सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र सोमासः’ इति षडृचमष्टमं सूक्तमात्रेयस्य श्यावाश्वस्यार्षं गायत्रं सौम्यम् । अनुक्रम्यते च- प्र सोमासः श्यावाश्वः’ इति । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
32 (744)
Soma Pavamāna
Śyāvāśva Ātreya
6 verses: gāyatrī
Although this hymn begins with the almost ubiquitous journeying forth of the soma juices (see, e.g., the first verses of IX.10, 17, 20, 24, 29, 30, 31, 33, 34, 41, 44, all beginning, like this, with prá “forth” followed by a verb of motion somewhere in the verse), it breaks the pattern of the recent collections of Soma clichés, especially with the cascade of similes in verses 3–5. This expert handling of the constricted form of gāyatrī soma hymns may lend credence to the Anukramaṇī’s attribution to Śyāvāśva Ātreya, the ingenious poet of the Marut cycle in Maṇḍala V.
01 प्र सोमासो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ सो᳓मासो मदच्यु᳓तः
श्र᳓वसे नो मघो᳐᳓नः
सुता᳓ विद᳓थे अक्रमुः
मूलम् ...{Loading}...
प्र सोमा॑सो मद॒च्युतः॒ श्रव॑से नो म॒घोनः॑ ।
सु॒ता वि॒दथे॑ अक्रमुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ सो᳓मासो मदच्यु᳓तः
श्र᳓वसे नो मघो᳐᳓नः
सुता᳓ विद᳓थे अक्रमुः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
madacyútaḥ ← madacyút- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sómāsaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śrávase ← śrávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
akramuḥ ← √kramⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
sutā́ḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
vidáthe ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
प्र । सोमा॑सः । म॒द॒ऽच्युतः॑ । श्रव॑से । नः॒ । म॒घोनः॑ ।
सु॒ताः । वि॒दथे॑ । अ॒क्र॒मुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- somāso ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- madacyutaḥ ← madacyut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “proud.”
- śravase ← śravas
- [noun], dative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- sutā ← sutāḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- vidathe ← vidatha
- [noun], locative, singular, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- akramuḥ ← kram
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “kram; step; go; continue; proceed; traverse; heat.”
सायण-भाष्यम्
सोमासः सोमाः मदच्युतः मदस्राविणः सुताः अभिषुताः सन्तः विदथे यज्ञे मघोनः हविष्मतो मम श्रवसे अन्नाय कीर्तये वा प्र अक्रमुः प्रगच्छन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The Soma juices, diffusing exhilaration, rush forth effused at the sacrifice for the sustenance of us abounding in oblations.”
Jamison Brereton
The soma juices, arousing exhilaration, pressed at the rite, have
marched forth
for the fame of our benefactor.
Griffith
THE rapture-shedding Soma-drops, effused in our assembly, have
Flowed forth to glorify our prince.
Geldner
Die rauscherregten Somasäfte sind ausgezogen zum Ruhme unseres Gönners, bei dem Opfer ausgepreßt.
Grassmann
Gepresste Soma’s schritten jetzt zum Opferfest, berauschende, Zum Ruhme unsers Opferherrn.
Elizarenkova
Соки сомы, вызывающие опьянение, выступили
Во славу щедрого покровителя,
Выжатые на месте (жертвенной) раздачи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा की उपलब्धि का कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मदच्युतः) आनन्द का स्त्रोत (सुताः) स्वयम्भू (सोमासः) परमात्मा (विदथे) यज्ञ में (मघोनः नः) मुझ जिज्ञासु के (श्रवसे) ऐश्वर्य के लिये (प्राक्रमुः) आकर प्राप्त होता है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष शुद्ध भाव से यज्ञ करते हैं, उनको परमात्मा अपने आनन्दस्त्रोत से सदैव अभिषिक्त करता है। यज्ञ के अर्थ यहाँ (१) शुद्धान्तःकरण से ईश्वरोपासन, (२) ब्रह्मविद्यादि उत्तमोत्तम पदार्थों का दान (३) और कला-कौशल द्वारा विद्युदादि पदार्थों को उपयोग में लाना, ये तीन हैं। जो पुरुष उक्त पदार्थों की संगति करनेवाले यज्ञों को करता है, वह अवश्यमेव ऐश्वर्यसम्पन्न होता है ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मन उपलब्धिरुच्यते |
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मदच्युतः) आनन्दप्रवाहः (सुताः) स्वयम्भूः (सोमासः) परमात्मा (विदथे) यज्ञे (मघोनः नः) जिज्ञासोर्मम (श्रवसे) ऐश्वर्याय (प्राक्रमुः) आगत्य प्राप्तो भवति॥१॥
02 आदीं त्रितस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓द् ईं त्रित᳓स्य यो᳓षणो
ह᳓रिं हिन्वन्ति अ᳓द्रिभिः
इ᳓न्दुम् इ᳓न्द्राय पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
आदीं॑ त्रि॒तस्य॒ योष॑णो॒ हरिं॑ हिन्व॒न्त्यद्रि॑भिः ।
इन्दु॒मिन्द्रा॑य पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓द् ईं त्रित᳓स्य यो᳓षणो
ह᳓रिं हिन्वन्ति अ᳓द्रिभिः
इ᳓न्दुम् इ᳓न्द्राय पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́t ← ā́t (invariable)
īm ← īm (invariable)
tritásya ← tritá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yóṣaṇaḥ ← yóṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ádribhiḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
hárim ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hinvanti ← √hi- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índum ← índu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आत् । ई॒म् । त्रि॒तस्य॑ । योष॑णः । हरि॑म् । हि॒न्व॒न्ति॒ । अद्रि॑ऽभिः ।
इन्दु॑म् । इन्द्रा॑य । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- tritasya ← trita
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Trita.”
- yoṣaṇo ← yoṣaṇaḥ ← yoṣan
- [noun], nominative, plural, feminine
- hariṃ ← harim ← hari
- [noun], accusative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- hinvanty ← hinvanti ← hi
- [verb], plural, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- adribhiḥ ← adri
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- indum ← indu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
आत् अपि च ईम् एनं हरिं हरितवर्णं सोमं त्रितस्य ऋषेः योषणः अङ्गुलयः अद्रिभिः ग्रावभिः हिन्वन्ति प्रेरयन्ति । किमर्थम् । इन्दुं दीप्तं सोमम् इन्द्राय इन्द्रस्य पीतये पानाय ॥
Wilson
English translation:
“And the fingers of Trita express this green-tinted Soma with the stones for Indra’s drinking.”
Jamison Brereton
Then the maidens of Trita [=fingers] impel him, the tawny one, with the stones,
the drop for Indra to drink.
Jamison Brereton Notes
On Trita as the archetypal soma-presser and his “maidens” (yóṣanaḥ) as the fingers, see disc. ad IX.37.4.
02-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The ā́d that begins both these vss. does not seem to have its usual “(just) after that” sense.
Griffith
Then Trita’s Maidens onward urge the Tawny-coloured with the stones,
Indu for Indra, for his drink.
Geldner
Dann bringen des Trita Frauen mit den Steinen den Falben in Lauf, den Saft zum Trunke für Indra.
Grassmann
Des Trita Jungfraun senden jetzt durch das Gestein das goldne Ross, Zum Trunk dem Indra Indu hin.
Elizarenkova
Тут жены Триты
Поторапливают камнями золотистого –
Сок (сомы) Индре для питья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रितस्य) जाग्रत् स्वप्न सुषुप्ति इन तीनों अवस्थाओं में अप्रतिहत प्रभाववाले भक्त पुरुष की (योषणः) शक्तियें (इन्द्राय पीतये) जीवात्मा की तृप्ति के लिये (आत् ईम्) उस पूर्वोक्त (इन्दुम्) परमैश्वर्यवाले (हरिम्) सब दुःखों के हरनेवाले परमात्मा को (अद्रिभिः) इन्द्रियवृत्तियों द्वारा (हिन्वन्ति) प्रेरित करती हैं॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग परमात्मा की भक्ति में रत हैं, उनकी इन्द्रियवृत्तियें परमात्मज्ञान की उपलब्धि के लिये सदैव तत्पर रहती हैं॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्रितस्य) जाग्रत्स्वप्नसुषुप्तिषु अवस्थास्वप्रतिहततेजसो भक्तस्य (योषणः) शक्तयः (इन्द्राय पीतये) जीवात्मनः तृप्तये (आत् ईम्) पूर्वोक्तं (इन्दुम्) परमेश्वरं (हरिम्) सर्वदुःखापहारकं परमात्मानम् (अद्रिभिः) इन्द्रियवृत्तिभिः (हिन्वन्ति) प्रेरयन्ति ॥२॥
03 आदीं हंसो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓द् ईं हंसो᳓ य᳓था गणं᳓
वि᳓श्वस्यावीवशन् मति᳓म्
अ᳓त्यो न᳓ गो᳓भिर् अज्यते
मूलम् ...{Loading}...
आदीं॑ हं॒सो यथा॑ ग॒णं विश्व॑स्यावीवशन्म॒तिम् ।
अत्यो॒ न गोभि॑रज्यते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓द् ईं हंसो᳓ य᳓था गणं᳓
वि᳓श्वस्यावीवशन् मति᳓म्
अ᳓त्यो न᳓ गो᳓भिर् अज्यते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́t ← ā́t (invariable)
gaṇám ← gaṇá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
haṁsáḥ ← haṁsá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īm ← īm (invariable)
yáthā ← yáthā (invariable)
avīvaśat ← √vāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
matím ← matí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ajyate ← √añj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
átyaḥ ← átya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
आत् । ई॒म् । हं॒सः । यथा॑ । ग॒णम् । विश्व॑स्य । अ॒वी॒व॒श॒त् । म॒तिम् ।
अत्यः॑ । न । गोभिः॑ । अ॒ज्य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- haṃso ← haṃsaḥ ← haṃsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “goose; Vishnu; sun.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- gaṇaṃ ← gaṇam ← gaṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
- viśvasyāvīvaśan ← viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvasyāvīvaśan ← avīvaśat ← vāś
- [verb], singular, Redupl. Aorist (Ind.)
- “bellow; howl; sing; moo; shout.”
- matim ← mati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- atyo ← atyaḥ ← atya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; steed.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ajyate ← añj
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “smear; anoint; mix; color.”
सायण-भाष्यम्
आत् अपि च ईम् अयं सोमः हंसो यथा गणं जनसंघं स्वगतिविशेषेण स्वनेन वा प्रविशति तद्वत् विश्वस्य सर्वस्य स्तोतृजनस्य मतिं स्तुतिं बुद्धिं वा अवीवशत् वशं नयति । स च सोमः अत्यो न अश्व इव गोभिः गव्यैरुदकैर्वा अज्यते सिच्यते स्निग्धीक्रियते ॥
Wilson
English translation:
“And like a swan entering its own flock, the Soma excites the praise of all, like a horse, it is bathed with milk.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As a swan, by its peculiar gait or voice excites the admiration of its flock as it enters it
Jamison Brereton
Then, just as (the lead) wild goose (sets) its flock (to honking), he has made the thought of everyone bellow.
Like a steed he is anointed [/driven together] with the cows.
Jamison Brereton Notes
This vs. contains two similes (ab and c respectively), each a bit trickily constructed.
In the first, the caus. redupl. aor. avīvaśat has two slightly different senses in simile and frame: ‘makes bellow’ in the simile: it is the flock (gaṇám) that is making the noise, stimulated by its lead goose (haṃsáḥ); ‘makes bellow(ed)’ in the frame: it is the thought/prayer (matím) of someone else (víśvasya) that Soma causes to be heard. This double sense is the counterpart to that of the caus. to √śru, both ‘make hear’ and ‘makes heard’. My interpr. here is different from that of Renou, who takes both acc. as goal of the sound (“… vers (sa) troupe, … vers la prière …”); Geldner’s is close to mine, though he doesn’t seem to recognize the slight difference in the function of the object. On this aor. stem, see my -áya-Formations, 111, 166. Another ex. with the same sense is found in nearby IX.34.6; see comm. ad loc. In the second simile, in c, it is not syntactic variation but a pun on the root of the passive ajyate that is at issue: this form can belong either to √añj ‘anoint’ or to √aj ‘drive’, and both are appropriate to the context. Soma can be “anointed” by cows’ milk or driven together with the cows (that is, the milk). The ‘steed’ to which Soma is compared could likewise be both anointed (/groomed) and driven.
02-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The ā́d that begins both these vss. does not seem to have its usual “(just) after that” sense.
Griffith
Now like a swan he maketh all the company sing each his hymn:
He, like a steed, is bathed in milk.
Geldner
Dann hat er wie eine Gans ihre Schar, so eines jeden Gebet laut werden lassen. Er wird mit Milch wie ein Rennpferd gesalbt, preisgekrönt.
Grassmann
Jetzt lockt er jedem Lieder ab wie seinem Volk der Gänserich. Man salbt mit Milch ihn wie ein Ross.
Elizarenkova
Тут, словно гусь – стаю,
Он заставил звучать молитву каждого.
Его мажут, как скакуна, коровьим (молоком).
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वस्य मतिम् अवीवशत्) सब की मति को वश में रखनेवाला (अत्यः न) विद्युत्की नाईं दुर्ग्राह्य(आदीम्) ऐसे परमात्मा को (हंसः यथा गणम्) जिस प्रकार हंस अपने सजातीय गण में जाकर मिलता है, उसी प्रकार (गोभिः अज्यते) जीव इन्द्रियों द्वारा साक्षात्कार करता है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जीवात्मा जब तक अपनी सजातीय वस्तु के साथ सम्बन्ध नहीं लगाता, तब तक उसे आनन्द कदापि प्राप्त नहीं हो सकता, इसभाव का इस मन्त्र में उपदेश किया है कि जिस प्रकार हंस अपने सजातीय गण में मिलकर आनन्दित होता है, इस प्रकार जीवात्मा भी उस चिद्घन ब्रह्म में मिल जाता है। जीवात्मा को हंस की उपमा इस वास्ते दी है कि “हन्त्यविद्यामिति हंसः” यह जीव अविद्या का हनन करता है। यहाँ विज्ञानी जीव का वर्णन है और ब्रह्मप्राप्ति से जीव अविद्या का हनन करता है, जैसे कि ‘सता सोम्य तदा सम्पन्नो भवति’ छा० ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वस्य मतिम् अवीवशत्) यः सर्वस्य बुद्धिं वशमानयति तं (अत्यः न) विद्युतमिव दुर्ग्रहम् (आदीम्) इमं परमात्मानं (हंसः यथा गणम्) हंसः स्वसजातीयगणं यथा गच्छति तथा (गोभिः अज्यते) जीवः इन्द्रियैः सङ्गच्छते ॥३॥
04 उभे सोमावचाकशन्मृगो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उभे᳓ सोमावचा᳓कशन्
मृगो᳓ न᳓ तक्तो᳓ अर्षसि
सी᳓दन्न् ऋत᳓स्य यो᳓निम् आ᳓
मूलम् ...{Loading}...
उ॒भे सो॑माव॒चाक॑शन्मृ॒गो न त॒क्तो अ॑र्षसि ।
सीद॑न्नृ॒तस्य॒ योनि॒मा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उभे᳓ सोमावचा᳓कशन्
मृगो᳓ न᳓ तक्तो᳓ अर्षसि
सी᳓दन्न् ऋत᳓स्य यो᳓निम् आ᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
avacā́kaśat ← √kāś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
arṣasi ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mr̥gáḥ ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
taktáḥ ← √tak- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sī́dan ← √sad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yónim ← yóni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒भे इति॑ । सो॒म॒ । अ॒व॒ऽचाक॑शत् । मृ॒गः । न । त॒क्तः । अ॒र्ष॒सि॒ ।
सीद॑न् । ऋ॒तस्य॑ । योनि॑म् । आ ॥
Hellwig Grammar
- ubhe ← ubh
- [noun], accusative, dual, feminine
- “both(a).”
- somāvacākaśan ← soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somāvacākaśan ← avacākaśan ← avacākaś ← √kāś
- [verb noun], nominative, singular
- “look.”
- mṛgo ← mṛgaḥ ← mṛga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- takto ← taktaḥ ← tak
- [verb noun], nominative, singular
- arṣasi ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- sīdann ← sīdan ← sad
- [verb noun], nominative, singular
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yonim ← yoni
- [noun], accusative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
सायण-भाष्यम्
हे सोम उभे द्यावापृथिव्यौ अवचाकशत् । पश्यतिकर्मेदम् । पश्यन् मृगो न मृग इव तक्तः गव्यैः पयअदिभिर्मिश्रितः सन् । दध्ना तनक्ति ’ (तै. सं. २.५.३.५) इत्यादौ तथा दृष्टत्वात् । अर्षसि गच्छसि च। किं कुर्वन् । ऋतस्य यज्ञस्य योनिं स्थानम् आ सीदन् आश्रयन्। यज्ञसाधनाय गच्छसीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Beholding both worlds, Soma, you hurry, swift as a deer, taking your seat on the plural ce of sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Swift: taktaḥ; i.e. mixed with milk; in RV 9.069.15, this is explained as swift
Jamison Brereton
O Soma, looking down on both (worlds?), like a great wild bird launched in flight you rush,
settling down on the womb of truth.
Jamison Brereton Notes
Although mṛgá- generally refers to a wild beast in general in the RV and in later Skt. comes to mean specifically ‘deer’, here it seems close to the meaning of Aves. mǝrǝγa- ‘(large) bird, bird of prey’. Cf. the almost identical pāda IX.67.15 śyenó ná taktó arṣati “Like a falcon launched in flight, it rushes.” The participle avacā́kaśat ‘looking down’ also fits a bird better than an earth-bound beast; cf. esp. X.136.4 antárikṣeṇa patati víśvā rūpā́vacā́kaśat “He flies through the midspace, gazing down on all forms,” in the famous Muni hymn. See also comm. on takva-vī́- ad I.134.5, 151.5. It must be admitted, however, that it is not only birds that √tac; see X.28.4 kroṣṭā́varāháṃ nír atakta kákṣāt “The jackal sprang on the boar from out of the underbrush.” However, there the attack is presumably an airborne pounce, so bird-like. Images on the web of jackals pouncing support this notion.
As for what the mṛgá- is looking down on, it is surely the two worlds, a notion going back to Sāyaṇa., which would fit the bird’s-eye view. Geldner suggests other possibilities in n. 4a, but not with great conviction.
Griffith
O Soma, viewing heaven and earth, thou runncst like a darting deer
Set in the place of sacrifice.
Geldner
Auf beide schauend rinnst du, Soma, flüchtig wie ein Wild, dich in den Schoß der Opferordnung setzend.
Grassmann
Erblickend beide Welten, eilst du Soma wie ein schnelles Reh, Dich setzend auf des Opfers Schooss.
Elizarenkova
О сома, глядя вниз на оба (мира),
Взметнувшись, словно зверь, мчишься ты,
Усаживаясь на лоно закона.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे परमात्मन् ! (उभे अवचाकशत्) आप द्युलोक और पृथिवीलोक के साक्षी हैं (मृगः न तक्तः) और सिंह के समान प्रकृतिरूप वन में विराजमान हो रहे हैं (ऋतस्य योनिम् आसीदन्) अखिलकार्य का कारण जो प्रकृति, उसमें स्थित हो कर (अर्षसि) सर्वत्र व्याप्त हो रहे हैं॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा इस प्रकृति के कार्य चराचर ब्रह्माण्ड में ओत-प्रोत हो रहा है अर्थात् प्रकृति एक प्रकार से गहन वन है और परमात्मा सिंह के समान इस वन का स्वामी है। इस मन्त्र में परमात्मा की व्यापकता और शोर्य-क्रौर्यादि गुणों के भाव से परमात्मा की रौद्ररूपता वर्णन की है।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे परमात्मन् ! भवान् (उभे अवचाकशत्) द्युलोकपृथिवीलोकौ पश्यति (मृगः न तक्तः) सिंह इव प्रकृतिरूपे वने विराजते (ऋतस्य योनिम् आसीदन्) कार्यमात्रकारणीभूतायां प्रकृतौ स्थितः (अर्षसि) सर्वं व्याप्नोति ॥४॥
05 अभि गावो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ गा᳓वो अनूषत
यो᳓षा जार᳓म् इव प्रिय᳓म्
अ᳓गन्न् आजिं᳓ य᳓था हित᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि गावो॑ अनूषत॒ योषा॑ जा॒रमि॑व प्रि॒यम् ।
अग॑न्ना॒जिं यथा॑ हि॒तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ गा᳓वो अनूषत
यो᳓षा जार᳓म् इव प्रिय᳓म्
अ᳓गन्न् आजिं᳓ य᳓था हित᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
abhí ← abhí (invariable)
anūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
jārám ← jārá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yóṣā ← yóṣā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ágan ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
ājím ← ājí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hitám ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
अ॒भि । गावः॑ । अ॒नू॒ष॒त॒ । योषा॑ । जा॒रम्ऽइ॑व । प्रि॒यम् ।
अग॑न् । आ॒जिम् । यथा॑ । हि॒तम् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- gāvo ← gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
- yoṣā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “woman; puppet; daughter.”
- jāram ← jāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fancy man.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- agann ← agan ← gam
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- ājiṃ ← ājim ← āji
- [noun], accusative, singular, masculine
- “battle; fight; contest; āji [word]; combat.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- hitam ← hi
- [verb noun], accusative, singular
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम त्वा गावः शब्दाः अभि अनूषत अभिष्टुवन्ति । योषा प्रिय जारमिव । सा यथा तं स्तौति तद्वत् । स सोमः आजिं गन्तव्यं हितं मित्रमिव तं यथा अन्यः अगन् स्वहिताय गच्छति तद्वत् । अथवा हितं धनप्रापकत्वेन हितकरम् आजिं शूर इव । अयमागच्छति पात्रम् ॥
Wilson
English translation:
“Praises commend you (Soma) as a woman praises a dear lover; (you hasten to the vessel) as a hero hastens to the welcome contest.”
Jamison Brereton
The cows have lowed to him, like a young woman to her dear lover. He has gone to (them?) as to a contest that has been set.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou seem to make heavier weather of hitám than seems called for. Geldner (n. 5c) suggests that the acc. is attraction from nom. *hitáḥ and tr. “Er ist wie ein angesporntes (Rennpferd) in das Wettrennen gegangen.” Renou allows it to be acc. but not to modify ājím, requiring him to invent a second acc. phrase: “Elles sont allées [Renou seems to have nodded on the number of the verb ágan; it cannot be the 3rd pl. of the root aor. to √gā, which is (á)gur, but must be 3rd sg. to the root aor. of √gam] dans l’arène comme (pour rejoindre le soma) mis en branle (par les prières).” I don’t understand the fuss: ājí- is masc.
(the supposed fem. ex. in I.116.15 is not), so hitám is grammatically fine. And I see no reason why a contest can’t be set, as a prize is. Perhaps it is their apparent conviction that hitám has to belong to √hi ‘impel’ that impelled them to these unconvincing makeshifts, or perhaps they believe that yáthā as a simile marker does not behave like ná and iva but requires a pseudo-clausal structure. But see the exx. in Grassmann’s no. 4 s.v. yáthā (col. 1083).
Griffith
The cows have sung with joy to him, even as a woman to her love
He came as to a settled race.
Geldner
Die Kühe schrieen ihm zu wie eine Frau dem lieben Buhlen. Er ist wie ein angesporntes Rennpferd in das Wettrennen gegangen.
Grassmann
Die Kühe jubelten dir zu, wie eine Frau dem lieben Mann, Sie rannten wie zum Preisgewinn.
Elizarenkova
Коровы приветствовали тебя криками,
Как женщина – желанного любовника.
Он бросился, как (конь) на арену к установленной (награде).
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (योषा जारमिव प्रियम्) “योषयति आत्मनि प्रीतिमुत्पादयतीतियोषा रात्रिः तस्या जारो जारयिता चन्द्रस्तम्”। चन्द्रमा के समान सर्वप्रिय (आजिम्) प्राप्त करने योग्य (हितम्) सबका हित करनेवाले आप (यथा अगन्) जिस प्रकार प्राप्त हो जायें, उसी प्रकार (गावः) इन्द्रियवृत्तियें (अभ्यनूषत) आपको विषय करती हैं॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी और ज्ञानयोगियों की ओर से परमात्मा की प्रार्थना कथन की गयी है और परमात्मनिष्ठप्रियता की तुलना चन्द्रमा के साथ की है अर्थात् जिस प्रकार चन्द्रमा आह्लादक होने से सर्वप्रिय है, इसी प्रकार परमात्मा भी आह्लादक होने से सर्वप्रिय है। कई एकटीकाकार “योषा जारम्” के अर्थ स्त्री के जार के करते हैं अर्थात् जैसे स्त्री को अपना यार प्यारा होता है, उसी प्रकार मुझ उपासक को तुम प्यारे हो। पहले तो यह दृष्टान्त विषम है, क्योंकि स्त्री को सर्वदा यार प्यारा नहीं लगता, किन्तु जब तक मोहमयी युवावस्था रहती है, तभी तक प्यारा लगता है और दूसरे जार शब्द के अर्थ सर्वत्र वेदमन्त्रों में तमोनिवर्तक आह्लादक गुण के हैं, जैसा कि ‘स्वसारं जारोऽभ्येति पश्वात्” इस मन्त्र में जार के अर्थ आह्लादक गुण के ही सब भाष्यकारों ने किये हैं। इससे स्पष्ट सिद्ध है कि ‘योषा जार’ यहाँ चन्द्रमा का नाम है, किसी लम्पट कामी पुरुष का नहीं ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (योषा जारमिव प्रियम्) चन्द्रमिव सर्वप्रियं (आजिम्) प्राप्यं (हितम्) सर्वस्येष्टदं भवन्तं (यथा अगन्) यथा प्राप्ताः स्युः तथा (गावः) इन्द्रियवृत्तयः (अभ्यनूषत) त्वां विषयीकुर्वन्ति ॥५॥
06 अस्मे धेहि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मे᳓ धेहि द्युम᳓द् य᳓शो
मघ᳓वद्भ्यश् च म᳓ह्य° च
सनि᳓म् मेधा᳓म् उत᳓ श्र᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे धे॑हि द्यु॒मद्यशो॑ म॒घव॑द्भ्यश्च॒ मह्यं॑ च ।
स॒निं मे॒धामु॒त श्रवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - श्यावाश्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अस्मे᳓ धेहि द्युम᳓द् य᳓शो
मघ᳓वद्भ्यश् च म᳓ह्य° च
सनि᳓म् मेधा᳓म् उत᳓ श्र᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dhehi ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dyumát ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ca ← ca (invariable)
ca ← ca (invariable)
maghávadbhyaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
máhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
medhā́m ← medhā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
saním ← saní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । धे॒हि॒ । द्यु॒ऽमत् । यशः॑ । म॒घव॑त्ऽभ्यः । च॒ । मह्य॑म् । च॒ ।
स॒निम् । मे॒धाम् । उ॒त । श्रवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhehi ← dhā
- [verb], singular, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- dyumad ← dyumat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- yaśo ← yaśaḥ ← yaśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
- maghavadbhyaś ← maghavadbhyaḥ ← maghavan
- [noun], dative, plural, masculine
- “big.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- mahyaṃ ← mahyam ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sanim ← sani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gain.”
- medhām ← medhā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; medhā [word]; Medhā.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम अस्मे अस्मभ्यं द्युमत् दीप्तिमत् यशः अन्नं धेहि देहि । कीदृशेभ्योऽस्मभ्यम् । मघवद्भ्यश्च हविर्लक्षणान्नवद्भ्यश्च मह्यं च स्तुतिकर्त्रे च । अथवा मह्यमस्मभ्यमित्यर्थः । अस्मे मघवद्भ्यश्च मह्यं चेति तेषामेवाशंसनाभेदादुभयत्र चशब्दो युक्तः । किंच सनिं धनं मेधां प्रज्ञाम् उत अपि च श्रवः कीर्तिं च धेहि ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“Give to us who are affluent (in oblations), and also to me, brilliant fame, wealth, intelligence, and glory.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Glory: śravas = kīrti, glory; it may also mean, anna, food
Jamison Brereton
Destine brilliant glory for us, both for our benefactors and for me— wisdom and fame as our winnings.
Griffith
Bestow illustrious fame on us, both on our liberal lords and me,
Glory, intelligence, and wealth.
Geldner
Bring uns durch deine Läuterungen Reichtümer, die vier Meere voll, tausendfältige von allen Seiten her, o Soma!
Grassmann
Verleih uns reiche Herrlichkeit, den Opferherren und mir selbst, Besitz und Weisheit, hohen Ruhm.
Elizarenkova
Нам принеси сверкающую честь:
И щедрым покровителям, и мне –
Добычу, мудрость, а также славу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- श्यावाश्वः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! आप (अस्मे) मेरे लिये (द्युमत् यशः धेहि) दीप्तिवाले यश को दीजिये (मह्यम् च) कर्मयोगियों के लिये और (मह्यम् च) मेरे लिये (सनिम्) धन को (मेधाम्) बुद्धि को तथा (उत श्रवः च) सुन्दर कीर्ति को दीजिये॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कर्मयोग और ज्ञानयोग के द्वारा परमात्मा निम्नलिखित गुणों का प्रदान करता है, धन बुद्धि सुकीर्ति इत्यादि॥६॥ यह ३२ वाँ सूक्त और २२ वाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! त्वम् (अस्मे) अस्मभ्यं (द्युमत् यशः धेहि) दीप्तिमत् यशो देहि (मघवद्भ्यः) कर्मयोगिभ्यः (मह्यम् च) मह्यं च (सनिम्) धनं (मेधाम्) बुद्धिं (उत श्रवः च) सुन्दरकीर्तिं च देहि ॥६॥ इति द्वात्रिंशत्तमं सूक्तं द्वाविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥