सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
ईळिष्व’ इति त्रिंशदृचं तृतीयं सूक्तम् । व्यश्वपुत्रो विश्वमना ऋषिः । उष्णिक् छन्दः । अग्निर्देवता । तथा चानुक्रान्तम्-’ ईळिष्व त्रिंशद्विश्वमना वैयश्व आग्नेयमौष्णिहं ह’ इति । प्रातरनुवाक आग्नेये क्रतावौष्णिहे छन्दस्याश्विनशस्त्रे चेदं सूक्तम् । सूत्रितं च- ईलिष्वा हीत्यौष्णिहम्’ (आश्व. श्रौ. ४. १३) इति ॥
Jamison Brereton
23 (643)
Agni
Viśvamanas Vaiyaśva
30 verses: uṣṇih, arranged in trcas ̥
The poet begins the hymn by urging himself to perform his sacrificial tasks (vss. 1–2ab), ending this little section with vocatives addressed to himself but seem ingly designed to identify himself with his divine target Agni: “belonging to all domains” is often an epithet of Agni (as well as of Indra) and “having all in mind” (viśvámanas) could be a divine descriptor. However, at least according to the Anukramaṇī, it is the poet’s own name, and he then (vs. 2c) speaks in his own 1st-person voice. This interactive quality is prominent throughout the hymn. The poet’s self-address returns in verse 24, and in between he also addresses in the 2nd person plural the assembled priests and worshipers, on whose behalf he is work ing (vss. 7–9; see esp. 9a, where he calls them “seekers of the truth”). (On poetic self-address see Jamison 2009a.) Agni’s role in this social context, as clanlord of
clans, is also emphasized (vss. 10, 13–14, 20). Manu, the mythical founder of the larger Ārya sacrificial community known as the “descendants of Manu,” is also duly remembered (vss. 13, 17, 25–26), as are the mythical seer Uśanā Kāvya (vs. 17) and the poet’s immediate ancestor, the seer Vyaśva (vss. 16, 23), whose devo
tion to Agni and lucrative relationship with his patron, Ukṣan, merit mention and provide a model for Vaiyaśva’s own gentle hint to his patron Varo Suṣāman (vs. 28). Thus the poet situates his praise of the god and his requests to him in a web of social relations and mutual dependency pertaining both in the current time and in the long history of the descendants of Manu.
Both the praise and the requests follow the common tropes of the genre, though often nicely executed. The focus is on Agni as the messenger of the gods and as the carrier of our oblations to them. Some of the tr̥cas show thematic or syntactic unity (e.g., vss. 13–15 against demons and cheats), but the tr̥ca structure is not prominent, and there are bridges across tr̥cas (e.g., the messenger theme in vss. 18–19).
Jamison Brereton Notes
Agni
01 ईळिष्वा हि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ई᳓ळिष्वा हि᳓ प्रतीवि᳓यं
य᳓जस्व जात᳓वेदसम्
चरिष्णु᳓धूमम् अ᳓गृभीतशोचिषम्
मूलम् ...{Loading}...
ईळि॑ष्वा॒ हि प्र॑ती॒व्यं१॒॑ यज॑स्व जा॒तवे॑दसम् ।
च॒रि॒ष्णुधू॑म॒मगृ॑भीतशोचिषम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ई᳓ळिष्वा हि᳓ प्रतीवि᳓यं
य᳓जस्व जात᳓वेदसम्
चरिष्णु᳓धूमम् अ᳓गृभीतशोचिषम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
ī́ḷiṣva ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
pratīvyàm ← pratīvī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jātávedasam ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yájasva ← √yaj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ágr̥bhītaśociṣam ← ágr̥bhītaśocis- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cariṣṇúdhūmam ← cariṣṇúdhūma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ईळि॑ष्व । हि । प्र॒ती॒व्य॑म् । यज॑स्व । जा॒तऽवे॑दसम् ।
च॒रि॒ष्णुऽधू॑मम् । अगृ॑भीतऽशोचिषम् ॥
Hellwig Grammar
- īᄆiṣvā ← īḍiṣva ← īḍ
- [verb], singular, Present imperative
- “praise; invite; raise.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- pratīvyaṃ ← pratīvyam ← pratīvī
- [noun], accusative, singular, masculine
- yajasva ← yaj
- [verb], singular, Present imperative
- “sacrifice; worship; worship.”
- jātavedasam ← jātavedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- cariṣṇudhūmam ← cariṣṇu
- [noun]
- “mobile; moving.”
- cariṣṇudhūmam ← dhūmam ← dhūma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “smoke; dhūmavedha; carbon black; dhūmana; mist; vapor; vaporization; dhūma [word]; incense.”
- agṛbhītaśociṣam ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- agṛbhītaśociṣam ← gṛbhīta ← grah
- [verb noun]
- “take; grasp; take out; extract; perceive; pick; assume; include; accept; understand; use; learn; possess; keep; choose; accept; afflict; suck; paralyze; mention; mistake; eat; wear; embrace; fill into; capture; eclipse; get; collect; hand down; marry; heed; touch.”
- agṛbhītaśociṣam ← śociṣam ← śocis
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; flare; burn; radiance.”
सायण-भाष्यम्
प्रतीव्यं शत्रुषु प्रतिगमनशीलमग्निम् । हिरवधारणे । अग्निमेव ईळिव स्तुतिभिः स्तोत्रं कुरु ॥ किंच चरिष्णुधूमं सर्वतश्चरणशीलधूमजालम् अगृभीतशोचिषं रक्षोभिरगृह्यमाणदीप्ति जातवेदसं जातप्रज्ञम् । यद्वा । जातानि भूतानि वेत्तीति जातवेदाः । तमग्निं यजस्व हविर्भिः पूजय ॥
Wilson
English translation:
“Adore him who resists (our foes), worship Jātavedas the diffuser of smoke, of unobstructed radiance.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Who resists: pratīvyam = śatruṣu pratigamana śīlam agnim: Agni, who has he property of going againstenemies
Jamison Brereton
Reverently invoke him to receive (our offerings); sacrifice to Jātavedas, possessing curling smoke and flames that cannot be grasped,
Jamison Brereton Notes
The hymn begins with a hí clause. Flg. JPB, the hí signals that the action in this clause precedes and forms the basis of the action in b.
On pratīvyàm see Scarlatta 500.
Griffith
WORSHIP thou Jatavedas, pray to him who willingly accepts,
Whose smoke wanders at will, and none may grasp his flame.
Geldner
So berufe denn den Opferdarbringer, verehre den Jatavedas, des Rauch wallend und des Flamme unfaßbar ist,
Grassmann
Auf, preise ihn, der gern empfängt, den Wesenkenner ehre recht, Dess Rauch aufwirbelt, dessen Licht unfassbar ist.
Elizarenkova
Призывай же принимающего (жертву бога),
Почитай Джатаведаса
С подвижным дымом, неуловимым пламенем!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अग्नि के गुणों का अध्ययन कर्त्तव्य है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! (अग्निम्+ईडिष्व) अग्नि के गुण प्रकाशित करो (हि) निश्चय (प्रतीव्यम्) जो अग्नि सबका उपकारक है, (जातवेदसम्) जो सब भूतों में व्याप्त है, (यजस्व) उस अग्नि द्वारा यजन करो। पुनः वह अग्नि कैसा है, (चरिष्णुधूमम्) जिसका धूम चारों तरफ फैल रहा है, (अगृभीतशोचिषम्) जिसके तेज के तत्त्व से लोग परिचित नहीं हैं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वास्तव में हम लोग अग्नि के गुणों से सर्वथा अपरिचित हैं, इसलिये वेद में पुनः-२ अग्निगुणज्ञानार्थ उपदेश है ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब अग्नित्वधर्मवाले विद्वान् के गुण वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे याज्ञिक ! (प्रतीव्यम्) जो शत्रुओं के प्रति निरन्तर यात्रा करता है, ऐसे विद्वान् की (ईळिष्व, हि) निश्चय स्तुति करो और (जातवेदसम्) “जातं जातं वेत्ति इति जातवेदाः”=जो सकल प्राणिवर्ग को जानता है तथा (चरिष्णुधूमम्) जिसके शस्त्रास्त्रों का धूम आकाश में फैल रहा है (अगृभीतशोचिषम्) जिसके तेज की कोई धर्षणा नहीं कर सकता, ऐसे विद्वान् का (यजस्व) पूजन करो ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा आज्ञा देते हैं कि हे याज्ञिक जनो ! जिन शूरवीरों के बाणों का धूम नभोमण्डल तक व्याप्त हो जाता है, जिनका जगत् में कोई भी अपमान नहीं कर सकता और जो अपने शौर्य्य-क्रौर्य्यादि तेज से सबको तिरस्कृत करते हैं, आप लोग उनका पूजन=सत्कार करो ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अग्निगुणाध्येतव्यतां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! अग्निमीडिष्व=अग्निगुणान् प्रकाशय। हि=निश्चयेन। प्रतीव्यम्=सर्वप्रत्युपकारकम्। जातवेदसम्। यजस्व। कीदृशम्। चरिष्णुधूमम्। पुनः। अगृभीतशोचिषम्= अगृह्यमाणतेजस्कम् ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथाग्नित्वधर्मवतो विदुषो गुणा वर्ण्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे याज्ञिक ! (प्रतीव्यम्) शत्रुषु प्रति गमनशीलम् (ईळिष्व, हि) स्तुह्येव (जातवेदसम्) यो जातं सर्वं प्राणिसमूहं वेत्ति तम् (चरिष्णुधूमम्) यस्य शस्त्रास्त्रसम्बन्धीधूमः चरिष्णुः (अगृभीतशोचिषम्) अग्राह्यप्रतापम् ईदृशं विद्वांसम् (यजस्व) पूजय ॥१॥
02 दामानं विश्वचर्षणेऽग्निम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दामा᳓नं विश्वचर्षणे
अग्निं᳓ विश्वमनो गिरा᳓
उत᳓ स्तुषे वि᳓ष्पर्धसो र᳓थाना᳐म्
मूलम् ...{Loading}...
दा॒मानं॑ विश्वचर्षणे॒ऽग्निं वि॑श्वमनो गि॒रा ।
उ॒त स्तु॑षे॒ विष्प॑र्धसो॒ रथा॑नाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
दामा᳓नं विश्वचर्षणे
अग्निं᳓ विश्वमनो गिरा᳓
उत᳓ स्तुषे वि᳓ष्पर्धसो र᳓थाना᳐म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dāmā́nam ← dāmán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvacarṣaṇe ← viśvácarṣaṇi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
viśvamanaḥ ← viśvámanas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ráthānām ← rátha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
stuṣe ← √stu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
utá ← utá (invariable)
víṣpardhasaḥ ← víṣpardhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दा॒मान॑म् । वि॒श्व॒ऽच॒र्ष॒णे॒ । अ॒ग्निम् । वि॒श्व॒ऽम॒नः॒ । गि॒रा ।
उ॒त । स्तु॒षे॒ । विऽस्प॑र्धसः । रथा॑नाम् ॥
Hellwig Grammar
- dāmānaṃ ← dāmānam ← dāman
- [noun], accusative, singular, masculine
- viśvacarṣaṇe ← viśvacarṣaṇi
- [noun], vocative, singular, masculine
- ‘gniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- viśvamano ← viśvamanaḥ ← viśvamanas
- [noun], vocative, singular, masculine
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- viṣpardhaso ← viṣpardhasaḥ ← viṣpardhas
- [noun], accusative, plural, masculine
- rathānām ← ratha
- [noun], genitive, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे विश्वचर्षणे विश्वस्य सर्वस्यार्थस्य ज्ञानेन द्रष्टः विश्वमनः । सर्वेषु स्थावरजङ्गमात्मकेष्वेकं मनो यस्य सः । एतन्नामक हे ऋषे विस्पर्धसः विगतमात्सर्यस्य यजमानस्य रथानां रथादीनां दामानं दातारमेवंविधम् अग्निं गिरा स्तुतिलक्षणया वाचा स्तुषे स्तोत्रं कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Commend with praise, all-beholding Viśvamanas, that Agni, who is the giver of chariots to theunenvious (worshipper).”
Jamison Brereton
To Agni the giver, with your hymn, o you common to all domains, who have all in mind [/Viśvamanas (=the poet)].
And I shall praise the competitors [=flames], (drivers) of chariots,
Jamison Brereton Notes
With Geldner I take ab as a continuation of vs. 1, with c starting a new clause.
The vocc. in ab are the self-address of the poet, as in VIII.22.1-2. Here the poet first exhorts himself with 2nd ps. imperatives (1ab) and then switches to a pseudo-modal 1st ps. -se in c. The first voc. viśvacarṣaṇe (2a) is a bit of a red herring, since this stem is otherwise used of gods. But he addresses and thus identifies himself with his speaking name Viśvamanas in b, making it clear that he was simply appropriating the divine epithet for himself.
I supply váhnīn to govern ráthānām in c, on the basis of váhniḥ in 3c and váhnī ráthānām in VIII.94.1. I surmise that this is also Renou’s thinking behind “(comme conducteurs) des chars,” though he makes no comment.
Griffith
Thou, all men’s friend, Visvamanas, exaltest Agni with thy song,
The Giver, and his flames with which no cars contend.
Geldner
Den Geber Agni mit Lobrede, du allbekannter Visvamanas, und preise die wetteifernden Rosse der Wagen,
Grassmann
Den Geber, allbeliebter du, den Agni rühm mit deinem Lied Und die wie Wagen rennenden, Viçvamanas!
Elizarenkova
Дарителя Агни, о принадлежащий всем народам,
Хвалебной песнью, о Вишваманас,
Я восхваляю, а также состязающихся (коней) колесниц,
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अग्निवाच्य ईश्वर की प्रार्थना के लिये प्रेरणा करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - उत=और भी (विश्वचर्षणे) हे बहुत अर्थों के देखनेवाले। (विश्वमनः) हे सबके कल्याण चाहनेवाले ऋषिगण ! आप सब (अग्निम्) सर्वाधार परमात्मा की (गिरा) वाणी के द्वारा (स्तुषे) स्तुति करो, जो (विस्पर्धसः) स्पर्धा अर्थात् पराभिभवेच्छा, रागद्वेष, मान, मात्सर्य आदि दोषों से रहित भक्तजन को (रथानाम्) रथ आदि वस्तु (दामानम्) देनेवाला है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो ईश्वर विविध पदार्थ दे रहा है, वही स्तवनीय है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वचर्षणे) हे सूक्ष्मपदार्थवेत्ता (विश्वमनः) सर्वत्र मनोगतिवाले विद्वान् ! (अग्निम्) जो परपक्ष को अपने पक्ष में मिलानेवाला युद्धकुशल विद्वान् है (उत) और (विस्पर्धसः) जो उसके साथ स्पर्धा नहीं करते, उनके लिये (रथानाम्, दामानम्) दिव्यरथों का देनेवाला है, ऐसे युद्धकुशल विद्वान् की (गिरा) सुस्पष्ट वाणी से (स्तुषे) स्तुति करो ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - “अग्निः कस्माद् अङ्गं नयति संनममानः” निरु० अ० ७ ख० १४=जो परपक्षियों को दबाकर अपने पक्ष में मिला ले, उसका नाम यहाँ “अग्नि” है अथवा आग्नेयास्त्र का प्रयोग करनेवाले का नाम “अग्नि” है। ज्ञानयोगी विद्वान् को उचित है कि वह युद्धविद्याकुशल कर्मयोगी के साथ स्पर्धा न करता हुआ परस्पर मित्रभाव से कर्मसाध्य यानादिकों को प्राप्त कर अपने दिव्य ज्ञान को यथेष्ट प्रकाशित करे ॥२॥ तात्पर्य्य यह है कि युद्धविद्याकुशल कर्मयोगी को अग्निरूप वर्णन करके यह कथन किया है कि ऐसे वीर योद्धा के साथ ईर्ष्या, द्वेष अथवा अमर्ष न करें, किन्तु अपनी अस्त्र-शस्त्रादि शक्तियों को बढ़ाकर उक्त योद्धा के गुणों को अपने में धारण करें ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अग्निनामकेश्वरप्रार्थनायै प्रेरयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विश्वचर्षणे=बह्वर्थद्रष्टः। हे विश्वमनः=विश्वेषु सर्वेषु जीवेषु कल्याणमनो यस्य। ईदृग् ऋषे ! त्वम्। उत=अपि च। विस्पर्धसः=विगतस्पर्धस्य यजमानस्य। रथानां दामानम्=दातारम्। अग्निम्। गिरा। स्तुषे=स्तुहि ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्वचर्षणे) हे सर्वसूक्ष्मपदार्थबुद्धे (विश्वमनः) सर्वत्र मनोगते ऋषे ! (अग्निम्) अग्निशब्दवाच्यम् (उत) अथ (विस्पर्धसः) स्पर्धारहितस्य (रथानाम्, दामानम्) दिव्ययानानां दातारम् (गिरा, स्तुषे) सुवाचा स्तुहि ॥२॥
03 येषामाबाध ऋग्मिय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓षाम् आबाध᳓ ऋग्मि᳓य
इषः᳓ पृक्ष᳓श् च निग्र᳓भे
उपवि᳓दा · व᳓ह्निर् विन्दते व᳓सु
मूलम् ...{Loading}...
येषा॑माबा॒ध ऋ॒ग्मिय॑ इ॒षः पृ॒क्षश्च॑ नि॒ग्रभे॑ ।
उ॒प॒विदा॒ वह्नि॑र्विन्दते॒ वसु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ये᳓षाम् आबाध᳓ ऋग्मि᳓य
इषः᳓ पृक्ष᳓श् च निग्र᳓भे
उपवि᳓दा · व᳓ह्निर् विन्दते व᳓सु
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ābādháḥ ← ābādhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥gmíyaḥ ← r̥gmíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yéṣām ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
iṣáḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
nigrábhe ← √gr̥bhⁱ- (root)
{case:DAT, number:SG}
pr̥kṣáḥ ← pŕ̥kṣ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
upavídā ← upavíd- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
váhniḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vindate ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
येषा॑म् । आ॒ऽबा॒धः । ऋ॒ग्मियः॑ । इ॒षः । पृ॒क्षः । च॒ । नि॒ऽग्रभे॑ ।
उ॒प॒ऽविदा॑ । वह्निः॑ । वि॒न्द॒ते॒ । वसु॑ ॥
Hellwig Grammar
- yeṣām ← yad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ābādha ← ābādhaḥ ← ābādha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “trouble; ābādha [word]; pain; disease; damage; pain; press.”
- ṛgmiya ← ṛgmiyaḥ ← ṛgmiya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “applaudable.”
- iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- pṛkṣaś ← pṛkṣaḥ ← pṛkṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “food; refreshment; power.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- nigrabhe ← nigrah ← √grah
- [verb noun]
- “suppress; get; control; get; enclose; punish; curb; tame; relieve.”
- upavidā ← upavid
- [noun], instrumental, singular, feminine
- vahnir ← vahniḥ ← vahni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- vindate ← vid
- [verb], singular, Present indikative
- “find; detect; marry; get; think.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
सायण-भाष्यम्
आबाधः शत्रूणामाभिमुख्येन बाधकः ऋग्मियः ऋग्भिरर्चनीयोऽग्निः येषाम् अयजमानानाम् इषः अन्नानि पृक्षः अन्नादिरसांश्च निग्रभे निगृह्णीते । ग्रहेर्लटि छान्दसो विकरणस्थ लुक् । लोपस्त आत्मनेपदेषु’ इति तलोपः । ‘ हृग्रहोर्भश्छन्दसि इति भकारः । निगृह्य च वह्निः हविषां वोढा स एवाग्निः उपविदा उपवेदनेन एते हवींषि देवार्थं न प्रयच्छन्तीत्येतज्ज्ञानेन तेषामेव वसु धनं विन्दते लभते ॥
Wilson
English translation:
“The repeller (of foes), the glorified by hyms, arrests the food and drink, and the bearer of oblationstakes away the wealth (of those) of whom he foreknows (the neglect of sacrifice).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Takes away the wealth:upavidā vindate vasu: upavedana = by proximate knowing, i.e. ete havīṃṣi devārtham naprayacchantītyetajñānena teṣām eva dhanam labhate; “these do not give oblations to the gods; by thisknowledge he takes their ealth; those non- sacrificers, whose food and its juices are arrested, their wealth, too,he takes away by his divine knowledge (of their guilt)”
Jamison Brereton
Whose onward thrust, worthy of verses, (aims) to seize refreshments and nourishments.
By close searching the driver [=Agni] finds the goods.
Jamison Brereton Notes
Geldner (n. 3c) takes upavídā … vindate as simply equivalent to upavindate, which is esp. puzzling because úpa is not otherwise construed with √vid in the RV.
My ‘close’ in the tr. ‘close searching’ is meant to convey the intimate nuance of this preverb.
Note the v alliteration in c: upavídā váhnir vindate vásu.
Griffith
Whose resolute assault, to win vigour and food, deserves our praise,-
Through whose discovering power the priest obtaineth wealth.
Geldner
Deren preiswürdiger Ungestüm die Speisen und Stärkungen erraffen soll! Der Wagenlenker findet noch Gut dazu.
Grassmann
Sie, deren Andrang grade geht, um zu ergreifen Speis’ und Trank; Durch Suchen nur erlangt das Gut der Opfernde.
Elizarenkova
Чей достойный гимнов натиск
Предназначен для захвата жертвенных услад и сил наполнения.
В поисках возница находит добро.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर का न्याय दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येषाम्) जिन उपद्रवकारी जनों को (आबाधः) ईश्वर सब प्रकार से बाधक होता है, उनके (इषः) अन्नों को (पृक्षः+च) अन्नादि पदार्थ के रसों को (निग्रभे) छीन लेता है, जो ईश्वर (ऋग्मियः) पूज्य है, परन्तु (वह्निः) स्तुतिपाठकजन (उपविदा) सर्वज्ञ परमात्मा के द्वारा (वसु+विन्दते) धन पाता है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भगवान् उपद्रवकारी पुरुषों से धन छीन लेता और स्तुतिपाठकजन उन्हीं धनों से धनिक होता है अर्थात् साधुजनों का पोषण करता है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आबाधः) शत्रुओं के सन्मुख बाधा करनेवाला (ऋग्मियः) ऋचाओं से सत्कार योग्य (वह्निः) सब प्रजा से बलि का ग्रहण करनेवाला वह विद्वान् (इषः, पृक्षश्च) जब क्रूर प्रजा से अन्न वा अन्य देय द्रव्य को (निग्रभे) नहीं पाता है, तब (उपविदा) स्व स्वामी के प्रति वेदन करके (येषाम्) जिनका देयभाग नहीं पाया, उनके (वसू, विन्दते) रत्नों को हर लेता है ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि उपर्युक्त कर्मयोगी को जब प्रजाजन उसका देय आप नहीं देते, तब वह बलात् उनके धनों को हर लेता है अर्थात् जब वह यह देखता है कि प्रजाओं में यथोचित व्यवस्था नहीं, तब वह अपनी दण्डरूप शक्ति से दमनीय लोगों को दमन करके समता का शासन फैलाता है, जिससे प्रजाओं को अनेक प्रकार के कष्ट प्राप्त होते हैं, अतएव प्रजाओं को शासक को बलि देना अति आवश्यक है, जिससे किसी प्रकार का विरोध उत्पन्न न हो ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरन्यायं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - येषामुपद्रवकारिणाम्। ऋग्मियः=अर्चनीय ईश्वरः। आबाधः=आसमन्तात् बाधको भवति तेषाम्। इषोऽन्नानि। पृक्षश्च=अन्नादिरसांश्च। निग्रभे=निगृह्णाति। ततः=अन्यच्च। वह्निः=स्तुतीनां वोढा=स्तुतिपाठकः। उपविदाः=उपज्ञानेन ईशेन द्वारा। वसु=वसूनि। विन्दते=प्राप्नोति ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आबाधः) आभिमुख्येन शत्रूणां बाधकः (ऋग्मियः) ऋग्भिरर्चनीयः (वह्निः) सर्वेभ्यो बलेर्वोढा सः (येषाम्) येषां क्रूरजनानाम् (इषः, पृक्षश्च) अन्नादि देयभागांश्च (निग्रभे) निगृह्णाति (उपविदा) स्वराजं प्रति वेदनेन (वसु, विन्दते) तेषां मुख्यरत्नं लभते बलात् ॥३॥
04 उदस्य शोचिरस्थाद्दीदियुषो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् अस्य शोचि᳓र् अस्था᳐द्
दीदियु᳓षो वि᳓ अज᳓रम्
त᳓पुर्जम्भस्य सुद्यु᳓तो गणश्रि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
उद॑स्य शो॒चिर॑स्थाद्दीदि॒युषो॒ व्य१॒॑जर॑म् ।
तपु॑र्जम्भस्य सु॒द्युतो॑ गण॒श्रियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उ᳓द् अस्य शोचि᳓र् अस्था᳐द्
दीदियु᳓षो वि᳓ अज᳓रम्
त᳓पुर्जम्भस्य सुद्यु᳓तो गणश्रि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
asthāt ← √sthā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śocíḥ ← śocís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
út ← út (invariable)
ajáram ← ajára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dīdiyúṣaḥ ← √dī- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
gaṇaśríyaḥ ← gaṇaśrí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sudyútaḥ ← sudyút- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tápurjambhasya ← tápurjambha- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । अ॒स्य॒ । शो॒चिः । अ॒स्था॒त् । दी॒दि॒युषः॑ । वि । अ॒जर॑म् ।
तपुः॑ऽजम्भस्य । सु॒ऽद्युतः॑ । ग॒ण॒ऽश्रियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śocir ← śociḥ ← śocis
- [noun], nominative, singular, neuter
- “fire; flare; burn; radiance.”
- asthād ← asthāt ← sthā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- dīdiyuṣo ← dīdiyuṣaḥ ← dīdī
- [verb noun], genitive, singular
- “shine; glitter.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ajaram ← ajara
- [noun], nominative, singular, neuter
- “undecaying; ageless.”
- tapurjambhasya ← tapuḥ ← tapus
- [noun], neuter
- “heat.”
- tapurjambhasya ← jambhasya ← jambha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Jambha; citron; jaw; tooth; molar; back tooth.”
- sudyuto ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudyuto ← dyutaḥ ← dyut
- [noun], genitive, singular, masculine
- “beam.”
- gaṇaśriyaḥ ← gaṇa
- [noun], masculine
- “group; varga; troop; troop; battalion; flock; herd; gaṇa [word]; corporation; gaṇa; herd; sect; swarm; set; party; gaṇa; series; Ganesa; flight.”
- gaṇaśriyaḥ ← śriyaḥ ← śrī
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
सायण-भाष्यम्
दीदियुषः । दीदितिर्दीप्तिकर्मा । संदीप्यमानस्य तपुर्जम्भस्य तापयितृदंष्ट्रस्य सुद्युतः शोभनदीप्तेः गणश्रियः । हविरादानार्थं यजमानगणं श्रयति तस्य । अस्य एतादृशोऽग्नेः अजरं जरारहितं पुनःपुनर्मथ्यमानत्वान्नूतनं हविर्भिर्वर्धमानत्वादभिनवं वा शोचिः तेजः उत् अस्थात् उद्गतमभूत् ॥
Wilson
English translation:
“The imperishable lustre rises of that Agni, who is radiant, bright with blazing teech, resplendent, andglorious amid troops (of worshippers).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Gaṇaśriyaḥ = who visits troops of worshippers to take their oblations
Jamison Brereton
His flame has stood up and outward, the unaging flame of the
shining one,
of the very bright one of scorching fang, the glory of a warrior band.
Griffith
Up springs the imperishable flame, the flame of the Refulgent One
Most bright, with glowing jaws and glory in his train.
Geldner
Seine alterlose Glut hat sich nach allen Seiten aufgerichtet, wann er erglänzt, des Glutzahnigen, Schönleuchtenden mit prächtigem Gefolge.
Grassmann
Sein Licht, das unauslöschliche, des glänzenden erhob sich schon, Des glutgezahnten, hellen, der in Scharen geht.
Elizarenkova
Повсюду поднялось нестареющее пламя
Этого ярко сверкающего (бога)
С огненными клыками, прекрасным светом, великолепной свитой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस परमात्मा का (शोचिः) तेज (उद्+अस्थात्) सर्वत्र उदित और भासित है, जो तेज (अजरम्) जरारहित अर्थात् सर्वदा एकरस रहता है। जो ईश्वर (दीदियुषः) जगद्दीपक (तपुर्जम्भस्य) दुष्ट संहार के लिये जिसके दाँत जाज्वल्यमान हैं, (सुद्युतः) जिसकी कीर्ति शोभायमान है, (गणश्रियः) जो सब गणों का शोभाप्रद है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! जिस कारण ईश्वर सर्वत्र विद्यमान है, अतः उससे डरकर शुभकर्म में सदा प्रवृत्त रहो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दीदियुषः) दीप्यमान (तपुर्जम्भस्य) तीक्ष्णशरीरव्यापार करनेवाले (सुद्युतः) सुन्दर कान्तिवाले (गणश्रियः) वीरगणों का आश्रयण करनेवाले (अस्य) इस विद्वान् का (व्यजरम्) नित्य नूतन (शोचिः) तेज (उदस्थात्) उन्नत ही रहता है ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो प्रजाजन उक्त गुणसम्पन्न योद्धाओं का सत्कार करते हैं, या यों कहो कि देश में वीरपूजा का प्रचार करते हैं, उनके तेजोमय सूर्य्य का कदापि अस्त नहीं होता, किन्तु प्रतिदिन और प्रतिक्षण उनके तेज का प्रभामण्डल सदैव बढ़ता रहता है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - दीदियुषः=जगद्दीपकस्य। तपुर्जम्भस्य=तापयितृदन्तस्य। सुद्युतः=शोभनदीप्तेः। गणश्रियः=गणानां शोभाप्रदस्य। अस्येशस्य। अजरम्=नित्यम्। शोचिः=तेजः। उद्+अस्थात्=सर्वत्रोदितमस्ति ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दीदियुषः) दीप्यमानस्य (तपुर्जम्भस्य) तीक्ष्णशरीरव्यापारस्य (सुद्युतः) शोभनकान्तेः (गणश्रियः) गणं श्रयमाणस्य (अस्य) अन्य वीरस्य (व्यजरम्) नित्यनूतनम् (शोचिः) तेजः (उदस्थात्) उन्नतमस्ति ॥४॥
05 उदु तिष्ट - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ तिष्ठ सुअध्वर
स्त᳓वानो देविया᳓ कृपा᳓
अभिख्या᳓ भासा᳓ बृहता᳓ शुशुक्व᳓निः
मूलम् ...{Loading}...
उदु॑ तिष्ठ स्वध्वर॒ स्तवा॑नो दे॒व्या कृ॒पा ।
अ॒भि॒ख्या भा॒सा बृ॑ह॒ता शु॑शु॒क्वनिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ तिष्ठ सुअध्वर
स्त᳓वानो देविया᳓ कृपा᳓
अभिख्या᳓ भासा᳓ बृहता᳓ शुशुक्व᳓निः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
svadhvara ← svadhvará- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tiṣṭha ← √sthā- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
devyā́ ← devī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
kr̥pā́ ← kŕ̥p- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
stávānaḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
abhikhyā́ ← abhikhyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
bhāsā́ ← bhā́s- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
br̥hatā́ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śuśukvániḥ ← śuśukváni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । ति॒ष्ठ॒ । सु॒ऽअ॒ध्व॒र॒ । स्तवा॑नः । दे॒व्या । कृ॒पा ।
अ॒भि॒ऽख्या । भा॒सा । बृ॒ह॒ता । शु॒शु॒क्वनिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tiṣṭha ← sthā
- [verb], singular, Present imperative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- svadhvara ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svadhvara ← adhvara
- [noun], vocative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- stavāno ← stavānaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- devyā ← deva
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “divine.”
- kṛpā ← kṛp
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “kṛp.”
- abhikhyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- bhāsā ← bhās
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “beam; radiance; bhās [word]; fire.”
- bṛhatā ← bṛhat
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- śuśukvaniḥ ← śuśukvani
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
स्वध्वर शोभनयज्ञ हे अग्ने अभिख्या अभिमुखं गच्छन्त्याभितः प्रसिद्धया वा बृहता बृहत्या भासा दीप्त्या शुशुक्वनिः । ‘ शुच दीप्तौ’। दीपनशीलस्त्वं स्तवानः स्तोतृभिः स्तूयमानः सन् देव्या द्योतमानया कृपा ज्वालया उत्तिष्ठ तमःपरिहारार्थमुद्गच्छ । उ प्रसिद्धौ ॥ ॥ ९ ॥
Wilson
English translation:
“Rise up with celestial splendour, you who are radiant with great and present lustre, who are worthilyworshipped and glorified.”
Jamison Brereton
Stand up with your divine body while you are being praised, o you who conduct good ceremonies,
with your gaze (on us), blazing with your lofty radiance.
Jamison Brereton Notes
I take abhikhyā́in the sense of ‘glance’ rather than ‘appearance’ (as Grassmann, Renou, and Scarlatta 99 do). The finite forms of abhí √khyā all have the meaning ‘look at’, as do the 2 occurrences of the gerund abhikhyā́ya (I.155.5, II.30.9). abhikhyā́occurs 3 times (here + I.148.5, X.112.10, all compatible with a meaning ‘glance’ [pace Grassmann]). It may either be the instr. sg. of a root noun or (with AiG II.2.782) a haplologized form of the gerund abhikhyā́ya. Both possibilities are considered by Scarlatta (98-99).
Griffith
Skilled in fair sacrifice, extolled, arise in Godlike loveliness,
Shining with lofty splendour, with effulgent light.
Geldner
Richte dich auf in deiner göttlichen Schönheit, du Wohlopfernder, wenn du gepriesen wirst, mit hohem Scheine herblickend, erglühend!
Grassmann
Erheb dich, trefflich opfernder, gepriesner mit der Glanzgestalt, Mit deinem Schein und hellen Licht, du strahlender.
Elizarenkova
Поднимайся же, о прекрасно исполняющий обряд,
(Своим) божественным обликом, когда (тебя) восхвалили,
Озирая (людей), с высоким сиянием, пылающий!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वध्वर) हे शोभनयज्ञेश ! आप (उद्+उ+तिष्ठ) हम लोगों के हृदय में उठो और हम लोगों को उठाओ। (स्तवानः) जिस तुझकी हम लोग सदा स्तुति करते हैं, (देव्या+कृपा) जो तू दैवी कृपा से युक्त है और (अभिख्या) सर्वत्र प्रसिद्ध (भासा) तेज से वेष्टित है (बृहता) महान् तेज से (शुशुक्वनिः) जो तू प्रकाशित हो रहा है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्वध्वर=जिसके लिये अच्छे-२ यज्ञ किये जाएँ, वह स्वध्वर। यद्यपि परमात्मा सदा स्वयं जागृति है, तथापि सेवक अपने लिये ईश्वर को उठाता है अर्थात् अपनी ओर करता है। उसको हृदय में देखता हुआ उपासक सदा कर्म में जागृत रहे ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वध्वर) हे सुन्दर हिंसारहित यज्ञकर्ता ! (स्तवानः) याज्ञिकों द्वारा स्तुति किये गये आप (देव्या) दिव्य (कृपा) समर्थ (अभिख्या) प्रसिद्ध (बृहता) महती (भासा) शस्त्रादिकों की दीप्ति से (शुशुक्वनिः) प्रज्वलित के समान (उत्तिष्ठ, उ) यज्ञसदन में जाने के लिये अवश्य उठें ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! आप सब प्रकार से समर्थ और अस्त्र-शस्त्रादिकों की दीप्ति से देदीप्यमान होने के कारण हमारे यज्ञसदन को अवश्य प्राप्त हों। तात्पर्य्य यह है कि हम लोग ज्ञानयज्ञ, तपोयज्ञ तथा ब्रह्मयज्ञादि अनेकविध यज्ञों के करने में सदैव उद्यत रहें, केवल उद्यत ही नहीं, किन्तु तेजोपुञ्ज के समान उत्तेजित होकर सदैव कटिबद्ध रहें और प्रयत्नपूर्वक अपने कर्तव्य को पूर्ण करें ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयस्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्वध्वर=शोभनयज्ञेश त्वम् ! देव्या=पूज्यया। कृपा=कृपया=युक्तः। अतः। स्तवानः=स्तूयमानः। अभिख्या=अभिख्यया=प्रसिद्धया। भासा=दीप्त्या सहितः। बृहता=तेजसा। शुशुक्वनिः=दीपनशीलस्त्वम्। उत्तिष्ठ+उ= उपासकानां हृदि उपस्थितो भव ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्वध्वर) हे सुयाग ! (स्तवानः) याज्ञिकैः स्तूयमानः (देव्या) दिव्यया (कृपा) समर्थया (अभिख्या) प्रसिद्ध्या (बृहता) महत्या (भासा) शस्त्रादीनां दीप्त्या (शुशुक्वनिः) जाज्वल्यमान एव (उत्तिष्ठ, उ) तमभिगमनाय उत्तिष्ठ हि ॥५॥
06 अग्ने याहि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने याहि᳓ सुशस्ति᳓भिर्
हव्या᳓ जु᳓ह्वान आनुष᳓क्
य᳓था दूतो᳓ बभू᳓थ हव्यवा᳓हनः
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॑ या॒हि सु॑श॒स्तिभि॑र्ह॒व्या जुह्वा॑न आनु॒षक् ।
यथा॑ दू॒तो ब॒भूथ॑ हव्य॒वाह॑नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने याहि᳓ सुशस्ति᳓भिर्
हव्या᳓ जु᳓ह्वान आनुष᳓क्
य᳓था दूतो᳓ बभू᳓थ हव्यवा᳓हनः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suśastíbhiḥ ← suśastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yāhí ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
havyā́ ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
júhvānaḥ ← √hu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
babhū́tha ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dūtáḥ ← dūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
havyavā́hanaḥ ← havyavā́hana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
अग्ने॑ । या॒हि । सु॒श॒स्तिऽभिः॑ । ह॒व्या । जुह्वा॑नः । आ॒नु॒षक् ।
यथा॑ । दू॒तः । ब॒भूथ॑ । ह॒व्य॒ऽवाह॑नः ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- suśastibhir ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśastibhir ← śastibhiḥ ← śasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise.”
- havyā ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- juhvāna ← juhvānaḥ ← hu
- [verb noun], nominative, singular
- “sacrifice; offer; pour; worship.”
- ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- dūto ← dūtaḥ ← dūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- babhūtha ← bhū
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- havyavāhanaḥ ← havyavāhana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने आनुषक् अनुषक्तं यथा भवति तथा हव्या हव्यानि हवनयोग्यान्यन्नानि जुह्वानः जुह्वन् देवेभ्यः प्रयच्छंस्त्वं सुशस्तिभिः शोभनैः स्तोत्रैः सह याहि देवानां हविष्प्रदानार्थं गच्छ । अस्य हविष्प्रदातृत्वं कथमित्याशङ्क्याह । यथा त्वं हव्यवाहनः हविषां वोढा देवानां दूतो बभूथ भवसि तथा जुह्वान इत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Proceed, Agni, with pious praises, offering in due order the oblations (to the gods), for you are theirmessenger, the bearer of oblations.”
Jamison Brereton
O Agni, drive (to the gods) with our good lauds, pouring oblations in yourself in the proper sequence,
as you have become our oblation-carrying messenger.
Jamison Brereton Notes
Contra most interpr., I take Agni as driving to the gods to present them with our praises as well as our oblations, rather than coming here (e.g., Renou “arrive avec les belles louanges”).
The impv. yāhí is accented because it follows an initial voc.
Griffith
Called straight to our oblations, come, O Agni, through our eulogies,
As thou hast been our envoy bearing up our gifts.
Geldner
Agni, komm auf die schönen Preisworte und laß dir die Opfergaben nach Gebühr opfern, da du ja der opferüberbringende Bote geworden bist!
Grassmann
O Agni, komm in Herrlichkeit, ergiessend Tränke fort und fort, Wie stets du warst der Bote, der die Opfer fährt.
Elizarenkova
О Агни, приходи на прекрасные слова,
Когда (в тебя) возливают жертвы по порядку,
Раз ты стал вестником, увозящим жертвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे सर्वाधार ! (आनुषक्) तू मानो आसक्त होकर (हव्या+जुहानः) हव्य पदार्थों को स्वयं होमता हुआ (प्रशस्तिभिः) नाना स्तुतियों के साथ (याहि) स्तुतिपाठकों के गृह पर जा। हे ईश ! (यथा) जैसे हम लोगों का तू (हव्यवाहनः) हव्य पदार्थों को वहन करनेवाला है। (दूतः+बभूथ) वैसे तू हम लोगों का दूत भी है। अर्थात् तू अपनी आज्ञाओं को दूत के समान हम लोगों से अन्तःकरण में कहता है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - दूत=ईश्वर दूत इसलिये है कि वह अपना सन्देशा हम लोगों के निकट पहुँचाता है और हव्यवाहन इसलिये है कि उसी का यह महान् प्रबन्ध है कि वस्तु एक स्थान से दूसरे स्थान में जाती रहती है ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे संग्रामवेत्ता विद्वान् ! आप (यथा) जो (हव्यवाहनः, दूतः, बभूथ) प्रजाओं से राजभाग आहरण करने के लिये सम्राट् के दूत सदृश हैं, इसलिये (सुशस्तिभिः) शोभन प्रार्थनाओं से (हव्या, जुह्वानः) प्रजाओं को हव्यपदार्थ प्रदान करते हुए (आनुषक्, याहि) सबकी रक्षा करते हुए भ्रमण करें ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि संग्रामवेत्ता विद्वान् सम्राट् के दूतसदृश होते हैं, जो प्रजाओं से राजभाग लेते हैं, या यों कहो कि जिस प्रकार शिक्षा, कल्प तथा व्याकरणादि वेद के अङ्ग हैं, इसी प्रकार परा अपरा विद्यावेत्ता विद्वान् सम्राट् के अङ्ग कहलाते हैं, इसलिये सम्राट् को उचित है कि उक्त विद्वान् उत्पन्न करके सुरीति तथा सुनीति का प्रचार करे, ताकि प्रजा में सुव्यवस्था उत्पन्न होकर प्रजागण सदैव धर्मपरायण हों और वे विद्वान् सब प्रजाओं की रक्षा करते हुए राजभाग को ग्रहण करें ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने=सर्वाधार ! आनुषग्=आनुषक्तं यथा भवति तथा। हव्या=हव्यानि। जुह्वानः=स्वयमेव। जुह्वत्। प्रशस्तिभिः=स्तोत्रैः सह। याहि। हे ईश ! यथास्माकं त्वं हव्यवाहनः। तथा दूतोऽपि। बभूथ ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे संग्रामवेत्तः ! त्वम् (यथा) यतः (हव्यवाहनः, दूतः, बभूथ) प्रजाभ्यो भागधेयाहरणाय सम्राजो दूतो भवति अतः (सुशस्तिभिः) प्रजानां शोभनस्तुतिभिः (हव्या, जुह्वानः) हव्यानि प्रयच्छन् (याहि, आनुषक्) अनुषक्तः सन् याहि ॥६॥
07 अग्निं वः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अग्निं᳓ वः पूर्वियं᳓ हुवे
हो᳓तारं चर्षणीना᳐᳓म्
त᳓म् अया᳓ वाचा᳓ गृणे त᳓म् उ व स्तुषे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निं वः॑ पू॒र्व्यं हु॑वे॒ होता॑रं चर्षणी॒नाम् ।
तम॒या वा॒चा गृ॑णे॒ तमु॑ वः स्तुषे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अग्निं᳓ वः पूर्वियं᳓ हुवे
हो᳓तारं चर्षणीना᳐᳓म्
त᳓म् अया᳓ वाचा᳓ गृणे त᳓म् उ व स्तुषे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
pūrvyám ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ayā́ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gr̥ṇe ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
stuṣe ← √stu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
vācā́ ← vā́c- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
अ॒ग्निम् । वः॒ । पू॒र्व्यम् । हु॒वे॒ । होता॑रम् । च॒र्ष॒णी॒नाम् ।
तम् । अ॒या । वा॒चा । गृ॒णे॒ । तम् । ऊं॒ इति॑ । वः॒ । स्तु॒षे॒ ॥
Hellwig Grammar
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- pūrvyaṃ ← pūrvyam ← pūrvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- hotāraṃ ← hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ayā ← idam
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vācā ← vāc
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “speech; statement; voice; voice; speech; language; vāc [word]; word; literary composition; conversation; sound; Sarasvati; cry; assurance; spell.”
- gṛṇe ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- va ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
सायण-भाष्यम्
चर्षणीनां मनुष्याणां होतारं होमनिष्पादकं पूर्व्यं पुरातनं वः यष्टृत्वेन युष्मत्संबन्धिनम् अग्निं हुवे आह्वयामि । आहूय च तम् अग्निम् अया अनया सूक्तरूपया वाचा गिरा गृणे शंसामि । किंच वः युष्मदर्थं तमु तमेवाग्निं स्तुषे स्तौमि ॥
भट्टभास्कर-टीका
तत्र - अग्निं व इत्यनुष्टुप् ॥ हे ऋत्विग्यजमानाः वः युष्मदर्थं अग्निं पूर्व्यं पूर्वैः कृतं पूर्वैराराधितं ते यौ [तया] च गिरा स्तुत्या देवमीडे याचे । यद्वा - गिरा स्तोत्रेण स्तौमि । वसूनाम् । चतुर्थ्यर्थे षष्ठी । वस्वर्थं सपर्यन्तः पूजयन्तः । सपर पूजायाम्, कण्ड्वादिः । पूजार्थमेकस्मिन् बहुवचनं, तदा ईडे इति व्यत्ययेनैकवचनम् । यद्वा - हे सपर्यन्तः । व्यत्ययेनामन्त्रिताद्युदात्तत्वम्, रभावः औणादिको वा, वसन्तानिवत् झच् । सपर्यन्तोहमीडे । अग्निर्वीशेष्यते - पुरुप्रियं बहूनां प्रियं मित्रं न मित्रमिव क्षेत्रस्य साधयितारम् ॥
Wilson
English translation:
“I invoke for you, (worshippers), Agni, the ancient ministrant priest of man, I praise him with this hymn, Iglorify him for you.”
Jamison Brereton
I call upon Agni on your behalf, the foremost Hotar of the settled domains.
I shall hymn him with this speech, and I shall praise him for you all,
Keith
Agni for you I honour in song,
The god first of the bright ones;
Honouring him who prospereth the fields
Like a much loved friend.
Griffith
I call your Agni, from of old Invoking Priest of living men:
Him with this song I laud and magnify for you.
Geldner
Euren Agni rufe ich, den ersten Opferpriester der Völker, ihn feiere ich mit dieser Rede, ihn preise ich euch,
Grassmann
Ich rufe euren Agni an, den ersten Priester alles Volks, Mit diesem Liede preis’ ich ihn und lob’ ihn euch,
Elizarenkova
Агни для вас я зову первым
Как хотара народов.
Этой речью я воспеваю его и его для вас восхваляю,
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अग्नि प्रार्थनीय है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! मैं उपासक (वः) तुम्हारे कल्याण के लिये (पूर्व्यम्) पुरातन (चर्षणीनाम्+होतारम्) प्रजाओं को सब कुछ देनेवाले (अग्निम्) सर्वाधार ईश्वर का (हुवे) आह्वान करता हूँ, पुनः मैं तुम्हारे मङ्गल के लिये (अथा+वाचा) इस वचन से (तम्) उसकी (गृणे) प्रशंसा करता हूँ (तम्) और उसी की (स्तुषे) स्तुति करता हूँ ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों को उचित है कि वे सबके कल्याण के लिये ईश्वर की स्तुति-प्रार्थना करें ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे याज्ञिक पुरुषो ! (वः) तुम्हारे (चर्षणीनाम्) मनुष्यों के (होतारम्) यज्ञ करानेवाले (पूर्व्यम्) अतएव प्रथम आगमनयोग्य (अग्निम्) युद्धविद्याकुशल विद्वान् को (हुवे) आह्वान करते हैं (तम्) उसको (अया, वाचा) इस वाणी से (गृणे) उच्चारण करते हैं (तम्, उ) उसी को (वः) तुम्हारे यज्ञ की सिद्धि के लिये (स्तुषे) अनुकूल करते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे याज्ञिकजनो ! आप लोग युद्धविद्याविशारद विद्वान् को आह्वान कर यज्ञ का आरम्भ करते हैं अर्थात् आप लोग केवल आधिभौतिक हवन ही नहीं करते, किन्तु आधिदैविक तथा आध्यात्मिक यज्ञ भी करते हैं, या यों कहो कि प्रजाजनों में से आध्यात्मिक, आधिभौतिक तथा आधिदैविक इन तीनों तापों को मिटाकर अत्यन्त पुरुषार्थरूप अमृत की वृष्टि करते हैं और यज्ञ करने का फल भी यही है, अतएव वेदानुयायी पुरुषों को चाहिये कि उक्त यज्ञों का अनुष्ठान करते हुए स्वयं सुखी हों और प्रजाजनों पर सुख की वृष्टि करें ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अग्निः प्रार्थनीय इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अहमुपासकः। वः=युष्माकं कल्याणाय। पूर्व्यम्=पुरातनम्। चर्षणीनाम्=प्रजानाम्। होतारम्। अग्निम्। हुवे=आह्वयामि=स्तौमि। पुनः। वः=युष्माकम् मङ्गलाय। अया=अनया वाचा। तमग्निम्। गृणे=शंसामि। तमु=तमेव। स्तुषे=स्तौमि ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे याज्ञिकाः ! (वः) युष्माकम् (चर्षणीनाम्) मनुष्याणाम् (होतारम्) याजकम् (पूर्व्यम्) पूर्वागमनार्हम् (अग्निम्) युद्धकुशलम् (हुवे) आह्वयामि (तम्, अया, वाचा, गृणे) तमेव अनया वाचा शब्दाये (तम्, उ) तमेव (वः) युष्माकं यज्ञरक्षणाय (स्तुषे) स्तुमः ॥७॥
08 यज्ञेभिरद्भुतक्रतुं यम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यज्ञे᳓भिर् अ᳓द्भुतक्रतुं
यं᳓ कृपा᳓ सूद᳓यन्त इ᳓त्
मित्रं᳓ न᳓ ज᳓ने सु᳓धितम् ऋता᳓वनि
मूलम् ...{Loading}...
य॒ज्ञेभि॒रद्भु॑तक्रतुं॒ यं कृ॒पा सू॒दय॑न्त॒ इत् ।
मि॒त्रं न जने॒ सुधि॑तमृ॒ताव॑नि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यज्ञे᳓भिर् अ᳓द्भुतक्रतुं
यं᳓ कृपा᳓ सूद᳓यन्त इ᳓त्
मित्रं᳓ न᳓ ज᳓ने सु᳓धितम् ऋता᳓वनि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ádbhutakratum ← ádbhutakratu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñébhiḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ít ← ít (invariable)
kr̥pā́ ← kŕ̥p- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sūdáyante ← √sūd- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jáne ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mitrám ← mitrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
r̥tā́vani ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
súdhitam ← súdhita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
य॒ज्ञेभिः॑ । अद्भु॑तऽक्रतुम् । यम् । कृ॒पा । सू॒दय॑न्ते । इत् ।
मि॒त्रम् । न । जने॑ । सुऽधि॑तम् । ऋ॒तऽव॑नि ॥
Hellwig Grammar
- yajñebhir ← yajñebhiḥ ← yajña
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- adbhutakratuṃ ← adbhuta
- [noun]
- “extraordinary; amazing; supernatural.”
- adbhutakratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- kṛpā ← kṛp
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “kṛp.”
- sūdayanta ← sūdayante ← sūday ← √sūd
- [verb], plural, Present indikative
- “kill; promote.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- mitraṃ ← mitram ← mitra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- sudhitam ← sudhita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sudhita [word].”
- ṛtāvani ← ṛtāvan
- [noun], locative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
सायण-भाष्यम्
अद्भुतक्रतुं बहुविधप्रज्ञं यद्वा चित्रकर्माणं मित्रं न यजमानानां मित्रमिव स्थितं सुधितं हविर्भिः संतर्पितं यम् अग्निम् ऋतावनि यज्ञवति जने यजमाने कृपा स्वसामर्थ्येन यज्ञेभिः यज्ञैः सूदयन्ते । सूदिः क्षरणकर्मा । अध्वर्य्वादयः कामान् क्षारयन्त्येव । यजमानस्य कामान् प्रापयन्तीत्यर्थः । तमग्निमुपासेवध्वमित्युत्तरत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“(Worship him who is) of wondrous works, who, gladdened (by offerings), is present like a friend, whom(the priests) by their sacrifices, according to their power, render propitious to the worshipper.”
Jamison Brereton
Him of unerring will, whom, together with his body, they sweeten with their sacrifices,
him, like an ally, well established among the people who abide in truth.
Griffith
Whom, wondrous wise, they animate with solemn rites and his fair form,
Kind as a friend to men who keep the holy Law.
Geldner
Den von übernatürlicher Geisteskraft, den sie durch die Opfer an Schönheit vollkommen machen, der bei dem Gesetzestreuen wohl aufgenommen ist wie ein Volksfreund,
Grassmann
Ihn, der mit Opfern herrlich wirkt, den sie durch Glanz verherrlichen, Der sehr erwünscht ist wie ein Freund dem frommen Mann.
Elizarenkova
(Бога) с удивительной силой духа,
Чей облик поддерживают жертвами,
(Бога,) словно Митра, хорошо устроенного у народа, верного закону.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही उपासनीय है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (अद्भुतक्रतुम्) अद्भुतकर्मवाले (कृपा) कृपावान् (यम्) जिस ईश की मनुष्यगण (शुभकर्मभिः) शुभकर्म द्वारा (सूदयन्ते+इत्) उपासना करते ही हैं और जो परमात्मा (ऋतावनि) सत्यपालक और पवित्र नियमानुकारी (जने) मनुष्य में (मित्रम्+न) मित्र के समान रहता है और जो (सुधितः) सबका धेय है, उसी की सेवा करो ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह सत्यस्वरूप ईश उसी जन पर प्रसन्न होता है, जो सत्यपरायण और कर्मनिष्ठ है ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) जिस (कृपा) स्वसामर्थ्य से (अद्भुतक्रतुम्) अद्भुतकर्मोंवाले (ऋतावनि, जने) यज्ञ करनेवाले मनुष्य में (मित्रम्, न) मित्र के समान (सुधितम्) तृप्त रहनेवाले विद्वान् को यष्टा लोग (यज्ञेभिः) उसके उद्देश्य से अनेक यज्ञों द्वारा (सूदयन्ते, इत्) अनुकूल ही रखते हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह याज्ञिक विद्वान् यज्ञ को जिसका ऋत=सत्य नाम है, इस नाम को सार्थक करके प्रजा को सत्यपरायण तथा सदाचारवर्ती बनाकर इस मनुष्यजन्म के लक्ष्य को सफल करें ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स उपासनीय इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अद्भुतक्रतुम्=अद्भुतकर्माणम्। कृपा=कृपावन्तम्। यमीशम्। यज्ञेभिः=शुभकर्मभिः। जनाः। सूदयन्ते+इत्= उपासत एव। हे नराः। ऋतावनि=सत्यवति पवित्रनियमपालके। जने। मित्रं+न=मित्रमिव। यो वर्तते। यश्च। सुधितः=सुध्यातोऽस्ति। तमेव सेवध्वम् ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यम्) यं विद्वांसम् (कृपा) सामर्थ्येन (अद्भुतक्रतुम्) विचित्रकर्माणम् (ऋतावनि, जने) यज्ञवति मनुष्ये (मित्रम्, न) मित्रमिव (सुधितम्) प्रतृप्तम् (यज्ञेभिः) तदीययज्ञद्वारा (सूदयन्ते, इत्) अनुकूलयन्ति हि यष्टारः ॥८॥
09 ऋतावानमृतायवो यज्ञस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋता᳓वानम् ऋतायवो
यज्ञ᳓स्य सा᳓धनं गिरा᳓
उ᳓पो एनं जुजुषुर् न᳓मसस् पदे᳓
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒तावा॑नमृतायवो य॒ज्ञस्य॒ साध॑नं गि॒रा ।
उपो॑ एनं जुजुषु॒र्नम॑सस्प॒दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ऋता᳓वानम् ऋतायवो
यज्ञ᳓स्य सा᳓धनं गिरा᳓
उ᳓पो एनं जुजुषुर् न᳓मसस् पदे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
r̥tā́vānam ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tāyavaḥ ← r̥tāyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
girā́ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
sā́dhanam ← sā́dhana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jujuṣuḥ ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
námasaḥ ← námas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
padé ← padá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
ऋ॒तऽवा॑नम् । ऋ॒त॒ऽय॒वः॒ । य॒ज्ञस्य॑ । साध॑नम् । गि॒रा ।
उषः॑ । ए॒न॒म् । जु॒जु॒षुः॒ । नम॑सः । प॒दे ॥
Hellwig Grammar
- ṛtāvānam ← ṛtāvan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- ṛtāyavo ← ṛtāyavaḥ ← ṛtāyu
- [noun], vocative, plural, masculine
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- sādhanaṃ ← sādhanam ← sādhana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “effective; performing.”
- girā ← gir
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- upo ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- upo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- enaṃ ← enam ← enad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.).”
- jujuṣur ← jujuṣuḥ ← juṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- namasas ← namasaḥ ← namas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- pade ← pada
- [noun], locative, singular, masculine
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
सायण-भाष्यम्
ऋतायवः यज्ञकामा हे यजमानाः ऋतावानं यज्ञवन्तं यज्ञस्य साधनं साधनभूतम् एनम् अग्निं नमसः हविषः पदे स्थाने यज्ञाङ्गे वा गिरा स्तुतिलक्षणया वाचा उपो जुजुषुः उपासेवध्वम् ॥ ‘ तिङा तिङो भवन्ति’ इति मध्यमपुरुषस्य प्रथमपुरुषादेशः ॥
Wilson
English translation:
“Pious worshippers, at the plural ce of offerings adore with praise him who is gratified by worship, thecompleter of the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Adore with praise: jujuṣuḥ = they have adored; upāsevadhvam
Jamison Brereton
O you (people) who seek truth—in him abiding in truth, bringing success to the sacrifice with our hymn,
in him do they [=the gods] take pleasure, in the footprint of our homage.
Jamison Brereton Notes
Both Geldner and Renou explicitly identify the subj. of jujuṣuḥ in c as those seeking truth (voc. ṛtāyavaḥ), the human ritualists addressed in a. Although switch between 2nd and 3rd ps. even within a verse is not rare, I think the gods are the more likely subject, as they generally are to forms of √juṣ. This verse depicts the ritual model whereby Agni brings the gods to the ritual ground to receive oblations, with this location specified by námasas padé – in contrast to vs. 6, where Agni conveys the oblations and praises to the gods (presumably in heaven), the other model of sacrificial interaction.
Griffith
Him, true to Law, who perfecteth the sacrifice,. Law-loving ones!
Ye with your song have gratified in the place of prayer.
Geldner
Den Gesetzestreuen, ihr Gesetzeseifrigen, des Opfers Ausrichter mit Lobrede; an ihm haben sie Wohlgefallen an der Stätte der Verneigung.
Grassmann
O fromme preist den heiligen mit Lied den Opferförderer; Sie haben an der Andachtsstätte ihn erfreut.
Elizarenkova
(Бога) верного закону, о (люди,) любящие закон,
(Его,) ведущего к цели жертвоприношение с хвалебной песней…
Они насладились им, при(ближаясь к нему) на месте поклонения,
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतायवः) हे सत्यकाम ! हे ईशव्रतपालक जनो ! (नमसस्पदे) यज्ञादि शुभ कर्मों में (ऋतावानम्) सत्यस्वरूप (यज्ञस्य+साधनम्) यज्ञ का साधनस्वरूप (एनम्) इस परमात्मा की (गिरा) वाणी द्वारा (उपोजुजुषुः) सेवा करो ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस हेतु परमात्मा सत्यस्वरूप है, अतः उसके उपासक भी वैसे होवें और जैसे वह परमोदार है, वैसे उपासक भी होवें। इत्यादि शिक्षाएँ इन मन्त्रों से दी जाती हैं ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतायवः) हे यज्ञ करने की इच्छावाले ! (ऋतावानम्) यज्ञसम्बन्धी (यज्ञस्य, साधनम्) रक्षक होने से यज्ञ के साधक (एनम्) इस शूर को (नमसः, पदे) स्तुति करनेवाले स्थान में (गिरा) स्पष्टवाणी से (उपो, जुजुषुः) उपसेवन करो ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि याज्ञिक को उचित है कि अपने यज्ञ को निर्विघ्न पूर्ण किया चाहे तो सबसे प्रथम युद्धकुशल शुरवीर की सत्कारयुक्त वाणी से प्रार्थना करके उसका सम्यक् सेवन करे, जिससे विघातक लोग विघ्न न कर सकें, मन्त्र में “जुजुषुः” क्रिया का कर्ता “ऋतायवः” यह सम्बोधन पद आया है, इससे भूतकालिक “लकार” का भी विध्यर्थ में व्यत्यय कर लेना आवश्यक है और “ऋतायवः” यह पद सम्बोधन है। इस ज्ञान का करानेवाला इसका सर्वनिघात स्वर है, क्योंकि किसी पद से परे सम्बोधन पद को “आमन्त्रितस्य च” इस पाणिनिसूत्र से सर्वनिघात हो जाता है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ऋतायवः=हे सत्यकामाः ! हे ईशव्रतपालका जनाः ! नमसस्पदे=नमस्कारस्य पदे=यज्ञे। ऋतावानम्= सत्यस्वरूपम्। यज्ञस्य+साधनम्=साधनभूतम्। एनमीशम्। गिरा=वाचा। उपोजुजुषुः=उपासेवध्वम् ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋतायवः) हे ऋतस्य यज्ञस्य कर्तारः ! (ऋतावानम्) यज्ञसम्बन्धिनम् (यज्ञस्य, साधनम्) यज्ञस्य रक्षकत्वात् साधनम् (एनम्) एनं शूरम् (नमसः, पदे) स्तुतीनां प्रारम्भे (गिरा) स्पष्टवाण्या (उपो, जुजुषुः) उपसेवध्वम् ॥९॥
10 अच्छा नो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓छा नो अ᳓ङ्गिरस्तमं
यज्ञा᳓सो यन्तु संय᳓तः
हो᳓ता यो᳓ अ᳓स्ति विक्षु᳓ आ᳓ यश᳓स्तमः
मूलम् ...{Loading}...
अच्छा॑ नो॒ अङ्गि॑रस्तमं य॒ज्ञासो॑ यन्तु सं॒यतः॑ ।
होता॒ यो अस्ति॑ वि॒क्ष्वा य॒शस्त॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓छा नो अ᳓ङ्गिरस्तमं
यज्ञा᳓सो यन्तु संय᳓तः
हो᳓ता यो᳓ अ᳓स्ति विक्षु᳓ आ᳓ यश᳓स्तमः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ácha ← ácha (invariable)
áṅgirastamam ← áṅgirastama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
saṁyátaḥ ← saṁyát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñā́saḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yantu ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
ásti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yaśástamaḥ ← yaśástama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अच्छ॑ । नः॒ । अङ्गि॑रःऽतमम् । य॒ज्ञासः॑ । य॒न्तु॒ । स॒म्ऽयतः॑ ।
होता॑ । यः । अस्ति॑ । वि॒क्षु । आ । य॒शःऽत॑मः ॥
Hellwig Grammar
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- aṅgirastamaṃ ← aṅgirastamam ← aṅgirastama
- [noun], accusative, singular, masculine
- yajñāso ← yajñāsaḥ ← yajña
- [noun], nominative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yantu ← i
- [verb], plural, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- saṃyataḥ ← saṃyat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “continuous.”
- hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yaśastamaḥ ← yaśastama
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
संयतः स्रुगादिभिर्नियमिताः नः अस्माकं यज्ञासः यज्ञाः अङ्गिरस्तमम् अङ्गिरसां विशिष्टमग्निम् अच्छ आभिमुख्येन च यन्तु गच्छन्तु । यः अग्निः विक्षु मनुष्येषु होता होमनिष्पादकः सन् आ सर्वतः यशस्तमः । लुप्तमत्वर्थीयः । यशस्वितमः अस्ति भवति तमग्निं यन्त्वित्यन्वयः ॥ ॥१०॥
Wilson
English translation:
“Let our sacrificers, prepared (with their implements), present themselves before the chief of theAṅgirasas, who is the most renowned offerer of oblations among men.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sacrificers: or, sacrifices, yajñāḥ
Jamison Brereton
Let our sacrifices come in unbroken sequence here to the best of the Aṅgirases,
who is the most glorious Hotar here among the clans.
Griffith
May all our sacrifices go to him the truest Angiras,
Who is among mankind the most illustrious Priest.
Geldner
Zu dem obersten Angiras sollen unsere Opfer andauernd kommen, der der angesehenste Opferpriester bei den Stämmen ist.
Grassmann
Zu ihm, dem besten Angiras, geh unsrer Opfer Reihe hin, Der in den Häusern Priester ist, der herrlichste.
Elizarenkova
К лучшему из Ангирасов
Пусть идут наши жертвы чередой,
К (тому), кто хотар среди племен, самый блистательный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नः) हम लोगों के (यज्ञासः) शुभ कर्म (संयतः) विधिपूर्वक नियमित होकर उसके निकट (यन्तु) पहुँचें, जो (अङ्गिरस्तमम्) प्राणिमात्र के अङ्गों का रसस्वरूप है और (यः) जो अग्निवाच्य ईश्वर (विक्षु) प्रजाओं में (होता) सब कुछ देनेवाले और (आ) सर्व प्रकार से (यशस्तमः+अस्ति) अत्यन्त यशस्वी है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हमारे सकल शुभकर्म उसके उद्देश्य से ही हों ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (संयतः) सम्यक् रक्षित (नः, यज्ञासः) हमारे यज्ञ (अङ्गिरस्तमम्) प्राणसदृश उस शूर के (अच्छ, यन्तु) अभिमुख प्राप्त हों (यः, यशस्तमः) जो अत्यन्त यशस्वी (विक्षु) प्रजाओं में (आहोता, अस्ति) यज्ञनिष्पादक है ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि जिस प्रकार प्राण शरीर के सब अङ्गों का संरक्षक होता है, या यों कहो कि सब अङ्गों में सारभूत प्राण ही कहा जाता है, इसी प्रकार यज्ञ की रक्षा करनेवाले वीरपुरुष यज्ञ के प्राणसदृश हैं, अतएव प्रजाजनों को उचित है कि जिस प्रकार योगीजन प्राणविद्या द्वारा प्राणों को वशीभूत करके अभिनिवेशादि पाँच क्लेशों से रहित हो जाते हैं, इसी प्रकार प्राणरूप वीरों की विद्या द्वारा अविद्यादि पाँच क्लेशों से रहित होना प्रजाजनों का मुख्योद्देश्य होना चाहिये, ताकि सुख का अनुभव करते हुए मनुष्यजीवन को उच्च बनावें ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - नः=अस्माकम्। यज्ञासः=यज्ञाः। संयतः=संयताः=नियमिताः सन्तः अङ्गिरस्तमम्=अतिशयेन सर्वेषां जीवानामङ्गरसम् ईशम्। अच्छ=प्रति। यन्तु=गच्छन्तु। योऽग्निः। विक्षु=प्रजासु। होता। आ=सर्वतः। यशस्तमोऽस्ति ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (संयतः) सुरक्षिताः (नः, यज्ञासः) अस्माकं यज्ञाः (अङ्गिरस्तमम्) प्राणसदृशतमं ते शूरम् (अच्छ, यन्तु) अभि गच्छन्तु (यः, यशस्तमः) यः अतिशयेन यशस्वी (विक्षु) प्रजासु (आहोता, अस्ति) यज्ञनिष्पादकोऽस्ति ॥१०॥
11 अग्ने तव - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने त᳓व त्ये᳓ अजर
इ᳓न्धानासो बृह᳓द् भाः᳐᳓
अ᳓श्वा इव वृ᳓षणस् तविषीय᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ तव॒ त्ये अ॑ज॒रेन्धा॑नासो बृ॒हद्भाः ।
अश्वा॑ इव॒ वृष॑णस्तविषी॒यवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने त᳓व त्ये᳓ अजर
इ᳓न्धानासो बृह᳓द् भाः᳐᳓
अ᳓श्वा इव वृ᳓षणस् तविषीय᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ajara ← ajára- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bhā́ḥ ← bhā́s- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índhānāsaḥ ← √idh- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
áśvāḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
taviṣīyávaḥ ← taviṣīyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vŕ̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अग्ने॑ । तव॑ । त्ये । अ॒ज॒र॒ । इन्धा॑नासः । बृ॒हत् । भाः ।
अश्वाः॑ऽइव । वृष॑णः । त॒वि॒षी॒ऽयवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- ajarendhānāso ← ajara
- [noun]
- “undecaying; ageless.”
- ajarendhānāso ← indhānāsaḥ ← indh
- [verb noun], nominative, plural
- “kindle; ignite; set ablaze.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- bhāḥ ← bhās
- [noun], accusative, singular, neuter
- “beam; radiance; bhās [word]; fire.”
- aśvā ← aśvāḥ ← aśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- vṛṣaṇas ← vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- taviṣīyavaḥ ← taviṣīyu
- [noun], nominative, plural, masculine
सायण-भाष्यम्
अजर जरारहित हे अग्ने इन्धानासः इन्धाना दीप्यमानाः बृहत् बृहन्तो महान्तः त्ये ते सर्वगताः तव त्वदीयाः भाः भासो रश्मयः वृषणः कामानां वर्षितारः सन्तः तविषीयवः बलमाचरन्तो भवन्ति । तत्र दृष्टान्तः । अश्वाइव । यथा वृषणो रेतसः सेक्तारोऽश्वा बलमाचरन्तो भवन्ति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“These your vast blazing flames, undecaying Agni, are most powerful, vigorous as horses.”
Jamison Brereton
O unaging Agni, these (flames) of yours, being kindled as lofty light, are displaying their power like bullish horses.
Griffith
Imperishable Agni, thine are all these high enkindled lights,
Like horses and like stallions showing forth their strength.
Geldner
Diese deine entzündeten Flammen, du alterloser Agni, das hohe Licht, wollen ihre Kraft zeigen wie starke Rosse.
Grassmann
Die, Agni, unauslöschlicher, dein helles Licht entzündeten, Die Flammen zeigen kräftig sich den Hengsten gleich.
Elizarenkova
О Агни нестареющий, эти твои
Зажегшиеся (языки пламени), высокий свет,
Словно могучие кони, играющие силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे सर्वाधार (अजर) हे जरारहित नित्य ! (त्ये) तेरे (भाः) प्रकाश (इन्धानासः) सर्वत्र दीप्यमान और (बृहत्) सर्वगत सर्वतो महान् हैं (अश्वाः इव) घोड़े के समान वेगवान् (वृषणः) कामनाओं की वर्षा करनेवाले (तविषीयवः) और परम बलवान् हैं ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर के गुण अनन्त हैं। गुणकीर्तन से वेद का तात्पर्य्य यह है कि उपासक जन भी यथाशक्ति उन गुणों के पात्र बनें। इस स्तुति से ईश्वर को न हर्ष ही और न विस्मय ही होता है ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अजर) हे युवन् (अग्ने) ! शूरपते (तव, ते, बृहद्भाः) आपके अनेकों योद्धा (इन्धानासः) अस्त्र-शस्त्र से सुसज्जित देदीप्यमान (वृषणः, अश्वा इव) अश्वसदृश बलवान् (तविषीयवः) अपने प्रतिपक्षी भट को ढूँढते हुए विचरते हैं ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह वर्णन किया है कि वीरविद्यावेत्ता विद्वान् अग्निसमान देदीप्यमान होकर शस्त्रास्त्रों से सुसज्जित हुए प्रतिदिन प्रतिपक्षी भटों को ढूँढते हैं अर्थात् परमात्मा आदेश करते हैं कि हे न्यायशील युद्धवेत्ता वीरो ! जब तुम अपने लक्ष्य का प्रतिक्षण पालन करोगे, तो तुम ही अपने वेधनरूप प्रतिपक्षी लक्ष्यों के ढूँढ़ने में तत्पर रहोगे और यदि तुम अपनी वीरविद्या का पालन न करोगे, तो तुम्ही अन्य लोगों से अथवा अन्य बधिकों से मृगादिकों के समान ढूँढ़े जाओगे, या यों कहो कि जो पुरुष अपने उद्देश्य को पूर्ण नहीं करता, वह दूसरे के तीक्ष्ण बाणों का लक्ष्य बनता है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने=सर्वाधार ! हे अजर ! तव। त्ये=ते। इन्धानासः=इन्धानाः=दीप्यमानाः। बृहद्=बृहन्तः। भाः=भासः सन्ति। अश्वा इव=वेगवन्तः। वृषणः=कामानाम्। सेक्तारः। तविषीयवश्च=परमबलवन्तः। ते सन्ति ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अजर, अग्ने) हे युवन् शूर ! (तव, त्ये, बृहद्भाः) तव ते बहवः “भान्तीति भाः” शूराः (इन्धानासः) दीप्यमानाः (वृषणः) बलवन्तः (अश्वा इव) यथाऽश्वाः (तविषीयवः) प्रतिभटं कामयमानाः सन्ति ॥११॥
12 स त्वम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ त्वं᳓ न ऊर्जा᳐म् पते
रयिं᳓ रास्व सुवी᳓रियम्
प्रा᳓व नस् तोके᳓ त᳓नये सम᳓त्सु आ᳓
मूलम् ...{Loading}...
स त्वं न॑ ऊर्जां पते र॒यिं रा॑स्व सु॒वीर्य॑म् ।
प्राव॑ नस्तो॒के तन॑ये स॒मत्स्वा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स᳓ त्वं᳓ न ऊर्जा᳐म् पते
रयिं᳓ रास्व सुवी᳓रियम्
प्रा᳓व नस् तोके᳓ त᳓नये सम᳓त्सु आ᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ūrjām ← ū́rj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
rāsva ← √rā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ava ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
tánaye ← tánaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
toké ← toká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । त्वम् । नः॒ । ऊ॒र्जा॒म् । प॒ते॒ । र॒यिम् । रा॒स्व॒ । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
प्र । अ॒व॒ । नः॒ । तो॒के । तन॑ये । स॒मत्ऽसु॑ । आ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ūrjām ← ūrj
- [noun], genitive, plural, feminine
- “strength; refreshment; vigor; food; strengthening.”
- pate ← pati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- rāsva ← rā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “give; impart.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- prāva ← prāv ← √av
- [verb], singular, Present imperative
- “help; promote.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- toke ← toka
- [noun], locative, singular, neuter
- “offspring.”
- tanaye ← tanaya
- [noun], locative, singular, neuter
- “biological.”
- samatsv ← samatsu ← samad
- [noun], locative, plural, masculine
- “conflict; strife.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
सायण-भाष्यम्
ऊर्जाम् अन्नानां पते स्वामिन् हे अग्ने सः तथाविधः त्वं नः अस्मभ्यं सुवीर्यं शोभन वीर्योपेतं रयिं धनं रास्व देहि । नः अस्माकं तोके पुत्रे तनये । तनोति विस्तारयति पुत्रमिति तनयः पौत्रः । तस्मिन्वर्तमानं धनं समत्सु संग्रामेषु च यत् रक्षितव्यं धनं तच्च प्राव प्रकर्षेण रक्ष । अनेन पुत्रपौत्रप्रार्थनं करोति ॥
Wilson
English translation:
“Do you, who are the lord of food, give us riches, with male offspring; defend us, with our sons andgrandsons.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Defend us: Or, defend our wealth, consisting in sons and grandsons, and what has to be guarded inbattles
Jamison Brereton
O lord of nourishments, give us wealth with an abundance of heroes. Further us in combats when progeny and posterity are at stake.
Griffith
So give us, Lord of Power and Might, riches combined with hero strength,
And guard us with our sons and grand. sons in our frays.
Geldner
Gewähre du Herr der Kräfte uns Reichtum, Meisterschaft; hilf uns in den Kämpfen weiter, wenn es sich um leiblichen Samen handelt!
Grassmann
So schenke du, o Herr der Kraft, uns Reichthum, schenk uns Heldenschar, Bei Kind und Enkeln schütze du uns in der Schlacht.
Elizarenkova
Ты нам, о господин питательных сил,
Даруй богатство, обилие прекрасных мужей!
Помоги нам в боях, когда речь идет о продолжении рода!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- पादनिचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्जांपते) हे अन्नों और बलों के स्वामी ! (सः+त्वम्) वह तू (नः) हम लोगों को (सुवीर्य्यम्) वीरोपेत (रयिम्) अभ्युदय (रास्व) दे (समत्सु) संग्रामों में (नः) हम लोगों के (तोके) पुत्रों (आ) और (तनये) पौत्रों के साथ (प्राव) सहाय कर ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर सर्वप्रद है। उससे जो माँगेंगे, वह प्राप्त तो होगा, परन्तु यदि वह पदार्थ हमारे लिये हानिकारी न हो, अतः शुभकर्म में हम निरन्तर रहें, उसी से हमारा कल्याण है ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्जाम्, पते) हे बलों के स्वामी अग्नि ! (सः, त्वम्) वह आप (नः) हमारे (सुवीर्यम्) सुन्दर पराक्रम से पूर्ण (रयिम्, रास्व) द्रव्य को दें और (नः) हमारे (तोके) पुत्रों में (तनये) पौत्रों में अथवा (समत्सु) संग्रामों में जो रक्षितव्य पदार्थ हैं, उनको (आ, प्राव) सब ओर से सुरक्षित रक्खें ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि बलों के स्वामी योद्धाओं से सदैव प्रार्थना करनी चाहिये कि वह हमारी सन्तानों तथा ऐश्वर्य्य की रक्षा करें अर्थात् जो क्षात्रधर्मप्रधान क्षत्रियवर्ण है, वही ब्राह्मणादि अन्य वर्णों की रक्षा कर सकता है और अन्य वर्णों का काम केवल विद्या तथा धनादिकों का उपार्जन करना है, युद्ध करना नहीं ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ऊर्जांपते=अन्नानां बलानाञ्च स्वामिन् ! स त्वम्। नः=अस्मभ्यम्। सुवीर्य्यम्। रयिम्। रास्व=देहि। समत्सु=संग्रामेषु। नोऽस्माकम्। तोके=पुत्रे। तनये+आ= पौत्रे च। आ चार्थः। प्राव=प्ररक्ष ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऊर्जाम्, पते) हे बलानां पतेऽग्ने ! (सः, त्वम्) तादृशसमर्थस्त्वम् (नः) अस्माकम् (सुवीर्यम्) सुपराक्रमपूर्णम् (रयिम्) द्रव्यम् (रास्व) देहि (नः) अस्माकम् (तोके) पुत्रे (तनये) पौत्रे (समत्सु) संग्रामेषु वा रक्षितव्यम् (आ, प्राव) तत्समन्ताद्रक्ष ॥१२॥
13 यद्वा उ - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् वा᳓ उ विश्प᳓तिः शितः᳓
सु᳓प्रीतो म᳓नुषो विशि᳓
वि᳓श्वे᳓द् अग्निः᳓ प्र᳓ति र᳓क्षांसि सेधति
मूलम् ...{Loading}...
यद्वा उ॑ वि॒श्पतिः॑ शि॒तः सुप्री॑तो॒ मनु॑षो वि॒शि ।
विश्वेद॒ग्निः प्रति॒ रक्षां॑सि सेधति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य᳓द् वा᳓ उ विश्प᳓तिः शितः᳓
सु᳓प्रीतो म᳓नुषो विशि᳓
वि᳓श्वे᳓द् अग्निः᳓ प्र᳓ति र᳓क्षांसि सेधति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
śitáḥ ← √śā- ~ śī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
u ← u (invariable)
vaí ← vaí (invariable)
viśpátiḥ ← viśpáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mánuṣaḥ ← mánus- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
súprītaḥ ← súprīta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśí ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
práti ← práti (invariable)
rákṣāṁsi ← rákṣas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sedhati ← √sidh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
यत् । वै । ऊं॒ इति॑ । वि॒श्पतिः॑ । शि॒तः । सुऽप्री॑तः । मनु॑षः । वि॒शि ।
विश्वा॑ । इत् । अ॒ग्निः । प्रति॑ । रक्षां॑सि । से॒ध॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā ← vai
- [adverb]
- “surely; on the other hand; vai [word]; indeed.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- viśpatiḥ ← viśpati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- śitaḥ ← śā
- [verb noun], nominative, singular
- “sharpen; whet; strengthen.”
- suprīto ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suprīto ← prītaḥ ← prī
- [verb noun], nominative, singular
- “delight; gladden; satisfy; nutrify; comfort.”
- manuṣo ← manuṣaḥ ← manus
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Manu; man.”
- viśi ← viś
- [noun], locative, singular, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- viśved ← viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- rakṣāṃsi ← rakṣas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Rākṣasa; Rakṣas; rakṣas [word].”
- sedhati ← sidh
- [verb], singular, Present indikative
- “chase away; repel.”
सायण-भाष्यम्
विश्पतिः विशां पालयिता शितः हविर्भिस्तीक्ष्णीकृतः सोऽग्निः सुप्रीतः सुष्ठु प्रीतः सन् मनुषः मनुष्यस्य विशि निवेशने गृहे यद्वै यदा खलु वर्तते तदानीम् अग्निः विश्वेत् विश्वान्येव तस्य बाधकानि रक्षांसि प्रति षेधति हिनस्ति । ‘षिधु गत्याम्’। भौवादिकः । उ प्रसिद्धौ ।
Wilson
English translation:
“When Agni, the lord of man, sharpened (by sacrifice), and, well plural ased, is present in the abode of aman, he verily defends it against all evil spirits.”
Jamison Brereton
When the clanlord, whetted, is well pleased in the clan of Manu,
Agni repels all demonic powers.
Griffith
Soon as the eager Lord of men is friendly unto Manti’s race,
Agni averteth from us all the demon host.
Geldner
Wenn nämlich der Clanherr Agni in dem Clane des Manu scharf gemacht wird, und recht befriedigt ist, dann wehrt er alle Dunkelgeister ab.
Grassmann
Sobald der Hausherr ist entflammt, der liebe in des Menschen Haus, So wehret Agni alle Nachtgespenster ab.
Elizarenkova
Когда Агни, господин племен, заостренный
(для жертвоприношения),
Очень доволен у племени Мануса,
То он отвращает всех ракшасов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसके गुण दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यद्वै) जब (विश्पतिः) सम्पूर्ण प्रजाओं का अधिपति (शितः) सूक्ष्मकर्त्ता (अग्निः) सर्वान्तर्यामी परमात्मा (सुप्रीतः) सुप्रसन्न होकर (मनुषः+विशि) मनुष्य के स्थान में विराजमान होता है, (तदा) तब (विश्वा+इत्) सब ही (रक्षांसि) दुष्टों को (प्रतिषेधति) दूर कर देता है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! यदि दुर्जनों के दौर्जन्य का विध्वंस करना चाहते हो, तो उस परमदेव को अपने मन में स्थापित करो ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्पतिः, शितः) प्रजाओं का पालक तीक्ष्णक्रियावाला वह (अग्निः) आग्नेय शस्त्रवेत्ता विद्वान् (यद्वा, उ) जब ही (सुप्रीतः) सुप्रसन्न होता है, तब (मनुषः, विशि) मनुष्य के गृह में (विश्वा, इत्, रक्षांसि) सकल राक्षसों को (प्रतिसेधति) निकाल देता है ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जिस देश में अग्निसमान देदीप्यमान योद्धा प्रसन्नचित्त रहते हैं, वहाँ राक्षस दस्युओं का प्रवेश कदापि नहीं हो सकता, अतएव ईश्वर आज्ञा देता है कि हे वैदिक लोगो ! तुम रक्षोहण सूक्तों का पाठ करते हुए अपने क्षत्रियवर्ग की पुष्टि में सदैव दत्तचित्त रहो, ताकि राक्षससमुदाय देश में प्रबल न हो ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयगुणं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यद्वै=यदा खलु। विश्पतिः=विशां स्वामी। शितः=सूक्ष्मकर्त्ता। अग्निरीशः। सुप्रीतः सन्। मनुषः=मनुषस्य। विशि=निवेशने स्थाने। भवति। तदा। विश्वा+इत्=विश्वान्येव। रक्षांसि=दुष्टान्। प्रतिसेधति=हिनस्ति ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विश्पतिः, शितः) प्रजानां पतिः अप्रसहनः (अग्निः) स आग्नेयशस्त्रवेत्ता (यद्वा, उ) यदा हि (सुप्रीतः) सुप्रसन्नो भवति, तदा (मनुषः, विशि) मनुष्यस्य वेश्मनि (विश्वा, इत्, रक्षांसि) सर्वाण्येव रक्षांसि (प्रतिसेधति) पृथक्करोति ॥१३॥
14 श्रुष्थ्यग्ने नवस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
श्रुष्टी᳓ अग्ने न᳓वस्य मे
स्तो᳓मस्य वीर विश्पते
नि᳓ मायि᳓नस् त᳓पुषा रक्ष᳓सो दह
मूलम् ...{Loading}...
श्रु॒ष्ट्य॑ग्ने॒ नव॑स्य मे॒ स्तोम॑स्य वीर विश्पते ।
नि मा॒यिन॒स्तपु॑षा र॒क्षसो॑ दह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
श्रुष्टी᳓ अग्ने न᳓वस्य मे
स्तो᳓मस्य वीर विश्पते
नि᳓ मायि᳓नस् त᳓पुषा रक्ष᳓सो दह
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
návasya ← náva- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śruṣṭī́ ← śruṣṭí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
stómasya ← stóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vīra ← vīrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
viśpate ← viśpáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
daha ← √dah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
māyínaḥ ← māyín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
rakṣásaḥ ← rakṣás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
tápuṣā ← tápus- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
श्रु॒ष्टी । अ॒ग्ने॒ । नव॑स्य । मे॒ । स्तोम॑स्य । वी॒र॒ । वि॒श्प॒ते॒ ।
नि । मा॒यिनः॑ । तपु॑षा । र॒क्षसः॑ । द॒ह॒ ॥
Hellwig Grammar
- śruṣṭy ← śruṣṭī ← śruṣṭi
- [noun], instrumental, singular, feminine
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- navasya ← nava
- [noun], genitive, singular, masculine
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- stomasya ← stoma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- vīra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- viśpate ← viśpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- māyinas ← māyinaḥ ← māyin
- [noun], accusative, plural, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- tapuṣā ← tapus
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “heat.”
- rakṣaso ← rakṣasaḥ ← rakṣas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Rākṣasa.”
- daha ← dah
- [verb], singular, Present imperative
- “burn; cauterize; heat; burn; burn; burn; roast; blaze; burn; distress; destroy.”
सायण-भाष्यम्
वीर शत्रूणां विनाशयितर्वीर्यवन् विश्पते विशां पालयितर्हे अग्ने नवस्य इदानीं क्रियमाणत्वान्नूतनं मे मदीयं स्तोमस्य स्तोत्रशस्त्रादिकं श्रुष्टी श्रुत्वा मायिनः मायाविनः रक्षसः कर्मविघ्नकारिणो राक्षसान् तपुषा तापकेन तेजसा नि दह नितरां भस्मीकुरु ॥ श्रुष्टी । स्नात्व्यादयश्च ’ इति निपातितः । वकारलोपश्छान्दसः ॥
Wilson
English translation:
“Hero, Agni, lord of men, hearing this my present praise, consume the guileful rākṣasas by yourflames.”
Jamison Brereton
O Agni, in harkening to my new praise song, you clanlord and hero, with your searing heat burn down the wily demons.
Griffith
O Hero Agni, Lord of men, on hearing this new laud of mine,
Burn down the Raksasas, enchanters, with thy flame.
Geldner
Unter Erhörung meines neuen Lobliedes brenne, du Held, du Clanherr Agni, mit deiner Glut die zauberischen Dunkelmänner nieder!
Grassmann
O höre, Agni, Hausherr du, auf dies mein neues Lied, o Held; Die Zaubergeister brenne nieder du mit Glut.
Elizarenkova
Прислушиваясь, о Агни, к моему новому
Восхвалению, о муж, о господин племен,
Жаром спали дотла колдунов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीर) हे महावीर ! (विश्पते) हे प्रजाओं के अधिपति (अग्ने) सर्वाधार ! (मे) मेरे (नवस्य+स्तोमस्य) नूतन स्तोत्रों को (श्रुष्टी) सुनकर (मायिनः+रक्षसः) मायी राक्षसों को (तपुषा) अपने तापक तेज से (निदह) अत्यन्त भस्म कर दे ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आन्तरिक दुर्गुण ही महाराक्षस हैं। अपने में परमात्मा की स्थिति के परिज्ञान से प्रतिदिन उनकी क्षीणता होती जाती है। अतः ऐसी प्रार्थना की जाती है ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीर, विश्पते, अग्ने) हे प्रजाओं के पालक वीर शूरपते ! (मे, नवस्य, स्तोमस्य) मेरे प्रारम्भ किये हुए स्तोत्रों के (मायिनः, रक्षसः) विघ्नकारक जो मायावी राक्षस हैं, उन्हें (तपुषा) अपने तेजसे (श्रुष्टी, निदह) शीघ्र भस्म करें। “श्रुष्टी” नाम शीघ्र का है, प्र० निरु० ६।१३। सायणोक्त श्रुत्वा अर्थ करना ठीक नहीं, क्योंकि स्नात्व्यादि गण में मानने पर भी वलोप अप्रामाणिक ही मानना पड़ेगा ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह वर्णन किया है कि ज्ञानयज्ञ, कर्मयज्ञ, उपासनात्मकयज्ञ तथा ऐश्वर्य की वृद्धि करनेवाले विश्वजिदादि याग, इन सब यज्ञों की रक्षा के लिये बाणविद्यावेत्ता योद्धा ही याज्ञिकों को सुरक्षित रखते हैं, अन्य नहीं, इसलिये प्रजाजनों को उचित है कि विघ्नकारक राक्षसों को शीघ्र भस्म करने के लिये क्षात्रधर्म को सुरक्षित रक्खें ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वीर=हे विश्पते। अग्ने ! मे=मम। नवस्य+स्तोमस्य=नवं स्तोत्रम्। श्रुष्टी=श्रुत्वा। मायिनो रक्षसः। तपुषा=तापकेन तेजसा। निदह=नितराम्। भस्मीकुरु ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीर, विश्पते, अग्ने) हे प्रजानां पालक वीराग्ने ! (मे, नवस्य, स्तोमस्य) मम नूतनस्य स्तोत्रस्य (मायिनः, रक्षसः) मायिकान् राक्षसान् विघ्नकर्तॄन् (तपुषा) तेजसा (श्रुष्टी, निदह) क्षिप्रं दह “श्रुष्टीति क्षिप्रमिति यास्कः” ॥१४॥
15 न तस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ त᳓स्य माय᳓या चन᳓
रिपु᳓र् ईशीत म᳓र्तियः
यो᳓ अग्न᳓ये ददा᳓श हव्य᳓दातिभिः
मूलम् ...{Loading}...
न तस्य॑ मा॒यया॑ च॒न रि॒पुरी॑शीत॒ मर्त्यः॑ ।
यो अ॒ग्नये॑ द॒दाश॑ ह॒व्यदा॑तिभिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
न᳓ त᳓स्य माय᳓या चन᳓
रिपु᳓र् ईशीत म᳓र्तियः
यो᳓ अग्न᳓ये ददा᳓श हव्य᳓दातिभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
caná ← caná (invariable)
māyáyā ← māyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ná ← ná (invariable)
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
īśīta ← √īś- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ripúḥ ← ripú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dadā́śa ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
havyádātibhiḥ ← havyádāti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न । तस्य॑ । मा॒यया॑ । च॒न । रि॒पुः । ई॒शी॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
यः । अ॒ग्नये॑ । द॒दाश॑ । ह॒व्यदा॑तिऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- māyayā ← māyā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- ripur ← ripuḥ ← ripu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “punic; deceitful; unfriendly.”
- īśīta ← īś
- [verb], singular, Present optative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- dadāśa ← dāś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “sacrifice; give.”
- havyadātibhiḥ ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyadātibhiḥ ← dātibhiḥ ← dāti
- [noun], instrumental, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
मर्त्यः मनुष्यः रिपुः शत्रुः । चनेति निपातसमुदायोऽप्यर्थे । मायया चन माययापि तस्य जनस्य न ईशीत ईश्वरो न भवति । यः जनः हव्यदातिभिः हविषां दातृभिर्ऋत्विभिः अग्नये ददाश हवींषि प्रयच्छति । तस्य रिपुर्नास्तीत्यर्थः ॥ ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“No hostile mortal shall have power by fraud over him who by the (sacred) offerers of the oblationpresents (offerings) to Agni.”
Jamison Brereton
Not by any wile should a cheating mortal be master of him
who offers ritual service to Agni with gifts of oblations.
Griffith
No mortal foe can e’er prevail by arts of magic over him
Who serveth Agni well with sacrificial gifts.
Geldner
Nicht soll, auch nicht durch Zauberei, ein heimtückischer Sterblicher über den Macht bekommen, der gegen Agni mit Opferanteilen freigebig ist.
Grassmann
Dess wird nicht Herr durch Zauber selbst ein feindgesinnter Sterblicher, Wer, Agni, dir mit Opferguss gehuldigt hat.
Elizarenkova
Да не приобретет над ним власти
Даже с помощью колдовства обманщик-смертный,
Который почитал Агни дарами возлияний!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उपासना की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो आदमी (अग्नये) ईश्वर की प्रीति के लिये (हव्यदातिभिः) हव्य पदार्थों के दान के साथ-२ (ददाश) अन्यान्य दान देता है, (तस्य) उस पुरुष के ऊपर (मर्त्यः+रिपुः) मानवशत्रु (मायया+चन) अपनी माया से (न+ईशीत) शासन नहीं कर सकता ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मोपासक जनों को इस लोक में किसी से भय नहीं होता, क्योंकि उनकी शक्ति और प्रभाव पृथ्वी पर फैलकर सबको अपने वश में कर लेते हैं, उनका प्रताप सम्राट् से भी अधिक हो जाता है, परन्तु उपासना करने में मनोयोग की पूर्णता होनी चाहिये ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रिपुः, मर्त्यः) शत्रुजन (मायया, चन) छल से भी (तस्य, न, ईशीत) उस पर प्रभाव नहीं डाल सकता (यः) जो (अग्नये) उस शूरपति को (हव्यदातिभिः) हव्यपदार्थों के दान से (ददाश) परिचरण करता है ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष न्यायशील, सत्यपरायण तथा दृढ़व्रतधारी क्षात्रधर्म की रक्षा करते हैं, उन पर कोई मायावी राक्षस अपना प्रभाव नहीं डाल सकता ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
उपासनामहिमानं प्रदर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यो मनुष्यः। अग्नये=ईश्वरप्रीत्यर्थम्। हव्यदातिभिः=हव्यदानैः सह। ददाश=ददाति। तस्य। मर्त्यो रिपुः। मायया+चन=माययापि। न+ईशीत=ईश्वरो न भवति ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रिपुः, मर्त्यः) शत्रुर्जनः (मायया, चन) माययापि (तस्य, न, ईशीत) तन्नाभिभवेत् (यः) यो जनः (अग्नये) शूरपत्यर्थम् (हव्यदातिभिः) हव्यपदार्थदानैः (ददाश) परिचरति ॥१५॥
16 व्यश्वस्त्वा वसुविदमुक्षण्युरप्रीणादृषिः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓अश्वस् त्वा वसुवि᳓दम्
उक्षण्यु᳓र् अप्रिणाद्° ऋ᳓षिः
महो᳓ राये᳓ त᳓म् उ त्वा स᳓म् इधीमहि
मूलम् ...{Loading}...
व्य॑श्वस्त्वा वसु॒विद॑मुक्ष॒ण्युर॑प्रीणा॒दृषिः॑ ।
म॒हो रा॒ये तमु॑ त्वा॒ समि॑धीमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वि᳓अश्वस् त्वा वसुवि᳓दम्
उक्षण्यु᳓र् अप्रिणाद्° ऋ᳓षिः
महो᳓ राये᳓ त᳓म् उ त्वा स᳓म् इधीमहि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vasuvídam ← vasuvíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vyàśvaḥ ← vyàśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
aprīṇāt ← √prī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ukṣaṇyúḥ ← ukṣaṇyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
idhīmahi ← √idh- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
पद-पाठः
विऽअ॑श्वः । त्वा॒ । व॒सु॒ऽविद॑म् । उ॒क्ष॒ण्युः । अ॒प्री॒णा॒त् । ऋषिः॑ ।
म॒हः । रा॒ये । तम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । सम् । इ॒धी॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- vyaśvas ← vyaśvaḥ ← vyaśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vasuvidam ← vasu
- [noun], neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- vasuvidam ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “finding.”
- ukṣaṇyur ← ukṣaṇyuḥ ← ukṣaṇyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- aprīṇād ← aprīṇāt ← prī
- [verb], singular, Imperfect
- “delight; gladden; satisfy; nutrify; comfort.”
- ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- idhīmahi ← indh
- [verb], plural, Present optative
- “kindle; ignite; set ablaze.”
सायण-भाष्यम्
उक्षण्युः धनानां सेक्तारमात्मन इच्छन् यद्वा वृष्टिसेक्तारमिच्छन् व्यश्वः ऋषिः एतन्नामको मम पिता वसुविदं वसूनां धनानां लम्भकं त्वा त्वाम् अप्रीणात् धनादिप्राप्त्यर्थं हविर्भिरतोषयत् । तथा वयमपि महः महते राये धनाय तमु तथाविधमेव त्वा त्वां समिधीमहि सम्यगाज्यादिहविर्भिर्दीपयेम ॥
Wilson
English translation:
“The ṛṣi Vyaśva, desirous (of propitiating) the showerer (of rain), has gratified you, the bestower ofwealth; so we too kindle you for (the acquisition of) ample riches.”
Jamison Brereton
The seer Vyaśva, seeking bulls [/Ukṣan (=his patron)], pleased you, the finder of goods.
For great wealth might we kindle you.
Jamison Brereton Notes
The point of this verse seems to be that Vyaśva (the poet’s father) got the goods, either directly from Agni or via the patron Ukṣan, and we hope this will provide a pattern for us.
The grammatically disharmonious phrase mahó rāyé would better be tr.
“greatly for wealth.” See disc. ad IV.31.11.
Griffith
Vyasva the sage, who sought the Bull, hath won thee, finder of good things:
As such may we enkindle thee for ample wealth.
Geldner
Der Rishi Vyasva stellte aus Anhänglichkeit an Uksan dich, den Schatzfinder, zufrieden. Eben dich wollen wir zu großem Reichtum entflammen.
Grassmann
Der brünst’ge Seh’r Viaçva hat dich einst erfreut, der Gut du schenkst, Drum zünden wir zu grossen Guts Besitz dich an.
Elizarenkova
Риши Вьяшва порадовал тебя,
Выискивателя благ, из преданности и Укшану.
Мы хотим мощно воспламенить тебя для великого богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्षण्युः) ज्ञानों के सींचनेवाले (व्यश्वः) जितेन्द्रिय (ऋषिः) कविगण सदा (वसुविदम्+त्वा) धनों को पहुँचानेवाले तुझको अपनी-२ वाणियों से (अप्रीणात्) प्रसन्न करते आये हैं, इसलिये हम उपासकगण भी (तम्+उ+त्वा) उसी तुझको (महः+राये) महदैश्वर्य्य की प्राप्ति के लिये (समिधीमहि) सम्यग् दीप्त और ध्यान करते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस परमात्मा की स्तुति-प्रार्थना सदा से ऋषिगण करते आए हैं, उसी की पूजा हम भी करें ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्षण्युः) जो बलों की वर्षा करनेवाले आपको चाहनेवाला (व्यश्वः, ऋषिः) अश्वादि सम्पत्तिरहित विद्वान् (महः, राये) पर्याप्त धन के लिये (वसुविदम्, अप्रीणात्) धन को प्राप्त करानेवाले आपको आराधनाद्वारा प्रसन्न करता है, (तम्, उ, त्वा) उन्हीं आपको (समिधीमहि) यशों द्वारा हम लोग भी प्रकाशित करते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जो पुरुष बलद्वारा प्रजा को सिञ्चन करनेवाले क्षत्रियवर्ग को अपने देश में उत्पन्न कर वृद्धि करते हैं, वे ऐश्वर्य्य तथा धन-धान्यादि सम्पूर्ण पदार्थों से विभूषित होते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - उक्षण्युः=ज्ञानादिसेक्ता। “उक्ष सेचने”। व्यश्वः=जितेन्द्रियः। ऋषिः=कविः। वसुविदम्=धनप्रापकम्। त्वा=त्वां देवम्। अप्रीणात्=अतोषयत्। तमु+त्वा=तमेव त्वाम्। वयमपि। महः=महते। राये। समिधीमहि=सम्यक् प्रज्वालयामो ध्यायामः ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्षण्युः) यद् बलस्य सेक्तारं त्वामिच्छुः (व्यश्वः, ऋषिः) अश्वादिसम्पद्रहितो विद्वान् (महः, राये) महते धनाय (वसुविदम्) धनस्य लम्भकं त्वाम् (अप्रीणात्) प्रसादयति (तम्, उ, त्वा) तमेव त्वां (समिधीमहि) सन्दीपयामः यशसा वर्द्धयामः ॥१६॥
17 उशना काव्यस्त्वा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उश᳓ना काविय᳓स् तुवा
नि᳓ हो᳓तारम् असादयत्
आयजिं᳓ त्वा म᳓नवे जात᳓वेदसम्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒शना॑ का॒व्यस्त्वा॒ नि होता॑रमसादयत् ।
आ॒य॒जिं त्वा॒ मन॑वे जा॒तवे॑दसम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उश᳓ना काविय᳓स् तुवा
नि᳓ हो᳓तारम् असादयत्
आयजिं᳓ त्वा म᳓नवे जात᳓वेदसम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
kāvyáḥ ← kāvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
uśánā ← uśánā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asādayat ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
hótāram ← hótar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
āyajím ← āyají- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jātávedasam ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
उ॒शना॑ । का॒व्यः । त्वा॒ । नि । होता॑रम् । अ॒सा॒द॒य॒त् ।
आ॒ऽय॒जिम् । त्वा॒ । मन॑वे । जा॒तऽवे॑दसम् ॥
Hellwig Grammar
- uśanā ← uśanas
- [noun], nominative, singular
- “Uśanas; Uśanas; uśanas [word]; Uśanas; Venus.”
- kāvyas ← kāvyaḥ ← kāvya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Uśanas; poem; Kāvya; wisdom.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- hotāram ← hotṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- asādayat ← sāday ← √sad
- [verb], singular, Imperfect
- āyajiṃ ← āyajim ← āyaji
- [noun], accusative, singular, masculine
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- jātavedasam ← jātavedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने काव्यः कविपुत्रः उशना एतन्नामक ऋषिः मनवे राज्ञे । तस्य गृह इत्यर्थः । आयजिम् आभिमुख्येन यष्टारं जातवेदसं जातप्रज्ञं त्वा त्वाम् । पुनस्त्वाशब्द आदरार्थः । त्वमेव होतारं होमनिष्पादकं नि असादयत् नितरामुपावेशयत् ॥ विश्व हि त्वां सजोषसो देवासो दूतमक्रत । श्रुष्टी दैव प्रथमो यज्ञियौ भुवः॥१८॥
Wilson
English translation:
“Uśanā, the son of Kavi, has established you, Jātavedas, as the ministrant priest, you as the offererof sacrifice, for Manu.”
Jamison Brereton
Uśanā Kāvya set you down as Hotar—
you to win (goods) by sacrifice for Manu as Jātavedas.
Griffith
Usana Kavya stablished thee, O Agni, as Invoking Priest:
Thee, Jatavedas, Sacrificing Priest for man.
Geldner
Usanas Kavya setzte dich zum Hotri ein, dich den Jatavedas, für Manu zum Fürbitter.
Grassmann
Es setzte einst zum Opferer dich ein Uçana Kavia, Dich Wesenkenner, der du Gut dem Menschen bringst.
Elizarenkova
Кавья Ушанас усадил
Тебя как хотара,
Добывающего жертвами для человека, тебя, Джатаведаса.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब उसी की स्तुति करते हैं, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! (उशना) अभिलाषी (काव्यः) कविपुत्रगण (मनवे) मनन के लिये (त्वा) तुझको ही (नि+असादयत्) प्राप्त करते हैं, जो तू (होतारम्) सम्पूर्ण विश्व में अनन्त पदार्थों की आहुति दे रहा है और इस प्रकार (आयजिम्) वास्तविक यज्ञ भी तू ही कर रहा है और (जातवेदसम्) तेरे द्वारा ही जगत् की सम्पत्तियाँ उत्पन्न हुई हैं ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वास्तव में वह ईश ही होता है। वही सर्वधनेश और याजक है ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उशना, काव्यः) आपकी इच्छा करनेवाला विद्वान् का पुत्र (निहोतारम्) सम्यक् यज्ञसम्पादक (त्वा) आपको (असादयत्) यज्ञ में उपस्थित करता है (आयजिम्) सम्यग् यजन करानेवाले (जातवेदसम्) प्राणिजात को जाननेवाले (त्वा) आपको ही (मनवे) मनु=ज्ञानी होने के लिये शरण बनाता है ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि जिस देश में उत्क्रान्तिवर्द्धक कवि उत्पन्न होते हैं, उस देश को परमात्मा, जो प्रत्येक प्राणीवर्ग में व्याप्त है, वह अपनी ज्ञानदीप्ति से उनको देदीप्यमान करता है ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वे तमेव स्तुवन्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! उशनाः=इच्छुकः। काव्यः=कविपुत्रो जनः। मनवे=मननाय। त्वामेव। नि+असादयत्=प्राप्नोति। कीदृशम्। होतारम्। आयजिम्=आयाजकम्। जातवेदसम्= सर्वज्ञानमयम्=जातसर्वसम्पत्तिकञ्च ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उशना, काव्यः) कामयमानः कविपुत्रः (निहोतारम्) नितरां यज्ञसम्पादकम् (त्वा, असादयत्) त्वामेव यज्ञप्रारम्भे स्थापयति (आयजिम्) सम्यग्यष्टारम् (जातवेदसम्) जातं जातं वेत्सि तम् (त्वा) त्वाम् (मनवे) मनुः स्यामित्यभिलाषाय स्थापयति ॥१७॥
18 विश्वे हि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓श्वे हि᳓ त्वा सजो᳓षसो
देवा᳓सो दूत᳓म् अ᳓क्रत
श्रुष्टी᳓ देव प्रथमो᳓ यज्ञि᳓यो भुवः
मूलम् ...{Loading}...
विश्वे॒ हि त्वा॑ स॒जोष॑सो दे॒वासो॑ दू॒तमक्र॑त ।
श्रु॒ष्टी दे॑व प्रथ॒मो य॒ज्ञियो॑ भुवः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वि᳓श्वे हि᳓ त्वा सजो᳓षसो
देवा᳓सो दूत᳓म् अ᳓क्रत
श्रुष्टी᳓ देव प्रथमो᳓ यज्ञि᳓यो भुवः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
sajóṣasaḥ ← sajóṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
ákrata ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dūtám ← dūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhuvaḥ ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prathamáḥ ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śruṣṭī́ ← śruṣṭí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yajñíyaḥ ← yajñíya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
विश्वे॑ । हि । त्वा॒ । स॒ऽजोष॑सः । दे॒वासः॑ । दू॒तम् । अक्र॑त ।
श्रु॒ष्टी । दे॒व॒ । प्र॒थ॒मः । य॒ज्ञियः॑ । भु॒वः॒ ॥
Hellwig Grammar
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- sajoṣaso ← sajoṣasaḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dūtam ← dūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- akrata ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śruṣṭī ← śruṣṭi
- [noun], instrumental, singular, feminine
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- prathamo ← prathamaḥ ← prathama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- yajñiyo ← yajñiyaḥ ← yajñiya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sacrificial; divine; devoted.”
- bhuvaḥ ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने विश्वे सर्वे देवासः देवाः सजोषसः संगताः सन्तः अस्माकं हवींष्यानयतीति विचार्य त्वा। हिरवधारणे । त्वामेव दूतं हविषां वोढारं दूतम् अक्रत अकार्षुः । ततः देव द्योतमान हे अग्ने प्रथमः देवानां मुख्यभूतस्त्वं श्रुष्टी । श्रुष्टीति क्षिप्रनाम । क्षिप्रं यज्ञियः देवानां हविर्दातृत्वेन यज्ञार्हः भुवः भूयाः ॥
Wilson
English translation:
“All the consentient gods have made you their messenger, may you, divine Agni, who are the first (of thedeities), quickly become the object of their worship.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
May you: may you quickly become worthy of the sacrifice,(as bearing our oblations to them)
Jamison Brereton
Because all the gods, altogether, made you their messenger,
by harkening (to them), o god, you became the first one worthy of the sacrifice.
᳓
Jamison Brereton Notes
18-19 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Just as vs. 16 provides an ancestral pattern for the poet to gain goods from Agni and/or his patron, these vss. take the gods’ establishment of Agni as their messenger as the prototype for mortals’ doing the same.
Griffith
All Deities of one accord appointed thee their messenger:
Thou, God, through hearing, hadst first claim to sacrifice.
Geldner
Denn alle Götter haben einmütig dich zu ihrem Boten gemacht. Durch deine Bereitwilligkeit wardst du, Gott, der erste Opferwürdige.
Grassmann
Denn alle Götter setzten dich vereint zu ihrem Boten ein, Du warst sogleich der erste Opferer, o Gott.
Elizarenkova
Ведь все боги единодушные
Сделали тебя вестником.
Благодаря твоей готовности, о бог, ты стал первым достойным жертв.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी प्रधानता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! (विश्वे+देवासः) सकल ज्ञानीजन (सजोषसः) मिल-जुलकर (त्वा+हि+दूतम्+अक्रत) तुझको ही दूत बनाते हैं। अथवा तुझको ही अपना उपास्य देव मानते हैं। इसलिये हे देव ! तू (श्रुष्टी) स्तुतियों का श्रोता अथवा शीघ्र (प्रथमः+यज्ञियः+भुवः) सर्वश्रेष्ठ पूज्य हुआ है ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सकल विद्वान् प्रथम ईश्वर को ही पूजते हैं, अतः इतर जन भी उनका ही अनुकरण करें, यह शिक्षा इससे देते हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सजोषसः) परस्पर प्रेमभाव से वर्तमान (विश्वे, देवासः) सब राजा लोग (त्वा, हि, दूतम्, अक्रत) आप ही को आपत्तिनिवारक पद पर स्थापित करते हैं, इससे (देव) हे दिव्य तेजवाले ! (प्रथमः, यज्ञियः) सबसे प्रथम यज्ञ में उपस्थाता आप ही (श्रुष्टी) शीघ्र (भुवः) हों ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह आदेश किया है कि जिस देश में सम्पूर्ण शासक लोग विद्वान् योद्धाओं को अपना संरक्षक बनाते हैं, वह देश शीघ्र ही उत्क्रान्ति को प्राप्त होता है ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य प्राथम्यं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! विश्वे+देवासः=सर्वे देवा ज्ञानिनो जनाः। सजोषसः=संगताः सन्तः। त्वा हि दूतम्। अक्रत=कुर्वन्ति। हे देव ! श्रुष्टी=श्रोता क्षिप्रं वा। प्रथमो यज्ञियः। भुवः=भवसि ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सजोषसः, विश्वे, देवासः) सहजुषमाणाः सर्वे राजानः (त्वा, हि, दूतम्, अक्रत) त्वां हि दूतम्=अनर्थवारकम् अकृषत “दूतो जवतेर्वा द्रवतेर्वा वारयतेर्वा” नि० ५।२। अतः (देव) हे दिव्यतेजः ! (प्रथमः, यज्ञियः) आद्य एव यज्ञोपस्थाता (श्रुष्टी) क्षिप्रम् (भुवः) भूयाः ॥१८॥
19 इमं घा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमं᳓ घा वीरो᳓ अमृ᳓तं
दूतं᳓ कृण्वीत म᳓र्तियः
पवाकं᳓+ कृष्ण᳓वर्तनिं वि᳓हायसम्
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं घा॑ वी॒रो अ॒मृतं॑ दू॒तं कृ॑ण्वीत॒ मर्त्यः॑ ।
पा॒व॒कं कृ॒ष्णव॑र्तनिं॒ विहा॑यसम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इमं᳓ घा वीरो᳓ अमृ᳓तं
दूतं᳓ कृण्वीत म᳓र्तियः
पवाकं᳓+ कृष्ण᳓वर्तनिं वि᳓हायसम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
amŕ̥tam ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīráḥ ← vīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dūtám ← dūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥ṇvīta ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṣṇávartanim ← kr̥ṣṇávartani- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pāvakám ← pāvaká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víhāyasam ← víhāyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इ॒मम् । घ॒ । वी॒रः । अ॒मृत॑म् । दू॒तम् । कृ॒ण्वी॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
पा॒व॒कम् । कृ॒ष्णऽव॑र्तनिम् । विऽहा॑यसम् ॥
Hellwig Grammar
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ghā ← gha
- [adverb]
- vīro ← vīraḥ ← vīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- amṛtaṃ ← amṛtam ← amṛta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- dūtaṃ ← dūtam ← dūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “messenger; emissary; dūta [word].”
- kṛṇvīta ← kṛ
- [verb], singular, Present optative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mortal.”
- pāvakaṃ ← pāvakam ← pāvaka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; Plumbago zeylanica; vahni.”
- kṛṣṇavartaniṃ ← kṛṣṇa
- [noun]
- “black; dark; dark; blue; black.”
- kṛṣṇavartaniṃ ← vartanim ← vartani
- [noun], accusative, singular, masculine
- “path; East; way.”
- vihāyasam ← vihāyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigorous.”
सायण-भाष्यम्
अनया यजमानश्चाग्निं देवानां दूतमकार्षीदित्याह। वीरः कर्मणि समर्थः मर्त्यः मनुष्यो यजमानः अमृतं मरणधर्मरहितं पावकं पापानां शोधकं कृष्णवर्तनिम्। वर्तनिर्मार्गः । कृष्णमार्गं विहायसम् । विहाया इति महन्नाम। गुणैस्तेजोऽधिकत्वेन वा महान्तम् इमं घ इममेवाग्निं दूतं देवानां वोढ़ृत्वेन दूतं कृण्वीत अकार्षीत् ॥
Wilson
English translation:
“The pious mortal has appointed this immortal, purifying, dark-moving, mighty (Agni), his messenger.”
Jamison Brereton
This same immortal should the mortal, the hero, make his messenger— the pure one of extensive power whose course is black. ᳓
Jamison Brereton Notes
18-19 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Just as vs. 16 provides an ancestral pattern for the poet to gain goods from Agni and/or his patron, these vss. take the gods’ establishment of Agni as their messenger as the prototype for mortals’ doing the same.
Griffith
Him may the mortal hero make his own immortal messenger.
Far-spreading, Purifier, him whose path is black.
Geldner
Diesen Unsterblichen soll der sterbliche Mann zu seinem Boten machen, den Lauteren mit der schwarzen Bahn in voller Kraft.
Grassmann
Ihn mach zum Boten sich der Held, unsterblichen der sterbliche, Ihn, welcher flammt auf schwarzer Bahn, den kräftigen.
Elizarenkova
Пусть смертный муж вот этого
Бессмертного сделает себе вестником,
(Его,) очищающего, с черным следом, огромного!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही पूज्य है, यह आज्ञा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीरः+मर्त्यः) धर्मवीर पुरुष (इमम्+घ) इसी परमात्मा को (कृण्वीत) उपास्यदेव बनावें, जो (अमृतम्) सदा एकरस मरणरहित है (दूतम्) अन्तःकरण में ज्ञानादि सन्देश पहुँचानेवाला (पावकम्) शोधक (कृष्णवर्तनिम्) आकर्षणयुक्त सूर्य्यादिकों का प्रवर्तक (विहायसम्) और महान् है ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस हेतु परमात्मा ही सबका चालक और धारक है, अतः उसी की पूजा प्रार्थना करो, यह उपदेश इससे देते हैं ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीरः, मर्त्यः) वीरमनुष्य=राजा को उचित है कि वह जो (अमृतम्) मृत्यु से नहीं डरता (पावकम्) तथा सब जनों को पाप से निवर्तन करने में समर्थ (कृष्णवर्तनिम्) जिसका व्यापार सबके मन को आकर्षित करता है (विहायसम्) जो तेज में सबसे अधिक है, ऐसे मनुष्य को (दूतम्) आपत्तिनिवारक शूरपति (कृण्वीत) बनावे ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह वर्णन किया है जो विद्वान् योद्धा पाँच क्लेशों में से अभिनिवेश=मृत्यु के त्रास से सर्वथा रहित है अर्थात् जिसको मृत्यु का भय नहीं है, उसी का अपूर्ण कर्म=साहस प्रजाजनों को अपनी ओर खेंचता है, अन्यों का नहीं ॥१९॥ तात्पर्य्य यह है कि “नाकृत्वा दारुणं कर्म श्रीरुत्पद्यते क्वचित्” इस वाक्यानुसार जो एक बार भी भूकम्प के समान भयानक पापों को कम्पायमान नहीं कर देता, वह श्री=शोभा, लक्ष्मी तथा ऐश्वर्य्य को कदापि प्राप्त नहीं हो सकता, इसलिये न्यायकारी ईश्वरोपासक पुरुषों को उचित है कि उक्त प्रकार के साहसी योद्धाओं को अपना संरक्षक बनावें, ताकि उनके यज्ञों में विघ्न न हों ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एव पूज्य इत्याज्ञापयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वीरो मर्त्यः। इमं+घ=सर्वत्र विद्यमानमिममीशमेव स्वोपासनीयम्। कृण्वीत=कुर्वीत। अमृतम्। दूतम्=विज्ञानादिसन्देशवाहकम्। पावकम्=शोधकम्। कृष्णवर्तनिम्=कृष्णानामाकर्षकाणां सूर्य्यादीनां प्रवर्तकम्। पुनः। विहायसम्=महान्तम् ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वीरः, मर्त्यः) यः वीरो मनुष्यः=राजा सः (अमृतम्) मृत्युभयरहितम् (पावकम्) पापानां शोधकम् (कृष्णवर्तनिम्) कर्षणयुक्तव्यापारम् (विहायसम्) तेजोभिर्महान्तम् (दूतम्, कृण्वीत) आपत्तिनिवारकं शूरपतिं कुर्यात् ॥१९॥
20 तं हुवेम - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ हुवेम यत᳓स्रुचः
सुभा᳓सं शुक्र᳓शोचिषम्
विशा᳓म् अग्नि᳓म् अज᳓रम् प्रत्न᳓म् ई᳓डियम्
मूलम् ...{Loading}...
तं हु॑वेम य॒तस्रु॑चः सु॒भासं॑ शु॒क्रशो॑चिषम् ।
वि॒शाम॒ग्निम॒जरं॑ प्र॒त्नमीड्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तं᳓ हुवेम यत᳓स्रुचः
सुभा᳓सं शुक्र᳓शोचिषम्
विशा᳓म् अग्नि᳓म् अज᳓रम् प्रत्न᳓म् ई᳓डियम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
huvema ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yatásrucaḥ ← yatásruc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
subhā́sam ← subhā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śukráśociṣam ← śukráśocis- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ajáram ← ajára- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ī́ḍyam ← ī́ḍya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pratnám ← pratná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśā́m ← víś- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
तम् । हु॒वे॒म॒ । य॒तऽस्रु॑चः । सु॒ऽभास॑म् । शु॒क्रऽशो॑चिषम् ।
वि॒शाम् । अ॒ग्निम् । अ॒जर॑म् । प्र॒त्नम् । ईड्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- huvema ← hvā
- [verb], plural, Present optative
- “raise; call on; call; summon.”
- yatasrucaḥ ← yata ← yam
- [verb noun]
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- yatasrucaḥ ← srucaḥ ← sruc
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Sruc.”
- subhāsaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- subhāsaṃ ← bhāsam ← bhās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beam; radiance; bhās [word]; fire.”
- śukraśociṣam ← śukra
- [noun]
- “bright; clear; white; light; pure.”
- śukraśociṣam ← śociṣam ← śocis
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; flare; burn; radiance.”
- viśām ← viś
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ajaram ← ajara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “undecaying; ageless.”
- pratnam ← pratna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- īḍyam ← īḍ
- [verb noun], accusative, singular
- “praise; invite; raise.”
सायण-भाष्यम्
यतस्रुचः गृहीतस्रुचो यद्वा तत्तत्स्थानेषु नियमितस्रुचो वयं सुभासं शोभनदीप्तिं शुक्रशोचिषं दीपनशीलतेजस्कं विशां स्वामिनम् । यद्वा । विशाम् ईड्यम् इत्यन्वयः । मनुष्याणां स्तोतव्यम् अजरं जरारहितं प्रत्नं पुरातनं तं तथाविधम् अग्निं हुवेम स्तोत्रशस्त्रादिभिराह्वयामः ॥ ॥ १२ ॥
Wilson
English translation:
“Let us with uplifted ladles invoke him, the brilliant, bright-shining, undecaying, ancient Agni, who is to beadored by men.”
Jamison Brereton
With ladles extended, we would call upon him of good radiance and blazing flame,
the unaging and ancient Agni, to be invoked by the clans.
Griffith
With lifted ladles let us call him splendid with his brilliant flame,
Men’s ancient Agni, wasting not, adorable.
Geldner
Dich wollen wir mit bereitgehaltenem Löffel anrufen, den Schönglänzenden von heller Glut, den alterlosen Agni, den schon früher für die Clane zu Berufenden.
Grassmann
Lasst Löffel reichend rufen uns den lichten, hellerstrahlenden, Der Menschen alten ew’gen Agni werth des Ruhms.
Elizarenkova
Мы хотим призывать его, (стоя) с протянутыми ложками,
(Бога) с прекрасным светом, чистым пламенем,
Агни, (господина) племен, нестареющего, древнего, достойного призывов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यतस्रुचः) स्रुगादि सामग्रीसम्पन्न (तम्+अग्निम्+हुवेम) उस परमात्मा की स्तुति करते हैं, जो (सुभासम्) शोभनतेजयुक्त (शुक्रशोचिषम्) शुद्ध तेजस्वी (विशाम्) प्रजाओं का स्वामी (अजरम्) अजर (प्रत्नम्) पुराण (ईड्यम्) और स्तवनीय है ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हम मनुष्य वेदविहित कर्मों तथा उपासना, दोनों को साथ-२ किया करें ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यतस्रुचः) हाथ में स्रुक्=यज्ञपात्र विशेष लिये हुए हम लोग (तम्) उस (सुभासम्) सुन्दर कान्तिवाले (शुक्रशोचिषम्) प्रज्वलित तेजवाले (विशाम्, अग्निम्) प्रजाओं के अग्रणी (अजरम्) युवावस्थाप्राप्त (प्रत्नम्) अभ्यस्त कर्मोंवाले (ईड्यम्) अतएव प्रशंसायोग्य शूरपति का (हुवेम) आह्वान करते हैं ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि याज्ञिक पुरुष हाथ में स्रुक् लेकर यज्ञसदन में आये हुए उस दिव्य कान्तिवाले, युवा तथा प्रशंसनीय शूरवीर योद्धा का सत्कार करें ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यतस्रुचः=स्रुगादिसामग्रीसम्पन्ना वयम्। तमेवाग्निम्। हुवेम=आमन्त्रयामः=स्तुमः। कीदृशम्। सुभासम्= शोभनतेजस्कम्। शुक्रशोचिषम्=शुद्धतेजस्कम्। विशाम्= प्रजानाम्। स्वामिनम्। अजरम्। प्रत्नम्=पुराणम्। ईड्यम्=स्तुत्यम् ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यतस्रुचः) बद्धस्रुचः याज्ञिका वयम् (तम्) तादृशम् (सुभासम्) सुदीप्तिं (शुक्रशोचिषम्) दीप्ततेजस्कम् (विशाम्, अग्निम्) प्रजानामग्रण्यम् (अजरम्) युवानम् (प्रत्नम्) कृतस्वकर्माभ्यासम् (ईड्यम्) अतएव स्तुत्यम् (हुवेम) आह्वयाम ॥२०॥
21 यो अस्मै - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ अस्मै हव्य᳓दातिभिर्
आ᳓हुतिम् म᳓र्तो अ᳓विधत्
भू᳓रि पो᳓षं स᳓ धत्ते वीर᳓वद् य᳓शः
मूलम् ...{Loading}...
यो अ॑स्मै ह॒व्यदा॑तिभि॒राहु॑तिं॒ मर्तोऽवि॑धत् ।
भूरि॒ पोषं॒ स ध॑त्ते वी॒रव॒द्यशः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यो᳓ अस्मै हव्य᳓दातिभिर्
आ᳓हुतिम् म᳓र्तो अ᳓विधत्
भू᳓रि पो᳓षं स᳓ धत्ते वीर᳓वद् य᳓शः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
havyádātibhiḥ ← havyádāti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́hutim ← ā́huti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ávidhat ← √vidh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mártaḥ ← márta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhū́ri ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
dhatte ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
póṣam ← póṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vīrávat ← vīrávant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáśaḥ ← yáśas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यः । अ॒स्मै॒ । ह॒व्यदा॑तिऽभिः । आऽहु॑तिम् । मर्तः॑ । अवि॑धत् ।
भूरि॑ । पोष॑म् । सः । ध॒त्ते॒ । वी॒रऽव॑त् । यशः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- havyadātibhir ← havya
- [noun], neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- havyadātibhir ← dātibhiḥ ← dāti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- āhutim ← āhuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “āhuti; offering.”
- marto ← martaḥ ← marta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man.”
- ‘vidhat ← avidhat ← vidh
- [verb], singular, Imperfect
- “worship; offer.”
- bhūri
- [noun], accusative, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- poṣaṃ ← poṣam ← poṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prosperity; poṣa [word].”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dhatte ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vīravad ← vīravat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “rich in men.”
- yaśaḥ ← yaśas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; Yaśas.”
सायण-भाष्यम्
यः मर्तः मनुष्यः हव्यदातिभिः हविर्दातृभिर्ऋत्विग्भिः अस्मै अग्नये आहुतिम् अविधत् विदधाति सः मनुष्यः भूरि बहु पोषं धनादिभिः पोषणम् वीरवत् पुत्रपौत्रादियुक्तं यशः कीर्तिं च धत्ते धारयति । तस्मै धनादीनि प्रयच्छतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The man who by the (holy) presenters of oblations makes offerings to him, receives (from Agni) amplenourishment, with male progeny, and fame.”
Jamison Brereton
The mortal who has dedicated a poured offering with gifts of
oblations to him
receives abundant prosperity and glory in heroes.
Jamison Brereton Notes
On the apparent bad cadence produced by ávidhat, see remarks ad II.1.7, where Arnold’s suggestion to read a long augment is adopted.
Griffith
The man who pays the worship due to him with sacrificial gifts
Obtains both plenteous nourishment and hero fame.
Geldner
Der Sterbliche, der ihm die Opferung durch die Opferanteile recht gemacht hat, der empfängt reichlich Wohlstand und die Ehre vieler Söhne.
Grassmann
Der Sterbliche, der Opfertrank durch Opfergaben ihm geweiht, Dem wird zu Theil viel reiches Gut und Heldenruhm.
Elizarenkova
Тот смертный, который послужил ему
Жертвенными дарами, (совершив) возлияние,
Получает большое процветание, почесть, состоящую из мужей
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उपासना का फल दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो उपासक (अस्मै) इस परमेश्वर के निमित्त अर्थात् ईश्वरप्रीत्यर्थ (हव्यदातिभिः) हव्यादि पदार्थों के दानों के साथ-२ (आहुतिम्) अग्निहोत्रादि शुभकर्मों में होमसम्बन्धी आहुति (अविधत्) करता है, वह (भूरि) बहुत (पोषम्) पुष्टिकर (वीरवत्) वीर पुत्रादियुक्त (यशः) यश (धत्ते) पाता है ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जन नियमपूर्वक अग्निहोत्रादि कर्म करता है, उसको इस लोक में धन, यश, पुत्र और नीरोगिता प्राप्त होती है ॥२१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उक्त यज्ञ का फल कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, मर्तः) जो मनुष्य (अस्मै) इसके लिये (हव्यदातिभिः) हव्यपदार्थों का दान करके (आहुतिम्) आह्वान अथवा तृप्ति को (अविधत्) करता है, (सः) वह (भूरि) बहुत से (पोषम्) पोषणोपयोगी अन्न-वस्त्रादि पदार्थ तथा (वीरवत्, यशः) वीर सन्तान सहित कीर्त्ति को (धत्ते) धारण करता है ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि जो पुरुष उक्त प्रकार के यज्ञ करते, या यों कहो कि यज्ञ में सत्कारार्ह उपर्युक्त विद्वान् योद्धाओं को आह्वान करके उनका सत्कार करते हैं, वे वीर सन्तानों को लाभ करते और विविध प्रकार के ऐश्वर्य्यों से विभूषित होते हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
उपासनाफलं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यो मर्तः। अस्मै=परमेश्वराय निमित्ताय=ईश्वरप्रीत्यर्थम्। हव्यदातिभिः=हव्यादिपदार्थानां दानैः सह। आहुतिम्= अग्निहोत्रादिकर्मसु होमाहुतिम्। अविधत्=करोति। स मनुष्यः। भूरि=बहु। पोषम्=पुष्टिकरम्। वीरवत्=वीरपुत्रपौत्रादियुक्तम्। यशः। धत्ते ॥२१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ यज्ञानां प्रकारान्तरेण फलं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, मर्तः) यो मनुष्यः (अस्मै) अस्मै शूरपतये (हव्यदातिभिः) हव्यपदार्थदानैः (आहुतिम्) आह्वानम् (अविधत्) विदधाति (सः) स जनः (भूरि) बहु (पोषम्) अन्नादि पोषणम् (वीरवत्, यशः) वीरपुत्रसहितं यशश्च (धत्ते) दधाते ॥२१॥
22 प्रथमं जातवेदसमग्निम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रथमं᳓ जात᳓वेदसम्
अग्निं᳓ यज्ञे᳓षु पूर्विय᳓म्
प्र᳓ति स्रु᳓ग् एति न᳓मसा हवि᳓ष्मती
मूलम् ...{Loading}...
प्र॒थ॒मं जा॒तवे॑दसम॒ग्निं य॒ज्ञेषु॑ पू॒र्व्यम् ।
प्रति॒ स्रुगे॑ति॒ नम॑सा ह॒विष्म॑ती ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
प्रथमं᳓ जात᳓वेदसम्
अग्निं᳓ यज्ञे᳓षु पूर्विय᳓म्
प्र᳓ति स्रु᳓ग् एति न᳓मसा हवि᳓ष्मती
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
jātávedasam ← jātávedas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pūrvyám ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
havíṣmatī ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
práti ← práti (invariable)
srúk ← srúc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
प्र॒थ॒मम् । जा॒तऽवे॑दसम् । अ॒ग्निम् । य॒ज्ञेषु॑ । पू॒र्व्यम् ।
प्रति॑ । स्रुक् । ए॒ति॒ । नम॑सा । ह॒विष्म॑ती ॥
Hellwig Grammar
- prathamaṃ ← prathamam
- [adverb]
- “first.”
- jātavedasam ← jātavedas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Agni; fire.”
- agniṃ ← agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- pūrvyam ← pūrvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- srug ← sruc
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Sruc.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- haviṣmatī ← haviṣmat
- [noun], nominative, singular, feminine
- “sacrificing.”
सायण-भाष्यम्
प्रथमं देवानां प्रधानभूतं जातवेदसं जातप्रज्ञं पूर्व्यं पुरातनमेतादृशम् अग्निं यज्ञेषु अग्निष्टोमादियज्ञेषु हविष्मती सोमादिहविर्युक्ता स्रुक् नमसा स्तोत्रेण नमस्कारेण वा सह प्रति ऐति अग्निं प्रति गच्छति ॥
Wilson
English translation:
“The ladle charged with the oblation proceeds with reverence at sacrifices to the ancient Agni, the first(of the gods), the cognizant of all that exists.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With reverence: or, with the hymn, stotreṇa namaskāreṇa vā
Jamison Brereton
(It goes) first toward Agni Jātavedas, foremost at the sacrifices— the ladle full of the oblation goes with homage.
Griffith
To Jatavedas Agni, chief in sacrifices, first of all
With homage goes the ladle rich with sacred gifts.
Geldner
Zuerst kommt dem Agni Jatavedas, der bei den Opfern vorgeht, der Löffel mit der Opfergabe unter Verbeugung entgegen.
Grassmann
Zum Wesenkenner geht zuerst, zum Opferlenker Agni hin Der Löffel, reich mit Schmalz versehn, gebetumtönt.
Elizarenkova
Первой к Джатаведасу
Агни, главному на жертвоприношениях,
Идет навстречу с поклонением жертвенная ложка с возлиянием.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अग्निहोत्र कर्म इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हविष्मती) घृतवती (स्रुक्) आहुति-प्रक्षेपणी स्रुवा (नमसा) नमः और स्वाहादि शब्दों के साथ (अग्निम्+प्रति+एति) अग्नि के प्रति पहुँचती है, जो (प्रथमम्) सर्वश्रेष्ठ (जातवेदसम्) जिसके साहाय्य से विविध सम्पत्तियाँ होती हैं और (यज्ञेषु+पूर्व्यम्) जो यज्ञादि शुभकर्मों में पुरातन है ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रथम स्रुवा आदि सामग्री एकत्रित करके हवन करे और होम के समय भगवान् का मन से स्मरण करता जाए और जो अभिलाषा हो, उसको भी मन में रक्खे ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातवेदसम्) जो सब प्राणियों को जानता है (यज्ञेषु, पूर्व्यम्) यज्ञों में रक्षार्थ सबसे प्रथम उपस्थित होता है, ऐसे (अग्निम्) शूरपति के प्रति (हविष्मती, स्रुक्) हवि से परिपूर्ण स्रुक् (नमसा) स्तुति के साथ (प्रथमम्, प्रत्येति) सबसे प्रथम जाती है ॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सब प्राणियों की रक्षा करता और जो प्रजापालक यज्ञों में सबसे प्रथम उपस्थित होकर यज्ञ का रक्षक होता है, ऐसे शूरपति का अतिथियों के सत्कारार्ह पात्रों द्वारा यज्ञसदन में सब याज्ञिक सत्कार करें ॥२२॥ तात्पर्य्य यह है कि यज्ञभाग के योग्य देवताओं के प्रति ही यज्ञ के स्तवन तथा स्रुक्=यज्ञपात्र सबसे प्रथम सफल होते हैं अर्थात् यज्ञ के पात्र तथा स्तुतियों का साफल्य तभी होता है, जब योग्य शूरवीर अथवा विद्वानों का यज्ञ में सत्कार=पूजन किया जाता है ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अग्निहोत्रं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हविष्मती=घृतवती। स्रुक्=आहुतिप्रक्षेपणी। नमसा= नमःस्वाहादिशब्दैः सह। अग्निम्। प्रत्येति=प्राप्नोति। कीदृशम्। प्रथमम्। जातवेदसम्=सर्वज्ञम्। जातं जातं वेत्तीति। यज्ञेषु। पूर्व्यम्=पुरातनम् ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (जातवेदसम्) सर्वं प्राणिजातं वेत्तारम् (यज्ञेषु, पूर्व्यम्) यज्ञेषु पूर्वमागन्तारम् (अग्निम्) तं शूरम् (हविष्मती, स्रुक्) हविष्पूर्णा स्रुक् (नमसा) स्तुत्या सह (प्रथमम्, प्रत्येति) सर्वेभ्यः प्रथमं प्रत्यागच्छति ॥२२॥
23 आभिर्विधेमाग्नये ज्येष्टाभिर्व्यश्ववत् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓भिर् विधेम अग्न᳓ये
ज्य᳓यिष्ठाभिर्+ विअश्वव᳓त्
मं᳓हिष्ठाभिर् मति᳓भिः शुक्र᳓शोचिषे
मूलम् ...{Loading}...
आभि॑र्विधेमा॒ग्नये॒ ज्येष्ठा॑भिर्व्यश्व॒वत् ।
मंहि॑ष्ठाभिर्म॒तिभिः॑ शु॒क्रशो॑चिषे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
आ᳓भिर् विधेम अग्न᳓ये
ज्य᳓यिष्ठाभिर्+ विअश्वव᳓त्
मं᳓हिष्ठाभिर् मति᳓भिः शुक्र᳓शोचिषे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́bhiḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:PL}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vidhema ← √vidh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
jyéṣṭhābhiḥ ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vyaśvavát ← vyaśvavát (invariable)
máṁhiṣṭhābhiḥ ← máṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
matíbhiḥ ← matí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śukráśociṣe ← śukráśocis- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आभिः॑ । वि॒धे॒म॒ । अ॒ग्नये॑ । ज्येष्ठा॑भिः । व्य॒श्व॒ऽवत् ।
मंहि॑ष्ठाभिः । म॒तिऽभिः॑ । शु॒क्रऽशो॑चिषे ॥
Hellwig Grammar
- ābhir ← ābhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vidhemāgnaye ← vidhema ← vidh
- [verb], plural, Present optative
- “worship; offer.”
- vidhemāgnaye ← agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- jyeṣṭhābhir ← jyeṣṭhābhiḥ ← jyeṣṭha
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- vyaśvavat ← vyaśva
- [noun], masculine
- vyaśvavat ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- maṃhiṣṭhābhir ← maṃhiṣṭhābhiḥ ← maṃhiṣṭha
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “big.”
- matibhiḥ ← mati
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; decision; mind; hymn; purpose; idea; opinion; belief; desire; wish; conviction; plan; devotion.”
- śukraśociṣe ← śukra
- [noun]
- “bright; clear; white; light; pure.”
- śukraśociṣe ← śociṣe ← śocis
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; flare; burn; radiance.”
सायण-भाष्यम्
विश्वमनोनामका वयं ज्येष्ठाभिः प्रशस्यतमाभिः मंहिष्ठाभिः पूज्यतमाभिः आभिः सूक्तरूपाभिः स्तुतिभिः शुक्रशोचिषे ज्वलत्तेजसे अग्नये विधेम परिचरेम । कथमिव । व्यश्ववत् । यथा व्यश्वोऽस्माकं पिता अग्निं स्तुतिभिः पर्यचरत् तद्वद्वयमपि परिचरेम ॥
Wilson
English translation:
“Let us, like Vyaśva, glorify the brilliant Agni with these excellent and most pious praises.”
Jamison Brereton
Like Vyaśva, we would do honor to Agni with these most distinguished (thoughts),
to him of blazing flame with most munificent thoughts.
Griffith
Even as Vyatya did, may we with these most high and liberal hymns
Pay worship unto Agni of the splendid flame.
Geldner
Mit diesen besten, reichhaltigsten Gebeten wollen wir wie Vyasva dem hellglühenden Agni dienen.
Grassmann
Last dienen nach Viaçva’s Art dem Agni uns, der hell erstrahlt, Mit diesen besten, reichlichsten Gesängen ihm.
Elizarenkova
Мы хотим служить Агни
Наподобие Вьяшвы, этими лучшими
Самыми щедрыми молитвами, (ему) с чистым пламенем!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- पादनिचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
होमसमय परमात्मध्यान दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हम उपासकगण (व्यश्ववत्) जितेन्द्रिय ऋषिवत् (शुक्रशोचिषे) शुद्धतेजस्क (अग्नये) परमात्मा की (आभिः+ज्येष्ठाभिः) इन श्रेष्ठ (मंहिष्ठाभिः) पूज्यतम (मतिभिः) स्तुतियों से (विधेम) सेवा करें ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ध्यान के समय इन्द्रियसहित मन को रोक और अन्तःकरण में ही उत्तमोत्तम स्तोत्र पढ़ते हुए उपासक ईश्वर का ध्यान करें ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुक्रशोचिषे) दीप्तज्योतिवाले (अग्नये) उस शूरपति को (आभिः, ज्येष्ठाभिः) इन अतिदीर्घ (मंहिष्ठाभिः) अतिशय पूजनीय (मतिभिः) स्तुतियों से (व्यश्ववत्) व्यापक शक्तिवाले के समान (विधेम) परिचरण करते हैं ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उस दिव्य ज्योतिवाले शूरवीर की स्तुतिएँ व्यापक शक्तिसम्पन्न के समान सत्करणीय होती हैं अर्थात् जिस प्रकार विद्युदादि पदार्थ व्यापक शक्तिवाले हैं, इसी प्रकार शूरवीर भी अपनी विस्तृत शक्तियों से बहुव्यापक होता है, जिसका परिचरण करना योग्य है ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
होमसमये परमात्मध्यानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वयमुपासकाः। व्यश्ववत्=जितेन्द्रियर्षिवत्। शुक्रशोचिषे= शुद्धतेजस्काय। अग्नये। ज्येष्ठाभिः=श्रेष्ठाभिः। मंहिष्ठाभिः= पूज्यतमाभिः। आभिर्मतिभिः=स्तुतिभिः। विधेम=परिचरेम ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुक्रशोचिषे, अग्नये) दीप्ततेजसे शूराय (आभिः, ज्येष्ठाभिः) आभिर्दीर्घतमाभिः (मंहिष्ठाभिः) पूज्यतमाभिः (मतिभिः) स्तुतिभिः (व्यश्ववत्) व्यश्वऋषिरिव (विधेम) परिचरेम ॥२३॥
24 नूनमर्च विहायसे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नून᳓म् अर्च वि᳓हायसे
स्तो᳓मेभि स्थूरयूपव᳓त्
ऋ᳓षे वैयश्व द᳓मियाय अग्न᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नम॑र्च॒ विहा॑यसे॒ स्तोमे॑भिः स्थूरयूप॒वत् ।
ऋषे॑ वैयश्व॒ दम्या॑या॒ग्नये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
नून᳓म् अर्च वि᳓हायसे
स्तो᳓मेभि स्थूरयूपव᳓त्
ऋ᳓षे वैयश्व द᳓मियाय अग्न᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
arca ← √r̥c- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
nūnám ← nūnám (invariable)
víhāyase ← víhāyas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sthūrayūpavát ← sthūrayūpavát (invariable)
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dámyāya ← dámya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣe ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vaiyaśva ← vaiyaśvá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । अ॒र्च॒ । विऽहा॑यसे । स्तोमे॑भिः । स्थू॒र॒यू॒प॒ऽवत् ।
ऋषे॑ । वै॒य॒श्व॒ । दम्या॑य । अ॒ग्नये॑ ॥
Hellwig Grammar
- nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- arca ← arc
- [verb], singular, Present imperative
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- vihāyase ← vihāyas
- [noun], dative, singular, masculine
- “vigorous.”
- stomebhi ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- sthūrayūpavat ← sthūra
- [noun]
- “large; portly; fleshy.”
- sthūrayūpavat ← yūpa
- [noun], masculine
- “column; stake.”
- sthūrayūpavat ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- ṛṣe ← ṛṣi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- vaiyaśva
- [noun], vocative, singular, masculine
- damyāyāgnaye ← damyāya ← damya
- [noun], dative, singular, masculine
- “household.”
- damyāyāgnaye ← agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
सायण-भाष्यम्
वैयश्व व्यश्वस्य पुत्र हे विश्वमनोनामक ऋषे विहायसे महते दम्याय दमे गृहेऽरणीभिः मथ्यमानत्वेन भवाय । यद्वा । यजमानगृहाणां बाधपरिहारेण हिताय । अग्नये नूनं संप्रति स्तोमेभिः त्रिवृत्पञ्चदशादिलक्षणैः स्तोमैः अर्च स्तुहि । तत्र दृष्टान्तः । स्थूरयूपवत् । यथा स्थूरयूपो नामर्षिरेनमग्निमानर्च तद्वदर्चेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Ṛṣi, son of Vyaśva, adore the far-spreading domestic Agni, with praises, like Sthūrayūpa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sthūrayūpa is said to be the name of a ṛṣi
Jamison Brereton
Now chant to him of extensive power with praise songs like sturdy posts [/like Sthūrayūpa],
o seer, son of Vyaśva—to the Agni of the household.
Jamison Brereton Notes
The hapax sthūrayūpavát may be a pun. On the one hand, formations of this sort, with neut. -vát suffix, generally mean ‘like X’, ‘as X did’, with X a PN. The presence of an undoubted ex. in the same position in the immediately preceding vs., vyaśvavát ‘like Vyaśva’, strongly supports this interpr. The poet addressed by the impv. arca is being urged to chant ‘like Sthūrayūpa’. Grassmann and Renou interpr. the form thus. But sthūrayūpa- also has lexical meaning, ‘(having?) sturdy posts’ (in the absence of accent we cannot tell whether the cmpd is a bahuvrīhi or a karmadhāraya).
The yūpa is both the post to which the animal to be sacrificed is tethered and a crucial post or beam in the construction of dwellings. In this lexical meaning the comparison could either be between the praise songs and sturdy posts or someone who possesses them, or between Agni and the post or post-possessor. Note that it is Agni dámya- (‘of the household’) who receives the chant. If the comparison is to the praise songs, they would be conceptualized as the uprights that help make the house solid. The parallel adduced by Geldner, I.51.14 … stómo dúryo ná yū́paḥ “a praise-song like a door-post,” is particularly apt. This is the sense reflected in my tr. and also in Geldner’s and assumes a karmadhāraya. If the comparison is to Agni, a bahuvrīhi would be better: “to Agni of the household, like one [=a house] having sturdy posts.” The kinship asserted between Agni and trees in the next verse may give some support to this last interpr.
Griffith
Now sing, as Sthurayupa sang, with lands to him who spreadeth far,
To Agni of the home, O Rsi, Vyasva’s son.
Geldner
Sing jetzt den Vollkräftigen mit Lobliedern zu, die einem festen Pfosten gleichen, dem häuslichen Agni, o Rishi, Sohn des Vyasva!
Grassmann
Jetzt singe dem gewaltigen mit Lied nach Sthurajupa’s Art Dem Hauses Feuer, Sänger du, Viaçva’s Sohn.
Elizarenkova
Воспевай сейчас огромного
Восхвалениями, наподобие Стхураюпы,
О риши, сын Вьяшвы, домашнего Агни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- आर्चीस्वराडुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उस काल में परमात्मा ही ध्येय है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वैयश्व) हे जितेन्द्रिय (ऋषे) कविगण (स्थूरयूपवत्) याज्ञिक पुरुषों के समान (स्तोमेभिः) स्तुतियों के द्वारा (अग्नये) परमात्मा की कीर्ति को (नूनमर्च) निश्चय गान करे, जो (विहायसे) सर्वव्यापक और (दम्याय) गृहपति है ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यहाँ परमात्मा स्वयं आज्ञा देता है कि मेरी अर्चना करो और मुझको विहायस्=महान् व्यापक और दम्य=गृहपति समझो। अर्थात् मुझको परिवार में ही सम्मिलित समझो ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वैयश्व, ऋषे) हे विगत शक्तिवाले यजमान के याजक ऋषि ! आप (दम्याय) जो गृहों के हितकारक हैं, ऐसे (विहायसे) महान् (अग्नये) शूरपति के अर्थ (नूनम्) निश्चय (स्थूरयूपवत्) स्थूल स्तम्भवाले गृहों में रहनेवाले धनिकों के समान उत्साहसहित (अर्च) पूजन करो ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह वर्णन किया है कि यज्ञनिर्माता यजमान का कर्तव्य है कि वह युद्धविद्यावेत्ता वीरों के लिये सुन्दर=सुखदायक तथा युद्धयोग्य गृहों का निर्माण करे, ताकि वे सब प्रकार की बाधाओं से रहित होकर देश को सुरक्षित रखें ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्मिन् काले परमात्मैव ध्येय इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वैयश्व=जितेन्द्रिय ! अश्वः=इन्द्रियगणः। विगतोऽश्वो यस्य स व्यश्वः। स एव वैयश्वः। ऋषे=कवे ! स्थूरयूपवत्= स्थूलयूपो याज्ञिकस्तद्वत्। स्तोमेभिः=स्तोत्रैः सह। विहायसे= महते। दम्याय=गृहपतये। दमो गृहम्। अग्नये। नूनम्। अर्च=पूजय=गाय ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वैयश्व, ऋषे) हे शक्तिमिच्छोर्याजक ऋषे ! (दम्याय) गृहहिताय (विहायसे) तेजोभिर्महते (अग्नये) शूरपतये (नूनम्) निश्चयम् (स्थूरयूपवत्) स्थूला यूपा यस्य तेन धनिना तुल्यम् (अर्च) पूजय ॥२४॥
25 अतिथिं मानुषाणाम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓तिथिम् मा᳓नुषाणां᳐
सूनुं᳓ व᳓नस्प᳓तीना᳐म्
वि᳓प्रा अग्नि᳓म् अ᳓वसे प्रत्न᳓म् ईळते
मूलम् ...{Loading}...
अति॑थिं॒ मानु॑षाणां सू॒नुं वन॒स्पती॑नाम् ।
विप्रा॑ अ॒ग्निमव॑से प्र॒त्नमी॑ळते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓तिथिम् मा᳓नुषाणां᳐
सूनुं᳓ व᳓नस्प᳓तीना᳐म्
वि᳓प्रा अग्नि᳓म् अ᳓वसे प्रत्न᳓म् ईळते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
átithim ← átithi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sūnúm ← sūnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vánaspátīnām ← vánaspáti- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
īḷate ← √īḍ- ~ √īḷ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
pratnám ← pratná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अति॑थिम् । मानु॑षाणाम् । सू॒नुम् । वन॒स्पती॑नाम् ।
विप्राः॑ । अ॒ग्निम् । अव॑से । प्र॒त्नम् । ई॒ळ॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- atithim ← atithi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “guest; atithi [word]; Atithi.”
- mānuṣāṇāṃ ← mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- sūnuṃ ← sūnum ← sūnu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son; offspring.”
- vanaspatīnām ← vanaspati
- [noun], genitive, plural, masculine
- “tree; banyan; vanaspati [word]; vanaspativarga; vaṭādi.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- pratnam ← pratna
- [noun], accusative, singular, masculine
- “age-old; pratna [word].”
- īᄆate ← īḍate ← īḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “praise; invite; raise.”
सायण-भाष्यम्
विप्राः मेधाविनो यजमानाः मानुषाणां मनुष्याणाम् अतिथिम् अतिथिवत्पूज्यं वनस्पतीनां सूनुं वनस्पतिरूपाभिररणीभिर्जायमानत्वेन तेषां सूनुं प्रत्नं पुरातनमेवंविधम् अग्निमवसे कर्मरक्षणाय ईळते स्तुतिभिः स्तुवन्ति ॥ ॥ १३ ॥
Wilson
English translation:
“Pious men glorify the ancient Agni, the guest of men, the son of the trees, for protection.”
Jamison Brereton
Him, the guest of the descendants of Manu, the son of the forest-lords [=trees],
ancient Agni do the inspired priests reverently invoke for help.
Griffith
As welcome guest of human kind, as offspring of the forest kings,
The sages worship ancient Agni for his aid.
Geldner
Der Menschen Gast, den Sohn der Bäume, den vormaligen Agni rufen die Redekundigen zur Gnade an.
Grassmann
Den Agni, ihn der Menschen Gast, und ihn der Waldesbäume Sohn, Den alten fleht der Sänger Schar um Hülfe an.
Elizarenkova
Гостя людей,
Сына деревьев,
Древнего Агни вдохновенные (певцы) зовут на помощь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मेधावी पुरुष भी उसी की स्तुति करते हैं, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विप्राः) मेधाविजन (मानुषाणामतिथिम्) मनुष्यों के अतिथिवत् पूज्य (वनस्पतीनाम्) ओषधियों के (सूनुम्) उत्पादक (प्रत्नम्) पुराण (अग्निम्) परमात्मा की (ईडते) स्तुति करते हैं ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब बुद्धिमान् जन भी उसी की पूजा और आराधना करते हैं, तब अन्य जनों को तो वह कर्म अवश्य करना चाहिये, यह शिक्षा इससे देते हैं ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मानुषाणाम्) मनुष्यों के (अतिथिम्) अतिथिसमान (वनस्पतीनाम्) वनस्पतियों के (सूनुम्) पुत्रसमान (प्रत्नम्) चिरस्थायी (अग्निम्) अग्निसदृश उस शूर को (विप्राः) विद्वान् पुरुष (अवसे) रक्षार्थ (ईळते) स्तुतिद्वारा प्रसन्न करते हैं ॥२५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि सबसे प्रथम आतिथ्य के योग्य देश तथा धर्म के रक्षक शूर वीर ही होते हैं, इसलिये विद्वानों को उचित है कि ऐसे वीरों का इतिहास ओजस्विनी भाषा में लिखकर उनका स्तवन करें और उनके योग्य पदार्थ अर्पण कर उन्हें सदैव प्रसन्न रखें ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मेधाविनोऽपि तमेव स्तुवन्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विप्राः=मेधाविनो जनाः। मानुषाणाम्। अतिथिम्=अतिथिवत् पूज्यम्। वनस्पतीनाम्=औषधीनाम्। सूनुम्=उत्पादकम्। प्रत्नम्=पुराणम्। अग्निमीडते ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मानुषाणाम्) मनुष्याणाम् (अतिथिम्) अतिथिमिव (वनस्पतीनाम्) वनस्पत्यादिप्राणिनाम् (सूनुम्) पुत्रमिव (प्रत्नम्) पुरातनम् (अग्निम्) अग्निसदृशं तं शूरम् (विप्राः) विद्वांसः (अवसे) रक्षायै (ईळते) स्तुवन्ति ॥२५॥
26 महो विश्वाँ - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
महो᳓ वि᳓श्वाँ अभि᳓ षतो᳓
अभि᳓ हव्या᳓नि मा᳓नुषा
अ᳓ग्ने नि᳓ षत्सि न᳓मसा᳓धि बर्हि᳓षि
मूलम् ...{Loading}...
म॒हो विश्वाँ॑ अ॒भि ष॒तो॒३॒॑ऽभि ह॒व्यानि॒ मानु॑षा ।
अग्ने॒ नि ष॑त्सि॒ नम॒साधि॑ ब॒र्हिषि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
महो᳓ वि᳓श्वाँ अभि᳓ षतो᳓
अभि᳓ हव्या᳓नि मा᳓नुषा
अ᳓ग्ने नि᳓ षत्सि न᳓मसा᳓धि बर्हि᳓षि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
satáḥ ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
víśvān ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
havyā́ni ← havyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mā́nuṣā ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
satsi ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
पद-पाठः
म॒हः । विश्वा॑न् । अ॒भि । स॒तः । अ॒भि । ह॒व्यानि॑ । मानु॑षा ।
अग्ने॑ । नि । स॒त्सि॒ । नम॑सा । अधि॑ । ब॒र्हिषि॑ ॥
Hellwig Grammar
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], accusative, plural, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- viśvāṃ ← viśvān ← viśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ṣato ← sataḥ ← as
- [verb noun], accusative, plural
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ‘bhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- havyāni ← havya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- mānuṣā ← mānuṣa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “human.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣatsi ← satsi ← sad
- [verb], singular, Present indikative
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- namasādhi ← namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- namasādhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने महः कर्मकर्तृत्वेन महतः विश्वान् सर्वान् सतः स्तोत्रकरणार्थं वर्तमानान् स्तोतॄन् अभि अभितस्त्वं नमसा स्तुत्यतया बर्हिषि अधि नि षत्सि निषीद। तथा मानुषा मनुष्यसंबन्धीनि हव्यानि हवींषि अभि अभितस्तानि स्वीकर्तुं निषीद ॥
Wilson
English translation:
“Sit down, Agni, on the sacred grass, in the presence of all those worshippers diligent (in pious works,induced) by their veneration (to accept) the oblations of men.”
Jamison Brereton
Because he, the great one, is superior to all, (let) the oblations of the descendants of Manu (also be) superior.
O Agni, sit down on the ritual grass with homage.
Jamison Brereton Notes
The syntax of this vs. is very difficult; Renou even suggests that it consists of fragments “non syntaxisés” – a coinage I would like to introduce to English. The standard interpr. take the NP in pāda a as acc. pl., more (Oldenberg) or less (Geldner) parallel to havyā́ni in b and then either supply a verb to govern them (Geldner: “bring [X to Y]”) or cobble together a very implausible syntactic bond between the verb ní satsi in c and the accusatives in ab (e.g., Renou “En direction de tous … assieds toi”). I take a very different route, first by interpr. maháḥ … satáḥ not as acc. pl. but gen./abl. sg. This phrase seems to have some special status: cf. I.36.3 mahás te satáḥ “since you are great,” same phrase in VIII.101.11 “of you who are great.” I take the referent of the abl./gen. phrase to be Agni, and I also interpr. abhí ṣatáḥ in the usual idiomatic meaning of abhí √as ‘be superior to’, construed here with the acc. víśvān. In b I simply supply a different form of the root √as, namely santu, to be construed with the abhí in the same meaning. The point of the sentence is that since Agni, who is superior to everything, is our Hotar and the conduit of our offerings to the gods, our oblations cannot help being superior as well.
Griffith
For men’s oblations brought to him who is the mighty Lord of all,
Sit, Agni, mid our homage, on the sacred grass.
Geldner
Für die alle überragenden Großen bring die menschlichen Opfergaben! Agni, setz dich unter Verneigung auf das Barhis!
Grassmann
Zu all den grossen, mächtigen und zu des Menschen Opferwerk, O Agni, setz dich auf die Streu gebetumtönt.
Elizarenkova
(Отправляйся) ко всем великим (богам,) превосходящим (людей)
К людским жертвенным возлияниям!
О Агни, садись на жертвенную солому под поклонение.
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे सर्वाधार ईश ! (बर्हिषि+अधि) तू मेरे हृदयासन के ऊपर (नमसा+नि+सत्सि) नमस्कार और आदर से बैठ। (वहः) महान् (विश्वान्) समस्त (सतः) विद्यमान पदार्थों के (अभि) चारों तरफ व्याप्त हो तथा (मानुषा+हव्यानि) मनुष्यसम्बन्धी पदार्थों के (अभि) चारों तरफ बैठ ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा यद्यपि सर्वत्र विद्यमान ही है, तथापि मनुष्य अपने स्वभाव के अनुसार प्रार्थना करता है और परमात्मा के सकल गुणों का वर्णन केवल अनुवादमात्र है ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूर ! (महः, विश्वान्, सतः) सब बड़े सज्जनों के (अभि) प्रति (मानुषा, हव्यानि) मनुष्यसम्बन्धी हव्यों के प्रति (अधि, बर्हिषि) यज्ञ वेदी के प्रति आप (नमसा) स्तुति करने पर (निषत्सि) अवश्य उपस्थित होते हैं ॥२६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपयुक्त गुणसम्पन्न योद्धाओं को भी उचित है कि वे वैदिक यज्ञ को आस्तिकभाव का कर्म समझकर सब विद्वानों, हव्य पदार्थों तथा यज्ञवेदी के प्रति नम्रतापूर्वक आकर उपस्थित हों ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने=ईश ! बर्हिषि+अधि=हृदयासने। त्वम्। नमसा=नमस्कारेण। निषत्सि=निषीद। महः=महतः। विश्वान्=सर्वान्। सतः=विद्यमानान्। अभि=अभितो निषीद। मानुषा=मनुष्यसम्बन्धीनि। हव्यानि। अभि=अभिव्याप्य निषीद ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूर ! (महः, विश्वान्, सतः) सर्वान् महतः सज्जनान् (अभि) अभितः (मानुषा, हव्यानि) मानुषाणि हव्यानि अभि (अधि, बर्हिषि) यज्ञवेदिं च (नमसा) स्तुत्या (निषत्सि) अधितिष्ठसि ॥२६॥
27 वंस्वा नो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वं᳓स्वा नो वा᳓रिया पुरु᳓
वं᳓स्व रायः᳓ पुरुस्पृ᳓हः
सुवी᳓र्यस्य प्रजा᳓वतो य᳓शस्वतः
मूलम् ...{Loading}...
वंस्वा॑ नो॒ वार्या॑ पु॒रु वंस्व॑ रा॒यः पु॑रु॒स्पृहः॑ ।
सु॒वीर्य॑स्य प्र॒जाव॑तो॒ यश॑स्वतः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वं᳓स्वा नो वा᳓रिया पुरु᳓
वं᳓स्व रायः᳓ पुरुस्पृ᳓हः
सुवी᳓र्यस्य प्रजा᳓वतो य᳓शस्वतः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
váṁsva ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
vā́ryā ← vā́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
puruspŕ̥haḥ ← puruspŕ̥h- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
váṁsva ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
prajā́vataḥ ← prajā́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
suvī́ryasya ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yáśasvataḥ ← yáśasvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वंस्व॑ । नः॒ । वार्या॑ । पु॒रु । वंस्व॑ । रा॒यः । पु॒रु॒ऽस्पृहः॑ ।
सु॒ऽवीर्य॑स्य । प्र॒जाऽव॑तः । यश॑स्वतः ॥
Hellwig Grammar
- vaṃsvā ← vaṃsva ← van
- [verb], singular, Aorist imperative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- vāryā ← vārya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth.”
- puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- vaṃsva ← van
- [verb], singular, Aorist imperative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- puruspṛhaḥ ← puruspṛh
- [noun], genitive, singular, masculine
- “coveted; desirous.”
- suvīryasya ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryasya ← vīryasya ← vīrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- prajāvato ← prajāvataḥ ← prajāvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prolific.”
- yaśasvataḥ ← yaśasvat
- [noun], genitive, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने वार्या वार्याणि वरणीयानि पुरु पुरूणि बहूनि गवादीनि नः अस्मभ्यं वंस्व प्रयच्छ । तथा पुरुस्पृहः पुरुभिर्बहुभिः स्पृहणीयं रायः धनम्। किंविशिष्टम् । सुवीर्यस्य शोभनवीर्योपेतं प्रजावतः पुत्रपौत्रादिसहितं यशस्वतः कीर्तिमच्च धनं नोऽस्मभ्यं वंस्व प्रयच्छ ।
Wilson
English translation:
“Grant us (Agni) many desirable (things), grant us riches, envied by many, (comprehending) vigour,offspring, fame.”
Jamison Brereton
Win for us many desirable things. Win of the wealth eagerly sought by many—
accompanied by good heroes, offspring, and glory.
Jamison Brereton Notes
I am not happy with the partitive gen. with √van in cd, but I do not see any way out of it.
Griffith
Grant us abundant. treasures, grant the opulence which many crave,
With store of heroes, progeny, and high renown.
Geldner
Erwirk uns viele begehrenswerte Dinge, erwirke vielbeneideten Reichtum an guten Söhnen und Meistern, an Kindern, an Ansehen!
Grassmann
O schenke viele Schätze uns, o schenk uns vielbegehrtes Gut, Und kinderreiche Heldenschar, sehr glänzende.
Elizarenkova
Добудь нам много избранных даров,
Добудь богатства многожеланного,
Состоящего из мужей, из потомства, из почестей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! (नः) हम लोगों को (वार्या) वरणीय (पुरु) बहुत से धन (वंस्व) दे और (रायः) विविध सम्पत्तियाँ और अभ्युदय (वंस्व) दे, जो सम्पत्तियाँ (पुरुस्पृहः) बहुतों से स्पृहणीय हों, (सुवीर्यस्य) पुत्र-पौत्रादि वीरोपेत (प्रजावतः) सन्ततिमान् (यशस्वतः) और कीर्तिमान् हों ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऐहिक-लौकिक धन वही प्रशस्य है, जो धन सन्तति, पशु, हिरण्य और यश से संयुक्त हो ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शूरपते ! (नः) आप हमारे लिये (पुरु, वार्या) अनेक वरणीय पदार्थ (वंस्व) प्रदान करें (पुरुस्पृहः, रायः) अनेकों से स्पृहणीय धनों को (वंस्व) प्रदान करें (सुवीर्यस्य) सुन्दर वीर्यवाले (प्रजावतः) प्रजासहित (यशस्वतः) यशसहित सामर्थ्य को प्रदान करें ॥२७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उन शूरवीर योद्धाओं को उचित है कि अनेक वरणीय पदार्थ तथा विविध प्रकार का धन, जो उन्होंने अपने अपूर्व बल से दिग्विजय द्वारा उपलब्ध किया है, उसको यज्ञ में आकर समर्पित करें ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! नः=अस्मभ्यम्। वार्या=वरणीयानि। पुरु=पुरूणि=बहूनि धनानि। वंस्व=देहि। पुनः। पुरुस्पृहः=बहुभिः स्पृहणीयस्य। सुवीर्यस्य= पुत्रपौत्रादिवीरोपेतस्य। प्रजावतः=सन्ततिमतो जनवतो वा। यशस्वतः=कीर्तिमतः। रायः=सम्पदः। वंस्व=देहि। सर्वत्रात्र कर्मणि षष्ठी ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शूरपते ! (नः) अस्मभ्यम् (पुरु, वार्या) बहुवार्याणि (वंस्व) प्रयच्छ (पुरुस्पृहः, रायः) बहुस्पृहणीयानि धनानि (वंस्व) प्रयच्छ (सुवीर्यस्य) सुवीर्यम् (प्रजावतः) प्रजावन्तम् (यशस्वतः) यशस्वत् प्रयच्छ ॥२७॥
28 त्वं वरो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ वरो सुषा᳓मणे
अ᳓ग्ने ज᳓नाय चोदय
स᳓दा वसो रातिं᳓ यविष्ठ श᳓श्वते
मूलम् ...{Loading}...
त्वं व॑रो सु॒षाम्णेऽग्ने॒ जना॑य चोदय ।
सदा॑ वसो रा॒तिं य॑विष्ठ॒ शश्व॑ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ वरो सुषा᳓मणे
अ᳓ग्ने ज᳓नाय चोदय
स᳓दा वसो रातिं᳓ यविष्ठ श᳓श्वते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
suṣā́mṇe ← suṣā́man- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
varo ← varu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
codaya ← √cud- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jánāya ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
rātím ← rātí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sádā ← sádā (invariable)
śáśvate ← śáśvant- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yaviṣṭha ← yáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्वम् । व॒रो॒ इति॑ । सु॒ऽषाम्णे॑ । अग्ने॑ । जना॑य । चो॒द॒य॒ ।
सदा॑ । व॒सो॒ इति॑ । रा॒तिम् । य॒वि॒ष्ठ॒ । शश्व॑ते ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- varo ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- suṣāmṇe ← suṣāman
- [noun], dative, singular, masculine
- ‘gne ← agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- janāya ← jana
- [noun], dative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- codaya ← coday ← √cud
- [verb], singular, Present imperative
- “impel; drive; incite; command; drive; arouse; propel.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- rātiṃ ← rātim ← rāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- yaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “youngest.”
- śaśvate ← śaśvat
- [noun], dative, singular, masculine
- “all(a); each(a).”
सायण-भाष्यम्
वरो सर्वैर्वरणीय वसो शत्रूणां वासयितः यविष्ठ पुनःपुनर्जायमानत्वेन युवतम हे अग्ने त्वं सुषाम्णे सुसाम्ने। सुषामादित्वात् षत्वम् । त्वत्प्रसादाच्छोभनसामवते शश्वते बहवे जनाय प्रादुर्भूताय स्तोतॄणां सदा सर्वदा रातिं धनादिकं चोदय प्रेरय ॥
Wilson
English translation:
“Agni, (who are) the desired of all, the humbler (of foes), the youngest (of the gods), ever bestow richesupon the tranquil and constant man.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Tranquil and constant: suṣāmne = śāśvate janāya śobhanasāmavatebahave prādurbhūtāya stotṛṇām, tava prasādāt: who enjoys tranquility from your (Agni’s) favour; or,upon the various ricetiers of excellent hymn;
Suṣāmṇa = śobhanam sāma priyavacanam yasya (cf. Pāṇini8.3.98); in the next ṛca susāman is the name of a king
Jamison Brereton
O Agni, give the impetus to generosity to Varo Suṣāman and to his people,
each and every one, always—o youngest good one.
Griffith
Agni, Most Youthful of the Gods, send evermore the gift of wealth
Unto Varosusaman and to all his folk.
Geldner
Schärfe du, Agni, dem Varo Susaman und jedem Manne ein, immer zu schenken, du Guter, du Jüngster!
Grassmann
O Agni, treibe dem Varosuschāman und seinen ganzen Volke reichen Schatz zu, o guter, jüngster.
Elizarenkova
Ты для Варо Сушамана,
О Агни, (и) для любого человека
Всегда создавай способность дарить, о Васу, о самый юный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- पादनिचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस ऋचा से प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरो) हे वरणीय (वसो) हे वासक ! (यविष्ठ) हे युवतम अतिशयमिश्रणकारी (अग्ने) हे सर्वाधार जगदीश ! (त्वम्) तू (सुसाम्ने) तेरी कीर्ति का सुन्दर गान करनेवाले (शश्वते) सब जनों को (रातिम्+चोदय) दान पहुँचाया कर ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जौ वैदिक गान में और शुभकर्म में निपुण हों, उन्हें प्रजागण सदा भरण और पोषण करें और वे भी उद्योगी होकर प्रजाओं में अपनी विद्या प्रकाशित किया करें ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरः) हे वरणीय (वसो) बलद्वारा शत्रुओं का आच्छादन करनेवाले (यविष्ठ) युवावस्थावाले (अग्ने) शूरवीर ! (त्वम्) आप (सुषाम्णे) सुन्दर सामगुणवाले (शश्वते, जनाय) सब प्रजाजनों के लिये (सदा) सर्वदा ही (रातिम्) धनादि अभिलषित पदार्थों की (चोदय) प्रेरणा करें ॥२८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि वे युवा शूरवीर, जो अपने पराक्रम द्वारा शत्रुओं पर विजय प्राप्त करनेवाले, सौम्यगुणवाले तथा प्रजाजनों के हितकारक हैं, वे यज्ञों में सम्मिलित होकर जनता को युद्धविद्या की ओर प्रेरित करें, ताकि उनसे राक्षसदल सदा भयभीत रहे ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वरो=वरणीय ! हे वसो=वासक ! हे यविष्ठ=युवतम=अतिशयमिश्रणकारिन् हे अग्ने ! त्वम्। सुसाम्ने=शोभनसामवते=सुगानवते। शश्वते=बहवे जनाय। रातिम्=दानम्। सदा। चोदय=प्रेरय ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरः) हे वरणीय (वसो) आच्छादयितः (यविष्ठ) अतिशयेन युवन् (अग्ने) शूरपते ! (त्वम्) त्वम् (सुषाम्णे) सुष्ठु सामवते (शश्वते, जनाय) सर्वस्मै जनाय (सदा) शश्वत् (रातिम्) धनम् (चोदय) प्रेरय ॥२८॥
29 त्वं हि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ हि᳓ सुप्रतू᳓र् अ᳓सि
तुवं᳓ नो गो᳓मतीर् इ᳓षः
महो᳓ रायः᳓ साति᳓म् अग्ने अ᳓पा वृधि
मूलम् ...{Loading}...
त्वं हि सु॑प्र॒तूरसि॒ त्वं नो॒ गोम॑ती॒रिषः॑ ।
म॒हो रा॒यः सा॒तिम॑ग्ने॒ अपा॑ वृधि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवं᳓ हि᳓ सुप्रतू᳓र् अ᳓सि
तुवं᳓ नो गो᳓मतीर् इ᳓षः
महो᳓ रायः᳓ साति᳓म् अग्ने अ᳓पा वृधि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
supratū́ḥ ← supratúr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
gómatīḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
agne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
maháḥ ← máh- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sātím ← sātí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥dhi ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वम् । हि । सु॒ऽप्र॒तूः । असि॑ । त्वम् । नः॒ । गोऽम॑तीः । इषः॑ ।
म॒हः । रा॒यः । सा॒तिम् । अ॒ग्ने॒ । अप॑ । वृ॒धि॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- supratūr ← supratur
- [noun], nominative, singular, masculine
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- gomatīr ← gomatīḥ ← gomat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “rich in cattle; bovine.”
- iṣaḥ ← iṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- maho ← mahaḥ ← mah
- [noun], genitive, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- sātim ← sāti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- apā ← apa
- [adverb]
- “away.”
- vṛdhi ← vṛ
- [verb], singular, Aorist imperative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वम् । हिरवधारणे । त्वमेव सुप्रतूः स्तोतॄणां धनादिकं सुष्ठु प्रदाता असि प्रयच्छसीत्यर्थः । अत एव गोमतीः पश्वादियुक्तानि इषः अन्नानि महः महतः रायः धनस्य मध्ये सातिं देयं धनं च नः स्तोतॄणामस्माकम् अपा वृधि अपावृणु । प्रयच्छेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“You verily are a liberal benefactor; bestow upon us, Agni, food, with cattle, and the gift of abundantriches.”
Jamison Brereton
For you are the furtherer. Uncover for us refreshments consisting of cows and the winning of great wealth, o Agni.
Griffith
A mighty Conqueror art thou, O Agni, so disclose to us
Food in our herds of kine and gain of ample wealth.
Geldner
Denn du gehst an der Spitze; erschließe du uns Speisen nebst Vieh, den Gewinn großen Reichtums, o Agni!
Grassmann
Du, o Agni, bist ja ein starker Eroberer, so eröffne uns denn reiche Labetränke und Erlangung grossen Reichthums.
Elizarenkova
Ты ведь очень быстро продвигаешься вперед.
Ты нам открой, о Агни,
Жертвенные услады, состоящие из коров, достижение великого богатства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्रार्थना इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे सर्वाधार ! (त्वम्+हि) तू ही (सुप्रतूः+असि) उपासक जनों को विविध दान देनेवाला है, (त्वम्) तू (नः) हमको (गोमतीः) गवादि-पशुयुक्त (इषः) अन्नों को और (महः+रायः) महती सम्पत्तियों के (सातिम्) भाग को (अपावृधि) दे ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर पर विश्वासकर प्रार्थना करे, तब अवश्य ही उसका फल प्राप्त होगा ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूरपते ! (त्वम्, हि) आप ही (सुप्रतूः, असि) सब सुन्दर पदार्थों के प्रदाता हैं (त्वम्, नः) आप ही मेरे लिये (गोमतीः, इषः) गवादियुक्त इष्ट पदार्थों को (महः, रायः) तथा महान् धन की (सातिम्) दानशक्ति को (अपवृधि) दें ॥२९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे शूरवीर विद्वान् योद्धा ! आप ही उत्तमोत्तम पदार्थों और गौ तथा अश्वादि धनों के देनेवाले हैं अर्थात् आप ही दिव्यशक्ति और अनन्त प्रकार के ऐश्वर्य से प्रजा को विभूषित करते हैं, अतएव आप हमारे यज्ञों में सदैव योग देकर हमें दानशील बनावें ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने ! त्वम्+हि=त्वमेव। सुप्रतूः+असि=स्तोतॄणां सुष्ठु धनादिप्रदातासि। गोमतीः=गवादियुक्ताः। इषः=अन्नानि। अपि च। महः=महतः। रायः=धनस्य। सातिम्=भागञ्च। अपावृधि=अपावृणु=प्रयच्छ ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूरपते ! (त्वम्, हि) त्वमेव (सुप्रतूः, असि) सुष्ठु प्रदातासि (त्वम्, नः) त्वं ह्यस्मभ्यम् (गोमतीः, इषः) गोयुक्तमिष्टम् (महः, रायः) महतो धनस्य (सातिम्) दानशक्तिम् (अपवृधि) प्रयच्छ ॥२९॥
30 अग्ने त्वम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓ग्ने तुवं᳓ यशा᳓ असि
आ᳓ मित्रा᳓व᳓रुणा वह
ऋता᳓वाना सम्रा᳓जा पूत᳓दक्षसा
मूलम् ...{Loading}...
अग्ने॒ त्वं य॒शा अ॒स्या मि॒त्रावरु॑णा वह ।
ऋ॒तावा॑ना स॒म्राजा॑ पू॒तद॑क्षसा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - विश्वमना वैयश्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ᳓ग्ने तुवं᳓ यशा᳓ असि
आ᳓ मित्रा᳓व᳓रुणा वह
ऋता᳓वाना सम्रा᳓जा पूत᳓दक्षसा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ágne ← agní- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yaśā́ḥ ← yaśás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
mitrā́váruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
vaha ← √vah- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pūtádakṣasā ← pūtádakṣas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
r̥tā́vānā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
samrā́jā ← samrā́j- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
अग्ने॑ । त्वम् । य॒शाः । अ॒सि॒ । आ । मि॒त्रावरु॑णा । व॒ह॒ ।
ऋ॒तऽवा॑ना । स॒म्ऽराजा॑ । पू॒तऽद॑क्षसा ॥
Hellwig Grammar
- agne ← agni
- [noun], vocative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- yaśā ← yaśāḥ ← yaśas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “esteemed; celebrated; glorious; honorable.”
- asy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- vaha ← vah
- [verb], singular, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- ṛtāvānā ← ṛtāvan
- [noun], accusative, dual, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- samrājā ← samrāj
- [noun], accusative, dual, masculine
- “sovereign; ruler.”
- pūtadakṣasā ← pūta ← pū
- [verb noun]
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- pūtadakṣasā ← dakṣasā ← dakṣas
- [noun], accusative, dual, masculine
- “intelligent.”
सायण-भाष्यम्
हे अग्ने त्वं यशाः । लुप्तमत्वर्थीयः । देवानां मध्ये यशस्वी असि भवसि । अत एव त्वम् ऋतावाना ऋतावानौ सत्यवन्तौ यज्ञवन्तौ वा सम्राजा सम्राजौ सम्यग्राजमानौ पूतदक्षसा पूतदक्षसौ । दक्ष इति बलनाम। शुद्धबलौ मित्रावरुणावस्मिन् कर्मणि आ वह आह्वय । प्रायेण कर्मणि अग्नेर्मित्रावरुणसहितत्वमस्तीति’ सूचयति ॥ ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“You, Agni, are renowned, bring hither the truthful, the purely vigorous, the resplendent deities Mitra andVaruṇa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Mitra and Varuṇa are ordinarily associated with Agni at sacrifices
Jamison Brereton
Agni, you are glorious. Convey Mitra and Varuṇa here,
the sovereign kings possessing the truth and of refined skill.
Jamison Brereton Notes
The abrupt introduction of Mitra and Varuṇa may look forward to the next hymn but one, VIII.25, devoted at least in its first part, to these two gods. The last pāda of the first verse of VIII.25 (ṛtā́vānā yajase putádakṣasā) is almost identical to the last pāda here (ṛtā́vānā samrā́jā putádakṣasā).
Griffith
Thou, Agni, art a glorious God: bring hither Mitra, Varuna,
Imperial Sovrans, holy-minded, true to Law.
Geldner
Agni, du bist der Angesehene; fahr uns Mitra und Varuna her, die gesetzestreuen Opferherren von lauterem Wollen!
Grassmann
Du, o Agni, bist mit Glanz begabt; fahre Mitra und Varuna her, die heiligen, reingesinnten Oberherrn.
Elizarenkova
О Агни, ты великолепен.
Привези Митру-Варуну,
Преданных закону вседержителей с чистой силой действия!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- विश्वमना वैयश्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने+त्वम्) हे सर्वाधार ! तू (यशाः+असि) परम यशस्वी है, इसलिये हमारे (मित्रा+वरुणा) ब्राह्मण और क्षत्रिय का (आवह) धारण-पोषण कर, जो (ऋतावाना) तेरे सत्य नियम के अनुसार चलनेवाले (सम्+राजा) समान दृष्टि से सबके ऊपर शासन करनेवाले (पूतदक्षसा) और पवित्र बलधारक हैं ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अन्त में ब्राह्मण और क्षत्रिय जाति की रक्षा के लिये प्रार्थना करके इस सूक्त की समाप्ति करते हैं ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूरपते ! (त्वम्) आप (यशाः, असि) अति यशस्वी हैं, इसलिये अपने राष्ट्र में (ऋतावाना) सत्यव्रतवाले (सम्राजा) दीप्तिमान् (पूतदक्षसा) पवित्र बलवाले (मित्रावरुणा) मित्र=अध्यापक नेता, वरुण=उपदेशक नेताओं को (आवह) नियुक्त करें ॥३०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्वोक्त सूक्तों में “इन्द्र” शब्द को हमने प्रायः वीर योद्धाओं के पक्ष में लगाया है, अनेक लोगों को इस स्थल में यह सन्देह होगा कि “इन्द्र” के अर्थ देवताविशेष तो हो सकते हैं परन्तु “वीर” अर्थ करने में क्या प्रमाण है, इसका उत्तर यह है कि “इन्द्रः सीतान्निगृह्णातु” ऋग्० ४।५७।७। यहाँ हल पकड़नेवाले हालिक=हल जोतनेवाले का नाम “इन्द्र” है, “इमां त्वमीन्द्रमीढ्वः सुपुत्रां सुभगां कृणु” ऋग्० १०।८६।३। इस मन्त्र में पति का नाम “इन्द्र” है, “इन्द्रो मायाभिः पुरुरूप ईयते” ऋग्० ६।४७।१८। इस मन्त्र में सायणाचार्य्य के मत में “इन्द्र”=ईश्वर माया के वशीभूत होकर नाना रूपों को धारण कर लेता है। स्वामी दयानन्द सरस्वती के मत में इस मन्त्र में “इन्द्र”=जीवात्मा अपनी माया=शक्ति से नाना रूपों को धारण कर लेता है। इस प्रकार प्रकरणभेद से स्वयं वेद ही “इन्द्र” शब्द के कई अर्थ करता है।और निरुक्तकार नि० अ० १० खं० ८ में इस प्रकार “इन्द्र” का वर्णन करता है कि “इन्द्रः, इरा दृणातीति वा” “इरां ददातीति वा” “इरां दधातीति वा”=जो अन्न को दे वा धारण करे, अथवा विदीर्ण करे=काटे वा शत्रु के ऐश्वर्य्य का नाश करे, उसको “इन्द्र” कहते हैं। इस प्रकार तेजस्वी शूरवीर का नाम “इन्द्र” है। अस्तु, हम इधर-उधर की निरुक्ति में न पड़कर वेद से ही “इन्द्र” का अर्थ करते हैं। वेद स्वयं “इन्द्र” के यह अर्थ करता है कि जो निम्नलिखित प्रतिज्ञा करे और उसके पालन करने में समर्थ हो, उसको “इन्द्र” कहते हैं। जब कोई यजमान मुझे यज्ञ की रक्षा के लिये बुलाता है, तब मैं अपने अस्त्र-शस्त्रों से दोनों के नाश करनेवाले शत्रुओं के टुकड़े-२ कर डालता हूँ−ऋग्० १०।४९।७, यहाँ कोई सहस्र प्रकार से भी अर्थाभास=मिथ्या अर्थ करे, तब भी क्षत्रिय योद्धा से भिन्न इन्द्र के अन्य अर्थ नहीं लगा सकता। वेदों को लघु दृष्टि से देखनेवाले तो यही कहेंगे कि प्राचीन, प्राकृत=जंगली समय में ऐसे क्रूर कर्म किये जाते थे कि द्वेष से शत्रु के टुकड़े-२ किये जाएँ, परन्तु सभ्यता के समय में ऐसा क्रूर कर्म कैसे प्रशंसित कहा जा सकता है ? इसका उत्तर यह है कि ऋग्० १०।४२।३। में ईश्वर आज्ञा देता है कि मैंने आर्य्य नाम दस्यु=अनाचारी=अन्यायकारियों के लिये नहीं दिया। हे योद्धाओ ! तुम ऐसे अन्यायकारी दस्युओं का रौद्रभावयुक्त कर्मों से नाश करो, जो दोनों को दुःख देते हैं।क्या आज चढ़ती-बढ़ती सभ्यता की इस बीसवीं शताब्दी में विघातक, साहसी, डाकू जो अत्यन्त दारुण कर्म करते हैं, क्या वे गोलियों से नहीं उड़ा दिये जाते ? वा फाँसी नहीं चढ़ा दिये जाते ? वेद तो इससे भी बढ़कर इन्द्र=योद्धा के कृत्य को यहाँ तक वर्णन करता है कि दधिक्रा=शस्त्र को धारण करनेवाला योद्धा अकेला ही सहस्रों प्रतिपक्षियों को मार सकता है। इसका वर्णन ऋग्० ४।३८। सूक्त में है। ज्ञात होता है कि अग्निबाणादि, जो आर्यों के महाकाव्यों में पाये जाते हैं, उनका उपदेश वेदभगवान् ने भी बलपूर्वक किया था। जब वेद ने स्वयं इन्द्रसूक्तों को क्षात्रधर्मप्रधान वर्णन किया है, तो फिर इन्द्र के अर्थ शूरवीर करने में क्या आपत्ति ? इतना ही नहीं, अपितु,इन्द्रं स्तवानृतमं यस्य मह्ना विबबाधे रोचना विज्मो अन्तान्। आ यः पप्रौ चर्षणीधृद्वरोभिः प्र सिन्धुभ्यो रिरिचानो महित्वा॥ ऋग्० १०।८९।१।इत्यादि मन्त्रों में ईश्वर आज्ञा देता है कि हे याज्ञिक पुरुषो ! आप ऐसे इन्द्र की स्तुति करें, जिसका तेज शत्रुओं को तिरस्कृत करता और जो समुद्रादि अगम्य देशों को भी स्वाधीन करके सर्वोपरि होकर विराजमान होता है और ऋग्० १०।५२।६। में जिस एक-२ इन्द्र के साथ तीन सहस्र तीन सौ तीस और नौ योद्धा सदा कटिबद्ध रहते हैं, ऐसे इन्द्र=सेनाधीश योद्धा के हाथ में मैं स्वयं वज्र देता हूँ। ऋग्० १०।५२। इत्यादि अनेक सूक्तों में उसी इन्द्र का वर्णन है, जिसके विषय में हमने उक्त्त सूक्तों को लगाया है। क्या यहाँ कोई कह सकता है कि यह वह इन्द्र है, जिसकी पूजा का निषेध कृष्णजी ने पुराणों में किया है ? वा वह इन्द्र है, जो अप्सराओं का राजा कहा जाता है ? अथवा वह इन्द्र है, जो अहल्या के साथ दुराचार से सहस्रभग हुआ ? कदापि नहीं, जिसका वर्णन हमने किया है, यह वैदिक इन्द्र है, या यों कहो कि यह वह इन्द्र है, जिसके पास अर्जुन वनवास से दुबारा अस्त्र-शस्त्रविद्या सीखने गया था। इसको वेद के अनेक सूक्तों में क्षत्रिय नाम से वर्णन किया है, परन्तु विस्तार के भय से उन सूक्तों का यहाँ उल्लेख नहीं करते। यदि आर्य्यजाति, जो अब हिन्दूजाति के नाम से प्रसिद्ध है, इस वैदिक इन्द्र को अपना देवता मानती, तो इसके धीर-वीरतादि गुणों का कदापि नाश न होता।इसी प्रकार “मित्र” और “वरुण” देवता भी कोई व्यक्तिविशेष देवता न थे, जैसाकि “इन्द्रं मित्रं वरुणं” ऋग्० १।१६४।४६। इस मन्त्र के अर्थ सायणाचार्य्य ने ईश्वरविषयक किये हैं कि एक ही ईश्वर इन्द्र, मित्र, वरुण इत्यादि अनेक नामों से वर्णन किया जाता है। सायणाचार्य्य के ये अर्थ ऋग्वेद की भूमिका में हैं और फिर इसी मन्त्र के अर्थ ऋग्० १।१६४।४६। में आदित्य के किये हैं अर्थात् एक ही आदित्य=सूर्य्य इन्द्र, मित्र, वरुण इत्यादि अनेक नामों को धारण कर लेता है। यहाँ हम सायणाचार्य्य को परस्पर विरोध के दोष से दूषित नहीं करते, क्योंकि उन्होंने अपनी बनाई भूमिका में एक ईश्वरवाद के प्रकरण में आध्यात्मिक अर्थ किये हैं और पूर्वोक्त सूक्त में आधिदैविक अर्थ किये हैं अर्थात् दिव्यरूपधारी, जो तेजोमण्डल आदित्य है, वह अपनी दिव्य शक्तियों से सब पदार्थों में स्निग्धता उत्पन्न करता है, इसलिये “मित्र” है। “आदित्याज्जायते वृष्टिः”=आदित्य से वृष्टि होती है, इत्यादि वाक्यों द्वारा आदित्य वृष्टि का कारण होने से वरुण देव भी सूर्य्य ही है। इस प्रकार यह मन्त्र आधिदैविक पक्ष में लगाया गया है। केवल यही नहीं, “चत्वारि शृङ्गा०” ऋग्० ४।५८।३। इस मन्त्र के सायणाचार्य्य ने पाँच अर्थ किये हैं, एवंविश्वकर्मा विमना आद्विहाया धाता विधाता परमोत संदृक्। तेषामिष्टानि समिषा मदन्ति यत्रा सप्तऋषीन् पर एकमाहुः ॥ ऋग्० १०।८२।२।इस मन्त्र के आधिदैवत पक्ष में यह अर्थ किये हैं कि विश्वकर्मा=बहुत प्रकार से सृष्टि को लाभ पहुँचानेवाला सूर्य्य, विमना=बहुत प्रकार की मननशक्तिरूप इन्द्रियों को धारण करनेवाला, आद्विहाया=सब ओर से महान्, धाता=अपनी आकर्षणशक्ति से अनेक भुवनों को धारण करनेवाला, सप्तऋषीन् परः=सात प्रकार की किरणों से परे है। अध्यात्म पक्ष में सायणाचार्य्य ने ये अर्थ किये हैं कि अनन्तज्ञान होने से ईश्वर विमना=बहुत मनोंवाला है और सप्तऋषि=जो सात इन्द्रिय हैं, उनसे परे=इन्द्रियागोचर है, एक=नानापन के भाव से रहित केवल एक अद्वितीय है। इस प्रकार आध्यात्मिक, आधियाज्ञिक, आधिभौतिक भेद से वेदों के तीन-२ अर्थ हो सकते हैं। इस विषय में हम सायणादि भाष्यकारों पर कोई आक्षेप नहीं करते। इन्हें उपालम्भ इस अंश में देते हैं कि इन्होंने प्रत्यक्षविरुद्ध अलौकिक नानादेववाद मान कर वेदों को दूषित कर दिया है अर्थात् बड़े-२ तेजस्वी तथा ओजस्वी आत्मा जो भूत प्राणी हैं, उनके विषय में वेदों के विनियोग का सर्वथा त्याग कर दिया। यदि कहीं भूलचूक से आधिभौतिक अर्थ किये भी हैं, तो व्यक्तिविशेष मानकर किये हैं कि कोई विश्वामित्र या और कोई वसिष्ठ था, एवं वरुण भी कोई विशेष देवता है, जिसकी पूजा से पुरुष समुद्र में नहीं डूबता, इत्यादि मिथ्या कथाओं की तो भरमार है, पर मित्र का यौगिक अर्थ क्या है ? और वरुण का यौगिक अर्थ क्या है ? और वेद में किस भाव से इनके प्रयोग आते हैं ? इस विषय पर सायणादि भाष्यकारों ने ध्यान नहीं दिया। इस विषय में ऋग्० ८।२३।३०। मन्त्र की ओर ध्यान दिलाते हुए हम यह बतलाते हैं कि वेद में आधिभौतिक अर्थ किस प्रकार हैं। इस मन्त्र में यह प्रार्थना की गई है कि हे अग्ने ! तू मित्र और वरुण देवता को हमारे यज्ञ में प्राप्त कर। यहाँ यह बात मीमांसायोग्य है कि वह मित्र और वरुण कौन हैं ? यदि मित्र के अर्थ सूर्य्य के माने जायें, तो क्या सूर्य्य को अग्नि देवता यज्ञ में बुला सकता है ? कदापि नहीं, फिर ऐसी असंभवता वेद क्यों बतलाता ? हाँ वरुण मेह=वृष्टि का देवता माना जा सकता है, इसलिये यदि आधियाज्ञिक अर्थ किये जायें, तो अर्थ ये होते हैं कि हे यज्ञ के देवता अग्ने ! तू वरुण से हमारे यज्ञ को विभूषित कर अर्थात् इस यज्ञ से वृष्टि के देवता द्वारा वृष्टि करा, परन्तु मित्र के अर्थ इस प्रकार आधियाज्ञिक सङ्गत प्रतीत नहीं होते, इसलिये मित्र की सन्निधि से यहाँ वरुण के अर्थ भी आधिभौतिक ही सङ्गत प्रतीत होते हैं, जैसा कि “मेद्यति स्निह्यति इति मित्रम्”=जो सबको सत्य की शिक्षाओं अर्थात् विद्यारूपी स्नेह से सुसिञ्चित करे, ऐसे सद्गुणसम्पन्न अध्यापक का नाम यहाँ “मित्र” है और जिसको “मेदयतेर्वा” इस कथन से निरुक्त भी प्रमाणित करता है और जो अपने सदुपदेशों द्वारा सब आविद्यिक छिद्रों को आच्छादित करे=ढक दे, उसको “वरुण” कहते हैं, “वृणोति आच्छादयति सदुपदेशेन यः स वरुणः”=जो सदुपदेशों द्वारा पूर्ण करे, उसको “वरुण” कहते हैं, ये ही अर्थ निरुक्त में किये हैं।अन्य युक्ति उक्तार्थ की पुष्टि में यह है कि जब मित्र के अर्थ ऋग्० ३।५९।१। में सायणाचार्य्यादि विश्वामित्र के भी कर लेते हैं अर्थात् विश्वामित्र और मित्र देवता एक हैं, तो फिर आधिभौतिक अर्थ कर लेने में क्या आपत्ति ? क्योंकि व्यक्तिविशेष की अपेक्षा से ऋषिसामान्य अर्थ करना इसलिये सङ्गत प्रतीत होता है कि रामचन्द्र के समकालीन “विश्वामित्र” शब्द को वेद भी नहीं कहता, हाँ गुणवाचक शब्दों का प्रयोग वेद में आता है, जैसा कि, पुरुहूत, पुरन्दर, वाजी, अर्वा इत्यादि शब्द वेद में पाये जाते हैं, एवं मित्र, वरुण शब्द भी योगरूढ नहीं, किन्तु केवल यौगिक हैं अर्थात् व्युत्पन्न हैं, जैसा कि हम पीछे वर्णन कर आये हैं और ऋग्० ३।५९।४। में भी मित्र वा गुरु को नमस्कारयोग्य कहा है कि “अयं मित्रो नमस्यः”=इस मित्र को नमस्कार है।वेदार्थ के करने में जो आजकल त्रुटि हो रही है, वह यह है कि “पुरुहूत” के अर्थ अमरकोषादि टीकाकार यही करते हैं कि “पुरुहूतो पुरन्दरः” अमरको० खं० १ स्व० व० ४८=पुरुहूत नाम इन्द्र का है, किसी अन्य देवता का नहीं। यद्यपि बहुतों से यज्ञ में बुलाये जाने के कारण अन्य देवता भी “पुरुहूत” शब्द से कहे जा सकते हैं, परन्तु योगरूढ़ होने से यह शब्द केवल व्यक्तिविशेष इन्द्र को ही कहता है, यह अमरकोषादि कोषकारों का मत है। ऐसा अज्ञान एक दो को नहीं, किन्तु संस्कृत के बड़े-२ धुरन्धर पण्डित भी उक्त अज्ञान में फँसे हुए हैं, इस अज्ञान की निवृत्ति के लिये हम निम्नलिखित ऋग्वेद का मन्त्र प्रमाण देते हैं−होतारं विश्ववेदसं सं हि त्वा विश इन्धते। स आ वह पुरुहूत प्रचेतसोऽग्ने देवाँ इह द्रवत् ॥ ऋग्० १।४४।७।इसका भाव यह है कि मैं उस होता=अग्नि की उपासना करता हूँ, जो सब प्रकार के धनों का स्वामी है और जिसकी सब प्रजाएँ उपासना करती हैं, वह अग्नि हमारे इस यज्ञ में देवताओं को प्राप्त करावे।सायणाचार्य्य ने इस मन्त्र को भौतिकाग्नि के पक्ष में लगाया है। अस्तु, कुछ हो, पर सायणाचार्य्य ने भी “पुरुहूत” नाम यहाँ अग्नि का रखकर अमरकोषादि टीकाकारों की प्रथा को मिटा दिया और केवल यौगिक अर्थ करके पुरुहूत अग्नि को माना कि जो बहुतों से बुलाया वा सत्कार किया जाय, उसका नाम यहाँ “पुरुहूत” है।जिस प्रकार अमरकोषादि टीकाकारों ने मनमाना नाम इन्द्र का पुरुहूत रख दिया, इसी प्रकार वाजी के अर्थ केवल घोड़ा करके ऐसा अज्ञान उत्पन्न कर दिया कि “ये वाजिनं परिपश्यन्ति पक्वम्” ऋग्० १।१६२।१२-१३। इत्यादि मन्त्रों में भाष्यकारों को केवल घोड़ा मारने के अर्थ सूझने लगे, इसलिये सायणादि भाष्यकार इसके यह अर्थ करते हैं कि जो लोग घोड़े को पकता हुआ देखते और उसके मांस की भिक्षा माँगते हैं, उनका अभिगूर्तिः=उद्यम हमको प्राप्त हो। इस अर्थ का एकमात्र कारण अमरकोष का यह पाठ है कि−“वाजिवाहार्वगन्धर्वहयसैन्धवसप्तयः” अमर० खं० २ क्षत्रवर्ग० ८।४३=वाजी, अर्वा इत्यादि नाम घोड़े के हैं और जब हम वैदिक शब्दों का वर्ताव देखते हैं, तो यह स्पष्ट प्रतीत होता है कि वाजी, अर्वा यह केवल घोड़े के ही नाम नहीं, किन्तु गुणवाचक होने से घोड़े में भी प्रयुक्त हो सकते हैं, मुख्यतया नहीं, जैसा कि−“रक्षोहणं वाजिनमाजिघर्मि मित्रं प्रथिष्ठमुपयामि शर्म” ऋग्० १०।८७।१। इत्यादि मन्त्रों में वर्णन किया है कि राक्षसों के हनन करनेवाले वाजिनं=बलवाले अग्नि को मैं घृत से प्रदीप्त करता हूँ। यहाँ सायणाचार्य्य ने वाजिनं के अर्थ बलवाले अग्नि के कैसे कर दिये, क्योंकि अमरकोष में तो वाजी के अर्थ कहीं भी बल, अन्न यश के नहीं आये। यदि कहा जाय कि यहाँ निरुक्त के अनुसार किये हैं तो फिर “ये वाजिनं परिपश्यन्ति पक्वम्” यहाँ विचारे अनाथ घोड़े की हत्या के क्यों किये ? इसी प्रकार ऋग्० ४।३८।१०। में वाजि और अर्वा ये दोनों नाम दधिक्रा=शस्त्रविशेष के लिये आये हैं कि हे दधिक्रा ! आप सूर्य्य के समान चमकीले, वाजि=बलवाले और अर्वा=रणकुशल हैं। जब इस प्रकार वाजि तथा अर्वा नाम तेजस्वी पदार्थों के आये हैं, तो फिर अर्वा से अर्वा घोड़े की हत्या करने के क्या अर्थ ? ऋग्० ४।३८।१०। मन्त्र में सायणाचार्य्य ने अर्वा के अर्थ रणकुशल के किये हैं, जिससे ये अर्थ ठीक उपलब्ध होते हैं कि जो लोग “अर्वतो मांसभिक्षामुपासते”=युद्धकुशल शत्रु के मांस की भिक्षा माँगते हैं अर्थात् भीम की प्रतिज्ञा के समान दुःशासनरूप शत्रु का वध करते हैं, उनका उद्यम परमात्मा हमको दे ॥पूर्वप्रकृत यह था कि मित्र, वरुण कोई व्यक्तिविशेष देवता न थे, किन्तु अत्यन्त स्नेह करनेवाले का नाम “मित्र” और सदुपदेश द्वारा आच्छादन करके सुरक्षित कर देनेवाले का नाम “वरुण” था, जैसाकि हम पूर्व कथन कर आये हैं। अधिक क्या, ऋग्० १०।८७।१। मन्त्र का प्रमाण जो हमने वाजी के विषय में दिया है कि वाजी नाम तेजस्वी होने से अग्नि का है, इतना ही नहीं इसी मन्त्र में मित्र नाम भी अग्नि का आया है फिर मित्र से देहधारी देवताविशेष कैसे लिया जा सकता है? हमारे कथन से ही क्या, वरुणादिकों को व्यक्तिविशेष माननेवाले सायणादि भाष्यकार भी “इन्द्रं मित्रं वरुणं” ऋग्० १।१६४।४६। मन्त्र में एक ही परमात्मा के नाम वरुणादि हैं, इस बात को मानते हैं। ऋग्वेद के प्रथम मण्डल की भूमिका में सायणाचार्य्य ने इस बात को माना है और इसी भाव को “यो देवानां नामधा एक एव” ऋग्० १०।८२।३। मन्त्र स्पष्टरूप से वर्णन करता है कि सब दिव्य नामों का वाच्य अर्थात् अग्नि आदि तेजस्वी नामों से उसी परमात्मा का वर्णन किया गया है और इस मन्त्र पर सायणाचार्य्य ने भी ऐसा ही भाष्य किया है कि एक परमात्मा ही सब देवों का देव है और उसी ने इस विविध रचनावाले ब्रह्माण्ड को उत्पन्न किया है।हमारे विचार में इसका कारण यह है कि सायणाचार्य्य के समय में हिंसाप्रधान यज्ञों की प्रथा अभिशेष थी अर्थात् बुद्ध महाराज के पश्चात् भी वाममार्ग के प्रवर्तित कराये हुए यज्ञ अभी तक चले आते थे। दूसरा कारण यह भी प्रतीत होता है कि सायणाचार्य्य का समय घोर अत्याचार का था अर्थात् ईसा की चौदहवीं शताब्दी में राजा बुक के दर्बार में सायणाचार्य्य थे। उस समय पश्चिमी म्लेच्छ जातियों का घोर आक्रमण हो रहा था। इसी कारण निरुक्तादि ग्रन्थों के अनुसन्धान तथा वेदों के महत्त्व का समय न था। पौराणिक वायु भी इतस्ततः बलपूर्वक बह रहा था, इसी कारण अर्वा के अर्थ अर्वी घोड़े के ही सूझते थे, क्योंकि उस समय अर्बी घोड़ों की खुरक्षुन्न पृथिवी की धूल नभोमण्डल को व्याप्त कर रही थी। ऐसे समय में यदि शब्दार्थ का विनिमय होकर वेदों का अनर्थ हुआ, तो कौन आश्चर्य्य की बात है।केवल यही नहीं, शतपथ में जो पुरुरवा नाम विद्वान् का था और उर्वशी ब्रह्मविद्या थी, उर्वशी ने पुरुरवा को कहा कि मैं जब तुम्हें नंगा देख लूँगी, फिर तुम्हारे घर में न रहूँगी। तात्पर्य्य यह है कि ब्रह्मविद्या वेदवेत्ता ब्राह्मण के प्रति यह कथन करती है कि यदि तू शील तथा सदाचारादि वस्त्रों से रहित हो जायेगा, तो मैं तुम्हारे समीप न रहूँगी। जब से पुरुरवा व्यक्तिविशेष समझा जाने लगा और उर्वशी स्वरवेश्या समझी जाने लगी, तब से कथा ने अन्य रूप धारण कर लिया। पुरु=बहुत और “रव” शब्द जिसके पास हो, उसका नाम पुरुरवा था। बृहस्पति अर्थात् वाणियों के पति विद्वान् का नाम यहाँ “पुरुरवा” था। इसी प्रकार उर्वशी=ब्रह्मविद्या का नाम था, क्योंकि “उर्वशी” शब्द निरुक्त में ब्रह्मविद्या के नामों में पढ़ा गया है, अन्य प्रमाण यह है कि−अन्तरिक्षप्रां रजसो विमानीमुप शिक्षाम्युर्वशीं वसिष्ठः। उप त्वा रातिः सुकृतस्य तिष्ठान्नि वर्तस्व हृदयं तप्यते मे॥ ऋग्० १०।९५।१७।इत्यादि मन्त्रों के यह अर्थ किये जाने लगे कि उर्वशी की वसिष्ठ इस प्रकार स्तुति करता है कि तू अन्तरिक्ष को भी मापनेवाली अर्थात् अप्सरा होने के कारण उड़ जाती है और रजस=जलों को मापनेवाली अर्थात् कुरुक्षेत्रादिकों के तालाबों में क्रीड़ा करनेवाली है। वसिष्ठ कहता है कि मैं तुझे यह शिक्षा देता हूँ कि तू पुरुरवा नामक राजा को प्राप्त हो और राजा उर्वशी को यह कहता है कि तू मेरी आँखों से परे हट जा, क्योंकि तैने मेरे हृदय को तपा दिया है।यदि वैदिक वा पौराणिक वंशावली देखी जाय तो वसिष्ठ उर्वशी का पुत्र माना गया है, जैसा कि “उर्वश्यां वसिष्ठः” ऋग्० ७।१४।३=उर्वशी में वसिष्ठ हुआ, यहाँ वास्तव में तात्पर्य्य यह था कि उर्वशी=ब्रह्मविद्या की गोद में पले हुए विशेषगुणसम्पन्न ब्राह्मण का नाम यहाँ वसिष्ठ था और यदि सायणादि भाष्य प्रामाणिक माने जायें, तो वसिष्ठ ने अपनी माता उर्वशी को पुरुरवा राजा के पास भेजने की अनुमति दी, जैसा कि हम उक्त मन्त्र के अर्थों से सिद्ध कर आये हैं।जहाँ पुत्र माताओं को व्यभिचार के भाव से राजाओं के पास भेजने का उपदेश करें, ऐसी कथाओं के कीर्तन से क्या लाभ। वास्तव में बात यह थी कि उक्त मन्त्र जो ऋग्० १०।९५।१७। का है, इसमें ब्रह्मविद्या का वर्णन है, जैसा कि अन्य आर्षग्रन्थों में भी यह लिखा है कि विद्या आकर ब्राह्मण से बोली कि तू मेरी रक्षा कर। “जो ब्राह्मण=ब्रह्मवेत्ता पुरुष शील तथा सदाचार से ब्रह्मविद्या की रक्षा नहीं करता, उसके पास ब्रह्मविद्या नहीं रहती” यही इस शतपथ की कथा का तात्पर्य्य था, जिसको न समझकर उर्वशी=स्वरवेश्या और पुरुरवा उस पर अनुरक्त समझा गया, जिससे भागवतादि पुराणों में इस कथा ने और भी विशदरूप धारण कर लिया। इसी प्रकार ब्राह्मणग्रन्थों के उत्तम भाव बदलकर पुराणों के कल्पित कथा कथानकों में आगये, जिससे भारतवर्ष के सत्य साहित्य का सर्वथा उलट-पुलट होगया। यहाँ तक कि जब भारत, अर्जुन, कृष्ण इत्यादि नाम वेद में आ जाते हैं, तो लोगों को यह सन्देह हो जाता है कि महाभारतादि ग्रन्थों में जो वर्णन है, वह सब वेद से ही लिया गया है। वास्तव में भाव यह है कि वेद में भरत नाम कर्मयोगियों का था, जो अपने कर्मकाण्ड द्वारा इस विश्व को भरपूर कर देते थे। अर्जुन नाम क्षात्रधर्मप्रधान योद्धा का था एवं कृष्ण नाम आकर्षण करनेवाले का था। ये सब नाम वैदिक होने से महाभारतकालीन पुरुषों के भी रख लिये गये, क्योंकि वेदज्ञ पुरुष वैदिक नामों को ही श्रेष्ठ समझकर रखते थे। यदि निरुक्तादि ग्रन्थों का आलोचन बना रहता, तो यह बात स्पष्ट रीति से ज्ञात रहती कि भरत नाम वेद में याज्ञिक कर्मकाण्डियों का है, क्योंकि वे अपने यज्ञादि कर्मों द्वारा देश को भरपूर कर देते हैं और अब इससे ऐसा विपरीत समय आ गया कि अमरकोषादि कोषों के द्वारा ही शब्दों का शक्तिग्रह होने लगा, जिनमें कृष्ण वा अर्जुन का नाम खोजो तो पाण्डव, अर्जुन वा यादव कृष्ण का ही नाम मिलेगा। इसकी विवेचना इन कोषों में कहीं भी नहीं आती कि वेद में ये नाम किस अभिप्राय से आये थे। ऋग्० १०।२१।३। में कृष्ण और अर्जुन हवन की श्वेत तथा कृष्ण ज्वालाओं के लिये आये हैं, किसी व्यक्तिविशेष के लिये नहीं, अस्तु−यदि इस प्रकार वेद में प्रयुक्त हुए शब्दों को लेकर अर्थ किये जाएँ, तो लोग कहते हैं कि यह खेंचतान है। हम पूछते हैं कि “सोमः पवते”=जिसके अर्थ पवित्र करना है, उसके अर्थ क्षरति=बहना किये जाते हैं, “वेन” के अर्थ यज्ञ के हैं, परन्तु इसके अर्थ वेन राजा किये जाते हैं, जैसा कि निम्नलिखित सायणभाष्य में वर्णन किया है कि “सोमः पवते०” ऋग्० ९।९६।५। इसमें “पवते” के अर्थ “क्षरति” के किये हैं और ऋग्० १०।१५१।५। में अत्रि तथा कण्व ये दोनों ऋषिविशेष माने हैं। ऋग्० १।१३९।९। में इसके विरुद्ध “कण्व” के अर्थ बुद्धिमान् और “अत्रि” के अर्थ तीनों प्रकार के दुःखों से रहित किये हैं अर्थात् “अत्रिर्न त्रय इति निरुक्तम्” निरु० ३।१७। इत्यादि निरुक्त के प्रमाण देकर यह सिद्ध किया है कि जिसमें तीनों दुःख न हों, उसका नाम “अत्रि” है, एवं कहीं गुणप्रधान, कहीं व्यक्तिविशेष और कहीं वेन=यज्ञ तथा कहीं वैन्य से वेन राजा का पुत्र लिया है। इसी प्रकार अन्य कई एक लोग “अज” के अर्थ असहयोगी के करते हैं और वे यह भी नहीं देखते कि “योऽजो भागस्तपसा तं तपस्व” ऋग्० १०।१६।४। इस मन्त्र में जीवात्मा को पूर्ण सहयोगी माना है। इस प्रकार खेंचतान होते हुए भी कोई अपनी दिव्यदृष्टि से काम नहीं लेता, परन्तु जब वेद में यथायोग्य अभ्यास करनेवाला कोई विद्वान् पुरुष वेद में प्रयुक्त अर्थ देखकर सत्यार्थ करता है, तो अल्पश्रुत लोग उसका नाम खेंचतान रख लेते हैं। उदाहरण के लिये देखो मुण्डक० १।५। जहाँ परा, अपरा विद्या का वर्णन है कि “परा चैवापरा च” यहाँ सब टीकाकारों ने वेद को अपरा=सांसारिक विद्या में रखा है और परा=ब्रह्मविद्या से वेद का सर्वथा बहिष्कार कर दिया है। इसको कोई भी खेंचतान नहीं कहता। यदि वेद का अनुशीलन रहता तो−परो दिवा पर एना पृथिव्या परो देवेभिरसुरैर्यदस्ति। कं स्विद्गर्भं प्रथमं दध्र आपो यत्र देवाः समपश्यन्त विश्वे॥ ऋग्० १०।८२।५।इत्यादि मन्त्रों पर दृष्टि जाकर यह स्पष्ट रीति से विदित हो जाता कि वास्तव में पराविद्या का भाण्डार एकमात्र वेद ही है। इस मन्त्र का आशय यह है कि वह परब्रह्म द्युलोक, पृथिवीलोक से परे है और उसी ने प्रथम इस विश्वव्यापिनी प्रकृति को अपने गर्भ में धारण किया, जिसमें सब दिव्य लोक-लोकान्तर सङ्गत हैं। उस एक अज=अविनाशी के सहारे ही ये सब लोक-लोकान्तर ठहरे हुए हैं। इसी भाव को “अजस्य नाभावध्येकमर्पितं यस्मिन्विश्वानि भुवनानि तस्थुः” ऋग्० १०।८३।६ ने स्पष्ट कर दिया कि सब लोक-लोकान्तरों का सहारा एकमात्र परब्रह्म ही है, जिसकी नाभि में सब लोक-लोकान्तर ओतप्रोत हैं। नाभि के अर्थ भी यहाँ सायणाचार्य्य ने साकार नाभि के नहीं किये अर्थात् “सर्वजगद्बन्धक” शब्द देकर यह अर्थ किये हैं कि जो सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों को अपने शासन में रखनेवाली शक्ति है, उसका नाम यहाँ “नाभि” है। जब इस स्थल में “पर” नाम सर्वोपरि होने से परब्रह्म का है, फिर वेदों में पराविद्या कैसे नहीं, क्योंकि परा इसी “पर” शब्द से बनता है अर्थात् स्त्रीलिङ्ग होने से उसमें टाप् प्रत्यय हो जाता है। इस प्रकार जो पराविद्या का एकमात्र भाण्डार वेद था, उसका अध्ययनाध्यापन जब आर्य्यजाति ने छोड़ दिया, तो उसको वेदकथा कहानियों की पुस्तक वा प्राकृत लोगों के गीत भान होने लगी। ऐसे अन्धकार के समय में सत्यासत्यार्थ के विवेक की क्या कथा। इसी अन्धकार से निकालने के लिये हम प्रतिपक्षी भाष्यकारों के भाष्यों की प्रतीकें देकर प्रतिबन्दी उत्तरों द्वारा वेदभाष्य को विशद करते हैं, ताकि वेदानुयायी पुरुष स्वाध्यायरूप तपोबल से पुनः वेदार्थ पर आरूढ़ हों ॥३०॥यह तेईसवाँ सूक्त और चौदहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अग्ने ! त्वम्। यशाः=यशस्वी। असि। अतः। ऋतावाना=तव सत्यनियमपालकौ। पूतदक्षसा=पवित्रबलौ। सम्राजा=सम्राजौ। मित्रावरुणा=मित्रावरुणौ=ब्राह्मणक्षत्रियौ। आवह=धारय=पोषय ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अग्ने) हे शूरपते ! (त्वम्) त्वम् (यशाः, असि) यशस्वी असि अतः (ऋतावाना) सत्यवन्तौ (सम्राजा) दीप्तिमन्तौ (पूतदक्षसा) पवित्रबलौ (मित्रावरुणा) मित्रम्=अध्यापकं नेतारम्, वरुणम्=उपदेशकम् नेतारं च (आवह) स्वराष्ट्रे नियुङ्ग्धि ॥३०॥ इति त्रयोविंशतितमं सूक्तं चतुर्दशो वर्गश्च समाप्तः ॥