सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र निम्नेनेव’ इत्यष्टर्चं सप्तदशं सूक्तम् । ऋष्याद्याः पूर्ववत् । ‘प्र निम्नेनेव’ इत्यनुक्रान्तम् । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
17 (729)
Soma Pavamāna
Asita Kāśyapa or Devala Kāśyapa
8 verses: gāyatrī
A straightforward hymn: the soma juices flow quickly on their journey through the filter into the vessels and thence to Indra and the gods, a journey compared to that of the sun. The role of speech in the soma sacrifice is also emphasized, with soma both inspiring speech and being strengthened by it.
01 प्र निम्नेनेव - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ निम्ने᳓नेव सि᳓न्धवो
घ्न᳓न्तो वृत्रा᳓णि भू᳓र्णयः
सो᳓मा असृग्रम् आश᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
प्र नि॒म्नेने॑व॒ सिन्ध॑वो॒ घ्नन्तो॑ वृ॒त्राणि॒ भूर्ण॑यः ।
सोमा॑ असृग्रमा॒शवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ निम्ने᳓नेव सि᳓न्धवो
घ्न᳓न्तो वृत्रा᳓णि भू᳓र्णयः
सो᳓मा असृग्रम् आश᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
iva ← iva (invariable)
nimnéna ← nimná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
prá ← prá (invariable)
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
bhū́rṇayaḥ ← bhū́rṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghnántaḥ ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
āśávaḥ ← āśú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asr̥gram ← √sr̥j- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
प्र । नि॒म्नेन॑ऽइव । सिन्ध॑वः । घ्नन्तः॑ । वृ॒त्राणि॑ । भूर्ण॑यः ।
सोमाः॑ । अ॒सृ॒ग्र॒म् । आ॒शवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- nimneneva ← nimnena ← nimna
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “depression; depth.”
- nimneneva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sindhavo ← sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- ghnanto ← ghnantaḥ ← han
- [verb noun], nominative, plural
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- bhūrṇayaḥ ← bhūrṇi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “impatient; restless.”
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- asṛgram ← sṛj
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- āśavaḥ ← āśu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “quick; fast; immediate; agile.”
सायण-भाष्यम्
निम्नेन प्रवणेन देशेन सिन्धवः नद्यः इव तथा वृत्राणि शत्रून् घ्नन्तः भूर्णयः क्षिप्रगमनाः आशवः व्याप्ताः सोमाः प्र असृग्रं प्रगच्छन्ति द्रोणकलशं प्रति ॥
Wilson
English translation:
“Like rivers falling down a steep plural ce, so that rapid foe-destroying pervading Soma-streams hurry (to the pitcher).”
Jamison Brereton
Like rivers along a downward slope, smashing obstacles, turbulent, the swift soma juices have been sent surging.
Griffith
LIKE rivers down a steep descent, slaying the Vrtras, full of zeal,
The rapid Soma-streams have flowed.
Geldner
Abwärts wie die Ströme haben sich die ungeduldigen raschen Somatränke ergossen, die Feinde erschlagend.
Grassmann
Wie Flüsse am Gesenke hin, die Feinde tödtend, eifervoll Sind schnelle Soma’s hingeströmt.
Elizarenkova
Как реки – низиной,
Бурные, убивающие врагов
Соки сомы потекли, стремительные.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब उपासक के हृदय में परमात्मा का प्रकाश कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमाः)उक्त सौम्यस्वभाववाला परमात्मा (वृत्राणि घ्नन्तः) अज्ञानों का नाश करता हुआ “वृणोत्याच्छादयत्यात्मानमिति वृत्रमज्ञानम्” (भूर्णयः) शीघ्र गतिशील (आशवः) सर्वव्यापक “अश्नुते व्याप्नोति सर्वमित्याशुः” (सिन्धवः प्रनिम्नेन इव) नदियें जैसे शीघ्र गतिशील नीचे की ओर जाती हैं, उसी प्रकार वह (असृग्रम्) भक्तों के हृदय में प्रकाशित होता है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग शुद्ध हृदय से उसकी उपासना करते हैं और यम-नियमों द्वारा अपने आत्मा को संस्कृत करते हैं, उनके हृदय में अतिशीघ्र परमात्मा का प्रकाश उत्पन्न होता है ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अधुना उपासकस्य हृदये परमात्मप्रकाशः कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमाः) पूर्वोक्तः सौम्यस्वभाववान् परमात्मा (वृत्राणि घ्नन्तः) अज्ञानानि नाशयन् (भूर्णयः) द्रुततरगमनशीलः (आशवः) सर्वव्यापकः (सिन्धवः प्रनिम्नेन इव) यथा नद्यः निम्नाभिमुखं गच्छन्ति तथैव सः (असृग्रम्) भक्तहृदयेषु प्रकाशते॥१॥
02 अभि सुवानास - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ स्वाना᳓स° इ᳓न्दवो
वृष्ट᳓यः पृथिवी᳓म् इव
इ᳓न्द्रं सो᳓मासो अक्षरन्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि सु॑वा॒नास॒ इन्द॑वो वृ॒ष्टयः॑ पृथि॒वीमि॑व ।
इन्द्रं॒ सोमा॑सो अक्षरन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ स्वाना᳓स° इ᳓न्दवो
वृष्ट᳓यः पृथिवी᳓म् इव
इ᳓न्द्रं सो᳓मासो अक्षरन्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
abhí ← abhí (invariable)
índavaḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
suvānā́saḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
pr̥thivī́m ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥ṣṭáyaḥ ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
akṣaran ← √kṣar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sómāsaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒भि । सु॒वा॒नासः॑ । इन्द॑वः । वृ॒ष्टयः॑ । पृ॒थि॒वीम्ऽइ॑व ।
इन्द्र॑म् । सोमा॑सः । अ॒क्ष॒र॒न् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- suvānāsa ← suvānāsaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- indavo ← indavaḥ ← indu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- vṛṣṭayaḥ ← vṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- pṛthivīm ← pṛthivī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somāso ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- akṣaran ← kṣar
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “run; melt.”
सायण-भाष्यम्
सुवानासः सूयमानाः इन्दवः द्रवरूपाः सोमासः सोमाः इन्द्रं प्रीणयितुम् अभि अक्षरन् । किमिव । वृष्टयः पृथिवीमिव ॥
Wilson
English translation:
“The Soma-drops, as they are expressed, flow to Indra like the rains falling upon the earth.”
Jamison Brereton
As they are pressed, the drops, the soma juices, like rains to the earth, have flowed to Indra.
Griffith
The drops of Soma juice effused fall like the rain upon the earth:
To Indra flow the Soma-streams.
Geldner
Die ausgepreßten Somasäfte sind zu Indra geflossen wie die Regenströme zur Erde.
Grassmann
Zu Indra rann der Somatrank, wie Regen auf die Erde strömt, Die ausgepressten Tropfen hin.
Elizarenkova
Выжатые капли,
Как капли дождя – на землю,
Соки сомы полились к Индре.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- भुरिग्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दवः) सर्वैश्वर्यसम्पन्न (सोमासः) परमात्मा(अभि सुवानासः) भक्तों से सेवन किया गया (इन्द्रम्) सेवक को ऐश्वर्यसम्पन्न करके (अक्षरन्) दयावृष्टि से आर्द्र करता है, जिस प्रकार (वृष्टयः पृथिवीम् इव) वृष्टियें पृथिवी को आर्द्र करती हैं, इस प्रकार सबको आर्द्र करता है॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार वर्षाकाल की वृष्टियें धरातल को सिक्त करके नाना प्रकार के अङ्कुर उत्पन्न करती हैं, इसी प्रकार परमात्मा की कृपादृष्टियें उपासकों के हृदय में नाना प्रकार के ज्ञान-विज्ञानादि भावों को उत्पन्न करती हैं ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्दवः) सर्वैश्वर्यसम्पन्नः (सोमासः) परमात्मा (अभि सुवानासः) भक्तैः सेव्यमानः (इन्द्रम्) स्वसेवकमैश्वर्यसम्पन्नं सम्पाद्य (अक्षरन्) दयावृष्ट्या आर्द्रयति यथा (वृष्टयः पृथिवीम् इव) वृष्टयः भूमिमार्द्रयन्ति तद्वत् ॥२॥
03 अत्यूर्मिर्मत्सरो मदः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓त्यूर्मिर् मत्सरो᳓ म᳓दः
सो᳓मः पवि᳓त्रे अर्षति
विघ्न᳓न् र᳓क्षांसि देवयुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
अत्यू॑र्मिर्मत्स॒रो मदः॒ सोमः॑ प॒वित्रे॑ अर्षति ।
वि॒घ्नन्रक्षां॑सि देव॒युः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓त्यूर्मिर् मत्सरो᳓ म᳓दः
सो᳓मः पवि᳓त्रे अर्षति
विघ्न᳓न् र᳓क्षांसि देवयुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
átyūrmiḥ ← átyūrmi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
matsaráḥ ← matsará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arṣati ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pavítre ← pavítra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devayúḥ ← devayú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rákṣāṁsi ← rákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vighnán ← √han- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अति॑ऽऊर्मिः । म॒त्स॒रः । मदः॑ । सोमः॑ । प॒वित्रे॑ । अ॒र्ष॒ति॒ ।
वि॒ऽघ्नन् । रक्षां॑सि । दे॒व॒ऽयुः ॥
Hellwig Grammar
- atyūrmir ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- atyūrmir ← ūrmiḥ ← ūrmi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wave; billow.”
- matsaro ← matsaraḥ ← matsara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “envy; hostility.”
- madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pavitre ← pavitra
- [noun], locative, singular, neuter
- “strainer.”
- arṣati ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- vighnan ← vihan ← √han
- [verb noun], nominative, singular
- “obstruct; cancel out; restrict.”
- rakṣāṃsi ← rakṣas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- devayuḥ ← devayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “devout; devoted.”
सायण-भाष्यम्
अत्यूर्मिः । अतिक्रान्ता ऊर्मयो यस्मात् सोऽत्यूर्मिः । अतिप्रवृद्ध इत्यर्थः। मत्सरः मादनशील: मदः मदात्मकः सोमः पवित्रे अर्षति गच्छति । किं कुर्वन् । रक्षांसि विघ्नन् घातयन् देवयुः देवान् कामयमानोऽर्षतीति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Soma, with swelling waves, exhilarating, inebriating, flows to the straining-cloth, destroying the rākṣasas, and devoted to the gods.”
Jamison Brereton
The exhilarating drink of exhilaration, the soma, rushes into the filter beyond the waves,
smashing aside the demons, seeking the gods.
Jamison Brereton Notes
The hapax áty-ūrmi- must be modelled on áty-avi- ‘beyond the sheep(‘s fleece)’, 4x, including twice in the hymns of this poet: IX.6.5 and 13.1. I assume the image is, roughly, of a wave breaking on the shore, with the liquid now beyond the wave-forms on the body of water.
Griffith
With swelling wave the gladdening drink, the Soma, flows into.the sieve,
Loving the Gods and slaying fiends.
Geldner
Die Wogen überholend rinnt der berauschende Rauschtrank Soma in die Seihe, die Unholde vertreibend, nach dem Gotte verlangend.
Grassmann
Hochwallend rinnt der Somatrank zur Seihe, der berauschende, Gespenster tilgend, Göttern hold.
Elizarenkova
Волной переливаясь через край, пьянящее опьянение -
Сома струится в цедилке,
Убивая ракшасов, преданный богам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अत्यूर्मिः) विघ्न पैदा करनेवाली सम्पूर्ण संसार की बाधाओं को अतिक्रमण करनेवाला (मत्सरः) प्रभुता के अभिमानवाला (मदः) हर्षप्रद (सोमः) उक्त परमात्मा (रक्षांसि विघ्नन्) दुराचारियों को नष्ट करता हुआ और (देवयुः) सत्कर्मियों को चाहता हुआ (पवित्रे अर्षति) जो कि उपासना द्वारा पात्रता को प्राप्त है, उसमें विराजमान होता है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस पुरुष ने ज्ञानयोग और कर्मयोग द्वारा अपने आत्मा को संस्कृत किया है, वह ईश्वर के ज्ञान का पात्र कहलाता है। उक्त पात्र के हृदय में परमात्मा अपने ज्ञान को अवश्यमेव प्रकट करता है, जैसा कि “यमेवैष वृणुते तेन लभ्यस्तस्यैष आत्मा वृणुते तनूं स्वाम्” क० ३।२३। जिसको यह पात्र समझता है, उसको अपना आत्मा समझकर स्वीकार करता है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अत्यूर्मिः) विघ्नकारका अखिलसंसारबाधा अतिक्रान्तः (मत्सरः) प्रभुत्वाभिमानी (मदः) हर्षप्रदः (सोमः) उक्तपरमात्मा (रक्षांसि विघ्नन्) दुराचारान्नाशयन् (देवयुः) सत्कर्मणः वाञ्छन् (पवित्रे अर्षति) य उपासनया पात्रतां लब्धस्तस्मिन्विराजते ॥३॥
04 आ कलशेषु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ कल᳓शेषु धावति
पवि᳓त्रे प᳓रि षिच्यते
उक्थइ᳓र् यज्ञे᳓षु वर्धते
मूलम् ...{Loading}...
आ क॒लशे॑षु धावति प॒वित्रे॒ परि॑ षिच्यते ।
उ॒क्थैर्य॒ज्ञेषु॑ वर्धते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ कल᳓शेषु धावति
पवि᳓त्रे प᳓रि षिच्यते
उक्थइ᳓र् यज्ञे᳓षु वर्धते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
dhāvati ← √dhāv- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kaláśeṣu ← kaláśa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
pári ← pári (invariable)
pavítre ← pavítra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sicyate ← √sic- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
ukthaíḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
vardhate ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । क॒लशे॑षु । धा॒व॒ति॒ । प॒वित्रे॑ । परि॑ । सि॒च्य॒ते॒ ।
उ॒क्थैः । य॒ज्ञेषु॑ । व॒र्ध॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- kalaśeṣu ← kalaśa
- [noun], locative, plural, neuter
- “jar.”
- dhāvati ← dhāv
- [verb], singular, Present indikative
- “run; run; wash.”
- pavitre ← pavitra
- [noun], locative, singular, neuter
- “strainer.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- ṣicyate ← sicyate ← sic
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
- ukthair ← ukthaiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- vardhate ← vṛdh
- [verb], singular, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
अयं सोमः कलशेषु आ धावति । तदर्थं पवित्रे परि षिच्यते अध्वर्युभिः । उक्थैः स्तोत्रैः यज्ञेषु निमित्तेषु वर्धते प्रवृद्धो भवति ।
Wilson
English translation:
“It flows to the pitchers, it is poured out upon the straining-cloth, it is magnified at sacrifices by praises.”
Jamison Brereton
He runs into the tubs; he is poured around into the filter.
He grows strong through the hymns at the sacrifices.
Griffith
It hastens to the pitchers, poured upon the sieve it waxes strong
At sacrifices through the lauds.
Geldner
Er läuft in die Krüge, er wird auf die Seihe umgegossen, während der Opfer wird er durch Loblieder gestärkt.
Grassmann
Er strömet in die Schalen hin, ergiesset durch die Seihe sich Und wächst durch Sprüche bei dem Fest.
Elizarenkova
Он бежит в кувшины,
Переливается кругами по цедилке,
Усиливается песнями на жертвоприношениях.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वह पूर्वोक्त परमात्मा (कलशेषु आ धावति) ‘कलं शवति इति कलशः’वेदादिवाक्यों में भली-भाँति वाच्यरूप से विराजमान है (पवित्रे परिषिच्यते) औरपात्र में अभिषेक को प्राप्त होता है और (उक्थैः यज्ञेषु वर्धते) स्तुतिद्वारा यज्ञों में प्रकाशित किया जाता है॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब वेदवेत्ता लोग मधुर ध्वनि से यज्ञों में उक्त परमात्मा का स्तवन करते हैं, तो मानों उसका साक्षात् रूप भान होने लगता है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - स पूर्वोक्तः परमात्मा (कलशेषु आ धावति) वेदादिवाक्येषु वाच्यतया सम्यग् विराजते (पवित्रे परिषिच्यते) पात्रे ह्यभिषिक्तो भवति (उक्थैः यज्ञेषु वर्धते) स्तुतिभिर्यज्ञेषु प्रकाश्यते ॥४॥
05 अति त्री - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ति त्री᳓ सोम रोचना᳓
रो᳓हन् न᳓ भ्राजसे दि᳓वम्
इष्ण᳓न् सू᳓र्यं न᳓ चोदयः
मूलम् ...{Loading}...
अति॒ त्री सो॑म रोच॒ना रोह॒न्न भ्रा॑जसे॒ दिव॑म् ।
इ॒ष्णन्त्सूर्यं॒ न चो॑दयः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓ति त्री᳓ सोम रोचना᳓
रो᳓हन् न᳓ भ्राजसे दि᳓वम्
इष्ण᳓न् सू᳓र्यं न᳓ चोदयः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
áti ← áti (invariable)
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
soma ← sóma- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
trī́ ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
bhrājase ← √bhrāj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
dívam ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
róhan ← √ruh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
codayaḥ ← √cud- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
iṣṇán ← √iṣ- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अति॑ । त्री । सो॒म॒ । रो॒च॒ना । रोह॑न् । न । भ्रा॒ज॒से॒ । दिव॑म् ।
इ॒ष्णन् । सूर्य॑म् । न । चो॒द॒यः॒ ॥
Hellwig Grammar
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- trī ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- soma
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- rocanā ← rocana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- rohan ← ruh
- [verb noun], nominative, singular
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- bhrājase ← bhrāj
- [verb], singular, Present indikative
- “shine; glitter; look.”
- divam ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- iṣṇan ← iṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “send.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- codayaḥ ← coday ← √cud
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम त्वं त्री रोचना त्रीणि रोचनानि त्रील्ँलोकान् अति अतिक्रम्य रोहन उपरिस्थं दिवं द्युलोकं भ्राजसे प्रकाशयसि । तथा इष्णन् गच्छन् सूर्यं न सूर्यं च चोदयः चोदयसि प्रेरयसि । नशब्दश्चार्थे ।
Wilson
English translation:
“Soma, mounting beyond the three worlds, you illumine heaven, and moving, you urge on the sun.”
Jamison Brereton
You blaze beyond the three luminous realms like the (sun) ascending to heaven, o Soma.
Sending forth (speech), you have spurred it on, like the sun.
Jamison Brereton Notes
The áti- in cmpd. found in 3a here gives rise to a phrasal expression with cosmic reach: áti trī́… rocanā́“beyond the three luminous realms.” I supply ‘speech’ as the obj. of iṣṇán; see comm. ad 16.8.
Griffith
Soma, thou shinest mounting heaven as ’twere above light’s triple realm,
And moving secm’st to speed the Sun.
Geldner
Wie der über die drei Lichträume zum Himmel steigende Sonnengott erstrahlst du, Soma. Wie der Treiber die Sonne spornst du deine Rosse an.
Grassmann
Du strahlst der Sonne gleich, die durch drei Räume auf zum Himmel steigt, Und eilend gleichsam treibst du sie.
Elizarenkova
Ты сверкаешь, о сома, словно поднимаясь
На небо через три светлых пространства.
Посылая (голос), ты как бы поторопил солнце.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे परमात्मन् ! (त्री रोचना अति) आप तीनों लोकों को अतिकमण करके (रोहन् न) सर्वोपरि विराजमान होकर (दिवम् भ्राजसे) द्युलोक को प्रकाशित करते हैं (न) और (इष्णन्) सर्वत्र गतिशील होकर (सूर्यम् चोदयः) सूर्य को भी प्रेरणा करते हैं॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की सत्ता से पृथिवी अन्तरिक्ष और द्यौ ये तीनों लोक स्थिर हैं और उसी की सत्ता में सूर्य चन्द्रमा आदि तेजस्वी पदार्थ सब स्थिर हैं अर्थात् उसी के नियम में विराजमान हैं, ‘भयादस्याग्निस्तपति भयात्तपति सूर्यः। भयादिन्द्रश्च वायुश्च मृत्युर्धावति पञ्चमः’ क० २।६ ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोम) हे परमात्मन् ! (त्री रोचना अति) भवान् त्रीनपि लोकानतिक्रम्य (रोहन् न) सर्वोपरि विराजमानः (दिवम् भ्राजसे) द्युलोकं दीपयति (न) तथा (इष्णन्) सर्वं व्याप्नुवन् (सूर्यम् चोदयः) सूर्यमपिप्रेरयति ॥५॥
06 अभि विप्रा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ वि᳓प्रा अनूषत
मूर्ध᳓न् यज्ञ᳓स्य कार᳓वः
द᳓धानाश् च᳓क्षसि प्रिय᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि विप्रा॑ अनूषत मू॒र्धन्य॒ज्ञस्य॑ का॒रवः॑ ।
दधा॑ना॒श्चक्ष॑सि प्रि॒यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अभि᳓ वि᳓प्रा अनूषत
मूर्ध᳓न् यज्ञ᳓स्य कार᳓वः
द᳓धानाश् च᳓क्षसि प्रिय᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
abhí ← abhí (invariable)
anūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kārávaḥ ← kārú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mūrdhán ← mūrdhán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cákṣasi ← cákṣas- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । विप्राः॑ । अ॒नू॒ष॒त॒ । मू॒र्धन् । य॒ज्ञस्य॑ । का॒रवः॑ ।
दधा॑नाः । चक्ष॑सि । प्रि॒यम् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
- mūrdhan
- [noun], locative, singular, masculine
- “head; battlefront; peak; top; mūrdhan [word]; leader; top.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- kāravaḥ ← kāru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; singer.”
- dadhānāś ← dadhānāḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- cakṣasi ← cakṣas
- [noun], locative, singular, neuter
- “eye; look; radiance.”
- priyam ← priya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
सायण-भाष्यम्
अभि अनूषत अभिष्टुवन्ति विप्राः मेधाविनः स्तोतारः । कुत्र। यज्ञस्य मूर्धन् मूर्धनि । शिरोवदुत्तमेऽभिषवदिवस इत्यर्थः । कीदृशास्ते । कारवः कर्तारः परिचर्याया यागानुष्ठातारो वा । चक्षसि दृष्टरि सोमे प्रियं दधानाः अभ्यनूषतेति समन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“The sage performers (of pious rites) glorify (the Soma) at the head of the sacrifice, entertaining affection for him the all-beholding.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
At the head of the sacrifice: mūrdhan yajñasya = on the last day of expressing the Soma; all-beholding: cakṣasi = draṣṭari some; this is usually applied to the sun as the eye of the world
Jamison Brereton
The inspired poets, the bards, have roared to him at the head of the sacrifice,
keeping the dear one in their sight.
Griffith
To him, the head of sacnfice, singers and bards have sung their songs,
Offering what he loves to see.
Geldner
Die redekundigen Dichter haben ihm zugeschrieen an der Spitze des Opfers, den lieben Soma vor Augen habend.
Grassmann
Die Sänger haben dich begrüsst, die Dichter an des Fests Beginn; Erwünschtes zeigend deinem Blick.
Elizarenkova
Вдохновенные (поэты) приветствовали криками
(Его, находящегося) во главе жертвы, (эти) воспеватели,
Имея любимого перед глазами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कारवः) कर्मकाण्डी और (चक्षसि प्रियम् दधानाः) उस सर्वद्रष्टा परमेश्वर में प्रेम को धारण करते हुए (विप्राः) विद्वान् लोग (यज्ञस्य मूर्धनि) यज्ञ के प्रारम्भ में (अभ्यनूषत) उस परमात्मा की भली-भाँति स्तुति करते हैं॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ के प्रारम्भ में उद्गाता आदि लोग पहले परमात्मा के महत्त्व का गायन करके फिर यज्ञ के अन्य कर्मों का आरम्भ करते हैं ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कारवः) कर्मकाण्डिनः (चक्षसि प्रियम् दधानाः) तत्र सर्वद्रष्टरि प्रेम दधानाः (विप्राः) विद्वांसश्च (यज्ञस्य मूर्धनि) यज्ञारम्भे (अभ्यनूषत) तं परमात्मानं साधु स्तुवन्ति ॥६॥
07 तमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् उ त्वा वाजि᳓नं न᳓रो
धीभि᳓र् वि᳓प्रा अवस्य᳓वः
मृज᳓न्ति देव᳓तातये
मूलम् ...{Loading}...
तमु॑ त्वा वा॒जिनं॒ नरो॑ धी॒भिर्विप्रा॑ अव॒स्यवः॑ ।
मृ॒जन्ति॑ दे॒वता॑तये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त᳓म् उ त्वा वाजि᳓नं न᳓रो
धीभि᳓र् वि᳓प्रा अवस्य᳓वः
मृज᳓न्ति देव᳓तातये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
avasyávaḥ ← avasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devátātaye ← devátāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
mr̥jánti ← √mr̥j- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । वा॒जिन॑म् । नरः॑ । धी॒भिः । विप्राः॑ । अ॒व॒स्यवः॑ ।
मृ॒जन्ति॑ । दे॒वऽता॑तये ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vājinaṃ ← vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; bird; seven; hero; achiever; aphrodisiac.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- dhībhir ← dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- avasyavaḥ ← avasyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “seeking protection; helpless.”
- mṛjanti ← mṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “purify; polish; rub; remove.”
- devatātaye ← devatāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम तमु तमेव त्वा त्वां वाजिनम् अन्नवन्तं गमनवन्तं वा नरः नेतारः विप्राः मेधाविनोऽध्वर्वा“वदयः धीभिः कर्मभिः मृजन्ति शोधयन्ति देवतातये यज्ञार्थम् । किमिच्छवः । अवस्यवः अन्नमिच्छवः॥
Wilson
English translation:
“Sages, leaders of rites, desirous of sustenance, purify you who are the giver of food, with pious rites for the offering.”
Jamison Brereton
The men, the inspired poets, seeking help, groom you, the prizewinning horse,
with their insights, for the divine conclave.
Griffith
The men, the sages with their hymns, eager for help, deck thee strong &teed,
Deck thee for service of the Gods.
Geldner
Dich, den Preisrenner, putzen die beredten Männer gunstsuchend mit frommen Gedanken zum Gottesdienst aus.
Grassmann
So streicheln hülfesuchend dich, das Ross, die Männer durch Gebet Mit Lied die Sänger zu dem Fest.
Elizarenkova
Это тебя, коня-победителя, мужи
Вдохновенные, ищущие помощи,
Помыслами начищают для службы богам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमेश्वर ! (अवस्यवः)रक्षा चाहनेवाले (विप्राः नरः) विद्वान् लोग (देवतातये) यज्ञ के लिये (तम् उ) पूर्वोक्तगुणविशिष्ट (वाजिनम्) अन्नादि ऐश्वर्य के देनेवाले (त्वा) आपको (धीभिः) अपनी बुद्धियों से (मृजन्ति) बुद्धि की वृत्ति का विषय करते हैं॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोग जब ‘यज्जाग्रतो दूरमुदैतिदैवम्’ इत्यादि मन्त्रों का पाठ करते हैं, केवल पाठ ही नहीं, किन्तु उसके वाच्यार्थ पर दृष्टि देकर तत्त्व का अनुशीलन करते हैं, तब परमात्मा का साक्षात्कार होता है। इसी अभिप्राय से कहा है कि ‘धीभिः त्वामृजन्ति’ अर्थात् बुद्धि द्वारा तुम्हारा परिशीलन करते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमेश्वर ! (अवस्यवः) रक्षामिच्छवः (विप्राः नरः) विद्वांसो जनाः (देवतातये) यज्ञाय (तम् उ) पूर्वोक्तगुणसम्पन्नम् (वाजिनम्) अन्नाद्यैश्वर्यस्य दातारं (त्वा) भवन्तं (धीभिः) बुद्धिभिः (मृजन्ति) स्वज्ञानविषयं कुर्वन्ति ॥७॥
08 मधोर्धारामनु क्षर - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓धोर् धा᳓राम् अ᳓नु क्षर
तीव्रः᳓ सध᳓स्थम् आ᳓सदः
चा᳓रुर् ऋता᳓य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
मधो॒र्धारा॒मनु॑ क्षर ती॒व्रः स॒धस्थ॒मास॑दः ।
चारु॑रृ॒ताय॑ पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पवमानः सोमः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
म᳓धोर् धा᳓राम् अ᳓नु क्षर
तीव्रः᳓ सध᳓स्थम् आ᳓सदः
चा᳓रुर् ऋता᳓य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ánu ← ánu (invariable)
dhā́rām ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
kṣara ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mádhoḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asadaḥ ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
sadhástham ← sadhástha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tīvráḥ ← tīvrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cā́ruḥ ← cā́ru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
r̥tā́ya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मधोः॑ । धारा॑म् । अनु॑ । क्ष॒र॒ । ती॒व्रः । स॒धऽस्थ॑म् । आ । अ॒स॒दः॒ ।
चारुः॑ । ऋ॒ताय॑ । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- madhor ← madhoḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- dhārām ← dhārā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- kṣara ← kṣar
- [verb], singular, Present imperative
- “run; melt.”
- tīvraḥ ← tīvra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- sadhastham ← sadhastha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- āsadaḥ ← āsad ← √sad
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “approach; attack; sit down; approach; find; arrive.”
- cārur ← cāruḥ ← cāru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- ṛtāya ← ṛta
- [noun], dative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम त्वं मधोः मधुररसस्य धारामनु क्षर प्रवहन्। तीव्रः तीव्ररसः सन् सधस्थं सहस्थानमभिषवस्थानं पवित्रं वा आ असदः सीद। चारुः चरणशीलः सन् ऋताय यज्ञार्थं पीतये देवानां पानाय ॥ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Pour forth the stream of the sweet beverage; sit down, sharp-flavoured in the receptacle, alert for drinking at the sacrifice.”
Jamison Brereton
Flow following the stream of honey. You, the sharp (soma), have taken your seat,
pleasing to be drunk for truth.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou take ánu kṣara as transitive (“Lass … fliessen,” “Laisse couler …”), but forms of √kṣar are otherwise intransitive, and here the acc. dhā́rām must be governed by the preverb ánu.
Griffith
Flow onward to the stream of meath rest efficacious in thy home,
Fair, to be drunk at sacrifice.
Geldner
Laß den Strom des Süßen fließen! Du, der Scharfe, hast dich auf deinen Platz gesetzt, angenehm für den Wahrhaften zum Trunke.
Grassmann
Dem Strom des Methes rinne nach, du starker, setz’ dich auf den Sitz, Dem Heiligen beliebt zum Trunk.
Elizarenkova
Излей поток сладости!
Резкий сел на свое место,
Приятный для питья по закону.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पवमानः सोमः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! आप हमारे इस यज्ञ में (मधोः धाराम् अनुक्षर) प्रेम की धारा बहाइये (तीव्रः) आप गतिशील हैं और (चारुः) सुन्दर हैं (ऋताय पीतये) सत्य की प्राप्ति के लिये (सधस्थम् आसदः) यज्ञ में स्थित हुए हमको स्वीकार करिये॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग सत्कर्मों में स्थिर हैं और सत्कर्मों के प्रचार के लिये यज्ञादि कर्म करते हैं, उनके उत्साह को परमात्मा अवश्यमेव बढ़ाता है ॥८॥ यह सत्रहवाँ सूक्त और सातवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! भवानस्मिन्मम यज्ञे (मधोः धाराम् अनुक्षर) प्रेमधारां स्यन्दयतु (तीव्रः) यतो भवान् वेगवान् तथा (चारुः) दर्शनीयश्चास्ति (ऋताय पीतये) सत्यप्राप्तये (सधस्थम् आसदः) यज्ञस्थं मां स्वीकरोतु ॥८॥ इति सप्तदशं सूक्तं सप्तमो वर्गश्च समाप्तः ॥