सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
तृतीयेऽनुवाकेऽष्ट सूक्तानि । तत्र “इन्द्रः सुतेषु’ इति त्रयस्त्रिशदृचं प्रथमं सूक्तं काण्वस्य नारदस्यार्षमौष्णिहमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तम् - ‘इन्द्रः सुतेषु नारदः’ इति । महाव्रते निष्केवल्ये औष्णिहतृचाशीतौ पूर्वसूक्तेन सहोक्तो विनियोगः । तृतीये पर्यायेऽच्छावाकशस्त्र • इन्द्रः सुतेषु’ इति तृचः स्तोत्रियः । सूत्र्यते हि – इन्द्रः सुतेषु सोमेषु य इन्द्र सोमपातमः’ (आश्व. श्रौ. ६. ४) इति ॥
Jamison Brereton
13 (633)
Indra
Nārada Kāṇva
33 verses: uṣṇih, arranged in trcas ̥
Though, like the previous hymn (VIII.12), this one is in uṣṇih meter and arranged in tr̥cas, the tight structuring of VIII.12 is absent here, save in the final tr̥ca (vss. 31–33) with its four-syllable refrain and repeated identifications with the “bull,” and most of the tr̥cas lack clear unity. The theme of growing and making strong found in VIII.12 is continued here, however—notably in the first tr̥ca (vss. 1–3) and that formed by verses 16–18, but also generally throughout the hymn. There are also less insistent links between different parts of the hymn (e.g., the tree branches of vss. 6, 17), and some pleasing turns of phrase, like the “sea of the stalk” (vs. 15) referring to a particular large vessel of soma.
Mythological material is mostly lacking in the hymn, and what is found is given perfunctory treatment (see the allusions to the Maruts in vss. 20 and 28–29). The focus instead is the usual give-and-take of the ritual compact. Although the hymn has no spectacularly memorable features, it does not seem to deserve Geldner’s scornful dismissal as “ein recht nichtssagendes [‘trivial’ or ‘vacuous’] Lied.”1054 VIII.13
Jamison Brereton Notes
Indra Although the introduction. to the published translation is somewhat dismissive of this hymn and dubious about any unifying factors, closer examination shows a subsurface thematic unity esp. in the mid and later parts of the hymn, roughly vss. 16-30. For discussion see below.
01 इन्द्रः सुतेषु - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रः᳓ सुते᳓षु᳓ सो᳓मेषु᳓
क्र᳓तुम् +++(=कर्तारम्)+++ पुनीत उक्थ्य᳙म् +++(=स्तोतारम्)+++।
विदे᳓ वृध᳓स्य᳓ +++(=वर्धकस्य)+++ द᳓क्षसो +++(=बलस्य)+++ महा᳓न्हि᳓ षः᳓ ।।
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रः॑ सु॒तेषु॒ सोमे॑षु॒ क्रतुं॑ पुनीत उ॒क्थ्य॑म् ।
वि॒दे वृ॒धस्य॒ दक्ष॑सो म॒हान्हि षः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रः सुते᳓षु सो᳓मेषु
क्र᳓तुम् पुनीत उक्थि᳓यम्
विदे᳓ वृध᳓स्य द᳓क्षसो महा᳓न् हि᳓ षः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómeṣu ← sóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
sutéṣu ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
punīte ← √pū- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
ukthyàm ← ukthyà- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dákṣasaḥ ← dákṣas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
vidé ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
vr̥dhásya ← vr̥dhá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । सु॒तेषु॑ । सोमे॑षु । क्रतु॑म् । पु॒नी॒ते॒ । उ॒क्थ्य॑म् ।
वि॒दे । वृ॒धस्य॑ । दक्ष॑सः । म॒हान् । हि । सः ॥
Hellwig Grammar
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- suteṣu ← su
- [verb noun], locative, plural
- “press out; su.”
- someṣu ← soma
- [noun], locative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- punīta ← punīte ← pū
- [verb], singular, Present indikative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- ukthyam ← ukthya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “applaudable.”
- vide ← vid
- [verb], singular, Present indikative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- vṛdhasya ← vṛdha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “increasing; promotive.”
- dakṣaso ← dakṣasaḥ ← dakṣas
- [noun], genitive, singular, masculine
- “intelligent.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣaḥ ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
सायण-भाष्यम्
सोमेषु सुतेषु अभिषुतेषु सत्सु इन्द्रः तान् पीत्वा क्रतुं कर्मणां कर्तारम् उक्थ्यं स्तोतारं च पुनीते शोधयति । यद्वा । सोमेष्वभिषुतेषूक्थ्याख्यं क्रतुं यागं तैः सोमैः पुनीते यजमानैः पूतं कारयति । किमर्थम् । वृधस्य वर्धकस्य दक्षसः बलस्य विदे लाभाय । सः तादृश इन्द्रः महान् हि महान् खलु । अत एवं कर्तुं शक्नोतीति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, when the Soma juices are effused, sanctifies the offerer and the praiser for the attainment ofincrease giving strength, for he is mighty.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sanctifies: kratum punīta ukthyam = karmaṇām kartāramsto_tāram ca;
Ukthya = name of a sacrifice, ukthyākhyam yāgam
Jamison Brereton
When the soma juices have been pressed, Indra purifies his resolve, which is worthy of hymns.
He knows his own strengthening skill, for he is great.
Jamison Brereton Notes
For b see VIII.12.11.
Griffith
INDRA, when Soma juices flow, makes his mind pure and meet for lauds.
He gains the power that brings success, for great is he.
Geldner
Bei ausgepreßten Somasäften klärt Indra seinen preisenswerten Geist. Er wird sich seiner gedeihlichen Tüchtigkeit bewußt, denn er ist der Große.
Elizarenkova
Когда выжаты соки сомы, Индра
Очищает (свою) достойную восхвалений силу духа.
Он осознает (свою) крепнущую силу действия – ведь он велик.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्रवाच्य ईश्वर की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) इस सम्पूर्ण जगत् का द्रष्टा ईश्वर हम मनुष्यों की (वृधस्य) वृद्धि और (दक्षसः) बल की (विदे) प्राप्ति के लिये (सुतेषु) क्रियमाण (सोमेषु) विविध शुभकर्मों में (क्रतुम्) हमारी क्रिया और (उक्थ्यम्) भाषणशक्ति को (पुनीते) पवित्र करे (हि) क्योंकि (सः) वह इन्द्र (महान्) सबसे महान् है, इस कारण वह सब कर सकता है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर सब कर्मों में वैसी सुमति हमको देवे, जिससे हमारे सर्व व्यापार अभ्युदय के लिये पवित्रतम होवें ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा से वेदचतुष्टय का प्रकट होना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमात्मा (सुतेषु, सोमेषु) इस ब्रह्माण्ड के कार्याकार होने पर (वृधस्य, दक्षसः) ऐश्वर्यवर्धक शक्ति के (विदे) ज्ञान के लिये (उक्थ्यम्, क्रतुम्) कर्मप्रधान पदार्थों के बोधक वेदचतुष्टय को (पुनीते) पुनः प्रकट करता है (हि) इसी से (सः) वह (महान्) सर्वाधिक है ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि परमात्मा सृष्टि के आदि में अर्थात् इस ब्रह्माण्ड के कार्य्याकार होने पर सम्पूर्ण ज्ञान के भण्डार तथा ऐश्वर्य्यप्राप्ति के साधन चारों वेदों को पुनः प्रकट करता है, जिससे मनुष्यों को सम्पूर्ण कर्मों का ज्ञान होता है, जैसा कि अन्यत्र भी वर्णन किया है किः−ऋतञ्च सत्यञ्चाभीद्धात्तपसोऽध्यजायत।ततो रात्र्यजायत ततः समुद्रो अर्णवः ॥ ऋग्० ८।८।४८।१।उसी परमात्मा से ऋत=वेद, कार्य्यरूप प्रकृति, रात्रि, मेघमण्डल तथा समुद्रादि सम्पूर्ण पदार्थ उत्पन्न हुए और इसीलिये परमात्मा सबसे महान्=सर्वोपरि है, क्योंकि वह वेदों द्वारा मनुष्यों को ज्ञान की वृद्धि करनेवाला है, जिससे पुरुष ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर संसार में महान् होता है। अतएव मनुष्यमात्र का कर्तव्य है कि परमात्मवाणीरूप वेद का नित्य स्वाध्याय करते हुए पवित्र भावोंवाले बनें, जिससे मनुष्यजन्म के फलचतुष्टय को प्राप्त करने के अधिकारी हों ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रवाच्येश्वरं प्रार्थयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इन्द्रः=अस्य जगतो द्रष्टा महेश्वरः। सुतेषु=क्रियमाणेषु। सोमेषु=सोमादियज्ञेषु। क्रतुम्=क्रियां व्यापारम्। अपि च। उक्थ्यम्=उक्थमुक्तिर्वचनं भाषणशक्तिञ्च। पुनीते=पुनीताम्। कस्मै प्रयोजनाय। वृधस्य=वृद्धेः। दक्षसः=बलस्य च। विदे=लाभाय। हि=यतः। स इन्द्रो महान् अस्ति, अतः स खलु सर्वं कर्तुं शक्नोति ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मसकाशात् वेदप्रादुर्भूतिरुच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमात्मा (सुतेषु, सोमेषु) सिद्धेषु ब्रह्माण्डगतकार्येषु (वृधस्य, दक्षसः) वर्धकस्य बलस्य (विदे) ज्ञानाय (उक्थ्यम्, क्रतुम्) कर्मप्रधानं पदार्थबोधकं वेदम् (पुनीते) संस्करोति (हि) अतः (सः) स परमात्मा (महान्) सर्वाधिकः ॥१॥
02 स प्रथमे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ प्रथमे᳓ वि᳓ओमनि
देवा᳓नां स᳓दने वृधः᳓
सुपारः᳓ सुश्र᳓वस्तमः स᳓म् अप्सुजि᳓त्
मूलम् ...{Loading}...
स प्र॑थ॒मे व्यो॑मनि दे॒वानां॒ सद॑ने वृ॒धः ।
सु॒पा॒रः सु॒श्रव॑स्तमः॒ सम॑प्सु॒जित् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स᳓ प्रथमे᳓ वि᳓ओमनि
देवा᳓नां स᳓दने वृधः᳓
सुपारः᳓ सुश्र᳓वस्तमः स᳓म् अप्सुजि᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
prathamé ← prathamá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vyòmani ← vyòman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
devā́nām ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sádane ← sádana- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vr̥dháḥ ← vr̥dhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
supāráḥ ← supārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suśrávastamaḥ ← suśrávastama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apsujít ← apsujít- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sám ← sám (invariable)
पद-पाठः
सः । प्र॒थ॒मे । विऽओ॑मनि । दे॒वाना॑म् । सद॑ने । वृ॒धः ।
सु॒ऽपा॒रः । सु॒श्रवः॑ऽतमः । सम् । अ॒प्सु॒ऽजित् ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- prathame ← prathama
- [noun], locative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- vyomani ← vyoman
- [noun], locative, singular, neuter
- “abhra; sky; ākāśa; Svarga; Vyoman.”
- devānāṃ ← devānām ← deva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sadane ← sadana
- [noun], locative, singular, neuter
- “seat; weakness; inertness; dwelling; exhaustion; numbness; home; residence; seat; inanition; location.”
- vṛdhaḥ ← vṛdha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “increasing; promotive.”
- supāraḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supāraḥ ← pāraḥ ← pāra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “shore; pāra [word]; end; excellence.”
- suśravastamaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśravastamaḥ ← śravastamaḥ ← śravastama
- [noun], nominative, singular, masculine
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- apsujit
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
सः इन्द्रः प्रथमे प्रथिते विस्तीर्णे मुख्ये वा व्योमनि विशेषेण रक्षके देवानां सदने । सीदत्यस्मिन्निति सदनं स्थानं स्वर्गाख्यम् । तत्र स्थितः सन् वृधः यजमानानां वर्धयिता भवति । तथा सुपारः सुष्ठु पारयिता प्रारब्धस्य सम्यक्परिसमापयिता सुश्रवस्तमः । अतिशयेन शोभनं श्रवोऽन्नं यशो वा यस्य स तथोक्तः। सं सम्यक् अप्सुजित् अप्सूदकेषु प्राप्येषु सत्सु तद्विघातिनो वृत्रादेर्जेता। यद्वा । आप इत्यन्तरिक्षनाम । अन्तरिक्षे वर्तमानानामसुराणां जेता । तमह्व इत्युत्तरत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Abiding in the highest heaven, in the dwelling of the gods, he is the giver of increase, the accomplisher(of works), the possessor of great renown, the conqueror of (the obstructer of) the rains.”
Jamison Brereton
In the first highest heaven, in the seat of the gods, he is the
strengthening one,
affording good passage, foremost in fame, entirely victorious amid the waters.
Jamison Brereton Notes
The word apsujít never occurs without an immediately preceding sám, whose function is not clear. See VIII.36.1-6, IX.106.3. Dissatsifaction with this expression goes back to Ludwig, and Scarlatta (154-55) suggests that the phrase is a metrically more favorable version of *apsú sáṃjit “completely victorious in the waters.” This has some merit, but it’s also worth noting in this metrical context that there seems to be a feeling that a preverb is a good way to start the final four syllables of an Uṣṇih, and when in doubt sám is a safe one. See in the previous hymn VIII.12.16-18 sám índubhiḥ (though the sám is functional there), 22-24 sám ójase, - aḥ. In its other two occurrences (VIII.36.1-6, IX.106.3), sám apsujít is a separable 4- syllable pāda (as long as one accepts Oldenberg’s analysis of the meter of VIII.36; see comm. there).
Griffith
In heaven’s first region, in the seat of Gods, is he who brings success,
Most glorious, prompt to save, who wins the water-floods.
Geldner
Er ist im ersten Himmel, am Sitze der Götter ihr Gedeihenbringer, der zu gutem Ende führt, der Ruhmvollste, aller Gewässer Ersieger.
Elizarenkova
Он на первом небе
На сидении богов подкрепитель (богов),
Превосходно спасающий, больше всех наделенный славой, завоеватель вод.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसी का वर्णन करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह सर्वद्रष्टा ईश्वर (देवानाम्) निखिल पदार्थों के (प्रथमे) उत्कृष्ट और (व्योमनि) व्यापक (सदने) भवन में स्थित होकर (वृधः) प्राणियों के सुखों को बढ़ानेवाला होता है। जो इन्द्र (सुपारः) अच्छे प्रकार दुःखों से पार उतारने वाला है (सुश्रवस्तमः) और अतिशय सुयशस्वी और सुधनाढ्य है और (समप्सुजित्) जलों के अन्तर्हित विघ्नों को भी जीतनेवाला है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह ईश्वर सबके अन्तर्यामी होकर सबको बढ़ाता और पोसता है और वही सर्व विघ्नों का विजेता है, अतः हे मनुष्यों ! वही पूज्य और ध्येय है ॥२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा से सूर्य्यादि दिव्य पदार्थों की रचना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) वह परमात्मा (व्योमनि, सदने) व्योमरूपी स्थान में (देवानाम्) सूर्यादि दिव्य पदार्थों को (प्रथमे) प्रथम (वृधः) रचता है, वह परमात्मा (सुपारः) सब पदार्थों के पारंगत (सुश्रवस्तमः) अत्यन्त यशवाला (समप्सुजित्) और व्याप्ति में सर्वोपरि जेता है ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह सब पदार्थों को नियम में रखनेवाला परमात्मा सूर्य्यादि दिव्य पदार्थों की सबसे प्रथम रचना करता है, क्योंकि प्रकाश के विना न प्राणी जीवनधारण कर सकते और न संसार का कोई कार्य्य विधिवत् हो सक्ता है, इसी भाव को ऋग्० ८।८।४८।३। में इस प्रकार वर्णन किया है किः-सूर्य्याचन्द्रमसौ धाता यथापूर्वमकल्पयत्। दिवञ्च पृथिवीञ्चान्तरिक्षमथो स्वः ॥धाता=सबके धारण-पोषण करनेवाले परमात्मा ने सूर्य्य तथा चन्द्रमा पूर्व की न्याईं बनाये, द्युलोक, पृथिवीलोक, अन्तरिक्षलोक और अन्य प्रकाशमान तथा प्रकाशरहित लोक-लोकान्तरों को भी बनाया=रचा, इसी कारण वह परमात्मा अत्यन्त यशवाला और सर्वोपरि जेता अर्थात् सर्वोत्कृष्ट गुणोंवाला है, जिसकी आज्ञापालन करना मनुष्यमात्र का परम कर्तव्य है ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तमेव विशिनष्टि।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सः=इन्द्रः। देवानाम्=सर्वेषां पदार्थानाम्। “वेदेषु सर्वे पदार्था देवा उच्यन्ते”। प्रथमे=उत्कृष्टे। व्योमनि=व्यापके। सदने=भवने स्थितः सन्। वृधः=वर्धयिता भवति। य इन्द्रः। सुपारः=सुष्ठु पारयिता दुःखेभ्यः। पुनः। सुश्रवस्तमः=अतिशयेन शोभनं श्रवोऽन्नं यशो वा यस्य सः सुश्रवस्तमः। पुनः। समप्सुजित्=सम्यग् अप्सु जलेषु अन्तर्हितानपि विघ्नान् जयतीति समप्सुजित् ॥२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मद्वारा सूर्यादि विरचनं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सः) स परमात्मा (व्योमनि, सदने) व्योम्नि स्थाने (देवानाम्) दिव्यपदार्थानाम् (प्रथमे) आदौ (वृधः) वर्धकः (सुपारः) सर्वेषां पारंगतः (सुश्रवस्तमः) अत्यन्तयशाः (समप्सुजित्) सर्वोपरि व्यापकः ॥२॥
03 तमह्वे वाजसातय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् अह्वे वा᳓जसातय
इ᳓न्द्रम् भ᳓राय शुष्मि᳓णम्
भ᳓वा नः सुम्ने᳓ अ᳓न्तमः स᳓खा वृधे᳓
मूलम् ...{Loading}...
तम॑ह्वे॒ वाज॑सातय॒ इन्द्रं॒ भरा॑य शु॒ष्मिण॑म् ।
भवा॑ नः सु॒म्ने अन्त॑मः॒ सखा॑ वृ॒धे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त᳓म् अह्वे वा᳓जसातय
इ᳓न्द्रम् भ᳓राय शुष्मि᳓णम्
भ᳓वा नः सुम्ने᳓ अ᳓न्तमः स᳓खा वृधे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ahve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́jasātaye ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
bhárāya ← bhára- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śuṣmíṇam ← śuṣmín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ántamaḥ ← ántama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bháva ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sumné ← sumná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥dhé ← vŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
तम् । अ॒ह्वे॒ । वाज॑ऽसातये । इन्द्र॑म् । भरा॑य । शु॒ष्मिण॑म् ।
भव॑ । नः॒ । सु॒म्ने । अन्त॑मः । सखा॑ । वृ॒धे ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ahve ← hvā
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “raise; call on; call; summon.”
- vājasātaya ← vājasātaye ← vājasāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; battle.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bharāya ← bhara
- [noun], dative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- śuṣmiṇam ← śuṣmin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “strong; hotheaded.”
- bhavā ← bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sumne ← sumna
- [noun], locative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- antamaḥ ← antama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intimate; bosom(a).”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- vṛdhe ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
तं पूर्वोक्तगुणं शुष्मिणं बलवन्तम् इन्द्रं वाजसातये बलानामन्नानां वा सातिर्लाभो यस्मिन् तादृशाय भराय संग्रामाय । यद्वा । भ्रियन्ते तस्मिन् हवींषीति भरो यज्ञः । प्रायेण संग्रामनामानि यज्ञनामत्वेन च दृश्यन्ते । भराय यज्ञार्थम् अह्वे आह्वये। ‘लिपिसिचिह्वश्च’ ‘ आत्मनेपदेष्वन्यतरस्याम्’ इति ह्वयतेश्छान्दसे लुडि च्लेरादेशः । हे इन्द्र त्वं सुम्ने सुखे धने वा लिप्सिते सति नः अस्माकम् अन्तमः अन्तिकतमः संनिकृष्टतमः भव। ‘तमे तादेश्च’ इत्यन्तिकशब्दस्य तादिलोपः । तथा वृधे वर्धनार्थं च सखा समानख्यानो मित्रभूतो भव ॥
Wilson
English translation:
“I invoke the powerful Indra for (aid in) the food-bestowing combat; be near unto us for our happiness;be a friend for our increase.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Bhara = sacrifice; for our happiness: when wealth or happiness is sought,
Jamison Brereton
I call on him, on Indra the tempestuous, for the winning of prizes, for plunder.
Become, for us in your favor, our closest comrade, for strengthening.
Jamison Brereton Notes
“I call” in the published translation is a careless error for “I have called,” tr. augmented ahve and should be changed.
Griffith
Him, to win strength, have I invoked, even Indra mighty for the fray.
Be thou most near to us for bliss, a Friend to aid.
Geldner
Den Indra habe ich angerufen, um den Siegerpreis zu erringen, zum Gewinn den Ungestümen. Sei uns in Huld der nahestehende Freund zum Gedeihen!
Elizarenkova
Я зову для захвата награды этого
Индру, для добычи – неистового.
Будь нам по благожелательности самым близким другом - для укрепления (нашего)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्) उस सुप्रसिद्ध (शुष्मिणम्) महाबलिष्ठ (इन्द्रम्) जगद्द्रष्टा ईश्वर का (वाजसातये) विज्ञानधनप्रापक=विज्ञानप्रद (भराय) यज्ञ के लिये (अह्वे) आवाहन करता हूँ। वह इन्द्र (नः) हमारे (सुम्ने) सुख में (अन्तमः) समीपी होवे और (वृधे) वृद्धि के लिये (सखा) मित्र होवे ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही ईश्वर धनद और विज्ञानद है, ऐसा मानकर उसकी उपासना करो ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सर्वोत्कृष्ट परमात्मा का यज्ञादि कर्मों में आह्वान करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुष्मिणम्) प्रशस्त बलवाले (तम्, इन्द्रम्) उस परमात्मा को (वाजसातये) बलोत्पादक (भराय) यज्ञ की पूर्त्ति के लिये (अह्वे) आह्वान करता हूँ। हे परमात्मन् ! (नः, सुम्ने) हमारे सुख के उत्पादक कार्य में (अन्तमः) संनिकृष्ट हों (वृधे) वृद्धि-निमित्त कार्य्य में (सखा) मित्रसदृश (भव) हों ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक पुरुषों की ओर से कथन है कि हे सर्वरक्षक तथा सब बलों के उत्पादक परमात्मन् ! हम लोग यज्ञपूर्ति के लिये आपका आह्वान करते अर्थात् आपकी सहायता चाहते हैं। कृपा करके हमारे सुखोत्पादक कार्य्यों में सहायक हों, या यों कहो कि हम लोगों को मित्र की दृष्टि से देखें, ताकि हमारे यज्ञादि कार्य्य सफलता को प्राप्त हों और हम उन्नतिशील होकर आपकी उपासना में प्रवृत्त रहें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरः स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - तम्=सुप्रसिद्धतमम्=शुष्मिणम्=महाबलिष्ठमिन्द्रम्। वाजसातये= वाजानां धनानां विज्ञानानां च सातिर्लाभो येन तस्मै। भराय=यज्ञाय। भ्रियन्ते पोष्यन्ते जीवा येन स भरो यज्ञः। अह्वे=आह्वये=प्रार्थये। “लिपिसिचिह्वश्चात्मनेपदेष्वन्यतरस्यामिति ह्वयतेश्छान्दसो लङि च्लेरङादेशः”। हे इन्द्र ! त्वम्। नोऽस्माकम्। सुम्ने=सुखे धने वा। अन्तमः=अन्तिकतमः सन्निकृष्टतमो भव “तमे तादेश्चेत्यन्तिकशब्दस्य तादिलोपः” अपि च। वृधे=वृद्ध्यै पदार्थानाम्। सखा=मित्रभूतो भव। यथा सखा वृद्ध्यै प्रयतते तद्वदित्यर्थः ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मन आह्वानं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुष्मिणम्) बलवन्तम् (तम्, इन्द्रम्) तं परमात्मानम् (वाजसातये) बलोत्पादके कर्मणि (भराय) यज्ञसिद्धये (अह्वे) आह्वये। हे परमात्मन् ! (नः) अस्माकम् (सुम्ने) सुखे (अन्तमः) समीपतमः (वृधे) वृद्ध्यै (सखा) मित्रम् (भव) भूयाः ॥३॥
04 इयं त - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इयं᳓ त इन्द्र गिर्वणो
रातिः᳓ क्षरति सुन्वतः᳓
मन्दानो᳓ अस्य᳓ बर्हि᳓षो वि᳓ राजसि
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यं त॑ इन्द्र गिर्वणो रा॒तिः क्ष॑रति सुन्व॒तः ।
म॒न्दा॒नो अ॒स्य ब॒र्हिषो॒ वि रा॑जसि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इयं᳓ त इन्द्र गिर्वणो
रातिः᳓ क्षरति सुन्वतः᳓
मन्दानो᳓ अस्य᳓ बर्हि᳓षो वि᳓ राजसि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
kṣarati ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rātíḥ ← rātí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sunvatáḥ ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
barhíṣaḥ ← barhís- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
mandānáḥ ← √mand- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
rājasi ← √rāj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
इ॒यम् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । गि॒र्व॒णः॒ । रा॒तिः । क्ष॒र॒ति॒ । सु॒न्व॒तः ।
म॒न्दा॒नः । अ॒स्य । ब॒र्हिषः॑ । वि । रा॒ज॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- rātiḥ ← rāti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- kṣarati ← kṣar
- [verb], singular, Present indikative
- “run; melt.”
- sunvataḥ ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- mandāno ← mandānaḥ ← mad
- [verb noun], nominative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- barhiṣo ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- rājasi ← rāj
- [verb], singular, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वणः गीर्भिः स्तुतिभिर्वननीय संभजनीय इन्द्र ते तुभ्यं त्वदर्थम् इयं पुरोवर्तिनी सुन्वतः सोमाभिषवं कुर्वतो यजमानस्य संबन्धिनी रातिः ऋत्विग्भिर्दीयमाना सोमाहुतिः क्षरति आहवनीयं प्रति गच्छति । त्वं च तया मन्दानः मन्दमानो मोदमानस्तृप्यन् अस्य बर्हिषः यज्ञस्य वि राजसि विशेषेणेशिषे । राजतिरैश्वर्यकर्मा ॥
Wilson
English translation:
“This gift of the offerer of the libation flows to you, Indra, who are gratified by praise, exhilarated bywhich you reign over the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Over the sacrifice: barhiṣaḥ = over the sacred grass; i.e. the rite at which it isstrewn
Jamison Brereton
This gift here, o Indra who yearns for songs, streams for you from the one who presses.
Becoming exhilarated, you rule over this ritual grass.
Griffith
Indra, Song -lover, here for thee the worshipper’s libation flows.
Rejoicing in this sacred grass thou shinest forth.
Geldner
Diese Gabe des Pressenden rinnt für dich, du lobbegehrender Indra; der du dich berauschest, bist Herr über das Barhis.
Elizarenkova
Вот, о Индра, любящий хвалебные песни,
Течет для тебя дар у выжимающего (сому).
Опьяняясь, ты правишь этой жертвенной соломой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे केवल वाणियों से स्तवनीय ! हे स्तुतिप्रिय (इन्द्र) ईश्वर (सुन्वतः) शुभकर्म करनेवाले के लिये (ते) तेरा (इयम्) यह प्रत्यक्ष (रातिः) दान (क्षरति) सदा बरसता है तू (मन्दानः) इसके शुभ आचरणों से तृप्त होता हुआ (अस्य) इसके (बर्हिषः) निखिल शुभकर्मों का (वि) विशेषरूप से (राजसि) शासन करता है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह सम्पूर्ण अद्भुत सर्वधनसम्पन्न जगत् ही इसका दान है। विद्वान् इससे महाधनिक होते हैं। हे मनुष्यों ! इसका शासक वही ईश है, उसी की उपासना करो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे वाणीद्वारा सेव्य (इन्द्र) परमात्मन् ! (इयं, ते, रातिः) यह आपके लिये दीयमान आहुति (सुन्वतः) याज्ञिक के (क्षरति) इष्टफल को देती है (अस्य, बर्हिषः) इस याज्ञिक के (मन्दानः) हर्ष को उत्पन्न करते हुए आप (विराजसि) प्रकाशित होते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके इष्टदेव सेवनीय परमात्मन् ! यह आपके निमित्त अर्थात् आपकी प्रजा के लिये दी हुई आहुति याज्ञिक के लिये इष्टफल देनेवाली हो और आप अपनी प्राप्ति द्वारा हम लोगों को हर्ष उत्पन्न करनेवाले हों या यों कहो कि हम लोग आपके समीपवर्ती होकर सुख का अनुभव करते हुए सदा यज्ञादि कर्मों में प्रवृत्त रहें ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे गिर्वणः=गीर्भिरेव। वननीय=संभजनीय ! अप्रत्यक्षत्वान्नान्यै रक्षनाद्युपायैः सेवनीयः। यद्वा। गिरां प्रिय। हे इन्द्र ! सुन्वतः=सुन्वते=शोभनकर्माणि कुर्वते जनाय। इयं प्रत्यक्षतयाऽनुभूयमाना। ते=तव। रातिः=दानम्। क्षरति=सर्वदा वर्षति। त्वं खलु मन्दानस्तस्याचरणैस्तृप्यन् सन्। अस्य=यजमानस्य। बर्हिषः=यज्ञस्य। वि=विशेषेण। राजसि=ईशिषे। राजतिरैश्वर्य्यकर्मा ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे गीर्भिर्भजनीय (इन्द्र) परमात्मन् ! (इयम्, ते, रातिः) इदं त्वामुद्दिश्य दीयमानाऽऽहुतिः (सुन्वतः) याज्ञिकस्य (क्षरति) इष्टफलानि ददाति (अस्य, बर्हिषः) अस्य ऋत्विजः (मन्दानः) हर्षं जनयन् (विराजसि) तत्र प्रकाशसे ॥४॥
05 नूनं तदिन्द्र - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नूनं᳓ त᳓द् इन्द्र दद्धि नो
य᳓त् त्वा सुन्व᳓न्त ई᳓महे
रयिं᳓ नश् चित्र᳓म् आ᳓ भरा सुवर्वि᳓दम्
मूलम् ...{Loading}...
नू॒नं तदि॑न्द्र दद्धि नो॒ यत्त्वा॑ सु॒न्वन्त॒ ईम॑हे ।
र॒यिं न॑श्चि॒त्रमा भ॑रा स्व॒र्विद॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
नूनं᳓ त᳓द् इन्द्र दद्धि नो
य᳓त् त्वा सुन्व᳓न्त ई᳓महे
रयिं᳓ नश् चित्र᳓म् आ᳓ भरा सुवर्वि᳓दम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
daddhi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nūnám ← nūnám (invariable)
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ī́mahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sunvántaḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
bhara ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
svarvídam ← svarvíd- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
नू॒नम् । तत् । इ॒न्द्र॒ । द॒द्धि॒ । नः॒ । यत् । त्वा॒ । सु॒न्वन्तः॑ । ईम॑हे ।
र॒यिम् । नः॒ । चि॒त्रम् । आ । भ॒र॒ । स्वः॒ऽविद॑म् ॥
Hellwig Grammar
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- daddhi ← dā
- [verb], singular, Present imperative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- sunvanta ← sunvantaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- naś ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- citram ← citra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- svarvidam ← svar
- [noun], neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- svarvidam ← vidam ← vid
- [noun], accusative, singular, masculine
- “finding.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र नूनम् अवश्यं तत् धनं नः अस्मभ्यं दद्धि ददस्व । ‘दद दाने’। व्यत्ययेन परस्मैपदम्। छान्दसः शपो लुक् । यत् धनं त्वा त्वां सुन्वन्तः सोममभिषुण्वन्तो वयम् ईमहे याचामहे । अपि च चित्रं चायनीयं स्वर्विदं सर्वस्य लम्भकं यद्वा स्वर्गस्य वेदितारमास्तिकं रयिं पुत्रं नः अस्मभ्यम् आ भर आहर ॥ ॥ ७ ॥
Wilson
English translation:
“Bestow upon us, Indra, that which, when pouring out the libation, we solicit of you; grant us thewondrous wealth that is the means of obtaining heaven.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Svarvidam = svargasya lambhakam; or, one whopossesses or communicates knowledge of heaven, svargasya veditāram, i.e., a son
Jamison Brereton
Now, o Indra, give us that which we pressers beg of you.
Bring here to us the shimmering wealth that finds the sun.
Griffith
Even now, O Indra, give us that which, pressing juice, we crave of thee.
Bring us wealth manifold which finds the light of heaven.
Geldner
Gib uns auch gewiß, o Indra, das worum wir Somapresser dich angehen, bring uns ansehnlichen, sonnigen Reichtum!
Elizarenkova
Сейчас, о Индра, дай нам то,
О чем мы, выжимая сому, просим тебя.
Принеси нам яркое богатство, находящее небо!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (नूनम्) तू अवश्य (तत्) प्रसिद्ध विज्ञानरूप धन (नः) हम लोगों को (दद्धि) दे (यत्) जिस धन को (त्वा+सुन्वन्तः) तेरी उपासना करते हुए हम उपासकगण (ईमहे) चाहते हैं। हे इन्द्र ! (चित्रम्) नाना प्रकार के तथा (स्वर्विदम्) सुखजनक बुद्धिरूप (रयिम्) महाधन (नः) हम लोगों के लिये (आभर) ले आ ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा की उपासना मन से करता और उसकी आज्ञा पर सदा चलता, वही सब धन का योग्य है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सुन्वन्तः) यज्ञ करते हुए हम (यत्, त्वा, ईमहे) जो आपसे याचना करते हैं, (तत्) वह (नः, नूनम्, दद्धि) हमें निश्चय दें और (नः) हमारे लिये (चित्रम्) विविध (स्वर्विदम्) सबको प्राप्त करानेवाले (रयिम्) धन को (आभर) आहरण करें ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सब धनों की राशि परमात्मन् ! हम लोग यज्ञ करते हुए जो आपसे याचना करते हैं, उन हमारी इष्ट कामनाओं को कृपा करके पूर्ण करें और हमको विविध प्रकार के धन देकर ऐश्वर्य्यसम्पन्न करें, ताकि हम यज्ञों के करने में सदा समर्थ हों ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरप्रार्थनां करोति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! नूनम्=अवश्यम्। तत्प्रसिद्धम्=विज्ञानलक्षणं धनम्। नोऽस्मभ्यम्। दद्धि=ददस्व=देहि। दद दाने। “व्यत्ययेन परस्मैपदं छान्दसः शपो लुक”। यद्धनम्। त्वा=त्वाम्। सुन्वन्तः=पूजयन्तः। वयमीमहे=कामयामहे। हे इन्द्र ! चित्रम्=नानाविधम्। स्वर्विदम्=सुखस्य लम्भकम्। रयिम्=मेधारूपधनम्। आहर=आभर। नोऽस्मदर्थम् ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सुन्वन्तः) यज्ञं कुर्वन्तः (यत्, त्वा, ईमहे) यत् त्वां याचामः (तत्, नः) तदस्मभ्यम् (नूनम्, दद्धि) निश्चयं देहि (नः) अस्माकम् (चित्रम्) विविधम् (स्वर्विदम्) सर्वस्य लम्भयितृ (रयिम्) धनम् (आभर) आहर ॥५॥
06 स्तोता यत्ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तोता᳓ य᳓त् ते वि᳓चर्षणिर्
अतिप्रशर्ध᳓यद् गि᳓रः
वया᳓ इवा᳓नु रोहते जुष᳓न्त य᳓त्
मूलम् ...{Loading}...
स्तो॒ता यत्ते॒ विच॑र्षणिरतिप्रश॒र्धय॒द्गिरः॑ ।
व॒या इ॒वानु॑ रोहते जु॒षन्त॒ यत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स्तोता᳓ य᳓त् ते वि᳓चर्षणिर्
अतिप्रशर्ध᳓यद् गि᳓रः
वया᳓ इवा᳓नु रोहते जुष᳓न्त य᳓त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
Morph
stotā́ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vícarṣaṇiḥ ← vícarṣaṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
atipraśardháyat ← √śardh- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ánu ← ánu (invariable)
iva ← iva (invariable)
rohate ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
vayā́ḥ ← vayā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
juṣánta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
स्तो॒ता । यत् । ते॒ । विऽच॑र्षणिः । अ॒ति॒ऽप्र॒श॒र्धय॑त् । गिरः॑ ।
व॒याःऽइ॑व । अनु॑ । रो॒ह॒ते॒ । जु॒षन्त॑ । यत् ॥
Hellwig Grammar
- stotā ← stotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- vicarṣaṇir ← vicarṣaṇiḥ ← vicarṣaṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “excellent.”
- atipraśardhayad ← atipraśardhayat ← atipraśardhay ← √śṛdh
- [verb], singular, Present injunctive
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- vayā ← vayāḥ ← vayā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “branch; branchlet.”
- ivānu ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- ivānu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- rohate ← ruh
- [verb], singular, Present indikative
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र विचर्षणिः विशेषेण द्रष्टा स्तोता ते तुभ्यं त्वदर्थं गिरः स्तुतीः यत् यदा अतिप्रशर्धयत् अतिशयेन प्रशर्धयित्रीरकरोत् । शत्रूणां प्रसहनसमर्थाः। ‘ शृधु प्रसहने । यत् यदा च ता गिरः जुषन्त त्वामसेवन्त अप्रीणयन् वा तदा वयाइव शाखा इव यथैकस्मिन् वृक्षे बह्व्यः शाखा उपरि प्ररोहन्ति तथा अनु रोहते स्तुत्या सर्वे गुणास्त्वयि प्ररोहन्ति ।
Wilson
English translation:
“When your discriminating eulogist has addressed to you overpowering praises, then, if they areacceptable to you, they expand like the branches (of a tree).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Overpowering: i.e., able to overpower enemies,śatrūṇām prahasanasamarthāḥ
Jamison Brereton
When the boundless praiser makes bold his songs for you,
your *vitality grows afterward as branches do, when they take pleasure.
Jamison Brereton Notes
In c the subject of sg. rohate ‘grows’ is apparently unexpressed. Geldner supplies Indra, while supplying the songs as subject of the pl. juṣánta, which he seems to take as transitive ‘please’: “dann wächst er [n. Indra] wie Zweige nach, wenn sie [n. Lobreden] wohlgefallen,” though I have trouble interpreting his tr. But forms of juṣáte almost always mean ‘take pleasure’, not ‘give pleasure’ (see 29b for juṣánta in just this sense). To tackle the latter problem first, I take the subject of juṣánta to be the closest plural noun, namely ‘branches’. Although the notion of branches enjoying themselves seems odd, I suggest it may refer to their growth under favorable conditions, with good soil and the proper amounts of water and light.
(Modern gardening manuals often say that a plant “likes” this or that condition.) As for the subject of rohate, I take it as an imperfect pun: the form vayā́(ḥ) is, on the one hand, the nom. pl. of vayā́- ‘branch’; however, a *váya(ḥ), which would differ from the text only by accent and the length of the final vowel, could be the nom. sg. of the neut. -s-stem meaning ‘vitality’, and so I take it. Alternatively one could follow Bloomfield’s suggestion (made at the parallel passage II.5.4) that vayā́(ḥ) is the masc.
nom. sg. of an internally derived *vayás- ‘possessing vitality, vital one’ (=Indra). In fact I now prefer this solution and would change the published translation accordingly, to “the vital one grows” (though in this case we might expect a 2nd sg. verb). (In II.5.4 this is unnecessary because Agni is easily and properly supplied as subject, and the tree branches work fine in the simile.)
Griffith
What time the zealous worshipper hath boldly sung his songs to thee,
Like branches of a tree up-grows what they desire.
Geldner
Wenn der ausgezeichnete Sänger die Lobreden auf dich steigert, dann wächst er wie die Zweige nach, wenn sie wohlgefallen.
Elizarenkova
Когда твой очень деятельный восхвалитель
Наступает с хвалебными песнями,
Он растет вслед (за ними), словно ветви, если они (ему) нравятся.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
कैसी वाणी प्रयोक्तव्य है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (यत्) जब (ते) तेरा (विचर्षणिः) गुणद्रष्टा गुणग्राहक (स्तोता) स्तुतिपाठक विद्वान् (गिरः) अपने वचनों को (अतिप्रशर्धयत्) अतिशय विघ्नविनाशक बनाता है अर्थात् अपनी वाणी से जगत् को वशीभूत कर लेता है और (यत्) जब वे वाणियाँ (जुषन्त) गुरुजनों को प्रसन्न करती हैं, तब वे (वयाः+इव) वृक्ष की शाखा के समान (अनुरोहते) सदा बढ़ती जाती हैं ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वाणी सत्य और प्रिय प्रयोक्तव्य है ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जब (ते) आपका (स्तोता) स्तुति करनेवाला उपासक (विचर्षणिः) विद्वान् (गिरः) आपकी वाणियों को (अति प्रशर्धयत्) अतिशय इतस्ततः फैलाता है (यत्, जुषन्त) और जब सब लोग आपमें प्रीति करते हैं, तब (अनुरोहते, वया इव) शाखाओं के समान पुत्र-पौत्रादि से सम्पन्न होकर बढ़ता है ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रभो ! आपकी स्तुति करनेवाले उपासक विद्वान् पुरुष वेदवाणियों द्वारा आपके महत्त्व को इतस्ततः विस्तार करते हैं, तब सब प्रजाजन आप में प्रीति करते अर्थात् आपकी आज्ञापालन करने में प्रवृत्त होते हैं और वह उपासक पुत्रपौत्रादि धनों से सम्पन्न होकर सदा सुख का अनुभव करते हैं, अतएव उचित है कि विद्वान् पुरुष परमात्मा की वाणीरूप वेद का प्रचार करते हुए ऐश्वर्य्यसम्पन्न हों ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
वाणी कीदृशी प्रयोक्तव्येति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यद्=यदा। ते=तव सम्बन्धी। विचर्षणि=विशेषेण तव गुणानां द्रष्टा। स्तोता=गुणपाठको विद्वान्। गिरः=वाणीः। अतिप्रशर्धयत्=अतिशयेन प्रशर्धयति विघ्नविनाशयित्रीरशुभप्रहर्त्रीः करोति। स्वकीयया वाण्या जगद् वशीकरोतीत्यर्थः। पुनः। यद्=यदा ता गिरः। जुषन्त=जुषन्ते गुरुजनान् प्रीणयन्ति तदा ताः। वया इव=वृक्षस्य शाखा इव। रोहते=रोहन्ते प्ररोहन्ति। छान्दसमेकवचनम् ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा (ते) तव (स्तोता) उपासकः (विचर्षणिः) विद्वान् (गिरः) स्तुतीः (अति प्रशर्धयत्) अतिशयेन विस्तृणाति (यत्) यदा च (जुषन्त) अन्येऽपि त्वां सेवन्ते तदा (वया इव) शाखा इव (अनुरोहते) पुत्रपौत्रादिभिर्वर्धते ॥६॥
07 प्रत्नवज्जनया गिरः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रत्नव᳓ज् जनया गि᳓रः
शृणुधी᳓ जरितु᳓र् ह᳓वम्
म᳓दे-मदे ववक्षिथा सुकृ᳓त्वने
मूलम् ...{Loading}...
प्र॒त्न॒वज्ज॑नया॒ गिरः॑ शृणु॒धी ज॑रि॒तुर्हव॑म् ।
मदे॑मदे ववक्षिथा सु॒कृत्व॑ने ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
प्रत्नव᳓ज् जनया गि᳓रः
शृणुधी᳓ जरितु᳓र् ह᳓वम्
म᳓दे-मदे ववक्षिथा सुकृ᳓त्वने
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
janaya ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pratnavát ← pratnavát (invariable)
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jaritúḥ ← jaritár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śr̥ṇudhí ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
máde-made ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vavakṣitha ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
sukŕ̥tvane ← sukŕ̥tvan- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र॒त्न॒ऽवत् । ज॒न॒य॒ । गिरः॑ । शृ॒णु॒धि । ज॒रि॒तुः । हव॑म् ।
मदे॑ऽमदे । व॒व॒क्षि॒थ॒ । सु॒ऽकृत्व॑ने ॥
Hellwig Grammar
- pratnavaj ← pratna
- [noun]
- “age-old; pratna [word].”
- pratnavaj ← vat
- [adverb]
- “equally; like.”
- janayā ← janayāḥ ← janay ← √jan
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “cause; give birth; produce; beget; generate; originate; create; create; make.”
- giraḥ ← gir
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- śṛṇudhī ← śṛṇudhi ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- jaritur ← jarituḥ ← jaritṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “singer.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- vavakṣithā ← vavakṣitha ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
- sukṛtvane ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtvane ← kṛtvane ← kṛtvan
- [noun], dative, singular, masculine
- “busy.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र प्रत्नवत् पुरा यथा स्तोतृभ्योऽपेक्षितफलप्रदानेन स्तुतीर्जनयसि एवमिदानीमपि गिरः स्तुतीः जनय उत्पादय । जरितुः स्तोतुः हवम् आह्वानं च शृणुधि शृणु। जानीहि। तादृशस्त्वं मदेमदे सोमेन तर्पणे तर्पणे सति सुकृत्वने शोभनकर्त्रे यजमानाय ववक्षिथ अपेक्षितं फलं वहसि ददासीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“genitive rate your eulogies as of old; hear the invocation of the adorer; you bear in your reiteratedexultation (blessings) to the liberal donor (of the oblation).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Genitive rate your eulogies: i.e.,by granting the expectedfruits
Jamison Brereton
As of old, I will give birth to the songs: hear the call of the singer. At every revel you have waxed strong for the one who performs
(rituals) well.
Griffith
Generate songs even as of old, give car unto the singer’s call.
Thou for the pious hast grown great at each carouse.
Geldner
Wie früher will ich eine Lobrede dichten, erhöre den Ruf des Sängers! In jedem Rausche bist du gewachsen, zu Gunsten des Frommen.
Elizarenkova
Я хочу создавать песни, как раньше.
Услышь призыв певца!
С каждым опьянением ты возрастаешь для творящего благое.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की प्रार्थना की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तू (प्रत्नवत्) पूर्वकालवत् इस समय में भी (गिरः) विविधवाणियों को (जनय) उत्पन्न कर। जैसे पूर्वकाल में मनुष्य पशु और पक्षी प्रभृति प्राणियों में तूने विविध भाषाएँ दीं, वैसे अब भी नानाविध भाषाएँ उत्पन्न कर, जिनसे सुख हो और (जरितुः+हवम्) गुणग्राही जनों का स्तुतिपाठ (शृणुधी) सुन। (मदेऽमदे) उत्सव-उत्सव पर (सुकृत्वने) शुभ कर्मवाले के लिये (ववक्षिथ) अपेक्षित फल दे ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर ही ने मनुष्यों में विस्पष्ट वाणी स्थापित की। वही सर्व कर्मों का फलदाता है, अतः हे मनुष्यों ! उसी को पूजो ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (गिरः) वाणियों को (प्रत्नवत्) प्रथम के समान (जनया) उत्पन्न करें (जरितुः) स्तोता के (हवम्, शृणुधि) स्तोत्र को सुनें (सुकृत्वने) आप सुकर्मी के लिये (मदेमदे) प्रत्येक आह्लादक यज्ञ में (ववक्षिथ) इष्ट पदार्थों को धारण करते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! आप स्तोता की स्तुतिरूप वेदवाणियों को सुनें अर्थात् उसको शुभ फलों की प्राप्ति करावें, जिससे वह उत्साहसम्पन्न होकर सदा यज्ञादि सुकर्मों में प्रवृत्त रहे। आप सुकर्मी के लिये सदैव इष्ट पदार्थों को प्राप्त कराते हैं, अतएव उचित है कि सब पुरुष सुकर्मों में प्रवृत्त रहें, ताकि उनकी मनोकामना पूर्ण हो ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरप्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! प्रत्नवत्=प्राचीनकालवत्। इदानीमपि। त्वं गिरः=वाणीः। प्राणिषु जनय=उत्पादय। यथा त्वं पुरा मनुष्येषु पशुषु पक्षिषु एवं सर्वेषु प्राणिषु विचित्रा नानाविद्या वाचोऽजनयः। तथेदानीमपि आनन्ददात्रीर्वाचो जनय। अपि च। जरितुः=गुणविदो हवमाह्वानं स्तवम्। शृणुधी=शृणु। हे इन्द्र ! त्वम्। सुकृत्वने=सुकर्मणो पुरुषाय। मदेऽमदे=उत्सवे उत्सवे। ववक्षिथ=अपेक्षितं फलं देहि ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (गिरः) वाणीः (प्रत्नवत्) पुरा इव (जनया) प्रादुर्भावय (जरितुः) स्तोतुः (हवम्) स्तोत्रम् (शृणुधि) शृणु (सुकृत्वने) सुकर्मणे (मदेमदे) प्रतियज्ञे (ववक्षिथ) इष्टपदार्थान् वहसि ॥७॥
08 क्रीळन्त्यस्य सूनृता - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क्री᳓ळन्ति अस्य सूनृ᳓ता
आ᳓पो न᳓ प्रव᳓ता यतीः᳓
अया᳓ धिया᳓ य᳓ उच्य᳓ते प᳓तिर् दिवः᳓
मूलम् ...{Loading}...
क्रीळ॑न्त्यस्य सू॒नृता॒ आपो॒ न प्र॒वता॑ य॒तीः ।
अ॒या धि॒या य उ॒च्यते॒ पति॑र्दि॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
क्री᳓ळन्ति अस्य सूनृ᳓ता
आ᳓पो न᳓ प्रव᳓ता यतीः᳓
अया᳓ धिया᳓ य᳓ उच्य᳓ते प᳓तिर् दिवः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
krī́ḷanti ← √krīḍ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sūnŕ̥tāḥ ← sūnŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ā́paḥ ← áp- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pravátā ← pravát- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yatī́ḥ ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ayā́ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:F, number:SG}
dhiyā́ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
ucyáte ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
क्रीळ॑न्ति । अ॒स्य॒ । सू॒नृताः॑ । आपः॑ । न । प्र॒ऽवता॑ । य॒तीः ।
अ॒या । धि॒या । यः । उ॒च्यते॑ । पतिः॑ । दि॒वः ॥
Hellwig Grammar
- krīᄆanty ← krīḍanti ← krīḍ
- [verb], plural, Present indikative
- “frolic; love; play; amuse.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sūnṛtā ← sūnṛtāḥ ← sūnṛtā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “liberality.”
- āpo ← āpaḥ ← ap
- [noun], nominative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pravatā ← pravat
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “slope; river.”
- yatīḥ ← i
- [verb noun], nominative, plural
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ayā ← idam
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhiyā ← dhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य सूनृताः प्रियसत्यात्मिका वाचः क्रीळन्ति विहरन्ति । तत्र दृष्टान्तः । प्रवता प्रवणेन मार्गेण यतीः गच्छन्त्यः आपो न आप इव । यथा निम्नोन्नतेन पथा गच्छन्त्य आप उत्पतननिपतनेन विहरन्ति तद्वत् । दिवः स्वर्गस्य पतिः पालयिता यः इन्द्रः अया अनया धिया स्तुत्या उच्यते प्रतिपाद्यते अस्येन्द्रस्येत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“The kind and true words of him who in this hymn is called the lord of heaven sport like waters flowingby a downward (channel).”
Jamison Brereton
Like waters going along a downward slope, they play—the liberal gifts of him
who is called the lord of heaven by this visionary thought.
Griffith
Sweet strains that glorify him play like waters speeding down a slope,
Yea, him who in this song is called the Lord of Heaven;
Geldner
Seine Gnadengaben kommen angetänzelt wie Gewässer, die im Laufe dahineilen, der in dieser Dichtung der Herr des Himmels genannt wird;
Elizarenkova
Играют его милости,
Как воды, стекающие с откоса,
(Того,) кто в этой молитве зовется господином неба;
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वह सबका पति है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! परमात्मा का माहात्म्य देखो। (अस्य) इस इन्द्र नामी ईश्वर के (सूनृताः) प्रिय और सत्यवचन प्रकृतियों में (क्रीडन्ति) विहार कर रहे हैं। यहाँ दृष्टान्त देते हैं−(आपः+न) जैसे जल (प्रवता) निम्नमार्ग से (यतीः) चलते हुए विहार करते हैं। हे मनुष्यों ! (यः) जो इन्द्र (अया) इस (धिया) विज्ञान वा क्रिया से (दिवः) स्वर्ग या प्रकाश का पति (उच्यते) कहाता है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर कर्ता है और यह जगत् कार्य है। कार्यों में जो क्रिया है, वह उसी की है। अतः मनुष्य जाति से लेकर कीटपर्यन्त प्राणियों में जो वचन, जो शक्तियाँ, जो सौन्दर्य्य, इस प्रकार की जो आश्चर्यरचना है, वह ईश्वर की है। अतः वह विज्ञानपति है ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो परमात्मा (अया, धिया) इस स्तुति द्वारा (दिवः, पतिः) द्युलोक का स्वामी (उच्यते) कहा जाता है (प्रवता) निम्नमार्ग से (यतीः) जानेवाले (आपः) जलों के (न) समान (अस्य, सूनृताः) इसकी प्रियसत्य वाणियें (क्रीळन्ति) विहर रही हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह पूर्ण परमात्मा, जो द्युलोकादि लोक-लोकान्तरों का स्वामी तथा रक्षक है, उसकी वेदरूप वाणियें अनायास सर्वत्र विस्तृत हो रही है। जैसे जल स्वाभाविक अनायास ही निम्न स्थानों को प्राप्त होता है, इसी प्रकार वेदरूप प्रिय सत्य वाणियें मनुष्यमात्र को प्राप्त होने से सबके अनुष्ठानयोग्य हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स सर्वस्य पतिरिति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! परमात्मनो माहात्म्यं पश्यत। अस्येश्वरस्येन्द्रनाम्नः। सूनृताः=प्रियसत्यात्मिका वाचः। प्रकृतिषु क्रीडन्ति=विहरन्ति। अत्र दृष्टान्तः−आपो न=यथा जलानि। प्रवता=निम्नमार्गेण यतीर्गच्छन्त्यः। उत्पतननिपतनेन विहरन्ति। तद्वत्। य=इन्द्रः। अया=अनया। धिया=विज्ञानेन। दिवः=प्रकाशस्य। पतिः=स्वामी। उच्यते=कथ्यते ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) यः परमात्मा (अया, धिया) अनया वाचा (दिवः, पतिः) दिवः स्वामी (उच्यते) कथ्यते (प्रवता) निम्नमार्गेण (यतीः) गच्छन्त्यः (आपः, न) जलानीव (अस्य, सूनृताः) अस्य प्रियसत्यवाचः (क्रीळन्ति) विहरन्ति ॥८॥
09 उतो पतिर्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उतो᳓ प᳓तिर् य᳓ उच्य᳓ते
कृष्टीना᳓म् ए᳓क इ᳓द् वशी᳓
नमोवृधइ᳓र् अवस्यु᳓भिः सुते᳓ रण
मूलम् ...{Loading}...
उ॒तो पति॒र्य उ॒च्यते॑ कृष्टी॒नामेक॒ इद्व॒शी ।
न॒मो॒वृ॒धैर॑व॒स्युभिः॑ सु॒ते र॑ण ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उतो᳓ प᳓तिर् य᳓ उच्य᳓ते
कृष्टीना᳓म् ए᳓क इ᳓द् वशी᳓
नमोवृधइ᳓र् अवस्यु᳓भिः सुते᳓ रण
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
pátiḥ ← páti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
ucyáte ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
utá ← utá (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
kr̥ṣṭīnā́m ← kr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
vaśī́ ← vaśín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avasyúbhiḥ ← avasyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
namovr̥dhaíḥ ← namovr̥dhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
raṇa ← √ranⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
suté ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
उ॒तो इति॑ । पतिः॑ । यः । उ॒च्यते॑ । कृ॒ष्टी॒नाम् । एकः॑ । इत् । व॒शी ।
न॒मः॒ऽवृ॒धैः । अ॒व॒स्युऽभिः॑ । सु॒ते । र॒ण॒ ॥
Hellwig Grammar
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- patir ← patiḥ ← pati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “husband; overlord; king; deity; īśvara; ruler; pati [word]; commanding officer; leader; owner; mayor; lord.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- kṛṣṭīnām ← kṛṣṭi
- [noun], genitive, plural, feminine
- “people; citizenry.”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vaśī ← vaśin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; controlling; regnant; authoritative.”
- namovṛdhair ← namaḥ ← namas
- [noun], neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- namovṛdhair ← vṛdhaiḥ ← vṛdha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “increasing; promotive.”
- avasyubhiḥ ← avasyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “seeking protection; helpless.”
- sute ← su
- [verb noun], locative, singular
- “press out; su.”
- raṇa ← ran
- [verb], singular, Present imperative
- “rejoice.”
सायण-भाष्यम्
उतो अपि च वशी वशयिता एक इत् एक एव कृष्टीनां मनुष्याणां पतिः पालयितेति यः इन्द्रः उच्यते । कैः । नमोवृधैः नमसा स्तोत्रेण हविषा वा वर्धयितृभिः अवस्युभिः रक्षणेच्छुभिः । स त्वं पूर्वोते सुते अभिषुते सोमे रण रमस्व । यद्वा । हे स्तोतः तमिन्द्रं सुते सोमे स्तुहि । रणतिः शब्दार्थः ॥
Wilson
English translation:
“Or he, who is called the one absolute lord of men– praise him, when the libation is effused, withmagnifying songs, imploring his protection.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
One absolute lord: who is called the one absolute lord of men bythose who magnify him (with songs) and implore his protection
Jamison Brereton
And who is called lord of the separate peoples—he alone exerts his will—
by those strengthening (him) through reverence, seeking help. Rejoice in the pressed (soma).
Griffith
Yea, who alone is called the Lord, the single Ruler of the folk,
By worshippers seeking aid: may he joy in the draught.
Geldner
Und der Herr der Völker, der der einzige Gebieter genannt wird, von den sich oftmals verneigenden Schutzsuchenden. Ergötze dich am Somasaft!
Elizarenkova
И кто преклоняющимися (людьми,) ищущими помощи,
Зовется господином народов,
Единственным владыкой. Радуйся выжатому (соку)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्रजापति भी वही है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उतो) और (यः) जो इन्द्र (वशी) सर्व प्राणियों को अपने वश में करनेवाला है और जो (कृष्टीनाम्) मनुष्यों का (एकः+इत्) एक ही (पतिः) पालक स्वामी (उच्यते) कहलाता है। कौन उसको एक पति कहते हैं, इस आकाङ्क्षा में कहते हैं (नमोवृधैः) जो ईश्वर को नमस्कार और पूजा करके इस जगत् में बढ़ते हैं अर्थात् ईश्वर के भक्त और जो (अवस्युभिः) सर्व प्राणियों की रक्षा होवे, ऐसी कामनावाले विद्वान् हैं, वे परमात्मा को एक अद्वितीय पति कहते हैं। अतः हे इन्द्र तू (सुते) हमारे सम्पादित गृह अपत्यादि वस्तु में अथवा शुभकर्म में (रण) रत हो। अथवा हे स्तोता (सुते) प्रत्येक शुभकर्म में (रण) उसी की स्तुति करो ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! परमात्मा सर्वपति है, ऐसा जानकर उसका गान करो ॥९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कल्याणार्थ परमात्मा की उपासना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उतो) और (यः) जो परमात्मा (वशी) सबको वश में रखनेवाला (कृष्टीनाम्) सब प्रजाओं का (एकः, इत्, पतिः) एक ही पालक (उच्यते) कहा जाता है, हे उपासक (नमोवृधैः, अवस्युभिः) रक्षा को चाहनेवाले स्तोताओं द्वारा (सुते) साक्षात्कार करने पर (रण) हे उपासक ! उसकी स्तुति करो ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे उपासक जनो ! तुम स्तोताओं द्वारा परमात्मा का साक्षात्कार कर उसकी स्तुति, प्रार्थना तथा उपासना में प्रवृत्त होओ, क्योंकि एकमात्र परमात्मा ही सबका रक्षक, सबको वश में रखनेवाला और एक वही सब प्रजाओं का पालक है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रजापतिरपि स एवास्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - उतो=अपि च। यः=इन्द्रः। वशी=सर्वप्राणिनां वशकर्ता। एक इद्=एक एव नान्यः। कृष्टीनाम्=मनुष्याणाम्। पतिः=पालयिता स्वामीत्युच्यते। कैः। नमोवृधैः=परमात्मानं नमस्कृत्य पूजयित्वा ये जगति वर्धन्ते ते नमोवृधास्तैर्नमोवृधैरीश्वरभक्तैः। पुनः। अवस्युभिः=सर्वेषां प्राणिनामवो रक्षणं भवेदिति ये सर्वदा कामयन्ते तेऽवस्यवस्तैः। अतः हे इन्द्र ! सुते=अस्माकं गृहापत्यादिवस्तुनि अथवा शुभकर्मणि। रण=रमस्व। यद्वा। हे स्तोतः। सुते=यज्ञे। तमेव रण=स्तुहि। रणतिः शब्दार्थः ॥९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
सम्प्रति परमात्मोपासना वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उतो) अथवा (वशी) सर्ववशः (यः) यः परमात्मा (कृष्टीनाम्) प्रजानाम् (एकः, इत्, पतिः) एक एव पालकः (उच्यते) कथ्यते तम् (नमोवृधैः, अवस्युभिः) स्तोतृभिः रक्षामिच्छद्भिः (सुते) साक्षात्कृते सति (रण) हे उपासक ! स्तुहि ॥९॥
10 स्तुहि श्रुतम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तुहि᳓ श्रुतं᳓ विपश्चि᳓तं
ह᳓री य᳓स्य प्रसक्षि᳓णा+++(=??)+++ ।
ग᳓न्तारा दाशु᳓षो गृहं᳓ नमस्वि᳓नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्तु॒हि श्रु॒तं वि॑प॒श्चितं॒ हरी॒ यस्य॑ प्रस॒क्षिणा॑ ।
गन्ता॑रा दा॒शुषो॑ गृ॒हं न॑म॒स्विनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स्तुहि᳓ श्रुतं᳓ विपश्चि᳓तं
ह᳓री य᳓स्य प्रसक्षि᳓णा
ग᳓न्तारा दाशु᳓षो गृहं᳓ नमस्वि᳓नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
Morph
śrutám ← √śru- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
stuhí ← √stu- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vipaścítam ← vipaścít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
prasakṣíṇā ← prasakṣín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dāśúṣaḥ ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
gántārā ← gántar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
gr̥hám ← gr̥há- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
namasvínaḥ ← namasvín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
स्तु॒हि । श्रु॒तम् । वि॒पः॒ऽचित॑म् । हरी॒ इति॑ । यस्य॑ । प्र॒ऽस॒क्षिणा॑ ।
गन्ता॑रा । दा॒शुषः॑ । गृ॒हम् । न॒म॒स्विनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- stuhi ← stu
- [verb], singular, Present imperative
- “laud; praise; declare; stu.”
- śrutaṃ ← śrutam ← śru
- [verb noun], accusative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- vipaścitaṃ ← vipaścitam ← vipaścit
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wise; expert.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- prasakṣiṇā ← prasakṣin
- [noun], nominative, dual, masculine
- “victorious.”
- gantārā ← gam
- [verb], dual, periphrast. future
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- dāśuṣo ← dāśuṣaḥ ← dāś
- [verb noun], genitive, singular
- “sacrifice; give.”
- gṛhaṃ ← gṛham ← gṛha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “house; palace; temple; home; place; family; family; stable.”
- namasvinaḥ ← namasvin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “worshiping; reverent.”
सायण-भाष्यम्
हे स्तोतः विपश्चितं विशिष्टज्ञानं श्रुतं विश्रुतं प्रख्यातं तमिन्द्रं स्तुहि प्रशंस । यस्य इन्द्रस्य हरी अश्वौ प्रसक्षिणा शत्रूणां प्रसहनशीलौ नमस्विनः हविष्मतः दाशुषः दत्तवतो यजमानस्य गृहं गन्तारा गमनशीलौ च तमिन्द्रं स्तुहीति संबन्धः । गमेस्ताच्छीलिकस्तृन् ॥
Wilson
English translation:
“Praise the renowned, the sapient (Indra), whose victorious horses proceed to the dwelling of the devoutdonor (of the libation).”
Jamison Brereton
Praise the famous one who is attentive to poetic inspiration, to whom belong the two overpowering fallow bays
that go to the house of the pious and reverential man.
Griffith
Praise him, the Glorious, skilled in song, Lord of the two victorious Bays:
They seek the worshipper’s abode who bows in prayer.
Geldner
Lobsinge dem berühmten redekundigen Indra, dessen überlegene Falben zum Hause des sich verneigenden Opferers zu kommen pflegen.
Grassmann
Den weisen preise, der berühmt, und dessen Rosse sieggewohnt Hineilen zu des frommen Haus, des betenden.
Elizarenkova
Восхваляй прославленного прозорливца,
Чья пара буланых победоносных коней
Отправляется к дому поклоняющегося (ему) почитателя!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही स्तुत्य है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! आप (श्रुतम्) सर्वश्रुत और (विपश्चितम्) सर्वद्रष्टा चेतयिता विज्ञानी परमात्मा की (स्तुहि) स्तुति कीजिये। (यस्य) जिसकी (प्रसक्षिणा) प्रसहनशील (हरी) स्थावर और जङ्गमात्मक सम्पत्तियाँ (नमस्विनः) पूजावान् और (दाशुषः) दरिद्रों को देनेहारे के (गृहम्) गृह में (गन्तारौ) जाते हैं अर्थात् उस भक्त के गृह में ईश्वरसम्बन्धी द्विविध स्थावर और जङ्गम सम्पत्तियाँ पूर्ण रहती हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वरोपासकों को कदापि भी धन की क्षीणता नहीं होती, यह जानकर उसी की पूजा करो ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे उपासक ! (श्रुतम्) प्रसिद्ध (विपश्चितम्) उस विद्वान् परमात्मा की (स्तुहि) स्तुति करो (यस्य, हरी) जिसकी उत्पादन-रक्षणरूप शक्तियें (प्रसक्षिणा) शत्रु को नम्र करनेवाली और (नमस्विनः) नम्र (दाशुषः) उपासक के (गृहे) अन्तःकरणरूप गृह में (गन्तारा) जानेवाली हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे उपासक जनो ! तुम उस परमात्मा की उपासना में निरन्तर प्रवृत्त रहो, जिसकी उत्पादन तथा रक्षणरूप शक्तियें शत्रुओं को वशीभूत करनेवाली और उपासक के अन्तःकरण में प्रविष्ट होकर उसको बलवान् तथा पवित्र भावोंवाला बनानेवाली हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एव स्तुत्योऽस्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वन् ! श्रुतम्=सर्वैर्विद्वद्भिश्च विश्रुतं सुप्रसिद्धम्। विपश्चितम्=विशेषेण द्रष्टारं चेतयितारञ्चेन्द्रम्। स्तुहि=प्रशंस। यस्येन्द्रस्य। प्रसक्षिणा=प्रसहनशीलौ। हरी=स्थावरजङ्गमात्मकौ हरणशीलौ पदार्थौ। नमस्विनः=पूजावतः। दाशुषः=दातुर्गृहम्। गन्तारा=गन्तारौ भवतः। तस्य भक्तस्य गृहं द्विविधया सम्पत्त्या पूर्णं भवतीत्यर्थः ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे उपासक ! (श्रुतम्) प्रसिद्धम् (विपश्चितम्) विद्वांसम् (स्तुहि) स्तुत्या सेवस्व (यस्य) यस्य परमात्मनः (हरी) उत्पादनरक्षणशक्ती (प्रसक्षिणा) शत्रूणामभिभवित्यौ (नमस्विनः) नम्रस्य (दाशुषः) उपासकस्य (गृहे) अन्तःकरणे (गन्तारा) गमनशीले ॥१०॥
11 तूतुजानो महेमतेऽश्वेभिः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तूतुजानो᳓ महेमते
अ᳓श्वेभिः प्रुषित᳓प्सुभिः
आ᳓ याहि यज्ञ᳓म् आशु᳓भिः श᳓म् इ᳓द् धि᳓ ते
मूलम् ...{Loading}...
तू॒तु॒जा॒नो म॑हेम॒तेऽश्वे॑भिः प्रुषि॒तप्सु॑भिः ।
आ या॑हि य॒ज्ञमा॒शुभिः॒ शमिद्धि ते॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
तूतुजानो᳓ महेमते
अ᳓श्वेभिः प्रुषित᳓प्सुभिः
आ᳓ याहि यज्ञ᳓म् आशु᳓भिः श᳓म् इ᳓द् धि᳓ ते
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
mahemate ← mahemati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tūtujānáḥ ← √tuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
áśvebhiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pruṣitápsubhiḥ ← pruṣitápsu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
āśúbhiḥ ← āśú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
ít ← ít (invariable)
śám ← śám (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
तू॒तु॒जा॒नः । म॒हे॒ऽम॒ते॒ । अश्वे॑भिः । प्रु॒षि॒तप्सु॑ऽभिः ।
आ । या॒हि॒ । य॒ज्ञम् । आ॒शुऽभिः॑ । शम् । इत् । हि । ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- tūtujāno ← tūtujānaḥ ← tuj
- [verb noun], nominative, singular
- “draw.”
- mahemate ← mahemati
- [noun], vocative, singular, masculine
- ‘śvebhiḥ ← aśvebhiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- pruṣitapsubhiḥ ← pruṣitapsu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “motley.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- āśubhiḥ ← āśu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “quick; fast; immediate; agile.”
- śam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “luck; well-being; fortune.”
- iddhi ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- iddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
सायण-भाष्यम्
हे महेमते । महते फलाय मतिर्बुद्धिर्यस्यासौ महेमतिः । अलुक् छान्दसः । स तादृश हे इन्द्र तूतुजानः त्वरमाणः सन् प्रुषितप्सुभिः स्निग्धरूपैः आशुभिः शीघ्रगामिभिः अश्वेभिः अश्वैः यज्ञम् अस्मदीयम् आ याहि आगच्छ। हि यस्मात् ते तव तस्मिन् यज्ञे शमित् सुखं विद्यत एव । अत आगच्छेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Munificently minded, do you, who are quick of movement, come with shining and swift steeds to thesacrifice, for verily there is gratification to you thereby.”
Jamison Brereton
You of great thought, ramming through with your horses frothing at the mouth,
with the swift ones, drive here to the sacrifice—for it is surely weal for you.
Griffith
Put forth thy strength: with dappled Steeds come, thou of mighty intellect,
With swift Steeds to the sacrifice, for ’tis thy joy.
Geldner
Komm, du Hochherziger, dich mit den fleckfarbenen Rossen sputend, mit den schnellen zum Opfer, denn er sagt dir zu!
Grassmann
O hochgesinnter, eilend komm zum Opfer mit den Rossen her, Den raschen, buntgesprenkelten; denn Heil ist dir.
Elizarenkova
О великий духом, спеша
На конях в яблоках,
На быстрых, приезжай на жертвоприношение – ведь оно на благо тебе!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस मन्त्र से प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महेमते) हे महाफलदाता हे महामति परमविज्ञानी परमात्मन् ! यद्यपि तू (प्रुषितप्सुभिः) स्निग्धरूप (आशुभिः) शीघ्रगामी (अश्वेभिः) संसारस्थ पदार्थों के साथ (तूतुजानः) विद्यमान है ही, तथापि (यज्ञम्) हमारे यज्ञ में (आयाहि) प्रत्यक्षरूप से आ। (हि) क्योंकि (ते) तेरा आगमन (शम्+इत्) कल्याणकारक होता है। तेरे आने से ही यज्ञ की सफलता हो सकती है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञादि शुभकर्मों में वही ईश पूज्य है, अन्य देव नहीं। उसी का पूजन कल्याणकर होता है ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महेमते) हे महाफलोत्पादक बुद्धिवाले ! (तूतुजानः) शीघ्रता करते हुए आप (प्रुषितप्सुभिः) स्निग्ध=कामप्रदरूपवाली (आशुभिः) शीघ्रगामी (अश्वेभिः) शक्तियों द्वारा (यज्ञम्, आयाहि) यज्ञ के प्रति आइये (हि) क्योंकि (ते) आपके आने में (शमित्) सुख ही सुख है ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में अलंकार द्वारा परमात्मा को संबोधित करते हुए याज्ञिक पुरुषों का कथन है कि हे शुभफलों के दाता परमात्मन् ! आप हमारे यज्ञ को प्राप्त होकर अर्थात् अपनी शक्ति द्वारा हमारे यज्ञ को पूर्ण करें, जिससे हम सुख अनुभव करते हुए आपकी उपासना में प्रवृत्त रहें ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अथ प्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे महेमते ! महे=महते फलाय मतिर्यस्यासौ महेमतिः “अलुक्छान्दसः” स तादृश हे इन्द्र। प्रुषितप्सुभिः=स्निग्धरूपैः। आशुभिः=शीघ्रगामिभिः। अश्वेभिः=संसारस्थैः पदार्थैः सह। तूतुजानः=विद्यमानोऽसि तथापि अस्माकं यज्ञम्। आयाहि=आगच्छ। हि यतस्ते गमनम्। शमित्= कल्याणकरमेवास्ति ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (महेमते) हे महाफलाय कृतबुद्धे ! (तूतुजानः) त्वरमाणः (प्रुषितप्सुभिः) कामप्रदरूपैः (आशुभिः) द्रुतगमनैः (अश्वेभिः) शक्तिरूपाश्वैः (यज्ञम्, आयाहि) यज्ञं प्रत्यागच्छ (हि) यतः (ते) तवागमने (शम्, इत्) सुखमेव ॥११॥
12 इन्द्र शविष्ट - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र शविष्ठ सत्पते
रयिं᳓ गृण᳓त्सु धारय
श्र᳓वः सूरि᳓भ्यो अमृ᳓तं वसुत्वन᳓म्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॑ शविष्ठ सत्पते र॒यिं गृ॒णत्सु॑ धारय ।
श्रवः॑ सू॒रिभ्यो॑ अ॒मृतं॑ वसुत्व॒नम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र शविष्ठ सत्पते
रयिं᳓ गृण᳓त्सु धारय
श्र᳓वः सूरि᳓भ्यो अमृ᳓तं वसुत्वन᳓म्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
satpate ← sátpati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śaviṣṭha ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhāraya ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gr̥ṇátsu ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
amŕ̥tam ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śrávaḥ ← śrávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sūríbhyaḥ ← sūrí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vasutvanám ← vasutvaná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । श॒वि॒ष्ठ॒ । स॒त्ऽप॒ते॒ । र॒यिम् । गृ॒णत्ऽसु॑ । धा॒र॒य॒ ।
श्रवः॑ । सू॒रिऽभ्यः॑ । अ॒मृत॑म् । व॒सु॒ऽत्व॒नम् ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- śaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- satpate ← satpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- gṛṇatsu ← gṛ
- [verb noun], locative, plural
- “praise.”
- dhāraya ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- śravaḥ ← śravas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “fame; glory; ear.”
- sūribhyo ← sūribhyaḥ ← sūri
- [noun], dative, plural, masculine
- “patron.”
- amṛtaṃ ← amṛtam ← amṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- vasutvanam ← vasutvana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth.”
सायण-भाष्यम्
हे शविष्ठ बलवत्तम सत्पते सतां पालयितः इन्द्र गृणत्सु अस्मासु रयिं धनं धारय अवस्थापय । अपि च सूरिभ्यः स्तोतृभ्यः अमृतम् अनश्वरं वसुत्वनं व्याप्तिमत् श्रवः अन्नं यशो वा देहीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“Most powerful Indra, protector of the virtuous, secure us who praise you in the possession of riches,(grant) to the pious imperishable all-pervading sustenance.”
Jamison Brereton
O Indra, most powerful lord of settlements, fix wealth fast in the singers,
and immortal fame and goods for our patrons.
Griffith
Grant wealth to those who praise thee, Lord of Heroes, Mightiest Indra: give
Our princes everlasting fame and opulence.
Geldner
Indra, Mächtigster, rechtmäßiger Gebieter, sichere den Sängern Reichtum, den Opferherren unsterblichen Ruhm und Wohlstand!
Grassmann
O Indra, kräftigster Regent, verleihe stets den Sängern Schutz, Den Opferherren ew’gen Ruhm und Gutbesitz.
Elizarenkova
О Индра, сильнейший истинный повелитель,
Обеспечь воспевателей богатством,
Бессмертной славой и благополучием покровителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शविष्ठ) हे बलवत्तम ! (सत्पते) सत्यपालक (इन्द्र) सर्वद्रष्टा महेश ! (गृणत्सु) स्तुतिपाठक जनों में (रयिम्) ज्ञानविज्ञानात्मक धन को (धारय) स्थापित कीजिये। और (सूरिभ्यः) विद्वान् जनों को (श्रवः) यश दीजिये और (वसुत्वनम्) उनको बहुव्यापक बहुकालस्थायी (अमृतम्) मुक्ति दीजिये ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर ही मुक्ति का दाता है, यह मानकर उसकी उपासना करें ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शविष्ठ) हे अतिबली (सत्पते) सज्जनों के पालक (इन्द्र) परमात्मन् ! (गृणत्सु) स्तोताओं में (रयिम्) ऐश्वर्य्य को (धारय) धारण करें (सूरिभ्यः) और विद्वानों के लिये (वसुत्वनम्) व्यापक (अमृतम्) अनश्वर (श्रवः) यश को दीजिये ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सत्पुरुषों के रक्षक=पालक परमात्मन् ! आप अपने उपासकों को ऐश्वर्य्यसम्पन्न करें, ताकि वह यज्ञादि कर्मों में प्रवृत्त रहें और विद्वानों को अनश्वर=नाश न होनेवाला यश दीजिये, जिससे वे आपकी महिमा का व्याख्यान करते हुए प्रजाजनों को आपकी उपासना तथा आज्ञापालन में प्रवृत्त करें ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरप्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! हे शविष्ठ=बलवत्तम ! हे सत्पते=सतां पालयितः ! गृणत्सु=स्तुतिं कुर्वत्सु साधुषु। रयिम्=विज्ञानात्मकं धनम्। धारय=स्थापय। तथा सूरिभ्यः=जनेभ्यः। श्रवः=यशो देहि। वसुत्वनम्=व्याप्तिमत् बहुकालस्थायि। अमृतम्=मुक्तिञ्च देहीति शेषः ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शविष्ठ) हे अतिबल (सत्पते) सतां पालक (इन्द्र) परमात्मन् ! (गृणत्सु, रयिम्, धारय) स्तुवत्सु धनं धेहि (सूरिभ्यः) विद्वद्भ्यः (वसुत्वनम्) व्यापकम् (अमृतम्) अनश्वरम् (श्रवः) यशश्च ॥१२॥
13 हवे त्वा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ह᳓वे त्वा सू᳓र उ᳓दिते
ह᳓वे मध्यं᳓दिने दिवः᳓
जुषाण᳓ इन्द्र स᳓प्तिभिर् न आ᳓ गहि
मूलम् ...{Loading}...
हवे॑ त्वा॒ सूर॒ उदि॑ते॒ हवे॑ म॒ध्यन्दि॑ने दि॒वः ।
जु॒षा॒ण इ॑न्द्र॒ सप्ति॑भिर्न॒ आ ग॑हि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ह᳓वे त्वा सू᳓र उ᳓दिते
ह᳓वे मध्यं᳓दिने दिवः᳓
जुषाण᳓ इन्द्र स᳓प्तिभिर् न आ᳓ गहि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
háve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sū́re ← sū́ra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
údite ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
háve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
madhyáṁdine ← madhyáṁdina- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
juṣāṇáḥ ← √juṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sáptibhiḥ ← sápti- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
हवे॑ । त्वा॒ । सूरे॑ । उत्ऽइ॑ते । हवे॑ । म॒ध्यन्दि॑ने । दि॒वः ।
जु॒षा॒णः । इ॒न्द्र॒ । सप्ति॑ऽभिः । नः॒ । आ । ग॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- have ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- sūra ← sūre ← sūra
- [noun], locative, singular, masculine
- “sun.”
- udite ← udi ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “rise; originate; rise; increase.”
- have ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- madhyandine ← madhyaṃdina
- [noun], locative, singular, masculine
- “noon; Pentapetes phoenicea Linn..”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- juṣāṇa ← juṣāṇaḥ ← juṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- saptibhir ← saptibhiḥ ← sapti
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सूरे सूर्ये उदिते उदयं प्राप्ते सति प्रातःसवने त्वां हवे आह्वये। तथा दिवः दिवसस्य मध्यंदिने मध्यभागे माध्यंदिनसवने त्वां हवे आह्वये । हे इन्द्र स त्वं जुषाणः प्रीयमाणः सन् सप्तिभिः सर्पणशीलैरश्वैः नः अस्मान् आ गहि आगच्छ ।
Wilson
English translation:
“I invoke you when the sun is risen; I invoke (you) at mid-day; being propitited, come to us, Indra, withyour gliding steeds.”
Jamison Brereton
I call upon you when the sun has risen; I call upon (you) at the day’s midday.
Rejoicing, Indra, come here to us with your teams.
Griffith
I call thee when the Sun is risen, I call thee at the noon of day:
With thy car-horses, Indra, come wellpleased to us.
Geldner
Ich rufe dich bei Sonnenaufgang, ich rufe dich um die Mittagszeit des Tages; komm gern zu uns, Indra, mit deinen Gespannen!
Grassmann
Dich ruf’ bei Sonnenaufgang ich, dich in des Tages Mitte an; Mit den Gespannen komme froh, o Indra, her.
Elizarenkova
Я зову тебя на восходе солнца,
Я зову в середине дня –
Приезжай к нам, о Индра, охотно со (своими) упряжками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
दो काल वही प्रार्थनीय है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे सर्वद्रष्टा ईश्वर ! (सूरे+उदिते) सूर्य्य के उदित होने पर=प्रातःकाल (त्वा+हवे) मैं तेरी प्रार्थना करता हूँ और (दिवः) दिन के (मध्यन्दिने) मध्यकाल=मध्याह्न में तेरी स्तुति करता हूँ। हे इन्द्र ! यद्यपि तू (सप्तिभिः) सर्पणशील=गमनशील पदार्थों के साथ विद्यमान ही है, तथापि तुझे हम प्राणी नहीं देखते हैं, इस कारण (जुषाणः) प्रसन्न होकर (नः) हमारे निकट (आगहि) आ और आकर हम पर अनुग्रह कर ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रातः मध्याह्न और सायंकाळ परमात्मा का ध्यान करें ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सूरे, उदिते) अभ्युदय के उदयकाल में (त्वा, हवे) आपका आह्वान करते हैं (दिवः, मध्यन्दिने) दिव्य पदार्थों की स्थिति में (हवे) आह्वान करते हैं (जुषाणः) प्रेमसहित आप (सप्तिभिः) सरणशील शक्तियों द्वारा (नः) हमारे समीप (आगहि) आएँ ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्व ऐश्वर्य्यों के स्वामी परमात्मन् ! ऐश्वर्य्यप्राप्ति के प्रारम्भ में तथा ऐश्वर्य्य प्राप्त होने पर, हम लोग आपकी शरण को प्राप्त होते हैं, अर्थात् आप ही हमारे ऐश्वर्य्य की रक्षा करें, जिससे हम यज्ञादि कर्मों में प्रवृत्त होकर सदा आपकी उपासना करते रहें ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
कालद्वये स प्रार्थनीय इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! सूरे=प्रेरके ग्रहादीनां सूर्य्ये। उदिते=उदयं प्राप्ते सति प्रातःकाले। अहं त्वाम्। हवे=आह्वये=प्रार्थये। अपि च। दिवः=दिवसस्य। मध्यदिने=मध्याह्नकाले। त्वां हवे। हे इन्द्र ! यद्यपि त्वं सप्तिभिः=सर्पणशीलैर्गमनशीलैः संसारैः सह विद्यमानोऽसि। तथापि जुषमाणः=प्रीयमाणः सन्। नः=अस्मान्। आगहि=आगच्छ=अनृगृहाण ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (सूरे, उदिते) अभ्युदयागमने (त्वा, हवे) त्वामाह्वयामि (दिवः, मध्यन्दिने) दिव्यपदार्थानां स्थितौ (हवे) आह्वयामि अतः (जुषाणः) प्रीयमाणः (सप्तिभिः) सरणशीलैः शक्तिभिः (नः) अस्मान् (आगहि) आयाहि ॥१३॥
14 आ तू - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ तू᳓ गहि प्र᳓ तु᳓ द्रव
म᳓त्स्वा सुत᳓स्य गो᳓मतः
त᳓न्तुं तनुष्व पूर्वियं᳓ य᳓था विदे᳓
मूलम् ...{Loading}...
आ तू ग॑हि॒ प्र तु द्र॑व॒ मत्स्वा॑ सु॒तस्य॒ गोम॑तः ।
तन्तुं॑ तनुष्व पू॒र्व्यं यथा॑ वि॒दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
आ᳓ तू᳓ गहि प्र᳓ तु᳓ द्रव
म᳓त्स्वा सुत᳓स्य गो᳓मतः
त᳓न्तुं तनुष्व पूर्वियं᳓ य᳓था विदे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
drava ← √dru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
tú ← tú (invariable)
tú ← tú (invariable)
gómataḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mátsva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
pūrvyám ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tántum ← tántu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tanuṣva ← √tan- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
vidé ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
आ । तु । ग॒हि॒ । प्र । तु । द्र॒व॒ । मत्स्व॑ । सु॒तस्य॑ । गोऽम॑तः ।
तन्तु॑म् । त॒नु॒ष्व॒ । पू॒र्व्यम् । यथा॑ । वि॒दे ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tū ← tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- drava ← dru
- [verb], singular, Present imperative
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- matsvā ← matsva ← mad
- [verb], singular, Aorist imperative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- gomataḥ ← gomat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- tantuṃ ← tantum ← tantu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thread; fiber; lineage; cobweb; fibril; stalk.”
- tanuṣva ← tan
- [verb], singular, Present imperative
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- pūrvyaṃ ← pūrvyam ← pūrvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vide ← vid
- [verb], singular, Present indikative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तु क्षिप्रम् आ गहि आगच्छ । आगत्य च तु क्षिप्रं प्र द्रव । सोमो यत्र निवसति तं देशं प्रति शीघ्रं गच्छ । गत्वा च गोमतः गोविकारैः पयःप्रभृतिभिः श्रयणद्रव्यैर्युक्तस्य सुतस्य अभिषुतस्य सोमस्य पानेन मत्स्व माद्य हृष्टो भव। तदनन्तरं यथा अहं विदे उपलभे तथा पूर्व्यं पूर्वैः कृतं तन्तुं विस्तृतं यज्ञं तनुष्व सम्यङ्निष्पादय । फलोत्पादनसमर्थं कुर्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Come quickly; hasten, be exhilarated by the libation mixed with milk; extend the ancient sacrifice, sothat I may obtain (its reward).”
Jamison Brereton
Come here! Run forth! Take the exhilaration of the pressed (soma) accompanied by cows.
Stretch the ancient thread in the way that is known.
Jamison Brereton Notes
Although Geldner interprets the stretching of the thread as a metaphorical expression for the continuation of old relationships, it seems far more likely that it reflects the normal idiom “stretch the thread” for setting up and performing the sacrifice. See vs. 18b devā́so yajñám atnata. “The way that is known” means the standard procedure. That Indra is being urged to do this, rather than the sacrificers, might be a little odd, but see, in fact, 18b just cited, as well as 30c mímīte yajñám.
Griffith
Speed forward hither, come to us, rejoice thee in the milky draught:
Spin out the thread of ancient time, as well is known.
Geldner
Komm doch her, beeile dich doch, berausche dich am milchgemischten Soma, spann den altgewohnten Faden, wie bekannt!
Grassmann
O komm doch her, o eile doch, und trink vom milchgemischten Saft; Den alten Faden webe fort nach deiner Art.
Elizarenkova
Приезжай же, примчись!
Опьяняйся сомой, смешанным с молоком!
Натяни древнюю нить, как обычно!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र (तू) शीघ्र (आगहि) हमारे शुभकर्मों में प्रकट हो। और (तु) शीघ्र (प्र+द्रव) हम भक्तजनों पर कृपादृष्टि कर और तू (गोमतः) वेदवाणीयुक्त (सुतस्य) यज्ञ को (मत्स्व) आनन्दित कर और (पूर्व्यम्) पूर्व पुरुषों से आचरित (तन्तुम्) सन्तानादि सूत्र को (तनुष्व) विस्तारित कर (यथा) जिससे मैं उस तन्तु को (विदे) प्राप्त कर सकूँ ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश ! तू हमको देख। अच्छे मार्ग में ले चल। यश को बढ़ा। पूर्ववत् पुत्रादिकों को बढ़ा ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (तु) शीघ्र (आगहि) आइये (तु) शीघ्र ही (प्रद्रव) सुरक्षित करिये (सुतस्य, गोमतः, मत्स्व) संस्कारशुद्ध प्रशस्तवाक् विद्वान् को हर्षित करिये (पूर्व्यम्) अनादि (तन्तुम्) परम्परागत सन्तान को (तनुष्व) बढ़ाइये (यथा, विदे) जिस प्रकार हम लोग आपको जानते रहें ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! आप कृपा करके संस्कारी तथा प्रशस्त वाक्=बोलने में चतुर विद्वान् पुरुषों को ऐश्वर्य्यसम्पन्न करें और उन्हें पुत्र-पौत्रादि सन्तान से भी वृद्धि को प्राप्त करें, ताकि वह परम्परागत आपको प्रजाजनों पर प्रकाशित करते रहें ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रार्थना विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वं तु=क्षिप्रम्। आगहि=आगच्छ आगत्य च। अस्माकमुपरि। तु=शीघ्रम्। प्र द्रव=प्रकर्षेण द्रवीभूतो भव। दयादृष्टिं कुरु। अपि। गोमतः=वेदवाणीयुक्तस्य। सुतस्य=यज्ञस्य। मत्स्व=मोदय=आनन्दय। हे इन्द्र ! पूर्व्यम्=पूर्वैः कृतम्। तन्तुम्=सन्तानादिरूपं सूत्रम्। तनुष्व=विस्तारय। यथा=येन प्रकारेण। तं तन्तुमहं विदे=उपलभे ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (तु) क्षिप्रम् (आगहि) आयाहि (तु) क्षिप्रम् (प्रद्रव) प्ररक्ष (सुतस्य, गोमतः, मत्स्व) संस्कृतं वाग्मिनं हर्षय (पूर्व्यम्) परम्परागतम् (तन्तुम्) सन्तानं (तनुष्व) वर्धय (यथा, विदे) यथाहमुपलभे ॥१४॥
15 यच्छक्रासि परावति - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓च् छक्रा᳓सि पराव᳓ति
य᳓द् अर्वाव᳓ति वृत्रहन्
य᳓द् वा समुद्रे᳓ अ᳓न्धसो ऽविते᳓द् असि
मूलम् ...{Loading}...
यच्छ॒क्रासि॑ परा॒वति॒ यद॑र्वा॒वति॑ वृत्रहन् ।
यद्वा॑ समु॒द्रे अन्ध॑सोऽवि॒तेद॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य᳓च् छक्रा᳓सि पराव᳓ति
य᳓द् अर्वाव᳓ति वृत्रहन्
य᳓द् वा समुद्रे᳓ अ᳓न्धसो ऽविते᳓द् असि
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
parāváti ← parāvát- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śakra ← śakrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
arvāváti ← arvāvát- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vr̥trahan ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
samudré ← samudrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यत् । श॒क्र॒ । असि॑ । प॒रा॒ऽवति॑ । यत् । अ॒र्वा॒ऽवति॑ । वृ॒त्र॒ऽह॒न् ।
यत् । वा॒ । स॒मु॒द्रे । अन्ध॑सः । अ॒वि॒ता । इत् । अ॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yacchakrāsi ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yacchakrāsi ← śakra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- yacchakrāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- parāvati ← parāvat
- [noun], locative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- arvāvati ← arvāvat
- [noun], locative, singular, feminine
- vṛtrahan
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- samudre ← samudra
- [noun], locative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- andhaso ← andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- ‘vited ← avitā ← avitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “favorable.”
- ‘vited ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
सायण-भाष्यम्
हे शक्र शक्तेन्द्र परावति दूरदेशे यत् यदि असि भवसि । हे वृत्रहन् यत् यदि वा अर्वावति समीपे भवसि वर्तसे। यद्वा यदि वा समुद्रे जलधावन्तरिक्षे वा वर्तसे । तस्मात् सर्वस्मात् स्थानादागत्य अन्धसः अन्नस्य सोमलक्षणस्य पानेन अवितेदसि रक्षितैव भवसि ॥ ॥९॥
Wilson
English translation:
“Whether, Śakra, you be far off, or, slayer of Vṛtra, near at hand, or whether you be in the firmament,you are the guardian of the (sacrificial) food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Guardian: or, you are the guardian (by drinking) of the Soma,annasya somalakṣanasya pānena rakṣitā bhavasi
Jamison Brereton
Whether, able one, you are in the far distance, whether nearby,
Vr̥tra-smiter,
or whether at the sea of the stalk, it is just you who are our helper.
Jamison Brereton Notes
The next section of the hymn is introduced by the end of this verse (a)vitéd asi “Just you are (our) helper,” a phrase repeated in 26a índra tvám avitéd asi, signalling the subsurface thematics of the apparently disordered midsection of this hymn.
Griffith
If, Sakra, Vrtra-slayer, thou be far away or near to us.
Or in the sea, thou art the guard of Soma juice.
Geldner
Wenn du Mächtiger in der Ferne bist, wenn in der Nähe, du Vritratöter, oder bei dem Meer von Somasaft, so bist du doch der Helfer.
Grassmann
Wenn starker Vritratödter du in Nähe oder Ferne weilst, Ob auf dem Meer, geniesst du doch den Somatrunk.
Elizarenkova
Когда, о могучий, ты находишься вдалеке,
Когда вблизи, о убийца Вритры,
Или когда у моря сомы, ты же бываешь (нашим) помощником.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे सर्वशक्तिमन् ! (वृत्रहन्) हे सर्वविघ्नविनाशक देव ! (यद्) यदि तू (परावति) अतिदूर देश में (असि) हो (यद्) यदि तू (अर्वावति) समीपस्थ देश में हो (यद्वा) यद्वा (समुद्रे) समुद्र में या आकाश में हो, कहीं भी तू है, उस सब स्थान से आकर हमारे (अन्धसः) अन्न का (अविता+इत्) रक्षक (असि) होता ही है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! ईश्वर सबकी रक्षा करता है, यह जानना चाहिये ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे समर्थ (वृत्रहन्) आवरणनाशक परमात्मन् ! (यत्, परावति, असि) चाहें आप दूर हैं (यत्, अर्वावति) चाहें समीप हों (यद्, वा, समुद्रे) चाहे अन्तरिक्ष में हों, सर्वस्थानों से (अन्धसः) भोग्य पदार्थों के (अविता, इत्, असि) रक्षक ही हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे आवरण=अविद्यानाशक परमात्मन् ! आप सर्वत्र सबको यथाभाग भोग्य पदार्थों का दान देते हुए अपनी व्यापकता से सबको नियम में रखते और सदैव सबकी रक्षा करते हैं। हे प्रभो ! अपने दिये हुए पदार्थों तथा सन्तानों की आप ही रक्षा करें, ताकि आपका दिया हुआ ऐश्वर्य्य हमसे वियुक्त न हो, क्योंकि आप सब प्रकार से समर्थ हैं ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरस्य स्तुतिं करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शक्र=हे सर्वशक्तिमन्। सर्वं कर्तुं यः शक्नोति स शक्रः। हे वृत्रहन्=वृत्रान् निखिलविघ्नान् हन्तुं शीलमस्यास्तीति वृत्रहा। हे तादृशेन्द्र ! यद्=यदि। त्वम्। परावति=अतिदूरदेशे। असि=वर्तसे। यद्=यदि। अर्वावति=सन्निकटदेशे। वर्तसे। यद्वा=यदि। समुद्रे=जलनिधौ अन्तरिक्षे वा। वर्तसे। क्वाऽपि वा भवसि। तस्मात् सर्वस्मात् स्थानाद् आगत्य अस्माकम् अन्धसोऽन्नस्य। अविता इत्=रक्षितैव भवसि। इति तव महती कृपा विद्यते ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे समर्थ (वृत्रहन्) आवरणनाशक ! (यत्, परावति, असि) यद्धि दूरदेशे भवसि (यत्, अर्वावति) यद्वा समीपे वर्तसे (यत्, वा, समुद्रे) यद्वाऽन्तरिक्षे वर्तसे सर्वतः (अन्धसः) पदार्थानाम् (अविता, इत्) रक्षितैव (असि) भवसि ॥१५॥
16 इन्द्रं वर्धन्तु - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रं वर्धन्तु नो गि᳓र
इ᳓न्द्रं सुता᳓स इ᳓न्दवः
इ᳓न्द्रे हवि᳓ष्मतीर् वि᳓शो अराणिषुः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रं॑ वर्धन्तु नो॒ गिर॒ इन्द्रं॑ सु॒तास॒ इन्द॑वः ।
इन्द्रे॑ ह॒विष्म॑ती॒र्विशो॑ अराणिषुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रं वर्धन्तु नो गि᳓र
इ᳓न्द्रं सुता᳓स इ᳓न्दवः
इ᳓न्द्रे हवि᳓ष्मतीर् वि᳓शो अराणिषुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vardhantu ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
índavaḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutā́saḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
havíṣmatīḥ ← havíṣmant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
arāṇiṣuḥ ← √ranⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । व॒र्ध॒न्तु॒ । नः॒ । गिरः॑ । इन्द्र॑म् । सु॒तासः॑ । इन्द॑वः ।
इन्द्रे॑ । ह॒विष्म॑तीः । विशः॑ । अ॒रा॒णि॒षुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vardhantu ← vṛdh
- [verb], plural, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- gira ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sutāsa ← sutāsaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- indavaḥ ← indu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- haviṣmatīr ← haviṣmatīḥ ← haviṣmat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sacrificing.”
- viśo ← viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- arāṇiṣuḥ ← ran
- [verb], plural, Athematic is aor. (Ind.)
- “rejoice.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्माकं गिरः स्तुतिरूपा वाचः इन्द्रं वर्धन्तु वर्धयन्तु । सुतासः अभिषुताः इन्दवः सोमाश्चास्मदीयाः तम् इन्द्रं वर्धयन्तु । हविष्मतीः हविष्मत्यो हविर्भिश्चरुपुरोडाशादिभिर्युक्ताः विशः प्रजास्तस्मिन् इन्द्रे अराणिषुः अरंसिषुः ॥
Wilson
English translation:
“May our praises magnify Indra! May our effused libations gratify Indra! May the people bearingoblations excite plural asure in Indra!”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Excite plural asure: or, having rejoiced in Indra, araṃsiṣuḥ
Jamison Brereton
Let our songs increase Indra, let our pressed drops (increase) Indra; in Indra have the oblation-bearing clans found joy. ᳓
Jamison Brereton Notes
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca begins and ends in the same way: 16a índraṃ vardhantu no gíraḥ and 18c tám íd vardhantu no gíraḥ … In between are several clauses with augmented verb forms (aor. arāniṣuḥ 16c, impf. avardhayan 17c, aor. atnata 18b). It is not immediately clear if these form a mythological or historical sequence or are unconnected observations about the mythological and/or historical past. The most specific statement is found in 18ab, with the gods stretching the sacrifice tríkadrukeṣu. This same verse is found in VIII.92.12, which, however, provides no contextual help. But, as Geldner points out, in I.32.3 Indra drinks soma tríkadrukeṣu before the Vṛtra battle, and II.11.17 and II.22.1 suggest the same scenario. If 18ab is somehow concerned with a soma sacrifice connected to the Vṛtra battle, then 17 may belong to the same complex, with the “inspired poets” of 17ab perhaps being the Maruts, who in some version of the myth encouraged Indra before the Vṛtra battle, and, again perhaps, their battle cries also strengthening Indra in 17c. Note that JPB tentatively identifies the Trikadrukas in I.32.3 and II.11.7, 22.1 as the Maruts. The clause in 16c may also belong with these mythological references, if the clans (víśaḥ) are the same as or equatable with the marútvatīr víśaḥ in 28c.
Griffith
Let songs we sing and Soma-drops expressed by us make Indra strong:
The tribes who bring oblations find delight in him.
Geldner
Den Indra sollen unsere Lobreden gedeihen machen, den Indra die ausgepreßten Säfte. An Indra haben die opferbringenden Clane ihre Freude.
Grassmann
Den Indra stärke unser Lied, ihn der gepresste Indusaft; Des Indra freun die Menschen sich, mit Trank versehn.
Elizarenkova
Индру пусть усиливают наши песни,
Индру – выжатые соки (сомы).
В Индре находят радость племена совершающие возлияния.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे उसी की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (नः) हमारे (गिरः) स्तुतिरूप वचन (इन्द्रम्) ईश्वर के गुणगान में (वर्धन्तु) बढ़ें। यद्वा ईश्वर के ही यशों को बढ़ावें और (सुतासः) हमारे सम्पादित=उपार्जित (इन्दवः) उत्तम-२ पदार्थ (इन्द्रम्) भगवान् को ही लक्ष्य कर बढ़ें या भगवान् के ही यश को बढ़ावें। (हविष्मतीः) पूजावती (विशः) समस्त प्रजाएँ (इन्द्रे) भगवान् में (अराणिषुः) आनन्दित होओ ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! तुम्हारे वचन कर्म और शरीर भी ईश्वर के यशों को बढ़ावें और तुम स्वयं उसकी आज्ञा में आनन्दित होओ ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम्) उस परमात्मा को (नः, गिरः) हमारी स्तुतिवाक् (वर्धन्तु) बढ़ाएँ (सुतासः) सिद्ध किये हुए (इन्दवः) दिव्य पदार्थ (इन्द्रम्) परमात्मा को बढ़ाएँ (हविष्मतीः, विशः) ऐश्वर्य्ययुक्त सब प्रजाएँ (इन्द्रे) उसी परमात्मा के उदर में (अराणिषुः) क्रीडा कर रही हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सम्पूर्ण दिव्य पदार्थों के स्वामी परमेश्वर ! आपके दिये हुए दिव्य पदार्थों से सुभूषित हुए हम लोग स्तुतियों द्वारा आपकी महिमा का विस्तार करें। ये दिव्य पदार्थ आपके महत्त्व को बढ़ाएँ और हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न ! यह सब प्रजाएँ आपसे सुरक्षित हुई आप ही में क्रीड़ा कर रही हैं, क्योंकि यह विश्व आपका उदरस्थानीय है ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तमेव प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः। नोऽस्माकम्। गिरः=स्तुतिरूपा वाचः। इन्द्रमेव लक्षीकृत्य। वर्धन्तु=वर्धन्ताम्। यद्वा। इन्द्रस्यैव यशो वर्धयन्ताम्। अस्माकं सुतासः=सुताः सम्पादिता उपार्जिताः। इन्दवः=उत्तमाः पदार्था अपि। इन्द्रमेव लक्षयित्वा वर्धन्ताम्। अपि च। सर्वा हविष्मतीः=पूजावत्यः। विशः=प्रजाः। इन्द्रे=परमात्मन्येव। अराणिषुः=रमन्ताम्=ईश्वरे निमग्ना भवन्तु ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम्) परमात्मानम् (नः, गिरः) अस्माकं वाचः (वर्धन्तु) वर्धयन्तु (सुतासः) सिद्धाः (इन्दवः) दिव्यपदार्थाः (इन्द्रम्) तं वर्धयन्तु (हविष्मतीः, विशः) ऐश्वर्यप्राप्तप्रजाः (इन्द्रे) तस्यैवोदरे (अराणिषुः) क्रीडन्ति ॥१६॥
17 तमिद्विप्रा अवस्यवः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् इ᳓द् वि᳓प्रा अवस्य᳓वः
प्रव᳓त्वतीभिर् ऊति᳓भिः
इ᳓न्द्रं क्षोणी᳓र् अवर्धयन् वया᳓ इव
मूलम् ...{Loading}...
तमिद्विप्रा॑ अव॒स्यवः॑ प्र॒वत्व॑तीभिरू॒तिभिः॑ ।
इन्द्रं॑ क्षो॒णीर॑वर्धयन्व॒या इ॑व ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त᳓म् इ᳓द् वि᳓प्रा अवस्य᳓वः
प्रव᳓त्वतीभिर् ऊति᳓भिः
इ᳓न्द्रं क्षोणी᳓र् अवर्धयन् वया᳓ इव
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
avasyávaḥ ← avasyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ít ← ít (invariable)
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pravátvatībhiḥ ← pravátvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
avardhayan ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kṣoṇī́ḥ ← kṣoṇí- ~ kṣoṇī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
iva ← iva (invariable)
vayā́ḥ ← vayā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
तम् । इत् । विप्राः॑ । अ॒व॒स्यवः॑ । प्र॒वत्व॑तीभिः । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
इन्द्र॑म् । क्षो॒णीः । अ॒व॒र्ध॒य॒न् । व॒याःऽइ॑व ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- avasyavaḥ ← avasyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “seeking protection; helpless.”
- pravatvatībhir ← pravatvatībhiḥ ← pravatvat
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “cragged.”
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kṣoṇīr ← kṣoṇīḥ ← kṣoṇī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “Earth.”
- avardhayan ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], plural, Imperfect
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
- vayā ← vayāḥ ← vayā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “branch; branchlet.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
सायण-भाष्यम्
विप्राः मेधाविनः अवस्यवः रक्षणकामाः स्तोतारः तमित् तमेव इन्द्रं प्रवत्वतीभिः प्रकर्षेणाभिगन्त्रीभिः ऊतिभिः तृप्तिकरीभिराहुतिभिः स्तुतिभिर्वा वर्धयन्ति । तथा क्षोणीः क्षोण्यः । क्षोणीति पृथिवीनाम । तदुपलक्षिताः सर्वे लोकाः वयाइव वृक्षस्य शाखा इव तदधीनाः सन्तः अवर्धयन् वर्धयन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The pious, desiring his protection, magnify him by ample and plural asure- yielding (libations); the earth,(and other worlds, spread out) like the branches of a tree, magnify Indra.”
Jamison Brereton
Just him did the inspired poets, seeking aid, (increase) with downward coursing help.
The battle cries made Indra increase, as tree-branches do.
Jamison Brereton Notes
I am puzzled as to what “downward coursing help(s)” (pravátvatībhir ūtíbhiḥ) might be. As Geldner points out, vs. 25 shows that the instr. phrase should be construed with avardhayan and so it must be help that the poets are giving Indra rather than getting from him (though they themselves are also avasyávaḥ ‘seeking aid’). The stem pravátvant- is generally used of landscape/cosmic features that have a gentle, and by implication pleasant and easily traversed, slope; see esp. V.54.9, where heaven and earth, the paths, and the mountains all provide a pravát- for the Maruts’ journey. The help provided to Indra by the poets may be of the same quality, smoothing and easing his journey to the sacrifice and his participation in it. In our 8b we met waters at play going along a slope (pravátā). Again ‘downhill, sloping down’ implies the path of least resistance and the opposite of effortful activity. If the identification of the poets with the Maruts suggested above is correct, it might be worth noting that four of the seven forms of pravátvant- are found in a single verse in a Marut hymn (the aforementioned V.54.9).
We meet vayā́iva again, repeating the simile of 6c. As in 6 I think that the tree branches are compared with Indra (and hence are acc. here), rather than being compared to the battle cries. They make Indra grow as tree-branches grow.
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca begins and ends in the same way: 16a índraṃ vardhantu no gíraḥ and 18c tám íd vardhantu no gíraḥ … In between are several clauses with augmented verb forms (aor. arāniṣuḥ 16c, impf. avardhayan 17c, aor. atnata 18b). It is not immediately clear if these form a mythological or historical sequence or are unconnected observations about the mythological and/or historical past. The most specific statement is found in 18ab, with the gods stretching the sacrifice tríkadrukeṣu. This same verse is found in VIII.92.12, which, however, provides no contextual help. But, as Geldner points out, in I.32.3 Indra drinks soma tríkadrukeṣu before the Vṛtra battle, and II.11.17 and II.22.1 suggest the same scenario. If 18ab is somehow concerned with a soma sacrifice connected to the Vṛtra battle, then 17 may belong to the same complex, with the “inspired poets” of 17ab perhaps being the Maruts, who in some version of the myth encouraged Indra before the Vṛtra battle, and, again perhaps, their battle cries also strengthening Indra in 17c. Note that JPB tentatively identifies the Trikadrukas in I.32.3 and II.11.7, 22.1 as the Maruts. The clause in 16c may also belong with these mythological references, if the clans (víśaḥ) are the same as or equatable with the marútvatīr víśaḥ in 28c.
Griffith
Him sages longing for his aid, with offerings brought in eager haste,
Him. even as branches, all mankind have made to grow.
Geldner
Denselben machten die beistandsuchenden Barden, den Indra sein Gefolge mit raschen Hilfen groß wie die Zweige den Baum.
Grassmann
Gunst suchend liessen wachsen ihn die Priester durch der Opfer Strom, Den Indra der Gewässer Flut wie Zweige ihn.
Elizarenkova
Это его вдохновенные (поэты), ищущие помощи,
(Своими) стремительными поддержками
Возрастили Индру (и) его свиту, как ветви.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवस्यवः) जगत् की रक्षा के इच्छुक और स्वयं साहाय्याकाङ्क्षी (विप्राः) मेधावी जन (तम्+इत्) उसी इन्द्र भगवान् की (प्रवत्वतीभिः) प्रवृत्तिमती अत्युन्नत (ऊतिभिः) स्तुतियों से स्तुति करते हैं और (क्षोणीः) पृथिवी आदि सर्वलोक-लोकान्तर (वयाः+इव) वृक्ष की शाखा के समान अधीन होकर (इन्द्रम्) इन्द्र के ही गुणों को (अवर्धयन्) बढ़ाते हैं ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! सर्व विद्वान् और अन्यान्य लोक उसी को गाते हैं, यह जान तुम भी उसी को गाओ ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवस्यवः, विप्राः) रक्षा चाहनेवाले विद्वान् जन (प्रवत्वतीभिः, ऊतिभिः) विस्तृत रक्षाओं द्वारा (तम्, इत्) उसी को बढ़ाते हैं (क्षोणीः) पृथिव्यादि लोक (वया इव) शाखाओं के समान (इन्द्रम्, अवर्धयन्) उसी परमात्मा को बढ़ा रहे हैं ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वरक्षक परमात्मन् ! आपकी रक्षा से सुरक्षित हुए विद्वज्जन सर्वत्र आपकी महिमा को बढ़ा रहे हैं और यह सम्पूर्ण लोक-लोकान्तर आपकी ही महिमा का विस्तार कर रहे हैं अर्थात् आपकी इस अलौकिक रचना को देखकर विद्वान् पुरुष आपकी महिमा का कीर्तन करते हुए आपकी शरण को प्राप्त होकर सुख अनुभव करते हुए प्रजाजनों को आपकी ओर आकर्षित कर रहे हैं ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अवस्यवः=जगद्रक्षणेच्छवः=स्वयं च साहाय्यापेक्षिणः। विप्राः= मेधाविनो जनाः। तमित्=तमेवेन्द्रम्। प्रवत्वतीभिः= प्रवृत्तिमतीभिः=अत्युन्नताभिः। ऊतिभिः=स्तुतिभिः। स्तुवन्तीति शेषः। अपि च। क्षोणीः=क्षोण्यः पृथिव्यः। क्षोणीति पृथिवीनाम। तदुपलक्षिताः=सर्वे लोकाः। वया इव=वृक्षस्य शाखा इव तदधीनाः सन्तः। इन्द्रमवर्धयन्=वर्धयन्ति ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अवस्यवः, विप्राः) रिरक्षिषवो विद्वांसः (प्रवत्वतीभिः, ऊतिभिः) प्रसृताभिः रक्षाभिः (तम्, इत्) तमेव वर्धयन्ति (क्षोणीः) पृथिव्यादयः (वया इव) शाखा इव (इन्द्रम्, अवर्धयन्) परमात्मानमेव वर्धयन्ति ॥१७॥
18 त्रिकद्रुकेषु चेतनम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्रि᳓कद्रुकेषु चे᳓तनं
देवा᳓सो यज्ञ᳓म् अत्नत
त᳓म् इ᳓द् वर्धन्तु नो गि᳓रः सदा᳓वृधम्
मूलम् ...{Loading}...
त्रिक॑द्रुकेषु॒ चेत॑नं दे॒वासो॑ य॒ज्ञम॑त्नत ।
तमिद्व॑र्धन्तु नो॒ गिरः॑ स॒दावृ॑धम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त्रि᳓कद्रुकेषु चे᳓तनं
देवा᳓सो यज्ञ᳓म् अत्नत
त᳓म् इ᳓द् वर्धन्तु नो गि᳓रः सदा᳓वृधम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
cétanam ← cétana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tríkadrukeṣu ← tríkadruka- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
atnata ← √tan- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ít ← ít (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vardhantu ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sadā́vr̥dham ← sadā́vr̥dha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्रिऽक॑द्रुकेषु । चेत॑नम् । दे॒वासः॑ । य॒ज्ञम् । अ॒त्न॒त॒ ।
तम् । इत् । व॒र्ध॒न्तु॒ । नः॒ । गिरः॑ । स॒दाऽवृ॑धम् ॥
Hellwig Grammar
- trikadrukeṣu ← trikadruka
- [noun], locative, plural, masculine
- “Trikadruka.”
- cetanaṃ ← cetanam ← cetana
- [noun], accusative, singular, masculine
- “noteworthy; remarkable; memorable; conspicuous; conscious; sentient.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- atnata ← tan
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- vardhantu ← vṛdh
- [verb], plural, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- sadāvṛdham ← sadāvṛdha
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
त्रिकद्रुकेषु । त्रिकद्रुका नाम ज्योतिर्गौरायुरिति त्रीण्याभिप्लविकान्यहानि । तेषु देवासः देवाः चेतनं चेतयितारमिन्द्रं यज्ञं यष्टव्यम् अत्नत अतन्वत अकृषत । तनोतेर्लङि छान्दसो विकरणस्य लुक् । ‘तनिपत्योश्छन्दसि’ इत्युपधालोपः । तमित् तमेवेन्द्रं नः अस्माकं गिरः स्तुतयश्च वर्धयन्तु । कीदृशम् । सदावृधं सर्वदा स्तोतॄणां वर्धयितारम् ॥
Wilson
English translation:
“The gods propitiate the superintending adorable (Indra) at the Trikadruka rites. May our praisesmagnify him who is ever the magnifier (of his worshippers).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Superintending: cetana = cetayitrī, causing to bewise
Jamison Brereton
The gods stretched for themselves a noteworthy sacrifice among the Trikadrukas.
Just him [=Indra] let our hymns increase—him who ever increases.
Jamison Brereton Notes
See the discussion of the tṛca as a whole above.
16-18 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca begins and ends in the same way: 16a índraṃ vardhantu no gíraḥ and 18c tám íd vardhantu no gíraḥ … In between are several clauses with augmented verb forms (aor. arāniṣuḥ 16c, impf. avardhayan 17c, aor. atnata 18b). It is not immediately clear if these form a mythological or historical sequence or are unconnected observations about the mythological and/or historical past. The most specific statement is found in 18ab, with the gods stretching the sacrifice tríkadrukeṣu. This same verse is found in VIII.92.12, which, however, provides no contextual help. But, as Geldner points out, in I.32.3 Indra drinks soma tríkadrukeṣu before the Vṛtra battle, and II.11.17 and II.22.1 suggest the same scenario. If 18ab is somehow concerned with a soma sacrifice connected to the Vṛtra battle, then 17 may belong to the same complex, with the “inspired poets” of 17ab perhaps being the Maruts, who in some version of the myth encouraged Indra before the Vṛtra battle, and, again perhaps, their battle cries also strengthening Indra in 17c. Note that JPB tentatively identifies the Trikadrukas in I.32.3 and II.11.7, 22.1 as the Maruts. The clause in 16c may also belong with these mythological references, if the clans (víśaḥ) are the same as or equatable with the marútvatīr víśaḥ in 28c.
Griffith
At the Trkadrukas the Gods span sacrifice that stirred the mind:
May our songs strengthen him who still hath strengthened us.
Geldner
Bei den Trikadruka´s haben die Götter das denkwürdige Opfer ausgeführt. Dasselbe sollen unsere Lobreden noch mehr gedeihen lassen, das immer Gedeihliche.
Grassmann
In den drei Kufen woben da die Götter schönes Opferwerk; Ihn kräft’ge unsrer Lieder Schall, den Kräftiger.
Elizarenkova
На(праздниках) трикадрука превосходную
Жертву принесли боги.
Ее пусть и усилят наши хвалебные песни, (ее,) всегда усиливающуюся.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे उसकी महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवासः) दिव्यगुणयुक्त विद्वद्गण (त्रिकद्रुकेषु) तीनों लोकों में (चेतनम्) चेतन और सर्व में चेतनता देनेवाले और (यज्ञम्) पूजनीय उसी ईश्वर को (अत्नत) यशोगान से और पूजा से विस्तारित करते हैं अर्थात् अन्यान्य पूजा छुड़ाकर परमात्मा की ही पूजा का विस्तार करते हैं (तम्+इत्) उसी (सदावृधम्) सर्वदा जगत् में सुख बढ़ानेवाले इन्द्र के लिये ही (नः) हमारी (गिरः) वाणी (वर्धन्तु) बढ़ें। यद्वा उसी इन्द्र के परम यश को हमारी वाणी बढ़ावें ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परम विद्वान्जन भी जिस को सर्वदा गाते स्तुति और प्रार्थना करते हैं, उसी को हम भी सर्वभाव से पूजें ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञम्) जिस पूजनीय (त्रिकद्रुकेषु, चेतनम्) उत्पत्ति-स्थिति-संहार तीनों अवस्थाओं में चेतन परमात्मा को (देवाः, अत्नत) सब विद्वान् बढ़ाते हैं (तम्, सदावृधम्, इत्) उसी सदा वृद्धिप्राप्त परमात्मा को (नः, गिरः) हमारी वाणियें बढ़ाएँ ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह परमात्मा, जो इस संसार की उत्पत्ति, स्थिति तथा प्रलय करनेवाला है, उसकी महिमा को विद्वान् पुरुष सब अवस्थाओं में बढ़ाते हैं, अतएव हम सब प्रजाजनों को उचित है कि सदा वृद्धि को प्राप्त उस परमात्मा के महत्त्व को वाणियों द्वारा विस्तृत करें ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - देवासः=विद्वांसो जनाः। त्रिकद्रुकेषु=त्रिषु लोकेषु। कुत्सितं रुवन्ति जीवा यत्र स कद्रुकः। त्रयः कद्रुका इति त्रिकद्रुकास्तेषु। चेतनम्=चेतयितारम्। यज्ञम्=यष्टव्यमीश्वरम्। अत्नत=अतन्वत यशोगानेन पूजया वा विस्तारयन्ति। तमित्तमेव। सदावृधम्=सर्वदा सुखस्य वर्धयितारम्। इन्द्रम् उद्दिश्य नोऽस्माकम्। गिरो वर्धन्तु=वर्धन्ताम् ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञम्) यष्टव्यम् (त्रिकद्रुकेषु) उत्पत्तिस्थितिप्रलयेषु (चेतनम्) जागरूकम् यम् (देवासः) सर्वे विद्वांसः (अत्नत) वर्धयन्ति (तम्, सदावृधम्, इत्) शश्वद्वृद्धिप्राप्तं तमेव (नः, गिरः) अस्माकं वाचः (वर्धन्तु) वर्धयन्तु ॥१८॥
19 स्तोता यत्ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तोता᳓ य᳓त् ते अ᳓नुव्रत
उक्था᳓नि ऋतुथा᳓ दधे᳓
शु᳓चिः पवाक᳓+ उच्यते सो᳓ अ᳓द्भुतः
मूलम् ...{Loading}...
स्तो॒ता यत्ते॒ अनु॑व्रत उ॒क्थान्यृ॑तु॒था द॒धे ।
शुचिः॑ पाव॒क उ॑च्यते॒ सो अद्भु॑तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
स्तोता᳓ य᳓त् ते अ᳓नुव्रत
उक्था᳓नि ऋतुथा᳓ दधे᳓
शु᳓चिः पवाक᳓+ उच्यते सो᳓ अ᳓द्भुतः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ánuvrataḥ ← ánuvrata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stotā́ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhé ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
r̥tuthā́ ← r̥tuthā́ (invariable)
ukthā́ni ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
pāvakáḥ ← pāvaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyate ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
ádbhutaḥ ← ádbhuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स्तो॒ता । यत् । ते॒ । अनु॑ऽव्रतः । उ॒क्थानि॑ । ऋ॒तु॒ऽथा । द॒धे ।
शुचिः॑ । पा॒व॒कः । उ॒च्य॒ते॒ । सः । अद्भु॑तः ॥
Hellwig Grammar
- stotā ← stotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- anuvrata ← anuvrataḥ ← anuvrata
- [noun], nominative, singular, masculine
- “attached; devoted(p); faithful.”
- ukthāny ← ukthāni ← uktha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ṛtuthā
- [adverb]
- “seasonably.”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- pāvaka ← pāvakaḥ ← pāvaka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- adbhutaḥ ← adbhuta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “extraordinary; amazing; supernatural.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत् यस्य ते तव स्तोता अनुव्रतः अनुकूलकर्मा सन् ऋतुथा ऋतुषु काले काले उक्थानि शस्त्रादि दधे विधत्ते करोति । ’ लोपस्त आत्मनेपदेषु ’ इति तलोपः । परोऽर्धर्चः परोक्षकृतः । सः इन्द्रः अद्भुतः आश्चर्यभूतः शुचिः शुद्धः पावकः अन्येषामपि शोधकः उच्यते स्तोतृभिः स्तूयते ॥
Wilson
English translation:
“Your worshipper is observant of his duty, inasmuch as he offers prayers indue season; for you are hewho is called pure, purifying, wonderful.”
Jamison Brereton
When the praiser, following his own commandment, has set out his recitations for you in proper sequence,
he is called gleaming, pure, and unerring.
Jamison Brereton Notes
It is noteworthy that the properly performing praiser acquires epithets esp. characteristic of Agni and Soma (śúci-, pāvaká-), the quintessential ritual gods.
Pāda c is an interesting twist on IX.24.6-7; see comm. there.
Griffith
When, true to duty, at due times the worshipper offers lauds to thee,
They call him Purifier, Pure, and Wonderful.
Geldner
Wenn der ergebene Sänger dir regelrecht Loblieder widmet, so wird er selbst der Reine, Lautere, der Wundermann genannt.
Grassmann
Wenn der ergebne Sänger dir die Sprüche nach der Ordnung weiht, Dann heisst der helle Flammer er, der herrliche.
Elizarenkova
Когда восхвалитель, следующий твоему завету,
Своевременно посвящает (тебе) гимны,
Он, удивительный, зовется светлым, чистым.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा का वर्णन करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तोता) स्तुतिपाठकजन (अनुव्रतः) स्वकर्त्तव्यपालन में रत और तुझको प्रसन्न करने के लिये नानाव्रतधारी होकर (ऋतुथा) प्रत्येक ऋतु में=समय-२ पर (यद्+ते) जिस तेरी प्रीति के लिये (उक्थानि) विविध स्तुतिवचनों को (दधे) बनाते रहते हैं, वह तू हम जीवों पर कृपा कर। हे मनुष्यों ! (सः) वह महान् देव (शुचिः) परमपवित्र है (पावकः) अन्यान्य सब वस्तुओं का शोधक और (अद्भुतः) महामहाऽद्भुत (उच्यते) कहलाता है। उसी की उपासना करो, वही मान्य है। वह सबका स्वामी है ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो शुचि, पवित्रकारक और अद्भुत है। उसी को विद्वान् स्तोता अनुव्रत होकर पूजते हैं, हम भी उसी को पूजें ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (यत्, ते) जिस आपका (स्तोता) उपासक (अनुव्रतः) अनुकूलानुष्ठान करते हुए (ऋतुथा) प्रत्येक ऋतु में (उक्थानि) आपके स्तोत्रों को (दधे) धारण करता है (सः) वह परमात्मा (अद्भुतः) आश्चर्यरूप (शुचिः) स्वयं शुद्ध (पावकः) दूसरों का शोधक (उच्यते) कहा जाता है ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे शुद्धस्वरूप परमात्मन् ! आप और आपकी रचना आश्चर्य्यमय है, जिसको विद्वान् पुरुष धारणा, ध्यान, समाधि द्वारा अनुभव करते हैं। हे प्रभो ! आप ही सबको ज्ञानदाता और आप ही सर्वत्र सुधारक हैं। आपके उपासक ऋतु-२ में यज्ञों द्वारा आपके गुणों को धारण करते हैं, क्योंकि आप स्वयं शुद्ध और दूसरों को पवित्र करनेवाले हैं ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमानं वर्णयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! स्तोता=स्तुतिपाठकः। अनुव्रतः=स्वकर्त्तव्यपालनेन त्वामेव प्रसादयितुं नानाव्रतधारी भूत्वा। ऋतुथा=ऋतौ ऋतौ काले काले। यद्=यस्य ते प्रीत्यै। उक्थानि=विविधानि स्तुतिवचनानि। दधे=विधत्ते=करोति। परोऽर्धचः परोक्षकृतः। सः=इन्द्रः। शुचिः=शुद्धः। पावकः=सर्वेषां पदार्थानां शोधकः। अपि च। अद्भुतः=आश्चर्य्यभूत उच्यते। स एव मान्योऽस्ति। स सर्वेषां स्वामीति बोद्धव्यम् ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (यत्, ते) यस्य तव (स्तोता) उपासकः (अनुव्रतः) अनुकूलकर्मणि वर्तमानः (ऋतुथा) प्रत्यृतु (उक्थानि, दधे) स्तोत्राणि दधाति (सः, अद्भुतः) सः आश्चर्यरूपः (शुचिः) शुद्धः (पावकः) शोधकश्च (उच्यते) कथ्यते विप्रैः ॥१९॥
20 तदिद्रुद्रस्य चेतति - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓द् इ᳓द् रुद्र᳓स्य चेतति
यह्व᳓म् प्रत्ने᳓षु धा᳓मसु
म᳓नो य᳓त्रा वि᳓ त᳓द् दधु᳓र् वि᳓चेतसः
मूलम् ...{Loading}...
तदिद्रु॒द्रस्य॑ चेतति य॒ह्वं प्र॒त्नेषु॒ धाम॑सु ।
मनो॒ यत्रा॒ वि तद्द॒धुर्विचे॑तसः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त᳓द् इ᳓द् रुद्र᳓स्य चेतति
यह्व᳓म् प्रत्ने᳓षु धा᳓मसु
म᳓नो य᳓त्रा वि᳓ त᳓द् दधु᳓र् वि᳓चेतसः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
cetati ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
rudrásya ← rudrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhā́masu ← dhā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
pratnéṣu ← pratná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
yahvám ← yahvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhúḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
mánaḥ ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ví ← ví (invariable)
yátra ← yátra (invariable)
vícetasaḥ ← vícetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
तत् । इत् । रु॒द्रस्य॑ । चे॒त॒ति॒ । य॒ह्वम् । प्र॒त्नेषु॑ । धाम॑ऽसु ।
मनः॑ । यत्र॑ । वि । तत् । द॒धुः । विऽचे॑तसः ॥
Hellwig Grammar
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- rudrasya ← rudra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- cetati ← cit
- [verb], singular, Present indikative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- yahvam ← yahva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “youngest; youthful; active.”
- pratneṣu ← pratna
- [noun], locative, plural, neuter
- “age-old; pratna [word].”
- dhāmasu ← dhāman
- [noun], locative, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- mano ← manaḥ ← manas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dadhur ← dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vicetasaḥ ← vicetas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wise; diligent.”
सायण-भाष्यम्
तदित् तदेव रुद्रस्य । रुत् दुःखम् । तस्य द्रावयितुरीश्वरस्य यह्वम् अपत्यं मरुत्संघात्मकम् । यद्वा । रुद्रशब्देन लक्षणया मरुद्गण उच्यते । रुद्रस्य रुद्रपुत्रस्य मरुद्गणस्य यह्वम् । महन्नामैतत् । महत् तदेव बलं प्रत्नेषु चिरंतनेषु धामसु पृथिव्यादिस्थानेषु चेतति ज्ञायते वर्तते । यत्र यस्मिन् बलविषये विचेतसः विशिष्टज्ञानाः स्तोतारः तत् प्रसिद्धं मनः मननसाधनं स्तोत्रं वि दधुः कुर्वन्ति तदित्यन्वयः ॥ ॥ १० ॥
Wilson
English translation:
“The progeny of Rudra (the Maruts) is known in ancient plural ces, and to them the intelligent worshippersoffer adoration.”
Jamison Brereton
He perceives just that youthful (troop) of Rudra [=Maruts] in the ancient domains,
where the discerning ones [=Maruts?] have distributed that thought.
Jamison Brereton Notes
This verse is quite opaque and its grammar can be construed in a number of different ways, giving the lie to Geldner’s breezy “Die Konstruktion ist klar.” See Oldenberg’s rather more despairing assessment (“Es ergeben sich mannigfache Möglichkeiten, zwischen denen sichere Entscheidung ausgeschlossen…”).
The first problem is the value of the verb cetati and, when that has been determined, the identity of its subject. Geldner takes the verb as intransitive/reflexive “… zeichnet sich … aus,” but an I/T value (‘perceive’) is also possible for this active stem. I interpret it so (as does Oldenberg in one of his suggested tr.), and continue as its subject the stotā́of vs. 19.
The next issue is the reference and distribution of tád íd rudrásya … yahvám, which Geldner takes as subject of cetati and I as object. I will not rehearse the various suggested possibilities (see Geldner and Oldenberg), but simply add my own: rudrásya is generally used with ‘son(s)’ to refer to the Maruts, who can be called ‘young’ in that context (cf. V.42.15b rudrásya sūnū́m̐r yuvanyū́n…); and a neut. noun regularly used for the Maruts is śárdhas- ‘troop’, as in the nearby hymn VIII.15.9c śárdhaḥ … mā́rutam. In fact see mā́rutaṃ śárdhaḥ in the pāda immediately preceding V.42.15b, namely 15a, where the singular (15a) and plural (15b) expressions are coreferential.
So here I supply that noun with tád … yahvám.
Then what are the “ancient domains”? On the basis of IX.52.2 pratnébhir ádhvabhiḥ “along your age-old routes,” referring to the protocols of the soma sacrifice and the ritual journey of soma, I suggest that the ancient domains here are the age-old practices of the sacrifice. It is essentially equivalent to 14c tántuṃ tanuṣva pūrvyáṃ yáthā vidé “Stretch the ancient thread in the way that is known.” In c I take vícetasaḥ to refer again to the Maruts. For the switch between singular and plural see V.42.15 just cited. The Maruts are called vícetas- in V.54.13.
What the whole verse means and what function it fills in the hymn are not clear to me. If my interpretation of the various parts is correct (and I have no confidence that it is), the successful human praiser of vs. 19 perceives his divine model, the Maruts, whose praise inspired Indra in the Vṛtra battle, at his sacrifice, where they have placed the thought or mental power that he should himself follow.
Griffith
That mind of Rudra, fresh and strong, moves conscious in the ancient ways,
With reference whereto the wise have ordered this.
Geldner
Diese jüngste Schöpfung des Rudra zeichnet sich vor seinen früheren Schöpfungen aus, auf welche die Weitdenkenden dieses ihr Sinnen gerichtet haben.
Grassmann
Dies rasche Werk des prächtigen zeigt an den alten Stätten sich, Und darauf richten ihren Geist die Weisen hin.
Elizarenkova
Это юное (создание) Рудры
Выделяется из (его) прежних созданий,
На которых прозорливцы основывали это (свое) понимание.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा गाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तद्+इत्) वही (यह्वम्) इन्द्ररूप महान् तेज (रुद्रस्य) विद्युदादि पदार्थों को (प्रत्नेषु) प्राचीन अविनश्वर सदा स्थिर (धामसु) आकाशस्थानों में (चेतति) चेतन बनाता है। अर्थात् चेतनवत् उनको कार्य्यों में व्यापारित करता है। (यत्र) जिस इन्द्रवाच्य ईश में (विचेतसः) विशेष विज्ञानी जन (तत्) उस शान्त (मनः) मनको समाधि सिद्धि के लिये (विदधुः) स्थापित करते हैं, उसी इन्द्र की पूजा सब करें ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोकाधिपति परमात्मा विद्युदादि अनन्त पदार्थों को आकाश में स्थापित करके उनका शासन करता और चेताता है, उसी में योगिगण मन लगाते हैं। हे मनुष्यों ! उसी एक को जानो ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रुद्रस्य) शत्रुओं को रुलानेवाले परमात्मा का (प्रत्नेषु, धामसु) प्राचीन अन्तरिक्षादि स्थानों में (तत्, यह्वम्) वह महिमा (चेतति) जागरूक है (यत्र) जिसमें (विचेतसः) विविध विज्ञानी जन (तद्, मनः) उस प्रसिद्ध अपने मानस ज्ञान को (विदधुः) लगाते हैं ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे रुद्ररूप परमात्मन् ! अन्तरिक्षादि लोक-लोकान्तरों में आपकी महिमा चहुँ ओर प्रकाशित हो रही है, जिसको जानने के लिये बड़े-२ कुशलमति अपनी सूक्ष्मबुद्धि से प्रयत्न करते हैं। हे प्रभो ! हमें वह ज्ञान प्रदान कीजिये, जिससे हम आपको यथार्थरूप से जानें और आपके समीपवर्ती होकर सुख अनुभव करें ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमानं गायति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - तद्+इत्=तदेव। यह्वम्=महत्=परमात्मरूपं महत्तेजः। रुद्रस्य=रुदन् द्रवतीति रुद्रो विद्युदादिः पदार्थः। तं रुद्रम्। द्वितीयार्थे षष्ठी। प्रत्नेषु=चिरन्तनेषु शाश्वतेषु। धामसु=आकाशात्मकेषु स्थानेषु। चेतति=चेतनं करोति=चेतनवत् कार्य्येषु व्यापारयति। यत्र=यस्मिन् इन्द्रे। विचेतसः=विशिष्टज्ञाना विद्वांसः। तच्छान्तम्। मनः=समाधिसिद्ध्यर्थम्। वि=विशेषेण। दधुर्दधति=स्थापयन्ति। तमेवेन्द्रं जनाः पूजयत ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रुद्रस्य) भयंकरस्य परमात्मनः (प्रत्नेषु) पुरातनेषु (धामसु) स्थानेषु (तत्, यह्वम्) सा महिमा (चेतति) जागर्ति (यत्र) यस्मिन् (विचेतसः) विद्वांसः (तद्, मनः) तच्चित्तम् (विदधुः) दधति ॥२०॥
21 यदि मे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓दि मे सख्य᳓म् आव᳓र
इम᳓स्य पाहि अ᳓न्धसः
ये᳓न वि᳓श्वा अ᳓ति द्वि᳓षो अ᳓तारिम
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑ मे स॒ख्यमा॒वर॑ इ॒मस्य॑ पा॒ह्यन्ध॑सः ।
येन॒ विश्वा॒ अति॒ द्विषो॒ अता॑रिम ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य᳓दि मे सख्य᳓म् आव᳓र
इम᳓स्य पाहि अ᳓न्धसः
ये᳓न वि᳓श्वा अ᳓ति द्वि᳓षो अ᳓तारिम
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
āváraḥ ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yádi ← yádi (invariable)
ándhasaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
imásya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
pāhi ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
áti ← áti (invariable)
dvíṣaḥ ← dvíṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
átārima ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यदि॑ । मे॒ । स॒ख्यम् । आ॒ऽवरः॑ । इ॒मस्य॑ । पा॒हि॒ । अन्ध॑सः ।
येन॑ । विश्वाः॑ । अति॑ । द्विषः॑ । अता॑रिम ॥
Hellwig Grammar
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- āvara ← āvaraḥ ← āvṛ ← √vṛ
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “prefer; choose.”
- imasya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pāhy ← pāhi ← pā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- andhasaḥ ← andhas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvā ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- dviṣo ← dviṣaḥ ← dviṣ
- [noun], accusative, plural, feminine
- “hate; dviṣ; hostility; hostility.”
- atārima ← tṛ
- [verb], plural, Athematic is aor. (Ind.)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र मम सख्यं सखित्वं यदि आवरः यद्याभिमुख्येन वृणुयास्तर्हि इमस्य अस्य । हलि लोपाभावछान्दसः । पुरोवर्तिनः अन्धसः अन्नस्य सोमलक्षणस्य स्वांशं पाहि पिब । अन्धस इति कर्मणि वा षष्ठी। पिबतेश्छान्दसः शपो लुक् । येन त्वत्पीतेन सोमेन हेतुना वयं विश्वाः सर्वाः द्विषः द्वेष्ट्रीः शत्रुसेनाः अति अतारिम अतितरेम अतिक्रामेम ॥
Wilson
English translation:
“If, (Indra), you choose my friendship, partake of this (sacrificial) food, by which we may pass beyond(the reach of) all adversaries.”
Jamison Brereton
If you will choose my companionship, drink of this stalk,
by which we have crossed beyond all hatreds.
Jamison Brereton Notes
I struggle to make the final verse of the tṛca fit with the speculative scenario sketched for the first two verses (19-20). (As far as I can tell, neither Geldner nor Oldenberg makes the attempt, an omission with which I am in sympathy.) One thing to account for is the switch from 3rd ps. in 19-20 (though note te in 19a) to a 1st
-2nd partnership in 21. I suggest that the stotā́in 19 (and 20, by my reading) is now the 1st ps. speaker of 21. He offers Indra companionship or partnership (sakhyám) modeled on that shared by Indra and the Maruts, of which he had a vision in vs. 20. The sign of Indra’s chosing his companionship will be his (=Indra’s) acceptance of the speaker’s offered soma.
On ā́váraḥ see comm. on I.143.6. It may be better to tr. it as ‘grant’, rather than ‘choose’. If so, I would change the sentence immediately above to “The sign of Indra’s granting his companionship …”
Griffith
If thou elect to be my Friend drink of this sacrificial juice,
By help whereof we may subdue all enemies.
Geldner
Wenn du meine Freundschaft vorziehen solltest, so trinke von diesem Trank, durch den wir alle unsere Feinde überwunden haben!
Grassmann
Wenn meine Freundschaft du erwählst, so trink von diesem Somasaft, Durch den wir über jeden Feind gedrungen sind.
Elizarenkova
Если ты пожелаешь моей дружбы,
Выпей этого сока,
Благодаря которому мы одолели всех врагов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमात्मन् ! (यदि) यदि आप (मे) मेरी (सख्यम्) मैत्री (आवरः) अच्छे प्रकार स्वीकार करें, तो इसकी सूचना के लिये प्रथम (इमस्य) इस (अन्धसः) अन्धा करनेवाले संसार की प्रत्येक वस्तु की (पाहि) रक्षा कीजिये। यद्वा इस अन्धकारी संसार से पृथक् कर मेरी रक्षा कीजिये। (येन) जिससे (विश्वाः) समस्त (द्विषः) द्वेष करनेवाली कामक्रोधादिकों की सेनाओं को हम (अति+अतारिम) अतिशय विजय कर पार उतर जाएँ ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो परमात्मा को निज सखा जान सब वस्तु उसको समर्पित करता है, वही सब क्लेशों को पार कर जाता है ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (यदि, मे, सख्यम्) यदि मेरे सखित्व को (आवरः) आप स्वीकार करते हैं, तो (इमस्य, अन्धसः) इस भोक्तव्य पदार्थ को (पाहि) सुरक्षित करें (येन) जिसके द्वारा (विश्वा, द्विषः) सम्पूर्ण द्वेष्टाओं को (अतारिम) हम पार करें ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके मित्र परमेश्वर ! आप अपने मैत्रीभाव से हमारे भोग्य पदार्थों की रक्षा करें अर्थात् वे हमें पुष्कलरूप से प्रदान करें, जिनसे हम पुष्ट होकर आपकी मैत्रीपालन में समर्थ हों, या यों कहो कि शारीरिक तथा आत्मिक बल उन्नत करके आपके समीपवर्ती हों और बलवान् होकर सम्पूर्ण द्वेषियों पर विजय प्राप्त करें। यह आप हमें अपनी मैत्री का परिचय दीजिये, जो आप प्राचीन काल से अपने मित्रों=भक्तों पर दयादृष्टि रखते हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रार्थना विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यदि त्वम्। मे=मम। सख्यम्=सखित्वं मित्रताम्। आवरः=आभिमुख्येन वृणुयाः=स्वीकुर्य्याः। तर्हि तत्सूचनार्थम्। इमस्य=अस्य। अन्धसः=संसारस्य अन्धयति सर्वान् व्यामोहयतीति अन्धाः। तत् सम्बन्धिवस्तु। पाहि=रक्ष। यद्वा। इमस्य अस्माद् अन्धसोऽन्धयितुः संसारात्। पृथक्कृत्य मामिति शेषः। पाहि=रक्ष। येन=तव रक्षणेन। विश्वाः=सर्वाः। द्विषः=द्वेष्ट्रीः सेनाः कामक्रोधादीनाम्। अत्यतारिम=अतितरेम=अतिक्रमेम ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (यदि, मे, सख्यम्) यदि मम सखित्वम् (आवरः) स्वीकरोषि तर्हि (इमस्य, अन्धसः) इममन्नादिपदार्थम् (पाहि) रक्ष (येन) येनान्धसा (विश्वाः, द्विषः) सर्वान् द्वेष्टॄन् (अतारिम) तरेम ॥२१॥
22 कदा त - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कदा᳓ त इन्द्र गिर्वण
स्तोता᳓ भवाति शं᳓तमः
कदा᳓ नो ग᳓व्ये अ᳓श्विये व᳓सौ दधः
मूलम् ...{Loading}...
क॒दा त॑ इन्द्र गिर्वणः स्तो॒ता भ॑वाति॒ शन्त॑मः ।
क॒दा नो॒ गव्ये॒ अश्व्ये॒ वसौ॑ दधः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
कदा᳓ त इन्द्र गिर्वण
स्तोता᳓ भवाति शं᳓तमः
कदा᳓ नो ग᳓व्ये अ᳓श्विये व᳓सौ दधः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kadā́ ← kadā́ (invariable)
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
bhavāti ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
śáṁtamaḥ ← śáṁtama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
stotā́ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśvye ← áśvya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
gávye ← gávya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
kadā́ ← kadā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
dadhaḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
vásau ← vásu- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
क॒दा । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । गि॒र्व॒णः॒ । स्तो॒ता । भ॒वा॒ति॒ । शम्ऽत॑मः ।
क॒दा । नः॒ । गव्ये॑ । अश्व्ये॑ । वसौ॑ । द॒धः॒ ॥
Hellwig Grammar
- kadā
- [adverb]
- “when; kadā [word].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- girvaṇa ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- stotā ← stotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- bhavāti ← bhū
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- śantamaḥ ← śaṃtama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “beneficent.”
- kadā
- [adverb]
- “when; kadā [word].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- gavye ← gavya
- [noun], locative, singular, neuter
- “bovine.”
- aśvye ← aśvya
- [noun], locative, singular, neuter
- “equine.”
- vasau ← vasu
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- dadhaḥ ← dhā
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वणः गिरां स्तुतीनां संभक्तः इन्द्र ते तव स्तोता शंतमः सुखतमोऽतिशयेन सुखवान् कदा कस्मिन् काले भवाति भवेत्। कदा कस्मिंश्च काले नः अस्मान् गब्ये गोसमूहे अश्व्ये अश्वसंघे वसौ निवासभूतेऽन्यस्मिन्नपि धने दधः धारयेः ॥
Wilson
English translation:
“When, Indra, who delight in praise, may your worshipper be entirely happy? When will you establish usin (the affluence of) cattle, of horses, of dwellings?”
Jamison Brereton
O Indra who longs for songs, when will your praiser become most wealful for you?
When will you place us amid bovine and equine goods?
Jamison Brereton Notes
One piece of evidence for my interpretation of the preceding tṛca as having the praiser (stotár-) as its thematic center is his reappearance in this verse, in this anxious question. The verse expresses the reciprocity inherent in the ritual situation, with the praiser wishing to be “most wealful” for Indra, while also receiving his own benefits from the god. This reminds us of verse 17, where the poets (quite possibly the Maruts) were both seeking help and making Indra increase through the help they gave him.
Griffith
O Indra, Lover of the song, when shall thy praiser be most blest?
When wilt thou grant us wealth in herds of kine and steeds?
Geldner
Wann wird dir, lobbegehrender Indra, der Sänger am meisten zusagen? Wann wirst du uns zu Rinder- und Rossebesitz, zu Gut verhelfen?
Grassmann
Wann wird, o Indra, Liederfreund, der Sänger dir am liebsten sein? Wann wirst du Gut an Rind und Ross uns hold verleihn?
Elizarenkova
Когда, о Индра, любящий хвалебные песни,
Твой восхвалитель станет самым милым для тебя?
Когда наделишь нас владением коровами, конями, добром?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस मन्त्र से प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे समस्त उत्तम वाणियों से स्तवनीय ! हे स्तोत्रप्रिय (इन्द्र) इन्द्र ! (ते) तेरा (स्तोता) यशोगायक (कदा) कब (शन्तमः) अतिशय सुखी और कल्याणयुक्त (भवाति) होगा और (कदा) कब (नः) हम अधीनजनों को तू (गव्ये) गोसमूह में (अश्व्ये) घोड़ों के झुण्डों में और (वसौ) उत्तम निवासस्थान में (दधः) रक्खोगे। हे भगवन् ! ऐसी कृपा कर कि तेरे स्तोतृजन सदा सुखी होवें और उन्हें गाएँ घोड़े और अच्छे निवास मिलें ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! स्तोता को सौभाग्ययुक्त कर और उसको अन्य अभिलषित पदार्थ दे ॥२२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सुखी होने के लिये परमात्मा से और याचना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे वाणियों द्वारा भजनीय (इन्द्र) परमात्मन् ! (ते, स्तोता) आपका उपासक (कदा) कब (शंतमः, भवाति) अत्यन्त सुखी हो (गव्ये) गोसमूह में (अश्व्ये) अश्वसमूह में (वसौ) धनसमूह में (नः) हमको (कदा, दधः) कब स्थापित करे ॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सकल ऐश्वर्य्यसम्पन्न परमात्मन् ! आप अपनी परमकृपा से अपने उपासकों को सुख प्रदान करें और उनको गौ, अश्व, सन्तानरूप प्रजा तथा अन्नादि विविध प्रकार का धन दीजिये, जिससे वह सुखसम्पन्न होकर सदैव आपकी उपासना में प्रवृत्त रहें अर्थात् निरालस होकर सदा यज्ञानुष्ठान करें ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनेन मन्त्रेण प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे गिर्वणः=गीर्भिः सर्वाभिरुत्तमाभिर्वाग्भिर्वननीय सेवनीय स्तवनीय। इन्द्र ! ते=तव स्तोता। कदा=कस्मिन् काले। शन्तमः=सुखतमोऽतिशयेन सुखवान्। भवाति=भविष्यति। हे इन्द्र ! कदा=कस्मिन् काले। नोऽस्मान् तवाधीनान्। गव्ये=गोसमूहे। अश्व्ये=अश्वसमूहे। वसौ=निवासस्थाने च। दधः=धारयिष्यसि= स्थापयिष्यसि ॥२२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सुखित्वं तत्सकाशाद् याच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे वाचा सेव्य (इन्द्र) परमात्मन् ! (ते, स्तोता) तवोपासकः (कदा) कस्मिन्काले (शंतमः, भवाति) सुखितमो भवेत् (गव्ये) गोसमूहे (अश्व्ये) अश्वसमूहे (वसौ) धने च (नः) अस्मान् (कदा, दधः) कदा दध्याः ॥२२॥
23 उत ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ ते सु᳓ष्टुता ह᳓री
वृ᳓षणा वहतो र᳓थम्
अजुर्य᳓स्य मदि᳓न्तमं य᳓म् ई᳓महे
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त ते॒ सुष्टु॑ता॒ हरी॒ वृष॑णा वहतो॒ रथ॑म् ।
अ॒जु॒र्यस्य॑ म॒दिन्त॑मं॒ यमीम॑हे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उत᳓ ते सु᳓ष्टुता ह᳓री
वृ᳓षणा वहतो र᳓थम्
अजुर्य᳓स्य मदि᳓न्तमं य᳓म् ई᳓महे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
súṣṭutā ← súṣṭuta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
utá ← utá (invariable)
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vahataḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ajuryásya ← ajuryá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
madíntamam ← madíntama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ī́mahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । ते॒ । सुऽस्तु॑ता । हरी॒ इति॑ । वृष॑णा । व॒ह॒तः॒ । रथ॑म् ।
अ॒जु॒र्यस्य॑ । म॒दिन्ऽत॑मम् । यम् । ईम॑हे ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- suṣṭutā ← suṣṭuta
- [noun], nominative, dual, masculine
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- vahato ← vahataḥ ← vah
- [verb], dual, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ajuryasya ← ajurya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “ageless; amaranthine.”
- madintamaṃ ← madintamam ← madintama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “exhilarating; intoxicant.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे इन्द्र सुष्टुता शोभनं स्तुतौ वृषणौ कामानां वर्षितारौ हरी अश्वौ अजुर्यस्य जरारहितस्य ते तव रथम् इदानीं वहतः अस्मन्निकटं प्रापयतः । मदिन्तमम् अतिशयेन मदवन्तं यं त्वां धनम् ईमहे याचामहे तस्य त इत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Or, when will your renowned and vigorous horses bring the chariot of you, who are exempt from decay,that exhilarating (wealth) which we solicit?”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Madintamam yam īmahe: madasvantam tvām dhanam, youexhilarated, wealth; wealth was it that was solicited; moreover your renowned and vigorous (or desire- showering)horses bring the chariot of you who are exempt from decay, you, the greatly exhilarated, whom we ask (forwealth), atiśayena madavantam yam tvām dhanam yācāmahe tasya ta ityanvayaḥ
Jamison Brereton
And your two well-praised bullish fallow bays pull your chariot
to (the soma) most exhilarating to (you) who do not age—for whom we beg.
Griffith
And thy two highIy-lauded Bays, strong stallions, draw thy car who art
Untouched by age, most gladdening car for which we pray.
Geldner
Und deine schöngepriesenen Falben, die bullenhaften, ziehen zum berauschendsten Soma deinen, des Alterlosen, Wagen, den wir herbitten.
Grassmann
Wann fährt der rothen Hengste Paar der preislichen, den Wagen dir, Dem ew’gen, den erfreuendsten? den wünschen wir.
Elizarenkova
А пара твоих прекрасно прославленных
Мощных буланых коней везет колесницу,
К самому пьянящему (соме) для нестареющего, которого мы приглашаем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका महत्त्व दिखलाया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) और (ते) तुझसे उत्पादित (सुष्टुता) सर्वथा प्रशंसित (वृषणा) निखिल कामनाओं को वर्षानेवाले (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर-जङ्गमात्मक दो घोड़े (अजुर्यस्य) जरामरणादि दुःखरहित तेरे (रथम्) रमणीय रथ को (वहतः) प्रकाशित कर रहे हैं। अर्थात् मानो यह संसार तुझे रथ के ऊपर बैठाकर हम जीवों के समीप दिखला रहा है। (मदिन्तमम्) अतिशय आनन्दयिता (यम्) जिस तुझसे (ईमहे) हम धनादिक वस्तु याचते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! ये स्थावर और जङ्गम संसार परमात्मा को दिखला रहे हैं, अतः वे दोनों अच्छे प्रकार ज्ञातव्य हैं ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अजुः, यस्य) जिस अजर आपके (यम्, मदिन्तमम्) जिस अत्यन्त सुखकर ज्ञान को (ईमहे) हम लोग याचना करते हैं (उत) जब (रथम्) उस ज्ञान के आधार को (ते) आपकी (सुष्टुता) सुन्दर प्रशंसनीय (वृषणा) कामनाप्रद (हरी) शक्तिएँ (वहतः) समीप में ले आएँ तब, “यह पूर्व प्रश्न का उत्तर” है ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह मन्त्र पूर्व मन्त्र में जो धन ऐश्वर्य्यादिविषयक प्रश्न किये हैं, उनके उत्तर को कहता है अर्थात् जो मनुष्य जो अश्व धन आदि पदार्थों को प्राप्त करना चाहे, उसके लिये एकमात्र यही उपाय है कि वह अपने ज्ञान को ईश्वर की प्रार्थना द्वारा तथा उसके कहे हुए विहित आचरणों से बढ़ाकर सामर्थ्य उत्पन्न करे ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - उत=अपि च। ते=तवोत्पादितौ। सुष्टुता=सुष्टुतौ शोभनं स्तुतौ। वृषणा=वृषणौ कामानां वर्षितारौ। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमात्मकावश्वौ। अजुर्यस्य=जरामरणादिदुःखरहितस्य तव। रथम्=रमणीयं शकटं वहतः। रथे त्वां स्थापयित्वा दर्शयत इत्यर्थः। मदिन्तमम्=अतिशयेनानन्दयितारम्। यम्=त्वाम्। ईमहे=धनादिकं याचामहे वयम् ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अजुः, यस्य) अजीर्णस्य यस्य भवतः (यम्, मदिन्तमम्) यदत्यन्तसुखकरं ज्ञानम् (ईमहे) वयं याचामहे (उत) अथ (रथम्) तं ज्ञानाधारम् (ते) तव (सुष्टुता) प्रशंसनीये (वृषणा) कामानां वर्षयित्र्यौ (हरीः) शक्ती (वहतः) यदा आगमयतः तदेति पूर्ववाक्योत्तरम् ॥२३॥
24 तमीमहे पुरुष्थुतम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓म् ईमहे पुरुष्टुतं᳓
यह्व᳓म् प्रत्ना᳓भिर् ऊति᳓भिः
नि᳓ बर्हि᳓षि प्रिये᳓ सदद् अ᳓ध द्विता᳓
मूलम् ...{Loading}...
तमी॑महे पुरुष्टु॒तं य॒ह्वं प्र॒त्नाभि॑रू॒तिभिः॑ ।
नि ब॒र्हिषि॑ प्रि॒ये स॑द॒दध॑ द्वि॒ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
त᳓म् ईमहे पुरुष्टुतं᳓
यह्व᳓म् प्रत्ना᳓भिर् ऊति᳓भिः
नि᳓ बर्हि᳓षि प्रिये᳓ सदद् अ᳓ध द्विता᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
puruṣṭutám ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
pratnā́bhiḥ ← pratná- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
yahvám ← yahvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
barhíṣi ← barhís- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
priyé ← priyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
sadat ← √sad- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ádha ← ádha (invariable)
dvitā́ ← dvitā́ (invariable)
पद-पाठः
तम् । ई॒म॒हे॒ । पु॒रु॒ऽस्तु॒तम् । य॒ह्वम् । प्र॒त्नाभिः॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
नि । ब॒र्हिषि॑ । प्रि॒ये । स॒द॒त् । अध॑ । द्वि॒ता ॥
Hellwig Grammar
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
- puruṣṭutaṃ ← puruṣṭutam ← puruṣṭuta
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
- yahvam ← yahva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “youngest; youthful; active.”
- pratnābhir ← pratnābhiḥ ← pratna
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “age-old; pratna [word].”
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- barhiṣi ← barhis
- [noun], locative, singular, neuter
- “Barhis; barhis [word].”
- priye ← priya
- [noun], locative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- sadad ← sadat ← sad
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “sit down; break down; slow; sink; crumble; fracture; perish; ride; stop; besiege; tire.”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- dvitā
- [adverb]
- “again.”
सायण-भाष्यम्
यह्वं महान्तं पुरुस्तुतं बहुभिः स्तुतं तम् इन्द्रं प्रत्नाभिः पुराणीभिः ऊतिभिः तृप्तिकरीभिः सोमाहुतिभिर्हेतुभिः ईमहे याचामहे । स चेन्द्रः प्रिये प्रीतिकरे बर्हिषि आस्तीर्णे दर्भे नि षदत् निषीदतु हविःस्वीकरणायोपविशतु । अध अनन्तरं द्विता द्वैधं वर्तमानानि चरुपुरोडाशादीनि सोमलक्षणानि च हवींषि स्वीकरोत्विति शेषः । बर्धस्वा सु पुरुष्टुत ऋषिष्टुताभिरूतिभिः । धुक्षस्व पिप्युषीमिषमव च नः ॥२५॥
Wilson
English translation:
“We solicit with ancient and gratifying (offerings) him who is mighty and the invoked of many; may he sitdown on the plural asant sacred grass, and accept the two-fold (offering of cakes and Soma).”
Jamison Brereton
For him do we beg, him praised by many, the youthful one with his ancient forms of help.
He will sit down upon the dear ritual grass once again.
Jamison Brereton Notes
Pāda b yahvám pratnā́bhir ūtíbhiḥ is a deliberate echo of 20a yahvám pratnéṣu dhā́masu, and the only indication that yahvám is neut. in 20b but masc. in 24b are the pronouns tád and tám respectively that open the a-pādas. The phrase pratnā́bhir ūtíbhiḥ also recalls pravátvatībhir ūtíbhiḥ in 17b. These patterns suggest there is some reality to the below-the-radar thematic unity I’ve sketched out for the three tṛcas, vss. 16-24.
Griffith
With ancient offerings we implore the Young and Strong whom many praise.
He from of old hath sat upon dear sacred grass.
Geldner
Ihn bitten wir, den vielgepriesenen Jüngsten mit seinen früheren Hilfen her, er möge sich nun abermals auf das liebe Barhis setzen.
Grassmann
Den hochgepries’nen wünschen wir, ihn, der mit alten Hülfen eilt, Er setze auf die liebe Streu sich nieder jetzt.
Elizarenkova
Мы приглашаем этого многопрославленного
Юного с прежними поддержками.
Пусть усядется он наконец на милую жертвенную солому!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्रार्थना दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तम्+ईमहे) उस परमात्मा से हम लोग याचना और प्रार्थना करते हैं (पुरुस्तुतम्) जिसकी सब स्तुति करते हैं और (यह्वम्) जो महान् है (प्रत्नाभिः+ऊतिभिः) शाश्वत=चिरस्थायी सहायता के लिये जो (प्रिये+बर्हिषि) प्रियसंसाररूप आसन पर (निसदत्) बैठा हुआ है और जो (द्विता) अनुग्रह और निग्रह दोनों कार्य करनेवाला है, उसको हम याचते=माँगते हैं ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा ही प्रार्थनीय और याचनीय है। वही सर्वत्र व्यापक होने से हमारी स्तुति सुनता और अभीष्ट को जानता है ॥२४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब बुद्धिवृद्धि के लिये परमात्मा से याचना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुतम्) अनेक विद्वानों से स्तुत (यह्वम्, तम्) उस महान् परमात्मा की (प्रत्नाभिः, ऊतिभिः) प्राचीन वेदवाणियों से (ईमहे) प्रार्थना करते हैं कि (प्रिये, बर्हिषि) वह प्रिय हृदयरूप आसन में (निषदत्) आसीन होकर (अध, द्विता) सदसद्विवेक करनेवाली बुद्धि दे ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वानों द्वारा सदा स्तुत परमात्मन् ! हम लोग वेदवाणियों द्वारा सदैव आपकी स्तुति तथा प्रार्थना करते हैं। कृपा करके हमारे हृदय में विराजमान होकर हमें सदसद्विवेचन करनेवाली बुद्धि दीजिये, जिससे हम संसार के पदार्थों को यथावस्थित जानकर उनसे उपयोग लें और उसी सूक्ष्म बुद्धि से आपके समीपवर्ती होकर सुख अनुभव करें ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रार्थनां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुरुस्तुतम्=पुरुभिर्बहुभिर्विद्वद्भिः। स्तुतम्=गीतयशसम्=यह्वम्= महान्तम्। तमीश्वरमिन्द्रवाच्यम्। प्रत्नाभिः=प्राचीनाभिः शाश्वतीभिः। ऊतिभी रक्षाभिर्हेतुभिः। ईमहे=याचामहे। प्रिये=रमणीये। बर्हिषि=स्थावरे जङ्गमे च संसारे निसदत्। यो द्विता=अनुग्रहनिग्रहकर्त्ताऽस्ति। तमीमह इत्यन्वयः ॥२४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ बुद्धिवृद्ध्यै परमात्मा याच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुतम्) बहुभिः स्तुतम् (यह्वम्, तम्) महान्तं तम् (प्रत्नाभिः, ऊतिभिः) पुरातनीभिः वेदवाग्भिः (ईमहे) प्रार्थयामहे (प्रिये, बर्हिषि) प्रेमाश्रये हृद्रूपे आसने (निषदत्) निषीदतु (अध, द्विता) अथ सदसद्विवेचनीं बुद्धिं च वर्द्धयतु ॥२४॥
25 वर्धस्वा सु - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓र्धस्वा सु᳓ पुरुष्टुत
ऋ᳓षिष्टुताभिर् ऊति᳓भिः
धुक्ष᳓स्व पिप्यु᳓षीम् इ᳓षम् अ᳓वा च नः
मूलम् ...{Loading}...
वर्ध॑स्वा॒ सु पु॑रुष्टुत॒ ऋषि॑ष्टुताभिरू॒तिभिः॑ ।
धु॒क्षस्व॑ पि॒प्युषी॒मिष॒मवा॑ च नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
व᳓र्धस्वा सु᳓ पुरुष्टुत
ऋ᳓षिष्टुताभिर् ऊति᳓भिः
धुक्ष᳓स्व पिप्यु᳓षीम् इ᳓षम् अ᳓वा च नः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
puruṣṭuta ← puruṣṭutá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sú ← sú (invariable)
várdhasva ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ŕ̥ṣiṣṭutābhiḥ ← ŕ̥ṣiṣṭuta- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
dhukṣásva ← √duh- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pipyúṣīm ← √pī- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
áva ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ca ← ca (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
वर्ध॑स्व । सु । पु॒रु॒ऽस्तु॒त॒ । ऋषि॑ऽस्तुताभिः । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
धु॒क्षस्व॑ । पि॒प्युषी॑म् । इष॑म् । अव॑ । च॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- vardhasvā ← vardhasva ← vṛdh
- [verb], singular, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- puruṣṭuta
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Vishnu; Agni.”
- ṛṣiṣṭutābhir ← ṛṣiṣṭutābhiḥ ← ṛṣiṣṭuta
- [noun], instrumental, plural, feminine
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- dhukṣasva ← duh
- [verb], singular, Aorist imperative
- “milk.”
- pipyuṣīm ← pyā
- [verb noun], accusative, singular
- “swell; abound; swell.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- avā ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरुष्टुत बहुभिः स्तुतेन्द्र ऋषिष्टुताभिः ऋषिभिः मन्त्रदर्शिभिः पुरा स्तुताभिः ऊतिभिः रक्षाभिः सु सुष्ठु वर्धस्व अस्मान् वर्धय । यद्वा । ऋषिभिरुत्पादिताभिरूतिभिः स्तुतिभिस्त्वं वर्धस्व वृद्धिं प्राप्नुहि । नः अस्मभ्यं च पिप्युषीं प्रवृद्धाम् इषम् इष्यमाणमन्नम् अव धुक्षस्व अवाङ्मुखमस्मदभिमुखं धुक्षस्व क्षारय । देहीत्यर्थः ॥ ॥ ११ ॥
Wilson
English translation:
“Praised of many, prosper (us) with the protections hymned by the ṛṣis, send down upon us nutritiousfood.”
Jamison Brereton
Become increased, o you who are praised by many, with your forms of help that are praised by the seers.
Milk out swelling refreshment, and help us.
Jamison Brereton Notes
This verse both parrots the preceding verse (24ab … puruṣṭutȧm, … ūtíbhiḥ / 25ab … puruṣṭuta, … ūtíbhiḥ) and concentrates into a single expression the reciprocal aid between god and praiser that has dominated the rhetoric of the last tṛcas. In the command vardhasva … ūtíbhiḥ “become increased … by forms of help,” the instr. should express the means by which Indra becomes strong, and that should be the help given him by others, as in vs. 17 tám íd víprāḥ … ūtíbhiḥ / … avardhayan… “The inspired poets increased him with helps.” But the forms of help in 25 are ṛ́ṣistutābhiḥ ‘praised by the seers’, which suggests that these are forms of help given by Indra to us, like those in 24b. The condensed expression in this verse sets up a closed circle, a never-ending loop, in which forms of help given and received are identical and have identical results. With that established, the poet then presses his advantage and in pāda c and in 26a puts Indra squarely in the role of helping us.
Griffith
Wax miglity, thou whom many laud for aids which Rsis have extolled.
Pour down for us abundant food and guard us well.
Geldner
Wachse baß, du Vielgepriesener, mit deinen von den Rishi´s gepriesenen Hilfen; laß strotzende Nahrung aus dir melken und hilf uns!
Grassmann
O hochgelobter, labe dich an Laben, die der Dichter rühmt, O schlürf den fetten Labetrunk, sei hülfreich uns.
Elizarenkova
Сильно возрастай, о многопрославленный,
С поддержками, прославленными риши!
Доись набухшей жертвенной усладой и помогай нам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे इन्द्र की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे बहुस्तुत महेन्द्र ! (ऋषिष्टु१ताभिः) ऋषियों से प्रशंसित और प्रचालित (ऊतिभिः) सहायता के साथ (सु) अच्छे प्रकार (वर्धस्व) हम लोगों को बढ़ाओ (च) और (पिप्युषीम्) सर्वपदार्थसंयुक्त (इषम्) अन्न (नः) हमको (अवधुक्षस्व) दे ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऋषिप्रदर्शित मार्ग से चले, यह उपदेश इससे देते हैं ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−ऋषिस्तुत=अनेकमार्ग जगत् में प्रचलित हैं और अपने-अपने मत या धर्म को सब ही सत्य ही मानते हैं। परन्तु उचित यह है कि स्वयं भी परीक्षा करके सत्यता ग्रहण करे। यदि वैसी शक्ति न हो तो तत्त्ववेत्ताओं से प्रवर्त्तित मार्ग पर चले। उन ही परमविवेकी और तत्त्वदर्शी पुरुषों का नाम ऋषि है। अतः भगवान् उपदेश देते हैं कि ऋषियों के मार्ग पर चलो ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे बहुतों से स्तुत ! (ऋषिष्टुताभिः, ऊतिभिः) ऋषियों से प्रार्थित रक्षाओं द्वारा (सुवर्धस्व) आप मुझे बढ़ाएँ (पिप्युषीम्, इषम्) तृप्तिकर अन्न को (धुक्षस्व) दीप्तिकर बनाएँ, इस प्रकार (नः) हमारी (अव, च) रक्षा करें ॥२५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके स्तुतियोग्य तथा प्रार्थनीय परमेश्वर ! आप अपनी रक्षाओं द्वारा हमें वृद्धि को प्राप्त कराएँ। हमारा खाद्य अन्न हमें पुष्टिकारक तथा दीप्तिकर हो, जिससे हमारी रक्षा हो और हम पुष्ट होकर कान्तिवाले हों ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य प्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुष्टुत=बहुस्तुत इन्द्र ! त्वम्। ऋषिष्टुताभिः= ऋषिभिस्तत्त्वदर्शिभिः। स्तुताभिः=प्रचालिताभिश्च। ऊतिभिः= रक्षाभिः=सहायताभिः सह। यद्वा। ऋषिप्रदर्शिताभिः स्तुतिभिः प्रसन्नः सन्। सु=शोभनम्। वर्धस्व=अस्मान् वर्धय=सुखी कुरु। अपि च। नोऽस्मभ्यम्। पिप्युषीम्=प्रवृद्धां सर्वपदार्थसहिताम्। इषम्=अभिलष्यमाणमन्नम्। अव+धुक्षस्व=अवाङ्मुखमस्मदभिमुखं धुक्षस्व=क्षारय देहीत्यर्थः ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुष्टुत) हे बहुभिः स्तुत ! (ऋषिष्टुताभिः, ऊतिभिः) ऋषिभिः प्रार्थिताभिः रक्षाभिः (सुवर्धस्व) सुष्ठु वर्धयस्व (पिप्युषीम्, इषम्) तर्पयित्रन्नम् (धुक्षस्व) वर्धयस्व (नः) अस्मानेवम् (अव, च) रक्ष च ॥२५॥
26 इन्द्र त्वमवितेदसीत्था - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र त्व᳓म् अविते᳓द् असि
इत्था᳓ स्तुवतो᳓ अद्रिवः
ऋता᳓द् इयर्मि ते धि᳓यम् मनोयु᳓जम्
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ त्वम॑वि॒तेद॑सी॒त्था स्तु॑व॒तो अ॑द्रिवः ।
ऋ॒तादि॑यर्मि ते॒ धियं॑ मनो॒युज॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र त्व᳓म् अविते᳓द् असि
इत्था᳓ स्तुवतो᳓ अद्रिवः
ऋता᳓द् इयर्मि ते धि᳓यम् मनोयु᳓जम्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
itthā́ ← itthā́ (invariable)
stuvatáḥ ← √stu- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
dhíyam ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
iyarmi ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥tā́t ← r̥tá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
manoyújam ← manoyúj- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑ । त्वम् । अ॒वि॒ता । इत् । अ॒सि॒ । इ॒त्था । स्तु॒व॒तः । अ॒द्रि॒ऽवः॒ ।
ऋ॒तात् । इ॒य॒र्मि॒ । ते॒ । धिय॑म् । म॒नः॒ऽयुज॑म् ॥
Hellwig Grammar
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- avited ← avitā ← av
- [verb], singular, periphrast. future
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- avited ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asītthā ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- asītthā ← itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- stuvato ← stuvataḥ ← stu
- [verb noun], genitive, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- ṛtād ← ṛtāt ← ṛta
- [noun], ablative, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- iyarmi ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dhiyam ← dhī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- manoyujam ← manaḥ ← manas
- [noun], neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- manoyujam ← yujam ← yuj
- [noun], accusative, singular, feminine
- “amalgamated; harnessed.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन् इन्द्र त्वम् इत्था इत्थमनेन प्रकारेण स्तुवतः स्तोत्रं कुर्वतो यजमानस्य अवितेदसि रक्षितैव भवसि । यत एवमतः कारणादहमपि ऋतात् यज्ञाद्धेतो: मनोयुजं मनसा मननीयेन स्तोत्रेण प्राप्यां ते त्वदीयां धियम् अनुग्रहबुद्धिम् इयर्मि प्राप्नोमि । यद्वा। ऋतात् सत्यभूतात्त्वतः स्तोत्रेण युक्तं त्वत्प्रीतिकरं कर्माहं प्राप्नोमि ।
Wilson
English translation:
“Thunderbolt-bearing Indra, you are the protector of him who thus eulogises you; I seek through sacrificefor your favour, which is to be gained by praise.”
Jamison Brereton
O Indra, it is only you who are the helper of him who praises just so, o master of the stones.
From out of the truth I raise to you my insight yoked by mind.
Jamison Brereton Notes
See remarks on the repetition in pāda a under vs. 15 above.
Griffith
O Indra, Caster of the Stone, thou helpest him who praises thee:
From sacrifice I send to thee a mindyoked hymn.
Geldner
Indra! Du bist der Helfer des also Lobsingenden, du Herr des Preßsteins. In rechter Absicht lasse ich das mit dem Gedanken bespannte Gedicht zu dir gehen.
Grassmann
Ein Helfer, Indra, bist du ja des Preisenden, o Schleuderer; Dir send’ ich geistgeschirrtes Lied aus treuem Sinn.
Elizarenkova
Индра, ведь ты бываешь, в самом деле,
Помощником восхвалителя, о хозяин давильных камней!
От чистого сердца я посылаю тебе молитву, запряженную мыслью.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे इन्द्र की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे दण्डधारी (इन्द्र) सर्वद्रष्टा परमदेव ! (इत्था) इस प्रकार (स्तुवतः) यशोगान करनेवाले के (त्वम्) आप (अविता+इत्+असि) रक्षक ही होते हैं। इस हेतु हे भगवन् ! (ऋतात्) सत्यता के कारण (मनोयुजम्) समाधि में मन को स्थापित करनेवाली (धियम्) बुद्धि को (ते) आपसे (इयर्मि) माँगता हूँ। जिस कारण आप सदा हम लोगों की रक्षा ही करते आए हैं, अतः मुझको सुबुद्धि दीजिये, जिससे मेरी पूरी रक्षा होवे ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उसका रक्षक होता है, जो शुभकर्म करता है और जो उस परमगुरु में मन लगाता है ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः, इन्द्र) हे शत्रुविदारक परमात्मन् ! (इत्था, स्तुवतः) इस प्रकार स्तुति करनेवाले के (त्वम्) आप (अविता, इत्, असि) रक्षक ही होते हैं, अनन्तर हम लोग (ऋतात्) सत्य का आश्रयण करके (मनोयुजम्, ते, धियम्) ज्ञानयुक्त आपके कर्मों को (इयर्मि) प्राप्त करते हैं ॥२६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे शत्रुविदारक परमात्मन् ! जो पुरुष आपकी उपासना में निरन्तर प्रवृत्त रहते हैं, निश्चय आप उनके रक्षक होते हैं और सत्य का आश्रयण करनेवाले ज्ञानयुक्त होकर वैदिक कर्मों द्वारा आपको प्राप्त करते हैं। हे प्रभो ! हमें आत्मिक बल दें कि हम सत्य का पालन करते हुए आपकी उपासना में सदा तत्पर रहें, जिससे हमें सुख देनेवाली अपूर्व ज्ञान की प्राप्ति हो ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्तुतिः क्रियते ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अद्रिवोऽद्रिमन्=दण्डधारिन् इन्द्र ! इत्था=इत्थमनेन प्रकारेण। स्तुवतः=स्तुतिं कुर्वतो जनस्य। त्वमविता इदसि=त्वं रक्षितैव भवसि। अतोऽहं हे इन्द्र। ऋतात्सत्याद्धेतोः। मनोयुजम्=मनश्चितं समाधौ युनक्ति या सा मनोयुक्ताम्। मनोयुजम्=समाधौ मनः स्थापनीयम्। धियम्=मेधाम्। ते=त्वाम्। इयर्मि=याचे। धातूनामनेकार्थत्वादियर्तिरिह याचनार्थः ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः, इन्द्र) हे शत्रुभयोत्पादक परमात्मन् ! (इत्था, स्तुवतः) इत्थं स्तुतिं कुर्वतः (त्वम्) त्वम् (अविता) रक्षकः (इत्, असि) एव भवसि वयम् (ऋतात्) सत्यमाश्रित्य “ल्यब्लोपे पञ्चमी” (मनोयुजम्, ते, धियम्) ज्ञानयुक्तम् ते कर्म (इयर्मि) प्राप्नोमि ॥२६॥
27 इह त्या - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इह᳓ त्या᳓ सधमा᳓दिया
युजानः᳓ सो᳓मपीतये
ह᳓री इन्द्र प्रत᳓द्वसू अभि᳓ स्वर
मूलम् ...{Loading}...
इ॒ह त्या स॑ध॒माद्या॑ युजा॒नः सोम॑पीतये ।
हरी॑ इन्द्र प्र॒तद्व॑सू अ॒भि स्व॑र ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इह᳓ त्या᳓ सधमा᳓दिया
युजानः᳓ सो᳓मपीतये
ह᳓री इन्द्र प्रत᳓द्वसू अभि᳓ स्वर
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ihá ← ihá (invariable)
sadhamā́dyā ← sadhamā́dya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
tyā́ ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yujānáḥ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:MED}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pratádvasū ← pratádvasu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
abhí ← abhí (invariable)
svara ← √svar- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒ह । त्या । स॒ध॒ऽमाद्या॑ । यु॒जा॒नः । सोम॑ऽपीतये ।
हरी॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । प्र॒तद्व॑सू॒ इति॑ प्र॒तत्ऽव॑सू । अ॒भि । स्व॒र॒ ॥
Hellwig Grammar
- iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- tyā ← tya
- [noun], accusative, dual, masculine
- “that.”
- sadhamādyā ← sadhamādya
- [noun], accusative, dual, masculine
- yujānaḥ ← yuj
- [verb noun], nominative, singular
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- somapītaye ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaye ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pratadvasū ← pratadvasu
- [noun], accusative, dual, masculine
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- svara ← svar
- [verb], singular, Present imperative
- “sing.”
सायण-भाष्यम्
हे ‘इन्द्र इह अस्मिन् यागे सोमपीतये सोमपानाय अभि स्वर अभिगच्छ। किं कुर्वन् । त्या त्यौ तौ प्रसिदौ सधमाद्या त्वया सह हविर्भिर्मादयितव्यौ तर्पयितव्यौ प्रतद्वसू प्रततवसू विस्तीर्णधनौ ईदृशौ हरी त्वदीयावश्वौ युजानः रथेन संयोजयन् ॥
Wilson
English translation:
“Harnessing your horses, Indra, laden with treasure and sharing your exhilaratio, come here to drink ofthe Soma.”
Jamison Brereton
Yoking here your two feasting companions, for soma-drinking,
cry out to the fallow bays that bring the “forth to that”
wealth, Indra.
Jamison Brereton Notes
Although Geldner gives up on the cmpd. pratádvasū, which modifies hárī, Oldenberg plausibly suggests that it’s a univerbation of the frequent collocation prá tád “forth to that” or perhaps prá tád vásu “forth to that good thing,” perhaps as the actual command Indra “cries out” to the horses. Rendering it in English is somewhat clumsy.
Griffith
Here, yoking for the Soma-draught these Horses, sharers of thy feast,
Thy Bay Steeds, Indra, fraught with weal tb, consent to come.
Geldner
Um hier Soma zu trinken, schirre deine beiden Genossen, die …….Falben, o Indra, und stimm in den Gesang ein!
Grassmann
Hier diese Festgenossen dir anschirrend zu dem Somatrunk, Das güterreiche Füchsepaar, rausch, Indra, her.
Elizarenkova
Запрягая здесь для питья сомы
Тех сотрапезников, пару буланых коней,
(Везущих) вперед это добро, включайся в пение, о Индра!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे इन्द्र की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (इन्द्र) इन्द्र ! तू (त्या) परम प्रसिद्ध उन (सधमाद्या) तेरे ही साथ आनन्दयितव्य या आनन्दयिता (प्रतद्वसू) बहुधनसम्पन्न सर्वसुखमय (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गमरूप द्विविध संसारों को (युजानः) स्व-स्व कार्य में नियोजित करता हुआ (इह) इस मेरे गृह में (सोमपीतये) निखिल पदार्थों के ऊपर अनुग्रहार्थ (अभिस्वर) हम लोगों के अभिमुख आ ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश ! इन पदार्थों को स्व-२ कार्य में लगा और हम लोगों के ऊपर कृपा कर ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (त्वा) वह (सधमाद्या) यज्ञ में होनेवाली (प्रतद्वसू) रत्नों को बढ़ानेवाली (हरी) असद्गुणनिवारक और सद्गुणोपधायक शक्तियों को (युजानः) शरीर के साथ जोड़ते हुए (सोमपीतये) सौम्य अन्तःकरण का अनुभव करने के लिये (इह) इस यज्ञ में (अभिस्वर) आप आएँ ॥२७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमदेव परमेश्वर ! आप हमारे यज्ञ को अपनी परमकृपा से पूर्ण करें और हमें रत्नादि उत्तमोत्तम धनों का लाभ कराएँ, जिससे हम नित्यनूतन पदार्थों के आविष्काररूप यज्ञ करते रहें, जो सब प्रजाजनों की उन्नति करनेवाले हों। हे हमारे रक्षक देव ! अपनी असद्गुणनिवारक और सद्गुणों की धारक शक्तियों को हममें प्रवेश करें, ताकि हम सद्गुणसम्पन्न होकर अपने आपको उन्नत करने में समर्थ हों ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रप्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इन्द्र ! त्वम्। त्या=त्यौ=तौ। सधमाद्या=त्वयैव सह, मादयितव्यौ मादयितारौ वा। प्रतद्वसू=प्राप्त।धनौ, प्रकर्षेण विस्तीर्णधनौ, वासयितारौ वा। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमात्मकौ द्विविधौ संसारौ। युजानः=स्वस्वकार्य्ये युज्जानो नियोजन् सन्। इह=अस्मद्गृहे। सोमपीतये=सोमानां निखिलपदार्थानां पीतये=अनुग्रहाय। अभिस्वर=अस्माकमभिमुखो भव आगच्छ वा ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (त्या) ते (सधमाद्या) यज्ञोद्भवे (प्रतद्वसू) वसुप्रतनित्र्यौ (हरी) असद्गुणनिवारकसद्गुणाधायक शक्ती (युजानः) शरीरेण युञ्जन् (सोमपीतये) सौम्यान्तःकरणानुभवाय (इह) अस्मिन्यज्ञे (अभिस्वर) अभ्यागच्छ ॥२७॥
28 अभि स्वरन्तु - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ स्वरन्तु ये᳓ त᳓व
रुद्रा᳓सः सक्षत श्रि᳓यम्
उतो᳓ मरु᳓त्वतीर् वि᳓शो अभि᳓ प्र᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि स्व॑रन्तु॒ ये तव॑ रु॒द्रासः॑ सक्षत॒ श्रिय॑म् ।
उ॒तो म॒रुत्व॑ती॒र्विशो॑ अ॒भि प्रयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अभि᳓ स्वरन्तु ये᳓ त᳓व
रुद्रा᳓सः सक्षत श्रि᳓यम्
उतो᳓ मरु᳓त्वतीर् वि᳓शो अभि᳓ प्र᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
abhí ← abhí (invariable)
svarantu ← √svar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
rudrā́saḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sakṣata ← √sac- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
śríyam ← śrī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
marútvatīḥ ← marútvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
u ← u (invariable)
utá ← utá (invariable)
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
práyaḥ ← práyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । स्व॒र॒न्तु॒ । ये । तव॑ । रु॒द्रासः॑ । स॒क्ष॒त॒ । श्रिय॑म् ।
उ॒तो इति॑ । म॒रुत्व॑तीः । विशः॑ । अ॒भि । प्रयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- svarantu ← svar
- [verb], plural, Present imperative
- “sing.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- rudrāsaḥ ← rudra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- sakṣata ← sac
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- śriyam ← śrī
- [noun], accusative, singular, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- marutvatīr ← marutvatīḥ ← marutvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Marut(a).”
- viśo ← viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- prayaḥ ← prayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “food; dainty; enjoyment.”
सायण-भाष्यम्
अभि स्वरन्तु अभिगच्छन्तु ते हे इन्द्र तव अनुचराः रुद्रासः रुद्रपुत्राः ये मरुतः सन्ति । अपि च ते श्रियं श्रयणीयमिमं यज्ञं सक्षत सचन्तु प्राप्नुवन्तु । उतो अपि च मरुत्वतीः मरुद्भिर्युक्ताः विशः अन्या अपि दैवीः प्रजाः प्रयः । अन्ननामैतत् । अस्मदीयं हविर्लक्षणमन्नमभिगच्छन्तु ॥
Wilson
English translation:
“May the sons of Rudra, who are your followers, approach and partake of the glory (of the sacrifice); andmay (other celestial) people associated with the Maruts (partake of the sacrificial) food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Glory: śriyam =śrayaṇīyam yajñam
Jamison Brereton
Let them cry out—those who are yours: the Rudras accompany your splendor,
as do the clans of Maruts, to your satisfaction.
Jamison Brereton Notes
Note the chaining over tṛca boundary: 27c … abhí svara# / 28a #abhí svarantu.
Most interpreters (Geldner, Oldenberg, Klein [I.383]) take sakṣata as the verb of the relative clause beginning yé táva, but it is unaccented. Oldenberg recognizes the problem but considers it unnatural to separate táva from śríyam and accounts for the lack of accent acdg to ZDMG 60, 737-38 [=Kl.Sch. 212-13], namely occasional lack of accent when the rel. pronoun and the verb are in different pādas (not, in my opinion, a compelling explanation in any of these cases). But yé táva functions fine as an independent rel. clause, and supplying ‘your’ again with śríyam is no problem in an independent clause.
Geldner supplies “come” in c, but the verb in b can do duty here as well.
The Maruts, who were only latent in vs. 20 (and probably 17), appear here with Rudra, who was present in vs. 20. The Marut clans here may pick up the clans in 16c; see above.
Griffith
Attendants on thy glory, let the Rudras roar assent to thee,
And all the Marut companies come to the feast.
Geldner
Die Rudrasöhne, die deine Herrlichkeit begleiten, sollen einstimmen. Auch die marutischen Clane kommen zum Opferschmaus.
Grassmann
Her rausche auch die Rudraschar, begleitend deine schöne Pracht, Die Marutstämme allzumal zum Labetrunk.
Elizarenkova
Пусть включатся в пение (те) твои
Рудры, которые сопровождают (твой) блеск.
Племена марутовы (пусть) тоже (придут) к жертвенной пище!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (तव) तेरे (ये) जो (रुद्राः) भक्तगण हैं, वे (अभिस्वरन्तु) हमारे यज्ञ में आवें और आकर (श्रियम्) यज्ञ की शोभा को (सक्षत) बढ़ावें (उत) और (मरुत्वतीः) कई आदमी मिलकर कार्य करनेवाली सार्थसम्बन्धी (विशः) प्रजाएँ अर्थात् व्यापार करनेवाली जातियाँ भी (प्रयः) विविध अन्न को लेकर हमारे यज्ञ में (अभिस्वरन्तु) आवें ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश तेरी कृपा से संसार की शोभा बढ़े और अन्नों से लोग पुष्ट रहें ॥२८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब क्षात्रधर्म की रक्षार्थ परमात्मा से प्रार्थना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (ये, तव, रुद्रासः) जो आपके बलप्राप्त योद्धा लोग हैं, वे (अभिस्वरन्तु) अभिव्याप्त हों (श्रियम्) सम्पत्ति को (सक्षत) लब्ध करें (उतो) और (मरुत्वतीः, विशः) सैनिकयुक्त प्रजाएँ (प्रयः) भोग्य पदार्थों को (अभि) भले प्रकार प्राप्त करें ॥२८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में क्षात्रबल के लिये परमात्मा से प्रार्थना की गई है कि हे प्रभो ! आप क्षात्रबल को उन्नत करें, जिससे सब धर्म सुरक्षित रहें। हे परमात्मन् ! योद्धा लोग सर्वत्र व्याप्त हों, ताकि सब ओर से हमारी रक्षा रहे, आप योद्धा लोगों को सम्पत्तिशाली करें, ताकि वह उत्साहपूर्वक दुष्टों के दलन करने में वीरता दिखाएँ और अन्य सैनिकजनों के लिये भी सदैव अन्नादि भोग्य पदार्थ देकर उन्हें सन्तुष्ट करें, ताकि उनमें क्षात्रबल पूर्ण होने से सब प्रजा सुरक्षित रहे ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरप्रार्थनां करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तव। ये रुद्राः=समस्तदुःखविनाशका भक्ताः सन्ति। “रुद् दुःखं द्रावयन्तीति रुद्राः, परेषां क्लेशान् दृष्ट्वा ये स्वयं रुदन्ति वा ते रुद्राः, परदुःखं श्रुत्वा रुदन्तो ये द्रवन्ति गच्छन्ति तत्र-२ दुःखनिवारणाय ते रुद्राः”। ते। अस्माकं यज्ञम्। अभिस्वरन्तु=आगच्छन्तु। श्रियम्=शोभाम्। सक्षत=सञ्जन्तु= प्राप्नुवन्तु। उत=अपि च। मरुत्वतीर्विशः=वैश्याः। गणशो गणशो ये संगत्य कार्य्यं साधयन्ति ते मरुतः। तत्सम्बन्धिन्यो मरुत्वत्यो विशो व्यापारे नियुक्ताः प्रजा अपि। प्रयोऽन्नम्। नीत्वा। अभिस्वरन्तु ॥२८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ क्षात्रधर्मरक्षणाय परमात्मा प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (ये, तव, रुद्रासः) ये तव बलप्राप्ताः योद्धारः ते (अभिस्वरन्तु) अभ्यागच्छन्तु (श्रियम्) सम्पत्तिम् (सक्षत) लभन्ताम् (उतो) अथ (मरुत्वतीः, विशः) सैनिकयुक्तप्रजाः (प्रयः) भोग्यपदार्थान् (अभि) अभ्यागच्छन्तु ॥२८॥
29 इमा अस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ अस्य प्र᳓तूर्तयः
पदं᳓ जुषन्त य᳓द् दिवि᳓
ना᳓भा यज्ञ᳓स्य सं᳓ दधुर् य᳓था विदे᳓
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा अ॑स्य॒ प्रतू॑र्तयः प॒दं जु॑षन्त॒ यद्दि॒वि ।
नाभा॑ य॒ज्ञस्य॒ सं द॑धु॒र्यथा॑ वि॒दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इमा᳓ अस्य प्र᳓तूर्तयः
पदं᳓ जुषन्त य᳓द् दिवि᳓
ना᳓भा यज्ञ᳓स्य सं᳓ दधुर् य᳓था विदे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
prátūrtayaḥ ← prátūrti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
juṣanta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
padám ← padá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vidé ← √vid- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
yáthā ← yáthā (invariable)
पद-पाठः
इ॒माः । अ॒स्य॒ । प्रऽतू॑र्तयः । प॒दम् । जु॒ष॒न्त॒ । यत् । दि॒वि ।
नाभा॑ । य॒ज्ञस्य॑ । सम् । द॒धुः॒ । यथा॑ । वि॒दे ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pratūrtayaḥ ← pratūrti
- [noun], nominative, plural, feminine
- padaṃ ← padam ← pada
- [noun], accusative, singular, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- dadhur ← dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- vide ← vid
- [verb], singular, Present indikative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य संबन्धिन्यः इमाः पूर्वोक्ता मरुदादिरूपाः प्रजाः प्रतूर्तयः प्रकर्षेण शत्रूणां हिंसित्र्यः सत्यः पदं स्थानं जुषन्त असेवन्त । दिवि द्युलोके यत् स्थानमन्यैर्दुष्प्रापमस्ति तत्पदमित्यर्थः। अपि च ताः यज्ञस्य ज्योतिष्टोमादेः नाभा नाभौ नाभिस्थानीये हविर्धान उत्तरवेद्यां वा सं दधुः संनिदधते । यथा येन प्रकारेण विदे विन्दे अपेक्षितं धनं लभे तथेत्यर्थः । यद्वा । विदे ज्ञानाय यथास्माकं दक्षावरं ज्ञानं भवति तथेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“May those who (are his attndants), victorious (over enemies), be satisfied with the station (which theyoccupy) in heaven, and may they be assembled at the navel of the sacrifice, that I may therefrom acquire(wealth).”
Jamison Brereton
These (clans), his advance (troops), find pleasure in the track that is in heaven.
In the navel of the sacrifice they have joined together, as is (well-)
known.
Jamison Brereton Notes
As Geldner says, the subject here probably remains the Maruts. The question is whether “which is in heaven” is a restrictive or non-restrictive relative clause - that is, are there various possible tracks and it’s the one in heaven that they like, or is there one track and it happens to be in heaven. My inclination is to take it as restrictive, and the track or footstep in which they take pleasure is the one called elsewhere the paramá- (I.22.20-21, 72.2, 4, 154.5, etc.), upamá- (V.3.3), or uttamá- (V.51.4) ‘highest’, as well as divás padá- (IX.10.9, 83.2). There seems to be an implicit contrast to this high and distant padá-, which they like, and “the navel of the sacrifice” (nā́bhā yajñásya), where they find themselves. But these locations may be more complementary than contrastive, since the “highest track/footstep” often seems to indicate a place where a heavenly form of the earthly sacrifice is conducted simultaneously. See, e.g., I.22.20-21 and remarks on I.21.6.
Griffith
These his victorious followers bold in the heavens the place they love,
Leagued in the heart of sacrifice, as well we know.
Geldner
Diese seine Kampftruppen bevorzugen den Standort, der im Himmel ist. Im Mittelpunkt des Opfers haben sie sich ausgesöhnt, wie bekannt ist.
Grassmann
Wol liebte seine kühne Schar des Himmels Sitz, doch legte sie Ihn in des Opfers Mitte hin nach ihrer Art.
Elizarenkova
Эти его бурные (племена)
Любят место, которое на небе.
Посреди жертвы они, как известно, помирились.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर भी उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (अस्य) इस इन्द्रवाच्य परमात्मा के (इमाः) ये पूर्वोक्त गुणग्राहिणी आज्ञापालनी और (प्रतूर्तयः) काम क्रोधादि वासनाओं को विनष्ट करनेवाली प्रजाएँ उस उत्तम (पदम्) पद को (जुषन्त) प्राप्त करती हैं। (यद्) जो पद (दिवि) सर्वप्रकाशक परमात्मा में है। अर्थात् मुक्ति को पाकर वे प्रजाएँ ईश्वर का साक्षात् अनुभव करती हैं (यथा+विदे) और विज्ञान के अनुसार जो (यज्ञस्य) निखिल शुभकर्म के (नाभा) नाभि में=मध्यस्थान में (संदधुः) सन्निकट होती हैं अर्थात् यज्ञ के तत्त्वों को जानती हैं ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! उसी के कृपा से उत्तमोत्तम स्थान प्राप्त कर सकते हो, अतः उसी की उपासना करो ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस परमात्मा की (इमाः, प्रतूर्तयः) ये हिंसनशक्तियें (यत्) जो (दिवि, पदम्, जुषन्त) द्युलोक में स्थान को प्राप्त किये हुए हैं अतः (यथा, विदे) यथावत् ज्ञान के लिये (यज्ञस्य, नाभा) राज्य ब्रह्माण्ड की बन्धनशक्ति में (सन्दधुः) सबको धारण करती हैं ॥२९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि यह परमात्मा की अपूर्व सीमा है कि जिसकी शक्ति से अनेक ब्रह्माण्ड किसी अन्य के आश्रय की अपेक्षा न करते हुए निराधार स्थिर है, जैसे सूर्य्य, चन्द्रमा, नक्षत्र आदि अनेक पदार्थ रचकर उनमें गति प्रवेश करके काल आदि विशेष ज्ञान के लिये धारण कर रहा है, जो उसकी महिमा को भले प्रकार प्रकट करते हैं ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अस्येन्द्रस्य। इमाः=पूर्वोक्ता गुणग्राहिण्यः आज्ञापालिकाः। प्रतूर्तयः=प्रकर्षेण कामादीनां शत्रूणां हिंसित्र्यः प्रजाः। तद्दिव्यं पदं जुषन्त=जुषन्ते प्राप्नुवन्तीत्यर्थः। यत्पदं दिवि=सर्वप्रकाशके परमात्मनि वर्तते। पुनस्ता एव। यथाविदे=यथा विज्ञानाय विज्ञानपूर्वकम्। यज्ञस्य= निखिलशुभकर्मणः। नाभा=नाभौ=मध्यस्थाने। संदधुः= सन्निदधते=यज्ञस्य तत्त्वं जानन्तीत्यर्थः ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) अस्य परमात्मनः (इमाः, प्रतूर्तयः) इमा हिंसनशक्तयः (यत्) यस्मात् (दिवि, पदम्, जुषन्त) द्युलोके स्थानं लभन्ते तत् (यथा, विदे) यथावज्ज्ञानाय (यज्ञस्य, नाभा) यज्ञस्य बन्धनशक्तौ (सन्दधुः) सर्वान् संदधति ॥२९॥
30 अयं दीर्घाय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ दीर्घा᳓य च᳓क्षसे
प्रा᳓चि प्रयति᳓ अध्वरे᳓
मि᳓मीते यज्ञ᳓म् आनुष᳓ग् विच᳓क्षिय
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं दी॒र्घाय॒ चक्ष॑से॒ प्राचि॑ प्रय॒त्य॑ध्व॒रे ।
मिमी॑ते य॒ज्ञमा॑नु॒षग्वि॒चक्ष्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अयं᳓ दीर्घा᳓य च᳓क्षसे
प्रा᳓चि प्रयति᳓ अध्वरे᳓
मि᳓मीते यज्ञ᳓म् आनुष᳓ग् विच᳓क्षिय
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cákṣase ← cákṣas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
dīrghā́ya ← dīrghá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prā́ci ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prayatí ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
mímīte ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vicákṣya ← √cakṣ- (root)
{non-finite:CVB}
पद-पाठः
अ॒यम् । दी॒र्घाय॑ । चक्ष॑से । प्राचि॑ । प्र॒ऽय॒ति । अ॒ध्व॒रे ।
मिमी॑ते । य॒ज्ञम् । आ॒नु॒षक् । वि॒ऽचक्ष्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dīrghāya ← dīrgha
- [noun], dative, singular, neuter
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- cakṣase ← cakṣas
- [noun], dative, singular, neuter
- “eye; look; radiance.”
- prāci ← prāñc
- [noun], locative, singular, masculine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- prayaty ← prayati ← pre ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- mimīte ← mā
- [verb], singular, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- ānuṣag ← ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- vicakṣya ← vicakṣ ← √cakṣ
- [verb noun]
सायण-भाष्यम्
प्राचि प्राचीने प्रागायते यज्ञगृहे अध्वरे हिंसारहिते यज्ञे प्रयति गच्छति प्रवर्तमाने सति अयम् इन्द्रः प्रवर्तमानं तं यज्ञमानुषक् अनुषक्तमानुपूर्व्येण विचक्ष्य विशेषेण दृष्ट्वा मिमीते निष्पादयति । किमर्थम् । दीर्घाय आयताय चक्षसे दर्शनाय । यद्वा । द्रष्टव्याय फलाय ॥ ॥१२॥
Wilson
English translation:
“When the ceremony is being prepared in the hall of sacrifice, this (Indra), having inspected the rite,regulates (the performance) in due succession for a distant object.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Distant object: for future rewards; “this (Indra)for a long prospect, in the east proceeding sacrifice, measures, having considered in succession the sacrifice”,agam dīrghāya cakṣase prācī prayati adhvare mimīte yajñam anuṣag vicakṣya
Jamison Brereton
This one—to take the long view while the rite is going forth toward the east—
measures the sacrifice in proper order, having surveyed it.
Jamison Brereton Notes
This verse uses some of the material found in the previous hymn, also in Uṣṇih: prā́ci prayaty àdhvaré is a heavy variant of prā́dhvaré (that is, prá adhvaré) of VIII.12.31-33; mímīte is identical to the refrain mímīta íd (12.10-12); ānuṣák occurs in 12.11.
Who is ayám? This near demonstrative should mean that the referent is actually present. It can only be Indra. In the first two verses of the tṛca the focus is on his companions, the Maruts (“who are yours [=Indra]” 28a), and now attention turns to their leader, the subject of the hymn as a whole, and in the finale to the hymn his longed-for epiphany is signalled by this dramatic ayám.
That Indra himself “measures the sacrifice” is consistent with his being urged to “stretch the thread” in 14c above.
Geldner’s interpretation of ab is quite different from mine, and seems to envisage the sacrifice receding in the distance as the subject keeps gazing further out towards it. This doesn’t make much sense to me, and the similarity of the expression in b to the cliched prá adhvaré (see just above), which refers to the temporal progress of the ritual (and in this case, perhaps the carrying of the Āhavanīya fire eastward), makes his interpretation unlikely.
The only other occurrence of dīrghā́ya cákṣase is in I.7.3, where Indra puts the sun in the sky for this purpose. See remarks ad loc., where I point out that the expression can be either temporal or locational or both.
Griffith
That we may long behold the light, what time the ordered rite proceeds,
He duly measures, as he views, the sacrifice.
Geldner
Er läßt sich lange sehen, während das Opfer weiter vor sich geht; er mißt das Opfer mit dem Blick prüfend richtig ab.
Grassmann
Er eilt, um weit sich umzuschaun bei vorgerücktem Gottesdienst, Bestimmt des Opferwerks Verlauf, wenn er’s geschaut.
Elizarenkova
Его долго видно,
Когда протекает обряд.
Рассматривая, он последовательно измеряет жертву.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- विराडार्ष्युष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यज्ञ का भी कर्त्ता और विधाता वही ईश्वर है, यह इससे दिखलाते हैं। (प्राचि) अति प्रशंसनीय (अध्वरे) हिंसारहित यज्ञ को (प्रयति) प्रवृत्त होने पर (दीर्घाय+चक्षसे) बहुत प्रकाश की प्राप्ति के लिये (अयम्) यह परमात्मा स्वयं ही (विचक्ष्य) देख भालकर (आनुषक्) क्रमपूर्वक (यज्ञम्) यज्ञ को (मिमीते) पूर्ण करता है। अर्थात् उस ईश्वर की कृपा से ही भक्तों का यज्ञ विधिपूर्वक समाप्त होता है ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - निखिल यज्ञों का विधायक भी वही है, अतः यज्ञों में वही पूज्यतम है ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) यह परमात्मा (दीर्घाय, चक्षसे) दीर्घ कर्मफल के लिये (प्राचि, अध्वरे, प्रयति) अनादि ब्राह्मण्डरूप यज्ञ प्रवृत्त होने पर (विचक्ष्य) कर्म को देखकर (आनुषक्) प्रवाहरूप से (यज्ञम्, मिमीते) सृष्टि का निर्माण करता है ॥३०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह अनादि परमात्मा जब सृष्टि का निर्माण करता है, तब प्रवाहरूप से अनादि कर्मों के अनुसार ही सृष्टि रचता है अर्थात् वेदविहित शुभकर्मोंवाले ऐश्वर्य्यसम्पन्न तथा सब कामनाओं से पूर्ण हुए सुख अनुभव करते हैं, इसी अवस्था का नाम “स्वर्ग” है और वेदविरुद्ध अशुभकर्म करनेवाले दरिद्र, आलसी, निरुद्यमी तथा प्रत्येक पदार्थ की इच्छावाले होते हैं, जिसका नाम “नरकपात” है। अतएव सब पुरुषों का कर्तव्य है कि वह सदा शुभकर्मों में प्रवृत्त रहें, ताकि परमात्मा के नियमानुसार स्वर्ग=सुखविशेष के भोगनेवाले हों ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरस्तुतिं करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - प्राचि=प्रकर्षेण पूजिते। अध्वरे=हिंसारहिते यज्ञे। प्रयति=प्रवर्तमाने सति। दीर्घाय चक्षसे=दीर्घदर्शनाय। अयमिन्द्रः स्वयमेव। आनुषगनुषक्तयानुपूर्व्येण। विचक्ष्य=दृष्ट्वा। यज्ञं मिमीते=यज्ञनियमान् विदधाति ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयम्) अयं परमात्मा (दीर्घाय, चक्षसे) दीर्घाय कर्मफलाय (प्राचि, अध्वरे, प्रयति) अनादिब्रह्माण्डयज्ञे प्रवृत्ते (विचक्ष्य) कर्माणि दृष्ट्वा (आनुषक्) आनुपूर्व्येण (यज्ञम्, मिमीते) सृष्टिं निर्माति ॥३०॥
31 वृषायमिन्द्र ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृ᳓षाय᳓म् इन्द्र ते र᳓थ
उतो᳓ ते वृ᳓षणा ह᳓री
वृ᳓षा तुवं᳓ शतक्रतो वृ᳓षा ह᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
वृषा॒यमि॑न्द्र ते॒ रथ॑ उ॒तो ते॒ वृष॑णा॒ हरी॑ ।
वृषा॒ त्वं श॑तक्रतो॒ वृषा॒ हवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वृ᳓षाय᳓म् इन्द्र ते र᳓थ
उतो᳓ ते वृ᳓षणा ह᳓री
वृ᳓षा तुवं᳓ शतक्रतो वृ᳓षा ह᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ráthaḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
u ← u (invariable)
utá ← utá (invariable)
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
śatakrato ← śatákratu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hávaḥ ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वृषा॑ । अ॒यम् । इ॒न्द्र॒ । ते॒ । रथः॑ । उ॒तो इति॑ । ते॒ । वृष॑णा । हरी॒ इति॑ ।
वृषा॑ । त्वम् । श॒त॒क्र॒तो॒ इति॑ शतऽक्रतो । वृषा॑ । हवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vṛṣāyam ← vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- vṛṣāyam ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ratha ← rathaḥ ← ratha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- uto ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- uto ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- śatakrato ← śatakratu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- havaḥ ← hava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वदीयः अयं रथः वृषा कामानां वर्षिता । उतो अपि च ते तव हरी अश्वौ वृषणा वृषणौ वर्षितारौ। हे शतक्रतो बहुकर्मन् बहुप्रज्ञ वेन्द्र त्वं च वृषा वर्षिता कामानाम् । तथा हवः त्वद्विषयमाह्वानं च वृषा वर्षिता । त्वद्विषयमाह्वानमपि कामान् वर्षति । किमु वक्तव्यं त्वदीया रथादयो वर्षन्तीति भावः ॥
Wilson
English translation:
“Your chariot, Indra, is a showerer (of benefits), showerers (of benefits) are your horses; you alsoŚatakratu, are the showerer (of benefits) the invocation (addressed to you) is the showerer (of benefits).”
Jamison Brereton
A bull is this chariot of yours, Indra, and your fallow bays are
also bulls.
A bull are you, o you of a hundred resolves, and our call is a bull.
Griffith
O Indra, strong is this thy car, and strong are these Bay Steeds of thine:
O Satakratu, thou art strong, strong is our call.
Geldner
Bullengleich ist dieser dein Wagen, Indra, und bullengleich sind deine Falben. Bullengleich bist du, Ratreicher, bullengleich der Ruf nach dir.
Grassmann
Dein Wagen, Indra, ist ein Stier, und Stiere deiner Füchse Paar, Ein Stier du selbst, schönwirkender, ein Stier der Ruf.
Elizarenkova
Бык, о Индра, эта твоя колесница,
А также быки – пара твоих буланых коней,
Бык ты (сам), о стоумный, бык – призыв (тебя).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की स्तुति की जाती है।।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (अयम्+ते+रथः) अविभागरूप से अवस्थित जो यह सम्पूर्ण संसाररूप तेरा रथ है, वह (वृषा) निखिल कामों को देनेवाला है (उतो) और (ते) तेरे (हरी) विभाग से स्थित जो स्थावर और जङ्गमरूप द्विविध घोड़े हैं, (वृषणा) वे भी निखिल इच्छाओं को पूर्ण करनेवाले हैं। (शतक्रतो) हे अनन्तकर्मन् परमात्मन् ! (त्वम्+वृषा) तू स्वयं कामवर्षिता है। परमात्मन् ! बहुत क्या कहें (हवः) तेरा आवाहन श्रवण, मनन आदिक भी (वृषा) समस्त अभीष्टप्रद है ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा के सकल कर्म ही आनन्दप्रद हैं, अतः वही उपास्यदेव है ॥३१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कामनाओं की पूर्ति के लिये परमात्मा से प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (अयम्, ते, रथः) यह आपका ब्राह्मण्डरूप रथ (वृषा) कामों की वर्षा करनेवाला है (उतो) और (ते, हरी) आपकी उत्पादन-पालनशक्तियें (वृषणा) कामनाप्रद हैं (शतक्रतो) हे सैकड़ों कर्मवाले ! (त्वम्, वृषा) आप भी कामों की वर्षा करनेवाले हैं, इससे (वृषा, हवः) आपका आह्वान कामप्रद है ॥३१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कामनाओं को पूर्ण करनेवाले परमेश्वर ! यह आपका रचनारूप ब्रह्माण्ड अनेक पदार्थों से परिपूर्ण होने के कारण मनुष्यों की कामनाओं को पूर्ण करनेवाला है। हे परमात्मन् ! आप ही इस सम्पूर्ण सृष्टि का पालन-पोषण करनेवाले, आप ही कर्मों का विस्तार करनेवाले और आप ही कामनाओं को पूर्ण करनेवाले हैं। हे प्रभो ! हम प्रजाजन आपकी शरण को प्राप्त हुए प्रार्थना करते है कि हमारी कामनाओं को पूर्ण कर हमें सुखप्रद हों ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरस्तुतिं करोति ।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तव। अयमविभागेनावस्थितः संसाररूपो रथः। वृषा=कामानां वर्षिता। उतो=अपि च। ते=तव। हरी=स्थावरजङ्गमात्मकौ विभागेन स्थितौ द्विविधौ अश्वौ। वृषणा=वृषणौ=कामानां वर्षितारौ स्तः। हे शतक्रतो ! अनन्तकर्मन् परमात्मन् ! त्वं खलु। वृषा=सेवकानां प्राणिनां मनोरथपूरकः। हे इन्द्र ! तव हवः=आह्वानमपि। तव श्रवणमननावाहनाद्यपि। यदा वृषा=मनोरथानां वर्षितास्ति। तदा त्वं स्वयमेव वृषास्तीति किमु वक्तव्यम् ॥३१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कामनापूर्तये परमात्मा स्तूयते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (अयम्, ते, रथः) इदं ते रथरूपब्रह्माण्डम् (वृषा) कामानां वर्षिता (उतो) अथ (ते, हरी) तव उत्पत्तिस्थितिशक्ती (वृषणा) वर्षित्र्यौ (शतक्रतो) हे शतकर्मन् ! (त्वम्, वृषा) त्वमपि वर्षिता अतः (वृषा, हवः) तवाह्वानं वर्षिता ॥३१॥
32 वृषा ग्रावा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृ᳓षा ग्रा᳓वा वृ᳓षा म᳓दो
वृ᳓षा सो᳓मो अयं᳓ सुतः᳓
वृ᳓षा यज्ञो᳓ य᳓म् इ᳓न्वसि वृ᳓षा ह᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
वृषा॒ ग्रावा॒ वृषा॒ मदो॒ वृषा॒ सोमो॑ अ॒यं सु॒तः ।
वृषा॑ य॒ज्ञो यमिन्व॑सि॒ वृषा॒ हवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वृ᳓षा ग्रा᳓वा वृ᳓षा म᳓दो
वृ᳓षा सो᳓मो अयं᳓ सुतः᳓
वृ᳓षा यज्ञो᳓ य᳓म् इ᳓न्वसि वृ᳓षा ह᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
grā́vā ← grā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ínvasi ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñáḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hávaḥ ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वृषा॑ । ग्रावा॑ । वृषा॑ । मदः॑ । वृषा॑ । सोमः॑ । अ॒यम् । सु॒तः ।
वृषा॑ । य॒ज्ञः । यम् । इन्व॑सि । वृषा॑ । हवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- grāvā ← grāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “stone; millstone; grindstone; mountain.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- mado ← madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- somo ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- yajño ← yajñaḥ ← yajña
- [noun], nominative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- invasi ← inv
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; drive.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- havaḥ ← hava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
ग्रावा अभिषवसाधनपाषाणः वृषा वर्षिता कामानाम् । हे इन्द्र त्वदीयः सोमपानजन्यः मदः च वृषा वर्षिता । सुतः त्वदर्थमभिषुतः अयं सोमः च वृषा वर्षिता । यं यज्ञम् इन्वसि त्वं प्राप्नोषि स च यज्ञः वृषा अभीष्टस्य फलस्य वर्षिता । त्वदीयः हवः च वृषा ॥
Wilson
English translation:
“The stone (that bruises the Soma) is the showerer (of benefits), so is your exhilaration and this Somathat is effused; the sacrifice that you accept is the showerer (of benefits),such also is your invocation.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vṛṣā: isreiterated in the following ṛcas; vṛṣā yam indra te ratha uto te vṛṣaṇa havi = kāmānām varṣitā
Jamison Brereton
A bull is the pressing stone, a bull the exhilarating drink, and a bull this pressed soma here.
A bull is the sacrifice that you urge onward, and our call is a bull.
Griffith
Strong is the press-stone, strong thy joy, strong is the flowing Soma juice:
Strong is the rite thou furtherest, strong is our call.
Geldner
Bullengleich ist der Preßstein, bullengleich der Rausch, bullengleich dieser ausgepreßte Soma; bullengleich ist das Opfer, zu dem du kommst, bullengleich der Ruf nach dir.
Grassmann
Ein Stier der Stein, ein Stier der Trank, ein Stier der Soma, hier gepresst, Ein Stier das Opfer, das du hegst, ein Stier der Ruf.
Elizarenkova
Бык – давильный камень, бык – опьянение,
Бык – сома этот выжатый,
Бык – жертва, которую ты поощряешь, бык – призыв (тебя).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ईश्वरसृष्टि में छोटे से छोटा भी पदार्थ बहुगुणप्रद है, यह शिक्षा इससे दी जाती है। यथा−(ग्रावा) निःसार क्षुद्र प्रस्तर भी (वृषा) बहुफलप्रद है (मदः) मदकारी धत्तूर आदि पदार्थ भी वैद्यकशास्त्रानुसार प्रयुक्त होने पर (वृषा) कामप्रद है (अयम्+सुतः+सोमः) हम जीवों से निष्पादित यह सोम गुरूची आदि भी (वृषा) कामवर्षिता है। (यम्+ईन्वसि) जिस यज्ञ में तू जाता है, वह (यज्ञः+वृषा) यज्ञ कामवर्षिता है। (हवः+वृषा) तेरा आवाहन भी वृषा है ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! उसी ईश की सङ्गति करो, उसका सङ्ग आनन्दप्रद है ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (वृषा, ग्रावा) आपके पर्वतादि सब कामनाओं के वर्षिता हैं (मदः, वृषा) आपका आह्लाद कामवर्षुक है (अयम्, सुतः, सोमः) यह निष्पादित सोम भी वृषा है (यम्, इन्वसि) जिसको आप प्राप्त करते हैं (यज्ञः, वृषा) वह यज्ञ भी वृषा है इससे आपका (वृषा, हवः) आह्वान वृषा=कामनाओं का वर्षिता है ॥३२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कामप्रद परमेश्वर ! यह आपकी रचनारूप पर्वत, नदियाँ तथा पृथिवी आदि सब कामनाओं की वर्षा करनेवाले अर्थात् हमारी कामनाओं को पूर्ण करनेवाले हैं। यह आपका रचित यज्ञ, जो ब्रह्माण्ड में नियमपूर्वक नित्य हो रहा है, वह वर्षा आदि द्वारा हमारी कामनाओं को पूर्ण करता है। हे हमारे रक्षक प्रभो ! आप हमारी रक्षा करते हुए सब कामनाओं को पूर्ण करें ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ईश्वरसृष्टौ स्वल्पीयसां मध्ये स्वल्पीयानपि पदार्थः बहुगुणप्रदोऽस्तीत्यनया शिक्षते। यथा−हे इन्द्र ! तव सृष्टौ। ग्रावा=लघीयान् प्रस्तरोऽपि। वृषा=कामानां वर्षिता=सेक्ता। मदोऽपि=धत्तूरादिमदकारी पदार्थोऽपि। वृषा= चिकित्साशास्त्रानुसारेण प्रयुक्तो बहुफलप्रदः। अयम् प्रत्यक्षतया। सुतः=सम्पादितोऽस्माभिः। सोमः=सोमलतापि च। वृषा। हे इन्द्र ! यं यज्ञम् त्वमिन्वसि=यासि=प्राप्नोषि। स यज्ञोऽपि वृषा। तव हवोऽपि वृषा ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (वृषा, ग्रावा) तव पर्वतादिः कामानां वर्षिता (मदः, वृषा) तवाह्लादोऽपि वृषा (अयम्, सुतः, सोमः) अयं साधितः सोमोऽपि (वृषा) कामानां वर्षिता (यम्, इन्वसि) यं च त्वं प्राप्नोषि (यज्ञः, वृषा) स यज्ञोऽपि वृषा अतः (वृषा, हवः) तवाह्वानं वृषा ॥३२॥
33 वृषा त्वा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृ᳓षा त्वा वृ᳓षणं हुवे
व᳓ज्रिञ् चित्रा᳓भिर् ऊति᳓भिः
वाव᳓न्थ हि᳓ प्र᳓तिष्टुतिं वृ᳓षा ह᳓वः
मूलम् ...{Loading}...
वृषा॑ त्वा॒ वृष॑णं हुवे॒ वज्रि॑ञ्चि॒त्राभि॑रू॒तिभिः॑ ।
वा॒वन्थ॒ हि प्रति॑ष्टुतिं॒ वृषा॒ हवः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - नारदः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
वृ᳓षा त्वा वृ᳓षणं हुवे
व᳓ज्रिञ् चित्रा᳓भिर् ऊति᳓भिः
वाव᳓न्थ हि᳓ प्र᳓तिष्टुतिं वृ᳓षा ह᳓वः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
huve ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣaṇam ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
citrā́bhiḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vájrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
prátiṣṭutim ← prátiṣṭuti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vāvántha ← √vanⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
hávaḥ ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वृषा॑ । त्वा॒ । वृष॑णम् । हुवे॑ । वज्रि॑न् । चि॒त्राभिः॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ ।
व॒वन्थ॑ । हि । प्रति॑ऽस्तुतिम् । वृषा॑ । हवः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vṛṣaṇaṃ ← vṛṣaṇam ← vṛṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- vajriñcitrābhir ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- vajriñcitrābhir ← citrābhiḥ ← citra
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- vāvantha ← van
- [verb], singular, Perfect indicative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- pratiṣṭutiṃ ← pratiṣṭutim ← pratiṣṭuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- vṛṣā ← vṛṣāḥ ← vṛṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bull; vṛṣa [word]; vṛṣ; Justicia gendarussa Burm.F.; bull; Taurus; bull.”
- havaḥ ← hava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिन् वज्रवन्निन्द्र वृषणं वृषाणं वर्षितारं त्वां वृषा वर्षिता हविषामासेक्ताहं चित्राभिः चायनीयाभिर्नानाविधाभिर्वा ऊतिभिः तृप्तिकरीभिः स्तुतिभिः हुवे आह्वये। हि यस्मात्त्वं प्रतिष्टुतिं त्वामभिलक्ष्य कृतं स्तोत्रं ववन्थ वनसि संभजसि अतस्त्वदीयः हवः आह्वानं वृषा वर्षिता । यद्वा । हवो ह्वातव्यो वृषा वर्षिता त्वं यस्मात् स्तुतिं वनसि तस्मात्त्वां हुव इत्यर्थः ॥ ॥१३॥
Wilson
English translation:
“The showerer (of the oblation) I invoke with manifold and gratifying (praises) you, O thunderer, theshowerer (of benefits); inasmuch as you acknowledge the eulogy addressed to you, your invocation is theshowerer (of benefits).”
Jamison Brereton
As a bull, I call upon you, the bull, o mace-bearer, together with your brilliant help,
for you cherish a responsive praise, and our call is a bull.
Jamison Brereton Notes
prátiṣṭuti- occurs only here. I assume that it is a praise-hymn made in response to whatever the god has done for us, though Geldner suggests it is a praise that corresponds to Indra’s greatness.
Griffith
As strong I call on thee the Strong, O Thunderer with thy thousand aids:
For thou hast won the hymn of praise. Strong is our call.
Geldner
Als Bulle lade ich dich, den Bullen, o Keulenträger, samt deinen wunderbaren Hilfen, denn du hast auf das entsprechende Lob Anspruch. Bullengleich ist der Ruf nach dir.
Grassmann
Ich rufe dich, der Stier den Stier, durch viele Laben, Blitzender; Denn du bist hold dem Lobgesang, ein Stier der Ruf.
Elizarenkova
Бык, я зову тебя, быка,
О громовержец, с яркими поддержками –
Ведь ты любишь восхваление. Бык – призыв (тебя).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- नारदः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र का दान दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र आपकी कृपा से मैं भी (वृषा) विज्ञानादि धनों को प्रजाओं में देनेवाला हूँ। वह मैं (वृषणम्+त्वा) सर्व कामप्रद तुझको (हुवे) पूजता और आवाहन करता हूँ (वज्रिन्) हे महादण्डधर ! (चित्राभिः) विविध प्रकार की (ऊतिभिः) रक्षाओं के साथ सर्वत्र आप विद्यमान हैं (हि) जिसलिये (प्रतिष्टुतिम्) सर्व स्तोत्र के प्रति आप (ववन्थ) प्राप्त होते हैं, अतः (हवः+वृषा) आपका आवाहन भी सर्वकामप्रद है ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! उस दयालु का दान अनन्त-अनन्त है, तुम भी अपनी शक्ति के अनुसार उसका अनुकरण करो ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का तेरहवाँ सूक्त और तेरहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिवाले ! (वृषा) कामवर्षुक होनेवाला मैं (चित्राभिः, ऊतिभिः) विविध स्तुतियों द्वारा (वृषणम्, त्वा) वृषा आपको (हुवे) आह्वान करता हूँ (हि) क्योंकि आप (प्रतिस्तुतिम्) प्रत्येक प्रार्थना को (ववन्थ) स्वीकृत करते हैं, अतः (वृषा, हवः) आपका आह्वान वृषा=कामनाप्रद है ॥३३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कामनाप्रद परमेश्वर ! हम लोग कामनाओं की पूर्ति के लिये विविध स्तुतियों द्वारा आपके समीपवर्ती होते हैं। हे प्रभो ! आप हमारी प्रार्थनाओं को स्वीकार करनेवाले हैं, अतएव हमारी कामनाओं की पूर्तिरूप प्रार्थना को स्वीकार करें, ताकि हम उच्चभावोंवाले होकर पदार्थों के आविष्कार द्वारा ऐश्वर्य्यशाली हों और यज्ञादि कर्मों में हमारी सदा प्रवृत्ति रहें ॥३३॥ यह तेरहवाँ सूक्त और तेरहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रस्य दानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तव कृपया अहमपि। वृषा=विज्ञानधनादीनां प्रजामध्ये वर्षिताऽस्मि। सोऽहम्। वृषणम्। त्वा=त्वाम्। हुवे=आह्वयामि। हे वज्रिन् महादण्डधर ! चित्राभिः=महाऽऽश्चर्यभूताभिः। ऊतिभिः=रक्षाभिः त्वं सर्वत्र विद्यमानोऽसि। हि=यतः। प्रतिष्टुतिम्=प्रतिस्तोत्रं स्तोत्रं स्तोत्रं प्रति। त्वम्। ववन्थ=संभजसि=प्राप्नोषि। अतस्तव हवोऽपि। वृषा ॥३३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिमन् ! (वृषा) अहमपि वृषा बुभूषुः (चित्राभिः, ऊतिभिः) विविधस्तुतिभिः (वृषणम्, त्वा) वर्षितारं त्वाम् (हुवे) आह्वयामि (हि) यस्मात् (प्रतिस्तुतिम्) प्रत्येकस्तुतिम् (ववन्थ) भजसि त्वम् अतः (वृषा, हवः) तवाह्वानं वृषाऽस्ति ॥३३॥ इति त्रयोदशं सूक्तं त्रयोदशो वर्गश्च समाप्तः ॥