सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र ते’ इति सप्तर्चं चतुर्थं सूक्तम् । ऋष्यायाः पूर्ववत् । ‘प्र ते’ इत्यनुक्रान्तम् । प्रातरनुवाकाश्विनशस्त्रयोरुक्तो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
4 (830)
Agni
Trita Āptya
7 verses: triṣṭubh
The usual high points of the birth and growth of Agni are covered in this hymn. What gives the hymn its character are the concentrated and somewhat unusual images that are studded through it. This is already evident in verse 1, where Agni (who is fire, after all) is compared to “the first drink in a wasteland”; presumably the point of comparison is that both are eagerly desired and it is not certain they will appear. A series of similes involving domestic animals follow in verses 2–3, while verses 4–6 concern the firewood that covers the nascent fire and that it begins to consume. The most elaborate and surprising image is found in verse 6, where the two arms of the priest who is tending the fire are compared to two thieves entering the woods, risking their lives. “Going into the woods” must refer to the manipula tion of the firewood; the “risk” must be that of being burned. But why “thieves”? Most commentators think that the thieves are entering the wood to attack travel
ers and tie them up with cords—the ten cords compared to the priest’s ten fingers. Perhaps, but the image is the more resonant for not being entirely transparent.
01 प्र ते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र ते॑ यक्षि॒ प्र त॑ इयर्मि॒ मन्म॒ भुवो॒ यथा॒ वन्द्यो॑ नो॒ हवे॑षु ।
धन्व॑न्निव प्र॒पा अ॑सि॒ त्वम॑ग्न इय॒क्षवे॑ पू॒रवे॑ प्रत्न राजन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र ते॑ यक्षि॒ प्र त॑ इयर्मि॒ मन्म॒ भुवो॒ यथा॒ वन्द्यो॑ नो॒ हवे॑षु ।
धन्व॑न्निव प्र॒पा अ॑सि॒ त्वम॑ग्न इय॒क्षवे॑ पू॒रवे॑ प्रत्न राजन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र꣡ ते यक्षि प्र꣡ त इयर्मि म꣡न्म
भु꣡वो य꣡था व꣡न्दियो नो ह꣡वेषु
ध꣡न्वन्न् इव प्रपा꣡ असि त्व꣡म् अग्न
इयक्ष꣡वे पूर꣡वे प्रत्न राजन्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iyarmi ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mánma ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yakṣi ← √yaj- (root)
{number:SG, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
bhúvaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
háveṣu ← háva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vándyaḥ ← vándya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhánvan ← dhánvan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
prapā́ ← prapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
iyakṣáve ← iyakṣú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG, mood:DES}
pratna ← pratná- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pūráve ← pūrú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rājan ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । ते॒ । य॒क्षि॒ । प्र । ते॒ । इ॒य॒र्मि॒ । मन्म॑ । भुवः॑ । यथा॑ । वन्द्यः॑ । नः॒ । हवे॑षु ।
धन्व॑न्ऽइव । प्र॒ऽपा । अ॒सि॒ । त्वम् । अ॒ग्ने॒ । इ॒य॒क्षवे॑ । पू॒रवे॑ । प्र॒त्न॒ । रा॒ज॒न् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- yakṣi ← yaj
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “sacrifice; worship; worship.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- iyarmi ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- manma ← manman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- bhuvo ← bhuvaḥ ← bhū
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vandyo ← vandyaḥ ← vand
- [verb noun], nominative, singular
- “worship; laud.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- haveṣu ← hava
- [noun], locative, plural, masculine
- “invocation.”
- dhanvann ← dhanvan
- [noun], locative, singular, neuter
- “bow; desert; steppe; barren.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- prapā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “well.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- agna ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- iyakṣave ← iyakṣu
- [noun], dative, singular, masculine
- pūrave ← pūru
- [noun], dative, singular, masculine
- “Pūru; Pūru.”
- pratna
- [noun], vocative, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- rājan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने ते तुभ्यं हविः प्र यक्षि प्रयच्छामि । यजिर्दानार्थः । तथा मन्म मननीयां स्तुतिं ते त्वदर्थ प्र इयर्मि प्रेरयामि प्रोच्चारयामि । वन्द्यः सर्वैर्वन्दनीयस्त्वं नः अस्मदीयेषु हवेषु देवाह्वानेषु यथा एवं संनिहितः भुवः भवसि तथा हविः प्रयच्छामि स्तौमि च । हे प्रत्न पुराण राजन् सर्वस्य जगतः स्वामिन् हे अग्ने सः त्वम् इयक्षवे यष्टुमिच्छते पूरवे। पूरुरिति मनुष्यनाम। मनुष्याय यजमानाय हविर्भिर्देवान् पूरयित्रे जनाय धन्वन्निव प्रपा असि। यथा धन्वन् धन्वनि मरौ निरुदकप्रदेशे प्रपा। प्रपिबन्त्यत्रेति प्रपा । सा यथोदकप्रदानेन जनेभ्यः सुखदा भवति एवं त्वं धनदानेन तस्मै सुखदाता भवसि ॥
Wilson
English translation:
“To you, Agni, I present the oblation; you repeat praise; that you, who are deserving of laudation maybe present at our invocations; ancient sovereign Agni, you are like a well of water in a desert, to the mandesirous of offering sacrifice.”
Jamison Brereton
I begin the sacrifice to you and I propel my thought to you, so that you will become the one to be extolled at our invocations.
You are like the first drink in a wasteland, o Agni, for Pūru who seeks to attain (you), you age-old king.
Griffith
To thee will send praise and bring oblation, as thou hast merited lauds when we invoked thee.
A fountain in the desert art thou, Agni, O Ancient King, to man who fain would worship,
Geldner
Ich weihe dir, ich hebe dir das Gedicht an, so wie du in unseren Anrufungen zu loben bist. Du bist wie eine Tränke in der Wüste, o Agni, für den Puru, der ein Begehren hat, du uralter König.
Grassmann
Ich will dir dienen und Gebet dir bringen, dass hochgerühmt du seist, wenn wir dich rufen; Du Agni bist wie Brunnen in der Wüste, dem Volk, das gern dir opfert, alter König!
Elizarenkova
Я приношу тебе жертву, я воссылаю к тебе молитву,
Чтобы ты восхвалялся в наших призывах.
Ты, о Агни, словно колодец в пустыне,
Для жаждущего Пуру, о древний царь!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - विषयः
इस सूक्त में परमात्मा, विद्युत् और अग्नि वर्णित किये जाते हैं।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रत्न राजन्-अग्ने)हे शाश्वत नित्य राजमान ज्ञानप्रकाशस्वरूप परमात्मन् ! (ते प्र यक्षि) तेरे लिये अपने आत्मा को प्रदान करता हूँ-समर्पित करता हूँ (ते मन्म प्र-इयर्मि) तेरे लिये स्तोम-स्तुतिवचन को प्रेरित करता हूँ (यथा नः-हवेषु वन्द्यः-भुवः) जिससे हमारे प्रार्थना-प्रसङ्गों में तू वन्दनीय बना रहे (इयक्षवे पूरवे) आत्मयाजी जन के लिये (त्वं धन्वन्-इव-प्रपा-असि) मरुभूमि-जलरहित प्रदेश में स्थित प्याऊ के समान तापतृष्णा को नष्ट करनेवाला है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - नित्य वर्त्तमान परमात्मा ही आत्मसमर्पण का पात्र है, अनित्य वस्तु नहीं, उसकी उपासना प्रार्थना करनी चाहिये; वही तापतृष्णा को मिटानेवाला है, स्थायी सुख शान्ति देनेवाला है ॥१॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र सूक्ते अग्निनाम्ना परमात्मविद्युदग्नयो वर्ण्यन्ते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रत्न राजन्-अग्ने) हे शाश्वत पुरातन नित्यवर्त्तमान प्रकाशमान ज्ञानप्रकाशस्वरूप परमात्मन् ! (ते प्र यक्षि) तुभ्यं स्वात्मानं समर्पयामि (ते मन्म प्र-इयर्मि) तुभ्यं मन्म मननीयं स्तोमम् “मन्मभिः-मननीयैः-स्तोमैः” [निरु० १०।६] प्रेरयामि (यथा नः-हवेषु वन्द्यः-भुवः) यथा हि त्वमस्माकं प्रार्थनाप्रसङ्गेषु वन्दनीयः-उपासनीयो भवेः (इयक्षवे पूरवे) आत्मयाजिने जनाय “पुरुः-मनुष्यनाम” [निघ० २।३] (त्वं धन्वन्-इव-प्रपा-असि) यथा मरुस्थले जलरहिते प्रदेशे प्रपा भवति तथा त्वमसि, तापतृष्णां हरसीत्यर्थः ॥१॥
02 यं त्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यं त्वा॒ जना॑सो अ॒भि सं॒चर॑न्ति॒ गाव॑ उ॒ष्णमि॑व व्र॒जं य॑विष्ठ ।
दू॒तो दे॒वाना॑मसि॒ मर्त्या॑नाम॒न्तर्म॒हाँश्च॑रसि रोच॒नेन॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यं त्वा॒ जना॑सो अ॒भि सं॒चर॑न्ति॒ गाव॑ उ॒ष्णमि॑व व्र॒जं य॑विष्ठ ।
दू॒तो दे॒वाना॑मसि॒ मर्त्या॑नाम॒न्तर्म॒हाँश्च॑रसि रोच॒नेन॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यं꣡ त्वा ज꣡नासो अभि꣡ संच꣡रन्ति
गा꣡व उष्ण꣡म् इव व्रजं꣡ यविष्ठ
दूतो꣡ देवा꣡नाम् असि म꣡र्तियानाम्
अन्त꣡र् महां꣡श् चरसि रोचने꣡न
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
jánāsaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
saṁcáranti ← √carⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
{}
uṣṇám ← uṣṇá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vrajám ← vrajá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yaviṣṭha ← yáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mártyānām ← mártya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
antár ← antár (invariable)
{}
carasi ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rocanéna ← rocaná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यम् । त्वा॒ । जना॑सः । अ॒भि । स॒म्ऽचर॑न्ति । गावः॑ । उ॒ष्णम्ऽइ॑व । व्र॒जम् । य॒वि॒ष्ठ॒ ।
दू॒तः । दे॒वाना॑म् । अ॒सि॒ । मर्त्या॑नाम् । अ॒न्तः । म॒हान् । च॒र॒सि॒ । रो॒च॒नेन॑ ॥
Hellwig Grammar
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- janāso ← janāsaḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- saṃcaranti ← saṃcar ← √car
- [verb], plural, Present indikative
- “wander; approach; meet.”
- gāva ← gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- uṣṇam ← uṣṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “uṣṇa; hot; warm; uṣṇa; passionate; uṣṇa [word]; pungent.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vrajaṃ ← vrajam ← vraja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow pen; Vraja; battalion; Vraja; Vraja; vraja [word]; vraj; herd; flock; group.”
- yaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- martyānām ← martya
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- mahāṃś ← mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- carasi ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- rocanena ← rocana
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “light; celestial sphere.”
सायण-भाष्यम्
हे यविष्ठ युवतम अग्ने यं त्वा त्वां जनासः जना यजमानाः फलप्राप्त्यर्थम् अभि संचरन्ति अभितः परिचरन्ति सेवन्ते। तत्र दृष्टान्तः । गावः उष्णमिव यथा गावः शीतार्ता • उष्णं शीतजनितदुःखापनोदनार्थमुष्णं व्रजं गोष्ठमभिगच्छन्ति तद्वत्। स त्वं देवानाम् इन्द्रादीनां मर्त्यानां मनुष्याणां च दूतः असि हविष्प्रापणद्वारा। ततः महान् त्वम् अन्तः द्यावापृथिव्योर्मध्ये हवींष्यादाय रोचनेन अन्तरिक्षेण लोकेन चरसि गच्छसि । तं त्वां स्तुम इति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Men have recourse to you, Agni, youngest (of the gods), as cattle hasten to the warm stall. You arethe messenger of the gods and of mortals; mighty, you proceed by the firmament between (heaven and earth). sustains you. You come, eager from above the firmament, by a downward path, and when released (after theoblation is offered), you desire to go back like cattle (to their stall).”
Jamison Brereton
You, upon whom the peoples converge like cows on a warm pen, o youngest one,
you are the messenger of gods and of mortals. A great one, you act the go-between through the luminous realm.
Griffith
Thou unto whom resort the gathered people, as the kine seek the warm stall, O Most Youthful.
Thou art the messenger of Gods and mortals, and goest glorious with thy light between them.
Geldner
Um den die Menschen sich scharen wie die Rinder um den warmen Viehstand, du Jüngster. Du bist der Bote der Götter und der Sterblichen. Du, der Große, gehst zwischen Himmel und Erde mit deinem Glanze.
Grassmann
Zu dem die Menschen rings zusammenströmen, wie Kühe in den warmen Stall, o jüngster, Der Götter Bote bist du und der Menschen, und gehst mit Glanz erhaben zwischen beiden.
Elizarenkova
(Ты – тот,) к кому сходятся люди,
Как коровы к теплому загону, о самый юный.
Ты вестник богов (и) смертных.
Великий, ты странствуешь между (небом и землей) через светлое пространство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यविष्ठ) हे युवतम-न उत्पन्न होनेवाला होने से बाल्य वार्धक्य से रहित सद युवा परमात्मन् ! (जनासः) जन (यं त्वा-अभि सञ्चरन्ति) जिस तुझको सब ओर से सम्प्राप्त करते हुए अपने को तेरे अन्दर विराजमान समझते हैं (गावः-उष्णां व्रजम्-इव) जैसे कि गौएँ शीतपीड़ित होने पर उष्ण-गरम शीतनिवारक गोस्थान-गोशाला को सम्प्राप्त करती हैं, (देवानां मर्त्यानाम्) मुमुक्षुओं और साधारण जनों का (दूतः-असि) सन्मार्गप्रेरक दुःखनिवारक है, यतः (महान् रोचनेन-अन्तः-चरसि) तू महान् होता हुआ अपने प्रकाशमय तेज से सबके अन्दर व्याप्त है ॥२॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उत्पत्तिरहित होने से बाल्य और वार्धक्य से रहित सदा युवा है। जनमात्र उसकी शरण लेते हैं, जैसे शीतपीड़ित गौएँ गोशाला की। परमात्मा मुमुक्षु और साधारण जनों को आगे बढ़ने की प्रेरणा देता है, दुःख का निवारक है, वह प्रभावकारी तेज से सब में व्याप्त है, उसकी उपासना करनी चाहिये ॥२॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यविष्ठ) हे युवतम सदा युवन् “अनुत्पन्नत्वात्” बाल्यवार्द्धक्यरहित परमात्मन् ! (जनासः-यं त्वा-अभि सञ्चरन्ति) जना यं त्वामभितः सम्प्राप्नुवन्ति(गावः-उष्णां व्रजम्-इव) यथा गावः शीतार्ता उष्णं गोष्ठं गोस्थानं स्वगृहमभि संप्राप्नुवन्ति। (देवानां मर्त्यानाम्) मुमुक्षूणां साधारणजनानां च (दूतः-असि) प्रेरको दुःखनिवारकश्च त्वं भवसि, यतः (महान् रोचनेन-अन्तः-चरसि) महान् सन् स्वप्रकाशमयेन तेजसा सर्वेषामन्तः चरसि व्याप्नोषि ॥२॥
03 शिशुं न - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शिशुं॒ न त्वा॒ जेन्यं॑ व॒र्धय॑न्ती मा॒ता बि॑भर्ति सचन॒स्यमा॑ना ।
धनो॒रधि॑ प्र॒वता॑ यासि॒ हर्य॒ञ्जिगी॑षसे प॒शुरि॒वाव॑सृष्टः ॥
मूलम् ...{Loading}...
शिशुं॒ न त्वा॒ जेन्यं॑ व॒र्धय॑न्ती मा॒ता बि॑भर्ति सचन॒स्यमा॑ना ।
धनो॒रधि॑ प्र॒वता॑ यासि॒ हर्य॒ञ्जिगी॑षसे प॒शुरि॒वाव॑सृष्टः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शि꣡शुं न꣡ त्वा जे꣡नियं वर्ध꣡यन्ती
माता꣡ बिभर्ति सचनस्य꣡माना
ध꣡नोर् अ꣡धि प्रव꣡ता यासि ह꣡र्यञ्
जि꣡गीषसे पशु꣡र् इवा꣡वसृष्टः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jényam ← jénya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
śíśum ← śíśu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vardháyantī ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
bibharti ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mātā́ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sacanasyámānā ← √sacanasy- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
dhánoḥ ← dhánu- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
háryan ← √hr̥- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
pravátā ← pravát- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yāsi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ávasr̥ṣṭaḥ ← √sr̥j- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
iva ← iva (invariable)
{}
jígīṣase ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
paśúḥ ← paśú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शिशु॑म् । न । त्वा॒ । जेन्य॑म् । व॒र्धय॑न्ती । मा॒ता । बि॒भ॒र्ति॒ । स॒च॒न॒स्यमा॑ना ।
धनोः॑ । अधि॑ । प्र॒ऽवता॑ । या॒सि॒ । हर्य॑म् । जिगी॑षसे । प॒शुःऽइ॑व । अव॑ऽसृष्टः ॥
Hellwig Grammar
- śiśuṃ ← śiśum ← śiśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- jenyaṃ ← jenyam ← jenya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “noble.”
- vardhayantī ← vardhay ← √vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- mātā ← mātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- bibharti ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- sacanasyamānā ← sacanasy
- [verb noun], nominative, singular
- dhanor ← dhanoḥ ← dhanu
- [noun], ablative, singular, masculine
- “bow; Semecarpus anacardium.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- pravatā ← pravat
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “slope; river.”
- yāsi ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- haryañ ← haryan ← hary
- [verb noun], nominative, singular
- “delight.”
- jigīṣase ← jigīṣ ← √ji
- [verb], singular, Present indikative
- paśur ← paśuḥ ← paśu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “domestic animal; sacrificial animal; animal; cattle; Paśu; stupid; Paśu; herd; goat.”
- ivāvasṛṣṭaḥ ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivāvasṛṣṭaḥ ← avasṛṣṭaḥ ← avasṛj ← √sṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “free; shoot; ejaculate.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने जेन्यं जयशीलं त्वा त्वां शिशुं न पुत्रमिव वर्धयन्ती पोषयन्ती माता पृथिवी सचनस्यमाना संपर्कमिच्छन्ती सती बिभर्ति धारयति । स त्वं हर्यन् कामयमानः सन्नस्मिँल्लोके धनोरधि । अधिः सप्तम्यर्थद्योतकः । अन्तरिक्षात् प्रवता प्रवणेन मार्गेण यासि यज्ञं प्रत्यागच्छसि । किंच त्वम् अवसृष्टः यष्टृभिर्हविरादाय जिगीषसे देवान् प्रति गन्तुमिच्छसि । कथमिव । पशुरिव । यथा विमुक्तः पशुर्गोष्ठं प्रत्यागच्छति तद्वत् ॥
Jamison Brereton
Raising you like a thoroughbred foal, your mother carries you, seeking your joint delight.
From the high plain you drive eagerly along the slope. Like a herd
animal set loose, you are seeking to gain your livelihood.
Griffith
Making thee grow as ’twere some noble infant, thy Mother nurtures thee with sweet affection.
Over the desert slopes thou passest longing, and seekest, like some beast set free, thy fodder.
Geldner
Wie ein im Hause geborenes Kind dich großziehend trägt dich die Mutter getreulich. Du kommst aus deinem Ursprung verlangend auf deiner Bahn; wie ein losgelassenes Tier willst du den Lauf gewinnen.
Grassmann
Die Mutter, die dich wie ein edles Kind nährt, sie trägt und pflegt dich, ihre Huld erweisend; Begierig eilst du, aus der Wolke stürzend, suchst Nahrung auf wie die entlassne Heerde.
Elizarenkova
Растя тебя, как ребенка родного,
Носит (тебя) преданная мать.
Из (своего) укрытия ты движешься охотно по склону.
Ты стремишься уйти, как выпущенный скот.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वा) तुझ विद्युद्रूप अग्नि को (माता) यह सब प्राणी वनस्पतियों का निर्माण करनेवाली माता बनी हुई पृथिवी (सचनस्यमाना) अपने में समवेत-संयुक्त करनेवाली अथवा अन्न सेवन करनेवाले प्राणियों से संयुक्त हुई (जेन्यं शिशुं वर्धयन्ती न बिभर्ति) जयशील-प्रभावकारी प्रशंसनीय शोभन वत्स को बढ़ाती हुई के समान धारण करती है (धनोः अधि प्रवता यासि) और हे विद्युद्रूप अग्ने ! तू अन्तरिक्ष में होती हुई वृष्टि गिराने द्वारा निम्न मार्ग से प्राप्त होती है और (अवसृष्टः-पशुः-इव) बन्धन से छूटे हुए पशु की भाँति (हर्यन् जिगीषसे) मेघों को जीतना चाहती है, अतः उन्हें प्राप्त होती है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राणियों की माता पृथिवी जयशील विद्युद्रूप अग्नि को बढ़ावा देती है और वह विद्युद् अग्नि वृष्टि के निमित्त चमकती और कड़कती है ॥३॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
विद्युदात्मनोऽग्नेर्वर्णनमुच्यते।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वा) त्वां विद्युद्रूपमग्निम् (माता) एषा सर्वेषां प्राणिवनस्पतीनां निर्मात्री मातृभूता पृथिवी (सचनस्यमाना) स्वस्मिन् समवेतं करिष्यमाणा सती “षच-समवाये” [भ्वादिः] ‘ततः श्नं विकरणं मध्ये पतितं छान्दसम्’, यद्वा चनस्यमानैः-अन्नं सेवमानैः प्राणिभिः सह युक्ता—“चायतेरन्ने ह्रस्वश्च” [उणा० ४।२००] इति चायृधातोरसुनि तदन्तात् क्यचि च चनस्य इति नामधातुः, “चनस्यतम्-चनस् शब्दात् क्यच्प्रत्यये तदन्तान्नामधातोर्लोटि मध्यमस्य द्विवचने प्रयोगः” [ऋ० १।३।१ दयानन्दः] (जेन्यं शिशुं वर्धयन्ती न बिभर्ति) जयशीलं प्रभावकारिणं वत्सं शंसनीयं शोभनं वर्धयन्तीव धारयति (धनोः अधि प्रवता यासि) त्वं च विद्युद्रूपाग्ने ! धनोः-अधि-धन्वनि-अन्तरिक्षे सन् ‘धनुः-धन्वन्’ वैदिकसाहित्ये पर्यायत्वं भजेते “धन्वान्तरिक्षं धन्वन्त्यस्मादापः” [निरु० ५।५] “धन्वनाजिं जयेम” “धनुः शत्रोरपकामं कृणोति” [ऋ० ६।७५।२।, निरु० ९।१६] प्रवणेन निम्नेन मार्गेण गच्छसि वृष्टिनिपातनद्वारा, किं च (अवसृष्टः-पशुः-इव) बन्धनान्मुक्तः पशुरिव (हर्यन् जिगीषसे) मेघान् जेतुमिच्छसि-अतस्तान्-गच्छसि “हर्य गतिकान्त्योः” [भ्वादि०] ॥३॥
04 मूरा अमूर - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मू॒रा अ॑मूर॒ न व॒यं चि॑कित्वो महि॒त्वम॑ग्ने॒ त्वम॒ङ्ग वि॑त्से ।
शये॑ व॒व्रिश्चर॑ति जि॒ह्वया॒दन्रे॑रि॒ह्यते॑ युव॒तिं वि॒श्पतिः॒ सन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मू॒रा अ॑मूर॒ न व॒यं चि॑कित्वो महि॒त्वम॑ग्ने॒ त्वम॒ङ्ग वि॑त्से ।
शये॑ व॒व्रिश्चर॑ति जि॒ह्वया॒दन्रे॑रि॒ह्यते॑ युव॒तिं वि॒श्पतिः॒ सन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मूरा꣡ अमूर न꣡ वयं꣡ चिकित्वो
महित्व꣡म् अग्ने तुव꣡म् अङ्ग꣡ वित्से
श꣡ये वव्रि꣡श् च꣡रति जिह्व꣡याद꣡न्
रेरिह्य꣡ते युवतिं꣡ विश्प꣡तिः स꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amūra ← ámūra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cikitvaḥ ← √cit- (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
mūrā́ḥ ← mūrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
aṅgá ← aṅgá (invariable)
{}
mahitvám ← mahitvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vitse ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
adán ← √ad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
cárati ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jihváyā ← jihvā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
śáye ← √śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vavríḥ ← vavrí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rerihyáte ← √rih- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
viśpátiḥ ← viśpáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yuvatím ← yuvatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
मू॒राः । अ॒मू॒र॒ । न । व॒यम् । चि॒कि॒त्वः॒ । म॒हि॒ऽत्वम् । अ॒ग्ने॒ । त्वम् । अ॒ङ्ग । वि॒त्से॒ ।
शये॑ । व॒व्रिः । चर॑ति । जि॒ह्वया॑ । अ॒दन् । रे॒रि॒ह्यते॑ । यु॒व॒तिम् । वि॒श्पतिः॑ । सन् ॥
Hellwig Grammar
- mūrā ← mūrāḥ ← mūra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “stupid.”
- amūra ← ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- amūra ← ← mūra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “stupid.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- cikitvo ← cikitvaḥ ← cikitu
- [noun], nominative, plural, feminine
- mahitvam ← mahi
- [noun]
- “great; firm.”
- mahitvam ← tvam ← tva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- vitse ← vid
- [verb], singular, Present indikative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- śaye ← śī
- [verb], singular, Present indikative
- “lie; sleep.”
- vavriś ← vavriḥ ← vavri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “covering; lurking place.”
- carati ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- jihvayādan ← jihvayā ← jihvā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- jihvayādan ← adan ← ad
- [verb noun], nominative, singular
- “eat; devour.”
- rerihyate ← rerih ← √rih
- [verb], singular, Present indikative
- “lick.”
- yuvatiṃ ← yuvatim ← yuvati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “girl; woman.”
- viśpatiḥ ← viśpati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे अमूर अमूढ अत एव चिकित्वः चेतनवन् हे अग्ने मूराः मूढाः वयं तव माहात्म्यं न जानीमः । किंतु हे अग्ने त्वमङ्ग। अङ्गेति निपात एवार्थे । त्वमेव तव महित्वं माहात्म्यं वित्से जानासि । त्वत्तः कोऽन्यो वेदितुमर्हति । किंच वव्रिः जीर्णः ओषधीसङ्गः शये शेते। तिष्ठति । यद्वा । वव्रिरिति रूपनाम सामर्थ्याच्चान्तर्णीतमत्वर्थं द्रष्टव्यम्। अहवनीयाख्येन रूपेण रूपवान् शये चरति । अथ जिह्वया ज्वालाख्यया अदन् हवींषि भक्षयन् चरति । वाक्यभेदादनिघातः। किंच विश्पतिः विशां स्वामी सन् अग्निः युवतिम् आत्मनो मिश्रयित्रीमाहुतिं दीर्घप्रसूतया ज्वालया जिह्वया रेरिह्यते अत्यर्थं लेढि आस्वादयति ॥ ‘ लिह आस्वादने । यङि रूपम् । यद्वा । सोऽग्निर्युवतिं तरुणीं जीर्णौषधिकां पृथिवीमास्वादयति ॥
Wilson
English translation:
“We, who are perplexed, know not, O unperplexed, intelligent one, your greatness; but you, Agni, verilyknow it. Wearing a form he reposes; he moves about devouring (the offering) with his tongue (of flame); beinglord of men, he licks up the mixed oblation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Wearing a form: as the āhavanīya fire; licks up the mixed oblatioṅrerehyate yuvatim viśpatiḥ san: yuvai = the youthful earth, as compared with its withered plural nts, taruṇīmjīrṇauṣadhikām pṛthivīm asvādyati
Jamison Brereton
We fools do not (know) your greatness, o you who are no fool; but, observant Agni, you surely know it.
His covering [=wood] lies still; he moves, eating it with his tongue. The clanlord licks the young woman [=offering ladle] again and again.
Griffith
Foolish are we, O Wise and free from error: verily, Agni, thou dost know thy grandeur.
There lies the form: he moves and licks, and swallows, and, as House-Lord, kisses the Youthful Maiden.
Geldner
Wir Toren verstehen nicht deine Größe, du kluger verständiger Agni; du allein verstehst sie. Seine Hülle liegt da, er geht mit der Zunge essend; als der Clanherr küßt er heftig die Jugendliche.
Grassmann
Wir sind wie Thoren, unbethörter, weiser; du hast allein, o Agni, wahre Grösse; Die Hülle ruht, er geht und leckend isst er, die junge Gattin küsst er als der Hausherr.
Elizarenkova
Неразумные, о разумный, мы не (знаем), о мудрый
Агни, (твоего) величия. Ты один его знаешь.
(Вот) лежит (его) покров; он странствует, пожирая языком.
Как господин племени он целует непрерывно юницу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चिकित्वः-अमूर) हे चेतनावाले परमात्मन् या चेतानेवाले विद्युद्रूप अग्नि ! अमूढ या अस्थिर ! (अङ्ग) प्रिय (अग्ने) परमात्मन् या विद्युद्रूप अग्नि ! (त्वम्) तू (महित्वं वित्से) विस्तृत जगत् को जानता है या महान् मेघ को प्राप्त होता है (वयंन) हम नहीं जानते (शये वव्रिः-चरति) शयनस्थान जगत् में आवरक-व्याप्त है या मेघ में छिपा हुआ प्राप्त है (जिह्वया-अदन् रेरिह्यते) अपनी आदान शक्ति से ग्रहण करता हुआ अपने में चाट जाता है या मेघों को खाता हुआ सा चाट जाता है (युवतिं विश्पतिः) जैसे युवती पत्नी को गृहस्थ स्नेह से चाटता है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा सदा सावधान सर्वज्ञ है, अतः विस्तृत संसार को जानता है। अल्पज्ञ होने से मनुष्य सारे संसार को नहीं जान सकता है। परमात्मा संसार में व्याप्त रहता है, प्रलय में जगत् को चाट जाता है-अपने अन्दर ग्रहण कर लेता है। एवं विद्युत् चमक कर चेतानेवाली है, वह मेघ में छिपी हुई रहती है, उसे अपनी तरङ्गोंसे खा जाती है-चाट जाती है, तभी वृष्टि होती है। वृष्टि का कारण विद्युत् है ॥४॥
ब्रह्ममुनि - विषयः
अत्र श्लेषिकोऽर्थः परमात्मविद्युतोः।
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चिकित्वः) हे चेतानावन्-चेतयितः ! (अमूर) अमूढ ! अस्थिर ! वा (अङ्ग) प्रिय ! (अग्ने) परमात्मन् ! विद्युद्रूपाग्ने ! वा (त्वम्) त्वं खलु (महित्वं वित्से) जगतो विस्तारं वेत्सि, मेघं वा प्राप्नोषि (वयं मूरा न) वयं अज्ञाः न विद्म (शये वव्रिः-चरति) शयनस्थाने जगति मेघे वाऽन्तर्हितः-व्याप्तः-सन् मेघैरावृतो वा प्रकटीभवति सः (जिह्वया-अदन् रेरिह्यते) जिह्वया-निजग्रहणशक्त्या गृह्णन् “अत्ता चराचरग्रहणात्” [वेदान्त १।२।९] यद्वा ज्वलयन् निजधारया मेघान् खादन् भृशं लेढि च ‘अभ्रंलिहा विद्युत्’ (युवतिं विश्पतिः) युवतिं भार्यां प्रजापतिः सन्तानपतिर्गृहस्थ इव। अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः ॥४॥
05 कूचिज्जायते सनयासु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कूचि॑ज्जायते॒ सन॑यासु॒ नव्यो॒ वने॑ तस्थौ पलि॒तो धू॒मके॑तुः ।
अ॒स्ना॒तापो॑ वृष॒भो न प्र वे॑ति॒ सचे॑तसो॒ यं प्र॒णय॑न्त॒ मर्ताः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
कूचि॑ज्जायते॒ सन॑यासु॒ नव्यो॒ वने॑ तस्थौ पलि॒तो धू॒मके॑तुः ।
अ॒स्ना॒तापो॑ वृष॒भो न प्र वे॑ति॒ सचे॑तसो॒ यं प्र॒णय॑न्त॒ मर्ताः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कू꣡चिज् जायते स꣡नयासु न꣡व्यो
व꣡ने तस्थौ पलितो꣡ धूम꣡केतुः
अस्नाता꣡पो वृषभो꣡ न꣡ प्र꣡ वेति
स꣡चेतसो य꣡म् प्रण꣡यन्त म꣡र्ताः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
jāyate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kū́cit ← kū́cit (invariable)
{}
návyaḥ ← návya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sánayāsu ← sánaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
dhūmáketuḥ ← dhūmáketu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
palitáḥ ← palitá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tasthau ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
váne ← vána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
asnātā́ ← asnātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
prá ← prá (invariable)
{}
veti ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mártāḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
praṇáyanta ← √nī- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
sácetasaḥ ← sácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
कूऽचि॑त् । जा॒य॒ते॒ । सन॑यासु । नव्यः॑ । वने॑ । त॒स्थौ॒ । प॒लि॒तः । धू॒मऽके॑तुः ।
अ॒स्ना॒ता । आपः॑ । वृ॒ष॒भः । न । प्र । वे॒ति॒ । सऽचे॑तसः । यम् । प्र॒ऽनय॑न्त । मर्ताः॑ ॥
Hellwig Grammar
- kūcij ← kūcid
- [adverb]
- “somewhere.”
- jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- sanayāsu ← sanaya
- [noun], locative, plural, feminine
- “age-old; old.”
- navyo ← navyaḥ ← navya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “new; fresh.”
- vane ← vana
- [noun], locative, singular, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- tasthau ← sthā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- palito ← palitaḥ ← palita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “gray; pale; palita [word].”
- dhūmaketuḥ ← dhūma
- [noun], masculine
- “smoke; dhūmavedha; carbon black; dhūmana; mist; vapor; vaporization; dhūma [word]; incense.”
- dhūmaketuḥ ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- asnātāpo ← asnātā ← asnātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- asnātāpo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vṛṣabho ← vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pra ← ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- veti ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- sacetaso ← sacetasaḥ ← sacetas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- praṇayanta ← praṇī ← √nī
- [verb], plural, Present injunctive
- “enforce; lead; produce.”
- martāḥ ← marta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man.”
सायण-भाष्यम्
नव्यः नवतरः स्तुत्यो वाग्निः कूचित् क्वचित् प्रदेशे जायते । कुत्र। सनयासु पुराणीषु जीर्णास्वोषधीष्वरण्योः । तथा पलितः पालयिता श्वेतवर्णः धूमकेतुः धूमप्रज्ञानोऽग्निः वने सर्वस्मिन्नरण्ये तस्थौ तिष्ठति । यद्वा । वन उदके मेघगते विद्युदात्मना तिष्ठति च । अस्नाता स्नानमकुर्वन्ननपेक्षितस्नानः सर्वदा शुद्धः सोऽग्निः आपः । सुब्व्यत्ययः । अप उदकानि शान्त्यर्थं प्र वेति प्रगच्छति । तत्र दृष्टान्तः । वृषभो न । यथा वृषभस्तृष्णोपशमनार्थमरण्यमध्यस्थान्युकानि प्रगच्छति तद्वत् । मर्ताः मनुष्या ऋत्विजः सचेतसः समानमनस्काः समानप्रज्ञानाः सन्तः यम् अग्निं प्रणयन्त हविर्भिः प्रीणयन्ति ।
Wilson
English translation:
“Where is the new (Agni) born? He is present in the old (plural nt) and in the wood, grey-haired,smoke-bannered; though not needing ablution, he hastens to the water like a (thirsty) bull, he whom men withone consent propitiate.”
Jamison Brereton
Wherever it may be, he is born anew among the old ones. He stands in the wood—a grey one with a banner of smoke.
Although no swimmer, he pursues the waters like a bull—he whom the mortals, of one mind, lead forward.
Griffith
He rises ever fresh in ancient fuel: smoke-bannered, gray, he makes the wood his dwelling.
No swimmer, Steer, he presses through the waters, and to his place accordant mortals bear him.
Geldner
Wo es auch sei, er wird aus den Alten aufs neue geboren; im Holze steht der Ergraute mit dem Rauche als Fahne. Ein Nichtschwimmer geht er wie der Bulle auf das Wasser los, den die Menschen einmütig zum Altar hingeleiten.
Grassmann
Stets wird er neu geboren in den alten, von Rauch umwallt und grau stand auf dem Holz er; Ins Wasser geht er unbenetzt dem Stier gleich, er, den die weisen Männer vorwärts führen.
Elizarenkova
Повсюду рождается он в старых (кусках дерева) снова.
Он пребывает в дереве – седой, со знаменем-дымом.
(Отнюдь) не купальщик, он, как бык, устремился к воде,
(Тот,) кого смертные единодушно проводят (к алтарю).
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कूचित्) कहीं (धूमकेतुः) धुँआ जिसको जतानेवाला है, ऐसा अग्नि (सनयासुजायते) पुरानी सूखी ओषधियों लकड़ियों में उत्पन्न होता है (वने तस्थौ पलितः-नव्यः) और कहीं जल में रहता हुआ शुभ्र नया सुन्दर अग्नि-विद्युद्रूप में उत्पन्न होता है, वह (अस्नाता-आपः) जलों में न बुझने योग्य है (वृषभः-न प्रवेति) वृषभ के समान बलवान् मेघ में दौड़ता है (यं सचेतसः-मर्ताः प्रणयन्त) जिसे प्रज्ञावान् जन प्रकट करते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - एक पार्थिव अग्नि है, जो धुएँ से जानी जाती है-धूमवान् है, सूखी लकड़ियों में उत्पन्न होती है। दूसरी विद्युत् रूप जो शुभ्र-श्वेत है, जल में स्थित होकर भी जल से भीगती बुझती नहीं है, जिसे प्रज्ञावान् जन उत्पन्न करते हैं। विद्युत् का आविष्कार किया जाना चाहिये, उससे अनेक उपयोग लिये जाते हैं ॥५॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कूचित्-धूमकेतुः) कुत्रचित्-धूमः केतुर्ज्ञापको यस्य तथाभूतोऽग्निः (सनयासु) सनातनीषु पुरातनीषु-ओषधीषु शुष्कासु, सना शब्दाद् डयन् छान्दसः प्रत्ययः (जायते) उत्पद्यते (वने तस्थौ पलितः-नव्यः) अथ च कुत्रचित्-उदके स्थितः “वनमुदकम्” [निघ० १।१२] नवीनः प्रियदर्शनः पलितः शुभ्रः सन् स्थितो भवति विद्युद्रूपः, स च (अस्नाता-आपः) अस्नातः, सु स्थाने-आकारादेशश्छान्दसः, अनिमज्जितोऽप्सु भवति, व्यत्ययेन जस् प्रत्ययः। जलप्रभावरहितो भवति (वृषभः-न प्रवेति) वृषभः-इव बलवान् सन् मेघे प्रगच्छति (यं सचेतसः-मर्ताः) यं प्रज्ञावन्तो जनाः (प्रणयन्त) प्रकटयन्ति ॥५॥
06 तनूत्यजेव तस्करा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त॒नू॒त्यजे॑व॒ तस्क॑रा वन॒र्गू र॑श॒नाभि॑र्द॒शभि॑र॒भ्य॑धीताम् ।
इ॒यं ते॑ अग्ने॒ नव्य॑सी मनी॒षा यु॒क्ष्वा रथं॒ न शु॒चय॑द्भि॒रङ्गैः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
त॒नू॒त्यजे॑व॒ तस्क॑रा वन॒र्गू र॑श॒नाभि॑र्द॒शभि॑र॒भ्य॑धीताम् ।
इ॒यं ते॑ अग्ने॒ नव्य॑सी मनी॒षा यु॒क्ष्वा रथं॒ न शु॒चय॑द्भि॒रङ्गैः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तनूत्य꣡जेव त꣡स्करा वनर्गू꣡
रशना꣡भिर् दश꣡भिर् अभ्य् अ᳡धीताम्
इयं꣡ ते अग्ने न꣡व्यसी मनीषा꣡
युक्ष्वा꣡ र꣡थं न꣡ शुच꣡यद्भिर् अ꣡ङ्गैः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
tanūtyájā ← tanūtyáj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
táskarā ← táskara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vanargū́ ← vanargú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
abhí ← abhí (invariable)
{}
adhītām ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
daśábhiḥ ← dáśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
raśanā́bhiḥ ← raśanā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
manīṣā́ ← manīṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
návyasī ← návyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
áṅgaiḥ ← áṅga- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śucáyadbhiḥ ← √śuc- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
yukṣvá ← √yuj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
त॒नू॒त्यजा॑ऽइव । तस्क॑रा । व॒न॒र्गू इति॑ । र॒श॒नाभिः॑ । द॒शऽभिः॑ । अ॒भि । अ॒धी॒ता॒म् ।
इ॒यम् । ते॒ । अ॒ग्ने॒ । नव्य॑सी । म॒नी॒षा । यु॒क्ष्व । रथ॑म् । न । शु॒चय॑त्ऽभिः । अङ्गैः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tanūtyajeva ← tanūtyajā ← tanūtyaj
- [noun], nominative, dual, masculine
- tanūtyajeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- taskarā ← taskara
- [noun], nominative, dual, masculine
- “thief; mugger.”
- vanargū ← vanargu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “barbarian.”
- raśanābhir ← raśanābhiḥ ← raśanā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “rein; bridle; girdle; cord.”
- daśabhir ← daśabhiḥ ← daśan
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “ten; tenth; daśan [word].”
- abhy ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- adhītām ← dhā
- [verb], dual, Root aorist (Ind.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- navyasī ← navīyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “new; fresh; up-to-the-minute.”
- manīṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hymn; inspiration; idea; thinking; wish; consideration; intelligence.”
- yukṣvā ← yuj
- [verb], singular, Aorist imperative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śucayadbhir ← śucayadbhiḥ ← śocay ← √śuc
- [verb noun], instrumental, plural
- “distress; afflict; burn.”
- aṅgaiḥ ← aṅga
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “body part; body; part; limb; extremity; Vedāṅga; section; root; army unit; aṅga [word]; subsection; aṅgamantra; part; body; ingredient.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वनर्गू वनगामिनौ तनूत्यजा चौर्ये मर्तुं कृतनिश्चयौ धृष्टौ तस्करा तस्करौ यथा पथिकं मोषणार्थं रज्ज्वा बद्ध्वाकृष्य च क्वचित् प्रदेशे स्थापयतः तद्वत् । तथा यास्कः—-’ तनूत्यक् तनूत्यक्ता वनर्गू वनगामिनावग्निमन्थनौ बाहू तस्कराभ्यामुपमिमीते ’ (निरु. ३. १४ ) इत्यादि । अधीताम् ॥ दधातेर्लुङि सिचो लुकि ‘ छन्दस्युभयथा ’ इति तस आर्धधातुकत्वेन ङित्त्वात् ‘घुमास्था इतीकारः । ततो हे अग्ने ते त्वदर्थं नव्यसी नवतरा इयं मनीषा स्तुतिर्मया क्रियते । एतज्ज्ञात्वा शुचयद्भिः सर्वं प्रकाशयद्भिरात्मीयैः अङ्गैः तेजोभिः आत्मानं मदीयं यज्ञं प्रति युक्ष्व योजय । कथमिव । रथं न । यथा रथमश्वैः संयोजयन्ति तद्वत् ॥ उखासंभरणीयेष्टावग्नेर्ब्रह्मण्वतो याज्या ‘ ब्रह्म च ते ’ इत्येषा । सूत्रितं च— ब्रह्म च ते जातवेदो नमश्च पुरूण्यग्ने पुरुधा त्वाया’ (आश्व. श्रौ. ४. १) इति ॥
Wilson
English translation:
“As two daring robbers lurking in a forest seize (upon a traveller) with ten cords, (so the two handsseize upon the touchwood, with the ten fingers). This new praise, Agni, is addressed to you; attach thyself (to mysacrifice) with your radiant members; as (they harness horses) to a car.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Daring: tanutyaja = body-abandoning,martum kṛtaniśayau, ready to die, dhṛṣṭau, daring, bold; so the two hands: as two daring robbers going in awood lay hold of with ten ropes, tanutyajeva taskarā vanargū raśanābhir daśabhir abhyadhīyatām:Yāska 3.14: agnimanthanau bāhū taskarābhyām upamimīte, two arms churning the fire are compared totwo thieves
Jamison Brereton
Like thieves who go into the woods risking their lives, the two (arms) have harnessed (the firewood? Agni?) with ten cords [=fingers].
Here for you, Agni, is a newer inspired thought: hitch it up like a chariot with your blazing limbs.
Griffith
Like thieves who risk their lives and haunt the forest, the twain with their ten girdles have secured him.
This is a new hymn meant for thee, O Agni: yoke as it were thy car with parts that glitter.
Geldner
Wie zwei im Walde streifende Räuber, die ihr Leben einsetzen, haben beide Arme mit zehn Stricken das Reibholz festgebunden. Diese neueste Dichtung ist für dich, Agni; bespanne gleichsam deinen Wagen mit deinen flammenden Gliedern!
Grassmann
Umwunden von zehn Stricken sind die Hölzer, ein Räuberpaar, verzweifelnd an der Rettung; Dies ist, o Agni, deine neuste Absicht: den Wagen schirre wie mit Flammengliedern.
Elizarenkova
Как два рискующих жизнью разбойника, бродящих по лесу,
(Две руки) связали десятью веревками (дощечки для трения).
Это самое новое поэтическое творение для тебя, о Агни.
Запрягай как будто бы колесницу пылающими членами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे पार्थिव अग्नि ! या विद्युद्रूप अग्नि ! (तव) तेरे आविष्कार करने के लिये (इयं नव्यसी मनीषा) अत्यन्त नवीन या प्रशंसनीय विचारसारणी है (शुचयद्भिः-अङ्गैः-रथं न युक्ष्व) प्रज्वलनरूप अङ्गों-प्रकाशतरङ्गोंसे इस रथसमान कार्य में युक्त हो जा (तनूत्यजा तस्करा वनर्गू इव) देहत्यागी वन में भाग छिपनेवाले चारों के समान अग्नि-मन्थन दो दण्ड या दो तार अग्नि या विद्युत् निकालकर छोड़ता है। (दशभिः-रशनाभिः-अभ्यधीताम्) दशों अङ्गुलियों सहित बाँध दिये जावें। अग्निमन्थन कार्य या विद्युदाविष्करण कार्य में लगा दिये जावें ॥६॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नि या विद्युत् के आविष्करण में नवीन या प्रशस्त विचारधारा से कार्य लेना चाहिये, दोनों भुजाओं को त्यागभाव से उन रस्सियों को दण्डों सहित उस कार्य में बाँध दें, किसी ऐसे साधन से जिससे विद्युत् का प्रभाव न पहुँचे ॥६॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे अग्ने-पार्थिवाग्ने ! वैद्युताग्ने, वा (ते) तव आविष्कारणाय (इयं नव्यसी मनीषा) इयं नवीना मनीषा विचारणाऽस्ति तां त्वं प्राप्नुहि (शुचयद्भिः-अङ्गैः-रथं न युक्ष्व) ज्वलद्भिरङ्गभूतैः प्रकाशैस्त्वं रथमिवास्मिन् कार्ये युक्तो भव (तनूत्यजा तस्करा वनर्गू इव) स्वदेहत्यागं कुर्वन्तौ चोरौ वनगामिनाविवाहर्निशं कर्मपरौ मन्थानौ (दशभिः-रशनाभिः) दशभिरङ्गुलिभिः सह “रशनाः-अङ्गुलिनाम [निघ० २।५] (अभ्यधीताम्) अभ्यधातां धार्यतां बध्यताम्। विद्युदुत्पादने द्वौ तारौ बध्यताम् ॥६॥
07 ब्रह्म च - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्रह्म॑ च ते जातवेदो॒ नम॑श्चे॒यं च॒ गीः सद॒मिद्वर्ध॑नी भूत् ।
रक्षा॑ णो अग्ने॒ तन॑यानि तो॒का रक्षो॒त न॑स्त॒न्वो॒३॒॑ अप्र॑युच्छन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ब्रह्म॑ च ते जातवेदो॒ नम॑श्चे॒यं च॒ गीः सद॒मिद्वर्ध॑नी भूत् ।
रक्षा॑ णो अग्ने॒ तन॑यानि तो॒का रक्षो॒त न॑स्त॒न्वो॒३॒॑ अप्र॑युच्छन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - त्रित आप्त्यः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ब्र꣡ह्म च ते जातवेदो न꣡मश् च
इयं꣡ च गीः꣡ स꣡दम् इ꣡द् व꣡र्धनी भूत्
र꣡क्षा णो अग्ने त꣡नयानि तोका꣡
र꣡क्षोत꣡ नस् तनु꣡वो अ꣡प्रयुछन्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
jātavedaḥ ← jātávedas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
námaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
{}
gī́ḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sádam ← sádam (invariable)
{}
várdhanī ← várdhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rákṣa ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tánayāni ← tánaya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
tokā́ ← toká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
áprayuchan ← áprayuchant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rákṣa ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tanvàḥ ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
पद-पाठः
ब्रह्म॑ । च॒ । ते॒ । जा॒त॒ऽवे॒दः॒ । नमः॑ । च॒ । इ॒यम् । च॒ । गीः । सद॑म् । इत् । वर्ध॑नी । भू॒त् ।
रक्ष॑ । नः॒ । अ॒ग्ने॒ । तन॑यानि । तो॒का । रक्ष॑ । उ॒त । नः॒ । त॒न्वः॑ । अप्र॑ऽयुच्छन् ॥
Hellwig Grammar
- brahma ← brahman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- jātavedo ← jātavedaḥ ← jātavedas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- namaś ← namaḥ ← namas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- ceyaṃ ← ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- ceyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gīḥ ← gir
- [noun], nominative, singular
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- sadam
- [adverb]
- “always.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vardhanī ← vardhana
- [noun], nominative, singular, feminine
- “increasing; fortifying; promotive; prolonging.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- rakṣā ← rakṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- ṇo ← ṇaḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tanayāni ← tanaya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “biological.”
- tokā ← toka
- [noun], accusative, plural, neuter
- “offspring.”
- rakṣota ← rakṣa ← rakṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- rakṣota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- tanvo ← tanvaḥ ← tanu
- [noun], accusative, plural, feminine
- “body; embodiment; life; life; root; body; form.”
- aprayucchan ← aprayucchat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ceaseless; attentive.”
सायण-भाष्यम्
हे जातवेदः जातप्रज्ञाग्ने ते त्वदर्थं ब्रह्म अस्माभिर्दीयमानं हवीरूपमन्नं वर्धनी वर्धनं भूत् भवतु । तथा नमः नमस्कारश्च । किंच इयम् इदानीं क्रियमाणैषा स्तुतिः सदमित् सदैव वर्धनी वर्धयित्री भूत् भवतु । तस्माद्धे अग्ने नः अस्माकं तनयानि पुत्रान् तोका पौत्रांश्च रक्ष पालय । उत अपि च अप्रयुछन् अप्रमाद्यंस्त्वं नः अस्माकं तन्वः अङ्गानि रक्ष ॥ ॥ ३२ ॥
Wilson
English translation:
“May this oblation, Jātavedas, this reverence, this praise, ever magnify you. Protect, Agni, our sons,our grandsons, and diligently defend our person ns.”
Jamison Brereton
Sacred formulation and homage and this song here shall always be strengthening for you, o Jātavedas.
Guard our progeny and posterity, o Agni, and guard our own bodies unremittingly.
Griffith
Homage and prayer are thine, O Jatavedas, and this my song shall evermore exalt thee.
Agni, protect our children and descendants, and guard with ever-watcliful care our bodies.
Geldner
Beschwörung und Verbeugung und diese Lobrede sollen dir, Jatavedas, immerdar als Stärkung dienen. Schütze, o Agni, unseren leiblichen Nachwuchs, schütze auch unsere Person ohne Unterlaß!
Grassmann
Dir, Wesenkenner, sei Gebet und Andacht und dieses Lied zu jeder Zeit erlabend, Beschütze, Agni, Kinder uns und Enkel und unsre eignen Leiber unablässig.
Elizarenkova
Священное слово, о Джатаведас, и поклонение,
И эта хвалебная песнь пусть всегда будут тебе подкреплениями!
Защищай, о Агни, нашу плоть от плоти.
Защищай также без устали нас самих!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- त्रितः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातवेदः) हे उत्पन्नमात्र अग्नि आदि के ज्ञाता सर्वज्ञ परमात्मन् ! (ते) तेरे लिये (ब्रह्म) मन्त्र विचार मनन ध्यानोपासन (च) और (नमः) यज्ञ (इयं गीः) यह स्तुतिवाणी (सदम्-इत्) सदा ही (वर्धनी भूत्) आत्मा को बढ़ानेवाली हो (नः) हमारे (तनयानि) पुत्रों को (रक्ष) सुरक्षित रख (तोका) पौत्रों को सुरक्षित रख (उत) अपि (नः-तन्वः) हमारे अङ्गोंको (अप्रयुच्छन्) बिना उपेक्षा के सुरक्षित रख ॥७॥
ब्रह्ममुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा सब उत्पन्न अग्नि आदि का जाननेवाला है-सर्वज्ञ है, उसके लिये मनन उपासन स्तुति यज्ञ आदि करने चाहियें, जो हमारे आत्मा में उसके साक्षात् स्वरूप को बढ़ानेवाले हैं और वह परमात्मा हमारी तथा हमारे पुत्र-पौत्रों आदि की सदा ही निःसंकोच रक्षा करनेवाला है ॥७॥
ब्रह्ममुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातवेदः) हे उत्पन्नमात्रस्याग्न्यादिकस्य वेत्तः परमात्मन् ! (ते) तुभ्यम् (ब्रह्म) मन्त्रचिन्तनमुपासनम् (च) तथा (नमः) यज्ञः “यज्ञो वै नमः” [श० १।४।२।२४] (इयं गीः) इयं स्तुतिवाणी (सदम्-इत्) सदैव (वर्धनी भूत्) वर्धिका भवतु, अस्माकमात्मनि त्वां वर्धयेत् (नः) अस्माकम् (तनयानि रक्ष) पुत्रान् रक्ष (तोका) तोकान्-पौत्रान् रक्ष (उत) अपि (नः-तन्वः) अस्माकमङ्गानि चापि (अप्रयुच्छन्) अनुपेक्षमाणाः सन् रक्षेत्यर्थः ॥७॥