सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘परि प्र’ इति द्वाविंशत्यृचे द्वैपदं षष्ठं सूक्तम् । यज्ञे सदस्यवस्थितहोत्रीयादिधिष्ण्योपेता अग्नयो नामेश्वरपुत्रा ऋषयः । विंशतिका द्विपदा विराजः । पवमानः सोमो देवता । तथा चानुक्रान्तं – परि प्र द्व्यधिकाग्नयो धिष्ण्या ऐश्वर द्वैपदम्’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
109 (821)
Soma Pavamāna
Dhiṣṇya Fires, descendants of Īśvara
22 verses: dvipadā virāj, arranged in trcas ̥
The Anukramaṇī’s fanciful ascription of this hymn to the dhiṣṇya (“holy”) fires finds no echo in the composition itself.
The lightness and brevity of this meter (each verse containing four pādas of a mere five syllables each) do not lend themselves to complex phraseology or elaborate images. Instead the hymn consists primarily of standard apostrophes to Soma (e.g., the imperative “purify yourself” occurs five times in the hymn: vss. 4, 5, 6, 7, 10) and simple present-tense descriptions of the process of preparation (e.g., vs. 11 “they purify”; vs. 12 “they groom”).
For links with the next hymn, see the introduction to IX.110.
01 परि प्र - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓रि प्र᳓ धन्व इ᳓न्द्राय सोम
स्वादु᳓र् मित्रा᳓य पूष्णे᳓ भ᳓गाय
मूलम् ...{Loading}...
परि॒ प्र ध॒न्वेन्द्रा॑य सोम स्वा॒दुर्मि॒त्राय॑ पू॒ष्णे भगा॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प᳓रि प्र᳓ धन्व इ᳓न्द्राय सोम
स्वादु᳓र् मित्रा᳓य पूष्णे᳓ भ᳓गाय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
dhanva ← √dhanv- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pári ← pári (invariable)
prá ← prá (invariable)
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
bhágāya ← bhága- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pūṣṇé ← pūṣán- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
svādúḥ ← svādú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
परि॑ । प्र । ध॒न्व॒ । इन्द्रा॑य । सो॒म॒ । स्वा॒दुः । मि॒त्राय॑ । पू॒ष्णे । भगा॑य ॥
Hellwig Grammar
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dhanvendrāya ← dhanva ← dhanv
- [verb], singular, Present imperative
- “run.”
- dhanvendrāya ← indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- svādur ← svāduḥ ← svādu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- pūṣṇe ← pūṣan
- [noun], dative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- bhagāya ← bhaga
- [noun], dative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम स्वादुः स्वादुरसस्त्वम् इन्द्राय मित्राय पूष्णे भगाय एतेभ्यो देवेभ्यः परि प्र धन्व परितः पात्रेषु प्रक्षर ॥
Wilson
English translation:
“Flow, Soma who are sweet-flavoured, for Indra, Mitra, Pūṣan, and Bhaga.”
Jamison Brereton
Run forth and around for Indra, o Soma, sweet for Mitra, Pūṣan, and Bhaga. ᳓
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, beyond the mention of Soma’s divine recipients in vss. 1-2. Vs. 3 begins with a possibly summary evā́.
Griffith
PLEASANT to Indra’s Mitra’s, Pusan’s Bhaga’s taste, sped onward, Soma, with thy flowing stream.
Geldner
Rinne ringsum ab, Soma, süß für Indra, für Mitra, Pusan, Bhaga!
Grassmann
Ringsum entströme – dem Indra, Soma, dem Mitra lieblich – dem Puschan, Bhaga.
Elizarenkova
Беги вперед кругами, о сома, для Индры,
Вкусный для Митры, Пушана, Бхаги!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के गुणों का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्राय) मित्रतारूप गुणवाले (पूष्णे) सदुपदेश द्वारा पुष्टि करनेवाले (भगाय) ऐश्वर्य्यवाले (इन्द्राय) कर्मयोगी के लिये (सोम) हे सोम ! आप (स्वादुः) उत्तम फल के लिये (परि, प्र, धन्व) भले प्रकार प्रेरणा करें॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उद्योगी तथा कर्मयोगियों के लिये नानाविध स्वादु फलों को उत्पन्न करता है अर्थात् सब प्रकार के ऐश्वर्य्य और धर्म, अर्थ, काम तथा मोक्ष इन चारों फलों का भोक्ता कर्मयोगी तथा उद्योगी ही हो सकता है, अन्य नहीं, इसलिये पुरुष को कर्मयोगी तथा उद्योगी बनना चाहिये ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथकर्मयोगिनोगुणावर्ण्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्राय)मित्रतारूपगुणवते (पूष्णे) सदुपदेशैःपोषकाय (भगाय) ऐश्वर्य्यसम्पन्नाय(इन्द्राय)कर्मयोगिने(सोम)हेपरमात्मन्!भवान्(स्वादुः)स्वादुफलं(परि,प्र,धन्व)प्रेरयतु॥१॥
02 इन्द्रस्ते सोम - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रस् ते सोम सुत᳓स्य पेयाः
क्र᳓त्वे द᳓क्षाय वि᳓श्वे च देवाः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑स्ते सोम सु॒तस्य॑ पेयाः॒ क्रत्वे॒ दक्षा॑य॒ विश्वे॑ च दे॒वाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रस् ते सोम सुत᳓स्य पेयाः
क्र᳓त्वे द᳓क्षाय वि᳓श्वे च देवाः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
peyāḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT, mood:PREC}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ca ← ca (invariable)
dákṣāya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
krátve ← krátu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । ते॒ । सो॒म॒ । सु॒तस्य॑ । पे॒याः॒ । क्रत्वे॑ । दक्षा॑य । विश्वे॑ । च॒ । दे॒वाः ॥
Hellwig Grammar
- indras ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- peyāḥ ← pā
- [verb], singular, Prekativ
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- kratve ← kratu
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- dakṣāya ← dakṣa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम सुतस्य अभिषुतस्य ते तव स्वं भागम् इन्द्रः पेयाः पेयात् पिबतु ॥ पातेराशीर्लिंङि रूपम् । पुरुषव्यत्ययः ॥ किमर्थम् । क्रत्वे क्रतवे प्रज्ञानाय दक्षाय बलाय च । किंच अमी विश्वे सर्वे देवाः च त्वदीयमंशं पिबन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Soma, let Indra and all the gods drink of you when effused for intelligence and strength.”
Jamison Brereton
Indra should drink of you, Soma, when you are pressed, for will and skill—and (so should) all the gods. ᳓
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, beyond the mention of Soma’s divine recipients in vss. 1-2. Vs. 3 begins with a possibly summary evā́.
Griffith
Let Indra drink, O Soma, of thy juice for wisdom, and all Deities for strength.
Geldner
Indra soll von dir, Soma, dem Ausgepreßten, trinken zu Rat und Tat, und alle Götter!
Grassmann
Von deinem Safte – mög’ Indra trinken, zu Kraft und Stärke – und alle Götter.
Elizarenkova
Пусть захочет Индра, о сома, выпить
Твоего выжатого (сока) для силы духа, силы действия - и Все-Боги!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक परमात्मन् ! (ते) तुम्हारे (सुतस्य) साक्षात्काररूप रस को (इन्द्रः) कर्मयोगी (क्रत्वे) विज्ञान तथा (दक्षाय) चातुर्य्य के लिये (पेयाः) पान करें (च) और (विश्वे, देवाः) सब देव तुम्हारे आनन्द को पान करें॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मानन्द के पान करने का अधिकार एकमात्र दैवीसम्पत्तिवाले पुरुषों को ही हो सकता है, अन्य को नहीं, इसी अभिप्राय से यहाँ कर्मयोगी, ज्ञानयोगी तथा देवों के लिये ब्रह्मामृत का वर्णन किया गया है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम)हेसर्वोत्पादक! (ते) तव (सुतस्य) साक्षात्काररसं (इन्द्रः) कर्मयोगी (क्रत्वे) विज्ञानाय (दक्षाय) चातुर्याय (पेयाः) पिबेत् (च) तथा च (विश्वे) सर्वे (देवाः) देवगणाः तवानन्दंपिबन्तु॥२॥
03 एवामृताय महे - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवा᳓मृ᳓ताय महे᳓ क्ष᳓याय
स᳓ शुक्रो᳓ अर्ष दिव्यः᳓ पीयू᳓षः
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वामृता॑य म॒हे क्षया॑य॒ स शु॒क्रो अ॑र्ष दि॒व्यः पी॒यूषः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
एवा᳓मृ᳓ताय महे᳓ क्ष᳓याय
स᳓ शुक्रो᳓ अर्ष दिव्यः᳓ पीयू᳓षः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
amŕ̥tāya ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
arṣa ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
divyáḥ ← divyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pīyū́ṣaḥ ← pīyū́ṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śukráḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒व । अ॒मृता॑य । म॒हे । क्षया॑य । सः । शु॒क्रः । अ॒र्ष॒ । दि॒व्यः । पी॒यूषः॑ ॥
Hellwig Grammar
- evāmṛtāya ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- evāmṛtāya ← amṛtāya ← amṛta
- [noun], dative, singular, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śukro ← śukraḥ ← śukra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- arṣa ← ṛṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “run.”
- divyaḥ ← divya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “divine; celestial; divine; heavenly; divine; beautiful; rain; agreeable.”
- pīyūṣaḥ ← pīyūṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “amṛta; pīyūṣa; ambrosia.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम शुक्रः दीप्तः दिव्यः दिवि भवः पीयूषः देवैः पातव्यः सः त्वम् अमृताय अमरणाय महे महते क्षयाय निवासाय च एव अर्ष एवं पवस्व क्षर ॥
Wilson
English translation:
“So do you who are pure, divine, the beverage of all the gods, flow for immortality and a spacious abode.”
Jamison Brereton
Thus, for immortality and for great peaceful dwelling, rush gleaming as the heavenly beestings. ᳓
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, beyond the mention of Soma’s divine recipients in vss. 1-2. Vs. 3 begins with a possibly summary evā́.
Griffith
So flow thou on as bright celestial juice, flow to the vast, immortal dwelling-place.
Geldner
So fließe für den unsterblichen hohen Wohnsitz, du der Klare, der himmlische Rahm!
Grassmann
So ström’, o heller – zu hoher Herrschaft, ihm, der unsterblich, – du Milch des Himmels.
Elizarenkova
Так теките для бессмертия, для великого жилья,
Светлые небесные сливки!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (शुक्रः) आप बलस्वरूप (दिव्यः) दिव्यस्वरूप (पीयूषः) विद्वानों के लिये अमृत हैं, (सः) उक्तगुणसम्पन्न आप (महे) सदा के निवासार्थ (अमृताय) मुक्तिसुख तथा (क्षयाय) दोषनिवृत्ति के लिये (एव) इस प्रकार (अर्ष) प्राप्त हों, जिससे हम सदैव आपके आनन्द को भोग सकें॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यहाँ मुक्तिरूप सुख का “पीयूष” शब्द से वर्णन किया है। ब्रह्मानन्द का नाम ही पीयूष है और उसी को अमृत, पीयूष, मुक्ति इत्यादि नाना प्रकार के शब्दों से कथन किया गया है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! भवान् (शुक्रः) बलस्वरूपः (दिव्यः) दिव्यस्वरूपश्च (पीयूषः) विद्वद्भ्यः अमृतं (सः) स भवान् (महे) शश्वन्निवासाय (अमृताय) मुक्तिसुखाय च (क्षयाय) दोशनाशाय च (एव, अर्ष) एवं मां प्राप्नोतु येन सदैवाहमानन्दं भोक्तुं शक्नुयाम्॥३॥
04 पवस्व सोम - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓वस्व सोम महा᳓न् समुद्रः᳓
पिता᳓ देवा᳓नां वि᳓श्वाभि᳓ धा᳓म
मूलम् ...{Loading}...
पव॑स्व सोम म॒हान्त्स॑मु॒द्रः पि॒ता दे॒वानां॒ विश्वा॒भि धाम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प᳓वस्व सोम महा᳓न् समुद्रः᳓
पिता᳓ देवा᳓नां वि᳓श्वाभि᳓ धा᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávasva ← √pū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
samudráḥ ← samudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
पव॑स्व । सो॒म॒ । म॒हान् । स॒मु॒द्रः । पि॒ता । दे॒वाना॑म् । विश्वा॑ । अ॒भि । धाम॑ ॥
Hellwig Grammar
- pavasva ← pū
- [verb], singular, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- samudraḥ ← samudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- viśvābhi ← viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम महान् देवेभ्यो दीयमानत्वेन महत्त्वयुक्तः समुद्रः समुन्दनः । यस्मात् समुद्द्रवन्ति रसास्तादृशः। पिता सर्वेषां पालयिता त्वं देवानां विश्वा विश्वानि सर्वाणि धाम धामानि शरीराण्यभिलक्ष्य पवस्व ॥
Wilson
English translation:
“Flow, Soma, who are mighty, the shedder of juice the parent of the gods, towards all bodies.”
Jamison Brereton
Purify yourself, Soma, as the great sea and as the father of the gods, (going) to all domains. ᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
All three vss. contain the impv. pavasva. Vss. 5-6 both contain śukrá-, also found in 3. And pīyū́ṣaḥ in 6 reprises the same word at the end of 3.
Griffith
Flow onward, Soma, as a mighty sea, as Father of the Gods to every form.
Geldner
Läutere dich, Soma, ein großes Meer, der Vater der Götter zu all deinen Formen!
Grassmann
Hell riesle Soma, – ein grosses Meer du, der Götter Vater – zu allen Stätten.
Elizarenkova
Очищайся, о сома, великий океан,
Отец богов, (, чтобы приобрести) все (свои) формы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक ! आप (समुद्रः) “सम्यग् द्रवन्ति भूतानि यस्मात् स समुद्रः”=जिससे पृथिव्यादि सम्पूर्ण लोक-लोकान्तर उत्पन्न होते हैं, उसका नाम यहाँ “समुद्र” है और (महान्) सबसे बड़ा (देवानां) सूर्य्यादि देवों का (पिता) निर्माण करनेवाला (विश्वा, अभि, धाम) सबको लक्ष्य रखकर हे ईश्वर ! आप हमको पवित्र करें॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमपिता परमात्मा जो आकाशवत् सर्वत्र परिपूर्ण है, उसी की उपासना से मनुष्य मुक्तिधाम को प्राप्त हो सकता है, अन्यथा नहीं ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक ! भवान् (समुद्रः) सम्पूर्णलोकलोकान्तरप्रभवः (महान्) सर्वेभ्यो महान् व्यापकत्वात् (देवानाम्, पिता) सूर्य्यादिदेवानां निर्माता (विश्वा, अभि, धाम) सर्वं लक्ष्यीकृत्य मां पुनातु॥४॥
05 शुक्रः पवस्व - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शुक्रः᳓ पवस्व देवे᳓भ्यः सोम
दिवे᳓ पृथिव्यइ᳓ शं᳓ च प्रजा᳓यै
मूलम् ...{Loading}...
शु॒क्रः प॑वस्व दे॒वेभ्यः॑ सोम दि॒वे पृ॑थि॒व्यै शं च॑ प्र॒जायै॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
शुक्रः᳓ पवस्व देवे᳓भ्यः सोम
दिवे᳓ पृथिव्यइ᳓ शं᳓ च प्रजा᳓यै
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
pavasva ← √pū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śukráḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
divé ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
prajā́yai ← prajā́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
pr̥thivyaí ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
śám ← śám (invariable)
पद-पाठः
शु॒क्रः । प॒व॒स्व॒ । दे॒वेभ्यः॑ । सो॒म॒ । दि॒वे । पृ॒थि॒व्यै । शम् । च॒ । प्र॒ऽजायै॑ ॥
Hellwig Grammar
- śukraḥ ← śukra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- pavasva ← pū
- [verb], singular, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- dive ← div
- [noun], dative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- pṛthivyai ← pṛthivī
- [noun], dative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- śaṃ ← śam
- [adverb]
- “śam [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- prajāyai ← prajā
- [noun], dative, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम शुक्रः दीप्तस्त्वं देवेभ्यः देवार्थं पवस्व क्षर । किंच दिवे पृथिव्यै च द्यावापृथिवीभ्यां च ततः प्रजायै प्रजाभ्यश्च शं सुखं च कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Soma, who are brilliant, flow for the gods and (give) joy to heaven and earth and all creatures.”
Jamison Brereton
Gleaming, purify yourself for the gods, o Soma, for heaven, for earth, and as weal for offspring. ᳓
Jamison Brereton Notes
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
All three vss. contain the impv. pavasva. Vss. 5-6 both contain śukrá-, also found in 3. And pīyū́ṣaḥ in 6 reprises the same word at the end of 3.
Griffith
Flow on, O Soma, radiant for the Gods and Heaven and Earth and bless our progeny.
Geldner
Läutere dich klar für die Götter, Soma, für Himmel und Erde und der Nachkommenschaft zuträglich!
Grassmann
Du lichter, riesle – den Göttern, Soma! – der Erd’, dem Himmel, – den Wesen Heil zu.
Elizarenkova
Светлый, очищайся для богов, о сома,
для неба, земли и счастья для потомства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवेभ्यः) आप सब विद्वानों को (पवस्व) पवित्र करें। (सोम) हे सर्वोत्पादक परमात्मन् ! (दिवे) द्युलोक (पृथिव्यै) पृथिवीलोक (च) और (प्रजायै) प्रजा के लिये (शं) कल्याणकारी हों, (शुक्रः) क्योंकि आप बलस्वरूप हैं॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा सम्पूर्ण प्रजाओं के लिये आनन्द की वृष्टि करनेवाला है अर्थात् वही आनन्द का स्रोत होने के कारण उसी से आनन्द की लहरें इतस्ततः प्रचार पाती हैं, किसी अन्य स्रोत से नहीं ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक ! (देवेभ्यः, पवस्व) विदुषो भवान् पुनातु (दिवे) द्युलोकाय (पृथिव्यै) पृथिवीलोकाय (च) तथा च (प्रजायै) प्रजार्थं (शं) कल्याणं करोतु भवान् (शुक्रः) यतो बलस्वरूपो भवान्॥५॥
06 दिवो धर्तासि - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दिवो᳓ धर्ता᳓सि शुक्रः᳓ पीयू᳓षः
सत्ये᳓ वि᳓धर्मन् वाजी᳓ पवस्व
मूलम् ...{Loading}...
दि॒वो ध॒र्तासि॑ शु॒क्रः पी॒यूषः॑ स॒त्ये विध॑र्मन्वा॒जी प॑वस्व ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
दिवो᳓ धर्ता᳓सि शुक्रः᳓ पीयू᳓षः
सत्ये᳓ वि᳓धर्मन् वाजी᳓ पवस्व
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhartā́ ← dhartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
pīyū́ṣaḥ ← pīyū́ṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śukráḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pavasva ← √pū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
satyé ← satyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vídharman ← vídharman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
दि॒वः । ध॒र्ता । अ॒सि॒ । शु॒क्रः । पी॒यूषः॑ । स॒त्ये । विऽध॑र्मन् । वा॒जी । प॒व॒स्व॒ ॥
Hellwig Grammar
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- dhartāsi ← dhartā ← dhartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “supporter.”
- dhartāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śukraḥ ← śukra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- pīyūṣaḥ ← pīyūṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “amṛta; pīyūṣa; ambrosia.”
- satye ← satya
- [noun], locative, singular, neuter
- “true; real; real; faithful; good.”
- vidharman
- [noun], locative, singular, neuter
- “receptacle; enclosure.”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- pavasva ← pū
- [verb], singular, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम शुक्रः दीप्तः पीयूषः पातव्यस्त्वं दिवः द्युलोकस्य धर्ता धारकः असि । वाजी बलवान् स त्वं सत्ये सत्यभूते विधर्मन् विधेर्मणि । विविधकर्माण ऋत्विजो यस्मिन् । यद्वा । विविधसोमादिहविषा धारके । अस्मिन् यज्ञे पवस्व क्षर ॥
Wilson
English translation:
“You are the upholder of heaven, radiant and good to drink; flow you who are strong, at the truthful sacrifice.”
Jamison Brereton
You are the supporter of heaven, the gleaming beestings. In your real expansion, as prizewinner purify yourself.
Jamison Brereton Notes
On Soma’s expansion (vídharmaṇ(i) see comm. ad IX.4.9, 64.9.
04-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
All three vss. contain the impv. pavasva. Vss. 5-6 both contain śukrá-, also found in 3. And pīyū́ṣaḥ in 6 reprises the same word at the end of 3.
Griffith
Thou, bright Juice, art Sustainer of the sky: flow, mighty, in accordance with true Law.
Geldner
Du bist der Träger des Himmels, der klare Rahm; läutere dich in wirklicher Ausbreitung als der Preisgewinner!
Grassmann
Des Himmels Träger – und helle Biestmilch, im wahren Lichtraum – du schneller riesle.
Elizarenkova
Ты поддерживатель неба, светлые сливки.
Очищайся в (своем) истинном распространении как захватчик награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दिवः, धर्ता, असि) हे परमात्मन् ! आप द्युलोक के धारक और (सत्ये, विधर्मन्) सत्यरूप यज्ञ में (पीयूषः) अमृत हैं (शुक्रः) दीप्तिमान्, तथा (वाजी) बलस्वरूप आप (पवस्व) हमको पवित्र करें॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - द्युलोक का धारक, अमृत, देदीप्यमान तथा बलस्वरूप परमात्मा, जिसने सूर्य्य, चन्द्रमादि सब लोक-लोकान्तरों को निर्माण किया है, वही हम सबका एकमात्र उपास्य देव है, अन्य नहीं ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दिवः, धर्ता, असि) भवान् द्युलोकस्य धारकः (सत्ये, विधर्मन्) सत्यतायज्ञे (पीयूषः) अमृतमस्ति (शुक्रः) दीप्तिमान् (वाजी) बलवान् (पवस्व) मां पवित्रयतु॥६॥
07 पवस्व सोम - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓वस्व सोम द्युम्नी᳓ सुधारो᳓
महा᳓म् अ᳓वीनाम् अ᳓नु पूर्वियः᳓
मूलम् ...{Loading}...
पव॑स्व सोम द्यु॒म्नी सु॑धा॒रो म॒हामवी॑ना॒मनु॑ पू॒र्व्यः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प᳓वस्व सोम द्युम्नी᳓ सुधारो᳓
महा᳓म् अ᳓वीनाम् अ᳓नु पूर्वियः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
dyumnī́ ← dyumnín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávasva ← √pū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sudhāráḥ ← sudhārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
ávīnām ← ávi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mahā́m ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pūrvyáḥ ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पव॑स्व । सो॒म॒ । द्यु॒म्नी । सु॒ऽधा॒रः । म॒हाम् । अवी॑नाम् । अनु॑ । पू॒र्व्यः ॥
Hellwig Grammar
- pavasva ← pū
- [verb], singular, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- dyumnī ← dyumnin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; imperial.”
- sudhāro ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudhāro ← dhāraḥ ← dhārā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- mahām ← mah
- [noun], genitive, plural, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- avīnām ← avi
- [noun], genitive, plural, masculine
- “sheep; avi [word]; menstruating woman; ewe.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- pūrvyaḥ ← pūrvya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
सायण-भाष्यम्
हे सोम द्युम्नी । ‘द्युम्नं द्योततेर्यशो वान्नं वा ’ इति यास्कः । अन्नवान् यशस्वी वा सुधारः शोभनधारायुक्तः पूर्व्यः पुरातनस्त्वं महां महताम् अवीनां रोम्णां रोमभ्यः सकाशादनुक्रमेण पवस्व क्षर ॥
Wilson
English translation:
“Do you, Soma, who are possessed of food, who have a copious stream, flow through the great sheep’s hairs in due succession.”
Jamison Brereton
Purify yourself, o Soma, possessing heavenly brilliance and good streams, along the (fleece) of the sheep as the great ancient one.
Jamison Brereton Notes
The morphological identity of mahā́m is uncertain: it could be acc. sg. (m.) (see AiG III.251, etc.) or gen. pl. to máh- (so Grassmann) - or, in my opinion, nom. sg. masc.
to mahā́nt-. Most (Oldenberg, Geldner, Renou, Lubotsky) take it as an acc., supplying ‘fleece’ or ‘back’, hence “along the great (fleece) of the sheep.” For detailed disc. see Oldenberg ad loc. and ad II.24.11. Although this is certainly possible, the filter is not usually so described.
A similar problem arises with a gen. pl. interpr., acdg. to which it would modify ávīnāmi “of the great sheep.” Since the most likely entity to be called ‘great’ in this vs. is Soma (cf., e.g., mahā́n samudráḥ in vs. 4, I think it likely that the form is nom. sg. In this sandhi position (before vowel) we would expect mahā́m̐(cf., e.g., IX.66.16 mahā́m̐asi), but I suggest that the anunāsika was redactionally changed to m because the form was reinterp. as a gen. pl. modifying immed. following ávīnām.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the previous tṛca with repeated pavasva, each vs. of this tṛca has a different form or √pū: 7 pávasva, 8 pūtaḥ, 9 punānáḥ. The person switches from the 2nd sg. that has prevailed throughout the hymn to 3rd ps. in vs. 8.
Griffith
Soma, flow splendid with thy copious stream through the great fleece as in the olden time.
Geldner
Läutere dich, Soma, glänzend, schön abtraufend, den großen Rücken der Schafe entlang als Erster!
Grassmann
O Soma riesle – an Glanz und Flut reich, ans grosse Wollnetz – im Lauf dich schmiegend,
Elizarenkova
Очищайся, о сома сверкающий, с прекрасным потоком,
Вдоль огромного (сита) из овечьей шерсти, древний (бог)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सोमगुणसम्पन्न तथा सर्वोत्पादक परमात्मन् ! आप (द्युम्नी)यशःस्वरूप (सुधारः) अमृतस्वरूप, तथा (महाम्, अवीनाम्) बड़े-बड़े रक्षकों में (अनु, पूर्व्यः) सबसे मुख्य रक्षक होने से आप (पवस्व) हमको पवित्र करें॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वोपरि परमात्मा, जिसका यश महान्=सबसे बड़ा है, वही हमारा रक्षक और वही एकमात्र उपास्य देव है ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे परमात्मन् ! (द्युम्नी) यशःस्वरूपो भवान् (सुधारः) अमृतधारारूपः (महाम्, अवीनाम्) महतां रक्षकानां मध्ये (अनु, पूर्व्यः) मुख्योऽस्ति, इत्थम्भूतो भवान् (पवस्व) मां पुनातु॥७॥
08 नृभिर्येमानो जज्ञानः - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नृ᳓भिर् येमानो᳓ जज्ञानः᳓ पूतः᳓
क्ष᳓रद् वि᳓श्वानि मन्द्रः᳓ सुवर्वि᳓त्
मूलम् ...{Loading}...
नृभि॑र्येमा॒नो ज॑ज्ञा॒नः पू॒तः क्षर॒द्विश्वा॑नि म॒न्द्रः स्व॒र्वित् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
नृ᳓भिर् येमानो᳓ जज्ञानः᳓ पूतः᳓
क्ष᳓रद् वि᳓श्वानि मन्द्रः᳓ सुवर्वि᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
jajñānáḥ ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pūtáḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yemānáḥ ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
kṣárat ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
mandráḥ ← mandrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svarvít ← svarvíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
नृऽभिः॑ । ये॒मा॒नः । ज॒ज्ञा॒नः । पू॒तः । क्षर॑त् । विश्वा॑नि । म॒न्द्रः । स्वः॒ऽवित् ॥
Hellwig Grammar
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- yemāno ← yemānaḥ ← yam
- [verb noun], nominative, singular
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- jajñānaḥ ← jan
- [verb noun], nominative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- pūtaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- kṣarad ← kṣarat ← kṣar
- [verb], singular, Present injunctive
- “run; melt.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- mandraḥ ← mandra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; eloquent; dulcet.”
- svarvit ← svar
- [noun], neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- svarvit ← vid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “finding.”
सायण-भाष्यम्
नृभिः कर्मनेतृभिर्ऋत्विग्भिः येमानः नियम्यमानः जज्ञानः जायमानः पूतः पवित्रेण शोधितः मन्द्रः मोदमानः स्वर्वित सर्वज्ञः एतादृशः सोमः विश्वानि सर्वाणि धनान्यस्मभ्यं क्षरत् क्षरतु ददातु ॥
Wilson
English translation:
“May, the Soma regulated by the priests, engendered, purified, exhilarating, all-knowing bring us all (riches).”
Jamison Brereton
Being guided by men after being born purified, he streams all (goods) [/to all (domains)]—the gladdening one who finds the sun.
Jamison Brereton Notes
It is not certain how to construe víśvāni with kṣarat, and how this is decided will also determine what to supply with the adj. Forms of √kṣar ‘stream’ without preverb generally do not take an obj. or an Inhaltsakk. (though cf. IX.35.3, 61.3, 86.37 for the latter), though it is found with an acc. of goal or extent of space (e.g., IX.33.2, 63.14). In vss. 16, 17 in this hymn, akṣāḥ has intrans. value, though in vs. 16 with accusatives of the space traversed. If we take the verb in that sense, víśvāni could pick up víśvā … dhā́ma in vs. 4, with the sense “stream to/across all (domains).” However, the phrase víśvāni dráviṇāni “all goods” might give us pause, and suggest that kṣárat here takes an Inhaltsakk., “stream all (goods).” There is no way to decide, and both may be meant. Geldner, Renou, and Hoffmann (123) all opt for the latter.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the previous tṛca with repeated pavasva, each vs. of this tṛca has a different form or √pū: 7 pávasva, 8 pūtaḥ, 9 punānáḥ. The person switches from the 2nd sg. that has prevailed throughout the hymn to 3rd ps. in vs. 8.
Griffith
Bom, led by men, joyous, and purified, let the Light-finder make all blessings flow:
Geldner
Von den Männern gelenkt, wenn er geboren ist, und geläutert möge er alle Schätze ergießen, lieblich ertönend, das Sonnenlicht findend.
Grassmann
Gelenkt von Männern – in Glanz geboren, du alles schenkend, – erfreuend, glanzreich,
Elizarenkova
Направленный мужами, едва родившись, очищенный,
Пусть струит он (нам) все блага, благозвучный, находящий солнце!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, येमानः) संयमी पुरुषों द्वारा साक्षात्कार किये हुए (जज्ञानः) सर्वत्र आविर्भाव को प्राप्त (पूतः) पवित्र (मन्द्रः) आनन्दस्वरूप (स्वर्वित्) सर्वज्ञ आप (विश्वानि) सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य (क्षरत्) हमको देवें॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा का साक्षात्कार संयमी पुरुषों को ही होता है अर्थात् जप, तप, संयम तथा अनुष्ठान द्वारा वही लोग साक्षात्कार करते हैं। वह परमात्मा अपनी दिव्य ज्योतियों से सर्वत्र आविर्भाव को प्राप्त और नित्य शुद्ध बुद्ध मुक्तस्वभाव है, वह पिता हमें सब प्रकार का सुख प्रदान करे ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, येमानः) संयमिभिः साक्षात्कृतः (जज्ञानः) सर्वत्राविर्भूतः (पूतः) पवित्रः (मन्द्रः) आनन्दस्वरूपः (स्वर्वित्) सर्वज्ञो भवान् (विश्वानि) सर्वाणि ऐश्वर्याणि (क्षरत्) मह्यं ददातु॥८॥
09 इन्दुः पुनानः - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्दुः पुनानः᳓ प्रजा᳓म् उराणः᳓
क᳓रद् वि᳓श्वानि द्र᳓विणानि नः
मूलम् ...{Loading}...
इन्दुः॑ पुना॒नः प्र॒जामु॑रा॒णः कर॒द्विश्वा॑नि॒ द्रवि॑णानि नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
इ᳓न्दुः पुनानः᳓ प्रजा᳓म् उराणः᳓
क᳓रद् वि᳓श्वानि द्र᳓विणानि नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
índuḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
prajā́m ← prajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
punānáḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
urāṇáḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
dráviṇāni ← dráviṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
kárat ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्दुः॑ । पु॒ना॒नः । प्र॒ऽजाम् । उ॒रा॒णः । कर॑त् । विश्वा॑नि । द्रवि॑णानि । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- induḥ ← indu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- punānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- prajām ← prajā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “people; offspring; being; national; man; prajā [word]; creature; child; descendants; population; race; animal.”
- urāṇaḥ ← vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “choose; ask.”
- karad ← karat ← kṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- draviṇāni ← draviṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; jewel.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
पुनानः पूयमानः उराणः । ’ उराण उरु कुर्वाणः ’ ( निरु. ६. १७) इति यास्कः । देवान् बहु कुर्वाणः इन्दुः सोमः नः अस्माकं प्रजाम् अपत्यादिका विश्वानि व्याप्तानि द्रविणानि धनानि च करत् करोतु । करोतेर्लङि रूपम् ॥
Wilson
English translation:
“May Indu, purified, extolling (the gods) bestow on us progeny and all kinds of wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Extolling the gods: prajām is separated from urāṇaḥ;
Urāṇaḥ = uru kurvāṇaḥ, i.e. devān bahu kurvāṇaḥ
Jamison Brereton
The drop being purified, being chosen, will make offspring and all goods for us.
Jamison Brereton Notes
In all clear cases urāṇá- is passive, ‘being chosen’ (see comm. ad IV.6.3).
Grassmann, Geldner, and Renou all take it as trans. with prajā́m as obj., but there is no reason why this acc. can’t be taken as an obj. of kárat, parallel to víśvāni drávaṇāni.
kárat opening the 2nd hemistich rhymes with kṣárat in the same position in vs. 8. Nonetheless they are morphologically divergent, with kárat a subjunctive and kṣárat an injunc. Despite their parallelism kṣárat is unlikely to have modal value anticipating kárat; Hoffmann (123 and n. 26) convincingly takes kṣárat in “general” sense.
07-09 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Unlike the previous tṛca with repeated pavasva, each vs. of this tṛca has a different form or √pū: 7 pávasva, 8 pūtaḥ, 9 punānáḥ. The person switches from the 2nd sg. that has prevailed throughout the hymn to 3rd ps. in vs. 8.
Griffith
Indu, while cleansed, keeping the people safe, shall give us all possessions for our own.
Geldner
Der geläuterte Saft möge, Nachkommenschaft erbittend, uns alle Reichtümer schaffen.
Grassmann
Der Indu flammend – die Seinen liebend, verschaff uns alle – erwünschten Schätze.
Elizarenkova
Сок сомы, очищаясь, выбрав себе потомство,
Пусть создаст все богатства для нас!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) सर्वप्रकाशक (पुनानः) सबको पवित्र करनेवाला (प्रजां, उराणः) प्रजाओं के ऐश्वर्य्य को विशाल करता हुआ परमात्मा (विश्वानि, द्रविणानि)सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य (नः) हमको (करत्) प्रदान करे॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा सम्पूर्ण प्रजाओं के ऐश्वर्य्य को बढ़ाता और जो स्वतःप्रकाश तथा स्वयंभू है, वही हमारा उपास्यदेव है, उसी की उपासना करता हुआ पुरुष आनन्दलाभ करता है, अन्यथा नहीं ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) सर्वप्रकाशकः (पुनानः) पावयिता (प्रजाम्, उराणः) प्रजैश्वर्यं वर्धयन् (विश्वानि, द्रविणानि) अखिलैश्वर्य्याणि (नः) अस्मभ्यं (करत्) ददातु॥९॥
10 पवस्व सोम - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓वस्व सोम क्र᳓त्वे द᳓क्षाय
अ᳓श्वो न᳓ निक्तो᳓ वाजी᳓ ध᳓नाय
मूलम् ...{Loading}...
पव॑स्व सोम॒ क्रत्वे॒ दक्षा॒याश्वो॒ न नि॒क्तो वा॒जी धना॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प᳓वस्व सोम क्र᳓त्वे द᳓क्षाय
अ᳓श्वो न᳓ निक्तो᳓ वाजी᳓ ध᳓नाय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
dákṣāya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
krátve ← krátu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pávasva ← √pū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
áśvaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhánāya ← dhána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
niktáḥ ← √nij- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:PASS}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पव॑स्व । सो॒म॒ । क्रत्वे॑ । दक्षा॑य । अश्वः॑ । न । नि॒क्तः । वा॒जी । धना॑य ॥
Hellwig Grammar
- pavasva ← pū
- [verb], singular, Present imperative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- kratve ← kratu
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- dakṣāyāśvo ← dakṣāya ← dakṣa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- dakṣāyāśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nikto ← niktaḥ ← nij
- [verb noun], nominative, singular
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- dhanāya ← dhana
- [noun], dative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम अश्वो न अश्व इव निक्तः वसतीवरीभिरद्भिर्निक्त:२ वाजी वेगवांस्त्वं क्रत्वे क्रतवे प्रज्ञानाय दक्षाय बलाय धनाय धनार्थं च पवस्व क्षर ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“Flow, Soma, for intelligence, for strength, for wealth, strong and cleansed like a horse.”
Jamison Brereton
Purify yourself, Soma, for will and skill, washed down like a
prizewinning horse for the stake.
᳓
Jamison Brereton Notes
10-12 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Once again, three different forms of the root √pū: 10 pávasva, 11 punánti, 12 pavítre, all hemistich-initial. The washing/grooming of Soma as horse is found in vss. 10 and 12. The phrase krátve dákṣāya (10) is repeated from vs. 2, though in different metrical position.
Griffith
Flow on for wisdom, Soma, and for power, as a strong courser bathed, to win the prize.
Geldner
Läutere dich, Soma, zu Rat und Tat, wie ein Roß geschwemmt, als siegreicher Renner für den Kampfpreis!
Grassmann
Hell riesle, Soma, – zu Kraft und Stärke, wie’s Ross zum Kampfpreis – das schnelle, schmucke.
Elizarenkova
Очищайся, о сома, для силы духа (и) силы действия,
Вымытый, словно конь-победитель, – для (захвата) ставки!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सोमगुणसम्पन्न परमात्मन् ! (क्रत्वे) विज्ञान के लिये (दक्षाय) चातुर्य्यप्राप्ति के लिये (अश्वः, न) विद्युत्समान (निक्तः) वेगवान् (वाजी) बलस्वरूप परमात्मन् (धनाय) धन के लिये (पवस्व) पवित्र करें॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार विद्युत् प्रत्येक पदार्थ को देदीप्यमान करता और सब पदार्थों का प्रकाशक तथा उद्दीपक है, इसी प्रकार परमात्मा सबको उद्बोधन करके अपने-अपने कर्मों में प्रवृत करता है और कर्मयोगी पुरुष को सदैव धन का लाभ होता है ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक परमात्मन् ! (क्रत्वे) विज्ञानाय (दक्षाय) चातुर्याय च (निक्तः) वेगवान् (अश्वः, न) विद्युदिव (वाजी) बलस्वरूपो भवान् (धनाय) धनार्थं (पवस्व) मां पुनातु॥१०॥
11 तं ते - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ ते सोता᳓रो र᳓सम् म᳓दाय
पुन᳓न्ति सो᳓मम् महे᳓ द्युम्ना᳓य
मूलम् ...{Loading}...
तं ते॑ सो॒तारो॒ रसं॒ मदा॑य पु॒नन्ति॒ सोमं॑ म॒हे द्यु॒म्नाय॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
तं᳓ ते सोता᳓रो र᳓सम् म᳓दाय
पुन᳓न्ति सो᳓मम् महे᳓ द्युम्ना᳓य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rásam ← rása- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sotā́raḥ ← sotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
dyumnā́ya ← dyumná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
punánti ← √pū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । ते॒ । सो॒तारः॑ । रस॑म् । मदा॑य । पु॒नन्ति॑ । सोम॑म् । म॒हे । द्यु॒म्नाय॑ ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sotāro ← sotāraḥ ← sotṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- rasam ← rasa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mercury; juice; medicine; rasa; alchemy; liquid; Rasa; mahārasa; taste; broth; elixir; resin; rasa; essence; six; water; soup; liquid body substance; rasa; formulation; myrrh; rasa [word]; amṛta; purpose; delight; solution; milk; beverage; alcohol; sap; nectar; Rasātala.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- punanti ← pū
- [verb], plural, Present indikative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- dyumnāya ← dyumna
- [noun], dative, singular, neuter
- “magnificence.”
सायण-भाष्यम्
सोतारः अभिषोतार ऋत्विजो हे सोम ते तव स्वभूतं रसं मदाय मदार्थं पुनन्ति । तदेवोच्यते । महे महते द्युम्नाय । द्युम्नं द्योततेर्यशो वान्नं वा । अन्नाय यशसे वा सोमं पुनन्ति शोधयन्ति । यद्वा । सोममभिषूयमाणं तं रसं पुनन्तीत्येकवाक्यतया योजनीयम् ॥
Wilson
English translation:
“(The priests) who press you purify your juice for exhilaration; (they purify) the Soma for abundant food.”
Jamison Brereton
The pressers purify that sap of yours for exhilaration, the soma for great heavenly brilliance. ᳓
Jamison Brereton Notes
10-12 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Once again, three different forms of the root √pū: 10 pávasva, 11 punánti, 12 pavítre, all hemistich-initial. The washing/grooming of Soma as horse is found in vss. 10 and 12. The phrase krátve dákṣāya (10) is repeated from vs. 2, though in different metrical position.
Griffith
The pressers purify this juice of thine, the Soma, for delight, and lofty fame
Geldner
Diesen Saft von dir läutern die Pressenden zum Rausche, den Soma zu großem Glanze.
Grassmann
Dir klären Presser – den Saft zum Rausche, den hellen Soma – zu grossem Reichthum.
Elizarenkova
Этот сок твой выжиматели очищают
Для опьянения, сому для великого блеска.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतारः) उपासक लोग (ते) तुम्हारे (तं) उस (सोमं) शान्तिरूप (रसं) आनन्द को (मदाय) आनन्दित होने के लिये तथा (महे, द्युम्नाय) बड़े ऐश्वर्य्यप्राप्ति के लिये धारणा द्वारा (पुनन्ति) पवित्र करते हैं॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि उपासक लोग इस विराट् स्वरूप को देखकर ईश्वर की धारणा अपने हृदय में करते हैं, यही इस ऐश्वर्य्य को पवित्र बनाना है ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतारः) उपासकाः (ते) तव (तं, रसं) तमानन्दं (मदाय) आनन्दितः स्यामितीच्छया (सोमम्) शान्तिरूपं (महे, द्युम्नाय) महैश्वर्याय धारणया (पुनन्ति) पवित्रयन्ति॥११॥
12 शिशुं जज्ञानम् - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शि᳓शुं जज्ञानं᳓ ह᳓रिम् मृजन्ति
पवि᳓त्रे सो᳓मं देवे᳓भ्य इ᳓न्दुम्
मूलम् ...{Loading}...
शिशुं॑ जज्ञा॒नं हरिं॑ मृजन्ति प॒वित्रे॒ सोमं॑ दे॒वेभ्य॒ इन्दु॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
शि᳓शुं जज्ञानं᳓ ह᳓रिम् मृजन्ति
पवि᳓त्रे सो᳓मं देवे᳓भ्य इ᳓न्दुम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
hárim ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jajñānám ← √janⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
mr̥janti ← √mr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śíśum ← śíśu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
índum ← índu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pavítre ← pavítra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शिशु॑म् । ज॒ज्ञा॒नम् । हरि॑म् । मृ॒ज॒न्ति॒ । प॒वित्रे॑ । सोम॑म् । दे॒वेभ्यः॑ । इन्दु॑म् ॥
Hellwig Grammar
- śiśuṃ ← śiśum ← śiśu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- jajñānaṃ ← jajñānam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- harim ← hari
- [noun], accusative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- mṛjanti ← mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “purify; polish; rub; remove.”
- pavitre ← pavitra
- [noun], locative, singular, neuter
- “strainer.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- devebhya ← devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- indum ← indu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
शिशुम् अपां पुत्रभूतं जज्ञानं जायमानं हरिं हरितवर्णम् इन्दुं दीप्तं सोमं देवेभ्यः देवार्थं पवित्रे मृजन्ति ऋत्विजो मार्जयन्ति ।
Wilson
English translation:
“They cleanse the new-born infant, the green-tinted shining Soma, on the filter for the gods.”
Jamison Brereton
They groom the tawny child just born, the soma in the filter, the drop for the gods. ᳓
Jamison Brereton Notes
10-12 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Once again, three different forms of the root √pū: 10 pávasva, 11 punánti, 12 pavítre, all hemistich-initial. The washing/grooming of Soma as horse is found in vss. 10 and 12. The phrase krátve dákṣāya (10) is repeated from vs. 2, though in different metrical position.
Griffith
They deck the Gold-hued Infant, newlyborn, even Soma, Indu, in the sieve for Gods.
Geldner
Den neugeborenen Jungen, den Falben, machen sie in der Seihe sauber, den Somasaft für die Götter.
Grassmann
Den neugebornen, – den goldnen, klären im Sieb sie, Soma, – den Trank den Göttern.
Elizarenkova
Новорожденного ребенка золотистого они начищают,
Сому в цедилке, сок для богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिशुं) सर्वोपरि प्रशंसनीय (जज्ञानं) सर्वत्र विद्यमान (हरिं) सब दुःखों को हरण करनेवाला (इन्दुं) प्रकाशस्वरूप (सोमं) सौम्यस्वरूप परमात्मा को (पवित्रे) पवित्र अन्तःकरण में (देवेभ्यः) दिव्य गुणों की प्राप्ति के लिये (मृजन्ति) ऋत्विग् लोग साक्षात्कार करते हैं ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो ऋतु-ऋतु में यज्ञों द्वारा परमात्मा का यजन करते हैं, उनका नाम “ऋत्विग्” है अर्थात् इस विराट् स्वरूप की महिमा को देखकर जो आध्यात्मिक यज्ञादि द्वारा परमात्मा की उपासना करते हैं, उन्हीं को परमात्मा का साक्षात्कार होता है ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिशुम्) सर्वोपरि प्रशंसनीयं (जज्ञानं) सर्वत्र विद्यमानं (हरिं) सर्वदुःखहर्तारं (इन्दुम्) प्रकाशस्वरूपं (सोमम्) सौम्यस्वभावं परमात्मानं (पवित्रे) पवित्रान्तःकरणे (देवेभ्यः) दिव्यगुणप्राप्तये (मृजन्ति) ऋत्विग्जनाः साक्षात्कुर्वन्ति॥१२॥
13 इन्दुः पविष्थ - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्दुः पविष्ट चा᳓रुर् म᳓दाय
अपा᳓म् उप᳓स्थे कवि᳓र् भ᳓गाय
मूलम् ...{Loading}...
इन्दुः॑ पविष्ट॒ चारु॒र्मदा॑या॒पामु॒पस्थे॑ क॒विर्भगा॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
इ᳓न्दुः पविष्ट चा᳓रुर् म᳓दाय
अपा᳓म् उप᳓स्थे कवि᳓र् भ᳓गाय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
cā́ruḥ ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índuḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
paviṣṭa ← √pū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
bhágāya ← bhága- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kavíḥ ← kaví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
upásthe ← upástha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्दुः॑ । प॒वि॒ष्ट॒ । चारुः॑ । मदा॑य । अ॒पाम् । उ॒पऽस्थे॑ । क॒विः । भगा॑य ॥
Hellwig Grammar
- induḥ ← indu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- paviṣṭa ← pū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- cārur ← cāruḥ ← cāru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- madāyāpām ← madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- madāyāpām ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- upasthe ← upastha
- [noun], locative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- kavir ← kaviḥ ← kavi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “poet; wise man; bard; Venus; Uśanas; kavi [word]; Kavi; prophet; guru; Brahma.”
- bhagāya ← bhaga
- [noun], dative, singular, masculine
- “Bhaga; vulva; good fortune; vagina; bhaga [word]; sun; well-being; happiness; overlord.”
सायण-भाष्यम्
चारुः कल्याणरूपः कविः क्रान्तप्रज्ञः इन्दुः सोमः अपाम् उदकानाम् उपस्थे उपस्थानेऽन्तरिक्षे पवित्रे वा मदाय मदार्थं भगाय भजनीयधनार्थं च पविष्ट पवते ॥
Wilson
English translation:
“The auspicious sage Indu flows upon the lap of the waters for exhilaration and for wealth.”
Jamison Brereton
The dear drop has been purified for exhilaration in the lap of the waters, the sage poet (has been purified) for good fortune. ᳓
Jamison Brereton Notes
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The adj. cā́ru- ‘dear’ occurs in 13 and 14. The gods as recipients of soma figure in 14-15.
Griffith
Fair Indu hath flowed on for rapturous joy, Sage for good fortune in the waters’ lap.
Geldner
Der Saft ward geläutert, angenehm zum Rausche, im Schoße der Gewässer, der Seher zum Glück.
Grassmann
Schon strömte Indu – zum Rausch der schöne, im Schooss der Wasser – zum Heil der weise.
Elizarenkova
Сок очистился, приятный для опьянения,
В лоне вод, поэт, для (нашей) счастливой доли.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) प्रकाशस्वरूप परमात्मा (कविः) जो सर्वज्ञ है, वह (अपां, उपस्थे) कर्मों की सन्निधि में (भगाय) ऐश्वर्य्यप्राप्ति तथा (चारुः, मदाय) सर्वोपरि आनन्दप्राप्ति के लिये (पविष्ट) हमको पवित्र बनाता है॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जो पुरुष यज्ञादि कर्म तथा अन्य सत्कर्म करते हैं, उन्हीं को परमात्मा पवित्र बनाता है, जिससे वह ऐश्वर्य्यप्राप्ति द्वारा आनन्दोपभोग करते हैं ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) प्रकाशस्वरूपः परमात्मा (कविः) यः सर्वज्ञः (अपां, उपस्थे) कर्मणां सन्निधौ (भगाय) ऐश्वर्य्यप्राप्तये (चारुः, मदाय) सर्वोपर्यानन्दप्राप्तये (पविष्ट) मां पुनातु॥१३॥
14 बिभर्ति चार्विन्द्रस्य - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
बि᳓भर्ति चा᳓रु इ᳓न्द्रस्य ना᳓म
ये᳓न वि᳓श्वानि वृत्रा᳓ जघा᳓न
मूलम् ...{Loading}...
बिभ॑र्ति॒ चार्विन्द्र॑स्य॒ नाम॒ येन॒ विश्वा॑नि वृ॒त्रा ज॒घान॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
बि᳓भर्ति चा᳓रु इ᳓न्द्रस्य ना᳓म
ये᳓न वि᳓श्वानि वृत्रा᳓ जघा᳓न
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
bíbharti ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cā́ru ← cā́ru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nā́ma ← nā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
jaghā́na ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vr̥trā́ ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
बिभ॑र्ति । चारु॑ । इन्द्र॑स्य । नाम॑ । येन॑ । विश्वा॑नि । वृ॒त्रा । ज॒घान॑ ॥
Hellwig Grammar
- bibharti ← bhṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- cārv ← cāru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- nāma ← nāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “name; appellation; nāman [word]; nāmakaraṇa; surname; noun; word.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vṛtrā ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- jaghāna ← han
- [verb], singular, Perfect indicative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
स सोमः चारु कल्याणम् इन्द्रस्य नाम शरीरं बिभर्ति धारयति पोषयति । येन शरीरेणेन्द्रः विश्वानि सर्वाणि वृत्राणि पापरूपाणि रक्षांसि जघान हतवान् ।
Wilson
English translation:
“The auspicious (Soma) sustains Indra’s body, by which he has slain all rākṣasas.”
Jamison Brereton
He bears the name dear to Indra, with which he smashes all
obstacles.
Jamison Brereton Notes
This vs. presents a double ambiguity. On the one hand cā́ru índrasya nā́ma can mean either “the dear name of Indra” (as Geldner/Renou take it) or “the name dear to Indra”; the question is whether the name Soma bears is “Indra,” as the first alternative implies, or “Soma,” with the second. I prefer the second, since constructing a plausible reason why Soma would be called Indra is difficult: Geldner’s (n.
- “er wirkt in Indra and führt so dessen Namen” doesn’t seem sufficient to me.
The second ambiguity is located in the 2nd hemistich and has two parts: what/who is the referent of yéna and who is the subj. of jaghā́na? The Geldner/Renou interpr.
seems to take the referent of yéna to be “the name Indra” and the subj. of the verb to be Soma (though neither is explicit about it). I recognize that this would be a pleasing paradox, since Indra is the default agent in this formula. But I wonder if instead Indra is the subj. of his signature verb, and yéna refers to soma, with the name equivalent to the substance.
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The adj. cā́ru- ‘dear’ occurs in 13 and 14. The gods as recipients of soma figure in 14-15.
Griffith
He bears the beauteous name of Indra, that wherewith he overcame all demon foes.
Geldner
Er führt den angenehmen Namen des Indra, mit dem er alle Feinde erschlagen hat.
Grassmann
Er trägt des Indra – geliebtes Wesen, durch das er alle – Verhassten todtschlug.
Elizarenkova
Он носит милое имя Индры,
Благодаря которому он разбил все препятствия.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रस्य) परमात्मा कर्मयोगी के (चारु, नाम) सुन्दर शरीर को (बिभर्ति) निर्माण करता है, (येन) जिससे वह (विश्वानि) सम्पूर्ण (वृत्रा) अज्ञान (जघान) नाश करता है॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का तात्पर्य यह है कि यद्यपि स्थूल, सूक्ष्म तथा कारण ये तीनों प्रकार के शरीर सब जीवों को प्राप्त हैं, परन्तु कर्मयोगी के सूक्ष्मशरीर में परमात्मा एक प्रकार का दिव्यभाव उत्पन्न कर देता है, जिससे अज्ञान का नाश और ज्ञान की वृद्धि होती है, इस भाव से मन्त्र में कर्मयोगी के शरीर को बनाना लिखा है ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - स परमात्मा (इन्द्रस्य) कर्मयोगिनः (चारु) सुन्दरं (नाम) शरीरं (बिभर्ति) निर्माति (येन) येन शरीरेण (विश्वानि) सकलानि (वृत्रा) अज्ञानानि (जघान) कर्मयोगी नाशयति॥१४॥
15 पिबन्त्यस्य विश्वे - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पि᳓बन्ति अस्य वि᳓श्वे देवा᳓सो
गो᳓भिः श्रीत᳓स्य नृ᳓भिः सुत᳓स्य
मूलम् ...{Loading}...
पिब॑न्त्यस्य॒ विश्वे॑ दे॒वासो॒ गोभिः॑ श्री॒तस्य॒ नृभिः॑ सु॒तस्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
पि᳓बन्ति अस्य वि᳓श्वे देवा᳓सो
गो᳓भिः श्रीत᳓स्य नृ᳓भिः सुत᳓स्य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
píbanti ← √pā- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
víśve ← víśva- (nominal stem)
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śrītásya ← √śrī- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
पिब॑न्ति । अ॒स्य॒ । विश्वे॑ । दे॒वासः॑ । गोभिः॑ । श्री॒तस्य॑ । नृऽभिः॑ । सु॒तस्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- pibanty ← pibanti ← pā
- [verb], plural, Present indikative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- śrītasya ← śrī
- [verb noun], genitive, singular
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
विश्वे सर्वे देवासः देवाः गोभिः गोविकारैः श्रीतस्य मिश्रितं नृभिः कर्मनेतृभिर्ऋत्विग्भिः सुतस्य अभिषुतम् अस्य अमुं सोमं पिबन्ति । द्वितीयार्थे षष्ठ्यः ॥
Wilson
English translation:
“The universal gods drink of it, effused by the priests, mixed with milk and curds.”
Jamison Brereton
All the gods drink of him, prepared with cows, pressed by men. ᳓
Jamison Brereton Notes
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The adj. cā́ru- ‘dear’ occurs in 13 and 14. The gods as recipients of soma figure in 14-15.
Griffith
All Deities are wont to drink of him, pressed by the men and blent with milk and curds.
Geldner
Von ihm trinken alle Götter, wenn er mit Milch gemischt und von den Männern ausgepreßt ist.
Grassmann
Von ihm geniessen – die Götter alle, dem milchgemischten, – vom Volk gepressten.
Elizarenkova
Его пьют все боги,
Когда он смешан с молоком, выжатый мужами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, सुतस्य) संयमी पुरुषों द्वारा साक्षात्कार किया हुआ (गोभिः, श्रीतस्य) जो ज्ञानवृत्तियों से दृढ़ अभ्यास किया गया है, (अस्य) उससे परमात्मा के आनन्द को (विश्वे, देवासः) सम्पूर्ण विद्वान् (पिबन्ति) पान करते हैं॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा का आनन्द इन्द्रियसंयम द्वारा दृढ़ अभ्यास के विना कदापिनहीं मिल सकता, इसलिये पुरुष को चाहिये कि वह श्रवण, मनन तथा निदिध्यासन द्वारा दृढ़ अभ्यास करके परमात्मा के आनन्द को लाभ करें ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, सुतस्य) संयमपुरुषैः साक्षात्कृतस्य (गोभिः, श्रीतस्य) ज्ञानवृत्त्या दृढाभ्यस्तस्य (अस्य) अस्य परमात्मन आनन्दं (विश्वे, देवासः) सर्वे विद्वांसः (पिबन्ति) अनुभवन्ति॥१५॥
16 प्र सुवानो - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ स्वानो᳓° अक्षाः सह᳓स्रधारस्
तिरः᳓ पवि᳓त्रं वि᳓ वा᳓रम् अ᳓व्यम्
मूलम् ...{Loading}...
प्र सु॑वा॒नो अ॑क्षाः स॒हस्र॑धारस्ति॒रः प॒वित्रं॒ वि वार॒मव्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प्र᳓ स्वानो᳓° अक्षाः सह᳓स्रधारस्
तिरः᳓ पवि᳓त्रं वि᳓ वा᳓रम् अ᳓व्यम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
akṣār ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
sahásradhāraḥ ← sahásradhāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suvānáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
ávyam ← ávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
pavítram ← pavítra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tirás ← tirás (invariable)
vā́ram ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
प्र । सु॒वा॒नः । अ॒क्षा॒रिति॑ । स॒हस्र॑ऽधारः । ति॒रः । प॒वित्र॑म् । वि । वार॑म् । अव्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- suvāno ← suvānaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- akṣāḥ ← akṣār ← kṣar
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “run; melt.”
- sahasradhāras ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasradhāras ← dhāraḥ ← dhārā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- tiraḥ ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- pavitraṃ ← pavitram ← pavitra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strainer.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strainer.”
- avyam ← avya
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
सुवानः अभिषूयमाणः अत एव सहस्रधारः बहुधारायुक्तः सोमः अव्यम् अविभवं वारं वालं पवित्रं तिरः व्यवधायकं कुर्वन् प्र अक्षाः विविधं प्रक्षरति । क्षरतेर्लुङि रूपम् ॥
Wilson
English translation:
“Being effused the Soma in a thousand streams flows through the sheep’s-hair filter.”
Jamison Brereton
Being pressed, he has streamed forth in a thousand streams, across the filter, through the sheep’s fleece. ᳓
Jamison Brereton Notes
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Vss. 16 and 17 contain the sequence akṣāḥ sahásra(-dhāraḥ / -retaḥ) in the same position in the vs. All 3 vss. concern Soma’s journey. The various phrases with agentive instr. in 17 and 18 reprise and reshuffle those in 15: góbhiḥ śrītásya (15) is echoed by góbhiḥ śrīṇānaḥ (17); nṛ́bhiḥ sutásya (15) gets divided and refitted into two phrases, nṛ́bhiḥ yemānáḥ and ádribhiḥ sutáḥ (18).
Griffith
He hath flowed forth with thousand streams effused, flowed ihsough the filter and the sheep’s long wool.
Geldner
Ausgepreßt ist er in tausend Abflüssen über die Seihe, durch das Schafhaar weitergeflossen.
Grassmann
Gepresst nun rann er – in tausend Strömen quer durch die Seihe, – durch Widderwolle.
Elizarenkova
Выжатый, он потек вперед в тысячу потоков
Через цедилку сквозь сито из овечьей шерсти.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- पादनिचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रधारः) अनन्तसामर्थ्ययुक्त परमात्मा (सुवानः) साक्षात्कार किया हुआ (विवारं, अव्यं, तिरः) आवरण को तिरस्कार करके (पवित्रं) पवित्र अन्तःकरण को (अक्षाः) अपने ज्ञान के प्रवाह से सिञ्चन करता है॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब तक मनुष्य में अज्ञान बना रहता है तब तक वह परमात्मा का साक्षात्कार कदापि नहीं कर सकता, इसलिये जिज्ञासु को आवश्यक है कि वह परमात्मा के स्वरूप को ढकनेवाले अज्ञान का नाश करके परमात्मदर्शन करे। अज्ञान, अविद्या तथा आवरण ये सब पर्य्याय शब्द हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रधारः) अनन्तसामर्थ्ययुक्तः परमात्मा (सुवानः) साक्षात्कृतः (विवारम्, अव्यं, तिरः) आवरणं तिरस्कृत्य (पवित्रम्) पूतान्तःकरणं (प्र, अक्षाः) स्वज्ञानप्रवाहेण सिञ्चति॥१६॥
17 स वाज्यक्षाः - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ वाजी᳓ अक्षाः सह᳓स्ररेता
अद्भि᳓र् मृजानो᳓ गो᳓भिः श्रीणानः᳓
मूलम् ...{Loading}...
स वा॒ज्य॑क्षाः स॒हस्र॑रेता अ॒द्भिर्मृ॑जा॒नो गोभिः॑ श्रीणा॒नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
स᳓ वाजी᳓ अक्षाः सह᳓स्ररेता
अद्भि᳓र् मृजानो᳓ गो᳓भिः श्रीणानः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
akṣār ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sahásraretāḥ ← sahásraretas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adbhíḥ ← áp- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
mr̥jānáḥ ← √mr̥j- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
śrīṇānáḥ ← √śrī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
सः । वा॒जी । अ॒क्षा॒रिति॑ । स॒हस्र॑ऽरेताः । अ॒त्ऽभिः । मृ॒जा॒नः । गोभिः॑ । श्री॒णा॒नः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vājy ← vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- akṣāḥ ← akṣār ← kṣar
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “run; melt.”
- sahasraretā ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasraretā ← retāḥ ← retas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “semen; sperm.”
- adbhir ← adbhiḥ ← ap
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- mṛjāno ← mṛjānaḥ ← mṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; polish; rub; remove.”
- gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- śrīṇānaḥ ← śrī
- [verb noun], nominative, singular
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
सायण-भाष्यम्
वाजी वेगवान् बलवान् वा सः सोमः अक्षाः क्षरति । कीदृशः । सहस्ररेताः बहुरेतस्को बहूदकः अद्भिः वसतीवरीभिः मृजानः मृज्यमानः गोभिः गोविकारैः क्षीरादिभिः श्रीणानः श्रीयमाणः ॥
Wilson
English translation:
“The vigorous Soma flows in a thousand streams cleansed by the waters and mixing with the curds and milk.”
Jamison Brereton
The prizewinner has streamed in a thousand spurts, being groomed with waters, being prepared with cows. ᳓
Jamison Brereton Notes
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Vss. 16 and 17 contain the sequence akṣāḥ sahásra(-dhāraḥ / -retaḥ) in the same position in the vs. All 3 vss. concern Soma’s journey. The various phrases with agentive instr. in 17 and 18 reprise and reshuffle those in 15: góbhiḥ śrītásya (15) is echoed by góbhiḥ śrīṇānaḥ (17); nṛ́bhiḥ sutásya (15) gets divided and refitted into two phrases, nṛ́bhiḥ yemānáḥ and ádribhiḥ sutáḥ (18).
Griffith
With endless genial flow the Strong hath run, purified by the waters, blent with milk.
Geldner
Der Preisrenner ist geflossen, tausendsamig, mit Wasser sauber gemacht, mit Milch gemischt.
Grassmann
Und schnell nun rann er – mit tausend Samen, geklärt vom Wasser, – gemischt mit Milchtrank.
Elizarenkova
Потек этот захватчик награды с тысячным семенем,
Начищаемый водами, смешиваемый с молоком.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्भिः, मृजानः) कर्मों द्वारा साक्षात्कार करके (गोभिः, श्रीणानः) ज्ञानरूप वृत्तियों के अभ्यास से परिपक्व किया हुआ (सहस्ररेताः) अनन्त सामर्थ्यशाली परमात्मा (वाजी) जो ऐश्वर्य्यशाली है, (सः) वह अपने ज्ञानसुधा से (अक्षाः) हमको सिञ्चन करता है॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब दृढ़ अभ्यास से परमात्मा का परिपक्व ज्ञान हो जाता है, तब परमात्मज्ञान, जो अमृत के समान है, वह उपासक को आनन्द प्रदान करता है, इसी का नाम यहाँ सिञ्चन करना है ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्भिः, मृजानः) कर्मद्वारा साक्षात्कृतः (गोभिः, श्रीणानः) ज्ञानवृत्तिभिः अभ्यासेन परिपक्वः (सहस्ररेताः) अनन्तसामर्थ्यशाली (वाजी) ऐश्वर्य्यशाली (सः) स परमात्मा स्वज्ञानसुधया (अक्षाः) मां सिञ्चति॥१७॥
18 प्र सोम - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सोम याहि इ᳓न्द्रस्य कुक्षा᳓
नृ᳓भिर् येमानो᳓ अ᳓द्रिभिः सुतः᳓
मूलम् ...{Loading}...
प्र सो॑म या॒हीन्द्र॑स्य कु॒क्षा नृभि॑र्येमा॒नो अद्रि॑भिः सु॒तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
प्र᳓ सोम याहि इ᳓न्द्रस्य कुक्षा᳓
नृ᳓भिर् येमानो᳓ अ᳓द्रिभिः सुतः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
kukṣā́ ← kukṣí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ádribhiḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yemānáḥ ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
प्र । सो॒म॒ । या॒हि॒ । इन्द्र॑स्य । कु॒क्षा । नृऽभिः॑ । ये॒मा॒नः । अद्रि॑ऽभिः । सु॒तः ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- yāhīndrasya ← yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- yāhīndrasya ← indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kukṣā ← kukṣi
- [noun], locative, singular, masculine
- “abdomen; uterus; belly; kukṣi [word]; Kukṣi; cavity; bay; side; fetus.”
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- yemāno ← yemānaḥ ← yam
- [verb noun], nominative, singular
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- adribhiḥ ← adri
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम नृभिः ऋत्विग्भिः येमानः नियम्यमानः अद्रिभिः ग्रावभिः सुतः अभिषुतः त्वम् इन्द्रस्य कुक्षा ॥ सप्तम्या डादेशः ॥ कुक्षावुदरभूते कलशे वा प्र याहि प्रकर्षेण गच्छ ॥
Wilson
English translation:
“Guided by the priests and effused with the stones go, Soma, to Indra’s belly.”
Jamison Brereton
O Soma, journey forth to the cheeks of Indra, being guided by men, pressed by stones.
Jamison Brereton Notes
On kukṣí- ‘cheek’ see comm. ad III.36.8, VIII.92.24.
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Vss. 16 and 17 contain the sequence akṣāḥ sahásra(-dhāraḥ / -retaḥ) in the same position in the vs. All 3 vss. concern Soma’s journey. The various phrases with agentive instr. in 17 and 18 reprise and reshuffle those in 15: góbhiḥ śrītásya (15) is echoed by góbhiḥ śrīṇānaḥ (17); nṛ́bhiḥ sutásya (15) gets divided and refitted into two phrases, nṛ́bhiḥ yemānáḥ and ádribhiḥ sutáḥ (18).
Griffith
Pressed out with stones, directed by the men, go fortli, O Soma, into Indra’s throat.
Geldner
Zieh fort in Indra´s Bauch, o Soma, von den Männern gelenkt, mit Steinen ausgepreßt!
Grassmann
Vor schreite, Indu, – in Indra’s Bauch nun, gelenkt von Männern, – gepresst von Steinen.
Elizarenkova
Продвигайся вперед, о сома, к Индре в живот,
Направляемый мужами, выжатый камнями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- भुरिगार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिभिः, सुतः) चित्तवृत्तियों के संयम द्वारा साक्षात्कार किये हुए (नृभिः, येमानः) संयमी पुरुषों के लक्ष्य (सोम) हे सर्वोत्पादक परमात्मन् ! आप (इन्द्रस्य) कर्मयोगी के (कुक्षा) अन्तःकरण में (याहि) प्राप्त हों॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जो पुरुष उसी एकमात्र परब्रह्म परमात्माको अपना लक्ष्य बनाते हैं, उनको परमपिता परमात्मा अवश्य देदीप्यमान करते हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे सर्वोत्पादक ! भवान् (इन्द्रस्य) कर्मयोगिनः (कुक्षा) अन्तःकरणे (याहि) गच्छतु कथम्भूतः (अद्रिभिः, सुतः) चित्तवृत्तिभिः साक्षात्कृतः (नृभिः, येमानः) संयमिनां लक्ष्यीभूतश्च॥१८॥
19 असर्जि वाजी - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓सर्जि वाजी᳓ तिरः᳓ पवि᳓त्रम्
इ᳓न्द्राय सो᳓मः सह᳓स्रधारः
मूलम् ...{Loading}...
अस॑र्जि वा॒जी ति॒रः प॒वित्र॒मिन्द्रा॑य॒ सोमः॑ स॒हस्र॑धारः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अ᳓सर्जि वाजी᳓ तिरः᳓ पवि᳓त्रम्
इ᳓न्द्राय सो᳓मः सह᳓स्रधारः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
ásarji ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
pavítram ← pavítra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tirás ← tirás (invariable)
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sahásradhāraḥ ← sahásradhāra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अस॑र्जि । वा॒जी । ति॒रः । प॒वित्र॑म् । इन्द्रा॑य । सोमः॑ । स॒हस्र॑ऽधारः ॥
Hellwig Grammar
- asarji ← sṛj
- [verb], singular, Aorist passive
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- tiraḥ ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- pavitram ← pavitra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strainer.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- sahasradhāraḥ ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasradhāraḥ ← dhāraḥ ← dhārā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
सायण-भाष्यम्
वाजी बलवान् वेगवान् वा पवित्रं तिरस्कुर्वन् सहस्रधारः बहुधारः सोमः इन्द्राय इन्द्रार्थम् असर्जि सृज्यते ॥
Wilson
English translation:
“The vigorous thousand-streamed Soma has been sent through, the filter for Indra.”
Jamison Brereton
The prizewinner has been let loose across the filter, Soma of a thousand streams, for Indra.
Jamison Brereton Notes
This vs. repeats vājī́from 17, tiráḥ pavítram from 16, and sahásradhāraḥ from 17.
19-21 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, though assembled from the usual assortment of soma clichés.
Griffith
The mighty Soma with a thousand streams is poured to Indra through the cleansing sieve.
Geldner
Der Preisrenner ist losgesprengt über die Seihe für Indra, der Soma in tausend Strahlen.
Grassmann
Ergossen ist nun – durchs Sieb der schnelle, dem Indra Soma – in tausend Strömen.
Elizarenkova
Выпущен конь-победитель через цедилку,
Сома в тысячу потоков для Индры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रधारः) अनन्तसामर्थ्ययुक्त (सोमः) सर्वोत्पादक परमात्मा (इन्द्राय) कर्मयोगी के लिये (असर्जि) उपदेश द्वारा प्राप्त होते हैं। (वाजी) वह बलस्वरूप परमात्मा (तिरः) अज्ञान को तिरस्कार करके (पवित्रं) अन्तःकरण को पवित्र बनाते हैं॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमपिता परमात्मा जो इस चराचर ब्रह्माण्ड का अधिपति है, वह अनन्त सामर्थ्ययुक्त है, उसके सामर्थ्य को उपदेशों द्वारा कर्मयोगी लाभ करता है ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रधारः) अनन्तसामर्थ्यवान् (सोमः) सर्वोत्पादकः परमात्मा (इन्द्राय) कर्मयोगिने (असर्जि) उपदिष्टः (वाजी) बलस्वरूपः सः (तिरः) अज्ञानं तिरस्कृत्य (पवित्रम्) अन्तःकरणं पवित्रयति॥१९॥
20 अञ्जन्त्येनं मध्वो - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अञ्ज᳓न्ति एनम् म᳓ध्वो र᳓सेन
इ᳓न्द्राय वृ᳓ष्ण इ᳓न्दुम् म᳓दाय
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ञ्जन्त्ये॑नं॒ मध्वो॒ रसे॒नेन्द्रा॑य॒ वृष्ण॒ इन्दुं॒ मदा॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
अञ्ज᳓न्ति एनम् म᳓ध्वो र᳓सेन
इ᳓न्द्राय वृ᳓ष्ण इ᳓न्दुम् म᳓दाय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
añjánti ← √añj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mádhvaḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
rásena ← rása- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índum ← índu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣṇe ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒ञ्जन्ति॑ । ए॒न॒म् । मध्वः॑ । रसे॑न । इन्द्रा॑य । वृष्णे॑ । इन्दु॑म् । मदा॑य ॥
Hellwig Grammar
- añjanty ← añjanti ← añj
- [verb], plural, Present indikative
- “smear; anoint; mix; color.”
- enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- madhvo ← madhvaḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- rasenendrāya ← rasena ← rasa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “mercury; juice; medicine; rasa; alchemy; liquid; Rasa; mahārasa; taste; broth; elixir; resin; rasa; essence; six; water; soup; liquid body substance; rasa; formulation; myrrh; rasa [word]; amṛta; purpose; delight; solution; milk; beverage; alcohol; sap; nectar; Rasātala.”
- rasenendrāya ← indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛṣṇa ← vṛṣṇe ← vṛṣan
- [noun], dative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- indum ← indu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
सायण-भाष्यम्
वृष्णे कामानां वर्षित्रे इन्द्राय इन्द्रस्य मदाय मदार्थं मध्वः मधुनः रसेन गव्येन एनम् इन्दुं सोममृत्विजः अञ्जन्ति संयोजयन्ति ॥
Wilson
English translation:
“They mix the Soma with the liquid of the sweet (milk) for Indra, the showerer (of benefits) for his exhilaration.”
Jamison Brereton
With the sap of honey they anoint him, the drop for Indra the bull, for exhilaration. ᳓
Jamison Brereton Notes
19-21 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, though assembled from the usual assortment of soma clichés.
Griffith
Indu they balm with pleasant milky juice for Indra, for the Steer, for his delight.
Geldner
Sie salbten ihn mit der Würze der Süßigkeit, den Saft für den Bullen Indra zum Rausche.
Grassmann
Sie salben diesen – mit süssem Safte, dem Stiere Indra – zum Rausch den Indu.
Elizarenkova
Его умащают лучшим (, что есть) в меде,
Для Индры-быка, сок сомы – для опьянения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- आर्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एनं) उक्त परमात्मा को (मध्वः, रसेन) उसके माधुर्य्ययुक्त रस से (वृष्णे) सब कामनाओं को पूर्ण करनेवाले (इन्द्राय) कर्मयोगी के (मदाय) आनन्द के लिये (इन्दुं) स्वप्रकाश परमात्मा का उपासक लोग (अञ्जन्ति) ज्ञानवृत्ति द्वारा योग करते हैं॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मयोग के अर्थ ब्रह्मविषयणी वृत्ति द्वारा परमात्मा के योग का नाम “परमात्मयोग” है अर्थात् उपासक लोग ज्ञानवृत्ति द्वारा परमात्मा के समीपी होकर परमात्मरूप माधुर्य रस को पान करते हुए तृप्त होते हैं ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एनं) इमं परमात्मानं (मध्वः, रसेन) तन्माधुर्यरसेन (वृष्णे) सर्वकामप्रदाय (इन्द्राय) कर्मयोगिने (मदाय) आनन्दाय च (इन्दुम्) स्वप्रकाशं तं (अञ्जन्ति) उपासका ज्ञानवृत्त्यात्मनि योजयन्ति॥२०॥
21 देवेभ्यस्त्वा वृथा - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
देवे᳓भियस् त्वा वृ᳓था पा᳓जसे
अपो᳓ व᳓सानं ह᳓रिम् मृजन्ति
मूलम् ...{Loading}...
दे॒वेभ्य॑स्त्वा॒ वृथा॒ पाज॑से॒ऽपो वसा॑नं॒ हरिं॑ मृजन्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
देवे᳓भियस् त्वा वृ᳓था पा᳓जसे
अपो᳓ व᳓सानं ह᳓रिम् मृजन्ति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
genre M;; pentad (decasyllabic), including Arnold’s “pure” and “mixed”; see Oldenberg (1888) 95–8 and Arnold (1905) 238–40.
Morph
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
pā́jase ← pā́jas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vŕ̥thā ← vŕ̥thā (invariable)
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
hárim ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mr̥janti ← √mr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vásānam ← √vas- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
दे॒वेभ्यः॑ । त्वा॒ । वृथा॑ । पाज॑से । अ॒पः । वसा॑नम् । हरि॑म् । मृ॒ज॒न्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- devebhyas ← devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vṛthā
- [adverb]
- “vainly; incorrectly; unnecessarily; at will.”
- pājase ← pājas
- [noun], dative, singular, neuter
- “luminosity; look.”
- ‘po ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- vasānaṃ ← vasānam ← vas
- [verb noun], accusative, singular
- “wear.”
- harim ← hari
- [noun], accusative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- mṛjanti ← mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “purify; polish; rub; remove.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम अपः उदकानि वसानम् आच्छादयन्तं हरिं हरितवर्णं त्वा त्वां वृथा अनायासेन ऋत्विजः मृजन्ति शोधयन्ति । किमर्थम् । देवेभ्यः देवानां पानार्थं पाजसे तेषां बलार्थम् ॥
Wilson
English translation:
“They cleanse you readily, clothed with water, green-tinted, for the invigoration of the gods.”
Jamison Brereton
They groom you, the tawny one clothed in waters, for the gods, for (you to attain) your full dimension at will.
Jamison Brereton Notes
for vṛ́thā pā́jase see comm. ad IX.76.1. The phrase here is a truncated version of what is found in IX.76.1 and IX.88.5.
19-21 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
No particular signs of cohesion, though assembled from the usual assortment of soma clichés.
Griffith
Lightly, for sheen, they cleanse thee for the Gods, gold-coloured, wearing water as thy robe.
Geldner
Dich, den in Wasser gekleideten Falben säubern sie für die Götter, auf daß du nach Belieben deine Formen annehmest.
Grassmann
Den Göttern striegeln – sie dich, das Goldross, mit Lust zum Glanze – den Flut-umhüllten.
Elizarenkova
Они начищают тебя, рядящегося в воды буланого коня
Для богов (, чтобы ты) охотно (принял должную) форму.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- आर्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवेभ्यः) विद्वानों के लिये (पाजसे) बल के लिये (अपः, वसानं) प्रकृतिरूप व्याप्य वस्तु में निवास करते हुए (हरिं) अविद्या का हरण करनेवाले (त्वां) तुमको (वृथा) कर्मफलों में अनासक्त होकर (मृजन्ति) उपासक लोग साक्षात्कार करते हैं॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्याप्राप्ति द्वारा विद्वान् बनना, बलवान् होना तथा नानाविध ऐश्वर्य्य प्राप्त करके ऐश्वर्य्यशाली बनना परमात्मा की उपलब्धि के विना कदापि नहीं हो सकता, इसलिये ऐश्वर्य्य की इच्छा करनेवाले पुरुषों का कर्तव्य है कि वह ज्ञानद्वारा परमात्मा को उपलब्ध करें ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवभ्यः) विद्वद्भ्यः (पाजसे) बलाय (अपः, वसानम्) प्रकृतिरूपव्याप्यवस्तुनि निवसन्तं (हरिं) अविद्याहर्त्तारं (त्वाम्) भवन्तं (वृथा) कर्मफलमनभिलष्य (मृजन्ति) उपासकाः साक्षात्कुर्वन्ति॥२१॥
22 इन्दुरिन्द्राय तोशते - द्विपदा विराट्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्दुर् इ᳓न्द्राय तोशते नि᳓ तोशते
श्रीण᳓न्न् उग्रो᳓ रिण᳓न्न् अपः᳓
मूलम् ...{Loading}...
इन्दु॒रिन्द्रा॑य तोशते॒ नि तो॑शते श्री॒णन्नु॒ग्रो रि॒णन्न॒पः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- छन्दः - द्विपदा विराट्
Thomson & Solcum
इ᳓न्दुर् इ᳓न्द्राय तोशते नि᳓ तोशते
श्रीण᳓न्न् उग्रो᳓ रिण᳓न्न् अपः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índuḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tośate ← √tuś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
tośate ← √tuś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
riṇán ← √rī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śrīṇán ← √śrī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्दुः॑ । इन्द्रा॑य । तो॒श॒ते॒ । नि । तो॒श॒ते॒ । श्री॒णन् । उ॒ग्रः । रि॒णन् । अ॒पः ॥
Hellwig Grammar
- indur ← induḥ ← indu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tośate ← tuś
- [verb], singular, Present indikative
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- tośate ← tuś
- [verb], singular, Present indikative
- śrīṇann ← śrīṇan ← śrī
- [verb noun], nominative, singular
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- ugro ← ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- riṇann ← riṇan ← ri
- [verb noun], nominative, singular
- “free; liberate; run; let go of.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
इन्दुः सोमः इन्द्राय इन्द्रार्थं तोशते हन्यते अभिषूयते । नि तोशते नितरामभिषूयते । तोशतिर्वधकर्मा । कीदृशः । श्रीणन् गव्यैः क्षीरादिभिः श्रीयमाणः तानि मिश्रयन् वा उग्रः उद्गूर्णबलः अपः उदकानि वसतीवरीः रिणन् प्रेरयन् सोमोऽभिषूयते ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Indu is effused for Indra’s, is effused downward– fierce, mixing (with the milk), flowing (into) the water.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Prerayam = stimulating (Indra);
Tośate = hanyate, is beaten, abhiṣūyate, is effused
Jamison Brereton
The drop spills, spills down for Indra—the mighty one preparing and setting the waters to flow.
Jamison Brereton Notes
An extra vs. in a different meter. Oldenberg suggests either 12 8 or 8 4 8, Holland & van Nooten Rig Veda edition either 12 8 or 8 12. Although the opening of the vs. contains 5 syllables and could therefore be a Dvipada Virāj pāda, the following finite verb tośate is unaccented and cannot start a new pāda.
Griffith
Indu to Indra streams, yea, downward streams, Strong, flowing to the floods, and mingling -there.
Geldner
Der Saft ergießt sich für Indra, der Gewaltige wird eingegossen, sich mit der Milch mischend, die Gewässer in Fluß bringend.
Grassmann
Indu träufelt dem Indra, träufelt herab, der kräftige siedend, Fluten entströmend.
Elizarenkova
Сок сомы льется для Индры,
Грозный наливается, смешиваясь, вызывая течение вод.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- अग्नयो धिष्ण्या ऐश्वराः
- स्वराडार्चीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) सर्वप्रकाशक परमात्मा (इन्द्राय) कर्मयोगी के लिये (तोशते) साक्षात्कार किया जाता है, (उग्रः) उग्रस्वरूप परमात्मा (श्रीणन्) अपनी प्रेरणा द्वारा (अपः, रिणन्) मन्द कर्मों को दूर करता हुआ (नि, तोशते) निरन्तर अज्ञान का नाश करता है॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का आशय यह है कि सुख की इच्छावाले पुरुष को मन्दकर्मों का सर्वथा त्याग करना चाहिये। जब तक पुरुष मन्द कर्म नहीं छोड़ता, तब तक वह परमात्मपरायण कदापि नहीं हो सकता और न सुख उपलब्ध कर सकता है, इसी अभिप्राय से मन्त्र में अज्ञान के नाश द्वारा मन्द कर्मों के त्याग का विधान किया है ॥२२॥ यह १०९ वाँ सूक्त और २१ वाँ वर्ग समाप्त हुआ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दुः) सर्वप्रकाशकः परमात्मा (इन्द्राय) कर्मयोगिने (तोशते) साक्षात्क्रियते (उग्रः) उग्ररूपः सः (श्रीणन्) प्रेरयन् (अपः, रिणन्) मन्दकर्माण्यपनयन् (नि, तोशते) अज्ञानं नाशयति॥२२॥ इति नवोत्तरशततमं सूक्तमेकोनविंशो वर्गश्च समाप्तः॥