सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘एषः’ इति षडृचं चतुर्दशं सूक्तम् । ऋष्याद्याः पूर्ववत् । ‘एष उ स्यः’ इत्यनुक्रान्तम् । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
38 (750)
Soma Pavamāna
Rahūgaṇa Āṅgirasa
6 verses: gāyatrī
Like the previous hymn, attributed to the same poet, this hymn is unified by the repetition of a pronominal phrase at the beginning of every verse (eṣá syá “this very one,” except for vs. 2, which has only the first pronoun). It, too, concerns Soma’s journey through the filter (especially the first and last verses, 1 and 6) and his manipulation by the officiant’s fingers (vss. 2, 3). The hymn is enlivened by meta
phors and similes, particularly those of verse 4.
Jamison Brereton Notes
Like IX.37 with sá opening every vs., every vs. in this hymn begins with a form of the eṣá- pronoun. The pattern here is both more complex and more emphatic: there is case variation (vss. 2 and 3 have acc. sg. etám, the rest nom. sg. eṣá), and in all vss. but vs. 2 the initial pronoun is followed by the appropriate form of syá-/tyá-: eṣá (u) syá, etáṃ tyám, a phrase that means ‘this very (one)’.
01 एष उ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ उ स्य᳓ वृ᳓षा र᳓थो
अ᳓व्यो वा᳓रेभिर् अर्षति
ग᳓छन् वा᳓जं सहस्रि᳓णम्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष उ॒ स्य वृषा॒ रथोऽव्यो॒ वारे॑भिरर्षति ।
गच्छ॒न्वाजं॑ सह॒स्रिण॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष᳓ उ स्य᳓ वृ᳓षा र᳓थो
अ᳓व्यो वा᳓रेभिर् अर्षति
ग᳓छन् वा᳓जं सहस्रि᳓णम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣáḥ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syá ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arṣati ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ávyaḥ ← ávi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vā́rebhiḥ ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
gáchan ← √gam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
sahasríṇam ← sahasrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । ऊं॒ इति॑ । स्यः । वृषा॑ । रथः॑ । अव्यः॑ । वारे॑भिः । अ॒र्ष॒ति॒ ।
गच्छ॑न् । वाज॑म् । स॒ह॒स्रिण॑म् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← eṣaḥ ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- sya ← tya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “that.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- ratho ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ‘vyo ← avyaḥ ← avya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vārebhir ← vārebhiḥ ← vāra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “strainer.”
- arṣati ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- gacchan ← gam
- [verb noun], nominative, singular
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- sahasriṇam ← sahasrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thousandfold.”
सायण-भाष्यम्
स्यः स प्रसिद्धः एषः अभिषुतः सोमः वृषा वर्षिता रथः रंहणस्वभावः अव्यो वारेभिः अवेर्वालैर्दशापवित्रेण अर्षति गच्छति कलशम् । वाजम् अन्नं सहस्रिणं सहस्रसंख्याकं यजमानाय प्रदातुं गच्छन् द्रोणकलशं प्रविशन्नर्षतीत्यर्थः । उ पूरणः ॥
Wilson
English translation:
“This Soma, the showerer of benefits, the chariot, dashes through the woollen fleece, bearing (to the worshipper) thousandfold food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The chariot: rathaḥ = raṃhaṇa svabhāvaḥ, swift
Jamison Brereton
This very one, a bull, a chariot, rushes through the sheep’s fleece,
going to the thousandfold prize.
Jamison Brereton Notes
The two nominatives vṛ́ṣā ‘bull’ and ráthaḥ ‘chariot’ are juxtaposed, each qualifying Soma. I consider them separate characterizations, with Soma as both bull and chariot; so also Oberlies (RelRV II.71, 229). Geldner takes vṛṣā́as modifying ráthaḥ (“Dieser bullenhafte Wagen”), while Renou sneaks in a parenthesis to avoid identifying Soma with a chariot: “le-célèbre (soma), taureau, (cheval attelé au) char.” If taking them as independent seems too radical, Geldner’s solution takes fewer liberties with the text than Renou’s.
Griffith
THIS Steer, this Chariot, rushes through the woollen filter, as he goes
To war that wins a thousand spoils.
Geldner
Dieser bullenhafte Wagen eilt durch die Schafhaare, nach dem tausendwertigen Siegerpreis laufend.
Grassmann
Er, dieser Stier, dem Wagen gleich rennt durch die Widderwolle hin, Er geht auf tausend Güter aus.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब प्रकारान्तर से ईश्वर के गुणवर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः स्यः) यह परमात्मा (रथः) गतिशील और(वृषा)सब कामनाओं का देनेवाला (अव्यः) तथा सब का रक्षक है (सहस्रिणम् वाजम्) अनन्तशक्तिसम्पन्न (गच्छन्) होता हुआ (वारेभिः अर्षति) वरणीय विद्वानों द्वारा प्रकाशित होता है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा का ज्ञान विद्वानों द्वारा इस संसार में प्रचार पाता है, इस अभिप्राय से परमात्मा ने उक्त मन्त्र में विद्वानों की मुख्यता निरूपण की है ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ प्रकारान्तरेण ईश्वरस्य गुणा उपदिश्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः स्यः) अयं परमात्मा (रथः) गतिशीलः (वृषा) सर्वाभिलाषसाधकः (अव्यः) सर्वस्य रक्षकः (सहस्रिणम् वाजम्) अनन्ताः शक्तीः (गच्छन्) सम्पादयन् (वारेभिः अर्षति) माननीयैर्विबुधैः प्रकाशितो भवति ॥१॥
02 एतं त्रितस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एतं᳓ त्रित᳓स्य यो᳓षणो
ह᳓रिं हिन्वन्ति अ᳓द्रिभिः
इ᳓न्दुम् इ᳓न्द्राय पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
ए॒तं त्रि॒तस्य॒ योष॑णो॒ हरिं॑ हिन्व॒न्त्यद्रि॑भिः ।
इन्दु॒मिन्द्रा॑य पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एतं᳓ त्रित᳓स्य यो᳓षणो
ह᳓रिं हिन्वन्ति अ᳓द्रिभिः
इ᳓न्दुम् इ᳓न्द्राय पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
etám ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tritásya ← tritá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yóṣaṇaḥ ← yóṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ádribhiḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
hárim ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hinvanti ← √hi- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índum ← índu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
ए॒तम् । त्रि॒तस्य॑ । योष॑णः । हरि॑म् । हि॒न्व॒न्ति॒ । अद्रि॑ऽभिः ।
इन्दु॑म् । इन्द्रा॑य । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- etaṃ ← etam ← etad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- tritasya ← trita
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Trita.”
- yoṣaṇo ← yoṣaṇaḥ ← yoṣan
- [noun], nominative, plural, feminine
- hariṃ ← harim ← hari
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- hinvanty ← hinvanti ← hi
- [verb], plural, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- adribhiḥ ← adri
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- indum ← indu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
एतम् इन्दुं क्लिद्यमानं हरिं हरितवर्णं सोमं त्रितस्य ऋषेः योषणः अङ्गुलयः अद्रिभिः हिन्वन्ति इन्द्राय इन्द्रस्य पीतये पानाय ॥
Wilson
English translation:
“The fingers of Trita effuse by the stones this green-tinted juice for Indra’s drinking.”
Jamison Brereton
This tawny one do the maidens of Trita [=fingers] impel with the stones, the drop for Indra to drink.
Jamison Brereton Notes
As noted above, this is the only vs. where the initial pronoun is not followed by a form of syá-/tyá-, though tritásya starts promisingly, with tR, and ends with -sya. See further on this vs. ad IX.37.4.
Griffith
The Dames of Trita with the stones onward impel this Tawny One
Indu to Indra for his drink.
Geldner
Diesen Falben treiben des Trita Frauen mit den Preßsteinen zum Laufe, den Saft für Indra zum Trinken.
Grassmann
Des Trita Jungfraun senden ihn, das goldne Ross, durch das Gestein, Zum Trunk, dem Indra Indu hin.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रितस्य योषणः हरिम्) “हरति प्रापयति स्ववशमानयतीति हरिः स्वामी” तीनों गुणवाली माया के अधिपति (एतम् इन्दुम्) परमैश्वर्यसम्पन्न परमात्मा को (इन्द्राय पीतये) जीव की तृप्ति के लिये (अद्रिभिः) इन्द्रियवृत्ति द्वारा (हिन्वन्ति) विद्वान् लोग ध्यानविषय करते हैं॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सत्त्व, रज और तम इन तीनों गुणोंवाली माया, जो प्रकृति है, उसका एकमात्र अधिपति परमात्मा ही है, कोई अन्य नहीं। जो-जो पदार्थ इन्द्रियगोचर होते हैं, वे सब मायिक हैं अर्थात् मायारूपी उपादानकारण से बने हुए हैं। परमात्मा मायारहित होने से अदृश्य है। उसका साक्षात्कार केवल बुद्धिवृत्ति से होता है। बाह्य चक्षुरादि इन्द्रियों से नहीं। इसी अभिप्राय से यहाँ परमात्मा को बुद्धिवृत्ति का विषय कहा गया है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रितस्य योषणः हरिम्) त्रिगुणायाः प्रकृतेः प्रभुं (एतम् इन्दुम्) परमैश्वर्यसम्पन्नमिमं परमात्मानं (इन्द्राय पीतये) जीवस्य तृप्तये (अद्रिभिः) इन्द्रियवृत्तिभिः (हिन्वन्ति) विद्वांसः ध्यानविषयीकुर्वन्ति ॥२॥
03 एतं त्यम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एतं᳓ त्यं᳓ हरि᳓तो द᳓श
मर्मृज्य᳓न्ते अपस्यु᳓वः
या᳓भिर् म᳓दाय शु᳓म्भते
मूलम् ...{Loading}...
ए॒तं त्यं ह॒रितो॒ दश॑ मर्मृ॒ज्यन्ते॑ अप॒स्युवः॑ ।
याभि॒र्मदा॑य॒ शुम्भ॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एतं᳓ त्यं᳓ हरि᳓तो द᳓श
मर्मृज्य᳓न्ते अपस्यु᳓वः
या᳓भिर् म᳓दाय शु᳓म्भते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
etám ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
harítaḥ ← harít- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tyám ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apasyúvaḥ ← apasyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
marmr̥jyánte ← √mr̥j- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mádāya ← máda- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śúmbhate ← √śubh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yā́bhiḥ ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
ए॒तम् । त्यम् । ह॒रितः॑ । दश॑ । म॒र्मृ॒ज्यन्ते॑ । अ॒प॒स्युवः॑ ।
याभिः॑ । मदा॑य । शुम्भ॑ते ॥
Hellwig Grammar
- etaṃ ← etam ← etad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- tyaṃ ← tyam ← tya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that.”
- harito ← haritaḥ ← harit
- [noun], nominative, plural, feminine
- “pale; green; bay; yellow.”
- daśa ← daśan
- [noun], nominative, plural, feminine
- “ten; tenth; daśan [word].”
- marmṛjyante ← marmṛj ← √mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “groom; wash; rub.”
- apasyuvaḥ ← apasyu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “active.”
- yābhir ← yābhiḥ ← yad
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- madāya ← mada
- [noun], dative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- śumbhate ← śubh
- [verb], singular, Present indikative
- “look; shine; beautify.”
सायण-भाष्यम्
एतं त्यं तं सोममध्वर्योः दश हरितः हरणस्वभावा अङ्गलयः अपस्युवः कर्मेच्छवः सत्यः मर्मृज्यन्ते शोधयन्ति । याभिः इन्द्रस्य मदाय शुम्भते दीप्यते । शोध्यत इत्यर्थः । तमेतमिति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“The ten fingers, eager in the work, express that (Soma), and by them it is purified for the exhilaration (of Indra).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ten fingers: harit = aṅguli, a finger (Nirukta 2.5);
Harit = haraṇa svabh_va, grasping
Jamison Brereton
This very one do the ten tawny ones keep grooming, hard at work, those by whom he is beautified for exhilaration.
Jamison Brereton Notes
The phrase “ten tawny ones” (haríto dáśa) helps define the “maidens of Trita” (tritásya yóṣanaḥ) in the previous vs. as the fingers: “ten” is the giveaway.
Griffith
Ten active fingers carefully adorn him here; they make him bright
And beauteous for the gladdening draught.
Geldner
Denselbigen putzen die zehn goldfarbigen, geschäftigen Finger, von denen er zum Rausche schön gemacht wird.
Grassmann
Ja, eben diesen reinigen zehn Stuten, eifrig in dem Werk, Durch die er hell zum Bausch erglänzt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरितः दश अपस्युवः) परमात्मस्तुतिद्वारा पापों को हरण करनेवालीदश इन्द्रियें (एतम् त्यम्) इस परमात्मा को (मर्मृज्यन्ते) ज्ञान का विषय बनाती हैं (याभिः) जिन इन्द्रियों से (मदाय शुम्भते) आनन्द देने के लिये परमात्मा प्रकाशित होता है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग योगादिसाधनों द्वारा अपने मन का संयम करते हैं अथवा योंकहिये कि जिन्होंने पापवासनाओं का अपने मन की पवित्रता से नाश कर दिया है, परमात्मा उन्हीं के ज्ञान का विषय होता है, मलिनात्माओं का कदापि नहीं ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरितः दश अपस्युवः) परमात्मस्तुत्या पापापहारकाणि दशेन्द्रियाणि (एतम् त्यम्) इमं परमात्मानं (मर्मृज्यन्ते) ज्ञानविषयीकुर्वन्ति (याभिः) यदिन्द्रियैः परमात्मा (मदाय शुम्भते) आनन्दं दातुं प्रकटति ॥३॥
04 एष स्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ स्य᳓ मा᳓नुषीषु आ᳓
श्येनो᳓ न᳓ विक्षु᳓ सीदति
ग᳓छञ् जारो᳓ न᳓ योषि᳓तम्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष स्य मानु॑षी॒ष्वा श्ये॒नो न वि॒क्षु सी॑दति ।
गच्छ॑ञ्जा॒रो न यो॒षित॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष᳓ स्य᳓ मा᳓नुषीषु आ᳓
श्येनो᳓ न᳓ विक्षु᳓ सीदति
ग᳓छञ् जारो᳓ न᳓ योषि᳓तम्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́nuṣīṣu ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
syá ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sīdati ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
gáchan ← √gam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
jāráḥ ← jārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
yoṣítam ← yoṣít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । स्यः । मानु॑षीषु । आ । श्ये॒नः । न । वि॒क्षु । सी॒द॒ति॒ ।
गच्छ॑न् । जा॒रः । न । यो॒षित॑म् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sya ← tya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “that.”
- mānuṣīṣv ← mānuṣīṣu ← mānuṣa
- [noun], locative, plural, feminine
- “human.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- sīdati ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- gacchañ ← gacchan ← gam
- [verb noun], nominative, singular
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- jāro ← jāraḥ ← jāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fancy man.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yoṣitam ← yoṣit
- [noun], accusative, singular, feminine
- “woman; wife; strīvajra; sexual activity.”
सायण-भाष्यम्
स्यः सः एषः सोमः मानुषीषु विक्षु प्रजासु यजमानरूपास्वनुग्रहेण आ सीदति श्येनो न श्येन इव । पुनः क इव । योषितं गच्छन् अभिगच्छन् जारो न जार इव । यथा संकेतितस्तस्याः कामपूरणाय गूढो गच्छति तद्वदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“That Soma sits down among human beings like a falcon, hastening as a gallant to his mistress.”
Jamison Brereton
This very one settles among the human clans like a falcon (on a nest), going like a swain to a maiden.
Jamison Brereton Notes
It may be that the adj. mā́nuṣa- here should be rendered more restrictively as “stemming from Manu,” referring to only those clans that participate in Ārya sacrificial culture.
Griffith
He like a falcon settles down amid the families of men.
Speeding like lover to his love.
Geldner
Derselbige läßt sich in den menschlichen Ansiedelungen nieder wie ein Falke im Nest, wie ein Buhle, der zur jungen Frau geht.
Grassmann
Und er gleich einem Adler setzt sich auf der Menschen Häuser hin, geht wie der Bräutigam zur Braut.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः स्यः) यह परमात्मा (श्येनः नः) शीघ्रगामी विद्युदादि शक्तियों के समान (जारः योषितम् गच्छन् न) जैसे चन्द्रमा रात्रि को प्रकाशित करता हुआ प्राप्त होता है, उसी प्रकार (मानुषीषु विक्षु सीदति) मानुषी प्रजाओं में प्राप्त होता है।
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार चन्द्रमा अपने शीत स्पर्श और आह्लाद को देता हुआ प्रजा को प्रसन्न करता है, उसी प्रकार परमात्मा अपने शान्त्यादि और आनन्दादि गुणों से सब प्रजाओं को प्रसन्न करता है। कई एक टीकाकार इसके ये अर्थ करते हैं कि जिस प्रकार (जार) यार अपनी प्रिय स्त्री को शीघ्रता से आकर प्राप्त होता है, इस प्रकार वह हम को आकर प्राप्त हो। “जार” के अर्थ स्त्रीलम्पट पुरुष के उन्होंने भ्रान्ति से समझे हैं, क्योंकि (जारयति जारः) इस व्युत्पत्ति से रात्रि का स्वाभाविक धर्म जो अन्धकार है, उसको नाश करनेवाला चन्द्रमा ही हो सकता है। इस अभिप्राय से “जार” शब्द यहाँ चन्द्रमा को कहता है, किसी पुरुषविशेष को नहीं। स्त्रीलम्पट पुरुषविशेष अर्थ करके यहाँ अल्पश्रुत टीकाकारों ने वेद को कलङ्कित किया है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एष स्यः) अयं परमात्मा (श्येनः नः) शीघ्रगामिविद्युदादिशक्तिरिव (जारः योषितम् गच्छन् न) रात्रिं प्राप्नुवन् प्रकाशमानः चन्द्र इव च (मानुषीषु विक्षु सीदति) मानुषीः प्रजाः प्राप्नोति ॥४॥
05 एष स्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ स्य᳓ म᳓दियो र᳓सो
अ᳓व चष्टे दिवः᳓ शि᳓शुः
य᳓ इ᳓न्दुर् वा᳓रम् आ᳓विशत्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष स्य मद्यो॒ रसोऽव॑ चष्टे दि॒वः शिशुः॑ ।
य इन्दु॒र्वार॒मावि॑शत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष᳓ स्य᳓ म᳓दियो र᳓सो
अ᳓व चष्टे दिवः᳓ शि᳓शुः
य᳓ इ᳓न्दुर् वा᳓रम् आ᳓विशत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádyaḥ ← mádya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rásaḥ ← rása- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syá ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áva ← áva (invariable)
caṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
śíśuḥ ← śíśu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
áviśat ← √viś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índuḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́ram ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । स्यः । मद्यः॑ । रसः॑ । अव॑ । च॒ष्टे॒ । दि॒वः । शिशुः॑ ।
यः । इन्दुः॑ । वार॑म् । आ । अवि॑शत् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sya ← tya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “that.”
- madyo ← madyaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- raso ← rasaḥ ← rasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mercury; juice; medicine; rasa; alchemy; liquid; Rasa; mahārasa; taste; broth; elixir; resin; rasa; essence; six; water; soup; liquid body substance; rasa; formulation; myrrh; rasa [word]; amṛta; purpose; delight; solution; milk; beverage; alcohol; sap; nectar; Rasātala.”
- ‘va ← ava
- [adverb]
- “down.”
- caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- śiśuḥ ← śiśu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “child; young; baby; śiśu [word]; Śiśu; male child; fetus.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indur ← induḥ ← indu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strainer.”
- āviśat ← āviś ← √viś
- [verb], singular, Imperfect
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
सायण-भाष्यम्
स्यः सः एषः मद्यः मदनिमित्तः रसः अव चष्टे सर्वमवपश्यति। दिवः शिशुः । द्युपुत्रः । तत्रोत्पत्तेः पुत्रत्वमस्य । य इन्दुः दीप्तः सोमः वारं दशापवित्रम् आविशत् आविशति स एष इति ॥
Wilson
English translation:
“That exhilarating juice beholds all, Indu, the child of heaven, that percolates through the fleece.”
Jamison Brereton
This very one, the exhilarating juice, looks down, the child of heaven, the drop who entered the fleece.
Jamison Brereton Notes
It is tempting to read diváḥ as abl. with áva caṣṭe: “looks down from heaven”; however, diváḥ śíśuḥ “child of heaven” is found elsewhere (IV.15.6, VI.49.2). It is certainly possible, however, to read diváḥ with both: “the child of heaven looks down from heaven.” The word is well positioned to look both left and right.
Griffith
This young exhilarating juice looks downward from its place in heaven,
This Soma-drop that pierced the sieve.
Geldner
Derselbige berauschende Seim schaut herab, des Himmels Kind, der Saft, der in die Haarseihe ging.
Grassmann
Ja er, der Saft, der Rausch erregt, der Spross des Himmels blickt herab, Wenn Indu durch die Wolle drang.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- ककुम्मतीगायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मद्यः) आह्लादजनक (रसः) आनन्दरूप (दिवः शिशुः) द्युलोक का शासक (एषः स्यः) यह परमात्मा (अवचष्टे) सबको देखता है (यः इन्दुः) जो परमैश्वर्यवाला परमात्मा (वारम् आविशत्) स्तोता विद्वान् के अन्तःकरण में प्रविष्ट होता है॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस संसार में सर्वद्रष्टा एकमात्र परमात्मा ही है। उससे भिन्न सब जीव अल्पज्ञ हैं। योगी पुरुष भी अन्यों की अपेक्षा सर्वज्ञ कहे जाते हैं, वास्तव में सर्वज्ञ नहीं ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मद्यः) आह्लादजनकः (रसः) आनन्दरूपः (दिवः शिशुः) द्युलोकस्य शास्ता (एषः स्यः) अयं परमात्मा (अवचष्टे) सर्वं पश्यति (यः इन्दुः) परमैश्वर्ययुक्तो यः परमात्मा (वारम् आविशत्) स्तोतुर्विदुषोऽन्तःकरणे प्रविशति ॥५॥
06 एष स्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ स्य᳓ पीत᳓ये सुतो᳓
ह᳓रिर् अर्षति धर्णसिः᳓
क्र᳓न्दन् यो᳓निम् अभि᳓ प्रिय᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष स्य पी॒तये॑ सु॒तो हरि॑रर्षति धर्ण॒सिः ।
क्रन्द॒न्योनि॑म॒भि प्रि॒यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - रहूगणः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष᳓ स्य᳓ पीत᳓ये सुतो᳓
ह᳓रिर् अर्षति धर्णसिः᳓
क्र᳓न्दन् यो᳓निम् अभि᳓ प्रिय᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
syá ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arṣati ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dharṇasíḥ ← dharṇasí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
háriḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
krándan ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । स्यः । पी॒तये॑ । सु॒तः । हरिः॑ । अ॒र्ष॒ति॒ । ध॒र्ण॒सिः ।
क्रन्द॑न् । योनि॑म् । अ॒भि । प्रि॒यम् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sya ← tya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “that.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- suto ← sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- harir ← hariḥ ← hari
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- arṣati ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- dharṇasiḥ ← dharṇasi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “permanent; firm.”
- krandan ← krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh; cry; howl; shout.”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
सायण-भाष्यम्
एष स्यः स सोमः पीतये पानाय सुतः अभिषुतः हरिः हरितवर्णः धर्णसिः धारकः प्रियं स्वप्रियभूतं योनिं स्थानं द्रोणकलशं क्रन्दन् शब्दयन् अभि अर्षति गच्छति ॥ ॥ २८॥
Wilson
English translation:
“That green-tinted, all-sustaining (Soma), when effused for the drinking (of the gods), rushes crying aloud to its beloved plural ce.”
Jamison Brereton
This very one, the tawny one pressed for drinking, rushes steadily, neighing toward his own dear womb.
1268 IX. 39–40
Griffith
Poured for the draught, this tawny juice
flows forth, intelligent, crying out,
Unto the well-beloved place.
Geldner
Derselbige zum Trunke ausgepreßte Falbe rinnt ausdauernd brüllend auf seine liebe Stätte zu.
Grassmann
Und er zum Trunk erzeugt, der Hengst, der goldne, starke rennt dahin, Anwiehernd den geliebten Sitz.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- रहूगणः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः स्यः) यह परमात्मा (सुतः) स्वयम्भू (धर्णसिः) धारण करनेवाला (क्रन्दन्) शब्दमय वेद को आविर्भाव करता हुआ (पीतये) संसार की तृप्ति के लिये (योनिम् प्रियम्) प्रिय प्रकृति में (अभ्यर्षति) व्याप्त हो रहा है॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस प्रकृतिरूपी ब्रह्माण्ड के रोम-रोम में व्याप्त और वेदादि विद्याओं का आविर्भावकर्ता एकमात्र परमात्मा ही है ॥६॥ यह ३८ वाँ सूक्त और २८ वाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः स्यः) अयं परमात्मा (सुतः) स्वयम्भूः (धर्णसिः) धाता (क्रन्दन्) शब्दरूपं वेदमाविर्भावयन् (पीतये) लोकस्य तृप्तये (योनिम् प्रियम्) प्रियां प्रकृतिं (अभ्यर्षति) व्याप्नोति ॥६॥ इति अष्टात्रिंशत्तमं सूक्तमष्टाविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥