सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘तम्वभि’ इति त्रयोदशर्चं तृतीयं सूक्तमौष्णिहमैन्द्रम् । पूर्वोक्तावेवर्षी । तथा चानुक्रम्यते– ‘ तम्वभि सप्तोनौष्णिहम्’ इति । महाव्रते निष्केवल्य औष्णिहतृचाशीतावुत्तमावर्जमेतत्सूक्तम् । सूत्र्यते हि–’ तम्वभि प्र गायतेत्युत्तमामुद्धरति’ (ऐ. आ. ५. २. ५) इति । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु तृतीयसवने ब्रह्मशस्त्र आद्यस्तृचो वैकल्पिकोऽनुरूपः । सूत्रितं च- तम्वभि प्र गायत वयमु त्वामपूर्व्य ’ (आश्व. श्रौ. ७.८) इति ॥
Jamison Brereton
15 (635)
Indra
Goṣūktin Kāṇvāyana and Aśvasūktin Kāṇvāyana
13 verses: uṣṇih, arranged in trcas, with a final verse ̥
Attributed to the same poets as the preceding VIII.14, this hymn is a more conven tional praise hymn. It asserts the dominance of Indra over all the cosmos (esp. vss. 2–6), and conversely the contribution the cosmic entities and the various other gods make to Indra’s power (vss. 7–10). The final tr̥ca (10–12), with its coda apparently addressed to Soma (vs. 13), seeks to harness all Indra’s powers for victory for our side, and thus echoes the poet’s opening charge to his comrades (vs. 1). The return to the beginning is also signaled by a ring-compositional device: the first two pādas of verse 11 are almost identical to those of verse 3 in the Sanskrit, though their translations diverge somewhat.
Both the language and the structure of this hymn are straightforward, but its relatively simplicity avoids the banal by the deft balancing of the powers in the two contrastive sections of the hymn and the unembellished grandeur of the rhetoric.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 तम्वभि प्र - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तम्व॒भि प्र गा॑यत पुरुहू॒तं पु॑रुष्टु॒तम् ।
इन्द्रं॑ गी॒र्भिस्त॑वि॒षमा वि॑वासत ॥
मूलम् ...{Loading}...
तम्व॒भि प्र गा॑यत पुरुहू॒तं पु॑रुष्टु॒तम् ।
इन्द्रं॑ गी॒र्भिस्त॑वि॒षमा वि॑वासत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त꣡म् उ अभि꣡ प्र꣡ गायत
पुरुहूत꣡म् पुरुष्टुत꣡म्
इ꣡न्द्रं गीर्भि꣡स् तविष꣡म् आ꣡ विवासत
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
gāyata ← √gā(y)- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
puruhūtám ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
puruṣṭutám ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
taviṣám ← taviṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vivāsata ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
तम् । ऊं॒ इति॑ । अ॒भि । प्र । गा॒य॒त॒ । पु॒रु॒ऽहू॒तम् । पु॒रु॒ऽस्तु॒तम् ।
इन्द्र॑म् । गीः॒ऽभिः । त॒वि॒षम् । आ । वि॒वा॒स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- gāyata ← gā
- [verb], plural, Present imperative
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- puruhūtam ← puruhūta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu.”
- puruṣṭutam ← puruṣṭuta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gīrbhis ← gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- taviṣam ← taviṣa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strong.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vivāsata ← vivās ← √van
- [verb], plural, Present imperative
- “invite; endeavor; try for.”
सायण-भाष्यम्
पुरुहूतं बहुभिराहूतं पुरुष्टुतं बहुभिः स्तुतं तमु तमेवेन्द्रं हे स्तोतारः अभि प्र गायत अभिमुखं प्रकर्षेण स्तुध्वम् । एतदेव स्पष्टयति । तविषं महान्तम् इन्द्रं गीर्भिः वाग्भिः आ विवासत परिचरत ॥
Wilson
English translation:
“Glorify him the invoked of many, the praised of many; adore the powerful Indra with hymns.”
Jamison Brereton
Sing forth to him, much invoked and much praised.
Seek to entice mighty Indra here with hymns,
Griffith
SING forth to him whom many men invoke, to him whom many laud.
Invite the powerful Indra with your songs of praise.
Geldner
Auf ihn stimmet den Gesang an, auf den Vielgerufenen, Vielbesungenen! Den starken Indra bittet mit Lobreden her!
Grassmann
Wohlan, den vielgepriesenen, den vielgerufenen besingt; Den starken Indra, mit Gesang gewinnt ihn euch,
Elizarenkova
Его воспевайте,
Многопризываемого, многовосхваленного!
Индру сильного старайтесь приманить хвалебными песнями;
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (पुरुहूतम्) बहुतों से आहूत और मन से ध्यात और (पुरुष्टुतम्) सर्वस्तुत (तम्+उ) उसी (इन्द्रम्) इन्द्र को (अभि+प्र+गायत) सब प्रकार से गाओ, हे मनुष्यों ! (तविषम्) उस महान् इन्द्र की (गीर्भिः) निज-२ भाषाओं से (आविवास) अच्छे प्रकार सेवा करो ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उस इन्द्र को छोड़कर अन्य किसी को ध्येय, पूज्य और स्तुत्य न समझे ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब इस सूक्त में परमात्मा का महत्त्व वर्णन करते हुए प्रथम वेदवाणियों द्वारा उसका कीर्तन करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (पुरुहूतम्) अनेकों से आहूत (पुरुष्टुतम्) अनेकों से स्तुत (तम्, इन्द्रम्, उ) उस परमात्मा का ही (अभिप्रगायत) सम्यक् गान करो और (गीर्भिः) वाणियों द्वारा (तविषम्) उस महान् का (आविवासत) परिचरण करो ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सम्पूर्ण प्रजाजनो ! तुम सब मिलकर और पृथक्-२ भी उसी परमदेव परमात्मा की वेदवाणियों द्वारा स्तुतिगान करो, जिससे उस महान् देव का महत्त्व सब पर भले प्रकार प्रकट होकर मनुष्यमात्र उसी की उपासना में प्रवृत्त हो और जगत् के सम्पूर्ण नर-नारी एकमात्र उसी को अपना पूज्य देव मानें, जिसकी अनेक ऋषि, मुनि, महात्मा तथा विद्वान् आदि सृष्टि से पूजा=उपासना करते चले आये हैं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रमहिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! पुरुहूतम्=पुरुभिर्बहुभिर्मनुष्यैर्हूतमाहूतं मनसा ध्यातम्। पुरुष्टुतम्=सर्वस्तुतम्। तमु=तमेव इन्द्रम्। अभि+प्र+गायत=अभिमुखं प्रकर्षेण स्तुध्वम्। पुनः। तविषम्=महान्तं तमेवेन्द्रम्। गीर्भिः=स्वस्वभाषाभिः आविवास= परिचरत ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथास्मिन् सूक्ते परमात्ममहत्त्वं वर्णयन् तं कीर्तयति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जनाः ! (पुरुहूतम्) पुरुभिराहूतम् (पुरुष्टुतम्) पुरुभिः स्तुतं च (तम्, इन्द्रम्, उ) तं परमात्मानमेव (अभिप्रगायत) अभितः प्रख्यापयत (गीर्भिः) वाग्भिः (तविषम्) महान्तम् (आविवासत) परिचरत ॥१॥
02 यस्य द्विबर्हसो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यस्य॑ द्वि॒बर्ह॑सो बृ॒हत्सहो॑ दा॒धार॒ रोद॑सी ।
गि॒रीँरज्राँ॑ अ॒पः स्व॑र्वृषत्व॒ना ॥
मूलम् ...{Loading}...
यस्य॑ द्वि॒बर्ह॑सो बृ॒हत्सहो॑ दा॒धार॒ रोद॑सी ।
गि॒रीँरज्राँ॑ अ॒पः स्व॑र्वृषत्व॒ना ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡स्य द्विब꣡र्हसो बृह꣡त्
स꣡हो दाधा꣡र रो꣡दसी
गिरीँ꣡र् अ꣡ज्राँ अपः꣡ सु꣡वर् वृषत्वना꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dvibárhasaḥ ← dvibárhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dādhā́ra ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ájrān ← ájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
girī́n ← girí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vr̥ṣatvanā́ ← vr̥ṣatvaná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यस्य॑ । द्वि॒ऽबर्ह॑सः । बृ॒हत् । सहः॑ । दा॒धार॑ । रोद॑सी॒ इति॑ ।
गि॒रीन् । अज्रा॑न् । अ॒पः । स्वः॑ । वृ॒ष॒ऽत्व॒ना ॥
Hellwig Grammar
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- dvibarhaso ← dvibarhasaḥ ← dvibarhas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “double.”
- bṛhat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- dādhāra ← dhṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “keep; put; hold; assume; wear; take; promise; stay; exist; hold; begin; dip.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- girīṃr ← giri
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- ajrāṃ ← ajra
- [noun], accusative, plural, masculine
- “plain.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- svar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- vṛṣatvanā ← vṛṣatvana
- [noun], instrumental, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
द्विबर्हसः द्वयोः स्थानयोः परिवृढस्य यस्य इन्द्रस्य बृहत् महत् सहः बलं रोदसी द्यावापृथिव्यौ दाधार धारयति । छान्दसो लिट् । तुजादित्वाभ्यासदीर्घः । तथा अज्रान् क्षिप्रगमनान् गिरीन् पर्वतान् मेघान् वा स्वः सरणशीलाः अपः उदकानि च वृषत्वना वृषत्वेन वीर्येण यस्येन्द्रस्य बलं धारयति तत्रावस्थापयति । तम्वभीति पूर्वया संबन्धः स त्वमित्युत्तरया वा ।
Wilson
English translation:
“The vast strength of whom, powerful in both (regions), has sustained the heaven and earth, and by itsvigour (upheld) the swift clouds and flowing waters.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Swift clouds: girīn ajrān = quick mountains, i.e. beforetheir wings are clipped
Jamison Brereton
Him, the doubly lofty, whose lofty power holds fast the two
world-halves,
the mountains and plains, the waters and sun, through his bullishness.
Griffith
Whose lofty might-for doubly strong is he-supports the heavens and earth,
And hills and plains and floods and light with manly power.
Geldner
Des doppelstarken hohe Macht beide Welten erhält, die Berge, die Ebenen, die Gewässer, die Sonne durch seine Bullenkraft.
Grassmann
Den zwiefach starken, dessen Macht gewaltig Erd’ und Himmel hält, Gebirge, Fluren, Wasser, Licht mit Manneskraft.
Elizarenkova
(Того,) чья двойная могучая
Сила поддерживает две половины вселенной,
Горы, равнины, воды, небо – благодаря бычьей мощи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विबर्हसः) द्युलोक और पृथिवीलोक के धारण करनेवाले (यस्य) जिस इन्द्र का (बृहत्) महान् (सहः) बल (रोदसी) परस्पर रोधनशील इन दोनों लोकों का (दाधार) अच्छे प्रकार पालन-पोषण और धारण करता है और जो बल (अज्रान्) आकाश में शीघ्रगामी (गिरीन्) मेघों को और (स्वः) सुखकारी (अपः) जल को (वृषत्वना) अपनी शक्ति से धारण करता है, उस महाबलिष्ठ संसारपोषक परमात्मा के यश को ही हे मनुष्यों ! गाओ ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा ही इस पृथिवी, उस द्युलोक, उन नक्षत्रों और अन्यान्य सकल वस्तुओं का धारण और पोषण करता है, उसकी ईदृशी शक्ति को जानकर उसी की उपासना करे ॥२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उस पूज्य देव का महत्त्व वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विबर्हसः, यस्य) दोनों “पृथिवी और द्युलोक” स्थानों में वृद्धिप्राप्त जिस आपका (बृहत्, सहः) महा पराक्रम (रोदसी, दाधार) द्युलोक पृथिवीलोक को धारण करता है और (स्वः) अन्तरिक्ष में (वृषत्वना) वर्षण के लिये (अज्रान्, गिरीन्) चञ्चल मेघों के प्रति (अपः) जलों को धारण करता है ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उस महान् परमात्मा की महिमा वर्णन की गई है कि वह परमात्मदेव, जिसके पराक्रम से द्युलोक तथा पृथिवी आदि लोक-लोकान्तर अपनी गति करते हुए स्थित हैं, जो अपनी मर्यादा से कभी चलायमान नहीं होते और अन्तरिक्ष में चञ्चल मेघमण्डल को धारण करके समयानुकूल वर्षा करना आपकी महान् महिमा है। अधिक क्या, अनेकानेक आपके ऐसे महत्त्वपूर्ण कार्य्य हैं, जिनका वर्णन करना मनुष्य की बुद्धि से सर्वथा बाहर है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मनः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - द्विबर्हसः=द्वयोर्द्यावापृथिव्योर्बर्हसो धारकस्य। यस्येन्द्रस्य। बृहत्=महत्। सहो बलम्। रोदसी=परस्पररोधनशीले द्यावापृथिव्यौ। दाधार=धारयति। पुनस्तद्बलम्। अज्रान्= क्षिप्रगमनान्। गिरीन्=मेघान्। गिरिरिति मेघनामसु पठितम्। अपि च। स्वः=सुखकारिणीः। अपः=जलानि। वृषत्वना−वृषत्वेन= स्वशक्त्या दधाति, तमेवेन्द्रं हे मनुष्याः सेवध्वमित्याकृष्यते ॥२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
सम्प्रति तन्महत्त्वं वर्णयति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्विबर्हसः, यस्य) द्वयोः स्थानयोर्वृद्धस्य यस्य ते (बृहत्) महत् (सहः) बलम् (रोदसी, दाधार) द्यावापृथिव्यौ दधाति (स्वः) दिवि च (वृषत्वना) वर्षत्वेन (अज्रान्, गिरीन्) क्षिप्रगामिनः मेघान् (अपः) जलम् दधाति ॥२॥
03 स राजसि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स रा॑जसि पुरुष्टुतँ॒ एको॑ वृ॒त्राणि॑ जिघ्नसे ।
इन्द्र॒ जैत्रा॑ श्रव॒स्या॑ च॒ यन्त॑वे ॥
मूलम् ...{Loading}...
स रा॑जसि पुरुष्टुतँ॒ एको॑ वृ॒त्राणि॑ जिघ्नसे ।
इन्द्र॒ जैत्रा॑ श्रव॒स्या॑ च॒ यन्त॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स꣡ राजसि पुरुष्टुतँ
ए꣡को वृत्रा꣡णि जिघ्नसे
इ꣡न्द्र जइ꣡त्रा श्रवसि꣡या च य꣡न्तवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
puruṣṭuta ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rājasi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jighnase ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jaítrā ← jaítra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
śravasyā̀ ← śravasyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yántave ← √yam- (root)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
सः । रा॒ज॒सि॒ । पु॒रु॒ऽस्तु॒त॒ । एकः॑ । वृ॒त्राणि॑ । जि॒घ्न॒से॒ ।
इन्द्र॑ । जैत्रा॑ । श्र॒व॒स्या॑ । च॒ । यन्त॑वे ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- rājasi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- puruṣṭutaṃ ← puruṣṭutam ← puruṣṭuta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- jighnase ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jaitrā ← jaitra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “superiority.”
- śravasyā ← śravasya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fame; deed.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yantave ← yam
- [verb noun]
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुष्टुत बहुभिः स्तुत इन्द्र सः पूर्वोक्तगुणस्त्वं राजसि दीप्यसे ईशिषे वा । अपि च त्वम् एकः सहायरहितः केवल एवं सन् वृत्राणि आवरकाणि शत्रुजातानि जिघ्नसे हतवानसि । किमर्थम् । जैत्राणि जेतव्यानि धनानि श्रवस्या श्रवस्यानि श्रवणीयान्यन्नानि यद्वा श्रवणार्हाणि यशांसि च यन्तवे यन्तुं नियन्तुं स्वाधीनं कर्तुम् ॥
Wilson
English translation:
“You, the praised of many, reign; you, single, have slain many enemies, in order to acquire the spoils ofvictory and abundant food.”
Jamison Brereton
You, o much praised one, are the ruler; you alone keep smashing obstacles,
o Indra, to extend victories and (deeds) worthy of fame.
Jamison Brereton Notes
By the rules established in Jamison 1992 for sá with 2nd ps. reference, sá rājasi here is in violation. But notice that this line (sá rājasi puruṣṭutam̐, éko vṛtrā́ṇi jighnase) is twinned with 11ab satrā́tvám puruṣṭutam̐, éko vṛtrā́ṇi tośase, which begins with satrā́, phonologically like our sá rā … Also note ví rājasi in 5c, which could invoke a *sáṃ rājasi here (which would change the meter, but not improperly).
For sám √rāj / ví √rāj, see I.188.5 virā́ṭ samrā́ṭ … And note that samrā́jam is the second word of the next hymn (VIII.16.1).
Griffith
Such, Praised by many! thou art King alone thou smitest Vrtras dead,
To gain, O Indra, spoils of war and high renown.
Geldner
Du Vielbesungener bist der Gebieter; allein erschlägst du die Feinde, um Siege und Ruhmestaten festzuhalten, Indra.
Grassmann
Du herrschst, o vielgepriesener, die Feinde tödtest du allein, Um, Indra, Sieg und schönes Gut uns zu verleihn.
Elizarenkova
Ты царствуешь, о многопрославленный,
Один, ты убиваешь врагов,
О Индра, чтобы укрепить победы и славные деяния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे सर्वस्तुत ! सर्वपूज्य परमदेव ! (सः) परमप्रसिद्ध वह तू (राजसि) प्रकृतिमध्य शोभित हो रहा है और सर्ववस्तु का शासन कर रहा है और (एकः) असहाय केवल एक ही तू (वृत्राणि) संसार के निखिल विघ्नों को विनष्ट करता है। हे (इन्द्र) इन्द्र ! (जैत्रा) जेतव्य (च) और (श्रवस्या) श्रोतव्य सकल पदार्थों के (यन्तवे) अपने वश में रखने के लिये तू सर्वदा निःशेष विघ्नों को विनष्ट किया करता है। हे भगवन् धन्य तू और धन्य तेरी शक्ति ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इन्द्र ही सर्वविघ्नविनाशक होने से पूज्य है, इसको निश्चय करो ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् (पुरुष्टुत) सब ज्ञानियों से स्तुत ! आप (सः, राजसि) वह विराजमान हो रहे हैं, जो (जैत्रा, श्रवस्या, च) जेतव्य और यश योग्य पदार्थों की (यन्तवे) प्राप्ति कराने के लिये (एकः) केवल असहाय ही (वृत्राणि) सब अज्ञानों को (जिघ्नसे) नष्ट कर देते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि अन्योपासना से उस परमात्मा की उपासना में यह विशेषता है कि अन्य साधारण मनुष्य आदि की उपासना किसी एक तुच्छ कार्य्य की सिद्धि करा सकती है और परमात्मोपासना ऐसे दिव्यज्ञान को उत्पन्न करती है, जिससे मनुष्य साधारण अभीष्ट को ही नहीं, किन्तु बड़े-२ लौकिक तथा पारलौकिक अभीष्टों को सिद्ध करने में समर्थ होता है, जो अभीष्ट सन्मार्ग द्वारा सिद्ध होकर उसके पवित्र यश को बढ़ाते हैं, अतएव वही सर्वोपरि उपासनीय है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मनः स्तुतिः दर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुष्टुत=सर्वस्तुत=सर्वपूज्य परमात्मन् ! सः=परमप्रसिद्धस्त्वम्। राजसि=सर्वत्र प्रकृतिमध्ये शोभसे। यद्वा। सर्वान् पदार्थान् शासि। अपि च। इन्द्र त्वम्। एकः=एक एव। असहायः=केवल एक एव। वृत्राणि=संसारोत्थानि सर्वाणि आवरकाणि=विघ्नोत्पादकानि वस्तूनि। जिघ्नसे=हंसि= विनाशयसि। हे इन्द्र ! जैत्रा=जैत्राणि जेतव्यानि। च पुनः। श्रवस्या=श्रवस्यानि=श्रोतव्यानि सर्वाणि वस्तूनि च। यन्तवे=यन्तुं नियन्तुम्=स्ववशे कर्त्तुम्। सर्वान् विघ्नान् हंसीति परामर्शः ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् (पुरुष्टुत) सर्वैर्ज्ञानिभिः स्तुत ! (सः, राजसि) स त्वं दीप्यसे यः (जैत्रा, श्रवस्या, च) जेतव्यधनानि यशोऽर्हपदार्थांश्च (यन्तवे) प्राप्तुं (एकः) केवल एव (वृत्राणि) अज्ञानानि (जिघ्नसे) निहंसि ॥३॥
04 तं ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं ते॒ मदं॑ गृणीमसि॒ वृष॑णं पृ॒त्सु सा॑स॒हिम् ।
उ॒ लो॒क॒कृ॒त्नुम॑द्रिवो हरि॒श्रिय॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तं ते॒ मदं॑ गृणीमसि॒ वृष॑णं पृ॒त्सु सा॑स॒हिम् ।
उ॒ लो॒क॒कृ॒त्नुम॑द्रिवो हरि॒श्रिय॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तं꣡ ते म꣡दं गृणीमसि
वृ꣡षणम् पृत्सु꣡ सासहि꣡म्
उलोककृत्नु꣡म्† अद्रिवो हरिश्रि꣡यम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; 12 = 8+4
Morph
gr̥ṇīmasi ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mádam ← máda- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
pr̥tsú ← pŕ̥t- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
sāsahím ← sāsahí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hariśríyam ← hariśrī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ulokakr̥tnúm ← ulokakr̥tnú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तम् । ते॒ । मद॑म् । गृ॒णी॒म॒सि॒ । वृष॑णम् । पृ॒त्ऽसु । स॒स॒हिम् ।
ऊं॒ इति॑ । लो॒क॒ऽकृ॒त्नुम् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । ह॒रि॒ऽश्रिय॑म् ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- madaṃ ← madam ← mada
- [noun], accusative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- gṛṇīmasi ← gṛ
- [verb], plural, Present optative
- “praise.”
- vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- pṛtsu ← pṛt
- [noun], locative, plural, feminine
- “battle.”
- sāsahim ← sāsahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokakṛtnum ← loka
- [noun], masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
- lokakṛtnum ← kṛtnum ← kṛtnu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “adept; adroit.”
- adrivo ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- hariśriyam ← hari
- [noun]
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- hariśriyam ← śriyam ← śrī
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन्निन्द्र ते त्वदीयं तं मदं सोमपानजनितं हर्षं गृणीमसि गृणीमः प्रशंसामः । ‘गॄ शब्दे’। क्र्यादिः । ‘प्वादीनां ह्रस्वः’। ‘इदन्तो मसि’ इति मस इकारागमः । कीदृशम् । वृषणं वर्षितारं कामानां पृत्सु संग्रामेषु सासहिं शत्रूणामभिभवितारं लोककृत्नुं लोकस्य स्थानस्य कर्तारं हरिश्रियं हरिभ्यामश्वाभ्यां श्रयणीयं सेव्यम् । उशब्दः समुच्चये पदपूरणे वा ॥
Wilson
English translation:
“We celebrate, thunderer, your exhilaration, the showerer (of benefits), the overcomer (of foes) in battle,the maker of the world, the glorious with your steeds.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Lokakṛtnu = the provider of a plural ce (for his worshipper),sthānasya kartāram;
Hariśriyam = him who is to be served by his steeds, aśvabhyam sevyam
Jamison Brereton
We hymn your exhilaration, an overpowering bull in battles,
creating wide space, bringing the splendor of fallow bays, o master of the stone—
Griffith
We sing this strong and wild delight of thine which conquers in the fray,
Which, Caster of the Stone! gives room and shines like gold.
Geldner
Diesen deinen Rauschtrank feiern wir, den bullengleichen, in den Kämpfen überlegenen, Platz schaffenden, goldprächtigen, o Herr des Preßsteins;
Grassmann
Wir rühmen, Indra, deinen Rausch, der stark ist und in Schlachten siegt, Der Raum verschafft, o Schleuderer, und golden glänzt,
Elizarenkova
Мы воспеваем это твое опьянение,
Мужественное, приносящее победу в боях,
Создающее простор, о хозяин давильных камней, с золотым блеском;
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे जगत् शासनार्थ दण्डधारी महेश (ते) तेरे (तम्) उस (मदम्) आनन्द की (गृणीमसि) हम मनुष्य स्तुति करते हैं, जो आनन्द (वृषणम्) समस्त सुखों की वर्षा करनेवाला है। पुनः (पृत्सु) आध्यात्मिक संग्राम में (सासहिम्) सहनशील हो। ईश्वरीयानन्द में निमग्न पुरुष आपत्काल में भी मोहित नहीं होते हैं। पुनः (उ) निश्चयरूप से (लोककृत्नुम्) पृथिव्यादि समस्त लोकों का कर्त्ता है। क्योंकि ईश्वर आनन्द में आकर ही सृष्टि करता है। लोक में भी देखा जाता है कि आनन्द से आप्लावित होकर ही स्त्री-पुरुष सन्तान उत्पन्न करते हैं। पुनः जो (हरिश्रियम्) स्थावर जङ्गम संसारों को भूषित करने वाला है, ऐसे आनन्द की स्तुति हम सब करते हैं। हे ईश ! हम सदा आपके आश्रय से आनन्दमय होवें, यह प्रार्थना आपके निकट है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा सदा पदार्थों के ऊपर आनन्दवृष्टि कर रहा है। तथापि सब आनन्दित नहीं हैं, यह आश्चर्य है। हे मनुष्यों ! इस जगत् से उस आनन्द को निकाल धारण करने के लिये प्रयत्न करो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे वज्रशक्तिवाले ! (वृषणम्) कामनाओं की वर्षा करनेवाले (पृत्सु, सासहिम्) युद्धों में शत्रु का अभिभव करनेवाले (उ) और (लोककृत्नुम्) लोकनिर्माण करनेवाले (हरिश्रियम्) लोक, पाप वा शत्रु की हरणशील शक्ति से शोभित (तत्, ते, मदम्) उस आपके आह्लादक बल का (गृणीमसि) भजन करते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अतुलबल तथा वज्रशक्तिवाले परमेश्वर ! आप ही सब कामनाओं को पूर्ण करनेवाले और आप ही उस आह्लादक बल को देनेवाले हैं, जिसको प्राप्त कर मनुष्य उन्नत होता है। हे प्रभो ! हम उस आह्लादक आत्मिक बल के लिये आपसे प्रार्थना करते हैं कि हमें बलवान् करो, ताकि हम उन्नत होकर मनुष्यजन्म के फलचतुष्टय को प्राप्त हों ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अद्रिवः ! हे जगच्छासनाय दण्डधारिन् महेश ! ते=तव। तम्=सुप्रसिद्धम्। मदम्=संसारव्यापिनमानन्दम्। वयं गृणीमसि=गृणीमः=स्तुमः। गॄ शब्दे प्वादीनां ह्रस्वः। इदन्तो मसीति मस इकारागमः। कीदृशम्। वृषणम्=निखिलकामानां वर्षितारम्=प्रदातारम्। पुनः। पृत्सु=आध्यात्मिकमहासंग्रामेषु। सासहिम्=सहनशीलम्। ईश्वरीयानन्दे निमग्नो जन आपद्यपि न विमुह्यति। पुनः। उ=निश्चयेन। लोककृत्नुम्=सर्वेषां भूमिप्रभृतिलोकानां कर्त्तारम्। आनन्दितः सन्नेवेश्वरः सृष्टिं करोति। लोकेऽपि आनन्दाऽऽप्लावितौ दम्पती अपत्यं सृजतः। पुनः। हरिश्रियम्=हर्य्योः स्थावरजङ्गमयोः संसारयोर्भूषयितारम्। ईदृशमानन्दं वयं स्तुमः ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे वज्रशक्तिक ! (वृषणम्) वर्षुकम् (पृत्सु) पृतनासु (सासहिम्) सोढारम् (उ) अथ (लोककृत्नुम्) लोकनिर्मातारम् (हरिश्रियम्) लोकस्य पापस्य शत्रोर्वा हरणशीलशक्त्या शोभमानम् (तत्) तादृशम् (ते) तव (मदम्) मदकरं बलम् (गृणीमसि) भजामः ॥४॥
05 येन ज्योतींष्यायवे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येन॒ ज्योतीं॑ष्या॒यवे॒ मन॑वे च वि॒वेदि॑थ ।
म॒न्दा॒नो अ॒स्य ब॒र्हिषो॒ वि रा॑जसि ॥
मूलम् ...{Loading}...
येन॒ ज्योतीं॑ष्या॒यवे॒ मन॑वे च वि॒वेदि॑थ ।
म॒न्दा॒नो अ॒स्य ब॒र्हिषो॒ वि रा॑जसि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ये꣡न ज्यो꣡तींषि आय꣡वे
म꣡नवे च विवे꣡दिथ
मन्दानो꣡ अस्य꣡ बर्हि꣡षो वि꣡ राजसि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; 12 = 8+4
Morph
āyáve ← āyú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jyótīṁṣi ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
mánave ← mánu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vivéditha ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
barhíṣaḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
mandānáḥ ← √mand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
rājasi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
येन॑ । ज्योतीं॑षि । आ॒यवे॑ । मन॑वे । च॒ । वि॒वेदि॑थ ।
म॒न्दा॒नः । अ॒स्य । ब॒र्हिषः॑ । वि । रा॒ज॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- jyotīṃṣy ← jyotīṃṣi ← jyotis
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- āyave ← āyu
- [noun], dative, singular, masculine
- manave ← manu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Manu; mantra; Manusmṛti; fourteen; man; manu [word]; Vaivasvata; incantation; sacred text.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- viveditha ← vid
- [verb], singular, Perfect indicative
- “find; detect; marry; get; think.”
- mandāno ← mandānaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- barhiṣo ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājasi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र येन आत्मीयेन मदेन आयवे और्वशेयाय मनवे विवस्वतः पुत्राय च ज्योतींषि सूर्यादीनि वृत्रादिभिरावृतानि तद्धरणेन विवेदिथ अलम्भयः। प्रज्ञापितवान् प्रकाशितवानसीत्यर्थः । तेन मदेन मन्दानः मोदमानस्त्वम् अस्य बर्हिषः वृद्धस्य यज्ञस्य वि राजसि विशेषेणेशिषे । यद्वा । अस्येति तृतीयार्थे षष्ठी । अनेन बर्हिषा वृद्धेन’ हृष्यन् वि राजसि विशेषेण दीप्यसे ॥ ॥१७॥
Wilson
English translation:
“Whereby you have made the plural nets manifest to Ayu and to Manu, and rule rejoicing over this sacredrite.”
Jamison Brereton
By which you found the lights for Āyu and Manu.
Becoming exhilarated, you rule over this ritual grass.
Griffith
Wherewith thou also foundest lights for Ayu and for Manu’s sake:
Now joying in this sacred grass thou beamest forth.
Geldner
Mit dem du dem Ayu und Manu das Licht gefunden hast. Dich berauschend bist du Herr über dieses Barhis.
Grassmann
Durch welchen Licht dem Aju du und Manu zugewiesen hast; Dich freuend dieser Opferstreu erglänzest du.
Elizarenkova
(Опьянение,) благодаря которому ты нашел
Свет для Аю и для Ману.
Опьяняясь, ты правишь этой жертвенной соломой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमदेव की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमदेव ! (येन) जिस आनन्द से युक्त होकर आप (आयवे) मातृगर्भ में वारंवार आनेवाले (मनवे) मननकर्ता जीवात्मा के लिये (ज्योतींषि) बहुत प्रकाश (विवेदिथ) देते हैं। हे भगवन् ! (मन्दानः) वह आनन्दमय आप (अस्य+बर्हिषः) इस प्रवृद्ध संसार के मध्य में (वि+राजसि) विराजमान हैं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह इन्द्र हम जीवों को सूर्य्यादिकों और इन्द्रियों के द्वारा भौतिक और अभौतिक दोनों प्रकार की ज्योति दे रहा है, जिनसे हमको बहुत सुख मिलते हैं। तथापि न तो उसको हम जानते और न उसको पूजते। हे मनुष्यों ! यहाँ ही वह विद्यमान है। उसी को जान पूजो, यह आशय है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिस बल से (आयवे) कर्मप्राप्ति के लिये (मनवे) तथा ज्ञान के लिये (ज्योतींषि) विविध दिव्यशक्तियों को (विवेदिथ) प्राप्त कराते हैं और (अस्य, बर्हिषः) इस उपासक के हृदयासन में (मन्दानः) आह्लाद उत्पन्न करते हुए (विराजसि) शोभित होते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! जिस बल से ज्ञान तथा कर्मों की उन्नति करते हुए अनेक दिव्यशक्तिसम्पन्न होकर ऐश्वर्य्यसम्पन्न होते हैं और जिस बल से उपासक लोग आपको अपने हृदय में धारण कर आह्लादित होते हैं, उसी बल की हम आपसे याचना करते हैं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमदेव ! येन=आनन्देन सह विद्यमानस्त्वम्। आयवे=आयाति मातृगर्भं प्राप्नोति यः स आयुर्मातृगर्भनिवासी। तस्मै। मनवे=मननकर्त्रे जीवात्मने च। ज्योतींषि=बहुप्रकाशान् विज्ञानलक्षणान्। विवेदिथ=प्रकाशयसि। एवम् मन्दानः= आनन्दमयस्त्वम्। अस्य+बर्हिषः=प्रवृद्धस्य संसारस्य मध्य एव। वि+राजसि=विशेषेण शोभसे। स त्वं न दूरदेशे वर्तसे किन्तु सर्वगोऽसि ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) येन बलेन (आयवे) कर्मप्राप्त्यै (मनवे) ज्ञानलाभाय च (ज्योतींषि) स्वदिव्यशक्तीः (विवेदिथ) लम्भयसि (अस्य, बर्हिषः) अस्योपासकस्य हृदयासने (मन्दानः) आनन्दयन् (विराजसि) शोभसे ॥५॥
06 तदद्या चित्त - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तद॒द्या चि॑त्त उ॒क्थिनोऽनु॑ ष्टुवन्ति पू॒र्वथा॑ ।
वृष॑पत्नीर॒पो ज॑या दि॒वेदि॑वे ॥
मूलम् ...{Loading}...
तद॒द्या चि॑त्त उ॒क्थिनोऽनु॑ ष्टुवन्ति पू॒र्वथा॑ ।
वृष॑पत्नीर॒पो ज॑या दि॒वेदि॑वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त꣡द् अद्या꣡ चित् त उक्थि꣡नो
अ꣡नु ष्टुवन्ति पूर्व꣡था
वृ꣡षपत्नीर् अपो꣡ जया दिवे꣡-दिवे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; 12 = 8+4
Morph
adyá ← adyá (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ukthínaḥ ← ukthín- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
{}
pūrváthā ← pūrváthā (invariable)
{}
stuvanti ← √stu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
jaya ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣapatnīḥ ← vŕ̥ṣapatnī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
तत् । अ॒द्य । चि॒त् । ते॒ । उ॒क्थिनः॑ । अनु॑ । स्तु॒व॒न्ति॒ । पू॒र्वऽथा॑ ।
वृष॑ऽपत्नीः । अ॒पः । ज॒य॒ । दि॒वेऽदि॑वे ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- adyā ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- ukthino ← ukthinaḥ ← ukthin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “laudatory.”
- ’nu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- ṣṭuvanti ← stuvanti ← stu
- [verb], plural, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- pūrvathā
- [adverb]
- vṛṣapatnīr ← vṛṣa ← vṛṣan
- [noun], masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vṛṣapatnīr ← patnīḥ ← patnī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “wife; mistress; queen.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- jayā ← jaya ← ji
- [verb], singular, Present imperative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वदीयं तत् प्रसिद्धं बलम् अद्य चित् अद्यापि पूर्वथा पूर्वस्मिन्काल इव उक्थिनः शस्त्रिणः स्तोतारः अनु ष्टुवन्ति क्रमेण प्रशंसन्ति । स त्वं वृषपत्नीः वृषा वर्षिता पर्जन्यः पतिर्यासां तादृशीः अपः दिवेदिवे प्रतिदिवसं जय स्वायत्तं कुरु ॥
Wilson
English translation:
“The reciters of prayer celebrate that your (exhilaration) now as of old; do you daily hold in subjectionthe waters, the wives of the showerer.”
Jamison Brereton
Even today do the reciters praise this (deed) of yours, as in the earlier way: you shall win the waters, whose husband is a bull, day after day.
Jamison Brereton Notes
In c jayā can be a 2nd sg. imperative with lengthened final (so Pp., Grassmann, Geldner) or a subjunctive (jayāḥ out of sandhi). Although an undoubted form of the imperative is found in 12c (jaya), I weakly favor the subjunctive here, the idea being that the praisers keep praising the same deed, and so he will keep doing it.
Griffith
This day too singers of the hymn praise, as of old, this might of thine:
Win thou the waters day by day, thralls of the strong.
Geldner
Dies singen dir immer wieder noch heute die Liederdichter wie früher: Erobere Tag für Tag die Gewässer, die dem Bullen vermählt sind.
Grassmann
Das rühmen deine Sänger hier auch heute wie in alter Zeit, Erkämpf die Stier-beherrschte Flut an jedem Tag.
Elizarenkova
Это и сегодня твои слагатели гимнов
Продолжают прославлять, как прежде:
Каждый день завоевывай воды – жен быка!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
जल के लिये प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (उक्थिनः) विविध भाषाओं के विज्ञाता और स्तोत्रतत्त्वविद् विद्वान् (पूर्वथा) पूर्ण के समान अथवा पूर्वकाल के समान (ते) तेरे (तद्) उस सुप्रसिद्ध बल की (चिद्+अद्य) आज भी (अनुष्टुवन्ति) क्रमशः स्तुति करते हैं। हे भगवन् ! सो तू (वृषपत्नीः) मेघस्वामिक (अपः) जल को (दिवे+दिवे) दिन-२ (जय) अपने आधीन कर। जल के विना स्थावर और जङ्गम दोनों संसार व्याकुल हो जाते हैं। तदर्थ जल दे ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! तू ही सबसे स्तुत्य है। वह तू जब-२ जल की आवश्यकता हो, तब-२ जल दिया कर, जिससे सब ही पदार्थ प्राणवान् होते हैं ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्थिनः) विद्वान् लोग (तत्, ते) उस आपके बल की (अद्य, चित्) अब भी (अनुष्टुवन्ति) प्रशंसा करते हैं (दिवेदिवे) प्रतिदिन आप (वृषपत्नीः) वृषा=सर्वकामनाओं की वर्षा करनेवाले आप ही जिनके पति हैं, ऐसे (अपः) हमारे कर्मों को (जय) अपने अधीन रखें ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मफलदाता परमात्मन् ! आपके दिये हुए जिस बल को पाकर विद्वान् पुरुष कृतकृत्य हुए प्रशंसा करते हैं, वह बल हमें प्रदान करें। हे प्रभो ! आप ही सब कामनाओं के पूर्ण करनेवाले और आप ही कर्मफलदाता हैं। कृपा करके हमें शुभकर्मों की ओर प्रेरित करें, जिससे हमारे शुभ मनोरथ पूर्ण हों ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
जलाय प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! उक्थिनः=विविधोक्तिज्ञाः स्तोत्रविदश्च विद्वांसः। पूर्वथा=पूर्वे पूर्णा इव। यद्वा। पूर्वस्मिन् काल इव। ते=त्वदीयम्। तत्प्रसिद्धम्। बलमिति शेषः। चिदद्य=अद्यापि। अनुष्टुवन्ति। क्रमेण स्तुवन्ति। हे भगवन् स त्वम्। वृषपत्नीः=वृषा वर्षिता मेघः पतिर्यासां तादृशीः। अपः=जलानि। दिवे दिवे=प्रतिदिवसम्। जय=स्वायत्तं कुरु। जलं विना स्थावरा जङ्गमाश्च संसारा व्याकुलीभवन्ति तदर्थं देहि जलम् ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उक्थिनः) विद्वांसः (तत्, ते) तत्ते बलम् (अद्य, चित्) अद्यापि (अनुष्टुवन्ति) प्रशंसन्ति (दिवे, दिवे) प्रतिदिनम् (वृषपत्नीः) वृषा=सर्वकामप्रदः पतिर्यासाम् ताः (अपः) अपः=अपांसि मम कर्माणि (जय) स्वायत्तीकुरु ॥६॥
07 तव त्यदिन्द्रियम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तव॒ त्यदि॑न्द्रि॒यं बृ॒हत्तव॒ शुष्म॑मु॒त क्रतु॑म् ।
वज्रं॑ शिशाति धि॒षणा॒ वरे॑ण्यम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
तव॒ त्यदि॑न्द्रि॒यं बृ॒हत्तव॒ शुष्म॑मु॒त क्रतु॑म् ।
वज्रं॑ शिशाति धि॒षणा॒ वरे॑ण्यम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त꣡व त्य꣡द् इन्द्रिय꣡म् बृह꣡त्
त꣡व शु꣡ष्मम् उत꣡ क्र꣡तुम्
व꣡ज्रं शिशाति धिष꣡णा व꣡रेणियम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indriyám ← indriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
tyát ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
dhiṣáṇā ← dhiṣáṇā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śiśāti ← √śā- ~ śī- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váreṇyam ← váreṇya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तव॑ । त्यत् । इ॒न्द्रि॒यम् । बृ॒हत् । तव॑ । शुष्म॑म् । उ॒त । क्रतु॑म् ।
वज्र॑म् । शि॒शा॒ति॒ । धि॒षणा॑ । वरे॑ण्यम् ॥
Hellwig Grammar
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- tyad ← tya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “that.”
- indriyam ← indriya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sense organ; Indriya; sense; power; semen; indriya [word]; mind; penis; manfulness; force.”
- bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- vajraṃ ← vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- śiśāti ← śā
- [verb], singular, Present indikative
- “sharpen; whet; strengthen.”
- dhiṣaṇā
- [noun], nominative, singular, feminine
- “heaven and earth.”
- vareṇyam ← vareṇya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “excellent; desirable.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्यत् तत् प्रसिद्धम् इन्द्रियम् इन्द्रस्य लिङ्गं बृहत् प्रभूतं वीर्यं धिषणा स्तुतिः शिशाति निःश्यति तीक्ष्णीकरोति । तथा तव त्वदीयं शुष्मं शोषकं बलम् उत अपि च क्रतुं प्रज्ञानं बलं कर्म वा वरेण्यं वरणीयं वज्रम् आयुधं च स्तुतिस्तीक्ष्णीकरोति ॥
Wilson
English translation:
“Praise sharpens your great energy, your strength, your acts, and your majestic thunderbolt.”
Jamison Brereton
This lofty Indrian power of yours, your unbridled force and resolve, and the mace worthy to be chosen—these does the Holy Place sharpen. ꣡
Jamison Brereton Notes
07-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Every half-verse in this tṛca but 7c and 10c opens with a form of the 2nd sg. pronoun.
Griffith
That lofty Indra-power of thine, thy strength and thine intelligence,
Thy thunderbolt for which we long, the wish makes keen.
Geldner
Deine bekannte hohe Indrakraft, deinen Ungestüm und deine Umsicht, die vorzügliche Keule schärft die Dhisana.
Grassmann
Sie, deine grosse Indramacht und deine Kraft und Tüchtigkeit, Den Blitz auch schärft dir Lied und Trunk, den prächtigen.
Elizarenkova
Ту твою крепкую силу Индры,
Твое неистовство и силу духа,
(Твою) выдающуюся ваджру заостряет Дхишана.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र के गुणों की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (धिषणा) हम लोगों की विवेकवती बुद्धि (तव) तेरे (त्यत्) उस सुप्रसिद्ध (इन्द्रियम्) वीर्य्य को (तव) तेरे (बृहत्) महान् (शुष्मम्) बल को (उत) और (क्रतुम्) सृष्ट्यादि पालनरूप कर्म को तथा (वरेण्यम्) स्वीकरणीय (वज्रम्) दण्ड को (शिशाति) गाती है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हमारे सब ही कर्म उसी को विभूतियाँ दिखलावें। यह इसका आशय है ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यत्, तव, इन्द्रियम्, बृहत्) उस आपके महान् ऐश्वर्य्य को (तव, शुष्मम्) उस आपके शत्रुशोषण बल को (उत) और (क्रतुम्) कर्म को (वरेण्यम्, वज्रम्) भजनीय वज्रशस्त्र को (धिषणा) द्यावापृथिवीरूप प्रकृति (शिशाति) तीक्ष्ण=प्रकाश्य बनाती है ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! आपके महान् ऐश्वर्य्य, बल, कर्म और आपके वज्ररूप शस्त्र को यह द्युलोक और पृथिवीलोक प्रकाशित कर रहे हैं अर्थात् आपसे रचित इन प्रकृतिस्थ पदार्थों को अवलोकन कर कौन आपकी महत्ता को अनुभव नहीं करता अर्थात् सभी अनुभव कर रहे हैं ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रगुणाः स्तूयन्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! धिषणा=अस्मदीया धीः। तव त्यत्प्रसिद्धम्। इन्द्रियम्=इन्द्रस्य चिह्नभूतम्=बृहत्प्रभूतं वीर्य्यम्। शुष्मम्=बलम्। उत=अपि च। क्रतुम्=कर्मसृष्टिपालनादि। अपि च। वरेण्यम्=वरणीयम्=सर्वैः स्वीकरणीयम्। वज्रम्=शासनदण्डम्। शिशाति=गायति=दर्शयतीत्यर्थः ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्यत्, तव, इन्द्रियम्, बृहत्) तत्ते महदैश्वर्यम् (तव, शुष्मम्) तव बलं च (उत) अथ (क्रतुम्) कर्म च (वरेण्यम्, वज्रम्) भजनीयं शस्त्रं च (धिषणा) द्यावापृथिवीरूपा प्रकृति (शिशाति) तीक्ष्णीकरोति। शो तनूकरणे ॥७॥
08 तव द्यौरिन्द्र - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तव॒ द्यौरि॑न्द्र॒ पौंस्यं॑ पृथि॒वी व॑र्धति॒ श्रवः॑ ।
त्वामापः॒ पर्व॑तासश्च हिन्विरे ॥
मूलम् ...{Loading}...
तव॒ द्यौरि॑न्द्र॒ पौंस्यं॑ पृथि॒वी व॑र्धति॒ श्रवः॑ ।
त्वामापः॒ पर्व॑तासश्च हिन्विरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त꣡व द्यउ꣡र् इन्द्र पउं꣡सियम्
पृथिवी꣡ वर्धति श्र꣡वः
तुवा꣡म् आ꣡पः प꣡र्वतासश् च हिन्विरे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
pr̥thivī́ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vardhati ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
hinvire ← √hi- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
párvatāsaḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
तव॑ । द्यौः । इ॒न्द्र॒ । पौंस्य॑म् । पृ॒थि॒वी । व॒र्ध॒ति॒ । श्रवः॑ ।
त्वाम् । आपः॑ । पर्व॑तासः । च॒ । हि॒न्वि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dyaur ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
- pṛthivī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- vardhati ← vṛdh
- [verb], singular, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- parvatāsaś ← parvatāsaḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- hinvire ← hi
- [verb], plural, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तव त्वदीयं पौंस्यं बलं द्यौः वर्धति वर्धयति । त्वदीयं श्रवः यशः पृथिवी वर्धयति । वृधेर्ण्यन्ताल्लटि शपि छन्दस्युभयथा’ इत्यार्धधातुकत्वात् “ णेरनिटि’ इति णिलोपः । तं त्वाम् आपः उदकानि अन्तरिक्षाणि पर्वतासः पर्वताः पर्ववन्तो मेघाः च गिरयश्च वा हिन्विरे प्रीणयन्ति स्वामित्वेन प्राप्नुवन्ति वा ॥
Wilson
English translation:
“The heaven invigorates your manhood, Indra, the earth (spreads) your renown; the waters, themountains propitiate you.”
Jamison Brereton
Heaven increases your manliness, Indra, earth your fame;
the waters and mountains spur you on.
꣡
Jamison Brereton Notes
07-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Every half-verse in this tṛca but 7c and 10c opens with a form of the 2nd sg. pronoun.
Griffith
O Indra, Heaven and Earth augment thy manly power and thy renown;
The waters and thy mountains stir and urge thee on.
Geldner
Der Himmel erhöht deine Manneskraft, die Erde deinen Ruhm, Indra; dich treiben die Gewässer und Berge zur Eile.
Grassmann
Der Himmel steigert deine Kraft, die Erde, Indra, deinen Ruhm; Die Wasser und die Bergeshöhn, erregen dich.
Elizarenkova
Небо укрепляет твое мужество,
О Индра, земля – (твою) славу.
Тебя поторапливают воды и горы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्य्यशाली परमात्मन् ! (तव) तेरे (पौंस्यम्) पुरुषार्थ को (द्यौः) द्युलोक=सूर्य्यलोक (वर्धति) बढ़ाता है। (पृथिवी) यह दृश्यमान हमारी पृथिवी तेरे (श्रवः) यश को (वर्धति) बढ़ाती है, (आपः) अन्तरिक्षलोक मेघादिस्थान (च) और (पर्वतासः) स्वयं मेघ भी (त्वाम्) तुझको (हिन्विरे) प्रसन्न करते हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य्यादि सब ही पदार्थ उसकी महिमा को दिखला रहे हैं ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (द्यौः, तव, पौंस्यम्) द्युलोक आपके प्रयत्न को (पृथिवी, श्रवः) पृथिवी यश को (वर्धति) प्रकाशित करते हैं (आपः) जल (पर्वतासः, च) और पर्वत अथवा मेघ (त्वाम्) आपका आश्रय पाकर (हिन्विरे) लोकों को तृप्त करते हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सम्पूर्ण ऐश्वर्यों के स्वामी परमेश्वर ! यह द्युलोक तथा पृथिवीलोक आपके कर्तृत्व=क्रिया, बल तथा यश को भले प्रकार प्रकट कर रहे हैं और आपके आश्रित मेघ=वृष्टि पृथिवी को प्राप्त होकर सबकी रक्षा करती है अर्थात् अन्नादि की उत्पत्ति द्वारा प्राणीमात्र तृप्त होते हैं, यह सब पदार्थ आपकी महत्ता प्रकट कर रहे हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रमहिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तव+पौंस्यम्=पुरुषार्थं सृष्टिरचनां प्रति। द्यौः=सूर्य्यलोकः। वर्धति=वर्धयति=दर्शयति। इयं दृश्यमाना अस्मदीया पृथिवी। तव। श्रवः=यशः। वर्धति। त्वाम्। आपः=अन्तरिक्षाणि मेघलोकाः। पुनः। पर्वतासः=पर्वता मेघाः स्वयमपि। हिन्विरे=प्रीणयन्ति=प्रसादयन्ति ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (द्यौः, तव, पौंस्यम्) द्युलोकस्तव प्रयत्नम् (पृथिवी, श्रवः) पृथिवी च यशः (वर्धति) प्रकाशनेन वर्धयति (आपः, पर्वतासः, च) जलानि गिरयो मेघा वा (त्वाम्, हिन्विरे) त्वामाश्रित्य लोकान् प्रीणयन्ति ॥८॥
09 त्वां विष्णुबृड़्हन्क्षयो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वां विष्णु॑र्बृ॒हन्क्षयो॑ मि॒त्रो गृ॑णाति॒ वरु॑णः ।
त्वां शर्धो॑ मद॒त्यनु॒ मारु॑तम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वां विष्णु॑र्बृ॒हन्क्षयो॑ मि॒त्रो गृ॑णाति॒ वरु॑णः ।
त्वां शर्धो॑ मद॒त्यनु॒ मारु॑तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवां꣡ वि꣡ष्णुर् बृह꣡न् क्ष꣡यो
मित्रो꣡ गृणाति व꣡रुणः
तुवां꣡ श꣡र्धो मदति अ꣡नु मा꣡रुतम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hán ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kṣáyaḥ ← kṣáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
víṣṇuḥ ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gr̥ṇāti ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
{}
madati ← √mad- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mā́rutam ← mā́ruta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śárdhaḥ ← śárdhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
त्वाम् । विष्णुः॑ । बृ॒हन् । क्षयः॑ । मि॒त्रः । गृ॒णा॒ति॒ । वरु॑णः ।
त्वाम् । शर्धः॑ । म॒द॒ति॒ । अनु॑ । मारु॑तम् ॥
Hellwig Grammar
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- viṣṇur ← viṣṇuḥ ← viṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- bṛhan ← bṛhat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- kṣayo ← kṣayaḥ ← kṣaya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dwelling.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- gṛṇāti ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- tvāṃ ← tvām ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śardho ← śardhaḥ ← śardhas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “troop.”
- madaty ← madati ← mad
- [verb], singular, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- mārutam ← māruta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “Marut(a).”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र बृहन् महान् क्षयः निवासहेतुः विष्णुः मित्रः वरुणः च त्वां गृणाति स्तौति । तथा मारुतं मरुत्संबन्धि शर्धः बलं त्वाम् अनु मदति तव मदमनुलक्ष्य पश्चान्माद्यति । त्वामनुमादयति वा ॥
Wilson
English translation:
“Viṣṇu, the mighty giver of dwellings, praises you, and Mitra and Varuṇa; the company of the Marutsimitates you in exhilaration.”
Jamison Brereton
Viṣṇu, the lofty dwelling place, hymns you, as do Mitra and Varuṇa. The Marut troop cheers you on.
Jamison Brereton Notes
Since kṣáya- otherwise means only ‘dwelling place’, the text as we have it means “Viṣṇu, the lofty dwelling place,” as in the published translation, not “der hohe Wohner” (my italics), as Geldner would have it. Already BR (see Grassmann s.v. kṣáya-) suggested that we read instead a bahuvrīhi *bṛhát-kṣayaḥ ‘having a lofty dwelling place’. This of course makes better immediate sense, but I think we can keep the text as we have it and also avoid making kṣáya- into a nonce agent noun (per Geldner). Given the flexibility of RVic diction, it is not difficult to identify a god with his most characteristic product —in this case, Viṣṇu’s three footsteps, particularly his highest one, which becomes an important locus in heaven (see, e.g., I.22.19-21) — and he elsewhere is said to create dwelling places: VII.100.4 ví cakrame pṛthivī́m eṣá etā́ṃ, kṣétrāya víṣṇur mā́nuṣe … / urukṣitím … cakāra “Quick Viṣṇu strode across this earth for a dwelling place for Manu … / He has made wide dwelling.” In the RVic conceptual realm it is just one step from creating a dwelling place to being a dwelling place. The identification of Soma with a dwelling place in vs. 13 below supports the literal reading here.
07-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Every half-verse in this tṛca but 7c and 10c opens with a form of the 2nd sg. pronoun.
Griffith
Visnu the lofty ruling Power, Varuna, Mitra sing thy praise:
In thee the Marut3’ company have great delight.
Geldner
Dich lobt Vishnu, der hohe Wohner, und Mitra und Varuna; dir jubelt die marutische Heerschar zu.
Grassmann
Dich preisen Mitra-Varuna, dich Vischnu auf dem hohen Thron, Dir ruft mit lautem Jubel zu die Marutschar.
Elizarenkova
Тебя – Вишну – высокая обитель,
Митра воспевает, Варуна,
Тебя бурно приветствует толпа марутова.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- पादनिचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (बृहन्) पृथिव्यादि लोकों की अपेक्षा बहुत बड़ा और (क्षयः) सर्व प्राणियों का निवासहेतु (विष्णुः) यह सूर्य्यदेव (त्वाम्+गृणाति) तेरी स्तुति करता है। अर्थात् तेरे महान् महिमा को दिखलाता है। तथा (मित्रः) ब्राह्मण अथवा दिवस (वरुणः) क्षत्रिय अथवा रात्रि तेरी स्तुति करते हैं। (मारुतम्) वायुसम्बन्धी (शर्धः) बल (त्वाम्+अनु) तेरी ही शक्ति से (मदति) मदयुक्त होता है। तेरे ही बल से वह भी बलवान् होता है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि हे इन्द्र ! यह महान् सूर्य, ब्राह्मण, क्षत्रिय और अहोरात्र आपकी ही कीर्त्ति दिखला रहे हैं। तथा इस वायु का वेग या बल भी आपसे ही प्राप्त होता है। आप ऐसे महान् देव हैं। आपकी ही स्तुति मैं किया करूँ ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विष्णुः) विष्णु शब्द (बृहन्, क्षयः) महान् सर्वाश्रय शब्द (मित्रः) मित्र शब्द (वरुणः) वरुण शब्द (त्वाम्, गृणाति) आप ही को वाच्यरूप से कहते हैं (मारुतम्, शर्धः) ऋत्विक्सम्बन्धी विद्याबल (त्वाम्) आप ही के (अनुमदति) आश्रित होकर सबको हर्षित करता है ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके आश्रय महान् परमेश्वर ! विष्णु=व्यापक, मित्र=सबका हितचिन्तक तथा वरुण=सबका उपासनीय, यह सब शब्द आप ही में प्रयुक्त होते हैं और ऋत्विक्=वेदविद्या के प्रकाशक विद्वान् आपके आश्रित=आप ही की कृपा से विद्यासम्पन्न होकर मनुष्यों को सदुपदेश द्वारा हर्षित करते हैं ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य महिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! बृहन्=पृथिव्यादिभ्यो महत्तमः। पुनः। क्षयः=“क्षि निवासे” क्षयति निवासयति जीवान् यः स क्षयः। ईदृग्। विष्णुः=सूर्य्यः। त्वाम्। गृणाति=स्तौति। तव महान्तं महिमानं दर्शयतीत्यर्थः। मित्रः=ब्राह्मणः। दिवसो वा। वरुणः=क्षत्रियः। रात्रिर्वा। त्वां गृणाति। पुनः। मारुतम्=वायुसम्बन्धि। शर्धः=बलम्। त्वामनुमदति=त्वामनुलक्ष्य माद्यति। तवैव बलेन सोऽपि मरुत् बलवानस्तीति यावत् ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विष्णुः) विष्णुशब्दः (बृहन्, क्षयः) महान् निवास इति शब्दः (मित्रः) मित्रशब्दः (वरुणः) वरुणशब्दः (त्वाम्, गृणाति) त्वामेव वक्ति (मारुतम्, शर्धः) मारुतम्=आर्त्विजीनं बलम् (त्वाम्, अनुमदति) त्वामेवानुसृत्य हर्षयति ॥९॥
10 त्वं वृषा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वं वृषा॒ जना॑नां॒ मंहि॑ष्ठ इन्द्र जज्ञिषे ।
स॒त्रा विश्वा॑ स्वप॒त्यानि॑ दधिषे ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वं वृषा॒ जना॑नां॒ मंहि॑ष्ठ इन्द्र जज्ञिषे ।
स॒त्रा विश्वा॑ स्वप॒त्यानि॑ दधिषे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तुवं꣡ वृ꣡षा ज꣡नाना᳐म्
मं꣡हिष्ठ इन्द्र जज्ञिषे
सत्रा꣡ वि꣡श्वा सुअपत्या꣡नि दधिषे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
jajñiṣe ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
máṁhiṣṭhaḥ ← máṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dadhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
{}
svapatyā́ni ← svapatyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
त्वम् । वृषा॑ । जना॑नाम् । मंहि॑ष्ठः । इ॒न्द्र॒ । ज॒ज्ञि॒षे॒ ।
स॒त्रा । विश्वा॑ । सु॒ऽअ॒प॒त्यानि॑ । द॒धि॒षे॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- maṃhiṣṭha ← maṃhiṣṭhaḥ ← maṃhiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “big.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jajñiṣe ← jan
- [verb], singular, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- satrā
- [adverb]
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- svapatyāni ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapatyāni ← apatyāni ← apatya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “child; offspring; patronymic; descendant.”
- dadhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृषा वर्षिता त्वं जनानां देवजनानां मध्ये मंहिष्ठः दातृतमः जज्ञिरे प्रादुर्भवसि । अत एव विश्वा सर्वाणि स्वपत्यानि शोभनैः पुत्रादिभिः सहितानि सत्रा सह दधिषे दातुं धारयसि । ददासि वा ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, who are the showerer, have been born the most bountiful of beings; you associate with youall good offspring.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
i.e. you give offspring, and all good things
Jamison Brereton
You are the bull of the peoples; you were born as the most
munificent, Indra.
In every way you have acquired all things that bring good descendants.
꣡
Jamison Brereton Notes
07-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Every half-verse in this tṛca but 7c and 10c opens with a form of the 2nd sg. pronoun.
Griffith
O Indra, thou wast born the Lord of men, most liberal of thy gifts:
Excellent deeds for evermore are all thine own.
Geldner
Du, Indra, bist als der Bulle der Völker, als der Freigebigste geboren. Du besitzest alle Mittel zu guter Nachkommenschaft vollzählig.
Grassmann
Der gabenreichste Männerherr, o Indra, bist du von Geburt; Du schenkest Kind und Kindeskind, gesegnete.
Elizarenkova
Ты родился как бык народов
Как самый щедрый, о Индра,
Ты располагаешь сразу всем, что дает хорошее потомство.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- पादनिचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (जनानाम्) हम मनुष्यों के मध्य (त्वम्) तू ही (वृषा) निखिल कामों का दाता है और तू ही (मंहिष्ठः+जज्ञिषे) परमोदार दाता है। तथा (सत्रा) साथ ही (विश्वा) समस्त (स्वपत्यानि) अपत्य धनधान्य ऐश्वर्य को (दधिषे) धारण करनेवाला है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उस इन्द्र को परमोदार समझकर उपासना करे ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (त्वम्) आप (वृषा) सब कामनाओं की वर्षा करनेवाले हैं (जनानाम्, मंहिष्ठः) उपासकों के लिये अत्यन्त दानी हैं, अतएव (जज्ञिषे) प्रादुर्भूत किये जाते हैं (विश्वा, स्वपत्यानि) सब शोभन अपत्यभूत प्राणियों को (सत्रा, दधिषे) साथ ही धारण करते हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सब कामनाओं को पूर्ण करनेवाले प्रभो ! आप अपने उपासकों को सब प्रकार के पदार्थों का दान देकर उन्हें सन्तुष्ट करते हैं और आप ही सब प्राणियों को धारण कर उनका पालन, पोषण तथा रक्षण करते हैं, जिससे आपकी महिमा सब पर प्रकट हो रही है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! जनानाम्=अस्माकं मध्ये। त्वमेव। वृषा=निखिलकामानां वर्षिता। दातेत्यर्थः। पुनः। त्वं मंहिष्ठः=पूज्यतम एव दातृतमो वा। जज्ञिषे=विद्यसे। मनुष्यमध्ये त्वमेक एव पूज्योऽसि। तथा। सत्रा=सह। विश्वा=सर्वाणि। स्वपत्यानि=शोभनानि अपत्यादीन्यैश्वर्याणि। दधिषे=धारयसि ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (त्वम्, वृषा) त्वं सर्वकामानां वर्षिता (जनानाम्, मंहिष्ठः) उपासकेभ्यो दातृतमः अतः (जज्ञिषे) प्रादुर्भाव्यसे (विश्वा, स्वपत्यानि) सर्वाण्यपत्यभूतानि भूतानि (सत्रा, दधिषे) सहैव दधासि ॥१०॥
11 सत्रा त्वम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒त्रा त्वं पु॑रुष्टुतँ॒ एको॑ वृ॒त्राणि॑ तोशसे ।
नान्य इन्द्रा॒त्कर॑णं॒ भूय॑ इन्वति ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒त्रा त्वं पु॑रुष्टुतँ॒ एको॑ वृ॒त्राणि॑ तोशसे ।
नान्य इन्द्रा॒त्कर॑णं॒ भूय॑ इन्वति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
सत्रा꣡ तुव꣡म् पुरुष्टुतँ
ए꣡को वृत्रा꣡णि तोशसे
ना꣡न्य꣡ इ꣡न्द्रात् क꣡रणम् भू꣡य इन्वति
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
puruṣṭuta ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
{}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tośase ← √tuś- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhū́yaḥ ← bhū́yaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índrāt ← índra- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
invati ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
káraṇam ← káraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
पद-पाठः
स॒त्रा । त्वम् । पु॒रु॒ऽस्तु॒त॒ । एकः॑ । वृ॒त्राणि॑ । तो॒श॒से॒ ।
न । अ॒न्यः । इन्द्रा॑त् । कर॑णम् । भूयः॑ । इ॒न्व॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- satrā
- [adverb]
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- puruṣṭutaṃ ← puruṣṭutam ← puruṣṭuta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- tośase ← tuś
- [verb], singular, Present indikative
- nānya ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nānya ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- indrāt ← indra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- karaṇam ← karaṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “instrument; production; sense organ; cause; performance; karaṇa; creation; tool; action; position; means; causing; transformation; sensing; procedure; instrumental; elimination; applicability; devising.”
- bhūya ← bhūyas
- [adverb]
- “again; further; further; repeatedly.”
- invati ← inv
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुष्टुत बहुभिः स्तुतेन्द्र त्वम् एकः असहाय एव सन् सत्रा । महन्नामैतत् । महान्ति वृत्राणि शत्रुजातानि । यद्वा । सत्रेति सहार्थे । सहैव युगपदेवैकयत्नेनैव तोशसे हिनस्सि । तोशतिर्वधकर्मा । अकर्तुं शक्तानीति भावः । अपि चास्मात् इन्द्रात् अन्यः कश्चित् भूयः बहुतरं करणं कर्म वृत्रवधादिकं न इन्वति न प्राप्नोति । इन्द्र एवं कर्तुं शक्नोतीति भावः ॥
Wilson
English translation:
“(Indra), the praised of many, you alone destroy many mighty foes; no other Indra achieves such greatexploits.”
Jamison Brereton
In every way, o much-praised one, you alone stream over obstacles. None other than Indra spurs more action.
Jamison Brereton Notes
On this verse forming a ring with 3ab, see introduction. and comments on vs. 3.
Griffith
Ever, alone, O highly-praised, thou sendest Vrtras to their rest:
None else than Indra executes the mighty deed.
Geldner
Du Vielbesungener sprengst allein die Feinde allzumal in die Flucht; keiner als Indra bringt dieses Werk zustande.
Grassmann
Du legst allein, gepriesener, die Feinde allesammt zur Ruh; Kein andrer fördert mehr das Werk, als Indra du.
Elizarenkova
Ты сразу же, о многовосхваленный,
Один успокаиваешь врагов.
Никто другой не продвигает дела больше, чем Индра.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
एक इन्द्र ही पूज्य है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे सर्वस्तुत ! हे बहुपूज्य हे स्तवनीयतम देव ! (त्वम्+एकः) तू एक ही (सत्रा) सर्वोपकरण सर्वसाधनसहित (वृत्राणि) संसारोत्थित सर्व विघ्नों को (तोशसे) विनष्ट करता है। हे मनुष्यों ! (इन्द्रात्) उस परमेश्वर को छोड़ (अन्यः) अन्य (न) कोई नहीं (भूयः) उतना अधिक (करणम्) कार्य (इन्वति) कर सकता है। क्योंकि वह सर्वसाधनसम्पन्न होने के कारण सब कुछ कर सकता है, इसी हेतु वह शक्र नाम से वारंवार पुकारा गया है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह एक ही सर्व विघ्नों को विनष्ट करता है। वह सब कुछ कर सकता है, यह जान उसकी उपासना करे ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे सबके स्तुत्यर्ह ! (त्वम्, एकः) आप अकेले ही (वृत्राणि) सब विघ्नों को (सत्रा) युगपत् ही (तोशसे) नष्ट करते हैं (इन्द्रात्, अन्यः) इन्द्र=परमात्मा से अन्य कोई भी (भूयः, कर्म) अधिक कर्म को (न, इन्वति) नहीं प्राप्त कर सकता ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके स्तुतियोग्य परमात्मन् ! एकमात्र आप ही सब विघ्नों तथा उपद्रवों को नष्ट करके प्राणियों को सुख देनेवाले हैं। आपसे भिन्न अन्य कोई भी कर्मों में आधिक्य प्राप्त नहीं कर सकता अर्थात् सब कर्मों में आप ही का आधिपत्य पाया जाता है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
एक इन्द्र एव पूज्योऽस्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुष्टुत=पुरुभिर्बहुभिर्विद्वद्भिः स्तुत=प्रार्थित ! यद्वा। पुरु यथा तथा पूज्य ! त्वमेक एव। असहाय एव। सत्रा=सहोपकरणैः। वृत्राणि=संसारोद्भूतानि विघ्नजातानि अनावृष्टिमहामारीप्रभृतीनि। तोशसे=विनाशयसि। वधार्थस्तोशतिः। अपि च। हे मनुष्याः ! इन्द्रात् परमेश्वरादन्यो न कश्चित्। भूयोऽधिकम्। करणम्=साधनम्। इन्वति=प्राप्नोति। यतः स सर्वसाधनसम्पन्नोऽस्ति। अतः स सर्वं कर्त्तुं शक्नोतीति शक्रपदवाच्यो भवति ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे सर्वैः स्तुत ! (त्वम्, एकः) त्वम्, एक एव (सत्रा) सहैव (वृत्राणि, तोशसे) विघ्नानि हिनस्सि (इन्द्रात्, अन्यः) परमात्मनोऽन्यः (भूयः, करणम्) अधिकं कर्म (न, इन्वति) न प्राप्नोति ॥११॥
12 यदिन्द्र मन्मशस्त्वा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदि॑न्द्र मन्म॒शस्त्वा॒ नाना॒ हव॑न्त ऊ॒तये॑ ।
अ॒स्माके॑भि॒र्नृभि॒रत्रा॒ स्व॑र्जय ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑न्द्र मन्म॒शस्त्वा॒ नाना॒ हव॑न्त ऊ॒तये॑ ।
अ॒स्माके॑भि॒र्नृभि॒रत्रा॒ स्व॑र्जय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡द् इन्द्र मन्मश꣡स् तुवा
ना꣡ना ह꣡वन्त ऊत꣡ये
अस्मा꣡केभिर् नृ꣡भिर् अ꣡त्रा सु꣡वर् जय
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
manmaśás ← manmaśás (invariable)
{}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hávante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
nā́nā ← nā́nā (invariable)
{}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
asmā́kebhiḥ ← asmā́ka- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
átra ← átra (invariable)
{}
jaya ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । म॒न्म॒ऽशः । त्वा॒ । नाना॑ । हव॑न्ते । ऊ॒तये॑ ।
अ॒स्माके॑भिः । नृऽभिः॑ । अत्र॑ । स्वः॑ । ज॒य॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- manmaśas
- [adverb]
- tvā ← tva
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- nānā
- [adverb]
- “variously; differently; many; individually.”
- havanta ← havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- asmākebhir ← asmākebhiḥ ← asmāka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “our; asmāka [word].”
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- atrā ← atra
- [adverb]
- “now; there; then; then; there; here; here; in the following; alternatively; now.”
- svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- jaya ← ji
- [verb], singular, Present imperative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत् यस्मिन् संग्रामे त्वां मन्मशः मन्मना स्तोत्रेण नाना बहुप्रकारं हवन्ते आह्वयन्ति । किमर्थम् । ऊतये रक्षायै । अत्र अस्मिन् संग्रामे अस्माकेभिः अस्माकैरस्मदीयैरेव नृभिः नेतृभिः स्तोतृभिराहूतः सन् स्वः शत्रुबलं जय अभिभव ॥
Wilson
English translation:
“When (in the combat), Indra, they invoke you in many ways with praise for protection, then do you (soinvoked) by our leaders overcome all (our enemies).”
Jamison Brereton
When, o Indra, they call upon you for help, every man for himself, according to his own thought,
with our superior men win the sun now.
Jamison Brereton Notes
Note that nā́nā opening b picks up nā́nyá(ḥ) opening vs. 11.
Griffith
Though here and there, in varied hymns, Indra, men call on thee for aid,
Still with our heroes fight and win the light of heaven.
Geldner
Wenn sie dich, Indra, von verschiedenen Seiten je nach ihren Absichten zu Hilfe rufen, so gewinne du dabei mit unseren Herren das Sonnenlicht!
Grassmann
Wenn, Indra, auch nach ihrem Sinn um Huld dich viele rufen an, So mögst du Glanz gewinnen doch durch unsre Schar.
Elizarenkova
Когда, о Индра, тебя зовут на помощь
С разных сторон каждый со своим замыслом,
Только с нашими мужами здесь завоевывай солнце!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र की महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र परमात्मन् ! (यद्) यद्यपि (त्वा) तुझको (मन्मशः) मननीय स्तोत्रों से (नाना) नाना स्थानों में (ऊतये) अपनी रक्षा के लिये (हवन्ते) पूजते हैं, तथापि (अस्माकेभिः+नृभिः) हमारे मनुष्यों के साथ (अत्र) हमारे गृह पर (स्वः) सुखपूर्वक (जय) जय कीजिये ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उसी की कृपा से विजय भी होता है, अतः उसके लिये भी वही उपासनीय है ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्) जो उपासक लोग (त्वा) आपको (मन्मशः) अपने-२ ज्ञान के अनुसार (नाना) अनेक प्रकार से (ऊतये) रक्षा के लिये (हवन्ते) आह्वान करते हैं, अतः (अत्र) इस यज्ञ में (अस्माकेभिः, नृभिः) हमारे नेताओं द्वारा स्तुत उनके सम्पादित (स्वः) बल को (जय) सम्बद्ध करें ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके रक्षक परमात्मन् ! जो उपासक जन आपको अपने ज्ञानानुसार अनेक प्रकार से अपनी रक्षा के लिये प्रेरित करते हैं, आप निश्चय ही उनके रक्षक होते हैं। हे प्रभो ! इस रक्षारूप यज्ञ में हमारे सब नेता आपकी स्तुति करते हैं। कृपा करके हमको बलप्रदान करें कि हमारी सब ओर से रक्षा हो ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रमहिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यद्=यद्यपि। त्वा=त्वामेव। जनाः। मन्मशः=मननीयैः स्तोत्रैः साधनैः। नाना=बहुप्रकारम्। ऊतये=रक्षायै। हवन्ते=आह्वयन्ति=आगमनाय निमन्त्रयन्ति। तथापि। अस्माभिर्नृभिः सह। अत्रास्मिन्=अस्माकं भवने। स्वर्जय=सुखं जय=सुखं साधय ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्) यज्जनाः (त्वा) त्वाम् (मन्मशः) स्वस्वज्ञानानुसारेण (नाना) नानाप्रकारैः (ऊतये, हवन्ते) रक्षायै आह्वयन्ते (अत्र) अस्मिन् यज्ञे (अस्माकेभिः, नृभिः) अस्माकं नेतृभिः सम्पादितम् (स्वः) बलम् (जय) वर्धय ॥१२॥
13 अरं क्षयाय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अरं॒ क्षया॑य नो म॒हे विश्वा॑ रू॒पाण्या॑वि॒शन् ।
इन्द्रं॒ जैत्रा॑य हर्षया॒ शची॒पति॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अरं॒ क्षया॑य नो म॒हे विश्वा॑ रू॒पाण्या॑वि॒शन् ।
इन्द्रं॒ जैत्रा॑य हर्षया॒ शची॒पति॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अ꣡रं क्ष꣡याय नो महे꣡
वि꣡श्वा रूपा꣡णि आविश꣡न्
इ꣡न्द्रं जइ꣡त्राय हर्षया श꣡चीप꣡तिम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
Morph
áram ← áram (invariable)
{}
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
āviśán ← √viś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
rūpā́ṇi ← rūpá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
harṣaya ← √hr̥ṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaítrāya ← jaítra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
śácīpátim ← śácīpáti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अर॑म् । क्षया॑य । नः॒ । म॒हे । विश्वा॑ । रू॒पाणि॑ । आ॒ऽवि॒शन् ।
इन्द्र॑म् । जैत्रा॑य । ह॒र्ष॒य॒ । शची॒३॒॑ऽपति॑म् ॥
Hellwig Grammar
- araṃ ← aram
- [adverb]
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- rūpāṇy ← rūpāṇi ← rūpa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- āviśan ← āviś ← √viś
- [verb noun], nominative, singular
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jaitrāya ← jaitra
- [noun], dative, singular, neuter
- “superiority.”
- harṣayā ← harṣaya ← harṣay ← √hṛṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “gladden; stimulate; rejoice.”
- śacīpatim ← śacīpati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतः महे महते नः अस्माकं क्षयाय । गृहनामैतत् । गृहाय । तादर्थ्ये चतुर्थी । गृहार्थम् अरम् अलं पर्याप्तं विश्वा विश्वानि व्याप्तानि रूपाणि इन्द्रगतानि गुणजातानि आविशन् स्तुत्या व्याप्नुवन् शचीपतिम् । शचीति कर्मनाम । कर्मणां पालकम् । यद्वा । शच्या इन्द्राण्या भर्तारम् । तमेव इन्द्रं जैत्राय जेतव्यधनार्थं हर्षय तोषय । स्तुत्या परिचरणेन वेति शेषः ॥ ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“All the forms (of Indra) have sufficiently entered into our own spacious abode; gratify Indra the lord ofŚacī, (that he may give us) the spoil of victory.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
All the forms: i.e. the various attributes celebrated in ourpraises
Jamison Brereton
Fit (to be) a great dwelling for us, entering into all forms, (o Soma,) excite Indra, the lord of power, to victory.
Jamison Brereton Notes
The identity of the addressee in this verse is not overt. As Geldner points out, Sāyaṇa suggests that the singer is addressing himself, though pādas ab make difficulties for that interpretation. Oldenberg argues for Soma, which seems likely even though, unusually for an Indra hymn, soma has not previously figured in this hymn. However, all three pādas have parallels in the soma maṇḍala: for pāda a see IX.109.3c mahé kṣáyāya; pāda b is repeated in IX.25.4a modifying soma; and IX.111.3e is identical to the first three words in pāda c, save for the grammatical identity of the verb form (3rd pl. injunctive in IX.111.3, 2nd sg. imperative here). That Soma is the addressee here and so the subject of the impv. harṣayā is also supported by vs. 4 in the next hymn (VIII.16), where the exhilarating drinks (of soma) are called harṣumánt-.
Again, as in vs. 9, Geldner waters down the meaning of kṣáya- to fit the context (“dweller,” not “dwelling”), but in his n. suggests that the dwelling, namely heaven, stands as a metonym for its inhabitants, the gods. I prefer not to recast and paraphrase the literal sense as Geldner does, especially since, as it stands, this half-verse expresses a small but neat paradox involving container/contained: Soma both enters everything (b) and provides a vessel in which everything (or “we” anyway) can dwell (a).
In c jaítrāya picks up jaítrā in 3c.
Griffith
Already have all forms of him entered our spacious dwelling-place:
For victory stir thou Indra, up, the Lord of Might.
Geldner
Sei uns für den großen Wohner bereit, alle Formen annehmend, mache dem Indra, dem Herrn der Kraft, Lust zum Siege!
Grassmann
Zum Heile für unsern grossen Wohnsitz dich in alle Gestalten kleidend, begeistere den Indra, den Herrn der Kraft, zum Siege.
Elizarenkova
(Будь) готов для великого нашего обитателя,
Принимая все формы!
Возбуди Индру, господина силы, для победы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
स्तुति का विधान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्तुतिपाठक विद्वन् ! (नः) हमारे (महे) महान् (क्षयाय) गृह में उस परमात्मा के (विश्वा) सब (रूपाणि) रूप अर्थात् धन-जन द्रव्यादि निखिलरूप अर्थात् सर्व पदार्थ (आविशन्) विद्यमान हैं। इसके लिये इन्द्र प्रार्थनीय नहीं, किन्तु (जैत्राय) आभ्यन्तर और बाह्यशत्रुओं को जीतने के लिये (शचीपतिम्) निखिल कर्मों और शक्तियों का अधिपति (इन्द्रम्) इन्द्र को (हर्षय) प्रसन्न करे ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे उसकी कृपा से मेरा गृह सर्वधनसम्पन्न है, वैसे ही तुम्हारा गृह भी वैसा ही हो, यदि उसी को पूजो ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का पन्द्रहवाँ सूक्त और उन्नीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नः) जो हमारे (महे, क्षयाय) महान् निवास के लिये (अरम्) पर्याप्त है और (विश्वा, रूपाणि) सब पदार्थों में (आविशन्) व्याप्त है (इन्द्रम्) उस परमैश्वर्यसम्पन्न (शचीपतिम्) सर्वशक्त्याधार की (जैत्राय) जय से प्राप्त करने योग्य पदार्थों के निमित्त (हर्षय) स्तुति करो ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जयैषी=जय की इच्छावाले पुरुष को चाहिये कि परमात्मा के शरण में रहते हुए अपनी जय का उद्योग करे, क्योंकि वह सब ब्रह्माण्डों में ओत-प्रोत है और सबसे अधिक ऐश्वर्य्य तथा सब शक्तियों का आविर्भाव वा विनाश उसी से होता है ॥१३॥ यह पन्द्रहवाँ सूक्त और उन्नीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स्तुतिविधिः क्रियते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे स्तुतिपाठक ! इन्द्रकृपया नोऽस्माकम्। महे=महते। क्षयाय=गृहाय। गृह इत्यर्थः। “क्षयन्ति निवसन्ति मनुष्या यत्र स क्षयो भवनम्। वेदे क्षयतिर्निवासकर्मा”। अरम्=पर्य्याप्तानि। विश्वा=सर्वाणि=रूपाणि=धनजनद्रव्यादीनां विविधानि रूपाणि। आविशन्=व्याप्नुवन्ति। अस्माकं गृहमिन्द्र कृपया सर्वं धनसम्पन्नमस्तीति। अतः। जैत्राय=विजयार्थं शत्रूणाम्। शचीपतिम्=शचीनां निखिलकर्मणां शक्तानां च पतिम्=स्वामिनम्। हर्षय=स्वस्तुतिभिः प्रसादय ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नः) यः अस्माकम् (महे, क्षयाय) महते निवासाय (अरम्) पर्याप्तः (विश्वा, रूपाणि) सर्वान् पदार्थान् (आविशन्) व्याप्तः (इन्द्रम्) तं परमात्मानम् (शचीपतिम्) शक्त्याधारम् (जैत्राय) जेतव्यलाभाय (हर्षय) स्तुहि ॥१३॥ इति पञ्चदशं सूक्तमेकोनविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥