सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘कुह ’ इति पञ्चदशर्चं षष्ठं सूक्तमैन्द्रम् । पञ्चदशी त्रिष्टुप् पञ्चमीसप्तमीनवम्यस्तिस्रोऽनुष्टुभः शिष्टाः पुरस्ताद्बृहत्यः । आद्यद्वादशकर्त्र्यष्टकवती पुरस्ताद्बृहती। पूर्ववदृषिः । तथा चानुक्रान्तं– ’कुह पञ्चोना पुरस्ताद्बार्हतं त्रिष्टुबन्तं त्वं त्या चिदा नस्त्वं नोऽनुष्टुभः’ इति । चतुर्थेऽहनि निष्केवल्य एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च— कुह श्रुत इन्द्रो युध्मस्य त इति निष्केवल्यम्’ (आश्व. श्रौ. ७, ११ ) इति ॥
Jamison Brereton
22 (848)
Indra
Vimada Aindra or Vimada Prājāpatya, or Vasukrt V̥ āsukra
15 verses: purastādbr̥hatī, except anuṣṭubh 5, 7, 9, triṣṭubh 15
The metrical scheme of this hymn is unique in the R̥gveda (see Oldenberg 1888: 122); most of the verses have an 11 8 8 8 configuration (or something approaching it), despite the Anukramaṇī’s identifications. Like many hymns whose meter is irregu lar, this one is driven more by phraseology, verbal echoes, and lexical chaining than by meter. The responsion and chaining begin with the first two verses, which consist
of a rhetorical question about Indra’s fame (vs. 1) and its answer (vs. 2). The general praises of Indra continue in the next two verses, but shade, in verse 4, into the myth (or fragments of myth) that occupy most of the rest of the hymn: the journey of Indra and his client Kutsa (unnamed here) to the house of Uśanā (Kāvya) with the horses of the Wind (vss. 4–6), the plea to Indra to smite the demon Śuṣṇa (7–9), and the actual slaying of Śuṣṇa and its aftermath (vss. 10–11, 14), with several verses interspersed (12–13) begging Indra for aid and comfort. (These may belong to the Śuṣṇa saga and represent the speech of the same “we” who asked Indra to kill the demon in vss. 7–9, but they can also be generalized to the current “we” of singers and patrons.)
Although there are many puzzles in these mythological verses, the real crux is the pair concerning (apparently) the slaying of Śuṣṇa, verses 10–11, which contain sev eral well-nigh-impenetrable hapaxes and whose syntax is in places unparsable. Verse 10, especially, may be deemed impossible, and its translation is therefore provisional and differs radically from others’ interpretations. We believe that it contains a badly remembered and garbled allusion to an inherited Indo-Iranian mythic complex. The hapax kārpāṇé, which others interpret as “in the sword-combat” (relating it to a much later attested word kr̥pāṇa “sword”), we connect with the Avestan word karapan (read disyllabically in the Gāthās), the designation of a person or persons hostile to the Mazdayasnian religion and associated with equally hostile kauuis
(e.g., Yasna 44.20, Yasna 32.12, 14–15, Yasna 46.11)—just as our kārpāṇé occurs in a verse with unidentified (and, as it happens, syntactically untethered) kavis. In the topsy-turvy religious system of the Gāthās, of course, entities viewed positively in the R̥gveda (like kavis) have negative valuation. This is not the place to explore this hypothesis in detail, but for another apparent manifestation of this myth, see X.99.9, and for further discussion see Jamison (2009d [2013]).
The hymn ends with an impeccable triṣṭubh verse (15), containing a conven tional invitation to Indra to drink the soma and conventional wishes for his good will and patronage.
01 कुह श्रुत - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कु᳓ह श्रुत᳓ इ᳓न्दरः+ क᳓स्मिन् अद्य᳓
ज᳓ने मित्रो᳓ न᳓ श्रूयते
ऋ᳓षीणां᳐ वा यः᳓ क्ष᳓ये
गु᳓हा वा च᳓र्कृषे गिरा᳓
मूलम् ...{Loading}...
कुह॑ श्रु॒त इन्द्रः॒ कस्मि॑न्न॒द्य जने॑ मि॒त्रो न श्रू॑यते ।
ऋषी॑णां वा॒ यः क्षये॒ गुहा॑ वा॒ चर्कृ॑षे गि॒रा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
कु᳓ह श्रुत᳓ इ᳓न्दरः+ क᳓स्मिन् अद्य᳓
ज᳓ने मित्रो᳓ न᳓ श्रूयते
ऋ᳓षीणां᳐ वा यः᳓ क्ष᳓ये
गु᳓हा वा च᳓र्कृषे गिरा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
adyá ← adyá (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kásmin ← ká- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
kúha ← kúha (invariable)
śrutáḥ ← √śru- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
jáne ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śrūyate ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
kṣáye ← kṣáya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣīṇām ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vā ← vā (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cárkr̥ṣe ← √kr̥̄- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gúhā ← gúhā (invariable)
vā ← vā (invariable)
पद-पाठः
कुह॑ । श्रु॒तः । इन्द्रः॑ । कस्मि॑न् । अ॒द्य । जने॑ । मि॒त्रः । न । श्रू॒य॒ते॒ ।
ऋषी॑णाम् । वा॒ । यः । क्षये॑ । गुहा॑ । वा॒ । चर्कृ॑षे । गि॒रा ॥
Hellwig Grammar
- kuha
- [adverb]
- “wherein.”
- śruta ← śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kasminn ← kasmin ← ka
- [noun], locative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śrūyate ← śru
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- ṛṣīṇāṃ ← ṛṣīṇām ← ṛṣi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- kṣaye ← kṣaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- carkṛṣe ← carkar ← √kṛ
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; commemorate.”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
सायण-भाष्यम्
अद्य अस्मिन् दिने इन्द्रः कुह कुत्र स्थाने श्रुतः विश्रुतः प्रख्यातः । कस्मिन् जने यजमान इज्यत्वेन स्तुत्यत्वेनावस्थितः श्रूयते प्रख्यायते । तत्र दृष्टान्तः । मित्रो न सूर्य इव सखेव वा तद्वत् । यः इन्द्रः ऋषीणां भृग्वादीनां क्षये निवास आश्रमे गुहा वा गुहायामरण्ये वा गिरा स्तुतिलक्षणया वाचा चर्कृषे अत्यर्थमाकृष्यते । अत्यर्थं स्तूयत इत्यर्थः । स इन्द्रः कुह श्रुत इति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“In what plural ce today is Indra renowned? In what nation is he famed like Mitra? (Indra), who isworshipper; or in secret = or, in the forest].”
Jamison Brereton
Where is Indra famous? Among what people is he famed today like an ally among the people?—
he who, whether in the dwelling place of the seers or in concealment, is constantly celebrated in song.
Griffith
WHERE is famed Indra heard of? With what folk is he renowned to-day as Mitra is,-
Who in the home of Rsis and in secret is extolled with song?
Geldner
Wo hat man von Indra gehört, bei welchem Volke läßt er heute wie ein Freund von sich hören? Der, ob er im Hause der Rishi´s, ob er verborgen ist, mit Lobrede gerühmt wird.
Grassmann
Wo ist der hehre Indra? und bei welchem Mann lässt er als Freund sich hören heut? Der in der Sänger weitem Sitz und einsam auch besungen wird?
Elizarenkova
Где слышно об Индре? Среди какого народа
Сегодня он известен как друг,
(Тот) кто в жилище ли риши
Или втайне прославляется хвалебной песней?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः-इन्द्रः-ऋषीणां क्षये वा) जो ऐश्वर्यवान् परमात्मा ऋषियों-परमात्मा-दर्शन की योग्यतावालों-विद्वानों के निवास में भी (गुहा वा) बुद्धि में भी (गिरा चकृषे) स्तुतिवाणी द्वारा आकर्षित किया जाता है-साक्षात् किया जाता है (कुह श्रुतः) किस प्रसङ्ग या स्थान मेंश्रोतव्य-सुनने योग्य होता है (अध) अब(कस्मिन् जने मित्रः-न श्रूयते)पूर्ववत्ऋषियों की भाँति किस मनुष्य के अन्दर प्रेरक स्नेही सुना जाता है-प्रसिद्धि को प्राप्त होता है या साक्षात् होता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मदर्शन की योग्यतावाले ऋषियों के हृदय में और बुद्धि में स्तुति द्वारा परमात्मा साक्षात् किया जाता है, वह आज भी श्रेष्ठ मनुष्य के अन्दर मित्र समान स्नेही प्रेरक बनकर साक्षात् होता है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः इन्द्रः ऋषीणां क्षये वा गिरा चकृषे) यः खल्वैश्वर्यवान् परमात्मा ऋषीणां परमात्मदर्शनयोग्यतावतां विदुषां निवासे च “क्षि निवासगत्योः” [तुदादिः] बुद्धौ च “गुहा-बुद्धौ” [ऋ० १।६७।२ दयानन्दः] गिरा चकृषे-स्तुतिवाण्या स्तुत्या कृष्यते-आकृष्यते-आहूयते साक्षात् क्रियते सः (कुह श्रुतः) कस्मिन् प्रसङ्गे स्थाने वा श्रोतव्यो भवति “कृत्यल्युटो बहुलम्” [अष्टा० ३।३।११३] ‘कृतो बहुलमित्यपि’ (अद्य) अधुना (कस्मिन् जने मित्रः-न श्रूयते) पूर्ववत्-ऋषीणामिव कस्मिन् मनुष्ये श्रितः प्रेरकः स्नेही श्रूयते प्रसिद्धिमाप्नोति साक्षाद् भवति ॥१॥
02 इह श्रुत - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इह᳓ श्रुत᳓ इ᳓न्दरो+ अस्मे᳓ अद्य᳓
स्त᳓वे वज्री᳓ ऋ᳓चीषमः
मित्रो᳓ न᳓ यो᳓ ज᳓नेषु आ᳓
य᳓शश् चक्रे᳓ अ᳓सामि आ᳓
मूलम् ...{Loading}...
इ॒ह श्रु॒त इन्द्रो॑ अ॒स्मे अ॒द्य स्तवे॑ व॒ज्र्यृची॑षमः ।
मि॒त्रो न यो जने॒ष्वा यश॑श्च॒क्रे असा॒म्या ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
इह᳓ श्रुत᳓ इ᳓न्दरो+ अस्मे᳓ अद्य᳓
स्त᳓वे वज्री᳓ ऋ᳓चीषमः
मित्रो᳓ न᳓ यो᳓ ज᳓नेषु आ᳓
य᳓शश् चक्रे᳓ अ᳓सामि आ᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; repeated line
Morph
adyá ← adyá (invariable)
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
ihá ← ihá (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śrutáḥ ← √śru- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ŕ̥cīṣamaḥ ← ŕ̥cīṣama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stáve ← √stu- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vajrī́ ← vajrín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
jáneṣu ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ásāmi ← ásāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
cakré ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इ॒ह । श्रु॒तः । इन्द्रः॑ । अ॒स्मे इति॑ । अ॒द्य । स्तवे॑ । व॒ज्री । ऋची॑षमः ।
मि॒त्रः । न । यः । जने॑षु । आ । यशः॑ । च॒क्रे । असा॑मि । आ ॥
Hellwig Grammar
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- śruta ← śrutaḥ ← śru
- [verb noun], nominative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- stave ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- vajry ← vajrī ← vajrin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- ṛcīṣamaḥ ← ṛcīṣama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- janeṣv ← janeṣu ← jana
- [noun], locative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yaśaś ← yaśaḥ ← yaśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- cakre ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- asāmy ← asāmi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “perfect; complete; entire.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
सायण-भाष्यम्
इह अस्मिन् यज्ञे इन्द्रः श्रुतः प्रख्यातः। अद्य अस्मिन्दिवसे अस्मे अस्माभिः स्तवे स्तूयते । कीदृशः । वज्री वज्रवान् ऋचीषमः । यद्याव इन्द्र ते शतं शतं भूमीरुत स्युः न त्वा वज्रिन्’ ( ऋ. सं. ८. ७०. ५) इत्यादिकया स्तुत्या समानगुण इत्यर्थः । यः इन्द्रः मित्रो न सूर्य इव स्निग्ध इव वा जनेषु स्तोतृजनेषु यशः अन्नं कीर्तिं वा चक्रे करोति । कीदृशम् । असामि असाधारणम् । स इन्द्रोऽस्माभिः स्तूयत इति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Here is Indra renowned; today he is praised by us, the wielder of the thunderbolt, the deserving ofpraise; he who, like Mitra, bestows upon men unequalled abundance.”
Jamison Brereton
Here is Indra famed. Among us today he is praised as the wielder of the mace, equal to song—
he who like an ally among the peoples has made glory for himself
among the peoples, not by halves;
Griffith
Even here is Indra famed, and among us this day the glorious Thunderer is praised,
He who like Mitra mid the folk hath won complete and full renown.
Geldner
Hier hat man von Indra gehört, bei uns wird er heute gepriesen, der Keulenträger, der ………., der wie ein Freund bei den Leuten ungeteiltes Ansehen gewonnen hat.
Grassmann
Hier ist der hehre Indra, und bei uns wird heut gerühmt der Blitzer hell an Glanz, Der zu den Männern wie ein Freund herbeischafft volle Herrlichkeit,
Elizarenkova
Здесь слышно об Индре. У нас сегодня
Восхваляется громовержец..,
Который как друг среди людей
Создал себе безраздельное величие,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः इन्द्रः) जो ऐश्वर्यवान् परमात्मा (जनेषु मित्रः-न) उपासक जनों में मित्र-स्नेही के समान (असामि यशः-आ चक्रे) अनु-समाप्त-अर्थात् परिपूर्ण यश और अन्न तथा धन को भलीभाँति प्राप्त कराता है (इह) यहाँ जनसमाज में (श्रुतः) प्रसिद्ध (वज्री) ओजस्वी (ऋचीषमः) मन्त्रों का दर्शानेवाला अतएव स्तुति करनेवाले ऋषियों के लिए यश प्रदान करता है अथवा स्तुति करनेवालों का मान करता है, उसको उत्कर्ष की ओर ले जाता है, अन्न का दान करता है या स्तुति के समान स्तुति के अनुरूप हुआ उसी के अनुरूप फल प्रदान करता है। वह धन देनेवाला भी है, ऐसा वह परमात्मा (अद्य-अस्मे स्तवे) इसकाल में हम उपासकों के द्वारा स्तुत किया जाता है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा मनुष्यों में मित्र के समान पूर्णरूप से यश अन्न और धन प्राप्त कराता है, मन्त्रों का परिज्ञान कराता है, स्तोताओं का मान करता है और स्तुति के अनुरूप फल देता है। ऐसा वह परमात्मा हमारे लिए उपासनीय है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः इन्द्रः) य ऐश्वर्यवान् परमात्मा (जनेषु मित्रः न) जनेषु-उपासकेषु मित्रः स्नेहीव (असामि यशः-आ चक्रे) असुसमाप्तं परिपूर्णं “असामि-असुसमाप्तम्” [निरु० ६।२३] यशश्च-अन्नं च “यशोऽन्ननाम” [निघ० २।७] धनं च “यशो धननाम” [निघ० २।१०] समन्तात् करोति सः (इह) अत्र जनसमाजे (श्रुतः) प्रसिद्धः (वज्री) ओजस्वी “वज्रो वा ओजः” [श० ८।४।१।२०] (ऋचीषमः) ऋचीनामृचां मन्त्राणां गमयिता दर्शयिता-अत एव यशो ददाति स्तोतृभ्यः-ऋषिभ्यः यद्वा-ऋचीषां स्तोतृणां माता-उत्कर्षयिता, अत एवान्नं ददाति, अथवा-ऋचा समः-स्तुत्या समः स्तुतेरनुरूपो भूतस्तदनुरूपस्य फलस्य प्रदाता, अत एव धनं ददाति, इत्थम्भूतः (अद्य-अस्मे स्तवे) अवरकालेऽस्माभिरुपासकैः स्तूयते। ‘ऋचीषमः’ शब्दोऽनेकार्थः, निरुक्ते नैगमप्रकरणे पठितत्वात् ॥२॥
03 महो यस्पतिः - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
महो᳓ य᳓स् प᳓तिः श᳓वसो अ᳓साम्य् आ᳓
महो᳓ नृम्ण᳓स्य तूतुजिः᳓
भर्ता᳓ व᳓ज्रस्य धृष्णोः᳓
पिता᳓ पुत्र᳓म् इव प्रिय᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
म॒हो यस्पतिः॒ शव॑सो॒ असा॒म्या म॒हो नृ॒म्णस्य॑ तूतु॒जिः ।
भ॒र्ता वज्र॑स्य धृ॒ष्णोः पि॒ता पु॒त्रमि॑व प्रि॒यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
महो᳓ य᳓स् प᳓तिः श᳓वसो अ᳓साम्य् आ᳓
महो᳓ नृम्ण᳓स्य तूतुजिः᳓
भर्ता᳓ व᳓ज्रस्य धृष्णोः᳓
पिता᳓ पुत्र᳓म् इव प्रिय᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ásāmi ← ásāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávasaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
nr̥mṇásya ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
tūtujíḥ ← tūtují- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhartā́ ← bhartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhr̥ṣṇóḥ ← dhr̥ṣṇú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vájrasya ← vájra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
putrám ← putrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒हः । यः । पतिः॑ । शव॑सः । असा॑मि । आ । म॒हः । नृ॒म्णस्य॑ । तू॒तु॒जिः ।
भ॒र्ता । वज्र॑स्य । धृ॒ष्णोः । पि॒ता । पु॒त्रम्ऽइ॑व । प्रि॒यम् ॥
Hellwig Grammar
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- śavaso ← śavasaḥ ← śavas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- asāmy ← asāmi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “perfect; complete; entire.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- nṛmṇasya ← nṛmṇa
- [noun], genitive, singular, neuter
- “manhood; power.”
- tūtujiḥ ← tūtuji
- [noun], nominative, singular, masculine
- “exciting; avid; eager.”
- bhartā ← bhṛ
- [verb], singular, periphrast. future
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- vajrasya ← vajra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- dhṛṣṇoḥ ← dhṛṣṇu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “brave; ferocious; strong.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- putram ← putra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः महः महतः शवसः बलस्य पतिः ईश्वरः असाम्या । आङ् मर्यादायाम् । आ समाप्तेः । अनन्तगुण इत्यर्थः। महः महतः नृम्णस्य धनस्य च तूतजिः स्तोतृभ्यः प्रेरकः । किंच धृष्णोः शत्रूणां धर्षकस्य वज्रस्य स्वकीयस्यायुधस्य भर्ता य इन्द्रो धारयिता । स इन्द्रोऽस्मान् पात्विति शेषः। तत्र दृष्टान्तः । पिता पुत्रमिव प्रियम् । यथा पितेप्सितं सुतं पाति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“(May Indra protect us) who is the lord of great strenght, of unequalled (power), the distributor of greatwealth, the cherisher of the dreadful thunderbolt as a father (cherishes) a dear son.”
Jamison Brereton
He who is the lord of great strength, not by halves, and of great
manliness, the thruster,
the bearer of the bold mace, like a father (of) his dear son.
Griffith
He who is Sovran Lord of great and perfect strength, exerter of heroic might,
Who bears the fearless thunder as a father bears his darling son.
Geldner
Der der Herr großer Kraft ist, ganz ungeteilt, der der Erreger großen Mannesmuts ist, der die kühne Keule trägt wie der Vater seinen lieben Sohn.
Grassmann
Er, der ein Herr ist grosser Macht in vollem Glanz, Erreger grosser Manneskraft, Der Träger kühnen Donnerkeils, der wie ein Vater liebt den Sohn.
Elizarenkova
Кто безраздельный повелитель великой силы,
Возбудитель великого мужества,
Кто несет отважную дубину грома,
Как отец любимого сына.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- विराड्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो इन्द्र ऐश्वर्यवान् परमात्मा (महः शवसः पतिः) महान् बल आत्मबल का पालक रक्षक और दाता है (महः नृम्णस्य-असामि-आ-तूतुजिः) न समाप्त होनेवाले महान् मोक्ष धन का शीघ्र दाता है (धृष्णोः वज्रस्य) धर्षणशील ओजस्वी उपासक का (प्रियं पुत्रम्-इव पिता) प्यारे पुत्र के प्रति पिता के समान है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा महान् बल-आत्मबल का स्वामी तथा रक्षक एवं पालक है, महान् धन-मोक्ष का प्रदान करनेवाला है। वह दृढ़ अभ्यासी ओजस्वी उपासक प्रियपुत्र के प्रति पिता के समान व्यवहार करता है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) य इन्द्र ऐश्वर्यवान् परमात्मा (महः शवसः पतिः) महतो बलस्य-आत्मबलस्य पालको रक्षको दाता “शवः बलनाम” [निघ० २।९] (महः नृम्णस्य-असामि-आ तूतुजिः) महतो धनस्य मोक्षैश्वर्यस्य “नृम्णं धननाम” [निघ० २।१०] असुसमाप्तश्च शीघ्रकारी-शीघ्रदातेत्यर्थः, “तूतुजिः क्षिप्रनाम” [निघ० २।१५] “तूतुजिः शीघ्रकारी” [ऋ० ४।३२।२ दयानन्दः] (धृष्णोः वज्रस्य) धर्षणशीलस्य प्रखरौजसः-ओजस्विन उपासकस्य ‘मतुब्लोपश्छान्दसः’ (प्रियं पुत्रम्-इव पिता) प्रियं पुत्रं प्रति पिता-इव-अस्ति ॥३॥
04 युजानो अश्वा - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युजानो᳓ अ᳓श्वा वा᳐᳓तस्य धु᳓नी
देवो᳓ देव᳓स्य वज्रिवः
स्य᳓न्ता पथा᳓ विरु᳓क्मता
सृजान᳓ स्तोषि अ᳓ध्वनः
मूलम् ...{Loading}...
यु॒जा॒नो अश्वा॒ वात॑स्य॒ धुनी॑ दे॒वो दे॒वस्य॑ वज्रिवः ।
स्यन्ता॑ प॒था वि॒रुक्म॑ता सृजा॒नः स्तो॒ष्यध्व॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
युजानो᳓ अ᳓श्वा वा᳐᳓तस्य धु᳓नी
देवो᳓ देव᳓स्य वज्रिवः
स्य᳓न्ता पथा᳓ विरु᳓क्मता
सृजान᳓ स्तोषि अ᳓ध्वनः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
áśvā ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
dhúnī ← dhúni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vā́tasya ← vā́ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yujānáḥ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pathā́ ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
syántā ← syántar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
virúkmatā ← virúkmant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ádhvanaḥ ← ádhvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sr̥jānáḥ ← √sr̥j- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
stoṣi ← √stu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
यु॒जा॒नः । अश्वा॑ । वात॑स्य । धुनी॒ इति॑ । दे॒वः । दे॒वस्य॑ । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ।
स्यन्ता॑ । प॒था । वि॒रुक्म॑ता । सृ॒जा॒नः । स्तो॒षि॒ । अध्व॑नः ॥
Hellwig Grammar
- yujāno ← yujānaḥ ← yuj
- [verb noun], nominative, singular
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- aśvā ← aśva
- [noun], accusative, dual, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vātasya ← vāta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- dhunī ← dhuni
- [noun], accusative, dual, masculine
- “deafening; boisterous; noisy.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- syantā ← syand
- [verb], singular, periphrast. future
- “run.”
- pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- virukmatā ← virukmat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “bright; glistening.”
- sṛjāna ← sṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- stoṣy ← stoṣi ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- adhvanaḥ ← adhvan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “way; journey; adhvan [word]; time; path; method; road; time; distance.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिवः वज्रवन्निन्द्र । एको मत्वर्थीयोऽनुवादकः । देवः द्योतमानस्त्वं देवस्य द्योतमानस्य वातस्य वायोः धुनी प्रेरकौ । वायोरपि शीघ्रगामिनावित्यर्थः। अश्वा अश्वौ त्वदीयौ हरिनामकौ युजानः स्वरथे संयोजयन् । कीदृशौ । विरुक्मता विरोचनवता पथा मार्गेण स्यन्ता स्यन्तौ गच्छन्तौ । अध्वनः युद्धे गमनमार्गान् सृजानः उत्पादयन् स्तोषि सततं स्तूयसे ॥
Wilson
English translation:
“Thunderer, you who are divine, yoking your horses which are swifter than the divine wind, and glidingalong the resplendent road, you, opening out the way (to battle), are glorified.”
Jamison Brereton
As the one having yoked the two boisterous horses of the Wind, as god (having yoked those) of the god, o wielder of the mace,
as the one who streams along the radiant path when set loose along the highways, he is praised.
Griffith
Harnessing to thy car, as God, two blustering Steeds Of the Wind-God, O Thunderer,
That speed along the shining path, thou making ways art glorified.
Geldner
Wenn du die brausenden Rosse des Vata anspannst, du, der Gott, die des Gottes, o Keulenträger, und auf der erleuchteten Sonnenstraße fährst, so lobe die Rosse, wenn du sie die Wege entlang galoppieren lässest!
Grassmann
Der du des Windes ungestüme Rosse schirrst des Gotts, du blitzbewehrter Gott, Hinschiessend auf der lichten Bahn, hineilend rühmst die Wege du.
Elizarenkova
Запрягая двух храпящих коней
Ваты, (ты,) бог, (коней) бога, о громовержец,
Мчась сверкающим путем,
Хвали (коней), когда ты (их) пускаешь вскачь по дорогам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिवः) हे ओजस्वी परमात्मन् ! (देवः) तू जीवनदाता होता हुआ (देवस्य वातस्य) जीवनदाता प्राण का (धुनी-अश्वा युजानः) चेष्टा करते हुए दो घोड़ों की भाँति प्राण-अपान-श्वास प्रश्वासों को युक्त करता हुआ (विरुक्मता पथा) विरोचमान दिव्य मार्ग से-देवयान मार्ग से (अध्वनः स्यन्ता) यात्रा के मार्गों का अन्त करते हुए (सृजानः-स्तोषि) सम्पन्न करता हुआ स्तुत किया जाता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपासक जन को जीवन देनेवाले प्राण तथा जीवन शक्तिरूप प्राण के श्वास-प्रश्वासों को घोड़ों की भाँति युक्त करता हुआ देवयान मार्ग से जीवनयात्रा के मार्गों को पार करता है, अतः वह परमात्मा स्तुत्य है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिवः) हे ओजस्विन् ! परमात्मन् ! (देवः) जीवनदाता सन् “देवो दानाद्वा” [निरु० ७।१५] (देवस्य वातस्य) जीवनदातुः प्राणस्य “यो वै प्राणः स वातः” [श० ५।२।४।९] (धुनी-अश्वा युजानः) चेष्टमानौ-अश्वाविव प्राणापानौ-श्वासप्रश्वासौ योजयन् (विरुक्मता पथा) विरोचमानेन दिव्येन पथा-देवयानेन मार्गेण (अध्वनः-स्यन्ता) यात्राया मार्गान् समापयन्तो (सृजानः स्तोषि) सम्पादयन् स्तूयसे ॥४॥
05 त्वं त्या - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ त्या᳓ चिद् वा᳐᳓तस्या᳓शुवा᳓गा
ऋज्रा᳓ त्म᳓ना व᳓हध्यै
य᳓योर् देवो᳓ न᳓ म᳓र्तियो
यन्ता᳓ न᳓किर् विदा᳓यियः
मूलम् ...{Loading}...
त्वं त्या चि॒द्वात॒स्याश्वागा॑ ऋ॒ज्रा त्मना॒ वह॑ध्यै ।
ययो॑र्दे॒वो न मर्त्यो॑ य॒न्ता नकि॑र्वि॒दाय्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ त्या᳓ चिद् वा᳐᳓तस्या᳓शुवा᳓गा
ऋज्रा᳓ त्म᳓ना व᳓हध्यै
य᳓योर् देवो᳓ न᳓ म᳓र्तियो
यन्ता᳓ न᳓किर् विदा᳓यियः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
agāḥ ← √gā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
áśvā ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
cit ← cit (invariable)
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
tyā́ ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vā́tasya ← vā́ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
r̥jrā́ ← r̥jrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
váhadhyai ← √vah- (root)
{case:DAT, number:SG, tense:PRS}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
yáyoḥ ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
nákiḥ ← nákiḥ (invariable)
vidā́yyaḥ ← vidā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yantā́ ← yantár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । त्या । चि॒त् । वात॑स्य । अश्वा॑ । आ । अ॒गाः॒ । ऋ॒ज्रा । त्मना॑ । वह॑ध्यै ।
ययोः॑ । दे॒वः । न । मर्त्यः॑ । य॒न्ता । नकिः॑ । वि॒दाय्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- tyā ← tya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “that.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- vātasyāśvāgā ← vātasya ← vāta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “vāta; wind; fart; Vayu; air; draft; vāta [word]; Vāta; rheumatism; Marut.”
- vātasyāśvāgā ← aśvā ← aśva
- [noun], accusative, dual, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- vātasyāśvāgā ← agāḥ ← gā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “go; enter (a state); arrive.”
- ṛjrā ← ṛjra
- [noun], accusative, dual, masculine
- “red.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- vahadhyai ← vah
- [verb noun]
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- yayor ← yayoḥ ← yad
- [noun], genitive, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- martyo ← martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- yantā ← yantṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “charioteer; ruler.”
- nakir
- [adverb]
- “not.”
- vidāyyaḥ ← vid
- [verb noun], nominative, singular
- “find; detect; marry; get; think.”
सायण-भाष्यम्
यच्छब्दसंबन्धादुत्तरोऽर्धर्चः पूर्वं व्याख्यायते । ययोः त्वदीययोः यन्ता नियन्ता निवारयिता देवो न देवानां मध्ये कश्चिदपि देवो नास्ति मर्त्यः मनुष्याणां मध्ये कश्चिदपि नास्ति नकिः न कश्चिदपि विदाय्यः वेत्ता । जवस्य बलस्येति वा शेषः । हे इन्द्र त्वं वातस्य वायोर्बलेन जवेन च युक्तौ ऋज्रा ऋजुगामिनौ त्या चित् तावपि अश्वा त्वदीयावश्वौ त्मना आत्मनैव । सारथिनिरपेक्षेणेत्यर्थः । वहध्यै वहनार्थम् । अभिप्रेतदेशप्रापणायेत्यर्थः । आगाः अभिमुख्येन गच्छसि ॥ ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“You have come to these two horses (which have the speed) of the wind, straight-going, for them todraw you of themselves, whom no deity, no mortal is able to restrain; whose fleetness no one comprehends.”
Jamison Brereton
You have come to just these two horses of the Wind, the silvery ones, to drive them by yourself,
those for which no god nor mortal can be found as controller.
Griffith
Even to these dark Steeds of Wind thou of thyself hast come to ride,
Of which no driver may be found, none, be he God or mortal man.
Geldner
Du bist gekommen, um sogar die bekannten Schimmelrosse des Vata in eigener Person zu fahren, für die weder ein Gott noch ein Sterblicher als Lenker zu finden ist.
Grassmann
Du eiltest zu des Windes rothem Rossepaar und nahmst es dir zu deiner Fahrt, Für das kein Lenker je ersteht, kein sterblicher, der Gott allein.
Elizarenkova
Ты пришел, чтобы самому ездить
На тех самых двух светлых конях Ваты,
Для которых ни бог, ни смертный –
Никто не найдется, чтобы править.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पादनिचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वं चित्) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन्। तू ही (वातस्य) प्राण के (त्या-ऋज्रा-अश्वा) उन ऋजुगामी गतिशील शरीर में व्यापक प्राण, अपान, श्वास, प्रश्वास (वहध्यै) वहने चलाने के लिए (त्मना-अगाः) स्वकीयरूप से चलाता है (ययोः-यन्ता) जिन श्वास-प्रश्वासों को चलानेवाला (देवः-न मर्त्यः) न मुमुक्षु और न मरणधर्मा साधारण जन है (नकि-विदाय्यः) न कोई वेत्ता न ज्ञाता है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राण के ऋजुगामी श्वास-प्रश्वासों को चलाने के लिए परमात्मा तू ही समर्थ है। तुझसे अतिरिक्त न कोई मुमुक्षु, न कोई इसका ज्ञाता ही है ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वं चित्) हे ऐश्वर्यवन् परमात्मन् ! त्वं हि, चित् पूजायामत्र “आचार्यश्चिदिदं ब्रूयादिति पूजायाम्” [निरु० १।४] (वातस्य) प्राणस्य (त्या-ऋज्रा-अश्वा) तावृजुगामिनौ गतिमन्तौ शरीरे व्यापिनौ प्राणापानौ श्वासप्रश्वासौ (वहध्यै) वहनाय चालनाय (त्मना-अगाः) स्वीयस्वरूपतः-गमयास ‘अन्तर्गतणिजर्थः’ (ययोः-यन्ता) ययोः प्राणापानयोः श्वासप्रश्वासयोर्यमयिता चालयिता (देवः-न मर्त्यः) न मुमुक्षुर्न मरणधर्मा साधारणजनोऽस्ति(नकिः-विदाय्यः) न कश्चिद् वेत्ता ज्ञाताऽस्ति ॥५॥
06 अध ग्मन्तोशना - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ध ग्म᳓न्ता उश᳓ना पृछते वां
क᳓दर्था न आ᳓ गृह᳓म्
आ᳓ जग्मथुः पराका᳐᳓द्
दिव᳓श् च ग्म᳓श् च म᳓र्तियम्
मूलम् ...{Loading}...
अध॒ ग्मन्तो॒शना॑ पृच्छते वां॒ कद॑र्था न॒ आ गृ॒हम् ।
आ ज॑ग्मथुः परा॒काद्दि॒वश्च॒ ग्मश्च॒ मर्त्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
अ᳓ध ग्म᳓न्ता उश᳓ना पृछते वां
क᳓दर्था न आ᳓ गृह᳓म्
आ᳓ जग्मथुः पराका᳐᳓द्
दिव᳓श् च ग्म᳓श् च म᳓र्तियम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ádha ← ádha (invariable)
gmántā ← √gam- (root)
{case:ACC, gender:M, number:DU, tense:AOR, voice:ACT}
pr̥chate ← √praś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
uśánā ← uśánā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
ā́ ← ā́ (invariable)
gr̥hám ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kádarthā ← kádartha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
jagmathuḥ ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
parākā́t ← parāká- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
gmáḥ ← kṣám- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
mártyam ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अध॑ । ग्मन्ता॑ । उ॒शना॑ । पृ॒च्छ॒ते॒ । वा॒म् । कत्ऽअ॑र्था । नः॒ । आ । गृ॒हम् ।
आ । ज॒ग्म॒थुः॒ । प॒रा॒कात् । दि॒वः । च॒ । ग्मः । च॒ । मर्त्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- gmantośanā ← gmantā ← gam
- [verb noun], accusative, dual
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- gmantośanā ← uśanā
- [noun], nominative, singular, feminine
- pṛcchate ← pracch
- [verb], singular, Present indikative
- “ask; ask; ask; consult; interrogate.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- kadarthā ← kadarthāḥ ← kadartha
- [noun], nominative, plural, masculine
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- jagmathuḥ ← gam
- [verb], dual, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- parākād ← parākāt ← parāka
- [noun], ablative, singular, masculine
- divaś ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gmaś ← gmaḥ ← gam
- [noun], ablative, singular, feminine
- “gam.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- martyam ← martya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
सायण-भाष्यम्
अध अथ यज्ञसमाप्त्यनन्तरम् उशना भार्गव ऋषिः हे इन्द्राग्नी ग्मन्ता स्वस्थानं प्रति गच्छन्तौ वां युवां पृच्छते पृच्छति स्म । यद्वा । उशनेति विभक्तिव्यत्ययः। उशनसमिन्द्रस्य सखिभूतं भार्गवमिन्द्रं च युवां सर्वो यजमानः पृच्छति । किं पृष्टवानिति उच्यते । युवां कदर्था कदर्थौ किंप्रयोजनवन्तौ सन्तौ नः अस्मदीयम् । आकारः प्रतीत्यस्यार्थे । गृहं प्रति पराकात् । दूरनामैतत् । दूरात् आ जग्मथुः आगतवन्तौ स्थः । तदेवोक्तम् । दिवश्च द्युलोकाच्च ग्मश्च भूलोकाच्च मर्त्यं मनुष्यं मां प्रत्यागतवन्तौ । युवयोः कृतार्थत्वादत्रागमनमस्मदनुग्रहार्थमेव न स्वार्थमिति ब्रुवन्ननुव्रजतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Uśanas inquires of youu two as you pass, “(Why) have you come to (our dwelling) from a distance;from heaven and earth to a mortal?"”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
You two: Indra and Agni; or, every worshipper inquires of you two Uśanas(and Indra)
Jamison Brereton
Then Uśanā asks you both [=Indra and Kutsa] on your coming, “With what purpose (have you come) to our house?
You have come from afar, from heaven and earth, to a mortal.”
Griffith
When ye approach, men ask you, thee and Usana: Why come ye to our dwelling-place?
Why are ye come to mortal man from distant realms of eapth and heaven?
Geldner
Als ihr beide ankamt, da fragt euch Usanas: “Mit welchem Anliegen kamt ihr in unser Haus? Ihr seid von fern, vom Himmel und von der Erde zu dem Sterblichen gekommen.
Grassmann
Da fragt man eifrig euch die beiden eilenden: Was heischend kommt ihr uns ins Haus? Von ferne kamt zum Sterblichen vom Himmel, von der Erde ihr.
Elizarenkova
Когда вы двое прибыли, Ушанас спрашивал вас:
Зачем вы (пожаловали) в наш дом?
Вы прибыли издалека:
С неба и с земли – к смертному.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
07 आ न - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ न इन्दर+ पृक्षसे
अस्मा᳓कम् ब्र᳓ह्म उ᳓द्यतम्
त᳓त् त्वा याचामहे अ᳓वः
शु᳓ष्णं य᳓द् ध᳓न्न् अ᳓मानुषम्
मूलम् ...{Loading}...
आ न॑ इन्द्र पृक्षसे॒ऽस्माकं॒ ब्रह्मोद्य॑तम् ।
तत्त्वा॑ याचाम॒हेऽवः॒ शुष्णं॒ यद्धन्नमा॑नुषम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ न इन्दर+ पृक्षसे
अस्मा᳓कम् ब्र᳓ह्म उ᳓द्यतम्
त᳓त् त्वा याचामहे अ᳓वः
शु᳓ष्णं य᳓द् ध᳓न्न् अ᳓मानुषम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pr̥kṣase ← √praś- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
údyatam ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ávaḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yācāmahe ← √yāc- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ámānuṣam ← ámānuṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hán ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । पृ॒क्ष॒से॒ । अ॒स्माक॑म् । ब्रह्म॑ । उत्ऽय॑तम् ।
तत् । त्वा॒ । या॒चा॒म॒हे॒ । अवः॑ । शुष्ण॑म् । यत् । हन् । अमा॑नुषम् ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pṛkṣase ← pṛkṣ
- [verb], singular, Present indikative
- ‘smākam ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- brahmodyatam ← brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmodyatam ← udyatam ← udyam ← √yam
- [verb noun], accusative, singular
- “raise; prepare; begin; endeavor; specialize.”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yācāmahe ← yāc
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; ask; offer; ask.”
- ‘vaḥ ← avaḥ ← avas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- śuṣṇaṃ ← śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- yaddhann ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddhann ← han
- [verb], singular, Present injunctive
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- amānuṣam ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- amānuṣam ← mānuṣam ← mānuṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “human.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वम् । न इति तृतीयार्थे षष्ठी । नः अस्माभिः उद्यतम् उत्क्षिप्तम् । दत्तमित्यर्थः । अस्माकम् अस्मदीयं ब्रह्म हविर्लक्षणमन्नम् । आङ् मर्यादायाम् । आ तृप्तेरित्यर्थः । पृक्षसे आत्मना संपर्चय । ‘पृची संपर्के’ इति धातो रूपम् । आभक्षयेत्यर्थः । किंच वयमपि त्वा एवंभूतं त्वां तत्। यदुत्कृष्टमस्तीति शेषः । तत्तादृशमन्नम् अवः तद्रक्षणं च याचामहे प्रार्थयामहे । तथा यत् शुष्णं बलम् अमानुषं मनुष्यादन्यं राक्षसादिकं हन् हन्ति तदुत्कृष्टं बलं च याचामहे । यद्वा । हे इन्द्र त्वं शुष्णमेतन्नामानममानुषं मनुष्यव्यतिरिक्तमसुरं हन् हतवानसि । हत्वा च यद्येन रक्षणेन त्रैलोक्यं पालितवानसि तदवः पालनमस्माकमपि भवेदिति त्वां याचामह इति वाक्यार्थः ॥
Wilson
English translation:
“Accept, Indra, the oblation upraised by us; we solicit of you that protection by which you did slay thenon-human Suṣṇa.”
Jamison Brereton
You will ask for us, for our upraised sacred formulation, Indra.
We (in return) beg you for this help, that you smite Śuṣṇa, the non-man.
Griffith
O Indra, thou shalt speak us fair: our holy prayer is offered up.
We pray to thee for help as thou didst strike the monster Susna dead.
Geldner
Du mögest nach uns fragen, Indra, nach der von uns angehobenen Beschwörung. Um diese Gunst bitten wir dich, daß du den Susna erschlagest, den Unmenschen.
Grassmann
Erfülle, Indra, das Gebet, das wir zu dir empor gelenkt, Die Gunst erbitten wir von dir, dass du den Unhold Çuschna schlägst.
Elizarenkova
Если бы ты, Индра, спросил о нас,
О воссылаемой нами молитве!
Мы просим тебя о такой помощи,
Чтобы ты убил Шушну-нечеловека!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- आर्च्यनुष्टुप्
- गान्धारः
08 अकर्मा दस्युरभि - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ-कर्मा᳓ द᳓स्युर्, अभि᳓ नो अ-मन्तु᳓र्+++(=अ-ज्ञाता)+++
अन्य᳓-व्रतो अ᳓-मानुषः ।
त्वं᳓ त᳓स्यामित्रहन्
व᳓धर्+++(=हन्ता)+++ दास᳓स्य दम्भय ॥+++(5)+++
मूलम् ...{Loading}...
अ॒क॒र्मा दस्यु॑र॒भि नो॑ अम॒न्तुर॒न्यव्र॑तो॒ अमा॑नुषः ।
त्वं तस्या॑मित्रह॒न्वध॑र्दा॒सस्य॑ दम्भय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
अकर्मा᳓ द᳓स्युर् अभि᳓ नो अमन्तु᳓र्
अन्य᳓व्रतो अ᳓मानुषः
तुवं᳓ त᳓स्य अमित्रहन्
व᳓धर् दास᳓स्य दम्भय
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
abhí ← abhí (invariable)
akarmā́ ← akarmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
amantúḥ ← amantú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dásyuḥ ← dásyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ámānuṣaḥ ← ámānuṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
anyávrataḥ ← anyávrata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
amitrahan ← amitrahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
dambhaya ← √dambh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dāsásya ← dāsá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vádhar ← vádhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒क॒र्मा । दस्युः॑ । अ॒भि । नः॒ । अ॒म॒न्तुः । अ॒न्यऽव्र॑तः । अमा॑नुषः ।
त्वम् । तस्य॑ । अ॒मि॒त्र॒ऽह॒न् । वधः॑ । दा॒सस्य॑ । द॒म्भ॒य॒ ॥
Hellwig Grammar
- akarmā ← akarman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “evil.”
- dasyur ← dasyuḥ ← dasyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- amantur ← amantuḥ ← amantu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ignorant.”
- anyavrato ← anya
- [noun]
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- anyavrato ← vrataḥ ← vrata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- amānuṣaḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- amānuṣaḥ ← mānuṣaḥ ← mānuṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “human.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- tasyāmitrahan ← tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tasyāmitrahan ← amitra
- [noun], masculine
- “enemy; foe.”
- tasyāmitrahan ← han
- [noun], vocative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- vadhar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “weapon.”
- dāsasya ← dāsa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “slave; Dāsa; servant; savage; Shudra.”
- dambhaya ← dambhay ← √dabh
- [verb], singular, Present imperative
- “subjugate; destroy.”
सायण-भाष्यम्
अकर्मा अविद्यमानयागादिकर्मा दस्युः उपक्षपयिता अभि आभिमुख्येन स्वरूपतः नः अस्मान् अमन्तुः अज्ञाता । यद्वा । अत्र अवेत्युपसर्गस्य वकारलोपो द्रष्टव्यः । अवमन्तुरवमन्ताभिभविता । अन्यव्रतः श्रुतिस्मृतिव्यतिरिक्तकर्मा अमानुषः मनुष्यसंव्यवहाराद्बाह्यः । असुरप्रकृतिरित्यर्थः । य एवंभूतोऽस्ति हे अमित्रहन् शत्रूणां हन्तरिन्द्र त्वं दासस्य उपक्षपयितव्यस्य वधः हन्ता सन् दम्भय तं शत्रुं हिन्धि ॥
Wilson
English translation:
“The Dasyu practising no religious rites, not knowing as thoroughly, following other observances, obeying no human laws, baffle, destroyer of enemies, the weapon of that slave.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Thoroughly: abhi = face to face,i.e., person nally;
Amantuḥ = avamantuḥ = despising; following other observances: anyavrataḥ, others than thoseof the śruti and smṛti; a possible indication of the practice of soma vratas;
Amānuṣaḥ =manuṣyasaṃvyavahārād bāhyaḥ, out of the laws or customs of men, asuraprakṛtirūpaḥ, being of thenature of evil spirits
Jamison Brereton
The Dasyu of non-deeds, of non-thought, the non-man whose
commandments are other, is against us.
You smasher of non-allies, humble the weapon of this Dāsa.
Griffith
Around us is the Dasyu, riteless, void of sense, inhuman, keeping alien laws.
Baffle, thou Slayer of the foe, the weapon which this Dasa wields.
Geldner
Der Dasyu bedrängt uns, der kein frommes Werk tut, keine heiligen Gedanken hat, andere Gebote befolgt, der Unmensch. Überliste, du Feindetöter, die Waffe dieses Dasa!
Grassmann
Uns widerstrebt der Dämon schlimm an That und Sinn der Unhold, welcher andern dient, Vereitle dieses Bösen Hieb, du, der die Feinde du erschlägst.
Elizarenkova
Не совершающий обрядов дасью нас у(гнетает), неразумный,
Верный другим обетам, нечеловек.
Ты, о убийца недругов, уничтожь
Смертельное оружие этого дасы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अकर्मा) जो सत्कर्मशून्य-धर्मकर्मरहित (दस्युः) पीडक तथा (अमन्तुः)दूसरे को मान न देनेवाला गर्वित (अन्यव्रतः) अन्यथाचारी (अमानुषः) मनुष्यस्वभाव से भिन्न (नः-अभि) हमारे पर अभिभूत होता है-हमें दबाता है-सताता है (तस्य दासस्य) उस नीच जन का (वधः) जो हननसाधन है (त्वम्-अमित्रहन्) तू क्रूरजन के हन्ता परमात्मन् या राजन् ! (दम्भय) उसे नष्ट कर ॥८॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - धर्म-कर्मरहित, गर्वित, अन्यथाचारी, मनुष्यस्वभाव से भिन्न, दूसरों को दबानेवाले, सतानेवाले को परमात्मा या राजा नष्ट किया करता है ॥८॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अकर्मा) यः सत्कर्मशून्यः (दस्युः) उपक्षयकर्त्ता (अमन्तुः) अन्यस्मै न मानदः स्वयं मर्षितः (अन्यव्रतः) अन्यथाचारी कदाचारी (अमानुषः) मनुष्यस्वभावभिन्नः (नः-अभि) अस्मानभिभवति (तस्य दासस्य) तस्य नीचजनस्य (वधः) या वधः-हननसाधनमस्ति (त्वम्-अमित्रहन्) त्वं क्रूरजनस्य हन्तः परमात्मन् राजन् वा ! (दम्भय) नाशय ॥८॥
09 त्वं न - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ न · इन्दर+ शूर शू᳓रैर्
उत᳓ त्वो᳓तासो बर्ह᳓णा
पुरुत्रा᳓ ते वि᳓ पूर्त᳓यो
न᳓वन्त क्षोण᳓यो यथा
मूलम् ...{Loading}...
त्वं न॑ इन्द्र शूर॒ शूरै॑रु॒त त्वोता॑सो ब॒र्हणा॑ ।
पु॒रु॒त्रा ते॒ वि पू॒र्तयो॒ नव॑न्त क्षो॒णयो॑ यथा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ न · इन्दर+ शूर शू᳓रैर्
उत᳓ त्वो᳓तासो बर्ह᳓णा
पुरुत्रा᳓ ते वि᳓ पूर्त᳓यो
न᳓वन्त क्षोण᳓यो यथा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śū́raiḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
barháṇā ← barháṇā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tvótāsaḥ ← tvóta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
pūrtáyaḥ ← pūrtí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
purutrā́ ← purutrā́ (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ví ← ví (invariable)
kṣoṇáyaḥ ← kṣoṇí- ~ kṣoṇī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
návanta ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:IPRF, voice:MED}
yathā ← yathā (invariable)
पद-पाठः
त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । शू॒र॒ । शूरैः॑ । उ॒त । त्वाऽऊ॑तासः । ब॒र्हणा॑ ।
पु॒रु॒ऽत्रा । ते॒ । वि । पू॒र्तयः॑ । नव॑न्त । क्षो॒णयः॑ । य॒था॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- śūrair ← śūraiḥ ← śūra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- tvotāso ← tvotāsaḥ ← tvota
- [noun], nominative, plural, masculine
- barhaṇā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “power; might.”
- purutrā
- [adverb]
- “distributively.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- pūrtayo ← pūrtayaḥ ← pūrti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “fullness.”
- navanta ← nū
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; shout.”
- kṣoṇayo ← kṣoṇayaḥ ← kṣoṇī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Earth.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
सायण-भाष्यम्
हे शूर विक्रान्त इन्द्र त्वं शूरैः भटैः मरुद्भिः सहितः सन् नः अस्मान् पाहीति शेषः । उत अपि च त्वोतासः त्वया रक्षिता वयं बर्हणा परिबर्हणायां शत्रूणां हिंसायां समर्था भवेम॥ किंच ते त्वदीयाः पूर्तयः कामानां पूरणानीप्सितार्थप्रदानानि पुरुत्रा बहून् स्तोतॄन् वि नवन्त विविधं व्याप्नुवन्ति । क्षोणयः । मनुष्यनामैतत् । मनुष्याः स्वकीयं स्वामिनं सेवार्थं यथा व्याप्नुवन्ति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“Hero, Indra, withh the hero (Maruts defend) us; that protected by you (we may be able) to overcome(our enemies); your blessings are diffused among many (praisers), as men (repair to their lord).”
Jamison Brereton
(Be there) for us, Indra, o champion, with champions, and (let us be) aided by you, by your power.
In many places offerings bellow to you in competition like battle cries.
Griffith
Hero with Heroes, thou art ours: yea, strong are they whom thou dost help.
In many a place are thy full gifts, and men, like vassals, sing thy praise.
Geldner
Du sollst uns, tapferer Indra, mit deinen Tapferen helfen, und von dir unterstützt mit Zuversicht - Vielerorts brüllen deine Schenkungen wie die Gefolgsleute.
Grassmann
Durch unsre Starken bist du stark, und wir durch dich geschützt mit Macht; Von dir gehn Gaben allerwärts, die reichlichen, wie Ströme aus.
Elizarenkova
Ты нас, о Индра-герой, героями (поддержи),
И мощно поддержанные тобой, (мы победим).
Во многих местах твои щедрые дары
Ревут, как дружины.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर इन्द्र) हे पापहिंसक प्रगतिशील परमात्मन् या राजन् ! (त्वं शूरैः-न) तू पापहिंसकधर्मा या वीरों,प्रगतिशीलों के द्वारा हमारी रक्षा कर (उत) तथा (बर्हणा त्वा ऊतासः) परिवृद्ध हिंसावाली परिस्थितियों या संग्रामभूमि में तेरे द्वारा रक्षित होवें (ते पूर्तयः-पुरुत्रा) तेरी यहाँ बहुत कम पूर्तियाँ (वि नवन्त) विशेषरूप से प्राप्त होती हैं (यथा क्षोणयः) जैसे भूमियाँ-भूमिस्थल सर्वत्र प्राप्त होती हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा तथा राजा अपनी पराक्रमशक्तियों या सैनिकों के द्वारा पापों या पापियों का संहार करके रक्षा करता है-कठिन से कठिन स्थितियों में भी। तेरी कामपूर्तियों को साधक विशेषरूप से प्राप्त होते हैं, जैसे निवास के लिए भूप्रदेश सर्वत्र प्राप्त होते हैं ॥९॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर इन्द्र) हे पापहिंसक ! “शूर पापाचरणानां हिंसक” [ऋ० ७।३२।२२ दयानन्दः] प्रगतिशील परमात्मन् राजन् वा ! “शूरः शवतेर्गतिकर्मणः” [निरु० ३।१३] (त्वं शूरैः-नः) त्वं पापहिंसकवीरैः प्रगतिशीलैर्वा-अस्मान् रक्षेत्यर्थः (उत) अपि (बर्हणा त्वा-ऊतासः) परिबर्हणायां पापपरिस्थितौ परिवृद्धहिंसायां सांग्रामिकभूमौ वा त्वया रक्षिताः स्यामेति यावत् (ते पूर्तयः पुरुत्रा) तव कामपूर्तयो बहुत्र (वि नवन्त) विशेषेण प्राप्यन्ते “नवति गतिकर्मा” [निघ० २।१४] ‘कर्मणि कर्तृप्रत्ययः’ (यथा क्षोणयः) भूमयो यथा सर्वत्र प्राप्यन्ते। तत्र सर्वत्र भूमिस्थलेषु प्राप्यन्ते ॥९॥
10 त्वं तान्वृत्रहत्ये - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ ता᳓न् वृत्रह᳓त्ये चोदयो नॄ᳓न्
कार्पाणे᳓ शूर वज्रिवः
गु᳓हा य᳓दी कवीनां᳐᳓
विशां᳓ न᳓क्षत्रशवसाम्
मूलम् ...{Loading}...
त्वं तान्वृ॑त्र॒हत्ये॑ चोदयो॒ नॄन्का॑र्पा॒णे शू॑र वज्रिवः ।
गुहा॒ यदी॑ कवी॒नां वि॒शां नक्ष॑त्रशवसाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
तुवं᳓ ता᳓न् वृत्रह᳓त्ये चोदयो नॄ᳓न्
कार्पाणे᳓ शूर वज्रिवः
गु᳓हा य᳓दी कवीनां᳐᳓
विशां᳓ न᳓क्षत्रशवसाम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
codayaḥ ← √cud- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
nr̥̄́n ← nár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tā́n ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vr̥trahátye ← vr̥trahátya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
kārpāṇé ← kārpāṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
gúhā ← gúhā (invariable)
kavīnā́m ← kaví- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
yádi ← yádi (invariable)
nákṣatraśavasām ← nákṣatraśavas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
त्वम् । तान् । वृ॒त्र॒ऽहत्ये॑ । चो॒द॒यः॒ । नॄन् । का॒र्पा॒णे । शू॒र॒ । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ।
गुहा॑ । यदि॑ । क॒वी॒नाम् । वि॒शाम् । नक्ष॑त्रऽशवसाम् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- tān ← tad
- [noun], accusative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vṛtrahatye ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahatye ← hatye ← hatya
- [noun], locative, singular, neuter
- “killing.”
- codayo ← codayaḥ ← coday ← √cud
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
- nṝn ← nṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- kārpāṇe ← kārpāṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- yadī ← yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- kavīnāṃ ← kavīnām ← kavi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- viśāṃ ← viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- kṣatraśavasām ← kṣatra
- [noun], neuter
- “Kshatriya; dominion; Kshatriya; kṣatra [word]; power.”
- kṣatraśavasām ← śavasām ← śavas
- [noun], genitive, plural, masculine
- “strength; power; superiority.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिवः वज्रधर शूर इन्द्र त्वं कार्पाणे । असिः कृपाणः । तेन साध्यं युद्धं कार्पाणम् । तस्मिन् वृत्रहत्ये शत्रुहननार्थं नॄन् नरान् तान् प्रसिद्धान् मरुद्गणान् चोदयः चोदयसि प्रेरयसि । यदि यदा त्वं कवीनां मेधाविनां नक्षत्रशवसां देवान् प्रतिगच्छत्स्तोतृबलानां विशां स्तोतृजनानां संबन्धीनि गुहा गूढानि गुणैः संवृतानि स्तोत्राणि शृणोषीति शेषः । तदा प्रेरयसीति पूर्वेणान्वयः॥ ॥७॥
Wilson
English translation:
“Hero, Indra, wielder of the thunderbolt, you have animated those chiefs (the Maruts) to the slaughterof Vṛtra in battle, when (you hear) the mystical (praises) of the sages, the worshippers praising the might of theconstellations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Nakṣatraśavasām = armies of raisers approaching the gods
Jamison Brereton
You incited these excellent men at the obstacle-smiting for the
Karpan [?], you mace-wielding champion,
when (you found?) him [=Śuṣṇa] in hiding—the sage poets (being
there), (profiting from) *the strength of your lordly power, *like
the clans.
Griffith
Urge thou these heroes on to slay the enemy, brave Thunderer! in the fight with swords.
Even when hid among the tribes of Sages numerous as stars.
Geldner
Du sollst diese Männer in dem Vritrakampf anfeuern, im Schwertkampf, o tapferer Keulenträger, wenn du vor den Sehern verborgen bleibst wie der Clanherr vor den Clanleuten, auf denen die Macht der Herrschaft beruht.
Grassmann
O feure, blitzbewehrter Held, die Männer an in Feindesschlacht, im Schwerterkampf, Da du der Sänger Hüter bist, der Menschen, Sternen gleich an Zahl.
Elizarenkova
Ты этих мужей возбуди для убийства врагов,
Для сражения мечами, о герой, наделенный дубиной грома,
Если ты тайно принадлежишь провидцам,
Как людям, сильным властью.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वज्रिवः) हे पराक्रमशील ओजस्वी परमात्मन् ! या वज्रवाले राजन् ! तू उन मुमुक्षु उपासकों या राष्ट्रनायकों सैनिकों को (वृत्रहत्ये कार्पाणे) पापनाशक कार्य में अथवा आक्रमणकारी की हत्या जिसमें हो, ऐसे कृपाणयुक्त संग्राम में (चोदय) प्रेरित कर उत्साहित कर (नक्षत्रशवसां कवीनां विशां गुहा यदि) अक्षीण धनवाले, अध्यात्म ऐश्वर्यवाले विद्वानों के तेरे में प्रवेश करते हुए उपासकों के जब कभी तू प्रेरणा कर या अक्षीणबलवालों के क्रान्तिकारी जनों के गूहनीय स्थल-शिविर में जब कभी भी प्रेरणा कर ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा मुमुक्षुजनों के पापनाशन-कार्य में या राजा आक्रमणकारी की हत्या के अवसर पर कृपाणयुक्त संग्राम में बल की प्रेरणा करता है। अध्यात्म ऐश्वर्यरूप धनवाले विद्वानों को परमात्मा जैसे प्रेरणा देता है, ऐसे ही राजा भी बलवान् पुरुषों को प्रेरणा देता है ॥१०॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वज्रिवः) पराक्रमिन्, ओजस्विन् परमात्मन् ! यद्वा वज्रवन् राजन् ! (त्वं तान् नॄन्) त्वं तान् देवविशः-उपासकान् “नरो ह वै देवविशः” [ऐ० २।४] यद्वा राष्ट्रनायकान् सैनिकान् (वृत्रहत्ये कार्पाणे) पापनाशनकार्ये तवत्कृपापेक्ष्ये, आवरकानामाक्रमणकारिणां हत्या यस्मिन् कृपाणप्रयुक्ते संग्रामे वा (चोदय) प्रेरय-उत्साहय (नक्षत्रशवसां कवीनां विशां गुहा यदि) अक्षीणधनवतामध्यात्ममैश्वर्यवतां विदुषां “शव इति धननाम” [निघ० २।१०] त्वयि प्रविशतामुपासकानां हृद्गुहां यदा कदापि प्रेरय, यद्वा-अक्षीणवलवतां “तन्नक्षत्राणां नक्षत्रत्वं यन्न क्षियन्ति” [गो० २।१।८] “शव इति बलनाम” [निघ० २।९] क्रान्तिकारिणां जनानां गूहनीये गोपनीये स्थले शिविरे यदा कदापि प्रेरय ॥१०॥
11 मक्षू ता - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मक्षू᳓ ता᳓ त इन्दर+ दाना᳓प्नस
आक्षाणे᳓ शूर वज्रिवः
य᳓द् ध शु᳓ष्णस्य दम्भ᳓यो
जातं᳓ वि᳓श्वं सया᳓वभिः
मूलम् ...{Loading}...
म॒क्षू ता त॑ इन्द्र दा॒नाप्न॑स आक्षा॒णे शू॑र वज्रिवः ।
यद्ध॒ शुष्ण॑स्य द॒म्भयो॑ जा॒तं विश्वं॑ स॒याव॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
मक्षू᳓ ता᳓ त इन्दर+ दाना᳓प्नस
आक्षाणे᳓ शूर वज्रिवः
य᳓द् ध शु᳓ष्णस्य दम्भ᳓यो
जातं᳓ वि᳓श्वं सया᳓वभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).;; 11 = 4+7, ending HLX
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
dānā́pnasaḥ ← dānā́pnas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
makṣú ← makṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ākṣāṇé ← ākṣāṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dambháyaḥ ← √dambh- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ha ← ha (invariable)
śúṣṇasya ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jātám ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sayā́vabhiḥ ← sayā́van- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒क्षु । ता । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । दा॒नऽअ॑प्नसः । आ॒क्षा॒णे । शू॒र॒ । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ।
यत् । ह॒ । शुष्ण॑स्य । द॒म्भयः॑ । जा॒तम् । विश्व॑म् । स॒याव॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- makṣū
- [adverb]
- “promptly; soon; quickly.”
- tā ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dānāpnasa ← dānāpnase ← dānāpnas
- [noun], dative, singular, masculine
- “big.”
- ākṣāṇe ← akṣ
- [verb noun], locative, singular
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- śuṣṇasya ← śuṣṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- dambhayo ← dambhayaḥ ← dambhay ← √dabh
- [verb], singular, Present injunctive
- “subjugate; destroy.”
- jātaṃ ← jātam ← jāta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kind; object; descendant; kin; being; reincarnation.”
- viśvaṃ ← viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sayāvabhiḥ ← sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- sayāvabhiḥ ← yāvabhiḥ ← yāvan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “traveler.”
सायण-भाष्यम्
हे शूर विक्रान्त वज्रिवः वज्रोपेत इन्द्र दानाप्नसः दानकर्मणः । स्तोतृभ्यः सततमभीष्टफलप्रदस्येत्यर्थः। ते तव स्वभूतानि मक्षु क्षिप्राणि अविलम्बितानि । क्षिप्रकरणयुक्तानीत्यर्थः । आक्षाणे योद्धृभिर्व्याप्यमाने त्वय्यवस्थितानि ता तानि कर्माणि स्तोतारः स्तुवन्तीति शेषः । सयावभिः सहयातृभिर्मरुद्भिः सहितस्त्वं शुष्णस्य असुरस्य विश्वं जातं सर्वमपत्यजातं दम्भयः अदम्भयः । हिंसितवानसि । यद्वा । एवमादीनि यानि खलु कर्माणि सन्ति तानि स्तुवन्तीति पूर्वेण संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Hero, Indra, (your worshippers glorify) those prompt exploits performed by you in battle, (by you whoare) ever bountiful, when with your associate (Maruts) you destroyed the whole race o Śuṣṇa.”
Jamison Brereton
Right away these things (became) yours, Indra, on gaining control over (his) property for giving, you mace-wielding champion,
when with your fellow travelers you humbled everything born of Śuṣṇa.
Griffith
Swift come those gifts of thine whose hand is prompt to rend and burn, O Hero Thunder-armed:
As thou with thy Companions didst destroy the whole of SuSnia’s brood.
Geldner
Bald wir dir, Indra, der du freigebig lohnest, im Kampf um Achse und Achsnagel das gelingen, tapferer Keulenträger, daß du des Susna ganzes Geschlecht mit deinen Gefährten überlistest.
Grassmann
Schnell ward vollbracht dein Werk, du reichlichgebender, o Indra, blitzbewehrter Held, Als du des Çuschna ganze Brut, mit den Genossen niederschlugst.
Elizarenkova
Быстро (получится) у тебя, богатого дарами, о Индра,
О герой, наделенный дубиной грома, в битве за ось и чеку (колесницы) то,
Что ты перехитришь весь род
Шушны со (своими) спутниками.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- विराड्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वज्रिवः-इन्द्र)हे पराक्रमी ओजस्वी परमात्मन् ! यावज्रास्त्रवाले राजन् ! (ते दानाप्नसः) तेरे मोक्ष दान कर्मवाले या रक्षण कर्मवाले के (ता) वे दानकर्म (आक्षाणे मक्षु) व्याप्त होते हुए तेरे स्वरूप या मोक्ष में तथा हे राजन् ! तेरे प्रवर्तमान संग्राम में तुरन्त (शुष्णस्य यत्-ह विश्वं जातम्) शोषण करनेवाले पाप शत्रु के समस्त प्रसिद्धरूप या बल को(सयावभिः-दम्भयः)जो समान जाते हैं, उपासकों में प्राप्त स्वसमान गुणों द्वारा या समान योद्धाओं द्वारा नष्ट कर ॥११॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ओजस्वी तथा पराक्रमी परमात्मा या राजा अपने मोक्षप्रदायक कर्मों द्वारा रक्षण करता है। व्याप्त हुआ या प्राप्त हुआ शोषण करनेवाले पापों या शत्रुओं को वह नष्ट करता है ॥११॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वज्रिवः-इन्द्र) हे पराक्रमिन् ओजस्विन् परमात्मन् वज्रास्त्रवन् राजन् वा ! (ते दानाप्नसः) तव मोक्षदानकर्मवतो रक्षणकर्मवतो वा “अप्सः कर्मनाम” [निघ० २।१] (ता) तानि दानकर्माणि रक्षणकर्माणि वा (आक्षाणे मक्षु) आश्नुवाने व्याप्नुवाने तव परमात्मन् तव स्वरूपे मोक्षे, तथा राजन् ! तव प्रवर्तमाने सङ्ग्रामे वा ‘आक्षाणः-आश्नुवानः” [निरु० ३।१०] ‘अशूङ् व्याप्तौ ततः शानचि सिप् च बहुलं छन्दसि’ “सिब्बहुलं लेटि” [अष्टा० ३।१।३४] बहुलग्रहणादन्यत्रापि भवति, मक्षु सद्यः-एव (शुष्णस्य यत्-ह विश्वं जातम्) शोषयितुः-पापस्य शत्रोर्वा “शुष्णस्य शोषयितुः” [निरु० ५।१६] “शुष्णस्य शोशकस्य शत्रोः” [ऋ० १।१२१।१० दयानन्दः] यत् खलु समस्तं प्रसिद्ध रूपं बलं वा तत् (सयावभिः-दम्भयः) “ये समानं यान्ति ते सयावानस्तैः” [ऋ० १।४४।१३ दयानन्दः] स्वसमानगुणैरुपासके प्राप्तैर्यद्वा स्वसमान-योद्धृभिर्नाशय-नाशयसि वा। “दम्भय-छिन्धि” [ऋ० १।५४।६ दयानन्दः] ॥११॥
12 माकुध्र्यगिन्द्र शूर - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓कुध्रि᳓अग् इन्दर+ शूर व᳓स्वीर्
अस्मे᳓ भूवन्न् अभि᳓ष्टयः
वयं᳓-वयं त आसां᳐
सुम्ने᳓ सियाम वज्रिवः
मूलम् ...{Loading}...
माकु॒ध्र्य॑गिन्द्र शूर॒ वस्वी॑र॒स्मे भू॑वन्न॒भिष्ट॑यः ।
व॒यंव॑यं त आसां सु॒म्ने स्या॑म वज्रिवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
मा᳓कुध्रि᳓अग् इन्दर+ शूर व᳓स्वीर्
अस्मे᳓ भूवन्न् अभि᳓ष्टयः
वयं᳓-वयं त आसां᳐
सुम्ने᳓ सियाम वज्रिवः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
akudhryàk ← akudhryàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vásvīḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
abhíṣṭayaḥ ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
bhūvan ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
āsām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vayáṁ-vayam ← ahám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sumné ← sumná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मा । अ॒कु॒ध्र्य॑क् । इ॒न्द्र॒ । शू॒र॒ । वस्वीः॑ । अ॒स्मे इति॑ । भू॒व॒न् । अ॒भिष्ट॑यः ।
व॒यम्ऽव॑यम् । ते॒ । आ॒सा॒म् । सु॒म्ने । स्या॒म॒ । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- mākudhryag ← mā
- [adverb]
- “not.”
- mākudhryag ← akudhryak ← akudhryañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- vasvīr ← vasvīḥ ← vasu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- bhūvann ← bhūvan ← bhū
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- abhiṣṭayaḥ ← abhiṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “prevalence; protection.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- āsāṃ ← āsām ← idam
- [noun], genitive, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sumne ← sumna
- [noun], locative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे शूर विक्रान्त इन्द्र अस्मे अस्माकं स्वभूताः वस्वीः महत्यः अभिष्टयः आभिमुख्येष्टय इज्याः । यद्वा । आभिमुख्येच्छा अभीप्सितप्रार्थनाः । कुध्र्यक् कुत्सिताः । विफला इत्यर्थः । मा भूवन्। किं तर्हि हे वज्रिवः वज्रिन्निन्द्र ते तव प्रसादात् वयंवयम् ऋत्विग्यजमानाः। द्विर्वचनमतित्वराप्रदर्शनार्थम् । आसाम् इज्यानामिच्छानां वा संबन्धिनि सुम्ने सुखे अवस्थिताः स्याम भवेम । वयमभिष्टिजन्येन दृष्टादृष्टसुखेन युक्ताः शीघ्रं भवेमेत्याशास्मह इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Hero, Indra, let not our manifold sacrifices be unavailing, but may we all, thunderer, (through) your(favour) continue in the fruiton of these (our desires).”
Jamison Brereton
Let your good superior powers not go nowhere for us, champion Indra. May each one of us be in the favor of these (powers) of yours,
mace-wielder.
Griffith
Let not thine excellent assistance come to us, O Hero Indra, profitless.
May we, may we enjoy the bliss of these thy favours, Thunderer!
Geldner
Nicht soll, tapferer Indra, die gute Übermacht an den falschen Ort kommen; bei uns soll sie sein! Immer nur wir wollen in der Gunst dieser deiner Übermacht stehen, o Keulenträger.
Grassmann
Es mögen, Indra, deine guten Hülfen nie bei uns vergeblich sein, o Held; Wir, wir, o Blitzer, seien stets in dieser deiner Hülfen Gunst.
Elizarenkova
Да не пропадут бессмысленно, о Индра-герой, (твои) благие
Поощрения! Да будут они у нас!
Только мы пусть будем
У них в милости, о громовержец!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर इन्द्र) हे पराक्रमी परमात्मा या राजन्!(अस्मे) हमारी(वस्वीः-अभिष्टयः)अत्यन्त बसानेवाली अभिकाङ्क्षाएँ (मा अक्रुध्य्रक् भूवन्) अकिंचित्कर न होवें-व्यर्थ न जावें (वयं वयम्) अवश्य हम सब (वज्रिवः) हे ओजस्वी परमात्मन् या राजन् !(ते आसां सुम्ने स्याम)इन अभिकाङ्क्षाओं के तेरे प्रदान किये सुख मे निरन्तर रहें ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पराक्रमी परमात्मा या राजा हमारी बसानेवाली आकाङ्क्षाओं को व्यर्थ नहीं जाने देता। हम सब परमात्मा तथा राजा के दिये हुए आकाङ्क्षा-सुख में निरन्तर रहें ॥१२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर इन्द्र) हे पराक्रमिन् परमात्मन् राजन् वा ! (अस्मे) अस्माकम् (वस्वीः अभिष्टयः) वासयित्रीः अभिकाङ्क्षाः (मा-अक्रुध्य्रक्-भूवन्) मा-अकिञ्चित्कर्यः अभवन् न व्यर्था भवन्तु (वयं वयम्) अवश्यं वयं सर्वे (वज्रिवः) ओजस्विन् ! (ते-आसां सुम्ने स्याम) आसामभिष्टीनां सुखे वयं स्याम ॥१२॥
13 अस्मे ता - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मे᳓ ता᳓ त इन्दर+ सन्तु सत्या᳓
अ᳓हिंसन्तीर् उपस्पृ᳓शः
विद्या᳓म या᳓सा᳐म् भु᳓जो
धेनूनां᳐᳓ न᳓ वज्रिवः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे ता त॑ इन्द्र सन्तु स॒त्याहिं॑सन्तीरुप॒स्पृशः॑ ।
वि॒द्याम॒ यासां॒ भुजो॑ धेनू॒नां न व॑ज्रिवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
अस्मे᳓ ता᳓ त इन्दर+ सन्तु सत्या᳓
अ᳓हिंसन्तीर् उपस्पृ᳓शः
विद्या᳓म या᳓सा᳐म् भु᳓जो
धेनूनां᳐᳓ न᳓ वज्रिवः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
satyā́ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
tā́ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
áhiṁsantīḥ ← áhiṁsant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
upaspŕ̥śaḥ ← upaspŕ̥ś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
bhújaḥ ← bhúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
vidyā́ma ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
yā́sām ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
dhenūnā́m ← dhenú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
vajrivaḥ ← vajrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । ता । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । स॒न्तु॒ । स॒त्या । अहिं॑सन्तीः । उ॒प॒ऽस्पृशः॑ ।
वि॒द्याम॑ । यासा॑म् । भुजः॑ । धे॒नू॒नाम् । न । व॒ज्रि॒ऽवः॒ ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], locative, plural
- “I; mine.”
- tā ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- satyāhiṃsantīr ← satyā ← satya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- satyāhiṃsantīr ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- satyāhiṃsantīr ← hiṃsantīḥ ← hiṃs
- [verb noun], nominative, plural
- “injure; kill; remove; harm; cure; damage.”
- upaspṛśaḥ ← upaspṛś
- [noun], nominative, plural, feminine
- vidyāma ← vid
- [verb], plural, Present optative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- yāsām ← yad
- [noun], genitive, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- bhujo ← bhujaḥ ← bhuj
- [noun], accusative, plural, feminine
- “use; advantage; enjoyment.”
- dhenūnāṃ ← dhenūnām ← dhenu
- [noun], genitive, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vajrivaḥ ← vajrivas ← vajrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र अस्मे अस्माकं स्वभूताः । ता सत्या इत्युभयत्र प्रथमाबहुवचनस्य छान्दस आकारः सन्त्विति निर्देशविशेषणत्वात् । ता तास्तादृश्यः उपस्पृशः। त्वामुपगम्य स्पृशन्तीत्युपस्पृशः स्तुतयः। ते तव प्रसादात् सत्या सत्याः सन्तु यथार्था भवन्तु । तव सद्गुणग्राहिण्य इत्यर्थः। अपि च अहिंसन्तीः त्वामहिंसत्यश्च भवन्तु । सत्स्तुतित्वादनुद्वेजयन्त्यश्च भवन्त्वित्यर्थः। हे वज्रिवः इन्द्र यासां स्तुतीनां संबन्धिनः भुजः दृष्टादृष्टान् भोगान् विद्याम वयं लभेमहि । तत्र दृष्टान्तः । धेनूनां न । गवां क्षीरादिभोगान् यथा गोस्वामी लभते तद्वत् । ताः सत्या भवन्त्विति पूर्वेणान्वयः॥
Wilson
English translation:
“May these our (praises) reaching you, Indra, be successful, doing no detriment (to you), so that,thunderer, we may obtain the benefits derivable from them, as (a cowherd enjoys those) from the kine.”
Jamison Brereton
For us let these (gifts?) of yours (become) real. They bring no injury— your caresses,
whose benefits, like those of milk-cows, we would know, mace-wielder.
Griffith
May those soft impulses of thine, O Indra, be fruitful and innocent to us.
May we know these whose treasures are like those of milch-kine, Thunderer!
Geldner
An uns soll sich das von dir, Indra, bewahrheiten: nicht schädigend sind deine Handreichungen, deren Nutznießung wir kennen lernen möchten wie die der Milchkühe, o Keulenträger.
Grassmann
Lass, Indra, diese Hülfen bei uns wirksam sein; uns heilsam, nicht verletzend uns; Uns werde ihr Genuss zu Theil wie Milch der Kühe, Blitzender!
Elizarenkova
У нас пусть сбудутся эти твои истины, о Индра:
Соприкосновение (с тобой) не приносят вреда,
(Те,) пользу от которых мы хотели бы узнать,
Как от дойных коров, о (бог) наделенной дубиной грома!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिवः इन्द्र) हे ओजस्वी परमात्मन् या राजन् ! (ते) तेरे (उपस्पृशः) दयास्पर्श-दयादृष्टियाँ (अहिंसन्तीः) न दुःख देनेवाली कल्याणकारी हैं (ताः अस्मे सत्याः सन्तु) वे हमारे लिए सफल हों (यासां भुजः) जिसके भोग (विद्याम) हम प्राप्त करें (धेनूनां न) गौवों की दुग्धधारा के समान ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा या राजा के दयासम्पर्क या दयादृष्टियाँ उपासकों या प्रजाओं के लिए कल्याणकारी हुआ करती हैं। वे जीवन में सफलता को लाती हैं और गौवों से प्राप्त होनेवाले दूध की भाँतिहैं ॥१३॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिवः-इन्द्र) हे ओजस्विन् परमात्मन् राजन् वा ! (ते) तव (उपस्पृशः) ता दयास्पर्शाः-दयादृष्टयः(अहिंसन्तीः) हिंसां न कुर्वन्त्यः कल्याणकारिण्यः (ताः-अस्मे सत्याः सन्तु) अस्मभ्यं सफला भवन्तु (यासां भुजः) यासां भागान् (विद्याम) प्राप्नुयाम (धेनूनां न) गवां दुग्धधारा इव ॥१३॥
14 अहस्ता यदपदी - पुरस्ताद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अहस्ता᳓ य᳓द् अप᳓दी व᳓र्धत क्षाः᳓
श᳓चीभिर् वेदिया᳓ना᳐म्
शु᳓ष्णम् प᳓रि प्रदक्षिणि᳓द्
विश्वा᳓यवे नि᳓ शिश्नथः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ह॒स्ता यद॒पदी॒ वर्ध॑त॒ क्षाः शची॑भिर्वे॒द्याना॑म् ।
शुष्णं॒ परि॑ प्रदक्षि॒णिद्वि॒श्वाय॑वे॒ नि शि॑श्नथः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - पुरस्ताद्बृहती
Thomson & Solcum
अहस्ता᳓ य᳓द् अप᳓दी व᳓र्धत क्षाः᳓
श᳓चीभिर् वेदिया᳓ना᳐म्
शु᳓ष्णम् प᳓रि प्रदक्षिणि᳓द्
विश्वा᳓यवे नि᳓ शिश्नथः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
genre M;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
ahastā́ ← ahastá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
apádī ← apád- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
kṣā́ḥ ← kṣám- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
várdhata ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vedyā́nām ← vedyā́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
pári ← pári (invariable)
pradakṣiṇít ← pradakṣiṇít (invariable)
śúṣṇam ← śúṣṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
śiśnathaḥ ← √śnathⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
viśvā́yave ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒ह॒स्ता । यत् । अ॒पदी॑ । वर्ध॑त । क्षाः । शची॑भिः । वे॒द्याना॑म् ।
शुष्ण॑म् । परि॑ । प्र॒ऽद॒क्षि॒णित् । वि॒श्वऽआ॑यवे । नि । शि॒श्न॒थः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ahastā ← ahasta
- [noun], nominative, singular, feminine
- “handless.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- apadī ← apada
- [noun], nominative, singular, feminine
- vardhata ← vṛdh
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- kṣāḥ ← kṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; Earth.”
- śacībhir ← śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
- vedyānām ← vedyā
- [noun], genitive, plural, feminine
- śuṣṇam ← śuṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śuṣṇa.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pradakṣiṇid ← pradakṣiṇit
- [adverb]
- viśvāyave ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvāyave ← āyave ← āyu
- [noun], dative, singular, masculine
- “life; life; age.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- śiśnathaḥ ← śnath
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “pierce; kill.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत् यदा क्षाः भूमिः अहस्ता पाणिरहिता अपदी चरणवर्जिता च । अमनुष्यकर्मकेत्यर्थः। वेद्यानां स्तोत्रयोग्यानां त्वत्प्रभृतीनां देवानां संबन्धिभिः शचीभिः कर्मभिः वर्धत अवर्धत । धनधान्यादिभिः समृद्धेत्यर्थः। तदा त्वं परि प्रदक्षिणित् एवंभूतां पृथिवीं परिवेष्ट्य प्रदक्षिणं यथा भवति तथा स्थितं शुष्णम् असुरं विश्वायवे । तादर्थ्ये चतुर्थी । सर्वत्राप्रतिहतगामिन एतदाख्यस्यौर्वशेयराज्ञोऽर्थाय नि शिश्नथः नितरां ताडितवानसि । यद्वा । यदा शुष्णस्याच्छादनार्थं हस्तपादवर्जिता काचित्पृथिवी वेदितव्यानामसुराणां मायारूपैः कर्मभिः शुष्णमसुरं परिवेष्ट्य प्रदक्षिणं यथा भवति तथावस्थितावर्धत तदानीं तां मायोत्पादितां पृथिवीं विश्वायवे सर्वव्यापकस्य मरुद्गणस्य प्रवेशनार्थं नि शिश्नथः ॥
Wilson
English translation:
“When the earth which has neither hands nor feet flourished throught the acts of (devotion paid to) theadorable (deities), then you did smite down Śuṣṇa, circumambulating it on the right, for the sake of Viśvāyu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
For the sake of viśvāyu: going everywhere unimpeded; name of a king Aurvaśeya, descendant of Ūrvaśī
Jamison Brereton
While, handless and footless, the earth grew strong through the powers of her wise ways,
you, circling him with respectful circumambulation [=as if for the
animal sacrifice], jabbed down Śuṣṇa for the whole of life.
Griffith
That Earth, through power of knowing things that may be known, handless and footless yet might thrive,
Thou slewest, turning to the right, gu;na for every living man.
Geldner
Wenn die handlose, fußlose Erde kraft ihres Einverständnisses größer wird, dann umgeh von rechts den Susna und stoße ihn für alle Zeit nieder!
Grassmann
Damit die Erde, ob auch ohne Fuss und Hand, erblühe durch der Weisheit Kraft, So schlag den Çuschna du hinab zur rechten Hand zu aller Heil.
Elizarenkova
Когда безрукая, безногая Земля вырастет
Благодаря силе (своей) решимости,
Обо(иди) вокруг Шушны справа,
Столкни его на вечные времена!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- पाद्निचृद्बृहती
- मध्यमः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्-अहस्ता अपदी क्षाः)जो दोनों हाथों से न ग्राह्य, न पैरों से प्राप्त होने योग्य, ऐसी अध्यात्मभूमि (वेद्यानां शचीभिः-वर्धते) वेदितव्य निवेदन करने योग्य स्तुतियों द्वारा परमात्मा साक्षात् होता है (विश्वायवे) पूर्ण आयु प्राप्त कराने के लिए (शुष्णं परि प्रदक्षिणित्) शोषण करनेवाले-बन्धन करनेवाले राग आदि पापों को परमात्मा सब ओर से दबाकर (निशिश्नथः) नष्ट करता है ॥१४॥ अथवा− (यत्-अहस्ता अपदी-क्षाः) जो हाथों से बन्धन में न करने योग्य और न पैरों से बन्धन में करने योग्य राष्ट्रप्रजा अथवा न हाथों द्वारा कर्षण योग्य-खेती करने अयोग्य न पैरों द्वारा यात्रा करने योग्य, ऐसी सकण्टका भूमि (वेद्यानां शचीभिः-वर्धते) वेदितव्यप्रजाओं तथा कर्मों द्वारा सुखसम्पन्न होती है-बढ़ती है (विश्वायवे) सर्वजन के जीवनार्थ (शुष्णं परि प्रदक्षिणित्) शोषक प्रजाघातक चोर आदि हिंसक तथा दुर्भिक्ष को सब ओर से शोधकर (नि शिश्नथः) राजा नष्ट करता है ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो हाथों से न ग्रहण करने योग्य, न पैरों से प्राप्त करने योग्य आध्यात्मभूमि-योगभूमि होती है, वह निवेदन करने योग्य स्तुतियों द्वारा बढ़ती है-सम्पुष्ट होती है। मोक्षसम्बन्धी आयु को प्राप्त कराने के लिए परमात्मा बन्धनकारक रागादि को सर्वथा नष्ट कर देता है एवं राजा जो प्रजा न हाथों और न पैरों से बन्धन के योग्य-अनुशासनरहित है और जो भूमि हाथों से खेती करने के अयोग्य और पदयात्रा के अयोग्य कण्टकाकीर्ण है, उस ऐसी प्रजा एवं भूमि को राजा उपयोगी बनाता है ज्ञानशिक्षाओं से या विविध उपायों से। जो प्रजाओं में या राष्ट्रभूमि में औरों का शोषण करनेवाले चोर आदि या दुर्भिक्ष कदाचित् आ जाएँ, उन्हें नष्ट करता है ॥१४॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्-अहस्ता-अपदी क्षाः) हस्ताभ्यां न ग्रहीतुं योग्या न पद्भ्यां प्राप्तुं योग्या तथाभूता क्षाः-भूमिः-अध्यात्मभूमिः ‘सुपां सुपो भवन्तीति” सुस्थाने जस् (वेद्यानां शचीभिः वर्धते) वेदितव्याभिः-निवेदनीयाभिः विभक्तिव्यत्ययः “वेद्याभिर्वेदितव्याभिः” [निरु० २।२१] वाग्भिः “शचीति वाङ्नाम” [निघ० १।११] परमात्मनः उत्तमस्तुतिभिर्वर्धते सम्यङ् निष्पद्यते (शुष्णं परि प्रदक्षिणित्) शोषयितारं बन्धनकर्त्तारं रागादिकं पापं त्वमिन्द्र परमात्मा परितः प्रदक्षिणामेत्य सर्वतः परिभूय (विश्वायवे) स्तोतॄणां पूर्णायुर्दानाय (नि शिश्नथः) हंसि “श्नथयति वधकर्मा” [निघ० २।१३]। तथा− (यत्-अहस्ता-अपदी क्षाः) या हस्ताभ्यां न ग्रहीतुं योग्या न हस्तयोर्बन्धनयोग्या न च पादयोर्बन्धनयोग्या राष्ट्रप्रजा यद्वा न हस्ताभ्यां कृषिकरणयोग्या न पद्भ्यां यात्राकरणयोग्या तथाभूता सकण्टका भूमिः (वेद्यानां शचीभिः) वेदितव्याभिः प्रजाभिः-नीतिभिः कर्मभिर्वा“शची प्रज्ञानाम”[निघ० ३।९] “शची कर्मनाम” [निघ० २।१] (वर्धते) संवर्धते सुखसम्पत्त्या सम्पद्यते (शुष्णं परि प्रदक्षिणित्) शोषकं प्रजाघातकं चौरादिकं हिंसकं दुर्भिक्षं दुष्कालं परितोऽभिशोध्य (विश्वायवे) सर्वजनाय सर्वान्नाय वा (नि शिश्नथः) नाशय ॥१४॥
15 पिबापिबेदिन्द्र शूर - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पि᳓बा-पिबे᳓द् इन्दर+ शूर सो᳓मम्
मा᳓ रिषण्यो वसवान व᳓सुः स᳓न्
उत᳓ त्रायस्व गृणतो᳓ मघो᳓नो
मह᳓श् च रायो᳓ रेव᳓तस् कृधी नः
मूलम् ...{Loading}...
पिबा॑पि॒बेदि॑न्द्र शूर॒ सोमं॒ मा रि॑षण्यो वसवान॒ वसुः॒ सन् ।
उ॒त त्रा॑यस्व गृण॒तो म॒घोनो॑ म॒हश्च॑ रा॒यो रे॒वत॑स्कृधी नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
पि᳓बा-पिबे᳓द् इन्दर+ शूर सो᳓मम्
मा᳓ रिषण्यो वसवान व᳓सुः स᳓न्
उत᳓ त्रायस्व गृणतो᳓ मघो᳓नो
मह᳓श् च रायो᳓ रेव᳓तस् कृधी नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
píbā-piba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śūra ← śū́ra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
riṣaṇyaḥ ← √riṣaṇy- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vasavāna ← vásavāna- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vásuḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gr̥ṇatáḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
trāyasva ← √trā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
utá ← utá (invariable)
ca ← ca (invariable)
kr̥dhi ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
revátaḥ ← revánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
पिब॑ऽपिब । इत् । इ॒न्द्र॒ । शू॒र॒ । सोम॑म् । मा । रि॒ष॒ण्यः॒ । व॒स॒वा॒न॒ । वसुः॑ । सन् ।
उ॒त । त्रा॒य॒स्व॒ । गृ॒ण॒तः । म॒घोनः॑ । म॒हः । च॒ । रा॒यः । रे॒वतः॑ । कृ॒धि॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- pibā ← piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- pibed ← piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- pibed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- riṣaṇyo ← riṣaṇyaḥ ← riṣaṇy ← √riṣ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “riṣaṇy [verb].”
- vasavāna
- [noun], vocative, singular, masculine
- vasuḥ ← vasu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- trāyasva ← trā
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; help.”
- gṛṇato ← gṛṇataḥ ← gṛ
- [verb noun], accusative, plural
- “praise.”
- maghono ← maghonaḥ ← maghavan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “big.”
- mahaś ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- revatas ← revataḥ ← revat
- [noun], accusative, plural, masculine
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- kṛdhī ← kṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
पिबपिब इति वीप्सातित्वराप्रदर्शनार्थम् । हे शूर वीर इन्द्र त्वमभिषुतं सोमं शीघ्रं पिब । यागकालातिपातो यावन्न भवति तावच्छीघ्रं सोमं पिबेत्यर्थः। इत् इति पूरणः । हे वसवान वसूनां धनानामानेतः त्वं वसुः प्रशस्तः सन् मा रिषण्यः यागकालातिक्रमजातेन दोषेणास्मान्मा हिंसीः । प्रशस्तस्य तव कर्मवैगुण्यकरणेन हिंसितुमयुक्तमित्यर्थः । उत अपि च हे इन्द्र त्वं गृणतः त्वां स्तुवतः स्तोतॄन् मघोनः हविर्लक्षणधनवतो यजमानांश्च त्रायस्व प्रमादजनितकर्मवैगुण्यदोषात् पालयस्व । किंच महश्च राय इत्युभयत्र तृतीयार्थे षष्ठी । महः महता रायः धनेन च’ नः अस्मान् रेवतः कृधि धनवतः कुरु ॥ ॥ ८ ॥
Wilson
English translation:
“Drink, hero Indra, drink the Soma; being excellent, harm (us) not, possessor of opulence; preservethose who praise you, and are affluent (in offerings), and render us rich with great riches.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Being excellent: i.e., itis not just that we should be punished for any defect in our worship of you who are excellent
Jamison Brereton
Drink, drink the soma, hero Indra! Don’t mean (us) harm, goods lord, since you are good.
And protect the singers and the bounteous (patrons), and make us rich from (your?) great wealth.
Griffith
Drink, drink the Soma, Hero Indra; be not withheld as thou art good, O Treasure-giver.
Preserve the singers and our liberal princes, and make us wealthy with abundant riches.
Geldner
Trink, trink doch, tapferer Indra, den Soma; versieh dich nicht, du Begüterter, der du gütig bist! Schütze auch die Sänger und die freigebigen Gönner, und mach uns reich an großem Reichtum!
Grassmann
O trinke, trinke, Indra, Held den Soma, o güterreicher, säume nicht, du guter; beschütze du die Sänger und die Fürsten; und mache du uns reich an grossem Reichthum.
Elizarenkova
Пей же, пей, о Индра-герой, сому!
Не промахнись, о носитель добра, тот кто добр!
Защити также воспевающих (тебя и) щедрых покровителей!
Сделай нас богатыми огромным богатством!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- विमद ऐन्द्रः प्राजापत्यो वा वसुकृद्वा वासुक्रः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वसवान-इन्द्र) हे पराक्रमी अपने गुणों से आच्छादित करनेवाले परमात्मन् या राजन् ! (वसुः-सन्) तू मोक्ष में बसानेवाला होता हुआ या राष्ट्र में बसानेवाला होता हुआ (मा रिषण्यः) हमें हिंसित न कर (सोमं पिब पिब) अध्यात्मयज्ञ में उपासनारस का पुनः-पुनः पान कर या राजसूययज्ञ में हमारे दिये सोमरस को पी तथा राष्ट्रभूमि में सम्यगुत्पन्न अन्नभाग को पुनः-पुनः स्वीकार कर (उत) तथा (नः-गृणतः-मघोनः-त्रायस्व) हमें स्तुति करनेवालों को कृषि करनेवालों को (च) और (महः-रायः-रेवतः कृधि) महान् मोक्ष ऐश्वर्ययुक्त कर या महत् अन्नादि धन से धनी कर ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अपने गुणों से आच्छादित करनेवाला परमात्मा तथा राजा उपासकों तथा प्रजाओं को बसानेवाला होता है। उपासकों के उपासना-रस को स्वीकार करता है तथा राजा राजसूययज्ञ में प्रजा द्वारा दिये सोमरस तथा भूमि में उत्पन्न अन्नादि भार को स्वीकार करता है। परमात्मा की स्तुति करनेवाले उपासकों की परमात्मा रक्षा करता है और उन्हें मोक्ष प्रदान करता है। राजा भी श्रेष्ठाचारी जनों की रक्षा करता है और उन्हें सम्पन्न बनाता है ॥१५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शूर वसवान इन्द्र) हे पराक्रमिन् वसमान ! स्वानन्दगुणैरस्मानाच्छादयन् परमात्मन् ! राजन् वा। “वस आच्छादने” [अदादिः] “अत्र बहुलं छन्दसीति शपो लुङ् न शानचि व्यत्ययेन मकारस्य वकारः” [ऋ० १।९०।२। दयानन्दः] त्वम् (वसुः सन्) मोक्षे वासयिता राष्ट्रे वासयिता सन् (मा रिषण्यः) नास्मान् हिंसीः (सोमं पिब पिब) अध्यात्मयज्ञे-उपासनारसं पिब, राष्ट्रभूमौ समुत्पन्नमन्नभागं पुनः पुनः स्वीकुरु (उत) अपि च (नः गृणतः-मघोनः-त्रायस्व) अस्मान् स्तुवतोऽध्यात्मयज्ञवतः, यद्वा प्रशंसतः, श्रेष्ठकर्मवतः, कृषियज्ञवतः “यज्ञेन मघवान्” [तै० ४।४।८।१] (च) तथा (महः-रायः-रेवतः-कृधि) महता राया-महता मोक्षैश्वर्येण मोक्षैश्वर्ययुक्तान् कुरु यद्वा महताऽन्नादिधनेन धनिनः कुरु। ‘महः रायः’ उभयत्र तृतीयास्थाने षष्ठी व्यत्ययेन ॥१५॥