सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ यजामहे’ इति सप्तर्चं सप्तमं सूक्तम् । प्रथमासप्तम्यौ त्रिष्टुभौ । पञ्चम्यभिसारिणी । द्विर्दशकद्विर्वान्दशकवतीत्यभिसारिणीत्युच्यते । शिष्टाश्चतस्रो जगत्यः। पूर्ववदृषिदेवते। तथा चानुक्रान्तं— ‘यजामहे सप्ताद्यान्त्ये त्रिष्टुभौ पञ्चम्यभिसारिणी’ इति । चतुर्थेऽहनि माध्यंदिनसवने तृतीयापञ्चम्योरावर्तनेन त्रींस्तृचान् होत्रका एकैकं तृचमावपेरन् । सूत्रितं च – यजामह इन्द्रं वज्रदक्षिणमिति द्वितीयानेवमेव ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ११ ) इति ॥
Jamison Brereton
23 (849)
Indra
Vimada Aindra or Vimada Prājāpatya, or Vasukr̥t Vāsukra
7 verses: jagatī, except triṣṭubh 1, 7; abhisāriṇī 5 (so Anukramaṇī)
The hymn begins with a fine Indo-Iranian opening “we sacrifice to/worship (yájāmahe) Indra,” reminiscent of the Younger Avestan litanies with the identical verb yazamaide. The praise of Indra that follows is fairly conventional; we hear of his mace (vss. 1, 3), his pair of fallow bays (vss. 1–3), and, less usually, his beard (vss. 1, 3). He is portrayed, in contrastive but complementary fashion, as at once warrior and generous and paternal patron (see, e.g., vss. 1d, 2b, 5).
The final two verses (6–7) mention the poet Vimada (7b) and his family (6a), and both verses feature prominently the verb vidmā́ “we know,” a partial anagram of this name. Indra’s name is also played upon, in the adjective iná “strong” (6c), and possibly, earlier in the hymn, by the presence of several pleonastic+++(=redundant)+++ occurrences of the particle íd (3a, 4d). In the same spirit, the frequent occurrence of the pre
verb/particle ví seems designed to recall the Vimada name. This punning is more subtle and varied than that found in the Vimada hymns with the repeated catch word refrain ví vo máde … vívakṣase (X.21, 24.1–3, 25). Thus, though the contents of the praise are conventional, the playful phonological complexity gives texture to the poem.
01 यजामह इन्द्रम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓जामह इ᳓न्दरं+ व᳓ज्रदक्षिणं
ह᳓रीणां᳐ रथि᳓यं वि᳓व्रताना᳐म्
प्र᳓ श्म᳓शरु दो᳓धुवद् ऊर्ध्व᳓था भू᳐द्
वि᳓ से᳓नाभिर् द᳓यमानो वि᳓ रा᳓धसा
मूलम् ...{Loading}...
यजा॑मह॒ इन्द्रं॒ वज्र॑दक्षिणं॒ हरी॑णां र॒थ्यं१॒॑ विव्र॑तानाम् ।
प्र श्मश्रु॒ दोधु॑वदू॒र्ध्वथा॑ भू॒द्वि सेना॑भि॒र्दय॑मानो॒ वि राध॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓जामह इ᳓न्दरं+ व᳓ज्रदक्षिणं
ह᳓रीणां᳐ रथि᳓यं वि᳓व्रताना᳐म्
प्र᳓ श्म᳓शरु दो᳓धुवद् ऊर्ध्व᳓था भू᳐द्
वि᳓ से᳓नाभिर् द᳓यमानो वि᳓ रा᳓धसा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájradakṣiṇam ← vájradakṣiṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yájāmahe ← √yaj- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
hárīṇām ← hári- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
rathyàm ← rathī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vívratānām ← vívrata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dódhuvat ← √dhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
śmáśru ← śmáśru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ūrdhváthā ← ūrdhváthā (invariable)
dáyamānaḥ ← √dā- 3 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
rā́dhasā ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sénābhiḥ ← sénā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
यजा॑महे । इन्द्र॑म् । वज्र॑ऽदक्षिणम् । हरी॑नाम् । र॒थ्य॑म् । विऽव्र॑तानाम् ।
प्र । श्मश्रु॑ । दोधु॑वत् । ऊ॒र्ध्वऽथा॑ । भू॒त् । वि । सेना॑भिः । दय॑मानः । वि । राध॑सा ॥
Hellwig Grammar
- yajāmaha ← yajāmahe ← yaj
- [verb], plural, Present indikative
- “sacrifice; worship; worship.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vajradakṣiṇaṃ ← vajra
- [noun], masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajradakṣiṇaṃ ← dakṣiṇam ← dakṣiṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “southern; right; south; southerly; dakṣiṇa [word]; sincere; clockwise; deft.”
- harīṇāṃ ← harīṇām ← hari
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- rathyaṃ ← rathyam ← rathya
- [noun], accusative, singular, masculine
- vivratānām ← vivrata
- [noun], genitive, plural, masculine
- “refractory; loath.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- śmaśru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beard.”
- dodhuvad ← dodhuvat ← dodhu ← √dhū
- [verb noun], nominative, singular
- “shake.”
- ūrdhvathā
- [adverb]
- “erectly.”
- bhūd ← bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- senābhir ← senābhiḥ ← senā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “army; senā [word]; armament.”
- dayamāno ← dayamānaḥ ← day
- [verb noun], nominative, singular
- “share.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rādhasā ← rādhas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
सायण-भाष्यम्
वयम् इन्द्रं यजामहे सोमलक्षणैर्हविर्भिः पूजयामः । कीदृशम् । वज्रदक्षिणं शत्रुवधाय सततं वज्रो दक्षिणे हस्ते यस्य तं विव्रतानां रथवहनादिविविधकर्मणां हरीणाम् एतत्संज्ञकानामश्वानां रथ्यम् आनेतारम् । स इन्द्रः सोमपानानन्तरं श्मश्रु स्वकीयानि श्मश्रूणि दोधुवत् पुनःपुनः धुन्वानः सन् ऊर्ध्वथा ऊर्ध्वं प्र भूत् प्रादुरभूत् । किंच सेनाभिः मरुदादिस्वकीयैः सैन्यैः वि दयमानः विविधं शत्रून् हिंसन् ‘राधसा । द्वितीयार्थे तृतीया। राधो धनम्। वीत्युपसर्ग श्रुतेर्योग्यक्रियाध्याहारः । विविधं स्तोतृभ्यो ददाति ॥
Wilson
English translation:
“We worship Indra, being in his right hand the thunderbolt, the driver of the bay horses which havemany functions; shaking his beard, he mounts on high, destroying (his enemies) by his armies he gives wealth (tohis worshippers).”
Jamison Brereton
We sacrifice to Indra with the mace in his right hand, the charioteer of the fallow bays who follow separate commandments.
He stands erect, constantly shaking out his beard, while apportioning (goods) by virtue of his weapons, by virtue of his generosity.
Griffith
INDRA, whose right hand wields the bolt, we worship, driver of Bay Steeds seeking sundered courses.
Shaking his beard with might he hath arisen, casting his weapons forth and dealing bounties.
Geldner
Wir verehren Indra, der die Keule mit der Rechten hält, den Lenker der widerspenstigen Falben. Seinen Bart schüttelnd richtet er sich auf; er ist mit seinen Wehren verschwenderisch, mit Geschenken.
Grassmann
Dem blitzbewehrten Indra bringen Opfer wir, der seine goldnen widerspänst’gen Rosse lenkt, Den Schnurrbart schüttelnd steht er aufgerichtet da, Geschosse schleudernd und vertheilend reiches Gut.
Elizarenkova
Мы почитаем Индру с ваджрой в правой руке,
Колесничего строптивых буланых коней.
Он выпрямился, встряхивая бороду,
Раздавая оружие, раз(давая) почетный дар.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में इन्द्र शब्द से राजा का वर्णन है तथा उसके प्रजापालन आदि व्यवहारों का उपदेश है।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विव्रतानां हरीणाम्) विविध कर्म करनेवाले मनुष्यों के (वज्रदक्षिणं रथ्यम्-इन्द्रं यजामहे) वज्र-शत्रु को प्राणों से वर्जित कर देनेवाला शस्त्रास्त्र जिसके दक्षिण हाथ में है, ऐसे रमणीय आश्रयणीय ऐश्वर्यवान् राजा को हम सत्कृत करते हैं (सेनाभिः-राधसा विदयमानः) जो बहुत प्रकार की सेनाओं द्वारा तथा धनैश्वर्य द्वारा प्रजाओं को उपकृत करने, रक्षित और सुखयुक्त करने के हेतु (श्मश्रु प्र दोधुवत्) मुखमण्डल के केशसमूह को प्रकम्पित करता हुआ स्वप्रभाव को दर्शाता हुआ (ऊर्ध्वथा-भूत्) ऊपर स्थित होता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा या शासक भिन्न-भिन्न कर्म करनेवाला प्रजाओं की रक्षार्थ शस्त्रास्त्रसम्पन्न हो, सेनाओं द्वारा तथा धनधान्य सम्पत्ति से पालना करता हुआ प्रभावशाली हो, उसका सत्कार प्रजाजन किया करें ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते इन्द्रशब्देन राजा वर्ण्यते तथा तस्य प्रजापालनादिव्यवहाराश्चोपदिश्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विव्रतानां हरीणाम्) विविधं कर्मकर्तॄणां मनुष्याणाम् “हरयो मनुष्याः” [निघ० २।३] (वज्रदक्षिणं रथ्यम्-इन्द्रं यजामहे) वज्रो दक्षिणे दक्षिणहस्ते यस्य तथाभूतं रमणीयमाश्रयणीयमैश्वर्यवन्तं राजानं सत्कुर्मः (सेनाभिः-राधसा वि दयमानः) यो बहुविधाभिः सेनाभिस्तथा धनैश्वर्येण च प्रजाः-उपकुर्वन् (श्मश्रु प्र दोधुवत्) मुखकेशसमूहं प्रकम्पयन् स्वप्रभावं प्रदर्शयन् (ऊर्ध्वथा-भूत्) उपरिस्थितो भवति ॥१॥
02 हरी न्वस्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ह᳓री नु᳓ अस्य या᳓ व᳓ने विदे᳓ व᳓सु
इ᳓न्द्रो मघइ᳓र् मघ᳓वा वृत्रहा᳓ भुवत्
ऋभु᳓र् वा᳓ज ऋभुक्षाः᳓ पत्यते श᳓वो
अ᳓व क्ष्णौमि दा᳐᳓सस्य ना᳓म चित्
मूलम् ...{Loading}...
हरी॒ न्व॑स्य॒ या वने॑ वि॒दे वस्विन्द्रो॑ म॒घैर्म॒घवा॑ वृत्र॒हा भु॑वत् ।
ऋ॒भुर्वाज॑ ऋभु॒क्षाः प॑त्यते॒ शवोऽव॑ क्ष्णौमि॒ दास॑स्य॒ नाम॑ चित् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
ह᳓री नु᳓ अस्य या᳓ व᳓ने विदे᳓ व᳓सु
इ᳓न्द्रो मघइ᳓र् मघ᳓वा वृत्रहा᳓ भुवत्
ऋभु᳓र् वा᳓ज ऋभुक्षाः᳓ पत्यते श᳓वो
अ᳓व क्ष्णौमि दा᳐᳓सस्य ना᳓म चित्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; 11 = 4+7, ending HLX
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
nú ← nú (invariable)
váne ← vána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vidé ← √vid- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
yā́ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
bhuvat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maghaíḥ ← maghá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
patyate ← √pat- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣā́ḥ ← r̥bhukṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
cit ← cit (invariable)
dā́sasya ← dā́sa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kṣṇaumi ← √kṣṇu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
हरी॒ इति॑ । नु । अ॒स्य॒ । या । वने॑ । वि॒दे । वसु॑ । इन्द्रः॑ । म॒घैः । म॒घऽवा॑ । वृ॒त्र॒ऽहा । भु॒व॒त् ।
ऋ॒भुः । वाजः॑ । ऋ॒भु॒क्षाः । प॒त्य॒ते॒ । शवः॑ । अव॑ । क्ष्णौ॒मि॒ । दास॑स्य । नाम॑ । चि॒त् ॥
Hellwig Grammar
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yā ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vane ← vana
- [noun], locative, singular, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- vide ← vid
- [verb noun]
- “find; detect; marry; get; think.”
- vasv ← vasu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- maghair ← maghaiḥ ← magha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “gift; wealth; reward; wages; reward.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- vṛtrahā ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- bhuvat ← bhū
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- vāja ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- ṛbhukṣāḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, singular
- “Indra.”
- patyate ← paty
- [verb], singular, Present indikative
- “own; have; master.”
- śavo ← śavaḥ ← śavas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- ‘va ← ava
- [adverb]
- “down.”
- kṣṇaumi ← kṣṇu
- [verb], singular, Present indikative
- “whet.”
- dāsasya ← dāsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य संबन्धिनौ या यौ हरी अश्वौ वने । वन्यन्ते संभज्यन्तेऽस्मिन् देवा इति वनं यज्ञोऽरण्यं वा । तस्मिन् वसु ऋजीषलक्षणं धनं यवसलक्षणं वा नु क्षिप्रं विदे विन्देते लभेते । यद्वा । यौ हरी अस्येन्द्रस्य वने संभजनार्थं वसु वसुनो लाभाय क्षिप्रं भवत इति शेषः । ताभ्यां हरिभ्यां मघैः धनैः मघवा धनवान् इन्द्रः वृत्रहा वृत्राख्यस्यासुरस्य मेघस्य वा हन्ता भुवत् भवति । अपि च ऋभुः दीप्तः वाजः बलवान् ऋभुक्षाः महानिन्द्रः शवः शवसो बलस्य धनस्य वा पत्यते ईष्टे । यद्वा । शत्रूणां बलं प्रति पत्यते प्रतिपद्यते गच्छति । अहमपि तस्य प्रसादात् दासस्य उपक्षपयितव्यस्य शत्रोः नाम चित् । नम्यतेऽनेनेति नाम शिरः। तदपि अव क्ष्णौमि अव हन्मि । किमुतान्यदङ्गम् । अथवा नामधेयमपि नाशयामि किमुत शत्रुम् ॥
Wilson
English translation:
“With his two bay horses which bestow riches at the sacrifice, Indra, wealthy with wealth, is the slayerof Vṛtra; the brilliant, powerful, mighty Indra is the lord of strength; (through him) I cut off the head of the Dāsa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Brilliant, powerful, mighty: ṛbhu, vāja, ṛbhukṣan: names of three ṛbhus, treates as epithets: dīpta, balavat,mahat; is the lord of strength: attacks the forces of the enemy; I cut off the head: nāma cit, namyate nena, thatwith which one bows; or, I destroy his very name
Jamison Brereton
His are the two fallow bays and the goods [=soma] to be found in the wood(en cup). Indra, the smiter of Vr̥tra, shall be bounteous with his bounties.
As R̥bhu, Vāja, R̥bhukṣa [=the three R̥bhus] he masters his strength, (saying,) “I whet down even the name of the Dāsa.”
Griffith
The treasure which his Bay Steeds found at sacrifice,-this wealth made opulent Indra slayer of the foe.
Rbhu, Rbhuksan, Vaja-he is Lord of Might. The Dasa’s very name I utterly destroy.
Geldner
Sein sind die Falben und die Schätze, die im Holze zu finden sind. Indra, der Vritratöter, ward durch seine Gaben der Gabenreiche. Als Ribhu, Vaja, Ribhuksan besitzt er die Kraft, wenn er sagt: Ich schleife sogar den Namen des Dasa ab.
Grassmann
Sein Füchsepaar, das in der Kufe Gut erlangt, der Vritratödter Indra ist an Schätzen reich, Und Ribhu Vadscha und Ribhukschan haben Macht; ich wische das Gedächtniss auch des Bösen weg.
Elizarenkova
Пара его буланых коней – (это) блага, которые находятся в деревянном (сосуде):
Индра щедрый благодаря щедрым дарам становится убийцей Вритры.
Рибху, Ваджа, Рибхукшан, он повелевает силой (, говоря):
Я стираю само имя дасы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- भुरिगार्चीजगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य या हरी नु वसु विदे) इस राजा के जो दुःखहर्ता और सुख-आहर्ता सभा-विभाग और सेना-विभाग धन को प्राप्त कराते हैं, (मघैः-मघवा-इन्द्रः) धनों के द्वारा धनवान् होता है, वह राजा है। (वृत्रहा भुवत्) शत्रुहन्ता होता है। (ऋभुः-वाजः-ऋभुक्षाः) मेधावी बलवान् तथा महान् होता हुआ (पत्यते) स्वामित्व करता है-शासन करता है। (दासस्य शवः-नामचित्-अवक्ष्णौमि)जो हमें क्षीण करता है, उसके बल और नाम को भी तेजोहीन कर देता-नष्ट कर देता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा के सभाविभाग और सेनाविभाग दुःखनाशक और सुखप्रापक होते हुए प्रजा के लिए धन प्राप्त करानेवाले होने चाहिए। ऐसा राजा शत्रुनाशक, मेधावी, महान् बलवान् होकर शासन करता है। प्रजा को दुःख देनेवाले शत्रु के बल और नाम तक को मिटा देता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य या हरी नु वसु विदे) अस्य राज्ञो यौ दुःखापहर्त्ता सुखाहर्त्ता च सभाविभागः सेनाविभागश्च धनं वेदयेते (मघैः-मघवा-इन्द्रः) धनैर्धनवान् भवति स राजा (वृत्रहा भुवत्) शत्रुहन्ता भवति (ऋभुः-वाजः-ऋभुक्षाः) मेधावी “ऋभुर्मेधावी” [निघ० ३।१५] बलवान् तथा महान् “ऋभुक्षाः-महन्नाम” [निघं० ३।३] (पत्यते) स्वामित्वं करोति “पत्यते ऐश्वर्यकर्मा” [निघं० २।२१] (दासस्य शवः-नाम चित्-अवक्ष्णौमि) योऽस्मान् दासयति क्षिणोति तस्य बलं नामापि नाशयति “पुरुषव्यत्ययश्छान्दसः ॥२॥
03 यदा वज्रम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदा᳓ व᳓ज्रं हि᳓रण्यम् इ᳓द् अ᳓था र᳓थं
ह᳓री य᳓म् अस्य व᳓हतो वि᳓ सूरि᳓भिः
आ᳓ तिष्ठति · मघ᳓वा स᳓नश्रुत
इ᳓न्द्रो वा᳓जस्य दीर्घ᳓श्रवसस् प᳓तिः
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा वज्रं॒ हिर॑ण्य॒मिदथा॒ रथं॒ हरी॒ यम॑स्य॒ वह॑तो॒ वि सू॒रिभिः॑ ।
आ ति॑ष्ठति म॒घवा॒ सन॑श्रुत॒ इन्द्रो॒ वाज॑स्य दी॒र्घश्र॑वस॒स्पतिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
यदा᳓ व᳓ज्रं हि᳓रण्यम् इ᳓द् अ᳓था र᳓थं
ह᳓री य᳓म् अस्य व᳓हतो वि᳓ सूरि᳓भिः
आ᳓ तिष्ठति · मघ᳓वा स᳓नश्रुत
इ᳓न्द्रो वा᳓जस्य दीर्घ᳓श्रवसस् प᳓तिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
átha ← átha (invariable)
híraṇyam ← híraṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sūríbhiḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
váhataḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
maghávā ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sánaśrutaḥ ← sánaśruta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tiṣṭhati ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dīrgháśravasaḥ ← dīrgháśravas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jasya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
य॒दा । वज्र॑म् । हिर॑ण्यम् । इत् । अथ॑ । रथ॑म् । हरी॒ इति॑ । यम् । अ॒स्य॒ । वह॑तः । वि । सू॒रिऽभिः॑ ।
आ । ति॒ष्ठ॒ति॒ । म॒घऽवा॑ । सन॑ऽश्रुतः । इन्द्रः॑ । वाज॑स्य । दी॒र्घऽश्र॑वसः । पतिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- hiraṇyam ← hiraṇya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “aureate; gold.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- athā ← atha
- [adverb]
- “now; then; furthermore; now; then.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vahato ← vahataḥ ← vah
- [verb], dual, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- sūribhiḥ ← sūri
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “guru.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tiṣṭhati ← sthā
- [verb], singular, Present indikative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- maghavā ← maghavan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- sanaśruta ← sana
- [noun]
- “age-old; ancient.”
- sanaśruta ← śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vājasya ← vāja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- dīrghaśravasas ← dīrgha
- [noun]
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- dīrghaśravasas ← śravasaḥ ← śravas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “fame; glory; ear.”
- patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
सायण-भाष्यम्
यदा इन्द्रः हिरण्यं हितरमणीयं वज्रं स्वकीयमायुधं शत्रुहननाय गृह्णातीति शेषः । इत् इति पूरणः। अथ तदानीम् अस्य इन्द्रस्य हरी अश्वौ यं रथं वहतः गन्तृप्रदेशं विशेषण प्रापयतः मघवा धनवान् इन्द्रः सूरिभिः स्तोतृभिः कुत्सादिभिः सह तं रथम् आ तिष्ठति आरोहति । कीदृशः । सनश्रुतः चिरप्रख्यातः । जगति स्वभावत एव विख्यात इत्यर्थः । दीर्घश्रवसः बहुकीर्तेः वाजस्य अन्नस्य पतिः स्वामी । एवंभूत इन्द्रस्तं रथमारोहतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“When he grasps his golden thunderbolt, then the opulent Indra ascends with his praisers, the chariotwhich his two bay horses draw, (Indra) the lord of long-celebrated and widely-renowned food.”
Jamison Brereton
When (he takes?) the golden mace, then he mounts the chariot, which his two fallow bays draw, along with the patrons—
the bounteous one famed of old, Indra, master of the prize of
long(-lasting) fame.
Griffith
When, with the Princes, Maghavari, famed of old, comes nigh the thunderbolt of gold, and the Controller’s car
Which his two Tawny Coursers draw, then Indra is the Sovran Lord of power whose glory spreads afar.
Geldner
Wann er die goldene Keule nimmt, dann besteigt er den Wagen, den seine Falben ziehen, von den Opferherren um die Wette gerufen, der gabenreiche, seit alters berühmte Indra, der Herr weitberühmter Siegesbeute.
Grassmann
Wenn er den goldnen Blitz ergreift, so steigt er gleich mit Helden auf den Wagen, den die Füchse ziehn, Der reiche Indra, er berühmt von Alters her, er, der Gebieter weitberühmter Labungen.
Elizarenkova
Когда он (берет в руки) ваджру золотую, то восходит он
На колесницу, которую везет пара его буланых коней,
Вы(зываемый) богатыми покровителями, щедрый, издревле прославленный
Индра, повелитель далекопрославленной награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृज्जगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) जिस समय (इन्द्र) राजा-शासक (सूरिभिः) विद्वानों के द्वारा (वज्रं हिरण्यं यं रथम्-इत्) ओजोरूप सर्वहितरमणीय तथा स्वरमणीय जिस राष्ट्र-शासन पद पर (वि-आ तिष्ठति) विराजता है और स्वाधीन चलाता है, तब (अस्य हरी वहतः) इसके सभासेना विभाग राष्ट्र का वहन करते हैं। (मघवा) राजसूय यज्ञवाला-राजसूय को प्राप्त हुआ राजा (सनश्रुतः) परम्परा से प्रसिद्ध हुए (दीर्घश्रवसः) दीर्घकाल तक कीर्ति देनेवाले (वाजस्य) भोग ऐश्वर्य का पति स्वामी हो जाता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों द्वारा राजा या शासक ओजस्वी सर्वहित-रमणीय तथा स्वरमणीय तथा राष्ट्र का वहन करते हैं, एवं परम्परा से प्रसिद्ध दीर्घकालीन कीर्तिवाले भोग-ऐश्वर्य का स्वामी राजा बनता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) यस्मिन् काले (इन्द्रः) राजा-शासकः (सूरिभिः) विद्वद्भिः सह (वज्रं हिरण्यं यं रथम्-इत्) ओजोरूपं सर्वहितरमणीयं स्वरमणीयं राष्ट्रं-राष्ट्रशासनस्थानं खलु (वि-आ तिष्ठति) विराजते स्वाधीने चालयति च तदा (अस्य हरी वहतः) सभासेनाविभागौ राष्ट्रं वहतः (मघवा) राजसूययज्ञवान् राजा “यज्ञेन मघवान्” [तै० सं० ४।४।८।१] (सनश्रुतः दीर्घश्रवसः-वाजस्य पतिः) परम्परातः प्रसिद्धस्य दीर्घकालकीर्त्तिप्रदस्य भौगेश्वर्यस्य पतिर्भवति ॥३॥
04 सो चिन्नु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सो᳓ चिन् नु᳓ वृष्टि᳓र् यूथि᳓या सुवा᳓ स᳓चाँ
इ᳓न्द्रः श्म᳓श्रूणि ह᳓रिताभि᳓ प्रुष्णुते
अ᳓व वेति सुक्ष᳓यं सुते᳓ म᳓धु
उ᳓द् इ᳓द् धूनोति वा᳐᳓तो य᳓था व᳓नम्
मूलम् ...{Loading}...
सो चि॒न्नु वृ॒ष्टिर्यू॒थ्या॒३॒॑ स्वा सचाँ॒ इन्द्रः॒ श्मश्रू॑णि॒ हरि॑ता॒भि प्रु॑ष्णुते ।
अव॑ वेति सु॒क्षयं॑ सु॒ते मधूदिद्धू॑नोति॒ वातो॒ यथा॒ वन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
सो᳓ चिन् नु᳓ वृष्टि᳓र् यूथि᳓या सुवा᳓ स᳓चाँ
इ᳓न्द्रः श्म᳓श्रूणि ह᳓रिताभि᳓ प्रुष्णुते
अ᳓व वेति सुक्ष᳓यं सुते᳓ म᳓धु
उ᳓द् इ᳓द् धूनोति वा᳐᳓तो य᳓था व᳓नम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
nú ← nú (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sácā ← sácā (invariable)
svā́ ← svá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
u ← u (invariable)
vr̥ṣṭíḥ ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yūthyā̀ ← yūthyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
háritā ← hárita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pruṣṇute ← √pruṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
śmáśrūṇi ← śmáśru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
áva ← áva (invariable)
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
sukṣáyam ← sukṣáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suté ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
veti ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhūnoti ← √dhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
út ← út (invariable)
vánam ← vána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā́taḥ ← vā́ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
सो इति॑ । चि॒त् । नु । वृ॒ष्टिः । यू॒थ्या॑ । स्वा । सचा॑ । इन्द्रः॑ । श्मश्रू॑णि । हरि॑ता । अ॒भि । प्रु॒ष्णु॒ते॒ ।
अव॑ । वे॒ति॒ । सु॒ऽक्षय॑म् । सु॒ते । मधु॑ । उत् । इत् । धू॒नो॒ति॒ । वातः॑ । यथा॑ । वन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- so ← sā ← tad
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- so ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- vṛṣṭir ← vṛṣṭiḥ ← vṛṣṭi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- yūthyā ← yūthya
- [noun], nominative, singular, feminine
- svā ← sva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- sacāṃ ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śmaśrūṇi ← śmaśru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “beard.”
- haritābhi ← haritā ← harita
- [noun], accusative, plural, neuter
- “green; yellow; fresh; harita [word]; green.”
- haritābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pruṣṇute ← pruṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “sprinkle; wet.”
- ava ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- veti ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- sukṣayaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṣayaṃ ← kṣayam ← kṣaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- sute ← suta
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma.”
- madhūd ← madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- madhūd ← ud
- [adverb]
- “up.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- dhūnoti ← dhū
- [verb], singular, Present indikative
- “shake; remove; chase away.”
- vāto ← vātaḥ ← vāta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vanam ← vana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
सायण-भाष्यम्
तच्छब्दश्रुतेर्यच्छब्दोऽध्याहर्तव्यः । या महती वृष्टिरस्ति सो सा वृष्टिः नु क्षिप्रम् । चित् इत्युपमार्थे। यथा सर्वं सिञ्चति तथा इन्द्रः स्वा स्वानि यूथ्या यूथानि मरुदादिगणलक्षणानि सचा सह स्वानि श्मश्रूणि च हरिता हरिद्वर्णेन सोमेन अभि प्रुष्णुते । ‘प्रुष प्लुष स्नेहनसेचनपूरणेषु’ इति धातुः । आभिमुख्येन स्थित्वा क्षिप्रं सिञ्चति । सोमं पाययति पिबति चेत्यर्थः । अपि च सुक्षयं शोभनं यज्ञगृहम् अव वेति अभिगच्छति । गत्वा च सुते सोमे अभिषुते सति मधु मधुररसोपेतं सोमं पीत्वा । मत्तः सन्निति शेषः। उदिद्धूनोति स्वशरीरमुत्कम्पयति । तत्र दृष्टान्तः । वातः वायुः यथा वनं वृक्षसमूहमुत्कम्पयति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“As the rain (bedews all), so, Indra, accompanied by his troops (of the Maruts), sprinkles their beards,with the green (Soma); he repairs to the plural asant chamber (of sacrifice); (the Soma) beign effused, the sweetSoma agitates (his frame), as the breeze (shakes) the forest.”
Jamison Brereton
Even now, as rain he (sprinkles) all things belonging to his herd; Indra sprinkles his tawny beard.
He pursues his track down to the honey having its lovely dwelling in the pressed soma. He tosses (his beard) upward like the wind a tree.
Griffith
With him too is this rain of his that comes like herds: Indra throws drops of moisture on his yellow beard.
When the sweet juice is shed he seeks the pleasant place, and stirs the worshipper as wind disturbs the wood.
Geldner
Auch dieser Regen ist als sein unzertrennlicher Genosse dabei: Indra begießt seinen goldgelben Bart. Er verlangt nach dem im ausgepreßten Soma wohl hausenden Honig; er schüttelt den Bart wie der Wind den Baum.
Grassmann
Er kommt, der Held und seine ganze Schar zugleich; den blonden Schnurrbart netzt mit Soma Indra sich, Geniesst das Süss, das reichlich in dem Safte ruht, und schüttelt dann ihn, wie der Wind den Wald bewegt.
Elizarenkova
Вот этот самый дождь – в то же время собственные принадлежности (его):
Индра забрызгивает (свою) желтоватую бороду.
Он выискивает мед, хорошо размещенный в выжатом (соке).
Он трясет (бородой), словно ветер (качает) дерево.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- भुरिगार्चीजगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सा-उ चित्-नु वृष्टिः) वह ही उत्तम सुखवृष्टि राष्ट्र में होती है, जिससे(इन्द्रः स्वा यूथ्या सचा) राजा अपनी यूथरूप सभा के साथ (हरिता श्मश्रूणि) हरित रङ्गवाले हरे-भरे धान्यतृणों को (अभि प्रुष्णुते) अभिषिक्त मानता है, तब ही (सुक्षयम्-अव वेति) उत्तमस्थान राष्ट्र को प्राप्त होता है (सुते) निष्पन्न (मधु) मधुमय राष्ट्र में (इत्) अवश्य (उत्-धूनोति) विरोधी को कम्पाता है(वातः-यथा वनम्) प्रबल वायु जैसे वन को कम्पाता है॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राष्ट्र में उत्तम वृष्टि होने पर राजा सभा के साथ हरे-भरे कृषि धान्यों को देखकर अपने को सफल मानता है और विरोधी दुष्टकाल आदि को नष्ट करता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सा-उ चित्-नु वृष्टिः) सैव खलूत्तमा सुखवृष्टी राष्ट्रे, यया (इन्द्रः, स्वा यूथ्या सचा) राजा “स्वा” स्वया, यूथ्या यूथया साकम् (हरिता श्मश्रूणि) हरितवर्णानि कृषिभूमेर्धान्यतृणानि (अभि प्रुष्णुते) अभिषिक्तानि मन्यते “ष्णु प्रस्रवणे” [अदादि०] तदा हि (सुक्षयम्-अव वेति) उत्तमस्थानं राष्ट्रं प्राप्नोति (सुते) निष्पन्ने (मधु) मधुनि-मधुमये राष्ट्रे (इत्) एव (उद्-धूनोति) विरोधिनं कम्पयति (वातः-यथा वनम्) प्रबलो वायुर्यथा वनं कम्पयति ॥४॥
05 यो वाचा - अभिसारिणी
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ वाचा᳓ वि᳓वाचो मृध्र᳓वाचः
पुरू᳓ सह᳓स्रा᳓शिवा जघा᳓न
त᳓त्-तद् इ᳓द् अस्य पउं᳓सियं गृणीमसि
पिते᳓व य᳓स् त᳓विषीं वावृधे᳓ श᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
यो वा॒चा विवा॑चो मृ॒ध्रवा॑चः पु॒रू स॒हस्राशि॑वा ज॒घान॑ ।
तत्त॒दिद॑स्य॒ पौंस्यं॑ गृणीमसि पि॒तेव॒ यस्तवि॑षीं वावृ॒धे शवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - अभिसारिणी
Thomson & Solcum
यो᳓ वाचा᳓ वि᳓वाचो मृध्र᳓वाचः
पुरू᳓ सह᳓स्रा᳓शिवा जघा᳓न
त᳓त्-तद् इ᳓द् अस्य पउं᳓सियं गृणीमसि
पिते᳓व य᳓स् त᳓विषीं वावृधे᳓ श᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
mr̥dhrávācaḥ ← mr̥dhrávāc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vācā́ ← vā́c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vívācaḥ ← vívāc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśivā ← áśiva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jaghā́na ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gr̥ṇīmasi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát-tat ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táviṣīm ← táviṣī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vāvr̥dhé ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । वा॒चा । विऽवा॑चः । मृ॒ध्रऽवा॑चः । पु॒रु । स॒हस्रा॑ । अशि॑वा । ज॒घान॑ ।
तत्ऽत॑त् । इत् । अ॒स्य॒ । पौंस्य॑म् । गृ॒णी॒म॒सि॒ । पि॒ताऽइ॑व । यः । तवि॑षीम् । व॒वृ॒धे । शवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vācā ← vāc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- vivāco ← vivācaḥ ← vivāc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “arguing.”
- mṛdhravācaḥ ← mṛdhravāc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “abusive.”
- purū ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- sahasrāśivā ← sahasrā ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrāśivā ← aśivā ← aśiva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “inauspicious; unkind; unfriendly; cruel; dangerous.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pauṃsyaṃ ← pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- gṛṇīmasi ← gṛ
- [verb], plural, Present optative
- “praise.”
- piteva ← pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- piteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- taviṣīṃ ← taviṣīm ← taviṣī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “strength; power.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- śavaḥ ← śavas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः वाचा वाङ्मात्रेणैव विवाचः विविधवाचः स्वशत्रून् मृधवाचः हिंसितवाचः। कृत्वेति शेषः । पुरु पुरूणि बहूनि अशिवा अशिवान्यसुखकराणि । दुःखकराणीत्यर्थः। सहस्रा शत्रूणां सहस्राणि जघान हन्ति । अपि च यः च इन्द्रः पितेव यथा पिता पुत्रस्य तविषीं बलमन्नप्रदानैः वर्धयति तथा वृष्टिद्वारेण सर्वस्य जगतः शवः बलं ववृधे वर्धयति अस्य इन्द्रस्य तत्तदित् तत्तदेव पौंस्यं बलं गृणीमसि वयं स्तुमः । इन्द्रो येन येन बलेन शत्रून् हन्ति तस्य तत्तद्बलं वयं स्तुम इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We praise his manhood, who, having by his voice alone made the many- tongued speechless has slainmany thousand enemies, who supports the strength (of the world) as a father the strength (of his son).”
Jamison Brereton
He who smote with his speech those of disputatious speech, those of insulting speech, and many thousands of the hostile,
this and every (other) masculine deed of his do we sing—he who, like a father (his son), has strengthened his own force and strength.
Griffith
We laud and praise his several deeds of valour who, fatherlike, with power hath made us stronger;
Who with his voice slew many thousand wicked ones who spake in varied manners with contemptuous cries.
Geldner
Der mit dem bloßen Wort die Widerredenden, die Mißredenden, die vielen tausend Feinde erschlug. Diese und jene Mannestat von ihm besingen wir, der seine Stärke, seine Macht wie der Vater den Sohn großgezogen hat.
Grassmann
Der viele tausend unheilvolle Schmäher und Streiter schlug allein durch seine Stimme, Wir preisen diese seine kühne Mannesthat, der wie ein Vater stärket seine Kraft und Macht
Elizarenkova
Кто (одной только) речью противоречащих, злоречивых,
Много тысяч недругов убил:
Мы воспеваем каждое его мужественное деяние,
(Того,) кто вырастил, как отец (-сына, свою) мощь (и) силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो शासक (वाचा) वज्र द्वारा (विवाचः मृध्रवाचः) विविध वाणीवाले तथा हिंसक वाणीवाले (अशिवाः) अकल्याणचिन्तक शत्रु हैं, उसके (पुरुसहस्रा) बहुत सहस्र जनों या गणों को (जघान) नष्ट करता है-मारता है (अस्य तत् तत्-इत् पौंस्यम्) इसके उस-उस विषयवाले सब पौरुष-बल की (गृणीमसि) हम प्रशंसा करते हैं (यः) जो (पिता-इव तविषीं शवः-ववृधे) पिता की भाँति हमारे बल एवं धन को बढ़ाता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा अपने शासन वज्र से विविध वाणीवाले और हिंसक वाणीवाले अहितचिन्तक जनों या शत्रुओं का हनन करे तथा पिता की भाँति प्रजा के बल और धन को बढ़ाता रहे, वह प्रजा द्वारा प्रशंसा के योग्य होता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) यः खल्विन्द्रः शासकः (वाचा) वज्रेण “व्रज्र एव वाक्” [ऐ० २।२१] (विवाचः मृध्रवाचः) विरुद्धा वाग्येषां ते तथा मृध्रा हिंसिका वाग्येषां ते “मृध्रा हिंस्रा वाग्येषां ते” [ऋ० ७।६।३ दयानन्दः] अशिवाः अकल्याणचिन्तकाः शत्रवः सन्तीति तेषाम् (पुरुरू सहस्रा) पुरूणि बहूनि सहस्राणि “पुरु बहुनाम” [निघ० ३।१] आकारादेश उभयत्र छान्दसः (जघान) हन्ति (अस्य तत्-तत्-इत् पौंस्यम्) अस्य तत्तद्विषयकं सर्वं हि पौरुषम् (गृणीमसि) प्रशंसामः (यः) यः खलु (पिता-इव तविषीं शवः-ववृधे) यथा पिता तद्वदस्माकं बलम् “तविषी बलनाम” [निघ० २।९] धनम् “शवः धननाम” [निघ० २।१०] वर्धते ॥५॥
06 स्तोमं त - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तो᳓मं त इन्द्र विमदा᳓ अजीजनन्न्
अ᳓पूर्वियम् पुरुत᳓मं सुदा᳓नवे
विद्मा᳓ हि᳓ अस्य भो᳓जनम् इन᳓स्य
य᳓द् आ᳓ पशुं᳓ न᳓ गोपाः᳐᳓ करामहे
मूलम् ...{Loading}...
स्तोमं॑ त इन्द्र विम॒दा अ॑जीजन॒न्नपू॑र्व्यं पुरु॒तमं॑ सु॒दान॑वे ।
वि॒द्मा ह्य॑स्य॒ भोज॑नमि॒नस्य॒ यदा प॒शुं न गो॒पाः क॑रामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स्तो᳓मं त इन्द्र विमदा᳓ अजीजनन्न्
अ᳓पूर्वियम् पुरुत᳓मं सुदा᳓नवे
विद्मा᳓ हि᳓ अस्य भो᳓जनम् इन᳓स्य
य᳓द् आ᳓ पशुं᳓ न᳓ गोपाः᳐᳓ करामहे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ajījanan ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vimadā́ḥ ← vimadá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ápūrvyam ← ápūrvya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
purutámam ← purutáma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sudā́nave ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhójanam ← bhójana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
inásya ← iná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vidmá ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
karāmahe ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
paśúm ← paśú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
स्तोम॑म् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । वि॒ऽम॒दाः । अ॒जी॒ज॒न॒न् । अपू॑र्व्यम् । पु॒रु॒ऽतम॑म् । सु॒ऽदान॑वे ।
वि॒द्म । हि । अ॒स्य॒ । भोज॑नम् । इ॒नस्य॑ । यत् । आ । प॒शुम् । न । गो॒पाः । क॒रा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vimadā ← vimadāḥ ← vimada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vimada.”
- ajījanann ← ajījanan ← jan
- [verb], plural, Redupl. Aorist (Ind.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- apūrvyam ← apūrvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “incomparable.”
- purutamaṃ ← purutamam ← purutama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “most(a).”
- sudānave ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudānave ← dānave ← dānu
- [noun], dative, singular, masculine
- “giving; big.”
- vidmā ← vidma ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- bhojanam ← bhojana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; eating; foodstuff; meal; property; sevana; enjoyment.”
- inasya ← ina
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- paśuṃ ← paśum ← paśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “herder; defender.”
- karāmahe ← kṛ
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तुभ्यं सुदानवे शोभनदानस्यार्थाय विमदाः विमदनामानो वयं स्तोमं स्तोत्रविशेषम् अजीजनन् जनितवन्तः । कृतवन्त इत्यर्थः । अत्र पूर्वोत्तरयोरेकवाक्ययोः पुरुषव्यत्ययः। कीदृशम् । अपूर्व्यम् अपूर्वमन्यैः पूर्वमकृतम्। उत्कृष्टमित्यर्थः । पुरुतमं बहुतमम् । नानाप्रकारोपेतमित्यर्थः । हि यस्मात्कारणात् हे इन्द्र इनस्य ईश्वरस्य अस्य ईदृशस्य तव यत् भोजनं धनमस्तीति विद्म वयं जानीमः तस्मात् कारणात् त्वदीयं तद्धनम् आ करामहे वयमस्मदभिमुखं कुर्महे । तत्र दृष्टान्तः । पशुं न गोपाः । यथा गोपालो धेनुमाह्वयन् स्वस्याभिमुखीं करोति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“We Vimadas, have genitive rated this your unprecedented, and most varied praise, Indra, to obtain yourbounty; as we know what the opulence of that lord is, (therefore) we call it (before us), as a cowherd (calls) hiscattle. attachment, divine (Indra), to be like that of a sister (to a brother) so may the friendship between us and youprosper.”
Jamison Brereton
The Vimadas have begotten this praise for you, Indra, (praise)
unprecedented, best of many, for the one of good gifts [/drops],
for we know the feeding of him, which is that of a strong one. May we bring him close like cowherds their livestock.
Griffith
Indra, the Vimadas have formed for thee a laud, copious, unparalleled, for thee Most Bountiful.
We know the good we gain from him the Mighty One when we attract him as a herdsman calls the kine.
Geldner
Ein Loblied haben dir, Indra, die Vimada´s fertig gebracht, ein noch nie dagewesenes, das erste unter vielen, dem Freigebigen, denn wir kennen seinen Wohlstand, der der eines Mächtigen ist. Wir möchten ihn hertreiben wie die Hirten das Vieh.
Grassmann
Dir, Indra, haben Lob die Vimada’s erzeugt dem gabenreichen neues und sehr herrliches; Wir kennen seine Freude ja, des mächtigen, drum, wie der Hirt die Heerde, schaffen wir ihn her.
Elizarenkova
Хвалу породили тебе, о Индра, люди из рода Вимады,
Небывалую, самую обильною, (тебе,) очень щедрому:
Ведь мы знаем отраду этого могучего,
Когда пригоняем его, как пастухи скот.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- स्वराडार्चीजगती
- निषादः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे राजन् ! (ते सुदानवे) तुझ शोभन सुखदाता के लिये (विमदाः) तेरे राष्ट्र में विशिष्ट हर्ष को प्राप्त हुए प्रजाजन (पुरुतमम्-अपूर्व्यं स्तोमम्) बहुत प्रकार के श्रेष्ठ शुल्करूप अन्न को (अजीजनन्) हम सम्पन्न करते हैं (अस्य-इनस्य भोजनं विद्म हि) इस तुझ स्वामिरूप शासक के पालन को हम मानते हैं (यत् पशुं न गोपाः) क्योंकि दूध देनेवाले पशु के प्रति दूध के प्रतिकाररूप में उसका आहारदान से जैसे गोपालक सत्कार करते हैं, उसी भाँति पालनादि निमित्त तेरा उपहार द्वारा हम सत्कार करते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रजा को उत्तम सुख देनेवाले राजा के राष्ट्र में विशेषरूप से हर्षित सुखी प्रजा बहुत प्रकार से उत्तम अन्न आदि तथा उपहार दिया करें। ऐसे सुख देनेवाले शासक का प्रजाएँ सत्कार किया करती हैं। जैसे दूध देनेवाले पशु का प्रतिदान-आहारदान से सत्कार करते हैं ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे राजन् ! (ते सुदानवे) तुभ्यं शोभनसुखदात्रे (विमदाः) तव राष्ट्रे विशिष्टहर्षप्राप्ताः प्रजाजनाः (पुरुतमम्-अपूर्व्यं स्तोमम्-अजीजनन्) बहुप्रकारं श्रेष्ठमन्नं “अन्नं वै स्तोमः” [मै० ३।४।२] शुल्करूपं समपादयन्-सम्पादितवन्तस्ते खलु वयं स्मः, यतः (अस्य-इनस्य भोजनं विद्म हि) अस्य तव स्वामिभूतस्य शासकस्य पालनं वयं जानीमः (यत् पशुं न गोपाः-आकरामहे) यतो दुग्धदातारं पशुं प्रति दुग्धप्रतिदाननिमित्तं तदाहारदानेन तं गोपाला यथा सत्कुर्वन्ति तद्वत्त्वां वयं सत्कुर्मः ॥६॥
07 माकिर्न एना - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓किर् न एना᳓ सखिया᳓ वि᳓ यौषुस्
त᳓व च इन्द्र विमद᳓स्य च ऋ᳓षेः
विद्मा᳓ हि᳓ ते प्र᳓मतिं देव जामिव᳓द्
अस्मे᳓ ते सन्तु सखिया᳓ शिवा᳓नि
मूलम् ...{Loading}...
माकि॑र्न ए॒ना स॒ख्या वि यौ॑षु॒स्तव॑ चेन्द्र विम॒दस्य॑ च॒ ऋषेः॑ ।
वि॒द्मा हि ते॒ प्रम॑तिं देव जामि॒वद॒स्मे ते॑ सन्तु स॒ख्या शि॒वानि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मा᳓किर् न एना᳓ सखिया᳓ वि᳓ यौषुस्
त᳓व च इन्द्र विमद᳓स्य च ऋ᳓षेः
विद्मा᳓ हि᳓ ते प्र᳓मतिं देव जामिव᳓द्
अस्मे᳓ ते सन्तु सखिया᳓ शिवा᳓नि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
enā́ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mā́kis ← mā́kis (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sakhyā́ ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ví ← ví (invariable)
yauṣuḥ ← √yu- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣeḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
vimadásya ← vimadá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
jāmivát ← jāmivánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
prámatim ← prámati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vidmá ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
sakhyā́ ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śivā́ni ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
माकिः॑ । नः॒ । ए॒ना । स॒ख्या । वि । यौ॒षुः॒ । तव॑ । च॒ । इ॒न्द्र॒ । वि॒ऽम॒दस्य॑ । च॒ । ऋषेः॑ ।
वि॒द्म । हि । ते॒ । प्रऽम॑तिम् । दे॒व॒ । जा॒मि॒ऽवत् । अ॒स्मे इति॑ । ते॒ । स॒न्तु॒ । स॒ख्या । शि॒वानि॑ ॥
Hellwig Grammar
- mākir
- [adverb]
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- enā ← enad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- sakhyā ← sakhya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- yauṣus ← yauṣuḥ ← yu
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “keep away; separate; ward off.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- cendra ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- cendra ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vimadasya ← vimada
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vimada.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- ṛṣeḥ ← ṛṣi
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- vidmā ← vidma ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- pramatiṃ ← pramatim ← pramati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “care; solicitude; caution; providence.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- jāmivad ← jāmi
- [noun], masculine
- “relative.”
- jāmivad ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sakhyā ← sakhya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “friendship; aid; company.”
- śivāni ← śiva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तव च विमदस्य ऋषेः मम च नः । ‘अस्मदो द्वयोश्च’ (पा. सू. १. २. ५९) इति द्वयोर्बहुवचनम् । आवयोः एना एनानि सख्या सख्यानि स्तुत्यस्तोतृत्वेज्ययष्टृत्वलक्षणानि सखिकर्माणि माकिः वि यौषुः केचिदपि न विश्लथयेयुः। अपि च हि यस्मात् कारणात् हे देव द्योतमानेन्द्र ते तव प्रमतिं प्रकृष्टां मतिमनुग्राहिकां बुद्धिं विद्म वयं जानीमः। तत्र दृष्टान्तः । जामिवत् । यथा भ्राता स्वभगिन्यां स्नेहयुक्तां मतिं जानाति तद्वत् । तस्मात्कारणात् अस्मे अस्माकं ते तव च सख्या सख्यानि शिवानि सन्तु मङ्गलानि भवन्तु । अनपायानीत्यर्थः ॥ ॥ ९ ॥
Jamison Brereton
Let no one keep us away from this fellowship between you, Indra, and Vimada the seer,
for we know your (fatherly) solicitude, o god, like that of kin. Let there be friendly fellowship of you for us.
Griffith
Ne’er may this bond of friendship be dissevered, the Rsi Vimada’s and thine, O Indra.
We know thou carest for us as a brother with us, O God, be thine auspicious friendship.
Geldner
Niemals soll sich darum unsere Freundschaft lösen zwischen dir, Indra, und dem Rishi Vimada, denn wir kennen deine Fürsorge, o Gott, wie die eines Verwandten. Uns soll deine gütige Freundschaft gehören!
Grassmann
Nimmer mögen diese Genossenschaften sich auflösen zwischen dir, o Indra, und dem Dichter Vimada; denn wir wissen, dass deine Fürsorge wie die eines Bruders ist; uns mögen deine Genossenschaften heilsam sein.
Elizarenkova
Вот потому пусть никогда не иссякнут наши дружеские чувства:
Твои, о Индра, и риши Вимады –
Ведь мы знаем, о бог, твою заботу.
У нас пусть будут твои добрые дружеские чувства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे राजन् ! (तव) तेरे (च) और (विमदस्य-ऋषेः) राष्ट्र में विशेष हर्षित करनेवाले तुझे प्राप्त प्रजागण के (एना सख्या) ये सखिभाव दोनों के हितकर (माकिः-न वियौषुः) कदापिन वियुक्त हों, न शिथिल हों, (देव) हे सुखदाता राजन् ! (ते प्रमतिं विद्म हि) तेरी प्रकृष्ट-ऊँची प्रजापालनपरायणा मति को हम प्रजाजन जानते हैं(अस्मे) हमारे लिये (ते) और तेरे लिये (सख्या शिवानि) समान राष्ट्रशासक शास्यसम्बन्धी कर्म कल्याणकर (जामिवत् सन्तु) वंशज शाश्वतिक स्थिर होवें ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शासक और शास्यप्रजा वर्ग के पारस्परिक सखिभाव सदा बने रहने चाहिए और वंशज सम्बन्ध के समान कल्याणकारी होवें ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे राजन् ! (तव विमदस्य-ऋषेः-च) तव तथा त्वदीयराष्ट्रे विशिष्टहर्षयितुस्त्वां प्राप्तस्य प्रजागणस्य (एना सख्या) एतानि सखित्वानि खलूभयहितकराणि (माकिः-न वियौषुः) न कदाचिद् वियुज्येरन्-न शिथिलानि भवेयुः (देव) हे सुखदातः ! राजन् ! (ते प्रमतिं विद्म हि) तव प्रकृष्टां राज्यशासनमतिं प्रजापालनपरायणां मतिं वयं प्रजाजना जानीमः (अस्मे) अस्मभ्यम् (ते) तुभ्यं च (सख्या शिवानि) समानराज्यशासकशास्यसम्बन्धिकर्माणि कल्याणकराणि (जामिवत् सन्तु) वंश्यानि शाश्वतिकानि स्थिराणि भवन्तु ॥७॥