सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र सम्राजम्’ इति द्वादशर्चं चतुर्थं सूक्तमिरिम्बिठिनाम्नः काण्वस्यार्षं गायत्रमैन्द्रम् । अनुक्रम्यते हि-’ प्र सम्राजं द्वादशेरिम्बिठिः’ इति । अतिरात्रे द्वितीये पर्यायेऽच्छावाकशस्त्र एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च- ‘ प्र सम्राजमुप क्रमस्वा भर’ (आश्व. श्रौ. ६. ४ ) इति । महाव्रतेऽपि निष्केवल्य एतदादिके द्वे सूक्ते उपरितनस्यान्त्यं द्वृचं वर्जयित्वा । तथैव पञ्चमारण्यके सूत्रितं– प्र सम्राजं चर्षणीनामिति सूक्ते उत्तरस्योत्तमे उद्धरति’ (ऐ. आ. ५. २. ५) इति ॥
Jamison Brereton
16 (636)
Indra
Irimbiṭhi Kāṇva
12 verses: gāyatrī, arranged in trcas ̥
This is, in some ways, a meta–praise hymn, that is, a hymn about praising Indra. Although the hymn is certainly full of actual praise of the deity, it also repeatedly refers to invoking, praising, singing to, and giving recognition to Indra and his pow ers and deeds—in other words, to the delivery of the praise itself. Perhaps related to this feature is the noteworthy fact that Indra is in the 3rd person throughout the hymn, until the direct address and requests of the final verse (12). The constant 3rd-person reference is emphasized by regular fronting and incantatory repetition of 3rd-person pronouns referring to Indra (see, e.g., vss. 5–6, 8–9) and of his name (see, e.g., vss. 7, 9, 11).
As for the content of the praise, it focuses on Indra’s power in warfare, where separate peoples vie for his aid. Yet, despite the battle theme, the descriptions are surprisingly devoid of violence, and it is Indra as maker of space (from constric tion, vs. 6) and light (from darkness, vs. 10) and as the verbal advocate for his clients (vs. 5) who stands out.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 प्र सम्राजम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र स॒म्राजं॑ चर्षणी॒नामिन्द्रं॑ स्तोता॒ नव्यं॑ गी॒र्भिः ।
नरं॑ नृ॒षाहं॒ मंहि॑ष्ठम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र स॒म्राजं॑ चर्षणी॒नामिन्द्रं॑ स्तोता॒ नव्यं॑ गी॒र्भिः ।
नरं॑ नृ॒षाहं॒ मंहि॑ष्ठम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र꣡ सम्रा꣡जं चर्षणीना꣡म्
इ꣡न्द्रं स्तोता न꣡व्यं गीर्भिः꣡
न꣡रं नृषा꣡हम् मं꣡हिष्ठम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
carṣaṇīnā́m ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
samrā́jam ← samrā́j- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
návyam ← návya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stota ← √stu- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
máṁhiṣṭham ← máṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
náram ← nár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nr̥ṣā́ham ← nr̥ṣáh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । स॒म्ऽराज॑म् । च॒र्ष॒णी॒नाम् । इन्द्र॑म् । स्तोता॑ । नव्य॑म् । गीः॒ऽभिः ।
नर॑म् । नृ॒ऽसह॑म् । मंहि॑ष्ठम् ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- samrājaṃ ← samrājam ← samrāj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sovereign; ruler.”
- carṣaṇīnām ← carṣaṇi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- stotā ← stota ← stu
- [verb], plural, Present imperative
- “laud; praise; declare; stu.”
- navyaṃ ← navyam ← navya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new; fresh.”
- gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- naraṃ ← naram ← nṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛṣāham ← nṛṣāh
- [noun], accusative, singular, masculine
- maṃhiṣṭham ← maṃhiṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “big.”
सायण-भाष्यम्
चर्षणीनां मनुष्याणां मध्ये सम्राजं सम्यग्राजमानं यद्वा मनुष्याणामधीश्वरम् इन्द्रं हे स्तोतारः प्र स्तोत प्रकर्षेण स्तुत । कीदृशम् । गीर्भिः स्तुतिभिः नव्यं स्तुत्यं नरं नेतारं नृषाहं नृणां शत्रुमनुष्याणामभिभवितारं मंहिष्ठं दातृतमम् ॥
Wilson
English translation:
“Glorify with hymns the adorable Indra, the supreme king of men, the leader (of rites), the overcomer ofenemies, the most munificent.”
Jamison Brereton
Start up the praise anew with songs to the sovereign king of the separate peoples, Indra,
the man who overpowers men, the most munificent,
Griffith
PRAISE Indra whom our songs must laud, sole Sovran of mankind, the Chief
Most liberal who controlleth men.
Geldner
Lobsinget dem Allkönig der Völker, dem Indra aufs neue mit Lobliedern, dem männerbezwingenden, freigebigsten Herrn!
Grassmann
Preist den preisenswerthen Indra, der die Welt beherrscht, mit Liedern, Ihn, den reichsten Mann, den Sieger.
Elizarenkova
Прославьте снова вседержителя народов
Индру хвалебными песнями,
Мужа, одолевающего мужей, самого щедрого,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानों ! (चर्षणीनाम्) मनुष्यों के (सम्राजम्) महाराज (नव्यम्) स्तुत्य=प्रशंसनीय (नरम्) जगन्नेता (नृषाहम्) दुष्ट मनुष्यों का पराजयकारी और (मंहिष्ठम्) अतिशय दानी परमोदार (इन्द्रम्) परमदेव की (गीर्भिः) स्व-२ वचनों से (प्रस्तोत) अच्छे प्रकार स्तुति कीजिये ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! इन्द्र की ही प्रशंसा करो, जो मनुष्यों का महाराज और नायक है। जो परमोदार और दुष्टनियन्ता है ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब इस सूक्त में परमात्मा का महत्त्व वर्णन करते हुए प्रथम कल्याण की कामनावाले पुरुषों को उसकी उपासना करने का विधान कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्तोता लोगो ! (चर्षणीनाम्, सम्राजम्) मनुष्यों के ईश्वरों के भी ईश्वर (नव्यम्) नित्यनूतन (नरम्) सबके नेता (नृषाहम्) मनुष्यों को कर्मफल के सहानेवाले (मंहिष्ठम्) अत्यन्त दानी (इन्द्रम्) परमात्मा की (गीर्भिः) स्तोत्रों द्वारा (प्रस्तोत) निरन्तर स्तुति करो ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कल्याण की कामनावाले पुरुषो ! तुम लोग राजाओं के राजा महाराजा, सबके नेता, मनुष्यों को कर्मफल देनेवाले और जो नानाविध पदार्थों का दान प्रदान करके प्राणिमात्र को सन्तुष्ट करता है, उस प्रभु की वेदवाणियों द्वारा निरन्तर स्तुति करो, जिससे तुम्हारी सब कामनाएँ पूर्ण हों ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्तुतिः दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वांसः ! चर्षणीनाम्=मनुष्याणाम्। सम्राजम्=महाराजम्। नव्यम्=नवनीयम्=स्तुत्यम्। नरम्=नेतारं पुरुषमिव जगच्चालकम्। नृसाहम्=नॄन्=दुष्टान् पुरुषान् सहते=अभिभवतीति नृसाट् तं नृसाहम्। पुनः। मंहिष्ठम्=दातृतमम्। ईदृशमिन्द्रमेव। गीर्भिः−स्व-२ वचनैः। प्रस्तोत=प्रकर्षेण स्तुत=प्रशंसत ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कल्याणं कामयमानस्य हिताय महत्त्ववर्णनपूर्वकं तदुपासना कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्तोतारः ! (चर्षणीनाम्, सम्राजम्) मनुष्याणामीश्वरेश्वरम् (नव्यम्) नित्यनूतनम् (नरम्) नेतारम् (नृषाहम्) मनुष्याणां सुखदुःखयोः साहयितारम् (मंहिष्ठम्) दातृतमम् (इन्द्रम्) परमात्मानम् (गीर्भिः) स्तोत्रैः (प्रस्तोत) प्रकर्षेण स्तुत ॥१॥
02 यस्मिन्नुक्थानि रण्यन्ति - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्मि॑न्नु॒क्थानि॒ रण्य॑न्ति॒ विश्वा॑नि च श्रव॒स्या॑ ।
अ॒पामवो॒ न स॑मु॒द्रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्मि॑न्नु॒क्थानि॒ रण्य॑न्ति॒ विश्वा॑नि च श्रव॒स्या॑ ।
अ॒पामवो॒ न स॑मु॒द्रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡स्मिन्न् उक्था꣡नि र꣡ण्यन्ति
वि꣡श्वानि च श्रवसि꣡या
अपा꣡म् अ꣡वो न꣡ समुद्रे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ráṇyanti ← √ranⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukthā́ni ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
śravasyā̀ ← śravasyà- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
ávaḥ ← ávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
samudré ← samudrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यस्मि॑न् । उ॒क्थानि॑ । रण्य॑न्ति । विश्वा॑नि । च॒ । श्र॒व॒स्या॑ ।
अ॒पाम् । अवः॑ । न । स॒मु॒द्रे ॥
Hellwig Grammar
- yasminn ← yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ukthāni ← uktha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- raṇyanti ← ran
- [verb], plural, Present indikative
- “rejoice.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- śravasyā ← śravasya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “fame; deed.”
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- avo ← avaḥ ← avas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- samudre ← samudra
- [noun], locative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
सायण-भाष्यम्
यस्मिन् इन्द्रे उक्थानि शस्त्राणि रण्यन्ति रमन्ते विश्वानि सर्वाणि श्रवस्या श्रवस्थानि श्रवणीयानि हविर्लक्षणान्यन्नानि च रमन्ते । तत्र दृष्टान्तः । समुद्रे उदधौ अपाम् उदकानाम् अवो न । अवति गच्छतीत्यवस्तरङ्गजालम् । तद्यथा समुद्रेऽन्तर्भवति तथा रण्यन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“In whom all praises, all kinds of sustenance concentrate, like the aggregation of the waters in theocean.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
All praises: in whom (as their object) all praises, and all kinds of offspring exultingly meet
Jamison Brereton
In whom recitations find their joy, and all (deeds) worthy of fame, as the aid of the waters does in the sea.
Jamison Brereton Notes
The simile in c, apā́m ávo ná samudré, is hard to interpret. “The sea” corresponds to Indra in the frame and “the aid of the waters” should correspond to recitations and famous deeds, but what is the aid of the waters? Geldner suggests in passing a possible connection with avániḥ ‘stream(bed)’, but this seems based only on superficial phonological similarity, and in the end he tr. “die Gunst der Gewässer” and hopes for the best. Oldenberg suggests an emendation to apā́m *ápaḥ ‘work of the waters’, but it is hard to see how a nice alliterative phrase like that would become corrupted, and so, like Geldner, I stick to the text transmitted and the common word ávasthat it seems to contain. Perhaps the point is that, like recitations that find their joy in contributing to Indra’s power, the waters take pleasure in submerging themselves in the sea, “aiding” the sea by making it bigger.
Griffith
In whom the hymns of praise delight, and all the glory-giving songs.
Like the floods’ longing for the sea.
Geldner
Auf den die Loblieder und alle Ruhmestaten sich freuen wie die Gunst der Gewässer auf den Ozean.
Grassmann
Ihn, an dem sich alle Sprüche weiden und die reichen Gaben, Wie am Meere die Gewässer.
Elizarenkova
В ком находят удовлетворение гимны
И все славные деяния,
Как благословение вод – в океане…
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) यथा=जैसे (समुद्रे) समुद्र में (अपाम्) जल का (अवः) तरङ्गसमूह शोभित होता है, वैसे ही (यस्मिन्) जिस परमदेव में (विश्वानि) समस्त (च) और (श्रवस्या) श्रवणीय=श्रवणयोग्य (उक्थानि) प्राणियों की विविध भाषाएँ (रण्यन्ति) शोभित होती हैं। अर्थात् जिस परमात्मा में समस्त भाषाएँ स्थित हैं, उसको किसी भाषा द्वारा स्तुति कीजिये, वह उस-२ भाषा को और भाव को समझ जायगा। अतः निःसन्देह होकर उसकी उपासना कीजिये ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वव्यापी सर्वान्तर्यामी परमात्मा की जो स्तुति प्रार्थना की जाती है, वह समुद्र की जलतरङ्गवत् शोभित होती है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन्) जिस परमात्मा में (उक्थानि) किये गए स्तोत्र (विश्वानि, श्रवस्या, च) और सम्पूर्ण कीर्त्तिकर पदार्थ (अपाम्, अवः) जिस प्रकार जल की धाराएँ (समुद्रे, न) समुद्र में, उसी प्रकार (रण्यन्ति) शोभा पाते हैं ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार अगाध जल का प्रवाह समुद्र को सुशोभित कर रहा है, इसी प्रकार परमात्मरचित वेदों के स्तोत्र=स्तुतिप्रद वेदवाणियें और नानाविध पदार्थ सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों को देदीप्यमान कर रहे हैं, जो आपकी महिमा को दर्शाते हुए आपके महत्त्व को बढ़ाते हैं, जिससे आपका गौरव सब पर भले प्रकार प्रकट हो रहा है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रमहिमानं प्रदर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यस्मिन्निन्द्रवाच्ये परमात्मनि। विश्वानि=सर्वाणि। च पुनः। श्रवस्या−श्रवस्यानि=श्रवणीयानि। उक्थानि=उक्तानि वचनानि= विविधभाषाः। रण्यन्ति=शोभन्ते रमन्ते। सर्वेषां प्राणिनां सर्वा भाषा यस्मिन् स्थिताः शोभन्ते। हे मनुष्याः कयाचिदपि भाषया तं स्तुत स तां तां भाषां भावञ्च वेत्ति। अत्र दृष्टान्तः। न=यथा। समुद्रे। अपाम्=जलस्य। अवस्तरङ्गजालं रमते। तद्वत्। अवति गच्छतीत्यवस्तरङ्गजालम् ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन्) यत्र परमात्मनि (उक्थानि) स्तोत्राणि (विश्वानि, श्रवस्या, च) सर्वाणि च यशसे हितानि वस्तूनि (अपाम्, अवः) जलधाराः (समुद्रे, न) समुद्र इव (रण्यन्ति) रमन्ते ॥२॥
03 तं सुष्थुत्या - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं सु॑ष्टु॒त्या वि॑वासे ज्येष्ठ॒राजं॒ भरे॑ कृ॒त्नुम् ।
म॒हो वा॒जिनं॑ स॒निभ्यः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तं सु॑ष्टु॒त्या वि॑वासे ज्येष्ठ॒राजं॒ भरे॑ कृ॒त्नुम् ।
म॒हो वा॒जिनं॑ स॒निभ्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तं꣡ सुष्टुतिया꣡ विवासे
ज्येष्ठरा꣡जम् भ꣡रे कृत्नु꣡म्
महो꣡ वाजि꣡नं सनि꣡भ्यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
suṣṭutyā́ ← suṣṭutí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vivāse ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
bháre ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
jyeṣṭharā́jam ← jyeṣṭharā́j- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥tnúm ← kr̥tnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maháḥ ← mahás- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
saníbhyaḥ ← saní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । सु॒ऽस्तु॒त्या । आ । वि॒वा॒से॒ । ज्ये॒ष्ठ॒ऽराज॑म् । भरे॑ । कृ॒त्नुम् ।
म॒हः । वा॒जिन॑म् । स॒निऽभ्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suṣṭutyā ← suṣṭuti
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “hymn; praise.”
- vivāse ← vivās ← √van
- [verb], singular, Present indikative
- “invite; endeavor; try for.”
- jyeṣṭharājam ← jyeṣṭha
- [noun]
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- jyeṣṭharājam ← rājam ← rāj
- [noun], accusative, singular, masculine
- “king; best; rāj; rāj [word].”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- kṛtnum ← kṛtnu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “adept; adroit.”
- maho ← mahaḥ ← mahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “greatness; festival; glory; reward; gladness.”
- vājinaṃ ← vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- sanibhyaḥ ← sani
- [noun], dative, plural, masculine
- “gain.”
सायण-भाष्यम्
तम् इन्द्रं सुष्टुत्या शोभनया स्तुत्या आ विवासे परिचरामि । कीदृशम् । ज्येष्ठराजं ज्येष्ठेषु प्रशस्यतमेषु देवेषु मध्ये राजमानम् । राजतेः ‘सत्सूद्विष’ इति क्विप् । भरे संग्रामे महः महतो वृत्रवधादेः कृत्नुं कर्तारं वाजिनम् अन्नवन्तं बलवन्तं वा । किमर्थम् । सनिभ्यः धनेभ्यः । धनलाभायेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“I worship Indra with pious praises, glorious among the best (of beings), the achiever of great deeds inwar mighty for the acquisition (of wealth).”
Jamison Brereton
With my good praise I seek to entice him, the preeminent king, effective at raiding,
the prizewinner, for the gains of the great (prize?).
Jamison Brereton Notes
How to construe maháḥ in c is not clear. I tentatively take it as the gen. sg.
of máh- and supply ‘prize’ or “wealth’. Lubotsky groups it with the adverbial maháḥ ‘greatly’, which is also possible. I do not understand how Geldner takes it grammatically, given his tr. “der grosse Beute macht,” which must somehow be rendering mahó vājínam.
Griffith
Him I invite with eulogy, best King, effective in the fight,
Strong for the gain of mighty spoil.
Geldner
Ihn bitte ich unter Lobpreisung her, den obersten König, der im Kampfe der Gewinner ist, der große Beute macht, um Belohnungen auszuteilen.
Grassmann
Ihn gewinne ich durch Loblied, der als Feldherr wirkt im Kampfe, Reich an grossem Gut zum Schenken.
Elizarenkova
Его я хочу приманить прекрасным восхвалением,
Высшего царя, искусного в битве,
Приносящего много добычи для наград.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सकाम प्रार्थना का विधान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महः) अति महान् (वाजिनम्) विज्ञान के (सनिभ्यः) लाभों के लिये (भरे१+कृत्नुम्) संग्राम में अथवा संसार में प्रतिक्षण कार्य्यकर्त्ता और (ज्येष्ठराजम्) सूर्य्य, चन्द्र, अग्नि, पृथिवी आदि ज्येष्ठ पदार्थों में विराजमान (तम्) उस इन्द्र को (सुष्टुत्या) शोभन स्तुति से मैं उपासक (विवासे) सेवता हूँ ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इन सूर्य्य चन्द्र पृथिवी आदि पदार्थों में से सदा विज्ञान का लाभ करे। इनके अध्ययन से ही मनुष्य धनवान् होते हैं ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−भर संग्राम का भी नाम है, ज्ञान विज्ञान की तथा अर्थ की प्राप्ति के लिये जिसको संग्राम करना पड़ता है, वही मनुष्य यथार्थ में मनुष्य होता है और वही मनुष्य वास्तव में अपना और अन्यान्य जीवों का भरण-पोषण करता है, अतः संग्राम का नाम भर रक्खा है ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब संग्राम के आरम्भ में क्षात्रबलप्रधान योद्धाओं को परमात्मा की उपासना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ज्येष्ठराजम्) सबके अधिक=बड़े राजा (महः, कृत्नुम्) महान् कार्यों के करनेवाले (वाजिनम्) प्रशस्त बलवाले (तम्) उस परमात्मा को (भरे) संग्राम में (सनिभ्यः) बलप्रदान के लिये (सुष्टुत्या) सुन्दर स्तुतियों द्वारा (आविवासे) आसेवन करता हूँ ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि संग्राम प्राप्त होने पर बल, बुद्धि तथा शत्रु के पराजयार्थ योद्धा लोग उस सर्वोपरि महाराजा परमात्मा से प्रार्थना करते हैं, जो महान् कार्यों को पूर्ण करनेवाला, महान् बलसम्पन्न और जो संग्राम में विजय का देनेवाला है, अतएव मनुष्यमात्र को उसकी स्तुति, प्रार्थना तथा उपासना करते हुए उन्नत होने का प्रयत्न करना चाहिये ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सकामप्रार्थनां विधत्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - महः=महान्तम्। वाजिनम्=विज्ञानम्। महतो वाजिन इत्यर्थः। अत्र षष्ठ्यर्थे द्वितीया। सनिभ्यः=लाभेभ्यः। भरे=संग्रामे संसारे वा। बिभर्त्ति। जीवान् पुष्णातीति भरः=संसारः। कृत्नुम्=कर्त्तारं व्यवसायिनम्। क्षणमपि कार्य्यं विना यो न तिष्ठति, स कृत्नुः कर्त्ता। पुनः। ज्येष्ठराजम्=ज्येष्ठेषु दिव्यपदार्थेषु यः सम्यग् राजते शोभते स ज्येष्ठराट्। तम्। रवौ, अवनौ इत्येवंविधेषु पदार्थेषु यस्य सत्तास्ति। तमिन्द्रम्। अहमुपासकः। सुष्टुत्या=शोभनया स्तुत्या। विवासे=परिचरामि=सेवे ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ संग्रामारम्भे योद्धारं प्रति परमात्मोपासनोपदिश्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ज्येष्ठराजम्) सर्वेभ्यो ज्येष्ठं राजानम् (महः, कृत्नुम्) महतः कर्तारम् (वाजिनम्) बलवन्तम् (तम्) तं परमात्मानम् (भरे) संग्रामे (सनिभ्यः) बलप्रदानाय (सुष्टुत्या) सुखदस्तुत्या (आविवासे) आसेवे ॥३॥
04 यस्यानूना गभीरा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्यानू॑ना गभी॒रा मदा॑ उ॒रव॒स्तरु॑त्राः ।
ह॒र्षु॒मन्तः॒ शूर॑सातौ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्यानू॑ना गभी॒रा मदा॑ उ॒रव॒स्तरु॑त्राः ।
ह॒र्षु॒मन्तः॒ शूर॑सातौ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य꣡स्य अ꣡नूना गभीरा꣡
म꣡दा उर꣡वस् त꣡रुत्राः
हर्षुम꣡न्तः शू꣡रसातौ
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ánūnāḥ ← ánūna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gabhīrā́ḥ ← gabhīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mádāḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tárutrāḥ ← tárutra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
urávaḥ ← urú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
harṣumántaḥ ← harṣumánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śū́rasātau ← śū́rasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
यस्य॑ । अनू॑नाः । ग॒भी॒राः । मदाः॑ । उ॒रवः॑ । तरु॑त्राः ।
ह॒र्षु॒ऽमन्तः॑ । शूर॑ऽसातौ ॥
Hellwig Grammar
- yasyānūnā ← yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yasyānūnā ← anūnāḥ ← anūna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “perfect; entire.”
- gabhīrā ← gabhīrāḥ ← gabhīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “deep; profound; immeasurable; unfathomable; unfathomable; mysterious; deep; countless.”
- madā ← madāḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- uravas ← uravaḥ ← uru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- tarutrāḥ ← tarutra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “triumphant; conquering(a); superior.”
- harṣumantaḥ ← harṣumat
- [noun], nominative, plural, masculine
- śūrasātau ← śūrasāti
- [noun], locative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
यस्य इन्द्रस्य मदाः सोमपानजनिताः अनूनाः अन्यूनाः गभीराः गाम्भीर्योपेताः उरवः विस्तीर्णाः तरुत्राः शत्रूणां तारकाः शूरसातौ शूरसंभजनीये संग्रामे हर्षुमन्तः हर्षयुक्ताः संग्रामोत्सुका भवन्ति । तमिन्द्रमिति पूर्वयोत्तरया वा संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Whose unbounded and profound exhilarations are many, protective, and animating in waṛ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Harṣamantaḥ = exulting in, i.e. eager for, war, harṣayuktaḥ saṅgrāmotsukaḥ
Jamison Brereton
To whom belong the exhilarating drinks—unfailing, deep, wide,
overwhelming—
that produce his excitement at the contest of champions…
Jamison Brereton Notes
harṣumánt- occurs only here, but note the impv. harṣayā that ends the last hymn (VIII.15.13).
Griffith
Whose perfect ecstasies are wide, profound, victorious, and give
joy in the field where heroes win.
Geldner
Dessen Räusche vollkommen, unergründlich, breit, durchhelfend und streitlustig sind im Kampf um den Tapfersten.
Grassmann
Dessen Rauschmuth unerschöpflich, ohne Mangel, weit und rettend, Freudebringend in der Schlacht ist,
Elizarenkova
Чьи полные, глубокие,
Широкие опьянения спасают
И возбуждают в г.ылу сражений,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः इन्द्र की स्तुति कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) जिस ईश्वर के (मदाः) विविध आनन्दप्रद जगत् (अनूनाः) अन्यून अर्थात् पूर्ण (गम्भीराः) अत्यन्त गम्भीर (उरवः) जालवत् विस्तीर्ण (तरुत्राः) सन्तों के तारक और (शूरसातौ) जीवनयात्रा में (हर्षुमन्तः) आनन्दयुक्त हैं। हे मनुष्यों ! उसकी सेवा करो ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मदाः=ईशरचित विविध संसार का नाम मद है, क्योंकि इसमें ही जीव क्रीड़ा करते हैं। वह न्यून, गम्भीर, उरु और रक्षक है। शूरसाति=संग्राम। जिसमें शूरवीर पुरुष ही लाभ उठा सकते हैं। देखते हैं कि इस जीवनयात्रा में भी वे ही कृतकृत्य होते हैं, जो मानसिक, आध्यात्मिक और शारीरिक तीनों बलों में सुपुष्ट हैं ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) जिसकी (शूरसातौ) शूरों को देने के लिये (मदाः) उत्साहादि शक्तियें (अनूनाः) कम न होनेवाली (गभीराः) अगाध (उरवः) विस्तीर्ण (तरुत्राः) शत्रुओं से पार करनेवाली (हर्षुमन्तः) और आह्लाद उत्पन्न करनेवाली हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह महान् बलसम्पन्न परमात्मा, जिसकी शक्तियें शूरवीरों को उत्साह तथा आह्लादजनक हैं, वे ही शत्रुओं को विजय करानेवाली, सर्वत्र विस्तीर्ण और अगाध हैं अर्थात् जिनका पारावार नहीं, परमात्मा अपने उपासक योद्धाओं को उक्त शक्ति प्रदान कर विजय प्राप्त कराते हैं, अत एव विजय की कामनावाले योद्धाओं को निरन्तर उसकी उपासना में प्रवृत्त रहना चाहिये ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरपि इन्द्रः स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः। मदाः=माद्यन्ति क्रीडन्ति जीवा अत्रेति मदा ईशररचितानि विविधानि जगन्ति। यस्येन्द्रस्य। मदाः। अनूनाः=अन्यूनाः=पूर्णाः। पुनः। गभीराः=दुर्बोधतया गाम्भीर्य्योपेताः। पुनः। उरवः। सर्वत्र विस्तीर्णा जालवत्। पुनः। तरुत्राः=तारकाः साधूनाम्। पुनः। शूरसातौ=शूरसंभजनीये संग्रामे जीवनयात्रायाम्। हर्षुमन्तः=हर्षयुक्ताः सन्ति। तमेव सेवध्वमिति शिक्षते ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) यस्य परमात्मनः (शूरसातौ) शूरेभ्यो दानाय (मदाः) उत्साहशक्तयः (अनूनाः) अन्यूनाः (गभीराः) गाम्भीर्यवत्यः (उरवः) विस्तीर्णाः (तरुत्राः) तारयित्र्यः (हर्षुमन्तः) आह्लादप्रदाः ॥४॥
05 तमिद्धनेषु हितेष्वधिवाकाय - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमिद्धने॑षु हि॒तेष्व॑धिवा॒काय॑ हवन्ते ।
येषा॒मिन्द्र॒स्ते ज॑यन्ति ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमिद्धने॑षु हि॒तेष्व॑धिवा॒काय॑ हवन्ते ।
येषा॒मिन्द्र॒स्ते ज॑यन्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् इ꣡द् ध꣡नेषु हिते꣡षु
अधिवाका꣡य हवन्ते
ये꣡षाम् इ꣡न्द्रस् ते꣡ जयन्ति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
dháneṣu ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
hitéṣu ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
ít ← ít (invariable)
{}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adhivākā́ya ← adhivāká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
havante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jayanti ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yéṣām ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तम् । इत् । धने॑षु । हि॒तेषु॑ । अ॒धि॒ऽवा॒काय॑ । ह॒व॒न्ते॒ ।
येषा॑म् । इन्द्रः॑ । ते । ज॒य॒न्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- dhaneṣu ← dhana
- [noun], locative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- hiteṣv ← hiteṣu ← dhā
- [verb noun], locative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- adhivākāya ← adhivāka
- [noun], dative, singular, masculine
- “benediction.”
- havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- yeṣām ← yad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indras ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- jayanti ← ji
- [verb], plural, Present indikative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
सायण-भाष्यम्
धनेषु हितेषु शत्रुषु निहितेषु प्राप्तव्येषु सत्सु तमित् तं पूर्वोक्तगुणमेवेन्द्रम् अधिवाकाय अधिवचनाय पक्षपातवचनाय हवन्ते स्तोतार आह्वयन्ति । तत्र च येषां पक्षे इन्द्रः वर्तते ते एव जयन्ति । जयेन तानि धनानि लभन्ते नान्ये ॥
Wilson
English translation:
“(His worshippers) invoke him to take part (in spoiling) the trasures deposited (with the foe); theyconquer, of whom Indra is (the partisan).”
Jamison Brereton
Just upon him do they call for intercession when the stakes are set. Whoever has Indra—they win.
Griffith
Him, when the spoils of war are staked, men call to be their advocate:
They who have Indra win the day.
Geldner
Ihn rufen sie, wenn die Kampfpreise ausgesetzt sind, zur Fürsprache. Die siegen, auf deren Seite Indra ist.
Grassmann
Diesen rufen sie um Schutz an, wenn des Kampfes Preis gesetzt ist; Sieger sind des Indra Freunde.
Elizarenkova
Это его, когда установлены ставки,
Зовут для заступничества.
На чьей стороне Индра, те побеждают.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः इन्द्र की स्तुति कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (हितेषु+धनेषु) कल्याणकारी धनों की प्राप्ति होने पर विद्वान् जन (अधिवाकाय) अधिक स्तुति करने के लिये (तम्+इत्) उसी इन्द्र की (हवन्ते) विद्वान् जन स्तुति करते हैं तथा हे मनुष्यों ! (येषाम्) जिनके पक्ष में (इन्द्रः) इन्द्र रहता है (ते) वे ही (जयन्ति) विजयी होते हैं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! धन के निमित्त वही स्तुत्य है। इसमें कोई सन्देह नहीं कि जिसके पक्ष में ईश्वर होता है, वह अवश्य विजयी होता है, क्योंकि वह सत्य के लिये ही युद्ध करता है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - योद्धा लोग (हितेषु, धनेषु) शत्रुओं के संनिहित होने पर (तम्, इत्) उसी परमात्मा को (हवन्ते) आह्वान करते हैं (येषाम्) जिनके पक्ष में (इन्द्रः) वह परमात्मा होता है, (ते, जयन्ति) वे ही जीतते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शत्रु के संनिहित=प्राप्त होने पर अर्थात् युद्धसमय में जो योद्धा लोग परमात्मा से विजय की प्रार्थना करते हैं और जिसके पक्ष में परमात्मा होते हैं, निस्सन्देह उसी की विजय होती है, परपक्ष की नहीं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरपि इन्द्रः स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! हितेषु=कल्याणकरेषु। धनेषु प्राप्तेषु। विद्वांसो जनाः। अधिवाकाय=अधिवचनाय, अधिकं स्तोतुं तमित्तमेवेन्द्रं हवन्ते=आह्वयन्ति। एवञ्च हे मनुष्याः ! येषां पक्षे। इन्द्रो भवति। त एव। जयन्ति=तेषामेव विजयो भवति ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - आह्वातारः (हितेषु, धनेषु) संनिहितेषु शत्रुषु (अधिवाकाय) अधिकजयाय (तमित्) तमेव (हवन्ते) आह्वयन्ति तत्र (येषाम्, इन्द्रः) येषां पक्षे इन्द्रः (ते, जयन्ति) त एव जयन्ति ॥५॥
06 तमिच्चयुत्नैरार्यन्ति तम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तमिच्च्यौ॒त्नैरार्य॑न्ति॒ तं कृ॒तेभि॑श्चर्ष॒णयः॑ ।
ए॒ष इन्द्रो॑ वरिव॒स्कृत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तमिच्च्यौ॒त्नैरार्य॑न्ति॒ तं कृ॒तेभि॑श्चर्ष॒णयः॑ ।
ए॒ष इन्द्रो॑ वरिव॒स्कृत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् इ꣡च् च्यौत्नइ꣡र् आ꣡रियन्ति
तं꣡ कृते꣡भिश् चर्षण꣡यः
एष꣡ इ꣡न्द्रो वरिवस्कृ꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ryanti ← √ār- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cyautnaíḥ ← cyautná- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
carṣaṇáyaḥ ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
kr̥tébhiḥ ← √kr̥- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
eṣáḥ ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
varivaskŕ̥t ← varivaskŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । इत् । च्यौ॒त्नैः । आर्य॑न्ति । तम् । कृ॒तेभिः॑ । च॒र्ष॒णयः॑ ।
ए॒षः । इन्द्रः॑ । व॒रि॒वः॒ऽकृत् ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ic ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- cyautnair ← cyautnaiḥ ← cyautna
- [noun], instrumental, plural, neuter
- āryanti ← ār
- [verb], plural, Present indikative
- “praise.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- kṛtebhiś ← kṛtebhiḥ ← kṛta
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Kṛta; action; throw; work; production; work; kindness; four; kṛta [word].”
- carṣaṇayaḥ ← carṣaṇi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people.”
- eṣa ← eṣaḥ ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varivaskṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
तमित् तमेवेन्द्रं च्यौत्नैः बलकरैः स्तोत्रैः आर्यन्ति आर्यमभिज्ञमीश्वरं कुर्वन्ति । चर्षणयः मनुष्याः कृतैः कर्मभिश्चार्यन्ति । एषः एवंगुणकः इन्द्रः वरिवस्कृत् धनस्य कर्ता भवति स्तोतॄणाम् ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“They honour him with animating (hymns), men (honour) him with sacred rites, for Indra is the giver ofwealth.”
Jamison Brereton
It’s just him that the separate peoples recognize by his exploits, him by his deeds:
“That’s Indra, who creates wide space!”
Jamison Brereton Notes
The rare verbal stem ā́rya- ‘recognize’ is probably a derivative of the aríword family (including ā́rya- ‘Ārya, that is, belonging to our group’) and means ‘recognize as an Ārya, treat as an Ārya’. See EWA s.v. ĀR, where some doubts are expressed, and recently Kulikov (522-23), who tr. “Him alone the races treat as an ārya through his activities …”
Griffith
Men honour him with stirring songs and magnify with solemn rites:
Indra is he who giveth case.
Geldner
Ihn erkennen die Völker an ob seiner Großtaten, ob seiner Verdienste: Dieser Indra ist´s, der einen Ausweg schafft.
Grassmann
Ihn verehret, was das lebet, ihn mit Thaten, ihn mit Werken; Indra ist’s, der Freiheit schaffet.
Elizarenkova
Это его узнают народы
По потрясающим деяниям, по заслугам.
Этот Индра создает широкий простор.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! विवेकीजन (तम्+इत्) उसी इन्द्र की (च्यौत्नैः) बलवान् स्तोत्रों से (आर्य्यन्ति) स्तुति करते हैं, यद्वा श्रेष्ठ बनाते हैं और (चर्षणयः) मनुष्यगण (कृतेभिः) निज-२ कर्मों के द्वारा (तम्) उसी इन्द्र के निकट (आर्य्यन्ति) जाते हैं यद्वा आश्रय लेते हैं। (एषः+इन्द्रः) यही परमात्मा (वरिवस्कृत्) धन का भी कर्त्ता-धर्त्ता है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भगवान् के लिये ही उत्तमोत्तम स्तोत्र रचें और ऐसे शुभकर्म करें, जिनसे ईश्वर की प्राप्ति हो। हे मनुष्यों ! वही सर्वप्रकार धनों का प्रदाता है, यह जान उसकी उपासना करो ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चर्षणयः) मनुष्य (च्यौत्नैः) बलवर्धक स्तोत्रों द्वारा (तमित्) उसी की (आर्यन्ति) ईश्वरभाव से उपासना करते हैं और (कृतेभिः) विविध कर्मों द्वारा (तमित्) उसी की सेव्यभाव से उपासना करते हैं, क्योंकि (एषः, इन्द्रः) यह परमात्मा (वरिवस्कृत्) बलप्रदाता है ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् पुरुष वेदविहित बलवर्धक स्तोत्रों द्वारा उसी महान् बलप्रद परमात्मा की ईश्वरभाव से तथा यज्ञादि विविध कर्मों द्वारा सेव्यभाव से उपासना करते हैं, जो बल तथा विजयप्रदाता है। इसलिये प्रजाजनों को सेव्यभाव से उसी की उपासना में निरन्तर रत रहना चाहिये, जिससे उनकी शारीरिक, आत्मिक तथा सामाजिक उन्नति हो ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः=विवेकिनो जनाः। तमित्तमेवेन्द्रम्। च्यौत्नैः=बलवद्भिः स्तोत्रैः। आर्यन्ति=स्तुवन्ति। धातूनामनेकार्थत्वात्। यद्वा। आर्य्यन्ति=श्रेष्ठयन्ति श्रेष्ठं कुर्वन्ति। पुनः। चर्षणयः=मनुष्याः। तमेव। कृतेभिः=कृतैः कर्मभिः। आर्य्यन्ति=गच्छन्ति= आश्रयन्तीत्यर्थः। एष इन्द्रः। वरिवस्कृत्=वरिवसो धनस्य कर्त्तास्ति। ईदृशमिन्द्रमेव पूजयत ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चर्षणयः) मनुष्याः (च्यौत्नैः) बलोत्पादकैः स्तोत्रैः (तमित्) तमेव (आर्यन्ति) आर्यत्वेन उपासते (कृतेभिः) कर्मभिश्च (तमित्) तमेव यतः (एषः, इन्द्रः) अयं परमात्मा (वरिवस्कृत्) बलकृदस्ति ॥६॥
07 इन्द्रो ब्रह्मेन्द्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रो॑ ब्र॒ह्मेन्द्र॒ ऋषि॒रिन्द्रः॑ पु॒रू पु॑रुहू॒तः ।
म॒हान्म॒हीभिः॒ शची॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ ब्र॒ह्मेन्द्र॒ ऋषि॒रिन्द्रः॑ पु॒रू पु॑रुहू॒तः ।
म॒हान्म॒हीभिः॒ शची॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रो ब्रह्मा꣡ इ꣡न्द्र ऋ꣡षिर्
इ꣡न्द्रः पुरू꣡ पुरुहूतः꣡
महा꣡न् मही꣡भिः श꣡चीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.;; repeated line
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.;; repeated line
Morph
brahmā́ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
puruhūtáḥ ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahī́bhiḥ ← máh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । ब्र॒ह्मा । इन्द्रः॑ । ऋषिः॑ । इन्द्रः॑ । पु॒रु । पु॒रु॒ऽहू॒तः ।
म॒हान् । म॒हीभिः॑ । शची॑भिः ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- brahmendra ← brahmā ← brahman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- brahmendra ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ṛṣir ← ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- purū ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- puruhūtaḥ ← puruhūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahībhiḥ ← mah
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः ब्रह्मा परिवृढः सर्वेभ्योऽधिकः । स एव इन्द्रः ऋषिः द्रष्टा सर्वस्यार्थजातस्य। सः इन्द्रः पुरु बहुलं पुरुहूतः बहुभिराहूतश्च महीभिः महतीभिः शचीभिः क्रियाभिर्वृत्रवधादिरूपाभिः महान् प्रभूतो भवति ।
Wilson
English translation:
“Indra is Brahmā, Indra is the ṛṣi; Indra is the much-invoked of many, mighty with mighty deeds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Indrais Brahmā: indro brhmā parivṛḍaḥ sarvebhyodhikaḥ, the augmented or vast, more or greater than all;
Ṛṣi =the beholder of all the āryas, sarvasya āryaja-tasya draṣṭā
Jamison Brereton
Indra is the formulator, Indra the seer, Indra the many times
much-invoked
great one with great powers.
Griffith
Indra is priest and Rsi, he is much invoked by many men,
And mighty by his mighty powers.
Geldner
Indra ist der Hohepriester, Indra der Rishi, Indra der vielmals Vielgerufene, groß an Kräften.
Grassmann
Er ist Priester, Indra Dichter, Indra vielfach vielgepriesen, Indra gross durch grosse Kräfte.
Elizarenkova
Индра – брахман, Индра – риши,
Индра много раз многопризываемый,
Великий с великими силами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर का महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यह (इन्द्रः) परमात्मा (ब्रह्मा) सर्व पदार्थों से बड़ा है (इन्द्रः) परमात्मा ही (ऋषिः) सर्वद्रष्टा महाकवि है (इन्द्रः) वही इन्द्र (पुरु) बहुत प्रकार से (पुरुहूतः) बहुतों से आहूत होता है। वही (महीभिः) महान् (शचीभिः) सृष्टि आदि कर्म द्वारा (महान्) परम महान् है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह सबसे महान् है, क्योंकि इस अनन्त सृष्टि का जो कर्त्ता है, वह अवश्य इन सबसे सब प्रकार से महान् होना चाहिये। सृष्टिरचना इसकी महती क्रिया है, हे मनुष्यों ! इसकी इस लीला को देखो ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः, ब्रह्मा) वह परमात्मा ही ब्रह्मा=वेदों का प्रकाशक (इन्द्रः, ऋषिः) वही सूक्ष्मपदार्थद्रष्टा (इन्द्रः, पुरु, पुरुहूतः) वह परमात्मा अनेक वार अनेकों से आहूत और (महीभिः) अपनी बड़ी (शचीभिः) शक्ति के होने से (महान्) महान् कहा जाता है ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही सर्वशक्तिमान् परमात्मा अग्नि, वायु, आदित्य तथा अङ्गिरा द्वारा ऋगादि चारों वेदों का प्रकाशक, वही ऋषि=सूक्ष्मद्रष्टा=वेदों के सूक्ष्म=गूढ़ तत्त्वों का प्रकाशक, वही सबका पूजनीय इष्टदेव और वही सर्वोपरि होने से महान् है, उसी की उपासना करना मनुष्यमात्र का कर्तव्य है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईशमहत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अयमिन्द्रो ब्रह्मा=सर्वेभ्योऽधिको बृहदस्ति। एष इन्द्रः। ऋषिः=सर्वद्रष्टाऽस्ति। स इन्द्रः। पुरु=बहुलम्। पुरुहूतः=पुरुभिर्बहुभिराहूतः। स एव। महीभिः=महतीभिः शचीभिः सृष्ट्यादिक्रियाभिः। महान् =श्रेष्ठोऽस्ति ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः, ब्रह्मा) इन्द्र एव ब्रह्मा वेदानां प्रकाशयिताऽस्ति (इन्द्रः, ऋषिः) स एव सूक्ष्मद्रष्टा (इन्द्रः, पुरु, पुरुहूतः) स एव बहुधा बहुभिराहूतः (महीभिः, शचीभिः) महतीभिः शक्तिभिः (महान्) सर्वेभ्योऽधिकः ॥७॥
08 स स्तोम्यः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स स्तोम्यः॒ स हव्यः॑ स॒त्यः सत्वा॑ तुविकू॒र्मिः ।
एक॑श्चि॒त्सन्न॒भिभू॑तिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स स्तोम्यः॒ स हव्यः॑ स॒त्यः सत्वा॑ तुविकू॒र्मिः ।
एक॑श्चि॒त्सन्न॒भिभू॑तिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ स्तो꣡मियः स꣡ ह꣡वियः
सत्यः꣡ स꣡त्वा तुविकूर्मिः꣡
ए꣡कश् चित् स꣡न्न् अभि꣡भूतिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
hávyaḥ ← hávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stómyaḥ ← stómya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sátvā ← sátvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyáḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tuvikūrmíḥ ← tuvikūrmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhíbhūtiḥ ← abhíbhūti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sán ← √as- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सः । स्तोम्यः॑ । सः । हव्यः॑ । स॒त्यः । सत्वा॑ । तु॒वि॒ऽकू॒र्मिः ।
एकः॑ । चि॒त् । सन् । अ॒भिऽभू॑तिः ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- stomyaḥ ← stomya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “applaudable.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- havyaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- satyaḥ ← satya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- satvā ← satvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- tuvikūrmiḥ ← tuvikūrmi
- [noun], nominative, singular, masculine
- ekaś ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- sann ← san ← as
- [verb noun], nominative, singular
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- abhibhūtiḥ ← abhibhūti
- [noun], nominative, singular, masculine
- “superior; overpowering.”
सायण-भाष्यम्
सः पूर्वोक्त इन्द्रः स्तोम्यः स्तोमार्हः स्तुत्यर्हः। सः एव हव्यः ह्वातव्यश्च सत्यः सत्सु साधुरवितथस्वभावो वा सत्वा शत्रूणामवसादयिता तुविकूर्मिः बहुकर्मा । यत एवमतः कारणात् एकश्चित्सन् असहायोऽपि भवन् अभिभूतिः शत्रूणामभिभविता तिरस्कर्ता भवति ॥
Wilson
English translation:
“He is to be praised, he is to be invoked, he is true, powerful the doer of many deeds; he, being single,is the overcomer (of his foes).”
Jamison Brereton
He is to be praised, he to be invoked—the real “real thing,” powerfully ranging.
Even though alone, he is overwhelming.
Jamison Brereton Notes
The content of ab is straightforward, but it is worth noting the phonological play. On the one hand the independent pronouns sá … sá of pāda a are picked up in b by sa(tyáḥ) sá(tvā́). On the other, the morphologically parallel forms stómi yaḥ … hávi yaḥ in a are picked up by the morphologically different satyáḥ in b.
(This would be a neater figure if the first two words didn’t show distraction in the suffix, as opposed to satyá-.) Then the -tyáḥ of satyáḥ morphs into the -tvā́of satvā́, which then distracts into tuvi- in the following word.
Griffith
Meet to be lauded and invoked, true Hero with his deeds of might,
Victorious even when alone.
Geldner
Er ist der Preisenswerte, der Anzurufende, der wahre Krieger, der viel Ausrichtende, der Überlegene, auch wenn er allein ist.
Grassmann
Er zu preisen, er zu rufen, wahrhaft, tapfer, vieles wirkend; Er allein ist übermächtig.
Elizarenkova
Он достоин восхвалений, достоин призывов,
Истинный воин, могучий в действии,
Превосходящий (всех), даже когда он один.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (सः) वह सुप्रसिद्ध भगवान् ही (स्तोम्यः) विविध स्तोत्रों से स्तवनीय है। (सः+हव्यः) वही शुभ कर्मों में पूजार्थ आवाहनीय=निमन्त्रणीय है। वही (सत्यः) निखिल विद्यमान पदार्थों में रहकर साधुकारी है, यद्वा सत्यस्वरूप है। पुनः (स त्वा) स्व नियमों से दुष्ट पुरुषों व प्राणियों को निपातन करनेवाला है, पुनः (तुविकूर्मिः) अनन्तकर्मा सर्वकर्मा विश्वकर्मा है। इस कारण (एकः+चित्) एक ही अन्यान्य साहाय्यरहित ही (सन्) होता हुआ (अभिभूतिः) संसारों के निखिल विघ्नों को विनष्ट करनेवाला है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भगवान् के विषय में जितना कहा जाय, वह सब ही अति स्वल्प है। हे मनुष्यों ! वही स्तुत्य, हव्य, सत्य और विश्वकर्मा है। वह असहाय सर्व कार्य कर रहा है ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः, स्तोम्यः) वह स्तुतियोग्य है (सः, हव्यः) वह हव्य=आह्वान योग्य है (सत्यः) सत्पुरुषों का पालक (सत्वा) असत्पुरुषों का अवसादक (तुविकूर्मिः) अनेक कर्मोंवाला (एकः, चित्, सन्) अकेला हो (अभिभूतिः) शत्रुओं का तिरस्कर्ता है ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह पूर्ण परमात्मा सबका उपासनीय, तथा स्तुतियोग्य है, वही वेदविहित कर्म करनेवाले सत्पुरुषों का पालक, दुष्टों को दण्ड देनेवाला और विविध प्रकार के कर्मों का उत्पादक तथा पूर्ण करनेवाला है, अतएव प्रत्येक पुरुष को उचित है कि सदैव वेदविहित कर्मों का अनुष्ठान करते हुए उसी की शरण को प्राप्त हों ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! स प्रसिद्धो भगवान्। स्तोम्यः=स्तोमार्हः=स्तोमैः स्तोत्रैः स्तवनीयः। स एव। हव्यः=आह्वातव्यः=निमन्त्रयितव्यः। सः। सत्यः=सत्यस्वरूपः। सत्सु विद्यमानेषु सर्वेषु पदार्थेषु निवसन् साधुकारी। पुनः। सत्वा=दुष्टान् पुरुषान् स्वनियमैः। सादयिता=निपातयिता। पुनः। तुविकूर्मिः=बहुकर्मा=अनन्तकर्मा। अतएव। एकश्चिद्=एक एवासन्। अभिभूतिः=सर्वविघ्नानां विनाशयिता। ईदृश इन्द्रः सदा सेव्य इत्यर्थः ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः, स्तोम्यः) स स्तुत्यर्हः (सः, हव्यः) स ह्वातव्यः (सत्यः) सतां पालकः (सत्वा) असतां सादयिता (तुविकूर्मिः) बहुकर्मा (एकः, चित्, सन्) एक एव सन् (अभिभूतिः) तिरस्कर्ता ॥८॥
09 तमर्केभिस्तं सामभिस्तम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तम॒र्केभि॒स्तं साम॑भि॒स्तं गा॑य॒त्रैश्च॑र्ष॒णयः॑ ।
इन्द्रं॑ वर्धन्ति क्षि॒तयः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
तम॒र्केभि॒स्तं साम॑भि॒स्तं गा॑य॒त्रैश्च॑र्ष॒णयः॑ ।
इन्द्रं॑ वर्धन्ति क्षि॒तयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त꣡म् अर्के꣡भिस् तं꣡ सा꣡मभिस्
तं꣡ गायत्रइ꣡श् चर्षण꣡यः
इ꣡न्द्रं वर्धन्ति क्षित꣡यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
arkébhiḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sā́mabhiḥ ← sā́man- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
carṣaṇáyaḥ ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
gāyatraíḥ ← gāyatrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kṣitáyaḥ ← kṣití- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vardhanti ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
तम् । अ॒र्केभिः॑ । तम् । साम॑ऽभिः । तम् । गा॒य॒त्रैः । च॒र्ष॒णयः॑ ।
इन्द्र॑म् । व॒र्ध॒न्ति॒ । क्षि॒तयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- arkebhis ← arkebhiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sāmabhis ← sāmabhiḥ ← sāman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- gāyatraiś ← gāyatraiḥ ← gāyatra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Gāyatrī; Gāyatra.”
- carṣaṇayaḥ ← carṣaṇi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vardhanti ← vṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- kṣitayaḥ ← kṣiti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “floor; Earth; earth; pṛthivī; people; dwelling; battlefield; Earth; estate; colony; house.”
सायण-भाष्यम्
चर्षणयः द्रष्टारो मन्त्राणां क्षितयः मनुष्याः तं इन्द्रम् अर्केभिः अर्चनसाधनैर्यजूरूपैर्मन्त्रैः वर्धन्ति वर्धयन्ति । तथोद्गातारः सामभिः गानविशिष्टैर्मन्त्रैः तं वर्धयन्ति । तथा गायत्रैः गायत्र्यादिच्छन्दोयुक्तैः शस्त्ररूपैरप्रगीतैर्मन्त्रैः तम् एव इन्द्रं होतारो वर्धयन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Men who are cognizant (of sacred texts) magnify Indra with pious precepts, with sacred songs, and withprayers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With pious precepts: tam arkebhis tam sāmabhis tam gāyatrais’ carṣaṇayaḥ kṣitayaḥ: the last twoimply men; or, the first is an epithet of the second– the seers or understanders of Mantras, or texts, such asthose of the yajus. (arka), of the sa)man, and metrical prayers not chanted (gāyatra)
Jamison Brereton
Him with chants, him with melodies, him with songs
do the separate peoples, the settlements make strong: Indra—
Griffith
The men, the people magnify that Indra with their Slina. songs,
With hymns and sacred eulogies
Geldner
Ihn, den Indra, stärken die Völker, die Länder mit Preisliedern, ihn mit Sangesweisen, ihn mit Sangesliedern.
Grassmann
Alle Menschen, alle Völker preisen Indra mit Gesängen, Ihn mit Liedern, ihn mit Weisen.
Elizarenkova
Его, Индру, усиливают народы
(И) поселения хвалами,
Его – мелодиями, его – песнопениями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र के गुण दिखलाये जाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (चर्षणयः) तत्त्वज्ञ होतृरूप मानव (अर्कैः) अर्चनीय मन्त्रों से (तम्) उसी परमप्रसिद्ध इन्द्र को (वर्धन्ति) बढ़ाते हैं अर्थात् उसके विविध गुणों को गाते हैं। (सामभिः) उद्गातृरूप मनुष्य सामगानों से (तम्) उसी को बढ़ाते हैं (तम्) उसी को (गायत्रैः) गायत्री आदि छन्दों से बढ़ाते हैं (क्षितयः) विज्ञानाधार पर निवासकर्ता मनुष्य विविध प्रकार से (इन्द्रम्) इन्द्र की ही स्तुति प्रार्थना करते हैं ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विवेकी जनों ! जहाँ देखो, क्या यज्ञों में, क्या अन्यत्र, सर्वत्र ही बुद्धिमान् जन भी उसी का यशोगान करते हैं। आप भी उसी को गाओ, यह शिक्षा इससे देते हैं ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चर्षणयः, क्षितयः) उसके द्रष्टा विद्वान् (तम्, इन्द्रम्) उस परमात्मा को (अर्केभिः) यजुर्मन्त्रों से (तम्, सामभिः) उसी को साम से (तम्, गायत्रैः) उसी को गायत्र्यादि सहित ऋचाओं से (वर्धन्ति) प्रकाशित करते हैं ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के द्रष्टा योगीजन, जिन्होंने उसके स्वरूप को भले प्रकार जाना है, वे उसको यजुरादि चारों वेदों से प्रकाशित करते हैं, क्योंकि परमात्मा का पूर्ण ज्ञान वेदों द्वारा ही हो सकता है। वेद परमात्मा की वाणी होने से उनमें वर्णित परमात्मा का स्वरूपज्ञान तथा उसकी महिमा का मान भले प्रकार होता है, अन्यथा नहीं, अतएव प्रत्येक पुरुष वेदों के अध्ययन द्वारा उसका स्वरूपज्ञान प्राप्त करने के लिये प्रयत्न करे ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रगुणाः प्रदर्श्यन्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! चर्षणयस्तत्त्वज्ञा होतारो मानवाः तमेवेन्द्रम्। अर्कैरर्चनीयैर्मन्त्रैः। वर्धन्ति=वर्धयन्ति। तस्य विविधान् गुणान् गायन्तीत्यर्थः। तमेव सामगाः। सामभिः=सामवेदैर्गानात्मकैः। वर्धन्ति। पुनः। क्षितयः=विज्ञानाधारेषु निवसन्तो मनुष्याः। तमेवेन्द्रम्। गायत्रैः=गायत्रीप्रभृतिभिः छन्दोभिः। वर्धन्ति। ईदृश इन्द्र एव पूज्योऽस्तीति शिक्षते ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (चर्षणयः, क्षितयः) तद्द्रष्टारो जनाः (तम्, इन्द्रम्) तं परमात्मानम् (अर्केभिः) अर्चनैर्यजुर्भिः (तम्, सामभिः) तमेव सामभिः (तम्, गायत्रैः) तमेव गायत्र्याद्युपेताभिर्ऋग्भिः (वर्धन्ति) प्रकाशयन्ति ॥९॥
10 प्रणेतारं वस्यो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र॒णे॒तारं॒ वस्यो॒ अच्छा॒ कर्ता॑रं॒ ज्योतिः॑ स॒मत्सु॑ ।
सा॒स॒ह्वांसं॑ यु॒धामित्रा॑न् ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र॒णे॒तारं॒ वस्यो॒ अच्छा॒ कर्ता॑रं॒ ज्योतिः॑ स॒मत्सु॑ ।
सा॒स॒ह्वांसं॑ यु॒धामित्रा॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्रणेता꣡रं व꣡स्यो अ꣡छा
क꣡र्तारं ज्यो꣡तिः सम꣡त्सु
सासह्वां꣡सं युधा꣡मि꣡त्रान्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ácha ← ácha (invariable)
{}
praṇetā́ram ← praṇetár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásyaḥ ← vásyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kártāram ← kártar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
samátsu ← samád- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
amítrān ← amítra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sāsahvā́ṁsam ← √sah- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
yudhā́ ← yúdh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
प्र॒ऽने॒तार॑म् । वस्यः॑ । अच्छ॑ । कर्ता॑रम् । ज्योतिः॑ । स॒मत्ऽसु॑ ।
स॒स॒ह्वांस॑म् । यु॒धा । अ॒मित्रा॑न् ॥
Hellwig Grammar
- praṇetāraṃ ← praṇetāram ← praṇetṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- vasyo ← vasyaḥ ← vasyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “good fortune; well-being.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- kartāraṃ ← kartāram ← kartṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “causing; making; doing; active.”
- jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- samatsu ← samad
- [noun], locative, plural, masculine
- “conflict; strife.”
- sāsahvāṃsaṃ ← sāsahvāṃsam ← sah
- [verb noun], accusative, singular
- “endure; overcome; habituate.”
- yudhāmitrān ← yudhā ← yudh
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “battle; fight; war; combat.”
- yudhāmitrān ← amitrān ← amitra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “enemy; foe.”
सायण-भाष्यम्
वस्यः वसीयः प्रशस्तं वसु धनम् अच्छ आभिमुख्येन प्रणेतारं प्रापयितारं समत्सु संग्रामेषु शत्रुनिरसनेन ज्योतिः प्रकाशं जयलक्षणं कर्तारं करणशीलम् । करोतेस्ताच्छीलिकस्तृन् । कुत इत्यत आह । युधा युद्धेन अमित्रान् शत्रून् ससह्वांसम् अभिभूतवन्तम् । एवंगुणकमिन्द्रं वर्धयन्तीति शेषः ।
Wilson
English translation:
“Him (they magnify) who brings before them the spoil, who gives lustre in combats, who overcomesenemies in battle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Or, by his weapon, āyudhena
Jamison Brereton
The leader to a better state, the creator of light in combats,
conquering foes in battle.
Griffith
Him who advances them to wealth, sends light to lead them in the war,
And quells their foemen in the fray.
Geldner
Der zum Glück führt, der in den Schlachten Licht schafft, der im Kampfe die Feinde bezwingt.
Grassmann
Der zu bestem Gute leitet, Glanz und Glück verschafft in Schlachten Und im Kampf besiegt die Feinde,
Elizarenkova
(Того,) кто ведет к добру,
Создает свет в сражениях,
Одолевает недругов в бою…
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इस ऋचा के द्वारा पुनः इन्द्र के ही विशेषण कहते हैं। (अच्छ) अच्छे प्रकार वह इन्द्र उपासकों की ओर (वस्यः) प्रशस्त धन (प्रणेतारम्) ले जानेवाला है। पुनः (समत्सु) संसार में यद्वा संग्रामों में (ज्योतिः+कर्त्तारम्) प्रकाश देनेवाला है तथा (युधा) संग्राम द्वारा (अमित्रान्) संसार के शत्रुभूत मनुष्यों को (ससह्वांसम्) निर्मूल करनेवाला है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! यदि उसकी शरण में अन्तःकरण से प्राप्त होंगे, तब निश्चय है कि वह तुमको धन की ओर ले जायगा, महान् से महान् संग्राम में तुमको ज्योति देगा और अन्त में तुम्हारे निखिल शत्रुओं का समूलोच्छेद करेगा ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो परमात्मा (वस्यः, अच्छा, प्रणेतारम्) धनों को अभिमुख करनेवाला (समत्सु, ज्योतिः, कर्तारम्) संग्राम में पौरुष देनेवाला (युधा, अमित्रान्) योद्धाओं द्वारा शत्रुओं को (ससह्वांसम्) अभिभूत करनेवाला है, उसको विद्वान् लोग प्रकाशित करते हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा सम्पूर्ण धनों का देनेवाला, युद्ध में अपने भक्तों को पौरुष देनेवाला अर्थात् न्याययुक्त योद्धाओं का सहायक और न्यायपथ से च्युत योद्धाओं को अभिभूत=पराजित करनेवाला है, वही सबका रक्षक और सदा उपासनायोग्य है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमेवार्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनरिन्द्रमेव विशिनष्टि। कीदृशमिन्द्रम्। वस्यः=वसीयः। प्रशस्ततरम्। वसु=धनम्। अच्छ=आभिमुख्येन। प्रणेतारम्=प्रापयितारम्। पुनः। समत्सु=संसारेषु संग्रामेषु वा। ज्योतिः=प्रकाशम्। कर्तारम्=विधातारम्। उभयत्र ताच्छीलिकस्तृन्। पुनः। युधा=संग्रामेण। अमित्रान्=संसारस्य शत्रुभूतान् मनुष्यान्। ससह्वांसम्=अभिभूतवन्तमभिभावयितारम्= विनाशकम् ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वस्यः, अच्छा, प्रणेतारम्) अभिमुखं धनं कर्तारम् (समत्सु, ज्योतिः, कर्तारम्) संग्रामेषु पौरुषं दातारम् (युधा, अमित्रान्) योद्धृद्वारा शत्रून् (ससह्वांसम्) अभिभवितारम्, वर्धन्ति ॥१०॥
11 स नः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स नः॒ पप्रिः॑ पारयाति स्व॒स्ति ना॒वा पु॑रुहू॒तः ।
इन्द्रो॒ विश्वा॒ अति॒ द्विषः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स नः॒ पप्रिः॑ पारयाति स्व॒स्ति ना॒वा पु॑रुहू॒तः ।
इन्द्रो॒ विश्वा॒ अति॒ द्विषः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ नः प꣡प्रिः पारयाति
स्वस्ति꣡ नावा꣡ पुरुहूतः꣡
इ꣡न्द्रो वि꣡श्वा अ꣡ति द्वि꣡षः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pápriḥ ← pápri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pārayāti ← √pr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nāvā́ ← naú- ~ nā́v- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
puruhūtáḥ ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svastí ← svastí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
áti ← áti (invariable)
{}
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
सः । नः॒ । पप्रिः॑ । पा॒र॒या॒ति॒ । स्व॒स्ति । ना॒वा । पु॒रु॒ऽहू॒तः ।
इन्द्रः॑ । विश्वा॑ । अति॑ । द्विषः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- papriḥ ← papri
- [noun], nominative, singular, masculine
- pārayāti ← pāray ← √pṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “rescue; keep alive; satisfy; save; resist; endure.”
- svasti
- [noun], accusative, singular, neuter
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- nāvā ← nau
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “ship; boat; nau [word].”
- puruhūtaḥ ← puruhūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
सायण-भाष्यम्
पप्रिः प्राता पूरयिता पुरुहूतः बहुभिराहूतः सः इन्द्रः विश्वाः सर्वाः द्विषः द्वेष्ट्रीः प्रजाः नः अस्मान् नावा तरणसाधनेन स्वस्ति क्षेमेण अति पारयाति अतिपारयतु ॥
Wilson
English translation:
“May Indra, the fulfiller (of desires), the invoked of many, bear us beyond (the reach of) all our enemies,to welfare, as if by a ship (across the sea).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
To welfare: svasti = happy, kṣemeṇa
Jamison Brereton
He, our deliverer, much invoked, will deliver us to the far shore by boat, beyond all hatreds, with well-being: Indra.
Griffith
May he, the saviour much-invoked, may Indra bear us in a ship
Safely beyond all enemies.
Geldner
Als Retter möge der vielberufene Indra uns glücklich zu Schiff über alle Anfeindungen hinüberretten.
Grassmann
Er als Fährmann fahr uns über, hochgelobt zum Glück auf Schiffen, Indra über alle Feinde.
Elizarenkova
Этот перевозчик пусть перевезет нас
Благополучно на ладье, Индра
Многопризываемый, через проявления враждебности!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पप्रिः) मनोरथों को पूर्णकर्त्ता परमरक्षक (पुरुहूतः) बहुत जनों से आहूत=निमन्त्रित (सः+इन्द्रः) वह ऐश्वर्य्यशाली परमात्मा (विश्वाः) समस्त (द्विषः) द्वेष करनेवाली प्रजाओं से (नः) हम उपासक जनों को (नावा) नौकासाधन द्वारा (स्वस्ति) कल्याण के साथ (अति+पारयाति) पार उतार देवे अर्थात् दुष्टजनों से हमको सदा दूर रक्खे, यह इससे प्रार्थना है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! सदा दुष्टजनों से बचने के लिये परमात्मा से प्रार्थना करनी चाहिये। स्वयं कभी दुराचार में न फँसे ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पप्रिः) सब कामों का पूरक (पुरुहूतः) अनेकों से आहूत (सः, इन्द्र) वह परमात्मा (नः) हमको (विश्वाः, द्विषः) सकल द्वेषियों से (नावा) नौका आदि तारणसाधनों द्वारा जलीय स्थानों में (अतिपारयाति) अतिशय पार करे ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार जलमय स्थानों में नौका तराने की साधन होती है, इसी प्रकार वह हमारा रक्षक परमात्मा, जो सब कामों की पूर्ति करनेवाला है, वह नौका के समान सब शत्रुओं से हमारी रक्षा करता हुआ पार करनेवाला है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पप्रिः=मनोरथानां पूरयिता। पुरुहूतः=पुरुभिर्बहुभिराहूतो निमन्त्रितः। स इन्द्रः। विश्वाः=सर्वाः। द्विषः=द्वेष्ट्रीः प्रजाः। नोऽस्मान्। नावा=नौकासाधनेन। स्वस्ति=क्षेमेण=कल्याणेन सह। अतिपारयाति=अतिपारयतु ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पप्रिः) पूरयिता (पुरुहूतः) बहुभिराहूतः (सः, इन्द्रः) स परमात्मा (नः) अस्मान् (विश्वाः, द्विषः) सर्वेभ्यो द्विड्भ्यः (नावा) तरणसाधनेन (अतिपारयाति) अतिपारयतु ॥११॥
12 स त्वम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स त्वं न॑ इन्द्र॒ वाजे॑भिर्दश॒स्या च॑ गातु॒या च॑ ।
अच्छा॑ च नः सु॒म्नं ने॑षि ॥
मूलम् ...{Loading}...
स त्वं न॑ इन्द्र॒ वाजे॑भिर्दश॒स्या च॑ गातु॒या च॑ ।
अच्छा॑ च नः सु॒म्नं ने॑षि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - इरिंबिठिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स꣡ त्वं꣡ न इन्द्र वा꣡जेभिर्
दशस्या꣡ च गातुया꣡ च
अ꣡छा च नः सुम्नं꣡ नेषि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
daśasyá ← √daśasy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gātuyá ← √gātuy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ácha ← ácha (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
neṣi ← √nī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, voice:ACT}
sumnám ← sumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
सः । त्वम् । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । वाजे॑भिः । द॒श॒स्य । च॒ । गा॒तु॒ऽय । च॒ ।
अच्छ॑ । च॒ । नः॒ । सु॒म्नम् । ने॒षि॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vājebhir ← vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- daśasyā ← daśasya ← daśasy
- [verb], singular, Present imperative
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gātuyā ← gātuya ← gātuy
- [verb], singular, Present imperative
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sumnaṃ ← sumnam ← sumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- neṣi ← nī
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सः तादृशः त्वम् नः अस्मभ्यं वाजेभिः बलैः दशस्य च धनं प्रयच्छ च । दशस्यतिर्दानकर्मा । गातुय च मार्गमस्मभ्यमिच्छ च । गातुशब्दात् छन्दसि परेच्छायाम्। इति क्यच् । न च्छन्दस्यपुत्रस्य ’ इति दीर्घनिषेधः । तथा नः अस्मान् सुम्नं सुखं च अच्छ नेषि अभिप्रापय ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Do you, Indra, (endow) us with vigour, bestow upon us (wealth, enable us) to go (by the right way), leadus to felicity.”
Jamison Brereton
You, o Indra—with prizes of victory do honor to us, and provide us a way,
and lead us to your favor.
Griffith
As such, O Indra, honour us with gifts of booty, further us,
And lead us to felicity.
Geldner
Durch Belohnungen zeige dich, Indra, uns gewogen, und weise uns den Weg und führe uns zum Glück!
Grassmann
Hilf, o Indra, uns durch Labung, schaff uns Bahn durch deine Güte Und geleite uns zum Wohlsein.
Elizarenkova
Ты, Индра, будь к нам милостив
С наградами и создай свободный путь,
И веди нас к счастью!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- इरिम्बिठिः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (सः+त्वम्) वह तू (नः) हम उपासकजनों को (वाजेभिः) विज्ञान (दशस्य) दे। यद्वा विज्ञानों के साथ धन दे (च) और अन्यान्य अभीष्ट वस्तुओं को भी दे। (च) और (गातुय) शोभन मार्ग दिखला (च) और (नः) हमको (सुम्नम्) सुख (अच्छ+नेषि) अच्छे प्रकार दे ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! परमात्मा ही से धन, जन, ज्ञान और बल की प्रार्थना करो, वही सन्मार्ग तुम्हें दिखलावेगा ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का सोलहवाँ सूक्त और इक्कीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सः, त्वम्) ऐसी महिमावाले आप (नः) हमारे लिये (वाजेभिः) बलों के साथ (दशस्या, च) याचित पदार्थों को दें और (गातुया, च) सन्मार्ग को दिखलाएँ (नः, अच्छ) हमारे अभिमुख (सुम्नम्, नेषि, च) सुख को प्राप्त कराएँ ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे उपर्युक्त महिमावाले परमेश्वर ! आप हमें बल प्रदान करते हुए हमको वे पदार्थ प्रदान करें, जिनकी हम आपसे याचना करते हैं। हमें वेदविहित सन्मार्ग की ओर ले जाएँ, जिससे हम पापकर्मों से सदा पृथक् रहें और तीनों प्रकार के तापों से हमारी रक्षा करें, ताकि हम सुखसम्पन्न होकर आपकी उपासना में तत्पर रहें ॥१२॥ यह सोलहवाँ सूक्त और इक्कीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रः प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! स त्वम्। नोऽस्मभ्यम्। वाजेभिः=वाजान् ज्ञानानि। दशस्य=देहि। दशधातुर्दानार्थको वेदे। यद्वा। वाजेभिर्विज्ञानैः सह धनं प्रयच्छ वा। च। अन्यान्यपि अभीष्टानि देहि। च पुनः। गातुय=शोभनं मार्गं प्रदर्शय। च पुनः। नोऽस्मभ्यम्। सुम्नम्=सुखम्। अच्छ=अभि। नेषि=प्रापय ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सः, त्वम्) तादृशस्त्वम् (नः) अस्मभ्यम् (वाजेभिः) बलैः सह (दशस्या, च) याचितान्दत्स्व (गातुया, च) सन्मार्गं दर्शय च (नः, अच्छ) अस्मदभिमुखम् (सुम्नम्, नेषि, च) सुखं प्रापय च ॥१२॥ इति षोडशं सूक्तमेकविंशतितमो वर्गश्च समाप्तः ॥