सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘इमं नु मायिनम्’ इति द्वादशर्चं सप्तमं सूक्तम् । कुरुसुतिर्नाम काण्व ऋषिः । गायत्री छन्दः । इन्द्रो देवता । तथा चानुक्रान्तम्- ‘ इमं नु द्वादश कुरुसुतिः काण्वः’ इति । व्यूढे दशरात्रे चतुर्थेऽहनि मरुत्वतीय आद्यस्तृचः । सूत्रितं च–’ इमं नु मायिनं हुवे त्यमु वः सत्रासाहम्’ ( आश्व. श्रौ. ८. ८) इति ॥
Jamison Brereton
76 (685)
Indra
Kurusuti Kāṇva
12 verses: gāyatrī arranged in trcas ̥
A simple hymn that never strays far from its twin themes: Indra accompanied by the Maruts and Indra drinking soma. The Maruts are mentioned as Indra’s companions in each of the first nine verses, and the invitation to soma occu pies the middle six verses (4–9), while the Vr̥tra myth, glancingly alluded to, occupies much of the first tr̥ca. Only the last tr̥ca lacks mention of the Maruts. The first verse of the last tr̥ca (10) appears to present the soma-drinking as accomplished, and Indra’s role as Dasyu-smiter is celebrated in the next (11). The final verse of the hymn (12) is a meta-verse describing the production of the hymn itself. The numerological expression “eight-footed, nine-cornered” is, as Oldenberg suggests (Noten ad loc.), a reference to the gāyatrī tr̥cas in which this hymn is composed, with eight-syllable lines arranged into three verses of three pādas each.
Although the hymn is simple, it makes implicit reference to a complex ritual development—that, in the course of the R̥gvedic period, the Midday Pressing, orig inally dedicated entirely to Indra, made room for the Maruts as joint recipients of the soma with Indra. An important mythological treatment of this ritual innova tion is found in I.165 and related hymns. Here we see only the liturgical result, an insistence on Indra Marutvant in a soma-drinking context.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 इमं नु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमं᳓ नु᳓ मायि᳓नं हुव
इ᳓न्द्रम् ई᳓शानम् ओ᳓जसा
मरु᳓त्वन्तं न᳓ वृञ्ज᳓से
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं नु मा॒यिनं॑ हुव॒ इन्द्र॒मीशा॑न॒मोज॑सा ।
म॒रुत्व॑न्तं॒ न वृ॒ञ्जसे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमं᳓ नु᳓ मायि᳓नं हुव
इ᳓न्द्रम् ई᳓शानम् ओ᳓जसा
मरु᳓त्वन्तं न᳓ वृञ्ज᳓से
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
māyínam ← māyín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nú ← nú (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ī́śānam ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:MED}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
marútvantam ← marútvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
vr̥ñjáse ← √vr̥j- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इ॒मम् । नु । मा॒यिन॑म् । हु॒वे॒ । इन्द्र॑म् । ईशा॑नम् । ओज॑सा ।
म॒रुत्व॑न्तम् । न । वृ॒ञ्जसे॑ ॥
Hellwig Grammar
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- māyinaṃ ← māyinam ← māyin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- huva ← huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- īśānam ← īś
- [verb noun], accusative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- marutvantaṃ ← marutvantam ← marutvant
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; marutvant [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vṛñjase ← vṛj
- [verb noun]
सायण-भाष्यम्
इमं मायिनं प्रज्ञावन्तम् ओजसा स्वबलेन ईशानं सर्वस्य स्वामिनं मरुत्वन्तं न । नेति संप्रत्यर्थे । मरुद्भिस्तद्वन्तमिदानीम् इन्द्रं वृञ्जसे शत्रूणां छेदनाय हुवे आह्वयामि ॥
Wilson
English translation:
“I invoke now for the destruction of my enemies the wise Indra attended by the Maruts, ruling all by hispower.”
Jamison Brereton
This master of artifice here I now invoke, Indra, holding sway by his might,
accompanied by the Maruts—as if to twist (him here).
Jamison Brereton Notes
The position and function of ná in c are somewhat troubling. If, as seems likely, it is the simile marker, its position should mark marútvantam as the simile “like one accompanied by the Maruts,” but this makes no sense, since Indra’s being accompanied by the Maruts for real is the insistent point of this hymn. It therefore must be construed with the following infinitival vṛñjáse and have an “as if” sense (so Geldner), rather than participating in a strict simile structure. I attribute the flipping of the word order to the fact that simile-marking ná seems to be blocked from pāda-final position. See comm. ad X.21.1 and X.111.7. This phenomenon was already noted by Geldner; see his n. 4a to IV.27.4. The only counterexample I have found is VII.68.8 It might also be possible to take vṛñjáse as a truncation of *párivṛñjase and the ná as the negative, “for (him) not to avoid (us),” but there is no model for this nor any reason to assume truncation.
Griffith
इ॒मं नु मा॒यिनं॑ हुव॒ इन्द्र॒मीशा॑न॒मोज॑सा ।
म॒रुत्व॑न्तं॒ न वृ॒ञ्जसे॑ ॥
Geldner
Diesen listenreichen Indra rufe ich jetzt, der durch seine Stärke mächtig ist, den Marutbegleiteten, um ihn gleichsam in Beschlag zu nehmen.
Grassmann
Nun ruf ich diesen weisen an, den Indra mit der Marutschar, Der kraftvoll herrscht, er weiche nicht.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य+नमस्विनः) जिस परमात्मभक्त के (वा) अथवा (अदुर्मखस्य) अच्छे शुभ कर्म करनेवाले के (शमीम्) कर्म में विद्वद्गण (अजुषत्) जाते और उसके कर्म को शुद्ध करवाते (तं+घ+इत्) उसी पुरुष को (अग्निः) परमात्मा (वृधा) सर्व वस्तु की वृद्धि करके (अवति) बचाता है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रत्येक शुभकर्म में विद्वानों का सत्कार और उनसे शुद्धकर्म करावे, तभी कल्याण होता है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यस्य+नमस्विनः=यस्य+ईश्वरोपासकस्य। अदुर्मखस्य वा=अदुष्टयागस्य वा। शमीं=कर्म। विद्वद्गणः। अजुषत्=सेवते। तं+घ+इत्=तमेव पुरुषम्। अग्निः परमात्मदेवः। वृधा+अवति=वृद्ध्या रक्षति ॥१४॥
02 अयमिन्द्रो मरुत्सखा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अय᳓म् इ᳓न्द्रो मरु᳓त्सखा
वि᳓ वृत्र᳓स्याभिनच् छि᳓रः
व᳓ज्रेण शत᳓पर्वणा
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यमिन्द्रो॑ म॒रुत्स॑खा॒ वि वृ॒त्रस्या॑भिन॒च्छिरः॑ ।
वज्रे॑ण श॒तप॑र्वणा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अय᳓म् इ᳓न्द्रो मरु᳓त्सखा
वि᳓ वृत्र᳓स्याभिनच् छि᳓रः
व᳓ज्रेण शत᳓पर्वणा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
marútsakhā ← marútsakhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
śíraḥ ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥trásya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śatáparvaṇā ← śatáparvan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vájreṇa ← vájra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । इन्द्रः॑ । म॒रुत्ऽस॑खा । वि । वृ॒त्रस्य॑ । अ॒भि॒न॒त् । शिरः॑ ।
वज्रे॑ण । श॒तऽप॑र्वणा ॥
Hellwig Grammar
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutsakhā ← marut
- [noun], masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- marutsakhā ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛtrasyābhinacchiraḥ ← vṛtrasya ← vṛtra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrasyābhinacchiraḥ ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- vṛtrasyābhinacchiraḥ ← śiraḥ ← śiras
- [noun], accusative, singular, neuter
- “head; top; peak; battlefront; śiras [word]; beginning; skull.”
- vajreṇa ← vajra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- śataparvaṇā ← śata
- [noun], neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śataparvaṇā ← parvaṇā ← parvan
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “joint; knot; festival; day; articulation; knot.”
सायण-भाष्यम्
अयमिन्द्रो मरुत्सखा मरुद्युक्तः वृत्रस्य वि अभिनत् व्यच्छिनत् शिरः वज्रेण शतपर्वणा शतसंधिना ॥
Wilson
English translation:
“Indra, attended by the Maruts, has cleft the head of Vṛtra with his hundred-jointed thunderbolt.”
Jamison Brereton
This Indra here, with the Maruts as comrades, split apart the head of Vr̥tra
with a hundred-jointed mace.
Griffith
This Indra with his Marut Friends clave into pieces Vrtra’s bead
With hundred-knotted thunderbolt.
Geldner
Dieser Indra mit den Marut als Kameraden zerspaltete des Vritra Haupt mit der hundertknorrigen Keule.
Grassmann
Er, Indra mit der Marutschar, zerspaltete des Vritra Haupt Mit seinem hundertzack’gen Blitz.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे भगवन् ! (परस्याः) अन्य (संवतः) चोर डाकू आदिकों की सभा को (अधि) छोड़ और नष्ट कर। (अवरान्) तेरे अधीन हम लोगों की (अभ्यातर) ओर आ और (यत्र+अहं+अस्मि) मैं उपासक होऊँ। (तान्+अव) उनकी सहायता कर ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जहाँ पर ईश्वरभक्त ऋषिगण विराजमान होते हैं, वहाँ अवश्य कल्याण होता है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे भगवन् ! परस्याः=अन्यस्याः। संवतः=लुण्ठकादीनां सभा। अधि=वर्जयित्वा। अवरान्=तवाधीनान् अस्मान्। अभ्यातर=आगच्छ। यत्र=येषु मनुष्येषु। अहमस्मि। तान् अव=रक्ष ॥१५॥
03 वावृधानो मरुत्सखेन्द्रो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वावृधानो᳓ मरु᳓त्सखा
इ᳓न्द्रो वि᳓ वृत्र᳓म् ऐरयत्
सृज᳓न् समुद्रि᳓या अपः᳓
मूलम् ...{Loading}...
वा॒वृ॒धा॒नो म॒रुत्स॒खेन्द्रो॒ वि वृ॒त्रमै॑रयत् ।
सृ॒जन्त्स॑मु॒द्रिया॑ अ॒पः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वावृधानो᳓ मरु᳓त्सखा
इ᳓न्द्रो वि᳓ वृत्र᳓म् ऐरयत्
सृज᳓न् समुद्रि᳓या अपः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
marútsakhā ← marútsakhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhānáḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
airayat ← √īr- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
samudríyāḥ ← samudríya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sr̥ján ← √sr̥j- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
व॒वृ॒धा॒नः । म॒रुत्ऽस॑खा । इन्द्रः॑ । वि । वृ॒त्रम् । ऐ॒र॒य॒त् ।
सृ॒जन् । स॒मु॒द्रियाः॑ । अ॒पः ॥
Hellwig Grammar
- vāvṛdhāno ← vāvṛdhānaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- marutsakhendro ← marut
- [noun], masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- marutsakhendro ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- marutsakhendro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- airayat ← īray ← √īr
- [verb], singular, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- sṛjan ← sṛj
- [verb noun], nominative, singular
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- samudriyā ← samudriyāḥ ← samudriya
- [noun], accusative, plural, feminine
- “oceanic; oceanic.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः वावृधानः वर्धमानः मरुत्सखा मरुत्सहायः वृत्रं मेघं वि ऐरयत् विदारितवान् । किं कुर्वन् । समुद्रियाः । समुद्रमन्तरिक्षम् । तत्संबन्धिन्यः अपः सृजन् ।
Wilson
English translation:
“Indra increasing in might, attended by the Maruts, has torn Vṛtra asunder, letting loose the waters ofthe firmament.”
Jamison Brereton
Having grown strong, with the Maruts as comrades, Indra propelled Vr̥tra apart,
releasing the waters of the sea.
Griffith
Indra, with Marut Friends grown strong, hath rent asunder Vrtra, and
Released the waters of the sea.
Geldner
Erstarkt hat Indra mit den Marut als Kameraden den Vritra zerstückt, die nach dem Meere laufenden Gewässer freilassend.
Grassmann
Umschart von Maruts trieb hinweg den Vritra Indra kraftbegabt Und liess des Meeres Wasser frei.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे सर्वशक्ते ! (यथा) जैसे (पितुः) पिता का पालन पुत्र जानता है, वैसे (वयं) हम लोग (पुरा) बहुत दिनों से (ते) तुम्हारा (अवसः) रक्षण और साहाय्य (विद्म) जानते हैं, (अध) इस कारण (ते) तुमसे (सुम्नं) सुख की (ईमहे) याचना करते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश ! जिस हेतु आपका सहाय बहुत दिनों से हम लोग जानते हैं, इस हेतु आपसे उसकी अपेक्षा करते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने ! यथा पितुः पालनं पुत्रो जानाति तथा वयमपि। पुरा=बहुकालात्। ते=तव। अवसः=रक्षणम्। विद्म। अव। तस्मात्। ते। सुम्नं=सुखम्। ईमहे=याचामहे ॥१६॥
04 अयं ह - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ ह ये᳓न वा᳓ इदं᳓
सु᳓वर् मरु᳓त्वता जित᳓म्
इ᳓न्द्रेण सो᳓मपीतये
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं ह॒ येन॒ वा इ॒दं स्व॑र्म॒रुत्व॑ता जि॒तम् ।
इन्द्रे॑ण॒ सोम॑पीतये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अयं᳓ ह ये᳓न वा᳓ इदं᳓
सु᳓वर् मरु᳓त्वता जित᳓म्
इ᳓न्द्रेण सो᳓मपीतये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ha ← ha (invariable)
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaí ← vaí (invariable)
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
jitám ← √ji- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
marútvatā ← marútvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । ह॒ । येन॑ । वै । इ॒दम् । स्वः॑ । म॒रुत्व॑ता । जि॒तम् ।
इन्द्रे॑ण । सोम॑ऽपीतये ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vā ← vai
- [adverb]
- “surely; on the other hand; vai [word]; indeed.”
- idaṃ ← idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- svar
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- marutvatā ← marutvat
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Marut(a).”
- jitam ← ji
- [verb noun], nominative, singular
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
अयं ह’ खल्विन्द्रः येन वै येन खलु मरुत्वता मरुद्भिर्युक्तेन इन्द्रेण इदं स्वः स्वर्गाख्यं स्थानमिदं स्वः सर्वं कर्म वा यद्वेदं सर्वं जगत् जितम् । किमर्थम् । सोमपीतये सोमपानाय ॥
Wilson
English translation:
“This is that Indra, by whom assisted by the Maruts, yonder heaven was conquered, to quaff the Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yonder heaven: svaḥ: all (sacrificial) actions; sarvam karma yadvedam sarvam jagat
Jamison Brereton
Here he is—the one by whom in truth this sun was won,
by Indra, accompanied by the Maruts—to drink the soma.
Griffith
This is that Indra who, begirt by Maruts, won the light of heaven
That he might drink the Soma juice.
Geldner
Dieser Indra, der Marutbegleitete, der ja diese Sonne erobert hat, komme zum Somatrinken.
Grassmann
Ja, Indra mit der Marutschar, er ist’s, durch den dies Himmelslicht Errungen ward zum Somatrunk.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अब प्राण मित्र परेश की महिमा का गान कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! मैं उपासक (न) इस समय (वृञ्जसे) अन्तःकरण और बाहर के निखिल शत्रुओं के निपातन के लिये यद्वा (न+वृञ्जसे) मुझको और अन्यान्य निखिल प्राणियों को न त्याग करने के लिये किन्तु सबको अपने निकट ग्रहण के लिये (इमम्+नु+इन्द्रम्) इस परमैश्वर्य्यसम्पन्न जगदीश की (हुवे) प्रार्थना और आवाहन करता हूँ। तुम लोग भी इसी प्रकार करो। जो (मायिनम्) महाज्ञानी, सर्वज्ञ और महामायायुक्त है, (ओजसा) स्व अचिन्त्यशक्ति से (ईशानम्) जगत् का शासन करता है और (मरुत्वन्तम्) जो प्राणों का अधिपति और सखा है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस कारण वह इन्द्रवाच्य ईश्वर प्राणों का अधिपति, मित्र और जगत् का शासक महाराज है, अतः सब मित्र उसकी स्तुति करें ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राण मित्रपरेशस्य महिमाऽथ गीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अहमुपासकः। न=सम्प्रति। वृञ्जसे=निखिलान्तःशत्रुनिपातनाय। यद्वा न वृञ्जसे मम न त्यागाय किन्तु ग्रहणाय। मरुत्वन्तम्=प्राणपतिम्। मरुतः=प्राणाः। तेषां यः सखा स मरुत्वान्। ओजसा=स्वशक्त्या। ईशानम्=जगति=शासकम्। मायिनं=महाप्रज्ञं सर्वज्ञम्। इममिन्द्रन्नु। हुवे=प्रार्थये। तद्वद् यूयमपि तमाह्वयध्वम् ॥१॥
05 मरुत्वन्तमृजीषिणमोजस्वन्तं विरप्शिनम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मरु᳓त्वन्तम् ऋजीषि᳓णम्
ओ᳓जस्वन्तं विरप्शि᳓नम्
इ᳓न्द्रं गीर्भि᳓र् हवामहे
मूलम् ...{Loading}...
म॒रुत्व॑न्तमृजी॒षिण॒मोज॑स्वन्तं विर॒प्शिन॑म् ।
इन्द्रं॑ गी॒र्भिर्ह॑वामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मरु᳓त्वन्तम् ऋजीषि᳓णम्
ओ᳓जस्वन्तं विरप्शि᳓नम्
इ᳓न्द्रं गीर्भि᳓र् हवामहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
marútvantam ← marútvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥jīṣíṇam ← r̥jīṣín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ójasvantam ← ójasvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
virapśínam ← virapśín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒रुत्व॑न्तम् । ऋ॒जी॒षिण॑म् । ओज॑स्वन्तम् । वि॒ऽर॒प्शिन॑म् ।
इन्द्र॑म् । गीः॒ऽभिः । ह॒वा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- marutvantam ← marutvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- ṛjīṣiṇam ← ṛjīṣin
- [noun], accusative, singular, masculine
- ojasvantaṃ ← ojasvantam ← ojasvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- virapśinam ← virapśin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “exuberant; copious; ample.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gīrbhir ← gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
मरुत्वन्तं मरुद्भिस्तद्वन्तम् ऋजीषिणम् । अभिषुतशेष ऋजीषः । स च तृतीयसवने पुनः सूयते । तद्वन्तम् ओजस्वन्तम् । ओजो नामाष्टमी दशा । शरीरवृद्ध्युपेतमित्यर्थः । विरप्शिनम् । महन्नामैतत् । महान्तमेवंमहानुभावम् इन्द्रं गीर्भिः स्तुतिभिः हवामहे आह्वयामः ॥
Wilson
English translation:
“We invoke with our praises the mighty Indra, accompanied by the Maruts, the vigorous accepter of theresidue of the Soma oblation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Residue: ṛjīṣiṇam, the residue of the Soma (ṛjīṣa) being offered at theTṛtīya evening oblation
Jamison Brereton
Accompanied by the Maruts, possessing the silvery drink, mighty, conferring abundance—
Indra do we invoke with songs.
Griffith
Mighty, impetuous, begirt by Maruts, him who loudly roars,
Indra we invocate with songs.
Geldner
Den marutbegleiteten Indra, den Trestertrinker, den starken, im Überfluß lebenden, rufen wir mit Lobliedern.
Grassmann
Den mächt’gen mit der Marutschar, der vorwärts dringt mit Kraft begabt, Mit Liedern rufen Indra wir.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका उपकार दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्+इन्द्रः) यह इन्द्रवाच्य जगदीश जिस कारण (मरुत्सखा) प्राणों का सखा है, अतः (शतपर्वणा) बहुविध पर्वविशिष्ट (वज्रेण) वज्र से (वृत्रस्य) प्राणों के अवरोधक अज्ञान के (शिरः) शिर को (वि+अभिनत्) काट लेता है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदों में आलङ्कारिक वर्णन बहुत है। यहाँ जीव का सखा ईश्वर है। उसमें मनुष्यसखावत् आरोप करके वर्णन है। जैसे इस लोक में सखा हितकारी होता और अपने मित्र का विघ्ननाश के लिये चेष्टा करता है, तद्वत् मानो वह जगदीश भी करता है। इस हेतु वज्र आदि शब्द ईश्वर-पक्ष में अन्य अर्थ का द्योतक है। अर्थात् उसके जो न्याय और नियम हैं, वे ही शतपर्व वज्र हैं। भाव इसका यह है कि जो निष्कपट हो उसकी शरण में जाता है, वह सुखी होता है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्योपकारं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अयमिन्द्रो=जगदीशः। यतो मरुत्सखा=प्राणानां सखास्ति। अतस्तेषाम्। वृत्रस्य=आवरकस्य अज्ञानस्य। शिरः। व्यभिनत्=विभिनत्ति। केन। शतपर्वणा वज्रेण ॥२॥
06 इन्द्रं प्रत्नेन - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रम् प्रत्ने᳓न म᳓न्मना
मरु᳓त्वन्तं हवामहे
अस्य᳓ सो᳓मस्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रं॑ प्र॒त्नेन॒ मन्म॑ना म॒रुत्व॑न्तं हवामहे ।
अ॒स्य सोम॑स्य पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रम् प्रत्ने᳓न म᳓न्मना
मरु᳓त्वन्तं हवामहे
अस्य᳓ सो᳓मस्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánmanā ← mánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pratnéna ← pratná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
marútvantam ← marútvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । प्र॒त्नेन॑ । मन्म॑ना । म॒रुत्व॑न्तम् । ह॒वा॒म॒हे॒ ।
अ॒स्य । सोम॑स्य । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pratnena ← pratna
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “age-old; pratna [word].”
- manmanā ← manman
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- marutvantaṃ ← marutvantam ← marutvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
मरुत्वन्तम् इन्द्रं प्रत्नेन पुराणेन मन्मना मननीयेन स्तोत्रेण हवामहे अस्य सोमस्य पीतये पानाय ॥ ॥ २७ ॥
Wilson
English translation:
“With an ancient hymn we invoke Indra with the Maruts, to drink tis Soma.”
Jamison Brereton
Indra, accompanied by the Maruts, we invoke with our age-old
thought,
to drink of this soma here.
Griffith
Indra begirt by Maruts we invoke after the ancient plan,
That he may drink the Soma juice.
Geldner
Den marutbegleiteten Indra rufen wir mit einem alten Gedicht zum Trunk dieses Soma.
Grassmann
Den Indra mit der Marutschar, ihn laden wir nach alter Art Zum Trunke dieses Soma’s ein.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसके कार्य्य का गान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! यह (मरुत्सखा) प्राणों का सखा (वावृधानः) त्रिभुवनों के हितों को बढ़ाता हुआ और (समुद्रियाः) आकाश में गमन करनेवाले मेघरूप (अपः) जलों को (सृजन्) रचता हुआ (इन्द्रः) परमात्मा (वृत्रम्) उनके विघ्नों को (वि+ऐरयत्) दूर करता है, अतः वही स्तवनीय है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस ऋचा में विशेष बात यह दिखलाई गई है कि जल के परमाणुओं को मेघरूप में विरचनेवाला जगदीश ही है। कैसा आश्चर्य प्रबन्ध है, आकाश में मेघ दौड़ रहे हैं, हे मनुष्यों ! इसकी अद्भुत कला देखो ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्यैव कार्य्यं गीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अयं मरुत्सखेन्द्रः। वावृधानः=जगतां हितानि वर्धयन्। समुद्रियाः=आकाशीयाः। अपः=जलानि च। सृजन्=विरचयन्। वृत्रं=तन्निवारकं विघ्नम्। व्यैरयत्। दूरे प्रक्षिपति। अतः स स्तवनीय इत्यर्थः ॥३॥
07 मरुत्वाँ इन्द्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मरु᳓त्वाँ इन्द्र मीढुवः
पि᳓बा सो᳓मं शतक्रतो
अस्मि᳓न् यज्ञे᳓ पुरुष्टुत
मूलम् ...{Loading}...
म॒रुत्वाँ॑ इन्द्र मीढ्वः॒ पिबा॒ सोमं॑ शतक्रतो ।
अ॒स्मिन्य॒ज्ञे पु॑रुष्टुत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मरु᳓त्वाँ इन्द्र मीढुवः
पि᳓बा सो᳓मं शतक्रतो
अस्मि᳓न् यज्ञे᳓ पुरुष्टुत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
marútvān ← marútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mīḍhvaḥ ← mīḍhváṁs- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śatakrato ← śatákratu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
puruṣṭuta ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yajñé ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
म॒रुत्वा॑न् । इ॒न्द्र॒ । मी॒ढ्वः॒ । पिब॑ । सोम॑म् । श॒त॒क्र॒तो॒ इति॑ शतऽक्रतो ।
अ॒स्मिन् । य॒ज्ञे । पु॒रु॒ऽस्तु॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- marutvāṃ ← marutvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mīḍhvaḥ ← mīḍhvas
- [noun], vocative, singular, masculine
- “big.”
- pibā ← piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- śatakrato ← śatakratu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yajñe ← yajña
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- puruṣṭuta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
सायण-भाष्यम्
हे मीढ्वः फलस्य वृष्टेर्वा सेक्तः शतक्रतो बहुकर्मन् इन्द्र त्वं मरुत्वान् सोमं पिब अस्मिन् यज्ञे हे पुरुष्टुत बहुभिराहूत ॥
Wilson
English translation:
“Indra, Śatakratu, showerer (of blessings), drink the Soma at this offering, accompanied by the Maruts,O invoked of many.”
Jamison Brereton
O Indra, accompanied by the Maruts, giver of rewards, drink the soma, you of a hundred resolves,
at this sacrifice here, much praised one.
Griffith
O liberal Indra, Marut-girt, much-lauded Satakratu, drink
The Soma at this sacrifice.
Geldner
Von den Marut begleitet trink du, belohnender, ratreicher Indra, den Soma bei diesem Opfer, du Vielgepriesener!
Grassmann
Den Soma mit den Maruts trink, o Indra, gnädig, thatenreich, Bei diesem Opfer hochgelobt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसके कार्य्य का गान कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वै) निश्चय (येन+मरुत्वता) जिस प्राणसखा (इन्द्रेण) परमात्मा ने (सोमपीतये) निखिल पदार्थों की रक्षा के लिये (अयम्+ह) इन जीवगणों को अपने वश में किया है और (इदम्+स्वः) इन सम्पूर्ण सुखों और जगतों को जीता है, वह मनुष्यों का पूज्य है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस हेतु सम्पूर्ण चराचर जगत् को वह अपने अधीन रखता है, जिससे अव्यवस्था न होने पावे, अतः वह महान् देव स्तुत्य है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तस्य कार्य्यं गीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - येन परमात्मवाचिना वै। इन्द्रेण। अयं+ह=इन्द्रो जीवः। जीवोऽपीन्द्र उच्यते। जितः। इदं+स्वः=सुखञ्च जितम्। कस्मै प्रयोजनाय। सोमपीतये=सोमानां पदार्थानां रक्षायै। कीदृशेन। मरुत्वता ॥४॥
08 तुभ्येदिन्द्र मरुत्वते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तु᳓भ्ये᳓द् इन्द्र मरु᳓त्वते
सुताः᳓ सो᳓मासो अद्रिवः
हृदा᳓ हूयन्त उक्थि᳓नः
मूलम् ...{Loading}...
तुभ्येदि॑न्द्र म॒रुत्व॑ते सु॒ताः सोमा॑सो अद्रिवः ।
हृ॒दा हू॑यन्त उ॒क्थिनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तु᳓भ्ये᳓द् इन्द्र मरु᳓त्वते
सुताः᳓ सो᳓मासो अद्रिवः
हृदा᳓ हूयन्त उक्थि᳓नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
marútvate ← marútvant- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
túbhya ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómāsaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sutā́ḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
hr̥dā́ ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
hūyante ← √hu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
ukthínaḥ ← ukthín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तुभ्य॑ । इत् । इ॒न्द्र॒ । म॒रुत्व॑ते । सु॒ताः । सोमा॑सः । अ॒द्रि॒ऽवः॒ ।
हृ॒दा । हू॒य॒न्ते॒ । उ॒क्थिनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tubhyed ← tubhya ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- tubhyed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutvate ← marutvat
- [noun], dative, singular, masculine
- “Marut(a).”
- sutāḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- somāso ← somāsaḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- hṛdā ← hṛd
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
- hūyanta ← hūyante ← hu
- [verb], plural, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- ukthinaḥ ← ukthin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “laudatory.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन् इन्द्र मरुत्वते तुभ्येत् तुभ्यमेव सोमासः सुताः अभिषुताः । ते च उक्थिनः शस्त्रवन्तः हृदा मनसा भक्त्या हूयन्ते त्वदर्थम् ॥
Wilson
English translation:
“Thunderer Indra, to you with the Maruts are these Soma-libations effused– they are offered to you infaith, with recited hymns.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In faith: manasā = bhaktyā
Jamison Brereton
Just for you, o Indra, accompanied by the Maruts, possessor of the stone, are the pressed soma-drinks,
provided with hymns, poured out with our whole heart.
Griffith
To thee, O Indra, Marut-girt, these Soma juices, Thunderer!
Are offered from the heart with lauds.
Geldner
Dir, Indra, dem Marutbegleiteten, werden die ausgepreßten Somatränke, o Herr des Preßsteins, nebst einem Loblied von Herzen geopfert.
Grassmann
Dir, Indra, mit der Marutschar sind Somasäft’, o Schleuderer, Mit Lust ergossen liederreich.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हम उपासकगण (इन्द्रम्) परमात्मवाची इन्द्रदेव की महती कीर्ति को (गीर्भिः) स्वस्व भाषाओं के द्वारा (हवामहे) गावें, जो (मरुत्वन्तम्) प्राणों का स्वामी (ऋजीषिणम्) सत्यों और ऋजु पुरुषों का इच्छुक (ओजस्वन्तम्) महाशक्तिशाली और (विरप्शिनम्) महानों में महान् है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मानवजातियाँ अपनी-अपनी भाषा से उसकी स्तुति प्रार्थना करें ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वयमुपासकाः। इन्द्रम्। गीर्भिः=स्वस्ववचनैः। हवामहे=प्रार्थयामहे गायाम इत्यर्थः। कीदृशम्। मरुत्वन्तम्=प्राणसखम्। ऋजीषिणम्=ऋजूनामिच्छुकम्। ओजस्वन्तम्। पुनः। विरप्शिनम्=महान्तम् ॥५॥
09 पिबेदिन्द्र मरुत्सखा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पि᳓बे᳓द् इन्द्र मरु᳓त्सखा
सुतं᳓ सो᳓मं दि᳓विष्टिषु
व᳓ज्रं शि᳓शान ओ᳓जसा
मूलम् ...{Loading}...
पिबेदि॑न्द्र म॒रुत्स॑खा सु॒तं सोमं॒ दिवि॑ष्टिषु ।
वज्रं॒ शिशा॑न॒ ओज॑सा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
पि᳓बे᳓द् इन्द्र मरु᳓त्सखा
सुतं᳓ सो᳓मं दि᳓विष्टिषु
व᳓ज्रं शि᳓शान ओ᳓जसा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
marútsakhā ← marútsakhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
díviṣṭiṣu ← díviṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śíśānaḥ ← √śā- ~ śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पिब॑ । इत् । इ॒न्द्र॒ । म॒रुत्ऽस॑खा । सु॒तम् । सोम॑म् । दिवि॑ष्टिषु ।
वज्र॑म् । शिशा॑नः । ओज॑सा ॥
Hellwig Grammar
- pibed ← pibet ← pā
- [verb], singular, Present optative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutsakhā ← marut
- [noun], masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- marutsakhā ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sutaṃ ← sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- diviṣṭiṣu ← diviṣṭi
- [noun], locative, plural, feminine
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- śiśāna ← śiśānaḥ ← śā
- [verb noun], nominative, singular
- “sharpen; whet; strengthen.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र मरुत्सखा त्वं सुतम् अभिषुतं सोमं पिब । किमर्थम् । दिविष्टिषु अस्माकमह्नामभिगमनेषु दिवः स्वर्गस्य वैषणेषु निमित्तेषु । पीत्वा च ओजसा बलेन सोमपानजनितेन वज्रं शिशानः तीक्ष्णीकुर्वन् । शत्रूञ्जहीति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Drink, Indra, with your friends the Maruts, this Soma effused on the recurring sacred days, and sharpenyour thunderbolt with (renewed) vigour.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
(RV 1.86.4): diviṣṭiṣu = in these solemnities which are means to obtainheaven; cf. RV 8.4.19
Jamison Brereton
Just drink, o Indra, with the Maruts as comrades, the pressed soma at the rituals of the day,
sharpening your mace with might.
Griffith
Drink, Indra, with thy Marut Friends, pressed Soma at the morning rites,
Whetting thy thunderbolt with strength.
Geldner
Trink doch, Indra mit den Marut als Kameraden bei den heutigen Opfern den ausgepreßten Soma, indem du deine Keule mit Kraft schärfst!
Grassmann
Trink, Indra, mit der Marutschar den Somasäft beim Opferfest, Mit Kraft dir schärfend deinen Blitz.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कविगण ! (अस्य+सोमस्य+पीतये) इस जगत् की रक्षा के लिये (मरुत्वन्तम्) प्राणों के सहायक (इन्द्रम्) परमेश्वर की (प्रत्नेन+मन्मना) वेदरूप प्राचीन स्तोत्र से यद्वा पूर्ण स्तव से (हवामहे) स्तुति प्रार्थना और आवाहन करें ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सोम=संसार=“षूङ् प्राणिगर्भविमोचने” ईश्वर इस जगत् की पुत्रवत् उत्पत्ति और पालन करता है, अतः इसको सोम भी कहते हैं। पीति=पा रक्षणे ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कवयः ! अस्य+सोमस्य=जगतः। पीतये=रक्षायै। यः सूयते उत्पाद्यते स सोमः संसारः। मरुत्वन्तं=प्राणसहायकम्। इन्द्रम्। प्रत्नेन=पुराणेन। मन्मना=स्तोत्रेण यद्वा पूर्णेन स्तोत्रेण। हवामहे=स्तुमः ॥६॥
10 उत्तिष्टन्नोजसा सह - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत्ति᳓ष्ठन्न् ओ᳓जसा सह᳓
पीत्वी᳓ शि᳓प्रे अवेपयः
सो᳓मम् इन्द्र चमू᳓ सुत᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त्तिष्ठ॒न्नोज॑सा स॒ह पी॒त्वी शिप्रे॑ अवेपयः ।
सोम॑मिन्द्र च॒मू सु॒तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत्ति᳓ष्ठन्न् ओ᳓जसा सह᳓
पीत्वी᳓ शि᳓प्रे अवेपयः
सो᳓मम् इन्द्र चमू᳓ सुत᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sahá ← sahá (invariable)
uttíṣṭhan ← √sthā- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
avepayaḥ ← √vip- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pītvī́ ← √pā- 2 (root)
śípre ← śíprā- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
camū́ ← camū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
उ॒त्ऽतिष्ठ॑न् । ओज॑सा । स॒ह । पी॒त्वी । शिप्रे॒ इति॑ । अ॒वे॒प॒यः॒ ।
सोम॑म् । इ॒न्द्र॒ । च॒मू इति॑ । सु॒तम् ॥
Hellwig Grammar
- uttiṣṭhann ← uttiṣṭhan ← utthā ← √sthā
- [verb noun], nominative, singular
- “originate; get up; arise; rise; utthā; rise; be active; come forth; cause; happen; grow.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- pītvī ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- śipre ← śiprā
- [noun], accusative, dual, feminine
- “lip; śiprā.”
- avepayaḥ ← vepay ← √vip
- [verb], singular, Imperfect
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- camū
- [noun], locative, singular, feminine
- “army; camū; Camū.”
- sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं पीत्वी पीत्वा ओजसा बलेन सह उत्तिष्ठन् शिप्रे हनू अवेपयः अकम्पयः । मदावेशादिति भावः । किं पीत्वा । चमू चम्वोरधिषवणफलकयोः सुतं सोमम् ॥
Wilson
English translation:
“Rising up in your strength, Indra, you did shake your jaws, when you had quaffed the Soma pressedbetween the two boards.”
Jamison Brereton
Standing up with your might, you made your two lips shake after you had drunk
the pressed soma in the cup, Indra.1174 VIII.77
Griffith
Arising in thy might, thy jaws thou shookest, Indra, having quaffed
The Soma which the mortar pressed.
Geldner
Mit deiner Kraft aufstehend hast du, Indra, die Lippen geschüttelt, nachdem du den in dem Camugefäß ausgequetschten Soma getrunken hast.
Grassmann
Du schütteltest die Lippen dir, erhebend Indra dich mit Kraft, Nach des gepressten Soma Trunk.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मीढ्वः) हे आनन्द की वर्षा देनेवाले (शतक्रतो) अनन्तकर्मन् (पुरुष्टुत) हे बहुस्तुत (इन्द्र) हे महेन्द्र ! (अस्मिन्+यज्ञे) इस सृजन पालन संहरण दयादर्शन आदि क्रिया के निमित्त (सोमं+पिब) इस संसार की रक्षा कर अथवा समस्त पदार्थों को कृपादृष्टि से देख, जिस हेतु तू (मरुत्वान्) प्राणों का सखा है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस जगत् में सृजन, पालन, दया, रक्षा परस्पर साहाय्य और संहार आदि व्यापार हो रहे हैं, वे सब ही ईश्वरीय यज्ञ हैं। इसको हे मनुष्यों ! तुम भी पूर्ण करो ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मीढ्वः=आनन्दसेक्तः ! हे शतक्रतो=अनन्तकर्मन् ! हे पुरुस्तुत=बहुजनस्तुत ! हे इन्द्र=ईश ! अस्मिन् यज्ञे=पालनादिकार्य्ये। मरुत्वाँस्त्वम्। सोमं+पिब=संसारं रक्ष। पा रक्षणे यद्वा कृपया अवलोकय ॥७॥
11 अनु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु त्वा रो᳓दसी उभे᳓
क्र᳓क्षमाणम् अकृपेताम्
इ᳓न्द्र य᳓द् दस्युहा᳓भवः
मूलम् ...{Loading}...
अनु॑ त्वा॒ रोद॑सी उ॒भे क्रक्ष॑माणमकृपेताम् ।
इन्द्र॒ यद्द॑स्यु॒हाभ॑वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓नु त्वा रो᳓दसी उभे᳓
क्र᳓क्षमाणम् अकृपेताम्
इ᳓न्द्र य᳓द् दस्युहा᳓भवः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ánu ← ánu (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
akr̥petām ← √kr̥p- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
krákṣamāṇam ← √krakṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ábhavaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dasyuhā́ ← dasyuhán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अनु॑ । त्वा॒ । रोद॑सी॒ इति॑ । उ॒भे इति॑ । क्रक्ष॑माणम् । अ॒कृ॒पे॒ता॒म् ।
इन्द्र॑ । यत् । द॒स्यु॒ऽहा । अभ॑वः ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- rodasī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- ubhe ← ubh
- [noun], nominative, dual, feminine
- “both(a).”
- krakṣamāṇam ← krakṣamāṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- akṛpetām ← kṛp
- [verb], dual, Imperfect
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- dasyuhābhavaḥ ← dasyu
- [noun], masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- dasyuhābhavaḥ ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- dasyuhābhavaḥ ← abhavaḥ ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र क्रक्षमाणं शत्रून् विलिखन्तं त्वा त्वाम् उभे रोदसी उभे अपि द्यावापृथिव्यौ अनु अकृपेताम् अनुकल्पयेताम् । यत् यदा दस्युहा अभवः भवसि तदा ॥
Wilson
English translation:
“Let heaven and earth follow you, Indra, as you smile, when you beat down the Dasyu.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Krakṣamāṇamakṛpetām = spardhamānam adadetām; anu akṛpetām = anukalpayetām; from krap, heaven and earthlonged after you, as you smote…
Jamison Brereton
Both the world-halves yearned after you as you howled,
Indra, when you became the smiter of the Dasyus.
Griffith
Indra, both worlds complained to thee when uttering thy fearful roar,
What time thou smotest Dasyus dead.
Geldner
Beide Welten fügten sich dir, dem Lärmenden, als du Indra, der Dasyutöter wardst.
Grassmann
Dir seufzten beide Welten nach dem brausenden, als Indra du Vernichter der Dämonen warst.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे जगत्स्वामिन् (इन्द्र) हे महेन्द्र ! (मरुत्वते) प्राणों के सखा (तुभ्य+इत्) तूने ही (सोमासः) ये समस्त पदार्थ या लोक (सुताः) बनाए हैं, इस हेतु विद्वद्गण (हृदा) हृदय से इनको (हूयन्ते) आदर करते हैं, जो पदार्थ (उक्थिनः) स्तुतिवत् या वेदवत् पवित्र हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर ने इन पदार्थों को बनाया है, अतः ये भी प्रशंसनीय हैं। इनके आदर से उसका आदर होता है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अद्रिवः=अद्रिः=संसारस्तस्य पते इन्द्र ! मरुत्वते+तुभ्येद्=तुभ्यमेव त्वयैव। सोमासः=सर्वे पदार्था लोका वा। सुताः=उत्पादिताः। उक्थिनः। उक्थवत् पूज्याः। इमे। हृदा+हूयन्ते=स्तूयन्ते। तेषां स्तुत्या तवैव स्तुतिर्भवति ॥८॥
12 वाचमष्थापदीमहं नवस्रक्तिमृतस्पृशम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा᳓चम् अष्टा᳓पदीम् अहं᳓
न᳓वस्रक्तिम् ऋतस्पृ᳓शम्
इ᳓न्द्रात् प᳓रि तन्व᳡म् ममे
मूलम् ...{Loading}...
वाच॑म॒ष्टाप॑दीम॒हं नव॑स्रक्तिमृत॒स्पृश॑म् ।
इन्द्रा॒त्परि॑ त॒न्वं॑ ममे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - कुरुसुतिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वा᳓चम् अष्टा᳓पदीम् अहं᳓
न᳓वस्रक्तिम् ऋतस्पृ᳓शम्
इ᳓न्द्रात् प᳓रि तन्व᳡म् ममे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
aṣṭā́padīm ← aṣṭā́pad- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vā́cam ← vā́c- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
návasraktim ← návasrakti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
r̥taspŕ̥śam ← r̥taspŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
índrāt ← índra- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
mame ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
pári ← pári (invariable)
tanvàm ← tanū́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
वाच॑म् । अ॒ष्टाऽप॑दीम् । अ॒हम् । नव॑ऽस्रक्तिम् । ऋ॒त॒ऽस्पृश॑म् ।
इन्द्रा॑त् । परि॑ । त॒न्व॑म् । म॒मे॒ ॥
Hellwig Grammar
- vācam ← vāc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- aṣṭāpadīm ← aṣṭāpada
- [noun], accusative, singular, feminine
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- navasraktim ← nava ← navan
- [noun]
- “nine.”
- navasraktim ← sraktim ← srakti
- [noun], accusative, singular, feminine
- ṛtaspṛśam ← ṛta
- [noun], neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- ṛtaspṛśam ← spṛśam ← spṛś
- [noun], accusative, singular, feminine
- “touching.”
- indrāt ← indra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- tanvam ← tanu
- [noun], accusative, singular, feminine
- “thin; slender; thin; small; few; arid; fine; delicate; clear.”
- mame ← mā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
सायण-भाष्यम्
अष्टापदीम् । अष्टाभिर्दिग्भिर्विदिग्भिः साष्टापदी । नवस्रक्तिम् उपरि स्थितेनादित्येन नवस्रक्तिम् । आसु दिक्षु व्याप्तमित्यर्थः । ऋतस्पृशं यज्ञस्पृशं वाचं स्तुतिम् अहं परिपूर्णत् इन्द्रात् तन्वं तनुं न्यूनां सती परि ममे । अन्यूनेयत्तां करोमीत्यर्थः । कार्येस्न् न स्वरूपं स्तुत्या विषयीकर्तुमशक्यत्वादिति भावः ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“I make this sacrificial hymn, reaching to the eight points (of the sky) and rising to a ninth (the sun in thezenith), though it is less than (the dimensions of) Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ṛtaspṛśam = ṛtāvṛdham
Jamison Brereton
An eight-footed nine-cornered speech that touches the truth—
I have measured out its body because of Indra.
Jamison Brereton Notes
The last pāda presents some difficulties: the function of the ablative índrāt, the syntactic affinity of pári (preverb with mame or postposition with índrāt?), and the sense of tanvàm. Geldner takes índrāt as an ablative of comparison (“habe ich im Vergleich mit Indra zu klein bemessen”). His “zu klein” must render tanvàm, which I assume he takes, with Grassmann, as belonging to an adj. tanú- ‘thin’ in the fem., rather than to the fem. noun tanū́- ‘body, self’. But even if we were to accept this analysis of tanvàm, it would still be a positive, not a comparative. It would be possible to take pári as a postposition with índrāt in the meaning ‘from’, but despite the positioning I am inclined to take it with the verb mame because pári √mā is found in a very similar context in the riddle hymn, with numerology: I.164.45 catvā́ri vā́k párimitā padā́ni “Speech is measured in four feet (/quarters).” As for tanvàm I take it as referring to the “body” of the speech, perhaps the physical realization in sound measured out in time. Scarlatta (667) takes the tanvàm as reflexive: “Die … Rede … habe ich von Indra ausgehend mir angemessen,” which seems to treat the form as a dative. In n. 948 he does recognize the possibility that the poet sees his hymn as “Corpus.” I take índrāt as abl. of cause, though it could be a simple starting point: “I measure the speech (starting from) Indra.”
Griffith
From Indra have I measured out a song eight-footed with nine parts,
Delicate, faithful. to the Law.
Geldner
Die achtfüßige, neunseitige Rede, die die Wahrheit trifft, habe ich im Vergleich mit Indra zu klein bemessen.
Grassmann
Achtsilbiges, neunzeiliges, herzrührendes, erhabnes Lied Hab’ ich dem Indra zugetheilt.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- कुरुसुतिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमेश्वर ! (ओजसा) स्वशक्ति से (वज्रम्) अपने न्यायदण्ड को (शिशानः) तीक्ष्ण करता हुआ तू (दिविष्टिषु) इस संसारपालनरूप क्रिया में (सुतम्) स्वयमेव शुद्ध कर बनाए हुए (सोमम्) निखिल पदार्थ की (पिब+इत्) रक्षा ही कर, जिस हेतु तू (मरुत्सखा) समस्त प्राणों का सखा है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर जिस कारण सकल आत्माओं का सखा है और ये आत्मा भोज्यादि पदार्थों के विना नहीं रह सकते, अतः पदार्थों की रक्षा करना उसका कर्त्तव्य है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र=परमेश्वर ! ओजसा=स्वशक्त्या। वज्रम्= स्वन्यायदण्डम्। शिशानः=तीक्ष्णीकुर्वन् त्वम्। दिविष्टिषु= संसारपालनयज्ञेषु। सुतं=स्वयमेव निष्पादितम्। सोमम्=सर्वं वस्तु। पिब+इत्=पालयैव। यतस्त्वम्। मरुत्सखासि ॥९॥