सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘एष वाजी’ इति षडृचं चतुर्थं सूक्तं प्रियमेधस्यार्षं गायत्रं सौम्यम्। ‘एष वाजी प्रियमेधः । इत्यनुक्रान्तम् । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
28 (740)
Soma Pavamāna
Priyamedha Āṅgirasa
6 verses: gāyatrī
Attributed to another Āṅgirasa, whose given name is similar to the poet of the last hymn (IX.27), this follows the same pattern, with initial “he, that one” (eṣá) opening every verse. Otherwise it is constructed of the usual clichés, though the rhetoric is nicely balanced.
Jamison Brereton Notes
Like the last hymn, this one has eṣá beginning every vs. Although the hymns share some vocabulary and themes (as which Soma hymns do not?), they are not twinned.
01 एष वाजी - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष वा॒जी हि॒तो नृभि॑र्विश्व॒विन्मन॑स॒स्पतिः॑ ।
अव्यो॒ वारं॒ वि धा॑वति ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष वा॒जी हि॒तो नृभि॑र्विश्व॒विन्मन॑स॒स्पतिः॑ ।
अव्यो॒ वारं॒ वि धा॑वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ वाजी꣡ हितो꣡ नृ꣡भिर्
विश्ववि꣡न् म꣡नसस् प꣡तिः
अ꣡व्यो वा꣡रं वि꣡ धावति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hitáḥ ← √hi- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vājī́ ← vājín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mánasaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvavít ← viśvavíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávyaḥ ← ávi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhāvati ← √dhāv- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vā́ram ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
ए॒षः । वा॒जी । हि॒तः । नृऽभिः॑ । वि॒श्व॒ऽवित् । मन॑सः । पतिः॑ ।
अव्यः॑ । वार॑म् । वि । धा॒व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- vājī ← vājin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- hito ← hitaḥ ← hi
- [verb noun], nominative, singular
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- viśvavin ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavin ← vid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “conversant(p); aware(p); enlightened; understanding.”
- manasas ← manasaḥ ← manas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- avyo ← avyaḥ ← avya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vāraṃ ← vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strainer.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dhāvati ← dhāv
- [verb], singular, Present indikative
- “run; run; wash.”
सायण-भाष्यम्
एषः सोमः वाजी गमनशीलः हितः अध्वर्युणा पात्रे निहितः विश्ववित् सर्वज्ञः मनसः स्तोत्रस्य पतिः स्वामी । अथवा सोमस्य मनोभिमानित्वात् मनसः स्वामित्वं चन्द्रमा मनो भूत्वा हृदयं प्राविशत् ’ ( ऐ. आ. २.४.२) इति श्रुतेः । तादृशोऽसौ अव्यो वारम् अवेर्वालं दशापवित्रं वि धावति विविधं गच्छति ॥
Wilson
English translation:
“This swift-flowing (Soma) plural ced (in the vessels) by the priests, all-knowing, the lord of praise, has to the woollen (filter).”
Jamison Brereton
This one, the prizewinner propelled by men, all-knowing as the lord of mind,
runs through the sheep’s fleece.
Jamison Brereton Notes
hitáḥ is taken by all standard interpr. (Grassmann, Geldner, Renou) to √hi ‘impel’, as also by me, presumably because of the verb of motion, ví dhāvati, that provides the finite verb in the vs. But it could, of course, belong to √dhā ‘place’. This alternative interpr. is almost encouraged by vs. 4bc daśábhir jāmíbhir yatáḥ / abhí dróṇani dhāvati “(Soma,) held by the ten siblings, runs to the wooden cups,” where a ppl. of static position (yatáḥ) precedes the same verb of motion.
On viśva-víd- see comm. ad 27.3. Because of mánasas pátiḥ (note close sandhi) “lord of mind,” I interpr. the cmpd as ‘all-knowing’ here.
Griffith
URGED by the men, this vigorous Steed, Lord of the mind, Omniscient,
Runs to the woollen straining-cloth.
Geldner
Dieses preisgewinnende Roß, das von den Herren zum Lauf getrieben wird, der allwissende Gebieter des Gedankens, läuft durch das Schafhaar.
Grassmann
Dies Ross, von Männern ausgesandt, des Geistes Herr, der alles weiss, Er strömet durch die Wolle hin.
Elizarenkova
Этот посланный мужами завоеватель награды,
Знающий все, повелитель мысли,
Бежит сквозь сито из овечьей шерсти.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब ईश्वर का अज्ञाननिवर्तकत्वरूप से वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) यह परमात्मा (वाजी) बलवाला है और (नृभिः हितः) जिज्ञासुओं के अन्तःकरण में धारण किया गया है (विश्ववित्) सर्वज्ञ है (मनसः पतिः) मन का स्वामी है (अव्यः) अविनाशी है और (वारंविधावति) अपने भक्त के हृदय में निवास करता है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा को मनसस्पति इसलिये कहा गया कि मन उसके सात्त्विकरूप सामर्थ्य से उत्पन्न हुआ है, इसलिये मन से ज्ञान उत्पन्न होता है। वा यों कहो कि मन का निरोध केवल उसी की कृपा से हो सकता है, इसलिये मनसस्पति कहा है। तात्पर्य यह है कि आत्मिक बल बढ़ानेवाले पुरुषों को चाहिये कि सब ओर से अपने मन का निरोध करके अपने मन को उसी परमात्मा में लगायें ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथेश्वरोऽज्ञानस्य निवर्त्तकत्वरूपेण वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) अयं परमात्मा (वाजी) प्रबलः (नृभिः हितः) जिज्ञासुभिः स्वहृदये स्थापितः (विश्ववित्) सर्वज्ञः (मनसः पतिः) मनोऽधिपतिः (अव्यः) अविनाशी च (वारम् विधावति) स्वभक्तहृदयमधिवसति ॥१॥
02 एष पवित्रे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष प॒वित्रे॑ अक्षर॒त्सोमो॑ दे॒वेभ्यः॑ सु॒तः ।
विश्वा॒ धामा॑न्यावि॒शन् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष प॒वित्रे॑ अक्षर॒त्सोमो॑ दे॒वेभ्यः॑ सु॒तः ।
विश्वा॒ धामा॑न्यावि॒शन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ पवि꣡त्रे अक्षरत्
सो꣡मो देवे꣡भियः सुतः꣡
वि꣡श्वा धा꣡मानि आविश꣡न्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
akṣarat ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pavítre ← pavítra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
devébhyaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
āviśán ← √viś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dhā́māni ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ए॒षः । प॒वित्रे॑ । अ॒क्ष॒र॒त् । सोमः॑ । दे॒वेभ्यः॑ । सु॒तः ।
विश्वा॑ । धामा॑नि । आ॒ऽवि॒शन् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- pavitre ← pavitra
- [noun], locative, singular, neuter
- “strainer.”
- akṣarat ← kṣar
- [verb], singular, Imperfect
- “run; melt.”
- somo ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- devebhyaḥ ← deva
- [noun], dative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dhāmāny ← dhāmāni ← dhāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- āviśan ← āviś ← √viś
- [verb noun], nominative, singular
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
सायण-भाष्यम्
एषः सोमः देवेभ्यः देवार्थं सुतः अभिषुतः सन् पवित्रे अक्षरत् स्रवति । विश्वा सर्वाणि धामानि देवशरीराणि आविशन् प्रविशन् । प्रवेष्टुमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“This (Soma), effused for the gods, flows into the filter, penetrating all the (divine) forms.”
Jamison Brereton
This one has flowed into the filter, the soma pressed for the gods,
entering all their domains.
Jamison Brereton Notes
For c víśvā dhā́māny āviśán Geldner reasonably cfs. (n. 2c) IX.25.4a víśvā rūpāṇy āviśán, but then goes the further step to “dhā́man = rūpá” and tr. our passage “alle seine Formen annehmend,” for which I see little or no justification. Yes, the stems in the RV with well-established distinct meanings, and I see no reason to erase that distinction. Geldner’s interpr.
has implications for vs. 5, for which see below.
Griffith
Within the filter hath he flowed, this Soma for the Gods effused,
Entering all their essences.
Geldner
Dieser Soma floß in die Seihe für die Götter ausgepreßt, alle seine Formen annehmend.
Grassmann
Er strömet zu der Seihe hin, der Soma, Göttern ausgepresst, Und geht in alle Stätten ein.
Elizarenkova
Этот полился в цедилке,
Сома, выжатый для богов,
Проникая во все формы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) यह परमात्मा (सोमः) सौम्य स्वभाववाला (देवेभ्यः सुतः) दैवी सम्पत्तिवालों के लिये प्रकाशमान है (विश्वा धामानि आविशन्) सम्पूर्ण स्थानों में व्याप्त है, एवंभूत परमात्मा (पवित्रे अक्षरत्) जिज्ञासुओं के पवित्र अन्तःकरण में विराजमान होता है॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - “यस्मिन्सर्वाणि भूतानि आत्मैवाभूद्विजानतः” यजुः। विज्ञानी पुरुष के लिये सब भूत उसका निवासस्थान हैं और इसी प्रकार “य आत्मनि तिष्ठन् आत्मनोऽन्तरो यमात्मा न वेद यस्यात्मा शरीरम्” बृ० अन्तर्यामि ब्रा०। इत्यादि वाक्यों में यह प्रतिपादन किया है कि जीवात्मा उसका शरीरस्थानी है अर्थात् जिस प्रकार जीवात्मा अपने शरीर का प्रेरक है, उसी प्रकार वह जीवात्मा का प्रेरक है, इसलिये मन्त्र में ‘धामान्याविशन्’ का कथन किया है अर्थात् शरीररूपी धाम में वह विराजमान है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) अयं परमात्मा (सोमः) सौम्यस्वभावः (देवेभ्यः सुतः) दैवसम्पत्तिमद्भ्यः प्रकाशमानः (विश्वा धामानि आविशन्) सर्वं स्थानं व्याप्नोति एवम्भूतः परमात्मा (पवित्रे अक्षरत्) जिज्ञासूनां पवित्रान्तःकरणे विराजते ॥२॥
03 एष देवः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष दे॒वः शु॑भाय॒तेऽधि॒ योना॒वम॑र्त्यः ।
वृ॒त्र॒हा दे॑व॒वीत॑मः ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष दे॒वः शु॑भाय॒तेऽधि॒ योना॒वम॑र्त्यः ।
वृ॒त्र॒हा दे॑व॒वीत॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ देवः꣡ शुभायते
अ꣡धि यो꣡नाव् अ꣡मर्तियः
वृत्रहा꣡ देववी꣡तमः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śubhāyate ← √śubhāy- (root)
{tense:PRS}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
ámartyaḥ ← ámartya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yónau ← yóni- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
devavī́tamaḥ ← devavī́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । दे॒वः । शु॒भा॒य॒ते॒ । अधि॑ । योनौ॑ । अम॑र्त्यः ।
वृ॒त्र॒ऽहा । दे॒व॒ऽवीत॑मः ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- śubhāyate ← śubhāy
- [verb], singular, Present indikative
- ‘dhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- yonāv ← yonau ← yoni
- [noun], locative, singular, feminine
- “vagina; vulva; uterus; beginning; origin; reincarnation; birthplace; family; production; cause; race; grain; raw material; birth; kind; caste; kinship; bed.”
- amartyaḥ ← amartya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “immortal.”
- vṛtrahā ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- devavītamaḥ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devavītamaḥ ← vītamaḥ ← vītama
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
एषः सोमः देवः शुभायते शोभते । कुन्न । अधि योनौ स्वीये स्थाने । कीदृश एषः । अमर्त्यः अमरणधर्मा वृत्रहा शत्रुहन्ता देववीतमः अतिशयेन देवानां कामयिता ॥
Wilson
English translation:
“This divine immortal (Soma) is brilliant in his own plural ce, the slayer of enemies, the most devoted to the gods.”
Jamison Brereton
This one, an immortal god, beautifies himself in his womb,
the smasher of obstacles, best pursuer of the gods.
Griffith
He shines in beauty there, this God Immortal in his dwelling-place,
Foe-slayer, dearest to the Gods.
Geldner
Dieser Gott macht sich schön in seiner Wiege, der Unsterbliche, der Vritratöter, der die Götter am meisten einlädt.
Grassmann
Es glänzet der unsterbliche, auf seinem Sitze dieser Gott, Der Feinde schlägt und Götter labt.
Elizarenkova
Этот бог красуется
На (своем) лоне, бессмертный,
Убийца Вритры, лучше всех приглашающий богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः देवः) यह परमात्मा (अधि योनौ) प्रकृति में (अमर्त्यः) अविनाशी हो कर (शुभायते) प्रकाशित हो रहा है (वृत्रहा) और वह अज्ञान का नाशक है तथा (देववीतमः) सत्कर्मियों को अत्यन्त चाहनेवाला है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तात्पर्य यह है कि योनि नाम यहाँ कारण का है, वह कारण प्रकृतिरूपी कारण है अर्थात् प्रकृति परिणामिनी नित्य है और ब्रह्म कूटस्थ नित्य है। परिणामी नित्य उसको कहते हैं कि जो वस्तु अपने स्वरूप को बदले और नाश को न प्राप्त हो और कूटस्थ नित्य उसकोकहते हैं कि जो स्वरूप से नित्य हो अर्थात् जिसके स्वरूप में किसी प्रकार काविकार न आये। उक्त प्रकार से यहाँ परमात्मा को कूटस्थरूप से वर्णन किया है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः देवः) अयं परमात्मा (अधि योनौ) प्रकृतौ (अमर्त्यः) अविनाशी सन् (शुभायते) प्रकाशते (वृत्रहा) अज्ञाननाशकः (देववीतमः) सत्कर्मिभ्यो भृशं स्पृहयति च ॥३॥
04 एष वृषा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष वृषा॒ कनि॑क्रदद्द॒शभि॑र्जा॒मिभि॑र्य॒तः ।
अ॒भि द्रोणा॑नि धावति ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष वृषा॒ कनि॑क्रदद्द॒शभि॑र्जा॒मिभि॑र्य॒तः ।
अ॒भि द्रोणा॑नि धावति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ वृ꣡षा क꣡निक्रदद्
दश꣡भिर् जामि꣡भिर् यतः꣡
अभि꣡ द्रो꣡णानि धावति
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kánikradat ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
daśábhiḥ ← dáśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
jāmíbhiḥ ← jāmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yatáḥ ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
abhí ← abhí (invariable)
{}
dhāvati ← √dhāv- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dróṇāni ← dróṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ए॒षः । वृषा॑ । कनि॑क्रदत् । द॒शऽभिः॑ । जा॒मिऽभिः॑ । य॒तः ।
अ॒भि । द्रोणा॑नि । धा॒व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- kanikradad ← kanikradat ← kanikrad ← √krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh.”
- daśabhir ← daśabhiḥ ← daśan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “ten; tenth; daśan [word].”
- jāmibhir ← jāmibhiḥ ← jāmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- yataḥ ← yam
- [verb noun], nominative, singular
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- droṇāni ← droṇa
- [noun], accusative, plural, neuter
- dhāvati ← dhāv
- [verb], singular, Present indikative
- “run; run; wash.”
सायण-भाष्यम्
एष वृषा वर्षिता कामानां कनिक्रदत् शब्दं कुर्वन् दशभिर्जामिभिः अङ्गुलीभिः यतः धृतः द्रोणानि द्रुममयाणि पात्राणि अभि धावति अभिगच्छति ॥
Wilson
English translation:
“This showerer (of desire), expressed by the ten fingers, has uttered a sound ot the pitchers.”
Jamison Brereton
This one, the ever-roaring bull, held by the ten siblings [=fingers],
runs to the wooden cups.
Griffith
Directed by the Sisters ten, bellowing on his way this Steer
Runs onward to the wooden vats.
Geldner
Dieser Bulle läuft brüllend von zehn Geschwistern gezügelt nach den Holzgefäßen.
Grassmann
Er läuft, der Hengst, der wiehernde, gelenkt von zehn verschwisterten, Nun zu den Somakufen hin.
Elizarenkova
Этот бык, громко ревя,
Направленный десятью сестрами,
Бежит к деревянным сосудам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः वृषा) यह सर्वकामप्रद परमात्मा (कनिक्रदत्) शब्दायमान और (दशभिः जामिभिः यतः) दश स्थूलभूत और सूक्ष्मभूतों द्वारा स्थिर है (अभि द्रोणानि धावति) कार्यमात्र में प्राप्त है॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तात्पर्य यह है कि परमात्मा दश सूक्ष्मभूत और दश स्थूलभूतों कोव्याप्त करके स्थिर है, इसीलिये “स भूमिं सर्वतस्पृत्वाऽत्यतिष्ठद् दशाङ्गुलम्” यह कथन किया है कि वह कार्यमात्र को अपने में व्याप्त करके दश प्रकार के भूतों को भी अतिक्रमण करके विराजमान है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः वृषा) सर्वकामप्रदोऽयं परमात्मा (कनिक्रदत्) शब्दायमानः (दशभिः जामिभिः यतः) दशधा स्थूलसूक्ष्मभूतैः स्थिरः (अभि द्रोणानि धावति) कार्य्यमात्रं प्राप्तो भवति ॥४॥
05 एष सूर्यमरोचयत्पवमानो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष सूर्य॑मरोचय॒त्पव॑मानो॒ विच॑र्षणिः ।
विश्वा॒ धामा॑नि विश्व॒वित् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष सूर्य॑मरोचय॒त्पव॑मानो॒ विच॑र्षणिः ।
विश्वा॒ धामा॑नि विश्व॒वित् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ सू꣡र्यम् अरोचयत्
प꣡वमानो वि꣡चर्षणिः
वि꣡श्वा धा꣡मानि विश्ववि꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
arocayat ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhā́māni ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
viśvavít ← viśvavíd- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । सूर्य॑म् । अ॒रो॒च॒य॒त् । पव॑मानः । विऽच॑र्षणिः ।
विश्वा॑ । धामा॑नि । वि॒श्व॒ऽवित् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- arocayat ← rocay ← √ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “like; approve; like; simulate.”
- pavamāno ← pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dhāmāni ← dhāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- viśvavit ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavit ← vid
- [noun], nominative, singular, masculine
- “conversant(p); aware(p); enlightened; understanding.”
सायण-भाष्यम्
एषः सोमः सूर्यमरोचयत् रोचयति स्वरसेन । पवमानः पूयमानः विचर्षणिः सर्वस्य द्रष्टा विश्ववित् सर्ववित् । न केवलं सूर्यं किंतु विश्वा सर्वाणि धामानि तेजःस्थानानि रोचयति ॥
Wilson
English translation:
“This purified, all-contemplating, all-knowing (Soma) gives radiance to the sun and all the spheres (of light).”
Jamison Brereton
This one, self-purifying, boundless, made the sun shine,
as the all-knowing one (knowing) all the domains.
Jamison Brereton Notes
The c pāda, víśvā dhā́māni viśvavít, has the same neut. pl. acc. NP as 2c and the third word is phonologically similar to 2c āviśán. There are in principle three ways to construe víśvā dhā́māni: 1) as a 2nd object to arocayat in a (“made the sun shine (and) all the domains”); 2) as the goal of āviśán, supplied from 2c (“entering all domains”); 3) as the object of the root noun -víd- extracted the cmpd. viśva-víd- or as further specification of the 1st member of that cmpd. (so, either “all-knowing, (knowing) the domains” as in the published
tr., or “knowing all, (viz.) all the domains”). Like the published translation, Renou chooses the first version of 3), and this seems the most rhetorically satisfying, while Geldner opts for a variant of the second version of 3, while being forced to the further step of interpr. dhā́māni as “forms” (“all Formen vollständig kennend”) on the basis of his interpr. of 2c.
Griffith
This Pavamana, swiftand strong, Omniscient, gave spleudour to
The Sun and all his forms of light.
Geldner
Dieser erleuchtete die Sonnen, sich läuternd, der Ausgezeichnete, alle Formen vollständig kennend.
Grassmann
Er zündete die Sonne an, der flammende, bewegliche, Der aller Stätten kundig ist.
Elizarenkova
Этот Павамана заставил светить
Солнце, (он) очень подвижный,
(Проникающий во) все формы, всезнающий.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) यह परमात्मा (सूर्यम् अरोचयत्) सूर्य को भी प्रकाशित करता है (विचर्षणिः) सर्वद्रष्टा है (विश्वा धामानि) सब स्थानों में विराजमान है (विश्ववित्) सर्वज्ञ है॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा को सूर्य का भी प्रकाशक कथन किया है।तात्पर्य यह है कि यह जड़ सूर्य उसकी सत्ता मेंप्रकाशित होता है। जो लोगगायत्री आदि मन्त्रों में इस जड़ सूर्य को उपास्य बताया करते हैं, उनको “सूर्यमरोचयत्” इस वाक्य से यहशिक्षा लेनी चाहिये कि यदि वेदकातात्पर्यजड़सूर्य को उपास्य देव कथन करने काहोता, तो इसजड़सूर्य को उससे प्रकाश पाकर प्रकाशित होना न कथन किया जाता और न “सूर्याचन्द्रमसौ धाता” इत्यादि वाक्यों से इस जड़ सूर्यादि का निर्माता कथन किया जाता ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) अयं परमात्मा (सूर्यम् अरोचयत्) सूर्यमपि प्रकाशयति (पवमानः) सर्वं पवित्रयति (विचर्षणिः) सर्वद्रष्टास्ति (विश्वा धामानि) सर्वस्थानेषु विराजते (विश्ववित्) सर्वज्ञश्चास्ति ॥५॥
06 एष शुष्म्यदाभ्यः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए॒ष शु॒ष्म्यदा॑भ्यः॒ सोमः॑ पुना॒नो अ॑र्षति ।
दे॒वा॒वीर॑घशंस॒हा ॥
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष शु॒ष्म्यदा॑भ्यः॒ सोमः॑ पुना॒नो अ॑र्षति ।
दे॒वा॒वीर॑घशंस॒हा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - प्रियमेध
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष꣡ शुष्मी꣡ अ꣡दाभियः
सो꣡मः पुनानो꣡ अर्षति
देवावी꣡र् अघशंसहा꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ádābhyaḥ ← ádābhya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śuṣmī́ ← śuṣmín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arṣati ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
punānáḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aghaśaṁsahā́ ← aghaśaṁsahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devāvī́ḥ ← devāvī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । शु॒ष्मी । अदा॑भ्यः । सोमः॑ । पु॒ना॒नः । अ॒र्ष॒ति॒ ।
दे॒व॒ऽअ॒वीः । अ॒घ॒शं॒स॒ऽहा ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- śuṣmy ← śuṣmī ← śuṣmin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “strong; hotheaded.”
- adābhyaḥ ← adābhya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “trustworthy; disabused(p).”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- punāno ← punānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- arṣati ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- devāvīr ← devāvīḥ ← devāvī
- [noun], nominative, singular, masculine
- aghaśaṃsahā ← agha
- [noun], neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- aghaśaṃsahā ← śaṃsa
- [noun]
- “speaking.”
- aghaśaṃsahā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
सायण-भाष्यम्
एषः सोमः शुष्मी बलवान् अदाभ्यः अदम्भनीयः पुनानः पूयमानः अर्षति गच्छति । देवावीः देवानामविता अघशंसहा । अघान् शंसन्तीत्यघशंसाः । तेषां हन्ता ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“This powerful invincible purifying Soma proceeds the protector of the gods, the destroyer of the wicked.”
Jamison Brereton
This one, tempestuous, undeceivable Soma, rushes while being purified, pursuing the gods, smashing those who utter evil.
Jamison Brereton Notes
On śuṣmī́see comm. ad 29.6.
Griffith
This Soma being purified, flows mighty and infallible,
Slayer of sinners, dear toGods.
Geldner
Dieser feurige, unbetörbare Soma rinnt sich läuternd, göttereinladend, die Übelredner erschlagend.
Grassmann
Der starke, unverletzliche, der Soma strömt geklärt dahin, Der Frevler schlägt und Götter labt.
Elizarenkova
Этот необузданный, безобманный
Сома течет, очищаясь,
Приглашающий богов, убивающий злоречивцев.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- प्रियमेधः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) यह (शुष्मी) बलवाला परमात्मा (अदाभ्यः) दम्भ से अप्राप्य है (सोमः) सौम्यस्वभाववाला (पुनानः) पवित्रताकारक (सर्वत्र) व्याप्त हो रहा है (देवावीः) देवताओं का रक्षक तथा (अघशंसहा) अघशंसियों का नाश करनेवाला है॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग स्वयं पापों अथवा पापियों की प्रशंसा करते हैं, उनको परमात्मा कदापि प्राप्त नहीं होता। परमात्मप्राप्ति के लिये सदैव सरल प्रकृति होनी चाहिये। तात्पर्य यह है कि परमात्मप्राप्ति विना दैवी सम्पत्ति के नहीं होती।दैवी सम्पत्ति के गुण ये हैं−तेज, तेजस्वी होना, धृति-दृढ़ता, क्षमा, शौच, अद्रोह, अहिंसा, सत्य, अक्रोध इत्यादि अनेक प्रकार के दैवी सम्पत्ति के गुण हैं और जो लोग आसुरी सम्पत्तिवाले हैं, उनमें निम्नलिखित अवगुण होते हैं−दम्भ दर्प=गर्व, अभिमान, क्रोध, पारुष्य इत्यादि। इस मन्त्र में परमात्मा ‘अदाभ्यः’ पद से इस बात का उपदेश करता है कि दम्भ दर्पादि छोड़कर तुम लोग सन्मार्ग का ग्रहण करो ॥६॥ यह अट्ठाईसवाँ सूक्त और अठारहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) अयं परमात्मा (शुष्मी) प्रबलः परमात्मा (अदाभ्यः) दम्भरहितः (सोमः) सौम्यस्वभावः (पुनानः) पविता (अर्षति) सर्वं व्याप्नोति (देवावीः) देवरक्षकः (अघशंसहा) दुरात्मनां विनाशयिता चास्ति ॥६॥ इति अष्टाविंशतितमं सूक्तमष्टादशो वर्गश्च समाप्तः ॥