सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘समिद्धः’ इत्येकादशर्चं पञ्चमं सूक्तं काश्यपस्यासितस्य देवलस्य वार्षम् । अष्टम्याद्याश्चतस्रोऽनुष्टुभः शिष्टाः सप्त गायत्र्यः । नराशंसवर्जिताः समिदादयः क्रमेण प्रत्यृचं देवताः । तथा चानुक्रान्तं - समिद्ध एकादश काश्यपोऽसितो देवलो वा विंशतिः सूक्तान्याद्यमाप्रियश्चतुरनुष्टुबन्तम् इति । काश्यपस्य पावमानमिदमाप्रीसूक्तम् । सूत्रितं च- समिद्धो अद्येति सर्वेषां यथर्षि वा (आश्व. श्रौ. ३. २) इति ॥
Jamison Brereton
5 (717)
Āprı̄
Asita Kāśyapa or Devala Kāśyapa
11 verses: gāyatrī 1–7, anuṣṭubh 8–11
An interesting hybrid: the poet has taken the strict patterning of the Āprī hymns of the animal sacrifice, in which each verse contains a key word or phrase (italicized in translation) and the verses appear in the same order, and adapted it to the Soma Pavamāna genre. The same key words are found in the same order, but they are no longer directly addressed to or descriptive of a series of different divinities and divinized ritual elements. Instead Soma is sometimes identified with the divinity
of the original Āprī verse (vss. 2, 7), or characterized by the epithet used for that divinity (vss. 1, 3), or, most often, he manipulates the divinized element (vss. 4, 5, 10) or associates with the Āprī divinity at the sacrifice (vss. 6, 8, 9, 11). Each verse contains a form of pávamāna “self-purifying” to anchor the Āprī structure to the soma context.
Jamison Brereton Notes
Āprī On the interaction of the genre of Āprī hymns with the Soma Pavamāna focus, see the published introduction.
01 समिद्धो विश्वतस्पतिः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
समि॑द्धो वि॒श्वत॒स्पतिः॒ पव॑मानो॒ वि रा॑जति ।
प्री॒णन्वृषा॒ कनि॑क्रदत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
समि॑द्धो वि॒श्वत॒स्पतिः॒ पव॑मानो॒ वि रा॑जति ।
प्री॒णन्वृषा॒ कनि॑क्रदत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इध्मः समिद्धोग्निर्वा
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡मिद्धो विश्व꣡तस् प꣡तिः
प꣡वमानो वि꣡ राजति
प्रीण꣡न् वृ꣡षा क꣡निक्रदत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sámiddhaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
{}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
rājati ← √rāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
kánikradat ← √krand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
prīṇán ← √prī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सम्ऽइ॑द्धः । वि॒श्वतः॑ । पतिः॑ । पव॑मानः । वि । रा॒ज॒ति॒ ।
प्री॒णन् । वृषा॑ । कनि॑क्रदत् ॥
Hellwig Grammar
- samiddho ← samiddhaḥ ← samindh ← √indh
- [verb noun], nominative, singular
- “kindle; blaze.”
- viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- pavamāno ← pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājati ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- prīṇan ← prī
- [verb noun], nominative, singular
- “delight; gladden; satisfy; nutrify; comfort.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- kanikradat ← kanikrad ← √krand
- [verb noun], nominative, singular
- “roar; neigh.”
सायण-भाष्यम्
आप्रीवत्सोमस्तुतिरत्र । समिद्धः सम्यग्दीप्तः विश्वतस्पतिः सर्वतः स्वामी वृषा कामानां वर्षिता पवमानः सोमः कनिक्रदत् अभिषूयमाणः शब्दं कुर्वन् प्रीणन् देवान् प्रीणयन् वि राजति यागेषु प्रकाशते ॥
Wilson
English translation:
“The pure-flowing (Soma) shines forth in its brightness, the universal lord, the showerer of blessings, the rejoicer, uttering a loud sound.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The deities, samidh and others are severally invoked in the successive verses. Soma is praised in the form of the Āpris, and samiddhaḥ is explained as samyagdīptaḥ
Jamison Brereton
Enkindled, the self-purifying lord shines forth in every direction,
giving pleasure, the ever-roaring bull.
Jamison Brereton Notes
The part. prīṇán may signal the Āprī theme, as Oldenberg suggests.
Griffith
ENKINDLED, Pavamana, Lord, sends forth his light on, every side
In friendly show, the bellowing Bull.
Geldner
Entflammt prangt nach allen Seiten, sich läuternd, der Herr, sich beliebt machend, der brüllende Stier.
Grassmann
Der überall entflammte Herr, der rieselnde, erstrahlet weit, Der Hengst, der wiehernd uns erfreut.
Elizarenkova
Зажженыи
, господин со всех сторон,
Павамана ярко сверкает,
Радуя (всех), (этот) громко ревущий бык.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा की स्वतःप्रकाशता का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समिद्धः) जो सर्वत्र प्रकाशमान है, (विश्वतस्पतिः) सब प्रकार से जो स्वामी है, (पवमानः) पवित्र करनेवाला परमात्मा (विराजति) सर्वत्र विराजमान हो रहा है, (प्रीणन्) वह सबको आनन्द देता हुआ (वृषा) सब कामनाओं का पूरक (कनिक्रदत्) अपने विचित्र भावों से उपदेश करता हुआ हमको पवित्र करे॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस संसार में परमात्मा ही केवल ऐसा पदार्थ है, जो स्वसत्ता से विराजमान है अर्थात्जो परसत्ता की सहायता नहीं चाहता। अन्य प्रकृति तथा जीव परमात्मसत्ता के अधीन होकर रहते हैं, इसी अभिप्राय से परमात्मा को यहाँ समिद्ध कहा गया है अर्थात्स्वप्रकाशरूपता से वर्णन किया गया है ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मनः स्वतःप्रकाशत्वं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समिद्धः) यो हि सर्वत्र प्रकाशकः (विश्वतस्पतिः) यश्च सर्वथा पतिरस्ति (पवमानः) पावयिता सः (विराजति) सर्वत्र द्योतते विभूत्या प्रकाशते (प्रीणन्) स एवेश्वरः सर्वजनेषु तृप्तिमुत्पादयन् (वृषा) सर्वकामान् वर्षुकः (कनिक्रदत्) स्वविचित्रभावैरुपदिशन् नः पुनातु ॥१॥
02 तनूनपात्पवमानः शृङ्गे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तनू॒नपा॒त्पव॑मानः॒ शृङ्गे॒ शिशा॑नो अर्षति ।
अ॒न्तरि॑क्षेण॒ रार॑जत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तनू॒नपा॒त्पव॑मानः॒ शृङ्गे॒ शिशा॑नो अर्षति ।
अ॒न्तरि॑क्षेण॒ रार॑जत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तनूनपात्
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡नून꣡पात् प꣡वमानः
शृ꣡ङ्गे शि꣡शानो अर्षति
अन्त꣡रिक्षेण रा꣡रजत्
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
tánūnápāt ← tánūnápāt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arṣati ← √arṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śíśānaḥ ← √śā- ~ śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
śŕ̥ṅge ← śŕ̥ṅga- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:DU}
antárikṣeṇa ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rā́rajat ← √rāj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तनू॒३॒॑ऽनपा॑त् । पव॑मानः । शृङ्गे॒ इति॑ । शिशा॑नः । अ॒र्ष॒ति॒ ।
अ॒न्तरि॑क्षेण । रार॑जत् ॥
Hellwig Grammar
- tanūnapāt ← tanūnapād ← tanūnapāt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni.”
- pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- śṛṅge ← śṛṅga
- [noun], accusative, dual, neuter
- “peak; horn; tusk; śṛṅga [word].”
- śiśāno ← śiśānaḥ ← śā
- [verb noun], nominative, singular
- “sharpen; whet; strengthen.”
- arṣati ← ṛṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “run.”
- antarikṣeṇa ← antarikṣa
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- rārajat ← rāraj
- [verb noun], nominative, singular
सायण-भाष्यम्
तनूनपात् पवमानः सोमः । तनूनपादत्र सोमो भवति । तथा च श्रूयते-’ अद्भ्योंऽशवो जायन्ते ततः सोमो जायते’ इति । शृङ्गे दीप्ते उन्नतप्रदेशे। ‘ हृणिः शृङ्गाणि ’ इति ज्वलन्नामसु पाठात् । शिशानः तीक्ष्णीकुर्वन् अन्तरिक्षेण रारजत् अर्षति । द्रोणकलशं प्रति गच्छति । तथा चाम्नायते– द्वाभ्यां धाराभ्यामाग्रयणं गृह्णाति’ इति ॥
Wilson
English translation:
“The pure-flowing Tanūnapāt, rushes sharpening its splendour on the height and hastens through the sky.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tanūnapāt = a name of Soma, abhyo amśavo jāyante tataḥ somo jāyate, from the waters are born beams, from these is born Soma; hastens through the sky: that is, to the droṇakalaśa, according to the text, ‘he takes āgrayaṇa libation with two streams’
Jamison Brereton
As Tanūnapāt, the self-purifying one, sharpening his horns, rushes through the midspace, ever-shining.
Griffith
He, Pavamana, Self-produced, speeds onward sharpening his horns:
He glitters through the firmament.
Geldner
Als Tanunapat sich läuternd, die Hörner wetzend, fließt er prangend durch die Luft.
Grassmann
Sohn seiner selbst, der rieselnde, die Hörner wetzend fliesst er hin hellleuchtend durch die weite Luft.
Elizarenkova
Танунапат
-Павамана
Течет, оттачивая рога,
По воздуху, красуясь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तनूनपात्)तनूं न पातयतीति अर्थात् जो सब शरीरों को अधिकरणरूप से धारण करे, उसका नाम यहाँ तनूनपात् है, वह परमात्मा (पवमानः) सबको पवित्र करनेवाला है (शृङ्गे शिशानः) जो कूटस्थनित्य है और (अर्षति) सर्वत्र व्याप्त है और (अन्तरिक्षेण रारजत्) जोद्युलोक औरपृथिवीलोक के अधिकरणरूप से विराजमान हो रहा है, वह परमात्मा हमको पवित्र करे॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा को क्षेत्रज्ञरूप से वर्णन किया गया हैअर्थात्प्रकृति तथा प्रकृति के कार्य पदार्थों में परमात्मा कूटस्थरूपता से विराजमान है, इस भाव को उपनिषदों में यों वर्णन किया है कि“यः पृथिव्यां तिष्ठन् पृथिव्यामन्तरो यं पृथिवी न वेद यस्य पृथिवी शरीरम्” बृ. ३।७।१ जो परमात्मा पृथिवी में रहता है और पृथिवी जिसको नहीं जानती तथा पृथिवी उसका शरीर है और वह शरीरीरूप से वर्तमान है। शरीर के अर्थ यहाँ शीर्यते इति शरीरम् जो शीर्णता अर्थात् नाश को प्राप्त हो, उसको शरीर कहते हैं। परमात्मा जीव के समान शरीर-शरीरीभाव को धारण नहीं करता, किन्तु साक्षीरूप से सर्व शरीरों में विद्यमान है, भोक्तारूप से नहीं, इसी अभिप्राय से “सम्भोगप्राप्तिरिति चेन्न वैशेष्यात्” १।२।८ब्रह्मसूत्र में यह वर्णन किया है कि परमात्मा भोक्ता नहीं, क्योंकि वह सब शरीरों में विशेषरूप से व्यापक है और गीता में ‘क्षेत्रज्ञमपि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत’ इस श्लोक में इस भाव को भली-भाँति वर्णन किया है कि सब क्षेत्ररूपी शरीरों में क्षेत्रज्ञ परमात्मा है। मालूम होता है कि गीता उपनिषद् तथा ब्रह्मसूत्रों में यह भाव इत्यादि पूर्वोक्त मन्त्रों से आया है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तनूनपात्) सर्वशरीराणामधिकरणरूपेण धारकः (पवमानः) सर्वेषां पावयिताऽस्ति (शृङ्गे शिशानः) यो हि कूटस्थनित्योऽस्ति तथा (अर्षति) सर्वं व्याप्य तिष्ठति (अन्तरिक्षेण रारजत्) यश्च द्यावापृथिव्योरधिकरणरूपेण विराजते, स नः पुनातु ॥२॥
03 ईळेन्यः पवमानो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ई॒ळेन्यः॒ पव॑मानो र॒यिर्वि रा॑जति द्यु॒मान् ।
मधो॒र्धारा॑भि॒रोज॑सा ॥
मूलम् ...{Loading}...
ई॒ळेन्यः॒ पव॑मानो र॒यिर्वि रा॑जति द्यु॒मान् ।
मधो॒र्धारा॑भि॒रोज॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इळः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ईळे꣡नियः प꣡वमानो
रयि꣡र् वि꣡ राजति द्युमा꣡न्
म꣡धोर् धा꣡राभिर् ओ꣡जसा
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
īḷényaḥ ← īḷénya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
dyumā́n ← dyumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rājati ← √rāj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rayíḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
dhā́rābhiḥ ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
mádhoḥ ← mádhu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ई॒ळेन्यः॑ । पव॑मानः । र॒यिः । वि । रा॒ज॒ति॒ । द्यु॒ऽमान् ।
मधोः॑ । धारा॑भिः । ओज॑सा ॥
Hellwig Grammar
- īᄆenyaḥ ← īḍenyaḥ ← īḍ
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; invite; raise.”
- pavamāno ← pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- rayir ← rayiḥ ← rayi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājati ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- dyumān ← dyumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; brilliant; brilliant; loud.”
- madhor ← madhoḥ ← madhu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- dhārābhir ← dhārābhiḥ ← dhārā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
ईळेन्यः स्तुत्यः पवमानः सोमः रयिः अभीष्टस्य दाता द्युमान् दीप्तिमांश्च सन् मधोः उदकस्य धाराभिः सह क्षरन् ओजसा बलेन वि राजति प्रकाशते ॥
Wilson
English translation:
“The pure-flowing bright (Soma), the bounteous giver, worthy of all praise, shines forth in its might with the streams of water.”
Jamison Brereton
Worthy to be invoked, the self-purifying one, heaven-bright wealth, shines forth
with his streams of honey, with his strength.
Griffith
Brilliant like wealth, adorable, with splendour Pavamana shines,
Mightily with the streams of meath.
Geldner
Anzurufen sich läuternd prangt er wie glänzender Reichtum nach Kräften mit den Strömen der Süßigkeit.
Grassmann
Der preisenswerthe, rieselnde, erstrahlet als ein heller Schatz Im Strom des süssen Tranks mit Kraft.
Elizarenkova
Достойный призывов
Павамана,
Блистательное богатство, ярко сверкает,
Со (своими) потоками сладости – мощно,
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ईळेन्यः)उपासनीय परमात्मा (पवमानः) जो शुद्धस्वरूप है (रयिः) “राति सुखमिति रयिः=जो सब प्रकार के सुखों को देनेवाला है” वह (मधोर्धाराभिः) आनन्द की वृष्टि से तथा (ओजसा) प्रभावशाली प्रताप से (विराजति) विराजमान है और वह परमात्मा (द्युमान्) प्रकाशस्वरूप है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपासक को चाहिये कि वह उपास्यदेव की उपासना करे, जो स्वप्रकाश और सबको पवित्र करनेवाला तथा आनन्द की वृष्टि से सबको आनन्दित करता है, वही धारणा-ध्यानादि योगज वृत्तियों से साक्षात् करने योग्य है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ईळेन्यः) उपासनीयः परमात्मा (पवमानः) शुद्धरूपः (रयिः) सर्वविधसुखप्रदः (मधोर्धाराभिः) आनन्दवृष्टिभिः तथा (ओजसा) प्रतापेन च (विराजति) उत्कर्षं प्राप्नोति स च (द्युमान्) ज्योतिःस्वरूपोऽस्ति ॥३॥
04 बर्हिः प्राचीनमोजसा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब॒र्हिः प्रा॒चीन॒मोज॑सा॒ पव॑मानः स्तृ॒णन्हरिः॑ ।
दे॒वेषु॑ दे॒व ई॑यते ॥
मूलम् ...{Loading}...
ब॒र्हिः प्रा॒चीन॒मोज॑सा॒ पव॑मानः स्तृ॒णन्हरिः॑ ।
दे॒वेषु॑ दे॒व ई॑यते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - बर्हिः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
बर्हिः꣡ प्राची꣡नम् ओ꣡जसा
प꣡वमान स्तृण꣡न् ह꣡रिः
देवे꣡षु देव꣡ ईयते
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
prācī́nam ← prācī́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
háriḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
str̥ṇán ← √str̥̄- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devéṣu ← devá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
īyate ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
ब॒र्हिः । प्रा॒चीन॑म् । ओज॑सा । पव॑मानः । स्तृ॒णन् । हरिः॑ ।
दे॒वेषु॑ । दे॒वः । ई॒य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- prācīnam ← prācīna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eastern; frontal.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- pavamāna ← pū
- [verb noun], vocative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- stṛṇan ← stṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “spread; kill; lay; cover.”
- hariḥ ← hari
- [noun], nominative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- deveṣu ← deva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- deva ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- īyate ← i
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
हरिः हरितवर्णः देवः द्योतमानः सोमः पवमानः देवेषु यज्ञेषु बर्हिः प्राचीनं प्राचीनाग्रं स्तृणन् स्तारयन ओजसा बलेन ईयते गच्छति ॥
Wilson
English translation:
“The bright golden-hued pure-flowing one rushes in its might, strewing the sacred grass in the sacrifice with its points towards the cast.”
Jamison Brereton
The tawny self-purifying one, strewing the ritual grass toward the east with his strength,
speeds as a god to the gods.
Griffith
The tawny Pavamana, who strews from of old the grass with might,
Is worshipped, God amid the Gods.
Geldner
Das Barhis ostwärts nach Kräften hinbreitend eilt sich läuternd der Falbe, der Gott zu den Göttern.
Grassmann
Im Osten breitet er die Streu, der Gott eilt zu den Göttern hin, Der goldne, kräftig rieselnde.
Elizarenkova
Мощно расстилая обращенную к востоку
Жертвенную солому
, золотистый Павамана,
Бог движется среди богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बर्हिः)“बृंहतीति बर्हिः=सबसे बड़ा” परमात्मा जो (ओजसा) अपने प्रकाश से सबको (पवमानः) पवित्र करता है और (प्राचीनम्) प्रवाहरूप से अनादि संसार को (स्तृणन्) कार्य्यरूप करता हुआ (हरिः) अन्त में “हरतीति हरिः” अपने में लय कर लेता है (देवेषु) सब दिव्य वस्तुओं में (देवः) “दिव्यतीति देवः=जो सर्वोपरि दीप्तिमान् है, वह ध्यान द्वारा (ईयते) साक्षात्कार किया जाता है ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह देव, जो सब दिव्य वस्तुओं में दिव्यस्वरूप है, वही एकमात्र उपासनीय है, अन्य नहीं। इस देव शब्द की व्याख्या “एषो देवः प्रदिशोऽनु सर्वा” यजु० ३२।४॥ इस वेदवाक्य में स्पष्ट रीति से पाया जाती है और “एको देवः सर्वभूतेषु गूढः” श्वे०।६।११। इत्यादि उपनिषद्वाक्यों में इसी देव का वर्णन पाया जाता है। इसी देव का इस मन्त्र में जगत् की उत्पत्ति, स्थिति तथा प्रलय का एकमात्र हेतु कथन किया है। ज्ञात होता है कि “यतो वा इमानि भूतानि जायन्ते येन जातानि जीवन्ति यत्प्रयन्त्यभिसंविशन्ति तद् विजिज्ञासस्व तद् ब्रह्म” तै०। ३।१। इत्यादि वाक्यों में जगत् की उत्पत्ति स्थिति तथा प्रलय का हेतु जो ब्रह्मा को माना गया है, वह इसी वेदमन्त्र के आधार पर है। केवल भेद इतना है कि उपनिषद्वाक्यों में ब्रह्म शब्द है, यहाँ बर्हि शब्द है। ब्रह्म और बर्हि दोनों एकार्थवाची शब्द हैं, क्योंकि दोनों “बृहि वृद्धौ” इस धातु से सिद्ध होते हैं ॥ जिन लोगों ने बर्हि के माने कुशासन और हरिः के माने यहाँ हरे रङ्गवाले सोम के किये हैं, उन्होंने अत्यन्त भूल की है, क्योंकि उपक्रम-उपसंहार में यहाँ परमात्मा का वर्णन है और परमात्मवाची शब्द ही इस मण्डल में अधिकता से पाये जाते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (बर्हिः) सर्वोत्कृष्टः परमात्मा (ओजसा) स्वतेजसा सर्वं (पवमानः) पुनानः (प्राचीनम्) प्रवाहरूपेण संसारं (स्तृणन्) कार्यरूपेण विपरिणमयन् (हरिः) अन्ते स्वस्मिन् अन्तर्भावयति (देवेषु) सर्वदिव्यवस्तुषु (देवः) सर्वाधिकद्योतमानः स एव ध्यानेन (ईयते) साक्षात्क्रियते ॥४॥
05 उदातैर्जिहते बृहद्द्वारो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उदातै॑र्जिहते बृ॒हद्द्वारो॑ दे॒वीर्हि॑र॒ण्ययीः॑ ।
पव॑मानेन॒ सुष्टु॑ताः ॥
मूलम् ...{Loading}...
उदातै॑र्जिहते बृ॒हद्द्वारो॑ दे॒वीर्हि॑र॒ण्ययीः॑ ।
पव॑मानेन॒ सुष्टु॑ताः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - देवीर्द्वारः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ꣡द् आ꣡तैर् जिहते बृह꣡द्
द्वा꣡रो देवी꣡र् हिरण्य꣡यीः
प꣡वमानेन सु꣡ष्टुताः
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́taiḥ ← ā́tā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jihate ← √hā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
út ← út (invariable)
{}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dvā́raḥ ← dvā́r- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
hiraṇyáyīḥ ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pávamānena ← √pū- (root)
{case:INS, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
súṣṭutāḥ ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
उत् । आतैः॑ । जि॒ह॒ते॒ । बृ॒हत् । द्वारः॑ । दे॒वीः । हि॒र॒ण्ययीः॑ ।
पव॑मानेन । सुऽस्तु॑ताः ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- ātair ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- jihate ← hā
- [verb], plural, Present indikative
- “move over; yield; give way.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- dvāro ← dvāraḥ ← dvār
- [noun], nominative, plural, feminine
- “door; means.”
- devīr ← devīḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “divine.”
- hiraṇyayīḥ ← hiraṇyaya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- pavamānena ← pū
- [verb noun], instrumental, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- suṣṭutāḥ ← suṣṭuta
- [noun], nominative, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
हिरण्ययीः हिरण्मय्यः द्वारो देवीः द्वारो देव्यः पवमानेन सोमेन सह सुष्टुताः स्तोतृभिः सम्यक् स्तुताः सत्यः बृहत् बृहतीभ्यो महतीभ्यः आतैः आताभ्यो दिग्भ्यः । ‘आता आशाः इति दिङ्नामसु पाठात् । उत् जिहते उद्गच्छन्ति ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“The bright golden doors, praised by the priests together with the Soma, rise up from the vast horizon.”
Jamison Brereton
With their frames the golden Divine Doors open up aloft,
well praised by the self-purifying one.
Griffith
The golden, the Celestial Doors are lifted with their frames on high,
By Pavamana glorified.
Geldner
Die göttlichen Tore gehen mit ihren Flügeln hoch auf, die goldenen, von dem sich Läuternden schön gepriesen.
Grassmann
Aus ihren Rahmen öffnen sich die goldnen Götterthore weit, Gepriesen von dem rieselnden.
Elizarenkova
Высоко раскрываются (своими) створками
Золотые божественные
врата
Прекрасно восхваленные Паваманой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवीः हिरण्ययीः)प्रकृति की दिव्य शक्तियें, जो धनादि ऐश्वर्य्यों के देनेवाली हैं, वे (पवमानेन) पूज्य परमात्मा के साथ (सुष्टुताः) वर्णन की हुई (बृहद्द्वारः) ऐश्वर्यों का मूल होती हैं और (आतैः) उनके विज्ञान से विज्ञानी लोग दिशाओं द्वारा (उद् जिहते) सर्वत्र फैल जाते हैं॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग प्रकृति-पुरुष की विद्या को जानते हैं कि परमात्मा निमित्त कारण और प्रकृति संसार का उपादान कारण है अर्थात् प्रकृति में ही नाना प्रकार की विद्याओं के बीज भरे पड़े हैं, उसके तत्त्वज्ञान से वे लोग सब दिशाओं में फैल सकते हैं। तात्पर्य यह है कि अभ्युदय तथा निःश्रेयस दोनों के विज्ञान से होते हैं, एक के विज्ञान से नहीं ॥५॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवीः, हिरण्ययीः) प्रकृतेर्दिव्यशक्तयः धनाद्यैश्वर्यदात्र्यः (पवमानेन) पूजार्हपरमात्मना सह (सुष्टुताः) उपवर्णिताः (बृहद्द्वारः) ऐश्वर्यमूलानि भवन्ति (आतैः) तद्विज्ञानेन विज्ञानिनः दिग्भिः (उद्, जिहते) सर्वत्र व्याप्नुवन्ति ॥५॥
06 सुशिल्पे बृहती - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सु॒शि॒ल्पे बृ॑ह॒ती म॒ही पव॑मानो वृषण्यति ।
नक्तो॒षासा॒ न द॑र्श॒ते ॥
मूलम् ...{Loading}...
सु॒शि॒ल्पे बृ॑ह॒ती म॒ही पव॑मानो वृषण्यति ।
नक्तो॒षासा॒ न द॑र्श॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - उषासानक्ता
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सुशिल्पे꣡ बृहती꣡ मही꣡
प꣡वमानो वृषण्यति
न꣡क्तोषा꣡सा न꣡ दर्शते꣡
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hatī́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
suśilpé ← suśilpá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vr̥ṣaṇyati ← √vr̥ṣaṇy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
darśaté ← darśatá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
ná ← ná (invariable)
{}
náktoṣā́sā ← náktoṣā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
सु॒शि॒ल्पे इति॑ सुऽशि॒ल्पे । बृ॒ह॒ती इति॑ । म॒ही इति॑ । पव॑मानः । वृ॒ष॒ण्य॒ति॒ ।
नक्तो॒षसा॑ । न । द॒र्श॒ते इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- suśilpe ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśilpe ← śilpe ← śilpa
- [noun], accusative, dual, feminine
- “art; art.”
- bṛhatī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Indian sunplant; Bṛhatī; bṛhatī; eggplant; Solanum xanthocarpum Schrad. et Wendl.; bṛhatī [word]; bṛhatī.”
- mahī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Earth; floor; Earth; land; real property; heaven and earth; space; Mahī; soil; earth; estate; area.”
- pavamāno ← pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- vṛṣaṇyati ← vṛṣaṇy
- [verb], singular, Present indikative
- “vṛṣaṇy [verb].”
- naktoṣāsā ← naktoṣāsāḥ ← naktoṣāsā
- [noun], accusative, plural, feminine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- darśate ← darśata
- [noun], accusative, dual, feminine
- “beautiful; visible; beautiful.”
सायण-भाष्यम्
सुशिल्पे सुरूपे बृहती परिवृढे मही महत्यौ न संप्रति दर्शते दर्शनीये नक्तोषासा नक्तोषासौ पवमानः सोमः वृषण्यति कामयते ॥
Wilson
English translation:
“The pure-flowing (Soma) longs for the fair-formed wide-reaching mighty Night and Dawn not yet visible.”
Jamison Brereton
The self-purifying one acts the bull to the two handsomely adorned females, lofty and great,
Night and Dawn, like two (women) lovely to see.
Jamison Brereton Notes
The placement of the simile marker ná seems to make náktoṣā́sā ‘Night and Dawn’ part of the simile itself, rather than the frame, but, esp. given the rigid structure of Āprī hymns, where the pair Night and Dawn is one of the key words, this is not possible. We must just assume that the tendency to put ná after the first word of the phrase has taken over here.
Griffith
With passion Pavamana longs for the great lofty pair, well-formed
Like beauteous maidens, Night and Dawn
Geldner
Nach den beiden Schöngeschmückten, Hohen, Großen verlangt der sich Läuternde brünstig, nach Nacht und Morgen wie nach zwei schönen Frauen.
Grassmann
Auf Nacht und Morgen stürzt als Stier, die schönen, weiten, herrlichen, Die grossen sich der rieselnde.
Elizarenkova
Павамана страстно желает
Двух нарядных, высоких, великих –
Ночь-и-Ушас
, словно двух прекрасных (женщин).
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नक्तोषासा)रात्री और उषःकाल (दर्शते) परमात्मा की उपासना करने योग्य है (सुशिल्पे) और सुन्दर २ कला कोशलादि विद्याओं के अनुसन्धान करने योग्य है (बृहती) बड़े और (मही) पूज्य अर्थात् सफल करने योग्य है। इन कालों में (पवमानः) उपास्यमान परमात्मा (वृषण्यति) सब कामनाओं को देता है और जो इस प्रकार के उपासक नहीं, उनकी कामनाओं को (न) नहीं पूर्ण करता॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि उषःकाल अपने स्वाभाविक धर्म से ऐसा उत्तम है कि अन्य कोई काल नहीं, इससे मनुष्य की ईश्वरोपासना की ओर स्वाभाविक रुचि होती है, इसलिये इस ब्राह्ममुहूर्त का वर्णन वेदों में बहुधा आता है। इसी भाव को लेकर मनु आदि ग्रन्थो में ‘ब्राह्मे मुहूर्ते बुद्ध्येत’ इत्यादि कहा है कि ब्राह्म मुहूर्त में उठे और परमात्मा का चिन्तन करे ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नक्तोषासा) रात्रिरुषःकालश्च (दर्शते) ईशोपासनार्हौ स्तः (सुशिल्पे) सुष्ठु कलाकौशलादिविद्यासाधनार्हौ च स्तः (बृहती) महान्तौ (मही) पूज्यौ सफलनीयौ च स्तः अत्र च (पवमानः) उपास्यमानः परमात्मा (वृषण्यति) सर्वान् कामान् ददाति अभक्ताँश्च (न) न ददाति ॥६॥
07 उभा देवा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒भा दे॒वा नृ॒चक्ष॑सा॒ होता॑रा॒ दैव्या॑ हुवे ।
पव॑मान॒ इन्द्रो॒ वृषा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒भा दे॒वा नृ॒चक्ष॑सा॒ होता॑रा॒ दैव्या॑ हुवे ।
पव॑मान॒ इन्द्रो॒ वृषा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - दैव्यौ होतारौ प्रचेतसौ
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उभा꣡ देवा꣡ नृच꣡क्षसा
हो꣡तारा दइ꣡विया हुवे
प꣡वमान इ꣡न्द्रो वृ꣡षा
Vedaweb annotation
Strata
Normal
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
devā́ ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
nr̥cákṣasā ← nr̥cákṣas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
ubhā́ ← ubhá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
daívyā ← daívya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
hótārā ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒भा । दे॒वा । नृ॒ऽचक्ष॑सा । होता॑रा । दैव्या॑ । हु॒वे॒ ।
पव॑मानः । इन्द्रः॑ । वृषा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ubhā ← ubh
- [noun], accusative, dual, masculine
- “both(a).”
- devā ← deva
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- nṛcakṣasā ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛcakṣasā ← cakṣasā ← cakṣas
- [noun], accusative, dual, masculine
- “eye; look; radiance.”
- hotārā ← hotṛ
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Hotṛ.”
- daivyā ← daivya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “divine; divine; celestial.”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- pavamāna ← pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
सायण-भाष्यम्
नृचक्षसा मनुष्याणां द्रष्टारौ दैव्या दैव्यौ देवसंबन्धिनौ होतारा होतारौ उभा उभौ देवा देवौ हुवे आह्वयामि यज्ञे। पवमानः सोमः इन्द्रः दीप्तः । तथा च यास्कः-’ इन्द्र इरां दृणातीति वेरां दारयत इति वेरां धारयतीति वेन्धे भूतानीति वा तद्यदेनं प्राणैः समैन्धत तदिन्द्रस्येन्द्रत्वमिति विज्ञायते’ (निरु. १०. ८) इति । वृषा कामानां वर्षिता च भवतीति ॥
Wilson
English translation:
“I invoke the two divine priests, the two deities who behold men– the pure-flowing (Soma) is radiant and the showerer (of benefits).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The pure-flowing Soma is radiant: perhaps, an identification of Soma with Indra, just as in the next verse, Indu (i.e. Soma) is identified with Indra.
Jamison Brereton
Both gods who have the gaze of men, the two Divine Hotars, do I summon—
the self-purifying one and Indra the bull.
Jamison Brereton Notes
My interpr. of this vs., esp. pāda c, differs from the standard. I assume that pávamānaḥ and índro vṛ́ṣā are two separate entities: Soma Pavamāna and Indra the bull – and that they are identified with the two divine Hotars (hótārā daívyā) of b. Oldenberg, Geldner, and Renou all take c as an equational clause: Soma Pavamāna = Indra the bull; there is just one figure, and it has nothing to do with the two Hotars. In their favor is the fact that pāda c has reverted to nominative, whereas the duals are acc. in ab. However, I find it difficult to assume that mentioning the two major divine figures in the Soma Maṇḍala, Soma and Indra, in conjunction with a dual, is utterly unconnected with the dual divine figures in ab.
Otherwise pāda c is a non sequitur. (On 9c and IX.6.2 see below.) As for the reversion to the nominative, I find this somewhat troubling, but it is enabled by the fact that in duals nom. = acc.
Griffith
Both Gods who look on men I call, Celestial Heralds: Indra’s Self
Is Pavamana, yea, the Bull.
Geldner
Die beiden Götter mit dem Herrenauge, die göttlichen Opferpriester rufe ich. Der sich Läuternde ist Indra, der Bulle.
Grassmann
Die beiden Männer-schauenden, die Götterpriester rufe ich; Ein Stier ist Indu, wenn er rinnt.
Elizarenkova
Обоих богов со взглядом героя,
Двоих божественных
хотаров
зову я.
Павамана – (это) Индра бык.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः)‘इरामनाद्यैश्वर्य्यं ददातीतीन्द्रः परमात्मा’ जो इरा अन्नादि ऐश्वर्यों को दे, उसका नाम इन्द्र है और (वृषा) वह इन्द्ररूप परमात्मा ‘वर्षतीति वृषा’ जो सब कामनाओं को देनेवाला है (पवमानः) सबको पवित्र करनेवाला है, उस परमात्मा को (उभा) दोनों (देवा) दिव्य शक्तियोंवाले जो कर्मयोग और ज्ञानयोग हैं, (नृचक्षसा) और ईश्वर के साक्षात् करानेवाले (होतारा) अपूर्व सामर्थ्य देनेवाले ज्ञान तथा कर्म द्वारा (दैव्या) जो दिव्य शक्तिसम्पन्न हैं, उनसे मैं (हुवे) परमात्मा का साक्षात्कार करता हूँ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्ञानयोगी और कर्मयोगी पुरुष जैसा परमात्मा का साक्षात्कार कर सकता है, इस प्रकार अन्य कोई भी नहीं कर सकता, क्योंकि कर्म द्वारा मनुष्य शक्ति बढ़ा कर ईश्वर की दया का पात्र बनता है और ज्ञान द्वारा उसका साक्षात्कार करता है। इसी अभिप्राय से “नायमात्मा प्रवचनेन लभ्यो न मेधया न बहुना श्रुतेन। यमेवैष वृणुते तेन लभ्यस्तस्यैष आत्मा वृणुते तनूं स्वाम्” कठ. २।२३ ॥ अर्थात् बहुत पढ़ने-पढ़ाने से परमात्मा का साक्षात्कार नहीं होता, किन्तु जब पुरुष सत्कर्मी बनकर अपने आपको ईश्वर के ज्ञान का पात्र बनाता है, तो वह उसको लाभ करता है। पात्र से तात्पर्य यहाँ अधिकारी का है। वह अधिकारी ज्ञान तथा कर्म दोनों से उत्पन्न होता है, केवल ज्ञान से नहीं, इसका नाम समसमुच्चय है अर्थात् ज्ञानयोग तथा कर्मयोग दोनों साधनों से सम्पन्न होने पर जिज्ञासु परमात्मा का लाभ करता है, अन्यथा नहीं ॥ जिन लोगों ने क्रमसमुच्चय मानकर केवल ज्ञान की ही मुख्यता सिद्ध की है, उनके मत में वेद का कोई प्रमाण ऐसा नहीं मिलता, जो कर्म से ज्ञान को बड़ा व मुख्य सिद्ध करे, क्योंकि “कुर्वन्नेवेह कर्माणि” यजुः ४०।२ इत्यादि मन्त्रों में कर्म का वर्णन यावदायुष कर्तव्यत्वेन वर्णन किया है और जो“तमेव विदित्वाति मृत्युमेति” यजुः ३१।१८। इस प्रमाण को देकर कर्म की मुख्यता का खण्डन करते हैं, सो ठीक नहीं, क्योंकि इसमें भी विदित्वा और एति ये दोनों क्रिया हैं अर्थात् उसको जानकर प्राप्त होते हैं, ये भी दोनों क्रिया हैं, इससे सिद्ध है कि जानना भी एक प्रकार की क्रिया ही है, इसलिये ज्ञायतेऽनेनेति ज्ञानम् ऐसी व्युत्पत्ति करने पर ज्ञान भी एक कर्म की विशेष अवस्था ही सिद्ध होता है, कुछ भिन्न वस्तु नहीं। इसी अभिप्राय से “न तस्य कार्य्यंकरणंच विद्यते न तत्समश्चाभ्यधिकश्चदृश्यते। परास्य शक्तिर्विविधैव श्रूयते स्वाभाविकी ज्ञानबलक्रिया च” श्वे. ६।८। इत्यादि उपनिषद् वाक्यों में क्रिया की प्रधानता पाई जाती है, क्योंकि “ज्ञानबलाभ्यांसहिता क्रिया ज्ञानबलक्रिया” है और व्याकरण का सामान्य नियम ये पाया जाता है कि अप्रधान में तृतीया होती है और ज्ञानबल में तृतीया है, इसलिये क्रिया से उक्त वाक्य में कर्मप्रधानता पाई जाती है। अथवा यों कहो कि “एकंसाङ्ख्यंच योगंच यः पश्यति स पश्यति”सांख्ययोग अर्थात् ज्ञानयोग और कर्मयोग दोनों सूक्ष्म विचार करने में एक ही है अर्थात् अवबोधात्मककर्म का नाम ज्ञान है और केवल अनुष्ठानात्मक कर्म का नाम कर्म है और जो मुक्ति का साक्षात् साधन अवबोधात्मक कर्म है, इसलिये वहाँ भी ज्ञान कर्म का समुच्चय है अर्थात् मिलाप है, दोनों मिलकर ही मुक्ति के साधन हैं, एक नहीं ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) अन्नाद्यैश्वर्यस्य दाता परमेश्वरः (वृषा) सर्वकामप्रदः (पवमानः) यः सर्वस्य पवित्रकारकः तम् (उभा) उभौ (देवा) दिव्यशक्तिशालिनौ ज्ञानयोगकर्मयोगौ (नृचक्षसा) ईश्वरप्रत्यक्षकारकौ (होतारा) अद्भुतसामर्थ्यप्रदौ (दैव्या) यौ च दिव्यशक्तिसम्पन्नौ स्तः ताभ्यामहम् (हुवे) ईश्वरं साक्षात्करोमि ॥७॥
08 भारती पवमानस्य - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भार॑ती॒ पव॑मानस्य॒ सर॑स्व॒तीळा॑ म॒ही ।
इ॒मं नो॑ य॒ज्ञमा ग॑मन्ति॒स्रो दे॒वीः सु॒पेश॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
भार॑ती॒ पव॑मानस्य॒ सर॑स्व॒तीळा॑ म॒ही ।
इ॒मं नो॑ य॒ज्ञमा ग॑मन्ति॒स्रो दे॒वीः सु॒पेश॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - तिस्रो देव्यः सरस्वतीळाभारत्यः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
भा꣡रती प꣡वमानस्य
स꣡रस्वती इ꣡ळा मही꣡
इमं꣡ नो यज्ञ꣡म् आ꣡ गमन्
तिस्रो꣡ देवीः꣡ सुपे꣡शसः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
bhā́ratī ← bhā́ratī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pávamānasya ← √pū- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
íḷā ← íḷā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
mahī́ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sárasvatī ← sárasvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
gaman ← √gam- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
supéśasaḥ ← supéśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
भार॑ती । पव॑मानस्य । सर॑स्वती । इळा॑ । म॒ही ।
इ॒मम् । नः॒ । य॒ज्ञम् । आ । ग॒म॒न् । ति॒स्रः । दे॒वीः । सु॒ऽपेश॑सः ॥
Hellwig Grammar
- bhāratī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “statement; language; voice; bhāratī; Sarasvatī; voice; speech; word; voice.”
- pavamānasya ← pū
- [verb noun], genitive, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- sarasvatīᄆā ← sarasvatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sarasvati; Sarasvatī; language; voice; speech; eloquence; balloon vine; river.”
- sarasvatīᄆā ← iḍā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “refreshment; iḍā [word]; comfort; cow.”
- mahī ← mah
- [noun], nominative, singular, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gaman ← gam
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- tisro ← tisraḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- supeśasaḥ ← supeśas
- [noun], nominative, plural, feminine
- “beautiful; fine-looking.”
सायण-भाष्यम्
भारती भारत्याख्या सरस्वती सरस्वत्याख्या च मही महती इळाख्या च तिस्रः सुपेशसः सुरूपाः देवीः देव्यः नः अस्माकं पवमानस्य सोमस्य संबन्धिनम् इमं यज्ञं प्रति आ गमन् आगच्छन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the three beautiful goddesses, Bhāratī, Sarasvatī, and mighty Iḷā, come to this our offering of the Soma.”
Jamison Brereton
Bhāratī, Sarasvatī, and Iḍā the great, the three goddesses of beautiful ornaments,
will come here to this sacrifice of ours for the self-purifying one.
Griffith
This, Pavamana’s sacrifice, shall the three beauteous Goddesses,
Sarasvati and Bharati and Ila, Mighty One, attend.
Geldner
Bharati, Sarasvati, Ila, die Große, sollen zu diesem unserem Opfer des sich Läuternden kommen, die drei schön geschmückten Göttinnen.
Grassmann
Des rieselnden Sarasvati, die grosse Ida, Bharati, Die drei geschmückten Göttinnen, sie mögen unserm Opfer nahn.
Elizarenkova
Бхарати, Сарасвати,
Ида великая пусть придут
На это наше жертвоприношение Паваманы,
богини
, прекрасно украшенные.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भारती)बिभर्तीति भरतस्तस्येयं भारती=ईश्वरविषयिणी बुद्धि (सरस्वती) सरो विद्यतेऽस्या इति सरस्वती, विविधज्ञानविषयिणी बुद्धि और (इळा मही) सर्वपूज्या बुद्धि (तिस्रः) ये तीनों प्रकार की(सुपेशसः देवीः) सुन्दर बुद्धियें (पवमानस्य) सबको पवित्र करनेवाले परमात्मा के (इमम् यज्ञम्) इस ज्ञानरूपी यज्ञ में (नः) हमको (आगमन्) प्राप्त हों॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि पुरुषों ! तुम ज्ञानयज्ञप्राप्ति के लिये प्रार्थना करो। इसी अभिप्राय से उक्त मन्त्र में विद्याविधायक भारती सरस्वती और इला ये नाम आये हैं। भारती सरस्वती और विद्या ये एकार्थवाची शब्द हैं। इस प्रकार परमात्मा ने विद्यावृद्धि के लिये जीवों की प्रार्थना द्वारा उपदेश किया है। जैसा कि “धियो यो नः प्रचोदयात्” इस वेदमन्त्र में विद्यावृद्धि का उपदेश है, ऐसा ही उक्त मन्त्र में विद्या के लिये उपदेश है ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भारती) ईश्वरविषयकबुद्धिः (सरस्वती) विज्ञानबुद्धिः (इळा, मही) सर्वपूज्या बुद्धिः (तिस्रः) इमास्तिस्रोऽपि (सुपेशसः, देवीः) सुस्वरूपा देव्यः (पवमानस्य) अखिलजनशोधकस्येश्वरस्य (इमम्, यज्ञम्) एतं यज्ञमभि (नः) अस्मभ्यम् (आगमन्) आगत्य प्राप्नुयुः ॥८॥
09 त्वष्थारमग्रजां गोपाम् - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वष्टा॑रमग्र॒जां गो॒पां पु॑रो॒यावा॑न॒मा हु॑वे ।
इन्दु॒रिन्द्रो॒ वृषा॒ हरिः॒ पव॑मानः प्र॒जाप॑तिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वष्टा॑रमग्र॒जां गो॒पां पु॑रो॒यावा॑न॒मा हु॑वे ।
इन्दु॒रिन्द्रो॒ वृषा॒ हरिः॒ पव॑मानः प्र॒जाप॑तिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - त्वष्टा
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
त्व꣡ष्टारम् अग्रजां꣡ गोपा꣡म्
पुरोया꣡वानम् आ꣡ हुवे
इ꣡न्दुर् इ꣡न्द्रो वृ꣡षा ह꣡रिः
प꣡वमानः प्रजा꣡पतिः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
agrajā́m ← agrajā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gopā́m ← gopā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tváṣṭāram ← tváṣṭar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
puroyā́vānam ← puroyā́van- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
háriḥ ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índuḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pávamānaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
prajā́patiḥ ← prajā́pati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वष्टा॑रम् । अ॒ग्र॒ऽजाम् । गो॒पाम् । पु॒रः॒ऽयावा॑नम् । आ । हु॒वे॒ ।
इन्दुः॑ । इन्द्रः॑ । वृषा॑ । हरिः॑ । पव॑मानः । प्र॒जाऽप॑तिः ॥
Hellwig Grammar
- tvaṣṭāram ← tvaṣṭṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Tvaṣṭṛ; Viśvakarman; sun.”
- agrajāṃ ← agra
- [noun], neuter
- “tip; beginning; peak; end; front; top; beginning; battlefront; agra [word]; acme; fingertip; top; best; optimum; climax; matter; glans.”
- agrajāṃ ← jām ← jā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “born.”
- gopām ← gopā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- puroyāvānam ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- puroyāvānam ← yāvānam ← yāvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “traveler.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- indur ← induḥ ← indu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- hariḥ ← hari
- [noun], nominative, singular, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- pavamānaḥ ← pū
- [verb noun], nominative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- prajāpatiḥ ← prajāpati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Prajapati; Brahma; Dakṣa.”
सायण-भाष्यम्
अग्रजाम् अग्रे जातं गोपां प्रजानां पालयितारं पुरोयावानं देवानां पुरस्ताद्गन्तारं त्वष्टारं देवम् आ हुवे अहमाह्वयामि यज्ञे । हरिः हरितवर्णः पवमानः इन्दुः सोमः इन्द्रः देवानामीश्वरः वृषा कामानां वर्षिता च प्रजापतिः प्रजानां पालयिता च भवतीति ।
Wilson
English translation:
“I invoke Tvaṣṭā, the first-born, the protector, the leader; the golden-coloured pure-flowing Indu is Indra, the showerer, the lord of all creatures.”
Jamison Brereton
Tvaṣṭar, the first-born herdsman who journeys in advance, do
I summon here.
The drop is Indra, the tawny bull; the self-purifying one is Prajāpati.
Jamison Brereton Notes
The listing of figures in cd is puzzling. The published translation follows Geldner/Renou, with Indra identified as the drop in c and Prajāpati as the self-purifying one in d, but I now very much doubt that this is correct. For one thing, Prajāpati as a separate god is found at best only in X (3x); this is the only occurrence of the stem in IX, and in the only other occurrence outside of X (IV.53.2) it is an epithet of Savitar. This two-pāda sequence (9cd), índur índro vṛ́ṣā háriḥ, pávamānaḥ prajā́patiḥ is a variant and expansion of 7c pávamāna índro vṛ́ṣā, and as in 7 I think it refers to two gods, Soma and Indra. As in 7c the two gods are first identified: here the drop (rather than pávamāna-) and Indra. The next word vṛ́ṣā ‘bull’ appeared to qualify Indra in 7c, but could (and often does) qualify either one, and here it’s placed between Indra and hári- ‘tawny’, a soma descriptor, suggesting affiliation to both. The opening of the next pāda, pávamānaḥ, reasserts the Soma figure. As for prajā́patiḥ, I think it’s possible that it again refers to both, though I have no idea why this stem appears here.
As in vs. 7c I take these pādas as listing other gods to be summoned along with Tvaṣṭar here (tváṣṭāram … ā́huve, like 7b hótārā … huve), with slippage into a free-standing nominative phrase. It anticipates the somewhat random listing of even more gods in 11cd. I don’t find any of this very satisfactory, but I resist the supposed identification of Indra and Soma, who are the two poles of the Soma Maṇḍala.
Griffith
1 summon Tvastar hither, our protector, champion, earliest-born,
Indu is Indra, tawny Steer; Pavamana is Prajapati.
Geldner
Den Tvastri rufe ich her, den erstgeborenen Hüter und Anführer. Der goldgelbe Saft ist Indra, der Bulle, der sich läuternde ist Prajapati.
Grassmann
Den Hüter Tvaschtar rufe ich, den erstgebornen Führer ihn, Indu ist Indra, Stier und Ross, der rieselnde der Wesen Herr.
Elizarenkova
Тваштара
, перворожденного пастыря,
Шествующего впереди, я призываю.
Капля – (это) Индра, бык золотистый.
Павамана – (это) Праджапати.
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वष्टारम्) त्वक्षतीति त्वष्टा=जो इस सृष्टि को प्रलयकाल में परमाणुरूप कर देता है, उसका नाम त्वष्टा है (अग्रजाम्) अग्रे जाता अग्रजा=जो सबसे प्रथम हो अर्थात् सबका आदि मूल कारण हो, उसका नाम अग्रजा है (गोपाम्) गोपायतीति गोपाः=जो सर्वरक्षक हो, उसका नाम यहाँ गोपा है (पुरोयावानम्) जो सर्वाग्रणी है, उस देव को (आहुवे) हम उपास्य समझें, वही देव (इन्दुः) सबको प्रेमभाव से आर्द्र करनेवाला (इन्द्रः) परमैश्वर्य्यवाला (वृषा) सब कामनाओं की वर्षा करनेवाला (हरिः) और सब दुःखों को हर लेनेवाला (पवमानः) पवित्र और (प्रजापतिः) सब प्रजा का पालन करनेवाला है॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा ने सृष्टि की उत्पत्ति, स्थिति, प्रलयकर्त्ता पुरुषविशेष का इस ज्ञानयज्ञ में उपास्यरूप से निर्देश किया है और त्वष्टादि द्वितीयान्त इसलिये हैं कि उपासनात्मक क्रिया के ये सब कर्म हैं अर्थात् इनकी उपासना उक्त यज्ञ में की जाती है ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वष्टारम्) प्रलयकाले परमाणुरूपेण सृष्टेः कर्तारं (अग्रजाम्) सर्वेषामादिभूतं (गोपाम्) सर्वेषां रक्षितारं (पुरोयावानम्) सर्वाग्रणीदेवं (आहुवे) वयमुपास्यत्वेन मन्येमहि स एव (इन्दुः) प्रेम्णा सर्वेषां क्लेदयिता (इन्द्रः) ऐश्वर्यवान् (वृषा) सर्वकामान् वर्षुकः (हरिः) दुःखानां हर्ता (पवमानः) पवित्रात्मा (प्रजापतिः) अखिलजनरक्षकश्चास्ति ॥९॥
10 वनस्पतिं पवमान - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वन॒स्पतिं॑ पवमान॒ मध्वा॒ सम॑ङ्ग्धि॒ धार॑या ।
स॒हस्र॑वल्शं॒ हरि॑तं॒ भ्राज॑मानं हिर॒ण्यय॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
वन॒स्पतिं॑ पवमान॒ मध्वा॒ सम॑ङ्ग्धि॒ धार॑या ।
स॒हस्र॑वल्शं॒ हरि॑तं॒ भ्राज॑मानं हिर॒ण्यय॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वनस्पतिः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
व꣡नस्प꣡तिम् पवमान
म꣡ध्वा स꣡म् अङ्ग्धि धा꣡रया
सह꣡स्रवल्शं ह꣡रितम्
भ्रा꣡जमानं हिरण्य꣡यम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
pavamāna ← √pū- (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vánaspátim ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
aṅgdhi ← √añj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhā́rayā ← dhā́rā- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mádhvā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
háritam ← hárita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sahásravalśam ← sahásravalśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhrā́jamānam ← √bhrāj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
hiraṇyáyam ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वन॒स्पति॑म् । प॒व॒मा॒न॒ । मध्वा॑ । सम् । अ॒ङ्ग्धि॒ । धार॑या ।
स॒हस्र॑ऽवल्शम् । हरि॑तम् । भ्राज॑मानम् । हि॒र॒ण्यय॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vanaspatim ← vanaspati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- pavamāna ← pū
- [verb noun], vocative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- madhvā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- aṅgdhi ← añj
- [verb], singular, Present imperative
- “smear; anoint; mix; color.”
- dhārayā ← dhārā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “flush; flow; current; spring; fountain.”
- sahasravalśaṃ ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasravalśaṃ ← valśam ← valśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “branch.”
- haritam ← harita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “green; yellow; fresh; harita [word]; green.”
- bhrājamānaṃ ← bhrājamānam ← bhrāj
- [verb noun], accusative, singular
- “shine; glitter; look.”
- hiraṇyayam ← hiraṇyaya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
सायण-भाष्यम्
हे पवमान सोम हरितं हरितवर्णं हिरण्ययं कदाचिद्धिरण्मयवर्णं व भ्राजमानं दीप्यमानं सहस्रवल्शं सहस्रशाखं वनस्पतिं देवं धारया धारामयेण मध्वा मधुना समङ्ग्धि अङ्क्ष्व । संस्कुर्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Pure Soma, consecrate with your streaming ambrosia the green bright golden-hued Vanaspati with its thousand branches.”
Jamison Brereton
O self-purifying one, with your honeyed stream anoint the Lord of the Forest,
the tawny one with a thousand branches, blazing, golden.
Griffith
O Pavamana, with the meath in streams anoint Vanaspati,
The ever-green. the golden-hued, refulgent, with a thousand boughs.
Geldner
Den Baum salbe du Geläuterter mit deinem süßen Strome, den tausendzweigigen, grünen, strahlenden, goldenen!
Grassmann
Den Waldesbaum, o rieselnder, benetze mit dem süssen Strom, Den goldnen, feuerfarbenen, der hell mit tausend Zweigen glänzt.
Elizarenkova
Дерево
, о Павамана,
Обмажь кругом сладким потоком,
(Дерево) с тысячей ветвей, зеленое,
Сверкающее, золотое!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
आर्यमुनि - विषयः
अब उक्त यज्ञ में उपासनीय परमात्मा के गुण कथन हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पवमान) हे सबको पवित्र करनेवाले परमात्मन् ! आप (मध्वा धारया) सुवृष्टि से (वनस्पतिम्) इस वनस्पति को (समङ्ग्धि) सींचें जो वनस्पति (सहस्रवल्शम्) अनन्त प्रकार की है (हरितम्) हरे रंगवाली है (भ्राजमानम्) नाना प्रकार से देदीप्यमान है और (हिरण्ययम्) सुन्दर ज्योतिवाली है॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा से प्रार्थना है कि वह चराचर ब्रह्माण्डगत वनस्पति का सिञ्चन करे। इस स्वभावोक्ति अलङ्कार द्वारा परमात्मा के वृष्टिकर्तृत्वभाव का निरूपण किया है। इसी प्रकार अन्यत्र भी वेदमन्त्रों में “कल्माषग्रीवो रक्षिता वीरुध इषवः” अथ ३।६। २७।५। इत्यादि स्थलों में वनस्पति को परमात्मा के ग्रीवास्थानी वर्णन किया है। इसी प्रकार वनस्पति को विराट्स्वरूप की शोभा वर्णन करते हुए ईश्वर से स्वभावसिद्ध प्रार्थना है ॥१०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथोक्तज्ञानयज्ञ उपासनीयस्य परमात्मनो गुणा वर्ण्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पवमान) हे सर्वस्य पावयितः परमात्मन् ! भवान् (मध्वा, धारया) सुष्ठुवर्षेण (वनस्पतिम्) इमं वनस्पतिं (समङ्ग्धि) सिञ्चतु कथम्भूतम् (सहस्रवल्शम्) अनेकशाखम् (हरितम्) हरितवर्णं (भ्राजमानम्) देदीप्यमानं (हिरण्ययम्) भास्वरं तं सिञ्चतु ॥१०॥
11 विश्वे देवाः - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विश्वे॑ देवाः॒ स्वाहा॑कृतिं॒ पव॑मान॒स्या ग॑त ।
वा॒युर्बृह॒स्पतिः॒ सूर्यो॒ऽग्निरिन्द्रः॑ स॒जोष॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
विश्वे॑ देवाः॒ स्वाहा॑कृतिं॒ पव॑मान॒स्या ग॑त ।
वा॒युर्बृह॒स्पतिः॒ सूर्यो॒ऽग्निरिन्द्रः॑ स॒जोष॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - स्वाहाकृतयः
- ऋषिः - असितः काश्यपो देवलो वा
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
वि꣡श्वे देवाः स्वा꣡हाकृतिम्
प꣡वमानस्य आ꣡ गत
वायु꣡र् बृ꣡हस्प꣡तिः सू꣡र्यो
अग्नि꣡र् इ꣡न्द्रः सजो꣡षसः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
devāḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
svā́hākr̥tim ← svā́hākr̥ti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
gata ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
pávamānasya ← √pū- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
bŕ̥haspátiḥ ← bŕ̥haspáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāyúḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
विश्वे॑ । दे॒वाः॒ । स्वाहा॑ऽकृतिम् । पव॑मानस्य । आ । ग॒त॒ ।
वा॒युः । बृह॒स्पतिः॑ । सूर्यः॑ । अ॒ग्निः । इन्द्रः॑ । स॒ऽजोष॑सः ॥
Hellwig Grammar
- viśve ← viśva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- svāhākṛtim ← svāhākṛti
- [noun], accusative, singular, feminine
- pavamānasyā ← pavamānasya ← pū
- [verb noun], genitive, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- pavamānasyā ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gata ← gam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- vāyur ← vāyuḥ ← vāyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- bṛhaspatiḥ ← bṛhaspati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brihaspati; Jupiter; Bṛhaspati.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ‘gnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
सायण-भाष्यम्
हे विश्वे देवाः वायुः बृहस्पतिः च सूर्यः च अग्निः च इन्द्रः च सर्वे यूयं सजोषसः संगताः सन्तः पवमानस्य सोमस्य स्वाहाकृतिं स्वाहाकारं प्रति आ गत आगच्छत ॥ ॥२५॥
Wilson
English translation:
“O all ye gods, come together to the consecration of the Soma– Vāyu, Bṛhaspati, Sūrya, Agni and Indra.”
Jamison Brereton
All you gods, come here to the svāhā-cry of the self-purifying one: Vāyu, Br̥haspati, the Sun, Agni, and Indra, all of one accord.
Griffith
Come to the consecrating rite of Pavamana, all ye Gods,-
Vayu, Surya, Brhaspati, Indra, and Agni, in accord.
Geldner
Ihr Götter alle kommet zur Svahasegnung des sich läuternden: Vayu, Brihaspati, Surya, Agni, Indra, einmütig!
Grassmann
Zum Heiles-ruf des rieselnden, o Götter, alle kommt herbei, Der Wind, Gebetsherr, Sonnengott, Agni und Indra im Verein.
Elizarenkova
О Все-Боги, приходите
На провозглашение:
Свага!
у Паваманы:
Ваю, Брихаспати, Сурья,
Агни, Индра единодушные!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आप्रियः
- असितः काश्यपो देवलो वा
- विराडनुष्टुप्
- गान्धारः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पवमानस्य) सर्वपूज्य परमात्मा की (स्वाहाकृतिम्) सुन्दरवाणी को (वायुः) सर्व विद्याओं में गतिवाला (बृहस्पतिः) सुन्दर वक्ता (सूर्यः) दार्शनिक तत्त्वों का प्रकाशक (अग्निः) प्रतिभाशाली (इन्द्रः) विद्यारूपी ऐश्वर्य्यवाला (विश्वे देवाः) ये सब विद्वान् (सजोषसः) परस्पर प्रेमभाव रखनेवाले (आगत) इस ज्ञानरूपी यज्ञ में आकर उपस्थित हों॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस सूक्त के उपसंहार में विद्वानों की सङ्गति कथन की है कि उक्तगुणसम्पन्न विद्वान् लोग ज्ञानयज्ञ में आकर विविध प्रकार के ज्ञानों कोउपलब्ध करें। तात्पर्य यह है कि इस मन्त्र में ज्ञानयज्ञ का सर्वोपरि वर्णन किया है। वस्तुतः ज्ञानयज्ञ सर्वोपरि है। इसी अभिप्राय से गीता में कहा है कि “श्रेयान् द्रव्यमयाद्यज्ञाज्ज्ञानयज्ञः परन्तप” ! हे शत्रुतापक अर्जुन ! द्रव्यमय यज्ञों से ज्ञानयज्ञ श्रेष्ठ है ॥११॥ ५वाँ सूक्त और २५वाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पवमानस्य) सर्वपूज्यपरमात्मनः (स्वाहाकृतिम्) सुवाचं (वायुः) सर्वविधविद्याज्ञः (बृहस्पतिः) सुवक्ता (सूर्यः) दार्शनिकतत्त्वप्रकाशकः (अग्निः) प्रतिभाशाली (इन्द्रः) विद्यात्मकैश्वर्यवान् (विश्वे, देवाः) इमे सर्वे विद्वांसः (सजोषसः) मिथः सखायः (आगत) अस्मिन् ज्ञानयज्ञे आगच्छन्तु ॥११॥ इति पञ्चमं सूक्तं पञ्चविंशो वर्गश्च समाप्तः॥