मा (युजं कृणुते)मुझे सहयोगी सखा बनाता है (यः-हविष्मान्) आत्मसमर्पण करचुका या करता है, ऐसे स्तुति करनेवाले को परमात्मा मित्र बनाता है और (असुन्वता सख्यं न वष्टि) जो उपासनारस का सम्पादन नहीं करता उसके साथ परमात्मा मित्रता नहीं चाहता ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मानव के सामने आनेवाले विरोधी जन संघर्ष लेने के लिए आह्वान करें। संग्राम में भले ही धकेलना चाहें, परन्तु उपासक-परमात्मा की स्तुति करनेवाले को घबराने की आवश्यकता नहीं। उसकी सहायता परमात्मा करता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! (त्वाम्) त्वां खलु (सन्तस्थानाः-जनाः) साम्मुख्ये स्थिता विरोधिनो जनाः (ममसत्येषु) मम सत्यं येषु कर्त्तव्यं स्यादिति प्रसङ्गेषु, अपि वा (समीके) सम्यक् प्राप्ते संग्रामे “समीके संग्रामनाम” [निघ० २।१७] (विह्वयन्ते) विशिष्टतयाऽऽह्वयन्ति (अत्र) अस्मिन् तत्र (शूरः) सः प्रापणशीलः परमात्मा (युजं कृणुते) सहयोगिनं सखायं करोति (यः-हविष्मान्) आत्मसमर्पणं कृतवान् स्तुतिं कृत्वा (असुन्वता सख्यं न वष्टि) उपासनारसमसम्पादयता सह स मित्रत्वं नेच्छति ॥४॥
05 धनं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ध᳓नं न᳓ स्यन्द्र᳓म् बहुलं᳓ यो᳓ अस्मै
तीव्रा᳓न् सो᳓माँ आसुनो᳓ति प्र᳓यस्वान्
त᳓स्मै श᳓त्रून् सुतु᳓कान् प्रात᳓र् अ᳓ह्नो
नि᳓ सुअ᳓ष्ट्रान् युव᳓ति ह᳓न्ति वृत्र᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
धनं॒ न स्य॒न्द्रं ब॑हु॒लं यो अ॑स्मै ती॒व्रान्त्सोमाँ॑ आसु॒नोति॒ प्रय॑स्वान् ।
तस्मै॒ शत्रू॑न्त्सु॒तुका॑न्प्रा॒तरह्नो॒ नि स्वष्ट्रा॑न्यु॒वति॒ हन्ति॑ वृ॒त्रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ध᳓नं न᳓ स्यन्द्र᳓म् बहुलं᳓ यो᳓ अस्मै
तीव्रा᳓न् सो᳓माँ आसुनो᳓ति प्र᳓यस्वान्
त᳓स्मै श᳓त्रून् सुतु᳓कान् प्रात᳓र् अ᳓ह्नो
नि᳓ सुअ᳓ष्ट्रान् युव᳓ति ह᳓न्ति वृत्र᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bahulám ← bahulá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhánam ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
syandrám ← syandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
āsunóti ← √su- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
práyasvān ← práyasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómān ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tīvrā́n ← tīvrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
áhnaḥ ← áhar ~ áhan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
prātár ← prātár (invariable)
śátrūn ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sutúkān ← sutúka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tásmai ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
hánti ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ní ← ní (invariable)
sváṣṭrān ← sváṣṭra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuváti ← √yu- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
धन॑म् । न । स्य॒न्द्रम् । ब॒हु॒लम् । यः । अ॒स्मै॒ । ती॒व्रान् । सोमा॑न् । आ॒ऽसु॒नोति॑ । प्रय॑स्वान् ।
तस्मै॑ । शत्रू॑न् । सु॒ऽतुका॑न् । प्रा॒तः । अह्नः॑ । नि । सु॒ऽअष्ट्रा॑न् । यु॒वति॑ । हन्ति॑ । वृ॒त्रम् ॥
Hellwig Grammar
- dhanaṃ ← dhanam ← dhana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- syandram ← syandra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “flowing; fleet.”
- bahulaṃ ← bahulam ← bahula
- [noun], accusative, singular, neuter
- “frequent; endowed; much(a); many; abounding in(p); abundant; bahula [word]; accompanied; prevailing.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- tīvrān ← tīvra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- somāṃ ← soma
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sunoti ← su
- [verb], singular, Present indikative
- “press out; su.”
- prayasvān ← prayasvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “offering.”
- tasmai ← tad
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śatrūn ← śatru
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- sutukān ← sutuka
- [noun], accusative, plural, masculine
- prātar
- [adverb]
- “at dawn; early.”
- ahno ← ahnaḥ ← ahar
- [noun], genitive, singular, neuter
- “day; day; ahar [word]; day; day.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- svaṣṭrān ← svaṣṭra
- [noun], accusative, plural, masculine
- yuvati ← yu
- [verb], singular, Present indikative
- “unite.”
- hanti ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
सायण-भाष्यम्
प्रयस्वान् हविष्मान् यः यजमानः स्पन्द्रं स्पन्दनशीलं गवाश्वादिकं बहुलं प्रभूतं धनं न यथा धनं दरिद्राय पात्रभूताय दातुं संस्करोति तद्वत् अस्मै इन्द्राय तीव्रान् तीव्ररसान् सोमान् आसुनोति अभिषुणोति । अभिषवाख्येन संस्कारेण संस्करोतीत्यर्थः । तस्मै यजमानाय प्रातरह्नः पूर्वाह्णे सुतुकान् सुप्रेरणान् शोभनपुत्रसहितान् वा स्वष्ट्रान् शोभनायुधान् शत्रून् नि युवति स इन्द्रः पृथक्करोति । किंच वृत्रं तदीयमुपद्रवं हन्ति हिनस्ति ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“The bearer of the oblation who offers to Indra the sharp Soma, like much moveable wealth (given tothe poor)– for him in the fore part of the day Indra scatters his eager and well-armed (enemies), and defeats hisfoe.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Eager: or, having beautiful sons
Jamison Brereton
Whoever, providing a pleasing offering, presses for him sharp soma drops, ample like streaming wealth (on the hoof),
for him (Indra) makes a team of his rivals, easily spurred, easily goaded, in the early morning of the day. He smashes the obstacle [/Vr̥tra].
Griffith
Whoso with plenteous food for him expresses strong Somas as much quickly-coming treasure,
For him he overthrows in early morning his swift well-weaponed foes, and slays the tyrant.
Geldner
Wer ihm so reichlich wie bewegliche Habe, wie eine Herde, scharfe Somasäfte ausgepreßt und einen Schmaus bereit hält, dem spannt er in der Frühe des Tages mit guten Sporen und guter Peitsche die Feinde ins Joch und erschlägt den Vritra;
Grassmann
Wer ihm wie reiche schnellerlangte Beute an Speisen reich den starken Soma keltert, Dem macht er früh des Tags die Gegner flüchtig, erschlägt den Feind, bezwingt die Dolch-bewehrten.
Elizarenkova
Кто ему, как обильное текучее богатство,
Выжимает резкие соки сомы, (этот) дающий подкрепление,
Тому в раннее время он отдает во власть врагов,
Мчащихся во весь дух, погоняемых стрекалом, (и) убивает Вритру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः प्रयस्वान्) जो योगाभ्यास आदि प्रयत्न करनेवाला है, वह (अस्मै) इस परमात्मा के लिए (स्पन्द्रं बहुलं धनं न) स्पन्दनशील अर्थात धेर्य से सुख देनेवाले धन की भाँति (तीव्रान् सोमान्-आसुनोति) तीव्र संवेग से किये हुए उपासनारसों को सम्पादित करता है (तस्मै) उस उपासक के लिए (सुतुकान् स्वष्ट्रान् शत्रून्) बहुहिंसक सुव्याप्त कामादि शत्रुओं को (अह्नः प्रातः) दिन के प्रथम अवसर पर (नि युवति) निवारित करता है-हटाता है (वृत्रं हन्ति) आवरक अज्ञान को नष्ट करता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - योगाभ्यास करनेवाले कामादि शत्रुओं को नष्ट करने में समर्थ होते हैं तथा बुद्धि के आवरक अज्ञान को हटाकर ज्ञानप्रकाश को उन्नत करके परमात्मा के आनन्द को भी प्राप्त करते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः प्रयस्वान्) यो योगाभ्यासादिप्रयत्नवान् (अस्मै) परमात्मने (स्पन्द्रं बहुलं धनं न) स्पन्दनशीलं धैर्येण सुखदं बहुधनमिव (तीव्रान् सोमान्-आसुनोति) तीव्रसंवेगेन कृतान् सम्पादितानुपासनारसान् समन्तात् सम्पादयति (तस्मै) उपासकाय (सुतुकान् स्वष्ट्रान् शत्रून्) बहुहिंसकान् सुव्याप्तान् शातयितॄन् कामादीन् (अह्नः प्रातः) दिनस्य पूर्वभागे (नियुवति) निवारयति (वृत्रं हन्ति) आवरकमज्ञानं नाशयति ॥५॥
06 यस्मिन्वयं दधिमा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स्मिन् वयं᳓ दधिमा᳓ शं᳓सम् इ᳓न्द्रे
यः᳓ शिश्रा᳓य मघ᳓वा का᳓मम् अस्मे᳓
आरा᳓च् चित् स᳓न् भयताम् अस्य श᳓त्रुर्
नि᳓ अस्मै द्युम्ना᳓ ज᳓निया नमन्ताम्
मूलम् ...{Loading}...
यस्मि॑न्व॒यं द॑धि॒मा शंस॒मिन्द्रे॒ यः शि॒श्राय॑ म॒घवा॒ काम॑म॒स्मे ।
आ॒राच्चि॒त्सन्भ॑यतामस्य॒ शत्रु॒र्न्य॑स्मै द्यु॒म्ना जन्या॑ नमन्ताम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓स्मिन् वयं᳓ दधिमा᳓ शं᳓सम् इ᳓न्द्रे
यः᳓ शिश्रा᳓य मघ᳓वा का᳓मम् अस्मे᳓
आरा᳓च् चित् स᳓न् भयताम् अस्य श᳓त्रुर्
नि᳓ अस्मै द्युम्ना᳓ ज᳓निया नमन्ताम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dadhimá ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śáṁsam ← śáṁsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śiśrā́ya ← √śri- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ārā́t ← ārā́t (invariable)
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhayatām ← √bhī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
cit ← cit (invariable)
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śátruḥ ← śátru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dyumnā́ ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
jányā ← jánya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
namantām ← √nam- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
पद-पाठः
यस्मि॑न् । व॒यम् । द॒धि॒म । शंस॑म् । इन्द्रे॑ । यः । शि॒श्राय॑ । म॒घऽवा॑ । काम॑म् । अ॒स्मे इति॑ ।
आ॒रात् । चि॒त् । सन् । भ॒य॒ता॒म् । अ॒स्य॒ । शत्रुः॑ । नि । अ॒स्मै॒ । द्यु॒म्ना । जन्या॑ । न॒म॒न्ता॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- dadhimā ← dadhima ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śaṃsam ← śaṃsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “praise; śaṃs; recitation.”
- indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śiśrāya ← śri
- [verb], singular, Perfect indicative
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- ārāc ← ārāt
- [adverb]
- “far; ārāt [word].”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- bhayatām ← bhī
- [verb], singular, Present imperative
- “fear; fear.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śatrur ← śatruḥ ← śatru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dyumnā ← dyumna
- [noun], nominative, plural, neuter
- “magnificence.”
- janyā ← janya
- [noun], nominative, plural, neuter
- namantām ← nam
- [verb], plural, Present imperative
- “bow; bend; condescend; worship; bend; lower.”
सायण-भाष्यम्
यस्मिन् इन्द्रे वयं घौषेयाः सुहस्त्याः शंसं स्तुतिं दधिम विदध्मः । यः च मघवा धनवानिन्द्रः अस्मे अस्मासु कामम् अभिलाषं शिश्राय श्राययति । अस्य इन्द्रस्य शत्रुः आरात् दूर एव सन् चित् सन्नपि भयतां बिभेतु। किंच अस्मै इन्द्राय जन्या जन्यानि शत्रुजनपदभवानि द्युम्ना द्युम्नान्यन्नानि नि नमन्तां प्रह्वीभवन्तु । भोजनीयानि भवन्त्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May the enemy of that Indra on whom we have laid our praise, the lord of affluence, who has grantedus our desires, be in the fear of him even when far off; may the food belonging to the country of the foe bowdown before him (to enjoy).”
Jamison Brereton
Indra, upon whom we have set our laud, the bounteous one who has fixed his desire upon us—
let his rival, though he is far away, take fright, and let the peoples’ brilliant things bow down to him.
Griffith
He unto whom we offer praises, Indra, Maghavan, who hath joined to ours his wishes,-
Before him even afar the foe must tremble: low before him must bow all human glories.
Geldner
Indra, auf den wir eine Lobrede gemacht haben, der Gabenreiche, der seinen Wunsch auf uns gerichtet hat - noch fern von ihm soll sein Gegner Furcht bekommen; die Herrlichkeiten anderer Leute sollen sich ihm beugen!
Grassmann
Vor Indra, dem wir dieses Preislied weihten, dem starken, der mit Liebe uns umfasst hat, Muss fürchten sich sein Feind, auch wenn er fern ist, der Gegner Kräfte müssen sich ihm beugen.
Elizarenkova
(тот) Индра, которому мы воздали хвалу,
(тот) щедрый, кто направил на нас (свое) желание, -
Пусть враг его боится, даже находясь (от него) далеко!
Да склонится перед ним великолепие других людей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयं यस्मिन्-इन्द्रे)हम जिस राजा में-जिस राजा के निमित्त (शंसं दधिम) प्रशंसा धारण करते हैं (यः-मघवा) जो धनवान् राजा (अस्मे कामं शिश्राय) हमारे में-हमारे निमित्तकमनीय वस्तु को देता है, तथा (यस्य शत्रुः)जिसका विरोधी (आरात्-चित् सन् भयताम्) दूर से ही भय करता है (अस्मै)इस राजा के लिए (जन्या द्युम्ना निनमन्ताम्) उस देश में उत्पन्न होनेवाली अन्न आदि भोगवस्तुएँ समर्पित हो जाती हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह राजा प्रशंसा के योग्य है जो अपनी प्रजा के लिये आवश्यक निर्वाह की वस्तुओं का प्रबन्ध करता है तथा विरोधी शत्रु आदि जिससे दूर से ही भय खाते हैं, वह राष्ट्र की भोगसम्पत्ति का अधिकारी है ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इन्द्रशब्देन राजा कथ्यते (वयं यस्मिन्-इन्द्रे शंसं दधिम) वयं खलु यस्मिन् राजनि-यद्राजनिमित्तं प्रशंसनं धारयामः (यः मघवा-अस्मे कामं शिश्राय) यो हि धनवान् राजाऽस्मासु कमनीयं वस्तु श्रयति ददातीत्यर्थः, तथा (अस्य शत्रुः) अस्य विरोधी (आरात्-चित् सन्) दूरादपि सन् (भयताम्) बिभेति (अस्मै) अस्मै राज्ञे (जन्या द्युम्ना निनमन्ताम्) जायन्ते तद्देशे यानि तानि-अन्नानि भोग्यानि वस्तूनि “द्युम्नं द्योततेर्यशो वाऽन्नं वा” [निरु० ५।५] समर्पितानि भवन्ति ॥६॥
07 आराच्छत्रुमप बाधस्व - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आरा᳓च् छ᳓त्रुम् अ᳓प बाधस्व दूर᳓म्
उग्रो᳓ यः᳓ श᳓म्बः पुरुहूत ते᳓न
अस्मे᳓ धेहि य᳓वमद् गो᳓मद् इन्द्र
कृधी᳓ धि᳓यं जरित्रे᳓ वा᳓जरत्नाम्
मूलम् ...{Loading}...
आ॒राच्छत्रु॒मप॑ बाधस्व दू॒रमु॒ग्रो यः शम्बः॑ पुरुहूत॒ तेन॑ ।
अ॒स्मे धे॑हि॒ यव॑म॒द्गोम॑दिन्द्र कृ॒धी धियं॑ जरि॒त्रे वाज॑रत्नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आरा᳓च् छ᳓त्रुम् अ᳓प बाधस्व दूर᳓म्
उग्रो᳓ यः᳓ श᳓म्बः पुरुहूत ते᳓न
अस्मे᳓ धेहि य᳓वमद् गो᳓मद् इन्द्र
कृधी᳓ धि᳓यं जरित्रे᳓ वा᳓जरत्नाम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápa ← ápa (invariable)
ārā́t ← ārā́t (invariable)
bādhasva ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
dūrám ← dūrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śátrum ← śátru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śámbaḥ ← śámba- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
téna ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gómat ← gómant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yávamat ← yávamant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
jaritré ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kr̥dhí ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
vā́jaratnām ← vā́jaratna- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ॒रात् । शत्रु॑म् । अप॑ । बा॒ध॒स्व॒ । दू॒रम् । उ॒ग्रः । यः । शम्बः॑ । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । तेन॑ ।
अ॒स्मे इति॑ । धे॒हि॒ । यव॑ऽमत् । गोऽम॑त् । इ॒न्द्र॒ । कृ॒धि । धिय॑म् । ज॒रि॒त्रे । वाज॑ऽरत्नाम् ॥
Hellwig Grammar
- ārāc ← ārāt
- [adverb]
- “far; ārāt [word].”
- chatrum ← śatrum ← śatru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- bādhasva ← bādh
- [verb], singular, Present imperative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- dūram
- [adverb]
- “far.”
- ugro ← ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śambaḥ ← śamba
- [noun], nominative, singular, masculine
- “śamba [word].”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- tena ← tad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yavamad ← yavamat
- [noun], accusative, singular, neuter
- gomad ← gomat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “rich in cattle; bovine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kṛdhī ← kṛdhi ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- dhiyaṃ ← dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- jaritre ← jaritṛ
- [noun], dative, singular, masculine
- “singer.”
- vājaratnām ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājaratnām ← ratnām ← ratna
- [noun], accusative, singular, feminine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुहूत बहुभिराहूत इन्द्र तव यः उग्रः उद्गूर्णः शम्बः वज्रः। तथा च यास्कः– ‘ शम्ब इति वज्रनाम शमयतेर्वा शातयतेर्वा’ (निरु. ५, २४ ) इति । तेन वज्रेण शत्रुम् अस्मदरिम् आरात् अस्मत्समीपात् दूरम् अप बाधस्व त्वमपगमय। किंच अस्मे अस्मासु यवमत यवयुक्तं गोमत् गोयुक्तं च धनं धेहि निधेहि। किंच जरित्रे स्तोत्रे मह्यं वाजरत्नां रमणीयान्नं धियं कर्म कृधि कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Invoked of many, (Indra) drive far away the enemy with that fierce thunderbolt of yours; grant to us,Indra, wealth of barley and cattle; render to the worshipper his sacrifice productive of plural asant food.”
Jamison Brereton
Thrust the rival far away into the distance with that mighty śamba-pole of yours, o you who are much invoked.
Set (a mass of) barley and cattle on us, Indra. For the singer, make his insight possessed of prizes as its ornaments.
Griffith
With thy fierce bolt, O God invoked of many, drive to a distance from afar the foeman.
O Indra, give us wealth in corn and cattle, and make thy singer’s prayer gain strength and riches.
Geldner
Treib den Feind von ferne weit weg mit deiner gewaltigen Samba-Keule, o Vielgerufener! Bring uns Besitz von Korn und Rindern, Indra; mache dem Sänger das Gedicht reich belohnt!
Grassmann
Auch aus der Ferne stosse fort die Feinde mit deiner starken Waffe, vielgerufner; Gib Fülle uns an Korn und Rindern, Indra, belohn des Sängers Lied mit reichen Gaben.
Elizarenkova
Издали прогони врага далеко прочь
Той грозной палицей, о многопризываемый!
Нам дай богатства из зерна, из коров, о Индра!
Сделай поэтическую мысль для певца одаренной сокровищами наград!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत-इन्द्र) हे बहु प्रकार से आमन्त्रण करने योग्य राजन् ! (यः) जो तेरा(उग्रः शम्बः) तीक्ष्ण वज्र है, (तेन शत्रुम्) उससे शत्रु को (आरात्-अप बाधस्व) समीप से आक्रमण की सन्निकटता से पीड़ित कर या दूर भगा (अस्मे) हमारे लिए (यवमत्) अन्नवाला भोजन (गोमत्) दुग्धवाला भोजन (कृधि) कर दे (जरित्रे) पुरोहित के लिए (वाजरत्नां धियम्) अमृतान्नरत्न से युक्त कर्मप्रवृत्ति को कर ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा को चाहिए अपने तीक्ष्ण शस्त्र से शत्रु को पीड़ित करे या दूर करे और प्रजाजनों के लिए दुग्ध आदि मिश्रित भोजन मिलता रहे, ऐसी व्यवस्था करे ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत-इन्द्र) हे बहुप्रकारेण ह्वातव्य राजन् ! (यः) यस्ते (उग्रः शम्बः) तीक्ष्णो वज्रः “शम्ब इति वज्रनाम, शमयतेर्वा शातयतेर्वा” [निरु० ५।२४] (तेन शत्रुम्-आरात्-अपबाधस्व) तेन वज्रेण समीपात्-आक्रमणसन्निकटात्-पीडय दूरमपगमय (अस्मे) अस्मभ्यम् (यवमत्) अन्नयुक्तं भोजनम् (गोमत्) दुग्धयुक्तं भोज्यं वस्तु (कृधि) सम्पादय तथा (जरित्रे) पुरोहिताय (वाजरत्नां धियम्) अमृतान्नरत्नयुक्तां कर्मप्रवृत्तिं कुरु “धीः कर्मनाम” [निघ० २।१] ॥७॥
08 प्र यमन्तवृड़्षसवासो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓म् अन्त᳓र् वृषसवा᳓सो अ᳓ग्मन्
तीव्राः᳓ सो᳓मा बहुला᳓न्तास इ᳓न्द्रम्
ना᳓ह दामा᳓नम् मघ᳓वा नि᳓ यंसन्
नि᳓ सुन्वते᳓ वहति भू᳓रि वाम᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
प्र यम॒न्तर्वृ॑षस॒वासो॒ अग्म॑न्ती॒व्राः सोमा॑ बहु॒लान्ता॑स॒ इन्द्र॑म् ।
नाह॑ दा॒मानं॑ म॒घवा॒ नि यं॑स॒न्नि सु॑न्व॒ते व॑हति॒ भूरि॑ वा॒मम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓म् अन्त᳓र् वृषसवा᳓सो अ᳓ग्मन्
तीव्राः᳓ सो᳓मा बहुला᳓न्तास इ᳓न्द्रम्
ना᳓ह दामा᳓नम् मघ᳓वा नि᳓ यंसन्
नि᳓ सुन्वते᳓ वहति भू᳓रि वाम᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ágman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
antár ← antár (invariable)
prá ← prá (invariable)
vr̥ṣasavā́saḥ ← vr̥ṣasavá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bahulā́ntāsaḥ ← bahulā́nta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tīvrā́ḥ ← tīvrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áha ← áha (invariable)
dāmā́nam ← dāmán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ní ← ní (invariable)
yaṁsat ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vahati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vāmám ← vāmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
प्र । यम् । अ॒न्तः । वृ॒ष॒ऽस॒वासः॑ । अग्म॑न् । ती॒व्राः । सोमाः॑ । ब॒हु॒लऽअ॑न्तासः । इन्द्र॑म् ।
न । अह॑ । दा॒मान॑म् । म॒घऽवा॑ । नि । यं॒स॒त् । नि । सु॒न्व॒ते । व॒ह॒ति॒ । भूरि॑ । वा॒मम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- vṛṣasavāso ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun]
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- vṛṣasavāso ← savāsaḥ ← sava
- [noun], nominative, plural, masculine
- “press.”
- agman ← gam
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- tīvrāḥ ← tīvra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- bahulāntāsa ← bahula
- [noun]
- “frequent; endowed; much(a); many; abounding in(p); abundant; bahula [word]; accompanied; prevailing.”
- bahulāntāsa ← antāsaḥ ← anta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “end; last syllable; end; end; boundary; inside; border; death; anta [word]; edge; end; shore; limit; region; outskirt; destruction; boundary; limit; anta; termination; corner; conclusion; hem; end; ant; edge.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nāha ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāha ← aha
- [adverb]
- “aha [word]; indeed.”
- dāmānam ← dāman
- [noun], accusative, singular, masculine
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yaṃsan ← yaṃsat ← yam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- vahati ← vah
- [verb], singular, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- vāmam ← vāma
- [noun], accusative, singular, neuter
- “agreeable; vāma [word]; beautiful.”
सायण-भाष्यम्
अन्तः जठरे यम् इन्द्रं वृषसवासः वृषसवा अग्नौ सोमस्य वर्षितृभिरध्वर्युभिरभिषुताः तीव्राः तीव्ररसाः बहुलान्तासः बहुलमन्नादिकमन्ते येभ्यस्ते बहुलान्ताः सोमाः प्र अग्मन् प्रगच्छन्ति स मघवा धनवानिन्द्रः दामानं दातारं यजमानं नाह नैव नि यंसत् नियच्छति । किंतु सुन्वते सोमाभिषवं कुर्वते यजमानाय भूरि अधिकं वामं वननीयं धनं नि वहति नितरां प्रापयति ॥
Wilson
English translation:
“The Indra into whom the sharp abundant Soma effused by (the priests), the showerers (of the Soma),have entered; he, Maghavat, deserts not the donor of the sacrifice, but bestows ample wealth upon him whopresents libations.”
Jamison Brereton
Indra, within whom the bullish pressings, the sharp soma drops, have gone, ample to the end—
the bounteous one will certainly not hold back his giving. He carries down much of value to the presser.
Griffith
Indra, the swallower of strong libations rich in the boons they bring, the potent Somas,
He, Maghavan, will not restrict his bounty he brings much wealth unto the Soma-presser.
Geldner
Indra, in dessen Inneres die von Bullen ausgepreßten scharfen Somasäfte eingegangen sind, deren Ende reichlich ist, der Gabenreiche möge niemals die Gabe vorenthalten; er bringt dem Somapresser viel Gutes heim.
Grassmann
In dessen Bauch des Stiers Ergüsse drangen, die scharfen Soma’s mit der starken Hefe, Der reiche Indra geizt nicht mit der Gabe, dem Somapresser bringt er viele Schätze.
Elizarenkova
К кому вошли в нутро мощные выжимания –
Резкие соки сомы с густым осадком, (этот) Индра
Щедрый пусть никогда не сдерживает дарения!
Много желанного он привозит выжимающему (сому).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृषसवासः) वृषभ के समान बलवानोंश्रेष्ठोंद्वारा निष्पादनीय (बहुलान्तासः)बहुत विविध सुख अन्त में जिनके हों, ऐसे (तीव्राः सोमाः) प्रकृष्ट राज्यैश्वर्य पदार्थ (यम्-इन्द्रम्-अन्तः प्र-अग्मन्) जिस राजा के राष्ट्र में प्राप्त होते हैं, (मघवा) उस ऐसे धनवान् राजा(दामानम्)उपहारदाता को (न-अह नि यंसत्) नियन्त्रित नहीं करता है-नहीं रोकता है, अपितु (सुन्वते भूरिवामं नि वहति) राष्ट्रैश्वर्य को सम्पादित करनेवाले के लिए बहुत प्रकार के वननीय पद को समर्पित करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राष्ट्र में विविध ऐश्वर्यों को अपने विविध कला व्यापार से बढ़ानेवाले जो श्रेष्ठ महानुभाव हैं, उन पर राजा किसी प्रकार के प्रतिबन्ध न लगाये, अपितु उनको राष्ट्र के ऊँचे पद व सहायता दे ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृषसवासः) वृषवद्भिर्बलवद्भिः श्रेष्ठैः सवाः-निष्पादनीयाः (बहुलान्तासः) बहुलं विविधं सुखमन्ते येषां ते तथाभूताः (तीव्राः सोमाः) प्रकृष्टराज्यैश्वर्यपदार्थाः (यम्-इन्द्रम् अन्तः प्र-अग्मन्) यस्य राज्ञोऽन्तः राष्ट्रान्तरे राष्ट्रमध्ये प्राप्ता भवन्ति (मघवा) तादृशो धनवान् राजा (दामानम्) उपहारदातारम् (न-अह नियंसत्) नैव नियन्त्रयति न खलु बध्नाति कार्यतोऽवरोधयति, अपितु (सुन्वते भूरिवामं निवहति) राष्ट्रैश्वर्यसम्पादयित्रे बहुविधं वननीयं पदं समर्पयति ॥८॥
09 उत प्रहामतिदीव्या - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ प्रहा᳓म् अतिदी᳓व्या जयाति
कृतं᳓ य᳓च् छ्वघ्नी᳓ विचिनो᳓ति काले᳓
यो᳓ देव᳓कामो न᳓ ध᳓ना रुणद्धि
स᳓म् इ᳓त् तं᳓ राया᳓ सृजति स्वधा᳓वान्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त प्र॒हाम॑ति॒दीव्या॑ जयाति कृ॒तं यच्छ्व॒घ्नी वि॑चि॒नोति॑ का॒ले ।
यो दे॒वका॑मो॒ न धना॑ रुणद्धि॒ समित्तं रा॒या सृ॑जति स्व॒धावा॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उत᳓ प्रहा᳓म् अतिदी᳓व्या जयाति
कृतं᳓ य᳓च् छ्वघ्नी᳓ विचिनो᳓ति काले᳓
यो᳓ देव᳓कामो न᳓ ध᳓ना रुणद्धि
स᳓म् इ᳓त् तं᳓ राया᳓ सृजति स्वधा᳓वान्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
atidī́vya ← √dīv- (root)
{non-finite:CVB}
jayāti ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
prahā́m ← prahā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
utá ← utá (invariable)
kālé ← kālá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
śvaghnī́ ← śvaghnín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vicinóti ← √ci- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devákāmaḥ ← devákāma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhánā ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
ruṇaddhi ← √rudh- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
rāyā́ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sr̥jati ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
svadhā́vān ← svadhā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । प्र॒ऽहाम् । अ॒ति॒ऽदीव्य॑ । ज॒या॒ति॒ । कृ॒तम् । यत् । श्व॒ऽघ्नी । वि॒ऽचि॒नोति॑ । का॒ले ।
यः । दे॒वऽका॑मः । न । धना॑ । रु॒ण॒द्धि॒ । सम् । इत् । तम् । रा॒या । सृ॒ज॒ति॒ । स्व॒धाऽवा॑न् ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- prahām ← prahā
- [noun], accusative, singular, feminine
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dīvyā ← dīvya ← dīv
- [verb noun]
- “gamble; play; Aṣṭādhyāyī 4.4.2.”
- jayāti ← ji
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Kṛta; action; throw; work; production; work; kindness; four; kṛta [word].”
- yac ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- chvaghnī ← śvaghnī ← śvaghnin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “gambler.”
- vicinoti ← vici ← √ci
- [verb], singular, Present indikative
- kāle ← kāla
- [noun], locative, singular, masculine
- “time; moment; time; duration; death; timing; span; season; Pralaya; kāla [word]; seasonableness; time; age; temporal property; duration; tense; time; time of life; Yuga; meal.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devakāmo ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devakāmo ← kāmaḥ ← kāma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dhanā ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- ruṇaddhi ← rudh
- [verb], singular, Present indikative
- “fill into; close; insert; put; enclose; obstruct; seal; besiege; cover; blockade; stop; lock in; plug; withhold; extinguish; connect.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rāyā ← rai
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- sṛjati ← sṛj
- [verb], singular, Present indikative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- svadhāvān ← svadhāvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “autonomous; independent.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि चेन्द्रः प्रहां प्रहन्तारम् अतिदीव्य । अतिरभिपूजितार्थे वर्तते । दीव्यतिर्गत्यर्थे । अभिपूजितं गमयित्वा जयाति जयति । किंच यत् यथा । अत्र प्रकारवचनप्रत्ययस्य लोपो द्रष्टव्यः। श्वघ्नी कितवः कृतं कृतसमयं प्रतिकितवं कितवानां मध्ये विचिनोति परीक्ष्य गृह्णाति तद्वदिन्द्रः काले युद्धकाले बलवन्तं शत्रुं परीक्ष्य वधार्थं गृह्णातीत्यर्थः । किंच यः मनुष्यः देवकामः देवान् यष्टुं स्तोतुं वा अभिलाषवान् भवति तस्यार्थाय धना धनानि न रुणद्धि नावृणोति । नाच्छादयतीत्यर्थः । किंतु स्वधावान् बलवानिन्द्रः तं देवकामं राया धनेन सं सृजति संयोजयत्येव ॥
Wilson
English translation:
“Having driven away the assailant, he triumphs; at the time (of battle) he selects his antagonist as doesa gambler. The man who, desirous of gratifying the gods, withholds not his riches, him the powerful Indraassociates with wealth.”
Jamison Brereton
And having overplayed his hand, he will win the jackpot, when the (gambler) with the best throw pulls out the perfect (“hand” of dice) at the right time.
Whoever has desire for the gods, he does not withhold the stakes; just him does the autonomous one [=Indra] unite with wealth.
Griffith
Yea, by superior play he wins advantage, when he, a gambler, piles his gains in season.
Celestial-natured, he o’erwhelms with riches the devotee who keeps not back his treasure.
Geldner
Und den Vorsprung des Gegners überspielend wird er gewinnen, indem er wie der Spieler, wenn er an der Reihe ist, der verschließt seine Schätze nicht. Der Eigenmächtige macht ihn des Reichtums teilhaft.
Grassmann
Der Spieler auch gewinnt im Spiel den Vorsprung, wenn den Gewinnst zur rechten Zeit er einstreicht; Wer götterliebend nicht mit Gaben knausert, den überströmt mit Gut der allgewalt’ge.
Elizarenkova
И, делая ставку на счастливую игру, он должен победить,
Как удачливый игрок в должное время раскладывает счастливый бросок.
Кто стремится к богам, не удерживает богатства.
Его самосущий соединяет с богатством.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) तथा (अतिदीव्य प्रहां जयाति) जीतने की इच्छा करके प्रबल घातक शत्रु को जीतता है (यत् कृतं श्वघ्नी विचिनोति काले) जैसे प्रहार किये हुए को भेड़िया समय पर स्वाधीन करता है, वैसे ही शत्रु को विजेता स्वाधीन करता है, परन्तु (यः-देवकामः) जो तो देव अर्थात् मोद या शान्त भाव को चाहता है, उसके (धना न रुणद्धि) धनों को नहीं रोकता है-नहीं ग्रहण करता है, अपितु (स्वधावान् तम्-इत् राया सं सृजति) धनान्नवाला राजा उसको तो धन से संयुक्त करता है ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा को चाहिए कि जोविनाशकारी विरोधी शत्रु हो, उसे साधनों से स्वाधीन करेऔर जो शान्तिप्रिय हो, उसे धनादि की सहायता दे ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अपि च (अतिदीव्य प्रहां जयाति) अतिजेतुमिच्छां कृत्वा “दिवु क्रीडाविजिगीषा……” [दिवा०] प्रबलहन्तारं शत्रुं जयति (यत् कृतं श्वघ्नी विचिनोति काले) यथा कृतं प्रहारकृतं प्रहृतं शुनो हन्ता वृकः “श्वघ्नी शुनो हन्ति” [ऋ० २।१२।४ दयानन्दः] काले स्वाधीनीकरोति तथा स्वाधीनीकरोति, परन्तु (यः देव कामः) यस्तु देवं मोदं शान्तभावं कामयते तस्य (धना न रुणद्धि) धनानि नावरोधयति न गृह्णाति, अपि तु (स्वधावान् तम्-इत् राया सं सृजति) धनान्नवान् राजा तं तु धनेन संयोजयति ॥९॥
10 गोभिष्थरेमामतिं दुरेवाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गो᳓भिष् टरेम अ᳓मतिं दुरे᳓वां
य᳓वेन क्षु᳓धम् पुरुहूत वि᳓श्वाम्
वयं᳓ रा᳓जभिः प्रथमा᳓ ध᳓नानि
अस्मा᳓केन वृज᳓नेना जयेम
मूलम् ...{Loading}...
गोभि॑ष्टरे॒माम॑तिं दु॒रेवां॒ यवे॑न॒ क्षुधं॑ पुरुहूत॒ विश्वा॑म् ।
व॒यं राज॑भिः प्रथ॒मा धना॑न्य॒स्माके॑न वृ॒जने॑ना जयेम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
गो᳓भिष् टरेम अ᳓मतिं दुरे᳓वां
य᳓वेन क्षु᳓धम् पुरुहूत वि᳓श्वाम्
वयं᳓ रा᳓जभिः प्रथमा᳓ ध᳓नानि
अस्मा᳓केन वृज᳓नेना जयेम
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ámatim ← ámati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
durévām ← duréva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tarema ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
kṣúdham ← kṣúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
víśvām ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yávena ← yáva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhánāni ← dhána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
prathamā́ḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́jabhiḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
asmā́kena ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jayema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥jánena ← vr̥jána- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
गोभिः॑ । त॒रे॒म॒ । अम॑तिम् । दुः॒ऽएवा॑म् । यवे॑न । क्षुध॑म् । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । विश्वा॑म् ।
व॒यम् । राज॑ऽभिः । प्र॒थ॒मा । धना॑नि । अ॒स्माके॑न । वृ॒जने॑न । ज॒ये॒म॒ ॥
Hellwig Grammar
- gobhiṣ ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ṭaremāmatiṃ ← tarema ← tṛ
- [verb], plural, Present optative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- ṭaremāmatiṃ ← amatim ← amati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “indigence.”
- durevāṃ ← durevām ← dureva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “malevolent; bad; crabbed.”
- yavena ← yava
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “barley; yava; barleycorn; yava [word]; yava; yavakṣāra; grain.”
- kṣudham ← kṣudh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hunger; kṣudh.”
- puruhūta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- viśvām ← viśva
- [noun], accusative, singular, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- rājabhiḥ ← rājan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- prathamā ← prathama
- [noun], accusative, plural, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- dhanāny ← dhanāni ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- asmākena ← asmāka
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “our; asmāka [word].”
- vṛjanenā ← vṛjanena ← vṛjana
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “community; settlement.”
- jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुहूत बहुभिराहूतेन्द्र तव प्रसादात दुरेवां दुष्टागमनां दारिद्र्यादागताम् अमतिं दुर्बुद्धिं वयं घौषेयाः सुहस्त्याः गोभिः पशुभिः तरेम निस्तरेम । किंच यवेन विश्वां व्याप्तां क्षुधं तरेम । किंच प्रथमाः मुख्यानि धनानि राजभिः धनानामीश्वरैः । लभेमहीति शेषः । यद्वा । प्रथमा वयमिति संबन्धः। किंच अस्माकेन अस्मदीयेन वृजनेन बलेन जयेम । शत्रूनिति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, invoked of many, may we escape all ignorance caused by poverty by means of our cattle; (maywe escape) all hunger by means of our barley; (may we acquire) the chief riches through the princes (of wealth);may we conquer by our valour.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May we acquire the chief riches: or, may we, the chief, acquire riches
Jamison Brereton
With cows we would overcome neglect that goes ill, and with barley we would overcome all hunger, o you who are much invoked.
With our kings and our community might we be the first to win the stakes.
Griffith
O Much-invoked, may we subdue all famine and evil want with store of grain and cattle.
May we allied, as first in rank, with princes obtain possessions by our own exertion.
Geldner
Durch Kühe wollen wir die Ratlosigkeit, die Böses trachtet, überwinden, durch Korn jeglichen Hunger, o Vielgerufener. Wir wollen mit den Königen zuerst die Siegesbeute, mit unserem Bunde gewinnen.
Grassmann
Durch Milchtrank lass den bösen Durst uns stillen, durch Korn, o vielgerufner, jeden Hunger; Die beste Beute lass uns durch die Fürsten und auch durch unsre Kriegerschar gewinnen.
Elizarenkova
С помощью коров пусть преодолеем мы отсутствие мыслей ведущее к злу,
С помощью зерна – любой голод, о многопризываемый!
Вместе с царями, вместе с нашей общиной
Пусть завоюем мы первые ставки!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत)हे बहुत आह्वान करने योग्य राजन्(गोभिः-दुरेवाम्-अमतिम्) वेदवाणियों से दुःख प्राप्त करानेवाली अज्ञान बुद्धि को (यवेन विश्वां क्षुधम्) अन्न से समस्त भूख को (तरेम) पार करें-निवृत्त करें (राजभिः प्रथमा धनानि) आप जैसे राजाओं से प्रमुख धनों को प्राप्त करें (अस्माकेन वृजनेन जयेम) तथा हम अपने बल से विजय प्राप्त करें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राष्ट्र की प्रजाएँ शासकों की सहायता से धनसम्पत्ति का उपार्जन करें। अपने बल से अपने कार्यों में सफलता प्राप्त करें। विविध भोजनों से क्षुधा की निवृत्ति करें एवं नाना विद्याओं के अध्ययन से अज्ञानबुद्धि को दूर करें ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुहूत) हे बहुह्वातव्य राजन् ! (गोभिः-दुरेवाम्-अमतिम्) वेदवाग्भिर्दुःखप्रापिकामज्ञानबुद्धिम् (यवेन विश्वां क्षुधम्) अन्नेन सर्वां क्षुधम् (तरेम) पारयेम (राजभिः प्रथमा धनानि) भवादृशैः शासकैः प्रमुखानि धनानि (अस्माकेन वृजनेन जयेम) तथा स्वकीयेनास्मदीयेन बलेन जयेम-जयं प्राप्नुयाम ॥१०॥
11 बृहस्पतिर्नः परि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
बृ᳓हस्प᳓तिर् नः प᳓रि पातु पश्चा᳓द्
उतो᳓त्तरस्माद् अ᳓धराद् अघायोः᳓
इ᳓न्द्रः पुर᳓स्ताद् उत᳓ मध्यतो᳓ नः
स᳓खा स᳓खिभ्यो व᳓रिवः कृणोतु
मूलम् ...{Loading}...
बृह॒स्पति॑र्नः॒ परि॑ पातु प॒श्चादु॒तोत्त॑रस्मा॒दध॑रादघा॒योः ।
इन्द्रः॑ पु॒रस्ता॑दु॒त म॑ध्य॒तो नः॒ सखा॒ सखि॑भ्यो॒ वरि॑वः कृणोतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कृष्णः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
बृ᳓हस्प᳓तिर् नः प᳓रि पातु पश्चा᳓द्
उतो᳓त्तरस्माद् अ᳓धराद् अघायोः᳓
इ᳓न्द्रः पुर᳓स्ताद् उत᳓ मध्यतो᳓ नः
स᳓खा स᳓खिभ्यो व᳓रिवः कृणोतु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pári ← pári (invariable)
paścā́t ← paścā́t (invariable)
pātu ← √pā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ádharāt ← ádhara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
aghāyóḥ ← aghāyú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
úttarasmāt ← úttara- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
madhyatáḥ ← madhyatáḥ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purástāt ← purástāt (invariable)
utá ← utá (invariable)
kr̥ṇotu ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhibhyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
बृह॒स्पतिः॑ । नः॒ । परि॑ । पा॒तु॒ । प॒श्चात् । उ॒त । उत्ऽत॑रस्मात् । अध॑रात् । अ॒घ॒ऽयोः ।
इन्द्रः॑ । पु॒रस्ता॑त् । उ॒त । म॒ध्य॒तः । नः॒ । सखा॑ । सखि॑ऽभ्यः । वरि॑वः । कृ॒णो॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- bṛhaspatir ← bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pātu ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; govern.”
- paścād ← paścāt
- [adverb]
- “subsequently; westward; paścāt [word]; after; back.”
- utottarasmād ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- utottarasmād ← uttarasmāt ← uttara
- [noun], ablative, singular, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- adharād ← adharāt
- [adverb]
- “below; south.”
- aghāyoḥ ← aghāyu
- [noun], ablative, singular, masculine
- “malevolent.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- purastād ← purastāt
- [adverb]
- “ahead; eastward; earlier; above; above.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- madhyato ← madhyatas
- [adverb]
- “in.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhibhyo ← sakhibhyaḥ ← sakhi
- [noun], dative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- kṛṇotu ← kṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
पश्चात् पश्चिमतो योऽघायुरागच्छति तस्मात् अघायोः पापकाच्छत्रोः नः अस्मान् बृहस्पतिः परि पातु रक्षतु । उत अपि च उत्तरस्मात् उत्तरतः अधरात् अधस्ताच्च योऽघायुरागच्छति तस्मादघायोः नोऽस्मान् परि पातु । उत अपि च इन्द्रः पुरस्तात् पूर्वतः मध्यतः व योऽघायुरागच्छति तस्मादघायोः नः अस्मान् परि पातु । किंच सखा सखिभूतेन्द्रः सखिभ्यः प्रियेभ्योऽस्मभ्यं वरिवः धनं कृणोतु करोतु ॥ ॥ २३ ॥ ॥ ३ ॥
भट्टभास्कर-टीका
बृहस्पतिः नः अस्मान् परिपातु सर्वैः प्रकारैः रक्षतु । पश्चादपरस्यां दिशि अवस्थितात् अघायोः अघं पापं योस्मभ्यमिच्छति तस्मात् पुरुषान्नः पातु । ‘छन्दसि परेच्छायामपि’ इति क्यच्, ‘न छन्दसि’ इतीत्वाभावः । उत अपि च उत्तरस्मादुत्तरदिगवस्थितात् अघायोर्नः पातु । अधरात् दक्षिणदिगवस्थिताच्चाघायोर्नः पातु, भूगोळे दक्षिणस्याधरत्वात् । इन्द्रश्च नो ऽस्मान्पुरस्तात्पूर्वतः पातु पूर्वस्यां दिश्यवस्थितात् अघायोः नः पातु । उत अपि च मध्यतः मध्यदिग्व्यवस्थिताच्च । किंच – सखा समानख्यानः सखिभ्यः समानख्यानेभ्यः यजमानेभ्यः वरिवः धनं कृणोतु ददातु । कः? आनन्तर्यादिन्द्रः ॥
Wilson
English translation:
“May Bṛhaspati defend us from a malignant (foe) coming from behind, from above, or from below; mayIndra defend us from foes in front and in the middle; may he, our friend, bestow wealth upon (us) his friends.”
Jamison Brereton
Let Indra, lord of the formulation, protect us all around, from behind and from above and from below, from him who wishes ill—
from in front and from the middle. Let him, as comrade/partner, create wide space for his comrades/partners``.
Griffith
Brhaspati protect us from the rearward, and from above, and from below, from sinners!
May Indra from the front, and from the centre, as Friend to friends, vouchsafe us room and freedom.
Geldner
Brihaspati soll uns von hinten und von oben, von unten vor dem Übelwollenden schützen, Indra soll uns von vorn und in der Mitte als Freund den Freunden einen Ausweg schaffen!
Grassmann
Brihaspati beschütze uns von Westen von Norden und von Süden vor dem Frevler, Von Osten Indra und aus unsrer Mitte; der Freund verschaffe weiten Raum uns Freunden.
Elizarenkova
Брихаспати пусть защитит нас сзади,
А также сверху и снизу от злоумышленника,
(А) Индра пусть нам спереди и посредине,
Как друг для друзей, создаст широкий путь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कृष्णः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाणी का स्वामी परमात्मा (अघायोः) हमारे प्रति पाप-अनिष्ट को चाहनेवाले से (नः पश्चात्-उत-उत्तरस्मात्) हमें पश्चिम की ओर से, उत्तर की ओर से (अधरात् परि पातु) और नीचे की ओर से बचावे (इन्द्रः) वही ऐश्वर्यवान् परमात्मा (पुरस्तात्-उत मध्यतः) पूर्वदिशा की ओर से और मध्य दिशा की ओर से भी रक्षा करे (सखा नः सखिभ्यः-वरिवः कृणोतु) मित्ररूप परमात्मा हम मित्रों के लिए धन प्रदान करे ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - किसी भी दिशा में वर्त्तमान अनिष्टकारी से परमात्मा रक्षा करता है, जब कि हम सखासमान गुण आचरण को कर लेते हैं ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बृहस्पतिः) वेदवाण्याः स्वामी परमात्मा (अघायोः) पापकामिनोऽनिष्टेच्छुकात् (पश्चात्-उत उत्तरस्मात्-अधरात्-नः परिपातु) पश्चिमतोऽप्युत्तरतो दक्षिणतश्चास्मान् रक्षतु (इन्द्रः) स ऐश्वर्यवान् परमात्मा (पुरस्तात्-उत मध्यतः) पूर्वदिक्तो मध्यतश्च रक्षतु (सखा नः सखिभ्यः-वरिवः कृणोतु) स एव सखिभूतः परमात्माऽस्मभ्यं सखिभूतेभ्यो धनप्रदानं करोतु “वरिवः धननाम” [निघ० २।१०] ॥११॥