सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘प्र यद्वः’ इति षट्त्रिंशदृचं द्वितीयं सूक्तं कृण्वगोत्रस्य पुनर्वत्सस्यार्षं मारुतं गायत्रम् । तथा चानुक्रान्तं – प्र यद्वः षट्त्रिंशत्पुनर्वत्सो मारुतम् ’ इति । व्यूळ्हे दशरात्रे प्रथमे छन्दोम आग्निमारुतशस्त्र इदं सूक्तं मारुतनिविद्धानम् । सूत्रितं च - प्र यद्वस्त्रिष्टुभं दूतं व इत्याग्निमारुतम् ’ ( आश्व. श्रौ. ८. ९) इति ॥
Jamison Brereton
7 (627)
Maruts
Punarvatsa Kāṇva
36 verses: gāyatrī
Although a tr̥ca division is possible for this hymn, it does not impose itself. This is one of only three Marut hymns in VIII (with VIII.20 and VIII.94). As with most Marut hymns, this one contains considerable description of the effects on the cosmos of these embodiments of storm and of their journey through the midspace: the bowing of the mountains, the violent winds and rain, the roaring. These descriptions are found primarily in the first part of the hymn (e.g., vss. 2–5, 7–8) and toward the end (see esp. vs. 34, with its bowing mountains forming a ring with vss. 2 and 5). The middle portion of the hymn (approximately vss. 11–21) expresses our desires for their presence at our sac rifice and for their gifts, with the last two verses (20–21) posing anxious ques
tions concerning the whereabouts of the Maruts and the loss of their attention. This anxiety returns in two further question verses, 30–31, which preface the Maruts’ final journey to the place of sacrifice, where they are praised together with Agni (vss. 32–26).
Verses 22–26 present various fragments of mythology; particularly striking, and baffling, is verse 26 with its mention of the poet Uśanā and the “loins of the ox,” which may be a glancing reference to the Vala cave.
Like other long hymns in VIII the structure of this one is quite loose. However, it does have at least a sketchy ring: in addition to verses 2/5 and 34 mentioned above, note the references to meter in the first and last verses (1 and 36). It is char acterized also by recycling of vocabulary, by rhetorical repetition (see, e.g., vss. 6, 9, 17, 22–24), and by frequent phonetic figures (a particularly nice one is found in 28ab:…pŕ̥ṣatī ráthe / práṣṭir…róhitaḥ).
Jamison Brereton Notes
Maruts As noted in the published introduction, this hymn contains dense repetitions of vocabulary and numerous phonetic echoes within and across verses. I have noted some, but by no means all, below. Particularly common in the earlier part of the hymn is the root √yā ‘drive’, in both verbal and nominal forms (2b, 4c [2x], 5a, 7b, 8b; also 14b, 23a, 26b, 28c, 29c).
01 प्र यद्वस्त्रिष्थुभमिषम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ य᳓द् वस् त्रिष्टु᳓भम् इ᳓षम्
म᳓रुतो वि᳓प्रो अ᳓क्षरत्
वि᳓ प᳓र्वतेषु राजथ
मूलम् ...{Loading}...
प्र यद्व॑स्त्रि॒ष्टुभ॒मिषं॒ मरु॑तो॒ विप्रो॒ अक्ष॑रत् ।
वि पर्व॑तेषु राजथ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓ य᳓द् वस् त्रिष्टु᳓भम् इ᳓षम्
म᳓रुतो वि᳓प्रो अ᳓क्षरत्
वि᳓ प᳓र्वतेषु राजथ
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
triṣṭúbham ← triṣṭúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ákṣarat ← √kṣar- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
márutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
párvateṣu ← párvata- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
rājatha ← √rāj- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
प्र । यत् । वः॒ । त्रि॒ऽस्तुभ॑म् । इष॑म् । मरु॑तः । विप्रः॑ । अक्ष॑रत् ।
वि । पर्व॑तेषु । रा॒ज॒थ॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vas ← vaḥ ← tvad
- [noun], dative, plural
- “you.”
- triṣṭubham ← triṣṭubh
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Triṣṭubh.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- akṣarat ← kṣar
- [verb], singular, Imperfect
- “run; melt.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvateṣu ← parvata
- [noun], locative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- rājatha ← rāj
- [verb], plural, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः मितराविणो मितरोचिनो वा एतत्संज्ञा माध्यमका देवगणाः। पादादित्वात् ‘ अपादादौ ’ इति पर्युदासादाष्टमिकनिघाताभावे षाष्ठिकमामन्त्रिताद्युदात्तत्वम् । वः युष्मभ्यं विप्रः मेधावी स्तोता त्रिष्टुभं त्रिषु सवनेषु प्रशस्यां त्रिभिर्देवैः स्तुतां वा यद्वा त्रिष्टुप्छन्दसा संबद्धां माध्यदिनसवनिकीम् इषं सोमलक्षणमन्नं यत् यदा प्र अक्षरत् प्रासिञ्चत् अग्नौ प्राक्षिपत् । यद्वा । त्रिष्टुभं त्रिष्टुप्छन्दस्कं स्तोत्रमिषं सोमं चेति योज्यम् । तदानीं यूयं पर्वतेषु पर्ववत्सु शिलोच्चयेषु वि राजथ । तेन सोमेन लब्धबलाः सन्तो विशेषेण दीप्ता भवथ ॥
Wilson
English translation:
“When the pious worshipper offers you, Maruts, food at the three diurnal rites, then you havesovereignty over the mountains.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Food at the three diurnal rites: triṣṭubham iṣam: chief at the three dailylibations, triṣu savaneṣu praśasyam; praised by the three deities, tribhir devaiḥ stutam; accompanied by hymnsin the triṣṭubh metre, i.e., the Soma offering at the mid-day libation
Jamison Brereton
In that the inspired poet has let flow the triṣṭubh refreshment to you, o Maruts,
you rule [/shine] throughout the mountains.
Jamison Brereton Notes
(Indra), a hymn that is also not in Triṣṭubh. Some remove the word here entirely from the poetic sphere, as in Macdonell’s “threefold Soma draught.” Geldner believes that it can’t refer to the Triṣṭubh meter here, but that it must be a different technical term in recitation. I do not think that the fact that these two hymns are not in Triṣṭubh necessarily means that that meter can’t be referred to in this expression; there are, after all, plenty of hymns to both the Maruts and Indra in Triṣṭubh, and the verb governing the phrase is in the imperfect and therefore should refer to another occasion. But following Geldner’s lead, I think it possible that ‘(having?) threefold rhythm’ could refer to the Gāyatrī meter in which this hymn is composed, since Gāyatrī consists of three pādas. Unfortunately this will not work for VIII.69, which is composed in a variety of meters (incl. Gāyatrī, but only vss. 4-6); the verse in which the phrase is found (VIII.69.1) is in Anuṣṭubh. I might emend the published translation to “refreshment in threefold rhythm.” For further on the compound see Scarlatta (641-42), who is somewhat indecisive about both the compound type and the sense.
01-04 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note recycling of vocab. – íṣam 1, 3; párvata- 1, 2, 4; yā́mam 2, 4; vip/vep 1, 4; vāyúbhiḥ 3, 4.
Griffith
O MARUTS, when the sage hath poured the Trstup forth as food for you,
Ye shine amid the mountain-clouds.
Macdonell
When, Maruts, now for you the sage Pours out the threefold Soma draught, Ye shine forth on the mountain heights.
Geldner
Wenn der Redekundige für euch, Marut, den Tristubh-Ohrenschmaus ergossen hat, so führet ihr im Gebirge das Regiment;
Grassmann
Wenn, Maruts, euch der Sänger nun des Preisgesanges Trunk ergoss, So glänzt ihr auf den Wolkenhöhn.
Elizarenkova
Когда, о Маруты, вдохновенный (поэт) излил
Для вас усладу в виде триштубха,
Вы красуетесь в горах.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस सूक्त में मरुन्नामधारी प्राणों की स्तुति की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे आन्तरिक प्राणो ! (यद्) जब (विप्रः) मेधावी योगाभ्यासी जन (वः) आपको (त्रिष्टुभम्+इषम्) रेचक, पूरक और कुम्भक तीन प्रकार के (इषम्) बल को (प्र+अक्षरत्) देता है (पर्वतेषु) तब आप मस्तिष्कों पर (विराजथ) विराजमान होते हैं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यहाँ मरुत् शब्द से सप्तप्राणों का ग्रहण है−नयनद्वय, कर्णद्वय, घ्राणद्वय और एक जिह्वा। इन सातों में व्याप्त वायु का नाम मरुत् है, अतएव सप्त मरुत् का वर्णन अधिक आता है। एक-२ की वृत्ति मानो सात सात हैं, अतः ७x७=४९ मरुत् माने जाते हैं, मरुत् नाम यहाँ प्राणों का ही है, इसमें एक प्रमाण यह है कि इन्द्र का नाम मरुत्वान् है। इन्द्र=जीवात्मा। इसका साथी यह प्राण है, अतः इन्द्र मरुत्वान् कहलाता है। यह अध्यात्म अर्थ है, भौतिकार्थ में मरुत् शब्द वायुवाची है, लौकिकार्थ में मरुत् शब्द वैश्यवाची और सेनावाचक होता है। भावार्थ इसका यह है कि प्रथम योगाभ्यास के लिये विप्र अर्थात् परम बुद्धिमान् बनो, पश्चात् इन नयनादि इन्द्रियों को वश में करने के लिये प्राणायाम करो, इस क्रिया से तुम्हारा शिर अतिशय बलिष्ठ और ज्ञान-विज्ञान सहित होगा, हे मनुष्यों ! उस योगरत शिर से प्राणियों का और अपना उद्धार करो ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
इस सूक्त में क्षात्रबल का वर्णन करते हुए प्रथम योद्धा लोगों के गुण कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे शीघ्रगतिवाले योद्धा लोगो ! (यत्) जो (विप्रः) मेधावी मनुष्य (वः) आपके (इषम्) इष्ट धन को (त्रिष्टुभम्) तीन स्थानों में विभक्त कर (प्राक्षरत्) व्यय करता है, इससे आप लोग (पर्वतेषु) दुर्गप्रदेशों में (विराजथ) विशेष करके प्रकाशमान हो रहे हैं ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - क्षात्रबल वही वृद्धि को प्राप्त हो सकता है, जिसके नेता विप्र=बुद्धिमान् हों। इस मन्त्र में बुद्धिमान् मन्त्री प्रधान क्षात्रबल का निरूपण किया है। विद्यासभा के लिये, सैनिक बल के लिये, प्रजोपकारी वापी कूप तडाग राजपथादिकों के लिये व्यय करना, यही तीन प्रकार का व्यय है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणाः स्तूयन्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः=प्राणाः। यद्=यदा। विप्रः=मेधावी= प्राणायामाभ्यासी। वः=युष्मभ्यम्। त्रिष्टुभम्+इषम्= रेचकपूरककुम्भकाख्याम्। इषम्=बलम्। प्र+अक्षरत्= प्रददाति। तदा। यूयम्। पर्वतेषु=शिरःसु। विराजथ ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ क्षात्रबलं वर्णयन्नादौ योद्धृगुणान् वर्णयति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे शीघ्रगतयो योद्धारः ! (यत्) यस्मात् (विप्रः) मेधाविजनः (वः) युष्माकम् (इषम्) इष्यमाणं धनम् (त्रिष्टुभम्) त्रिषु रुध्यमानं (प्राक्षरत्) विगमयति, तेन (पर्वतेषु) दुर्गप्रदेशेषु (विराजथ) विशेषेण राजध्वे ॥१॥
02 यदङ्ग तविषीयवो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् अङ्ग᳓ तविषीयवो
या᳓मं शुभ्रा अ᳓चिधुवम्
नि᳓ प᳓र्वता अहासत
मूलम् ...{Loading}...
यद॒ङ्ग त॑विषीयवो॒ यामं॑ शुभ्रा॒ अचि॑ध्वम् ।
नि पर्व॑ता अहासत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓द् अङ्ग᳓ तविषीयवो
या᳓मं शुभ्रा अ᳓चिधुवम्
नि᳓ प᳓र्वता अहासत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
aṅgá ← aṅgá (invariable)
taviṣīyavaḥ ← taviṣīyú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ácidhvam ← √ci- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
śubhrāḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yā́mam ← yā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ahāsata ← √hā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
párvatāḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यत् । अ॒ङ्ग । त॒वि॒षी॒ऽय॒वः॒ । याम॑म् । शु॒भ्राः॒ । अचि॑ध्वम् ।
नि । पर्व॑ताः । अ॒हा॒स॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- aṅga
- [adverb]
- “in truth; aṅga [word]; entirely; merely.”
- taviṣīyavo ← taviṣīyavaḥ ← taviṣīyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- yāmaṃ ← yāmam ← yāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- śubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- acidhvam ← ci
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “observe; detect; notice; heed; mind.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- parvatā ← parvatāḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- ahāsata ← hā
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “move over; yield; give way.”
सायण-भाष्यम्
हे तविषीयवः । तविषीति बलनाम। तां कामयमानाः । यद्वा । बलयुक्ताः । हे शुभ्राः शोभमानाः अङ्ग हे मरुतः यामम् । याति गच्छ्तीति यामो रथः । तं यत् यदा अचिध्वं समचिनुध्वं अश्वादिभिः साधनैः संचितं संश्लिष्ट कुरुथ गमनार्थं तदानीं पर्वताः गिरयोऽपि नि अहासत नितरां गच्छन्ति युष्मद्रथवेगाद्भीताः सन्तः स्वस्थानात् प्रचलन्ति । ओहाङ् गतौ ’ । छान्दसो लुङ् ॥
Wilson
English translation:
“When, glorious and powerful (Maruts), you fit out your chariot, the mountains depart (from their plural ces).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Nyahāsata: from hā gatau, they move out of your way through fear
Jamison Brereton
In that you have certainly set your attention on your course, you resplendent ones displaying your power,
the mountains have bent down.
Jamison Brereton Notes
ácidhvam in b (see also the identical pāda in 14b) should be read with distracted final syllable (ácidhu vam) in order to make up an 8-syllable pāda, but it also should ideally have a heavy root syllable in order to avoid four consecutive light syllables in the cadence. (Even though I do not believe that the cadences of dimeter verse are as regulated as those in trimeter, iambic cadences do prevail, and four shorts would be quite unusual.) Werba (183, flg. Seebold) suggests that the form represents *ácid-dhu vam to √cit, which seems very plausible (also for the identical distracted form in I.87.2; in V.55.7 it does not require distraction and is therefore not diagnostic). Grassmann assigns ácidhvam to √ci, which is nearly identical in meaning to √cit; Lubotsky, curiously, puts it with √ci ‘pile’. The same type of cluster reduction is found in the Marut hymn VIII.20.18 in vavṛdhu vam, which likewise requires distraction and a heavy root syllable and represents *vavṛd-dhu vam from √vṛt ‘turn’.
01-04 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note recycling of vocab. – íṣam 1, 3; párvata- 1, 2, 4; yā́mam 2, 4; vip/vep 1, 4; vāyúbhiḥ 3, 4.
Griffith
When, Bright Ones, fain to show your might ye have determined on your course,
The mountain-clouds have bent them down.
Macdonell
Whenever, bright ones, growing strong, You have decided on your course, The mountains bend and bow themselves.
Geldner
Wenn ihr Schmucke eure Kraft zeigend die Fahrt wirklich beschlossen habt, so haben sich schon die Berge gesenkt.
Grassmann
Als ihr o starke, glänzende, nun eure Reise unternahmt, Da neigten sich die Berge euch.
Elizarenkova
Когда же, в самом деле, о играющие силой,
Вы задумали поход, о прекрасные,
(То) горы склонились (перед вами).
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग) हे (तविषीयवः) बलयुक्त (शुभ्राः) शुद्ध प्राणो ! (यद्) जब आप (यामम्) प्राणायाम का (अचिध्वम्) संग्रह करते हैं, यद्वा संसार को नियम में रखनेवाले परमात्मा को जानते हैं, तब (पर्वताः) नयन आदि पर्ववाले शिर (नि+अहासत) ईश्वराभिमुख हो जाते हैं ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तविषीयु=यद्यपि प्राण स्वतः बलवान् हैं, तथापि इनको नाना उपायों से बलिष्ठ बनाना चाहिये और जब ये शुद्ध पवित्र होंगे, तब ही वे ईश्वर की ओर जायेंगे। पर्वत=जिसमें पर्व हो, वह पर्वत। मानो नयन आदि एक-२ पर्व है, अतः शिर का नाम पर्व है। भौतिक अर्थ में हिमालय आदि पर्वत और मेघ आदि अर्थ हैं ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग) हे योद्धा लोगो ! (यद्) जब (शुभ्राः) शोभायुक्त आप (तविषीयवः) दूसरों के बल को ढूँढ़ते हुए (यामम्, अचिध्वम्) वाहनों को इकट्ठा करते हैं, तब (पर्वताः) शत्रुओं के दुर्ग (न्यहासत) काँपने लगते हैं ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सैनिक नेताओं को चाहिये कि वह उसी को सर्वोपरि दुर्ग समझें, जो साधनसामग्रीप्रधान दुर्ग है अर्थात् मनुष्यों का दुर्ग, यानों का दुर्ग और अश्वादि सेना संरक्षक पशुओं का दुर्ग सर्वोपरि कहलाता है। यहाँ पर्वत शब्द से दुर्ग का ग्रहण है, क्योंकि “पर्वाणि सन्ति अस्येति पर्वतः”=जिसके पर्व होते हैं, उसी को दुर्ग कहते हैं ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अङ्गेति सम्बोधनार्थः। अङ्ग=हे तविषीयवः= “तवषीति बलनाम” तां कामयमानाः=बलयुक्ता वा। हे शुभ्राः=श्वेताः=शुद्धाः प्राणाः। यद्=यदा। यामम्= प्राणायामम्। नियमनकर्तारं परमात्मानं वा। अचिध्वम्=चिनुथ=जानीथ। तदा। पर्वताः=पर्ववन्ति शिरांसि। न्यहासत=ईश्वराभिमुखं गच्छन्ति। ओहाङ् गतौ ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अङ्ग) हे योधाः (यद्) यदा (शुभ्राः) शोभना यूयम् (तविषीयवः) अन्येषां बलं मार्गयन्तः (यामम्, अचिध्वम्) रथादिवाहनं चिनुथ तदा (पर्वताः) परेषां दुर्गाणि (न्यहासत) कम्पन्ते ॥२॥
03 उदीरयन्त वायुभिर्वाश्रासः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् ईरयन्त वायु᳓भिर्
वाश्रा᳓सः पृ᳓श्निमातरः
धुक्ष᳓न्त पिप्यु᳓षीम् इ᳓षम्
मूलम् ...{Loading}...
उदी॑रयन्त वा॒युभि॑र्वा॒श्रासः॒ पृश्नि॑मातरः ।
धु॒क्षन्त॑ पि॒प्युषी॒मिष॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ᳓द् ईरयन्त वायु᳓भिर्
वाश्रा᳓सः पृ᳓श्निमातरः
धुक्ष᳓न्त पिप्यु᳓षीम् इ᳓षम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
īrayanta ← √īr- (root)
{mood:SBJV, tense:PRS}
út ← út (invariable)
vāyúbhiḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pŕ̥śnimātaraḥ ← pŕ̥śnimātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vāśrā́saḥ ← vāśrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhukṣánta ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
pipyúṣīm ← √pī- 1 (root)
{case:ACC, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
उत् । ई॒र॒य॒न्त॒ । वा॒युऽभिः॑ । वा॒श्रासः॑ । पृश्नि॑ऽमातरः ।
धु॒क्षन्त॑ । पि॒प्युषी॑म् । इष॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- īrayanta ← īray ← √īr
- [verb], plural, Present injunctive
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- vāyubhir ← vāyubhiḥ ← vāyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- vāśrāsaḥ ← vāśra
- [noun], nominative, plural, masculine
- pṛśnimātaraḥ ← pṛśni
- [noun], feminine
- “Pṛśni; beam.”
- pṛśnimātaraḥ ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- dhukṣanta ← duh
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “milk.”
- pipyuṣīm ← pyā
- [verb noun], accusative, singular
- “swell; abound; swell.”
- iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
सायण-भाष्यम्
वाश्रासः वाशनशीलाः शब्दकारिणः पृश्निमातरः । पृश्निर्माध्यमिका वाक् । सा माता जननी येषां ते तथोक्ताः । ऋतश्छन्दसि’ (पा. सू. ५. ४. १५८) इति कपः प्रतिषेधः । ईदृशा मरुतः वायुभिः । वान्ति गच्छन्तीति वायवः पृषत्यः। पृषतीभिर्वाहनभूताभिः स्वावयवभूतैर्वायुभिरेव वा उदीरयन्त उद्गमयन्ति मेघादिकम् । तथा पिप्युषीं वर्धयित्रीम् इषम् अन्नं च स्तोतृभ्यः धुक्षन्त दुहन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The loud-sounding sons of Pṛśni drive with their breezes (the clouds), they milk forth nutritioussustenance.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Breezes: vāyubhiḥ, with the winds or the spotted deer, the vāhanas of the Maruts
Jamison Brereton
They raise themselves upward with the winds—the bellowing ones whose mother is Pr̥śni.
They have milked out swelling refreshment.
Jamison Brereton Notes
I take úd īrayanta here as a reflexive transitive. It thus contrast with intransitive úd … īrate in 7b.
See also comm. on vs. 10.
01-04 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note recycling of vocab. – íṣam 1, 3; párvata- 1, 2, 4; yā́mam 2, 4; vip/vep 1, 4; vāyúbhiḥ 3, 4.
Griffith
Loud roaring with the winds the Sons of Prsni have upraised themselves:
They have poured out the streaming food.
Macdonell
Loud roaring with the winds, the sons Of Pṛśni raise themselves aloft: They have milked out the swelling draught.
Geldner
Sie brechen mit den Winden hervor, die brüllenden Söhne der Prisni; sie melken das quellende Labsal.
Grassmann
Die Priçnisöhne brachen auf, laut tosend mit der Winde Schar Und melkten fetten Labetrunk.
Elizarenkova
Они взмывают на ветрах,
Ревущие сыновья Пришни.
Они доят набухшую жертвенную усладу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वाश्रासः) प्राणायामकाल में शब्द करनेवाले (पृश्निमातरः) और आन्तरिक वायु से प्रेरित प्राण जब (वायुभिः) बाह्य वायुओं के साथ (उदीरयन्त) ऊपर उठते हैं तब (पिप्युषीम्+इषम्) नित्य बढ़नेवाले मेधा को (धुक्षन्त) आत्मा से प्राप्त करते हैं ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब आन्तरिक वायु बाह्य वायु के साथ मिलकर प्राणायामकाल में ऊपर को चढ़ता है, तब प्रत्येक नयनादिक प्राण को पूर्ण बल और बुद्धि प्राप्त होती है अर्थात् धीरे-२ शक्ति और ज्ञान का प्रकाश होने लगता है ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब वेदवाणी को माता तथा स्वतःप्रमाण कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्निमातरः) सरस्वती मातावाले (वाश्रासः) शब्दायमान योद्धा लोग (वायुभिः) वायुसदृश सेना द्वारा (उदीरयन्त) शत्रुओं को प्रेरित करते हैं (पिप्युषीम्) बलादि को बढ़ानेवाली (इषम्) सम्पत्ति को (धुक्षन्ति) दुहते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन लोगों की एकमात्र ईश्वर की वाणी माता है, वे लोग सदैव विजय को प्राप्त होते हैं, क्योंकि ईश्वर की वाणी को मानकर ईश्वर के नियमों पर चलने के समान संसार में और कोई बल नहीं, इसलिये मनुष्य को चाहिये कि वह वेदवाणी को स्वतःप्रमाण मानता हुआ ईश्वर के नियमों पर चले ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वाश्रासः=वाशनशीलाः शब्दकारिणः प्राणायामकाले। पृश्निमातरः=पृश्निर्माध्यमिका वाक् सा माता जननी येषां ते पृश्निमातरः=आन्तरिकवाणीप्रेरिता इत्यर्थः। इदृशा मरुतः प्राणाः। यदा। वायुभिर्बाह्यैः सह। उदीरयन्त=ऊर्ध्वं गच्छन्ति। तदा। पिप्युषीम्=वर्धयित्रीम्। इषम्=मेधान्नम्। धुक्षन्त=दुहन्ति=प्राप्नुवन्ति ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ वेदवाग् माता स्वतःप्रमाणं चास्तीति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्निमातरः) सरस्वतीमातरः (वाश्रासः) शब्दायमाना मरुतः (वायुभिः) सेनाभिः (उदीरयन्त) शत्रून् प्रेरयन्ति (पिप्युषीम्) बलादीनां वर्धयित्रीम् (इषम्) सम्पत्तिं (धुक्षन्त) दुहन्ति ॥३॥
04 वपन्ति मरुतो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
व᳓पन्ति मरु᳓तो मि᳓हम्
प्र᳓ वेपयन्ति प᳓र्वतान्
य᳓द् या᳓मं या᳓न्ति वायु᳓भिः
मूलम् ...{Loading}...
वप॑न्ति म॒रुतो॒ मिहं॒ प्र वे॑पयन्ति॒ पर्व॑तान् ।
यद्यामं॒ यान्ति॑ वा॒युभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
व᳓पन्ति मरु᳓तो मि᳓हम्
प्र᳓ वेपयन्ति प᳓र्वतान्
य᳓द् या᳓मं या᳓न्ति वायु᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
míham ← míh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vápanti ← √vap- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
párvatān ← párvata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
vepayanti ← √vip- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vāyúbhiḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yā́mam ← yā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́nti ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वप॑न्ति । म॒रुतः॑ । मिह॑म् । प्र । वे॒प॒य॒न्ति॒ । पर्व॑तान् ।
यत् । याम॑म् । यान्ति॑ । वा॒युऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- vapanti ← vap
- [verb], plural, Present indikative
- “sow; bestrew; strew; scatter.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- miham ← mih
- [noun], accusative, singular, feminine
- “fog.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vepayanti ← vepay ← √vip
- [verb], plural, Present indikative
- parvatān ← parvata
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yāmaṃ ← yāmam ← yāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- yānti ← yā
- [verb], plural, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- vāyubhiḥ ← vāyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
सायण-भाष्यम्
मरुतः एतत्संज्ञा देवाः मिहं वृष्टिं वपन्ति विकिरन्ति विक्षिपन्ति । तथा पर्वतान् गिरीन् प्र वेपयन्ति प्रकम्पयन्ति । अयमर्थः कदेति चेत् । यत् यदा वायुभिः सार्धं यामं रथं गमनं वा यान्ति प्राप्नुवन्ति तदानीमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The Maruts scatter the rain, they shake the mountains, when they mount their chariot, with the winds.”
Jamison Brereton
The Maruts scatter mist; they make the mountains tremble,
when they drive their course with the winds,
Jamison Brereton Notes
vápanti is also echoed by vepayanti in the next pāda, and the whole verse is marked by alliteration: v’s, p’s, and r’s in vápanti … prá vepayanti párvatān; m’s in marúto míham (both sets in ab), and y’s in c: yád yā́maṃ yā́nti vāyúbhiḥ.
01-04 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note recycling of vocab. – íṣam 1, 3; párvata- 1, 2, 4; yā́mam 2, 4; vip/vep 1, 4; vāyúbhiḥ 3, 4.
Griffith
The Maruts spread the mist abroad and make mountains rock and reel,
When with the winds they go their way
Macdonell
The Maruts scatter mist abroad, They make the mountain ridges quake, When with the winds they go their way.
Geldner
Die Marut streuen Nebel aus, sie machen die Berge erbeben, wenn sie mit den Winden auf die Fahrt gehen;
Grassmann
Die Maruts säen Regen aus, und regen das Gebirge auf, Wenn sie mit Winden eilend gehn,
Elizarenkova
Маруты сеют туман,
Они сотрясают горы,
Когда отправляются в поход на ветрах,
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वायु का महत्त्व दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यद्) जब (मरुतः) झञ्झावायु=आँधी तूफान (वायुभिः) सामान्य व्यापक वायुओं के साथ (यामम्+यान्ति) गति करता है, तब (मिहम्) वृष्टि को (वपन्ति) इधर-उधर कर फार देता है और (पर्वतान्) पहाड़ों और मेघों को (प्र+वेपयन्ति) हिला देता है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे बाह्य वायु का उपद्रव हम देखते हैं, तद्वत् इस शरीरस्थ वायु का भी है। उसकी शान्ति केवल प्राणायाम और चित्तैकाग्रता से होती है, अन्यथा मनुष्य की बुद्धि स्थिर नहीं होती ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जब (वायुभिः) सेनासहित (मरुतः) योद्धा लोग (यामम्, यान्ति) यानारूढ होते हैं, तब (मिहम्, वपन्ति) शस्त्रवृष्टि करते हैं और (पर्वतान्) दुर्गप्रदेशों को (प्रवेपयन्ति) कँपा देते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग व्योमयानादि द्वारा=विद्यानिर्मित यानों द्वारा शत्रु पर आक्रमण करते हैं, वे ही शत्रुबल को कम्पायमान कर सकते हैं, अन्य नहीं ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मरुन्महत्त्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - प्रसङ्गाद् बाह्यवायूपद्रवं दर्शयति। मरुतः। मिहम्=वृष्टिम्। वपन्ति=विक्षिपन्ति। मिह सेचने। तथा। पर्वतान्=गिरीन् मेघांश्च। प्रवेपयन्ति=प्रकम्पयन्ति। कदेत्याकाङ्क्षायामाह− यद्=यदा। वायुभिः सह। यामम्=गतिम्। यन्ति=कुर्वन्ति ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा (वायुभिः) सेनासहिताः (मरुतः) योधाः (यामम्, यान्ति) यानारूढा भवन्ति तदा (मिहम्, वपन्ति) शस्त्रवर्षं मुञ्चन्ति (पर्वतान्) दुर्गप्रदेशांश्च (प्रवेपयन्ति) प्रकम्पयन्ति ॥४॥
05 नि यद्यामाय - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓ य᳓द् या᳓माय वो गिरि᳓र्
नि᳓ सि᳓न्धवो वि᳓धर्मणे
महे᳓ शु᳓ष्माय येमिरे᳓
मूलम् ...{Loading}...
नि यद्यामा॑य वो गि॒रिर्नि सिन्ध॑वो॒ विध॑र्मणे ।
म॒हे शुष्मा॑य येमि॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
नि᳓ य᳓द् या᳓माय वो गिरि᳓र्
नि᳓ सि᳓न्धवो वि᳓धर्मणे
महे᳓ शु᳓ष्माय येमिरे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
giríḥ ← girí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ní ← ní (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yā́māya ← yā́ma- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
síndhavaḥ ← síndhu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vídharmaṇe ← vídharman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śúṣmāya ← śúṣma- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yemiré ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
नि । यत् । यामा॑य । वः॒ । गि॒रिः । नि । सिन्ध॑वः । विऽध॑र्मणे ।
म॒हे । शुष्मा॑य । ये॒मि॒रे ॥
Hellwig Grammar
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yāmāya ← yāma
- [noun], dative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- girir ← giriḥ ← giri
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- sindhavo ← sindhavaḥ ← sindhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “river; Indus; sindhu [word].”
- vidharmaṇe ← vidharman
- [noun], dative, singular, neuter
- “receptacle; enclosure.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, masculine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- śuṣmāya ← śuṣma
- [noun], dative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः वः युष्माकं यामाय रथाय गमनाय वा गिरिः । ‘सुपां सुलुक्’ इति जसः सुः । गिरयः पर्वताः यत् यदा नि येमिरे स्वयमेव नियम्यन्ते । तथा सिन्धवः स्यन्दनशीलाः समुद्रा नद्यो वा विधर्मणे विधरणाय महे महते शुष्माय शोषकाय युष्मदीयाय बलाय नि येमिरे स्वयमेव नियम्यन्ते । गिरयो नद्यश्च युष्मद्यामाद्बलाच्च भीत्या एकत्रैव स्थाने नियता वर्तन्त इत्यर्थः । तदानीं वपन्ति मरुतो मिहमिति शेषः ॥ यमेः कर्मकर्तरि लिट् । यद्वृत्तान्नित्यम् ’ इति निघातप्रतिषेधः ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“The mountains are curbed, the rivers are restrained at your coming, for the upholding of your greatstrength.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Or, when the mountains are curbed at your coming, (and) the rivers are stayed for the sustaining ofyour great strength; for the upholding: vidharmaṇe mahe śuṣmāya yemire = vidharaṇāya mahateyuṣmadīyāya balāya svayam eva niyamyante. The mountains and rivers are of their own accord restrainedfor sustaining your great strength; they abide ogether in one plural ce through fear of our coming and strength,yuṣmad yāmād balācca bhītyā ekatraikasthāne niyatā vartante
Jamison Brereton
When the mountain peak (holds itself) down for your coursing, and the rivers hold themselves down for your expansion and for your great gusting.
Jamison Brereton Notes
The vs. consists only of a subordinate clause. I attach it to the preceding vs., since the yád clause of 4c seems parallel to the yád clause of 5 and yā́ma- recurs here.
However, there is a change from 3rd ps. ref. in 4 to 2nd ps. in 5.
Griffith
What time the rivers and the hills before your coming bowed them down,
So to sustain your mighty force.
Macdonell
When mountains bow before your march, And rivers, too, before your rule, Before your mighty, roaring blast:
Geldner
Wenn das Gebirge vor eurer Fahrt, die Flüsse vor eurer Ausbreitung, vor eurem großen Ungestüm gewichen sind.
Grassmann
Wenn Berge weichen eurem Gang und Ströme eurem Machtgebot, vor eurer allgewalt’gen Kraft.
Elizarenkova
Когда горы отступают перед вашим походом,
Реки – перед (вашим) разливом,
Перед великим неистовством.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे मरुतो ! (यद्) जिस कारण (वः) आपके (यामाय) गमन के लिये (गिरिः) पर्वत और मेघ आदि बाधक (नि+येमिरे) नम्र हो जाते हैं और (सिन्धवः) स्यन्दनशील समुद्र या नदियाँ आपके (विधर्मणे) धारण करनेवाले (महे) महान् (शुष्माय) बल के सामने (नि+येमिरे) नम्र हो जाते हैं, अतः आप महान् हैं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब झञ्झावायु बड़े वेग से चलता है, तब पर्वतों की बड़ी-२ शिलाएँ गिरने लगती हैं, वृक्ष उखड़कर गिर पड़ते हैं, समुद्र भी मानो, उसके सामने झुक जाते हैं। यह प्राकृत दृश्य का वर्णन है ॥५॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उत्साही और साहसी सैनिकों का महत्त्व वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (वः, विधर्मणे, यामाय) प्रतिपक्षी से विरुद्ध धर्मवाले आपके वाहन तथा (महे, शुष्माय) महान् बल के लिये (गिरिः) पर्वत (नियेमिरे) स्थगित हो जाते (सिन्धवः) और नदियें भी (नि) स्थगित हो जाती हैं, ऐसा आपका पराक्रम है ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्यन्त उत्साही तथा साहसी सैनिकों के आगे नदियें और पर्वत भी मार्ग छोड़ देते हैं। इस मन्त्र में उत्साह का वर्णन किया है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः। यद्=यस्मात् कारणात्। वः=युष्माकम्। यामाय=गमनाय। गिरिः=गिरयः=पर्वताः। सुपां सुलुगिति जसः सुः। नियेमिरे=नितरां नम्रा भवन्ति। पुनः। सिन्धवः=स्यन्दनशीलाः समुद्राः। विधर्मणे=विधारद्याथ। महे=महते। शुष्माय=बलाय च। नियेमिरे। अतो यूयं श्रेष्ठा इत्यर्थः ॥५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथोत्साहसाहसयुक्तसैनिकानां महत्त्वं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यतः (वः, विधर्मणे, यामाय) शत्रुविरुद्धधर्माय युष्माकं वाहनाय (महे, शुष्माय) महते बलाय च (गिरिः) पर्वताः (नियेमिरे) नियता भवन्ति (सिन्धवः) नद्यश्च (नि) नियता भवन्ति, ईदृशा यूयम् ॥५॥
06 युष्माँ उ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युष्माँ᳓ उ न᳓क्तम् ऊत᳓ये
युष्मा᳓न् दि᳓वा हवामहे
युष्मा᳓न् प्रयति᳓ अध्वरे᳓
मूलम् ...{Loading}...
यु॒ष्माँ उ॒ नक्त॑मू॒तये॑ यु॒ष्मान्दिवा॑ हवामहे ।
यु॒ष्मान्प्र॑य॒त्य॑ध्व॒रे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
युष्माँ᳓ उ न᳓क्तम् ऊत᳓ये
युष्मा᳓न् दि᳓वा हवामहे
युष्मा᳓न् प्रयति᳓ अध्वरे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
náktam ← nákt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
u ← u (invariable)
ūtáye ← ūtí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yuṣmā́n ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
dívā ← dívā (invariable)
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yuṣmā́n ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prayatí ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
yuṣmā́n ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
यु॒ष्मान् । ऊं॒ इति॑ । नक्त॑म् । ऊ॒तये॑ । यु॒ष्मान् । दिवा॑ । ह॒वा॒म॒हे॒ ।
यु॒ष्मान् । प्र॒ऽय॒ति । अ॒ध्व॒रे ॥
Hellwig Grammar
- yuṣmāṃ ← yuṣmān ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- naktam ← nakta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “night; night.”
- ūtaye ← ūti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- yuṣmān ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- divā ← div
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- yuṣmān ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- prayaty ← prayati ← pre ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः युष्माँ उ युष्मानेव नक्तं रात्रौ ऊतये रक्षणार्थं हवामहे । दिवा अह्नि च युष्मान् एव आह्वयामहे । अध्वरे । ध्वरो नास्त्यस्मिन्नित्यध्वरो यागः । ‘ नञ्सुभ्याम् ’ इत्युत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । यागे प्रयति प्रगच्छति प्रवर्तमाने सति रक्षणार्थं युष्मान् एवाह्वयामहे ॥
Wilson
English translation:
“We invoke you for protection by night, (we invoke) you by day, (we invoke) you when the sacrifice is inprogress.”
Jamison Brereton
You at night we invoke for help, you by day,
you when the ceremony is proceeding.
Jamison Brereton Notes
Each pāda of this vs. begins yuṣmā́n, picking up śúṣmāya in 5c.
Griffith
We call on you for aid by night, on you for succour in the day,
On you while sacrifice proceeds.
Macdonell
On you we call by night for aid On you we call aloud by day, On you while sacrifice proceeds.
Geldner
Euch rufen wir des Nachts zur Hilfe an, euch am Tag, euch bei Beginn der Opfers.
Grassmann
Euch rufen wir bei Tage an und euch um Hülfe in der Nacht, Euch bei des Opferfests Verlauf.
Elizarenkova
Это вас мы призываем на помощь ночью,
Вас – среди дня,
Вас – когда начинается обряд.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्रथम प्राण वशीकर्त्तव्य हैं, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - बाह्यवायु का निरूपण करके पुनः आभ्यन्तर प्राणों का वर्णन करते हैं। यथा−हे प्राणो अर्थात् हे इन्द्रियो ! (नक्तम्) रात्रि में (ऊतये) रक्षा और साहाय्य के लिये (युष्मान्+उ) आपकी ही (हवामहे) स्तुति करते हैं (दिवा) दिन में और (अध्वरे+प्रयति) यज्ञ के समय में (युष्मान्) आपकी ही स्तुति करते हैं ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इन्द्रियों को वश में करने से ही मनुष्य विधिवत् शुभ कर्म कर सकता है। अतः वेद कहते हैं कि रात्रि दिन और शुभ कर्म के समय प्रथम इन्द्रियों को वशीभूत बना लो, अन्यथा सब कर्म निष्फल हो जाएँगे ॥६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब अभ्युदयप्राप्ति का हेतु वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे योद्धाओ ! (ऊतये) आत्मरक्षा के लिये (नक्तं, युष्मान्, उ) रात्रि में आपका ही (हवामहे) आह्वान करते हैं (दिवा, युष्मान्) दिन में आपका ही और (प्रयाति, अध्वरे) यज्ञ के प्रारम्भ में आपका ही आह्वान करते हैं ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यज्ञ में क्षात्रधर्मवेत्ता सैनिक और पदार्थविद्यावेत्ता विद्वान् तथा अध्यात्मविद्यावेत्ता योगीजन इत्यादि विद्वानों का सत्कार करना अभ्युदय का हेतु है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रथमं प्राणा वशीकर्तव्या इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः प्राणाः। उ एवार्थः। नक्तम्=रात्रौ। युष्मानेव। ऊतये=रक्षायै। हवामहे। दिवा=दिने। युष्मान् हवामहे। अध्वरे=यागे। प्रयति=गच्छति सति। युष्मानेव हवामहे ॥६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथाभ्युदयप्राप्तिहेतुर्वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे योद्धारः ! (ऊतये) स्वरक्षायै (नक्तम्, युष्मान्, उ) रात्रौ युष्मानेव (हवामहे) आह्वयामः (दिवा, युष्मान्) दिने युष्मानेव (प्रयति) प्रारब्धे (अध्वरे) यज्ञे (युष्मान्) युष्मानेव आह्वयामः ॥६॥
07 उदु त्ये - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ त्ये᳓ अरुण᳓प्सवश्
चित्रा᳓ या᳓मेभिर् ईरते
वाश्रा᳓ अ᳓धि ष्णु᳓ना दिवः᳓
मूलम् ...{Loading}...
उदु॒ त्ये अ॑रु॒णप्स॑वश्चि॒त्रा यामे॑भिरीरते ।
वा॒श्रा अधि॒ ष्णुना॑ दि॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ त्ये᳓ अरुण᳓प्सवश्
चित्रा᳓ या᳓मेभिर् ईरते
वाश्रा᳓ अ᳓धि ष्णु᳓ना दिवः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
aruṇápsavaḥ ← aruṇápsu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
citrā́ḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
īrate ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yā́mebhiḥ ← yā́ma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
snúnā ← sā́nu- ~ snú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vāśrā́ḥ ← vāśrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । त्ये । अ॒रु॒णऽप्स॑वः । चि॒त्राः । यामे॑भिः । ई॒र॒ते॒ ।
वा॒श्राः । अधि॑ । स्नुना॑ । दि॒वः ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- aruṇapsavaś ← aruṇapsavaḥ ← aruṇapsu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “red.”
- citrā ← citrāḥ ← citra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- yāmebhir ← yāmebhiḥ ← yāma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- īrate ← īr
- [verb], plural, Present indikative
- “go.”
- vāśrā ← vāśrāḥ ← vāśra
- [noun], nominative, plural, masculine
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- ṣṇunā ← snunā ← snu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “back.”
- divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
त्ये ते पूर्वोक्तगुणाः अरुणप्सवः अरुणवर्णरूपाः चित्राः चायनीयाः आश्चर्यभूता वा वाश्राः शब्दकारिणः एवंभूता मरुतः यामेभिः यामैर्यानैः दिवः अधि द्युलोकस्योपरि स्नुना सानुना समुच्छ्रितप्रदेशेन उत् ईरते उद्गच्छन्ति । उ इति पूरणः ॥ ‘पदादिषु मांस्पृत्स्नूनामुपसंख्यानम् ’ इति सानुशब्दस्य स्नुभावः ॥
Wilson
English translation:
“Truly these purple-hued, wonderful, clamorous Maruts proceed with their chariots in the height aove thesky.”
Jamison Brereton
Up they rise, bright with ruddy breath, along their courses,
bellowing on the back of heaven.
Jamison Brereton Notes
Both úd … īrate and vāśrá- echo vs. 3. There is an internal echo between aruṇápsavaḥ (a) and ṣṇúnā (c).
Griffith
These, verily, wondrous, red of hue, speed on their courses with a roar
Over the ridges of the sky.
Macdonell
They rise, of ruddy hue and bright, Upon their courses with a roar, Across the ridges of the sky.
Geldner
Jene Rotfarbigen, Glänzenden brechen auf ihren Fahrten los, brüllend über den Rücken des Himmels.
Grassmann
Schon brechen dort die glänzenden, rothschimmernden in Zügen auf, Lauttosend auf des Himmels Höh.
Elizarenkova
Те алого цвета (боги)
Яркие, взмывают ввысь во время походов,
Ревя над вершиной неба.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः प्राणायाम का वर्णन करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) जो वे प्राण (अरुणप्सवः) प्राणायाम के वारंवार अभ्यास से रक्तवर्ण (चित्राः) आश्चर्यभूत और (वाश्राः) शब्दकारी होते हैं। वे ही (स्नुना) शिखर अर्थात् शरीर के आरोहरूप सीढ़ी से (दिवः+अधि) शिर के ऊपर (उदीरते) चढ़ते हैं ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इसका आशय यह है कि प्राणायामकाल में शरीर के भीतर अनेक प्रकार के शब्द होते हैं और वे प्राण धीरे-२ शिर पर चढ़ते हैं। भौतिकार्थ में भी इन मन्त्रों को लगाना चाहिये ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) वह पूर्वोक्त (अरुणप्सवः) अरुण वर्णवाले (चित्राः) आश्चर्यरूप (वाश्राः) शब्दायमान योद्धा लोग (यामेभिः) यानों द्वारा (दिवः, अधि) अन्तरिक्ष में (ष्णुना) ऊपर के भाग से (उदीरते, उ) चलते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में क्षात्रधर्मप्रधान योद्धाओं के रक्तवर्ण का वर्णन किया है कि वे देदीप्यमान सुन्दर वर्णवाले योद्धा लोग यानों द्वारा अन्तरिक्ष में विचरते हैं ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनः प्राणायामं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - त्ये=ते। अरुणप्सवः=प्राणायामाभ्यासाद् अरुणवर्णरूपाः। चित्राः=चायनीया आश्चर्य्यभूताः। पुनः। वाश्राः= शब्दकारिणः। एवंभूता मरुतः। यामेभिः=यामैः=प्राणायामैः। दिवः+अधि=शिरसः+अधि=शिरस उपरि। स्नुना= सानुना=श्रेणीभूतेन शरीरपर्वणा। उदीरते=ऊर्ध्वं गच्छन्ति ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) ते (अरुणप्सवः) अरुणवर्णाः (चित्राः) आश्चर्य्यभूताः (वाश्राः) शब्दायमानाः (यामेभिः) यानैः (दिवः, अधि) अन्तरिक्षमध्ये (ष्णुना) उपरिष्टात् भागेन (उदीरते, उ) उद्गच्छन्ति ॥७॥
08 सृजन्ति रश्मिमोजसा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सृज᳓न्ति रश्मि᳓म् ओ᳓जसा
प᳓न्थां सू᳓र्याय या᳓तवे
ते᳓ भानु᳓भिर् वि᳓ तस्थिरे
मूलम् ...{Loading}...
सृ॒जन्ति॑ र॒श्मिमोज॑सा॒ पन्थां॒ सूर्या॑य॒ यात॑वे ।
ते भा॒नुभि॒र्वि त॑स्थिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सृज᳓न्ति रश्मि᳓म् ओ᳓जसा
प᳓न्थां सू᳓र्याय या᳓तवे
ते᳓ भानु᳓भिर् वि᳓ तस्थिरे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
raśmím ← raśmí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sr̥jánti ← √sr̥j- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pánthām ← pánthā- ~ path- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sū́ryāya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
yā́tave ← √yā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
bhānúbhiḥ ← bhānú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tasthire ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
सृ॒जन्ति॑ । र॒श्मिम् । ओज॑सा । पन्था॑म् । सूर्या॑य । यात॑वे ।
ते । भा॒नुऽभिः॑ । वि । त॒स्थि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- sṛjanti ← sṛj
- [verb], plural, Present indikative
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- raśmim ← raśmi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “beam; rein; sunbeam; shininess; cord.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- panthāṃ ← panthām ← pathin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- sūryāya ← sūrya
- [noun], dative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- yātave ← yā
- [verb noun]
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhānubhir ← bhānubhiḥ ← bhānu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- tasthire ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
सायण-भाष्यम्
तच्छब्दश्रुतेर्यच्छब्दाध्याहारः । ये मरुतः सूर्याय सूर्यस्य । षष्ठ्यर्थे चतुर्थी वक्तव्या ’ इति चतुर्थी। यातवे गन्तुं रश्मिं व्याप्तम् । ’ अशे रश च ’ इत्यश्नोतेरौणादिको मिप्रत्ययो रशादेशश्च । यद्वा । रश्मिभिस्तेजोभिर्युक्तम् । पन्थां पन्थानम् ओजसा बलेन सृजन्ति उत्पादयन्ति । वृत्रादिभिरावृतं सूर्यपथमावरकस्य वृत्रादेरपनयनेन जनयन्तीत्यर्थः । ते मरुतः भानुभिः तेजोभिः वि तस्थिरे कृत्स्नं जगत् व्याप्य अवतिष्ठन्ते ॥
Wilson
English translation:
“They, who by their might open a radiant path for the sun to travel, they pervade (the world) with lustre.”
Jamison Brereton
They release the rein [/ray] with strength, for the sun to travel its path; they have extended themselves with its radiant beams.
Jamison Brereton Notes
Exactly what atmospheric phenomenon is being described here is not clear.
Geldner seems to think that it’s the Maruts who are traveling the path (pánthām … yā́tave “dass sie ihre Bahn laufe”), though his n. 8b seems closer to my interpr. I suggest that it is a post-storm image: the thunderclouds/Maruts part, releasing the sun’s ray and allowing the sun to travel its usual path across the sky. The parting of the clouds is expressed in c, the extending or spreading of the clouds that is accompanied by the beams of the sun. Thieme (Fremd. 112) instead sees the Maruts releasing a ray as the path for the sun to travel: the first ray of morning, which the sun follows. But the Maruts are not dawn gods.
Pāda c is repeated as the final pāda of the hymn (36c).
Griffith
With might they drop the loosened rein so that the Sun may run his course,
And spread themselves with beams of light.
Macdonell
With power they shoot a ray of light So that the sun may run his course; They with their beams spread far and wide.
Geldner
Sie lassen mit Macht der Sonne den Zügel schießen, daß sie ihre Bahn laufe. Zugleich mit deren Strahlen haben sie sich zerstreut.
Grassmann
Sie werfen kräftig ihre Schnur, der Sonne Pfad zu messen, aus; Mit Strahlen breiten sie sich aus.
Elizarenkova
Мощно отпускают они повод,
Чтобы солнце двигалось по (своему) пути,
С лучами (солнца) они рассеялись.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मरुत् अर्थात् आभ्यन्तर प्राण (सूर्य्याय) सूर्य्यदैवत नयन के स्वविषय में (यातवे) चलने के लिये (ओजसा) बलपूर्वक (रश्मिम्) ज्योति तथा (पन्थाम्) गति (सृजन्ति) पैदा करते हैं (ते) वे (भानुभिः) दीप्ति के साथ (वि+तस्थिरे) विराजमान हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राणायाम करने से प्रत्येक इन्द्रिय में स्व-स्व प्रकाश की वृद्धि होती है। नयन यहाँ उपलक्षणमात्र है। प्राण स्वयं प्रकाशवान् वस्तु हैं, उनमें अधिक बल है, जैसे बाह्य वायु में देखते हैं। सूर्य=ऐसे-२ स्थल में सूर्य्य शब्द से नयन का ग्रहण करना चाहिये, क्योंकि प्राणायाम का विषय है, इस शरीर में मानो, नयन सूर्य्य है, यदि सूर्य्य न हो तो नेत्र व्यर्थ हो जाय, इत्यादि अर्थ पर यहाँ ध्यान देना चाहिये ॥८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सम्राट् का महत्त्व कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) वे योद्धा लोग (सूर्याय, यातवे) सूर्यसदृश सम्राट् के जाने के लिये (ओजसा) अपने पराक्रम से (रश्मिम्, पन्थाम्) प्रकाशयुक्त मार्ग को (सृजन्ति) बना देते हैं (भानुभिः) और अपने तेजों से (वितस्थिरे) अधिष्ठाता बन जाते हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस प्रकार सूर्य में प्रभामण्डल पड़ता है अर्थात् उसकी रश्मियें प्रभा से सूर्य के मुख को ढापे रहती हैं, इसी प्रकार जिस सम्राट् के स्वरूप को उसके सैनिकों का तेज देदीप्यमान हुआ आच्छादित करता है, वही सम्राट् प्रशंसनीय होता है ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ये आभ्यन्तरप्राणाः। सूर्याय=सूर्य्यस्य=सूर्य्यदैवतस्य चक्षुषः। यातवे=यातुम्=गन्तुम्। ओजसा=बलेन। रश्मिम्=ज्योतिः। पन्थाम्=गतिञ्च। सृजन्ति=उत्पादयन्ति। ते=मरुतः। भानुभिः=प्रकाशैः दीप्तिभिः। वितस्थिरे=विराजन्ते ॥८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सम्राजो महत्त्वं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) ते योधाः (सूर्याय, यातवे) सूर्यसदृशसम्राजो गमनाय (ओजसा) स्वपराक्रमेण (रश्मिम्, पन्थाम्) सप्रकाशं मार्गम् (सृजन्ति) निर्मान्ति (भानुभिः) स्वतेजोभिः (वितस्थिरे) अधिष्ठिताः ॥८॥
09 इमां मे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓म् मे मरुतो गि᳓रम्
इमं᳓ स्तो᳓मम् ऋभुक्षणः
इम᳓म् मे वनता ह᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मां मे॑ मरुतो॒ गिर॑मि॒मं स्तोम॑मृभुक्षणः ।
इ॒मं मे॑ वनता॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमा᳓म् मे मरुतो गि᳓रम्
इमं᳓ स्तो᳓मम् ऋभुक्षणः
इम᳓म् मे वनता ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
gíram ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
imā́m ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣaṇaḥ ← r̥bhukṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vanata ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒माम् । मे॒ । म॒रु॒तः॒ । गिर॑म् । इ॒मम् । स्तोम॑म् । ऋ॒भु॒क्ष॒णः॒ ।
इ॒मम् । मे॒ । व॒न॒त॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- imām ← idam
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- giram ← gir
- [noun], accusative, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- imaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- ṛbhukṣaṇaḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Indra.”
- imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- vanatā ← vanata ← van
- [verb], plural, Present imperative
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः इमां पुरोवर्तिनीं मे मम गिरं शस्त्ररूपां वाचं वनत संभजत । हे ऋभुक्षणः । महन्नामैतत् । महान्तः । जसि ‘ इतोऽत्सर्वनामस्थाने ’ इत्यकारः। ‘वा षपूर्वस्य निगमे ’ इति दीर्घभावः । ते यूयम् इमं स्तोमं स्तोत्रं प्रगीतमन्त्रसाध्यं मे मम इमं पुरोवर्तिनं हवम् आह्वानरूपं च याजुषं मन्त्रं वनत संभजत सेवध्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Accept, Maruts, this my praise, (accept), mighty ones, this my adoration, (accept) this my invocation.”
Jamison Brereton
This hymn of mine, o Maruts, this praise, o masters of the R̥bhus, this invocation of mine—long for it.
Griffith
Accept, ye Maruts, this my song, accept ye this mine hymn of praise,
Accept, Rbhuksans, this my call.
Macdonell
Accept, O Maruts, this my song, Ṛbhukṣans, this my hymn of praise, Accept ye now this call of mine.
Geldner
Diese Lobrede von mir, ihr Marut, dieses Preislied, ihr Gebieter, diesen meinen Ruf nehmet gut auf!
Grassmann
Vernehmet gnädig dies mein Lied, o Maruts, meinen Lobgesang, O Ribhuherrscher, meinen Ruf.
Elizarenkova
Эту мою хвалебную песнь, о Маруты,
Это восхваление, о повелители Рибху,
Этот мой зов примите благосклонно!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम के गुणों का वर्णन करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे प्राणो ! हे इन्द्रियो ! आप सब (मे) मेरी (इमाम्) इस (गिरम्) वाणी को (वनत) सेवन करें। पूजाकाल में मैं जिन वचनों द्वारा ईश्वर की उपासना प्रार्थना करता हूँ, उनको सुनें अन्यत्र न भागें। इसी प्रकार (ऋभुक्षणः) हे महान् इन्द्रियो ! जिस कारण आप महान् हैं, अतः स्थिर होकर (इमम्+स्तोमम्) इस प्राचीन स्तोत्र को (वनत) सुनें। पुनः (मे) मेरे (इमम्+हवम्) इस आह्वान को (वनत) सुनें ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूजा, सन्ध्या और यज्ञादि शुभकर्मों के समय अपनी समस्त इन्द्रियवृत्तियों को स्तुति प्रार्थना और उपासना में लगावें ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुक्षिणः, मरुतः) हे महत्त्वविशिष्ट योद्धाओ ! (इमाम्, मे, गिरम्) इस मेरी प्रार्थनाविषयक वाणी को (इमम्, स्तोत्रम्) इस स्तोत्र को (इमम्, मे, हवम्) इस मेरे आह्वान को (वनत) स्वीकार करें ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो निर्भय होकर युद्ध में मरें या मारें वे “मरुत्” कहलाते हैं, “ये म्रियन्ते यैर्वा जना युद्धे म्रियन्ते ते मरुतः”=जो अपराङ्मुख होकर युद्ध करते हैं और जिनको मरने से भय और जीने में कोई राग नहीं, ऐसे योद्धाओं का नाम “मरुत्” है। उक्त मरुतों की माताएँ उनको तीन प्रकार का उत्साह प्रदान करती हैं ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामगुणवर्णनमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः=प्राणाः=इन्द्रियाणि। यूयम्। मे=मम। इमाम्=प्रार्थनासमये विधीयमानाम्। गिरम्=वाणीम्= वनत=संभजत=सेवध्वम्। हे ऋभुक्षणः=महान्तः। इमं स्तोमम्। पुनः। इमं मे हवं वनत ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योधाः ! (ऋभुक्षिणः) महान्तः (इमाम्, मे, गिरम्) इमां मे प्रार्थनावाचम् (इमम्, स्तोमम्) इमं स्तोत्रम् (इमं, मे, हवम्) इमं ममाह्वानं च (वनत) संभजध्वम् ॥९॥
10 त्रीणि सरांसि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्री᳓णि स᳓रांसि पृ᳓श्नयो
दुदुह्रे᳓ वज्रि᳓णे म᳓धु
उ᳓त्सं क᳓वन्धम् उद्रि᳓णम्
मूलम् ...{Loading}...
त्रीणि॒ सरां॑सि॒ पृश्न॑यो दुदु॒ह्रे व॒ज्रिणे॒ मधु॑ ।
उत्सं॒ कव॑न्धमु॒द्रिण॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त्री᳓णि स᳓रांसि पृ᳓श्नयो
दुदुह्रे᳓ वज्रि᳓णे म᳓धु
उ᳓त्सं क᳓वन्धम् उद्रि᳓णम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
pŕ̥śnayaḥ ← pŕ̥śni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sárāṁsi ← sáras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
trī́ṇi ← trí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
duduhré ← √duh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
mádhu ← mádhu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vajríṇe ← vajrín- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kávandham ← kávandha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
udríṇam ← udrín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
útsam ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्रीणि॑ । सरां॑सि । पृश्न॑यः । दु॒दु॒ह्रे । व॒ज्रिणे॑ । मधु॑ ।
उत्स॑म् । कव॑न्धम् । उ॒द्रिण॑म् ॥
Hellwig Grammar
- trīṇi ← tri
- [noun], accusative, plural, neuter
- “three; tri/tisṛ [word].”
- sarāṃsi ← saras
- [noun], accusative, plural, neuter
- “lake; saras [word]; pond.”
- pṛśnayo ← pṛśnayaḥ ← pṛśni
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Pṛśni; beam.”
- duduhre ← duh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “milk.”
- vajriṇe ← vajrin
- [noun], dative, singular, masculine
- madhu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- utsaṃ ← utsam ← utsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- kavandham ← kabandha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “torso; kabandha; hose.”
- udriṇam ← udrin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “filled with water.”
सायण-भाष्यम्
पृश्नयः मरुन्मातृभूता गावः वज्रिणे वज्रवत इन्द्राय । तादर्थ्ये चतुर्थी । इन्द्रार्थं मधु मधुरं क्षीरादिकमाश्रयणद्रव्यं त्रीणि सरांसि सर इव सोमैः पूरितानि त्रीणि सवनानि त्रिष्वपि सवनेषु श्रयणार्थं दुदुह्रे दुदुहिरे । यद्वा । मधु मधुरं सोमं वज्रिणे वज्रयुक्ताय मरुद्गणाय त्रीणि सरांसि द्रोणकलशाधवनीयपूतभृल्लक्षणानि प्रति पृश्नयो माध्यमिका वाचो दुदुह्रे वृष्टिद्वारा दुहन्ति । यद्वा पृश्नय इति मातृवाचिना शब्देन पुत्रा उच्यन्ते । पृश्निमातरो मरुत इंद्रार्थं त्रीणि सरांसि द्रोणकलशादीनि मधु मधुना सोमेन पूरयितुम् उत्सम् उत्स्रवणशीलं कवन्धम् उदकम् उद्रिणम् उदकवन्तं मेघं दुदुह्रे दुहते ॥ दुहेश्छान्दसो लिट् । ‘इरयो रे’ इति रेभावः । पादादित्वादनिघातः ॥ ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“The kine have filled for the thunderer three lakes of the sweet (Soma) from the dripping water-bearingcloud.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Kine: pṛśnayaḥ, the cows, the mothers of the Maruts: marunmātṛ bhūtā gāvaḥ; or, the sons ofPṛśni, the Maruts; or, the hymns at the mid-day libation being recited in a middle tone: mādhyamikā vācaḥ;three lakes: libations of milk, etc., mixed with the Soma at the three diurnal rrites; or libations of Soma filling thethree vessels: droṇakalaśa, āhavanīya and pūtabhṛt; dripping water-bearing cloud: utsam kabandhamudriṇam = utsravaṇaśīlam, exuding, dropping;
Udakam = water; udriṇam udakavantam megham, havingwater, a cloud; they have milked the dripping water from the cloud
Jamison Brereton
Three lakes did the dappled ones milk out as honey for the mace-bearer, a wellspring, a cask full of water.
Jamison Brereton Notes
The stem pṛ́śni- in the plural otherwise refers to “dappled cows” and is marked (by pronouns and modifying adjectives) as feminine; see the immediate preceding hymn VIII.6.19, as well as VIII.69.3, I.84.11. Here, however, there are no diagnostically feminine forms syntactically associated with pṛ́śnayaḥ. This allows it to refer both to (fem.) dappled cows and to the (masc.) Maruts, whose mother is Pṛśni. Although the Maruts are regularly called “Rudras” after their father Rudra (e.g., 12b), this is the only place in the RV where they are called “Pṛśnis” after their mother. This verse reprises 3bc … pṛ́śnimātaraḥ / dhukṣánta pipyúśīm íṣam “They whose mother is Prś̥ ni have milked out swelling refreshment,” with the bahuvrīhi pṛ́śnimātaraḥ matched with pṛ́śnayaḥ here and dhukṣánta matching duduhré. The pṛ́śnimātaraḥ in 3b all but ensures that we will take pṛ́śnayaḥ here as a referent to the Maruts.
The referent of the three lakes they milk out as honey is the rain they produce.
Griffith
The dappled Cows have poured three lakes, meath for the Thunder-wielding God,
From the great cask, the watery cloud.
Macdonell
The dappled cows have milked three lakes, Mead for the wielder of the bolt, Out of the spring, the water-cask.
Geldner
Drei Seen voll des Süßen haben die Prisni´s für den Keulenträger aus sich melken lassen, den Quell, den wassergefüllten Schlauch.
Grassmann
Drei süsse Seen ergossen da die Kühe für die blitzenden, Den Born, das wellenreiche Fass.
Elizarenkova
Три озера сладости
(Эти) Пришни дали надоить из себя для громовержца,
Источник (и) бочку, полную воды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्नयः) आन्तरिक शक्तियाँ अथवा प्राकृत जगत् (वज्रिणे) महादण्डधारी जीवात्मा के लिये (त्रीणि+सरांसि) तीन सरोवर (मधु) मधुर पदार्थ (दुदुह्रे) दुहते हैं एक (उत्सम्) बहनेवाला, दूसरा (कवन्धम्) शरीर में बंधा हुआ और तीसरा (उद्रिणम्) उड़नेवाला ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - तीन सरोवर=कर्मेन्द्रिय, ज्ञानेन्द्रिय और अन्तरिन्द्रिय अर्थात् मन आदि भीतर के इन्द्रिय। इन तीनों की जो वृत्तियाँ, वे ही तीन सरोवर हैं। इनकी वृत्तियाँ यदि शुभकर्म में लगाई जाएँ, तो वे मधुर फल देती हैं। वे तीनों तीन प्रकार की हैं। ज्ञानेन्द्रिय उत्स अर्थात् इतश्चेतश्च बहनेवाले हैं। कर्मेन्द्रिय कबन्ध अर्थात् शरीर में ही बद्ध हैं और अन्तःकरण मन आदि उद्रिण अर्थात् उड़नेवाले हैं। हे मनुष्यों ! इनको वश में करके मधुरफल चाखो ॥१०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब माताओं का पुत्रों के लिये युद्धार्थ सन्नद्ध करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्नयः) योधाओं की माताएँ (वज्रिणे) वज्रशक्तिवाले अपने पुत्रों के लिये (त्रीणि, सरांसि) तीन पात्रों को (दुदुह्रे) दुहती हैं, वे कौन (मधु, उत्सं) मधुर उत्साहपात्र (कबन्धम्) धृतिपात्र (उद्रिणम्) स्नेहपात्र ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उक्त विद्युत् शस्त्रवाले वज्री योद्धाओं की माताएँ मीठे वचनों से युद्ध की शिक्षायें देतीं और उत्साह बढ़ाकर तथा जाति में स्नेह बढ़ाकर युद्ध के लिये सन्नद्ध करती हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - त्रीणि सरांसि=कर्मेन्द्रियज्ञानेन्द्रियान्तरिन्द्रियवृत्तय एव तानि त्रीणि सरांसि। ताश्च वृत्तयः सुष्ठु प्रयुक्ता मधुरायन्ते। वज्री=दण्डधारी जीवात्मा। अथ ऋगर्थः। पृश्नयः=मातरः=आन्तरिकशक्तयः। इन्द्रियाणि वा। वज्रिणे=आत्मने=इन्द्राय। त्रीणि सरांसि। मधु=मधुरं वस्तु। दुदुह्रे=दुदुहिरे=दुहन्ति। तानि कानि। उत्समुत्स्रवणशीलमेकम्। द्वितीयं कवन्धम्=के=शरीरे बद्धम्। तृतीयमुद्रिणमुत्पतनशीलम् ॥१०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ मातरः पुत्रान् योद्धुं सन्नद्धान् कुर्वन्तीति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्नयः) योद्धृमातरः (वज्रिणे) वज्रशक्तिमते स्वपुत्राय (त्रीणि, सरांसि) त्रीणि पात्राणि (दुदुह्रे) दुहन्ति, कानि (मधु) मधुरम् (उत्सम्) उत्साहम् (कबन्धम्) धृतिम् (उद्रिणम्) स्नेहं च ॥१०॥
11 मरुतो यद्ध - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
म᳓रुतो य᳓द् ध वो दिवः᳓
सुम्नाय᳓न्तो ह᳓वामहे
आ᳓ तू᳓ न उ᳓प गन्तन
मूलम् ...{Loading}...
मरु॑तो॒ यद्ध॑ वो दि॒वः सु॑म्ना॒यन्तो॒ हवा॑महे ।
आ तू न॒ उप॑ गन्तन ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
म᳓रुतो य᳓द् ध वो दिवः᳓
सुम्नाय᳓न्तो ह᳓वामहे
आ᳓ तू᳓ न उ᳓प गन्तन
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
ha ← ha (invariable)
márutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hávāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sumnāyántaḥ ← √sumnāy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
gantana ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tú ← tú (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
मरु॑तः । यत् । ह॒ । वः॒ । दि॒वः । सु॒म्न॒ऽयन्तः॑ । हवा॑महे ।
आ । तु । नः॒ । उप॑ । ग॒न्त॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- sumnāyanto ← sumnāyantaḥ ← sumnāy
- [verb noun], nominative, plural
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tū ← tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- gantana ← gam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः यद्ध यदा खलु वः युष्मान् सुम्नायन्तः सुम्नं सुखमात्मन इच्छन्तो वयं दिवः द्युलोकात् हवामहे स्तुतिभिराह्वयामहे । आ तु अनन्तरमेव शीघ्रं नः अस्मान् उप गन्तन उपगच्छत । गमेर्लोटि ‘तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तनबादेशः ॥
भट्टभास्कर-टीका
हे मरुतः यद्वो युष्मान् सुम्नायन्तस् सुखमिच्छन्तः । ‘देवसुम्नयोः’ इत्यात्वम् । दिवो द्युलोकात् हवामहे आह्वयामः । पूर्ववत्सम्प्रसारणम् । हूयमाना नोस्मानुपगन्तन आत्मनो विशेषवत्त्वं ख्यापयन्तु । तुशब्दो विनिवर्तकः, तिष्ठन्त्वन्ये अस्मांस्तूपागच्छतेति । ‘अन्येभ्योपि दृश्यते’ इति सांहितिको दीर्घः, गमेर्लेटि शपो लुक्, ‘तप्तनप्तनधनाश्च’ इति तनादेशः । ह इति पादपूरणे निश्चये वा ॥
Wilson
English translation:
“When, Maruts, desirous of felicity, we invoke you from heaven, come unto us quickly.”
Jamison Brereton
Maruts, when seeking your benevolence we call you from heaven, then come here to us.
Griffith
O Maruts, quickly come to us when, longing for felicity,
We call you hither from the sky.
Macdonell
O Maruts, pray come here to us, Whenever, seeking your good will, We call you hither from the sky.
Keith
O Maruts, what time seeking your favour
We call on you from the sky,
Do ye come unto us [4].
Geldner
Ihr Marut, wenn wir euch vom Himmel rufen, um Wohlwollen bittend, so kommet doch her, ihr Marut!
Grassmann
So oft wir Huld begehrend euch vom Himmel, Maruts, rufen her, So kommet stets zu uns herbei.
Elizarenkova
О Маруты, когда только с неба
Мы зовем вас, прося о милости,
Сразу же приезжайте к нам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे प्राण प्रार्थित होते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे प्राणदेवो ! (सुम्नायन्तः) सुखाभिलाषी हम उपासकगण (यद्+ह) जब-२ शुभकर्म में लगाने के लिये (दिवः) दिव्य (वः) आपको (हवामहे) बुलावें अर्थात् विषयों से छुड़ाकर प्रार्थना में लगावें तो (आ) तब-२ आप सब विषयों को छोड़कर (तु) शीघ्र (नः+उप) हम लोगों के समीप (गन्तन) आजाएँ ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राण नाम इन्द्रियों का ही है। वारंवार इन्द्रियों से प्रार्थना इसलिये की जाती है कि वे अतिचपल हैं। वेद प्रत्येक वस्तु को चेतनत्व का आरोपकर वर्णन करते हैं, यह ध्यान में सदा रखना चाहिये। ईश्वरोपासनार्थ जब उपासक बैठे, तब प्रथम अपने इन्द्रियों को छू-छूकर देखे कि कोई कलङ्कित तो नहीं हुआ है। इनको विषय से छुड़ाकर ध्यान में लगाना कठिन है, अतः हे मनुष्यों ! सावधान होकर इनको सुशिक्षित बनाओ ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योद्धाओ ! (सुम्नायन्तः) सुख चाहनेवाले हम लोग (यत्, ह) जो (वः) आप लोगों को (दिवः) अन्तरिक्ष से (हवामहे) आह्वान करते हैं (आ, तु) अतः शीघ्र (नः) हमारे अभिमुख (उपगन्तन) आप आवें ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उन योद्धाओं का आह्वान कथन किया है, जो विमान द्वारा अन्तरिक्ष में विचरते हैं, किसी अन्य देवविशेष का नहीं ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणाः प्रार्थ्यन्ते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः ! प्राणाः ! सुम्नायन्तः=सुम्नं सुखमात्मन इच्छन्तो वयम्। यद् ह=यदा यदा। दिवः=दिव्यान्। वः=युष्मान्। हवामहे=स्थिरीभवितुं निमन्त्रयामहे। आ=तदा तदा। तु=शीघ्रम्। यूयम्। नोऽस्माकमुपसमीपे। गन्तन=आगच्छत ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योद्धारः ! (सुम्नायन्तः) सुखमिच्छन्तो वयम् (यद्, ह) यस्मात् (वः) युष्मान् (दिवः) अन्तरिक्षात् (हवामहे) आह्वयामः (आ, तु) अतः क्षिप्रम् (नः) अस्मान् (उपगन्तन) उपागच्छन्तु ॥११॥
12 यूयं हि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यूयं᳓ हि᳓ ष्ठा᳓ सुदानवो
रु᳓द्रा ऋभुक्षणो द᳓मे
उत᳓ प्र᳓चेतसो म᳓दे
मूलम् ...{Loading}...
यू॒यं हि ष्ठा सु॑दानवो॒ रुद्रा॑ ऋभुक्षणो॒ दमे॑ ।
उ॒त प्रचे॑तसो॒ मदे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
यूयं᳓ हि᳓ ष्ठा᳓ सुदानवो
रु᳓द्रा ऋभुक्षणो द᳓मे
उत᳓ प्र᳓चेतसो म᳓दे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
hí ← hí (invariable)
sthá ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sudānavaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
dáme ← dáma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣaṇaḥ ← r̥bhukṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
rúdrāḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prácetasaḥ ← prácetas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
यू॒यम् । हि । स्थ । सु॒ऽदा॒न॒वः॒ । रुद्राः॑ । ऋ॒भु॒क्ष॒णः॒ । दमे॑ ।
उ॒त । प्रऽचे॑तसः । मदे॑ ॥
Hellwig Grammar
- yūyaṃ ← yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣṭhā ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- sudānavo ← sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- rudrā ← rudrāḥ ← rudra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- ṛbhukṣaṇo ← ṛbhukṣaṇaḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Indra.”
- dame ← dama
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; home.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- pracetaso ← pracetasaḥ ← pracetas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “intelligent; mindful; attentive; wise; apt; observant.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च हे सुदानवः शोभनदाना हे रुद्राः रुद्रपुत्राः। पादादित्वादामन्त्रितनिघाताभावः । हे ऋभुक्षणः महान्तः उरुतेजस्का वा ईदृशा हे मरुतः यूयं हि खलु दमे यज्ञगृहे मदे मदकरे सोमे पीते सति प्रचेतसः स्थ प्रकृष्टज्ञाना भवथ ॥
Wilson
English translation:
“Munificent, mighty Rudras, you in the sacrificial hall are wise (even) in the exhilaration (of the Soma).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Mighty Rudras: sons of Rudra, rudraputrāḥ
Jamison Brereton
For—o Rudras, masters of the R̥bhus, possessing good drops—in our house
and also in exhilaration you are provident.
Jamison Brereton Notes
Geldner and Renou (see his comm.) take sudānavo, rúdrā ṛbhukṣaṇaḥ as predicative vocatives with the copula expression yūyáṃ hí ṣṭhā́“for you are …” This seems unnecessary, since there is a fine nominative plural, prácetasaḥ, which can serve as predicate. I take the utá to be connecting not the supposed predicative vocc.
with prácetasaḥ, but the two locc. dáme and máde. The predicative vocative analysis is esp. unlikely because this is a repeated pāda (I.15.2, VI.51.15, VIII.83.9; there are also further exx. of yūyám hí ṣṭhā́… as a pāda-opening), and only in I.15.2 is a predicative voc. likely. (See Bloomfield, Rig-Veda Repetitions ad I.15.2; he considers it “plain mechanical borrowing” there.) The conjoined locc. “in our house and in exhilaration” may not seem to form a natural semantic class, but note that they are anagrams of each other: dáme / máde, and in a hymn so structured by phonetics, that would be enough.
Griffith
For, Rudras and Rbhuksans, ye, Most Bountiful, are in the house,
Wise when the gladdening draught is drunk.
Macdonell
For, Rudras and Ṛbhukṣans, ye, O bounteous ones, are in our house And wise when ye enjoy the draught.
Geldner
Ihr seid ja die Gabenschönen, ihr Rudra´s, die Gebieter im Hause und auch im Somarausche bei Verstand.
Grassmann
Denn ihr seid gabenreich im Haus, o Rudra’s, Ribhuherrscher ihr, Und achtsam bei dem Somatrunk.
Elizarenkova
Ведь вы же бываете с прекрасными дарами,
О Рудры, повелителями в доме
И прозорливыми в опьянении.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
13 आ नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो रयि᳓म् मदच्यु᳓तम्
पुरुक्षुं᳓ विश्व᳓धायसम्
इ᳓यर्ता मरुतो दिवः᳓
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ र॒यिं म॑द॒च्युतं॑ पुरु॒क्षुं वि॒श्वधा॑यसम् ।
इय॑र्ता मरुतो दि॒वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ नो रयि᳓म् मदच्यु᳓तम्
पुरुक्षुं᳓ विश्व᳓धायसम्
इ᳓यर्ता मरुतो दिवः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
madacyútam ← madacyút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
purukṣúm ← purukṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
viśvádhāyasam ← viśvádhāyas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
íyarta ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
आ । नः॒ । र॒यिम् । म॒द॒ऽच्युत॑म् । पु॒रु॒ऽक्षुम् । वि॒श्वऽधा॑यसम् ।
इय॑र्त । म॒रु॒तः॒ । दि॒वः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- madacyutam ← mada
- [noun], masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- madacyutam ← cyutam ← cyut
- [noun], accusative, singular, masculine
- “shaking; dropping.”
- purukṣuṃ ← purukṣum ← purukṣu
- [noun], accusative, singular, masculine
- viśvadhāyasam ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvadhāyasam ← dhāyasam ← dhāyas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “alimentary; sustaining.”
- iyartā ← iyarta ← ṛch
- [verb], plural, Imperfect
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- maruto ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः नः अस्माकं रयिं धनं दिवः द्युलोकात् आ इयर्त आगमयत । ‘ऋ गतौ’ इत्यस्मादन्तर्भावितण्यर्थात् जौहोत्यादिकाल्लोटि तस्य ‘तप्तनप्तन’ इति तबादेशः । ‘ अनुदात्ते च’ इत्यभ्यस्ताद्युदात्तत्वम् । कीदृशं रयिम् । मदच्युतं मदं स्रवन्तं यद्वा शात्रवस्य मदस्य च्यावयितारं पुरुक्षुं बहुनिवासं बहुभिः स्तूयमानं वा विश्वधायसं विश्वेषां सर्वेषामस्मदीयानां धारणाय पोषणाय पर्याप्तम् ॥
Wilson
English translation:
“Send us, Maruts, from heaven exhilarating, many lauded, all-sustaining riches.”
Jamison Brereton
Wealth, arousing exhilaration, consisting of much livestock, all-nourishing—
impel it here to us from heaven, o Maruts.
Jamison Brereton Notes
I take madacyútam as having “active” meaning (‘arousing exhilaration’), rather than passive. Scarlatta (126) allows either for this stem, and Renou takes it as passive here. Since the passive form mádacyutam built with the past participle would fit the same metrical slot, I think that the active sense must be meant.
Griffith
O Maruts, send us down from heaven riches distilling rapturous joy,
With plenteous food, sustaining all.
Macdonell
From heaven, Maruts, bring to us Abundant wealth distilling joy, With plenteous food all-nourishing.
Geldner
Treibt uns vom Himmel Reichtum an vielem Vieh, stolzen, allnährenden her, ihr Marut!
Grassmann
Den Reichthum, welcher Freude schafft, der reich an Speise alle nährt, O Maruts, bringt vom Himmel uns.
Elizarenkova
Привезите нам с неба, о Маруты,
Вдохновляющее богатство,
Обильное скотом, всех насыщающее!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दिवः) हे प्रकाशमान (मरुतः) प्राणो ! आप सब मिलकर (नः) हम उपासकों को (रयिम्) ज्ञान विज्ञानरूप धन (आ+इयर्त) दीजिये। जो धन (मदच्युतम्) आनन्दप्रद हो (पुरुक्षुम्) बहुतों में निवासी या बहुतों से प्रशंसनीय हो और (विश्वधायसम्) सबको धारण-पोषण करनेवाला हो ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्राणायामाभ्यास से जब वे इन्द्रियगण विवश होते हैं, तब उपासक को असाधारण आनन्द मिलता है और वह अपने ज्ञानबल से संसार को धारण-पोषण करनेवाला होता है ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे वीरो ! (नः) आप हमारे लिये (मदच्युतम्) शत्रुओं के गर्वहारक (पुरुक्षुम्) बहुतों से प्रशंसित (विश्वधायसम्) सबको धारण करनेवाले (रयिम्) धन को (दिवः) अन्तरिक्ष से (इयर्त) आहरण करें ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष परमात्मा के इस अनन्त ब्रह्माण्ड से पदार्थविद्या द्वारा उपयोग लेते हैं, वे अन्तरिक्ष में सदा स्वेच्छाचारी होकर विचरते और प्रजा के लिये अनन्त प्रकार के धनों का भण्डार भर देते हैं, इसलिये उन्नति चाहनेवाले पुरुष को उक्त विद्या के जानने में पूर्ण परिश्रम करना चाहिये ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे दिवः=द्योतमानाः। मरुतः=प्राणाः। यूयम्। नः=अस्मभ्यम्। रयिम्=ज्ञानविज्ञानधनम्। आ+इयर्त=दत्त। कीदृशं रयिम्। मदच्युतम्=आनन्दस्राविणम्। पुरुक्षुम्=बहुभिः प्रशंसनीयम्। विश्वधायसम्=सर्वधारकम् ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योद्धारः ! ( नः) अस्मभ्यम् (मदच्युतम्) गर्वहारकम् (पुरुक्षुम्) बहुस्तुतम् (विश्वधायसम्) सर्वेषां धारकम् (रयिम्) धनम् (दिवः) अन्तरिक्षात् (इयर्त) आहरत ॥१३॥
14 अधीव यद्गिरीणाम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓धीव य᳓द् गिरीणां᳐᳓
या᳓मं शुभ्रा अ᳓चिधुवम्
स्वानइ᳓र्° मन्दध्व इ᳓न्दुभिः
मूलम् ...{Loading}...
अधी॑व॒ यद्गि॑री॒णां यामं॑ शुभ्रा॒ अचि॑ध्वम् ।
सु॒वा॒नैर्म॑न्दध्व॒ इन्दु॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓धीव य᳓द् गिरीणां᳐᳓
या᳓मं शुभ्रा अ᳓चिधुवम्
स्वानइ᳓र्° मन्दध्व इ᳓न्दुभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ádhi ← ádhi (invariable)
girīṇā́m ← girí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ácidhvam ← √ci- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
śubhrāḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yā́mam ← yā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índubhiḥ ← índu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mandadhve ← √mand- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
suvānaíḥ ← √su- (root)
{case:INS, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
अधि॑ऽइव । यत् । गि॒री॒णाम् । याम॑म् । शु॒भ्राः॒ । अचि॑ध्वम् ।
सु॒वा॒नैः । म॒न्द॒ध्वे॒ । इन्दु॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- adhīva ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- adhīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- girīṇāṃ ← girīṇām ← giri
- [noun], genitive, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- yāmaṃ ← yāmam ← yāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prahara; watch; travel; path.”
- śubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- acidhvam ← ci
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “observe; detect; notice; heed; mind.”
- suvānair ← suvānaiḥ ← su
- [verb noun], instrumental, plural
- “press out; su.”
- mandadhva ← mandadhve ← mand
- [verb], plural, Present indikative
- “rejoice; exhilarate.”
- indubhiḥ ← indu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
हे शुभ्राः शोभमाना मरुतः गिरीणां पर्वतानाम् अधीव उपरीव यत् यदा यामं युष्मदीयं रथम् अचिध्वं गमनसाधनैरश्वादिभिः उपचितं कुरुथ तदानीं सुवानैः अभिषूयमाणैः इन्दुभिः सोमैः मन्दध्वे मादयध्वे ॥
Wilson
English translation:
“When, bright (Maruts), you harness your car over the mountains, then you exhilarate (yourselves) withthe effusing Soma.”
Jamison Brereton
When, as if on (the byways) of the peaks, you have set your attention on your course, resplendent ones,
you become exhilarated with the drops being pressed [/sounding].
Jamison Brereton Notes
I supply loc. upahvaré(ṣu) in a because ádhi doesn’t take the genitive (so can’t be directly construed with girīṇā́m as Geldner does), on the basis of the immediately preceding hymn VIII.6.28 upahvaré girīṇā́m and the Marut hymn I.87.2 upahvaréṣu yád ácidhvaṃ yayím, whose phraseology is very close to this.
I do not entirely understand what iva is doing here. Perhaps their wandering in the distant parts of the mountains is implicitly compared to their journey here.
As in VIII.6.38 (q.v) I take svāná- as a pun, both a passively used root aor.
mediopassive participle to √su ‘press’ (‘being pressed’), which is eminently appropriate for drops, and a thematic adj. to √svan ‘sound’. Although the latter may seem less characteristic of drops, see 16a drapsā́iva … dhámanti “like droplets they blow their blast,” as well as 17a, where svāná- seems to encapsulate the same pun.
Griffith
When, Bright Ones, hither from the hills ye have resolved to take your way,
Ye revel in the drops effused.
Macdonell
When you, as if from mountain tops, Have, bright ones, willed to take your way, You in the drops distilled rejoice.
Geldner
Wenn ihr Schmucke gleichsam über die Berge die Fahrt beschlossen habt, dann berauschet ihr euch an den gepreßten Säften.
Grassmann
Da glänzend wie von Bergeshöhn ihr eure Fahrt begonnen habt, So lasst durch Tränke euch erfreun.
Elizarenkova
Когда вы, о прекрасные, задумали
Поход словно через горы,
Опьяняйтесь выжатыми каплями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वरज्ञान का फल दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुभ्राः) हे प्राणायामों से शोधित अतएव पवित्र इन्द्रियो ! आप (यद्) जब (गिरीणाम्) शिर के (अधीव) ऊपर स्थित होकर (यामम्) जगन्नियन्ता ईश्वर को (अचिध्वम्) जान लेते हो, तब (सुवानैः) चारों ओर से बरसते हुए (इन्दुभिः) आह्लादों के साथ (मन्दध्वे) आनन्दित होते हैं ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये इन्द्रियगण जब प्राणायाम से शुभ्र, पवित्र और शोधित होते हैं, तब ही ईश्वर को जानने लगते हैं और विविध आनन्द पाते हैं ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुभ्राः) हे शोभन योद्धाओ ! (यद्) जब आप (गिरीणाम्, अधीव) पर्वतों के मध्यभाग के समान (यामम्) यान को (अचिध्वम्) इकट्ठा करते हैं, तब (सुवानैः, इन्दुभिः) अनेक दिव्य पदार्थों को उत्पन्न करते हुए (मन्दध्वे) सब प्रजाओं को हर्षित कर देते हैं ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि स्वेच्छाचारी योद्धाओं के लिये जल स्थल सब एक प्रकार के हो जाते हैं और वे गिरिशिखरों के ऊपर विना रोक-टोक विचरते हैं ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरज्ञानफलं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शुभ्राः=प्राणायामैः शोधिताः पवित्रा मरुतः। यूयम्। यद्=यदा। गिरीणाम्=शिरसः। अधीव=उपरीव=शिरस उपरि स्थित्वा। यामम्=जगन्नियन्तारमीश्वरम्। अचिध्वम्। चिनुध्वे=जानीध्वे। तदा। सुवानैः=अभिषूयमाणैः। इन्दुभिः=आह्लादैरानन्दैः। मन्दध्वे=आनन्दथ ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुभ्राः) हे शोभनाः ! (यद्) यदा (गिरीणाम्, अधीव) पर्वतानामुपरीव (यामम्) यानम् (अचिध्वम्) चिनुथ तदा (सुवानैः, इन्दुभिः) उत्पाद्यमानैर्दिव्यपदार्थैः (मन्दध्वे) सर्वान्मादयध्वे ॥१४॥
15 एतावतश्चिदेषां सुम्नम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एता᳓वतश् चिद् एषां᳐
सुम्न᳓म् भिक्षेत म᳓र्तियः
अ᳓दाभियस्य म᳓न्मभिः
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ताव॑तश्चिदेषां सु॒म्नं भि॑क्षेत॒ मर्त्यः॑ ।
अदा॑भ्यस्य॒ मन्म॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एता᳓वतश् चिद् एषां᳐
सुम्न᳓म् भिक्षेत म᳓र्तियः
अ᳓दाभियस्य म᳓न्मभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
cit ← cit (invariable)
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
etā́vataḥ ← etā́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
bhikṣeta ← √bhaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sumnám ← sumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ádābhyasya ← ádābhya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mánmabhiḥ ← mánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ए॒ताव॑तः । चि॒त् । ए॒षा॒म् । सु॒म्नम् । भि॒क्षे॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
अदा॑भ्यस्य । मन्म॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- etāvataś ← etāvataḥ ← etāvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “such(a); such(a).”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sumnam ← sumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- bhikṣeta ← bhikṣ ← √bhaj
- [verb], singular, Present optative
- “beg; beg.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- adābhyasya ← adābhya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “trustworthy; disabused(p).”
- manmabhiḥ ← manman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
सायण-भाष्यम्
मर्त्यः मनुष्यः स्तोता मन्मभिः स्तोत्रैः सुम्नं सुखं धनं वा एषां मरुतां स्वभूतं भिक्षेत याचेत । इदानीं गणाभिप्रायेणैकवदाह। एतावतश्चित् यत्परिमाणस्य च अदाभ्यस्य केनापि हिंसितुमशक्यस्य मरुद्गणस्य सुम्नं भिक्षेत ॥ एतच्छब्दात् यत्तदेतेभ्यः’ इति परिमाणेऽर्थे वतुप् । ‘ आ सर्वनाम्नः’ इत्यात्वम् ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“A man should solicit happiness of them with praises of such an unconquerable (company).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
A manshould: or, a man should solicit by his praises the happiness which belongs to them, to such an unconquerable(company)
Jamison Brereton
A mortal might beg benevolence of them,
even of such an undeceivable (flock), with his prayers.
Jamison Brereton Notes
The problem in this verse is the referent and syntactic construction of gen. sg. etā́vataḥ … ádābhyasya (assuming that the two are to be construed together).
Most take the phrase as obj., one way or another, of bhikṣeta. Geldner takes it as a separate obj. of bhikṣeta, parallel to sumnám: “Um solche unfehlbare (Gabe), um ihre Gunst …” Oldenberg, by contrast, suggests that the poet started out with the gen. etā́vataḥ, meaning to continue with *sumnásya, but had to substitute the acc. sumnám for metrical reasons. He then takes ádābhyasya either as continuing the gen. phrase etā́vataḥ … *sumnásya or as having a separate referent, the Maruts considered as a unity. Renou also considers sumná- to be the ultimate referent, but has the genitive phrase express a partitive sense: “Puisse le mortel avoir une part, (si) petite (soit-elle), à la bonne grace …” Sim. Bloomfield (Rig-Veda Repetitions) ad loc. In favor of the Oldenberg/Renou/Bloomfield solution is the phrase etā́vataḥ … sumnásya in VIII.49.9 (Vālakh.), construed with īmahe ‘we beg’ (cf. 50.9); see also VIII.5.27 etā́vat… / … sumnám īmahe. But I find Oldenberg’s metrical about-face very unlikely: RVic poets don’t have “whoops, that genitive won’t fit here” compositional moments, as far as I can tell, while Renou’s semi-partitive construction seems rather weaselly. Moreover, √bhikṣ is almost always construed with the acc. as here (genitives probably in I.152.6 and VII.90.6). And, further, in the scenario where ádābhyasya is part of the phrase, “unfehlbar” (Geldner), “unerring” (Bloomfield) is not what ádābhya- means. My solution is not necessarily better, though it does arise in part from Oldenberg’s alternative suggestion for ádābhyasya. I take the gen. sg. phrase as doubling the gen. pl., eṣām, with both referring to the Maruts – the plural to them individually, the singular to their collectivity (so Oldenberg’s “von den als Einheit gedachten Maruts”), i.e., the Marut flock (gaṇá-). This seems to be Grassmann’s view, also Macdonell’s. It should be noted that the Maruts (in pl.) are several times referred to as ádābhya- (II.34.10, III.26.4).
The published translation reflects that analysis, but I am not entirely certain it is right. If I were to follow some version of the other view, I would render bhikṣeta in two different ways depending on the case of its complement: “might beg their benevolence, might seek a share of such undeceivable …”
Griffith
Man should solicit with his lauds happiness which belongs to them,
So great a band invincible.
Macdonell
The mortal with his prayers should ask The favour and goodwill of that Great host of theirs invincible.
Geldner
Um solche unfehlbare Gabe, um ihre Gunst soll der Sterbliche mit Liedern bitten;
Grassmann
Von ihrer so gewalt’gen Schar erflehe Huld der Sterbliche, Erbittend die Untrüglichen.
Elizarenkova
Такого вот безобманного (дара),
Милость пусть испрашивет у них
Смертный своими произведениями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- पादनिचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
आत्मज्ञान से सुख होता है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एतावतः+चित्) इस शरीर के बराबर और (अदाभ्यस्य) सदा अविनश्वर आत्मा के (मन्मभिः) मनन, निदिध्यासन और दर्शन से (एषाम्) इन इन्द्रियों का (सुम्नम्) सुख (मर्त्यः+भिक्षेत) उपासक माँगे ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आत्मा आत्मा को जाने, तब ही सुख प्राप्त होगा ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदाभ्यस्य) किसी से भी तिरस्कार करने में अशक्य (एतावतः) इतनी महिमावाले (एषाम्) इन योद्धाओं के (सुम्नम्) सुख को (मर्त्यः) मनुष्य (मन्मभिः) अनेकविध ज्ञानों द्वारा (भिक्षेत) लब्ध करे ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो योधा किसी से तिरस्कृत नहीं होते अर्थात् जो अपने क्षात्रबल में पूर्ण हैं, उन्हीं से अपनी रक्षा की भिक्षा माँगनी चाहिये ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
आत्मज्ञानेन सुखं भवतीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - एतावतश्चित्=इयत्परिमाणस्य=एतद्देहपरिमाणस्य।अदाभ्यस्य=केनापि हिंसितुमशक्यस्य आत्मनः। मन्मभिः=मननैः। मर्त्यः। एषामिन्द्रियाणाम्। सुम्नम्=सुखम्। भिक्षेत=याचेत ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अदाभ्यस्य) केनचिदपि धृष्टुमशक्यानाम् (एतावतः) एतावन्महिम्नाम् (एषाम्) एषां योद्धॄणाम् (सुम्नम्) सुखम् (मर्त्यः) मनुष्यः (मन्मभिः) ज्ञानैः (भिक्षेत) याचेत ॥१५॥
16 ये द्रप्सा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ द्रप्सा᳓ इव रो᳓दसी
ध᳓मन्ति अ᳓नु वृष्टि᳓भिः
उ᳓त्सं दुह᳓न्तो अ᳓क्षितम्
मूलम् ...{Loading}...
ये द्र॒प्सा इ॑व॒ रोद॑सी॒ धम॒न्त्यनु॑ वृ॒ष्टिभिः॑ ।
उत्सं॑ दु॒हन्तो॒ अक्षि॑तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ये᳓ द्रप्सा᳓ इव रो᳓दसी
ध᳓मन्ति अ᳓नु वृष्टि᳓भिः
उ᳓त्सं दुह᳓न्तो अ᳓क्षितम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
drapsā́ḥ ← drapsá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
yé ← yá- (pronoun)
ánu ← ánu (invariable)
dhámanti ← √dhamⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ṣṭíbhiḥ ← vr̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ákṣitam ← ákṣita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
duhántaḥ ← √duh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
útsam ← útsa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ये । द्र॒प्साःऽइ॑व । रोद॑सी॒ इति॑ । धम॑न्ति । अनु॑ । वृ॒ष्टिऽभिः॑ ।
उत्स॑म् । दु॒हन्तः॑ । अक्षि॑तम् ॥
Hellwig Grammar
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- drapsā ← drapsāḥ ← drapsa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “drop; banner.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- dhamanty ← dhamanti ← dham
- [verb], plural, Present indikative
- “heat; blow; fan; blow; ignite; blow; inflate.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- vṛṣṭibhiḥ ← vṛṣṭi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “rain; shower; rainy season.”
- utsaṃ ← utsam ← utsa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “spring; fountain; utsa [word]; well.”
- duhanto ← duhantaḥ ← duh
- [verb noun], nominative, plural
- “milk.”
- akṣitam ← akṣita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “undecaying; uninjured.”
सायण-भाष्यम्
ये मरुतः द्रप्साइव उदबिन्दव इव रोदसी द्यावापृथिव्यौ वृष्टिभिः वर्षणैः अनु धमन्ति अनुगच्छन्ति साकल्येन व्याप्नुवन्ति । यद्वा । अनुध्माते उच्छ्वसितावयवे कुर्वन्ति । किं कुर्वन्तः । अक्षितम् अक्षीणमुदकम् उत्सं मेघं दुहन्तः पूरयन्तो मेघादवाङ्मुखं पातयन्तः। दुहेः ‘लक्षणहेत्वोः’ (पा. सू. ३. २. १२६) इति हेतौ शतृप्रत्ययः । यत एवं दुहन्ति ततो रोदसी अनुधमन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“They who, like dropping showers, inflate heaven and earth with rain, milking the inexhaustible cloud.”
Jamison Brereton
They who, like droplets, blow their blast through the two world-halves along with their rains,
milking the unfailing wellspring,
Jamison Brereton Notes
However odd the expression drapsā́ḥ … dhámanti “the droplets blow their blast” may seem, it is found twice elsewhere: the extremely enigmatic VIII.96.13 and the somewhat clearer IX.73.1. The latter is a noise-making context, as this may be.
16-17 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
16c útsaṃ duhántaḥ reprises 10bc duduhré … útsam, which in turn reminded us of dhukṣánta in 3c. Other elements in vs. 3 reappear in vs. 17: pṛ́śnimātaraḥ in 17c was the subj. of dhukṣánta in 3b, and 17ab úd u … īrate … úd u vāyúbhiḥ reminds us of 3a úd īrayanta vāyúbhiḥ (cf. also 7ab).
On svānébhiḥ in 17a see comm. on 14. Because vss. 16 and 17 are so closely tied, I connect the drapsá- of 16a with the svānébhiḥ in 17a and consider this a variant of svānaíḥ … índubhiḥ in 14c.
Griffith
They who like fiery sparks with showers of rain blow through the heaven and earth,
Milking the spring that never fails.
Macdonell
They who, like sparks, with showers of rain, Blow onward through both heaven and earth, And milk the spring that never fails:
Geldner
Die wie die Blasen werfenden Somatropfen beide Welten mit Regen beblasen, indem sie den unversiegbaren Quell melken.
Grassmann
Sie, die den unerschöpften Born ergiessend alle Welt besprühn mit Regen wie der Tropfen Schwall,
Elizarenkova
(Те,) что обдувают две половины вселенной
Каплями дождя, словно капли сомы,
Выдаивая неистощимый источник…
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणों की स्तुति कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्रप्साः+इव) आग्नेय कणों के समान दीप्तिमान् और गतिमान् (ये) जो बाह्य मरुद्गण (अक्षितम्) अक्षीण (उत्सम्) मेघ को (दुहन्तः) उत्पन्न करते हुए (वृष्टिभिः) वृष्टि द्वारा (रोदसी) पृथिवी और अन्तरिक्ष दोनों को (अनु+धमन्ति) नादित कर देते हैं अर्थात् पृथिवी और आकाश में वायु के चलने और वृष्टि के होने से महान् नाद उत्पन्न होता है ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! जैसे वायु से जगत् को लाभ पहुँचता है, तद्वत् आप भी मनुष्य में लाभ पहुँचाया कीजिये, अध्यात्म में भी इसको लगाना चाहिये ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो योद्धा लोग (अक्षितम्, उत्सम्) अक्षीण उत्साह को (दुहन्तः) दुहते हुए (द्रप्सा इव) जलबिन्दुओं के समूह समान एकमत होकर (वृष्टिभिः) शस्त्रों की वर्षा से (रोदसी) द्युलोक और पृथिवी को (अनुधमन्ति) शब्दायमान कर देते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन योद्धाओं के अस्त्र-शस्त्ररूप बाणवृष्टि से नभोमण्डल पूर्ण हो जाता है, उन्हीं से अपनी रक्षा की भिक्षा माँगनी चाहिये ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणान् स्तुवन्ति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ये मरुतः। द्रप्साः+इव=आग्नेयकणा इव। वृष्टिभिर्वर्षणैः। रोदसी=द्यावापृथिव्यौ। अनुधमन्ति=साकल्येन नादयन्ति। ते विज्ञातव्या इत्यर्थः। किं कुर्वन्तः। अक्षितम्=अक्षीणम्। उत्सम्=मेघमानन्दञ्च। दुहन्तः=उत्पादयन्तः ॥१६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) ये योधाः (अक्षितम्, उत्सम्) अक्षीणमुत्साहम् (दुहन्तः) उत्पादयन्तः (द्रप्सा इव) उदबिन्दव इव संहताः सन्तः (वृष्टिभिः) शस्त्रवर्षैः (रोदसी) द्यावापृथिव्यौ (अनुधमन्ति) शब्दायमाने कुर्वन्ति ॥१६॥
17 उदु स्वानेभिरीरत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ स्वाने᳓भिर् ईरत
उ᳓द् र᳓थैर् उ᳓द् उ वायु᳓भिः
उ᳓त् स्तो᳓मैः पृ᳓श्निमातरः
मूलम् ...{Loading}...
उदु॑ स्वा॒नेभि॑रीरत॒ उद्रथै॒रुदु॑ वा॒युभिः॑ ।
उत्स्तोमैः॒ पृश्नि॑मातरः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ स्वाने᳓भिर् ईरत
उ᳓द् र᳓थैर् उ᳓द् उ वायु᳓भिः
उ᳓त् स्तो᳓मैः पृ᳓श्निमातरः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
īrate ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
svānébhiḥ ← svāná- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
ráthaiḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
út ← út (invariable)
vāyúbhiḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
pŕ̥śnimātaraḥ ← pŕ̥śnimātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
út ← út (invariable)
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । स्व॒नेभिः॑ । ई॒र॒ते॒ । उत् । रथैः॑ । उत् । ऊं॒ इति॑ । वा॒युऽभिः॑ ।
उत् । स्तोमैः॑ । पृश्नि॑ऽमातरः ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- svānebhir ← svānebhiḥ ← svāna
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sound.”
- īrata ← īrate ← īr
- [verb], plural, Present indikative
- “go.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- rathair ← rathaiḥ ← ratha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vāyubhiḥ ← vāyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- ut ← ud
- [adverb]
- “up.”
- stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- pṛśnimātaraḥ ← pṛśni
- [noun], feminine
- “Pṛśni; beam.”
- pṛśnimātaraḥ ← mātaraḥ ← mātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
सायण-भाष्यम्
स्वानेभिः स्वानैः शब्दैर्मरुतः उत् ईरते उद्गच्छन्ति । ‘स्वन शब्दे’। ‘स्वनहसोर्वा ’ (पा. सू. ३. ३. ६२ ) इत्यपो विकल्पितत्वात् पक्षे घञ् । ‘कर्षात्वतः’ इत्यन्तोदात्तत्वम् । ‘ बहुलं छन्दसि’ इति भिस ऐसभावः। उ इति पूरणः । तथा रथैः रथप्रमुखैः वाहनैश्चोदीरते। पृश्निमातरः — ॥
Wilson
English translation:
“The sons of Pṛśni rise up with shouts, with chariots, with winds, with praises.”
Jamison Brereton
Up they rise with their sounds [/with (the drops) being pressed], up with their chariots, and up with the winds;
up with praises—they whose mother is Pr̥śni.
᳓
Jamison Brereton Notes
16-17 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
16c útsaṃ duhántaḥ reprises 10bc duduhré … útsam, which in turn reminded us of dhukṣánta in 3c. Other elements in vs. 3 reappear in vs. 17: pṛ́śnimātaraḥ in 17c was the subj. of dhukṣánta in 3b, and 17ab úd u … īrate … úd u vāyúbhiḥ reminds us of 3a úd īrayanta vāyúbhiḥ (cf. also 7ab).
On svānébhiḥ in 17a see comm. on 14. Because vss. 16 and 17 are so closely tied, I connect the drapsá- of 16a with the svānébhiḥ in 17a and consider this a variant of svānaíḥ … índubhiḥ in 14c.
Griffith
With chariots and tumultuous roar, with tempests and with hymns of praise
The Sons of Prsni hurry forth.
Macdonell
The sons of Pṛśni rise aloft, With chariots and with rattling sounds, With rushing winds and songs of praise.
Geldner
Sie brechen mit Brausen hervor, mit ihren Wagen, mit den Winden, mit Lobgesängen, die Prisnisöhne.
Grassmann
Die Priçnisöhne brechen auf mit lautem Schall, mit Wagenzug, Mit Windsgebraus, mit Lobgesang.
Elizarenkova
Вот они взмывают ввысь с шумом,
Ввысь с колесницами, ввысь с ветрами,
Ввысь с восхвалениями, (эти) сыновья Пришни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम की दशा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्निमातरः) आकाशगामी मरुद्गण (स्वानेभिः) महानाद के साथ (उद्+ईरते) ऊपर उठते हैं। (रथैः) रमणीय गमनों के साथ (उद्) ऊपर उठते हैं (वायुभिः) पृथिवीस्थ वायुयों के साथ (उद्) ऊपर उठते हैं। तथा (स्तोमैः+उद्) मनुष्यों के प्रशंसावचनों के साथ ऊपर चढ़ते हैं ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भौतिक और आध्यात्मिक दोनों अर्थ होते हैं, आध्यात्मिक इस प्रकार होगा कि प्राणायाम के समय भीतर महानाद होते हैं, उनकी गति अतिवेगवती होती है और मुख्य प्राण की स्तुति इन्द्रिय करते हैं, इत्यादि ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्निमातरः) योद्धा लोग (स्वानेभिः) शब्दों के सहित (उदीरते, उ) स्थान से निकलते हैं (रथैः) यानों द्वारा (उद्) निकलते हैं (वायुभिः) वायुसदृश वीरों सहित (उदु) निकलते और (स्तोमैः) स्तोत्रों सहित (उत्) स्थान से निकलते हैं ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन योधाओं के रथों के पहियों से पृथिवी गूँज उठती है, ऐसे शूरवीरों से ही रक्षा की भिक्षा माँगनी चाहिये ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामदशां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पृश्निमातरः=आकाशगामिनः। मरुतः। स्वानेभिः=स्वानैः शब्दैः सह। उदीरते=उद्गच्छन्ति। रथैः=रमणीयैर्गमनैः सह उदीरते। वायुभिः=सह उदीरते। स्तोमैः=स्तुतिभिश्च सह उदीरते ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पृश्निमातरः) योद्धारः (स्वानेभिः) शब्दैः (उदीरते, उ) उद्गच्छन्ति (रथैः) यानैः (उद्) उदीरते (वायुभिः) वायुसदृशवीरैः (उदु) उदीरते (स्तोमैः) स्तोत्रैः (उत्) उदीरते “उ” पूरकः ॥१७॥
18 येनाव तुर्वशम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓नाव᳓ तुर्व᳓शं य᳓दुं
ये᳓न क᳓ण्वं धनस्पृ᳓तम्
राये᳓ सु᳓ त᳓स्य धीमहि
मूलम् ...{Loading}...
येना॒व तु॒र्वशं॒ यदुं॒ येन॒ कण्वं॑ धन॒स्पृत॑म् ।
रा॒ये सु तस्य॑ धीमहि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ये᳓नाव᳓ तुर्व᳓शं य᳓दुं
ये᳓न क᳓ण्वं धनस्पृ᳓तम्
राये᳓ सु᳓ त᳓स्य धीमहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
āvá ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
turváśam ← turváśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yádum ← yádu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhanaspŕ̥tam ← dhanaspŕ̥t- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
káṇvam ← káṇva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
dhīmahi ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sú ← sú (invariable)
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
येन॑ । आ॒व । तु॒र्वश॑म् । यदु॑म् । येन॑ । कण्व॑म् । ध॒न॒ऽस्पृत॑म् ।
रा॒ये । सु । तस्य॑ । धी॒म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yenāva ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yenāva ← ava
- [adverb]
- “down.”
- turvaśaṃ ← turvaśam ← turvaśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- yaduṃ ← yadum ← yadu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Yadu; Yadu.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- kaṇvaṃ ← kaṇvam ← kaṇva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- dhanaspṛtam ← dhana
- [noun], neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- dhanaspṛtam ← spṛtam ← spṛt
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; protecting.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dhīmahi ← dhā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
येन आत्मीयेन रक्षणेन तुर्वशम् एतत्संज्ञं यदुम् एतत्संज्ञं च राजर्षिम् आव यूयं रक्षितवन्तः स्थ । अवतेर्लिटि मध्यमबहुवचने रूपमेतत् । येन च धनस्पृतं धनकामं कण्वम् ऋषिं रक्षितवन्तः स्थ तस्य युष्मदीयं रक्षणं राये धनार्थं सु धीमहि शोभनं ध्यायाम ॥
Wilson
English translation:
“We meditate on that (genitive rosity) whereby for (the sake of granting them) riches you have protectedTurvaśa and Yadu and the wealth-desiring Kaṇva.”
Jamison Brereton
With which (aid) you aided Turvaśa and Yadu, with which (you aided) Kaṇva, who gained the stakes,
may we receive (a portion) of this for wealth.
Jamison Brereton Notes
Note the extremely recessive 2nd pl. perfect āvá: 2nd pl. pfs. are rare and poorly marked as it is; with its initial swallowed by yéna, this one barely surfaces.
The referent of yéna and its correlative tásya is most likely ‘help’ (ávas-); so Geldner This assumption is supported by I.112.5 yā́bhiḥ káṇvam … ā́vatam “with which you two helped Kaṇva,” where the referent of yā́bhiḥ is the etymologically related ūtíbhiḥ and the same Kaṇva story as in 18b is referred to.
As for Turvaśa and Yadu – though, as Geldner points out, their helper is usually Indra, in this run of hymns the deed is assigned to several different gods: the Maruts (here), Indra (VIII.4.7), the Aśvins (VIII.9.14, 10.5).
The construction of c is unusual. With Geldner (and Renou), I take tásya as a partitive gen. with dhīmahi, though somewhat reluctantly. The dat. rāyé ‘for wealth’ is then an indication of our purpose once we receive some help from the Maruts; Geldner’s fuller “um Reichtum (zu gewinnen)” makes the purpose clearer.
Griffith
For wealth, we think of that whereby ye aided Yadu, Turvasa,
And KanVa who obtained the spoil.
Macdonell
For riches, let us surely win Your help that aided Turvaśa, Yadu, Kaṇva, who gained great wealth.
Geldner
Womit ihr dem Turvasa und Yadu, womit ihr dem preisgewinnenden Kanva beigestanden habt, dieser Hilfe möchten wir fein teilhaft werden um Reichtum zu gewinnen.
Grassmann
Der Reichthum werde uns zu Theil mit dem ihr Turvaça, Jadu Und Kanva’n halft, der Preis errang.
Elizarenkova
Чем вы помогли Турваше (и) Яду,
Чем Канве, захватившему награду,
Этим мы хотели б хорошенько воспользоваться ради богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्राणो ! (येन) जिस व्यापार से (तुर्वशम्) कठिनता से विवश होनेवाले (यदुम्) अतिगमनशील मन की (आव) रक्षा करते हैं (येन) जिस व्यापार से आप (धनस्पृतम्) धनाभिलाषी (कण्वम्) आत्मा की रक्षा करते हैं (तस्य) उस व्यापार का (राये) सुखप्राप्ति के लिये (सु+धीमहि) अच्छे प्रकार ध्यान करें ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश देता है कि हे मनुष्यों ! प्राणायाम से इन्द्रियसहित मन और आत्मा की रक्षा होती है, अतः प्रतिदिन उसका अभ्यास करो और इससे तुमको शान्ति मिलेगी, अतः उसका ध्यान सदा रक्खो ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) जिस रक्षण से (तुर्वशम्, यदुम्) हिंसा को नष्ट करनेवाले मनुष्य को (आव) रक्षित किया (येन) और जिस रक्षा से (धनस्पृतम्, कण्वम्) धन चाहनेवाले विद्वान् को रक्षित किया (राये) धन के निमित्त हम (तस्य) उस रक्षण को (सुधीमहि) सम्यक् स्मरण करते हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् सैनिक नेताओ ! आप आध्यात्मिक विद्यावेत्ता विद्वानों के रक्षणार्थ अनन्त प्रकार के ऐश्वर्य्य प्रदान करते हैं, जिससे ब्रह्मविद्या की भले प्रकार उन्नति होती है ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः प्राणाः। येन व्यापारेण यूयम्। तुर्वशम्=दुर्वशम्। यदुम्=गमनशीलं मनः। आव=रक्षथ। अवतेर्लिटि मध्यमपुरुषबहुवचने रूपम्। येन। धनस्पृतम्= धनाभिलाषिणम्। कण्वमात्मानम्। अवथ। तस्य=तं व्यापारम्। राये=धनाय। सुधीमहि=शोभनं ध्यायाम ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (येन) येन रक्षणेन (तुर्वशम्, यदुम्) हिंसानाशकं जनं (आव) अरक्षत (येन) येन रक्षणेन च (धनस्पृतम्, कण्वम्) धनमिच्छन्तं विद्वांसं च आव (राये) धनाय (तस्य) तं रक्षणम् (सुधीमहि) सुष्ठु ध्यायाम ॥१८॥
19 इमा उ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ उ वः सुदानवो
घृतं᳓ न᳓ पिप्यु᳓षीर् इ᳓षः
व᳓र्धान् काण्व᳓स्य म᳓न्मभिः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ वः सुदानवो घृ॒तं न पि॒प्युषी॒रिषः॑ ।
वर्धा॑न्का॒ण्वस्य॒ मन्म॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमा᳓ उ वः सुदानवो
घृतं᳓ न᳓ पिप्यु᳓षीर् इ᳓षः
व᳓र्धान् काण्व᳓स्य म᳓न्मभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sudānavaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ghr̥tám ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
íṣaḥ ← íṣ- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ná ← ná (invariable)
pipyúṣīḥ ← √pī- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
kāṇvásya ← kāṇvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mánmabhiḥ ← mánman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
várdhān ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒माः । ऊं॒ इति॑ । वः॒ । सु॒ऽदा॒न॒वः॒ । घृ॒तम् । न । पि॒प्युषीः॑ । इषः॑ ।
वर्धा॑न् । का॒ण्वस्य॑ । मन्म॑ऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- sudānavo ← sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- ghṛtaṃ ← ghṛtam ← ghṛta
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pipyuṣīr ← pipyuṣīḥ ← pyā
- [verb noun], nominative, plural
- “swell; abound; swell.”
- iṣaḥ ← iṣ
- [noun], nominative, plural, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- vardhān ← vṛdh
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- kāṇvasya ← kāṇva
- [noun], genitive, singular, masculine
- manmabhiḥ ← manman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
सायण-भाष्यम्
हे सुदानवः शोभनदाना मरुतः घृतं न घृतमिव पिप्युषीः वर्धयित्र्यः शरीरपुष्टिहेतुभूताः इमाः इदानीं प्रदीयमानाः इषः अन्नानि सोमलक्षणानि काण्वस्य कण्वगोत्रस्य मम संबन्धिभिः मन्मभिः स्तोत्रैः सार्धं वः युष्मान् वर्धान् वर्धयन्तु ॥ वृधेर्ण्यन्तात् लेटि रूपमेतत् । उ इति पूरणः ॥
Wilson
English translation:
“Munificent (Maruts), may these (sacrificial) viands, nutritious as butter, together with the praises of thedescendant of Kaṇva, afford you augmentation.”
Jamison Brereton
O you of good drops, these refreshments here swelling like ghee
will strengthen you, along with the prayers of the descendant of Kaṇva.
Jamison Brereton Notes
pipyúṣīr íṣaḥ echoes pipyúṣim íṣam in 3c.
Griffith
May these our viands Bounteous Ones I that flow in streams like holy oil,
With Kanva’s hymns, increase your might.
Macdonell
Like butter swelling, may these draughts, Accompanied by Kāṇva’s hymns. Increase your strength, ye bounteous ones.
Geldner
Diese Labsale, die wie Schmalz quillen, sollen euch, ihr Gabenschöne stärken, für welche das Barhis herumgelegt ist? Welcher Hohepriester ehrt euch?
Grassmann
Die Tränke hier, wie Butter fett, o gabenreiche, mögen nun Mit Kānva’s Liedern euch erfreun.
Elizarenkova
Это ваши, (о боги) с прекрасными дарами,
Подкрепления, набухшие, словно жир,
Пусть усилятся от произведений потомка Канвы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अन्नों से प्राणों की वृद्धि होती है, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभनदानदाता प्राणो ! (घृतम्+न) घृत के समान (पिप्युषीः) शरीर के पुष्टि करनेवाले (इषः) अन्न (काण्वस्य+मन्मभिः) आत्मा के मनन के द्वारा (वः+उ) तुमको (वर्धान्) बढ़ावें ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह स्वाभाविक वर्णन है। प्राणों की पुष्टि अन्नों से होती है, यह प्रत्यक्ष है। आत्मा के योग के द्वारा सकल कार्य होना चाहिये, तब ही लाभ होता है। अतः मन्त्र में (काण्वस्य मन्मभिः) पद आया है ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभन दानवाले ! (काण्वस्य, मन्मभिः) विद्वानों के समूह के ज्ञानों द्वारा (घृतम्, न, पिप्युषीः) घृत के समान पोषक (इमाः, वः, इषः) यह आपके ऐश्वर्यपदार्थ (वर्धान्) बढ़ें ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह उपदेश किया है कि हे विद्वान् पुरुषो ! आप घृतादि पुष्टिप्रद पदार्थों को बढ़ायें अर्थात् उनकी रक्षा करें, जिससे बल-वीर्य्य की पुष्टि तथा वृद्धि द्वारा नीरोग रहकर ब्रह्मविद्या तथा ऐश्वर्य्य की वृद्धि करने में यत्नवान् हों ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अन्नैः प्राणवृद्धिर्भवतीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सुदानवः=शोभनदानाः प्राणाः। घृतं न=घृतमिव। पिप्युषीः=वर्धयित्र्यः। इमाः। इषः=अद्यमानानि अन्नानि। वः+उ=युष्मान्+उ। काण्वस्य=जीवस्य। मन्मभिः=मननैः सह। वर्धान्=वर्धयन्तु ॥१९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभनदानाः ! (काण्वस्य, मन्मभिः) विदुषां समुदायस्य ज्ञानैः (घृतं, न, पिप्युषीः) घृतमिव पोषकाः (इमाः, वः, इषः) इमं युष्माकमैश्वर्यपदार्थाः (वर्धान्, उ) वर्धन्ताम्, “उ” पूरणः ॥१९॥
20 क्व नूनम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कु᳓व नूनं᳓ सुदानवो
म᳓दथा वृक्तबर्हिषः
ब्रह्मा᳓ को᳓ वः सपर्यति
मूलम् ...{Loading}...
क्व॑ नू॒नं सु॑दानवो॒ मद॑था वृक्तबर्हिषः ।
ब्र॒ह्मा को वः॑ सपर्यति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
कु᳓व नूनं᳓ सुदानवो
म᳓दथा वृक्तबर्हिषः
ब्रह्मा᳓ को᳓ वः सपर्यति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
kvà ← kvà (invariable)
nūnám ← nūnám (invariable)
sudānavaḥ ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mádatha ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥ktabarhiṣaḥ ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
brahmā́ ← brahmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saparyati ← √sapary- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
क्व॑ । नू॒नम् । सु॒ऽदा॒न॒वः॒ । मद॑थ । वृ॒क्त॒ऽब॒र्हि॒षः॒ ।
ब्र॒ह्मा । कः । वः॒ । स॒प॒र्य॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- kva
- [adverb]
- “wherein; how; kva [word].”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- sudānavo ← sudānavaḥ ← sudānu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “big; lavish.”
- madathā ← madatha ← mad
- [verb], plural, Present indikative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- vṛktabarhiṣaḥ ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣaḥ ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- brahmā ← brahman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahma; Brahmin; dhak; Brahman; brahman [word]; Brahman; Brahmin; Brahmapurāṇa; Vishnu; Brihaspati.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- saparyati ← sapary
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
सायण-भाष्यम्
मरुदागमनस्य विलम्बमसहमान ऋषिरनया वितर्कयति । सुदानवः शोभनदाना हे वृक्तबर्हिषः । वृक्तं वृक्णं छिन्नं बर्हिर्येषां यागाय । यद्वा । बर्हिरिति यज्ञनाम । वृक्तः प्रवृक्तो यज्ञो येषां ते तथोक्ताः । हे ईदृशा मरुतः क्व कुत्र देशे नूनम् इदानीं मदथ माद्यथ । मदी हर्षे ‘। व्यत्ययेन शप् । कः च ब्रह्मा ब्राह्मणः स्तोता वः युष्मान् सपर्यति परिचरति । किंकारणं बहुशः स्तुतैरपि भवद्भिरिदानीं नागम्यत इति न जानीमः ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Munificent (Maruts), for whom the sacred grass has been trimmed, where now are you beingexhilarated? What pious worshipper detains you as he) adores you?”
Jamison Brereton
Where now do you become exhilarated, you of good drops, you for whom the ritual grass has been twisted?
Who is the formulator who serves you?
Griffith
Where, Bounteous Lords for whom the grass is trimmed, are ye rejoicing now?
What Brahman is adoring you?
Macdonell
Where, bounteous Maruts, do ye now Rejoice, for whom the straw is spread, What Brahman priest is serving you?
Geldner
Wo ergötzet ihr euch jetzt, ihr Gabenschöne, für welche das Barhis herumgelegt ist? Welcher Hohepriester ehrt euch?
Grassmann
Wo doch berauschet ihr euch jetzt, freigieb’ge auf geweihter Streu? Und welcher Beter huldigt euch?
Elizarenkova
Где вы, (о боги) с прекрасными дарами, сейчас
Опьяняетесь, о те, для кого разложена жертвенная солома?
Какой брахман вас почитает?
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्रियों की चञ्चलता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभनदानदाता (वृक्तबर्हिषः) यज्ञप्रवर्तित= प्राणायामरूप यज्ञ में प्रयुक्त प्राणो ! आप (क्व) कहाँ (नूनम्) इस समय (मदथ) आनन्द कर रहे हैं (कः+ब्रह्मा) कौन ब्रह्मा (वः) आपकी (सपर्यति) सेवा कर रहा है ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव इसका यह है कि इन्द्रियगण अति चञ्चल हैं, यद्यपि शुभ कर्म में इनको विद्वान् लगाते हैं, तथापि वे इधर-उधर भाग जाते हैं, उस समय उपासक की समस्त क्रिया नष्ट हो जाती है, अतः प्राणों को विवश करने के लिये सम्बोधनपूर्वक यहाँ वर्णन है ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभन दानवाले ! (वृक्तबर्हिषः) पृथक् दिया गया है आसन जिन्हों को, ऐसे आप (क्व, नूनम्, मदथाः) कहाँ स्थित होकर मनुष्यों को हर्षित कर रहे हैं (कः, ब्रह्मा) कौन विद्वान् (वः) आपकी (सपर्यति) पूजा करता है ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का आशय यह है कि जिन लोगों को यज्ञ में विशेष=असाधारण आसन दिया जाता है, वे “वृक्तबर्हिष” कहे जाते हैं और ऐसे असाधारण विद्वानों के गुणगौरव को चतुर्वेद का वक्ता ब्रह्मा ही जान सकता है, अन्य नहीं और वह विशेषतया पूजा के योग्य होते हैं ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रियचञ्चलत्वं प्रदर्शयन्ति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सुदानवः। शोभनदानाः=हे वृक्तबर्हिषः यज्ञप्रवर्तिता मरुतः। यूयम्। क्व=कुत्र प्रदेशे। नूनम् इदानीम्। मदथ=माद्यथ। कश्च ब्रह्मा। वः=युष्मान्। सपर्यति=पूजयति ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुदानवः) हे शोभनदानाः ! (वृक्तबर्हिषः) पृथग्दत्तासनाः यूयम् (नूनम्) निश्चयम् (क्व, मदथाः) क्व जनान् हर्षयथ (कः, ब्रह्मा) को विद्वान् वा (वः, सपर्यति) युष्मान् पूजयति ॥२०॥
21 नहि ष्म - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नहि᳓ ष्म य᳓द् ध वः पुरा᳓
स्तो᳓मेभिर् वृक्तबर्हिषः
श᳓र्धाँ ऋत᳓स्य जि᳓न्वथ
मूलम् ...{Loading}...
न॒हि ष्म॒ यद्ध॑ वः पु॒रा स्तोमे॑भिर्वृक्तबर्हिषः ।
शर्धाँ॑ ऋ॒तस्य॒ जिन्व॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
नहि᳓ ष्म य᳓द् ध वः पुरा᳓
स्तो᳓मेभिर् वृक्तबर्हिषः
श᳓र्धाँ ऋत᳓स्य जि᳓न्वथ
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ha ← ha (invariable)
nahí ← nahí (invariable)
purā́ ← purā́ (invariable)
sma ← sma (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
vr̥ktabarhiṣaḥ ← vr̥ktábarhis- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
jínvatha ← √ji- 2 ~ jinv- (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śárdhān ← śárdha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
न॒हि । स्म॒ । यत् । ह॒ । वः॒ । पु॒रा । स्तोमे॑भिः । वृ॒क्त॒ऽब॒र्हि॒षः॒ ।
शर्धा॑न् । ऋ॒तस्य॑ । जिन्व॑थ ॥
Hellwig Grammar
- nahi ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nahi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- ṣma ← sma
- [adverb]
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- purā
- [adverb]
- “once; earlier; first; purā [indecl.].”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- vṛktabarhiṣaḥ ← vṛkta ← vṛj
- [verb noun]
- vṛktabarhiṣaḥ ← barhiṣaḥ ← barhis
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Barhis; barhis [word].”
- śardhāṃ ← śardha
- [noun], accusative, plural, masculine
- “troop.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- jinvatha ← jinv
- [verb], plural, Present indikative
- “enliven; animate.”
सायण-भाष्यम्
पूर्वया वितर्क्य इदानीं निश्चिनोति । हे वृक्तबर्हिषः प्रवृक्तयज्ञका मरुतः नहि ष्म तन्न खलु संभवति । वः यूयं पुरा अस्मत्तः पूर्वमेव कृतैः स्तोमैरन्यदीयैः स्तोत्रैः ऋतस्य उदकस्य सत्यस्य यज्ञस्य वा संबन्धिनः शर्धान् आत्मीयानि बलानि जिन्वथ प्रीणयथ इति यद्ध यत्खलु तन्न संभवत्येव । अतः शीघ्रमागच्छतेत्यर्थः। यद्वा । वृक्तबर्हिष इत्यृत्विङ्नाम । हे ऋत्विजः वः युष्माकं संबन्धिभिः स्तोमेभिः स्तोत्रैर्ऋतस्य यज्ञस्य संबन्धिनो यागार्हाञ्छर्धान् मारुतानि बलानि पुरा अन्येभ्यः स्तोतृभ्यः पूर्वं यद्यस्मात्कारणाज्जिन्वथ यूयं प्रीणयथ। जिविः प्रीणनार्थः । तस्मादन्यदीयैः स्तोत्रैः नहि ष्म न खलु ते मरुतो वशीभवन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“(Maruts), for whom the sacred grass is trimmed, it cannot be (that you submit to be detained), for youhave derived strength from the sacrifice, formerly (accompanied) by our praises.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sacred grass: vṛkta barhiṣaḥ(barhiriti yajñanāma) = those by whom the grass has been trimmed, i.e. the priests; “It cannot be, for, priests,by your praises preceding (those of others) you have propitiated the energies of the Maruts, the objects of thesacrifice”; for you have derived strength: or, for by the former praises (of others) you have nourished strengthconnected with the sacrifice
Jamison Brereton
For it is not (now) as it was before, when in return for our praises of you you used to animate the troops of truth, o you for whom the ritual
grass has been twisted.
Jamison Brereton Notes
Geldner thinks that this verse is addressed to the other singers, but this requires that the voc. vrktabarhi ̥ ṣaḥ in 20 and 21 have two different referents (so explicitly Geldner’s n. 3), which seems unlikely. I take the Maruts to be the addressees, as in vs. 20, and follow Macdonell (Hymns from the Rigveda, p. 60) as well as Lüders (Var. 426- 27) in taking the verse as contrasting the Maruts’ former friendly behavior to the poet and his fellow ritualists with their neglect now – a neglect drawn attention to by the questions in the immediately preceding vs. 20. Acdg. to Delbrück (AiS 502), ha sma purā́+ PRESENT expresses what was accustomed to happen in the past. I also take stómebhiḥ not as the Maruts’ praise songs, but rather the ones produced by us, as an instrumental of price. Macdonell’s tr. “as once ye did for praise…” seems to reflect a similar interpr.
Griffith
Is it not there where ye of old, supplied with sacred grass, for lauds
Inspired the strong in sacrifice?
Macdonell
For ye, for whom the straw is spread. Do not, as once ye did for praise, Rejoice our sacrificers’ ranks.
Geldner
Ist es denn nicht, daß ihr schon früher mit euren Lobgesängen die Heerscharen des Gesetzes ermuntert habt, die ihr Barhis umleget?
Grassmann
Denn ohne dass sie euch zuvor gepriesen auf geweihter Streu, Erquicket ihr des Opfers Schar.
Elizarenkova
Не правда ли, что ведь вы еще раньше,
О (люди,) разложившие жертвенную солому,
Восхвалениями подбадривали толпы закона?
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
युवा ही धर्म करे।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृक्तबर्हिषः) हे यज्ञ में नियुक्त प्राणो ! (पुरा) पूर्वकाल में (वः) आपके (यद्+ह) जो बल थे, उन (ऋतस्य) सत्य के (शर्धान्) बलों को (स्तोमैः) स्तुति द्वारा (नहि+स्म+जिन्वथ) इस समय आप पुष्ट नहीं करते हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आशय यह है कि मनुष्य का प्राणबल सदा समान नहीं रहता, अतः बलयुक्त युवावस्था में ही धर्मकार्य्य करे, वृद्धावस्था के लिये धर्म को न रख देवे। अनेक उपायों से भी वार्धक्य मिट नहीं सकता ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृक्तबर्हिषः, वः) पृथक् दिया गया है आसन जिनको, ऐसे आप (स्तोमेभिः) मेरे स्तोत्रों से प्रार्थित होकर (यत्, ह) जो (ऋतस्य) दूसरों के यज्ञों के (शर्धान्) बलों को (जिन्वथ) बढ़ावें (नहि, स्म) ऐसा नहीं सम्भावित है ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे असाधारण उच्च आसनवाले विद्वानो ! आप हमारे यज्ञों में सम्मिलित होकर शोभा को बढ़ावें और हम लोगों को अपने उपदेशों द्वारा शुभ ज्ञान प्रदान करें ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
युवैव सन् धर्मं कुर्यात्।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वृक्तबर्हिषः=यज्ञे नियुक्ता मरुतः। पुरा+वः=युष्माकम्। यत्+ह। शर्धा आसन्। तान्। ऋतस्य=सत्यस्य। शर्धान्=बलानि। नहि ष्म स्तोमैः। जिन्वथ=प्रीणयथ ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृक्तबर्हिषः, वः) दत्तासना यूयम् (स्तोमेभिः) स्तोत्रैः प्रार्थिताः (यत्, ह) यतो हि (ऋतस्य) अन्यदीययज्ञस्य (शर्धान्) बलानि (जिन्वथ) वर्धयेयुः (नहि, स्म) एतन्नहि सम्भवति ॥२१॥
22 समु त्ये - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓म् उ त्ये᳓ महती᳓र् अपः᳓
सं᳓ क्षोणी᳓ स᳓म् उ सू᳓रियम्
सं᳓ व᳓ज्रम् पर्वशो᳓ दधुः
मूलम् ...{Loading}...
समु॒ त्ये म॑ह॒तीर॒पः सं क्षो॒णी समु॒ सूर्य॑म् ।
सं वज्रं॑ पर्व॒शो द॑धुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓म् उ त्ये᳓ महती᳓र् अपः᳓
सं᳓ क्षोणी᳓ स᳓म् उ सू᳓रियम्
सं᳓ व᳓ज्रम् पर्वशो᳓ दधुः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
mahatī́ḥ ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sám ← sám (invariable)
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
kṣoṇī́ ← kṣoṇí- ~ kṣoṇī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
dadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
parvaśás ← parvaśás (invariable)
sám ← sám (invariable)
vájram ← vájra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सम् । ऊं॒ इति॑ । त्ये । म॒ह॒तीः । अ॒पः । सम् । क्षो॒णी इति॑ । सम् । ऊं॒ इति॑ । सूर्य॑म् ।
सम् । वज्र॑म् । प॒र्व॒ऽशः । द॒धुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- mahatīr ← mahatīḥ ← mahat
- [noun], accusative, plural, feminine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- kṣoṇī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “Earth.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vajram ← vajra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- parvaśo ← parvaśas
- [adverb]
- dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
त्ये ते पूर्वोक्तगुणा मरुतः महतीः बह्वीः अपः वृष्टयुदकानि समु दधुः संदधति । ओषध्यादिभिः संयोजयन्ति । यद्वा । घर्मकाले सूर्यरश्मिभिराहृता उपरि सम्यग्धारयन्ति ॥ ‘ बृहन्महतोरुपसंख्यानम् ’ इति महतः परस्य ङीप उदात्तत्वम् ।’ ऊडिदम् ’ इत्यादिना अप्शब्दात्परः शस् उदात्तः ॥ तथा क्षोणी क्षोण्यौ द्यावापृथिव्यौ च ते मरुतः सं दधुः । यथा स्वे स्वे स्थानेऽवतिष्ठेते तथा धारयन्ति । सूत्रात्मना वायुना सर्वं जगद्धार्यते । तथा च श्रूयते - वायुर्वै गोतम तत्सूत्रं वायुना वै गोतम सूत्रेणायं च लोकः सर्वाणि च भूतानि संदृब्धानि भवन्ति ’ (बृ. उ. ३. ७. २) इति । तथा सूर्यं सर्वस्य प्रेरकमादित्यं चान्तरिक्षे सं दधुः सम्यग्धारयन्ति । उशब्दः समुच्चये। ईदृशास्ते मरुतः वज्रम् आत्मीयमायुधं पर्वशः पर्वणि पर्वणि वृत्रस्य सर्वेष्ववयवसंबन्धिषु हननार्थं सं दधुः समयूयुजन् ॥
Wilson
English translation:
“They have concentrated the abundant waters, they have held together the heaven and earth, they havesustained the sun, they have divided (Vṛtra) joint by joint with the thunderbolt.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Vṛtra: they have plural nted thethunderbolt in (Vṛtra’s) every limb
Jamison Brereton
They put together the great waters, together the two “opponents” [=heaven and earth], together the sun,
together the mace, joint by joint.
᳓
Jamison Brereton Notes
22-23 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The insistently repeated sám in vs. 22 (4x in 3 pādas) is complemented by its opposite ví in 23, though ví needs only two occurrences to continue the pattern.
Griffith
They brought together both the worlds, the mighty waters, and the Sun,
And, joint by joint, the thunderbolt.
Macdonell
Together they have brought both worlds, The mighty waters, and the sun, And, joint by joint, the thunderbolt.
Geldner
Diese haben die großen Gewässer, die beiden Heerscharen, die Sonne und gliedweise die Keule des Indra hergestellt.
Grassmann
Die grossen Wasser fügten sie, das Weltenpaar, der Sonne Ball, Den Blitz zusammen Glied für Glied.
Elizarenkova
Вместе они сложили те великие воды,
Вместе – два войска, вместе – солнце,
Вместе – ваджру по суставам.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वायु का स्वभाव दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) वे सुप्रसिद्ध मरुद्गण (महतीः+अपः) बहुत जल (सन्दधुः) ओषधि आदि पदार्थों के साथ मिलते हैं। (उ) पुनः (क्षोणीः) द्युलोक और पृथिवी को (सम्) अपनी शक्ति से मिलाते हैं (उ) और (सूर्य्यम्) सूर्य को (सम्) पदार्थों के साथ मिलाते हैं तथा विघ्नों के (पर्वशः) अङ्ग-अङ्ग पर (वज्रम्+सम्) अपने आयुध को रखते हैं ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेद में विचित्र प्रकार का कहीं-२ वर्णन आता है। वायु से क्या-क्या घटना होती रहती है, यह इससे दिखलाते हैं। वायु के योग से जल होता है, यह प्रत्यक्ष है। क्षोणी अर्थात् द्युलोक और पृथिवीलोक के मध्य यदि वायु न हो, तो दोनों को परस्पर उपकार न हो। इसी प्रकार सूर्य का किरण वायु के द्वारा ही पृथिवी पर गिरता है और वायु से नाना रोगों और विघ्नों का भी नाश होता है ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) वे योद्धा लोग (महतीः, अपः) महान् जलों का (समु) सन्धान करते हैं (क्षोणी) पृथिवी का (सम्) सन्धान करते और (सूर्यम्, समु) सूर्य का सन्धान करते हैं (पर्वशः) कठोर स्थलों को तोड़ने के लिये (वज्रम्) विद्युत्शक्ति का (सन्दधुः) सन्धान करते हैं ॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उपर्युक्त वर्णित विद्वान् पुरुष बड़े-बड़े आविष्कार करके प्रजा को सब प्रकार से सुखी करते हैं अर्थात् जलों के संशोधन की विद्या का उपदेश करते और अनेक प्रकार के शस्त्रास्त्रों का प्रकाश करते हैं, जिससे शत्रु का सर्वथा दमन हो और इसी कारण वे विद्वान् पूजार्ह होते हैं ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
वायुस्वभावं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - त्ये=ते सुप्रसिद्धा मरुतः। महतीः। अपो जलानि। सन्दधुः=सन्दधति। ओषध्यादिभिः संयोजयन्ति। पुनः। क्षोणी=द्यावापृथिव्यौ। सन्दधुः। पुनः। सूर्यं सन्दधुः। पुनः। पर्वशः=विघ्नानां पर्वणि पर्वणि। वज्रमायुधम्। सन्दधुः। उ शब्दश्चार्थः ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये) ते योद्धारः (महतीः, अपः) महान्ति जलानि (समु) सन्दधति (क्षोणी) पृथिवीं च (सम्) संदधति (सूर्यम्, समु) सूर्यं च सन्दधति (पर्वशः) कठोराण्यङ्गानि विदारयितुं (वज्रम्) शस्त्रं च (सन्दधुः) सन्दधति ॥२२॥
23 वि वृत्रम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ वृत्र᳓म् पर्वशो᳓ ययुर्
वि᳓ प᳓र्वताँ अराजि᳓नः
चक्राणा᳓ वृ᳓ष्णि पउं᳓सियम्
मूलम् ...{Loading}...
वि वृ॒त्रं प॑र्व॒शो य॑यु॒र्वि पर्व॑ताँ अरा॒जिनः॑ ।
च॒क्रा॒णा वृष्णि॒ पौंस्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वि᳓ वृत्र᳓म् पर्वशो᳓ ययुर्
वि᳓ प᳓र्वताँ अराजि᳓नः
चक्राणा᳓ वृ᳓ष्णि पउं᳓सियम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
parvaśás ← parvaśás (invariable)
ví ← ví (invariable)
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yayuḥ ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
arājínaḥ ← arājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
párvatān ← párvata- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
cakrāṇā́ḥ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:MED}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vŕ̥ṣṇi ← vŕ̥ṣṇi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
वि । वृ॒त्रम् । प॒र्व॒ऽशः । य॒युः॒ । वि । पर्व॑तान् । अ॒रा॒जिनः॑ ।
च॒क्रा॒णाः । वृष्णि॑ । पौंस्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- parvaśo ← parvaśas
- [adverb]
- yayur ← yayuḥ ← yā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- parvatāṃ ← parvata
- [noun], accusative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- arājinaḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- arājinaḥ ← rājinaḥ ← rājin
- [noun], accusative, plural, masculine
- cakrāṇā ← cakrāṇāḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vṛṣṇi ← vṛṣan
- [noun], locative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
सायण-भाष्यम्
अराजिनः राज्ञा केनचित्स्वामिनानधिष्ठिताः। यद्वा । राजा स्वामी अस्य न विद्यत इत्यराजेन्द्रः । तद्युक्तः । वृष्णि वीर्यवत् पौस्यं बलं चक्राणाः कुर्वाणा मरुतः वृत्रम् आवरकमसुरं मेघं वा पर्वशः पर्वणि पर्वणि भेदेन वि ययुः विशिष्टं वधमगमयन् । तथा पर्वतान् गिरींश्च विशिष्टं वधं प्रापयन् ॥
Wilson
English translation:
“Independent of a ruler, they have divided Vṛtra joint by joint; they have shattered the mountains,manifesting manly vigour.”
Jamison Brereton
They drove Vr̥tra apart, joint by joint, apart the mountains lacking rules [/radiance],
performing a bullish manly deed.
Jamison Brereton Notes
arājín- is a hapax. Though it is obviously derived from a root √rāj, it is not clear whether it belongs to ‘shine’ (so Grassmann ‘nicht glänzend’, Renou ‘sans éclat’) or ‘rule’ (Geldner ‘die herrenlosen Berge’; Oldenberg ‘königlos’) – or both, as I suspect. Although neither root yields compelling sense as a negated quality of mountains, the phrase should be interpreted in light of 1c ví párvateṣu rājatha, where I see the same pun.
It is possible that ví √yā should be rendered ‘drive through’, not ‘drive apart’, although this produces a less happy contrast with sám in vs. 22. In that case I would tr. “they drove through Vṛtra, joint by joint, (drove) through the mountains …” On vṛ́ṣṇi see comm. ad VIII.96.19.
22-23 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The insistently repeated sám in vs. 22 (4x in 3 pādas) is complemented by its opposite ví in 23, though ví needs only two occurrences to continue the pattern.
Griffith
They sundered Vrtra limb from limb and split the gloomy mountain-clouds,
Performing a heroic deed.
Macdonell
They joint by joint have Vṛtra rent, And rent the gloomy mountain clouds, Performing an heroic feat.
Geldner
Sie haben gliedweise den Vritra durchfahren und die herrenlosen Berge, indem die eines Bullen Krafttat vollführten.
Grassmann
Und Glied für Glied zertraten sie den Vritra und die dunklen Höhn, Vollendend starke Mannesthat.
Elizarenkova
Они переехали Вритру по суставам,
Пере(ехали) горы, (оказавшиеся таким образом) без блеска,
Совершая бычье мужественное деяние.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वायु की प्रकृति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अराजिनः) किसी राजा से अधिष्ठित नहीं अर्थात् स्वतन्त्र और (वृष्णि) वीर्ययुक्त (पौंस्यम्) महाबल को (चक्राणाः) करते हुए वे मरुद्गण (वृत्रम्) जगत् के निखिल विघ्नों को (पर्वशः) खण्ड-२ करके (वि+ययुः) फेंक देते हैं और (पर्वतान्) मेघों को भी इधर-उधर छितिर-वितिर कर देते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नि, सूर्य्य, मरुत् आदि पदार्थों को जगत् के कल्याण के लिये ईश्वर ने स्थापित किया है। वायु के अनेक कार्य हैं, मुख्य कार्य ये हैं कि जो रोग कीट या अन्यान्य रोगोत्पादक अंश कहीं जम जाते हैं, तो वायु उनको उड़ाकर इधर-उधर छींट देते हैं, जिनसे उनका बल सर्वथा नष्ट हो जाता है। और मेघों को चारों दिशाओं में ले जाकर बरसाते हैं और प्राणियों को जीवित रखते हैं। अतः इनके गुणों का निरूपण वेदों में आता है ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अराजिनः) स्वतन्त्र (वृष्णि, पौंस्यम्, चक्राणाः) तीक्ष्ण पौरुष करते हुए वे लोग (वृत्रम्) अपने मार्गरोधक शत्रु को (पर्वशः) पर्व-पर्व में (विययुः) विभिन्न कर देते हैं (पर्वतान्) और मार्गरोधक पर्वतों को भी (वि) तोड़-फोड़ डालते हैं ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वे अस्त्र-शस्त्रों के प्रयोग को जाननेवाले विद्वान् पुरुष अपने परिश्रम द्वारा मार्गरोधक शत्रुओं को छिन्न-भिन्न करके भगा देते हैं और वे जिन पर्वतों का आश्रय लेते हैं, उनको भी अपनी विद्याद्वारा तोड़-फोड़ कर शत्रुओं का निरोध करते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
वायुप्रकृतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अराजिनः=न केनचिदपि राज्ञा अधिष्ठिताः स्वतन्त्राः। पुनः। वृष्णि=वीर्य्यवत्। पौंस्यम्=बलम्। चक्राणाः=कुर्वन्तो मरुतः। वृत्रम्=जगतां विघ्नम्। पर्वशः=पर्वणि पर्वणि। विययुः=विशिष्टं वधमगमयन्। पुनः। पर्वतान्=मेघांश्च वियुक्तवन्तः ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अराजिनः) स्वतन्त्राः (वृष्णि, पौंस्यं, चक्राणाः) तीक्ष्णपौरुषं कुर्वाणास्ते (वृत्रम्) स्ववारकम् (पर्वशः) प्रतिपर्व (विययुः) खण्डयन्ति (पर्वतान्) स्वमार्गाय गिरींश्च (वि) स्फोटयन्ति ॥२३॥
24 अनु त्रितस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु त्रित᳓स्य यु᳓ध्यतः
शु᳓ष्मम् आवन्न् उत᳓ क्र᳓तुम्
अ᳓न्व् इ᳓न्द्रं वृत्रतू᳓रिये
मूलम् ...{Loading}...
अनु॑ त्रि॒तस्य॒ युध्य॑तः॒ शुष्म॑मावन्नु॒त क्रतु॑म् ।
अन्विन्द्रं॑ वृत्र॒तूर्ये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अ᳓नु त्रित᳓स्य यु᳓ध्यतः
शु᳓ष्मम् आवन्न् उत᳓ क्र᳓तुम्
अ᳓न्व् इ᳓न्द्रं वृत्रतू᳓रिये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ánu ← ánu (invariable)
tritásya ← tritá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
yúdhyataḥ ← √yudh- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
āvan ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śúṣmam ← śúṣma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
utá ← utá (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥tratū́rye ← vr̥tratū́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अनु॑ । त्रि॒तस्य॑ । युध्य॑तः । शुष्म॑म् । आ॒व॒न् । उ॒त । क्रतु॑म् ।
अनु॑ । इन्द्र॑म् । वृ॒त्र॒ऽतूर्ये॑ ॥
Hellwig Grammar
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- tritasya ← trita
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Trita.”
- yudhyataḥ ← yudh
- [verb noun], genitive, singular
- “fight; overcome.”
- śuṣmam ← śuṣma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- āvann ← āvan ← av
- [verb], plural, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛtratūrye ← vṛtratūrya
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
सायण-भाष्यम्
त्रितस्य आप्त्यस्यैतत्संज्ञस्य युध्यतः शत्रून् संप्रहरतो राजर्षेः शुष्मं परेषां शोषकं बलं मरुतः अनु आवन् साहाय्यार्थमन्वगच्छन् । यद्वा । अनुगुणमरक्षन् । उत अपि च क्रतुं तदीयं कर्म चारक्षन् । अपि च वृत्रतूर्ये वृत्रवधार्थे संग्रामे इन्द्रं च अनु आवन् अरक्षन् ॥
Wilson
English translation:
“They have come to the aid of the warring Trita, invigorating his strength, and (animating) his acts; theyhave come to the aid of Indra, for the destruction of Vṛtra.”
Jamison Brereton
They stood by the unbridled force and the resolve of Trita, while he was fighting,
(stood) by Indra at the overcoming of Vr̥tra.
Jamison Brereton Notes
The pattern of repeated preverbs continues with ánu. The lexeme ánu √av is quite rare (but see X.113.1); presumably the poet was looking for a preverb to pattern with sám and ví in the previous vss. In X.113.1 I tr. ‘assist’, but ‘stand by’ here to provide a separable particle for the pattern.
Griffith
They reinforced the power and strength of Trita as he fought, and helped
Indra in battle with the foe.
Macdonell
They reinforced the mighty strength And skill of Trita as he fought, And Indra in the Vṛtra-fray.
Geldner
Sie ließen den Mut und die Umsicht des kämpfenden Trita, sie ließen den Indra im Vritrakampf gewähren.
Grassmann
Des Trita Kraft und Heldenmuth erfrischten in dem Kampfe sie, Den Indra in der Vritraschlacht.
Elizarenkova
Они поддержали ярость и силу духа
Борющегося Триты,
(Поддержали) Индру в борьбе с Вритрой.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः वही विषय आ रहा है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनः मरुद्गण के कर्म कहे जाते हैं। वे मरुत् (त्रितस्य) भूमि, अन्तरिक्ष और द्युलोक में व्याप्त और (युध्यतः) स्वव्यापार में लगे हुए अग्नि के (शुष्मम्) बल की (अनु+आवन्) अनुकूलता के साथ रक्षा करते हैं (उत) और (क्रतुम्) अग्नि की सत्ता की भी रक्षा करते हैं। तथा (वृत्रतूर्ये) विघ्नों के साथ संग्राम में (इन्द्रम्+अनु) सूर्य को भी साहाय्य पहुँचाते हैं ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अग्नि का भी सहायक वायु होता है और सूर्य्य का भी, विज्ञानशास्त्र के अध्ययन से इस विषय को जानो ॥२४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उन योद्धाओं का अपने सब कामों में जागरूक होना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृत्रतूर्ये) असुरों के संग्राम में (युध्यतः, त्रितस्य, अनु) युद्ध करते हुए तीन सेनाओं के अधिपति के पीछे (शुष्मं, आवन्) उसके बल की रक्षा करते (उत) और साथ ही (क्रतुम्) राष्ट्रकर्म की भी रक्षा करते तथा (इन्द्रम्) सम्राट् को (अनु) सुरक्षित रखते हैं ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये अग्रणी विद्वान् योद्धा संग्राम में युद्ध करते हुए पिछले तीसरे मण्डल की रक्षा करते और सम्राट् को भी सुरक्षित रखते हुए राष्ट्र की रक्षा करते हैं, जिससे वे कृतकार्य्य होकर राष्ट्र को मङ्गलमय बनाते हैं ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदनुवर्तते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - त्रितस्य=त्रिततस्य=त्रिषु स्थानेषु भूमौ, अन्तरिक्षे दिवि च ततस्य व्याप्तस्य। युध्यतः=स्वकार्य्ये व्याप्रियमाणस्य। अग्नेः=शुष्मम्=बलम्। अन्वावन्=अन्वरक्षन्=आनुकूल्येन रक्षन्ति। उत=अपि च। क्रतुम्=कर्म=सत्ताञ्च। ते रक्षन्ति। पुनः। वृत्रतूर्य्ये=वृत्राणाम्=विघ्नानाम्। तूर्य्ये=संग्रामे। इन्द्रम्=सूर्य्यं च। अन्ववन्ति ॥२४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ तेषां जागरूकत्वं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृत्रतूर्ये) असुरसंग्रामे (युध्यतः, त्रितस्य, अनु) युद्धं कुर्वतः सेनात्रयाधिपस्य पश्चात् (शुष्मम्, आवन्) तस्य बलं रक्षन्ति (उत) अथ च (क्रतुम्) तदीयं राष्ट्रकर्म च रक्षन्ति (इन्द्रम्) सम्राजं च (अनु) अनुरक्षन्ति ॥२४॥
25 विद्युद्धस्ता अभिद्यवः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विद्यु᳓द्धस्ता अभि᳓द्यवः
शि᳓प्राः शीर्ष᳓न् हिरण्य᳓यीः
शुभ्रा᳓ वि᳓ अञ्जत श्रिये᳓
मूलम् ...{Loading}...
वि॒द्युद्ध॑स्ता अ॒भिद्य॑वः॒ शिप्राः॑ शी॒र्षन्हि॑र॒ण्ययीः॑ ।
शु॒भ्रा व्य॑ञ्जत श्रि॒ये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
विद्यु᳓द्धस्ता अभि᳓द्यवः
शि᳓प्राः शीर्ष᳓न् हिरण्य᳓यीः
शुभ्रा᳓ वि᳓ अञ्जत श्रिये᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
abhídyavaḥ ← abhídyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vidyúddhastāḥ ← vidyúddhasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
hiraṇyáyīḥ ← hiraṇyáya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śíprāḥ ← śíprā- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śīrṣán ← śíras- ~ śīrṣán- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
añjata ← √añj- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
śriyé ← śrī́- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
śubhrā́ḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
वि॒द्युत्ऽह॑स्ताः । अ॒भिऽद्य॑वः । शिप्राः॑ । शी॒र्षन् । हि॒र॒ण्ययीः॑ ।
शु॒भ्राः । वि । अ॒ञ्ज॒त॒ । श्रि॒ये ॥
Hellwig Grammar
- vidyuddhastā ← vidyut
- [noun], feminine
- “lightning; Vidyut; thunderbolt.”
- vidyuddhastā ← hastāḥ ← hasta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- abhidyavaḥ ← abhidyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “celestial; brilliant.”
- śiprāḥ ← śiprā
- [noun], nominative, plural, feminine
- “lip; śiprā.”
- śīrṣan
- [noun], locative, singular, neuter
- “head; śīrṣan [word].”
- hiraṇyayīḥ ← hiraṇyaya
- [noun], nominative, plural, feminine
- “gold; aureate; hiraṇyaya [word].”
- śubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- vy ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- añjata ← añj
- [verb], plural, Present injunctive
- “smear; anoint; mix; color.”
- śriye ← śrī
- [noun], dative, singular, feminine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
सायण-भाष्यम्
विद्युद्धस्ताः विद्योतमानायुधबाहवः अभिद्यवः अभिगतदीप्तयः शुभ्राः शोभमाना मरुतः शीर्षन् शीर्ष्णि शिरस्यात्मीयेषु शिरःसु हिरण्ययीः हिरण्मयीः स्वर्णमयानि शिप्राः शिरस्त्राणानि श्रिये शोभार्थं व्यञ्जत व्यञ्जयन्ति । व्यक्तीकुर्वन्ति । धारयन्तीत्यर्थः ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“The birlliant (Maruts), bearing the lightning in their hands, radiant above all, gloriously display theirgolden helmets on their heads.”
Jamison Brereton
With lightning in their hands, heaven-bound—golden (helmet-)lips (stretched out) on their head—
the resplendent ones anointed themselves for beauty.
Jamison Brereton Notes
I have punctuated pāda b as a parenthetical expression, a nominal locational clause, but in context it is the equivalent of a decompounded bahuvrīhi modifying the Maruts and parallel to vidyúddhastā(ḥ) ‘having lightning in their hands’ in pāda a (so approx. Renou). A bahuvrīhi would have been difficult to construct with these elements. Including the modifier ‘golden’ would have produced a threemember compound, which would be unusual for the RV, and determining what form ‘head’ (śíras- / śīṛṣ-ṇ-) would have taken as the final member of a masc. pl.
bahuvrīhi may have defeated the poet. This analytic expression is given somewhat fuller form in V.54.11.
Griffith
They deck themselves for glory, bright, celestial, lightning in their hands,
And helms of gold upon their heads.
Macdonell
Celestial, lightnings in their hands, They wear gold helmets on their heads; For glory, bright, they deck themselves.
Geldner
Den Blitz in der Hand, glorreich, - im Haupte die goldenen Zahnreihen - bemalen sich die Schmucken zur Schönheit.
Grassmann
Die blitzbewehrten, himmlischen, die lichten setzten auf das Haupt Zur Zier die goldnen Helme sich.
Elizarenkova
С молниями в руках, сверкающие,
На голове позолоченные шлемы –
Прекрасные украшения для блеска.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनः वे मरुद्गण (शीर्षन्) आकाश में (हिरण्ययीः) सुवर्णमय अर्थात् अत्युत्तम (शिप्राः) गतियों को (श्रिये) जगत् के कल्याण के लिये (व्यञ्जत) प्रकट करते हैं (विद्युद्धस्ताः) जिनके मानो हाथ विद्युत् के समान चञ्चल हैं और (अभिद्यवः) जो चारों तरफ देदीप्यमान हो रहे हैं और जो (शुभ्राः) शोभमान हैं ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह वायु का स्वाभाविक वर्णन है कि ईश्वरीय प्रबन्ध से ज्यों-२ वायु का प्रसार आकाश में होता गया, त्यों-२ जगत् का मङ्गल बढ़ता गया ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विद्युद्धस्ताः) विद्युत् शक्तिवाले शस्त्रों को हाथ में लिये हुए (अभिद्यवः) चारों ओर से द्योतमान वे योद्धा (शीर्षन्) शिर में (हिरण्ययीः) सुवर्णमय (शुभ्राः) सुन्दर (शिप्राः) शिरस्त्राण को (श्रिये) शोभा के लिये धारण किये हुए (व्यञ्जत) प्रकाशित होते हैं ॥२५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पदार्थविद्यावेत्ता योद्धा लोग नाना प्रकार के विद्युत् शस्त्रों को लेकर धर्मयुद्ध में उपस्थित हों और शत्रुओं को विजय करते हुए प्रकाशित हों ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदेव दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनः। मरुतः। शीर्षन्=शीर्ष्णि=शिरसि=आकाशे। हिरण्ययीः=हिरण्यमयीः=शोभमानाः। शिप्राः=गतीः। श्रिये=जगत्कल्याणाय। व्यञ्जत=व्यञ्जयन्ति=व्यक्तीकुर्वन्ति। कीदृशाः। विद्युद्धस्ताः=विद्युत इव चञ्चलहस्ताः। अभिद्यवः=अभितो द्योतमानाः। पुनः। शुभ्राः ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विद्युद्धस्ताः) विद्युच्छक्तिमच्छस्त्रहस्ताः (अभिद्यवः) अभितो द्योतमानाः (शीर्षन्) शिरस्सु (हिरण्ययीः) हिरण्मयीः (शुभ्राः) शोभनाः (शिप्राः) शिरोरक्षणीः (श्रिये) शोभायै दधानाः (व्यञ्जत) प्रकाशन्ते ॥२५॥
26 उशना यत्परावत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उश᳓ना य᳓त् पराव᳓त
उक्ष्णो᳓ र᳓न्ध्रम् अ᳓यातन
दियउ᳓र् न᳓ चक्रदद् भिया᳓
मूलम् ...{Loading}...
उ॒शना॒ यत्प॑रा॒वत॑ उ॒क्ष्णो रन्ध्र॒मया॑तन ।
द्यौर्न च॑क्रदद्भि॒या ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उश᳓ना य᳓त् पराव᳓त
उक्ष्णो᳓ र᳓न्ध्रम् अ᳓यातन
दियउ᳓र् न᳓ चक्रदद् भिया᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
uśánā ← uśánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
áyātana ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
rándhram ← rándhra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ukṣṇáḥ ← ukṣán- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhiyā́ ← bhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
cakradat ← √krand- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
उ॒शना॑ । यत् । प॒रा॒ऽवतः॑ । उ॒क्ष्णः । रन्ध्र॑म् । अया॑तन ।
द्यौः । न । च॒क्र॒द॒त् । भि॒या ॥
Hellwig Grammar
- uśanā
- [noun], instrumental, singular, feminine
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- parāvata ← parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- ukṣṇo ← ukṣṇaḥ ← ukṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; ukṣan [word].”
- randhram ← randhra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hole; aperture; brahmarandhra; failing; nine; cave.”
- ayātana ← yā
- [verb], plural, Imperfect
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- dyaur ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- cakradad ← cakradat ← krand
- [verb], singular, Plusquamperfect
- “roar; neigh; cry; howl; shout.”
- bhiyā ← bhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “fear; bhī; alarm.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः उशनाः । व्यत्ययेन प्रथमा । उशनसा काव्येनर्षिणा स्तूयमाना यूयम् । यद्वा । उशनःशब्दात् ‘सुपां सुलुक्’ इति जसः सुः ॥ उशनसः स्तोतॄन् कामयमाना यूयम् उक्ष्णः सेक्तुः कामानां वर्षितुरात्मीयस्य रथस्य वृष्टिहेतोरन्तरिक्षस्य वा रन्ध्रं मध्यं परावतः दूरदेशात् यत् यदा अयातन अगच्छत ॥ यातेर्लङि मध्यमबहुवचनस्य ‘तप्तनप्तनथनाश्च इनि तनादेशः ॥ तदानीं द्यौर्न । अत्र द्युशब्देन तत्रत्यो जनसंघो लक्ष्यते । द्युलोके वर्तमानो जनसंघ इव पार्थिवमपि सर्वं भूतजातं भिया युष्मद्वेगजनितथा भीत्या चक्रदत् अशब्दयत् अकम्पत वा ॥
Wilson
English translation:
“Glorified, (Maruts), by Uśanas, when you approach from afar to the opening of the rainy (firmament),then (the dwellers on earth), like those in heaven, are clamorous through fear.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Uśanas: uśanasā kāvyenaṛṣiṇā stūyamānāḥ;
Or = uśanāsāḥ, i.e. desiring worshipper, stotṛn kāmayamānāḥ;
Clamorous: dyaurna cakradad bhiyā = like heaven, calls out with fear
Jamison Brereton
When you drove with Uśanā from afar to the “loins of the ox” [=Vala cave?],
like heaven it [=cave] roared with fear.
Jamison Brereton Notes
Like almost every verse involving Uśanā, this one is quite obscure. On the morphology of the name, see my art. in Fs. Jasanoff; for the mythological background and development of Uśanā, chap. 4 in my RV between Two Worlds. I take this verse as a disguised treatment of the Vala myth, with which Uśanā Kāvya is associated elsewhere. Pāda a is also found at I.130.9; there I take Uśanā as an acc. of goal (or perhaps a gen. with a gapped ‘house’), while here I take it as an instr. As discussed in the Fs. Jasanoff article, the word uśánā behaves essentially like an indeclinable in the RV.
In my analysis the curious expression ukṣṇó rándhram “the loins of the ox” (on randhrá- see Gotō 1985 [MSS 44] and EWA s.v.) is a reference to the Vala cave: the loins are a weak or vulnerable spot in animals, and MIA randha- ‘opening, cleft, weak spot’ shows how easily this can develop into a word that might qualify a cave.
A similar circumlocution for the Vala cave is náme góḥ “in the bend of the cow” (III.39.6). Geldner takes the phrase instead as a personal name; as he points out Ukṣṇo Randhra is a PN in PB 13.9.19/JB III.150 and has the epithet kāvya-, apropos of the so-called Aukṣṇorandhra Sāman, but this is surely a secondary reinterpretation of this opaque vs. The roaring in c is the noise of the cows penned inside the cave.
Note the phonetic echo in the initial words of the first two pādas: #uśanā #ukṣṇas.
Griffith
When eagerly ye from far away came to the cavern of the Bull,
He bellowed in his fear like Heaven.
Macdonell
When eagerly from far ye came Nigh to the cavern of the bull, With fear, like Heaven, he roared aloud.
Geldner
Als ihr mit Usanas zu Uksno Randhra aus der Ferne kamt, da brüllte er aus Furcht wie der Himmel donnert.
Grassmann
Als ihr von Ferne voll Begier in das Versteck des Stieres drangt, Schrie, wie der Himmel, er vor Furcht.
Elizarenkova
Когда Ушанас (и вы) издалека
Прибыли к Укшно Рандхре,
Он заревел от страха, как (грохочет) небо.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनः मरुत् का वर्णन करते हैं। हे मरुतो ! (यत्) जब मानो, (उशना) इच्छा करते हुए आप (परावतः) किसी दूरदेश से आकर (उक्ष्णः) वर्षाकारी आकाश के (रन्ध्रम्) मध्य (अयातन) आते हैं, तब (द्यौः+न) द्युलोक के समान पृथिवी भी (भिया) भय से (चक्रदत्) काँपने लगती है ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह भी स्वाभाविक वर्णन है। वायु यद्यपि सर्वत्र पृथिवी पर विद्यमान है, तथापि जब भारतवर्ष में पूर्वीय या पश्चिमीय वायु चलता है, तो निश्चय नहीं होता कि यह कहाँ से चलकर आया है। ज्यों-ज्यों दिन बढ़ता जाता है, त्यों-त्यों वायु का वेग तेज होता जाता है, यहाँ तक की मध्याह्न में वैशाख, ज्येष्ठ का वायु अतिशय असह्य हो जाता। लोग गृह बन्द कर बैठते हैं। यह दृश्य भारतवासियों को अच्छे प्रकार विदित है। शरीर के भीतर भी जब वायु का प्रकोप होता है, तब यही दशा होती है ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जब (उशना) रक्षा को चाहते हुए योधालोग (उक्ष्णः) कामनाओं की वर्षा करनेवाले अपने रथ पर (रन्ध्रम्) मध्यभाग में (अयातन) जाकर बैठते हैं तब (परावतः) दूर से ही (द्यौः, न) मेघाच्छन्न द्युलोक के समान (भिया) भय से यह लोक भी (चक्रदत्) आन्दोलित होने लगता है ॥२६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - “उक्षति सिञ्चति कामान् इति उक्षा”=जो नाना प्रकार की कामनाओं की वृष्टि करे, उसका नाम “उक्षा” है। इस प्रकार के कामना देनेवाले यानों पर आरूढ़ होकर जो योद्धा लोग युद्ध में जाते हैं, उनसे सब भयभीत होते और वे ही विजय को प्राप्त होते हैं, अन्य नहीं। स्मरण रहे कि “उक्षा” शब्द का अर्थ यहाँ सायणाचार्य्य ने कामनाओं की वृष्टि करनेवाला किया है। जो लोग उक्त शब्द को बलीवर्द=बैल का वाचक मानकर गवादि पशुओं का बलिदान कथन करते हैं, उनका कथन वेदाशय से सर्वथा विरुद्ध है, क्योंकि “उक्षा” शब्द सिञ्चन करने तथा कामनाओं की पूर्ति करने के अर्थों में आता है, किसी पशु-पक्षी के बलिदान के लिये नहीं ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तदेव दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः। यद्=यदा। यूयम्। उशना=उशनसः कामयमाना इव। परावतः=कस्माच्चिदपि दूरदेशात् आगत्य। उक्ष्णः=वर्षितुः आकाशस्य। रन्ध्रम्=मध्यम्=अयातन= अगच्छन्=गच्छन्ति। तदा। द्यौर्न=द्यौरिव पृथिव्यपि। भिया=भयेन। चक्रदत्=अशब्दयत्=कम्पत इत्यर्थः ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा (उशना) रक्षां कामयमानाः ते (उक्ष्णः) कामानां वर्षितुः स्वरथस्य (रन्ध्रम्) मध्यभागम् (अयातन) यान्ति तदा (परावतः) दूरादेव (द्यौः, न) मेघाच्छन्ना द्यौरिव (भिया) तद्भयेन अयं लोकः (चक्रदत्) कम्पितो भवति ॥२६॥
27 आ नो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ नो मख᳓स्य दाव᳓ने
अ᳓श्वैर् हि᳓रण्यपाणिभिः
दे᳓वास उ᳓प गन्तन
मूलम् ...{Loading}...
आ नो॑ म॒खस्य॑ दा॒वनेऽश्वै॒र्हिर॑ण्यपाणिभिः ।
देवा॑स॒ उप॑ गन्तन ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ नो मख᳓स्य दाव᳓ने
अ᳓श्वैर् हि᳓रण्यपाणिभिः
दे᳓वास उ᳓प गन्तन
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
dāváne ← √dā- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
makhásya ← makhá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
áśvaiḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
híraṇyapāṇibhiḥ ← híraṇyapāṇi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dévāsaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
gantana ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
आ । नः॒ । म॒खस्य॑ । दा॒वने॑ । अश्वैः॑ । हिर॑ण्यपाणिऽभिः ।
देवा॑सः । उप॑ । ग॒न्त॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- makhasya ← makha
- [noun], genitive, singular, masculine
- “yajña; Makha; festival.”
- dāvane ← dā
- [verb noun]
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- ‘śvair ← aśvaiḥ ← aśva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- hiraṇyapāṇibhiḥ ← hiraṇya
- [noun]
- “aureate; gold.”
- hiraṇyapāṇibhiḥ ← pāṇibhiḥ ← pāṇi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hand; hoof; pāṇi [word].”
- devāsa ← devāsaḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- gantana ← gam
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे देवासः दानादिगुणयुक्ता मरुतः नः अस्माकं मखस्य यज्ञस्य दावने दानाय । ददातेरौणादिको भावे वनिः । हिरण्यपाणिभिः स्वर्णमयपादैः स्वर्णालंकृतैर्हितरमणीयपादैर्वा अश्वैः आ उप गन्तन उपागच्छत प्राप्नुत ॥ गमेर्लोटि छान्दसः शपो लुक् । ‘तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तनबादेशः । अत एव ङित्त्वाभावादनुनासिकलोपो न क्रियते ॥
Wilson
English translation:
“Come, gods, to (show your) liberality at our sacrifice with your golden-footed steeds.”
Jamison Brereton
(Come) here to us, for the giving of bounty, with horses whose forefeet are golden—
come near, o gods.
Griffith
Borne by your golden-footed steeds, O Gods, come hither to receive
The sacrifice we offer you.
Macdonell
Brought by your golden-footed steeds Come hither, O ye gods, to us, To take from us our sacrifice.
Geldner
Kommet zu uns mit den goldhufigen Rossen, um eine Gabe zu schenken, ihr Götter!
Grassmann
Mit goldbehuften Rossen kommt, o Götter, nun zu uns herbei, Den muntern Helden zu empfahn.
Elizarenkova
К нам для дарения дружеского расположения
Приезжайте, о боги,
На конях с золотыми подковами!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्रियों को रोके, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवासः) हे देवो ! हे प्राणो ! (नः) हमारे (मखस्य) यज्ञ की सहायता के लिये आप सब (हिरण्यपाणिभिः) स्वर्णालङ्कृत अर्थात् सुवर्णवत् हितकारी (अश्वैः) इन्द्रियों के साथ (उपागन्तन) समीप में आवें ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इसका आशय यह है कि प्राणायाम भी एक यज्ञ है, इसको भी विधिपूर्वक करें। प्रतिक्षण मन इधर-उधर भागा करते हैं। उच्छृङ्खल अश्व के समान ये इन्द्रियगण बड़े वेग से चारों तरफ दौड़ते हैं, अतः मन सहित प्रथम सब इन्द्रियों को वश में करके तब किसी यज्ञ में प्रवृत्त होवें ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवासः) हे दिव्यपुरुषो ! आप (दावने) अपनी शक्ति देने के लिये (हिरण्यपाणिभिः) हिरण्य जिनके हाथ में है, ऐसी (अश्वैः) व्यापकशक्तियों सहित (नः, मखस्य) हमारे यज्ञ के (आ) अभिमुख (उपगन्तन) आवें ॥२७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - दैवी शक्तियों से सम्पन्न पुरुषों के हाथ में ही ऐश्वर्य्य तथा हिरण्यादि दिव्य पदार्थ होते हैं, अत एव ऐसे विभूतिसम्पन्न तथा दिव्यशक्तिमान् देवताओं को यज्ञ में अवश्य निमन्त्रित करके बुलाना चाहिये, ताकि उनके उपदेश से प्रजाजन लाभ उठावें ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणा निरोद्धव्या इति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे देवासः=हे देवाः प्राणाः। नोऽस्माकम्। मखस्य=यज्ञस्य। दावने=दानाय। हिरण्यपाणिभिः=स्वर्णालङ्कृतैः। अश्वैरिन्द्रियैः सह। उपागन्तन=उपागच्छत=समीपमागच्छत। शरीर एव स्थिता भवतेत्यर्थः ॥२७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवासः) हे दिव्यपुरुषाः ! यूयम् (दावने) स्वशक्तिदानाय (हिरण्यपाणिभिः) हिरण्यहस्ताभिः (अश्वैः) व्यापकशक्तिभिः (नः, मखस्य) नो यज्ञस्य (आ) अभिमुखम् (उपगन्तन) आगच्छत ॥२७॥
28 यदेषां पृषती - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् एषाम् पृ᳓षती र᳓थे
प्र᳓ष्टिर् व᳓हति रो᳓हितः
या᳓न्ति शुभ्रा᳓ रिण᳓न्न् अपः᳓
मूलम् ...{Loading}...
यदे॑षां॒ पृष॑ती॒ रथे॒ प्रष्टि॒र्वह॑ति॒ रोहि॑तः ।
यान्ति॑ शु॒भ्रा रि॒णन्न॒पः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓द् एषाम् पृ᳓षती र᳓थे
प्र᳓ष्टिर् व᳓हति रो᳓हितः
या᳓न्ति शुभ्रा᳓ रिण᳓न्न् अपः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
pŕ̥ṣatīḥ ← pŕ̥ṣant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ráthe ← rátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
práṣṭiḥ ← práṣṭi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
róhitaḥ ← róhita- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váhati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
riṇán ← √rī- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
śubhrā́ḥ ← śubhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yā́nti ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । ए॒षा॒म् । पृष॑तीः । रथे॑ । प्रष्टिः॑ । वह॑ति । रोहि॑तः ।
यान्ति॑ । शु॒भ्राः । रि॒णन् । अ॒पः ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- pṛṣatī
- [noun], nominative, singular, feminine
- rathe ← ratha
- [noun], locative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- praṣṭir ← praṣṭiḥ ← praṣṭi
- [noun], nominative, singular, masculine
- vahati ← vah
- [verb], singular, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- rohitaḥ ← rohita
- [noun], nominative, singular, masculine
- “red.”
- yānti ← yā
- [verb], plural, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- śubhrā ← śubhrāḥ ← śubhra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white; beautiful; attractive; śubhra [word]; light.”
- riṇann ← riṇan ← ri
- [verb], plural, Present injunctive
- “free; liberate; run; let go of.”
- apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
सायण-भाष्यम्
एषां मरुतां रथे पृषतीः पृषद्भिः श्वेतबिन्दुभिर्युक्ता मृग्यः यत् यदा वहन्ति यदा च प्रष्टिः प्राशुः शीघ्रगामी । यद्वा । प्रमुखे युज्यमानः सन् । रोहितः पृषतः पृषद्भिर्युक्तो मृगः वहति तदानीं शुभ्राः शोभमाना मरुतः यान्ति गच्छन्ति । तेषां गमने च सति अपः उदकानि वृष्टिलक्षणानि रिणन् अरिणन् अगच्छन् । सर्वत्र प्रवहन्ति ॥ ‘ री गतिरेषणयोः । क्रैयादिकः । प्वादीनां ह्रस्वः’। छान्दसोऽडभावः। समानवाक्ये निघातयुष्मदस्मदादेशा वक्तव्याः’ (पा. सू. ८. १. १८. ५) इति वचनादत्र पूर्वपदस्य वाक्यान्तरगतत्वात् तिङ्ङतिङः ’ इति निघाताभावः ॥
Wilson
English translation:
“When the spotted antelope or the swift tawny deer conveys them in their chariot, then the brilliant(Maruts) depart, and the rains have gone.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Riṇan = as they flow in every direction, sarvatra pravahanti
Jamison Brereton
When the chestnut side-horse guides the dappled (mares yoked) to their chariot,
the resplendent ones drive; they let flow the waters.
Jamison Brereton Notes
práṣṭi- ‘side-horse’ is a rare word in the RV, occurring two other times in addition to a single instance of the deriv. práṣṭimant-. As often, the occurrence of a rare word can be attributed to phonological triggers; here prṣ̥́ atī ráthe / práṣṭir …
róhitaḥ (with a nice scrambling of th à h…t in ráthe … róhitaḥ). Our pāda b is also found at I.39.6b, with rátheṣu pṛ́ṣatīr in the preceding pāda. (The other two occurrences are less phonologically driven.) The exact arrangement of the horses isn’t clear, and the sandhi form pṛ́ṣatī has accordingly received different grammatical analyses. I take it as representing underlying pṛ́ṣatīḥ, an acc. pl. fem., obj. of váhati (so also Grassmann, Bloomfield). Geldner (/Renou) seems to take it rather as a nom. pl. implicitly conjoined with róhitaḥ, presumably with the verb agreeing with the latter. Hoffmann (Inj. 126) take the form as a dual nom., a parallel subj. to róhitaḥ.
Oldenberg suggests that riṇán(n) is a nom. sg. participle, modifying the subjects of yā́nti with incongruence of number. This seems unnecessary, since it can easily be a 3rd pl. injunctive, requiring no such grammatical adjustment.
Griffith
When the red leader draws along their spotted deer yoked to the car.
The Bright Ones come, and shed the rain.
Macdonell
When the red leader in their car The spotted deer directs, the bright Gods go: may they the waters free.
Geldner
Wenn an ihrem Wagen die Schecken und der Rotfuchs als Beipferd ziehen, so fahren die Schmucken aus und lassen die Wasser laufen.
Grassmann
Wenn nun ihr rothes Seitenpferd am Wagen beide Hirsche lenkt, So fahren hell sie, Wasser rinnt.
Elizarenkova
Когда у них пестрые (антилопы запряжены) в колесницу,
(И) рыжая везет как пристяжная,
Прекрасные выезжают (и) выпускают течь воды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणायाम का फल दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यद्) जब (प्रष्टिः) अतिशीघ्रगामी (रोहितः) ईश्वर की ओर रागवान् मन (एषाम्) इन प्राणों के (रथे) रमणीय शरीर में स्थित (पृषतीः) जलपूर्ण नाड़ियों अथवा इन्द्रियों की गतियों को (वहति) ईश्वर की ओर ले चलता है, तब (शुभ्राः) शुद्ध=सात्त्विक (अपः) करुणरसपूर्ण जल (यान्ति) निकल आते हैं, (रिणन्) अवश्य निकलते हैं ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब भगवान् की ओर मन जाता है, तब नयन से करुणरस निकलने लगते हैं ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जब (एषाम्) इनको (प्रष्टिः) शीघ्रगामी सारथी (रथे) रथ में चढ़ाकर (पृषती) जलसम्बन्धी स्थलियों की ओर (वहति) ले जाता है, तब वे (शुभ्राः, अपः) जलों को स्वच्छ (रिणन्) करते हुए (यान्ति) जाते हैं ॥२८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि पदार्थविद्यावेत्ता पुरुषों का यह भी कर्तव्य है कि वह युद्धसम्बन्धी जलों का भी संशोधन करें, ताकि किसी प्रकार का जलसम्बन्धी रोग उत्पन्न न हो ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणायामफलं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यद्=यदा। एषां मरुताम्=प्राणानाम्। रथे=रमणीये शरीरे। स्थिताः। पृषतीः=जलपूर्णा नाडीः इन्द्रियाणां गतीर्वा। प्रष्टिः=प्राशुः=शीघ्रगामी। रोहितो रागवन्मनः। वहति। तदा। शुभ्राः=शुद्धाः=सात्त्विकाः। अपः=आपो जलानि। यान्ति। रिणन्=निर्गच्छन्ति=प्रवहन्ति ॥२८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यदा (एषाम्) इमान् “कर्मणि षष्ठी” (प्रष्टिः) शीघ्रगामी सारथिः (रथे) रथे उपवेश्य (पृषतीः) सेचनीयस्थलीः प्रति (वहति) प्रापयति तदा (शुभ्राः, अपः) स्वच्छजलानि (रिणन्) उत्पादयन्तः (यान्ति) गच्छन्ति ॥२८॥
29 सुषोमे शर्यणावत्यार्जिके - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सुषो᳓मे शर्यणा᳓वति
आर्जीके᳓ पस्ति᳓यावति
ययु᳓र् नि᳓चक्रया न᳓रः
मूलम् ...{Loading}...
सु॒षोमे॑ शर्य॒णाव॑त्यार्जी॒के प॒स्त्या॑वति ।
य॒युर्निच॑क्रया॒ नरः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सुषो᳓मे शर्यणा᳓वति
आर्जीके᳓ पस्ति᳓यावति
ययु᳓र् नि᳓चक्रया न᳓रः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
śaryaṇā́vati ← śaryaṇā́vant- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
suṣóme ← suṣóma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ārjīké ← ārjīká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
pastyā̀vati ← pastyā̀vant- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nícakrayā ← nícakrā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
yayúḥ ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
सु॒ऽसोमे॑ । श॒र्य॒णाऽव॑ति । आ॒र्जी॒के । प॒स्त्य॑ऽवति ।
य॒युः । निऽच॑क्रया । नरः॑ ॥
Hellwig Grammar
- suṣome ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suṣome ← some ← soma
- [noun], locative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- śaryaṇāvaty ← śaryaṇāvati ← śaryaṇāvant
- [noun], locative, singular, masculine
- ārjīke ← ārjīka
- [noun], locative, singular, masculine
- pastyāvati ← pastyāvat
- [noun], locative, singular, masculine
- yayur ← yayuḥ ← yā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- nicakrayā
- [adverb]
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
सुषोमे शोभनसोमयुक्ते आर्जीके । ऋजीका नाम देशाः । तत्संबन्धिनि शर्यणावति कुरुक्षेत्रस्य जघनार्धे शर्यणावत्संज्ञे सरसि पस्त्यावति । पस्त्यम् इति गृहनाम । यज्ञगृहोपेते सोमपानाय नरः नेता मरुतः निचक्रया नीचीनचक्रया अवाङ्मुखं प्रवर्तमानया रथकट्यया ययुः यान्ति गच्छन्ति । यातेश्छान्दसो लिट् । यद्वा । नरो नेतार ऋत्विज उक्तगुणविशिष्टे शर्यणावति मरुद्यागाय सोममाहर्तुं निचक्रया नीचीनचक्रया शकट्या ययुः गच्छन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The leaders of rites have proceeded with downward chariot-wheels to the Ṛjīka (Ārjīka) country,where lies the Śaryaṇāvat, abounding in dwellings, and where Soma is plural ntiful.”
Jamison Brereton
In (a place) of good soma, reed-filled, foamy, providing (soma’s) dwelling,
the men drove in (their chariot) with down-turned wheels.
Jamison Brereton Notes
Geldner/Renou take śaryaṇā́vati and ārjī́ke as place names, but see comm. ad 6.39 above for śaryaṇā́vati, depending on Thieme, Unters. p. 40 n. 2. There he also explains ārjī́ka- as a vṛddhi adj. ‘foamy’, derived from -rjīka- (found in various bahuvrīhis) ‘foam’ (← ‘of white appearance’).
Griffith
Susoma, Saryakiavan, and Arjika full of homes, have they.
These Heroes, sought with downward car.
Geldner
Nach Saryanavat, wo schöner Soma wächst, nach dem flußreichen Arjika sind die Herren mit abwärts rollenden Rädern gefahren.
Grassmann
Zum Somateich, zum Mischgefäss, dem heimischen gelangten sie, Die Männer mit dem Wagenzug.
Elizarenkova
В Шарьянават с прекрасным сомой,
В богатую реками Арджику
Отправились мужи – колеса (скользят) вниз.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
समाधि का वर्णन करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - समाधि अवस्था में प्राण कहाँ जाते हैं, इसका संक्षिप्त वर्णन यहाँ करते हैं। यथा−(नरः) सब इन्द्रियों के नेता प्राण (निचक्रथा) धीर गति से (सुसोमे) मधुर रसयुक्त (आर्जीके) शिरःसम्बन्धी और (पस्त्यावति) गृहसहित (शर्य्यणावति) ब्रह्मरन्ध्ररूप सरोवर के मध्य (ययुः) जाते हैं ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - बारम्बार समाधि के अभ्यास से वे प्राण शिर के ब्रह्मरन्ध्र में जाकर शान्ति लेते हैं ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नरः) वे नेता लोग (सुषोमे, शर्यणावति) सुन्दर सोमवाले उन्नत प्रदेशों में और (आर्जीके, पस्त्यावति) सुन्दर गृहोंवाले सरल=अधःप्रदेशों में (निचक्रया) स्वचक्र को वशीभूत करते हुए (यान्ति) चलते हैं ॥२९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो हिमालय आदि उच्च प्रदेश और जो समुद्रपर्य्यन्त निम्न प्रदेश हैं, उन सब प्रदेशों में पदार्थविद्यावेत्ता योद्धाओं का रथचक्र अव्याहतगति होता है अर्थात् उनके जलयान, पृथिवीयान तथा नभोयानादि यानों को कोई प्रतिपक्षी रोक नहीं सकता ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
समाधिर्वर्ण्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - नरो नेतारः प्राणाः। निचक्रया=नीचीनचक्रया=धीरगत्या। सुसोमे=शोभनसोमे=मधुररसे। आर्जीके=शिरःसम्बन्धिनि। पुनः। पस्त्यावति=गृहवति। पस्त्यं गृहम्। शर्य्यणावति=ब्रह्मरन्ध्ररूपे सरसि मध्ये। ययुः=गच्छन्ति ॥२९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नरः) नेतारस्ते (सुषोमे, शर्यणावति) शोभनसोमयुक्ते उन्नतप्रदेशे (आर्जीके, पस्त्यावति) शोभनगृहयुक्ते अधःप्रदेशे वा (निचक्रया) निगृहीतचक्रया गत्या (ययुः) यान्ति ॥२९॥
30 कदा गच्छाथ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कदा᳓ गछाथ मरुत
इत्था᳓ वि᳓प्रं ह᳓वमानम्
मार्डीके᳓भिर् ना᳓धमानम्
मूलम् ...{Loading}...
क॒दा ग॑च्छाथ मरुत इ॒त्था विप्रं॒ हव॑मानम् ।
मा॒र्डी॒केभि॒र्नाध॑मानम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
कदा᳓ गछाथ मरुत
इत्था᳓ वि᳓प्रं ह᳓वमानम्
मार्डीके᳓भिर् ना᳓धमानम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
gachātha ← √gam- (root)
{number:PL, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
kadā́ ← kadā́ (invariable)
marutaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
hávamānam ← √hū- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
itthā́ ← itthā́ (invariable)
vípram ← vípra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mārḍīkébhiḥ ← mārḍīká- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
nā́dhamānam ← √nādh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
क॒दा । ग॒च्छा॒थ॒ । म॒रु॒तः॒ । इ॒त्था । विप्र॑म् । हव॑मानम् ।
मा॒र्डी॒केभिः॑ । नाध॑मानम् ॥
Hellwig Grammar
- kadā
- [adverb]
- “when; kadā [word].”
- gacchātha ← gam
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- maruta ← marutaḥ ← marut
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- vipraṃ ← vipram ← vipra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- havamānam ← hvā
- [verb noun], accusative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- mārḍīkebhir ← mārḍīkebhiḥ ← mārḍīka
- [noun], instrumental, plural, neuter
- nādhamānam ← nādh
- [verb noun], accusative, singular
- “suffer.”
सायण-भाष्यम्
हे मरुतः इत्था इत्थम् अनेन प्रकारेण हवमानम् आह्वयन्तं स्तुवन्तं नाधमानं याचमानं विप्रं मेधाविनं स्तोतारं मां कदा कस्मिन् काले मार्डीकेभिः सुखहेतुभिर्धनैः सार्धं गच्छाथ गच्छथ । विलम्बं मा कृषत शीघ्रमागच्छतेति भावः ॥ ॥ २३ ॥
Wilson
English translation:
“When, maruts, will you go with joy-bestowing riches to the sage thus adoring you, and soliciting (you forwealth)?”
Jamison Brereton
When will you come, o Maruts, to the inspired poet invoking (you) in just this way,
(come) with merciful (aid) to the one needing assistance?
Griffith
When, Maruts, ye come to him, the singer who invokes you thus,
With favours to your suppliant?
Macdonell
When will ye with your favours come, O Maruts, hither to the sage. The suppliant who calls you thus?
Geldner
Wann werdet ihr Marut zu dem darum rufenden Redner kommen, aus Barmherzigkeit zu dem Schutzflehenden?
Grassmann
Wann, Maruts, werdet kommen ihr zum Sänger, der euch eifrig ruft Mit Gnad’ und Huld zum flehenden?
Elizarenkova
Когда же, в самом деле, о Маруты, вы отправитесь
К зовущему (вас) вдохновенному (поэту),
Из добрых чувств – к нуждающемуся в помощи?
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणों की चञ्चलता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे प्राणसहित इन्द्रियो ! (कदा) कब (हवमानम्) परमदेव को निमन्त्रित करते हुए और (मार्डीकेभिः) सुखकर स्तोत्रों से (नाधमानम्) प्रार्थना में लगे हुए (विप्रम्) मेधावी योगी को आप प्राप्त होंगे ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब उपासक समाधिकाल में ईश्वर की प्रार्थना करने लगे, तब प्रथम इन्द्रियों को सर्वथा वश में कर लेवे, क्योंकि जब इन्द्रियगण इधर-उधर भाग जाते हैं, तब उनको पुनः विवश करना अति कठिन हो जाता है ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योधाओ ! (इत्था) इस प्रकार (हवमानम्) बुलाते हुए (नाधमानम्) आपके आगमन की याचना करते हुए (विप्रम्) मेधावी पुरुष के यहाँ (मार्डीकेभिः) सुखसाधन पदार्थों सहित आप (कदा, गच्छाथ) कब जाते हैं ॥३०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में नाना प्रकार की विद्याओं को जाननेवाले मरुत्=विद्वान् योद्धाओं के आगमन की प्रतीक्षा का वर्णन किया गया है कि हे मरुद्गण ! आप सुखसामग्री सहित कब जाते हैं अर्थात् शीघ्र जाएँ ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणचञ्चलत्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मरुतः प्राणाः=इन्द्रियसमेताः प्राणाः। कदा=कस्मिन् काले। हवमानम्=परमदेवं निमन्त्रयन्तम्। मार्डीकेभिः= सुखकरैः स्तोत्रैः। नाधमानम्=याचमानम्=प्रार्थयमानम्। विप्रम्=मेधाविनं योगिनम्। गच्छाथ=गच्छथ ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मरुतः) हे योद्धारः ! (इत्था) इत्थम् (हवमानम्) आह्वयन्तम् (विप्रम्) मेधाविनम् (नाधमानम्) त्वदागमनं याचमानम् (मार्डीकेभिः) सुखसाधनपदार्थैः सह (कदा, गच्छाथ) कदा गच्छसि ॥३०॥
31 कद्ध नूनम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क᳓द् ध नूनं᳓ कधप्रियो
य᳓द् इ᳓न्द्रम् अ᳓जहातन
को᳓ वः सखित्व᳓ ओहते
मूलम् ...{Loading}...
कद्ध॑ नू॒नं क॑धप्रियो॒ यदिन्द्र॒मज॑हातन ।
को वः॑ सखि॒त्व ओ॑हते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
क᳓द् ध नूनं᳓ कधप्रियो
य᳓द् इ᳓न्द्रम् अ᳓जहातन
को᳓ वः सखित्व᳓ ओहते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
Morph
ha ← ha (invariable)
kadhapriyaḥ ← kadhaprī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nūnám ← nūnám (invariable)
ájahātana ← √hā- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ohate ← √uh- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
sakhitvé ← sakhitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
कत् । ह॒ । नू॒नम् । क॒ध॒ऽप्रि॒यः॒ । यत् । इन्द्र॑म् । अज॑हातन ।
कः । वः॒ । स॒खि॒ऽत्वे । ओ॒ह॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- kaddha ← kad ← ka
- [noun], nominative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- kaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- kadhapriyo ← kadhapriyaḥ ← kadhapriya
- [noun], nominative, singular, masculine
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ajahātana ← hā
- [verb], plural, Imperfect
- “abandon; decrease; want; kill; deteriorate; get rid of; exclude; lose; avoid; remove; leave; abandon; neglect; leave; discard; apostatize; discontinue; weaken; abandon; assail; subtract; foreswear; pour away; withdraw; depart; reduce.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- sakhitva ← sakhi
- [noun], masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- sakhitva ← tve ← tva
- [noun], locative, singular, neuter
- “state; quality; cause; reason.”
- ohate ← ūh
- [verb], singular, Present indikative
- “diagnose.”
सायण-भाष्यम्
हे कधप्रियः कथया स्तुत्या प्रीयमाणाः । ‘ कथ वाक्यप्रबन्धने ’ । अस्माद्भावे ‘चिन्तिपूजि । (पा. सू. ३. ३. १०५) इत्यादिना अङ् । ततष्टाप् । उत्तरपदे ‘ ङ्यापोः संज्ञाच्छन्दसोः ’ (पा. सू. ६. ३.६३) इति ह्रस्वत्वम् । धत्वं छान्दसम् । ईदृशा हे मरुतः वृत्रेण सह युध्यमानम् इन्द्रं नूनं सत्यम् अजहातन पर्यत्यजतेति यत् एतत् तत् कद्ध कदा खलु कस्मिन् काले जातम् । न कदाचिदपीत्यर्थः । तथा च ब्राह्मणं - मरुतो हैनं नाजहुः प्रहर भगवो जहि वीरयस्व ’ (ऐ. बा. ३. २० ) इति । ’ वृत्रस्य त्वा श्वसथादीषमाणाः’ (ऋ. सं. ८. ९६.७) इत्यादि च निगमान्तरम् । यत एवमतः कारणात् वः सुष्माकं सखित्वे । व्यत्ययेन सप्तमी । सखिभावं कः स्तोता ओहते याचते । यद्वा । वहते प्राप्नोति । ईदृशमनपायं युष्मत्सखित्वं दुर्लभमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“When was it, Maruts, who are gratified by praise, that you really deserted Indra? Who is there thatenjoys your friendship?”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Deserted Indra?: i.e. they never deserted him, but alone of the gods stood by him in hisconflict with Vṛtra. Indra dispersed the clouds with his allies, the winds. Aitareya Brāhmaṇa 3.20; 12.8: Indradesired the gods to follow him, which they did. When Vṛtra breathed uponthem, they all ran away except theMaruts. They remained, encouraging Indra, saying: prahara bhagavo jahi vīrayasva = strike, lord, kill, showyourself a hero
Jamison Brereton
What is this now, you fair-weather friends?!—since you have deserted Indra, who vaunts himself on partnership with you?
Jamison Brereton Notes
On kadhapriyaḥ see comm. ad I.30.20. Note kád dha … kadha-.
The verse seems to allude to the Maruts’ supposed leaving Indra in the lurch at the Vṛtra battle, but this seems to be a slander: it is often said that they were the only gods who stayed with him (though Geldner adduces ŚB IV.3.3.6, where they temporarily withdraw until Indra offers them a joint share of the sacrifice [7ff.].).
Certainly 24c expresses their help to Indra at that time.
Griffith
What now? where have ye still a friend since ye left Indra all alone?
Who counteth on your friendship now?
Macdonell
How is it now? Who are your friends, Since ye left Indra in the lurch? Who in your friendship counts to-day?
Geldner
Was ist denn jetzt? Wo habt ihr Freunde, da ihr den Indra im Stich ließet? Wer pocht noch auf eure Freundschaft?
Grassmann
Was ist es nun? wer lockte euch, dass Indra ihr verlassen habt? Wer rühmt sich eurer Freundschaft nun?
Elizarenkova
Что же теперь? К кому же дружелюбны,
Когда вы бросили Индру?
Кто стоит вашей дружбы?
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्राणों की चञ्चलता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कधप्रियः) हे कथाओं के प्रेमी प्राणो ! आप (इन्द्रम्) आत्मा को (नूनम्) सत्य है कि (अजहातन) छोड़ देते हैं (यत्) जो यह बात है, सो (कद्ध) कब ऐसा हुआ, कभी नहीं, प्राण आत्मा को कदापि नहीं छोड़ते। हे प्राणो ! (वः) आपकी (सखित्वे) मित्रता को (कः) कौन (ओहते) पाते हैं ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यद्यपि आत्मा को इन्द्रियगण त्यागते नहीं, तथापि इनको विवश करना अति कठिन है। जो सदा विषय से विमुख होकर ईश्वर की ओर जाते हैं, वे ही इनको पा सकते हैं ॥३१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कधप्रियः) हे प्राचीनकथाओं में प्रेम रखनेवाले ! आप वह समय (कद्ध) कौन है (यद्) जब आप (इन्द्रम्) अपने सम्राट् को (अजहातन, नूनम्) निश्चय छोड़ देते हो (वः, सखित्वे) और आपके मैत्रीभाव की (कः, ओहते) कौन याचना कर सकता है ॥३१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह भाव वर्णन किया है कि उत्तम योद्धा वे हैं, जो कठिन से कठिन आपत्काल प्राप्त होने पर भी अपने सम्राट् का साथ नहीं छोड़ते अर्थात् विपत्तिकाल में भी जीवन की आशा न करते हुए राष्ट्र की रक्षा करते हैं ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्राणचञ्चलत्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कधप्रियः=हे कथाप्रियः=कथया प्रीयमाणाः प्राणाः। इन्द्रमात्मानम्। नूनम्=सत्यम्। अजहातन=जहीथ त्यजथ। यदेतत्। तत् कद्ध=कदा जातम्। न कदापीत्यर्थः। यूयं न कदापीन्द्रं त्यजथ। वः=युष्माकम्। सखित्वे=सखित्वम्। कः स्तोता। ओहते=याचते=प्राप्नोति ॥३१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कधप्रियः) हे प्रियबोद्धृकथाः ! सोऽवसरः (कद्ध) कदा भवति (यद्) यदा (इन्द्रम्) स्वसम्राजम् (नूनम्, अजहातन) निश्चयं त्यजेत, यूयम् (वः, सखित्वे) युष्माकं मैत्रीविषये (कः, ओहते) कः याचते, दुर्लभा तव मैत्रीति भावः ॥३१॥
32 सहो षु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सहो᳓ षु᳓ णो व᳓ज्रहस्तैः
क᳓ण्वासो अग्नि᳓म् मरु᳓द्भिः
स्तुषे᳓ हि᳓रण्यवाशीभिः
मूलम् ...{Loading}...
स॒हो षु णो॒ वज्र॑हस्तैः॒ कण्वा॑सो अ॒ग्निं म॒रुद्भिः॑ ।
स्तु॒षे हिर॑ण्यवाशीभिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
सहो᳓ षु᳓ णो व᳓ज्रहस्तैः
क᳓ण्वासो अग्नि᳓म् मरु᳓द्भिः
स्तुषे᳓ हि᳓रण्यवाशीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sahá ← sahá (invariable)
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
vájrahastaiḥ ← vájrahasta- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
agním ← agní- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
káṇvāsaḥ ← káṇva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
marúdbhiḥ ← marút- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
híraṇyavāśībhiḥ ← híraṇyavāśī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
stuṣé ← √stu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
स॒हो इति॑ । सु । नः॒ । वज्र॑ऽहस्तैः । कण्वा॑सः । अ॒ग्निम् । म॒रुत्ऽभिः॑ ।
स्तु॒षे । हिर॑ण्यऽवाशीभिः ॥
Hellwig Grammar
- saho ← saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
- saho ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- ṇo ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- vajrahastaiḥ ← vajra
- [noun], masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajrahastaiḥ ← hastaiḥ ← hasta
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- kaṇvāso ← kaṇvāsaḥ ← kaṇva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- agnim ← agni
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- marudbhiḥ ← marut
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- hiraṇyavāśībhiḥ ← hiraṇya
- [noun], neuter
- “gold; jewelry; hiraṇya [word]; gold.”
- hiraṇyavāśībhiḥ ← vāśībhiḥ ← vāśī
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “ax; chisel.”
सायण-भाष्यम्
वज्रहस्तैः वज्रबाहुभिः हिरण्यवाशीभिः । हिरण्मयी वाशी तक्षणसाधनमायुधं येषामस्ति तादृशैः । मरुद्भिः सहो सहैव वर्तमानम् अग्निं नः अस्मदीया हे कण्वासः कण्वाः स्तोतारः कण्वगोत्रा वा ऋषयः यूयं स्तुषे स्तुध्वम् । यद्वा । न इति प्रथमार्थे द्वितीया । नः वयं कण्वगोत्राः ॥ ‘ अस्मदो द्वयोश्च’ (पा. सू. १. २. ५९ ) इत्येकस्मिन् बहुवचनम्। सविशेषणस्य प्रतिषेधः ’ (का. १. २. ५९. १) इति तु व्यत्ययेन प्रवर्तते । स्तुषे स्तुवे ॥ स्तौतेरुत्तमैकवचने ‘सिब्बहुलम्’ इति सिप् ॥
Wilson
English translation:
“Do you of our race of Kaṇva praise Agni together with the Maruts, bearing the thunderbolt in theirhands, and armed with golden lances.”
Jamison Brereton
O Kaṇvas, for us I will praise Agni along with the Maruts, who have maces in their hands,
who have golden axes.1044 VIII.8
᳓
Jamison Brereton Notes
32-33 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note opening 32a #saho ṣu / 33a #o ṣu. Holland & van Nooten Rig Veda edition mark o in 33a as disyllabic. The agreement across vss. would be an argument against such a reading, and Oldenberg has several alternative suggestions.
Griffith
The Kanvas sing forth Agni’s praise together with our Maruts’ who
Wield thunder and wear swords of gold.
Macdonell
I praise, O Kaṇvas, Agni with The Maruts holding in their hands The bolt and wearing swords of gold.
Geldner
Zusammen mit den Marut, die Keulen in der Hand und goldene Äxte tragend, will ich fein unseren Agni preisen, ihr Kanviden.
Grassmann
Den Agni preis’, o Kanva’s, ich nebst unsern Maruts, die mit Blitz und goldnem Beil bewaffnet sind.
Elizarenkova
Вместе с Марутами, у которых в руках дубины
(И) золотые топоры, о Канвы,
Я хочу хорошенько восхвалить нашего Агни.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्रियों के वशीकरण का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः) हे स्तुतिपाठक विद्वज्जनो ! (वज्रहस्तैः) जो महादण्डधारी और (हिरण्यवाशीभिः) सुवर्णमयी वाशीसहित (मरुतैः) मरुद्गण अर्थात् प्राणगण हैं, उनके (सह+उ+सु) साथ ही विद्यमान (अग्निम्) परमात्मा या जीवात्मा की (स्तुषे) जैसे मैं स्तुति करता हूँ, आप लोग भी वैसा करें ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब समाधि आदि योगाभ्यास से ये इन्द्रियगण विषय से निवृत्त होकर ईश्वराभिमुख होते हैं, तब इनके निकट कोई पाप नहीं आते। उस समय कहा जाता है कि मानो ये इन्द्रियगण अपनी रक्षा के लिये हाथों में महादण्ड रखते हैं और देदीप्यमान वाशी (वसूला) से युक्त रहते हैं। इस अवस्था में प्राप्त आत्मा की स्तुति उपासक करते हैं ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः) हे विद्वानो ! आप (मरुद्भिः) योद्धाओं के (सहो) साथ (नः) हमारे (अग्निम्) अग्निसदृश सम्राट् की (सु, स्तुषे) सुन्दर रीति से स्तुति करें, जो योद्धा लोग (वज्रहस्तैः) हाथ में वज्रसदृश शस्त्र तथा (हिरण्यवाशीभिः) सुवर्णमय यष्टि वा शस्त्रिकाओं को लिये हुए हैं ॥३२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस सम्राट् के उक्त आपत्काल में भी त्याग न करनेवाले आज्ञाकारी योद्धा हैं, वह सदैव सूर्य्य के समान देदीप्यमान रहता है अर्थात् उसके राज्यश्रीरूप प्रकाश को कदापि कोई दबा वा छिपा नहीं सकता ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रियवशीकरणफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कण्वासः=हे कण्वाः स्तुतिपाठका विद्वांसो मनुष्याः। वज्रहस्तैः=दण्डपाणिभिः। पुनः। हिरण्यवाशीभिः= हिरण्मयी=सुवर्णमयी। वाशी=तक्षणसाधनं येषामिति तैः। ईदृशैः। मरुद्भिः प्राणैः। सह+उ+सु=सहैव विद्यमानम्। अग्निं परमात्मानं जीवात्मानं वा। अहम्। स्तुषे=स्तौमि। तथा यूयमपि स्तुध्वम् ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः) हे विद्वांसः ! (नः, मरुद्भिः) मम योद्धृभिः (सहो) सह (अग्निम्) अग्निसदृशं सम्राजम् (वज्रहस्तैः) तीक्ष्णशस्त्रहस्तैः (हिरण्यवाशीभिः) स्वर्णमयशस्त्रैः (सु, स्तुषे) साधु स्तुध्वम् ॥३२॥
33 ओ षु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
õ᳓ षु᳓ वृ᳓ष्णः प्र᳓यज्यून्
आ᳓ न᳓व्यसे सुविता᳓य
ववृतियां᳓ चित्र᳓वाजान्
मूलम् ...{Loading}...
ओ षु वृष्णः॒ प्रय॑ज्यू॒ना नव्य॑से सुवि॒ताय॑ ।
व॒वृ॒त्यां चि॒त्रवा॑जान् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
õ᳓ षु᳓ वृ᳓ष्णः प्र᳓यज्यून्
आ᳓ न᳓व्यसे सुविता᳓य
ववृतियां᳓ चित्र᳓वाजान्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
práyajyūn ← práyajyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
návyase ← návyas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
suvitā́ya ← suvitá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
citrávājān ← citrávāja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vavr̥tyā́m ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
पद-पाठः
ओ इति॑ । सु । वृष्णः॑ । प्रऽय॑ज्यून् । आ । नव्य॑से । सु॒वि॒ताय॑ ।
व॒वृ॒त्याम् । चि॒त्रऽवा॑जान् ॥
Hellwig Grammar
- o ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- o ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- prayajyūn ← prayajyu
- [noun], accusative, plural, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- navyase ← navyas
- [noun], dative, singular, neuter
- “new.”
- suvitāya ← suvita
- [noun], dative, singular, neuter
- “prosperity; well-being.”
- vavṛtyāṃ ← vavṛtyām ← vṛt
- [verb], singular, Perfect optative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- citravājān ← citra
- [noun]
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- citravājān ← vājān ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
सायण-भाष्यम्
वृष्णः वर्षितॄन् अभीष्टफलदान् प्रयज्यून् प्रकर्षेण यष्टव्यान् चित्रवाजान् विचित्रगमनान् विचित्रबलान् विचित्रधनान् वा एवंभूतान् मरुतः सु सुषु ओ आ उ ववृत्यां आवर्तयामि। अस्मदभिमुखं यथा गच्छन्ति तथा करोमि । अपि च नव्यसे नवीयसे नवतराय अत्यन्तं प्रशस्ताय सुविताय सुष्ठु प्राप्तव्याय धनाय च तान् आ ववृत्याम् आवर्तयामि ॥
Wilson
English translation:
“I bring to my presence, for the sake of most excellent prosperity, the showerers (of desires), theadorable (Maruts), the possessors of wonderful strength.”
Jamison Brereton
I (would turn) hither the bulls, worshiped first at the sacrifice, hither for newer good progress,
would turn them who bring glittering prizes.
᳓
Jamison Brereton Notes
32-33 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Note opening 32a #saho ṣu / 33a #o ṣu. Holland & van Nooten Rig Veda edition mark o in 33a as disyllabic. The agreement across vss. would be an argument against such a reading, and Oldenberg has several alternative suggestions.
Griffith
Hither for new felicity may I attract the Impetuous Ones,
The Heroes with their wondrous strength
Macdonell
I would draw sure for welfare new The mighty gods adorable All hither with their splendid spoil.
Geldner
Ich möchte fein die opferlieben Bullen zu neuer glücklicher Fahrt herlenken, die glänzende Gewinne bringen.
Grassmann
Her möcht ich ziehn zu neuem Glück die Heldenschar, die vorwärts stürmt und mannichfache Labung beut.
Elizarenkova
Быков, почитаемых прежде всего
Я хотел бы хорошенько направить к новому счастливому выезду,
(Их), приносящих яркие награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वशीभूत प्राणों का फल दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जब ये प्राण विषयों से निवृत्त हो जाते हैं, उस अवस्था में (वृष्णः) वे निखिल कामों को देनेवाले होते हैं और (प्रयजून्) समाधि में लगे रहते हैं और (चित्रवाजान्) उनमें विचित्र प्रकार का ज्ञान-विज्ञान प्राप्त होने लगते हैं। ऐसे प्राणों के (नव्यसे) नूतन-२ (सुविताय) ज्ञानधन के लिये (आ+उ+सु+ववृत्याम्) प्रार्थना करता हूँ ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - समाधिसिद्ध प्राणों के द्वारा मनुष्य हितकारी ज्ञान प्राप्त कर जगत् में फैलावे ॥३३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृष्णः) कामनाओं की वर्षा करनेवाले (प्रयज्यून्) अतिशय पूज्य (चित्रवाजान्) अद्भुत बलवाले योद्धाओं को (नव्यसे, सुविताय) नित्य नूतन धनप्राप्ति के लिये (आ, उ) अपने अभिमुख (आववृत्याम्) मैं आवर्तित करूँ ॥३३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सम्राट् न्यायशील तथा धर्मपरायण है, उसको परमात्मा कामनाओं की वर्षा करनेवाले, अद्भुत बलवाले तथा सदा निर्भीक योद्धाओं को प्रदान करता है ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
वशीकृतप्राणफलं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विषयनिवृत्तत्वात्। वृष्णः=कामानां वर्षितॄन्। प्रयजून्=प्रकृष्टे समाधियागे आसक्तान्। चित्रवाजान्=आश्चर्य्यविज्ञान्। तान् प्राणान्। नव्यसे=समाधिजाय अतएव नूतनाय-२। सुविताय=सुष्ठु प्राप्तव्याय ज्ञानधनाय। सु+आ+उ+ ववृत्याम्=आवर्त्तयामि=प्रार्थयामि ॥३३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृष्णः) कामानां वर्षितॄन् (प्रयज्यून्) प्रयष्टव्यान् (चित्रवाजान्) विचित्रबलान् मरुतः (नव्यसे, सुविताय) नूतनधनप्राप्तये (आ, उ) अभिमुखम् (आववृत्याम्) आवर्तयानि ॥३३॥
34 गिरयश्चिन्नि जिहते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गिर᳓यश् चिन् नि᳓ जिहते
प᳓र्शानासो म᳓न्यमानाः
प᳓र्वताश् चिन् नि᳓ येमिरे
मूलम् ...{Loading}...
गि॒रय॑श्चि॒न्नि जि॑हते॒ पर्शा॑नासो॒ मन्य॑मानाः ।
पर्व॑ताश्चि॒न्नि ये॑मिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
गिर᳓यश् चिन् नि᳓ जिहते
प᳓र्शानासो म᳓न्यमानाः
प᳓र्वताश् चिन् नि᳓ येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
cit ← cit (invariable)
giráyaḥ ← girí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
jihate ← √hā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ní ← ní (invariable)
mányamānāḥ ← √man- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
párśānāsaḥ ← párśāna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
cit ← cit (invariable)
ní ← ní (invariable)
párvatāḥ ← párvata- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
गि॒रयः॑ । चि॒त् । नि । जि॒ह॒ते॒ । पर्शा॑नासः । मन्य॑मानाः ।
पर्व॑ताः । चि॒त् । नि । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- girayaś ← girayaḥ ← giri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; adri; rock; giri [word]; hill; śilājatu.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- jihate ← hā
- [verb], plural, Present indikative
- “move over; yield; give way.”
- parśānāso ← parśānāsaḥ ← parśāna
- [noun], nominative, plural, masculine
- manyamānāḥ ← man
- [verb noun], nominative, plural
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- parvatāś ← parvatāḥ ← parvata
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
मरुत्सु आगच्छत्सु गिरयश्चित् गिरयोऽपि शिलोच्चया अपि पर्शानासः पीड्यमानाः । यद्वा । मरुद्भिः स्पृश्यमानाः । अत एव मन्यमानाः अभिमन्यमाना बाध्यमानाः सन्तः नि जिहते नितरां गच्छन्ति । मरुद्वेगेन स्थानात् प्रच्यवन्ते । तथा पर्वताश्चित् पर्ववन्तो मेघा अपि तदीयेन गमनेन नि येमिरे नियम्यन्ते । यद्वा । गिरयः क्षुद्राः शिलोच्चया महान्तः पर्वताः ॥
Wilson
English translation:
“The hills, oppressed and agitated by them, move (from their plural ces), the mountains are restraineḍ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Girayo nijihate parvatāścin niyemire: nijihate = nitarām gacchanti marudvegena sthānāt pracyavante, by theviolence of the winds they fall from plural ce;
Niyemire = niyamyante;
Parvatāḥ = meghāḥ, the clouds, or largehills, mahāntāḥ śīloccayāḥ, in contract to girayaḥ = kṣudrāḥ śīloccayāḥ, small heaps of rock
Jamison Brereton
Even the peaks bend down, thinking themselves depths;
even the mountains hold themselves down.
Jamison Brereton Notes
On párśāna- see comm. ad VII.104.5. Our passage here is the best support for the usual gloss ‘depth, deep place’.
Griffith
Before them sink the very hills deerning themseives abysses: yea,
Even the mountains bend them down.
Macdonell
The very hills before them sink, Deeming themselves but side-ravines; The very mountains bow down low.
Geldner
Selbst die Berge ducken sich, da sie sich für Senken halten, selbst die Gebirge gaben nach.
Grassmann
Die Berge selbst, sie sinken hin, als wären tiefe Gründe sie, Und auch die Felsen neigten sich.
Elizarenkova
Даже горы склоняются,
Считая себя впадинами,
Даже скалы поддались.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मरुतों का स्वभाव दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे बाह्यजगत् में वायु के प्रकोप से (गिरयः+चित्+निजिहते) पर्वत भी चलायमान से हो जाते हैं और (पर्शानासः) पीड्यमान के समान (मन्यमानाः) माने जाते हैं और (पर्वताः+चित्) मेघ भी (नि+येमिरे) इतस्ततः पलायमान होते हैं, इसी प्रकार अन्तःशरीर में भी प्राण के प्रकोप से इन्द्रियों में महान् उपद्रव उपस्थित होता है ॥३४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रथम सब प्रकार इन्द्रियों को वश में करे। यह शिक्षा इससे देते हैं ॥३४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पर्शानासः) उनके सताये हुए (मन्यमानाः) अभिमानवाले (गिरयः, चित्) पर्वत भी (निजिहते) काँप उठते हैं, क्योंकि (पर्वताः, चित्) वह पर्वत भी (नियेमिरे) उनके नियम से बँधे होते हैं ॥३४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि उपर्युक्त निर्भीक योद्धाओं के बलपूर्ण प्रहार से मानो पर्वत भी काँपने लगते हैं अर्थात् विषम और अति दुर्गम प्रदेश भी उनके आक्रमण से नहीं बच सकते, या यों कहो कि जल, स्थल तथा निम्नोन्नत सब प्रदेशों में उनका पूर्ण प्रभुत्व होता है ॥३४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मरुत्स्वभावं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यथा बाह्ये जगति। आगतेषु मरुत्सु। गिरयश्चित्=पर्वता अपि। निजिहते। पर्शानासः=पीड्यमानाः। मन्यमानाः=मन्यन्तेव=दृश्यन्ते। तथा। पर्वताः=मेघाश्चित्। नियेमिरे=नियम्यन्ते। तथैव अन्तः शरीरेऽपि प्राणप्रकोपे सर्वाणि इन्द्रियाणि चलन्ति। अतस्ते सदा नियम्या इत्यर्थः ॥३४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पर्शानासः) तैर्दण्ड्यमानाः (मन्यमानाः) अभिमन्यमानाः (गिरयश्चित्) पर्वताः (निजिहते) कम्पन्ते, यतः (पर्वताः) ते पर्वताः (नियेमिरे, चित्) नियमनं प्राप्नुवन्ति ॥३४॥
35 आक्ष्णयावानो वहन्त्यन्तरिक्षेण - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓क्ष्णया᳓वानो वहन्ति
अन्त᳓रिक्षेण प᳓ततः
धा᳓तार स्तुवते᳓ व᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
आक्ष्ण॒यावा॑नो वहन्त्य॒न्तरि॑क्षेण॒ पत॑तः ।
धाता॑रः स्तुव॒ते वयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓क्ष्णया᳓वानो वहन्ति
अन्त᳓रिक्षेण प᳓ततः
धा᳓तार स्तुवते᳓ व᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
akṣṇayā́vānaḥ ← akṣṇayā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vahanti ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
antárikṣeṇa ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pátataḥ ← √pat- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
dhā́tāraḥ ← dhā́tar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
stuvaté ← √stu- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
váyaḥ ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
आ । अ॒क्ष्ण॒ऽयावा॑नः । व॒ह॒न्ति॒ । अ॒न्तरि॑क्षेण । पत॑तः ।
धाता॑रः । स्तु॒व॒ते । वयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ākṣṇayāvāno ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ākṣṇayāvāno ← akṣṇayāvānaḥ ← akṣṇayāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- vahanty ← vahanti ← vah
- [verb], plural, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- antarikṣeṇa ← antarikṣa
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- patataḥ ← pat
- [verb noun], accusative, plural
- “fall down; drop; fly; issue; fall; fall; decay; hang down; banish; throw; lodge; disappear.”
- dhātāra ← dhātāraḥ ← dhātṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Brahma; Dhātṛ; creator; Dhātṛ.”
- stuvate ← stu
- [verb noun], dative, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- vayaḥ ← vayas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
सायण-भाष्यम्
अक्ष्णयावानः अक्ष्णं व्याप्तं गच्छन्तः । यद्वा । अक्ष्णश्चक्षुषोऽपि शीघ्रं यान्तीत्यक्ष्णयावानः । यातेः ‘आतो मनिन्’ इति वनिप् । ईदृशा अश्वाः अन्तरिक्षेण आकाशमार्गेण पततः गच्छतो मरुतः आ वहन्ति आनयन्ति । यद्वा । पतत इत्यश्वानां विशेषणम् । अन्तरिक्षे नभसि पततो गच्छन्तः । छान्दसो नुमभावः । किं कुर्वन्तः । स्तुवते स्तोत्रं कुर्वते जनाय वयः अन्नं धातारः विधातारः कुर्वाणाः ॥
Wilson
English translation:
“(Their horses), quickly traversing (space), bear them travelling through the firmament, giving food to theworshipper.”
Jamison Brereton
Traveling crosswise the birds guide (the Maruts) here, as they [=Maruts] fly through the midspace.
(The Maruts) establish vital energy for their praiser.
Jamison Brereton Notes
I take the final word of the vs., váyaḥ, as a pun, both nom. pl. ‘birds’ and neut. acc. sg. ‘vital energy’, with the birds subject of vahanti in pāda a. Birds figure in several nearby hymns (VIII.3.23, 5.33), with the latter passage esp. close: … vām …
váyo vahantu parṇínaḥ “Let your feathered birds [=horses] convey you two [=Aśvins] here.” Geldner instead takes the obj. of vahanti here to be the Maruts’ horses (supplied), with the Maruts themselves presumably the subj. Scarlatta (415-16) has the Maruts as subj. and clouds as obj., but in the absence of any clouds in the context, it seems better not to invent them. The disadvantage to my proposal is that the ‘birds’ reading of váyaḥ has to leap backwards over a nominal clause (dhā́tāra stuvaté …) that clearly has the Maruts as its nominal referent. Nonetheless, I think this kind of syntactic manipulation is possible in punning: the audience reaches the end of the verse and realizes that ‘birds’ is the subject they were missing at the beginning, while also interpretating váyaḥ as the neut. object of dhā́tāraḥ.
I am tempted to take dhā́tāraḥ as a periphrastic future: “they will establish …”
Griffith
Steeds flying on their tortuous path through mid-air carry them, and give
The man who lauds them strength and life.
Macdonell
Their steeds that have a transverse course, Convey them flying through the air, To him that lauds them giving strength.
Geldner
Kreuz und quer fahrend, lenken sie die durch die Luft fliegenden Rosse, indem sie dem Sänger Kraft bringen.
Grassmann
In schrägem Schusse fahren sie hinfliegend durch die weite Luft, Dass sie dem Sänger Schatz verleihn.
Elizarenkova
Петляя вкривь и вкось, везут они (дары),
(Правя) летящими по воздуху (конями),
Наделяя силой восхвалителя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मरुद्विज्ञान का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - बाह्यवायु के विज्ञान से और प्राणायाम के अभ्यास से क्या लाभ होता है, इसको इस ऋचा से कहते हैं। (अक्ष्णयावानः) चारों तरफ फैलते हुए गमन करनेवाले या नयनापेक्षया अधिक गमन करनेवाले (अन्तरिक्षेण+पततः) आकाशमार्ग से चलनेवाले (धातारः) और विविधगुणधारक वे मरुद्गण या प्राण (स्तुवते) उनके गुणों को जाननेवाले के लिये (वयः) विविध प्रकार के अन्न या पूर्णायु (आ+वहन्ति) लाते हैं ॥३५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यों ! वायुतत्त्व को जानकर इनको कार्य में लगाओ। इससे अभाव में तुम नहीं रहोगे ॥३५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पततः) चलते हुए योद्धाओं को (अक्ष्णयावानः) अतिवेगवाले रथ (अन्तरिक्षेण) अन्तरिक्षमार्ग से (वहन्ति) ले जाते हैं और (स्तुवते) अनुकूल प्रजा को (वयः) अन्नादि आवश्यक पदार्थ (धातारः) पुष्ट करते हैं ॥३५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन योद्धाओं को उनके यान नभोमण्डल द्वारा प्रवाहण करते हैं, वे योद्धा यश और ऐश्वर्य्यादि सब प्रकार के सुखसम्पादन करते हैं अर्थात् उनकी प्रजा उनके अनुकूल होने से वे सब प्रकार के सुख भोगते हैं ॥३५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मरुद्विज्ञानस्य फलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अक्ष्णयावानः=व्याप्तं यान्तः। यद्वा। अक्ष्णश्चक्षुषोऽपि शीघ्रं यान्तीत्यक्ष्णयावानः=शीघ्रगमनकारिणः। अन्तरिक्षेण= आकाशेन। पततः=पतन्तो गच्छन्तः। धातारः=धारकाः= विविधगुणधारकाः। मरुतः=वायवः प्राणा वा। स्तुवते=तद्गुणान् जानते जनाय। वयोऽन्नम्। पूर्णायुर्वा। आवहन्ति=आनयन्ति ॥३५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पततः) गच्छतस्तान् (अक्ष्णयावानः) द्रुततरगामिनो रथाः (अन्तरिक्षेण) अन्तरिक्षमार्गेण (वहन्ति) गमयन्ति (स्तुवते) स्तोत्रे (वयः) अन्नादि (धातारः) पुष्णन्तः ॥३५॥
36 अग्निर्हि जानि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अग्नि᳓र् हि᳓ जा᳓नि पूर्विय᳓श्
छ᳓न्दो न᳓ सू᳓रो अर्चि᳓षा
ते᳓ भानु᳓भिर् वि᳓ तस्थिरे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒ग्निर्हि जानि॑ पू॒र्व्यश्छन्दो॒ न सूरो॑ अ॒र्चिषा॑ ।
ते भा॒नुभि॒र्वि त॑स्थिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मरुतः
- ऋषिः - पुनर्वत्सः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अग्नि᳓र् हि᳓ जा᳓नि पूर्विय᳓श्
छ᳓न्दो न᳓ सू᳓रो अर्चि᳓षा
ते᳓ भानु᳓भिर् वि᳓ तस्थिरे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).
genre M;; Oldenberg’s gāyatrī-corpus, cf. Oldenberg (1888: 9f.).;; repeated line
Morph
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
jā́ni ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:PASS}
pūrvyáḥ ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arcíṣā ← arcís- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
chándaḥ ← chánda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sū́raḥ ← sū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhānúbhiḥ ← bhānú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
tasthire ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ví ← ví (invariable)
पद-पाठः
अ॒ग्निः । हि । जनि॑ । पू॒र्व्यः । छन्दः॑ । न । सूरः॑ । अ॒र्चिषा॑ ।
ते॒ । भा॒नुऽभिः॑ । वि । त॒स्थि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- agnir ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- jāni ← jan
- [verb], singular, Aorist passive
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- pūrvyaś ← pūrvyaḥ ← pūrvya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
- chando ← chandaḥ ← chanda
- [noun], nominative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- sūro ← sūraḥ ← sūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun.”
- arciṣā ← arcis
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “fire; flare; light; beam; gleam; shininess.”
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- bhānubhir ← bhānubhiḥ ← bhānu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “sun; Surya; Calotropis gigantea Beng.; sunbeam; beam; luminosity; copper; light; twelve; appearance; Bhānu; flare.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- tasthire ← sthā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
सायण-भाष्यम्
अग्निर्हि अग्निः खलु अर्चिषा तेजसा पूर्व्यः सर्वेषु देवेषु मुख्यः जानि अजायत । ‘ दीपजन (पा. सू. ३. १. ६१) इत्यादिना कर्तरि लुङि च्लेश्चिणादेशः । तत्र दृष्टान्तः । छन्दः उपच्छन्दनीयः सूरः न सूर्य इव। तदनन्तरं ते पूर्वोक्तगुणा मरुतः भानुभिः दीप्तिभिः वि तस्थिरे विविधमवतिष्ठन्ते । अग्निमारुते ह्यग्निः पूर्वं स्तूयते पश्चान्मरुतः । तदपेक्षया च पूर्वोत्तरयोरर्धर्चयोः क्रमेणाग्निर्मरुतश्च स्तूयन्ते ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“Agni was born the first among the gods, like the brilliant sun in splendour; then they (the Maruts) stoodround in their radiance.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The reference is to the ceremony called Āgnimāruta, when Agni is first worshipped,then the Maruts;
Brilliang: chandas = upacchandanīya, the adorable
Jamison Brereton
Since age-old Agni has (just) been born, like a metrical verse, with the ray of the sun,
they [=Maruts] have extended themselves with its radiant beams.
Jamison Brereton Notes
Pāda b contains two ambiguous forms, whose variant interpretations have produced very different tr.: chándaḥ may be nom. sg. masc. to chánda- ‘pleasing’ (if that stem exists; the only other possible ex. in the RV is at I.92.6, q.v.) or nom./acc. sg. neut. to chándas- ‘meter’; sū́raḥ can be nom. sg. masc. sū́ra- ‘sun’ or gen. sg.
svàr- ‘id.’ The standard tr. opt for the former choice in both cases, e.g., Renou “tel un charmeur est le soleil, de par (son) éclat.” I have chosen the latter in both cases. The verse is a reference to the ritual here-and-now, the kindling of the fire at dawn: the phrase sū́ro arcíṣā “with the ray of the sun” is an indicator of that time. I take chándaḥ as a metrical verse because the hymn opened with a similar metrical expression: triṣṭúbham íṣam (see comm. ad vs. 1). The Maruts are characterized as chandastúbh- ‘chanting in rhythm’ in V.52.12, a cmpd that unites the chandas- of our vs. 36 with the 2nd part of triṣṭúbh- in vs. 1. To be born “like a metrical verse” makes sense in a RVic context: the fire is kindled (born) as the verbal portion of the ritual begins to be spoken (born).
Griffith
Agni was born the first of all, like Surya lovely with his light:
With lustre these have spread abroad.
Macdonell
The ancient Agni has been born With brilliance like the shining sun; They with their beams spread far and wide.
Geldner
Denn Agni ward als erster geboren; wie ein Verführer lacht die Sonne im Strahlen-glanz. Zugleich mit den Sonnenstrahlen haben sie sich zerstreut.
Grassmann
Denn Feuer ward zuerst erzeugt, erstrahlend wie mit Sonnenglanz; Sie brachen auf mit hellem Licht.
Elizarenkova
Ведь Агни родился первым –
Солнце с (его) сиянием, словно соблазнитель.
С лучами (солнца) они рассеялись.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मरूतः
- पुनर्वत्सः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मरुत्स्वभाव दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (छन्दः) प्रार्थनीय (सूरः+न) सूर्य के समान (अग्निः+हि) अग्नि (पूर्व्यः) सर्व देवों में प्रथम (अर्चिषा) ज्वाला के साथ (जनि) उत्पन्न होता है अर्थात् सूर्य्य के साथ-२ अग्नि है तत्पश्चात् (ते) वे मरुद्गण (भानुभिः) आग्नेय तेजों से प्रेरित होने पर (वितस्थिरे) विविध प्रकार स्थित होते हैं ॥३६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह निश्चित विषय है कि प्रथम आग्नेय शक्ति की अधिकता होती है, पश्चात् वायुशक्ति की, यही विषय इसमें कहा गया है ॥३६॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का सातवाँ सूक्त और २४ चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उक्त गुणसम्पन्न योद्धाओं से सम्पन्न सम्राट् का यश वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अर्चिषा, सूरः, न) जिस प्रकार किरणों के हेतु से सूर्य्य प्रथम स्तोतव्य माना जाता है इसी प्रकार (अग्निः, हि) अग्निसदृश सम्राट् ही (पूर्व्यः, छन्दः) प्रथम स्तोतव्य (जानि) होता है (ते) और वे योद्धालोग ही (भानुभिः) उसकी किरणों के समान (वितस्थिरे) उपस्थित होते हैं ॥३६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि उक्त प्रकार के योद्धा जिस सम्राट् के वशवर्ती होते हैं, उसका तेज सहस्रांशु सूर्य्य के समान दशों दिशाओं में फैलकर अन्यायरूप अन्धकार को निवृत्त करता हुआ सम्पूर्ण संसार का प्रकाशक होता है ॥३६॥ यह सातवाँ सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मरुत्स्वभावं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - छन्दः=छन्दनीयः प्रार्थनीयः। सूरो न=सूर्य्य इव। अग्निर्हि=अग्निरपि। पूर्व्यः=सर्वदेवेषु मुख्यः प्रथमो वा। अर्चिषा। जनि=अजनि=अजायत। तत्पश्चात्। ते मरुतः। भानुभिः=अग्निप्रभाभिः प्रेरिताः सन्तः। वितस्थिरे= विविधमवतिष्ठन्ते ॥३६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथोक्तगुणसम्पन्नयोद्धृभिः सम्पन्नस्य सम्राजो यशो वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अर्चिषा, सूरः, न) अर्चिषा हेतुना सूर्य्य इव (अग्निः, हि) अग्निसदृशः सम्राडेव (पूर्व्यः, छन्दः) प्रथमः स्तोतव्यः (जानि) जायते अस्य कानि अर्चींषि इत्याह (ते) ते योद्धार एव (भानुभिः) किरणैस्तुल्याः (वितस्थिरे) उपस्थिता भवन्ति ॥३६॥ इति सप्तमं सूक्तं चतुर्विंशो वर्गश्च समाप्तः ॥