सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
’ आ याहि’ इति पञ्चदशर्चं पञ्चमं सूक्तमिरिम्बिठेरार्षमैन्द्रम् । चतुर्दशी बृहती पञ्चदशी सतो बृहत्यादितस्त्रयोदश गायत्र्यः । अनुक्रम्यते हि— ‘ आ याहि पञ्चोना प्रगाथान्तम्’ इति । अन्त्यं प्रगाथं वर्जयित्वा शिष्टस्य महाव्रत उक्तो विनियोगः । ज्योतिष्टोमे प्रातःसवने ब्रह्मशस्त्र आद्याः षडृचः स्तोत्रियानुरूपार्थाः । तथानन्तराः सप्तर्चश्च शंसनीयाः । सूत्र्यते हि - ‘ आ याहि सुषुमा हि त इति षट् स्तोत्रियानुरूपावनन्तराः सप्त’ (आश्व. श्रौ. ५. १० ) इति । चातुर्विंशिकेऽहनि प्रातःसवन आद्यस्तृचोऽस्मिन्नेव शस्त्रे षळहस्तोत्रियसंज्ञक आवापार्थः । सूत्रितं च - आ याहि सुषुमा हि त इन्द्रमिद्गाथिनो बृहत् ’ (आश्व. श्रौ. ७. २ ) इति ॥
Jamison Brereton
17 (637)
Indra
Irimbiṭhi Kāṇva
15 verses: gāyatrī 1–13, br̥hatī 14, satobr̥hatī 15
Coming at the end of the Indra collection in this self-contained group (VIII.12–18), this hymn consists of fifteen verses and is thus longer than the two previous hymns. This over-length, combined with its metrical disunity and the varying use of the verses in later Vedic ritual, suggests that the “hymn” is actually a composite of three: verses 1–10, consisting of three tr̥cas plus a final verse; another independent tr̥ca, verses 11–13; and a final pragātha, verses 14–15. (For details, see Oldenberg 1888: 139 n. 1 and 214 n. 2.)
The first and longest of the three hymns (vss. 1–10) is a straightforward invita tion to soma, urging Indra to make the journey to our sacrifice and promising an ecstatic immersion in the liquid. There are several striking images toward the end, especially that of the soma mixed with milk as a woman in disguise going to a ren dezvous (if our interpretation is correct) (vs. 7), and a vivid picture of Indra in the grip of soma-exhilaration (vs. 8). Only the last verse (10), tacked onto the final tr̥ca, asks for something in return.
The other two hymns, or hymn fragments, are more opaque. The first (vss. 11–13) begins with a conventional invitation to Indra, but the following two verses address otherwise unknown men involved in some way in the soma sacrifice. The final pragātha (vss. 14–15) first gives a praiseful description of the soma drop in verse 14, but ends with yet another unknown man also engaged in the soma sacri fice, who seems to have some success in getting Indra to drink it.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 आ याहि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ याहि सुषुमा᳓ हि᳓ त
इ᳓न्द्र सो᳓मम् पि᳓बा इम᳓म्
ए᳓द᳓म् बर्हिः᳓ सदो म᳓म
मूलम् ...{Loading}...
आ या॑हि सुषु॒मा हि त॒ इन्द्र॒ सोमं॒ पिबा॑ इ॒मम् ।
एदं ब॒र्हिः स॑दो॒ मम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ याहि सुषुमा᳓ हि᳓ त
इ᳓न्द्र सो᳓मम् पि᳓बा इम᳓म्
ए᳓द᳓म् बर्हिः᳓ सदो म᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
hí ← hí (invariable)
suṣumá ← √su- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
barhíḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
sadaḥ ← √sad- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । या॒हि॒ । सु॒सु॒म । हि । ते॒ । इन्द्र॑ । सोम॑म् । पिब॑ । इ॒मम् ।
आ । इ॒दम् । ब॒र्हिः । स॒दः॒ । मम॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- suṣumā ← suṣuma ← su
- [verb], plural, Perfect indicative
- “press out; su.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- edam ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- edam ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- barhiḥ ← barhis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- sado ← sadaḥ ← sad
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वम् आ याहि आगच्छ । ते त्वदर्थं सुषुम हि अभिषुतवन्तः खलु सोमं वयम् । तम् इमम् अभिषुतं सोमं पिब । तदर्थं मम मदीयम् इदं बर्हिः वेद्यामास्तीर्णम् आ सदः आसीद अभिनिषीद ॥
Wilson
English translation:
“Come, we express, Indra, for you, the Soma; drink it; sit down upon this my sacred grass.”
Jamison Brereton
Drive here—for we have pressed soma for you, Indra. Drink this! Sit here upon this ritual grass of mine.
Jamison Brereton Notes
On the injunctive sadaḥ as functional imperative, see Hoffmann 1967: 263.
Griffith
COME, we have pressed the juice for thee; O Indra, drink this Soma here
Sit thou on this my sacred grass.
Geldner
Komm, denn wir haben dir Soma gepreßt, Indra, trink ihn, setz dich auf mein Barhis hier!
Grassmann
Komm her, wir haben dir gebraut den Soma, Indra, trink davon, Auf dies mein Polster setze dich.
Elizarenkova
Приходи! Ведь мы выжали для тебя
Сому, о Индра. Пей его!
Пусть ты сядешь здесь на мою жертвенную солому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे परमदेवता की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! परमैश्वर्य्य देव (आ+याहि) मेरे समीप आ (हि) क्योंकि हम उपासकगण (ते) तेरे लिये (सुसुम) यज्ञ करते हैं। इस हेतु (इमम्+सोमम्) यज्ञ में स्थापित निखिल पदार्थों को यद्वा अत्युत्तम यज्ञीय भाग को (पिब) कृपादृष्टि से देख। हे भगवन् ! (मम) मेरे (इदम्) इस (बर्हिः) बृहद् हृदयरूप आसन पर (आ+सदः) बैठ ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य जो कुछ शुभकर्म करते, पकाते, खाते, होम करते और देते हैं, उन सबको प्रथम परमात्मा के निकट समर्पित करें। यह शिक्षा इस ऋचा द्वारा दी गई है ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब इस सूक्त में ईश्वर की आज्ञा से ऐश्वर्यप्राप्त पूर्वोक्त योद्धा के गुणों का वर्णन करते हुए प्रथम उसका सत्कार करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमैश्वर्यप्राप्त योद्धा ! (आयाहि) आइये (ते, सुषुम) आपके लिये हमलोग अभिषव कर रहे हैं (इमम्, सोमम्, पिब) इस सोमरस को पियें (इदम्, मम, बर्हिः) इस मेरी यज्ञवेदिका पर (आसदः) आसीन हों ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विजयी योद्धा, जिसने परमात्मा की विशेषकृपा से शत्रुओं पर विजयप्राप्त किया है, वह क्षात्रबलप्रधान यज्ञ में सत्कारार्ह होता है। वही सम्मान का अधिकारी होता है और उसको यज्ञ में उच्चस्थान पर आसीन कर याज्ञिक पुरुष सोमरस आदि उत्तमोत्तम पदार्थों से उसका सत्कार करते हैं, ताकि अन्य योद्धा उसको ऐश्वर्यसम्पन्न देखकर उत्साहित हों ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमदेवता प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मनुष्या यत्किमपि कुर्वन्ति यत्पचन्ति यद् जुह्वति यद् ददति तत्सर्वं परमात्मने समर्पणीयमित्यनया शिक्षते। यथा−हे इन्द्र ! आयाहि=अस्मत्समीपम् एहि। हि=यतः। वयम्। ते=त्वामुद्दिश्य। सुसुम=सुनुमः=यज्ञं सम्पादयामः। हे इन्द्र ! त्वम्। इमं सोमम्=यज्ञे स्थापितं पदार्थजातम्। पिब=कृपादृष्ट्या अवलोकय। हे भगवन् ! मम इदं बर्हिर्बृहदन्तःकरणमासनम्। आसदः=आसीद=उपविश ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथेश्वराज्ञया लब्धैश्वर्यस्य योद्धुः पूर्वोक्तस्य गुणा वर्ण्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमैश्वर्यप्राप्त योद्धः ! (आयाहि) आगच्छ (ते, सुषुम, हि) त्वदर्थं सुषुणुमः (इमम्, सोमम्, पिब) इमं सोमरसं पिब (इदम्, मम, बर्हिः) अस्यां मम वेद्याम् (आसदः) आसीद ॥१॥
02 आ त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ त्वा ब्रह्मयु᳓जा ह᳓री
व᳓हताम् इन्द्र केशि᳓ना
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि नः शृणु
मूलम् ...{Loading}...
आ त्वा॑ ब्रह्म॒युजा॒ हरी॒ वह॑तामिन्द्र के॒शिना॑ ।
उप॒ ब्रह्मा॑णि नः शृणु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ त्वा ब्रह्मयु᳓जा ह᳓री
व᳓हताम् इन्द्र केशि᳓ना
उ᳓प ब्र᳓ह्माणि नः शृणु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
brahmayújā ← brahmayúj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
keśínā ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
váhatām ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śr̥ṇu ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
आ । त्वा॒ । ब्र॒ह्म॒ऽयुजा॑ । हरी॒ इति॑ । वह॑ताम् । इ॒न्द्र॒ । के॒शिना॑ ।
उप॑ । ब्रह्मा॑णि । नः॒ । शृ॒णु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- brahmayujā ← brahma ← brahman
- [noun], neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmayujā ← yujā ← yuj
- [noun], nominative, dual, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- vahatām ← vah
- [verb], dual, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- keśinā ← keśin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “haired.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- śṛṇu ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ब्रह्मयुजा ब्रह्मणा मन्त्रेण युज्यमानौ केशिना केशिनौ केशवन्तौ हरी हरणशीलावश्वौ त्वा त्वाम् आ वहताम् अभिप्रापयताम् । त्वं चास्मद्यज्ञमुपेत्य नः अस्माकं ब्रह्माणि स्तोत्राणि शृणु स्तोत्राणि गृहाण । सम्यक् चित्ते धारय । ।
Wilson
English translation:
“Let your long-maned horses, Indra, that are yoked by prayers, bring you here, anddo you hear ourprayers.”
Jamison Brereton
Let your hairy(-maned) fallow bays, yoked by sacred formulations, convey you here, Indra.
Listen to our formulations.
Griffith
O Indra, let thy long-maned Bays, yoked by prayer, bring thee hitherward
Give car and listen to our prayers.
Geldner
Dich sollen die durch Segensworte geschirrten mähnigen Falben herfahren, o Indra; höre auf unsere Segensworte!
Grassmann
Dich fahre her das mähnige, gebetgeschirrte Füchsepaar, Hör, Indra, unsre Bitten an.
Elizarenkova
Пусть привезет тебя пара буланых коней, о Индра,
Запрягаемых священным словом, гривастых.
Прислушайся к нашим священным словам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) सर्वद्रष्टा ईश्वर ! (ब्रह्मयुजा) महामहायोजनायुक्त। महामहा रचनासंयुक्त पुनः (केशिना) सूर्य्यादिरूप केशवान् यद्वा सुखके स्वामी (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गमात्मक जो संसारद्वय हैं, वे (त्वाम्) तुझको (आ+वहताम्) ले आवें=प्रकाशित कर दिखलावें। हे इन्द्र ! (नः) हमारे (ब्रह्माणि) स्तोत्र और स्तुतिप्रार्थनाओं को (उप) समीप आकर (शृणु) सुन ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! इसमें अणुमात्र सन्देह नहीं कि यदि हम प्रेम श्रद्धा और भक्तिभावसम्पन्न होकर उसकी प्रार्थना करें, तो वह अवश्य सुनेगा। यदि उसकी विभूतियाँ देखना चाहें, तो नयन उठाकर इस महामहाऽद्भुत जगत् को देखें। इसी में वह अपनी लीला प्रकट कर रहा है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (ब्रह्मयुजा) ऐश्वर्य्य के साथ जोड़नेवाले (केशिना, हरी) अच्छे केशोंवाले अश्व (आवहताम्, त्वा) आपको मेरे सन्मुख ले आएँ (नः, ब्रह्माणि) हमारे स्तोत्रों को (उपशृणु) समीप होकर सुनें ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञसदन में यज्ञ के नेता की ओर से यह कथन है कि हे युद्धविशारद योद्धा ! तुम अस्त्र-शस्त्रों से सुसज्जित होकर, अश्व पर सवार होकर युद्ध में जाओ और शत्रु पर विजयप्राप्त कर हमारे सन्मुख आओ और हमारी स्तुतिप्रद वाणियों को श्रवण कर हर्ष को प्राप्त होओ। परमात्मा आपको युद्ध में विजयी होने के लिये बल प्रदान करें ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मदर्शकमिदं जगदस्ति। अनेनैव तं पश्यन्तु जना इत्यादिशत्यनया। यथा−हे इन्द्र सर्वद्रष्टः ! ब्रह्मयुजा=ब्रह्मयुजौ=ब्रह्म सर्वेभ्यो बृहत्तमं युग् योजनं ययोस्तौ महामहायोजनायुक्तौ। पुनः। केशिना=केशिनौ=सूर्य्यादयः पदार्थाः केशरूपेण स्थिता ययोस्तौ सूर्य्यादिकेशवन्तौ। यद्वा। कस्य सुखस्य। ईशिनौ=स्वामिनौ। ईदृशौ। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमात्मकौ संसारौ। त्वा=त्वाम्। आवहताम्= प्रकाशयताम्=दर्शयताम्। हे इन्द्र ! त्वं नोऽस्माकं ब्रह्माणि=स्तोत्राणि। स्तुतिप्रार्थनाः। सदा। उप=उपेत्य। शृणु ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (ब्रह्मयुजा) ऐश्वर्येण योजनशीलौ (केशिना, हरी) प्रशस्तकेशावश्वौ (त्वा, आवहताम्) अभिमुखं त्वां वहताम् (नः, ब्रह्माणि) अस्माकं स्तोत्राणि (उपशृणु) समीपे शृणु ॥२॥
03 ब्रह्माणस्त्वा वयम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ब्रह्मा᳓णस् त्वा वयं᳓ युजा᳓
सोमपा᳓म् इन्द्र सोमि᳓नः
सुता᳓वन्तो हवामहे
मूलम् ...{Loading}...
ब्र॒ह्माण॑स्त्वा व॒यं यु॒जा सो॑म॒पामि॑न्द्र सो॒मिनः॑ ।
सु॒ताव॑न्तो हवामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ब्रह्मा᳓णस् त्वा वयं᳓ युजा᳓
सोमपा᳓म् इन्द्र सोमि᳓नः
सुता᳓वन्तो हवामहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
brahmā́ṇaḥ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
yujā́ ← yúj- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
somapā́m ← somapā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
somínaḥ ← somín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sutā́vantaḥ ← sutā́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
ब्र॒ह्माणः॑ । त्वा॒ । व॒यम् । यु॒जा । सो॒म॒ऽपाम् । इ॒न्द्र॒ । सो॒मिनः॑ ।
सु॒तऽव॑न्तः । ह॒वा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- brahmāṇas ← brahmāṇaḥ ← brahman
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- yujā ← yuj
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- somapām ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapām ← pām ← pā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “drinking.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sominaḥ ← somin
- [noun], nominative, plural, masculine
- sutāvanto ← sutāvantaḥ ← sutāvat
- [noun], nominative, plural, masculine
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ब्रह्माणः ब्राह्मणाः वयं त्वा त्वां युजा योग्येन स्तोत्रेण हवामहे आह्वयामहे । कथंभूतम् । सोमपां सोमस्य पातारम् । कीदृशा वयम् । सोमिनः सोमयुक्ताः सुतवन्तः अभिषुतैश्च सोमैरुपेताः ॥
Wilson
English translation:
“We brāhmaṇas, offerers of Soma, bearing the effused Soma, invoke with suitable (prayers), you thedrinker of the Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
We brāhmna.as = i.e. brahmāṇaḥ = brāhamṇāḥ
Jamison Brereton
We formulators, with you as our yokemate, call upon you, Indra— provided with soma, possessing pressings, we call upon the
soma-drinker.
Jamison Brereton Notes
Oldenberg discusses who/what to supply with yujā́, suggesting first the bráhmanof 2c, but then opting with Grassmann (tr.) and Geldner, for soma. See Geldner “(mit Soma) im Bunde.” Oldenberg rejects the possibility that it is Indra, which is the solution I have adopted here. I do so because you=Indra is almost the default with yujā́throughout the RV. For exx.
in VIII see nearby VIII.21.11 tváyā … yujā́(where the referent of the 2nd ps. is Indra) and VIII.68.9 tvā́yujā́(ditto), etc., etc., and for the full noun I.23.9 índreṇa … yujā́, etc. I would in fact suggest that the poet is here making the enclitic tvā do double duty; it is the correct accusative goal with havāmahe, but it also evokes the accented older short instr. tvā́that as an independent word is limited to constructions with yujā́.
Griffith
We Soma-bearing Brahmans call thee Soma-drinker with thy friend,
We, Indra, bringing Soma juice.
Geldner
Wir Segenssprecher rufen mit Soma im Bunde dich den Somatrinker Indra, wir Somafeiernden bei ausgepreßtem Saft.
Grassmann
Wir Beter rufen, Indra dich, den Somatrinker trankbegabt, Und wohl versehn mit Somasaft.
Elizarenkova
Брахманы, мы зовем тебя
С союзником (-сомой), (тебя,) пьющего сому,
О Индра, (мы,) с сомой наготове, выжавшие (его).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः इन्द्र की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमदेव ! (ब्रह्माणः) शुद्ध, पवित्र, अहिंसक स्तुतिपरायण स्तुतिकर्त्ता (सोमिनः) सकल सामग्रीसंपन्न सोमरसयुक्त और (सुतावन्तः) सर्वदा शुभकर्मकारी (वयम्) हम उपासकगण (युजा) योग द्वारा (त्वाम्) तुझको (हवामहे) बुलाते हैं। हे भगवन् ! जिस कारण हम शुद्ध पवित्र शुभकर्मकारी हैं, अतः हमारे मन में आप निवास करें, जिससे दुर्व्यसनादि दोष हमको न पकड़ें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य प्रथम वेदविहित यज्ञों को और सत्यादिकों के अभ्यास द्वारा अपने अन्तःकरण को शुद्ध पवित्र बनावे, तब उससे जो कुछ प्रार्थना करेगा, वह स्वीकृत होगी। अतः मूल में ब्रह्माणः इत्यादि पद आए हैं ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (सोमिनः) सोमसहित (सुतावन्तः) सिद्धरस लिये हुए (वयं, ब्रह्माणः) हम ब्राह्मण लोग (सोमपाम्, त्वा) सोमपानशील आपको (युजा) योग्य स्तोत्रों से (हवामहे) आह्वान करते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विजय को प्राप्त योद्धा ! हम याज्ञिक ब्राह्मण आपको यज्ञसदन में आह्वान करते हैं, आप हमारे यज्ञस्थान को प्राप्त होकर हमारा यह सत्कार स्वीकार करें और हमारे सर्व प्रकार से रक्षक होकर यज्ञपूर्ति में सहायक हों ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रः प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ब्रह्माणः=ब्राह्मणाः=स्तुतिकर्त्तारः। सोमिनः=सोमाः प्रशस्ताः पदार्थाः सन्त्येषामिति सोमिनो यज्ञसामग्रीसंपन्नाः। पुनः। सुतावन्तः=शुभकर्मवन्तो वयम्। त्वा=त्वाम्। युजा=योगेन। हवामहे=आह्वयामहे=प्रार्थयामहे। त्वं प्रार्थितः सन्नागच्छ ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (सोमिनः) सोमवन्तः (सुतावन्तः) सवनं कृतवन्तः (वयम्, ब्रह्माणः) वयं ब्राह्मणाः (सोमपाम्, त्वा) सोमपानशीलं त्वाम् (हवामहे) आह्वयामः (युजा) योग्येन स्तोत्रेण ॥३॥
04 आ नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो याहि सुता᳓वतो
अस्मा᳓कं सुष्टुती᳓र् उ᳓प
पि᳓बा सु᳓ शिप्रिन् अ᳓न्धसः
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ याहि सु॒ताव॑तो॒ऽस्माकं॑ सुष्टु॒तीरुप॑ ।
पिबा॒ सु शि॑प्रि॒न्नन्ध॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ नो याहि सुता᳓वतो
अस्मा᳓कं सुष्टुती᳓र् उ᳓प
पि᳓बा सु᳓ शिप्रिन् अ᳓न्धसः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sutā́vataḥ ← sutā́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
suṣṭutī́ḥ ← suṣṭutí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śiprin ← śiprín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sú ← sú (invariable)
पद-पाठः
आ । नः॒ । या॒हि॒ । सु॒तऽव॑तः । अ॒स्माक॑म् । सु॒ऽस्तु॒तीः । उप॑ ।
पिब॑ । सु । शि॒प्रि॒न् । अन्ध॑सः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sutāvato ← sutāvataḥ ← sutāvat
- [noun], accusative, plural, masculine
- ‘smākaṃ ← asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- suṣṭutīr ← suṣṭutīḥ ← suṣṭuti
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- śiprinn ← śiprin
- [noun], vocative, singular, masculine
- andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सुतवतः अभिषुतसोमयुक्तानस्मान् आ याहि अभिगच्छ। ततः अस्माकं संबन्धीनि सुष्टुतीः शोभनानि स्तोत्राण्युपगच्छ जानीहि । हे सुशिप्रिन् शोभनशिरस्त्राण शोभनहनुक वेन्द्र अन्धसः अन्नस्य सोमलक्षणस्य स्वांशलक्षणं भागं पिब । यद्वा कर्मणि षष्ठी । अन्धोऽस्मदीयं सोमं पिब ।
Wilson
English translation:
“Come to us offering the libation, accept our earnest praises; drink, handsome-jawed, of the (sacrificial)beverage.”
Jamison Brereton
Drive here to us, who have the pressings, here to our good praises. Drink of the stalk, (fair-)lipped one.
Griffith
Come unto us who bring the juice, come unto this our eulogy,
Fair-visored! drink thou of the juice.
Geldner
Komm zu uns, die wir gepreßt haben, her zu unseren Lobpreisungen; trink doch, mit geöffneter Lippe du, von dem Trank!
Grassmann
Zu uns mit Trank versehnen komm herbei zu unserm Lobgesang, Vom Kraute trink, o schlürfender.
Elizarenkova
Приходи к нам, выжавшим (сому),
На наши прекрасные восхваления!
Напейся хорошенько соку, о прекрасногубый!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमेश्वर ! (सुतावतः) सदा शोभनकर्मकर्त्ता (नः) हमारे समीप (आयाहि) तू आ। जिस कारण तेरी आज्ञा के आश्रय से हम उपासक सर्वदा शुभकर्म ही करते हैं, अतः हमारी रक्षा के लिये और पितृवत् देखने के लिये आ। तब (अस्माकम्) हमारी (सुष्टुतीः) अच्छी-२ स्तुतियों को (उप) समीप में आकर सुन और (सुशिप्रिन्) हे शिष्टजनरक्षक दुष्टविनाशक महादेव ! (अन्धसः) हमारे विविध प्रकार के अन्नों को (पिब) कृपादृष्टि से देख ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो ईश्वर की आज्ञा में रहकर शुभकर्म करते जाते हैं, उन पर परमदेव सदा प्रसन्न रहते हैं और सर्व अभाव से उनकी रक्षा करते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिप्रिन्) हे प्रशस्त शिरस्त्राणवाले ! (अस्माकम्, सुष्टुतीः, उप) हमारी स्तुतियों के समीप (सुतावतः, नः) सिद्धरसवाले हमारे समीप (आयाहि) आएँ (स्वन्धसः, पिब) सुन्दर रसों को पिएँ ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे शिर पर मुकुट धारण किये हुए विजयी योद्धा ! हम लोग स्तुतियों द्वारा आपको आह्वान करते हैं, आप हमारे यज्ञसदन को प्राप्त होकर सोमरस पान करें और हमारे यज्ञ की सब ओर से रक्षा करें ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! सुतावतः=शोभनकर्मवतः। नोऽस्मान्। आयाहि। यतो वयं सर्वदा तवाज्ञामाश्रित्य शुभानि कर्माण्येव कुर्मः, अतस्त्वमस्मान् रक्षितुं द्रष्टुं च पितृवत् आगच्छ। ततः। अस्माकम्। सुष्टुतीः=शोभनाः स्तुतीः=प्रार्थनामन्त्रान्। उपेत्य। शृणु इति शेषः। हे सुशिप्रिन्। सु=सुपूजितान् शिष्टान् जनान् पृणाति प्रसादयतीति सुशिप्री। सम्बोधने हे सुशिप्रिन्=शिष्टरक्षक दुष्टविनाशक महादेव। अस्माकमन्धसोऽन्नानि। पिब=कृपया पश्य ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिप्रिन्) हे प्रशस्तशिरस्त्राण ! (अस्माकम्, सुष्टुतीः, उप) अस्माकं स्तुतीनां समीपे (सुतावतः, नः) संस्कृतवतोऽस्मान् (आयाहि) आगच्छ (स्वन्धसः) सुरसान् (पिब) अनुभव ॥४॥
05 आ ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ ते सिञ्चामि कुक्षियो᳓र्
अ᳓नु गा᳓त्रा वि᳓ धावतु
गृभाय᳓ जिह्व᳓या म᳓धु
मूलम् ...{Loading}...
आ ते॑ सिञ्चामि कु॒क्ष्योरनु॒ गात्रा॒ वि धा॑वतु ।
गृ॒भा॒य जि॒ह्वया॒ मधु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ ते सिञ्चामि कुक्षियो᳓र्
अ᳓नु गा᳓त्रा वि᳓ धावतु
गृभाय᳓ जिह्व᳓या म᳓धु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
kukṣyóḥ ← kukṣí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
siñcāmi ← √sic- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
dhāvatu ← √dhāv- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gā́trā ← gā́tra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ví ← ví (invariable)
gr̥bhāyá ← √gr̥bhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
jihváyā ← jihvā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । ते॒ । सि॒ञ्चा॒मि॒ । कु॒क्ष्योः । अनु॑ । गात्रा॑ । वि । धा॒व॒तु॒ ।
गृ॒भा॒य । जि॒ह्वया॑ । मधु॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- siñcāmi ← sic
- [verb], singular, Present indikative
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
- kukṣyor ← kukṣyoḥ ← kukṣi
- [noun], locative, dual, masculine
- “abdomen; uterus; belly; kukṣi [word]; Kukṣi; cavity; bay; side; fetus.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- gātrā ← gātra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “body part; body; limb; part; largeness.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- dhāvatu ← dhāv
- [verb], singular, Present imperative
- “run; run; wash.”
- gṛbhāya ← gṛbhāy ← √grah
- [verb], singular, Present imperative
- “accept.”
- jihvayā ← jihvā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “tongue; tongue; jihvā [word]; fire.”
- madhu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव कुक्ष्योः उदरयोः आ सिञ्चामि सोमानवनयामि । कुक्षी सोमेन पूरयामीत्यर्थः । इन्द्रस्य हि द्वे उदरे । तथा च श्रूयते ‘ ओभा कुक्षी पृणता वार्त्रघ्नं च माघोनं च ’ इति । यद्वा । एकस्यैवोदरस्य सव्यदक्षिणभेदेनोर्ध्वाधोभागभेदेन वा द्वित्वम् । स चासिक्तः सोमो गात्राणि शरीरावयवानि हस्तपादादीनि सर्वाण्यनुक्रमेण वि धावतु व्याप्नोतु । त्वं च मधु मधुरं मया सिच्यमानं सोमं जिह्वया रसनेन्द्रियेण गृभाय गृहाण । ‘ छन्दसि शायजपि ’ इति ग्रहं उत्तरस्य श्नः शायजादेशः । ‘हृग्रहोर्भः’ इति भत्वम् ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“I fill your belly (with the libation); let is spread throughout the limbs; take the honied Soma with yourtongue.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Belly: kukṣyoḥ, in the dual: Indra has two bellies, indrasya hi dve udare; fill both the bellies of the slayerVṛtra; or, the reference may only be to the right and left sides, or the upper and lower portions of the sam ebelly,yadvā ekasyaiva udarasya savyadakṣiṇabhedena ūrddhvādhobhāgena vā dvitam
Jamison Brereton
I pour (it) into your two cheeks. Let it run along and across your limbs. Grasp the honey with your tongue.
Griffith
I pour it down within thee, so through all thy members let it spread:
Take with. thy tongue the pleasant drink.
Geldner
Ich gieße ihn in deine Seiten, er soll dir durch die Glieder rinnen. Erfasse die Süßigkeit mit der Zunge!
Grassmann
Ich giess’ den Meth in deinen Bauch, durch deine Glieder ströme er; Ergreife mit der Zunge ihn.
Elizarenkova
Я наполню (им) твой живот,
Пусть растечется он (у тебя) по членам.
Захвати сладость языком!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे प्रार्थना को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ये स्थावरजङ्गमात्मक द्विविध संसार ही ईश्वर के शरीर उदर और अवयव इत्यादिक हैं। और भी जीवशरीर भी प्रधानतया दो प्रकार के हैं। एक मानवशरीर, जहाँ स्पष्ट भाषा विवेक और मानसिक उन्नति अवनति होती रहती हैं। द्वितीय पश्वादिक शरीर, जो सर्वदा एकरस और जिनकी स्थिति अवस्था प्रायः सृष्टि की आदि से एक ही प्रकार चली आती है। ये दोनों भी ईश्वरशरीर हैं, क्योंकि वह सर्वत्र विद्यमान है। यहाँ ही स्थित होकर वह साक्षिरूप से देखता है। परमात्मा में सर्ववर्णन उपचारमात्र से होता है। न वह खाता, न पीता, न सोता, न जागता, न उसमें किञ्चित् विकार है, तथापि भक्तजन अपनी इच्छा के अनुसार ईश्वर से मनुष्यवत् निवेदन स्तुति प्रार्थना करते हैं। यही भाव इन मन्त्रों में दिखलाया गया है। अथ ऋगर्थ−हे इन्द्र ! (ते) तेरे उत्पादित और पालित (कुक्ष्योः) स्थावर जङ्गमरूप उदरों में (आ+सिञ्चामि) मैं उपासक प्रेमरूप जल अच्छे प्रकार सिक्त करता हूँ। हे परमात्मन् ! वह प्रेमजल (गात्रा) सम्पूर्ण अवयवों में (अनु+धावतु) क्रमशः प्रविष्ट होवे। तेरी कृपा से सब पदार्थ प्रेममय होवें। हे ईश ! तू भी (मधु) प्रेमरूप मधु यद्वा माधुर्योपेत प्रेम को (जिह्वया) रसनेन्द्रिय से (गृभाय) ग्रहण कर अर्थात् उस प्रेम का सर्वत्र विस्तार हो, जिससे परस्पर हिंसा, राग, द्वेष आदि दुर्गुण नहीं हों। क्या यह मेरी प्रार्थना तू पूर्ण करेगा ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रेममय परमात्मन् ! हमारी सारी क्रियाएँ प्रेमयुक्त हों, क्योंकि तू सबमें व्याप्त है। जिससे हम घृणा अथवा राग-द्वेष करेंगे, वह तेरा ही शरीर है अर्थात् यह सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड मानो ईश्वर का शरीर है, क्योंकि वह उसमें व्यापक है। तब हम किससे राग और द्वेष करें, यह पुनः-पुनः विचारना चाहिये ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र=योद्धा (ते, कुक्ष्योः, आसिञ्चामि) आपको तथा दोनों पार्श्व की ओर रहनेवाले सैनिकों को और आप सभी को यह सोम (गात्रा, अनु, विधावतु) प्रत्येक गात्र में व्याप्त होकर पुष्ट करे, अतः (जिह्वया, मधुः, गृभाय) रसनेन्द्रिय से इस मधुर रस का आस्वादन करें ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे क्षात्रबलसम्पन्न योद्धा ! हम लोग आपके सैनिकों सहित आपको आह्वान करते हैं, आप हमारे यज्ञसदन में आकर भोग्य पदार्थों को भक्षण कर तृप्त हों, तुम्हारा क्षात्रबल दुष्टों के दलन करने और श्रेष्ठों की रक्षा करने में सफलीभूत हो ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इमौ स्थावरजङ्गमात्मकौ संसारावेव ईश्वरस्य शरीरं उदरं अवयवाः, इत्यादि अपि च। जीवशरीरमपि प्रधानतया द्विविधम्। एकं मानवशरीरम्, यत्र स्पष्टा भाषा, विवेक उन्नतिरवनतिश्च विद्यते। द्वितीयं पश्वादिशरीरं सर्वदा एकरसम्। एकस्थिति। इत्यादि। इदं द्वयमपि ईश्वरस्य शरीरं सर्वत्र विद्यमानत्वादत्रैव स्थित्वा परमात्मा सर्वं साक्षिरूपेण पश्यति। अथ मन्त्रार्थः−कश्चिदुपासको ब्रवीति। हे इन्द्र ! अहम्। ते=तव सम्बन्धिनोः। कुक्ष्योः=स्थावरजङ्गमयोरुदरयोर्मध्ये स्वकीयं मधु प्रेमरूपं जलम्। आसिञ्चामि=आसमन्तात् स्थापयामि तत्प्रेमसिक्तम्। गात्रा=गात्राणि सर्वान् अवयवान्। अनुधावत्=अनुक्रमेण प्राप्नोतु। सर्वे पदार्थाः प्रेमवन्तो भवन्त्वित्यर्थः। ततो हे भगवन् ! त्वमपि। तन्मधु=माधुर्योपेतम्। प्रेमजिह्वया=रसनया। गृभाय=गृहाण। तव कृपया तस्य सर्वत्र विस्तारो भवतु ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते, कुक्ष्योः, आसिञ्चामि) तव उभयोः कुक्ष्योः पार्श्वस्थसैन्यजनेभ्यः सोममासिञ्चामि स ते (गात्रा, अनु, विधावतु) प्रतिगात्रं प्रविशतु अतः (जिह्वया, मधु, गृभाय) जिह्वया मधुरं तं गृहाण ॥५॥
06 स्वादुष्थे अस्तु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वादु᳓ष् टे अस्तु संसु᳓दे
म᳓धुमान् तनु᳓वे त᳓व
सो᳓मः श᳓म् अस्तु ते हृदे᳓
मूलम् ...{Loading}...
स्वा॒दुष्टे॑ अस्तु सं॒सुदे॒ मधु॑मान्त॒न्वे॒३॒॑ तव॑ ।
सोमः॒ शम॑स्तु ते हृ॒दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स्वादु᳓ष् टे अस्तु संसु᳓दे
म᳓धुमान् तनु᳓वे त᳓व
सो᳓मः श᳓म् अस्तु ते हृदे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
saṁsúde ← √svad- (root)
{case:DAT, number:SG}
svādúḥ ← svādú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
mádhumān ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tanvè ← tanū́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
hr̥dé ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
śám ← śám (invariable)
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
स्वा॒दुः । ते॒ । अ॒स्तु॒ । स॒म्ऽसुदे॑ । मधु॑ऽमान् । त॒न्वे॑ । तव॑ ।
सोमः॑ । शम् । अ॒स्तु॒ । ते॒ । हृ॒दे ॥
Hellwig Grammar
- svāduṣ ← svāduḥ ← svādu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- ṭe ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- saṃsude ← saṃsvad ← √svad
- [verb noun]
- madhumān ← madhumat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- tanve ← tanū
- [noun], dative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- hṛde ← hṛd
- [noun], dative, singular, neuter
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
सायण-भाष्यम्
संसुदे सम्यक् सुष्ठु दात्रे हे इन्द्र ते तुभ्यं मधुमान् माधुर्यवानयं सोमः स्वादुः अस्तु रुचिकरो भवतु । तव तन्वे शरीराय च स्वादुरस्तु । तव हृदे हृदयाय च सः सोमः शमस्तु सुखजनकं भवतु ॥
Wilson
English translation:
“May the sweet-flavoured Soma be grateful to you, who are munificent; (may it be grateful) to your bodymay it be exhilarating to your heart.”
Jamison Brereton
Let it be sweet for you sweetening; (let it be) honeyed for your body. Let the soma be weal for your heart.
Griffith
Sweet to thy body let it be, delicious be the savoury juice:
Sweet be the Soma to thine heart.
Geldner
Wohlschmeckend soll er nach deinem Geschmack sein, süß deinem Leibe; der Soma soll deinem Herzen zusagen!
Grassmann
Er sei dir schmackhaft zum Genuss und honigsüss dem Leibe dein, Dem Herzen sei der Soma lieb.
Elizarenkova
Вкусным пусть будет он для тебя на вкус,
Сладким для тела твоего!
Сома пусть будет благом для сердца твоего!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (संसुदे) जगत् को अच्छे प्रकार दानदाता (ते) तेरे लिये मेरा (सोमः) सोम पदार्थ (स्वादुः+अस्तु) स्वादु होवे। (तव+तन्वे) तेरे जगद्रूप शरीर के लिये वह (मधुमान्) मधुर सोम हितकर होवे। (ते+हृदे) तेरे संसाररूप हृदय के लिये (शम्+अस्तु) सुखकर होवे ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! जगत् में प्रेम प्रसारित करो। यहाँ प्रेम का अभाव देखते हैं, राग, द्वेष, हिंसा, द्रोह आदि से यह संसार पूर्ण हो रहा है। मनुष्य में विवेक इसी कारण दिया गया है कि वह इन कुकर्मों से बचे और बचावे ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: पूर्व में लिख आया हूँ कि यह चराचर जगत् ही ईश्वर का शरीर अङ्ग और अवयव हैं। उपासक प्रार्थना करता है कि मेरा पदार्थ जगत् में रुचिकर, हितकर और सुखकर होवे। यहाँ इन्द्र के शरीर हृदय आदि प्रदेश से जगत् के जीवों के अवयवों का ग्रहण है ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मधुमान्, सोमः) मधुर सोम (ते, संसुदे) सम्यक् क्षरिता आपके लिये (स्वादुः, अस्तु) स्वादु हो (तव, तन्वे) आपके शरीर के लिये (ते, हृदे) और अन्तःकरण के लिये (शम्, अस्तु) सुखकर हो ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे क्षात्रबलप्रधान योद्धाओ ! हमारा सिद्ध किया हुआ सोमरस, जो स्वादु और पुष्टिकारक है, यह आपके शरीर और आत्मा के लिये पुष्टिकारक तथा बलप्रद हो, जिससे आप प्रजा की रक्षा करने में सर्वथा समर्थ हों ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रः प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! संसुदे=सम्यक् सुष्ठुदात्रे। ते=तुभ्यम्। मम सोमः। स्वादुरस्तु=रुचिकरो भवतु। मधुमानयं सोमः तव। तन्वे=शरीराय च हितकरोऽस्तु। ते=तव। हृदे=हृदयाय। शमस्तु=सुखकरो भवतु ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मधुमान्, सोमः) मधुयुक्तः सोमः (संसुदे, ते) सम्यक् क्षरित्रे तुभ्यम् (स्वादुः, अस्तु) आस्वादनीयो भवतु (तव, तन्वे) तव शरीराय (ते, हृदे) मानसाय च (शम्, अस्तु) सुखकरमस्तु ॥६॥
07 अयमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अय᳓म् उ त्वा विचर्षणे
ज᳓नीर् इवाभि᳓ सं᳓वृतः
प्र᳓ सो᳓म इन्द्र सर्पतु
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यमु॑ त्वा विचर्षणे॒ जनी॑रिवा॒भि संवृ॑तः ।
प्र सोम॑ इन्द्र सर्पतु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अय᳓म् उ त्वा विचर्षणे
ज᳓नीर् इवाभि᳓ सं᳓वृतः
प्र᳓ सो᳓म इन्द्र सर्पतु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
vicarṣaṇe ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
iva ← iva (invariable)
jánīḥ ← jáni- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sáṁvr̥taḥ ← √vr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
sarpatu ← √sr̥p- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒यम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । वि॒ऽच॒र्ष॒णे॒ । जनीः॑ऽइव । अ॒भि । सम्ऽवृ॑तः ।
प्र । सोमः॑ । इ॒न्द्र॒ । स॒र्प॒तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vicarṣaṇe ← vicarṣaṇi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “excellent.”
- janīr ← janīḥ ← jani
- [noun], accusative, plural, feminine
- “wife; jan; woman; jani [word]; birth.”
- ivābhi ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivābhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- saṃvṛtaḥ ← saṃvṛ ← √vṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “surround; cover; envelop; hide; close; protect.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- soma ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sarpatu ← sṛp
- [verb], singular, Present imperative
- “crawl; spread; wander.”
सायण-भाष्यम्
हे विचर्षणे विद्रष्टः इन्द्र जनीरिव जनयो जाया इव ता यथा शुक्लैः वस्त्रैः संवृता भवन्ति एवं संवृतः पयःप्रभृतिभिः श्रयणद्रव्यैरावृतः अयं सोमः अभि प्र सर्पतु अभिगच्छतु । उ इति पूरकः ॥
Wilson
English translation:
“May this Soma, invested (with milk), approach you, observant Indra, like a bride (clad in white apparel).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bride: janir iva = jāyā iva, like brides; śuklair vastraiḥ saṃvṛtaḥ;
Saṃvṛtaḥ = covered or invested by, anepithet of Soma, payahprabhṛtibhiḥ, by milk and other ingredients
Jamison Brereton
Let this soma, completely covered (with milk), slink forth to you, like (covered) women (to a rendezvous), o boundless Indra.
Jamison Brereton Notes
The consensus that soma is covered (sáṃvṛtaḥ) with milk is surely correct; this is simply a different way of expressing the mixing of the two substances that is such a common trope in the soma maṇḍala, where it is often said that soma is clothed in cows (/milk). But the simile presents difficulties. For both Oldenberg and Geldner a coveredup person (presumably male) is going to women/wives (Geldner “soll … wie ein Verhülter zu Frauen schleichen”). Neither of them makes any comment on this bizarre image. I prefer to follow Caland-Henry’s interpretation (cited and rejected by Oldenberg): “voilé comme des femmes [qui vont au rendez-vous].” There is evidence elsewhere in the RV of women going to trysts (e.g., X.40.2), and the abhisārikā, a woman going secretly to her lover, often depicted as veiled or disguised, is, of course, a standard figure in the later literary and visual arts traditions. (Perhaps the untethered abhí in this pāda refers to this idiom, although it must be admittted that neither √sṛ or √sṛp appears with abhí in the RV.) There are a few grammatical difficulties to address. First, sáṃvṛtaḥ is masculine and singular, whereas the corresponding women are feminine and plural, but sáṃvṛtaḥ refers to soma in the frame, and the later rules about grammatical agreement between elements in the frame and the simile simply do not hold in the RV. More serious is the fact that the nom. pl. of jáni- is normally jánayaḥ. However, the asigmatic nom. sg. jánī in IV.52.1 shows that a long ī-stem jánī- had been extracted from the ambiguous forms acc. pl. jánīs and gen. pl. jánīnām (cf. AIG III.144).
Griffith
Like women, let this Soma-draught, invested with its robe, approach,
O active Indra, close to thee.
Geldner
Dieser Soma soll zu dir, Indra, wie ein Verhüllter zu Frauen schleichen du Ausgezeichneter!
Grassmann
Und dieser schleiche zu dir hin, wie man verhüllt zu Weibern schleicht, Der Soma, weiser Indra du.
Elizarenkova
А этот сома, о (ты) очень подвижный,
Пусть заползет к тебе, о Индра,
Как переодетый (любовник) к женщинам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विचर्षणे) हे सर्वद्रष्टा (इन्द्र) ईश्वर ! (अयम्+सोमः) यह मेरा यज्ञसंस्कृत सोम पदार्थ (त्वम्+प्र+सर्पतु) तुझको प्राप्त होवे। वह कैसा है। (अभि+संवृतः) नानागुणों से भूषित है। यहाँ दृष्टान्त देते हैं (जनीः+इव) जैसे कुलवधू शुद्ध पवित्र वस्त्रों से आच्छादित है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर को निखिल पदार्थ समर्पित कर इसका भी यह आशय है कि जगत् के कल्याण के हेतु प्रतिदिन यथाशक्ति दान प्रदान करता रहे। पुरुषार्थ और सत्यता से प्राप्त धन को अवश्यमेव देशहित व और मनुष्यहित में लगावें ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विचर्षणे, इन्द्र) हे विशेषद्रष्टा योद्धा ! (जनीः, इव) प्रजा के समान (अभिसंवृतः) पय आदि द्रव्यों से आच्छादित (अयम्, सोमः) यह सोमरस (त्वा, उ) आपको (प्रसर्पतु) प्राप्त हो ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार रिद्धिसिद्धिसम्पन्न प्रजा पय आदि द्रव्यों से परिपूर्ण होकर अभ्युदय का धाम होती है, इसी प्रकार यह सोम पय आदि द्रव्यों से संस्कार को प्राप्त हुआ आपको प्राप्त हो ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विचर्षणे=विशेषेण सर्वद्रष्टः। इन्द्र ईश ! त्वा=त्वां प्रति। अयं मम सोमः। प्रसर्पतु=प्राप्नोतु। कीदृशः सोमः। जनीः इव=जनयो जाया इव। ता यथा शुद्धैर्वस्त्रैः संवृता भवन्ति। एवमेव मम सोमः। अभिसंवृतोऽस्ति=नानागुणैः भूषितोऽस्ति। उ इति पूरकः ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विचर्षणे, इन्द्र) हे विशेषद्रष्टः योद्धः ! (जनीः, इव) प्रजा इव (अभिसंवृतः) पयआदिभिरावृतः (अयम्, सोमः) अयं सोमरसः (त्वा, उ) त्वां प्रति (प्रसर्पतु) प्रगच्छतु ॥७॥
08 तुविग्रीवो वपोदरः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुविग्री᳓वो वपो᳓दरः
सुबाहु᳓र् अ᳓न्धसो म᳓दे
इ᳓न्द्रो वृत्रा᳓णि जिघ्नते
मूलम् ...{Loading}...
तु॒वि॒ग्रीवो॑ व॒पोद॑रः सुबा॒हुरन्ध॑सो॒ मदे॑ ।
इन्द्रो॑ वृ॒त्राणि॑ जिघ्नते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुविग्री᳓वो वपो᳓दरः
सुबाहु᳓र् अ᳓न्धसो म᳓दे
इ᳓न्द्रो वृत्रा᳓णि जिघ्नते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
tuvigrī́vaḥ ← tuvigrī́va- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vapódaraḥ ← vapódara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
subāhúḥ ← subāhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jighnate ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
तु॒वि॒ऽग्रीवः॑ । व॒पाऽउ॑दरः । सु॒ऽबा॒हुः । अन्ध॑सः । मदे॑ ।
इन्द्रः॑ । वृ॒त्राणि॑ । जि॒घ्न॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- tuvigrīvo ← tuvi
- [noun]
- “mighty; very; diverse; much(a); many.”
- tuvigrīvo ← grīvaḥ ← grīvā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “neck; grīvā [word].”
- vapodaraḥ ← vapā
- [noun], feminine
- “omentum.”
- vapodaraḥ ← udaraḥ ← udara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “udara; cavity; abdomen; inside; stomach; belly; udara [word]; garbha; abdominal disease; intestine; inside; uterus; vessel.”
- subāhur ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- subāhur ← bāhuḥ ← bāhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- andhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- jighnate ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
तुविग्रीवः विस्तीर्णकन्धरः वपोदरः पीवरोदरः यथा बहवः सोमाः पीता अन्तर्भवन्ति तथा विस्तृतजठर इत्यर्थः । सुबाहुः शोभनबाहुरेवंगुणकः इन्द्रः अन्धसः अन्नस्य सोमात्मकस्य मदे हर्षे सति वृत्राणि शत्रुजातानि जिघ्नते हिनस्ति ।
Wilson
English translation:
“Long-necked, large-bellied, strong-armed Indra, in the exhilaration of the (sacrificial) food, destroys hisenemies.”
Jamison Brereton
Strong-necked, bulging-bellied, mighty-armed Indra in the exhilaration of the stalk
keeps smashing obstacles.
Jamison Brereton Notes
vapódara- is a hapax, but its general analysis is fairly clear: it’s a bahuvrīhi with udára- ‘belly’ as second member and some word for ‘fat’ or ‘bulging’ presumably as first member. Filliozat (Doctrine classique, 126, without comment) takes it to be vapā́‘omentum’. See EWA s.v. vapā́-.
Griffith
Indra, transported with the juice, vast in his bulk, strong in his neck
And stout arms, smites the Vrtras down.
Geldner
Starknackig, fettbauchig, schönarmig erschlägt Indra im Rausch des Trankes die Feinde.
Grassmann
Mit festem Nacken, starkem Leib und kräft’gem Arm im Somarausch schlägt Indra alle Feinde todt.
Elizarenkova
С мощным затылком, жирным брюхом,
Прекрасными руками в опьянении сомой
Индра убивает врагов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अन्धसः+मदे) अन्न के आनन्द में अर्थात् अन्न को पाकर सर्व प्राणी आनन्दित होवें, इस अभिप्राय से (इन्द्रः) परमदेव इन्द्र (वृत्राणि) निखिल विघ्नों को (विघ्नते) विनष्ट किया करता है। जिस इन्द्र के (तुविग्रीवः) ग्रीवास्थानीय सूर्य्यादि बहुत विस्तीर्ण हैं, पुनः (वपोदरः) जिसके उदरस्थानीय आकाश बहुत स्थूल और सूक्ष्म हैं और जिसके (सुबाहुः) बाहुस्थानीय पृथिव्यादिलोक सुशोभन हैं। हे भगवन् ! तू महान् है। तू हम लोगों के विघ्नों का विनाश किया कर ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो जन सदा ईश्वर के आश्रित होकर शुभकर्म में प्रवृत्त रहते हैं, उनके विघ्न स्वयं उसकी कृपा से विनष्ट हो जाते हैं, उसकी महान् महिमा है ॥८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सोमरसपान का महत्त्व कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अन्धसः, मदे) सोमात्मक अन्न का आह्लाद उत्पन्न होने पर (तुविग्रीवः) विस्तीर्ण कन्धरावाला (वपोदरः) स्थूल उदरवाला (सुबाहुः, इन्द्रः) दीर्घबाहुवाला योद्धा (वृत्राणि) शत्रुसमुदायों को (जिघ्नते) हनन करता है ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि ये शूरवीर योद्धा, जो विस्तीर्ण कन्धोंवाले, बलप्रद उदरवाले और जो बड़ी भुजाओंवाले हैं, वे सोमरस का पान करके युद्ध में शत्रुओं पर विजय प्राप्त करते हैं अर्थात् सोमरसपान से आह्लाद प्राप्त होने पर परपक्ष को जीतकर विजय का नाद बजाते हुए स्वराष्ट्र की रक्षा करते हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इन्द्रः=परमदेवः ! अन्धसोऽन्नस्य। मदे=आनन्दे। अन्नं प्राप्य सर्वे जनाः सुखिनो भवन्त्विति हेतोः। वृत्राणि=निखिलान् विघ्नान्। जिघ्नते=हिनस्ति। कीदृगिन्द्रः। तुविग्रीवः=तुविर्विस्तीर्णा ग्रीवा=ग्रीवास्थानीयाः सूर्य्यादयो यस्य स तुविग्रीवः। पुनः। वपोदरः=वपं पीवरम्। उदरमुदरस्थानीयमाकाशं यस्य सः। पुनः। सुबाहुः=शोभना बाहवो बाहुस्थानीयाः पृथिव्यादिलोका यस्य सः ॥८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सोमपानस्य महत्त्वं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अन्धसः, मदे) सोमरूपान्नस्याह्लादे जाते (तुविग्रीवः) विस्तीर्णग्रीवः (वपोदरः) स्थूलोदरः (सुबाहुः, इन्द्रः) लम्बबाहुः योद्धा (वृत्राणि, जिघ्नते) शत्रून् हिनस्ति ॥८॥
09 इन्द्र प्रेहि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र प्रे᳓हि पुर᳓स् तुवं᳓
वि᳓श्वस्ये᳓शान ओ᳓जसा
वृत्रा᳓णि वृत्रहञ् जहि
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ प्रेहि॑ पु॒रस्त्वं विश्व॒स्येशा॑न॒ ओज॑सा ।
वृ॒त्राणि॑ वृत्रहञ्जहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र प्रे᳓हि पुर᳓स् तुवं᳓
वि᳓श्वस्ये᳓शान ओ᳓जसा
वृत्रा᳓णि वृत्रहञ् जहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
purás ← purás (invariable)
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ī́śānaḥ ← √īś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:MED}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
jahi ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । प्र । इ॒हि॒ । पु॒रः । त्वम् । विश्व॑स्य । ईशा॑नः । ओज॑सा ।
वृ॒त्राणि॑ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् । ज॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- prehi ← pre ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- viśvasyeśāna ← viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvasyeśāna ← īśānaḥ ← īś
- [verb noun], nominative, singular
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- vṛtrahañ ← vṛtrahan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- jahi ← han
- [verb], singular, Present imperative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ओजसा बलेन विश्वस्य सर्वस्य जगतः ईशानः स्वामी भवन् त्वं पुरः अस्माकं पुरस्तात् प्रेहि प्रगच्छ प्राप्नुहि । हे वृत्रहन् वृत्राणामावरकाणां शत्रूणां हन्तः वृत्राणि अस्मदीयानि शत्रुजातानि जहि विनाशय ॥
Wilson
English translation:
“Indra, who by your strength are the lord over all, come to us, slayer of Vṛtra, subdue our foes.”
Jamison Brereton
Indra, go forth in front, holding sway over all with your might.
Smash obstacles, o smasher of obstacles [/Vr̥tra].
Griffith
O Indra, go thou forward, thou who rulest over all by might:
Thou Vrtra-slayer slay the fiends,
Geldner
Indra, geh du voran, der du mit Kraft über alles herrschest, erschlage die Feinde, du Feindetöter!
Grassmann
O Indra, schreite du voran, des Alls Gebieter mit Gewalt, Feindtödter, tödt’ die Feinde du.
Elizarenkova
Индра, продвигайся вперед,
Ты, владеющий всем благодаря (своей) силе!
Убей врагов, о убийца Вритры!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
विघ्नविनाश के लिये प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र परमदेव ! तू (ओजसा) निज महती शक्ति से (विश्वस्य) सम्पूर्ण जगत् का (ईशानः) स्वामी है। वह तू (पुरः) हम प्राणियों के सम्मुख (प्रेहि) आ जा। (वृत्रहन्) हे निखिलविघ्नविनाशक देव (वृत्राणि) हमारे सकल विघ्नों को (जहि) विनष्ट कर ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! इस सम्पूर्ण जगत् का स्वामी वही ईश है। वही तुम्हारे समस्त विघ्नों का विनाश कर सकता है। उसी की उपासना सब कोई करो ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (ओजसा) स्व पराक्रम से (विश्वस्येशानः) सबको नीचे करते हुए (त्वम्) आप (पुरः, प्रेहि) रक्षा के लिये हमारे अभिमुख आवें (वृत्रहन्) हे शत्रुओं को हनन करनेवाले ! (वृत्राणि) सब शत्रुओं को (जहि) नष्ट करें ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे युद्ध में शत्रुओं को हनन करनेवाले योद्धा लोगो ! आप अपने अमित पराक्रम से वेदविरोधी, प्रजा को कष्ट देनेवाले तथा श्रेष्ठ=उच्च भावोंवाले पुरुषों का अपमान करनेवाले शत्रुओं को नष्ट करके राष्ट्र को सुख-सम्पत्ति से समृद्ध करें ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
विघ्नविनाशाय प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ओजसा=महत्या शक्त्या। विश्वस्य=सर्वस्य जगतः। ईशानः=स्वामी। पुरोऽस्माकं पुरस्तात्। प्रेहि=प्रगच्छ=प्राप्नुहि। हे वृत्रहन्=वृत्राणां निखिलावरकाणां विघ्नानाम्। हन्तः=विनाशक। वृत्राणि=विघ्नजातानि। जहि=विनाशय ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (ओजसा) बलेन (विश्वस्य, ईशानः) सर्वस्य स्वामी भवन् (त्वम्, पुरः, प्रेहि) त्वं रक्षायै अग्रतः प्रगच्छ (वृत्रहन्) हे शत्रुहन्तः ! (वृत्राणि, जहि) शत्रून् नाशय ॥९॥
10 दीर्घस्ते अस्त्वङ्कुशो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दीर्घ᳓स् ते अस्तु अङ्कुशो᳓
ये᳓ना व᳓सु प्रय᳓छसि
य᳓जमानाय सुन्वते᳓
मूलम् ...{Loading}...
दी॒र्घस्ते॑ अस्त्वङ्कु॒शो येना॒ वसु॑ प्र॒यच्छ॑सि ।
यज॑मानाय सुन्व॒ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
दीर्घ᳓स् ते अस्तु अङ्कुशो᳓
ये᳓ना व᳓सु प्रय᳓छसि
य᳓जमानाय सुन्वते᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
aṅkuśáḥ ← aṅkuśá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
astu ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dīrgháḥ ← dīrghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
prayáchasi ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yájamānāya ← √yaj- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
दी॒र्घः । ते॒ । अ॒स्तु॒ । अ॒ङ्कु॒शः । येन॑ । वसु॑ । प्र॒ऽयच्छ॑सि ।
यज॑मानाय । सु॒न्व॒ते ॥
Hellwig Grammar
- dīrghas ← dīrghaḥ ← dīrgha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- astv ← astu ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- aṅkuśo ← aṅkuśaḥ ← aṅkuśa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “elephant-drivers hook; hook.”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- prayacchasi ← prayam ← √yam
- [verb], singular, Present indikative
- “give; emit; send; transmit.”
- yajamānāya ← yaj
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव अङ्कुशः सृणिराकर्षणसाधनमायुधं दीर्घः अस्तु आयतो भवतु । यथा दूरस्थमपि वस्तु व्याप्नोति तथायामवान् भवत्वित्यर्थः । येन अङ्कुशेन सुन्वते सोमाभिषवं कुर्वते यजमानाय वसु धनमाहृत्य प्रयच्छसि ददासि ॥ ॥ २३ ॥
Wilson
English translation:
“Long be your goad, wherewith you bestow wealth upon the sacrificer offering libations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Goad: or,crook;
Aṅkuśa = an instrumental ument for drawing towards us things out of reach
Jamison Brereton
Let your hook be long by which you hold out goods
to the sacrificer who presses (soma).
Griffith
Long be thy grasping-hook wherewith thou givest ample wealth to him
Who sheds the juice and worships thee.
Geldner
Lang soll dein Haken sein, mit dem du dem Opfernden, Somapressenden Schätze reichst.
Grassmann
Lang sei dein Haken ausgestreckt, mit dem du Güter ziehst heran Dem Opferer, der Soma braut.
Elizarenkova
Длинным пусть будет крюк у тебя,
Которым ты передаешь добро
Жертвователю, выжимающему (сому)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः प्रार्थना विधान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (ते) तेरा (अङ्कुशः) अङ्कुश नाम का आयुध (दीर्घः+अस्तु) लम्बा होवे। (येन) जिस अङ्कुश से (सुन्वते) शुभकर्मों को करते हुए (यजमानाय) यजमान को (वसु) धन (प्रयच्छसि) देता है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यद्यपि भगवान् कोई अस्त्र-शस्त्र नहीं रखता है, तथापि आरोप करके सर्व वर्णन किया जाता है। जो कोई शुभकर्म करते रहते हैं, वे कदापि अन्नादिकों के अभाव से पीड़ित नहीं होते। यह भगवान् की कृपा है ॥१०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब योद्धा के लिये आशीर्वादात्मक वचन कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिससे (सुन्वते, यजमानाय) यज्ञकर्ता स्वजन को (वसु, प्रयच्छसि) धन देते हैं वह (ते, अङ्कुशः) आपका शस्त्र (दीर्घः, अस्तु) विस्तीर्ण=अप्रतिहत हो ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे युद्धविजयी योद्धाजनो ! जिन अस्त्र-शस्त्रों से विजय प्राप्त कर यज्ञकर्त्ता यजमान को यज्ञ की पूर्त्यर्थ धन प्रदान करते हो, वे आपके शस्त्र अप्रतिहतगति हों अर्थात् उनकी गति रोकने में कोई समर्थ न हो। यह स्तोता आदि यज्ञकर्ताओं का योद्धा के लिये आशीर्वचन है, जो प्रजा की रक्षानिमित्त यज्ञ में सदैव स्तुतिवाक्यों द्वारा परमात्मा से प्रार्थना करते हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनः प्रार्थना विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तव। अङ्कुशः=सृणिराकर्षणसाधनमायुधम्। दीर्घोऽस्तु=आयतो भवतु। येनाङ्कुशेन साधनेन त्वम्। सुन्वते=शुभानि कर्माणि कुर्वते। यजमानाय। वसु=धनम्। प्रयच्छसि=ददासि ॥१०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ योद्धृभ्य आशीर्वादो दीयते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) यद्द्वारा (सुन्वते, यजमानाय) स्वयज्ञं कुर्वते जनाय (वसु, प्रयच्छसि) धनं ददासि सः (ते, अङ्कुशः) तव शस्त्रम् (दीर्घः) विस्तीर्णः (अस्तु) भवतु ॥१०॥
11 अयं त - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ त इन्द्र सो᳓मो
नि᳓पूतो अ᳓धि बर्हि᳓षि
ए᳓हीम् अस्य᳓ द्र᳓वा पि᳓ब
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं त॑ इन्द्र॒ सोमो॒ निपू॑तो॒ अधि॑ ब॒र्हिषि॑ ।
एही॑म॒स्य द्रवा॒ पिब॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अयं᳓ त इन्द्र सो᳓मो
नि᳓पूतो अ᳓धि बर्हि᳓षि
ए᳓हीम् अस्य᳓ द्र᳓वा पि᳓ब
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
nípūtaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dráva ← √dru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
īm ← īm (invariable)
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒यम् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । सोमः॑ । निऽपू॑तः । अधि॑ । ब॒र्हिषि॑ ।
आ । इ॒हि॒ । ई॒म् । अ॒स्य । द्रव॑ । पिब॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somo ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- nipūto ← nipūtaḥ ← nipū ← √pū
- [verb noun], nominative, singular
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- ehīm ← ehi ← e ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “come; travel.”
- ehīm ← īm ← īṃ
- [adverb]
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dravā ← drava ← dru
- [verb], singular, Present imperative
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तुभ्यं त्वदर्थम् अयं सोमः बर्हिषि अधि वेद्यामास्तीर्णे दर्भे निपूतः नितरां दशापवित्रेण शोधितः । अभिषवादिसंस्कारैः संस्कृत इत्यर्थः । ईम् इदानीम् अस्य इमं सोमं प्रति एहि आगच्छ । आगत्य यत्र रसात्मकः सोमो हूयते’ तं देशं प्रति द्रव शीघ्रं गच्छ । तदनन्तरं तं सोमं पिब ।
Wilson
English translation:
“This Soma, purified (by filtering) through the sacred grass is for you, Indra, come to it, hasten, drink.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sacred grass: or, purified (by being) filtered through the cloth called daśā pavitra over the sacred grass(strewed on the vedi)
Jamison Brereton
Here is your soma, Indra, purified down onto the ritual grass.
Come here to it! Run, drink of it!
Griffith
Here, Indra, is thy Soma-draught, made pure upon the sacred grass:
Run hither, come and drink thereof.
Geldner
Für dich steht dieser abgeklärte Soma auf dem Barhis; komm her, beeile dich, trinke davon!
Grassmann
Hier steht der Soma auf der Streu, o Indra, der gereinigte, Komm eilend her und trink davon.
Elizarenkova
Вот, Индра, сома, очищенный
Для тебя, (приготовлен) на жертвенной соломе.
Приходи же, спеши, пей его!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः प्रार्थना ही विधान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (ते) तेरा (अयम्+सोमः) यह रसात्मक संसार (बर्हिषि+अधि) आकाश में स्थापित (निपूतः) अतिशय शुद्ध है (ईम्) हे ईश ! इस समय (अस्य+एहि) इस रसात्मक संसार के निकट आ। (द्रव) इस पर द्रवीभूत हो और (पिब) उसे कृपादृष्टि से देख ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह संसार ही परमात्मा का सोम अर्थात् प्रिय वस्तु है। जैसे हम जीव सोमरस से बहुत प्रसन्न होते हैं। परमात्मा भी इससे प्रसन्न होता है, यदि यह छल कपट आदि से रहित शुद्ध पवित्र हो। इससे यह शिक्षा होती है कि प्रत्येक मनुष्य को शुद्ध पवित्र होना चाहिये ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे शूर ! (अयम्, ते, सोमः) यह आपका सोमरस (बर्हिषि, अधि, निपूतः) पवित्र आसन में शुद्ध किया है (एहि) आइये (द्रव) शीघ्र आइये (ईम्) इस समय (अस्य, पिब) इसको पिएँ ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक पुरुषों की ओर से उक्ति है कि हे शूरवीरो ! जिस सोमरस को हम लोगों ने बड़ी शुद्धतापूर्वक बनाया है, उसको पान कर हमारा सत्कार स्वीकार करें, या यों कहो कि हमारे यज्ञ को प्राप्त होकर सुशोभित करें, जिससे दुष्टजन सदा भयभीत हुए यज्ञ में विघ्नकारी न हों ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनः प्रार्थनैव विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तव सृष्टः। अयं सोमः=रसात्मकः संसारः। बर्हिषि+अधि=अधिः सप्तम्यर्थः। बर्हिषि=आकाशे स्थापितः सन्। निपूतः=नितरां पूतः=शुद्धोऽस्ति। हे देव ! ईम्=इदानीम्। अस्य=इमम्। एहि। द्रव=अस्योपरि द्रवीभूतो भव। पिब=कृपादृष्ट्या अवलोकय ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे शूर ! (अयम्, ते, सोमः) अयं तव सोमरसः (बर्हिषि, अधि, निपूतः) पवित्रासने शोधितः (एहि) आयाहि (द्रव) शीघ्रमायाहि (अस्य, पिब) इमं पिब (ईम्) इदानीम् ॥११॥
12 शाचिगो शाचिपूजनायम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शा᳓चिगो शा᳓चिपूजन
अयं᳓ र᳓णाय ते सुतः᳓
आ᳓खण्डल प्र᳓ हूयसे
मूलम् ...{Loading}...
शाचि॑गो॒ शाचि॑पूजना॒यं रणा॑य ते सु॒तः ।
आख॑ण्डल॒ प्र हू॑यसे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शा᳓चिगो शा᳓चिपूजन
अयं᳓ र᳓णाय ते सुतः᳓
आ᳓खण्डल प्र᳓ हूयसे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
śā́cigo ← śācigu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śā́cipūjana ← śācipūjana- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ráṇāya ← ráṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ā́khaṇḍala ← ākhaṇḍala- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hūyase ← √hū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
prá ← prá (invariable)
पद-पाठः
शाचि॑गो॒ इति॒ शाचि॑ऽगो । शाचि॑ऽपूजन । अ॒यम् । रणा॑य । ते॒ । सु॒तः ।
आख॑ण्डल । प्र । हू॒य॒से॒ ॥
Hellwig Grammar
- śācigo ← śācigu
- [noun], vocative, singular, masculine
- śācipūjanāyaṃ ← śācipūjana
- [noun], vocative, singular, masculine
- śācipūjanāyaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- raṇāya ← raṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “battle; fight; pleasure; joy; war; combat.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- ākhaṇḍala
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- hūyase ← hvā
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
हे शाचिगो । शाचयः शक्ता गावो यस्यासौ शाचिगुः । यद्वा । ‘शच व्यक्तायां वाचि ‘। अस्मादौणादिक इङ्प्रत्ययः । शाचयो व्यक्ताः प्रख्याता गावो रश्मयो गाव एव वा यस्य तादृश । हे शाचिपूजन। पूज्यतेऽनेनेति पूजनं स्तोत्रादि । प्रख्यातपूजन ते तव रणाय रमणाय सुखजननाय अयं सोमः सुतः अभिषुतः । यतः कारणात् हे आखण्डल शत्रूणामाखण्डयितः प्र हूयसे प्रकृष्टाभिः स्तुतिभिराहूयसे । अत आगत्येमं सोमं पिबेति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Renowned for radiance, renowned for adoration, this libation is for your gratification; destroyer of foes,you are earnestly invoked.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Radiance: śācigo: śaktā gāvo yasya, he whose cattle are strong;
Śācayaḥ =vyaktāḥ, manifest; or, prakhyātāḥ, famous;
GāVaḥ = raśmayaḥ, rays, i.e., of renowned or manifest brilliance;
Śācipūjana = prakhyātapūjana, of renowned adoration; or, whose hymns are renowned
Jamison Brereton
Śācigu, Śācipūjana, this has been pressed for your joy.
Ākhaṇḍala, you are called forth.
᳓
Jamison Brereton Notes
12-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Contains a number of PNs, whose exact identity eludes us. See Geldner’s nn., Mayrhofer PN s.vv.
Griffith
Famed for thy radiance, worshipped well this juice is shed for thy delight
Thou art invoked, Akhandala!
Geldner
Sacigu, Sacipujana, dieser ist für dich zur Lust gepreßt. Du Akhandala wirst gerufen.
Grassmann
Der stark du schreitest, Stärke ehrst, zur Lust ist dieser dir gebraut, Dich, o Zerbrecher, ruft man an.
Elizarenkova
О Шачигу, Шачипуджана,
Этот (сома) выжат тебе на радость.
О Акхандала, тебя призывают.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शाचिगो) हे दृढतर पृथिव्यादिलोकोत्पादक ! (शाचिपूजन) हे प्रख्याताभ्यर्चन महादेव ! (ते) तेरा (अयम्+सुतः) उत्पादित यह संसार (रणाय) सकल जीवों को आनन्द पहुँचाने के लिये विद्यमान है। इस कारण (आखण्डल) हे दुष्टनिवारक ! (प्र+हूयसे) तू सर्वत्र उत्तमोत्तम स्तोत्रों से पूजित हो रहा है ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस कारण ईश्वर ने इस जगत् को रचा है और इसके द्वारा सर्व प्राणियों को सुख पहुँचा रहा है, अतः इस तत्त्व को जानकर ऋषि-मुनिगण इसकी सदा पूजा किया करते हैं ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शाचिगो) हे समर्थ वाणीवाले (शाचिपूजन) समर्थ पूजनवाले योद्धा ! (अयम्) यह सोम (ते, रणाय) आपके सुख के लिये (सुतः) संस्कृत किया है इससे (आखण्डल) हे शत्रुओं का खण्डन करनेवाले ! (प्रह्वयसे) हम लोगों से आह्वान किये जाते हैं ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विश्वासार्ह वाणीवाले तथा सत्कारयोग्य योद्धा जनो ! हम लोग आपको यज्ञसदन में बुलाकर सत्कार करते हैं। आप हमारी और हमारे यज्ञ की शत्रुओं से सदैव रक्षा करते रहें, जिससे हमारे यज्ञ में कोई विघ्न न हो और हम अपने उद्देश्य की सिद्धि में कृतकार्य्य हों ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शाचिगो=“शाचयः शक्ताः स्वस्वकार्य्ये समर्था गावः पृथिव्यादिलोकाः यस्य स शाचिगुः।” हे दृढतरपृथिव्यादिलोकोत्पादक ! हे शाचिपूजन=प्रसिद्धपूजन देव ! ते=तव। सुतः=सम्पादित उत्पादितोऽयं संसारः। रणाय=आनन्दाय वर्तते। अतः हे आखण्डल=दुष्टानां आखण्डयितः। त्वं सर्वत्र। प्र+हूयसे=प्रकृष्टाभिः स्तुतिभिः। आहूयसे=पूज्यसे ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शाचिगो) हे समर्थवाक् (शाचिपूजन) समर्थपूजन ! (अयम्) अयं सोमः (ते, रणाय) तव सुखाय (सुतः) संस्कृतः अतः (आखण्डल) हे आखण्डयितः ! (प्रह्वयसे) अस्माभिराहूयसे ॥१२॥
13 यस्ते शृङ्गवृषो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स् ते शृङ्गवृषो नपात्
प्र᳓णपात् कुण्डपा᳓यियः
नि᳓ अस्मिन् दध्र आ᳓ म᳓नः
मूलम् ...{Loading}...
यस्ते॑ शृङ्गवृषो नपा॒त्प्रण॑पात्कुण्ड॒पाय्यः॑ ।
न्य॑स्मिन्दध्र॒ आ मनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓स् ते शृङ्गवृषो नपात्
प्र᳓णपात् कुण्डपा᳓यियः
नि᳓ अस्मिन् दध्र आ᳓ म᳓नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
napāt ← nápat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śr̥ṅgavr̥ṣaḥ ← śr̥ṅgavr̥ṣ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kuṇḍapā́yyaḥ ← kuṇḍapā́yya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
práṇapāt ← práṇapat- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
asmin ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
dadhre ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mánaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
पद-पाठः
यः । ते॒ । शृ॒ङ्ग॒ऽवृ॒षः॒ । न॒पा॒त् । प्रन॑पा॒दिति॒ प्रऽन॑पात् । कु॒ण्ड॒ऽपाय्यः॑ ।
नि । अ॒स्मि॒न् । द॒ध्रे॒ । आ । मनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śṛṅgavṛṣo ← śṛṅgavṛṣaḥ ← śṛṅgavṛṣ
- [noun], genitive, singular, masculine
- napāt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “grandson; nephew; napāt [word].”
- praṇapāt
- [noun], nominative, singular, masculine
- kuṇḍapāyyaḥ ← kuṇḍapāyya
- [noun], nominative, singular, masculine
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dadhra ← dadhre ← dhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- manaḥ ← manas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
हे शृङ्गवृषो नपात्। शृङ्गवृषा नाम कश्चिदृषिः । तस्य चेन्द्रः स्वयमेव पुत्रतया जज्ञ इत्याख्यायिका। नपादित्यपत्यनाम । शृङ्गवृषः पुत्र । यद्वा । शृणन्ति हिंसन्तीति शृङ्गाणि रश्मयः । तैर्वर्षतीति शृङ्गवृडादित्यः । तस्य नपातयितः स्वकीये स्थानेऽवस्थापयितः । ‘ सुबामन्त्रिते° ’ इति षष्ठ्यन्तस्य पराङ्गवद्भावेनामन्त्रितानुप्रवेशात् समुदायस्याष्टमिकं सर्वानुदात्तत्वम् । ईदृश हे इन्द्र ते तव संबन्धी प्रणपात् प्रकर्षेण न पातयिता रक्षिता कुण्डपाय्यः । कुण्डैः पीयतेऽस्मिन् सोम इति कुण्डपाय्यः क्रतुविशेषः । ‘ क्रतौ कुण्डपाय्यसंचाय्यौ ’ (पा. सू. ३. १. १३०) इति पिबतेरधिकरणे ण्यत्प्रत्ययो युगागमश्च निपात्यते । एतत्संज्ञो यः क्रतुरस्ति अस्मिन् कुण्डपाय्ये क्रतौ मनः स्वान्तम् आ नि दध्रे । अभितो वर्तमानाः कुण्डपायिनामान ऋषयः पुरा नि दधिरे । सम्यक् त्वद्देवत्यं क्रतुमनुष्ठितवन्त इत्यर्थः । दधातेर्लिटि ‘इरयो रे’ इति रेभावः ॥
Wilson
English translation:
“(Indra), who was the offspring of Śṛṅgavṛṣa, of whom the kuṇḍapāyya rite was the protector, (thesages) have fixed (of old) their minds upon this ceremony.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Śṛṅgavṛṣa: yas te śṛṅgavṛṣo napātpraṇapātkuṇḍapāyyaḥ = he was, Śṛṅgavṛṣa, your grandson, your great-grandson, Kuṇḍapāyya; alegend is cited: Indra takes upon himself the character of the son of a ṛṣi names Śṛṅgavṛṣa (orŚṛṅgavṛṣan);
Napat = apatya, offspring genitive rally;
Śṛṅgavṛṣa = the sun, i.e. śṛṅgair varṣati, he rains withrays; na-pat = not causing to fall, na pātayitā, i.e. he who was the establisher of the sun, the heaven, Indra.Kuṇḍapāyya = a ceremony in which the Soma is drunk from a vessel called Kuṇḍa (Pāṇini, 3.1.130), andthis is said to be te praṇapāt = tava rakṣitā, the protector of you, Indra
Jamison Brereton
O grandson, great-grandson of Śr̥ṅgavr̥s—your (soma)
to-be-drunk-from-a-jar:
upon that has (Indra) fixed his mind.
Jamison Brereton Notes
kuṇḍapā́yya- is a technical term in later śrauta ritual; see Oldenberg I have given a literal tr. of the word and disclaim any knowledge of what this verse really refers to.
The verb dadhre is taken by Oldenberg as most likely a 1st sg.; Geldner allows that possibility but tr. with a 3rd sg. I supply Indra as subject, both because he is the deity of the hymn and because he is the default consumer of soma. Kümmel (264) takes the verb as intransitive and presential with mánaḥ as subject: “darin bleibt das Denken fast.” He also notes the possibility that this is a 3rd plural to √dhā, rather than belonging to √dhṛ.
12-13 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Contains a number of PNs, whose exact identity eludes us. See Geldner’s nn., Mayrhofer PN s.vv.
Griffith
To Kundapayya, grandson’s son, grandson of Srngavrs! to thee,
To him have I addressed my thought.
Geldner
Dein Kundapayya-Opfer, o Enkel des Sringavrisi, du Urenkel, auf das hat er seinen Sinn gerichtet.
Grassmann
Auf den Kundapājia, der dir, o Enkel des Çringavrisch ein Urenkel ist, ist dein Sinn hingerichtet.
Elizarenkova
(Тот сома-) кундапайя, который (есть) у тебя,
О внук Шрингавриша, о правнук,
К нему он направил (свою) мысль.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र (यः+ते) जो तेरा सृष्ट (शृङ्गवृषः) यह महान् सूर्य्य है (अस्मिन्) इसमें तत्त्वविद् जन (मनः+नि+आ+दध्रे) मन स्थापित करते हैं। अर्थात् इसको आश्चर्य्यदृष्टि से देखते हैं क्योंकि यह (नपात्) निराधार आकाश में स्थापित रहने पर भी नहीं गिरता है, पुनः (प्रणपात्) अपने परिस्थित ग्रहों को कभी गिरने नहीं देता, किन्तु यह (कुण्डपाय्यः) उन पृथिव्यादि लोकों का अच्छे प्रकार पालन कर रहा है। ऐसा महान् अद्भुत यह सूर्य्य है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यद्यपि इस संसार में एक-२ पदार्थ ही अद्भुत है तथापि यह सूर्य्य तो अत्यद्भुत वस्तु है, इसको देख-२ कर ऋषिगण चकित होते हैं। हे इन्द्र ! यह तेरी अद्भुत कीर्ति है ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शृङ्गवृषः, नपात्) हे स्वतेजोवर्धक उपासक के रक्षक योद्धा ! (यः, ते) जो आपका (प्रणपात्) प्ररक्षक (कुण्डपाय्यः) यज्ञविशेष है (अस्मिन्) इस कुण्डपाय्य नामक यज्ञ में (मनः) उपासक जन मन को (न्यादध्रे) लगाते हैं ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे उपासकों के रक्षक तेजस्वी योद्धा ! आपका रक्षक जो “कुण्डपाय्य” यज्ञ* है, उस यज्ञ को याज्ञिक पुरुष बड़ी श्रद्धा तथा उत्साह से पूर्ण करते हैं, जिससे आपका बल वृद्धि को प्राप्त हो, आप सदा अजय हों अर्थात् कोई शत्रु आपको युद्ध में न जीत सके ॥१३॥ *कुण्ड के आकारविशेषवाले पात्रों से जिस यज्ञ में सोमपान किया जाता है, उसका नाम “कुण्डपाय्य” यज्ञ है ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यस्ते=तव सृष्टः। शृङ्गवृषः=सूर्य्योऽस्ति। शृङ्गैः किरणैर्वर्षतीति यः सः। अस्मिन्। तत्त्वविदो जनाः। मनः। आनिदध्रे=आनिदधति=स्थापयन्ति। आश्चर्यदृष्ट्या पश्यन्तीत्यर्थः। यतोऽयम्। नपात्=निराधारे स्थितोऽपि। न पततीत्यर्थः। पुनः। प्रणपात्=प्रकर्षेण न पातयिता। सर्वेषां ग्रहाणां रक्षितेत्यर्थः। पुनः। कुण्डपाय्यः=कुण्डान् पृथिव्यादिलोकान्। पाति=रक्षतीति कुण्डपाय्यः ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शृङ्गवृषः, नपात्) हे स्वतेजोवर्द्धक जनरक्षक ! (यः, ते) यस्तव (प्रणपात्) प्ररक्षकः (कुण्डपाय्यः) यज्ञविशेषः (अस्मिन्) अस्मिन्यज्ञे (मनः) मानसम् (न्यादध्रे) निदधति जनाः ॥१३॥
14 वास्तोष्पते ध्रुवा - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वा᳓स्तोष्पते+++(=गृहपते)+++ ध्रुवा᳓ स्थू᳓णा᳓+++(=गृहाधारभूतस्तम्भाः)+++
ऽंसत्रं सोम्या᳓नाम्+++(=सोमार्हाणाम्)+++।
द्रप्सो᳓+++(=द्रवणशीलः)+++ भेत्ता᳓ पुरां᳓ श᳓श्वतीनाम्
इ᳓न्द्रो मु᳓नीनां स᳓खा ॥
मूलम् ...{Loading}...
वास्तो॑ष्पते ध्रु॒वा स्थूणांस॑त्रं सो॒म्याना॑म् ।
द्र॒प्सो भे॒त्ता पु॒रां शश्व॑तीना॒मिन्द्रो॒ मुनी॑नां॒ सखा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
वा᳓स्तोष् पते ध्रुवा᳓ स्थू᳓णा
अं᳓सत्रं सोमिया᳓ना᳐म्
द्रप्सो᳓ भेत्ता᳓ पुरां᳐᳓ श᳓श्वतीना᳐म्
इ᳓न्द्रो मु᳓नीनां᳐ स᳓खा
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhruvā́ ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sthū́ṇā ← sthū́ṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́stoḥ ← vā́stu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
áṁsatram ← áṁsatra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
somyā́nām ← somyá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
bhettā́ ← bhettár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
drapsáḥ ← drapsá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
purā́m ← púr- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
śáśvatīnām ← śáśvant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
múnīnām ← múni- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वास्तोः॑ । प॒ते॒ । ध्रु॒वा । स्थूणा॑ । अंस॑त्रम् । सो॒म्याना॑म् ।
द्र॒प्सः । भे॒त्ता । पु॒राम् । शश्व॑तीनाम् । इन्द्रः॑ । मुनी॑नाम् । सखा॑ ॥
Hellwig Grammar
- vāstoṣpate ← vāstoṣpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Vāstoṣpati; Indra; vāstoṣpati [word].”
- dhruvā ← dhruva
- [noun], nominative, singular, feminine
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- sthūṇāṃsatraṃ ← sthūṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “column; post.”
- sthūṇāṃsatraṃ ← aṃsatram ← aṃsatra
- [noun], nominative, singular, neuter
- somyānām ← somya
- [noun], genitive, plural, masculine
- “saumya.”
- drapso ← drapsaḥ ← drapsa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drop; banner.”
- bhettā ← bhettṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “breaking.”
- purāṃ ← purām ← pur
- [noun], genitive, plural, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- śaśvatīnām ← śaśvat
- [noun], genitive, plural, feminine
- “all(a).”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- munīnāṃ ← munīnām ← muni
- [noun], genitive, plural, masculine
- “ascetic; seven; Sesbania grandiflora; Brahmin; muni; saint; Buddha; Ṛṣi.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
सायण-भाष्यम्
हे वास्तोष्पते गृहपते स्थूणा गृहाधारभूतः स्तम्भः ध्रुवा स्थिरा भवतु । सोम्यानां सोमर्हाणां सोमसंपादिनां वास्माकं अंसत्रम् अंसत्राणमंसोपलक्षितस्य कृत्स्नशरीरस्य त्रायकं रक्षकं बलं भवतु । अपि च द्रप्सः द्रवणशीलः सोमः तद्वान् । अर्शआदित्वादच्प्रत्ययः । शश्वतीनां बह्वीनां पुराम् असुरपुरीणां भेत्ता विदारयिता एवंभूतः इन्द्रः मुनीनाम् ऋषीणामस्माकं सखा मित्रभूतो भवतु ॥
Wilson
English translation:
“Lord of dwellings, may the (roof) pillar be strong; may there be vigour of body for the offerers of libation;may Indra, the drinker (of the Soma), the destroyer of the numerous cities (of the asuras), ever be the friend ofthe Munis.”
Jamison Brereton
O Lord of the Dwelling Place, a steadfast pillar, armor for comrades in soma
is the drop, a splitter of strongholds, one after the other. Indra is the comrade of ecstatics.
Griffith
Strong pillar thou, Lord of the home armour of Soma-offerers:
The drop of Soma breaketh all the strongholds down, and Indra is the Rsis’ Friend.
Geldner
Herr des Hauses! Eine feste Säule, ein Panzer der Somatrinker ist der Tropfen, aller Burgen Brecher. Indra ist der Freund der Verzückten.
Grassmann
O Hauses Herr, du bist eine feste Säule und ein Harnisch für die Somabereiter, der von Soma triefende Indra ist der Zerstörer aller Burgen und ein Genosse der Asketen.
Elizarenkova
О хозяин дома, крепкий столб,
Панцирь для готовящих сому,
Капля – проломитель всех крепостей.
Индра – друг воодушевленных.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- आसुरीबृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यहाँ आधी ऋचा प्रत्यक्षकृत और आधी परोक्षकृत है। (वास्तोः+पते) हे निवासस्थानीय समस्त जगत् के प्रभो ! आपकी कृपा से (स्थूणा) इस जगद्रूप गृह का स्तम्भ (ध्रुवा) स्थिर होवे। (सोम्यानाम्) परमदर्शनीय सकल प्राणियों का (अंसत्रम्) बल बढ़े। (इन्द्रः) स्वयं इन्द्र (द्रप्सः) इसके ऊपर दयावान् होवे। दुष्टों के (शश्वतीनाम्) अतिशय पुरानी (पुराम्) पुरियों का भी (भेत्ता) विनाशक होवे और (मुनीनाम्) मुनियों का (सखा) मित्र होवे ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सबके कल्याण के लिये ईश्वर से प्रार्थना करे। सब कोई निज बल बढ़ावे। अपने-२ स्थानों को सुदृढ बना रक्खे और ऐसा शुभ आचरण करे कि वह ईश सदा उस पर प्रसन्न रहे ॥१४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब ईश्वर को सम्बोधन करते हुए अपनी तथा योद्धा के कुशल के लिये प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वास्तोष्पते) हे सब निवासस्थानों के स्वामी परमात्मन् ! (सोम्यानाम्) सोमनिष्पादक हम लोगों का (स्थूणा) गृहस्तम्भ और (अंसत्रम्) शरीस्थ बल (ध्रुवा) स्थित हो जिससे (मुनीनाम्, सखा) हम ज्ञानियों के मित्र होकर (द्रप्सः, इन्द्रः) वेगवान् योद्धा (शश्वतीनां) अनेक बार होनेवाले (पुराम्) शत्रुपुरों का (भेत्ता) भेदन करता हो ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वरक्षक तथा सबके स्वामी परमात्मन् ! आप ऐसी कृपा करें कि हम उपासकों का शारीरिक बल वृद्धि को प्राप्त हो, जिससे हम आत्मिक उन्नति करते हुए ज्ञानसम्पन्न पुरुषों के प्रिय हों अर्थात् उनके सत्सङ्ग से ज्ञानी होकर आपको प्राप्त हों। हे प्रभो ! आप ही हमारे गृह, परिवार तथा गौ आदि धनों की रक्षा करनेवाले और आप ही शत्रुसमुदाय से हमारी रक्षा करके यज्ञादि कर्मों में प्रवृत्त करनेवाले हो ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रमहिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अर्धर्चं प्रत्यक्षकृतम्, अर्धर्चञ्च परोक्षकृतम्। हे वास्तोष्पते ! अस्य निवासस्य जगतः पते=स्वामिन्। तव कृपया। स्थूणा=गृहाधारभूतः स्तम्भः। ध्रुवा=स्थिरा भवतु। तथा। सोम्यानाम्=द्रष्टव्यानाम्=प्राणिनाम्। अंसत्रम्=बलं भवतु। स्वयमिन्द्रश्च। द्रप्सः=सर्वेषां प्राणिनामुपरि द्रवीभूतो भवतु। पुनः। दुष्टानाम्। शश्वतीनां पुराणीनामपि। पुराम्। भेत्ता। पुनः। मुनीनां सखा भवतु ॥१४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
सम्प्रतीश्वरं संबोधयन् स्वस्य योद्धुश्च कुशलं याचते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वास्तोष्पते) हे गृहपते परमात्मन् ! (सोम्यानाम्) सोमनिष्पादकानामस्माकम् (स्थूणा) गृहस्तम्भः (अंसत्रम्) शरीरस्थं बलं च (ध्रुवा) ध्रुवं भवतु येन (मुनीनाम्, सखा) ज्ञानिनां मित्रम् (द्रप्सः, इन्द्रः) वेगवानस्माकं योद्धा (शश्वतीनां) निरन्तराणाम् (पुराम्) शत्रुपुराणाम् (भेत्ता) भेत्ता स्यात् ॥१४॥
15 पृदाकुसानुर्यजतो गवेषण - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पृ᳓दाकुसानुर् यजतो᳓ गवे᳓षण
ए᳓कः स᳓न्न् अभि᳓ भू᳓यसः
भू᳓र्णिम् अ᳓श्वं नयत् तुजा᳓ पुरो᳓ गृभा
इ᳓न्द्रं सो᳓मस्य पीत᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
पृदा॑कुसानुर्यज॒तो ग॒वेष॑ण॒ एकः॒ सन्न॒भि भूय॑सः ।
भूर्णि॒मश्वं॑ नयत्तु॒जा पु॒रो गृ॒भेन्द्रं॒ सोम॑स्य पी॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
पृ᳓दाकुसानुर् यजतो᳓ गवे᳓षण
ए᳓कः स᳓न्न् अभि᳓ भू᳓यसः
भू᳓र्णिम् अ᳓श्वं नयत् तुजा᳓ पुरो᳓ गृभा
इ᳓न्द्रं सो᳓मस्य पीत᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
gavéṣaṇaḥ ← gavéṣaṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pŕ̥dākusānuḥ ← pŕ̥dākusānu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajatáḥ ← yajatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
bhū́yasaḥ ← bhū́yaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
áśvam ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhū́rṇim ← bhū́rṇi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gr̥bhā́ ← gŕ̥bh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
nayat ← √nī- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
purás ← purás (invariable)
tujā́ ← túj- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पृदा॑कुऽसानुः । य॒ज॒तः । गो॒ऽएष॑णः । एकः॑ । सन् । अ॒भि । भूय॑सः ।
भूर्णि॑म् । अश्व॑म् । न॒य॒त् । तु॒जा । पु॒रः । गृ॒भा । इन्द्र॑म् । सोम॑स्य । पी॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- pṛdākusānur ← pṛdākusānuḥ ← pṛdākusānu
- [noun], nominative, singular, masculine
- yajato ← yajataḥ ← yajata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “holy; august; sacrificial.”
- gaveṣaṇa ← gaveṣaṇaḥ ← gaveṣaṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “marauding.”
- ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- sann ← san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- bhūyasaḥ ← bhūyas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “more(a); more(a); abounding in(p); stronger; bigger.”
- bhūrṇim ← bhūrṇi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “impatient; restless.”
- aśvaṃ ← aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- nayat ← nī
- [verb], singular, Present injunctive
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- tujā ← tuj
- [noun], instrumental, singular, feminine
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- gṛbhendraṃ ← gṛbhā ← gṛbh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- gṛbhendraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
सायण-भाष्यम्
पृदाकुसानुः । पृदाकुः सर्पः । स इव सानुः समुच्छ्रितः । तद्वदुन्नतशिरस्क इत्यर्थः । यद्वा । पृदाकुवत् सानुः संभजनीयः । स यथा बहुभिर्मणिमन्त्रौषधादिभिः संसेव्यो नाल्पैः एवमिन्द्रोऽपि बहुभिः स्तोत्रादिभिर्यत्नैः सेव्य इत्यर्थः । यजतः यष्टव्यः गवेषणः गवामेषयिता प्रापयिता एवंगुणको य इन्द्रः एकः सन् असहायः केवल एव सन् भूयसः बहुतराञ्छत्रूनभिभवति भूर्णिं भरणशीलम् अश्वं व्याप्नुवन्तं तम् इन्द्रं सोमस्य पीतये पानार्थं पुरः अस्माकं पुरस्तात् नयत् नयति प्रापयति । सामर्थ्यात् स्तोतेति लभ्यते । केन साधनेन । तुजा क्षिप्रगामिना गृभा ग्रहणसाधनेन स्तोत्रेण । यद्वा । अश्वमिति लुप्तोपममेतत् । यथा वोढारमश्वं दुर्ग्रहं पाशेनानयन्ति एवमुक्तेन प्रकारेण महानुभावमिन्द्रं स्तुत्या स्तोतानयतीत्यर्थः ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“With head uplifted like a serpent, adorable, the recoverer of the cattle, Indra single, is superior tomultitudes; (the worshipper) brings Indra to drink the Soma by a rapid seizure, like a loaded horse (by a halter).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With head uplifted: pṛdākusānu = pṛdākuḥ sarpaḥ, a serpent; sa iva sānuḥ samucchṛtaḥ tadvadunnataśiraskaḥ, having the head lifted up in like manner;
Sānu = saṃbhajanīya, to be served or propitiated asa snake is, with many gems, mantras, medicaments; sa yatha bahubhir maṇimantrauṣadhādibhis saṃsevyonālpai evam indropi bahubhis stotrādibhir yatnais sevyaḥ; by a rapid seizure: gṛbha = means of seizing, i.e. apraise
Jamison Brereton
Pr̥dākusanu, worthy of the sacrifice, seeking cattle—even though he is one, he sur(rounds) the many.
He leads forward, by thrust and grasp, the ardent horse that is Indra, to drink of the soma.
Jamison Brereton Notes
The PN should be Pṛdākusānu, with a second long ā. The published translation should be corrected.
In c the unaccented form gṛbhā in the Holland & van Nooten Rig Veda edition edition is a mistake for gṛbhā́, with the Pp.
Griffith
Holy Prdikusanu, winner of the spoil, one eminent o’er many men,
Lead on the wild horse Indra with his vigorous grasp forward to drink the Soma juice.
Geldner
Pridakusanu, der Verehrungswürdige, auf Rinderbeute Ausziehende, der allein vielen überlegen ist, der soll das ungeduldige Roß mit raschem Griff vorführen, den Indra zum Trunk des Soma.
Grassmann
Der (Held), dessen Oberfläche wie eine Schlangenhaut glänzt, der ehrwürdige, kampflustige, der allein einer grössern Schar widersteht (Indu?), führe mit kräftigem Griff das feurige Ross, den Indra, zum Somatrunk.
Elizarenkova
Придакусану, достойный жертв, отправившийся на поиски коров,
Один превосходящий (всех),
Пусть приведет горячего коня, с быстрой хваткой –
Индру для питья сомы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- भुरिगार्षीबृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो इन्द्र (पृदाकुसानुः) मनोरथों को पूर्ण करनेवाला और परमदाता है, जो (यजतः) परम यजनीय=पूजनीय है। जो (गवेषणः) गो आदि पशुओं को देनेवाला है और जो (एकः सन्) अकेला ही (भूयसः) बहुत विघ्नों का (अभि) पराभव करनेवाला है। मनुष्यगण (इन्द्रम्) उस इन्द्र को (सोमस्य+पीतये) अपनी-२ आत्मा की रक्षा के लिये (तुजा) शीघ्रगामी (गृभा) ग्रहण योग्य स्तोत्र से (पुरः) अपने-२ आगे (नयत्) लावे। जो इन्द्र (भूर्णिम्) सर्व का भरण-पोषणकर्ता और (अश्वम्) सर्वत्र व्याप्त है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - बुद्धिमान् जन केवल उसी की उपासना किया करें, क्योंकि इस जगत् का स्वामी वही है। वही सबमें व्याप्त और चेतन है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का सत्रहवाँ सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृदाकुसानुः) सर्प के समान उच्च शिरवाले (यजतः) यष्टव्य (गवेषणः) गव्यपदार्थ अथवा पृथ्वी की कामनावाले आप (एकः, सन्) एक ही (भूयसः, अभि) बहुतों को अभिभूत करते हैं उपासकजन (भूर्णिम्) सबका भरण करनेवाले (अश्वम्) स्वप्रताप को फैलानेवाले (इन्द्रम्) ऐसे योद्धा को (सोमस्य, पीतये) सोमपान के निमित्त (तुजा) शीघ्रता करानेवाले (गृभा) हृदयग्राही वाक्यों से (पुरः, नयत्) अपने अभिमुख ले आएँ ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! उच्च भावोंवाले, यष्टव्य=परमात्म-उपासन में प्रवृत्त रहनेवाले, गो आदि धन तथा पृथिवी की कामनावाले, एक ही अनेकों को वशीभूत करनेवाले, उपासकजन तथा श्रेष्ठ पुरुषों का भरण-पोषण करनेवाले, अपने यश को संसार में विस्तृत करनेवाले योद्धा को नम्र वाक्यों द्वारा अपने अभिमुख लावें अर्थात् उसकी सब प्रकार से रक्षा करें, ताकि वह अपनी अभीष्ट सिद्धि में सफलीभूत हो ॥१५॥ यह सत्रहवाँ सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - य इन्द्रः पृदाकुसानुः=पृदाकुः=पूरयिता। सानुः=परमदाता च वर्तते। पुनः। यजतः=यजनीयः। पुनः। गवेषणः=गवादीनां पशूनां एषणः=एषयिता=प्रापयिता। पुनः। यः। एकः सन्। भूयसो बहून् सर्वान् विघ्नान्। अभि=अभिभवति। मनुष्यः। तमिन्द्रम्। सोमस्य पीतये। तुजा=क्षिप्रगामिना। गृभा=ग्रहणीयेन स्तोत्रेण। पुरः=स्वस्वाग्रे। नयत्=नयतु। कीदृशं भूर्णिम्। भरणकर्त्तारम्। पुनः। अश्वम्=सर्वत्र व्याप्तम् ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृदाकुसानुः) सर्पवदुन्नतशिराः (यजतः) अतो यष्टव्यः (गवेषणः) गव्यस्य पृथिव्या वा कामयिता (एकः, सन्) एकाक्येव (भूयसः, अभि) बहून् अभिभवसि तादृशम् (भूर्णिम्) भर्तारम् (अश्वम्) अश्नुवानम् (इन्द्रम्) योद्धारम् (सोमस्य, पीतये) सोमपानाय (तुजा) क्षिप्रकारिणा (गृभा) हृदयग्राहिवाक्येन (पुरः, नयत्) स्वाभिमुखम् नयेदुपासकः ॥१५॥ इति सप्तदशं सूक्तं चतुर्विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥