सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ।।
वागीशाद्याः सुमनसः सर्वार्थानामुपक्रमे।
यं नत्वा कृतकृत्याः स्युस्तं नमामि गजाननम् ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत् ।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥
इत्थं पञ्चमाष्टकं व्याख्यायेदानीमृषिच्छन्दोदेवताविनियोगप्रदर्शनपुरःसरं षष्ठस्य प्रथमोऽध्यायो व्याख्यातुमारभ्यते । अष्टममण्डलस्य द्वितीयेऽनुवाके षट् सूक्तानि जातानि । “य इन्द्र’ इति त्रयस्त्रिंशदृचं सप्तमं सूक्तं कृण्वगोत्रस्य पर्वताख्यस्यार्षमौष्णिहमैन्द्रम् । तथा चानुक्रान्तं- य इन्द्र त्रयस्त्रिंशत्पर्वत औष्णिहं तु’ इति । महाव्रते निष्केवल्य औष्णिहतृचाशीताविदमादिके द्वे सूक्ते । तथैव पञ्चमारण्यके सूत्र्यते –’ औष्णिही तृचाशीतिर्य इन्द्र सोमपातम इति सूक्ते ’ (ऐ. आ. ५. २. ५) इति । दशमेऽहनि निष्केवल्य आदितः पडृचः शंसनीयाः । सूत्र्यते हि – य इन्द्र सोमपातम इति षळुष्णिहः’ (आश्व. श्रौ. ८. १२) इति । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु तृतीयसवने ब्रह्मशस्त्र आद्यस्तृचो वैकल्पिकोऽनुरूपः । सूत्रितं च – य इन्द्र सोमपातम एन्द्र नो गधि ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ८) इति । तृतीये पर्यायेऽच्छावाकशस्त्रेऽप्ययमेव तृचोऽनुरूपः । सूत्रितं च– इन्द्रः सुतेषु सोमेषु य इन्द्र सोमपातमः’ (आश्व. श्रौ. ६. ४) इति ॥
Jamison Brereton
12 (632)
Indra
Parvata Kāṇva
33 verses: uṣṇih, arranged in trcas. ̥
R̥gveda VIII.12 is tightly structured: the meter is uṣṇih (8 8 12), and in each tr̥ca the last four syllables of the final pāda form a refrain, which is, however, syntacti cally integrated into the verse. The last two tr̥cas before the final one (vss. 25–27, 28–30) expand the four-syllable refrain to full pāda length (that is, the final twelve syllables), which retards the verbal progress and hints at the end to come. The long refrain of verses 25–27, “just after that your two beloved fallow bays waxed strong,” echoes the short refrain of the second tr̥ca (vss. 4–6), “you have waxed strong,” and thus hints at a ring composition as well.
The verb form shared by those two refrains (“waxed strong,” root vakṣ) is found elsewhere in the hymn, as are synonyms (root vr̥dh: “grow strong, make strong, increase”) and near synonyms (“spread,” “swell”), and this verbal material pro vides the thematic spine of the hymn. Otherwise there is a mixture of mythological material, especially toward the end, and invitations to and descriptions of the sac rifice. In the final tr̥ca (vss. 31–33) the poet announces the launch of his own hymn, that is, the hymn to which this tr̥ca forms the end, and asks for the usual bounties from Indra.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 य इन्द्र - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य इ॑न्द्र सोम॒पात॑मो॒ मदः॑ शविष्ठ॒ चेत॑ति ।
येना॒ हंसि॒ न्य१॒॑त्रिणं॒ तमी॑महे ॥
मूलम् ...{Loading}...
य इ॑न्द्र सोम॒पात॑मो॒ मदः॑ शविष्ठ॒ चेत॑ति ।
येना॒ हंसि॒ न्य१॒॑त्रिणं॒ तमी॑महे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡ इन्द्र सोमपा꣡तमो
म꣡दः शविष्ठ चे꣡तति
ये꣡ना हं꣡सि नि꣡ अत्रि꣡णं त꣡म् ईमहे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
somapā́tamaḥ ← somapā́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cétati ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mádaḥ ← máda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śaviṣṭha ← śáviṣṭha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
atríṇam ← atrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
háṁsi ← √han- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ní ← ní (invariable)
{}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । इ॒न्द्र॒ । सो॒म॒ऽपात॑मः । मदः॑ । श॒वि॒ष्ठ॒ । चेत॑ति ।
येन॑ । हंसि॑ । नि । अ॒त्रिण॑म् । तम् । ई॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somapātamo ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapātamo ← pātamaḥ ← pātama
- [noun], nominative, singular, masculine
- madaḥ ← mada
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- śaviṣṭha
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- cetati ← cit
- [verb], singular, Present indikative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- haṃsi ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- atriṇaṃ ← atriṇam ← atrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Atrin; eater.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यः त्वं सोमपातमः अतिशयेन सोमस्य पाता । हे शविष्ठ बलवत्तम । शव इति बलनाम । तस्माद्विनन्तादातिशायनिक इष्ठन् । ’ विन्मतोलुक् ’ । टिलोपः। हे ईदृशेन्द्र तस्य तव सोमपानजनितो यः मदः चेतति सम्यग्जानाति वृत्रवधादीनि कार्याणि कर्तुम् । य इत्यस्य चेततीत्यनेनापि संबन्धात् यद्वृत्तान्नित्यम् ’ इति तिङ् न निहन्यते । अथवैतदेवं वाक्यम् । हे बलवत्तमेन्द्र सोमपातमः सोमस्य पातृतमो यस्त्वं मदः सोमैर्मादयितव्यस्तर्पणीयः संश्चेतति । पुरुषव्यत्ययः । चेतसि सम्यग्जानासि ।’ मदोऽनुपसर्गे ’ इति मदेः कर्मण्यप् । येन सोमपानजनितेन मदेन अत्रिणम् अत्तारं राक्षसादिकं नि हंसि निहिनस्सि निकृष्टां हिंसां प्रापयसि तं मदं तादृङ्मदोपेतं त्वां वा ईमहे । याञ्चाकर्मायम् । याचामहे । यद्वा । ई गतौ । देवादिकः । छान्दसो विकरणस्य लुक् । ईयामहे उपगच्छामः । स्तुतिभिः संभजामह इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We solicit, most powerful Indra, who are the deep quaffer of the Soma, that exhilaration whichcontemplates (heroic deeds), whereby you slay the devourer (of men).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
We solicit: tam imahe: we solicit you aspossessing that exhilaration, tādṛn madopetam tvām yācāmahe
Jamison Brereton
Most powerful Indra, your exhilaration that is conspicuous as the best drinker of soma,
with which you strike down the devourer—for that we beg.
Jamison Brereton Notes
Although it is Indra whom we expect to be the best soma-drinker, here the epithet is transposed to his máda- ‘exhilaration’.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by a series of relative clauses (mostly introduced by yéna) whose antecedent in the main clause is the tám that opens the refrain. The presumed referent of all the relative pronouns (and the tám’s) is mádaḥ in 1b, although it could be any power or capacity of Indra’s that comes to mind.
Griffith
JOY, Mightiest Indra, known and marked, sprung most from Soma-draughts, wherewith
Thou smitest down the greedy fiend, for that we long.
Geldner
Deinen Rausch, du gewaltigster Indra, der du als größter Somatrinker bekannt bist, in welchem du den Atrin niederschlägst, den erbitten wir;
Grassmann
Welch Rausch, Indra, der stärkste ist, vom Somatrunk erregteste, Durch den du niederschlägst den Feind, den wünschen wir.
Elizarenkova
(То,) опьянение, о Индра, которое
Проявляется как больше всех поглощающее сому, о сильнейший,
Благодаря которому ты разбиваешь Атрина – мы просим о нем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः इन्द्र नाम से परमात्मा की स्तुति की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र (शविष्ठ१) हे अतिशयबलवान् ! देव परमपूज्य ! (यः) जो तेरा (सोमपातमः) अतिशय पदार्थों की रक्षा करनेवाला वा कृपादृष्टि से अवलोकन करनेवाला (मदः) हर्ष=आनन्द (चेतति) सर्ववस्तु को याथातथ्य जानता है। “कहीं गुण ही गुणिवत् वर्णित होता है” और (येन) जिस सर्वज्ञ मद के द्वारा तू (अत्रिण२म्) अत्ता=जगद् भक्षक उपद्रव का (हंसि) हनन करता है (तम्) उस मद=आनन्द की (ईमहे) हम उपासकगण प्रार्थना करते हैं। ईमहे−ईधातु गत्यर्थ और याचनार्थक दोनों है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि ईश्वरीय नियम से हम मनुष्य चलें, तो कोई रोग नहीं हो सकता, अतः इस प्रार्थना से आशय यह है कि प्रत्येक आदमी उसकी आज्ञापालन करे, तब देखें कि संसार के उपद्रव शान्त होते हैं या नहीं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−शविष्ठ=शव यह नाम बल का है। जो परमबलिष्ठ हो, वह शविष्ठ। परमात्मा से बढ़कर कोई बलिष्ठ है नहीं, अतः वह शविष्ठ है। २−अत्रि=अत्रि और अत्रिन् में बहुत भेद है। ज्ञानी मुनि अग्नि आदि अर्थ में अत्रि शब्द और भक्षक उपद्रवी इत्यादि अर्थ में अत्रिन् शब्द प्रयुक्त होता है ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा को सर्वोपरि बलवान् कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! आप (सोमपातमः) सकल उत्पन्न पदार्थों के लयकर्त्ता हैं (यः, मदः) जो आपका बल (शविष्ठः) सब बलों में श्रेष्ठ और (चेतति) सर्वत्र जागरूक है, (येन) जिससे (अत्रिणम्) वेदत्रयमार्गरहित को (निहंसि) नष्ट करते हैं, (तम्, ईमहे) उस बल की हम याचना करते हैं ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वोपरि बलवान् परमेश्वर ! आप सम्पूर्ण संसार की उत्पत्ति, स्थिति तथा लयकर्त्ता हैं, आप सब बलों में सर्वश्रेष्ठ बलवान् तथा व्यापकत्वेन सर्वत्र जागरूक होकर सब कर्मों में द्रष्टा और वेदमार्ग से रहित पुरुषों के दण्डदाता हैं अर्थात् आप सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों को अपने स्वरूप में धारण करते हुए सूक्ष्म और स्थूल संसार को एकदेश में रखकर सर्वत्र व्यापक हैं। हे प्रभो ! हम आपसे याचना करते हैं कि आप हमें शारीरिक, आत्मिक तथा सामाजिक बल प्रदानकर बलवान् बनावें, ताकि हम अपने अभीष्ट फल को प्राप्त होकर मनुष्यजन्म सफल करें ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरिन्द्रनाम्ना परमात्मा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र=महादेव। हे शविष्ठ=अतिशयेन बलवत्तम। शव इति बलनाम। यस्तव। सोमपातमः=अतिशयेन सोमान्=पदार्थान् पाति=रक्षति। यद्वा। पिबति=कृपादृष्ट्या अवलोकयतीति सोमपातमः=अनुग्रहदृष्ट्या पदार्थद्रष्टा। मदः=हर्षः। चेतति= विजानाति सर्वं तत्त्वतो जानाति। येन सर्वज्ञात्रा मदेन। अत्रिणम्=अत्तारं जगद्भक्षकमुपद्रवम्। हंसि=शमयसि। तं मदम्। वयमीमहे=प्रार्थयामहे। क्वचिद् गुण एव गुणिवद् वर्ण्यते ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मनः सर्वोपरि बलवत्त्वं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! त्वम् (सोमपातमः) उत्पन्नपदार्थानां लयकर्त्तासि (यः, मदः) यो भवतो बलम् (शविष्ठः) सर्वेषु बलेषूत्तमः (चेतति) सर्वत्र जागरूकश्चास्ति (येन) येन बलेन (अत्रिणम्) वेदत्रयमार्गरहितम् (निहंसि) न रक्षसि (तम्) तत्ते बलम् (ईमहे) याचामहे ॥१॥
02 येना दशग्वमध्रिगुम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येना॒ दश॑ग्व॒मध्रि॑गुं वे॒पय॑न्तं॒ स्व॑र्णरम् ।
येना॑ समु॒द्रमावि॑था॒ तमी॑महे ॥
मूलम् ...{Loading}...
येना॒ दश॑ग्व॒मध्रि॑गुं वे॒पय॑न्तं॒ स्व॑र्णरम् ।
येना॑ समु॒द्रमावि॑था॒ तमी॑महे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ये꣡ना द꣡शग्वम् अ꣡ध्रिगुं
वेप꣡यन्तं सु꣡वर्णरम्
ये꣡ना समुद्र꣡म् आ꣡विथा त꣡म् ईमहे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
ádhrigum ← ádhrigu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dáśagvam ← dáśagva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
svàrṇaram ← svàrṇara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vepáyantam ← √vip- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́vitha ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
samudrám ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
येन॑ । दश॑ऽग्वम् । अध्रि॑ऽगुम् । वे॒पय॑न्तम् । स्वः॑ऽनरम् ।
येन॑ । स॒मु॒द्रम् । आवि॑थ । तम् । ई॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- daśagvam ← daśagva
- [noun], accusative, singular, masculine
- adhriguṃ ← adhrigum ← adhrigu
- [noun], accusative, singular, masculine
- vepayantaṃ ← vepayantam ← vepay ← √vip
- [verb noun], accusative, singular
- svarṇaram ← svarṇṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- samudram ← samudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- āvithā ← āvitha ← av
- [verb], singular, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र येन सोमपानजनितेन मदेन दशग्वम् । ये दशभिर्मासैः सत्त्रासनं परिसमाप्य निरगमन् ते दशग्वा अङ्गिरसः। तेषामन्यतमम् अधिगुम् अधृतगमनमनिवारितगतिमेतत्संज्ञं चर्षिं वेपयन्तं तमांसि वर्जयन्तं स्वर्णरं सर्वस्य नेतारं सूर्यं च आविथ वृत्रादेर्दस्योरपनयनेन ररक्षिथ । येन च मदेन समुद्रम् उदधिमन्तरिक्षं वा आविथ ररक्षिथ। तं त्वदीयं मदं तद्वन्तं त्वां वा ईमहे थाचामहे । मदे हि सति हृष्टः सन्निन्द्रो बहु धनं प्रयच्छति । अतस्तत्कारणस्य मदस्य याञ्चोपपन्ना ॥
Wilson
English translation:
“We solicit that (exhilaration) whereby you have defended Adhrigu, the accomplisher of the ten (monthśrite), and the trembling leader of heaven, (the sun), and the ocean.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Trembling: darkness-dispelling, all-leading,tamāṃsi varjayantam sarvasya netāram sūryam
Jamison Brereton
That with which (you helped) Daśagva and Adhrigu possessing solar glory, who sets atremble,
with which you helped the sea—for that we beg.
Jamison Brereton Notes
Unlike Geldner I take svàrṇara- here as an epithet of Adhrigu, rather than a PN (sim. VIII.3.12), though not on strong grounds, and VIII.6.39, where I do take it as a PN, undercuts this position.
Either Adhrigu or, if he is a personage, Svarṇara receives the qualifier vepáyant- ‘setting atremble’, without an object. Given how little we know about Adhrigu (or Svarṇara), it is not clear what such an object might be, though it might refer to poetic inspiration.
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by a series of relative clauses (mostly introduced by yéna) whose antecedent in the main clause is the tám that opens the refrain. The presumed referent of all the relative pronouns (and the tám’s) is mádaḥ in 1b, although it could be any power or capacity of Indra’s that comes to mind.
Griffith
Wherewith thou bolpest Adhrigu, the great Dasagva, and the God
Who stirs the sunlight, and the sea, for that we long.
Geldner
Mit dem du dem Dasagva, dem Adhrigu, dem erregenden Svarnara, mit dem du dem Meere beigestanden hast, den erbitten wir;
Grassmann
Durch den du Schutz dem Zehner gabst, dem eilenden, dem Glanzesherrn, Dem Allerreger, und dem Meer, den wünschen wir.
Elizarenkova
Благодаря которому (ты помог) Дашагве, Адхригу,
Приводящему в трепет Сварнаре,
Благодаря которому ты помог морю – мы просим о нем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस ऋचा से ईश्वरीय महिमा की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र (येन) जिस आनन्द से तू (दशग्वम्) माता के उदर में नवमास रह कर दशम मास में जो जीव निकलता है, उसे “दशगू” कहते हैं, ऐसे (अध्रिगुम्) जीवात्मा की (आविथ) रक्षा करता है तथा (वेपयन्तम्) अपनी ज्योति से वस्तुमात्र को कंपानेवाले (स्वर्णरम्) सूर्य्य की रक्षा करता है। (येन) जिस आनन्द से (समुद्रम्) समुद्र की रक्षा करता है। समुद्र का जल शुष्क न हो, ऐसा जिसका नित्य संकल्प है (तम्+ईमहे) उस आनन्द से हम जीव प्रार्थना करते हैं ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! प्रथम ईश्वर तुम्हारी रक्षा माता के उदर में करता है, तत्पश्चात् जिससे तुम्हारा अस्तित्व है, उस सूर्य्य का भी वही रक्षक है और जिससे तुम्हारी जीवनयात्रा के लिये विविध अन्न उत्पन्न होते हैं, उस महासमुद्र का भी वही रक्षक है ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिस बल से (दशग्वं) दश इन्द्रियों के अनुसार चलनेवाले (अध्रिगुं) अनिवार्य गतिवाले (वेपयन्तं) चेष्टा करने में समर्थ (स्वर्णरम्) कार्य्य करने में स्वतन्त्र जीव की और (येन) जिस बल से (समुद्रं) अन्तरिक्षलोक की (आविथ) रक्षा करते हैं, (तम्, ईमहे) उस बल की हम याचना करते हैं ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह कथन किया है कि यह भौतिक जड़ शरीर उसी परमात्मा की शक्ति से चेतनशक्ति को पाकर दश इन्द्रियों का अनुगामी बनकर विविध क्रिया करने में समर्थ होता है और “स्वर्णरम्” का अर्थ स्वतन्त्र है, जिससे यह सूचित किया है कि यह जीव कर्म करने में स्वतन्त्र और फल भोगने में परतन्त्र है, क्योंकि परमात्मा प्रत्येक जीव के लिये कर्तृत्व तथा इष्टानिष्ट कर्मों की रचना नहीं करता, किन्तु यह जीव का ही स्वभाव है कि जिससे वह स्वयं इष्टानिष्ट कर्मों में प्रवृत्त होता है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया परमात्मदेवस्य महिमा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! येन=मदेन त्वम्। दशग्वम्=यो जीवो नवमासान् मातुरुदरे शयित्वा दशमे मासि निःसरति सः दशगूः। तं दशग्वम्। अध्रिगुम्=अधृतगमनमनिवारितगमनमनाहतगमनम् आत्मानम्। आविथ=रक्षसि। अपि च। वेपयन्तम्=स्वभासा सर्वं वस्तु कम्पयन्तम्। स्वर्णरम्=स्वः सुखस्य द्युलोकस्य वा नेतारं सूर्यम्। आविथ। अपि च। येन समुद्रमाविथ। कदापि समुद्रो मा शुषदिति यस्य संकल्पोऽस्ति। तम्=मदम्। ईमहे=प्रार्थयामहे ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) येन बलेन (दशग्वं) दशेन्द्रियाण्यनुगामिनम् (अध्रिगुं) अनिवार्यगतिमन्तं (वेपयन्तं) शरीरं वेपयन्तम् (स्वर्णरम्) स्वतन्त्रं (येन) येन च (समुद्रं) अन्तरिक्षलोकम् (आविथ) रक्षति (तम्, ईमहे) तं याचामहे ॥२॥
03 येन सिन्धुम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
येन॒ सिन्धुं॑ म॒हीर॒पो रथाँ॑ इव प्रचो॒दयः॑ ।
पन्था॑मृ॒तस्य॒ यात॑वे॒ तमी॑महे ॥
मूलम् ...{Loading}...
येन॒ सिन्धुं॑ म॒हीर॒पो रथाँ॑ इव प्रचो॒दयः॑ ।
पन्था॑मृ॒तस्य॒ यात॑वे॒ तमी॑महे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ये꣡न सि꣡न्धुम् मही꣡र् अपो꣡
र꣡थाँ इव प्रचोद꣡यः
प꣡न्थाम् ऋत꣡स्य या꣡तवे त꣡म् ईमहे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
síndhum ← síndhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
pracodáyaḥ ← √cud- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
ráthān ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
pánthām ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yā́tave ← √yā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
īmahe ← √yā- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
येन॑ । सिन्धु॑म् । म॒हीः । अ॒पः । रथा॑न्ऽइव । प्र॒ऽचो॒दयः॑ ।
पन्था॑म् । ऋ॒तस्य॑ । यात॑वे । तम् । ई॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- sindhum ← sindhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “great; firm.”
- apo ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- rathāṃ ← ratha
- [noun], accusative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pracodayaḥ ← pracoday ← √cud
- [verb], singular, Present injunctive
- “push; drive; command; excite; proclaim; demand; request; request.”
- panthām ← pathin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yātave ← yā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- īmahe ← ī ← √i
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र महीः महतीः अपः वृष्ट्युदकानि सिन्धुं स्यन्दनशीलां नदीं समुद्रं वा प्रति येन सोमपानजन्येन मदेन प्रचोदयः प्रेरयसि । तत्र दृष्टान्तः । रथानिव । यथा रथिनो रथान् स्वाभिलषितदेशगमनाय प्रेरयन्ति तद्वत् । ऋतस्य यज्ञस्य पन्थां पन्थानं मार्गं यातवे यातुं प्राप्तुं तं मदम् ईमहे याचामहे ॥
Wilson
English translation:
“We solicit that (exhilaration) whereby you urge on the mighty waters to the sea, in like manner as(charioteers drive) their cars (to the goal), and (whereby) to travel the paths of sacrifice.”
Jamison Brereton
(That) by which you impel the great waters forth to the Sindhu like chariots
to travel the path of truth—for that we beg.
꣡
Jamison Brereton Notes
01-03 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by a series of relative clauses (mostly introduced by yéna) whose antecedent in the main clause is the tám that opens the refrain. The presumed referent of all the relative pronouns (and the tám’s) is mádaḥ in 1b, although it could be any power or capacity of Indra’s that comes to mind.
Griffith
Wherewith thou dravest forth like cars Sindhu and all the mighty floods
To go the way ordained by Law, for that we long.
Geldner
Mit dem du zum Sindhu die größten Gewässer wie Wagen vorwärts triebest, daß sie den rechten Weg laufen, den erbitten wir.
Grassmann
Durch den du vorwärtstriebst den Strom, die grossen Wasser Wagen gleich, Dass sie auf rechtem Wege gleich, den wünschen wir.
Elizarenkova
Благодаря которому к Синдху ты погнал
Великие воды, словно колесницы,
Чтоб они текли правильным путем – мы просим о нем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हम उपासकगण (तम्+ईमहे) उस पूर्वोक्त मद=ईश्वरीय आनन्द की प्रार्थना करते हैं। किसलिये (ऋतस्य) सत्य के (पन्थाम्) मार्ग की ओर (यातवे) जाने के लिये (येन) और हे इन्द्र जिस मद से तू (वहीः) बहुत (अपः) जल (सिन्धुम्) सिन्धु=नदी में या समुद्र में (प्रचोदयः) भेजता है। यहाँ दृष्टान्त देते हैं−(रथान्+इव) जैसे सारथि रथों को अभिमत प्रदेश की ओर ले जाता है ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह परमात्मा का महान् नियम है कि पृथिवीस्थ जल समुद्र में और समुद्र का पृथिवी में एवं पृथिवी और समुद्र से उठकर जल मेघ बनता और वहाँ से पुनः समुद्रादि में गिरता है। इत्यादि अनेक नियम के अध्ययन से मनुष्य सत्यता की ओर जा सकता है। हे भगवन् ! सत्यता की ओर हमको ले चलो ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा से सत्यमार्ग प्राप्त करने के लिये याचना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिस पराक्रम से (मही, अपः) महान् जलों को (रथान् इव) रथों के समान (सिन्धुम्) समुद्र के प्रति (प्रचोदयः) पहुँचाते हैं, (तम्) उस पराक्रम को (ऋतस्य, पन्थाम्) सत्य के मार्ग को (यातवे) प्राप्त करने के लिये (ईमहे) याचना करते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! आप अपने जिस पराक्रम से महान् जलों को शीघ्रगामी रथों के समान शीघ्रता से समुद्र को प्राप्त कराते हैं, वह पराक्रम, तेज और बल हमें भी दीजिये और हे परमपिता परमात्मन् ! आप हम लोगों को सत्य पर ले जाएँ, ताकि हम लोग मन, कर्म और वचन से सत्यव्यवहार में प्रवृत्त हों, हम कभी भी असत्य का आश्रय न लें, यह हम आपसे याचना करते हैं। हे प्रभो ! हमारा मनोरथ सफल करें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनस्तमीश्वरीयमानन्दमीमहे=प्रार्थयामहे। किं कर्त्तुम्। ऋतस्य=सत्यस्य। पन्थाम्=पन्थानम्=मार्गम्। यातवे=यातुम्= गन्तुम्। येन मदेन। महीः=महत्यः। अपो=जलानि। सिन्धुम्=स्यन्दनशीलां प्रवहणवतीं सिन्धुं नदीम्। अथवा स्यन्दनशीलं समुद्रं वा। त्वम्। प्रचोदयः=प्रेरयसि। अत्र दृष्टान्तः−रथानिव=यथा सारथी रथान् स्वाभीष्टदेशगमनाय प्रेरयति तद्वत् ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मा सत्यमार्गं लब्धुं प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) येन पराक्रमेण (महीः, अपः) महान्ति जलानि (रथान्, इव) इच्छागामिरथानिव (सिन्धुम्) समुद्रं प्रति (प्रचोदयः) गमयसि (तम्) तं पराक्रमम् (ऋतस्य, पन्थां) सत्यस्य पन्थानम् (यातवे) यातुम् (ईमहे) प्रार्थयामहे ॥३॥
04 इमं स्तोममभिष्थये - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मं स्तोम॑म॒भिष्ट॑ये घृ॒तं न पू॒तम॑द्रिवः ।
येना॒ नु स॒द्य ओज॑सा व॒वक्षि॑थ ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं स्तोम॑म॒भिष्ट॑ये घृ॒तं न पू॒तम॑द्रिवः ।
येना॒ नु स॒द्य ओज॑सा व॒वक्षि॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इमं꣡ स्तो꣡मम् अभि꣡ष्टये
घृतं꣡ न꣡ पूत꣡म् अद्रिवः
ये꣡ना नु꣡ सद्य꣡ ओ꣡जसा वव꣡क्षिथ
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
abhíṣṭaye ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
pūtám ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
nú ← nú (invariable)
{}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sadyás ← sadyás (invariable)
{}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vavákṣitha ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒मम् । स्तोम॑म् । अ॒भिष्ट॑ये । घृ॒तम् । न । पू॒तम् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ ।
येन॑ । नु । स॒द्यः । ओज॑सा । व॒वक्षि॑थ ॥
Hellwig Grammar
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- abhiṣṭaye ← abhiṣṭi
- [noun], dative, singular, feminine
- “prevalence; protection.”
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pūtam ← pū
- [verb noun], accusative, singular
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- sadya ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- vavakṣitha ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे अद्रिवः वज्रवन्निन्द्र घृतं न घृतमिव मन्त्रपूतमाज्यमिव पूतं शुद्धम् इमम् अस्मदीयं स्तोमं स्तोत्रं बुध्यस्वेति शेषः । किमर्थम् । अभिष्टये अभिप्राप्त्यै । इष्टस्य धनादेरस्माकं लाभायेत्यर्थः । येन स्तोत्रेण स्तूयमानः सन् ओजसा आत्मीयेन बलेन सद्यः तदानीमेव स्तुतिसमय एव नु क्षिप्रं ववक्षिथ अस्मान् वहसि अभिलषितं प्रापयसि इमं स्तोममित्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Accepts, thunderer, their praise (offered) for the attainment of our desires, like consecrated butter;(induced) by which, you, promptly bear us by your might (to our objects).”
Jamison Brereton
This praise song for dominance, purified like ghee, o master of the stones,
by which now in a single day with might you have waxed strong—
Jamison Brereton Notes
Geldner supplies a verb (verhilf) to govern the accusative phrase in ab, but given the parallelism of vss. 4 and 5, it is better that this phrase is governed by the juṣasva in 5a.
Griffith
Accept this laud for aid, made pure like oil, thou Caster of the Stone,
Whereby even in a moment thou hast waxen great.
Geldner
Diesem Lobgesang verhilf zur Geltung, der wie Schmalz abgeklärt ist, du Herr des Preßsteins, durch den du sogleich an Kraft gewachsen bist.
Grassmann
Dies Lob geniess zur Freude dir wie reines Schmalz, o Schleuderer, Durch das du alsobald mit Macht gewachsen bist.
Elizarenkova
Это восхваление в поддержку (тебе),
(Оно.) словно чистый жир, о хозяин давильных камней,
(Такое,) благодаря которому ты тут же возрос силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे अद्रिमन्=हे महादण्डधर परमन्यायिन् इन्द्र ! (पूतम्) पवित्र (घृतम्+न) घृत के समान (इमम्+स्तोमम्) इस मेरे स्तोत्र को (अभिष्टये) अभिमत फलप्राप्ति के लिये तू ग्रहण कर। हे भगवन् ! (येन) जिस स्तुति से प्रसन्न होकर (नु) शीघ्र (सद्यः) तत्काल (ओजसा) बल से (ववक्षिथ) संसार को सुख पहुँचावे ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यद्यपि परमात्मा सदा एकरस रहता है, मनुष्य केवल अपना कर्त्तव्यपालन करता हुआ शुभकर्म में और ईश्वरीय स्तुति प्रार्थना आदि में प्रवृत्त होता है। ईश्वरीय नियमानुसार उस कर्म का फल मनुष्य को मिलता रहता है, तथापि यदि उपासक की स्तुति सुनकर परमदेव प्रसन्न और चौरादिक आततायी जनों के दुष्कर्मों से अप्रसन्न न हो, तो संसार किस प्रकार चल सकता है। इससे इसकी एकरसता में किञ्चित् भी विकार नहीं होता। इस संसार का कोई विवेकी शासक भी होना चाहिये इत्यादि विविध भावना से प्रेरित हो मनुष्य स्तुति आदि शुभकर्म में प्रवृत्त होता है। यही आशय वेद भगवान् दिखलाता है। मनुष्य की प्रवृत्ति के अनुसार ही वेद है कि भगवान् भक्तों की स्तुति सुनता है और प्रसन्न होकर इस जगत् की रक्षा करता है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे वज्रशक्तिवाले ! (घृतम्, न) स्वच्छजल के समान (पूतम्) पवित्र (इमम्, स्तोमम्) इस स्तोत्र को (अभिष्टये) अभिमत फलप्राप्ति के लिये सुनें (येन) जिस बल से (नु) निश्चय (सद्यः) तत्काल ही (ओजसा) स्वपराक्रम से (ववक्षिथ) स्तोता का वहन करते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सब बलों में सर्वोपरि बलवान् परमेश्वर ! हम लोग पवित्र स्तोत्रों द्वारा आपसे याचना करते हैं। कृपा करके हमारी कामनाओं को पूर्ण करें, ताकि हम वैदिक अनुष्ठान में प्रवृत्त रहें। हे प्रभो ! आप पराक्रमसम्पन्न हैं, हमें भी पराक्रमी बनावें, ताकि हम वैदिकमार्ग से च्युत दुष्टों के दमन करने में सदा साहसी हों ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अद्रिवः=अद्रिमन् महादण्डधर ! हे इन्द्र ! त्वम्। पूतम्=पवित्रम्। घृतं न=घृतमिव। इमं स्तोमम्=स्तोत्रम्। अभिष्टये=अभिमतसुखप्राप्तये गृहाणेति शेषः। येन स्तोमेन स्तूयमानस्त्वम्। नु=क्षिप्रम्। सद्यः=तत्काल एव। ओजसा=बलेन। ववक्षिथ। जगद् वहसि=प्रसादयसि ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे वज्रशक्तिमन् ! (घृतम्, न) जलमिव (पूतम्) पवित्रम् (इमम्, स्तोमम्) इमां स्तुतिम् (अभिष्टये) अभिमतप्राप्तये शृणोतु (येन) येन (नु) निश्चयम् (सद्यः) क्षिप्रम् (ओजसा) स्वपराक्रमेण (ववक्षिथ) स्तोतॄन् वहसि ॥४॥
05 इमं जुषस्व - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मं जु॑षस्व गिर्वणः समु॒द्र इ॑व पिन्वते ।
इन्द्र॒ विश्वा॑भिरू॒तिभि॑र्व॒वक्षि॑थ ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मं जु॑षस्व गिर्वणः समु॒द्र इ॑व पिन्वते ।
इन्द्र॒ विश्वा॑भिरू॒तिभि॑र्व॒वक्षि॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इमं꣡ जुषस्व गिर्वणः
समुद्र꣡ इव पिन्वते
इ꣡न्द्र वि꣡श्वाभिर् ऊति꣡भिर् वव꣡क्षिथ
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
juṣasva ← √juṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
{}
pinvate ← √pinv- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
samudráḥ ← samudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
víśvābhiḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vavákṣitha ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒मम् । जु॒ष॒स्व॒ । गि॒र्व॒णः॒ । स॒मु॒द्रःऽइ॑व । पि॒न्व॒ते॒ ।
इन्द्र॑ । विश्वा॑भिः । ऊ॒तिऽभिः॑ । व॒वक्षि॑थ ॥
Hellwig Grammar
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- juṣasva ← juṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], accusative, singular, neuter
- samudra ← samudraḥ ← samudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pinvate ← pinv
- [verb], singular, Present indikative
- “swell; swell; overflow; abound.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvābhir ← viśvābhiḥ ← viśva
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ūtibhir ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- vavakṣitha ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वणः गिरां स्तुतीनां संभक्तः यद्वा स्तुतिभिः संभजनीयेन्द्र इमं स्तोमं मया क्रियमाणं जुषस्व सेवस्व । स च स्तोमः समुद्रइव समुद्रो यथा चन्द्रोदयं प्राप्य पिन्वते वर्धते। अभिधेयस्येन्द्रगुणगणस्याधिक्येन तत्प्रतिपादिका स्तुतिरपि विस्तृता भवतीत्यर्थः ॥ पूर्वस्यामृचि ववक्षिथेत्यनेन युक्तो येनेति शब्दोऽत्रापि सामर्थ्यात्तेन संबध्यते । अत एवास्य ‘तिङ्ङतिङः’ इति निघाताभावः ॥ हे इन्द्र येन स्तोमेन हेतुना विश्वाभिः व्याप्ताभिः ऊतिभिः रक्षाभिः ववक्षिथ वहसि श्रेयांस्यस्मान् प्रापयसि ॥ वहेः सनन्ताल्लिटि ‘ °अमन्त्रे ’ इति निषेधादामभावे थलि लिटि रूपमेतत् ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“Be plural ased, you who are gratified by praise, with this our eulogy swelling like the oceans, (induced bywhich), Indra, you ber us with all your proections (to our objects).”
Jamison Brereton
This one enjoy, o you who yearn for songs—it swells like the sea. O Indra, with all your forms of help you have waxed strong. ꣡
Jamison Brereton Notes
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The verbal form that constitutes the refrain, vavákṣitha ‘you have waxed strong’, is accented. Oldenberg plausibly attributes the accent to its position as a semiindependent refrain (Anhang), so that it is not necessary either to supply a subordinator or to take the verb as an independent clause. Geldner, by contrast, supplies a subordinator, flg. Sāyaṇa (see Geldner n.).
Griffith
Be pleased, Song-lover, with this song it flows abundant like the sea.
Indra, with all thy succours thou hast waxen great.
Geldner
Hab an ihm Gefallen, du Lobbgehrender - er schwillt wie das Meer an - der du Indra, durch alle deine Hilfen groß geworden bist.
Grassmann
Dies Lob, o der du Lieder liebst, gleich einem Meere schwillt es an; Durch all die Laben Indra bist gewachsen du.
Elizarenkova
Наслаждайся им, о жаждущий воспевания,
Оно прибывает, словно море.
О Индра, благодаря всем поддержкам ты возрос.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
स्तुतिस्वीकार के लिये प्रार्थना।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वणः) हे वाणियों से स्तवनीय हे स्तुतिप्रिय (इन्द्र) हे परमदेव ! (इमम्) इस मेरे स्तोत्र को (जुषस्व) ग्रहण कर। जो मेरा स्तोत्र मेरे उद्देश से प्रयुक्त होने पर (समुद्रः+इव) समुद्र के समान (पिन्वते) बढ़ता है। तेरे अनन्त महिमा को प्राप्त करके वह भी तत्समान होता है। इस कारण समुद्र की वृद्धि से उपमा दी गई है। हे इन्द्र ! (येन) जिस मेरे स्तोत्र से स्तूयमान होने पर तू भी (विश्वाभिः) समस्त (ऊतिभिः) रक्षाओं से (ववक्षिथ) इस संसार में विविध सुख पहुँचाता है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रेम और सद्भाव से विरचित स्तोत्र वा प्रार्थना को भगवान् अवश्य सुनता है। ऐसे-२ मनुष्यों के शुभकर्म से जगत् का स्वतः कल्याण होता है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (गिर्वणः) वाणियों द्वारा भजनीय आप (इमम्) इस स्तोत्र को (जुषस्व) सेवन करें, जो स्तोत्र (समुद्र इव, पिन्वते) अन्तरिक्ष के समान बढ़ रहा है, जिससे (विश्वाभिः) सम्पूर्ण (ऊतिभिः) रक्षाओं से (ववक्षिथ) लोकों का धारण करते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वरक्षक परमात्मन् ! आप सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों के रक्षक तथा पालक हैं, हमारे इस स्तुतिप्रद स्तोत्र को श्रवण करते हुए हमारी सब ओर से रक्षा करें। हे पवित्र वाणियों से भजनीय परमेश्वर ! लोक-लोकान्तरों के धारण करनेवाले तथा उनको नियम में चलानेवाले आप ही हैं, कृपा करके हमारी रक्षा करते हुए हमें भी बल प्रदान करें, कि हम लोग वैदिक अनुष्ठानरूप नियम से कभी च्युत न हों ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स्तोमस्वीकाराय प्रार्थना।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे गिर्वणः=गीर्भिर्मनुष्यवचनैः। वण। वननीय स्तवनीय स्तोत्रप्रिय। इन्द्र=परमदेव। इमम्=मम स्तोमम्। जुषस्व=सेवस्व गृहाण। यः स्तोमः। त्वयि प्रयुक्तः सन् समुद्र इव पिन्वते=वर्धते। तवानन्तं महिमानं प्राप्य सोऽपि तद्वद् भवति। हे इन्द्र ! येन स्तोमेन स्तूयमानः सन् त्वम्। अत्र पूर्वस्मान् मन्त्राद् येनेति पदमध्याह्रियते। विश्वाभिः=सर्वाभिः। ऊतिभिः=रक्षाभिः। ववक्षिथ=जीवान् प्रापयसि सुखमित्यर्थः ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (गिर्वणः) गीर्भिः संभजनीयस्त्वम् (इमम्) इमं स्तोत्रम् (जुषस्व) सेवस्व (समुद्र इव, पिन्वते) यत् स्तोत्रमन्तरिक्षमिव वर्धते (विश्वाभिः, ऊतिभिः) सर्वाभी रक्षाभिः (ववक्षिथ) लोकान् वहसि ॥५॥
06 यो नो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो नो॑ दे॒वः प॑रा॒वतः॑ सखित्व॒नाय॑ माम॒हे ।
दि॒वो न वृ॒ष्टिं प्र॒थय॑न्व॒वक्षि॑थ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यो नो॑ दे॒वः प॑रा॒वतः॑ सखित्व॒नाय॑ माम॒हे ।
दि॒वो न वृ॒ष्टिं प्र॒थय॑न्व॒वक्षि॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यो꣡ नो देवः꣡ पराव꣡तः
सखित्वना꣡य मामहे꣡
दिवो꣡ न꣡ वृष्टि꣡म् प्रथ꣡यन् वव꣡क्षिथ
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
māmahé ← √maṁh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
sakhitvanā́ya ← sakhitvaná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
pratháyan ← √prathⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣṭím ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vavákṣitha ← √vakṣ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
यः । नः॒ । दे॒वः । प॒रा॒ऽवतः॑ । स॒खि॒ऽत्व॒नाय॑ । म॒म॒हे ।
दि॒वः । न । वृ॒ष्टिम् । प्र॒थय॑न् । व॒वक्षि॑थ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- sakhitvanāya ← sakhitvana
- [noun], dative, singular, neuter
- māmahe ← mah
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; accord.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vṛṣṭim ← vṛṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- prathayan ← prathay ← √prath
- [verb noun], nominative, singular
- “spread; proclaim.”
- vavakṣitha ← vakṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
यः देवः दानादिगुणयुक्त इन्द्रः परावतः परावताद्दूरात् द्युलोकादागत्य नः अस्माकं सखित्वनाय सखित्वाय मामहे धनानि प्रददौ । मंहतेर्दानकर्मण एतद्रूपम् । यद्वा । अस्माभिः पूज्यते । ‘मह पूजायाम् ’ । अस्माच्छान्दसः कर्मणि लिट् । उत्तरार्धर्चः प्रत्यक्षकृतः । हे इन्द्र दिवो न वृष्टिं दिवः सकाशाद्वृष्टिमिव प्रथयन् अस्मदीयानि धनानि विस्तारयन् यस्त्वं ववक्षिथ अस्मान् वोढुमिच्छसि तादृशं त्वां स्तौमीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“(I glorify Indra) the deity, who, coming from afar, has given us, through friendship, (riches); heaping(them upon us) like rain from heaven, you have borne us (to our objects).”
Jamison Brereton
The god from afar who has become ready for partnership with us— spreading like the one who spreads the rain from heaven [=Parjanya], you have waxed strong.
Jamison Brereton Notes
In c pratháyan is used differently in simile and frame. In the former it is straightforwardly transitive, with vṛṣṭím as object; in the latter it is intransitive or, at least, absolute, as in, e.g., IV.53.2.
05-06 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The verbal form that constitutes the refrain, vavákṣitha ‘you have waxed strong’, is accented. Oldenberg plausibly attributes the accent to its position as a semiindependent refrain (Anhang), so that it is not necessary either to supply a subordinator or to take the verb as an independent clause. Geldner, by contrast, supplies a subordinator, flg. Sāyaṇa (see Geldner n.).
Griffith
The God who from afar hath sent gifts to maintain our friendship’s bond,
Thou. spreading them like rain from heaven, hast waxen great.
Geldner
Der Gott, der aus der Ferne zur Freundschaft für uns bereit ist, der du wie der den Regen des Himmels ausbreitende Parjanya groß geworden bist.
Grassmann
Der uns als Gott von ferne her geführt hat zur Genossenschaft, Wie Himmelsdunst dich breitend bist gewachsen du.
Elizarenkova
(Тот) бог, который издалека
Одарял нас из дружеских чувств,
Будто дождь с неба распространяя – ты возрос.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! जो तू (नः) हम प्राणियों का (देवः) परमपूज्य इष्टदेव है और जो तू (परावतः) पर=उत्कृष्ट स्थान से भी यद्वा अति दूर प्रदेश से भी आकर (सखित्वनाय) सखित्व=मित्रता के लिये (मामहे) हम जीवों को सुख पहुँचाता है यद्वा पूज्य होता है। हे भगवन् ! वह तू (दिवः+नः+वृष्टिम्) जैसे द्युलोक की सहायता से जगत् में परम प्रयोजनीय वर्षा देता है, तद्वत् (प्रथयन्) हम जीवों के लिये सुखों को पहुँचाता हुआ (ववक्षिथ) इस जगत् का भार उठा रहा है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो यह परमदेव वर्षा के समान आनन्द की वृष्टि कर रहा है, वह हमारा पूज्य और वही परममित्र है ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, देवः) जो दिव्यस्वरूप आप (नः, सखित्वनाय) हमारे प्रेम के कारण (परावतः) दूरदेश से (मामहे) इष्ट पदार्थों को देते हो (दिवः) द्युलोक से (वृष्टिम्) वृष्टि को (प्रथयन्, न) जैसे उत्पन्न करके देते हो (ववक्षिथ) और सबको धारण करते हो ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा की स्तुति का वर्णन करते हैं। हे परमपिता प्रभो ! हम आपके अत्यन्त कृतज्ञ हैं, आप हमारे पालन-पोषण के लिये इष्ट पदार्थों को दूरदेशों से प्राप्त कराते हैं। हे हमारे पालक पिता ! आप द्युलोक से वृष्टि वर्षाकर हमें अन्नादि अनेक पदार्थ देते हैं। हे परमात्मन् ! आप हमें बल दें कि हम कृतघ्न न होते हुए सदैव आपकी आज्ञापालन में प्रवृत्त रहें, जैसे लोक में सुपुत्र सदा अपने पिता की आज्ञापालन करते हैं ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्त्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यस्त्वम्। नोऽस्माकम्। देवः=पूज्यो दाताऽसि। यश्च त्वम्। परावतः=परस्माद् उत्कृष्टादपि स्वपदादागत्य। यद्वा। अतिदूरादपि स्थानाद् आगत्य। सखित्वनाय=सखित्वाय=मैत्राय हेतवे। मामहे=सर्वमभिलषितं ददाति। मंहतेर्दानकर्मण एतद्रूपम्। यद्वा। अस्माभिः पूज्यसे। हे इन्द्र ! स त्वम्। दिवो न वृष्टिम्=द्युलोकस्य सकाशाद् वृष्टिमिव। प्रथयन्=जगतः श्रेयांसि विस्तारयन् सन्। त्वम्। ववक्षिथ=जगदिदं वहसि ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, देवः) यो दिव्यस्वरूपस्त्वम् (नः, सखित्वनाय) अस्माकं सखित्वाय (परावतः) दूरदेशात् (मामहे) इष्टान् ददाति (दिवः) द्युलोकात् (वृष्टिम्) वर्षम् (प्रथयन्, न) उत्पादयन्निव (ववक्षिथ) सर्वान् दधासि ॥६॥
07 ववक्षुरस्य केतवो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व॒व॒क्षुर॑स्य के॒तवो॑ उ॒त वज्रो॒ गभ॑स्त्योः ।
यत्सूर्यो॒ न रोद॑सी॒ अव॑र्धयत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
व॒व॒क्षुर॑स्य के॒तवो॑ उ॒त वज्रो॒ गभ॑स्त्योः ।
यत्सूर्यो॒ न रोद॑सी॒ अव॑र्धयत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ववक्षु꣡र् अस्य केत꣡वो
उत꣡ व꣡ज्रो ग꣡भस्तियोः
य꣡त् सू꣡रियो न꣡ रो꣡दसी अ꣡वर्धयत्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ketávaḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vavakṣúḥ ← √vakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gábhastyoḥ ← gábhasti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
utá ← utá (invariable)
{}
vájraḥ ← vájra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávardhayat ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
पद-पाठः
व॒व॒क्षुः । अ॒स्य॒ । के॒तवः॑ । उ॒त । वज्रः॑ । गभ॑स्त्योः ।
यत् । सूर्यः॑ । न । रोद॑सी॒ इति॑ । अव॑र्धयत् ॥
Hellwig Grammar
- vavakṣur ← vavakṣuḥ ← vakṣ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “grow; grow.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ketavo ← ketavaḥ ← ketu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- vajro ← vajraḥ ← vajra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- gabhastyoḥ ← gabhasti
- [noun], locative, dual, masculine
- “beam; hand; sun.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- avardhayat ← vardhay ← √vṛdh
- [verb], singular, Imperfect
- “increase; strengthen; promote; rear; add; greet; laud.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य केतवः प्रज्ञानान्यस्मत्स्तुतिविषयाणि । यद्वा । रथे उत्क्षिप्ताः पताकाः केतवः । ववक्षुः अवहन् । अस्माञ्छ्रेयांसि प्रापयन् । उत अपि च गभस्त्योः । बाहुनामैतत् । इन्द्रस्य हस्तयोरवस्थितः वज्रः च अवहत् । यत् यदायमिन्द्रः सूर्यो न सर्वस्य प्रेरक आदित्य इव रोदसी द्यावापृथिव्यौ वृष्ट्यादिप्रदानेन अवर्धयत् तदानीमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The banners of Indra, the thunderbolt (he bears) in his hands, have brought (us benefits), when, likethe sun, he has expanded heaven and earth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
He has extended heaven and earth: i.e. when he has refreshedthem both with rain
Jamison Brereton
His beacons waxed strong and the mace in his two hands,
when, like the sun, he made the two worlds grow.
Jamison Brereton Notes
Note the chaining between tṛcas, with the refrain of vss. 4-6 vavákṣitha, returning as the first word of the following verse, vavakṣúḥ, with person and number adjustment. Interestingly, it’s this verse where the Anhang refrain doesn’t precisely match the two following verses: ávardhayat versus prá vāvṛdhe, with the same root but different stem, and transitive versus intransitive. This is the only such deviation in this hymn.
Griffith
The beams that mark him have grown strong, the thunder rests between his arms,
When, like the Sun, he hath increased both Heaven and Earth.
Geldner
Seine Abzeichen und die Keule in seinen Händen sind gewachsen, als er wie die Sonne beide Welten größer machte.
Grassmann
Es wuchsen seine Lichter auf, und in den Armen ihm der Blitz, Als Erd’ und Himmel sonnengleich er kräftigte.
Elizarenkova
Возросли его знамена
И дубина грома в руках,
Когда он, как солнце, две половины вселенной усилил.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- विराडार्ष्युष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा दिखाई जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इस ऋचा से परमात्मा की कृपा दिखलाई जाती है। यथा−(अस्य) सर्वत्र विद्यमान इस परमदेव के (केतवः) संसारसम्बन्धी विज्ञान अर्थात् नियम ही (ववक्षुः) प्रतिक्षण प्राणिमात्र को सुख पहुँचा रहे हैं। (उत) और (गभस्त्योः) हाथों में स्थापित (वज्रः) दण्ड भी सर्व प्राणियों को सुख पहुँचा रहा है अर्थात् ईश्वरीय नियम और दण्ड ये दोनों जीवों को सुख पहुँचा रहे हैं। कब सुख पहुँचाते हैं, इस आशङ्का पर कहा जाता है (यद्) जब (सूर्यः+न) सूर्य के समान (रोदसी) द्युलोक और पृथिवीलोक को अर्थात् सम्पूर्ण विश्व को (अवर्धयन्) पालन करने में प्रवृत्त होता है। हे परमात्मदेव ! यह आपकी महती कृपा है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उस देव के नियम और दण्ड से ही यह जगत् चल रहा है। इसका कर्त्ता भी वही है। जैसे प्रत्यक्षरूप से सूर्य इसको सब प्रकार सुख पहुँचाता है, तद्वत् ईश्वर भी। परन्तु वह अदृश्य है, अतः हमको उसकी क्रिया प्रतीत नहीं होती है ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस परमात्मा के (केतवः) ज्ञान (ववक्षुः) लोक को धारण कर रहे हैं (उत) और (गभस्त्योः) पालन तथा संहाररूप दोनों बाहु में (वज्रः) दण्डरूपशस्त्र धारण कर रहा है (यत्) क्योंकि उन्हीं ज्ञानों से (सूर्यः, न) सूर्य के सदृश (रोदसी) द्युलोक और पृथिवीलोक को (अवर्धयत्) अभिव्यक्त करता है ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में ज्ञान को संसार का पालक इसलिये कहा है कि बिना ज्ञान के जड़ प्रकृति किसी कार्य्य की प्रवृत्ति अथवा निवृत्ति में समर्थ नहीं हो सकती। जिस प्रकार सूर्य्य अपने प्रकाश से जगत् के सकल घटापटादि पदार्थों को व्यक्त करता है, इसी प्रकार जीव भी प्रकृति के आश्रित होकर ज्ञानशक्ति ही से सम्पूर्ण पदार्थों को विषय करता है और इस परमात्मा की पालन तथा संहाररूप दोनों शक्ति ही गभन्ति=बाहुस्थानीय मानी है, जिनसे सत्पुरुषों का पालन तथा असत्पुरुषों का संहाररूप दण्ड से संसार की स्थिति होती है ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मकृपाऽत्र प्रदर्श्यते। यथा−अस्य=सर्वत्र विद्यमानस्य= प्रत्यक्षवद्भासमानस्य इन्द्रस्य। केतवः=सृष्ट्युत्पादजन्यविज्ञानानि एव। ववक्षुः=प्रतिक्षणं जीवान् सुखानि वहन्ति। उत=अपि च। गभस्त्योः=“गभस्तिरिति बाहुनाम” हस्तयोर्मध्ये निहितः। वज्रः=दण्डः। ईश्वरीयनियम इति यावद् जीवान् सुखानि वहति। पुनः। यद्=यदा। सूर्यो न=सूर्य इव। य इन्द्रः। रोदसी=द्यावापृथिव्यौ। अवर्धयन्=वर्धयति पालयति। यदा सूर्य इव जगत्पालने प्रवृत्तो भवति भगवान् तदा तस्य नियमा ईदृशा जायन्ते वै सर्वे सुखिनो भवन्ति ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) अस्य इन्द्रस्य (केतवः) ज्ञानानि (ववक्षुः) लोकं वहन्ति (उत) अथ (गभस्त्योः) पालनसंहरणरूपशक्त्योः (वज्रः) दण्डरूपशस्त्रं च वहति (यत्) यतस्तैर्ज्ञानैः (सूर्यः, न) सूर्य इव (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (अवर्धयत्) व्यानक् ॥७॥
08 यदि प्रवृद्ध - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदि॑ प्रवृद्ध सत्पते स॒हस्रं॑ महि॒षाँ अघः॑ ।
आदित्त॑ इन्द्रि॒यं महि॒ प्र वा॑वृधे ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑ प्रवृद्ध सत्पते स॒हस्रं॑ महि॒षाँ अघः॑ ।
आदित्त॑ इन्द्रि॒यं महि॒ प्र वा॑वृधे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡दि प्रवृद्ध सत्पते
सह꣡स्रम् महिषाँ꣡ अ꣡घः
आ꣡द् इ꣡त् त इन्द्रिय꣡म् म꣡हि प्र꣡ वावृधे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
pravr̥ddha ← √vr̥dh- (root)
{case:VOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
satpate ← sátpati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yádi ← yádi (invariable)
{}
ághaḥ ← √ghas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mahiṣā́n ← mahiṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
indriyám ← indriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
यदि॑ । प्र॒ऽवृ॒द्ध॒ । स॒त्ऽप॒ते॒ । स॒हस्र॑म् । म॒हि॒षान् । अघः॑ ।
आत् । इत् । ते॒ । इ॒न्द्रि॒यम् । महि॑ । प्र । व॒वृ॒धे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- pravṛddha ← pravṛdh ← √vṛdh
- [verb noun], vocative, singular
- “increase; develop; advance.”
- satpate ← satpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- mahiṣāṃ ← mahiṣa
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Old World buffalo; Mahiṣa; Mahiṣa.”
- aghaḥ ← ghas
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “eat.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- indriyam ← indriya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “sense organ; Indriya; sense; power; semen; indriya [word]; mind; penis; manfulness; force.”
- mahi
- [noun], nominative, singular, neuter
- “great; firm.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे प्रवृद्ध प्रकर्षेण महन् हे सत्पते सतामनुष्ठातॄणां पालयितरिन्द्र सहस्रं सहस्रसंख्याकान् महिषान् । महन्नामैतत् । महतोऽसुरान् वृत्रादीन् यदि यदा अघः अवधीः । हन्तेश्छान्दसमेतद्रूपम् । यद्वा ।’ घस्लृ अदने ’ । लुङि सिपि ’ मन्त्रे घस ’ इति च्लेर्लुक् । आदित् अनन्तरमेव हे इन्द्र ते तव इन्द्रियं वीर्यं महि महद्बहुलं सत् प्र वावृधे प्रकर्षेण वर्धते ॥
Wilson
English translation:
“Great Indra, protector of the good, when you have slain thousands of mighty (foes), then your vast andspecial energy has been augmented.”
Jamison Brereton
When, o full-grown master of settlements, you devoured a thousand buffaloes,
just after that your great Indrian power grew forth.
Jamison Brereton Notes
I take yádi in pāda a as standing for *yád ī, with shortening before the cluster pr. See Jamison 2002. Hence ‘when’, not ‘if’. The *ī as usual functions as an accusative, anticipating the obj. sahásram mahiṣā́n.
The word play between the voc. pravṛddha in a and the refrain verb prá vāvṛdhe cannot be easily captured in English.
Griffith
When, Mighty Lord of Heroes, thou didst cat a thousand buffaloes,
Then grew and waxed exceeding great thine Indra-power.
Geldner
Sobald du, erstarkter rechtmäßiger Herr, tausend Büffel verzehrt hattest, da erst ist deine Indrastärke mächtig gewachsen.
Grassmann
Sobald, o grosser starker Held, du hundert Büffel aufgezehrt, Da war’s, dass deine Indramacht sich kräftigte.
Elizarenkova
Если, о усиленный благой повелитель,
Ты поглотил тысячу буйволов,
То тут-то твоя мощь Индры страшно усилилась.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी कृपा दिखाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रवृद्ध) हे सर्व पदार्थों से अतिशय वृद्ध ! (सत्पते) हे परोपकारी सत्याश्रयी जनों का रक्षक महादेव ! (यदि) जब-२ तू (सहस्रम्) सहस्रों (महिषान्) महान् विघ्नों को (अघः) विहत करता है (आद्+इत्) तब-२ या तदनन्तर ही (ते) तेरे सृष्ट सम्पूर्ण जगत् का (इन्द्रियम्) आनन्द और वीर्य (महि) महान् होकर (प्र+ववृधे) अतिशय बढ़ जाता है। अन्यथा इस जगत् की उन्नति नहीं होती, क्योंकि इसमें अनावृष्टि, महामारी, प्लेग और मानवकृत महोपद्रव सदा होते ही रहते हैं। हे देव अतः आपसे हम उपासकगण सदा प्रार्थना करते हैं कि इस जगत् के विघ्नों को शान्त रक्खा कीजिये ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस जगत् की तब ही वृद्धि होती है, जब इस पर उसकी कृपा होती है ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रवृद्ध) हे सर्वोत्तम (सत्पते) सज्जनपालक ! (यदि) जो कि (सहस्रम्) असंख्यात (महिषान्) बड़े-२ असुरों को आप (अघः) नष्ट करते हैं (आत्, इत्) इसी से (इन्द्रियम्) आपका ऐश्वर्य (महि) अत्यन्त (प्रवावृधे) बढ़ा हुआ है ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे दुष्टनाशक तथा सज्जनप्रतिपालक परमात्मन् ! आप वेदविहित कर्मों के पालक, सज्जनों के सदा सहायक रहते हैं, जो अपने कर्मानुष्ठान में कभी विचल नहीं होते और आप दुष्ट असुरों के सदा नाशक हैं। यह आपका नियम अटल है, इसी से आप महान् हैं कि आप सदा न्यायदृष्टि से ही संसार का पालन, पोषण तथा रक्षण करते हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयकृपां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्रवृद्ध=सर्वेभ्यः पदार्थेभ्यो वृद्धतम। हे सत्पते=सतां परोपकारिणां सत्याश्रयीणां जनानां पालयितः। इन्द्र ! न्यायदृष्ट्या यदि=यदा यदा। त्वम्। सहस्रम्=बहून्। महिषान्=महतो विघ्नान्। अघः=अवधीः=हंसि। आद् इत्=तदनन्तरमेव। ते=तव सम्बन्धिनो विश्वस्य जगतः। इन्द्रियम्=वीर्य्यम्। महि=महद्=बहुलं सत्। प्रवावृधे=प्रकर्षेण सदा वर्धते। इति तव महती कृपाऽस्ति ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रवृद्ध) हे सर्वोत्तम (सत्पते) सतां पालक ! (यदि) यत् (सहस्रम्) असंख्यातान् (महिषान्) महतोऽसुरान् (अघः) हिनस्ति (आत्, इत्) अतएव (इन्द्रियम्) तवैश्वर्यम् (महि) महत् (प्रवावृधे) प्रवृद्धम् ॥८॥
09 इन्द्रः सूर्यस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रः॒ सूर्य॑स्य र॒श्मिभि॒र्न्य॑र्शसा॒नमो॑षति ।
अ॒ग्निर्वने॑व सास॒हिः प्र वा॑वृधे ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रः॒ सूर्य॑स्य र॒श्मिभि॒र्न्य॑र्शसा॒नमो॑षति ।
अ॒ग्निर्वने॑व सास॒हिः प्र वा॑वृधे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रः सू꣡र्यस्य रश्मि꣡भिर्
नि꣡ अर्शसान꣡म् ओषति
अग्नि꣡र् व꣡नेव सासहिः꣡ प्र꣡ वावृधे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
raśmíbhiḥ ← raśmí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
arśasānám ← arśasāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
oṣati ← √uṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
sāsahíḥ ← sāsahí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vánā ← vána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
prá ← prá (invariable)
{}
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । सूर्य॑स्य । र॒श्मिऽभिः॑ । नि । अ॒र्श॒सा॒नम् । ओ॒ष॒ति॒ ।
अ॒ग्निः । वना॑ऽइव । स॒स॒हिः । प्र । व॒वृ॒धे॒ ॥
Hellwig Grammar
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- raśmibhir ← raśmibhiḥ ← raśmi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- ny ← ni
- [adverb]
- “back; down.”
- arśasānam ← arśasāna
- [noun], accusative, singular, masculine
- oṣati ← uṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “burn; punish.”
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- vaneva ← vanā ← vana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “forest; wood; tree; grove; vana [word]; forest; brush.”
- vaneva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sāsahiḥ ← sāsahi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “victorious.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः सूर्यस्य सर्वस्य प्रेरकस्यादित्यस्य रश्मिभिः किरणैः करणभूतैः अर्शसानम् ॥ ‘ अर्त्तेर्गुणः शुद् च’ (उ. सू. २. २४५) इति ‘ऋ गतौ ’ इत्यस्मादसानच्प्रत्ययः शुडागमश्च । अत्र केवलोऽप्यर्तिराङ्पूर्वार्थो द्रष्टव्यः । आङ्पूर्वश्च बाधने वर्तते । यथा आर्तिमार्तोः ’ (श. बा. १३. १. २. ४ ) इति ॥ अर्शसानं बाधमानं सन्देहादिकमसुरं नि ओषति नितरां दहति । ‘ उष दाहे’। तत्र दृष्टान्तः । अग्निर्वनेव । यथा वनारण्यानि दावानलो भस्मसात् करोति तद्वत् । एवं सासहिः शत्रूणामभिभवनशील इन्द्रः प्र वावृधे प्रकर्षेण वर्धते ॥
Wilson
English translation:
“Indra, with the rays of the sun, utterly consumes his adversary; like fire (burning) the forests, hespreads victorious.”
Jamison Brereton
With the rays of the sun Indra burns down Arśasāna;
victorious like fire over the woods, he grew forth.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes the simile in c agnír váneva with ab: “Indra brennt … den Arśasāna nieder, wie Agni die Bäume,” with sāsahíḥ only construed with the refrain: “der Siegreiche ist erstarkt” (though see his n. on 9c). But this violates the structure of the rest of the hymn, where the c pāda hangs together. I therefore take the quality held in common between simile and frame to be sāsahíḥ. For √sah with this simile see VIII.40.1 yénā dṛḷhā́… sāhiṣīmahi / agnír váneva… “by which we might become victorious over the strongholds … as Agni (is victorious) over the woods,” and for the reduplicated -i-stem governing the accusative III.16.4 cákrir yó víśvā bhúvanābhí sāsahíḥ “Who creates and overwhelms all living beings…” On this nominal type and its syntactic behavior, see Grestenberger 2013 (JAOS 133).
Arśasāna is an enemy of Indra in the RV about whom little is known.
VIII.12.10, 12: The verb initiating the refrain, mímīte, is accented, and in these two verses the accent can be explained as a result of the status of the refrain; see above ad vss. 5-6. In 11 it starts a new clause and can owe its accent to that.
Griffith
Indra consumeth with the rays of Surya the malicious man:
Like Agni conquering the woods, he hath grown strong.
Geldner
Indra brennt mit den Strahlen der Sonne den Arsasana nieder, wie Agni die Bäume; der Siegreiche ist erstarkt.
Grassmann
Den Frevler brennet Indra weg wie mit der Sonne Strahlenglut; Wie Feuer, das den Wald verbrennt, ward kräftig er.
Elizarenkova
Индра лучами солнца
Сжигает дотла Аршасану,
Как Агни – деревья. Победоносный усилился.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी अनुग्रह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मा किस प्रकार से विघ्नों को शमित करता है, यह इस ऋचा से दिखलाते हैं। यथा−(इन्द्रः) वह महान् देव (सूर्य्यस्य) परितः स्थित ग्रहों के नित्य प्रेरक सूर्य्य के (रश्मिभिः) किरणों से (अर्शमानम्) बाधा करनेवाले निखिल विघ्नों को (नि+ओषति) अतिशय भस्म किया करता है (अग्निः+वना+इव) जैसे अग्नि ग्रीष्म समय में स्वभावतः प्रवृत्त होकर वनों को भस्मसात् कर देता है, तद्वत् परमात्मा भक्तजनों के विघ्नों को स्वभाव से ही विनष्ट किया करता है। ईदृक् (सासहिः) सर्वविघ्नविनाशक देव (प्र+वावृधे) अतिशय जगत्कल्याणार्थ बढ़ता है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमदेव ने इस जगत् की रक्षा के लिये ही सूर्य्यादिकों को स्थापित किया है। सूर्य्य, अग्नि, वायु और जलादि पदार्थों द्वारा ही सकल विघ्नों को शान्त किया करता है ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वह परमात्मा (सूर्यस्य, रश्मिभिः) सूर्य की किरणों द्वारा (अर्शसानम्) शैत्यनिमित्तक विकारों को (न्योषति) दहन करता है, (अग्निः) जैसे अग्नि (वना इव) वनों को, अतः (सासहिः) अत्यन्त सहनशील परमात्मा (प्रवावृधे) सबको अतिक्रमण करके विराजमान है ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह पूर्ण परमात्मा, जो सर्वोपरि विराजमान है, वही हमारे दुःखों का हर्त्ता और सुखों का देनेवाला है। जैसे सूर्य्य अपनी रश्मियों द्वारा शीतनिमित्तक विकारों को निवृत्त करता है, तद्वत् परमात्मा सब विकारों को निवृत्त करके हमको सुख प्राप्त कराते हैं, अतएव उनकी आज्ञापालन करना ही सुख की प्राप्ति और परमात्मा से विमुख होना ही घोर दुःखों में पड़कर मनुष्यजीवन को नष्ट करना है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्यानुग्रहं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मा केन प्रकारेण विघ्नान् शमयतीत्यनया प्रदर्श्यते। यथा−इन्द्रः। सूर्य्यस्य=परितः स्थितानां ग्रहाणां प्रेरकस्यादित्यस्य। रश्मिभिः=किरणैः। अर्शमानम्=बाधमानं निखिलविघ्नम्। नि=नितराम्। ओषति=भस्मीकरोति। उष दाहे। अत्र दृष्टान्तः। अग्निर्वनेव=वना=वनानि इव यथा अग्निर्दहति तद्वत् परमात्मा भक्तानां सर्वविघ्नविनाशं करोति। ईदृक् सासहिरभिभवनशीलो देवः। प्र+वावृधे=प्रकर्षेण सदा जगत्कल्याणाय वर्धते ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) स परमात्मा (सूर्यस्य, रश्मिभिः) सूर्यस्य किरणैः (अर्शसानम्) शैत्यनिमित्तान् रोगान् (न्योषति) दहति (अग्निः) यथाग्निः (वना इव) वनानि दहति तद्वत् अतः (सासहिः) अति सोढासः (प्रवावृधे) सर्वानतिक्रम्य वर्तते ॥९॥
10 इयं त - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒यं त॑ ऋ॒त्विया॑वती धी॒तिरे॑ति॒ नवी॑यसी ।
स॒प॒र्यन्ती॑ पुरुप्रि॒या मिमी॑त॒ इत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यं त॑ ऋ॒त्विया॑वती धी॒तिरे॑ति॒ नवी॑यसी ।
स॒प॒र्यन्ती॑ पुरुप्रि॒या मिमी॑त॒ इत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इयं꣡ त ऋत्वि꣡यावती
धीति꣡र् एति न꣡वीयसी
सपर्य꣡न्ती पुरुप्रिया꣡ मि꣡मीत इ꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
r̥tvíyāvatī ← r̥tvíyāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
dhītíḥ ← dhītí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
návīyasī ← návīyaṁs- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
purupriyā́ ← purupriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
saparyántī ← √sapary- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
{}
mímīte ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
इ॒यम् । ते॒ । ऋ॒त्विय॑ऽवती । धी॒तिः । ए॒ति॒ । नवी॑यसी ।
स॒प॒र्यन्ती॑ । पु॒रु॒ऽप्रि॒या । मिमी॑ते । इत् ॥
Hellwig Grammar
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- ṛtviyāvatī ← ṛtviyāvat
- [noun], nominative, singular, feminine
- dhītir ← dhītiḥ ← dhīti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “thinking; prayer; understanding.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- navīyasī ← navīyas
- [noun], nominative, singular, feminine
- “new; fresh; up-to-the-minute.”
- saparyantī ← sapary
- [verb noun], nominative, singular
- “worship.”
- purupriyā ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purupriyā ← priyā ← priya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- mimīta ← mimīte ← mā
- [verb], singular, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वाम् इयं पुरोवर्तिनी मया क्रियमाणा धीतिः स्तुतिः एति गच्छति । कीदृशी । ऋत्वियावती । ऋतौ वसन्तादिकालेऽनुष्ठेयं यज्ञकर्म ऋत्वियम् । तद्वती नवीयसी अतिशयेनाभिनवा स्तुतिः । सपर्यन्ती पूजयन्ती पुरुप्रिया पुरु बहुलं प्रीणयित्री सती मिमीत इत् इन्द्रगतान् गुणान् परिच्छिनत्त्येव । माहात्म्यं प्रख्यापयत्येव सेयमित्यन्वयः । अनुमीयमानेन वच्छब्देन च योगान्मिमीत इत्यस्य निघाताभावः । यद्वा। सपर्यन्ती पुरुप्रियेतीदमप्येतीत्यनेन संबन्धनीयम् । अतः पूर्वपदस्य भिन्नवाक्यस्थत्वात् ‘ समानवाक्ये युष्मदस्मदादेशा वक्तव्याः’ इति वचनात्तदपेक्षया निघाताभावे सति ‘अभ्यस्तानामादिः’ इत्याद्युदात्तत्वम् ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“This new praise, suited to the season, approaches, (Indra), to you; offering adoration and greatlydelighting (you), it verily proclaims the measure (of your merits).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Suited to the season: or, connected withsacrifice, ṛtviyāvatī; it verily proclaims the measure: mimīta it: verily measures; indra gatān guṇānparicchinatti, it, the praise, discriminates the good properties attached to Indra, māhātmyam prakhyāpayati, itmakes known his greatness.
Jamison Brereton
This newer visionary thought goes to you, conforming to her season [/to the ritual sequence].
Rendering service, dear to many—she is (well-)measured indeed.
Jamison Brereton Notes
Encouraged by the insistent feminines, ṛtvíyāyatī here is a pun, referring both to Thought’s conformity to the ritual order and to her menstrual cycle. See 80.7 for the same word play involving dhī́ḥ, where the femininity of the subject is more emphasized than here. It is possible that the refrain here “she is (well- )measured indeed” can also refer to the menstrual cycle. Otherwise it probably refers to the metrical character of the thought and perhaps the fact that she measures up even to Indra’s great size. The refrain also has to be considered beside a phrase in the next hymn, VIII.13.30 mímīte yajñám ānuṣák “measures the sacrifice in proper order.”
Griffith
This newest thought of ours that suits the time approaches unto thee:
Serving, beloved in many a place it metes and marks.
Geldner
Für dich geht diese rechtzeitige Dichtung aufs neue hinaus, ehrerbietig, viellieb wird sie nach dem Versmaß gemessen.
Grassmann
Dies regelrechte Andachtslied, dies neue eilet hin zu dir, Anbetungsvoll und vielbeliebt, es ist bereit.
Elizarenkova
Это своевременное произведение,
Совсем новое движется к тебе.
Почтительное, очень приятное, оно измеряется только (подвигами Индры).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर के निर्माण का महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (ते) तेरा (धीतिः) संसारसम्बन्धी विज्ञान (नवीयसी) नित्य अतिशय नवीन-नवीन (एति) हम लोगों की दृष्टि में आता है। कहाँ नवीनता प्रतीत होती है, इसको विशेषण द्वारा दिखलाते हैं (ऋत्वियावती) वह धीति ऋतुजन्य वस्तुवाली है अर्थात् प्रत्येक वसन्तादिक ऋतु में एक-२ नवीनता प्रतीत होती है। यहाँ ऋतु शब्द उपलक्षक है। जिस प्रकार पृथिवी के भ्रमण से नव-२ ऋतु आता है, इसी प्रकार इस सौर जगत् का तथा अन्यान्य जगत् का भी परिवर्तन होता रहता है। एवंविध सर्व वस्तु नवीनता दिखलाती है। पुनः कैसी है (सपर्यन्ती) सर्व प्राणियों के मन को पूजन करनेवाली अर्थात् जिससे सबका मन प्रसन्न होता है, पुनः (पुरुप्रिया) सर्वप्रिया है, पुनः (मिमीते+इत्) सदा नवीन-२ वस्तु का निर्माण करता ही रहता है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऐसे-२ मन्त्रों द्वारा गूढ़ रहस्य प्रकाशित किया जाता है, किन्तु इन पर अधिक यदि टीका-टिप्पणी की जाय, तो ग्रन्थ का बहुत विस्तार हो जायेगा और पाठक पढ़ते-२ थक जाएँगें, अतः यहाँ सब विषय संक्षिप्तरूप से निरूपित होता है। धीति=धी=विज्ञान। ईश्वरीय विज्ञान किस प्रकार सृष्टि में विकाशित हो रहा है, इसको बाह्यरूप से मौनव्रतावलम्बी मुनिगण ही जानते हैं। इस ओर जो जितने लगते हैं, वे उतना जानते हैं। अद्यतनकाल में कैसे-२ नवीन अद्भुत कलाकौशल आविष्कृत हुए हैं, वे इन ही प्राकृत नियमों के अध्ययन से निकले हैं और विद्वानों की इसमें एक दृढ़तर सम्मति है कि ऐसी-२ सहस्रों बातें अभी प्रकृति में गुप्त रीति से लीन हैं, जिनका पता हमको अभी नहीं लगा है। भविष्यत् में वे क्रमशः विकाशित होते जाएँगें। अतः हे मनुष्यों ! इन सृष्टिविज्ञानों का अध्ययन कीजिये, इति ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋत्वियावती) प्रत्येक ऋतु में होनेवाले यज्ञों में होनेवाली (नवीयसी) नूतन (सपर्यन्ती) आपकी अर्चना में नियुक्त (पुरुप्रिया) अत्यन्त प्रसन्नता उत्पन्न करनेवाली (इयम्, ते, धीतिः) यह आपकी स्तुति (एति) आपको प्राप्त हो रही है और वह (मिमीते, इत्) आपका प्रजाओं में प्रकाश करती है ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वोपरि तथा सर्वस्वामी परमेश्वर ! हम लोग ऋतु-२ में यज्ञों द्वारा आपकी स्तुति, प्रार्थना तथा उपासना करते हुए सम्पूर्ण प्रजाओं में आपका यश तथा ऐश्वर्य्य प्रकाशित करते हैं। आप यज्ञरूप, तथा यज्ञ का विस्तार करनेवाले हैं। हे प्रभो ! हमें सब दुःखों से दूर रखकर शक्ति प्रदान करो, कि हम लोग नित्य-नैमित्तिक यज्ञों द्वारा आपके यजन करने में प्रवृत्त रहें ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरनिर्माणमहत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तव। इयम्=पुरो दृश्यमाना। धीतिः=संसारसृष्टिजन्यविज्ञानम्। नवीयसी=अतिदिनमतिशयिता नवा नवा। एति=प्राप्नोति। कीदृशी धीतिः=ऋत्वियावती=ऋतौ वसन्तादिकाले दृश्यमानमृत्वियं तद्वती। पुनः। सपर्यन्ती। पुनः। पुरुप्रिया=सर्वप्रिया। ईदृशी ते धीतिः। मिमीते इत्=मिमीते एव नवं नवं वस्तु सदा निर्मात्येव ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋत्वियावती) आर्तवयज्ञसहिता (नवीयसी) नूतना (सपर्यन्ती) त्वामर्चन्ती (पुरुप्रिया) अतिप्रसादिका (इयम्, ते, धीतिः) इयं तव स्तुतिः (एति) त्वां गच्छति सा च (मिमीते, इत्) त्वां साधयति हि ॥१०॥
11 गर्भो यज्ञस्य - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गर्भो॑ य॒ज्ञस्य॑ देव॒युः क्रतुं॑ पुनीत आनु॒षक् ।
स्तोमै॒रिन्द्र॑स्य वावृधे॒ मिमी॑त॒ इत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
गर्भो॑ य॒ज्ञस्य॑ देव॒युः क्रतुं॑ पुनीत आनु॒षक् ।
स्तोमै॒रिन्द्र॑स्य वावृधे॒ मिमी॑त॒ इत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
ग꣡र्भो यज्ञ꣡स्य देवयुः꣡
क्र꣡तुम् पुनीत आनुष꣡क्
स्तो꣡मैर् इ꣡न्द्रस्य वावृधे मि꣡मीत इ꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
devayúḥ ← devayú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gárbhaḥ ← gárbha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ānuṣák ← ānuṣák (invariable)
{}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
punīte ← √pū- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ít ← ít (invariable)
{}
mímīte ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
गर्भः॑ । य॒ज्ञस्य॑ । दे॒व॒ऽयुः । क्रतु॑म् । पु॒नी॒ते॒ । आ॒नु॒षक् ।
स्तोमैः॑ । इन्द्र॑स्य । व॒वृ॒धे॒ । मिमी॑ते । इत् ॥
Hellwig Grammar
- garbho ← garbhaḥ ← garbha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fetus; garbha; inside; cavity; embryo; uterus; child; pit; garbhadruti; filling; pregnancy; room; abdomen; fertilization; inside; hole; baby; calyx; midst.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- devayuḥ ← devayu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “devout; devoted.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- punīta ← punīte ← pū
- [verb], singular, Present indikative
- “purify; filter; blow; purify; purge; sift.”
- ānuṣak
- [adverb]
- “correctly; in sequence; punctually.”
- stomair ← stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- mimīta ← mimīte ← mā
- [verb], singular, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
सायण-भाष्यम्
यज्ञस्य यष्टव्यस्येन्द्रस्य गर्भः गरिता स्तोता। ‘गॄ शब्दे’। ‘अर्तिगॄभ्यां भन्’ । यद्वा । यजेर्भाव एव नङ्प्रत्ययः । यागस्य गर्भो ग्रहीतानुष्ठाता देवयुः देवं दानादिगुणयुक्तमिन्द्रमात्मन इच्छन् आनुषक् अनुषक्तमानुपूर्व्येण संततं यथा भवति तथा क्रतुं प्रज्ञापकं सोमं पुनीते दशापवित्रेण शोधयति । इन्द्रपानार्थमिति शेषः । यद्वा । यज्ञस्य गर्भो दीक्षितः । पुनर्वा एतमृत्विजो गर्भं कुर्वन्ति ’ (ऐ. ब्रा. १. ३) इत्यादि ब्राह्मणम् । स देवकामः क्रतुं ज्योतिष्टोमादिकमानुषक् । आनुपूर्व्यनामैतत् । यदाह यास्कः- ‘ आनुषगति नामानुपूर्व्यस्य’ (निरु. ६. १४) इति । स स्तोता इन्द्रस्य । कर्मणि षष्ठी । इन्द्रविषयैः स्तोमैः स्तोत्रैः ववृधे वर्धते । यद्वा । वृधिना प्रयोज्यव्यापारवाचिना प्रयोजकव्यापारो लक्ष्यते । स्तोमैः स्तोत्रैस्तमिन्द्रं वर्धयति । स च स्तोमैः मिमीत इत् इन्द्रस्य गुणजातं परिच्छिनत्त्येव । अनुगतार्थो भवतीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The devout praiser of the adorable (Indra) purifies in due succession the offering (of the Soma); withsacred hymns he magnifies (the might) of Indra; he verily proclaims the measure (of hismerits).”
Jamison Brereton
As embryo of the sacrifice, seeking the gods, (the thought?) purifies its intention following the proper order.
By praises of Indra it has grown—it is (well-)measured indeed.
Jamison Brereton Notes
The subject of this verse is not made clear. Geldner suggests either stóma- or dhītí-. The latter is more likely in my view, continued from vs. 10. There are no clashing non-feminines, since devayúḥ could serve either for masc. or fem., and in any case could be matching the gender of the gárbhaḥ. Another possibility is Agni, since he is regularly called an embryo in these circumstances, but the unity of the tṛca speaks against this. I would therefore change the “it”s in the published translation (“its intention,” “it has grown,” “it is”) to feminine forms, to match vs. 10.
The VP krátum punīte of b is found in the next hymn, VIII.13.1b, where the subject is Indra, but that referent is not possible here.
Griffith
The pious germ of sacrifice directly purifies the soul.
By Indra’s lauds it waxes great, it metes and marks.
Geldner
Des Opfers neugeborenes Kind, das nach den Göttern verlangt, läutert gründlich seinen Geist. Durch Indra´s Lobpreisungen ist es groß geworden, es wird nach dem Versmaß gemessen.
Grassmann
Des Opfers gottgefäll’ger Spross durchläutre stetig seine Kraft, Durch Indra’s Loblied ward er stark; er steht bereit.
Elizarenkova
Зародыш жертвы, преданный богам,
Последовательно очищает силу духа.
Он усилился благодаря восхвалениям Индры. Он измеряется только (подвигами Индры).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसके निर्माण की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञस्य) यजनीय=पूजनीय परमात्मा का (गर्भः) स्तुति पाठक यद्वा परमात्मतत्त्व के ग्रहण करनेवाला विद्वान् ही (आनुषक्) आनुपूर्विक=एक एक करके (क्रतुम्) शुभकर्म को (पुनीते) पवित्र करता है। वह गर्भ कैसा है (देवयुः) मन और वचन से केवल ईश्वर की शुभ इच्छा की कामना करनेवाला। ऐसा स्तोता (इन्द्रस्य) परमात्मा के (स्तोमैः) स्तोत्रों से=परमेश्वर की सेवा से इस जगत् में तथा अपर लोक में (वावृधे) उत्तरोत्तर उन्नति करता ही जाता है और (मिमीते+इत्) वह भक्त नाना विज्ञानों और शुभ कर्मों को रचता ही रहता है यद्वा (यज्ञस्य+गर्भः) यज्ञ का कारण (देवयुः) परम पवित्र है और (क्रतुम्) कर्म करनेवाले पुरुष को (पुनीते) पवित्र करता है, इत्यादि ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो कोई एकाग्रचित्त होकर ज्ञानपूर्वक उसका यजन करता है, वह पवित्र होता है और उसकी कीर्ति जगत् में विस्तीर्ण होती है ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञस्य, गर्भः) यज्ञ का संग्रह करनेवाला ऋत्विक् (देवयुः) देवों को चाहनेवाला (आनुषक्) क्रम से (क्रतुम्, पुनीते) सब यज्ञों का अनुष्ठान करता और (स्तोमैः) स्तोत्रों द्वारा (इन्द्रस्य, वावृधे) परमात्मा को बढ़ाता है, वह (मिमीते, इत्) परमात्मा को प्रकाशित ही करता है ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ का प्रारम्भ करनेवाला ऋत्विक् सब विद्वानों की उपस्थिति में यज्ञ का अनुष्ठान करता हुआ स्तोत्रों द्वारा प्रथम परमात्मा का यजन करता अर्थात् परमात्मा की महिमा को सब पर प्रकट करके उसके महत्त्व को बढ़ाता और पश्चात् यज्ञ का प्रारम्भ करता है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयनिर्माणमहिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यज्ञस्य=यजनीयस्य इन्द्रस्य। गर्भः=गरिता स्तोता। यद्वा। ग्रहीता परमात्मतत्त्वविज्ञाता। आनुषक्=आनुपूर्व्येण=क्रमशः आद्यन्त- पर्य्यन्तम्। क्रतुम्=शुभमनुष्ठेयं कर्म। पुनीते=शोधयति। कीदृशो गर्भः। देवयुः=देवं परमात्मानं मनसा वाचा यः कामयते स देवयुः। यतः सदेव पुरतः क्रतुं पुनीते। स हीश्वरोपासकः। इन्द्रस्य=परमस्य देवस्य। स्तोमैः=स्तोत्रैः। वावृधे=लोकेऽस्मिन् अमुष्मिन्नपि वृद्धंगतो भवति। अतः सोऽपि भक्तः मिमीते इत्। विविधानि विज्ञानानि शुभमार्गांश्च निर्मात्येव ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञस्य, गर्भः) यज्ञस्य गृहीता ऋत्विक् (देवयुः) देवानिच्छन् (आनुषक्) क्रमेण (क्रतुम्, पुनीते) यज्ञं साधयति (स्तोमैः) स्तोत्रैः (इन्द्रस्य, वावृधे) इन्द्रं वर्धयति सः (मिमीते, इत्) ईश्वरं साधयति हि ॥११॥
12 सनिर्मित्रस्य पप्रथ - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒निर्मि॒त्रस्य॑ पप्रथ॒ इन्द्रः॒ सोम॑स्य पी॒तये॑ ।
प्राची॒ वाशी॑व सुन्व॒ते मिमी॑त॒ इत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒निर्मि॒त्रस्य॑ पप्रथ॒ इन्द्रः॒ सोम॑स्य पी॒तये॑ ।
प्राची॒ वाशी॑व सुन्व॒ते मिमी॑त॒ इत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
सनि꣡र् मित्र꣡स्य पप्रथ
इ꣡न्द्रः सो꣡मस्य पीत꣡ये
प्रा꣡ची वा꣡शीव सुन्वते꣡ मि꣡मीत इ꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
paprathe ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
saníḥ ← saní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pītáye ← pītí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
prā́cī ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vā́śī ← vā́śī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
mímīte ← √mā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
स॒निः । मि॒त्रस्य॑ । प॒प्र॒थे॒ । इन्द्रः॑ । सोम॑स्य । पी॒तये॑ ।
प्राची॑ । वाशी॑ऽइव । सु॒न्व॒ते । मिमी॑ते । इत् ॥
Hellwig Grammar
- sanir ← saniḥ ← sani
- [noun], nominative, singular, masculine
- “gain.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- papratha ← paprathe ← prath
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be known; expand; expand; boom.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- pītaye ← pā
- [verb noun]
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- prācī ← prāñc
- [noun], nominative, singular, feminine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- vāśīva ← vāśī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “ax; chisel.”
- vāśīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- mimīta ← mimīte ← mā
- [verb], singular, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
सायण-भाष्यम्
मित्रस्य मित्रभूतस्य स्तोतुः सनिः धनस्य दाता इन्द्रः सोमस्य पीतये पानाय पप्रथे प्रथितो विस्तीर्णशरीरो बभूव । यथा पीतो बहुलः सोमः उदरेऽन्तर्भवति तथा प्रवृद्धशरीरो बभूवेत्यर्थः । तत्र प्रथमे दृष्टान्तः । प्राची प्राञ्चन्ती प्रकर्षेण स्तुत्यगुणगणं प्राप्नुवती वाशीव । वाङ्नामैतत् । स्तुतिरूपा वाक् सुन्वते । ‘षष्ठ्यर्थे चतुर्थी वक्तव्या’ इति चतुर्थी । सुन्वतः सोमाभिषवं कुर्वतो यजमानस्य संबन्धिनी यथा स्तुत्यगुणबाहुल्येन विस्तीर्णा भवति तथेन्द्रः पप्रथ इत्यर्थः । प्रथिता च सा मिमीत इत् इन्द्रमाहात्म्यं यथावत् परिच्छिनत्त्येव ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the benefactor of his friend (the worshipper), has enlarged himself to drik the Soma, in likemanner as the pious praise dilates and proclaims the measure (of his merits).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Proclaims the measure: like thedilating praise of the worshipper, it proclaims;
Prācī = prakarṣeṇa stutyam guṇagaṇam prāpnuvatī
Jamison Brereton
Indra, who is the gain from our alliance, spreads himself out for soma-drinking.
(The thought) advancing like an axe for the presser—it is (well-) measured indeed.
Jamison Brereton Notes
Since sáni- is only a nom. actionis, not an agent, it must mean ‘winnings, gain’. What it must mean here is that Indra is what we win if we keep our part of the sacrificial bargain (mitrá-).
The subject of c must again be the dhītí-. So also Geldner But the point of the simile “like an axe” (vā́śīva) is somewhat unclear, though Geldner’s explanation seems reasonable: just as the thought is measured out metrically (mímīta íd), so is an axe wielded in a regular rhythm (he compares VIII.19.23).
Griffith
Indra who wins the friend hath spread himself to drink the Soma-draught:
Like worshipper’s dilating praise; it metes and marks.
Geldner
Indra, der Gewinn der Freundschaft hat sich breit gemacht, um Soma zu trinken. -Sich im Takt vorwärts bewegend für den Somapresser wie eine Axt wird sie nach dem Versmaß gemessen.
Grassmann
Des Freundes Spende dehnt sich aus, so Indra auch zum Somatrunk, Gleich wie das Beil in Pressers Hand, ist sie bereit.
Elizarenkova
Индра – добыча дружбы расширился
Для питья сомы.
Он как направленный вперед топор для выжимающего (сому).
Он измеряется только (своими) подвигами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी कृपा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोमस्य) निखिल पदार्थ के ऊपर (पीतये) अनुग्रहदृष्टि से अवलोकन के लिये (इन्द्रः) वह परमात्मा (पप्रथे) सर्वव्यापी हो रहा है। वह कैसा है (मित्रस्य+सनिः) मित्रभूत जीवात्मा को सब प्रकार दान देनेवाला है। पुनः (सुन्वते) शुभ कर्म करनेवाले के लिये (प्राची) सुमधुरा (वाशी+इव) वाणी के समान सहायक है। सो वह इन्द्र (मिमीते+इत्) भक्तजनों के लिये कल्याण का निर्माण करता ही रहता है ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व पदार्थ के ऊपर अधिकार रखने के लिये परमात्मा सर्वव्यापक है और मधुर वाणी के समान वह सबका सहायक है ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रस्य) स्नेहकर्त्ता को (सनिः) इष्ट पदार्थों का देनेवाला (इन्द्रः) परमात्मा (सोमस्य, पीतये) सौम्यगुणों का अनुभव करने के लिये (पप्रथे) आविर्भूत होता है (सुन्वते) जिस प्रकार यज्ञकर्ता के लिये (प्राची वाशीव) पुरातन वेदविद्या आविर्भूत होती है और (मिमीते, इत्) वह वेदविद्या ईश्वर का प्रकाश करती है ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष परमात्मा को स्नेहदृष्टि से देखते अर्थात् वेदविहित नियमों का पालन करते हैं, उन्हें परमात्मा इष्ट पदार्थों द्वारा सौम्यगुणसम्पन्न करके सुखी करते हैं, या यों कहो कि उनको वह ईश्वरीय ज्ञान प्राप्त हो जाता है, जिससे वे सब दुर्गुणों को त्यागकर सर्वदा सद्गुणों का सेवन करते हुए सुख भोगते हैं ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयकृपां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सोमस्य=निखिलपदार्थस्य। पीतये=अनुग्रहदृष्ट्यावलोकनाय। इन्द्रः=ईश्वरः। पप्रथे=प्रथितो विस्तीर्णः सर्वव्यापी वर्तते। कीदृग् इन्द्रः। मित्रस्य=मित्रभूतस्य जीवस्य। सनिः=दाता। पुनः। सुन्वते=शुभकर्माणि कुर्वते जनाय। प्राची=प्राञ्चन्ती सुमधुरा। वाशी+इव। वाशीति वाङ् नाम। वाणी इव सहायक इति शेषः। ईदृग् इन्द्रः। मिमीते+इत्=भक्तजनाय कल्याणनिर्माणं करोत्येव ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रस्य) स्नेहकर्तुः (सनिः) इष्टदाता (इन्द्रः) परमात्मा (सोमस्य, पीतये) सौम्यगुणानुभवाय (पप्रथे) प्रख्यातः (सुन्वते) यज्ञं कुर्वते (प्राची, वाशीव) प्राचीना वेदवागिव (मिमीते, इत्) सा वाक् तं प्रकाशयत्येव ॥१२॥
13 यं विप्रा - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यं विप्रा॑ उ॒क्थवा॑हसोऽभिप्रम॒न्दुरा॒यवः॑ ।
घृ॒तं न पि॑प्य आ॒सन्यृ॒तस्य॒ यत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यं विप्रा॑ उ॒क्थवा॑हसोऽभिप्रम॒न्दुरा॒यवः॑ ।
घृ॒तं न पि॑प्य आ॒सन्यृ॒तस्य॒ यत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यं꣡ वि꣡प्रा उक्थ꣡वाहसो
अभिप्रमन्दु꣡र् आय꣡वः
घृतं꣡ न꣡ पिप्य आस꣡नि ऋत꣡स्य य꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ukthávāhasaḥ ← ukthávāhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víprāḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhipramandúḥ ← √mand- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
āyávaḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
āsáni ← āsán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
pipye ← √pī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यम् । विप्राः॑ । उ॒क्थऽवा॑हसः । अ॒भि॒ऽप्र॒म॒न्दुः । आ॒यवः॑ ।
घृ॒तम् । न । पि॒प्ये॒ । आ॒सनि॑ । ऋ॒तस्य॑ । यत् ॥
Hellwig Grammar
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viprā ← viprāḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- ukthavāhaso ← uktha
- [noun], neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ukthavāhaso ← vāhasaḥ ← vāhas
- [noun], nominative, plural, masculine
- ‘bhipramandur ← abhipramanduḥ ← abhipramand ← √mand
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- āyavaḥ ← āyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pipya ← pipye ← pyā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “swell; abound; swell.”
- āsany ← āsani ← āsan
- [noun], locative, singular, neuter
- “mouth.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
सायण-भाष्यम्
विप्राः मेधाविनः उक्थवाहसः उक्थानां शस्त्राणां वोढारः प्रापयितारः आयवः मनुष्याः यम् इन्द्रम् अभिप्रमन्दुः अभि प्रकर्षेण मादयन्ति ॥ मदेर्व्यत्ययेन परस्मैपदम् । ‘ द्विर्वचनप्रकरणे छन्दसि वा ’ ( का. ६. १. ८. १) इति वचनात् द्विर्वचनाभावः ॥ तस्येन्द्रस्य आसनि आस्ये । ‘ पद्दन्’ इत्यादिना आस्यशब्दस्य आसन्नादेशः । घृतं न घृतमिव शुद्धं पिप्ये सेचनेन वर्धये । प्यायतेश्छान्दसो लिट् । लिड्यङोश्च’ इति पीभावः । किं तत् । हविः। ऋतस्य यज्ञस्य संबन्धि यत् सोमलक्षणं हविरस्ति तदित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“I pour the oblation of the sacrifice, like clarified butter, into the mouth (of that Indra), whom wise men,addressing with prayers, delight.”
Jamison Brereton
Whom [=Indra] the inspired Āyus, whose conveyance is solemn speech, have brought to exhilaration—
like ghee, it swells in his mouth—(the speech) that belongs to truth.
Jamison Brereton Notes
Geldner interprets the verb abhipramandúḥ somewhat bizarrely as ‘go on a pilgrimage to’ (“Zu dem … die … Āyu’s … pilgerten”), presumably influenced by ukthávāhasaḥ ‘whose conveyance is solemn speech’. Kümmel (357) takes the same verb as intransitive, with the yám expressing the source of pleasure (“An dem die Erregten … sich (schon immer) erfreuen”). I see no reason why it is not a straight transitive “bring to exhilaration” like other forms of the act. pf. of √mad.
The question is what is the relationship between ab and c. Properly speaking, the yám should have a referent in the main clause (which is c: note the unaccented verb pipye), but there is no obvious candidate. Geldner simply treats ab as an unresolved relative clause, without comment. I assume that Indra, the presumed referent of yám in pāda a, is covertly present in c: it is his mouth in which the speech/hymn swells - the speech having been homologized to soma already by the √mad form in b. See also 4ab where praise is compared to purified ghee, which may mediate the simile in our c, ghṛtám iva. Geldner, however, seems to take the mouth as belonging to the Āyus (“… ihrem Mund”); this would make sense as the source of the speech offered to Indra. Perhaps the lack of an overt genitive limiting ‘mouth’ allows both interpretations some currency. I might therefore emend the published translation to “it swells in his/their mouth.”
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Lüders (Varuṇa 450) comments about the tṛca that it concerns only the songs sung to Indra; therefore in the refrain ṛtá- can only refer to “die Wahrheit des Liedes,” and the refrain ṛtásya yád is paraphrase for “das Lied.” I agree that the refrain refers to the verbal product offered to Indra, but prefer to supply ukthá- ‘(solemn) speech’, extracted from ukthá-vāhas- in 13a for 13c and 14c.
Griffith
He whom the sages, living men, have gladdened, offering up their hymns,
Hath swelled like oil of sacrifice in Agni’s mouth.
Geldner
Zu dem die redekundigen Ayu´s im Fahrzeug der Lieder pilgerten, wie Schmalz quillt in ihrem Munde über, was das Wort der Wahrheit ist.
Grassmann
Ihm, den die muntre Sängerschar durch Sprüche recht erheitert hat, Ihm schwillt wie Butter in dem Mund des Opfers Werk.
Elizarenkova
Кого обрадовали вдохновленные
Исполнители гимнов Аю,
(Для того) в устах, словно жир, сочится (речь), которая истинна.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- विराडार्ष्युष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा गाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विविध प्रकारों से परमात्मा की उपासना विद्वद्गण करते हैं। अन्य पुरुषों को भी उनका अनुकरण करना उचित है, यह शिक्षा इस ऋचा से देते हैं। यथा−(विप्राः) मेधावी विद्वान् (उक्थवाहसः) विविध स्तुति प्रार्थना करनेवाले (आयवाः) मनुष्य (यम्) जिस इन्द्र नामधारी परमात्मा की (अभि) सर्वभाव से (प्रमन्दुः) अपने व्यापार से और शुभकर्मों के द्वारा प्रसन्न करते हैं, उसी (ऋतस्य) सत्यस्वरूप इन्द्र के (आसनि) मुखसमान अग्निकुण्ड में मैं उपासक (न) इस समय (यत्) जो पवित्र (घृतम्) शाकल्य है, उसको (पिप्ये) होमता हूँ अर्थात् उसको कोई स्तुतियों से और कोई आहुतियों से प्रसन्न करता है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर की दैनिक स्तुति और प्रार्थनारूप यज्ञ सबसे बढ़कर है ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यं) जिस परमात्मा को (उक्थवाहसः) श्रोत्रिय (विप्राः, आयवः) मेधावी जन (अभिप्रमन्दुः) सर्वत्र सन्तुष्ट करते हैं (यत्) क्योंकि (ऋतस्य, आसन्) यज्ञमुख अग्नि में (घृतम्, न) जिस प्रकार घृतसिञ्चन कर अग्नि को प्रवृद्ध करते हैं, इसी प्रकार उसको स्तुतियों से प्रकाशित करते हैं ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार याज्ञिक लोग घृतद्वारा अग्नि को प्रज्वलित करते=बढ़ाते हैं, इसी प्रकार मेधावी पुरुष स्तुतियों द्वारा परमात्मा के महत्त्व को सर्वत्र प्रजाजनों में विस्तृत करते हैं, ताकि प्रजाजन उसकी महिमा को भले प्रकार जानकर उसी की उपासना में प्रवृत्त रहें ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महिमानं गायति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विप्राः=मेधाविनः। उक्थवाहसः=उक्थवाहाः=उक्थानां स्तोत्राणां वोढारः। आयवाः=मनुष्याः। यम्=इन्द्रम्। अभिप्रमन्दुः=अभि= सर्वभावेन प्रमन्दयन्ति=स्वव्यापारेण शुभकर्मणा च प्रसादयन्ति। तस्यैव। ऋतस्य=सत्यस्येन्द्रस्य। आसनि=आस्ये मुखे मुखसमाने अग्निकुण्डे यत् पवित्रं घृतमस्ति। न सम्प्रत्यर्थः। न=सम्प्रति। तद् घृतम्। पिप्ये=वर्द्धये जुहोमीत्यर्थः ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यं) यं परमात्मानम् (उक्थवाहसः) स्तोत्रिणः (विप्राः, आयवः) विद्वज्जनाः (अभिप्रमन्दुः) सर्वतः प्रसादयन्ति (यत्) यतः (ऋतस्य, आसन्) यज्ञस्य मुखेऽग्नौ (घृतं, न) घृतं मुक्त्वेव (पिप्ये) प्याययन्ति ॥१३॥
14 उत स्वराजे - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ॒त स्व॒राजे॒ अदि॑तिः॒ स्तोम॒मिन्द्रा॑य जीजनत् ।
पु॒रु॒प्र॒श॒स्तमू॒तय॑ ऋ॒तस्य॒ यत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त स्व॒राजे॒ अदि॑तिः॒ स्तोम॒मिन्द्रा॑य जीजनत् ।
पु॒रु॒प्र॒श॒स्तमू॒तय॑ ऋ॒तस्य॒ यत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
उत꣡ स्वरा꣡जे अ꣡दिति
स्तो꣡मम् इ꣡न्द्राय जीजनत्
पुरुप्रशस्त꣡म् ऊत꣡य ऋत꣡स्य य꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
svarā́je ← svarā́j- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
{}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jījanat ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
purupraśastám ← purupraśastá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
उ॒त । स्व॒ऽराजे॑ । अदि॑तिः । स्तोम॑म् । इन्द्रा॑य । जी॒ज॒न॒त् ।
पु॒रु॒ऽप्र॒श॒स्तम् । ऊ॒तये॑ । ऋ॒तस्य॑ । यत् ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- svarāje ← sva
- [noun]
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- svarāje ← rāje ← rāj
- [noun], dative, singular, masculine
- “king; best; rāj; rāj [word].”
- aditi ← aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- jījanat ← jan
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- purupraśastam ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purupraśastam ← praśastam ← praśaṃs ← √śaṃs
- [verb noun], accusative, singular
- “recommend; approve; praise; laud; favor; proclaim.”
- ūtaya ← ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च अदितिः अदीना देवमाता अखण्डनीयस्तोता वा स्वराजे स्वयमेव राजमानाय इन्द्राय पुरुप्रशस्तं बहुलमुत्कृष्टं यद्वा पुरुभिर्बहुभिः प्रशंसितव्यं स्तोमं स्तोत्रं जीजनत् अजीजनत् अजनयत् । किमर्थम् । ऊतये रक्षणार्थम् । यत् स्तोत्रम् ऋतस्य यज्ञस्य सत्यस्य वा संबन्धि भवति तं स्तोममित्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“The excellent praise which Aditi brought forth for the imperial Indra, for our protection, is that which was(the product) of the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Product: or, belongs to the sacrifice, yajñasya sambandhi bhavati
Jamison Brereton
And Aditi gave birth to the praise song for Indra, the sovereign king, (the song) proclaimed by many for his help—(the song) that belongs to truth. ꣡
Jamison Brereton Notes
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Lüders (Varuṇa 450) comments about the tṛca that it concerns only the songs sung to Indra; therefore in the refrain ṛtá- can only refer to “die Wahrheit des Liedes,” and the refrain ṛtásya yád is paraphrase for “das Lied.” I agree that the refrain refers to the verbal product offered to Indra, but prefer to supply ukthá- ‘(solemn) speech’, extracted from ukthá-vāhas- in 13a for 13c and 14c.
Griffith
Aditi also hath brought forth a hymn for Indra, Sovran Lord:
The work of sacrifice for help is glorified.
Geldner
Auch Aditi erzeugte dem Selbstherrscher Indra ein Loblied, ein vielgelobtes, um seinen Beistand zu gewinnen, was das Wort der Wahrheit ist.
Grassmann
Und Indra, dem selbstleuchtenden hat Lobsang Aditi erzeugt; Zur Wonne, vielgepriesen ist des Opfers Werk.
Elizarenkova
А также Адити для самодержца
Индры создала восхваление
Ради (его) помощи, многопрославленную (речь), которая истинна.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - केवल विद्वान् मनुष्य ही इन्द्र की स्तुति नहीं करते हैं किन्तु सम्पूर्ण यह प्रकृतिदेवी भी उसी के गुणग्राम गाती है, यह इस ऋचा से दिखलाते हैं। यथा−(उत) और (अदितिः) यह अखण्डनीया अदीना और प्रवाहरूप से नित्या प्रकृतिदेवी भी (स्वराजे) स्वयं विराजमान (इन्द्राय) इन्द्र नामधारी भगवान् के लिये (पुरुप्रशस्तम्) बहु प्रशंसनीय (स्तोमम्) स्तोत्र को (जीजनत्) उत्पन्न करती रहती है। (यत्) जो स्तोत्र (ऋतस्य) इस संसार की (ऊतये) रक्षा के लिये परमात्मा को प्रेरित करता है, इति ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रत्येक वस्तु अपनी-२ सहायता और रक्षा के लिये परमात्मा से प्रार्थना कर रही है ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदितिः) अखण्डनीय वेदवाक् (स्वराजे) स्वयंप्रकाश (इन्द्राय) परमात्मा के लिये (पुरुप्रशस्तम्) अतिप्रशंसनीय (स्तोमम्) स्तोत्र को (ऊतये) रक्षा के लिये (जीजनत्) उत्पन्न करती है, (यत्) जो स्तोम (ऋतस्य) परमात्मा का प्रकाशक है ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदवाणी परमात्मा के प्रकाशक स्तोत्रों को उत्पन्न करती है अर्थात् जिन स्तोमों में परमात्मा के गुणकीर्तन का वर्णन पाया जाता है, उनको वेदवाणी भले प्रकार प्रकट करती है और वही स्तोत्र हमको समृद्ध करके सब ओर से हमारी रक्षा के हेतु होते हैं, या यों कहो कि जिन स्तोत्रों में हमारी रक्षा का विधान है, उनके अनुकूल आचरण करने से हम सर्वदा सुरक्षित रहते हैं, अतएव उनके अनुकूल वर्तना मनुष्यमात्र को श्रेयस्कर है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महिमा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - नहि केवलं विद्वांसो मनुष्या एवेन्द्रं स्तुवन्ति किन्त्वियं सर्वाप्रकृतिस्तस्यैव गुणग्रामं गायतीत्यनया प्रदर्श्यते। यथा−उत=अपि च। अदितिः=अखण्डनीया प्रवाहरूपेण शाश्वती इयं प्रकृतिर्देवी। स्वराजे=स्वयमेव राजते विराजमानाय। इन्द्राय=परमात्मने। पुरुप्रशस्तम्=पुरुभिर्बहुभिः प्रशंसनीयम्। स्तोमम्=स्तोत्रम्। जीजनत्=अजीजनत्=जनयति=विरचयति। यत्=स्तोत्रम्। ऋतस्य=संसारस्य। ऊतये=रक्षणाय इन्द्रं प्रेरयति। तादृशं स्तोत्रं प्रकृत्या देव्या क्रियत इत्यर्थः ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदितिः) अखण्डनीया वेदवाक् (स्वराजे) स्वप्रकाशाय (इन्द्राय) परमात्मने (पुरुप्रशस्तम्) अतिप्रशंसनीयम् (स्तोमम्) स्तोत्रम् (ऊतये) रक्षायै (जीजनत्, उत) उदपीपदत् च (यत्) यत् स्तोत्रम् (ऋतस्य) सत्यस्य परमात्मनः सम्बन्धि ॥१४॥
15 अभि वह्नय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒भि वह्न॑य ऊ॒तयेऽनू॑षत॒ प्रश॑स्तये ।
न दे॑व॒ विव्र॑ता॒ हरी॑ ऋ॒तस्य॒ यत् ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि वह्न॑य ऊ॒तयेऽनू॑षत॒ प्रश॑स्तये ।
न दे॑व॒ विव्र॑ता॒ हरी॑ ऋ॒तस्य॒ यत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
अभि꣡ व꣡ह्नय ऊत꣡ये
अ꣡नूषत प्र꣡शस्तये
न꣡ देव वि꣡व्रता ह꣡री ऋत꣡स्य य꣡त्
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
váhnayaḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ánūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
práśastaye ← práśasti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
deva ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ná ← ná (invariable)
{}
vívratā ← vívrata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒भि । वह्न॑यः । ऊ॒तये॑ । अनू॑षत । प्रऽश॑स्तये ।
न । दे॒व॒ । विऽव्र॑ता । हरी॒ इति॑ । ऋ॒तस्य॑ । यत् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- vahnaya ← vahnayaḥ ← vahni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- ’nūṣata ← anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
- praśastaye ← praśasti
- [noun], dative, singular, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vivratā ← vivrata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “refractory; loath.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
सायण-भाष्यम्
वह्नयः वोढार ऋत्विजः ऊतये रक्षणार्थं प्रशस्तये प्रशस्त्यर्थं च अभि अनूषत इन्द्रमम्यष्टुवन् । ‘नू स्तुतौ ’ । कुटादिः । हे देव दानादिगुणयुक्तेन्द्र । न इति संप्रत्यर्थे । संप्रति विव्रता विविधकर्माणौ हरी त्वदीयावश्वौ ऋतस्य यज्ञस्य सत्यस्य वा संबन्धि यत् स्तोत्रं हविर्वा विद्यते तदभिलक्ष्य त्वां वहत इति शेषः । ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“The bearers of the oblation glorify (Indra) for his excellent protection; now, divinity, let yourmany-actioned horses (bear you to the offering) of the sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Protection: or, for the sake of his protection andpraise
Jamison Brereton
The draft-horses have roared to (him) for help and for his glorification. Your two fallow bays, o god, do not follow a commandment separate (from the one) that belongs to truth. ꣡
Jamison Brereton Notes
13-15 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Lüders (Varuṇa 450) comments about the tṛca that it concerns only the songs sung to Indra; therefore in the refrain ṛtá- can only refer to “die Wahrheit des Liedes,” and the refrain ṛtásya yád is paraphrase for “das Lied.” I agree that the refrain refers to the verbal product offered to Indra, but prefer to supply ukthá- ‘(solemn) speech’, extracted from ukthá-vāhas- in 13a for 13c and 14c.
Griffith
The ministering priests have sung their songs for aid and eulogy:
God, thy Bays turn not from the rite which Law ordains.
Geldner
Die Wortführer haben zu ihm um seinen Beistand geschrieen, zu seinem Preise. Nicht sind dir, o Gott, die Falben widerspenstig, was das Wort der Wahrheit ist.
Grassmann
Es jauchzten ihm die Priester zu zur Wonne, zur Verherrlichung, Nicht widerstrebt sein Füchsepaar dem Opferwerk.
Elizarenkova
Ведущие (речь) приветствовали (его) криками
Ради (его) помощи, ради прославления.
Пара (твоих) буланых коней не сопротивляется (речи), которая истинна.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः महिमा का गान किया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सब सूर्य्यादि पदार्थ ईश्वर के माहात्म्य को प्रकटित कर रहे हैं, यह इससे शिक्षा दी जाती है, यथा−(वह्नयः) जगन्निर्वाहक भूमि, अग्नि, वायु और सूर्य्यादि पदार्थ (ऊतये) रक्षा के लिये और (प्रशस्तये) ईश्वर की प्रशंसा के लिये (अभ्यनूषत) चारों तरफ उसी के गुणों को प्रकाशित कर रहे हैं। (देव) हे देव ! (ऋतस्य) सत्यस्वरूप आपके (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गमरूप अश्व (विव्रता) सत्यादिव्रत रहित (न) न होवें किन्तु (यत्) जो सत्य है, उसके अनुगामी होवें ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब ही सत्यमार्ग पर चलें, यही ईश्वर की आज्ञा है, इसी को सूर्य्यादि देव सब ही दिखला रहे हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वह्नयः) वह्निसदृश विद्वान् (प्रशस्तये) प्रशस्य (ऊतये) रक्षा के लिये (अभ्यनूषत) आपकी अभितः स्तुति करते हैं (देव) हे दिव्यस्वरूप ! (विव्रता) विविधकर्मवाली आपकी (हरी) पालन-संहाररूप शक्तियें हैं, (यत्) जो (ऋतस्य) सत्यस्वरूप आपका प्रकाश करती हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सत्यस्वरूप, हे सबका पालन, पोषण तथा संहार करनेवाले परमात्मन् ! अग्निसदृश देदीप्यमान विद्वान् स्तुतियों द्वारा आपका प्रकाश करते अर्थात् प्रजाओं को आपकी ओर आकर्षित करते हैं कि परमात्मा की उपर्युक्त महान् शक्तियों को अनुभव करते हुए उसी की उपासना करो, अन्य की नहीं ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनर्महिमा गीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सर्वे सूर्य्यादयः पदार्था ईश्वरस्य माहात्म्यं प्रकटयन्तीत्यनया शिक्षते। यथा−वह्नयः=वहन्तीति वह्नयो वोढारो जगन्निर्वाहका भूम्यग्निवायुसूर्य्यादयः। ऊतये=रक्षायै। प्रशस्तये=भगवत्प्रशंसायै च। अभ्यनूषत=तस्यैवेन्द्रस्य गुणान् प्रकटयन्ति। हे देव=भगवन् ! ऋतस्य=सत्यस्य तव। हरी=परस्परहरणशीलौ= स्थावरजङ्गमात्मकावश्वौ। विव्रता=विव्रतौ=विगतव्रतौ सत्यादिव्रतरहितौ। न भवताम्। किन्तु यत् सत्यं तदनुगामिनौ भवताम् ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वह्नयः) वह्निसदृशविद्वांसः (प्रशस्तये) सुष्ठुतराय (ऊतये) जगद्रक्षणाय (अभ्यनूषत) स्तुवन्ति सम्यक् (देव) हे दिव्यस्वरूप ! (विव्रता) विविधकर्माणौ (हरी) तव पालनसंहारशक्ती स्तः (यत्) ये (ऋतस्य) सत्यस्य भवतः ॥१५॥
16 यत्सोममिन्द्र विष्णवि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्सोम॑मिन्द्र॒ विष्ण॑वि॒ यद्वा॑ घ त्रि॒त आ॒प्त्ये ।
यद्वा॑ म॒रुत्सु॒ मन्द॑से॒ समिन्दु॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्सोम॑मिन्द्र॒ विष्ण॑वि॒ यद्वा॑ घ त्रि॒त आ॒प्त्ये ।
यद्वा॑ म॒रुत्सु॒ मन्द॑से॒ समिन्दु॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡त् सो꣡मम् इन्द्र वि꣡ष्णवि
य꣡द् वा घ त्रित꣡ आप्तिये꣡
य꣡द् वा मरु꣡त्सु म꣡न्दसे स꣡म् इ꣡न्दुभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
víṣṇavi ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
āptyé ← āptyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
gha ← gha (invariable)
{}
trité ← tritá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mándase ← √mand- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
marútsu ← marút- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
vā ← vā (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
यत् । सोम॑म् । इ॒न्द्र॒ । विष्ण॑वि । यत् । वा॒ । घ॒ । त्रि॒ते । आ॒प्त्ये ।
यत् । वा॒ । म॒रुत्ऽसु॑ । मन्द॑से । सम् । इन्दु॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viṣṇavi ← viṣṇu
- [noun], locative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- gha
- [adverb]
- trita ← trite ← trita
- [noun], locative, singular, masculine
- “Trita.”
- āptye ← āptya
- [noun], locative, singular, masculine
- “Āptya; Trita.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- marutsu ← marut
- [noun], locative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- mandase ← mad
- [verb], singular, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र विष्णवि विष्णौ पानार्थमागते सत्यन्यदीये यागे सोमं यत् यदि तेन विष्णुना सार्धं पिबसि । यद्वा यदि च आप्त्ये अपां पुत्रे त्रिते एतत्संज्ञे राजर्षौ यजमाने सोमं पिबसि । घ इति पूरणः । यद्वा यदि च मरुत्सु च सोमपानायागतेष्वन्यदीये यज्ञे मन्दसे माद्यसि । तथाप्यस्मदीयैरेव इन्दुभिः सोम सं सम्यक् माद्य ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch as you are exhilarated by the Soma shared with Viṣṇu, or when (offered) by Trita, the son ofthe waters, or along with the Maruts, so now (be gratified) by (our) libation.”
Jamison Brereton
When (you drink) soma in company with Viṣṇu or when with Trita Āptya,
or when in company with the Maruts you reach exhilaration with the drops—
Griffith
If, Indra, thou drink Soma by Visnu’s or Trta Aptya’s side,
Or with the Maruts take delight in flowing drops;
Geldner
Wenn du, Indra, den Soma bei Vishnu, oder wenn du bei Trita Aptya trinkst, oder wenn du bei den Marut dich ergötzest an den Somasäften;
Grassmann
Ob du beim Vischnu, Indra, dich ob bei dem Trita Aptia, Bei Maruts dich des Soma’s freust am Indusaft,
Elizarenkova
Когда, о Индра, (ты пьешь) сому у Вишну,
Или же когда у Триты Аптьи,
Или когда у Марутов опьяняешься соками,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसी का पोषण दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र (विष्णवि) विष्णु=सूर्य्यलोक में (यत्+सोमम्) जिस सोम=वस्तु को तू (मन्दसे) आनन्दित कर रहा है, (यद्वा) यद्वा (आप्त्ये) जलपूर्ण (त्रिते) त्रिलोक में जिस सोम को तू आनन्दित कर रहा है, (यद्वा) यद्वा (मरुत्सु) मरुद्गणों में जिस सोम को तू आनन्दित कर रहा है, (इन्दुभिः) उन सब वस्तुओं के साथ विद्यमान तेरी (सम्+घ) अच्छे प्रकार से मैं स्तुति करता हूँ, हे देव ! तू प्रसन्न हो ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर सूर्य्य से लेकर तृणपर्य्यन्त व्याप्त है और सबका भरण-पोषण कर रहा है ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्, सोमम्) जो शक्ति (विष्णवि) सूर्य में है (यद्वा) और जो (त्रिते, घ, आप्त्ये) तीन विद्याओं के जाननेवाले आप्त में है (यद्वा) और जो (इन्दुभिः) दीप्ति के साथ (मरुत्सु) वीरों में है, (संमन्दसे) उसको आप ही बढ़ाते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा को सर्वशक्तिसम्पन्न वर्णन किया गया है कि सूर्य्य, चन्द्रमादि दिव्य पदार्थों में जो शक्ति है, वह आप ही की दी हुई है और कर्म, उपासना तथा ज्ञानसम्पन्न विद्वानों और जो क्षात्रधर्म का पालन करनेवाले शूरवीरों में पराक्रम है, वह आप ही का प्रदत्त बल है। आपकी शक्ति तथा कृपा के बिना जड़-चेतन कोई भी पदार्थ न उन्नत हो सकता और न स्थिर रह सकता है ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयपोषणं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! विष्णवि=विष्णौ, सूर्ये=सूर्यलोके यद् यं सोमं वस्तु। मन्दसे=आनन्दयसि=पुष्णासि। यद्वा। आप्त्ये=अद्भिः पूर्णे जलसंतते। त्रिते=त्रिलोके यं सोमं मन्दसे। यद्वा। मरुत्सु=वायुषु यं सोमम्। मन्दसे=पुष्णासि। तैरिन्दुभिः सर्वैः पदार्थैः सह वर्तमानं त्वां अहं संस्तौमि ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्, सोमम्) यां शक्तिम् (विष्णवि) सूर्ये (यद्वा) या च (त्रिते, घ, आप्त्ये) आप्तव्ये त्रिते श्रोत्रिये (यद्वा) यां च (इन्दुभिः) दीप्तिभिः सह (मरुत्सु) वीरेषु (संमन्दसे) वर्धयसि, सा ते शक्तिः ॥१६॥
17 यद्वा शक्र - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद्वा॑ शक्र परा॒वति॑ समु॒द्रे अधि॒ मन्द॑से ।
अ॒स्माक॒मित्सु॒ते र॑णा॒ समिन्दु॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद्वा॑ शक्र परा॒वति॑ समु॒द्रे अधि॒ मन्द॑से ।
अ॒स्माक॒मित्सु॒ते र॑णा॒ समिन्दु॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡द् वा शक्र पराव꣡ति
समुद्रे꣡ अ꣡धि म꣡न्दसे
अस्मा꣡कम् इ꣡त् सुते꣡ रणा स꣡म् इ꣡न्दुभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
parāváti ← parāvát- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
śakra ← śakrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
mándase ← √mand- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
samudré ← samudrá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
raṇa ← √ranⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
suté ← √su- (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
यत् । वा॒ । श॒क्र॒ । प॒रा॒ऽवति॑ । स॒मु॒द्रे । अधि॑ । मन्द॑से ।
अ॒स्माक॑म् । इत् । सु॒ते । र॒ण॒ । सम् । इन्दु॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- śakra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- parāvati ← parāvat
- [noun], locative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- samudre ← samudra
- [noun], locative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- mandase ← mad
- [verb], singular, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- sute ← su
- [verb noun], locative, singular
- “press out; su.”
- raṇā ← raṇa ← ran
- [verb], singular, Present imperative
- “rejoice.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
हे शक्र शक्तेन्द्र परावति परागते दूरदेशे समुद्रे समुन्दनशीले सोमे । अधि सप्तम्यर्थानुवादी । यद्वा यदि वा मन्दसे माद्यसि तथापि अस्माकमित् अस्माकमेव सोमे अभिषुते सति इन्दुभिः सोमरसैः सं रण सम्यग्रमस्व ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, Śakra, as you are exhilarated (by the Soma) on the far- distant ocean, so be you gratifiednow, when the Soma is effused by our libations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
On the far-distant ocean: samudra = Soma, i.e., if you areexhilarated by some distant (offering of) Soma
Jamison Brereton
Or when, able one, you reach exhilaration at a distance, upon the sea, take pleasure just in our pressing with its drops—
Griffith
Or, Sakra, if thou gladden thee afar or in the sea of air,
Rejoice thee in this juice of ours, in flowing drops.
Geldner
Oder wenn du Mächtiger in der Ferne, im Meer dich ergötzest, so erfreue dich erst recht an unserem Soma, an den Somasäften;
Grassmann
Ob du in weiter Ferne dich erfreust, o Held, am Somameer, Ergötz vor allen dich bei uns am Indusaft,
Elizarenkova
Или когда, о могучий, вдалеке
На море ты опьяняешься,
То порадуйся прежде всего (соме,) выжатому у нас, (наслаждаясь) соками,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस ऋचा से उसकी प्रार्थना की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे सर्वशक्तिमन् देव (यद्वा) अथवा तू (परावति) अतिदूरस्थ (समुद्रे+अधि) समुद्र में निवास करता हुआ (मन्दसे) आनन्दित हो रहा है और आनन्द कर रहा है। वहाँ से आकर (अस्माकम्+इत्) हमारे ही (सुते) यज्ञ में (इन्दुभिः) निखिल पदार्थों के साथ (सम्+रण) अच्छे प्रकार आनन्दित हो ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश्वर ! जहाँ तू हो, वहाँ से आकर मेरे पदार्थों के साथ आनन्दित हो ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे समर्थ ! (यद्वा) अथवा जो (परावति) अतिदूर (समुद्रे, अधि) द्युलोक के मध्य में (मन्दसे) आप प्रकाशमान् हो रहे हैं, वह आप (अस्माकम्, इत्) हमारे भी (सुते) निष्पादित कर्म में (इन्दुभिः) दीप्तियों के साथ (संरण) सम्यक् विराजमान हों ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वव्यापक तथा सब कर्मों को पूर्ण करनेवाले परमेश्वर ! आप द्युलोकादि सब लोक-लोकान्तरों को प्रकाशित करते हुए स्वयं प्रकाशमान हो रहे हैं, हे प्रभो ! हमारे निष्पादित यज्ञादि कर्म में अपनी कृपा से योग दें कि हम लोग उनको विधिवत् पूर्ण करें ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया प्रार्थना विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शक्र ! सर्वशक्तिमन् ! यद्वा। परावति=परागते=अतिदूरे। समुद्रे अधि (अधिः सप्तम्यर्थानुवादी) =उदधौ च निवसन्। मन्दसे=आनन्दसि आनन्दयसि वा। तस्मादपि समुद्रात्। अस्माकमित्=अस्माकमेव। सुते=यज्ञे=शुभे कर्मणि। इन्दुभिः=पदार्थैः सह। त्वं संरण=सम्यग् रमस्व ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शक्र) हे समर्थ ! (यद्वा) अथवा यत् (परावति) दूरतरे (समुद्रे, अधि) द्युलोकमध्ये (मन्दसे) प्रकाशसे (अस्माकम्, इत्) अस्माकमपि (सुते) क्रियमाणे कर्मणि (इन्दुभिः) दीप्तिभिः (संरण) संरमस्व ॥१७॥
18 यद्वासि सुन्वतो - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद्वासि॑ सुन्व॒तो वृ॒धो यज॑मानस्य सत्पते ।
उ॒क्थे वा॒ यस्य॒ रण्य॑सि॒ समिन्दु॑भिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद्वासि॑ सुन्व॒तो वृ॒धो यज॑मानस्य सत्पते ।
उ॒क्थे वा॒ यस्य॒ रण्य॑सि॒ समिन्दु॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡द् वा꣡सि सुन्वतो꣡ वृधो꣡
य꣡जमानस्य सत्पते
उक्थे꣡ वा य꣡स्य र꣡ण्यसि स꣡म् इ꣡न्दुभिः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sunvatáḥ ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
vā ← vā (invariable)
{}
vr̥dháḥ ← vr̥dhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
satpate ← sátpati- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yájamānasya ← √yaj- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ráṇyasi ← √ranⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ukthé ← ukthá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
यत् । वा॒ । असि॑ । सु॒न्व॒तः । वृ॒धः । यज॑मानस्य । स॒त्ऽप॒ते॒ ।
उ॒क्थे । वा॒ । यस्य॑ । रण्य॑सि । सम् । इन्दु॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vāsi ← vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- vāsi ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sunvato ← sunvataḥ ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- vṛdho ← vṛdhaḥ ← vṛdha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “increasing; promotive.”
- yajamānasya ← yaj
- [verb noun], genitive, singular
- “sacrifice; worship; worship.”
- satpate ← satpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra.”
- ukthe ← uktha
- [noun], locative, singular, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- raṇyasi ← ran
- [verb], singular, Present indikative
- “rejoice.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
हे सत्यते सतां पालयितरिन्द्र सुन्वतः सोमाभिषवं कुर्वतः यजमानस्य यद्वा यदि वा वृधः असि वर्धयिता भवसि । वृधेरन्तर्णीतण्यर्थादिगुपधलक्षणः कः । यस्य च यजमानस्य उक्थे शस्त्रे वा शंसिते सति रण्यसि रमसे । एवमपि इन्दुभिः अस्मदीयैरेव सोमैः सम्यग्रमस्व॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, protector of the virtuous, as you are the benefactor of the worshipper offering you libations,or by whose prayers you are propitiated, so now (be gratified) by our libations.”
Jamison Brereton
Or when you are the strengthener of the presser, of the sacrificer, o lord of settlements,
or in whose solemn speech you take pleasure—together with the drops.
Griffith
Or, Lord of Heroes if thou aid the worshipper who shed; the, juice,
Or him whose laud delights thee, and his flowing drops.
Geldner
Oder wenn du, der Stärker des Somapressenden, des Opfernden bist, du rechtmäßiger Gebieter, oder an wes Loblied du dich erfreuest, an den Somasäften.
Grassmann
Magst du des Pressers Beistand sein, des Opfernden, o tapfrer Held, An Sängers Spruch erlaben dich am Indusaft.
Elizarenkova
Или когда ты усиливаешь выжимающего (сому),
Жертвователя, о благой повелитель,
(Того,) чьему гимну ты радуешься, (наслаждаясь) соками.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः प्रार्थना का विधान करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सत्पते) सत्यव्रतियों के रक्षक परमदेव ! तू (यद्वा) यद्यपि (सुन्वतः) सुकर्मों को करते हुए (यजमानस्य) समस्त यजनशील पुरुष का (वृधः+असि) पालन-पोषण करनेवाला होता है (वा) और (यस्य) जिस किसी के (उक्थे) प्रशंसित वचन में (रण्यसि) आनन्दित होता है। तथापि (इन्दुभिः) हमारे पदार्थों के साथ भी (सम्) आनन्दित हो ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ईश ! जिस हेतु तू सबका रक्षक है, अतः मेरी भी रक्षा कर ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सत्पते) हे सज्जनों के पालक ! (यद्वा) और जो (सुन्वतः) यज्ञ करनेवाले (यजमानस्य) याज्ञिक के (वृधः) वृद्धिकारक (असि) आप हैं, (यस्य) जिसके (उक्थे) स्तोत्र करने पर (इन्दुभिः) दीप्तियों के साथ (संरण्यसि) सम्यक् विराजमान होते हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् तथा सज्जनों के पालक, पोषक तथा रक्षक परमात्मन् ! आप याज्ञिक पुरुषों के सदा सहायक तथा वृद्धि करनेवाले हैं। याज्ञिक लोग स्तोत्रों द्वारा आपकी सम्यक् स्तुति करते और आप योग देकर उनके यज्ञों को भले प्रकार पूर्ण करते हैं ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनः प्रार्थना विधीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सत्पते=सतां सत्यव्रतानां पालक ! इन्द्र ! यद्वा=अथवा यद्यपि। सुन्वतः=सुकर्माणि कुर्वतः। यजमानस्य=यजनशीलस्य पुरुषस्य। वृधः=वर्धयिता। असि=भवसि। वा=अथवा। यस्य=कस्यचित् पुरुषस्य। उक्थे=प्रशंसितवचने। रण्यसि=आनन्दसि प्रसीदसि। तथापि। अस्माकम्। इन्दुभिः=पदार्थैरपि सह। त्वं संरमस्व ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सत्पते) हे सतां पालक ! (यद्वा) अथ च (सुन्वतः) यज्ञं कुर्वतः (यजमानस्य) याज्ञिकस्य (वृधः, असि) वर्धको भवसि (यस्य) यस्य (उक्थे) स्तोत्रे कृते (इन्दुभिः) दीप्तिभिः (संरण्यसि) संरमसे ॥१८॥
19 देवन्देवं वोऽवस - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दे॒वन्दे॑वं॒ वोऽव॑स॒ इन्द्र॑मिन्द्रं गृणी॒षणि॑ ।
अधा॑ य॒ज्ञाय॑ तु॒र्वणे॒ व्या॑नशुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
दे॒वन्दे॑वं॒ वोऽव॑स॒ इन्द्र॑मिन्द्रं गृणी॒षणि॑ ।
अधा॑ य॒ज्ञाय॑ तु॒र्वणे॒ व्या॑नशुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
देवं꣡-देवं वो अ꣡वस
इ꣡न्द्रम्-इन्द्रं गृणीष꣡णि
अ꣡धा यज्ञा꣡य तुर्व꣡णे वि꣡ आनशुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
deváṁ-devam ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
gr̥ṇīṣáṇi ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:LOC, number:SG, tense:PRS}
índram-indram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádha ← ádha (invariable)
{}
turváṇe ← √tūr(v)- ~ tur- (root)
{case:DAT, number:SG}
yajñā́ya ← yajñá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ānaśuḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
दे॒वम्ऽदे॑वम् । वः॒ । अव॑से । इन्द्र॑म्ऽइन्द्रम् । गृ॒णी॒षणि॑ ।
अध॑ । य॒ज्ञाय॑ । तु॒र्वणे॑ । वि । आ॒न॒शुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- devaṃ ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devaṃ ← devam ← deva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- ‘vasa ← avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- indramindraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indramindraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gṛṇīṣaṇi ← gṛ
- [verb noun]
- “praise.”
- adhā ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- yajñāya ← yajña
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- turvaṇe ← tur
- [verb noun]
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
हे ऋत्विग्यजमानाः वः युष्माकम् अवसे रक्षणाय देवंदेवम् इन्द्रमिन्द्रं दानादिगुणयुक्तम् । इन्द्रो बहुषु देशेषु युगपत्प्रवृत्तेषु यागेषु तत्र तत्र हविःस्वीकरणीय बहूनि शरीराण्याददानः स्वयमेकोऽप्यनेकः संस्तत्र तत्र संनिधत्ते । तथा च निगमान्तरम्– ‘ इन्द्रो मायाभिः पुरुरूप ईयते । ऋ. सं. ६, ४७, १८) इति । तदपेक्षयेयं वीप्सा । बहु विभज्य वर्तमानं सर्वं तमिन्द्रं गृणीषणि अहं स्तौमि । गृणातेर्लिङि छान्दसमेतद्रूपम् । यद्वा । कारकमेवैतत् । गृणीषणि स्तवनेच्छायां सत्याम् । अध अनन्तरं सर्वमिन्र्द्रं मदीयाः स्तुतयः व्यानशुः व्याप्नुवन्ति । किमर्थम् । तुर्वणे तूर्णं संभजनाय यज्ञाय यागार्थम् । यद्वा । ‘ क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थी। यज्ञं यष्टव्यं तुर्वणे शत्रूणां हिंसितारं तूर्णसंभजनं वा ॥
Wilson
English translation:
“I glorify the divine Indra wherever worshipped for your protection; (my praises) have reached him for theprompt (fulfilment) of the (objects of the) sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Divine Indra: devam devam indram indram: i.e., Indra ispresent at the same time at different ceremonies, or in various forms; cf. RV. 6.047.18; the verse is addressed tothe priests and the yajamāna
Jamison Brereton
Upon hymning the god time after time, for (him) to help you, upon hymning Indra time after time,
then they came through to victory for the sacrifice.
Jamison Brereton Notes
Geldner tr. the infinitival gṛṇīṣáni as a modal “soll … loben.” Similarly Keydana, who takes it as a “matrix infinitive” with 2nd ps. subject but tr. modally (“… sollt ihr euch zu Hilfe besingen,” 174, 246). Because it is locative in form, I am somewhat dubious about assigning it this value, which is typical, and understandable, for dative infinitivals.
I have reordered the elements in c to make the sentence parsable. That the refrain vy ā̀naśuḥ should be construed with what precedes is shown by the parallel
Griffith
To magnify the God, the God, Indra, yea, Indra for your help,
And promptly end the sacrifice-this have they gained.
Geldner
Immer nur den Gott, immer nur Indra soll man loben, euch zum Beistand. Dann haben sie so, daß ihr Opfer den Vorrang hat, Erfolg gehabt.
Grassmann
Zum Heile preiset euren Gott, den Indra, Indra fort und fort, Um Opfers Segen zu empfahn, sie drangen durch.
Elizarenkova
Бога Индру надо каждый раз
Воспевать для поддержки вам,
И тогда чтоб жертва превзошла (всё) – они достигли (цели).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- विराडार्ष्युष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी कृपा दिखाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यों ! (वः) तुम्हारे (अवसे) रक्षणार्थ (देवम्+देवम्) विविध गुणों से युक्त (इन्द्रम्+इन्द्रम्) केवल इन्द्र के ही जब (गृणीषणि) गुणों को मैं प्रकाशित करता हूँ (अधा) तदनन्तर (तुर्वणे) सर्वविघ्नविनाशक (यज्ञाय) यज्ञ के लिये (व्यानशुः) मनुष्य इकट्ठे होते हैं ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रत्येक विद्वान् को उचित है कि वह शुभकर्म की व्याख्या करे और प्रजाओं को सत्पथ पर लावे ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्रजाजनो ! (वः, अवसे) आपकी रक्षा के लिये (देवं-देवम्) प्रत्येक ब्रह्मविद्यावेत्ता तथा (इन्द्रमिन्द्रम्) प्रत्येक पदार्थविद्यावेत्ता को (गृणीषणि) आह्वान के लिये स्तुति करते हैं (अध) और ये लोग (यज्ञाय) यज्ञ के अर्थ (तुर्वणे) तथा शत्रु की हिंसा के अर्थ (व्यानशुः) सर्वत्र ही व्याप्त रहते हैं ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रजाजनो ! ब्रह्मविद्यावेत्ता तथा पदार्थविद्यावेत्ता विद्वानों की रक्षा से सुरक्षित होकर अपने यज्ञों को पूर्ण करो और उनकी सहायता से शत्रुओं पर विजय प्राप्त करो, ताकि तुम्हारे यज्ञादि शुभ कार्य्य सदा पूर्ण हों ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तदीयकृपां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! वः=युष्माकम्। अवसे=रक्षणाय। देवं देवम्=दिव्यगुणयुक्तम्। इन्द्रमिन्द्रम्=इन्द्रमेव नान्यं सूर्य्यादिदेवम्। वीप्सा इतर सर्वदेवनिवृत्यर्था। गृणीषणि=गुणान् प्रकटयामि। यदाहं गुणान् प्रकाशयामि। अधा=अनन्तरम्। तुर्वणे=सर्वविघ्नविनाशकाय। यज्ञाय। मनुष्याः। व्यानशुः= संगच्छन्ते=संमिलिता भवन्ति ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्रजाः ! (वः, अवसे) युष्माकं रक्षायै (देवं-देवम्) सर्वान् ब्रह्मविद्याकुशलान् (इन्द्रमिन्द्रम्) सर्वान् पदार्थविद्याकुशलाँश्च (गृणीषणि) आह्वातुं स्तुमः (अध) अथ (यज्ञाय) यज्ञं कर्तुम् (तुर्वणे) शत्रून् हिंसितुं च (व्यानशुः) ते सर्वत्र व्याप्ता भवन्ति ॥१९॥
20 यज्ञेभिर्यज्ञवाहसं सोमेभिः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒ज्ञेभि॑र्य॒ज्ञवा॑हसं॒ सोमे॑भिः सोम॒पात॑मम् ।
होत्रा॑भि॒रिन्द्रं॑ वावृधु॒र्व्या॑नशुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒ज्ञेभि॑र्य॒ज्ञवा॑हसं॒ सोमे॑भिः सोम॒पात॑मम् ।
होत्रा॑भि॒रिन्द्रं॑ वावृधु॒र्व्या॑नशुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यज्ञे꣡भिर् यज्ञ꣡वाहसं
सो꣡मेभिः सोमपा꣡तमम्
हो꣡त्राभिर् इ꣡न्द्रं वावृधुर् वि꣡ आनशुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
yajñávāhasam ← yajñavāhas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yajñébhiḥ ← yajñá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
somapā́tamam ← somapā́tama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómebhiḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
hótrābhiḥ ← hótrā- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhuḥ ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ānaśuḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
य॒ज्ञेभिः॑ । य॒ज्ञऽवा॑हसम् । सोमे॑भिः । सो॒म॒ऽपात॑मम् ।
होत्रा॑भिः । इन्द्र॑म् । व॒वृ॒धुः॒ । वि । आ॒न॒शुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yajñebhir ← yajñebhiḥ ← yajña
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñavāhasaṃ ← yajña
- [noun], masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñavāhasaṃ ← vāhasam ← vāhas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- somebhiḥ ← soma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapātamam ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapātamam ← pātamam ← pātama
- [noun], accusative, singular, masculine
- hotrābhir ← hotrābhiḥ ← hotrā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hotrā [word]; Hautra.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vāvṛdhur ← vāvṛdhuḥ ← vṛdh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
यज्ञेभिः यज्ञैर्यजनसाधनैर्हविर्भिः यज्ञवाहसं यज्ञे वोढव्यं प्रापणीयं यज्ञैर्यागैर्यज्ञानां यजमानानां फलस्थ प्रापयितारं वा । अथवा यज्ञवाहसं यज्ञेन प्राप्यम् । न केवलमेकेन यज्ञेन अपि तु सर्वैरित्याह यज्ञेभिरिति । एवं सोमेभिः सोमपातमं सर्वेषां सोमानां पातृतमम् इन्द्रं होत्राभिः स्तुतिभिः वावृधुः स्तोतारो वर्धयन्ति । ताश्च क्रियमाणाः स्तुतयः व्यानशुः तमिन्द्रं व्याप्नुवन्ति च । अश्नोतेर्व्यत्ययेन परस्मैपदम् । । ४ ॥
Wilson
English translation:
“(His worshippers) have magnified with many sacrifices him to whom the sacrifice is offered, and withmany libations the eager quaffer of the Soma; (they have magnified) Indra with hymns, (their praises) haveattained him.”
Jamison Brereton
With sacrifices (they strengthened) him whose vehicle is the sacrifice, with soma-drinks the best soma-drinker;
with libations they strengthened Indra—they came through.
Griffith
With worship, him whom men adore, with Soma, him who drinks it most,
Indra with lauds have they increasedthis have they gained.
Geldner
Mit Opfern haben sie den durch Opfer Angezogenen, mit Soma den größten Somatrinker, mit Opfergaben den Indra gestärkt; sie haben Erfolg.
Grassmann
Durch Opfer ihn, der Opfer liebt, durch Soma ihn, der Soma schlürft, Durch Lieder stärkten Indra sie; sie drangen durch.
Elizarenkova
Жертвами – (того,) кого жертвы притягивают,
Соками сомы – (того,) кто больше всех пьет сому,
Возлияниями Индру они усилили – они достигли (цели).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर भी उसकी कृपा दिखाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञेभिः) क्रियमाण यज्ञों के साथ (यज्ञवाहसम्) शुभकर्मों के निर्वाहक (सोमेभिः) यज्ञिय पदार्थों के साथ (सोमपातमम्) अतिशय पदार्थरक्षक (इन्द्रम्) भगवान् को मनुष्य (होत्राभिः) होमकर्म द्वारा (वावृधुः) बढ़ाते हैं, तब इतरजन (व्यानशुः) उस यज्ञ में सङ्गत होते हैं ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शुभकर्मों से ही उसको प्रसन्न करना चाहिये ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - याज्ञिकजन (यज्ञवाहसम्) यज्ञ के नेता को (यज्ञेभिः) यज्ञों द्वारा (सोमपातमम्) सोम के पाता को (सोमेभिः) सोमरस द्वारा (इन्द्रम्) परमात्मा को (होत्राभिः) स्तुति द्वारा (वावृधुः) तृप्त करते हैं और ये सब (व्यानशुः) सर्वत्र व्याप्त रहते हैं ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे याज्ञिक पुरुषो ! तुम यज्ञ के नेता को यज्ञों द्वारा, यज्ञ में सोमरस पान करनेवालों को सोमरस द्वारा और परमात्मा को स्तुतियों द्वारा तृप्त करो अर्थात् बढ़ाओ, जिससे तुम्हारे यज्ञ निर्विघ्न पूर्ण हों ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरपि तदीयकृपां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यज्ञेभिः=यज्ञैः क्रियमाणैः सह। यज्ञवाहसम्=यज्ञानां वाहकं निर्वाहकम्। सोमेभिः=सर्वैः सोतव्यैः पदार्थैः सह। सोमपातमम्=अतिशयनेन पदार्थरक्षकं च इन्द्रम्। होत्राभिः=होमकर्मभिः। जनाः। वावृधुः=वर्धयन्ति=स्तुवन्ति। तदा सर्वे इतरे जना व्यानशुः=तत्र संगता भवन्ति ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यज्ञवाहसम्) यज्ञस्य वोढारम् (यज्ञेभिः) यज्ञद्वारा (सोमपातमम्) सोमपानशीलम् (सोमेभिः) सोमरसैः (इन्द्रम्) परमात्मानम् (होत्राभिः) स्तोत्रैः (वावृधुः) वर्धयन्ति तर्पयन्ति, याज्ञिकाः ते च सर्वे (व्यानशुः) सर्वत्र व्याप्नुवन्ति ॥२०॥
21 महीरस्य प्रणीतयः - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒हीर॑स्य॒ प्रणी॑तयः पू॒र्वीरु॒त प्रश॑स्तयः ।
विश्वा॒ वसू॑नि दा॒शुषे॒ व्या॑नशुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒हीर॑स्य॒ प्रणी॑तयः पू॒र्वीरु॒त प्रश॑स्तयः ।
विश्वा॒ वसू॑नि दा॒शुषे॒ व्या॑नशुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
मही꣡र् अस्य प्र꣡णीतयः
पूर्वी꣡र् उत꣡ प्र꣡शस्तयः
वि꣡श्वा व꣡सूनि दाशु꣡षे वि꣡ आनशुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
práṇītayaḥ ← práṇīti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
práśastayaḥ ← práśasti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
utá ← utá (invariable)
{}
dāśúṣe ← dāśváṁs- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ānaśuḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
म॒हीः । अ॒स्य॒ । प्रऽनी॑तयः । पू॒र्वीः । उ॒त । प्रऽश॑स्तयः ।
विश्वा॑ । वसू॑नि । दा॒शुषे॑ । वि । आ॒न॒शुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “great; firm.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- praṇītayaḥ ← praṇīti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “guidance; guidance.”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], nominative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- praśastayaḥ ← praśasti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “announcement; praise; respect.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vasūni ← vasu
- [noun], nominative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- dāśuṣe ← dāś
- [verb noun], dative, singular
- “sacrifice; give.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य प्रणीतयः प्रणयनानि धनानां प्रकृष्टप्रापणानि महीः महत्यो महान्ति भवन्ति । उत अपि च अस्य प्रशस्तयः प्रशंसनीयाः कीर्तयः पूर्वीः बह्व्यः विस्तृततमा भवन्ति । ता उभयविधाः दाशुषे चरुपुरोडाशादीनि दत्तवते यजमानाय दातुं विश्वा विश्वानि सर्वाणि वसूनि धनानि व्यानशुः व्याप्नुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Infinite are his bounties, many are his glories; ample treasures have reached the donor (of oblations).”
Jamison Brereton
Great is his guidance and many are the encomia for him.
All good things are for the pious man—they came through.
Griffith
His leadings are with power and might and his instructions manifold:
He gives the worshipper all wealth: this have they gained.
Geldner
Groß sind seine Führungen und zahlreich seine Belobungen. Alle Güter sind für den Opferspender bestimmt; sie haben Erfolg.
Grassmann
Voll Heil sind seine Führungen, und reichlich seine Segnungen, Dem Frommen schenkt er alles Gut; sie drangen durch.
Elizarenkova
Мощно его предводительство,
И многочисленны прославления.
Все блага (предназначены) для почитателя его – они достигли цели.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी कृपा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस परमात्मा के (प्रणीतयः) प्रणयन अर्थात् सृष्टिसम्बन्धी विरचन (महीः) महान् और परमपूज्य हैं और (प्रशस्तयः) इसकी प्रशंसा भी (पूर्वीः) पूर्ण और बहुत हैं इसके (विश्वा) सम्पूर्ण (वसूनि) धन (दाशुषे) दानी पुरुष के लिये (व्यानशुः) प्राप्त होते हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! वह सब प्रकार से पूर्ण है। जो कोई उसकी आज्ञा के अनुसार चलता है, उसको वह सब देता है ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) इस परमात्मा की (प्रणीतयः) निर्माण शक्तियें (उत) और (प्रशस्तयः) वैदिक स्तुतियें (महीः) महान् और (पूर्वीः) अनादि हैं। ये दोनों (दाशुषे) उपासकों के लिये (विश्वा, वसूनि) सम्पूर्ण पदार्थों को उत्पन्न करती हुई (व्यानशुः) व्याप्त हो रही हैं ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि उस पूर्ण परमात्मा की निर्माणशक्ति=प्रत्येक कार्य्य की यथावत् रचनारूप शक्ति और वैदिक स्तुतियें अर्थात् वेदों में वर्णित परमात्मा की सुप्रबन्धादि शक्तियें महान् और अनादि हैं, जिनसे संसार में सब कार्य्य यथावत् हो रहे हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तत्कृपां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अस्य=इन्द्रस्य। प्रणीतयः=प्रणयनानि=संसारसम्बन्धिन्यो विरचनाः। महीः=महत्यो वर्त्तन्ते। उतापि च। अस्य प्रशस्तयः=प्रशंसा अपि। पूर्वीः=वह्वो वर्त्तन्ते। दाशुषे=पराननुग्रहीतुं स्वकीयं धनं दत्तवते जनाय। विश्वा=सर्वाणि। वसूनि=धनानि। व्यानशुः=प्राप्नुवन्ति ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अस्य) अस्य परमात्मनः (प्रणीतयः) निर्माणशक्त्यः (महीः) महत्यः (पूर्वीः) पुरातन्यः (उत) अथ (प्रशस्तयः) स्तुतयः वेदरूपेण तथैव ताश्च (दाशुषे) उपासकाय (विश्वा, वसूनि) समस्तानि रत्नानि धारयन्त्यः (व्यानशुः) व्याप्ताः ॥२१॥
22 इन्द्रं वृत्राय - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रं॑ वृ॒त्राय॒ हन्त॑वे दे॒वासो॑ दधिरे पु॒रः ।
इन्द्रं॒ वाणी॑रनूषता॒ समोज॑से ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रं॑ वृ॒त्राय॒ हन्त॑वे दे॒वासो॑ दधिरे पु॒रः ।
इन्द्रं॒ वाणी॑रनूषता॒ समोज॑से ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रं वृत्रा꣡य ह꣡न्तवे
देवा꣡सो दधिरे पुरः꣡
इ꣡न्द्रं वा꣡णीर् अनूषता स꣡म् ओ꣡जसे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
hántave ← √han- (root)
{case:DAT, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥trā́ya ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dadhire ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
purás ← purás (invariable)
{}
anūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā́ṇīḥ ← vā́ṇī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ójase ← ójas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । वृ॒त्राय॑ । हन्त॑वे । दे॒वासः॑ । द॒धि॒रे॒ । पु॒रः ।
इन्द्र॑म् । वाणीः॑ । अ॒नू॒ष॒त॒ । सम् । ओज॑से ॥
Hellwig Grammar
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtrāya ← vṛtra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- hantave ← han
- [verb noun]
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vāṇīr ← vāṇīḥ ← vāṇī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “voice; Sarasvati; words; language.”
- anūṣatā ← anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ojase ← ojas
- [noun], dative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
देवासः देवाः वृत्राय हन्तवे वृत्रमावरकमसुरं हन्तुम् । हन्तेस्तुमर्थे तवेन्प्रत्ययः । इमम् इन्द्रं पुरः दधिरे पुरस्तात् स्वामित्वेनाधारयन् । वाणीः वाण्यः स्तुतिरूपा वाचश्चेममेव इन्द्रम् अनूषत स्तुवन्ति । किमर्थम् । सं समीचीनाय ओजसे बलार्थम् । यथा वृत्रवधानुगुणमुत्कृष्टं बलमस्य जायते तथा स्तुवन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The gods have plural ced Indra (foremost) for the destruction of Vṛtra; their praise has been addressed tohim to enhance his vigour.”
Jamison Brereton
Indra did the gods set in front to smash Vr̥tra.
To Indra did their voices roar—entirely for his might.
Griffith
For slaying Vrtra have the Gods set Indra in the foremost place.
Indra the choral bands have sung, for vigorous strength.
Geldner
Daß er den Vritra erschlage, haben die Götter Indra an die Spitze gestellt. Nach Indra haben die Sängerstimmen geschrieen insgesamt zur Stärke.
Grassmann
Den Indra hat die Götterschar zur Vritratödtung ausersehn, Ihm tönet zu der Sänger Chor zu hoher Kraft.
Elizarenkova
Индру, чтоб он убил Вритру,
Боги поставили впереди.
Индру голоса (певцов) приветствовали – вместе для силы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र ही स्तवनीय है, यह लिखते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवासः) मनःसहित इन्द्रिय अथवा विद्वद्गण (वृत्राय) अज्ञानादि दुरितों के (हन्तवे) निवारण के लिये (इन्द्रम्) इन्द्र को ही (पुरः) आगे रखते हैं (वाणीः) पुनः विद्वानों की वाणी=वचन भी (सम्+ओजसे) सम्यक् प्रकार बलप्राप्ति के लिये। (इन्द्रम्+अनूषत) इन्द्र की ही स्तुति करते हैं। यह ईश्वर का माहात्म्य है कि सब कोई, क्या जड़ क्या चेतन, इसी के गुण प्रकट कर रहे हैं ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! निखिल दुरितनिवारणार्थ उसी की शरण में आइये ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम्) परमात्मा को (वृत्राय, हन्तवे) अज्ञान-नाश करने के लिये (देवासः) विद्वान् (पूरः) सबसे प्रथम दधिरे ध्यान द्वारा धारण करते हैं (इन्द्रम्) परमात्मा को (वाणीः) वेदवाणियें (ओजसे) पराक्रम प्राप्त करने के लिये (समनूषत) सम्यक् स्तुति करती हैं ॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अज्ञाननाशक तथा ज्ञान के प्रकाशक परमात्मा को विद्वान् पुरुष ध्यानद्वारा धारण करते हैं अर्थात् विद्वान् पुरुष समाधिस्ध होकर परमात्मा के समीपस्थ हुए ज्ञान को सम्पादन करते हैं, जिससे मुक्त होकर सुख अनुभव करते हैं, अतएव जिज्ञासु जनों का कर्तव्य है कि वह आत्मिक बल सम्पादन करके ज्ञान की वृद्धि द्वारा परमात्मा के समीपस्थ होने के लिये यत्नवान् हों ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्र एव स्तवनीयः।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - देवासः=देवा मनःसहितानीन्द्रियाणि विद्वांसो वा। वृत्राय=वृत्रमावरकमज्ञानादिकम्। हन्तवे=हन्तुम्। इन्द्रमेव। पुरोऽग्रे। दधिरे=दधति अज्ञाननिवृत्त्यै तमेव सर्वाणीन्द्रियाणि प्रार्थयन्ति। स्वस्य तत्सामर्थ्याभावात्। पुनः। वाणीः=विदुषां वाण्यो वाचोऽपि। इन्द्रमेव। अनूषत=स्तुवन्ति। किमर्थम्। सम्=समीचीनाय। ओजसे=बलाय बलं प्राप्तुमित्यर्थः ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रम्) परमात्मानम् (वृत्राय, हन्तवे) अज्ञाननाशाय (देवासः) देवा विद्वांसः (पुरः) अग्रे (दधिरे) धारयन्ति (इन्द्रम्) परमात्मानम् (वाणीः) वेदवाचः (ओजसे) ओजःप्राप्तये (समनूषत) संस्तुवन्ति ॥२२॥
23 महान्तं महिना - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म॒हान्तं॑ महि॒ना व॒यं स्तोमे॑भिर्हवन॒श्रुत॑म् ।
अ॒र्कैर॒भि प्र णो॑नुमः॒ समोज॑से ॥
मूलम् ...{Loading}...
म॒हान्तं॑ महि॒ना व॒यं स्तोमे॑भिर्हवन॒श्रुत॑म् ।
अ॒र्कैर॒भि प्र णो॑नुमः॒ समोज॑से ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
महा꣡न्तम् महिना꣡ वयं꣡
स्तो꣡मेभिर् हवनश्रु꣡तम्
अर्कइ꣡र् अभि꣡ प्र꣡ णोनुमः स꣡म् ओ꣡जसे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
mahā́ntam ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
havanaśrútam ← havanaśrút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
arkaíḥ ← arká- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
nonumaḥ ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
ójase ← ójas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
म॒हान्त॑म् । म॒हि॒ना । व॒यम् । स्तोमे॑भिः । ह॒व॒न॒ऽश्रुत॑म् ।
अ॒र्कैः । अ॒भि । प्र । नो॒नु॒मः॒ । सम् । ओज॑से ॥
Hellwig Grammar
- mahāntam ← mahat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- havanaśrutam ← havana
- [noun], neuter
- “invocation.”
- havanaśrutam ← śrutam ← śrut
- [noun], accusative, singular, masculine
- “listening.”
- arkair ← arkaiḥ ← arka
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇonumaḥ ← nonumaḥ ← nonāv ← √nū
- [verb], plural, Present indikative
- “bellow.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ojase ← ojas
- [noun], dative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
महिना महिम्ना महान्तं सर्वेभ्योऽधिकं हवनश्रुतं हवनस्याह्वानस्य श्रोतारमिन्द्रं वयं स्तोमेभिः स्तोमैस्त्रिवृत्पञ्चदशादिभिः अर्कैः अर्चनसाधनैः शस्त्रैश्च अभि प्र णोनुमः आभिमुख्येन प्रकर्षेण पुनःपुनः स्तुमः ॥
Wilson
English translation:
“We repeatedly glorify with praises and adorations him who is great with greatness, who hears ourinvocations, (to enhance) his vigour.”
Jamison Brereton
To him, great through his greatness, to him hearing the summons through our praise songs
and chants do we keep roaring—entirely for his might.
Griffith
We to the Mighty with our might, with lauds to him who hears our call,
With holy hymns have sung aloud, for vigorous strength.
Geldner
Nach dem an Größe Großen, den Ruf erhörenden Indra schreien wir mit Lobliedern, mit Preisgesängen insgesamt zur Stärke;
Grassmann
Den grossen preisen wir mit Macht; mit Loblied den, der Ruf erhört, Erheben ihn mit Lieder Schall zu hoher Kraft.
Elizarenkova
Великого величием, слышащего зов
(Индру) мы громко приветствуем
Восхвалениями (и) песнями – вместе для силы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर भी उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सम्+ओजसे) समीचीन बलप्राप्ति के लिये (वयम्) हम मनुष्य (महिना) अपने महिमा से (महान्तम्) महान् और (हवनश्रुतम्) हमारे आह्वान के श्रोता इन्द्र को (स्तोमेभिः) स्तोत्रों और (अर्कैः) अर्चनीय मन्त्रों से (अभि) सर्वभाव से (प्र) अतिशय (नोनुमः) पुनः-पुनः प्रणाम करते हैं। उसकी वारंवार स्तुति करते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - बलप्राप्ति के लिये भी वही स्तुत्य है ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) हम उपासक लोग (महिना) अपनी महिमा से (महान्तम्) सर्वोपरि (हवनश्रुतम्) यज्ञों में प्रसिद्ध परमात्मा की (समोजसे) पराक्रमप्राप्ति के लिये (अर्कैः, स्तोमैः) अर्चनासहित स्तोत्रों से (अभिप्रणोनुमः) सम्यक् स्तुति करते हैं ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मपरायण उपासक लोग शारीरिक, आत्मिक तथा सामाजिक उन्नति के लिये महान् परमात्मा की वेदवाणियों द्वारा स्तुति करते हैं कि हे प्रभो ! हमें बल दें कि हम लोग उक्त तीनों प्रकार की उन्नति करते हुए स्वतन्त्र हों अर्थात् पराक्रमयुक्त होकर मनुष्यसमुदाय में मान को प्राप्त हों, यह हमारी आपसे प्रार्थना है ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - समोजसे=समीचीनाय ओजसे=बलाय हेतवे। वयम्=मनुष्याः। महिना=स्वमहिम्ना। महान्तम्। पुनः। हवनश्रुतमस्माकमाह्वानस्य श्रोतारम्। इन्द्रमीश्वरम्। स्तोमैः=स्तोत्रैः। अर्कैः=अर्चनीयैर्मन्त्रैश्च साधनैः। अभि=आभिमुख्येन। प्र=प्रकर्षेण। नोनुमः=पुनः पुनर्नुमः=स्तुमः ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयम्) वयमुपासकाः (महिना) महिम्ना (महान्तम्) सर्वातिक्रान्तम् (हवनश्रुतम्) यज्ञेषु प्रसिद्धम् (समोजसे) पराक्रमलाभाय (अर्कैः, स्तोमैः) अर्चनैः सह स्तोत्रैः (अभिप्रणोनुमः) अभितः स्तुमः ॥२३॥
24 न यम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न यं वि॑वि॒क्तो रोद॑सी॒ नान्तरि॑क्षाणि व॒ज्रिण॑म् ।
अमा॒दिद॑स्य तित्विषे॒ समोज॑सः ॥
मूलम् ...{Loading}...
न यं वि॑वि॒क्तो रोद॑सी॒ नान्तरि॑क्षाणि व॒ज्रिण॑म् ।
अमा॒दिद॑स्य तित्विषे॒ समोज॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
न꣡ यं꣡ विविक्तो꣡ रो꣡दसी
ना꣡न्त꣡रिक्षाणि वज्रि꣡णम्
अ꣡माद् इ꣡द् अस्य तित्विषे स꣡म् ओ꣡जसः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
ná ← ná (invariable)
{}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
viviktáḥ ← √vyac- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
antárikṣāṇi ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
vajríṇam ← vajrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ámāt ← áma- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
titviṣe ← √tvíṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ójasaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
पद-पाठः
न । यम् । वि॒वि॒क्तः । रोद॑सी॒ इति॑ । न । अ॒न्तरि॑क्षाणि । व॒ज्रिण॑म् ।
अमा॑त् । इत् । अ॒स्य॒ । ति॒त्वि॒षे॒ । सम् । ओज॑सः ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vivikto ← viviktaḥ ← vyac
- [verb], dual, Present indikative
- rodasī
- [noun], nominative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- nāntarikṣāṇi ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāntarikṣāṇi ← antarikṣāṇi ← antarikṣa
- [noun], nominative, plural, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- vajriṇam ← vajrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- amād ← amāt ← ama
- [noun], ablative, singular, masculine
- “am; panic; power; ferocity.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- titviṣe ← tviṣ
- [verb], singular, Perfect indicative
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- ojasaḥ ← ojas
- [noun], ablative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
सायण-भाष्यम्
यं वज्रिणं वज्रवन्तमिन्द्रं रोदसी द्यावापृथिव्यौ न विविक्तः न पृथक्कुरुतः स्वसमीपात् पृथक्कर्तुं न शक्नुतः । द्यावापृथिव्यौ व्याप्य य इन्द्रो वर्तत इत्यर्थः । ‘ विचिर् पृथग्भावे ’ । अन्तरिक्षणि अन्तरा क्षान्तानि द्यावापृथिव्योर्वर्तमानानि गन्धर्वादीनां स्थानानि च यं न पृथक्कुर्वन्ति । अस्य इन्द्रस्य अमादित् । अमति रुजति शत्रूननेनेत्यमो बलम् । बलादेव तित्विषे सर्वं जगद्दीप्यते । किमर्थम् । ओजसः बलस्य संगमाय । यद्वा। ओजःशब्दाद्विहितस्य विनो ‘ बहुलं छन्दसि’ इति लुक् । ओजस्विनो बलवतोऽस्येन्द्रस्येति योज्यम् । समित्युपसर्गः तित्विष इत्यनेन संबध्यते ॥
Wilson
English translation:
“The thunderer, from whom neither the heaven and earth nor the firmament are separated; from thestrength of whom, the mighty one, (the world) derives lustre.”
Jamison Brereton
The mace-bearer whom the two worlds do not encompass, nor the midspaces,
just from his own onslaught he has flared up—entirely from his might.
Jamison Brereton Notes
Note the slight variation on the refrain: abl. ójasaḥ, parallel to abl. ámāt in b, versus 22-23 dat. ójase.
Geldner supplies “the world” (extracted from the dual of a) as subject of titviṣe in c.
I follow Oldenberg in taking Indra as subject, with the asya reflexive. As Oldenberg points out, in nearby VIII.6.5 it is Indra’s ójas- that is subject of the same verb; here the attribute has been deflected to an oblique case and the god himself is subject. Note also X.55.1, where Indra is modified by the participle titviṣānáḥ.
Griffith
Not earth, nor heaven, nor firmaments contain the Thunder-wielding God:
They shake before his violent rush and vigorous strength.
Geldner
Den weder die beiden Welten, noch die Lufträume fassen, den Keulenträger; vor seiner Wut geriet die Welt in Aufregung, vor seiner Stärke.
Grassmann
Den Erd’ und Himmel nicht umfasst, die Lüfte nicht, den Blitzenden, Vor seinem Andrang bebt das All, und seiner Kraft.
Elizarenkova
Кого не могут вместить ни две половины вселенной,
Ни воздушные просторы – громовержца,
Только перед его неистовством сотрясался всегда (мир) - вместе, перед силой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (रोदसी) द्युलोक और पृथिवीलोक (यम्) जिस (वज्रिणम्) दण्डधारी इन्द्र को (न+विविक्तः) अपने समीप से पृथक् नहीं कर सकता अथवा अपने में उसको समा नहीं सकता और (अन्तरिक्षाणि+न) मध्यस्थानीय आकाशस्थ लोक भी जिसको अपने समीप से पृथक् नहीं कर सकता, (अस्य) इस (ओजसः) महाबली इन्द्र के (अमात्+इत्) बल से ही यह सम्पूर्ण जगत् (सम्+तित्विषे) अच्छे प्रकार भासित हो रहा है ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह ईश्वर इस पृथिवी, द्युलोक और आकाश से भी बहुत बड़ा है, अतः वे इसको अपने में रख नहीं सकते। उसी के बल से ये सूर्यादि जगत् चल रहे हैं, अतः वही उपास्य है ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिणम्) वज्रशक्तिवाले (यम्) जिस परमात्मा को (रोदसी) द्युलोक और पृथिवीलोक (न, विविक्तः) पृथक् नहीं कर सकते (अन्तरिक्षाणि) अन्तरिक्षस्थ प्रदेश भी (न ) पृथक् नहीं कर सकते (समोजसः) अत्यन्त पराक्रमवाले (अस्य) इस परमात्मा के (इत्) ही (अमात्) बल से (तित्विषे) यह जगत् दीप्त हो रहा है ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वज्रशक्तिसम्पन्न परमात्मा, जो सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों के जीवों को प्राणनशक्ति देनेवाला है, उसको कोई भी पृथक् नहीं कर सकता, क्योंकि वही सबका जीवनाधार, वही प्राणों का प्राण, वही सबको वास देनेवाला और वही सम्पूर्ण लोक-लोकान्तरों को दीप्त करनेवाला है, उसकी आज्ञापालन करना ही अमृत की प्राप्ति और उससे विमुख होना ही मृत्यु है ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यं वज्रिणम्=दण्डधारिणमिन्द्रम्। रोदसी=द्यावापृथिव्यौ। न विविक्तः=स्वसमीपात् पृथक् कर्त्तुं न शक्नुतः। तथा अन्तरिक्षाणि=आकाशा अपि। यं स्वसामीप्यात् पृथक् कर्त्तुं न शक्नुवन्ति। ओजसः=ओजस्विनो बलवतः। ‘अत्र विनो लुक्’। अस्य=इन्द्रस्य। अमात् इत्=बलादित्=बलादेव। सर्वं जगत्। सं तित्विषे=दीप्यते प्रकाशते ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिणम्) वज्रवन्तम् (यम्) यं परमात्मानम् (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (न) नहि (विविक्तः) पृथक्कर्तुं न शक्नुवन्ति (अन्तरिक्षाणि) अन्तरिक्षप्रदेशा अपि (न) न तथा (समोजसः) पराक्रमवतः (अस्य) अस्य परमात्मनः (अमात्, इत्) बलादेव (तित्विषे) इदं जगद्दीप्यते ॥२४॥
25 यदिन्द्र पृतनाज्ये - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदि॑न्द्र पृत॒नाज्ये॑ दे॒वास्त्वा॑ दधि॒रे पु॒रः ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑न्द्र पृत॒नाज्ये॑ दे॒वास्त्वा॑ दधि॒रे पु॒रः ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡द् इन्द्र पृतना꣡जिये
देवा꣡स् त्वा दधिरे꣡ पुरः꣡
आ꣡द् इ꣡त् ते हर्यता꣡ ह꣡री ववक्षतुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pr̥tanā́jye ← pr̥tanā́jya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhiré ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
purás ← purás (invariable)
{}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
haryatā́ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vavakṣatuḥ ← √vakṣ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । पृ॒त॒नाज्ये॑ । दे॒वाः । त्वा॒ । द॒धि॒रे । पु॒रः ।
आत् । इत् । ते॒ । ह॒र्य॒ता । हरी॒ इति॑ । व॒व॒क्ष॒तुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pṛtanājye ← pṛtanājya
- [noun], locative, singular, neuter
- “fight; combat.”
- devās ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- puraḥ ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- haryatā ← haryata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “desirable; delightful.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- vavakṣatuḥ ← vakṣ
- [verb], dual, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र पृतनाज्ये । संग्रामनामैतत् । पृतनाः सेना अजन्ति गच्छन्त्यस्मिन्निति वा पृतना जीयतेऽत्रेति वा पृतनाज्यं संग्रामः । तत्र त्वा त्वां यत् यदा देवाः पुरः दधिरे वृत्रहननाय पुरतोऽधारयन् आदित् अनन्तरमेव हर्यता हर्यतौ कान्तौ । हर्य गतिकान्त्योः ’ । ‘भृमृदृशि’ इत्यादिनौणादिकोऽतच्प्रत्ययः । ईदृशौ हरी अश्वौ ते त्वां ववक्षतुः अवहताम् ॥ ॥ ५ ॥
Wilson
English translation:
“When, Indra, the gods plural ced you foremost in the battle, then your beloved horses bore you.”
Jamison Brereton
When, o Indra, at the battle-charge the gods set you in front, just after that your two beloved fallow bays waxed strong.
Jamison Brereton Notes
The opening verse of this tṛca echoes that of the last tṛca (22), with 22ab índram …, devā́so dadhire puráḥ matched by 25b devā́s tvā dadhiré puráḥ.
25-28 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The phonetic figure noted in VIII.6.36 dominates the next four verses: haryatā́hárī.
Griffith
What time the Gods, O Indra, get thee foremost in the furious fight,
Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
Geldner
Als dich, Indra, die Götter im Kampf an die Spitze gestellt hatten, da erst sind deine geliebten Falben groß geworden.
Grassmann
Als Indra dich zur Feindesschlacht die Götter hatten ausersehn, Da wuchs empor dein Füchsepaar, das herrliche.
Elizarenkova
Когда, о Индра, в состязании
Боги тебя поставили впереди,
Только тогда пара твоих любимых буланых коней возросла.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र परमात्मन् ! (यद्) जब (देवाः) इन्द्रियगण या विद्वान् (पृतनाज्ये) सांसारिक संग्राम में विजयप्राप्ति के लिये (त्वा) तुझको (पुरः) अपने सामने (दधिरे) रखते हैं (आद्+इत्) तत्पश्चात् ही (ते) तेरे (हर्यता) प्रिय (हरी) स्थावर और जङ्गम संसार (ववक्षतुः) तुझे प्रकाशित करने लगते हैं। अर्थात् जब विद्वान् परमात्मा के ध्यान में निमग्न होते हैं, तब ही यह सृष्टि तुझे उनके समीप प्रकाशित करती है अर्थात् इस सृष्टि में विद्वान् तुझे देखने लगते हैं ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस संसारसागर से वे ही पार उतरते हैं, जो उसकी शरण में पहुँचते हैं, भक्तगण उसको इस प्रकृति में ही देखते हैं ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्) जो (देवाः) शूरवीर विद्वान् (त्वा) आपको (पृतनाज्ये) संग्राम में (पुरः) प्रथम ही (दधिरे) हृदय में धारण करते हैं (आत्, इत्) इसी से (हर्यता) रमणीय (ते, हरी) आपकी आत्मरक्षण और प्रहरणरूप दो शक्तियें (ववक्षतुः) उनको धारण करती हैं ॥२५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! जो शूरवीर आपको संग्रामसमय हृदय में धारण करते हैं अर्थात् युद्ध करते हुए आपसे विजय की याचना करते हैं, वही संग्रामभूमि में विजय को प्राप्त होते हैं, अतएव विजय की कामनावाले शूरवीरों को सदैव परमात्मा से विजय की याचना करनी चाहिये, क्योंकि उनकी कृपा विना विजय प्राप्त नहीं हो सकती ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यद्=यदा। देवाः=इन्द्रियाणि विद्वांसो वा। पृतनाज्ये=सांसारिकसंग्रामे। त्वा=त्वाम्। पुरोऽग्रे। दधिरे= धारयन्ति स्तोतुं ध्यातुं वा। आदित्=तदन्तरमेव। हर्यता=कान्तौ=प्रियौ। ते=तव सम्बन्धिनौ। हरी=उभयात्मकौ संसारौ त्वाम्। ववक्षतुः=वहतः प्रकाशयतः। इत्यध्यात्मवर्णनम् ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यत्) यस्मात् (देवाः) विद्वांसः (त्वा) त्वाम् (पृतनाज्ये) संग्रामे (पुरः) प्रथमं (दधिरे) धारयन्ति (आत्, इत्) अतएव (हर्यता) रमणीये (ते, हरी) तव आत्मरक्षणप्रहरणरूपे शक्ती (ववक्षतुः) धत्तः ॥२५॥
26 यदा वृत्रम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा वृ॒त्रं न॑दी॒वृतं॒ शव॑सा वज्रि॒न्नव॑धीः ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा वृ॒त्रं न॑दी॒वृतं॒ शव॑सा वज्रि॒न्नव॑धीः ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यदा꣡ वृत्रं꣡ नदीवृ꣡तं
श꣡वसा वज्रिन् अ꣡वधीः
आ꣡द् इ꣡त् ते हर्यता꣡ ह꣡री ववक्षतुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
nadīvŕ̥tam ← nadīvŕ̥t- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
ávadhīḥ ← √vadhⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
vajrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
haryatā́ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vavakṣatuḥ ← √vakṣ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
य॒दा । वृ॒त्रम् । न॒दी॒ऽवृत॑म् । शव॑सा । व॒ज्रि॒न् । अव॑धीः ।
आत् । इत् । ते॒ । ह॒र्य॒ता । हरी॒ इति॑ । व॒व॒क्ष॒तुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- nadīvṛtaṃ ← nadīvṛtam ← nadīvṛt
- [noun], accusative, singular, masculine
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- vajrinn ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- avadhīḥ ← vadh
- [verb], singular, Athematic is aor. (Ind.)
- “kill; assail; kick; māray; destroy; beat.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- haryatā ← haryata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “desirable; delightful.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- vavakṣatuḥ ← vakṣ
- [verb], dual, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिन् वज्रवन्निन्द्र नदीवृतम् । नदनान्नद्य आपः । श्रूयते हि- अहावनदता हते तस्मादा नद्यो नाम स्थ ’ (तै. सं. ५. ६. १. २) इति । ता आवृण्वन्तं वृत्रम् अवर्षणशीलं मेघमसुरं वा यदा यस्मिन् काले शवसा बलेन अवधीः अहिंसीः । शिष्टं समानम् ॥
Wilson
English translation:
“When, thunderer, by your strength you did slay Vṛtra, the obstructer of the waters, then your belovedhorses bore you.”
Jamison Brereton
When, o mace-bearer, with your vast power you smashed Vr̥tra who was blocking the rivers,
just after that your two beloved fallow bays waxed strong.
꣡
Jamison Brereton Notes
25-28 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The phonetic figure noted in VIII.6.36 dominates the next four verses: haryatā́hárī.
Griffith
When Vrtra, stayer of the floods, thou si"est, Thundeicr with might,
Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
Geldner
Als du Keulenträger den Flüssesperrer Vritra mit Kraft erschlugst, da erst sind deine geliebten Falben groß geworden.
Grassmann
Als du den Stromverschliessenden, den Vritra blitzend schlugst mit Macht, Da wuchs empor dein Füchsepaar, das herrliche.
Elizarenkova
Когда Вритру, запрудившего реки,
Ты убил (своей) силой, о громовержец,
Только тогда пара твоих любимых буланых коней возросла.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसके गुण कीर्त्तन किए जाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे दण्डधारिन् न्यायकारिन् परमात्मन् ! (यदा) जब (नदीवृतम्) जलप्रतिबाधक (वृत्रम्) अनिष्ट को तू (शवसा) स्वनियमरूप बल से (अवधीः) निवारित करता है, (आद्+इत्) उसके पश्चात् ही (ते) तेरे (हर्य्यता) सर्व कमनीय (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गमरूप द्विविध संसार तुझको (ववक्षतुः) प्रकाशित करते हैं अर्थात् वर्षाबाधक अनिष्ट निवारित होने पर सकलजन प्रफुल्लित होकर तेरी विभूति तेरी प्रकृति में देखते हैं ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों का जब विघ्न विनष्ट होता है, तब ही वह ईश्वर की ओर जाता है, तब ही वह प्रकृतिदेवी प्रसन्न होकर उसकी छवि प्रकट करती है ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिवाले ! (यदा) जब (नदीवृतम्) जलपूर्ण (वृत्रम्) मेघ को आप (शवसा) स्वपराक्रम से (अवधीः) भेदन करके वर्षण करते हैं (आदित्) तभी (ते) आपकी (हर्यता) सुन्दर (हरी) ऊष्मनाशक और सस्योत्पादक ये दो शक्तियें (ववक्षतुः) लोक को धारण करती हैं ॥२६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे महान् शक्तिसम्पन्न परमेश्वर ! आपकी शक्ति से ही वर्षा होती और वर्षा से अन्न उत्पन्न होकर प्रजा का पालन-पोषण होता है अर्थात् वर्षा का करना तथा सस्योत्पादन=कृषी का उत्पन्न करना, ये दो शक्तियें, जो लोक को धारण करती हैं, आप ही के अधीन हैं ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य गुणाः कीर्त्यन्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वज्रिन्=हे दण्डधारिन्=न्यायकारिन् परमदेव ! यदा=यस्मिन् काले। नदीवृतम्=(नदीशब्देन जलानि लक्ष्यन्ते) जलान्यावृत्य तिष्ठन्तम्। वृत्रम्=विघ्नं जलशोषकमनिष्टम्। शवसा= स्वनियमबलेन। अवधीः=निवारयसि। आदित्=तदनन्तरमेव। ते हर्य्यता=प्रियौ। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमौ संसारौ त्वाम्। ववक्षतुः=वहतः=प्रकाशयतः। तदा। प्रसन्नजनाः प्रकृतौ त्वां प्रत्यक्षवत् पश्यन्तीत्यर्थः ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिमन् ! (यदा) यस्मिन् काले (नदीवृतम्) जलपूर्णं (वृत्रम्) मेघम् (शवसा) स्वबलेन (अवधीः) निहंसि वर्षणाय (आदित्) अनन्तरम् (ते) तव (हर्यता) सुन्दर्यौ (हरी) ऊष्मशमनसस्योत्पादनशक्ती (ववक्षतुः) वहतो लोकम् ॥२६॥
27 यदा ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा ते॒ विष्णु॒रोज॑सा॒ त्रीणि॑ प॒दा वि॑चक्र॒मे ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा ते॒ विष्णु॒रोज॑सा॒ त्रीणि॑ प॒दा वि॑चक्र॒मे ।
आदित्ते॑ हर्य॒ता हरी॑ ववक्षतुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यदा꣡ ते वि꣡ष्णुर् ओ꣡जसा
त्री꣡णि पदा꣡ विचक्रमे꣡
आ꣡द् इ꣡त् ते हर्यता꣡ ह꣡री ववक्षतुः
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víṣṇuḥ ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
padā́ ← padá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
trī́ṇi ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vicakramé ← √kramⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
haryatā́ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vavakṣatuḥ ← √vakṣ- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
य॒दा । ते॒ । विष्णुः॑ । ओज॑सा । त्रीणि॑ । प॒दा । वि॒ऽच॒क्र॒मे ।
आत् । इत् । ते॒ । ह॒र्य॒ता । हरी॒ इति॑ । व॒व॒क्ष॒तुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- viṣṇur ← viṣṇuḥ ← viṣṇu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- trīṇi ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- padā ← pada
- [noun], accusative, plural, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- vicakrame ← vikram ← √kram
- [verb], singular, Perfect indicative
- “act heroicly; stride.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- haryatā ← haryata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “desirable; delightful.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- vavakṣatuḥ ← vakṣ
- [verb], dual, Perfect indicative
- “grow; grow.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तवानुजः विष्णुः व्यापनशीलो देवः ओजसा बलेन यदा यस्मिन् काले त्रीणि पदानि पदत्रयरूपेण त्रीँल्लोकान् विचक्रमे विक्रान्तवान् परिच्छिन्नवान् । गतमन्यत् ॥
Wilson
English translation:
“When your (younger brother) Viṣṇu by (his) strength stepped his three paces, then verily your belovedhorses bore you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Viṣṇu: yadā te viṣṇur ojasā = when Viṣṇu by your strength; or, te tavānujaḥ; veily yourbeloved horses: ād it te haryatā (kāntau) harī vavakṣatuḥ, its having served as the burden of the ttwopreceding ṛcas
Jamison Brereton
When Viṣṇu strode his three steps by your might,
just after that your two beloved fallow bays waxed strong.
Jamison Brereton Notes
That te in a is a dative of benefit, not a genitive with ójasā is shown by 52.3 yásmai víṣṇus trī́ṇi padā vicakramé.
25-28 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The phonetic figure noted in VIII.6.36 dominates the next four verses: haryatā́hárī.
Griffith
When Visnu, through thine energy, strode wide those three great steps of his,
Then thy two beautiful Bay Steeds carried thee on.
Geldner
Als Vishnu für dich mit Kraft seine drei Schritte ausgeschritten hatte, da erst sind deine geliebten Falben groß geworden.
Grassmann
Als Vischnu dann durch deine Kraft der Schritte drei vollendete, Da wuchs empor dein Füchsepaar, das herrliche.
Elizarenkova
Когда для тебя Вишну мощно
Прошагал три шага.
Только тогда пара твоих любимых буланых коней возросла.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमदेव ! (यदा) जिस समय=प्रातःकाल (ते) तुझसे उत्पादित (विष्णुः) व्यापनशील सूर्य (ओजसा) स्वप्रताप के साथ (त्रीणि+पदा) तीन पैर को तीनों लोक में (विचक्रमे) रखता है अर्थात् जब उदय होता है (आद्+इत्) तदन्तर ही (ते) तेरे (हर्य्यता) सर्वकमनीय (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गम द्विविध संसार तुझको (ववक्षतुः) प्रकाशित करते हैं अर्थात् इस सृष्टि में तेरी विभूति दीखने लगती है ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह सूर्य्य भी इसके महान् यश को प्रकाशित करता है। इस दिवाकर को देख उसका महत्त्व प्रतीत होता है ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विष्णुः) सूर्य (यदा) जब (ते, ओजसा) आपके पराक्रम से (त्रीणि, पदा) पृथिव्यादि तीनों लोकों में किरणों को (विचक्रमे) फैलाता है (आदित्) तभी (ते) आपकी (हर्यता) कमनीय (हरी) शीतनाशक रसविकर्षकरूप दो शक्तियें (ववक्षतुः) लोक को धारण करती हैं ॥२७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वशक्तिसम्पन्न परमेश्वर ! आपसे प्रेरित हुआ सूर्य्य जब अपनी किरणों को प्रसारित करता है, तभी शीत की निवृत्ति होती और सब पदार्थों में रसों का आधान होता है अर्थात् शीतनाशक तथा रसविकर्षकरूप दो शक्तियें भी आप ही के अधीन हैं ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यदा=यस्मिन् समये=प्रातःकाले। ते=तवोत्पादितो विष्णुः=सूर्य्यः। ओजसा=प्रतापेन सह। त्रीणि पदा=पदानि। त्रिषु लोकेषु। विचक्रमे=विक्राम्यति=निदधाति। आद्+इत्= तदन्तरमेव। ते=तव सम्बन्धिनौ। हर्य्यता=हर्य्यतौ सर्वैः कमनीयैः। हरी=परस्परहरणस्वभावौ स्थावरजङ्गमौ संसारौ। त्वाम्। ववक्षतुः=वहतः=प्राणिनां सन्निधौ त्वां प्रकाशयतः। तव स्वरूपं प्रकृतौ दृश्यत इत्यर्थः ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विष्णुः) सूर्यः (यदा) यस्मिन् काले (ते, ओजसा) तव बलेन (त्रीणि, पदा) त्रीणि पदानि (विचक्रमे) विक्रामति (आदित्) अनन्तरमेव (ते) तव (हर्यता) कमनीये (हरी) शैत्यनाशनाकर्षणशक्ती (ववक्षतुः) धारयतः ॥२७॥
28 यदा ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा ते॑ हर्य॒ता हरी॑ वावृ॒धाते॑ दि॒वेदि॑वे ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा ते॑ हर्य॒ता हरी॑ वावृ॒धाते॑ दि॒वेदि॑वे ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यदा꣡ ते हर्यता꣡ ह꣡री
वावृधा꣡ते दिवे꣡-दिवे
आ꣡द् इ꣡त् ते वि꣡श्वा भु꣡वनानि येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
haryatā́ ← haryatá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhā́te ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
य॒दा । ते॒ । ह॒र्य॒ता । हरी॒ इति॑ । व॒वृ॒धाते॒ इति॑ । दि॒वेऽदि॑वे ।
आत् । इत् । ते॒ । विश्वा॑ । भुव॑नानि । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- haryatā ← haryata
- [noun], nominative, dual, masculine
- “desirable; delightful.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- vāvṛdhāte ← vṛdh
- [verb], dual, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वदीयौ हर्यता हर्यतौ कान्तौ हरी हरणशीलावश्वौ दिवेदिवे प्रतिदिवसं यदा यस्मिन् काले वावृधाते प्रवृद्धौ बभूवतुः आदित् अनन्तरमेव त्वया विश्वा विश्वानि सर्वाणि भुवनानि भूतजातानि येमिरे नियम्यन्ते स्म ।
Wilson
English translation:
“When your beloved horses had augmented day by day, then all existent beings were subject unto you.”
Jamison Brereton
When your two beloved fallow bays grew strong from day to day, just after that all these worlds held themselves in submission to you. ꣡
Jamison Brereton Notes
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The linkage of tṛcas is unusually close here, with the pāda-length refrain of vss. 25-27 recast as the first hemistich of vs. 28 and ā́d ít te, which opened the refrain of 25-27, retained as the opening of the refrain of 28-30.
For the only time in the hymn the Anhang is only three syllables, yemire, but this deviation is probably a word play. Oldenberg rejects Geldner’s older suggestion that we should read ní yemire as the refrain on the basis of niyemiré in 28b, but although Oldenberg is probably correct that we should not change the text by accenting ní, I think he was too hasty in dismissing the idea out of hand. The refrain ā́d ít te víśvā bhúvanāni yemire temptingly juxtaposes the final syllable of the neut. pl. bhúvanāni and the verb yemire, and of course bhúvanā without its -ni would be a fine neut. plural as well. The audience is surely being invited to consider alternative segmentations.
25-28 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The phonetic figure noted in VIII.6.36 dominates the next four verses: haryatā́hárī.
Griffith
When thy two beautiful Bay Steeds grew great and greater day by day,
Even then all creatures that had life bowed down to thee.
Geldner
Als deine geliebten Falben Tag für Tag größer wurden, da erst haben sich dir alle Wesen gefügt.
Grassmann
Als dein geliebtes Füchsepaar an Grösse zunahm Tag für Tag, Da schmiegten alle Wesen auch sich eng an dich.
Elizarenkova
Когда пара твоих любимых буланых коней
Стала крепнуть день ото дня,
Только тогда тебе подчинились все существа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (यदा) जिस काल में (ते) तेरे (हर्य्यता) सर्व कमनीय (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर जङ्गमरूप द्विविध संसार (दिवेदिवे) प्रतिदिन=क्रमशः शनैः-२ (वावृधाते) बढ़ते जाते हैं अर्थात् शनैः-२ अपने-२ स्वरूप में विकसित होते जाते हैं (आद्+इत्) तब ही (ते) तुझसे (विश्वा) सम्पूर्ण (भुवनानि) लोक-लोकान्तर और प्राणिजात (येमिरे) नियम में स्थापित किए जाते हैं। ज्यों-ज्यों सृष्टि का विकाश हो जाता है, त्यों-त्यों तू उनको नियम में बाँधता जाता है ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ज्यों-२ इसके गूढ़ नियम मालूम होते हैं, त्यों-त्यों उपासक का ईश्वर में विश्वास होता जाता है ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) जब (हर्यता) कमनीय (ते) आपकी (हरी) धारणपोषणशक्ति (दिवेदिवे) प्रतिदिन (ववृधाते) प्रवृद्ध रहती हैं (आत्, इत्) इसी से (ते) आपके (विश्वा, भुवनानि) सब लोक (नियेमिरे) नियमित रहते हैं ॥२८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबकी कामनाओं को पूर्ण करनेवाले परमात्मन् ! आप सम्पूर्ण ब्रह्माण्डों को धारण किये हुए हैं और प्रतिदिन सबका पालन, पोषण तथा रक्षण करते हैं, इसी से सब लोक-लोकान्तर नियमबद्ध रहते हैं अर्थात् संसार का धारण करना तथा पोषणरूप शक्तियें भी आप ही के अधीन हैं ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यदा=यस्मिन् काले। ते=तवौत्पादितौ। हर्यता=सर्वैः कमनीयौ। हरी=हरणशीलौ द्विविधौ संसारौ। दिवेदिवे=दिने दिने=प्रतिदिनम्। वावृधाते=शनैः शनैः वर्धेते विकासेते। आदित्=तदन्तरमेव। ते=त्वया। विश्वा=सर्वाणि। भुवनानि=लोकान् भूतानि च। येमिरे=नियम्यन्ते नियमे स्थाप्यन्ते ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) यत्र काले (हर्यता) कमनीये (ते) तव (हरी) धारणपोषणशक्ती (दिवेदिवे) प्रतिदिनं (ववृधाते) वर्धेते (आत्, इत्) अनन्तरम् (ते) तव (विश्वा, भुवनानि) सर्वे लोकाः (नियेमिरे) नियम्यन्ते ॥२८॥
29 यदा ते - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा ते॒ मारु॑ती॒र्विश॒स्तुभ्य॑मिन्द्र नियेमि॒रे ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा ते॒ मारु॑ती॒र्विश॒स्तुभ्य॑मिन्द्र नियेमि॒रे ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यदा꣡ ते मा꣡रुतीर् वि꣡शस्
तु꣡भ्यम् इन्द्र नियेमिरे꣡
आ꣡द् इ꣡त् ते वि꣡श्वा भु꣡वनानि येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
mā́rutīḥ ← mā́ruta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśaḥ ← víś- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
niyemiré ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
य॒दा । ते॒ । मारु॑तीः । विशः॑ । तुभ्य॑म् । इ॒न्द्र॒ । नि॒ऽये॒मि॒रे ।
आत् । इत् । ते॒ । विश्वा॑ । भुव॑नानि । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- mārutīr ← mārutīḥ ← māruta
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Marut(a).”
- viśas ← viśaḥ ← viś
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- niyemire ← niyam ← √yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “control; cure; niyāmay; fix; tie; fixate; render; regulate.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तुभ्यं त्वदर्थं ‘मारुतीः मारुत्यो मरुद्रूपाः ते त्वदीयाः विशः प्रजाः यदा यस्मिन् काले नियेमिरे नियच्छन्ति भूतजातानि । अन्यद्गतम् ॥
Wilson
English translation:
“When, Indra, your people, the Maruts, were regulated by you, then all existent beings were subject untoyou.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Regulated: or, subdued the world for you, tvadartham niyacchanti bhūtajātāni
Jamison Brereton
When the Marutian clans held themselves down for you,
just after that all these worlds held themselves in submission to you.
Jamison Brereton Notes
The doubling of te … túbhyam is presumably pleonastic(=redundant) in ab, with the yadā́te simply repeated from 27a, 28a.
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The linkage of tṛcas is unusually close here, with the pāda-length refrain of vss. 25-27 recast as the first hemistich of vs. 28 and ā́d ít te, which opened the refrain of 25-27, retained as the opening of the refrain of 28-30.
For the only time in the hymn the Anhang is only three syllables, yemire, but this deviation is probably a word play. Oldenberg rejects Geldner’s older suggestion that we should read ní yemire as the refrain on the basis of niyemiré in 28b, but although Oldenberg is probably correct that we should not change the text by accenting ní, I think he was too hasty in dismissing the idea out of hand. The refrain ā́d ít te víśvā bhúvanāni yemire temptingly juxtaposes the final syllable of the neut. pl. bhúvanāni and the verb yemire, and of course bhúvanā without its -ni would be a fine neut. plural as well. The audience is surely being invited to consider alternative segmentations.
Griffith
When, Indra, all the Marut folk humbly submitted them to thee,
Even then all creatures that had life bowed down to thee.
Geldner
Als die marutischen Clane sich dir, Indra, unterworfen hatten, da erst haben sich dir alle Wesen gefügt.
Grassmann
Als deine Marutscharen dann um dich, o Indra, scharten sich, Da schmiegten alle Wesen auch sich eng an dich.
Elizarenkova
Когда марутовы племена
Покорились тебе,о Индра,
Только тогда тебе подчинились все существа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी विभूति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! हे परमात्मदेव ! (यदा) जिस काल में (ते) तेरी उत्पादित (मारुतीः) वायुप्रधान लोक में स्थापित (विशः) मेघरूपी प्रजाएँ (तुभ्यम्) तुझको (नियेमिरे) अपने ऊपर प्रकाशित करते हैं अर्थात् जब मेघों में तेरी विद्युद्रूप से परमविभूति दीखने लगती है, तब मानो (आद्+इत्) उसके पश्चात् ही (ते) तेरे (विश्वा+भुवनानि) निखिल भुवन स्व-२ नियम में (येमिरे) स्वयं बद्ध हो जाते हैं अर्थात् मेघ के गर्जन तर्जन सुन सारी प्रजाएँ कम्पायमान हो स्व-२ नियम में निबद्ध हो जाती हैं ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर की विभूति वायु आदि समस्त पदार्थ में दीख पड़ती है ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यदा) जब (ते) आपकी (मारुतीः, विशः) सैनिक प्रजायें (तुभ्यम्) आपकी आज्ञापालन करने के लिये (नियेमिरे) सब प्राणियों का नियमन करती हैं (आदित्) तभी (विश्वा, ते, भुवनानि) आपके सब लोक (येमिरे) नियमबद्ध रहते हैं ॥२९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परमात्मन् ! आपके नियम में बँधी हुई सब सैनिक प्रजाएँ अर्थात् राष्ट्र को नियम में रखनेवाली शक्तिरूप सेनाएँ आपकी आज्ञापालन करने के लिये सबको नियम में रखती हैं, इसी कारण सब लोक-लोकान्तर नियमबद्ध हो रहे हैं ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य विभूतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यदा=यस्मिन् काले। ते=तवोत्पादिताः। मारुतीः=मारुत्यो वायुप्रधानभूते लोके स्थापिताः=विशो मेघरूपाः प्रजाः। तुभ्यम्=त्वाम्। नियेमिरे=नियमयन्ति=नितरां रमयन्ति=प्रकाशयन्ति। आदित्ते इत्यादि गतम् ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (यदा) यत्र काले (ते) तव (मारुतीः, विशः) सैनिकप्रजाः (तुभ्यम्) त्वदाज्ञापालनार्थम् (नियेमिरे) नियमयन्ति भूतानि (आदित्) अनन्तरमेव (ते) तव (विश्वा, भुवनानि) सम्पूर्णलोकाः (येमिरे) नियम्यन्ते ॥२९॥
30 यदा सूर्यममुम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य॒दा सूर्य॑म॒मुं दि॒वि शु॒क्रं ज्योति॒रधा॑रयः ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
मूलम् ...{Loading}...
य॒दा सूर्य॑म॒मुं दि॒वि शु॒क्रं ज्योति॒रधा॑रयः ।
आदित्ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
यदा꣡ सू꣡र्यम् अमुं꣡ दिवि꣡
शुक्रं꣡ ज्यो꣡तिर् अ꣡धारयः
आ꣡द् इ꣡त् ते वि꣡श्वा भु꣡वनानि येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
amúm ← asaú (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yadā́ ← yadā́ (invariable)
{}
ádhārayaḥ ← √dhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śukrám ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́t ← ā́t (invariable)
{}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ít ← ít (invariable)
{}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
य॒दा । सूर्य॑म् । अ॒मुम् । दि॒वि । शु॒क्रम् । ज्योतिः॑ । अधा॑रयः ।
आत् । इत् । ते॒ । विश्वा॑ । भुव॑नानि । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yadā
- [adverb]
- “once [when]; if.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- amuṃ ← amum ← adas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “that; John Doe; yonder; from here.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- śukraṃ ← śukram ← śukra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; clear; white; light; pure.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- adhārayaḥ ← dhāray ← √dhṛ
- [verb], singular, Imperfect
- “keep; sustain; put; hold; wear; hold; carry; keep alive; suppress; preserve; remember; stow; stop; have; fill into; endure; support; understand; fixate; govern; restrain.”
- ād ← āt
- [adverb]
- “then.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र अमुं विप्रकृष्टं शुक्रं निर्मलं ज्योतिः द्योतमानं सूर्यं सर्वस्य प्रेरकं शोभनवीर्यं वादित्यं दिवि द्युलोके जगतः प्रकाशनाय यदा यस्मिन् काले अधारयः धारितवानसि । समानमन्यत् ॥
Wilson
English translation:
“Whenyou had plural ced yonder pure light, the sun, in the sky, then all existing beings were subject untoyou.”
Jamison Brereton
When you fixed yonder sun, the blazing light, fast in heaven,
just after that all these worlds held themselves in submission to you.
꣡
Jamison Brereton Notes
28-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The linkage of tṛcas is unusually close here, with the pāda-length refrain of vss. 25-27 recast as the first hemistich of vs. 28 and ā́d ít te, which opened the refrain of 25-27, retained as the opening of the refrain of 28-30.
For the only time in the hymn the Anhang is only three syllables, yemire, but this deviation is probably a word play. Oldenberg rejects Geldner’s older suggestion that we should read ní yemire as the refrain on the basis of niyemiré in 28b, but although Oldenberg is probably correct that we should not change the text by accenting ní, I think he was too hasty in dismissing the idea out of hand. The refrain ā́d ít te víśvā bhúvanāni yemire temptingly juxtaposes the final syllable of the neut. pl. bhúvanāni and the verb yemire, and of course bhúvanā without its -ni would be a fine neut. plural as well. The audience is surely being invited to consider alternative segmentations.
Griffith
When yonder Sun, that brilliant light, thou settest in the heaven above,
Even then all creatures that had life bowed down to thee.
Geldner
Als du jene Sonne, das helle Licht am Himmel befestigtest, da erst haben sich dir alle Wesen gefügt.
Grassmann
Als jene Sonn’ am Himmel du als helles Licht befestigtest, Da schmiegten alle Wesen auch sich eng an dich.
Elizarenkova
Когда ты укрепил на небе
То солнце, яркое светило,
Только тогда тебе подчинились все существа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- उष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमैश्वर्य देव ! (यदा) जब तूने (दिवि) आकाश में (अमुम्) इस दूर में दृश्यमान (सूर्यम्) सूर्यरूप (शुक्रम्) शुद्ध देदीप्यमान (ज्योतिः) ज्योति को (अधारयः) स्थापित किया (आदित्) तब ही सम्पूर्ण भुवन नियमबद्ध हो गए ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य की स्थापना से इस जगत् को अधिक लाभ पहुँच रहा है ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) जो आप (दिवि) द्युलोक में (शुक्रम्, ज्योतिः) निर्मल ज्योति (सूर्यम्) सूर्य को (अधारयः) धारण करते हो (आदित्) इसी से (विश्वा, भुवनानि) सम्पूर्ण लोक (येमिरे) नियमित रहते हैं ॥३०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रकाशस्वरूप परमात्मन् ! आप द्युलोकस्थ सूर्य्य की विस्तृत निर्मल ज्योति को धारण कर रहे हैं, इसी कारण सब लोक-लोकान्तर नियमबद्ध हुए स्थित हैं, यह आपकी महान् शक्ति है, क्योंकि सूर्य्य के विना सम्पूर्ण प्रजाओं का स्थित रहना असम्भव है ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र परमदेव ! यदा त्वम्। दिवि=आकाशे। अमुम्=दूरे दृश्यमानम्। सूर्यम्=सूर्य्यरूपम्। शुक्रम्=शुद्धं देदीप्यमानं ज्योतिः। अधारयः स्थापयः स्थापितवान्। आदित्ते। सर्वं गतम् ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यदा) यत्र काले (दिवि) द्युलोके (अमुम्) एतम् (शुक्रम्, ज्योतिः) निर्मलं तेजः (सूर्यम्) सूर्यरूपम् (अधारयः) धारयसि (आदित्) अनन्तरमेव (विश्वा, भुवनानि) सर्वे लोकाः (येमिरे) नियताः ॥३०॥
31 इमां त - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ॒मां त॑ इन्द्र सुष्टु॒तिं विप्र॑ इयर्ति धी॒तिभिः॑ ।
जा॒मिं प॒देव॒ पिप्र॑तीं॒ प्राध्व॒रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मां त॑ इन्द्र सुष्टु॒तिं विप्र॑ इयर्ति धी॒तिभिः॑ ।
जा॒मिं प॒देव॒ पिप्र॑तीं॒ प्राध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
इमां꣡ त इन्द्र सुष्टुतिं꣡
वि꣡प्र इयर्ति धीति꣡भिः
जामि꣡म् पदे꣡व पि꣡प्रतीम् प्र꣡ अध्वरे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment
Morph
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
suṣṭutím ← suṣṭutí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
dhītíbhiḥ ← dhītí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
iyarti ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
jāmím ← jāmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
padā́ ← padá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
pípratīm ← √pr̥- (root)
{case:ACC, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
इ॒माम् । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । सु॒ऽस्तु॒तिम् । विप्रः॑ । इ॒य॒र्ति॒ । धी॒तिऽभिः॑ ।
जा॒मिम् । प॒दाऽइ॑व । पिप्र॑तीम् । प्र । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- imāṃ ← imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- suṣṭutiṃ ← suṣṭutim ← suṣṭuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hymn; praise.”
- vipra ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- iyarti ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- dhītibhiḥ ← dhīti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “thinking; prayer; understanding.”
- jāmim ← jāmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “related; ancestral; customary; usual.”
- padeva ← padā ← pada
- [noun], accusative, plural, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- padeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pipratīm ← pṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “protect; promote; rescue; help.”
- prādhvare ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prādhvare ← adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र विप्रः मेधावी स्तोता अध्वरे यज्ञे इमां पुरोवर्तिनीं पिप्रतीं पूजयन्तीं प्रीणयन्ती वा सुष्टुतिं शोभनां स्तुतिं धीतिभिः कर्मभिः परिचरणैः सार्धं ते त्वां प्र इयर्ति प्रेरयति प्रगमयति । जामिं पदेव यथा बन्धुभूतं पुरुषमुत्कृष्टानि पदानि स्थानानि प्रापयति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“The wise (worshipper), Indra, offers you this gratifying sincere praise along with pious rites at thesacrifice, as (a man plural ces) a kinsman in (a prominent) position.”
Jamison Brereton
The inspired poet, through his insights, raises this good praise to you, Indra, which guides its kin safely across, like footsteps, while the ceremony is pro(ceeding).
Jamison Brereton Notes
Pāda c presents some difficulties of interpretation, in particular how to distribute the three accusatives jāmím, padā́, and pípratīm. The last, a participle, takes padám as object in IX.10.7 (adduced by both Oldenberg and Geldner): padám ékasya píprataḥ “guiding the track of the lone one safely across.” But it also takes personal objects, as in nearby VIII.6.2 prajā́m rtásya p ̥ íprataḥ “guiding the child of truth [=poem] safely across.” I therefore take it as a semantically mixed construction, with jāmím ‘kin’ (which in this case, as in VIII.6.2, would be a poem or hymn) in the frame and ‘footsteps’ in the simile. By contrast, Geldner takes jāmím as the subject of the simile, parallel to suṣṭutím: “die wie eine Schwester deine Schritte geleitet.” His interpretation reads better, but ignores the position of iva and also the contrasting constructions of the participle píprat- elsewhere. By my interpretation the point is that the suṣṭutí- produced in ab takes the rest of the verbal portion of the sacrifice along with it to the god.
I take the refrain prā́dhvaré as a (quasi) locative absolute, as in VIII.46.18, rather than as integrated into what precedes.
31-33 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by the 4-syllable pāda prā́dhvaré. This pāda appears also in VIII.46.18 and IX.102.8, always as the final pāda of Uṣṇih (or the equivalent: in 46.18 Upariṣṭādbṛhatī). I interpr. it in the context of the fairly frequent fuller expression prayaty àdhvaré, a loc. absol. meaning “while the ceremony is proceeding,” which is esp. common in VIII: I.16.3 = VIII.3.5, V.28.6 = VIII.71.12, VIII.7.6, VIII.13.30, X.21.6; cf. also VI.10.1). I take prā́dhvaré as a truncated version of this loc. absol. and tr. it “while the ceremony is pro(ceeding).”
Griffith
To thee, O Indra, with this thought the sage lifts up this eulogy,
Akin and leading as on foot to sacrifice.
Geldner
Diese Lobrede hebt der Redekundige für dich, Indra, gedankenvoll an, die wie eine Schwester deine Schritte geleitet, vorwärts zum Opfer;
Grassmann
Dies Preislied bringt, o Indra, dir der Sänger dar mit frommem Sinn, Das schwesterlich den Schritten folgt beim Opferfest.
Elizarenkova
Эту прекрасную хвалу тебе, о Индра,
Вдохновенный (певец) воссылает с молитвами,
(Ту, что) как родная сестра, направляющая шаги (твои) во время обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
महिमा की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र परमैश्वर्य्यदेव ! (विप्रः) मेधावीजन (अध्वरे) यज्ञ में (ते) तेरे ही लिये (पिप्रतीम्) प्रसन्न करनेवाली (इमाम्) इस (सुस्तुतिम्) शोभन स्तुति को (धीतिभिः) विज्ञान के तदर्थ (प्र+इयर्त्ति) अतिशय प्रेरित करते हैं। अन्य देव के लिये नहीं। यहाँ दृष्टान्त देते हैं−(जामिम्) अपने बन्धु को (पदा+इव) जैसे उत्तम पद की ओर ले जाते हैं, तद्वत् मेधावीगण अपनी प्रिय स्तुति को तेरी ओर ले जाते हैं ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे विद्वान् उसकी स्तुति करते हैं, तद्वत् इतरजन भी करें ॥३१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (विप्रः) मेधावी जन (धीतिभिः) यज्ञकर्मों द्वारा (इमाम्, ते, सुष्टुतिम्) इस आपकी स्तुति को (प्राध्वरे) यज्ञसदन में (इयर्ति) आपके समीप पहुँचाता है, जिस प्रकार (पिप्रतिम्) पालन करनेवाले (जामिम्) बन्धुजन को (पदा इव) उसका बन्धु उच्चस्थान पर पहुँचाता है ॥३१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे हमारे पालक परमात्मन् ! याज्ञिक लोग यज्ञस्थानों में स्तुतियों द्वारा आपको बढ़ाते अर्थात् प्रजाजनों में आपको सर्वोपरि सिद्ध करते हैं, जैसे लोक में सहायक बन्धुजन अपने बन्धु को उच्च अवस्था पर पहुँचाते हैं ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
महिमा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! विप्रः=मेधावीजनः। अध्वरे=यज्ञे। ते=तवैव। इमां पिप्रतीम्=पूजयन्तीम्। सुस्तुतिम्=शोभनां स्तुतिम्। धीतिभिः= विज्ञानैः सह। प्र इयर्ति=प्रकर्षेण प्रेरयति करोतीत्यर्थः। अत्र दृष्टान्तः−जामिं पदा+इव। यथा जामिम्=स्वबन्धुम्। पदा=पदानि उत्तमानि पदानि गमयति तद्वत् ॥३१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (विप्रः) मेधाविजनः (धीतिभिः) यज्ञकर्मभिः (इमाम्, ते, सुष्टुतिम्) इमां तव सुस्तुतिम् (प्राध्वरे) यज्ञे (इयर्ति) त्वां गमयति (पिप्रतीम्) पालयित्रीम् (जामिम्) बन्धुजातिम् (पदा इव) उच्चपदानीव ॥३१॥
32 यदस्य धामनि - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद॑स्य॒ धाम॑नि प्रि॒ये स॑मीची॒नासो॒ अस्व॑रन् ।
नाभा॑ य॒ज्ञस्य॑ दो॒हना॒ प्राध्व॒रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद॑स्य॒ धाम॑नि प्रि॒ये स॑मीची॒नासो॒ अस्व॑रन् ।
नाभा॑ य॒ज्ञस्य॑ दो॒हना॒ प्राध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
य꣡द् अस्य धा꣡मनि प्रिये꣡
समीचीना꣡सो अ꣡स्वरन्
ना꣡भा यज्ञ꣡स्य दोह꣡ना प्र꣡ अध्वरे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhā́mani ← dhā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
priyé ← priyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ásvaran ← √svar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
samīcīnā́saḥ ← samīcīná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dohánā ← dohánā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
nā́bhā ← nā́bhi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
yajñásya ← yajñá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
यत् । अ॒स्य॒ । धाम॑नि । प्रि॒ये । स॒मी॒ची॒नासः॑ । अस्व॑रन् ।
नाभा॑ । य॒ज्ञस्य॑ । दो॒हना॑ । प्र । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- dhāmani ← dhāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- priye ← priya
- [noun], vocative, singular, feminine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- samīcīnāso ← samīcīnāsaḥ ← samīcīna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “combined; real.”
- asvaran ← svar
- [verb], plural, Imperfect
- “sing.”
- nābhā ← nābhi
- [noun], locative, singular, feminine
- “navel; hub; kinship; beginning; origin; umbilical cord; nābhi [word]; friendship; center.”
- yajñasya ← yajña
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- dohanā ← dohana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “milking stool.”
- prādhvare ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prādhvare ← adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
अध्वरे यज्ञे अस्य इन्द्रस्य धामनि स्थाने तेजसि वा प्रिये प्रीणयितव्ये सति समीचीनासः संगताः स्तोतारः यत् यदा प्र अस्वरन् प्रकर्षेणास्तुवन् । ‘ स्वृ शब्दोपतापयोः’। अयाळिन्द्रस्य प्रिया धामानि ’ (तै. ब्रा. ३. ५. ७. ६) इति हि निगमः । कस्मिन् देशे । नाभा नाभौ पृथिव्या नाभिस्थानीये मध्ये यज्ञस्य यजनसाधनस्य सोमस्य दोहना दोहने दोहनाधिकरणेऽभिषवस्थाने । वेद्यामित्यर्थः । तदानीं धनं प्रदेहीत्युत्तरत्र संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“When the congregated (worshippers) praise him aloud in a plural ce that plural ases (him) on the navel (of theearth), in the spot where the libation is effused at the sacrifice, (then).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Then: tadānīm dhanam pradehi:connects the verse with what follows– uttaratra sambandha; nābhā yajñasya dohanā prādhvare: the navelis the altar (pṛthivyā nābhisthānīye);
Yajña = Soma;
Dohana = dohane abhiṣavasthāne
Jamison Brereton
When they have sounded in unison in his own dear domain,
in the navel of the sacrifice, along with the milking, while the ceremony is pro(ceeding),
Jamison Brereton Notes
Contrary to Geldner, I take pāda c as part of the subordinate clause of ab, with vs. 33 the main clause. Geldner is forced to supply a verb (“geht”).
dohánā is the problem here. Grassmann suggests we read it as underlying dohánās as in I.144.2, despite the sandhi. This seems to be the basis of Geldner’s interpretation (“die Melkung” as subject), but Oldenberg rejects this and takes it as an instrumental. I weakly follow Oldenberg, but neither of the interpretations is particularly compelling.
31-33 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by the 4-syllable pāda prā́dhvaré. This pāda appears also in VIII.46.18 and IX.102.8, always as the final pāda of Uṣṇih (or the equivalent: in 46.18 Upariṣṭādbṛhatī). I interpr. it in the context of the fairly frequent fuller expression prayaty àdhvaré, a loc. absol. meaning “while the ceremony is proceeding,” which is esp. common in VIII: I.16.3 = VIII.3.5, V.28.6 = VIII.71.12, VIII.7.6, VIII.13.30, X.21.6; cf. also VI.10.1). I take prā́dhvaré as a truncated version of this loc. absol. and tr. it “while the ceremony is pro(ceeding).”
Griffith
When in thine own dear dwelling all gathered have lifted up the voice
Milk-streams at worship’s central spot, for sacrifice,
Geldner
Wenn die Sänger bei seiner lieben Erscheinung gemeinsam den Gesang angestimmt haben, dann geht im Nabel des Opfers die Melkung vor sich beim Opfer;
Grassmann
Und wenn in deinem Lieblingssitz die Melker rauschen im Verein In der Verehrung Mittelpunkt beim Opferfest,
Elizarenkova
Когда на его любимом месте
Зазвучали вместе (голоса певцов),
(То происходит) доение на пупе жертвоприношения во время обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- निचृदुष्णिक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसकी स्तुति की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (समीचीनासः) परस्पर संमिलित परमविद्वद्गण (यद्) जब (नाभा) सर्व कर्मों को बांधनेवाले (यज्ञस्य+दोहना) यजनीय=पूजनीय परमात्मा को तुमको दुहनेवाले (प्रिये) प्रिय (अध्वरे+धामनि) यज्ञरूप स्थान में (अस्य) इस तुझको (प्र+अस्वरन्) विधिवत् स्तवन करते हैं, तब हे भगवन् ! तू अभीष्ट देने को प्रसन्न हो ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! उसको अपने व्यवहार से प्रसन्न करो ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (यज्ञस्य, अस्य) यज्ञरूप इस परमात्मा के (दोहना, प्राध्वरे) पदार्थों के दुहनेवाले महायज्ञ में (प्रिये, नाभा, धामनि) प्रिय नाभिरूप द्युलोक में (समीचीनासः) द्योतमान विविध लोक (अस्वरन्) शब्दायमान हो रहे हैं, वह इसकी महिमा है ॥३२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - “यज्ञो वै विष्णुः” इत्यादि वाक्यों से यज्ञ नाम व्यापक परमात्मा का है और “नाभ्या आसीदन्तरिक्षम्” इस मन्त्र के अनुसार अन्तरिक्ष उस परमात्मा का नाभिस्थान माना गया है। उसी नाभि=द्युलोक में अनेक लोक उस परमात्मा की शक्ति से भ्रमण करते हुए शब्दायमान हो रहे हैं और उसी के तेज से उनमें अनेक स्वयंप्रकाश हैं, यह उस परमात्मा की महिमा है ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनः संस्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - समीचीनासः=समीचीनाः संगताः परमविद्वांसो जनाः। यद्=यदा प्रिये। अध्वरे=यज्ञरूपे। धामनि=स्थाने। अस्य=इममिन्द्रम्। प्र=प्रकर्षेण। अस्वरन्=स्वरन्ति स्तुवन्ति। स्वृ शब्दोपतापयोः। तदा हे भगवन् ! त्वमभीष्टं दातुं प्रसीद। कीदृशे धामनि। नाभा=नाभौ। णह बन्धने। सर्वेषां कर्मणां बन्धके। पुनः। यज्ञस्य दोहना=दोहने ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यद्धि (यज्ञस्य, अस्य) यज्ञरूपस्यास्य परमात्मनः (दोहना, प्राध्वरे) पदार्थदोग्धरि महायज्ञे (नाभा, प्रिये, धामनि) नाभिस्थाने प्रिये द्युलोके (समीचीनासः) द्योतमाना लोकाः (अस्वरन्) शब्दायन्ते, सोऽस्य महिमा ॥३२॥
33 सुवीर्यं स्वश्व्यम् - उष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सु॒वीर्यं॒ स्वश्व्यं॑ सु॒गव्य॑मिन्द्र दद्धि नः ।
होते॑व पू॒र्वचि॑त्तये॒ प्राध्व॒रे ॥
मूलम् ...{Loading}...
सु॒वीर्यं॒ स्वश्व्यं॑ सु॒गव्य॑मिन्द्र दद्धि नः ।
होते॑व पू॒र्वचि॑त्तये॒ प्राध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - पर्वतः काण्वः
- छन्दः - उष्णिक्
Thomson & Solcum
सुवी꣡रियं सुअश्वियं
सुग꣡व्यम् इन्द्र दद्धि नः
हो꣡तेव पूर्व꣡चित्तये प्र꣡ अध्वरे꣡
Vedaweb annotation
Strata
Archaic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; line affected by realignment
genre M;; line affected by realignment;; repeated line
Morph
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sváśvyam ← sváśvya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
daddhi ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sugávyam ← sugávya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hótā ← hótar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
pūrvácittaye ← pūrvácitti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
पद-पाठः
सु॒ऽवीर्य॑म् । सु॒ऽअश्व्य॑म् । सु॒ऽगव्य॑म् । इ॒न्द्र॒ । द॒द्धि॒ । नः॒ ।
होता॑ऽइव । पू॒र्वऽचि॑त्तये । प्र । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- suvīryaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaṃ ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- svaśvyaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svaśvyaṃ ← aśvyam ← aśvya
- [noun], accusative, singular, neuter
- sugavyam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sugavyam ← gavyam ← gavyā
- [noun], accusative, singular, neuter
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- daddhi ← dā
- [verb], singular, Present imperative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- hoteva ← hotā ← hotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Hotṛ.”
- hoteva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- pūrvacittaye ← pūrvacitti
- [noun], dative, singular, feminine
- “Pūrvacitti.”
- prādhvare ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- prādhvare ← adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
सुवीर्यं शोभनवीर्योपेतं स्वश्व्यं शोभनेनाश्वसंघेन च युक्तं सुगव्यं शोभनगोसंघयुक्तं च धनं हे इन्द्र नः अस्मभ्यं दद्धि ददस्व । ‘दद दाने’। अनुदात्तेत् । व्यत्ययेन परस्मैपदम् । छान्दसः शपो लुक्। अहं च अध्वरे यागे होतेव यथा मानुषो होतर्त्विक् स्तौति एवमेव पूर्वचित्तये पूर्वप्रज्ञानायान्येभ्यः स्तोतृभ्यः पूर्वमेवास्मत्स्तोत्रपरिज्ञानाय प्राशंसिषमिति शेषः ॥ ॥ ६ ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Bestow upon us, Indra, (wealth), comprising worthy male ofspring, excellent horses, and good cattle;like the ministrant priest (I worship you) at the sacrifice, (to secure) your prior consideration.”
Jamison Brereton
Indra, give to us the possession of good heroes, of good horses, of good cows,
like a Hotar, (for us) to be first in your thought, while the ceremony is pro(ceeding).
꣡
Jamison Brereton Notes
31-33 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
This tṛca is unified by the 4-syllable pāda prā́dhvaré. This pāda appears also in VIII.46.18 and IX.102.8, always as the final pāda of Uṣṇih (or the equivalent: in 46.18 Upariṣṭādbṛhatī). I interpr. it in the context of the fairly frequent fuller expression prayaty àdhvaré, a loc. absol. meaning “while the ceremony is proceeding,” which is esp. common in VIII: I.16.3 = VIII.3.5, V.28.6 = VIII.71.12, VIII.7.6, VIII.13.30, X.21.6; cf. also VI.10.1). I take prā́dhvaré as a truncated version of this loc. absol. and tr. it “while the ceremony is pro(ceeding).”
Griffith
As Priest, O Indra, give us wealth in brave men and good steeds ana kine
That we may first remember thee for sacrifice.
Geldner
Gib uns, Indra, den Besitz guter Meister, guter Rosse, guter Rinder, damit wir zuerst bedacht werden, wie der Hotri beim Opfer!
Grassmann
So gib uns, Indra, reiche Schar an Söhnen, Rossen, Rindern auch Auf ersten Wunsch als Priester du beim Opferfest.
Elizarenkova
Владение прекрасным мужеством, прекрасными конями,
Прекрасными коровами даруй нам, Индра,
Чтобы прежде всего обдумать, как хотар во время обряда.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- पर्वतः काण्वः
- स्वराडार्च्युष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर भी उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (पूर्वचित्तये) पूर्ण विज्ञानप्राप्ति के लिये अथवा सबसे पहले ही जनाने के लिये (होता+इव) ऋत्विक् के समान (अध्वरे) यज्ञ में तेरी (प्र) प्रार्थना करता हूँ। तू (नः) हम लोगों को (सुवीर्य्यम्) सुवीर्य्योपेत (स्वश्व्यम्) अच्छे-२ घोड़ों से युक्त (सुगव्यम्) मनोहर गवादि पशु समेत धन को (दद्धि) दे ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उसी की कृपा से अश्वादिक पशु भी प्राप्त होते हैं ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का बारहवाँ सूक्त और छठा वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (नः) आप हमारे लिये (सुवीर्यम्) सुन्दर वीर्यवाले (स्वश्व्यम्) सुन्दर अश्ववाले (सुगव्यम्) सुन्दर गोवाले धन को (दद्धि) दें (प्राध्वरे) संसाररूप महायज्ञ में (होतेव) यज्ञकर्त्ता के समान (पूर्वचित्तये) पूर्वज्ञानप्राप्त करने के लिये आप हैं ॥३३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे प्रभो ! यज्ञकर्त्ता के समान ज्ञान प्राप्त करानेवाले गुरु तथा आचार्य्य आप ही हैं। कृपा करके हमको ज्ञान की प्राप्ति कराएँ, जिससे हम लोग नित्यप्रति यज्ञों द्वारा आपकी उपासना में प्रवृत्त रहें। हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न भगवन् ! हमें गौ आदि उत्तमोत्तम धनों को दीजिये, जिससे हम ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर यज्ञ करते हुए स्वाधीनता से जीवन व्यतीत करें ॥३३ यह बारहवाँ सूक्त और छठा वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! पूर्वचित्तये=पूर्णविज्ञानाय। यद्वा। सर्वेभ्यः पूर्वमेव प्रज्ञापनाय। होता इव। यद्यपि यज्ञं नाहं जानामि तथापि ऋत्विगिव। अध्वरे=यागे। त्वाम्। प्र=प्रार्थये। त्वं खलु। नोऽस्मभ्यम्। सुवीर्य्यम्=सुवीर्य्योपेतम्। स्वश्व्यम्। धनं दद्धि=देहि ॥३३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे परमात्मन् ! (नः) अस्मभ्यम् (सुवीर्यम्) सुवीर्यवत् (स्वश्व्यम्) स्वश्ववत् (सुगव्यम्) शोभनगोवत् (दद्धि) धनं देहि (प्राध्वरे) महायज्ञे (होतेव) यज्ञकर्तेव (पूर्वचित्तये) पूर्वज्ञानाय त्वमसि ॥३३॥ इति द्वादशं सूक्तं षष्ठो वर्गश्च समाप्तः ॥