सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘यदिन्द्राहम् ’ इति पञ्चदशर्चं द्वितीयं सूक्तं गोषूक्त्यश्वसूक्तिनोः काण्वगोत्रयोरार्षं गायत्रमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं—‘यदिन्द्र पञ्चोना गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ ’ इति । महाव्रते निष्केवल्य एतत्सूक्तम् । तथैव पञ्चमारण्यके सूत्र्यते - यदिन्द्राहं यथा त्वं प्र सम्राजं चर्षणीनामिति सूक्ते’ (ऐ. आ. ५. २. ५) इति । तृतीये पर्याये ब्रह्मशस्त्रेऽपीदं सूक्तम् । सूत्रितं च-‘यदिन्द्राहं प्र ते महे’ (आश्व. श्रौ. ६. ४) इति ॥
Jamison Brereton
14 (634)
Indra
Goṣūktin Kāṇvāyana and Aśvasūktin Kāṇvāyana
15 verses: gāyatrī, arranged in trcas ̥
This hymn begins with a pleasing playfulness: the poet teases Indra by declaring that, if their places were switched, he (the poet as Indra) would be far more gener ous than Indra is now being (vss. 1–3), with the argument made in the next tr̥ca (vss. 4–6; see also 10–12) that the strength Indra acquires from the sacrifice gives him the power to be generous. Two tr̥cas in the hymn are devoted to Indra’s great deeds: verses 7–9 to the splitting of the Vala cave and the supporting of the heavenly realms, verses 13–15 to several different exploits, most notably the decapitation of the demon Namuci (vs. 13). Though Namuci is mentioned several other times in the text, this is the only place in the R̥gveda that refers to the later story of Indra’s trick
ery directed against Namuci: pledging not to slay him with anything dry or wet, he used seafoam as his weapon. (The earliest clear version of this tale is probably that in Maitrāyaṇī Saṃhitā IV.3.4, but it is recounted in several other Brāhmaṇa texts and into epic and Classical Sanskrit. See M. Bloomfield [1893: 143–63]. For a pos
sible indirect reference in the R̥gveda, see I.104.3.)
The gāyatrī meter and tr̥ca structure, combined with the conversational tone of the opening verses, give this hymn a light texture and informal style that contrast nicely with the more ponderous Indra hymns in the early parts of Maṇḍala VIII.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 यदिन्द्राहं यथा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓दिन्द्राहं᳓ य᳓था त्व᳓मी᳓शीय +++(=ईश्वरस्स्याम्)+++ व᳓स्व +++(=धनस्य)+++ ए᳓क इ᳓त् ।
स्तोता᳓ मे गो᳓षखा स्यात् १
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑न्द्रा॒हं यथा॒ त्वमीशी॑य॒ वस्व॒ एक॒ इत् ।
स्तो॒ता मे॒ गोष॑खा स्यात् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓द् इन्द्राहं᳓ य᳓था तुव᳓म्
ई᳓शीय व᳓स्व ए᳓क इ᳓त्
स्तोता᳓ मे गो᳓षखा सियात्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ī́śīya ← √īś- (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
góṣakhā ← góṣakhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
stotā́ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syāt ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । अ॒हम् । यथा॑ । त्वम् । ईशी॑य । वस्वः॑ । एकः॑ । इत् ।
स्तो॒ता । मे॒ । गोऽस॑खा । स्या॒त् ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indrāhaṃ ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāhaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- īśīya ← īś
- [verb], singular, Present optative
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- vasva ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- stotā ← stotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- goṣakhā ← go
- [noun], masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- goṣakhā ← sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- syāt ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यथा त्वम् एक इत् एक एव केवलं वस्वः वसुनः धनस्य ईंशिषे एवम् अहम् अपि यत् यदि ईशीय ऐश्वर्ययुक्तः स्यां तदानीं मे मम स्तोता गोसखा स्यात् गोभिः सहितो भवेत् । ईश्वरस्य तव स्तोता कुतो हेतोर्गोसहितो न भवेत् अपि तु भवेदित्यभिप्रायः ॥
Wilson
English translation:
“If, Indra, I were, as you are, sole, lord over wealth, then should my eulogist be possessed of cattle.”
Jamison Brereton
Indra, if I, like you, were, all alone, lord over goods,
my praiser would have cows as his companions.
Griffith
IF I, O Indra, were, like thee, the single Sovran of all wealth,
My worshipper should be rich in kine.
Geldner
Wenn ich gleich dir, Indra, ganz allein über Reichtum verfügte, so würde mein Lobsänger in Gesellschaft von Kühen leben.
Grassmann
Wenn mir, o Indra, so wie dir, zu eigen aller Reichthum wär’, So sollte reich mein Sänger sein.
Elizarenkova
Если бы, о Индра, подобно тебе
Я владел бы добром один одинешенек,
Мой восхвалитель был бы богат коровами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- विराड्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः इन्द्र की प्रार्थना आरम्भ करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमदेव परमात्मन् ! (यथा) जिस प्रकार (एकः+इत्) एक ही (त्वम्) तू (वस्वः) सकल प्रकार के धनों के ऊपर अधिकार रखता है, वैसा ही (यद्) यदि (अहम्) मैं भी (ईशीय) सब प्रकार के धनों के ऊपर अधिकार रक्खूं और उनका स्वामी होऊँ, तो (मे) मेरा (स्तोता) स्तुतिपाठक भी (गोसखा+स्यात्) गो प्रभृति धनों का मित्र होवे। हे इन्द्र ! आपकी कृपा से मेरे स्तोता भी जैसे धनसम्पन्न होवें, वैसी कृपा हम लोगों पर कीजिये ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे वह ईश दान दे रहा है, तद्वत् हम धन पाकर दान देवें ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब इस सूक्त में राष्ट्रपति को उपदेश करते हुए उसका कर्तव्य कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे सूर्यसदृश योद्धा ! (यत्, अहम्) यदि मैं (यथा, त्वम्) आप सदृश (एकः, इत्) एक ही (वस्वः, ईशीय) रत्नों का ईश्वर होऊँ तो (मे, स्तोता) मेरा उपासक (गोषखा) पृथिवी भर का मित्रभूत (स्यात्) हो जाय ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह उपदेश किया है कि क्षात्रधर्म में स्थित भावी सम्राट् को चाहिये कि वह वर्तमान ऐश्वर्यसम्पन्न राजा के सदाचारों को देखकर उन्हीं का अनुकरण करे और सर्वदा यही उद्योग करता रहे, जिससे अपने अनुयायी कार्यसम्पादक किसी प्रजाजन को बिना अपराध पीड़ित न करे, क्योंकि प्रजा का सुखी होना ही साम्राज्य की चिरस्थिति में कारण है अर्थात् प्रजा के सुखी होने से ही साम्राज्य चिरकालस्थायी रह सकता है, अन्यथा नहीं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरपीन्द्रस्य प्रार्थनामारभते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमदेव ! यथा=येन प्रकारेण। त्वमेक इत्=त्वमेक एव। वस्वः=वसुनो वासयितृणो धनस्य। ईशिषे। तथैव। यद्=यदि। अहमपि धनस्य। ईशीय=स्वामी भवेयम्। तदा। मे=मम। स्तोता। गोसखा+स्यात्=गवाम्=गोप्रभृतीनां धनानां सखा=सुहृद् भवेत्। तव कृपया ममापि स्तोता यथा धनसम्पन्नः स्यात्। तथाऽस्माननुगृहाण ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथास्मिन् सूक्ते राष्ट्रपतिमुपदिशन् तत्कर्तव्यं कथयति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे सूर्यसदृशयोद्धः ! (यत्, अहम्) यद्यहम् (यथा, त्वम्) त्वमिव (एकः, इत्) एक एव (वस्वः, ईशीय) धनानामीश्वरः स्याम् तदा (मे, स्तोता) ममोपासकः (गोषखा, स्यात्) पृथिव्या अपि मित्रभूतः स्यात् ॥१॥
02 शिक्षेयमस्मै दित्सेयम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शि᳓क्षेयम् अस्मै दि᳓त्सेयं
श᳓चीपते मनीषि᳓णे
य᳓द् अहं᳓ गो᳓पतिः सिया᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
शिक्षे॑यमस्मै॒ दित्से॑यं॒ शची॑पते मनी॒षिणे॑ ।
यद॒हं गोप॑तिः॒ स्याम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शि᳓क्षेयम् अस्मै दि᳓त्सेयं
श᳓चीपते मनीषि᳓णे
य᳓द् अहं᳓ गो᳓पतिः सिया᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dítseyam ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
śíkṣeyam ← √śak- (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
manīṣíṇe ← manīṣín- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śácīpate ← śácīpáti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ahám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
gópatiḥ ← gópati- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syā́m ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
शिक्षे॑यम् । अ॒स्मै॒ । दित्से॑यम् । शची॑ऽपते । म॒नी॒षिणे॑ ।
यत् । अ॒हम् । गोऽप॑तिः । स्या॒म् ॥
Hellwig Grammar
- śikṣeyam ← śikṣ
- [verb], singular, Present optative
- “help; give.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ditseyaṃ ← ditseyam ← dits ← √dā
- [verb], singular, Present optative
- śacīpate ← śacīpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- manīṣiṇe ← manīṣin
- [noun], dative, singular, masculine
- “sage; expert; devout.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ahaṃ ← aham ← mad
- [noun], nominative, singular
- “I; mine.”
- gopatiḥ ← gopati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Shiva; bull; cowboy; Indra; Gopati; king.”
- syām ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे शचीपते शक्तिमन्निन्द्र अस्मै मनीषिणे मनस ईशित्रे स्तोत्रे दित्सेयं दातुमिच्छेयम् । तदनन्तरं शिक्षेयं प्रार्थितं धनं दद्यां च । यत् यदि अहं गोपतिः गवामधिपतिः स्यां भवेयं त्वत्प्रसादादिति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Lord of might, I would give to that intelligent worshipper that which I should wish to give, if I were thepossessor of cattle.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Wish to give: I would wish to give, I would present to that intelligent worshipper, śikṣeyamasmai ditseyam manīṣiṇe
Jamison Brereton
I would do my best for him. I would want to give to him who possesses inspired thought, o lord of power—
if I were master of cattle.
Griffith
I should be fain, O Lord of Power, to strengthen and enrich the sage,
Were I the Lord of herds of kine.
Geldner
Ich würde für ihn mein Bestes tun, ich würde dem Liedersinner schenken, o Herr der Kraft, wenn ich der Rinderbesitzer wäre.
Grassmann
Ich wollt’ ihm helfen, schenken ihm, dem weisen Sänger, Herr der Kraft, Wenn ich der Herr der Kühe wär’.
Elizarenkova
Я бы постарался для него, я хотел бы одарить
Мудрого, о господин силы,
Если бы я был господином коров.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे मनुष्य की आशा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीपते) हे यज्ञादिकर्मों तथा विज्ञानों का स्वामिन् ईश ! मेरी इच्छा सदा ऐसी होती रहती है कि (अस्मै) सुप्रसिद्ध-२ (मनीषिणे) मननशील परमशास्त्रतत्त्वविद् पुरुषों को (शिक्षेयम्) बहुत धन दूँ (दित्सेयम्) सदा ही मैं देता रहूँ (यद्) यदि (अहम्) मैं (गोपतिः+स्याम्) ज्ञानों को तथा गो प्रभृति पशुओं का स्वामी होऊँ। मेरी इस इच्छा को पूर्ण कर ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! मुझको धनवान् और दाता बना, जिससे दरिद्रों और विद्वानों को मैं वित्त दूँ, इस मेरी इच्छा को पूर्ण कर ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीपते) हे शक्तिस्वामिन् योद्धा ! (यत्, अहम्) यदि मैं (गोपतिः, स्याम्) इन्द्रियों का स्वामी हो जाऊँ तो (अस्मै) इस (मनीषिणे) विद्वान् के लिये (दित्सेयम्) इष्ट पदार्थ देने की इच्छा करूँ और (शिक्षेयम्) दान भी करूँ। “शिक्ष धातु दानार्थक” है ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रजापालक को उचित है कि वह अपनी इन्द्रियों को स्वाधीन करने का प्रयत्न पहिले ही से करे, जो इन्द्रियों की गति के अनुसार सर्वदा चलता है, उसका अधःपात शीघ्र ही होता है, फिर साम्राज्य प्राप्त करने के अनन्तर अपने राष्ट्रिय विद्वानों का अन्न-धनादि अपेक्षित द्रव्यों से सर्वदा सत्कार करता रहे, क्योंकि जिस देश में विद्वानों की पूजा होती है, उस देश की शक्तियें सदा बढ़कर अपने स्वामी को उन्नत करती हैं अर्थात् जिस राजा के राज्य में गुणी पुरुषों का सत्कार होता है, वह राज्य सदैव उन्नति को प्राप्त होता है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनेन मनुष्याशा दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शचीपते=शचीनां यज्ञादिकर्मणां विज्ञानानाञ्च स्वामिन् ! ईश ! अहम्। अस्मै मनीषिणे=मननशीलाय परमशास्त्रतत्त्वविदे। शिक्षेयम्=बहूनि धनानि दातुमिच्छेयम्। दित्सेयम्=सदा दातुमिच्छेयम्। सर्वस्मै परमविदुषे धनानि दातुमिच्छामीत्यर्थः। यद्=यदि। तवानुग्रहेणाहम्। गोपतिः स्याम्=गवां ज्ञानानां गोप्रभृतिपशूनाञ्च स्वामी स्याम्। ईदृशीमिच्छां मे प्रपूरय ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शचीपते) हे शक्तिमन् ! (यत्, अहम्) यद्यहम् (गोपतिः, स्याम्) वशीकृतेन्द्रियः स्याम् तदा (अस्मै, मनीषिणे) अस्मै विदुषे (दित्सेयम्) दातुमिच्छेयम् (शिक्षेयम्) दद्यां च। शिक्षतिर्दानकर्मा ॥२॥
03 धेनुष्थ इन्द्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
धेनु᳓ष् ट इन्द्र सूनृ᳓ता
य᳓जमानाय सुन्वते᳓
गा᳓म् अ᳓श्वम् पिप्यु᳓षी दुहे
मूलम् ...{Loading}...
धे॒नुष्ट॑ इन्द्र सू॒नृता॒ यज॑मानाय सुन्व॒ते ।
गामश्वं॑ पि॒प्युषी॑ दुहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
धेनु᳓ष् ट इन्द्र सूनृ᳓ता
य᳓जमानाय सुन्वते᳓
गा᳓म् अ᳓श्वम् पिप्यु᳓षी दुहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
dhenúḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sūnŕ̥tā ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yájamānāya ← √yaj- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
áśvam ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
duhe ← √duh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pipyúṣī ← √pī- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
धे॒नुः । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । सू॒नृता॑ । यज॑मानाय । सु॒न्व॒ते ।
गाम् । अश्व॑म् । पि॒प्युषी॑ । दु॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- dhenuṣ ← dhenuḥ ← dhenu
- [noun], nominative, singular, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- ṭa ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sūnṛtā ← sūnṛtāḥ ← sūnṛtā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “liberality.”
- yajamānāya ← yaj
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- gām ← go
- [noun], accusative, singular, feminine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- pipyuṣī ← pyā
- [verb noun], nominative, singular
- “swell; abound; swell.”
- duhe ← duh
- [verb], singular, Present indikative
- “milk.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव सूनृता स्तुतिरूपा वाक् धेनुः दोग्ध्री गौर्भूत्वा सुन्वते सोमाभिषवं कुर्वते यजमानाय गामश्वं च । उपलक्षणमेतत् । गवाश्वादिकं सर्वमभिलषितं दुहे दुग्धे । किं कुवती । पिप्युषी तमेव प्रवर्धयित्री ॥
Wilson
English translation:
“Your praise, Indra, is a cow to the worshipper offering the libations, it milks him in abundance cattle andhorses.”
Jamison Brereton
Your liberal spirit is a milk-cow for the sacrificer, for the presser: swelling, she gives the cow and horse as her milk.
Griffith
To worshippers who press the juice thy goodness, Indra, is a cow
Yielding in plenty kine and steeds.
Geldner
Deine Großmut ist für den Opfernden, Somapressenden eine Milchkuh, Indra. Überschwenglich läßt sie Rind und Roß aus sich melken.
Grassmann
Du lohnst mit einer Wunderkuh dem Opferer, der Soma braut; Sie strömet strotzend Rind und Ross.
Elizarenkova
Милость твоя, о Индра, – дойная корова
Для жертвователя, выжимающего (сому).
Набухшая, она доится, давая корову (и) коня.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वाणी सत्या बनानी चाहिये, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (ते) तेरे उद्देश से प्रयुक्त हम लोगों की वाणी यदि (सूनृता) सत्य और सुमधुरा है, तो वही वाणी (पिप्युषी) सदा बढ़ानेवाली (धेनुः) गोसमान होकर (सुन्वते+यजमानाय) शुभ कर्म करनेवाले यजमान को (गाम्) दूध देने के लिये गाएँ और चढ़ने के लिये (अश्वम्) घोड़े (दुहे) सदा देती है। यद्वा (ते) तेरे उद्देश से प्रयुक्त (धेनुः) हम लोगों की वाणी यदि (सूनृता) सत्य और सुमधुर हो, तो वही वाणी इत्यादि पूर्ववत्। धेनु नाम वाणी का भी है, निघण्टु देखो। अर्थात् स्वकीय वाणी को पवित्र और सुसंस्कृत करनी चाहिये और उसको ईश्वर में लगावे, इसी से सर्वसुख आदमी प्राप्त कर सकता है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे इन्द्र ! जो मैं तुझसे सदा धन माँगता रहता हूँ, वह भी अनुचित ही है, क्योंकि त्वत्प्रदत्त वाणी ही मुझको सब देती है। अन्य कोई भी यदि स्वकीया वाणी को भी सुमधुरा और सुसंस्कृता बनावेगा, तब वह उसी से पूर्ण मनोरथ होगा। अतः सर्वदा ईश्वर के समीप धनयाचना न करनी चाहिये, किन्तु तत्प्रदत्त साधनों से उद्योगी होना चाहिये, यह शिक्षा इस ऋचा से देते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (ते, सूनृता) आपकी सत्य प्रियवाक् (धेनुः) गौ के समान (सुन्वते, यजमानाय) कर्मचारी जन के लिये (पिप्युषी) फैलती हुई (गाम्) ज्ञान को (अश्वम्) और कर्म को (दुहे) दुहती है ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार गौएँ वृद्धि को प्राप्त हुईं चारों ओर फैल कर अपने दुग्धपान द्वारा सब ज्ञानयोगियों तथा कर्मयोगियों के ज्ञान और बल को बढ़ाकर सब कार्यों को उत्साहसहित तथा नियमपूर्वक कराती हैं, उसी प्रकार सम्राट् की सत्य तथा प्रिय वाणियाँ प्रजावर्ग में फैलकर सब कर्मचारियों को उत्साहसम्पन्न करती हुई ज्ञान-कर्म को समुन्नत करती हैं अर्थात् सत्यवादी तथा विश्वासपात्र राजा से सम्पूर्ण प्रजा तथा उसके कर्मचारीगण प्रसन्न हुए सर्व प्रकार से राष्ट्र की उन्नति में यत्नवान् होते हैं और जो राजा विश्वासपात्र नहीं है, वह शीघ्र ही राष्ट्र से च्युत होकर नष्ट-भ्रष्ट हो जाता है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
वाणी सत्या कर्त्तव्येति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तवोद्देशेन प्रयुक्ता अस्माकं वाणी। यदि। सूनृता=सत्या सुमधुरा च भवेत्। तर्हि सैव। पिप्युषी=वर्धयित्री=पोषयित्री। धेनुः=धेनुवद्भूत्वा। सुन्वते=शुभानि कर्माणि कुर्वते। यजमानाय। गामश्वञ्च। दुहे=दुग्धे। ददातीत्यर्थः। अन्य धनस्य किं प्रयोजनमित्यर्थः। यद्वा। धेनुरिति वाङ्नाम यदि तवोद्देशेन प्रयुक्ता। धेनुर्वाग् सूनृतास्यां तर्हि सैवेत्यादि पूर्ववत् ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (ते, सूनृता) तव सत्यप्रियवाक् (धेनुः) गौरिव (सुन्वते, यजमानाय) कर्म कुर्वते यजमानाय (पिप्युषी) प्रसृता सती (गाम्) ज्ञानम् (अश्वम्) व्यापकं कर्म च (दुहे) दुग्धे ॥३॥
04 न ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ ते वर्ता᳓स्ति रा᳓धस
इ᳓न्द्र देवो᳓ न᳓ म᳓र्तियः
य᳓द् दि᳓त्ससि स्तुतो᳓ मघ᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
न ते॑ व॒र्तास्ति॒ राध॑स॒ इन्द्र॑ दे॒वो न मर्त्यः॑ ।
यद्दित्स॑सि स्तु॒तो म॒घम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न᳓ ते वर्ता᳓स्ति रा᳓धस
इ᳓न्द्र देवो᳓ न᳓ म᳓र्तियः
य᳓द् दि᳓त्ससि स्तुतो᳓ मघ᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
rā́dhasaḥ ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vartā́ ← vartár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
dítsasi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
maghám ← maghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stutáḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
न । ते॒ । व॒र्ता । अ॒स्ति॒ । राध॑सः । इन्द्र॑ । दे॒वः । न । मर्त्यः॑ ।
यत् । दित्स॑सि । स्तु॒तः । म॒घम् ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vartāsti ← vartā ← vartṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “obstructionist.”
- vartāsti ← asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- rādhasa ← rādhasaḥ ← rādhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- devo ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ditsasi ← dits ← √dā
- [verb], singular, Present indikative
- stuto ← stutaḥ ← stu
- [verb noun], nominative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- magham ← magha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; wealth; reward; wages; reward.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव राधसः धनस्य स्तोतृभ्यो दातव्यस्य वर्ता निवारकः देवः न अस्ति न विद्यते । न मर्त्यः मनुष्योऽपि निवारको नास्ति। स्तुतः स्तोतृभिः प्रख्यापितगुणः सन् यत् मह्यं मघं मंहनीयं धनं दित्ससि त्वं दातुमिच्छसि ॥
Wilson
English translation:
“Neither god nor man, Indra, is the obstructor of your affluence, (of) the wealth which you, when praised,design to bestow.”
Jamison Brereton
There exists no one to obstruct your generosity, Indra, neither god nor mortal,
when, praised, you want to give bounty.
Griffith
None is there, Indra, God or man, to hinder thy munificence,
The wealth which, lauded, thou wilt give.
Geldner
Nicht ist einer, der deiner Freigebigkeit wehrt, weder ein Gott noch ein Sterblicher, o Indra, wenn du gepriesen reiche Gabe schenken willst.
Grassmann
Kein Gott, kein Sterblicher vermag zu hindern, Indra, dein Geschenk, Wenn Schatz du, hehrer, geben willst.
Elizarenkova
Нет того, кто воспрепятствовал бы твоему дарению,
О Индра, ни бога, ни смертного,
Когда, восхваленный, ты хочешь наградить щедрым даром.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की स्वतन्त्रता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तू (स्तुतः) विद्वानों से प्रार्थित होकर (यत्) जो (मघम्) पूजनीय धन मनुष्यों को (दित्ससि) देना चाहता है, (ते) तेरे उस (राधसः) पूज्य धन का दान से (वर्ता) निवारण करनेवाले (न) न तो (देवः) देव हैं और (न) न (मर्त्यः) मरणधर्मी मनुष्य हैं। तू सर्वथा स्वतन्त्र है, अतः हे भगवन् ! जिससे हम मनुष्यों को कल्याणतम हो, वह धन-जन दे ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर सब कुछ कर सकता है, इससे यह शिक्षा देते हैं। उसका बाधक या निवारक कोई पदार्थ नहीं है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (ते, राधसः) आपके द्रव्य का (वर्ता) वारक (देवः, न, अस्ति) देव नहीं हो सकता (न, मर्त्यः) मर्त्य=साधारण मनुष्य नहीं हो सकता (यत्) जब आप (स्तुतः) नम्र पुरुष को (मघम्, दित्ससि) धन देना चाहते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जो सम्राट् अपनी प्रजा को अन्न तथा धनादि अपेक्षित पदार्थों द्वारा सन्तुष्ट रखता है, उसके कार्य को राष्ट्रिय अल्प राजा तथा प्रजा कोई भी विघ्नित नहीं कर सकता किन्तु सहाय बनकर कार्य को सिद्ध करते हैं अर्थात् जो सम्राट् प्रजापालन तथा प्रजा के सुखोपयोगी कार्यों को सदैव सम्पादित करता रहता है, उसका राज्य निर्विघ्न चिरस्थायी रहता और विघ्न होने पर प्रजाजन उसके सब प्रकार से सहायक होते हैं ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य स्वातन्त्र्यं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वं स्तुतः=प्रार्थितः सन्। यन्मघं=महनीयं पूजनीयं धनं मनुष्येभ्यो दित्ससि=दातुमिच्छसि। ते=तव। तस्य राधसः=राधनीयस्य धनस्य। वर्ता=निवारयिता न देवो न मर्त्योऽस्ति ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (ते, राधसः) तव द्रव्यस्य (वर्ता) वारकः (देवः, न, अस्ति) देवः कश्चिन्नास्ति (न, मर्त्यः) मनुष्योऽपि नास्ति (यत्) यदा (स्तुतः) स्तोत्रे (मघम्, दित्ससि) धनं दित्ससि ॥४॥
05 यज्ञ इन्द्रमवर्धयद्यद्भूमिम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यज्ञ᳓ इ᳓न्द्रम् अवर्धयद्
य᳓द् भू᳓मिं वि᳓ अ᳓वर्तयत्
चक्राण᳓ ओपशं᳓ दिवि᳓
मूलम् ...{Loading}...
य॒ज्ञ इन्द्र॑मवर्धय॒द्यद्भूमिं॒ व्यव॑र्तयत् ।
च॒क्रा॒ण ओ॑प॒शं दि॒वि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
यज्ञ᳓ इ᳓न्द्रम् अवर्धयद्
य᳓द् भू᳓मिं वि᳓ अ᳓वर्तयत्
चक्राण᳓ ओपशं᳓ दिवि᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
avardhayat ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávartayat ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhū́mim ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
cakrāṇáḥ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
opaśám ← opaśá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
य॒ज्ञः । इन्द्र॑म् । अ॒व॒र्ध॒य॒त् । यत् । भूमि॑म् । वि । अव॑र्तयत् ।
च॒क्रा॒णः । ओ॒प॒शम् । दि॒वि ॥
Hellwig Grammar
- yajña ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- avardhayad ← avardhayat ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], singular, Imperfect
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- bhūmiṃ ← bhūmim ← bhūmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- avartayat ← vartay ← √vṛt
- [verb], singular, Imperfect
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
- cakrāṇa ← cakrāṇaḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- opaśaṃ ← opaśam ← opaśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञः यजमानैरनुष्ठीयमानो यागः इन्द्रं देवम् अवर्धयत् । श्रूयते हि – इन्द्र इदं इविरजुषतावीवृधत महो ज्यायोऽकृत’ (तै. ब्रा. ३. ५. १०. ३) इति । स इन्द्रः यत् यस्मात् भूमिं पृथिवीं व्यवर्तयत् वृष्ट्यादिप्रदानेन विशेषेण वर्तमानामकरोत् । किं कुर्वन् । दिवि अन्तरिक्षे मेघम् ओपशम् उपेत्य शयानं चक्राणः कुर्वन् । यद्वा । आत्मनि समवेतो वीर्यविशेष ओपशः । तमन्तरिक्षे कुर्वन् ॥ ॥ १४ ॥
Wilson
English translation:
“Sacrifice has magnified Indra, so that he has supported the earth (with rain), making (the cloud)quiescent in the firmament.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Cakrāṇa opaśam divi = antarikṣe megham opaśam upetya śayānam kurvan
Jamison Brereton
The sacrifice made Indra strong, when he unrolled the earth,
creating for himself a headdress in heaven.
Jamison Brereton Notes
Note the phonetic figure in ab: … avardhayad# / … ávartayat#
Griffith
The sacrifice made Indra strong when he unrolled the earth, and made
Himself a diadem in heaven.
Geldner
Das Opfer hatte den Indra groß gemacht, als er die Erde auseinander rollte und sich im Himmel einen Kopfputz machte.
Grassmann
Das Opfer gab dem Indra Kraft, als er die Erde um sich schlang, Den Haarbusch auf zum Himmel hob.
Elizarenkova
Жертва усилила Индру,
Когда он развернул землю,
Делая себе на небе головное украшение.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
शुभकर्म से ही ईश प्रसन्न होता है, इस बात को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा (यज्ञः) वैदिक या लौकिक शुभकर्म (इन्द्रम्) परमात्मा को (अवर्धयत्) प्रसन्न करता है (यत्) जो यज्ञ (भूमिम्) भूलोक को (व्यवर्तयत्) विविध सस्यादिकों से पुष्ट करता है और जो (दिवि) प्रकाशात्मक परमात्मा के निकट (ओपशम्) यजमान के लिये सुन्दर स्थान (चक्राणः) बनाता हुआ बढ़ता है, ऐसे यज्ञ को सब मनुष्य किया करें और वही यज्ञ परमात्मा को प्रसन्न कर सकता है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस कारण शुभ कर्मों से ही ईश्वर प्रसन्न होता है, अतः हे मनुष्यों ! सत्यादि व्रतों और सन्ध्यादि कर्मों को नित्य करो ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जब इन्द्र=योद्धा (दिवि) अन्तरिक्ष में (ओपशम्) वीर्य को (चक्राणः) प्रकट करता हुआ (भूमिम्) पृथिवी को (व्यवर्तयत्) व्याप्त करता है, तब (यज्ञः) यज्ञ (इन्द्रम्) उस सूर्यसदृश योद्धा को (अवर्धयत्) अभ्युदय प्राप्त कराता है ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब वह सम्राट् योद्धा अपनी शक्ति को अनेक ओजस्वी कर्मों द्वारा आकाश में तथा पर्वतों और पृथिवी में प्रसिद्ध करता है, तब प्रजा में होनेवाले अनेक कर्म उसी के अधीन होकर उसको स्वयं बढ़ाते हैं, जिससे वह उत्साहित होकर अपनी शक्ति को पूर्ण प्रकार से प्रकट करता है अर्थात् प्रजा से साहाय्यप्राप्त सम्राट् अपनी सब स्थानों में विजयरूप कामनाओं को पूर्ण करता है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
शुभकर्मणैवेशः प्रसीदतीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा। यज्ञः=वैदिकं लौकिकं वा शुभकर्म। इन्द्रम्=परमात्मानम्। अवर्धयत्=वर्धयति=प्रसादयति। यत्=यो यज्ञः। भूमिम्=भूलोकम्। व्यवर्तयत्=विवर्त्तयति=विविधैः सस्यादिभिः पोषयति। पुनः। दिवि=द्योतत इति द्यौरीशः। तस्मिन् प्रकाशात्मके ईश्वरे। ओपशम्=यजमानस्य स्थानम्। चक्राणः=कुर्वन् वर्धते। ईदृशं यज्ञं हे मनुष्याः सेवध्वम् ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा इन्द्रः (दिवि) अन्तरिक्षे (ओपशम्) वीर्यम् (चक्राणः) कुर्वन् (भूमिम्) पृथिवीम् (व्यवर्तयत्) व्याप्नोति तदा (यज्ञः) अनेकविधो यज्ञः (इन्द्रम्) तं योद्धारम् (अवर्धयत्) अभ्युद्गमयति ॥५॥
06 वावृधानस्य ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वावृधान᳓स्य ते वयं᳓
वि᳓श्वा ध᳓नानि जिग्यु᳓षः
ऊति᳓म् इन्द्रा᳓ वृणीमहे
मूलम् ...{Loading}...
वा॒वृ॒धा॒नस्य॑ ते व॒यं विश्वा॒ धना॑नि जि॒ग्युषः॑ ।
ऊ॒तिमि॒न्द्रा वृ॑णीमहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वावृधान᳓स्य ते वयं᳓
वि᳓श्वा ध᳓नानि जिग्यु᳓षः
ऊति᳓म् इन्द्रा᳓ वृणीमहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vāvr̥dhānásya ← √vr̥dh- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
dhánāni ← dhána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
jigyúṣaḥ ← √ji- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ūtím ← ūtí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vr̥ṇīmahe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
व॒वृ॒धा॒नस्य॑ । ते॒ । व॒यम् । विश्वा॑ । धना॑नि । जि॒ग्युषः॑ ।
ऊ॒तिम् । इ॒न्द्र॒ । आ । वृ॒णी॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- vāvṛdhānasya ← vṛdh
- [verb noun], genitive, singular
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- dhanāni ← dhana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- jigyuṣaḥ ← ji
- [verb noun], genitive, singular
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- ūtim ← ūti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- indrā ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वावृधानस्य वर्धमानस्य विश्वा विश्वानि सर्वाणि धनानि शत्रुसंबन्धीनि जिग्युषः जितवतः ते तव ऊतिं रक्षां वयम् आ वृणीमहे आभिमुख्येन संभजामहे ॥
Wilson
English translation:
“We solicit, Indra, the protection of you, who are ever being magnified, the conqueror of all the riches (ofthe enemy).”
Jamison Brereton
You who have grown strong and won all the stakes—
we choose your help, Indra.
Griffith
Thine aid we claim, O Indra, thine who after thou hast waxen great
Hast won all treasures for thine own.
Geldner
Der du groß geworden bist und alle Schätze erobert hast, deine Gunst erbitten wir, Indra.
Grassmann
Wir wünschen, Indra, deine Huld, der gross und stark du bist, herbei, Der alle Beute du gewannst.
Elizarenkova
У тебя, усилившегося,
Захватившего всю добычу,
Мы просим, о Индра, помощи.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
07 व्यट्न्तरिक्षमतिरन्मदे सोमस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ अन्त᳓रिक्षम् अतिरन्
म᳓दे सो᳓मस्य रोचना᳓
इ᳓न्द्रो य᳓द् अ᳓भिनद् वल᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
व्य१॒॑न्तरि॑क्षमतिर॒न्मदे॒ सोम॑स्य रोच॒ना ।
इन्द्रो॒ यदभि॑नद्व॒लम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वि᳓ अन्त᳓रिक्षम् अतिरन्
म᳓दे सो᳓मस्य रोचना᳓
इ᳓न्द्रो य᳓द् अ᳓भिनद् वल᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
antárikṣam ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
atirat ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ábhinat ← √bhid- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वि । अ॒न्तरि॑क्षम् । अ॒ति॒र॒त् । मदे॑ । सोम॑स्य । रो॒च॒ना ।
इन्द्रः॑ । यत् । अभि॑नत् । व॒लम् ॥
Hellwig Grammar
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- antarikṣam ← antarikṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- atiran ← atirat ← tṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- rocanā ← rocana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- abhinad ← abhinat ← bhid
- [verb], singular, Imperfect
- “break; incise; burst; divide; cut; cleave; destroy; cure; disturb; lance; break; distinguish; disclose; pierce; tear; separate; transgress; break open; scratch; penetrate; sever; bribe; grind; betray; fester; strike.”
- valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
सायण-भाष्यम्
सोमस्य पानेन मदे हर्षे सति रोचना रोचमानम् अन्तरिक्षम् अयम् इन्द्रः वि अतिरत् व्यवर्धयत् । यत् यस्मात्कारणात् वलम् आवृत्य स्थितमसुरं मेघं वा अभिनत् व्यदारयत् ॥
Wilson
English translation:
“In the exhilaration of the Soma, Indra has traversed the radiant firmament that he might pierce (theasura) Vala.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Or, from which exhilaration he pierced Vala
Jamison Brereton
In the exhilaration of soma he spread out the midspace and the luminous realms—
Indra did, when he split Vala.
Griffith
In Soma’s ecstasy Indra spread the firmament and realms of light,
When he cleft Vala limb from limb.
Geldner
Im Rausche des Soma dehnte Indra den Luftraum aus und die Lichter des Himmels, als er den Vala aufgesprengt hatte.
Grassmann
Die Luft, den Aetherraum durchdrang im Rausch des Soma Indra da, Als Vala er in Stücke schlug.
Elizarenkova
Индра увеличил воздушное пространство
(И) светлые просторы (неба) в опьянении сомой,
Когда он расколол Валу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
08 उद्गा आजदङ्गिरोभ्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् गा᳓ आजद् अ᳓ङ्गिरोभ्य
आवि᳓ष् कृण्व᳓न् गु᳓हा सतीः᳓
अर्वा᳓ञ्चं नुनुदे वल᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
उद्गा आ॑ज॒दङ्गि॑रोभ्य आ॒विष्कृ॒ण्वन्गुहा॑ स॒तीः ।
अ॒र्वाञ्चं॑ नुनुदे व॒लम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ᳓द् गा᳓ आजद् अ᳓ङ्गिरोभ्य
आवि᳓ष् कृण्व᳓न् गु᳓हा सतीः᳓
अर्वा᳓ञ्चं नुनुदे वल᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ājat ← √aj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áṅgirobhyaḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
út ← út (invariable)
āvís ← āvís (invariable)
gúhā ← gúhā (invariable)
kr̥ṇván ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
satī́ḥ ← √as- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
arvā́ñcam ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nunude ← √nud- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
valám ← valá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । गाः । आ॒ज॒त् । अङ्गि॑रःऽभ्यः । आ॒विः । कृ॒ण्वन् । गुहा॑ । स॒तीः ।
अ॒र्वाञ्च॑म् । नु॒नु॒दे॒ । व॒लम् ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ājad ← ājat ← aj
- [verb], singular, Imperfect
- “drive; expel.”
- aṅgirobhya ← aṅgirobhyaḥ ← aṅgiras
- [noun], dative, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- āviṣkṛṇvan ← āviṣkṛ ← √kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “show; uncover.”
- guhā
- [adverb]
- “secretly.”
- satīḥ ← as
- [verb noun], accusative, plural
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- arvāñcaṃ ← arvāñcam ← arvāñc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- nunude ← nud
- [verb], singular, Perfect indicative
- “push; propel; expel; push; move.”
- valam ← vala
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vala; vala; cave.”
सायण-भाष्यम्
अङ्गिरोभ्यः ऋषिभ्यो वलानुचरैः पणिभिरपहृताः गाः उत् आजत् उदगमयत् । किं कुर्वन् । गुहा गुहायां बिले सतीः विद्यमानाः यथा न दृश्यन्ते तथा पणिभिर्गूढास्ता गाः आविष्कृण्वन् प्रकाशयन् । अपि च पणीनामधिपतिं वलम् असुरमपि अर्वाञ्चम् अधोमुखं नुनुदे प्रेरितवान् ॥
Wilson
English translation:
“He liberated the cows for the aṅgirasas, making manifest those that have been hidden in the cave,hurling Vala headlong down.”
Jamison Brereton
He drove up the cattle for the Aṅgirases, making visible those that were hidden.
He shoved Vala nearby.
Jamison Brereton Notes
The sense of c is a little unclear; I consider it a condensed expression for “he shoved (the contents of) Vala [=cows] in our direction.” The verb nunude was presumably chosen to constrast with parāṇúde in 9c.
Griffith
Showing the hidden he drave forth the cows for the Angirases,
And Vala he cast headlong down.
Geldner
Er trieb die Kühe den Angiras heraus, die versteckten zum Vorschein bringend; den Vala stürzte er nach ihnen zu um.
Grassmann
Er trieb die Küh’ aus dem Versteck und zeigte sie den Angiras, Den Vala stürzte er herab.
Elizarenkova
Он выгнал коров наружу к Ангирасам,
Делая явными тех, кто был в укрытии.
Он изверг Валу в нашу сторону.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही सब विघ्नों का नाश करता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जब ईश्वर हमारे (वलम्) सर्व विघ्न और अज्ञान को (अर्वाञ्चम्) अधोमुख करके (नुनुदे) नीचे गिराता है, (तदा) तब (गुहा) हृदयरूप गुहा में (सतीः) गूढ़ मेधादि शक्तियों को (आविष्कृण्वन्) प्रकाशित करता हुआ वह परमात्मा (अङ्गिरोभ्यः) हमारे इन्द्रियों को (गाः) मेधादि इन्द्रियशक्ति (उद्+आजत्) प्रदान करता है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उसी की कृपा से ज्ञान विज्ञान, विवेक और मेधा आदि गुण उत्पन्न होते हैं, यह शिक्षा इससे दी जाती है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यद्यपि सर्वशक्तियाँ मनुष्यों के हृदय में गुप्तरीति से विद्यमान हैं, वे समय-२ पर विकसित भी स्वयं हो जाती हैं। तथापि वे अज्ञान से ढकी हुई हैं और किन्हीं योगिगणों की बुद्धियाँ स्व परिश्रम से उद्भूत होती हैं, परन्तु परमात्मा की कृपा जिस पर होती है, उसके हृदय से शीघ्र वे मेधादि शक्तियाँ उदित होकर सुखप्रद होती हैं। अतः उसकी सर्वभाव से सेवा करनी चाहिये ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गुहा, सतीः) गुहा में छिपी हुई के समान (गाः) क्षात्रबलरूप विद्याओं को (आविष्कृण्वन्) प्रकट करता हुआ (अङ्गिरोभ्यः) विद्वानों के लिये (उदाजत्) बढ़ाता है, जिससे (अर्वाचम्) अभिमुख आते हुए (बलम्) शत्रुबल को (नुनुदे) अपसारण करता है ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सम्राट् को उचित है कि लुप्त हुई प्राचीन तथा अर्वाचीन क्षात्रबलवर्धक गूढ़ विद्याओं का आविष्कार करने का प्रयत्न करता रहे अर्थात् अपने सैनिकों को सिखलाता रहे, जिससे उसके सैनिक किसी शत्रु की सेना से पराभूत न हों, प्रत्युत सदैव विजय प्राप्त करते रहें ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सैव सर्वं विघ्नं विनाशयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यदा परमात्मा भक्तानुग्रहाय। वलम्=ज्ञानम्। अर्वाञ्चम्=अधोमुखं कृत्वा। नुनुदे=प्रेरयति=अधःपातयति। तदा। अङ्गिरोभ्यः= प्राणेभ्यः=इन्द्रियेभ्यः। गाः=इन्द्रियशक्तीः। उदाजत्=उद्गमयति= उद्धरति। किं कुर्वन्। गुहा=हृदयगुहायाम्। सतीः=विद्यमानाः। गाः=मेधाप्रभृतीरिन्द्रियशक्तीः। आविष्कृण्वन्=प्रकाशयन्। सर्वाश्च शक्तयो हृदये विद्यमाना एव सन्ति। ता एव परमात्मकृपया आविर्भवन्तीत्यर्थः ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गुहा, सतीः) गुहायां विद्यमाना इव (गाः) विद्याः (आविष्कृण्वन्) प्रकटीकुर्वन् (अङ्गिरोभ्यः) विद्वद्भ्यः (उदाजत्) वर्द्धयति तेन (अर्वाचम्, बलम्) अभिमुखं शत्रुसैन्यम् (नुनुदे) अपसारयति ॥८॥
09 इन्द्रेण रोचना - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रेण रोचना᳓ दिवो᳓
दॄळ्हा᳓नि+ दृंहिता᳓नि च
स्थिरा᳓णि न᳓ पराणु᳓दे
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रे॑ण रोच॒ना दि॒वो दृ॒ळ्हानि॑ दृंहि॒तानि॑ च ।
स्थि॒राणि॒ न प॑रा॒णुदे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रेण रोचना᳓ दिवो᳓
दॄळ्हा᳓नि+ दृंहिता᳓नि च
स्थिरा᳓णि न᳓ पराणु᳓दे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
rocanā́ ← rocaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ca ← ca (invariable)
dr̥ḷhā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
dr̥ṁhitā́ni ← √dr̥h- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
ná ← ná (invariable)
parāṇúde ← √nud- (root)
{case:DAT, number:SG}
sthirā́ṇi ← sthirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रे॑ण । रो॒च॒ना । दि॒वः । दृ॒ळ्हानि॑ । दृं॒हि॒तानि॑ । च॒ ।
स्थि॒राणि॑ । न । प॒रा॒ऽनुदे॑ ॥
Hellwig Grammar
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rocanā ← rocana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “light; celestial sphere.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- dṛᄆhāni ← dṛḍhāni ← dṛh
- [verb noun], nominative, plural
- “fixate; strengthen.”
- dṛṃhitāni ← dṛṃhay ← √dṛh
- [verb noun], nominative, plural
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sthirāṇi ← sthira
- [noun], nominative, plural, neuter
- “firm; hard; lasting; calm; stable; immovable; firm; strong; sthira [word]; vegetable; potent; steadfast; durable; firm; trustworthy; trustworthy; diligent.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- parāṇude ← parāṇud ← √nud
- [verb noun]
सायण-भाष्यम्
दिवः द्युलोकस्य संबन्धीनि रोचना रोचमानानि देवगृहात्मकानि नक्षत्राणि इन्द्रेण दृळ्हानि दृढावयवानि बलवन्ति कृतानि दृंहितानि च दृढीकृतानि । यथैकत्र नैश्चल्येनावतिष्ठन्ते तथा कृतानीत्यर्थः । यद्वा । दृह दृहि वृहि वृद्धौ ‘। दृंहितानि वर्धितानि चेत्यर्थः । अपि च स्थिराणि स्थास्नूनि दृढानि तानि न पराणुदे परानोदनीयानि न भवन्ति । न केनापि स्थानात् प्रच्यावयितुं शक्यानीत्यर्थः । ‘नुद प्रेरणे’ । अस्मात् “ कृत्यार्थे ’ इति केन्प्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“By Indra the constellations were made stable and firm and stationary, so that they could not be movedby any.”
Jamison Brereton
Through Indra the luminous realms of heaven are firm and made firm, stable and not to be shoved aside.
Griffith
By Indra were the lumirious realms of heaven established and secured,
Firm and immovable from their place.
Geldner
Von Indra wurden die Himmelslichter befestigt und fest gemacht: dauerhaft sind sie nicht von der Stelle zu rücken.
Grassmann
Des Himmels lichte Wölbung ist gefügt durch Indra und gestützt, Nicht fortzustossen, stark und fest.
Elizarenkova
Светлые просторы неба
Были Индрой укреплены и закреплены:
Их крепких не столкнуть (с места).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सर्वाधार वही परमात्मा है, यह इससे शिक्षा देते हैं। यथा−(दिवः) द्युलोक अर्थात् त्रिभुवन के (रोचना) शोभमान पृथिवीस्थ समुद्र आदि अन्तरिक्षस्थ मेघ प्रभृति, द्युलोकस्थ सूर्यादि दीप्यमान समस्त वस्तु इस प्रकार (इन्द्रेण) इन्द्र ने (दृढानि) दृढ की हैं और (दृंहितानि) बढ़ाई हैं, जिससे ये वस्तु (स्थिराणि) स्थिर होकर (न+पराणुदे) न कदापि विनाशशाली हों ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! महामहाऽऽश्चर्यमय इस जगत् को देखो ! किस आधार पर यह सूर्य्य और पृथिवी आदि ठहरे हुए हैं। क्यों न अपने-२ स्थान से विचलित होकर ये नष्ट हो जाते हैं। हे मनुष्यों ! सबका आधार उसी को जानो और जानकर उसी को पूजो ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रेण) सूर्यसदृश योद्धा (रोचना, दिवः) रोचमान अन्तरिक्षस्थानों को (दृढानि) स्वयं दृढ़ करता और (दृंहितानि, च) अन्यों से दृढ़ कराता है (स्थिराणि) इस प्रकार से स्थिर करता है, जिससे (न, पराणुदे) शत्रुसमुदाय विचलित नहीं कर सकता ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह प्रजापालक सम्राट् सूर्य्य के सदृश अपनी शक्ति को व्यापक बनाकर अपनी तथा दूसरे विद्वानों की बुद्धि की सहायता से पर्वतादि उच्चस्थानों में ऐसा दृढ़ दुर्ग बनावे, जिसको प्रतिपक्षी दल विचलित न कर सके ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सर्वाधारः परमात्मैवास्तीत्यनया शिक्षते। यथा−दिवः=द्योतमानस्य द्युलोकस्य “दिव इत्युपलक्षणम्” तेन। त्रिलोकस्य। रोचना=रोचमानानि=शोभमानानि पृथिवीस्थानि समुद्रादीनि। अन्तरिक्षस्थानि=मेघप्रभृतीनि द्युलोकस्थानि=सूर्य्यादीनि समस्तानि दीप्यमानानि वस्तूनि। इन्द्रेण=परमात्मना तथा दृढानि कृतानि। च पुनः। दृंहितानि=वर्धितानि येन एतानि। स्थिराणि=स्थास्नूनि=अचलितानि। भूत्वा। न पराणुदे=न विनश्वरशीलानि=न विनाशशालीनि भवेयुरिति ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रेण) सूर्यसदृशो योद्धा (रोचना, दिवः) रोचमानानि अन्तरिक्षस्थानि स्थानानि (दृढानि) स्वयं दृढीकृतानि (दृंहितानि, च) अन्यैः दृढीकारितानि च (स्थिराणि) तथा भूतानि स्थिराणि कृतानि यथा (न, पराणुदे) चालयितुं न शक्ष्यन्ते ॥९॥
10 अपामूर्मिर्मदन्निव स्तोम - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपा᳓म् ऊर्मि᳓र् म᳓दन्न् इव
स्तो᳓म इन्द्राजिरायते
वि᳓ ते म᳓दा अराजिषुः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒पामू॒र्मिर्मद॑न्निव॒ स्तोम॑ इन्द्राजिरायते ।
वि ते॒ मदा॑ अराजिषुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अपा᳓म् ऊर्मि᳓र् म᳓दन्न् इव
स्तो᳓म इन्द्राजिरायते
वि᳓ ते म᳓दा अराजिषुः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
mádan ← √mad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ūrmíḥ ← ūrmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ajirāyate ← √ajirāy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stómaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arājiṣuḥ ← √rāj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mádāḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
अ॒पाम् । ऊ॒र्मिः । मद॑न्ऽइव । स्तोमः॑ । इ॒न्द्र॒ । अ॒जि॒र॒ऽय॒ते॒ ।
वि । ते॒ । मदाः॑ । अ॒रा॒जि॒षुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- ūrmir ← ūrmiḥ ← ūrmi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wave; billow.”
- madann ← madan ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- stoma ← stomaḥ ← stoma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- indrājirāyate ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrājirāyate ← ajirāyate ← ajirāy
- [verb], singular, Present indikative
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- madā ← madāḥ ← mada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- arājiṣuḥ ← rāj
- [verb], plural, Athematic is aor. (Ind.)
- “govern; shine; glitter; direct.”
सायण-भाष्यम्
अपां समुद्राणाम् ऊर्मिः तरङ्गः मदन्निव यथा माद्यन्नुपर्युपरि जायते । हे इन्द्र स्तोमः त्वदीयं स्तोत्रं तथा अजिरायते । अजिरः क्षिप्रगामी । स इवाचरति । अपि च ते त्वदीयाः मदाः स्तोत्रजन्याः सोमपानजन्याश्च वि अराजिषुः विशेषेण राजन्ते दीप्यन्ते ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Your praise, Indra, mounts aloft like the exulting wave of the waters, your exhilarations have beenmanifested.”
Jamison Brereton
Like the waters’ wave that brings exhilaration, the praise song hastens rapidly (to you), Indra.
The exhilarating drinks have shone forth for you.
Jamison Brereton Notes
Misplaced simile marker in pāda a.
Both verbs in this verse are nonce forms: ajirāyate and arājiṣuḥ. Note their mirror image phonology, ajirā / arāji, which may help account for the creation of both the hapax denominative and the nonce iṣ-aorist. The former is built to ajirá- ‘quick’; the latter could belong to either of the √rāj roots, ‘rule’ or ‘shine’. Geldner seems to opt for the former, at least judging from his invocation of ví rājasi in the preceding and following hymns (VIII.13.4=15.5) in his n., but his “haben den Ausschlag gegeben” (decided the issue) is hard to derive from ‘rule over’ and also doesn’t make much sense to me. But his n. also cites ví rājati in IX.61.18, where it clearly means ‘shines forth’, and also cites Sāyaṇa’s gloss dīpyante. Narten discusses the issue and finally decides (weakly) for ‘shine’, an interpretation I share.
Griffith
Indra, thy laud moves quickly like a joyous wave of water-floods:
Bright shine the drops that gladden thee.
Geldner
Wie die lustige Wasserwelle macht sich das Loblied eilig auf den Weg, Indra. Deine Räusche haben den Ausschlag gegeben.
Grassmann
Beweglich, Indra, ist das Lied, aufsprudelnd wie des Wassers Flut; Bemeistert haben Tränke dich.
Elizarenkova
Словно веселая волна на воде,
Быстро движется восхваление, о Индра.
Твои опьянения ярко проявились.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) इन्द्र जैसे (अपाम्) जलों का (ऊर्मिः) तरङ्ग (मदन्+इव) मानो, परस्पर क्रीड़ा करता हुआ बलपूर्वक आगे बढ़ता है। तद्वत् (स्तोमः) तेरे लिये विद्वानों से विरचित (स्तोमः) स्तुति समूह (अजिरायते) अग्रगमन के लिये शीघ्रता करते हैं अर्थात् प्रत्येक विद्वान् स्व-स्व स्तुतिरूप उपहार आपके निकट प्रथम ही पहुँचाने के लिये प्रयत्न कर रहा है। हे इन्द्र ! (ते) वे आपके (मदाः) आनन्द (वि+अराजिषुः) सर्वत्र विराजमान हो रहे हैं। हम लोग उसके भागी होवें ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब ही विवेकी प्रातःकाल ही उठकर उसकी स्तुति करते हैं। हे भगवन् ! आपने सर्वत्र आनन्द बिछा दिया है। उसको लेने के लिये जिससे हममें बुद्धि उत्पन्न हो, वैसा उपाय दिखलाकर कृपा कर ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: आस्तिक विद्वानों को प्रतिदिन एक दो स्तोत्र बनाकर भगवदाराधन करना परम कर्त्तव्य है। जैसे सामुद्रिक तरङ्ग निरन्तर निज कौतुक दिखाकर मनुष्य जीवन के आह्लाद को बढ़ाता रहता है, तद्वत् पण्डित सर्वदा प्रजाओं को विश्वासी और श्रद्धालु बनाते हुए महान् आत्मा की ओर स्व-स्व कर्त्तव्य रज्जू द्वारा खेंचते रहते हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (अपाम्, ऊर्मिः, इव) जल की तरङ्गों के समान (मदन्) हर्ष उत्पन्न करता हुआ (स्तोमः, अजिरायते) आपका स्तोत्र सर्वत्र फैल रहा है (ते, मदाः) आपके उत्पादित हर्ष (व्यराजिषुः) प्रजाओं में शोभित हो रहे हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार जल की तरङ्ग नई-नई एक के उपरान्त दूसरी, उसके बाद तीसरी इत्यादि निरन्तर उत्पन्न हुआ करती हैं, इसी प्रकार न्यायतत्पर राजा की तरङ्गरूपी स्तुति भी प्रजारूप जल में निरन्तर नई-नई उत्पन्न हुआ करती हैं, तभी उसके क्षात्रगुणों से प्रजा निर्विघ्न रहती है। अतएव राजा को उचित है कि अपनी निन्दा के भय से सब प्रजा में नया-नया हर्ष उत्पन्न करता रहे, जिससे सब प्रजा सन्तुष्ट रहकर सदैव उसकी अनुगामी हो ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिम्नः स्तुति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यथा अपाम्=जलानाम्। ऊर्मिः=तरङ्गः। मदन्निव=माद्यन्निव=परस्परं क्रीडन्निव बलेन वर्धते। तथैव विदुषां विरचितः। स्तोमः=स्तुतिसमूहः। अजिरायते=अग्रगमनाय शीघ्रायते। सर्वे खलु विद्वांसः स्वं स्वं स्तोत्रं तवाग्रे प्रथममेव प्रेरयितुं यतन्ते। ते=तव। मदाः=आनन्दाः। तव कृपया सदा। वि+अराजिषुः=विशेषेण शोभन्ते। अजिरः शीघ्रगन्ता स इवाचरतीति अजिरायते ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (अपाम्, ऊर्मिः, इव) जलतरङ्ग इव (मदन्) हर्षं जनयन् (स्तोमः, अजिरायते) स्तोत्रं ते व्याप्नोति (ते, मदाः) त्वयोत्पादिता हर्षाः (व्यराजिषुः) विराजन्ते ॥१०॥
11 त्वं हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुवं᳓ हि᳓ स्तोमव᳓र्धन
इ᳓न्द्रा᳓सि उक्थव᳓र्धनः
स्तोतॄणा᳓म् उत᳓ भद्रकृ᳓त्
मूलम् ...{Loading}...
त्वं हि स्तो॑म॒वर्ध॑न॒ इन्द्रास्यु॑क्थ॒वर्ध॑नः ।
स्तो॒तॄ॒णामु॒त भ॑द्र॒कृत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तुवं᳓ हि᳓ स्तोमव᳓र्धन
इ᳓न्द्रा᳓सि उक्थव᳓र्धनः
स्तोतॄणा᳓म् उत᳓ भद्रकृ᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hí ← hí (invariable)
stomavárdhanaḥ ← stomavárdhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ukthavárdhanaḥ ← ukthavárdhana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhadrakŕ̥t ← bhadrakŕ̥t- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stotr̥̄ṇā́m ← stotár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
त्वम् । हि । स्तो॒म॒ऽवर्ध॑नः । इन्द्र॑ । असि॑ । उ॒क्थ॒ऽवर्ध॑नः ।
स्तो॒तॄ॒णाम् । उ॒त । भ॒द्र॒ऽकृत् ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- stomavardhana ← stoma
- [noun], masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- stomavardhana ← vardhana
- [noun], vocative, singular, masculine
- “increasing; fortifying; promotive; prolonging.”
- indrāsy ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrāsy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ukthavardhanaḥ ← uktha
- [noun], neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ukthavardhanaḥ ← vardhanaḥ ← vardhana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “increasing; fortifying; promotive; prolonging.”
- stotṝṇām ← stotṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- bhadrakṛt ← bhadra
- [noun]
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- bhadrakṛt ← kṛt
- [noun], nominative, singular, masculine
- “causing; making; performing; promotive; producing; doing; acting; writing; transforming; effecting.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं हि त्वं खलु स्तोमवर्धनः स्तोमेन त्रिवृत्पञ्चदशादिना वर्धनीयः असि । तथा उक्थवर्धनः उक्थैः शस्त्रैर्वर्धनीयश्च त्वमेवासि । उत अपि च स्तोतॄणाम् अस्माकं भद्रकृत् भद्रस्य कल्याणस्य फलस्य कर्तापि त्वमेवासि ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, are to be magnified by praise, you are to be magnified by prayer; you are the benefactor ofthose who praise you.”
Jamison Brereton
For you are the strengthener of praise songs, Indra, the strengthener of recitations,
and the creator of good fortune for your praisers.
Jamison Brereton Notes
The two -várdhana- compounds express something of the same type of role reversal found in the last hymn, where the help given by Indra and received by Indra became conflated. Here we might expect Indra to be strengthened by the praises and recitations, rather than strengthening them. And in fact, contrary to grammar, both Grassmann and Geldner so interpret the compounds (Grassmann ‘am Loblied sich erlabend’, Geldner “Denn dir sind … die Lobgesänge, die Lobgedichte eine Stärkung”). But -ananominals have transitive-causative force and are associated with -áya- verb stems, and in compounds their first member serves as object. See other -várdhanacompounds such as nṛmṇa-várdhana- ‘strengthening manly powers’ (II.36.5), paśuvárdhana- ‘strengthening livestock’ (IX.94.1), as well as numerous other stems such as yajña-sā́dhana- ‘making the sacrifice succeed’ (2x). If we stay true to the grammar, the point is that Indra, by his presence at the sacrifice and his willingness to receive praise, strengthens the products of his praisers, and this in turn creates bhadrá- for them, as pāda c says.
Griffith
For thou, O Indra, art the God whom hymns and praises magnify:
Thou blessest those who worship thee.
Geldner
Denn dir sind, o Indra, die Lobgedichte eine Stärkung, und du machst der Sänger Glück.
Grassmann
Denn, Indra, du erquickst dich gern an Sprüchen und an Lobgesang, Den Sängern schaffst du hohes Glück.
Elizarenkova
Ведь ты усиливаешься от восхвалений,
О Индра, усиливаешься от гимнов,
И ты благодетель восхвалителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- विराड्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (हि) जिस कारण (त्वम्) तू ही (स्तोमवर्धनः) स्तुतियों का वर्धक हो। तथा (उक्थवर्धनः+असि) तू ही उक्तियों का वर्धक हो। (उत) और (स्तोतॄणाम्) स्तुतिपाठकों का (भद्रकृत्) तू कल्याणकर्त्ता हो ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उसी की कृपा से भक्तों की स्तुतिशक्ति, भाषण चातुर्य्य और कल्याण होता है, यह जानकर वही स्तुत्य और पूज्य है, यह शिक्षा इससे देते हैं ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (त्वं, हि) आप ही (स्तोमवर्धनः) कीर्ति के बढ़ानेवाले (असि) हैं (उक्थवर्धनः) शास्त्रीय वाक् के बढ़ानेवाले आप ही हैं (उत) और (स्तोतॄणाम्) आपकी आज्ञानुसार चलनेवाले सदाचारियों के (भद्रकृत्) कल्याणकर्ता आप हैं ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजा अपने प्रजाहितकारक सद्गुणों से प्रजा को ऐसा अनुरक्त करे कि वह अन्य राजाओं की अपेक्षा अपने राजा को ही सर्वोत्तम समझे और राजा वैदिक मार्गों का निर्विघ्न प्रसार करे, जिससे प्रजा उसकी अनुयायिनी बनकर उचित सुख का अनुभव कर सके अर्थात् अपने कर्मकाण्ड तथा धर्म में उन्नत होती हुई प्रजा के मार्गों में कोई रुकावट तथा बाधा राजा न करे, जिससे अपने धर्म में दृढ़ हुई प्रजा राष्ट्र का शुभचिन्तन करती हुई सुखी रहे ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! हि=यतः। त्वमेव। स्तोमवर्धनः=स्तोमान् स्तुतीर्वर्धयितुं शीलमस्यास्तीति स्तोमवर्धनः। पुनः। उक्थवर्धनोऽसि= उक्थानाम्=उक्तीनां वर्धकोऽसि। तवैव कृपया स्तावकानां स्तोमोक्थे प्रकाशेते। उत=अपि च। हे इन्द्र त्वमेव। स्तोतॄणाम्=स्तुतिपाठकानाम्। भद्रकृदसि=मङ्गलविधायकोऽसि। अतस्त्वमेव। सेव्योऽसीत्यर्थः ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (त्वं, हि) त्वमेव (स्तोमवर्धनः) स्तुतिप्रसारकः (असि) भवसि (उक्थवर्धनः) शास्त्रीयवाचां वर्धकः त्वमेव (उत) अथ (स्तोतॄणाम्) सत्पथिनाम् (भद्रकृत्) कल्याणं त्वमेव करोषि ॥११॥
12 इन्द्रमित्केशिना हरी - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रम् इ᳓त् केशि᳓ना ह᳓री
सोमपे᳓याय वक्षतः
उ᳓प यज्ञं᳓ सुरा᳓धसम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒मित्के॒शिना॒ हरी॑ सोम॒पेया॑य वक्षतः ।
उप॑ य॒ज्ञं सु॒राध॑सम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रम् इ᳓त् केशि᳓ना ह᳓री
सोमपे᳓याय वक्षतः
उ᳓प यज्ञं᳓ सुरा᳓धसम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
keśínā ← keśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
somapéyāya ← somapéya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
vakṣataḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
surā́dhasam ← surā́dhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । इत् । के॒शिना॑ । हरी॒ इति॑ । सो॒म॒ऽपेया॑य । व॒क्ष॒तः॒ ।
उप॑ । य॒ज्ञम् । सु॒ऽराध॑सम् ॥
Hellwig Grammar
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- keśinā ← keśin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “haired.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- somapeyāya ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapeyāya ← peyāya ← peya
- [noun], dative, singular, neuter
- “beverage.”
- vakṣataḥ ← vah
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- surādhasam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- surādhasam ← rādhasam ← rādhas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
सायण-भाष्यम्
केशिना केशिनौ । मूर्धजानि लोमानि केशाः । तद्वन्तौ हरी अश्वौ सुराधसं शोभनधनम् इन्द्रमित् इन्द्रमेव यज्ञम् उप अस्मद्यज्ञं प्रति सोमपेयाय सोमपानार्थं वक्षतः वहताम् । यद्वा । यज्ञं यष्टव्यमिन्द्रमुपवहताम् ॥
Wilson
English translation:
“Let the long-maned horses bring the wealth-bestowing Indra to the sacrifice to drink the Soma.”
Jamison Brereton
Just Indra will the hairy(-maned) fallow bays carry for the
soma-drinking
right up to the sacrifice—him who is very generous.
Jamison Brereton Notes
The last two words of the verse are yajñám surā́dhasam “sacrifice, very generous,” which appear to belong together, but the latter must in fact modify índram, the first word of the verse, as it usually does. A textbook example of why word order is not a reliable guide to RVic interpretation.
Griffith
Let the two long-maned Bay Steeds bring Indra to drink the Soma juice,
The Bountiful to our sacrifice.
Geldner
Den Indra sollen die mähnigen Falben zum Somatrunk fahren, her zu dem Opfer der Gabenreichen.
Grassmann
Den Indra fahr’ zum Somatrunk das Füchsepaar, das mähnige, Zum Opfer den, der gerne schenkt.
Elizarenkova
Индру пара гривастых буланых коней
Должна привезти для питья сомы
На жертвоприношение, (его,) очень щедрого.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशिना) वनस्पति, वृक्ष और पर्वत आदि केशवाले (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर जङ्गमात्मक द्विविध संसार (यज्ञम्) यजनीय=पूजनीय (सुराधसम्) और सुपूज्य (इन्द्रम्) परमात्मा को (सोमपेयाय) निखिल पदार्थों की रक्षा के लिये (उप+वक्षतः) अपने-२ समीप धारण किए हुए हैं। परमात्मा सर्वव्यापक है, यह इससे शिक्षा देते हैं ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये सूर्य्यादि सब पदार्थ ही परमात्मा को दिखलाने में समर्थ हैं। अन्यथा इसको कौन दिखला सकता है। इन पदार्थों की स्थिति विचारने से उसका अस्तित्व भासित होता है ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशिना, हरी) प्रशस्त केशवाले अश्व (सुराधसम्) सुन्दर सिद्धिवाले (इन्द्रम्, इत्) इन्द्र को ही (उपयज्ञम्) यज्ञ के समीप (सोमपेयाय) सोमपान के लिये (वक्षतः) आवहन करते हैं ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा वेदोक्त गुणों का सेवन करता है, उसी को उत्कृष्ट रत्न प्राप्त होते हैं और उसी को प्रजाजन अपने-२ कर्मों की रक्षा के लिये आह्वान करते हैं, या यों कहो कि न्यायप्रिय, सत्यवादी तथा विश्वासपात्र राजा कभी धनहीन नहीं होता, उसको प्रजाजन अपने शुभ कर्मों में सदा आह्वान कर रत्नादि अर्पण करते और उससे सदैव अपनी रक्षा की याचना करते हैं ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - केशिना=केशिनौ=वनस्पतिभूरुहपर्वतादिरूपाः केशा विद्यन्ते ययोस्तौ केशिनौ। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गममात्मकौ संसारौ। यज्ञम्=यजनीयम्। सुराधसम्=शोभनपूजं शोभनधनञ्च। इन्द्रम्=परमात्मानम्। सोमपेयाय=निखिलपदार्थरक्षणाय। उप+वक्षतः=धारयतः। ईश्वरः सर्वव्यापकोऽस्तीति शिक्षते ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (केशिना, हरी) प्रशस्तकेशावश्वौ (सुराधसम्) सुसिद्धिम् (इन्द्रम्, इत्) योद्धारमेव (उपयज्ञम्) यज्ञसमीपम् (सोमपेयाय) सोमपानाय (वक्षतः) आवहतः ॥१२॥
13 अपां फेनेन - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अपा᳓म् फे᳓नेन न᳓मुचेः
शि᳓र इन्द्रो᳓द् अवर्तयः
वि᳓श्वा य᳓द् अ᳓जय स्पृ᳓धः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒पां फेने॑न॒ नमु॑चेः॒ शिर॑ इ॒न्द्रोद॑वर्तयः ।
विश्वा॒ यदज॑यः॒ स्पृधः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अपा᳓म् फे᳓नेन न᳓मुचेः
शि᳓र इन्द्रो᳓द् अवर्तयः
वि᳓श्वा य᳓द् अ᳓जय स्पृ᳓धः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
námuceḥ ← námuci- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
phénena ← phéna- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
avartayaḥ ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śíraḥ ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
út ← út (invariable)
ájayaḥ ← √ji- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
spŕ̥dhaḥ ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒पाम् । फेने॑न । नमु॑चेः । शिरः॑ । इ॒न्द्र॒ । उत् । अ॒व॒र्त॒यः॒ ।
विश्वाः॑ । यत् । अज॑यः । स्पृधः॑ ॥
Hellwig Grammar
- apām ← ap
- [noun], genitive, plural, masculine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- phenena ← phena
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “foam; cuttlefish bone; phenaprameha; saliva; opium; phena [word].”
- namuceḥ ← namuci
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Namuci; namuci [word].”
- śira ← śiraḥ ← śiras
- [noun], accusative, singular, neuter
- “head; top; peak; battlefront; śiras [word]; beginning; skull.”
- indrod ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrod ← ud
- [adverb]
- “up.”
- avartayaḥ ← vartay ← √vṛt
- [verb], singular, Imperfect
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- ajaya ← ajayaḥ ← ji
- [verb], singular, Imperfect
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- spṛdhaḥ ← spṛdh
- [noun], accusative, plural, feminine
- “adversary; enemy; rival.”
सायण-भाष्यम्
पुरा किलेन्द्रोऽसुराञ्जित्वा नमुचिमसुरं ग्रहीतुं न शशाक । स च युध्यमानस्तेनासुरेण जगृहे । स च गृहीतमिन्द्रमेवमोचत् । त्वां विसृजामि रात्रावह्नि च शुषकेणार्द्रेण चायुधेन यदि मां मा हिंसीरिति । स इन्द्रस्तेन विसृष्टः सन्नहोरात्रयोः संधौ शुष्कार्दविलक्षणेन फेनेन तस्य शिरश्चिच्छेद। अयमर्थोऽस्यां प्रतिपाद्यते । हे इन्द्र अपां फेनेन वज्रीभूतेन नमुचेः असुरस्य शिरः उदवर्तयः शरीरादुद्गतमवर्तयः । अच्छैत्सीरित्यर्थः । कदेति चेत् । यत् यदा विश्वाः सर्वाः स्पृधः स्पर्धमाना आसुरीः सेनाः अजयः जितवानसि । इन्द्रो वृत्रं हत्वासुरान् —… ॥
Wilson
English translation:
“You have struck off, Indra, the head of Namuci with the foam of the waters, when you had subdued allyour enemies.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Namuci: legend from śalya parvan, Mahābhārata: Indra after defeating the asuras wascaptured by Namuci. Namuci however, liberated him on the condition that he would not kill him with any weapon,dry or wet, nor by day or night. In evasion of his oath, Indra at twilight, or in a fog, decapitated Namuci with thefoam of water; cf. Taittirīya Saṃhitā 1.8.7
Jamison Brereton
With the foam of the waters you made the head of Namuci roll, Indra, when you conquered all contenders.
Griffith
With waters’ foam thou torest off, Indra, the head of Namuci,
Subduing all contending hosts.
Geldner
Mit Wasserschaum hast du das Haupt des Namuci in die Höhe gewirbelt, o Indra, als du alle Geister besiegtest;
Grassmann
Du, Indra, schlugst dem Namutschi den Kopf ab mit der Wasser Schaum, Als du die Feinde alle schlugst.
Elizarenkova
С помощью водяной пены, о Индра,
Ты отшвырнул голову Намучи,
Когда ты победил всех противников.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वह विघ्न हनन करता है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमदेव ! आप (नमुचेः) अवर्षणरूप अनिष्ट और विघ्न का (शिरः) शिर (अपाम्+फेनेन) जल के फेन से अर्थात् जल के सेक से (उदवर्त्तयः) काट लेते हैं। (यद्) जब (विश्वाः) सर्व (स्पृधः) बाधाओं को (अजयः) जीतते हैं। हे इन्द्र ! जब आप जलवर्षण से स्थावर और जङ्गम जीवों को सन्तुष्ट करते हैं, तब ही संसार की सर्व बाधाएँ निवारित होती हैं। ऐसे तुमको मैं भजता हूँ ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जल का भी कारण परमात्मा ही है, ऐसा जानना चाहिये ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! आप (नमुचेः) स्वमार्गादिरोधक शत्रु के (शिरः) शिर को (अपाम्, फेनेन) जल के वाष्पादि द्वारा निर्मित वरुणास्त्र से (उदवर्तयः) उड़ा देते हैं (यदा) जब (विश्वाः, स्पृधः) सकल स्पर्धा रखनेवाले प्रतिपक्षियों को (अजयः) जीतने में प्रवृत्त होते हैं ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब वह सम्राट् गूढ धनुर्विद्या का आविष्कार करता है, तब ऐसी शक्ति उत्पन्न कर लेता है कि वाष्प द्वारा निर्मित शस्त्रों से संग्राम में आये हुए बड़े-२ शत्रुओं को सहज ही में वशीभूत कर सकता है अर्थात् विद्वान् राजा अनेक प्रकार के अस्त्र-शस्त्रों के निर्माण द्वारा प्रबल शत्रुओं को भी सहज ही में विजय कर लेता है, अतएव राष्ट्रपति धनुर्विद्या के जानने में सदा यत्न करता रहे ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स विघ्नं हन्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। नमुचेः=अवर्षणरूपस्य अनिष्टस्य। “न मुञ्चति न त्यजतीति नमुचिर्विघ्नोऽनिष्टम्” शिरः=मूर्धानम्। अपाम्=जलस्य। फेनेन=जलसेकेन। उदवर्त्तयः=उद्वर्त्तयसि=छिनत्सि। यद्=यदा। विश्वाः=सर्वाः। स्पृधः=स्पर्धमाना बाधाः। अजयः=जयसि। हे इन्द्र ! यदा त्वं जलवर्षणेन स्थावरान् जङ्गमांश्च जीवान् सन्तोषयसि। तदैव संसारस्य सर्वा बाधा निवारिता भवन्ति। ईदृशं त्वामहं भजे ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (नमुचेः) अमोक्तुः शत्रोः (शिरः) उत्तमाङ्गम् (अपां, फेनेन) वारुणास्त्रेण जलवाष्पमयेन (उदवर्तयः) उद्गमयसि (यत्) यदा (विश्वाः, स्पृधः) सर्वान् स्पर्धकान् (अजयः) जयसि ॥१३॥
14 मायाभिरुत्सिसृप्सत इन्द्र - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
माया᳓भिर् उत्सि᳓सृप्सत
इ᳓न्द्र द्या᳓म् आरु᳓रुक्षतः
अ᳓व द᳓स्यूँर् अधूनुथाः
मूलम् ...{Loading}...
मा॒याभि॑रु॒त्सिसृ॑प्सत॒ इन्द्र॒ द्यामा॒रुरु॑क्षतः ।
अव॒ दस्यूँ॑रधूनुथाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
माया᳓भिर् उत्सि᳓सृप्सत
इ᳓न्द्र द्या᳓म् आरु᳓रुक्षतः
अ᳓व द᳓स्यूँर् अधूनुथाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
māyā́bhiḥ ← māyā́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
utsísr̥psataḥ ← √sr̥p- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
ārúrukṣataḥ ← √ruh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
dyā́m ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
adhūnuthāḥ ← √dhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
áva ← áva (invariable)
dásyūn ← dásyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
मा॒याभिः॑ । उ॒त्ऽसिसृ॑प्सतः । इन्द्र॑ । द्याम् । आ॒ऽरुरु॑क्षतः ।
अव॑ । दस्यू॑न् । अ॒धू॒नु॒थाः॒ ॥
Hellwig Grammar
- māyābhir ← māyābhiḥ ← māyā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “magic trick; Māyā; deception; illusion; māyā [word]; disguise; trick.”
- utsisṛpsata ← utsisṛpsataḥ ← utsisṛps ← √sṛp
- [verb noun], accusative, plural
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dyām ← div
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ārurukṣataḥ ← ārurukṣ ← √ruh
- [verb noun], accusative, plural
- ava
- [adverb]
- “down.”
- dasyūṃr ← dasyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- “savage; outcast; mugger.”
- adhūnuthāḥ ← dhū
- [verb], singular, Imperfect
- “shake; remove; chase away.”
सायण-भाष्यम्
…. हे इन्द्र त्वम् अव अधूनुथाः अवाङ्मुखं प्रेरितवानसि ॥
Wilson
English translation:
“You have hurled down, Indra, the Dasyus, gliding upwards by their devices and ascending to heaven.”
Jamison Brereton
They who, through their wiles, were trying to creep up and mount to heaven, Indra,
those Dasyus did you send tumbling down.
Griffith
The Dasyus, when they fain would climb
by magic arts and mount to heaven,
Thou, Indra, castest down to earth.
Geldner
Die Dasyu´s, die durch Zauberkünste empor kriechen und den Himmel ersteigen wollten, hast du abgeschüttelt, Indra.
Grassmann
Du, Indra, schütteltest herab Dämonen, listig schleichende, Empor zum Himmel strebende.
Elizarenkova
Дасью, ползших наверх благодаря колдовским чарам
(И) хотевших подняться на небо,
Ты, о Индра, стряхнул вниз.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की महिमा की स्तुति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (मायाभिः) माया के साथ (उत्सिसृप्सतः) विचरते हुए (दस्यून्) चौरादिगण (द्याम्+आरुरुक्षतः) यदि परम उच्चस्थान को भी प्राप्त कर गए हैं, तो वहाँ से भी उनको तू (अव+अधूनुथाः) नीचे गिरा देता है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह परमदेव अतिबलिष्ठ पापियों को भी अपने स्थान से गिरा देता है, अतः हे मनुष्यों ! तुम पापों से दूर रहो ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! आप (मायाभिः, उत्सिसृप्सतः) छल से उत्सर्पण करनेवाले (द्याम्, आरुरुक्षतः) अन्तरिक्ष में आरोहण की इच्छा करनेवाले (दस्यून्) स्तेनों को (अवाधूनुथाः) नीचे गिराकर भयभीत कर देते हैं ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि उपर्युक्त धनुर्विद्यावेत्ता राष्ट्रपति छल से युद्ध करनेवाले तथा व्योमयानादि द्वारा आकाश में युद्ध करनेवाले अन्यायी शत्रुओं को भी पराङ्मुख करके विजय को प्राप्त होता है, अतएव राष्ट्रपति के लिये धनुर्विद्या में कुशल होना परमावश्यक है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिम्नः स्तुतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। मायाभिः=कपटैः सह। उत्सिसृप्सतः=विचरतः। पुनः। द्याम्=ज्ञानप्रकाशम् अवरुध्य। आरुरुक्षतः=वर्द्धमानान्। यद्वा। द्यामुपरितनस्थानम्। आरुरुक्षतः=आरूढानपि। दस्यून्=चोरादीन्। अवाधूनुथाः=अधः पातयसि। तव निकटे पापं न तिष्ठतीत्यर्थः ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (मायाभिः, उत्सिसृप्सतः) छलैः उद्भ्राम्यतः (द्याम्, आरुरुक्षतः) अन्तरिक्षमारोढुमिच्छतः (दस्यून्) स्तेनान् (अवाधूनुथाः) पातयसि ॥१४॥
15 असुन्वामिन्द्र संसदम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
असुन्वा᳓म् इन्द्र संस᳓दं
वि᳓षूचीं वि᳓ अनाशयः
सोमपा᳓ उ᳓त्तरो भ᳓वन्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒सु॒न्वामि॑न्द्र सं॒सदं॒ विषू॑चीं॒ व्य॑नाशयः ।
सो॒म॒पा उत्त॑रो॒ भव॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
असुन्वा᳓म् इन्द्र संस᳓दं
वि᳓षूचीं वि᳓ अनाशयः
सोमपा᳓ उ᳓त्तरो भ᳓वन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
asunvā́m ← asunvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
saṁsádam ← saṁsád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
anāśayaḥ ← √naś- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
víṣūcīm ← víṣvañc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
bhávan ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
somapā́ḥ ← somapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
úttaraḥ ← úttara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒सु॒न्वाम् । इ॒न्द्र॒ । स॒म्ऽसद॑म् । विषू॑चीम् । वि । अ॒ना॒श॒यः॒ ।
सो॒म॒ऽपाः । उत्ऽत॑रः । भव॑न् ॥
Hellwig Grammar
- asunvām ← asunva
- [noun], accusative, singular, feminine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- saṃsadaṃ ← saṃsadam ← saṃsad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “assembly; court; company.”
- viṣūcīṃ ← viṣūcīm ← viṣvañc
- [noun], accusative, singular, feminine
- “dispersed; viṣvañc [word].”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- anāśayaḥ ← nāśay ← √naś
- [verb], singular, Imperfect
- “cure; destroy; kill; remove; māray; obstruct; expiate; eliminate.”
- somapā ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drinking.”
- uttaro ← uttaraḥ ← uttara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “northern; following; upper; additional; better; more(a); last; concluding; superior; later(a); uttara [word]; prevailing; future; left; northerly; northerly; higher; second; dominant; excellent; chief(a).”
- bhavan ← bhū
- [verb noun], nominative, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं सोमपाः सोमस्य पाता भूत्वा उत्तरः उत्कृष्टतरः भवन् असुन्वां सोमाभिषवहीनां संसदं जनसंहतिं विषूचीं परस्परविरोधेन विषु नाना गन्त्रीं व्यनाशयः विशेषेण नाशयसि ॥ ॥ १६ ॥
Wilson
English translation:
“You, Indra, the most excellent drinker of the Soma, destroy the adverse assembly that offers nolibations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Drinker of the Soma: or, you who on drinking the Soma become pre-eminent;
Viṣūcim = discordant,parasparavirodhena nānā gantrīm
Jamison Brereton
Indra, you made the community that performs no (soma-)pressing vanish away in all directions—
you as the soma-drinker getting the upper hand.
Griffith
As Soma-drinker conquering all, thou scatteredst to every side
Their settlement who poured no gifts.
Geldner
Die Gesellschaft, die keinen Soma preßt, jagtest du, Indra, auseinander; als Somatrinker hattest du die Oberhand.
Grassmann
Die somalose Rotte triebst du auseinander, Indra, rings, Und schlugst, o Somatrinker, sie.
Elizarenkova
Собрание, не выжимающее (сому),
Ты разогнал в разные стороны,
Одерживая верх как пьющий сому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- गोषूक्त्यश्वसूक्तिनौ काण्वायनौ
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वह निखिल विघ्नविनाशक है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (सोमपाः) सकल पदार्थों के रक्षक होने के कारण (उत्तरः+भवन्) उत्कृष्टतर होता हुआ तू (असुन्वाम्) शुभकर्मविहीना (संसदम्) मानवसभा को (विषूचीम्) छिन्न-भिन्न करके (व्यनाशयः) विनष्ट कर देता है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा न्यायकारी और महादण्डधर है। वह पापिष्ठ सभा को भी उखाड़ देता है। यह जानकर पापों का आचरण न करे, यह इसका आशय है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का चौदहवाँ सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धा ! (सोमपाः) सोमपानशील आप (उत्तरः, भवन्) सबसे उत्कृष्ट होते हुए (विषूचीम्) विरुद्ध नाना मार्गों में चलनेवाली (असुन्वाम्) आपका यज्ञ न करनेवाली (संसदम्) समिति को (व्यनाशयः) विघटित कर देते हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उक्त प्रकार से वैदिक मार्ग में चलनेवाला शूरवीर सम्राट् राष्ट्र भर में सत्कार पाता और प्रत्येक यज्ञ में प्रथम भाग उसी को दिया जाता है, ऐसा राष्ट्रपति वेदविरुद्ध कर्मसेवी दुष्टजनों की शक्ति को छिन्न-भिन्न करने में समर्थ होता है ॥१५॥ यह चौदहवाँ सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
निखिलविघ्नविनाशकोऽस्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। सोमपाः=सोमानाम्=निखिलपदार्थानां पालकः। उत्तरः=सर्वेभ्य उच्चतर=उत्कृष्टतरोभवन् सन्। असुन्वाम्= शुभकर्मविहीनाम्। संसदम्=जनसंहतिम्। विषूचीम्= परस्परविरोधेन विषुनानागन्त्रीम्। व्यनाशयः=विशेषेण नाशयसि। तव निकटे प्रजाविघ्नोत्पादका उपद्रवकारिणो जना न तिष्ठन्तीत्यर्थः ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे योद्धः ! (सोमपाः) सोमपानशीलः (उत्तरः, भवन्) उत्कृष्टतरो भवन् त्वम् (विषूचीम्) विरुद्धं नानापथं गच्छन्तीम् (असुन्वाम्) अयाजिकाम् (संसदम्) समितिम् (व्यनाशयः) विनाशयसि ॥१५॥ इति चतुर्दशं सूक्तं षोडशो वर्गश्च समाप्तः ॥