सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘यदिन्द्र’ इत्येकविंशत्यृचं चतुर्थं सूक्तं काण्वगोत्रस्य देवातिथेरार्षम् । वृक्षाश्चिन्मे’ इत्येषा पुरउष्णिक् शिष्टास्त्वयुजो बृहत्यो युजः सतोबृहत्यः । ‘ स्थूरं राधः’ इत्यादिभिस्तिसृभिः कुरुङ्गदानस्य स्तूयमानत्वात्तास्तद्देवताकाः । तत्पूर्वाः पञ्चदश्याद्याश्चतस्रः पूषदेवताका इन्द्रदेवताका वा शिष्टा ऐन्द्र्यः । तथा चानुक्रान्तं– यदिन्द्र सैका देवातिथिस्तृचोऽन्त्यः पुरउष्णिगन्तः कुरुङ्गस्य दानस्तुतिस्तत्पूर्वाश्चतस्रः पौष्ण्यो वा’ इति । महाव्रते निष्केवल्ये बार्हततृचाशीतावाद्याश्चतुर्दशर्चः शंसनीयाः । तथैव पञ्चमारण्यके—’ यदिन्द्र प्रागपागुदगिति चतुर्दश’ (ऐ. आ. ५. २. ४ ) इति । चातुर्विंशिकेऽहनि माध्यंदिने सवनेऽच्छावाकशस्त्र आद्यः प्रगाथो वैकल्पिकः स्तोत्रियः । सूत्र्यते हि – ’ यदिन्द्र प्रागपागुदग्यथा गौरो अपा कृतम्’ (आश्व. श्रौ. ७. ४) इति ॥
Jamison Brereton
4 (624)
Indra (1–14), Indra or Pūsan (15–18), Kurun ̣ ̇ga’s Dānastuti (19–21)
Devātithi Kāṇva
21 verses: br̥hatī alternating with satobr̥hatī, arranged in pragāthas, except puraüṣṇih 21.
Like the previous hymn, this one is arranged in pragāthas. However, there is less inter nal cohesion in the verse pairs, but more discernible structure in their arrangement in the hymn. As noted in the Anukramaṇī the hymn falls into three major sections: the longest (vss. 1–14) devoted to Indra, the next (vss. 15–18) to Pūṣan, and the last (vss. 19–21) a dānastuti. The Indra portion opens with a pragātha (vss. 1–2) listing many
possible sacrificers that Indra might visit, and urging him to come to the Kaṇvas here. The next four pragāthas (vss. 3–10) form a ring composition, with verses 3/4 and 9/10 matched to each other: Indra as a thirsty animal coming to drink (3a, 10a) and his assumption of supreme power (4d, 10d). The remaining two pragāthas in this section (vss. 11–14) command the Adhvaryus to press soma for Indra. The actual content of the Indra section is conventional: praise of his powers and his help for mortals, invita
tions to journey here and drink the soma, with the invitation becoming more insistent toward the end. There are almost no mythological references (though the enigmatic first pāda of 8 seems to refer to the same event as III.32.11, where Indra wears the earth on his hip), and the usual pleas for gifts are essentially absent, replaced by indi
rection: descriptions of pious men who benefit from Indra.
The Pūṣan section (though the Anukramaṇī offers a choice of Indra or Pūṣan as the deity, it is clearly Pūṣan) makes the requests for gifts overt, and it serves as a transition to the dānastuti proper. The penultimate verse of the Pūṣan section (17) in fact seems to refer to a different Kaṇva poet, Pajra Sāman (see VIII.6.47), who has his own gifts to praise—as our poet turns to his own in verse 18, apparently sequestering his share of the cattle in a different pasture. The dānastuti (vss. 19–21) is fairly straightforward in its first two verses, but the final verse (21) is entirely opaque, at least to these translators.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 यदिन्द्र प्रागपागुदङ्न्यग्वा - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यदि॑न्द्र॒ प्रागपा॒गुद॒ङ्न्य॑ग्वा हू॒यसे॒ नृभिः॑ ।
सिमा॑ पु॒रू नृषू॑तो अ॒स्यान॒वेऽसि॑ प्रशर्ध तु॒र्वशे॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यदि॑न्द्र॒ प्रागपा॒गुद॒ङ्न्य॑ग्वा हू॒यसे॒ नृभिः॑ ।
सिमा॑ पु॒रू नृषू॑तो अ॒स्यान॒वेऽसि॑ प्रशर्ध तु॒र्वशे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
य꣡द् इन्द्र प्रा꣡ग् अ꣡पाग् उ꣡दङ्
नि꣡अग् वा हूय꣡से नृ꣡भिः
सि꣡मा पुरू꣡ नृ꣡षूतो असि आ꣡नवे
अ꣡सि प्रशर्ध तुर्व꣡शे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ápāk ← ápāñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prā́k ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
údak ← údañc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hūyáse ← √hū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
nyàk ← nyàñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
ā́nave ← ā́nava- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nŕ̥ṣūtaḥ ← nŕ̥ṣūta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
síma ← simá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ási ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
praśardha ← praśardha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
turváśe ← turváśa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यत् । इ॒न्द्र॒ । प्राक् । अपा॑क् । उद॑क् । न्य॑क् । वा॒ । हू॒यसे॑ । नृऽभिः॑ ।
सिम॑ । पु॒रु । नृऽसू॑तः । अ॒सि॒ । आन॑वे । असि॑ । प्र॒ऽश॒र्ध॒ । तु॒र्वशे॑ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- prāg ← prāk ← prāñc
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- apāg ← apāk ← apāñc
- [noun], accusative, singular, neuter
- “backward; apāñc [word]; western.”
- udaṅ ← udak ← udañc
- [noun], accusative, singular, neuter
- “northern; northbound; udañc [word]; northerly.”
- nyag ← nyak ← nyāñc
- [noun], accusative, singular, neuter
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- hūyase ← hvā
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “raise; call on; call; summon.”
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- simā ← sima
- [noun], vocative, singular, masculine
- purū ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- nṛṣūto ← nṛṣūtaḥ ← nṛṣūta
- [noun], nominative, singular, masculine
- asy ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ānave ← ānava
- [noun], locative, singular, masculine
- ‘si ← asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- praśardha
- [noun], vocative, singular, masculine
- turvaśe ← turvaśa
- [noun], locative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र यत् यदि प्राक् प्राच्यां दिशि वर्तमानैः । सप्तम्यन्ताद्दिक्छब्दाद्विहितस्यास्तातेः ‘ अञ्चेर्लुक्’ (पा. सू. ५. ३. ३०) इति लुक् । अपाक् प्रतीच्यां दिशि वर्तमानैः । यदि वा उदक् उदीच्यां दिशि वर्तमानैः । यत् वा न्यक् नीच्यां दिशि अधस्ताद्वर्तमानैः। ‘न्यधी च’ इति नेः प्रकृतिस्वरत्वम्। ‘उदात्तस्वरितयोर्यणः’ इति परस्यानुदात्तस्य स्वरितत्वम् । एवंभूतैः नृभिः स्तोतृभिस्त्वं हूयसे स्वस्वकार्याय आहूयसे हे सिम श्रेष्ठेन्द्र । ‘सिम इति वै श्रेष्ठमाचक्षते’ इति वाजसनेयकम् । यद्यप्येवं बहुभिराहूयसे तथापि आनवे । अनुर्नाम राजा । तस्य पुत्रे राजर्षौ पुरु बहुलं नृषूतः नृभिस्तदीयैः स्तोतृभिः प्रेरितः असि भवसि । राज्ञो हितकरणे त्वां स्तोतारः प्रेरयन्तीत्यर्थः । ‘षू प्रेरणे’ । अस्मात् कर्मणि निष्ठा ।’ तृतीया कर्मणि’ इति पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अपि च हे प्रशर्ध प्रकर्षेण शर्धयितरभिभवितरिन्द्र तुर्वशे एतत्संज्ञे च राजनि नृषूतः असि नृभिः प्रेरितो भवसि ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, Indra, as you are invoked by the people in the east, in the west, in the north, in the south, so,excellent Indra, have you been incited by men on behalf of the son of Anu; so, overcomer of foes, (have you beencalled upon) on behalf of Turvaśa.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Inasmuch as: used for although, still
Jamison Brereton
When, Indra, you are being called forward or back, up or down, by men, you yourself, propelled by men, are many times in the company of the descendants of Anu, are in the company of Turvaśa, you vaunter.
Griffith
THOUGH, Indra, thou art called by men eastward and westward, north and south,
Thou chiefly art with Anava and Turvasa, brave Champion I urged by men to Come.
Geldner
Ob du, Indra, im Ost, im West, im Nord oder Süd von Männern gerufen wirst, so bist du selbst doch oftmals bei dem Anukönig, durch dessen Männer bewogen, bist du Gewaltiger bei Turvasa.
Grassmann
Wenn, Indra, du in Ost und West, in Nord und Süd gerufen wirst; Denn alle Männer rufen oft dich; weilst du doch beim holden Turvaça, o Held,
Elizarenkova
Когда, о Индра, на востоке, на западе, на севере
Или на юге тебя призывают мужи,
То сам ты часто бываешь у предводителя Ану, побуждаемый (его) мужами,
Ты бываешь, о смелый, у Турваши.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
किसका अनुकूल ईश्वर होता है, यह इस ऋचा से दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्रवाच्य परमदेव ! (यद्) यद्यपि तू (प्राक्) पूर्व दिशा में (अपाक्) पश्चिम दिशा में (उदक्) उत्तर दिशा में (वा) और (न्यक्) नीचे अधस्थल में या दक्षिण दिशा में अर्थात् सर्वत्र (नृभिः) मनुष्यों से (हूयसे) निमन्त्रित और पूजित होता है। तथापि (सिम) हे सर्वश्रेष्ठ देव ! (आनवे) तेरे अनुकूल चलनेवाले उपासक के लिये (पुरु) बहुधा=वारंवार (नृषूतः+असि) विद्वान् मनुष्य द्वारा तू प्रेरित होता है और (प्रशर्ध) हे निखिलविघ्नविनाशक देव (तुर्वशे) शीघ्र वश होनेवाले जन के लिये भी तू (असि) प्रेरित होता है। अर्थात् अनुकूल और वशीभूत जनों के ऊपर तू सदा कृपा बनाए रख, ऐसी स्तुति सब ही ज्ञानी पुरुष करते हैं और उनके ही अनुकूल तू सदा रहता है अर्थात् जो तेरी आज्ञा के अनुकूल और वशीभूत हैं, वे ही तेरे प्रिय हो सकते हैं, अन्य नहीं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मेधाविजनो ! इस प्रकार आप जानिये। यद्यपि सब जन सर्वत्र निज-२ मनोरथ की पूर्ति के लिये उस ईश की स्तुति और गान करते हैं और उससे माँगते हैं, तथापि वह सब पर प्रसन्न नहीं होता, क्योंकि वह भावग्राही है। जो उसकी आज्ञा में सदा रहता, पापों से निवृत्त होता, भूतों के ऊपर दया करता, वही अनुग्राह्य होता है ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी को उपदेशार्थ बुलाकर उसका सत्कार करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यत्) यद्यपि (प्राक्) प्राची दिशा में रहनेवाले (अपाक्) पश्चिम दिशा में रहनेवाले (उदक्) उदीची दिशा में रहनेवाले (वा) अथवा (न्यक्) अधोदेश में रहनेवाले (नृभिः) मनुष्यों द्वारा (हूयसे) स्वकार्यार्थ आप बुलाये जाते हैं, इसलिये (सिम) हे श्रेष्ठ ! (पुरु, नृषूतः) बहुत बार मनुष्यों से प्रेरित (असि) होते हैं, तथापि (प्रशर्ध) शत्रुओं के पराभविता ! (आनवे, तुर्वशे) जो मनुष्यत्वविशिष्ट मनुष्य है, उसके पास (असि) विशेषरूपेण विद्यमान होते हैं ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोगों की ओर से कथन है कि इन्द्र=हे परमैश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगिन् ! आप चाहे प्राच्यादि किसी दिशा वा स्थान में क्यों न हों, हम लोग स्वकार्यार्थ आपको बुलाते हैं और आप हम लोगों से प्रेरित हुए हमारे कार्य्यार्थ आते हैं, इसलिये कृपा करके शीघ्र आवें और हमारे मनोरथ को पूर्ण करें ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
कस्यानुकूल ईश्वरोऽस्तीत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यद्=यद्यपि। त्वम्। प्राक्=प्राच्यां दिशि। अपाक्=प्रतीच्यां दिशि। उदक्=उदीच्यां दिशि। तथा। न्यक्वा=नीच्यामधस्ताद्दक्षिणस्यां दिशि वा सर्वत्रैवेत्यर्थः। नृभिः=नरैः। हूयसे=यद्यपि सर्वत्रैव त्वं पूज्यसे। तथापि। हे सिम=श्रेष्ठ ! सर्वबन्धक ईश ! “सिम इति वै श्रेष्ठमाचक्षत इति वाजसनेयकम्”। आनवे=अनुकूलं यथा तथा यश्चलति स आनवः। तस्मिन्ननुकूलगामिनि मनुष्ये। पुरु=बहुधा। नृषूतोऽसि=नृभिः सूतः प्रेरितो भवसि। षू प्रेरणे। कर्मणि निष्ठा। अपि च। हे प्रशर्ध=प्रकर्षेण शर्धयितरभिभवितरिन्द्र। तुर्वशे=तुरं शीघ्रम् वशे=वशीभूते जने। नृषूतोऽसि ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथोपदेशार्थमाहूतस्य कर्मयोगिनः सत्क्रियोच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यत्) यद्यपि (प्राक्) प्राग्दिशि स्थितैः (अपाक्) प्रतीच्यां स्थितैः (उदक्) उदीच्यां स्थितैः (वा) अथवा (न्यक्) अधोदेशनिवासिभिः (नृभिः) जनैः (हूयसे) स्वकार्यार्थमाहूयसे, अतः (सिम) हे श्रेष्ठ ! (पुरु, नृषूतः) बहुभिर्नृभिः प्रेरितः (असि) भवसि तथापि (प्रशर्ध) हे अभिभवितः ! (आनवे, तुर्वशे) यो हि मनुष्यत्वविशिष्टो जिज्ञासुस्तत्समीपे (असि) विशेषेण विद्यसे ॥१॥
02 यद्वा रुमे - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद्वा॒ रुमे॒ रुश॑मे॒ श्याव॑के॒ कृप॒ इन्द्र॑ मा॒दय॑से॒ सचा॑ ।
कण्वा॑सस्त्वा॒ ब्रह्म॑भिः॒ स्तोम॑वाहस॒ इन्द्रा य॑च्छ॒न्त्या ग॑हि ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद्वा॒ रुमे॒ रुश॑मे॒ श्याव॑के॒ कृप॒ इन्द्र॑ मा॒दय॑से॒ सचा॑ ।
कण्वा॑सस्त्वा॒ ब्रह्म॑भिः॒ स्तोम॑वाहस॒ इन्द्रा य॑च्छ॒न्त्या ग॑हि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
य꣡द् वा रु꣡मे रु꣡शमे श्या꣡वके कृ꣡प
इ꣡न्द्र माद꣡यसे स꣡चा
क꣡ण्वासस् त्वा ब्र꣡ह्मभि स्तो꣡मवाहस
इ꣡न्द्रा꣡ यछन्ति आ꣡ गहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
kŕ̥pe ← kŕ̥pa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rúme ← rúma- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rúśame ← rúśama- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śyā́vake ← śyā́vaka- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mādáyase ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sácā ← sácā (invariable)
{}
bráhmabhiḥ ← bráhman- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
káṇvāsaḥ ← káṇva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
stómavāhasaḥ ← stómavāhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yachanti ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । वा॒ । रुमे॑ । रुश॑मे । श्याव॑के । कृपे॑ । इन्द्र॑ । मा॒दय॑से । सचा॑ ।
कण्वा॑सः । त्वा॒ । ब्रह्म॑ऽभिः । स्तोम॑ऽवाहसः । इन्द्र॑ । आ । य॒च्छ॒न्ति॒ । आ । ग॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- rume ← ruma
- [noun], locative, singular, masculine
- ruśame ← ruśama
- [noun], locative, singular, masculine
- śyāvake ← śyāvaka
- [noun], locative, singular, masculine
- kṛpa ← kṛpe ← kṛpa
- [noun], locative, singular, masculine
- “Kṛpa; Kṛpa.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mādayase ← māday ← √mad
- [verb], singular, Present indikative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- kaṇvāsas ← kaṇvāsaḥ ← kaṇva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- brahmabhi ← brahmabhiḥ ← brahman
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- stomavāhasa ← stoma
- [noun], masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- stomavāhasa ← vāhasaḥ ← vāhas
- [noun], nominative, plural, masculine
- indrā ← indrāḥ ← indra
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yacchanty ← yacchanti ← yam
- [verb], plural, Present indikative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
यद्वा यद्यपि रुमादिषु चतुर्ष राजसु हे इन्द्र त्वं सचा सह मादयसे माद्यसि तथापि स्तोमवाहसः स्तोमानां स्तोत्राणां वोढारः कण्वासः कण्वगोत्रा ऋषयः ब्रह्मभिः परिवृढैर्मन्त्रैर्हविर्भिर्वा हे इन्द्र त्वाम् आ यच्छन्ति आगमयन्ति । यद्वा । द्वितीयार्थे तृतीया । ब्रह्मभिर्ब्रह्माणि हवींष्याभिमुख्येन प्रयच्छन्ति ददति । ‘दाण् दाने ‘। ‘पाघ्रा’ इत्यादिना यच्छादेशः । अतस्त्वम् आ गहि शीघ्रमागच्छ । गमेर्लोटि छान्दसः शपो लुक् ॥
Wilson
English translation:
“Inasmuch, Indra, as you have been exhilarated in the society of Ruma, Ruśama, Śyāvaka and Kṛpa,so the Kaṇvas, bearers of oblations, attract you with their praises, (therefore) come here.”
Jamison Brereton
Or when, Indra, in the company of Ruma, Ruśama, Syāvaka, or Kr̥pa, you bring yourself to exhilaration,
the Kaṇvas, whose vehicle is praise, guide you here with their sacred
formulations, Indra. Come here!
Griffith
Or, Indra, when with Ruma, Rusama, Syavaka, and Krpa thou rejoicest thee,
Still do the Kanvas, bringing praises, with their prayers, O Indra, draw thee hither: come.
Geldner
Oder wenn du bei Ruma, bei Rusama, bei Syavaka, bei Kripa dich berauschest, Indra, so lenken die Kanva´s mit beschwörenden Reden durch ihr Loblied anziehend dich, Indra, her. Komm!
Grassmann
Wenn du bei Ruma, Ruçama, bei Çjāvaka, bei Kripa, Indra dich erfreust; So lenken dich die Kanva’s durch Gebete her, lobsingend; komm, o Indra, her.
Elizarenkova
Или же когда ты, о Индра, опьяняешься
У Румы, Рушамы, Шьяваки, Крипы,
То Канвы, исполняющие воспевания, священными словами тебя,
О Индра, притягивают. Приходи!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वह किसके ऊपर दया करता है, यह इस ऋचा से दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (यद्+वा) यद्यपि (रुमे) रोगी जनों को मातृवत् माननेवाले के (सचा) साथ (रुशमे) औषधि से रोगों को शान्त करनेवाले वैद्य के साथ (श्यावके) परानुग्रहार्थ भ्रमण करनेवाले मनुष्य के साथ तथा (कृपे) कृपा करनेवाले के साथ तू सदा (मादयसे) आनन्दित रहता है और उनको आनन्दित रखता है। तथापि हे इन्द्र ! (स्तोमवाहसः) मनुष्यों में तेरे गुणों के पहुँचानेवाले (कण्वासः) ग्रन्थरचयिता जन (ब्रह्मभिः) निज-२ उत्कृष्ट स्तोत्रों के द्वारा (त्वा) तुझको (आ+यच्छन्ति) अपनी ओर कर लेते हैं। हे परमात्मन् ! हम उपासक भी तेरी स्तुति करते हैं। (आगहि) अतः हमारे ऊपर कृपा करने के लिये आ ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जो उसकी आज्ञा अच्छे प्रकार जानकर जगत् में परार्थ प्रवृत्त होते हैं, वे ही ईश के दयापात्र हैं। वे कौन हैं, इस अपेक्षा में कतिपय उदाहरण दिखलाते हैं। जो कोई रोगार्तों के उद्धारक हैं, जो जनों के दुःख की निवृत्ति के लिये सदा यत्न करते हैं, सर्वभूतों पर अपने समान कृपा करते हैं, ऐसे मनुष्यों के हृदय में वह ईश निवास करता है। इनके अतिरिक्त संसार के कल्याण के लिये जो उपदेश दिया करते हैं, उपदेशमय ग्रन्थों को रचकर प्रचार करते हैं और ईश्वरीय आज्ञाओं को लोगों में समझाते हैं, इस प्रकार के जो जन हैं, वे भी ईश्वर की दया पाते हैं। तुम भी ऐसे शुभकर्म करके उसके अनुग्राह्य बनो ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (यद्वा) यद्यपि (रुमे) केवल शब्दमात्र करनेवाले तथा (रुशमे) तेजस्वी (श्यावके) तमोगुणवाले तथा (कृपे) समर्थ पुरुषों में (सचा) साथ ही (मादयसे) हर्ष उत्पन्न करते हैं, तथापि (स्तोमवाहसः) आपके भाग को लिये हुए (कण्वासः) विद्वान् लोग (ब्रह्मभिः) स्तुति द्वारा (त्वा) आपको (आयच्छन्ति) बुलाते हैं, (इन्द्र) हे इन्द्र ! (आगहि) आइये ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगिन् ! भीरु, तेजस्वी, तमोगुणी तथा सम्पत्तिशाली सब प्रकार के पुरुष आपको बुलाकर सत्कार करते और आप सबको हर्ष उत्पन्न करते हैं, सो हे भगवन् ! आपके सत्कारार्ह पदार्थ लिये हुए विद्वान् लोग स्तुतियों द्वारा आपको बुला रहे हैं। आप कृपा करके शीघ्र आइये ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स कस्मिन् दयत इत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यद्वा=यद्यपि। रुमे=रुग्णं पुरुषं यो मन्यते=मातृवन् मानयति स रुमो रोगिसेवकस्तस्मिन्। रुशमे=रुग्णं शमयतीति रुशमस्तस्मिन्। रोगिचिकित्सके वैद्ये। श्यावके=परानुग्रहायाभिगन्तरि। तथा। कृपे=कृपालौ जने। सचा=सार्धम्। रुमादिषु सर्वत्र तृतीयार्थे सप्तमी। रुमादिभिः। सार्धमित्यर्थः। त्वं मादयसे=आनन्दसि= तानानन्दयसि च। तथापि। स्तोमवाहसः=मनुष्येषु तव गुणप्रापकाः। कण्वासः=कण्वा ग्रन्थरचयितारो मेधाविनः। ब्रह्मभिः=स्वकीयैरुत्कृष्टैः स्तोत्रैः करणैः। त्वा+आयच्छन्ति=त्वां स्वाभिमुखीकुर्वन्ति। वयमपि तादृशाः। अतोऽस्मान्। आगहि=आगच्छ ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र (यद्वा) यद्यपि (रुमे) केवलं शब्दस्य कर्तरि (रुशमे) दीप्तिमति (श्यावके) तमःप्रकृतिके (कृपे) समर्थे च (सचा) सह (मादयसे) सर्वान् हर्षयसि तथापीदानीम् (स्तोमवाहसः) तव भागं वाहयन्तः (कण्वासः) विद्वांसः (ब्रह्मभिः) स्तुतिभिः (त्वा) त्वां (आयच्छन्ति) आगमयन्ति (इन्द्र) हे इन्द्र ! (आगहि) आयाहि ॥२॥
03 यथा गौरो - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यथा॑ गौ॒रो अ॒पा कृ॒तं तृष्य॒न्नेत्यवेरि॑णम् ।
आ॒पि॒त्वे नः॑ प्रपि॒त्वे तूय॒मा ग॑हि॒ कण्वे॑षु॒ सु सचा॒ पिब॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
यथा॑ गौ॒रो अ॒पा कृ॒तं तृष्य॒न्नेत्यवेरि॑णम् ।
आ॒पि॒त्वे नः॑ प्रपि॒त्वे तूय॒मा ग॑हि॒ कण्वे॑षु॒ सु सचा॒ पिब॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
य꣡था गौरो꣡ अपा꣡ कृतं꣡
तृ꣡ष्यन्न् ए꣡ति अ꣡वे꣡रिणम्
आपित्वे꣡ नः प्रपित्वे꣡ तू꣡यम् आ꣡ गहि
क꣡ण्वेषु सु꣡ स꣡चा पि꣡ब
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apā́ ← áp- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
gauráḥ ← gaurá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
áva ← áva (invariable)
{}
éti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
íriṇam ← íriṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tŕ̥ṣyan ← √tr̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
āpitvé ← āpitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prapitvé ← prapitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
káṇveṣu ← káṇva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sácā ← sácā (invariable)
{}
sú ← sú (invariable)
{}
पद-पाठः
यथा॑ । गौ॒रः । अ॒पा । कृ॒तम् । तृष्य॑न् । एति॑ । अव॑ । इरि॑णम् ।
आ॒ऽपि॒त्वे । नः॒ । प्र॒ऽपि॒त्वे । तूय॑म् । आ । ग॒हि॒ । कण्वे॑षु । सु । सचा॑ । पिब॑ ॥
Hellwig Grammar
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- gauro ← gauraḥ ← gaura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Gaura; Gaura; downy grislee; Gaura.”
- apā ← ap
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb noun], vocative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- tṛṣyann ← tṛṣyan ← tṛṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “thirst.”
- ety ← eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- averiṇam ← ava
- [adverb]
- “down.”
- averiṇam ← iriṇam ← iriṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hole; rivulet.”
- āpitve ← āpitva
- [noun], locative, singular, neuter
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- prapitve ← prapitva
- [noun], locative, singular, neuter
- “beginning.”
- tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “quick; fast; potent.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- kaṇveṣu ← kaṇva
- [noun], locative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sacā
- [adverb]
- “jointly.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
गौरः गौरमृगः तृष्यन् पिपासन् अपा अद्भिरुदकैः । व्यत्ययेनैकवचनम्। ‘ऊडिदम्’ इत्यादिना विभक्तेरुदात्तत्वम्। कृतं संपूर्णं कृतम् इरिणं निस्तृणं तटाकदेशं यथा येन प्रकारेण अव एति अवगच्छति । अवशब्दोऽभिशब्दस्यार्थे । अभिमुखः सन् शीघ्रं गच्छति तथा आपित्वे बन्धुत्वे प्रपित्वे प्राप्ते सति हे इन्द्र त्वं नः अस्मान् तूयम्। क्षिप्रनामैतत् । शीघ्रम् आ गहि आगच्छ । आगत्य च कण्वेषु कण्वपुत्रेष्वस्मासु सचा सहैकयत्नेनैव विद्यमानं सर्वं सोमं सु सुष्ठु पिब ॥
Wilson
English translation:
“As the thirsty Gaura hastens to the pool filled with water in the desert, so, (Indra), our affinity beingacknowledged, come quickly, and drink freely with the Kaṇvas.”
Jamison Brereton
As a thirsty buffalo goes down to a salt-pocket made by water,
come swiftly here to us in friendship [/in the morning], in the evening. In the company of the Kaṇvas, drink up!
Jamison Brereton Notes
apā́is one of the few singular forms of the áp- ‘water’ stem.
On íriṇa- as ‘salt-pocket’, see EWA s.v., citing esp. Falk, Bruderschaft.
VIII contains two other occurrences of āpitvá-, both clearly derived from āpí- ‘friend’ and meaning ‘friendship’ (VIII.20.22, 21.13), but the presence of the temporal designation prapitvá- here suggests a similar temporal analysis, ā-pitvá-. It is surely a pun, as indicated in the published translation
Griffith
Even as the wild-bull, when he thirsts, goes to the desert’s watery pool,
Come hither quickly both at morning and at eve, and with the Kanvas drink thy fill.
Geldner
Wie der durstige Büffel zu einem vom Wasser gemachten Rinnsal hinabsteigt, so komme rasch zu uns früh und spät; trink fein bei den Kanva´s!
Grassmann
Gleich wie der Büffel dürstend hin zur wasserreichen Quelle eilt, So komme Abends, Morgens eilend her zu uns, und trinke bei den Kanva’s gern.
Elizarenkova
Как бык-гаура, мучимый жаждой,
Спускается к стоку, образованному водой,
(Так) быстро приходи к нам вечером (и) перед едой!
Напейся хорошенько у Канвов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे अनुग्रह के लिये इन्द्र की प्रार्थना की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यथा) जैसे (गौरः) मौर मृगगवय (तृष्यन्) पिपासित होकर (अपा) जलों से (कृतम्) परिपूर्ण (इरिणम्) जलाशय को (अवैति) जानता है और जानकर वहाँ पहुँचता है। वैसा ही तेरे साथ (आपि१त्वे) बन्धुत्व (प्रपित्वे) प्राप्त होने पर अथवा (आपित्वे) प्रातःकाल और (प्रपित्वे) सायंकाल (नः) हम ग्रन्थरचयिता मनुष्यों की ओर (तूयम्) शीघ्र (आगहि) आ। तथा (कण्वेषु) ग्रन्थरचयिता हम लोगों के ऊपर (सचा) साथ ही (सु) अच्छे प्रकार (पिब) अनुग्रह कर ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर हमारा पिता और माता है, अतः जैसे पुत्र प्रेम से माता पिता को बुलाता, वैसे ही उपासक भी यहाँ उसको बुलाता है। तृषार्त मृग व्याकुल हो जलाशय की ओर दौड़ता है, तथैव हे ईश ! हमारे क्लेशों को थोड़े करने के लिये आ। हम तेरे पुत्र रक्षणीय हैं ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−आपित्व=आपि शब्द बन्धु के अर्थ में बहुत प्रयुक्त हुआ है, परन्तु ‘प्रपित्व’ शब्द सायंकाल के अर्थ में प्रायः आता है, इस कारण साहचर्य से दोनों का अर्थ प्रातः और सायं भी किया गया है ॥ ८।१।२९ देखिये ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यथा) जिस प्रकार (गौरः) गौरमृग (तृष्यन्) प्यासार्त हुआ (अपा, कृतं) जल से पूर्ण (इरिणं) सरोवर के अभिमुख (अवैति) जाता है, इसी प्रकार (नः, आपित्वे, प्रपित्वे) हमारे साथ सम्बन्ध प्राप्त होने पर (तूयं, आगहि) शीघ्र आइये और (कण्वेषु) विद्वानों के मध्य में आकर (सचा) साथ-साथ (सु) भले प्रकार (पिब) अपने भाग का पान कीजिये ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न तथा ऐश्वर्य्य के दाता कर्मयोगिन् ! जिस प्रकार पिपासार्त मृग शीघ्रता से जलाशय को प्राप्त होता है, इसी प्रकार उत्कट इच्छा से आप हम लोगों को प्राप्त हों और विद्वानों के मध्य उत्तमोत्तम पदार्थ तथा सोमरस का सेवन करें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनुग्रहायेन्द्रः प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - गौरः=गौरमृगो गवयः। तृष्यन्=पिपासन्=तृषार्त्तः सन्। यथा=येन प्रकारेण। अपा=अद्भिर्जलैः। अत्र व्यत्ययेनैकवचनम्। कृतम्=पूर्णं कृतम्। इरिणम्=जलाशयम्। अवैति=जानाति। अभिमुखः सन् शीघ्रं गच्छति च। तथा। हे इन्द्र ! त्वमपि। आपित्वे=बन्धुत्वे। त्वया सह। प्रपित्वे=प्राप्ते सति। नः=अस्मान् ग्रन्थप्रणेतॄन्। तूयम्=शीघ्रम्। आगहि=आगच्छ=प्राप्नुहि। तथा। कण्वेषु=ग्रन्थप्रणेतृषु। सचा=सहैव। सु=सुष्ठु। पिब=अनुगृहाण ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यथा) येन प्रकारेण (गौरः) गौरमृगः (तृष्यन्) तृषितः सन् (अपा, कृतं) अद्भिः पूर्णं (इरिणं) तटाकादिकं (अवैति) अभिगच्छति तद्वदेव हि (नः, आपित्वे, प्रपित्वे) अस्माकं सम्बन्धे प्राप्ते (तूयं, आगहि) तूर्यमागच्छ (कण्वेषु) विद्वत्सु मध्य आगत्य (सचा) सह (सु) सुष्ठु रीत्या (पिब) दीयमानभागं सेवताम् ॥३॥
04 मन्दन्तु त्वा - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मन्द॑न्तु त्वा मघवन्नि॒न्द्रेन्द॑वो राधो॒देया॑य सुन्व॒ते ।
आ॒मुष्या॒ सोम॑मपिबश्च॒मू सु॒तं ज्येष्ठं॒ तद्द॑धिषे॒ सहः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
मन्द॑न्तु त्वा मघवन्नि॒न्द्रेन्द॑वो राधो॒देया॑य सुन्व॒ते ।
आ॒मुष्या॒ सोम॑मपिबश्च॒मू सु॒तं ज्येष्ठं॒ तद्द॑धिषे॒ सहः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
म꣡न्दन्तु त्वा मघवन्न् इन्द्र इ꣡न्दवो
राधोदे꣡याय सुन्वते꣡
आमु꣡ष्या सो꣡मम् अपिबश् चमू꣡ सुतं꣡
ज्ये꣡ष्ठं त꣡द् दधिषे स꣡हः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índavaḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mándantu ← √mand- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
rādhodéyāya ← rādhodéya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sunvaté ← √su- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
āmúṣya ← √muṣⁱ- (root)
{non-finite:CVB}
apibaḥ ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
camū́ ← camū́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
dadhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
jyéṣṭham ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
मन्द॑न्तु । त्वा॒ । म॒घ॒ऽव॒न् । इ॒न्द्र॒ । इन्द॑वः । रा॒धः॒ऽदेया॑य । सु॒न्व॒ते ।
आ॒ऽमुष्य॑ । सोम॑म् । अ॒पि॒बः॒ । च॒मू इति॑ । सु॒तम् । ज्येष्ठ॑म् । तत् । द॒धि॒षे॒ । सहः॑ ॥
Hellwig Grammar
- mandantu ← mad
- [verb], plural, Present imperative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- maghavann ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “big.”
- indrendavo ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indrendavo ← indavaḥ ← indu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
- rādhodeyāya ← rādhaḥ ← rādhas
- [noun], neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- rādhodeyāya ← deyāya ← deya
- [noun], dative, singular, neuter
- “giving; gift.”
- sunvate ← su
- [verb noun], dative, singular
- “press out; su.”
- āmuṣyā ← āmuṣya ← āmuṣ ← √muṣ
- [verb noun]
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- apibaś ← apibaḥ ← pā
- [verb], singular, Imperfect
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- camū
- [noun], locative, singular, feminine
- “army; camū; Camū.”
- sutaṃ ← sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- jyeṣṭhaṃ ← jyeṣṭham ← jyeṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- dadhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
सायण-भाष्यम्
हे मघवन् धनवन् इन्द्र इन्दवः क्लेदनाः सोमास्त्वां मन्दन्तु मादयन्तु हर्षयन्तु । मदेर्व्यत्ययेन’ परस्मैपदम् । किमर्थम् । सुन्वते सोमाभिषवं कुर्वते यजमानाय राधोदेयाय राधसो धनस्य दानार्थम् । ददातेः ‘अचो यत्’ इति भावे यत् ।‘ईद्यति’ इतीकारः । यतोऽनावः’ इत्याद्युदात्तत्वे कृदुत्तरपदप्रकृतिस्वरत्वम् । ‘शतुरनुमः’ इति सुन्वच्छब्दात् परा विभक्तिरुदात्ता । अपि च त्वं सोमम् आमुष्य आमोषणं कृत्वा अदत्तमपि बलादपहृत्य अपिबः पीतवानसि । ‘स यज्ञवेशसं कृत्वा प्रासहा सोममपिबत्’ (तै. सं. २. ४. १२. १) इति श्रुतेः । कीदृशं सोमम् । चमू चम्वोरधिषवणफलकयोः सुतम् अभिषुतम् । यद्वा चमूभ्यां चमसाभ्यां होतुर्मैत्रावरुणस्य च संबन्धिभ्यां संस्कृताभिर्वसतीवरीभिः सुतमभिषुतम् । यस्मादेवं तत् तस्मात् कारणात् ज्येष्ठं प्रशस्यतमं वृद्धतमं वा सहः बलं दधिषे हे इन्द्र त्वं धारयसि । अतो मदीया अपि सोमास्त्वां मादयन्त्विति प्रार्थ्यते ॥
Wilson
English translation:
“Opulent Indra, may the Soma drops exhilate you, that you may bestow wealth on the donor of thelibation; for taking it by stealth (when given), you have drunk the Soma poured out into the ladle, and havethence sustained pre- eminent strength.”
Jamison Brereton
Let the drops exhilarate you, bounteous Indra, to give largesse to the presser.
Having stolen the pressed soma, you drank it in a cup. (Then) you
assumed this most superior might.
Jamison Brereton Notes
Pāda c refers to Indra’s stealing of his father Tvaṣṭar’s soma right after birth — the drinking of which made him immediately strong. See III.48.4, etc.
Griffith
May the drops gladden thee, rich Indra, and obtain bounty for him who pours the juice.
Soma pressed in the mortar didst thou take and drink, and hence hast won surpassing might.
Geldner
Es sollen dich, gabenreicher Indra, die Somasäfte berauschen, auf daß du dem Somapressenden schenkest. Nachdem du den Soma geraubt hattest, trankst du den in dem Camugefäß ausgequetschten. Da hast du dir die höchste Gewalt zugelegt.
Grassmann
Dich, reicher Indra, mög’ erfreun der Somatrunk, zu schenken Gut dem Kelterer; Den Soma nehmend trankst du den gepressten Saft, gewannest diese grösste Kraft.
Elizarenkova
Пусть опьянят тебя, о щедрый Индра, соки сомы,
(Настроив) на вручение дара для выжимающего (сому)!
Рванув себе сому, ты напился выжатого в сосуде.
Тут ты приобрел высшую силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अपने कर्म से ईश्वर को प्रसन्न करो, यह दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मघवन्) हे सर्वधनसम्पन्न ! (इन्द्र) हे इन्द्र ! (सुन्वते) शुभकर्म करनेवाले उपासक को (राधोदेयाय) धन देने के लिये (इन्दवः) ये सकल पदार्थ (त्वा+मन्दन्तु) तुझको प्रसन्न करें। तू अपने ही पदार्थों को देखकर प्रसन्न हो, जिस हेतु तूने (आमुष्य) विविध उपद्रवों से बचाकर (सोमम्) इस जगद्रूप पदार्थ के ऊपर (अपिबः) अनुग्रह किया है। जो पदार्थ (चमू) तेरी महती शक्ति के ऊपर (सुतम्) अभिषुत=स्थापित है। पुनः (ज्येष्ठम्) सर्वश्रेष्ठ है (तत्+सहः) हे इन्द्र ! तू उस बल को (दधिषे) धारण करता है जिससे सबकी रक्षा कर सकता है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम्हारे सर्व पदार्थ और सब कर्म पवित्र और शुद्ध हों, जो ईश्वर को प्रसन्न कर सकें, क्योंकि वही सब वस्तुओं को पैदा कर रक्षा करता है, अतः सर्व पदार्थ प्रथम उसको समर्पित करो ॥४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सत्कारानन्तर कर्मयोगी की स्तुति करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मघवन्, इन्द्र) हे धनवन् इन्द्र ! (सुन्वते) जिज्ञासु को (राधोदेयाय) धन देने के लिये (इन्दवः) ये रस (त्वा) आपको (मन्दन्तु) हर्षित करें, जो आपने (आमुष्य) शत्रुओं से छीनकर (चमू) सेनाओं के मध्य में (सुतं, सोमं) सिद्ध किये हुए अपने भाग को (अपिबः) पिया, (तत्) जिससे (ज्येष्ठं) सबसे अधिक (सहः) सामर्थ्य के (दधिषे) धारयिता कहे जाते हो ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! ये रस आपकी प्रसन्नतार्थ हम लोगों ने सिद्ध करके आपको अर्पण किये हैं। आप इनको पान करके प्रसन्न हों और हम जिज्ञासुजनों को धनादि ऐश्वर्य्य प्रदान करें। हे युद्धविद्या में कुशल शूरवीर ! आप शत्रुओं को विजय करनेवाले और उनके पदार्थों को जीतकर अपना भाग ग्रहण करनेवाले हो, इसी कारण आपको सब सामर्थ्यसम्पन्न कहते हैं ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स्वकर्मणेशं प्रसादयेति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मघवन्=समस्त धनसम्पन्न ! हे इन्द्र=परमात्मन् ! सुन्वते=शुभकर्माणि कुर्वते जनाय। राधोदेयाय=राधसो धनस्य दानार्थम्। इन्दवः=इम ऐश्वर्य्यसंयुक्ताः सर्वे पदार्थाः। त्वा=त्वाम्। मन्दन्तु=प्रसादयन्तु। त्वं स्वीयानेव पदार्थान् दृष्ट्वा प्रसीदेत्यर्थः। यतस्त्वम्। आमुष्य=नानोपद्रवेभ्यो मोचयित्वा। सोमम्=प्रियं जगद्रूपं वस्तु। अपिबः=अनुगृहीतवानसि। कीदृशं सोमम्। चमू=चम्वां तव शक्तौ। सुतम्=अभिषुतं जनितं स्थापितं वा। पुनः कीदृशम्। ज्येष्ठम्=सर्वश्रेष्ठम्। हे इन्द्र ! त्वं। तद्। सहोबलम्। दधिषे=दधासि। येन सर्वं रक्षितुं शक्नोषि ॥४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सत्कारानन्तरं तं स्तौति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मघवन्, इन्द्र) हे धनवन्निन्द्र ! (सुन्वते) जिज्ञासवे सेवकाय (राधोदेयाय) धनदानाय (इन्दवः) रसाः (त्वा) त्वां (मन्दन्तु) हर्षयन्तु यस्मात् (आमुष्य) शत्रुभ्य आमोषणं कृत्वा (चमू) सेनयोर्मध्ये (सोमं, सुतं) स्वसिद्धं भागं (अपिबः) पीतवानसि (तत्) तस्मात् (ज्येष्ठं) सर्वेभ्योऽधिकं (सह) सामर्थ्यं (दधिषे) धारयसि ॥४॥
05 प्र चक्रे - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र च॑क्रे॒ सह॑सा॒ सहो॑ ब॒भञ्ज॑ म॒न्युमोज॑सा ।
विश्वे॑ त इन्द्र पृतना॒यवो॑ यहो॒ नि वृ॒क्षा इ॑व येमिरे ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र च॑क्रे॒ सह॑सा॒ सहो॑ ब॒भञ्ज॑ म॒न्युमोज॑सा ।
विश्वे॑ त इन्द्र पृतना॒यवो॑ यहो॒ नि वृ॒क्षा इ॑व येमिरे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
प्र꣡ चक्रे स꣡हसा स꣡हो
बभ꣡ञ्ज मन्यु꣡म् ओ꣡जसा
वि꣡श्वे त इन्द्र पृतनाय꣡वो यहो
नि꣡ वृक्षा꣡ इव येमिरे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cakre ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
prá ← prá (invariable)
{}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhasā ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
babháñja ← √bhañj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
manyúm ← manyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
pr̥tanāyávaḥ ← pr̥tanāyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
yaho ← yahú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
vr̥kṣā́ḥ ← vr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
प्र । च॒क्रे॒ । सह॑सा । सहः॑ । ब॒भञ्ज॑ । म॒न्युम् । ओज॑सा ।
विश्वे॑ । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । पृ॒त॒ना॒ऽयवः॑ । य॒हो॒ इति॑ । नि । वृ॒क्षाःऽइ॑व । ये॒मि॒रे॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- cakre ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sahasā ← sahas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- saho ← sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- babhañja ← bhañj
- [verb], singular, Perfect indicative
- “break; fracture; bend; shatter; destroy; overcome.”
- manyum ← manyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pṛtanāyavo ← pṛtanāyavaḥ ← pṛtanāyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- yaho ← yahu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “offspring.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- vṛkṣā ← vṛkṣāḥ ← vṛkṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tree; fruit tree.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
स इन्द्रः सहसा आत्मीयेनाभिभवेन वीर्यकर्मणा सहः शत्रूणामभिभवनं प्र चक्रे प्रकर्षेण कृतवान् । तथा ओजसा बलेन मन्युं परकीयं क्रोधं बभञ्ज भग्नवान् । उत्तरोऽर्धर्चः प्रत्यक्षकृतः । हे यहो । महन्नामैतत् । हे महन् इन्द्र विश्वे सर्वे पृतनायवः युद्धकामाः शत्रवः ते त्वया वृक्षाइव महीरुहा इव नि येमिरे नियता आसन् । यथा वृक्षा निश्चलास्तिष्ठन्ति तद्वन्निर्व्यापारा अभूवन्नित्यर्थः ॥ ॥ ३० ॥
Wilson
English translation:
“By his strength he has overpowered the strength (of his foes), he has crushed thei wrath by hisprowess; all hostile armies have been arrested like trees (immoveable through fear), mighty Indra, by you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Allhostile armies: or, those wishing to fight, pṛtanāyavaḥ
Jamison Brereton
He put forward his might with might; he shattered battle fury with his power.
All who seek battle, vigorous Indra, hold themselves down, like trees, before you.
Jamison Brereton Notes
The image of warriors holding themselves down “like trees” belongs more to the Maruts’ rhetorical realm, where all natural phenomena bend before their storm (see nearby VIII.7.34). Vs. 10c below contains another image fully intelligible only in a Marut context.
Griffith
With mightier strength he conquered strength, with energy he crushed their wrath.
O Indra, Strong in youth, all those who sought the fray bent and bowed down to thee like trees.
Geldner
Er hat die Gewalt mit Gewalt behandelt, den Grimm hat er mit Kraft gebrochen. Alle Kampflustigen duckten sich vor dir, o jüngster Indra, wie die Bäume.
Grassmann
Durch Kraft verschaffte er sich Kraft und brach der Feinde Wuth mit Macht; Vor dir, o Indra, sinken alle Feinde hin, o Held, wie Bäume hingestreckt.
Elizarenkova
Он покорил силу силой,
Мощью сломил ярость.
Все желающие сразиться, о юный Индра,
Оцепенели перед тобой, как деревья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- पथ्यावृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी महिमा दिखलाई जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वह इन्द्र (सहसा) निज महाबल से (सहः) दुष्टों की शक्ति को (प्र+चक्रे) दमन कर देता है। पुनः वह (ओजसा) महाशक्ति से (मन्युम्) उनके क्रोध को (बभञ्ज) विनष्ट किया करता है। पूर्वार्ध अप्रत्यक्षकृत है। आगे उत्तरार्ध प्रत्यक्षकृत स्तुति है। (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यहो) हे महान् परमात्मन् ! (विश्वे) सब (पृतनायवः) परस्पर युद्धाभिलाषी उपद्रवकारी (ते) तेरे भय से (वृक्षाः+इव) वृक्ष के समान अचल हो (ते) तुझसे (नि+येमिरे) नियमित होते हैं अर्थात् तेरे निकट भीत होकर वे नम्र हो जाते हैं ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि परम ईश दुष्टों का दमन न करे, उनके गर्व के ऊपर प्रहार न करे, तो वे निःशङ्क होकर दुर्बलों को उखाड़ डालें। उसी के भय से वे दुर्जन हत्याकाण्ड से निवृत्त रहते हैं। हे मनुष्यो ! तुम भी सदा दुष्टों, चौरादिकों, पापियों, लम्पटों, उद्दण्ड क्षत्रियों और प्रजापीड़क जनों को दण्ड देने और वश में करने के लिये यत्न करो ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्य्यशालिन् ! आप (सहसा) अपने बल से (सहः) शत्रुबल को (प्रचक्रे) दबाते हैं (ओजसा) अपने पराक्रम से (मन्युं) शत्रुक्रोध को (बभञ्ज) भञ्जन करते हैं (यहो) हे महत्त्वविशिष्ट ! (ते) आपके (विश्वे) सब (पृतनायवः) युद्ध चाहनेवाले शत्रु (वृक्षा इव) वृक्ष के समान (नियेमिरे) निश्चेष्ट हो जाते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में जिज्ञासुजनों की ओर से कर्मयोगी की स्तुति वर्णन की गई है कि हे युद्धविशारद कर्मयोगिन् ! आपके सन्मुख शत्रुबल पाषाणवत् निश्चेष्ट हो जाता है अर्थात् शत्रु का बल अपूर्ण होने से वह आपके सन्मुख नहीं ठहर सकता, आपका बल पूर्ण होने के कारण शत्रु का बल तथा क्रोध सदा भञ्जन होता रहता है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्य महिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पूर्वार्धमप्रत्यक्षकृतम्। स इन्द्रः। सहसा=महाबलेन। दुष्टानाम्। सहः=बलम्। प्रचक्रे=दमयति। ओजसा=बलेन। तेषाम्। मन्युम्=क्रोधञ्च। बभञ्ज=निवारयति। हे इन्द्र ! हे यहो=महतां महन्। यहु इति महन्नाम। विश्वे=सर्वे। पृतनायवः=परस्परं युद्धकामा उपद्रवकारिणो जनाः। वृक्षा इव अचलाः। ते=त्वया। नियेमिरे=नियता बद्धा भवन्ति। तवाज्ञायाम्। तव समीपे भीता नमन्तीत्यर्थः ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे ऐश्वर्य्यशालिन् ! भवान् (सहसा) स्वबलेन (सहः) शत्रुबलं (प्रचक्रे) अभिभूतवान् (ओजसा) स्वपराक्रमेण (मन्युं) शत्रुक्रोधं (बभञ्ज) भग्नवान् (यहो) हे महत्त्वविशिष्ट ! (ते) तव (विश्वे) सर्वे (पृतनायवः) योद्धुमिच्छवः (वृक्षा इव) वृक्षा यथा निश्चलास्तथा (नियेमिरे) निश्चला अभूवन् ॥५॥
06 सहस्रेणेव सचते - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒हस्रे॑णेव सचते यवी॒युधा॒ यस्त॒ आन॒ळुप॑स्तुतिम् ।
पु॒त्रं प्रा॑व॒र्गं कृ॑णुते सु॒वीर्ये॑ दा॒श्नोति॒ नम॑उक्तिभिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्रे॑णेव सचते यवी॒युधा॒ यस्त॒ आन॒ळुप॑स्तुतिम् ।
पु॒त्रं प्रा॑व॒र्गं कृ॑णुते सु॒वीर्ये॑ दा॒श्नोति॒ नम॑उक्तिभिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
सह꣡स्रेणेव सचते यवीयु꣡धा
य꣡स् त आ꣡नळ् उ꣡पस्तुतिम्
पुत्र꣡म् प्रावर्गं꣡ कृणुते सुवी꣡रिये
दाश्नो꣡ति न꣡मउक्तिभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
iva ← iva (invariable)
{}
sacate ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sahásreṇa ← sahásra- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
yavīyúdhā ← yavīyúdh- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ā́naṭ ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
úpastutim ← úpastuti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṇute ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
prāvargám ← prāvargá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
putrám ← putrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvī́rye ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
dāśnóti ← √dāś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
náma:uktibhiḥ ← náma:ukti- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
स॒हस्रे॑णऽइव । स॒च॒ते॒ । य॒वि॒ऽयुधा॑ । यः । ते॒ । आन॑ट् । उप॑ऽस्तुतिम् ।
पु॒त्रम् । प्रा॒व॒र्गम् । कृ॒णु॒ते॒ । सु॒ऽवीर्ये॑ । दा॒श्नोति॑ । नम॑उक्तिऽभिः ॥
Hellwig Grammar
- sahasreṇeva ← sahasreṇa ← sahasra
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasreṇeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- sacate ← sac
- [verb], singular, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- yavīyudhā ← yavīyudh
- [noun], instrumental, singular, neuter
- yas ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ta ← te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- ānaᄆ ← ānaṭ ← naś
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- upastutim ← upastuti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “praise; applause.”
- putram ← putra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- prāvargaṃ ← prāvargam ← prāvarga
- [noun], accusative, singular, masculine
- kṛṇute ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- suvīrye ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīrye ← vīrye ← vīrya
- [noun], locative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- dāśnoti ← dāś
- [verb], singular, Present indikative
- “sacrifice; give.”
- namauktibhiḥ ← namaukti
- [noun], instrumental, plural, feminine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव उपस्तुतिं स्तोत्रं यः पुरुषः आनट् प्राप्नोति त्वां प्रापयति । अश्रोतेर्लङि व्यत्ययेन परस्मैपदम् । — सचते समवैति । ‘षच समवाये । सहस्रेणेव यथा सहस्रसंख्येन बलेन तथेत्यर्थः। यश्च यजमानः नमउक्तिभिः नमस्कारवचनैः स्तोत्रैः सार्धं दाश्नोति हवींषि तुभ्यं ददाति । ‘दाशृ दाने’। स यजमानः सुवीर्ये शोभनवीर्ययुक्ते संग्रामे प्रावर्गं प्रकर्षेण शत्रूणां वर्जयितारं पुत्रं कृणुते करोति उत्पादयति । त्वत्प्रसादाल्लभत इत्यर्थः । प्रपूर्वाद्वृजेः ‘कृत्यल्युटो बहुलम्’ इति कर्तरि घञ्। ‘उपसर्गस्य घञ्यमनुष्ये’ (पा. सू. ६. ३. १२२) इति दीर्घः । थाथादिनोत्तरपदान्तोदात्तत्वम् । यद्वा । सुवीर्यं इत्येतत् पुत्रस्य विशेषणम् । द्वितीयार्थे सप्तमी । शोभनवीर्यं पुत्रम् । बहुव्रीहौ ‘ वीरवीर्यौ च’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“He who has made his praise attain to you associates himself with a thousand gallant combatants; hewho offers oblations with reverence begets a valiant son, the scatterer (of enemies).”
Jamison Brereton
He is accompanied by an ever-battling warrior as if by a thousand— whoever has achieved a praise-invocation for you.
He puts his own son forward with a good twist amid an abundance of good heroes—(whoever) ritually serves with words of reverence.
Jamison Brereton Notes
The subject shifts without overt signaling from Indra to the man who ritually serves Indra. Indra himself features in the verse as the yavīyudh- ‘everbattling’ one, who is worth a thousand others.
prāvargá- is found in the RV only here, but cannot be separated from suprāvargám (which I tr. ‘well in advance’) in VIII.22.18 suprāvargáṃ suvī́ryam (cf. our prāvargám … suvī́rye). There is also dāsá-pravarga- in I.92.8, which I tr. ‘with alien-slaves as its forelock’. The prā- … kṛṇute also reminds us of vs. 5a prá cakre ‘put forward’. It is difficult to arrive at a consensus translation for these forms; although all share the sense that the item in question is in front, it is difficult to assess the contribution of the -vargá- element (much less what connection it might or might not have with the Pravargya ritual). My “with a good twist” was an attempt to render the root value of √vṛj (cf. suvṛktí-), but I am not now sure that it was a happy choice.
Griffith
He who wins promise of thine aid goes girt as with a thousand mighty men of war.
He makes his son preeminent in hero might - he serves with reverential prayer.
Geldner
Der ist mit einem starken Kämpfer, der Tausenden gleicht, verbündet, wer deinen Lobpreis zuwege gebracht hat; er macht, daß sein Sohn in Meisterschaft vorangeht, wer dir mit Huldigungsreden aufwartet.
Grassmann
Umgeben wie von tausendfacher Streiterschar, ist der, der deinen Beifall fand; Den eignen Sohn macht tüchtig er zur Heldenthat, mit frommen Sprüchen huldigend.
Elizarenkova
(Только) тот связан с могучим борцом, равным тысячам,
Кто справился с твоим восхвалением.
Сына (своего) тот приводит к успеху в высшем мужестве,
(Кто) почитает (тебя) выражениями поклонения.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वरोपासक क्या-२ पाता है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (यः) जो विद्वान् (ते) तेरी (उपस्तुतिम्) साहाय्य (आनट्) प्राप्त करता है, वह (सहस्रेण+इव) मानो सहस्रों प्रकार के (यवीयुधा) युद्धबल से (सचते) सम्मिलित होता है और जो (नमउक्तिभिः) नमस्कार वचनों से=सत्कारपूर्वक (दाश्नोति) दरिद्र पुरुषों को दान देता है, वह (प्रावर्गम्) शत्रुओं को हटानेवाले (सुवीर्य्ये) शोभनवीर्य्ययुक्त पुत्र को (कृणुते) उत्पन्न करता है। अथवा (सुवीर्य्ये) महासंग्राम के लिये शत्रुविजेता अपत्य पाता है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! ईश्वर की सहायता वे ही प्राप्त कर सकते हैं, जो उसकी आज्ञा में चलते हैं। उसी की कृपा वास्तव में महाबल है। जो ईश्वर की कृपा का पात्र है, उसको जगत् में सम्राट् भी गिरा नहीं सकता, उसके उपासक के पुत्रादि भी महाबलिष्ठ और विजेता होते हैं। अतः उसी की कृपा के पात्र बनो, शुभकर्म करके उसके आशीर्वाद के भाजन होओ ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यवियुधा) वह पुरुष विद्युत् के समान युद्ध करनेवाला होकर (सहस्रेणेव) सहस्रों बलों से (सचते) संगत होता है, (यः) जो (ते) आपकी (उपस्तुतिं) अल्प स्तुति को भी (आनट्) करता है और जो (नमउक्तिभिः) नम्र वचनों से (दाश्नोति) आपका भाग देता है वह (सुवीर्ये) सुन्दर पराक्रमवाले आपकी अध्यक्षता में (पुत्रं) अपनी सन्तान को (प्रावर्गं) अतिशय अनिवार्य (कृणुते) बनाता है ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे युद्धविद्याविशारद कर्मयोगिन् ! आपकी स्तुति द्वारा आपसे शिक्षा प्राप्त किया हुआ पुरुष अति तीव्र युद्ध करनेवाला तथा सहस्रों योद्धाओं से युक्त होता है और जो नम्रतापूर्वक आपका सत्कार करता है, वह स्वयं युद्धविशारद होता और कर्मयोगी की अध्यक्षता में रहने के कारण उसकी सन्तान भी संग्राम में कुशल होती है अर्थात् उसको कोई युद्ध में निवारण=हटा नहीं सकता ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईशोपासकः किं किं लभत इत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यो विद्वान्। ते=तव। उपस्तुतिम्=साहाय्यम्। आनट्=व्याप्नोति लभते। सः। सहस्रेण इव=अनन्तेन। सहस्रशब्दोऽनन्तवाची। यवीयुधा=युद्धबलेन। सचते= समवेतः संमिलितो भवति। षच समवाये। यश्च पुरुषः। नमउक्तिभिः=नमस्कारवचनैः सत्कारपूर्वकम्। दाश्नोति= दरिद्रेभ्यो ददाति। स खलु। प्रावर्गम्=प्रकर्षेण शत्रूणां प्रवर्जयितारं निरासयितारम्। सुवीर्य्ये=सुवीर्य्यं शोभनवीर्य्योपेतम्। द्वितीयार्थे सप्तमी। पुत्रम्। कृणुते=जनयति। यद्वा। सुवीर्य्ये शोभनवीर्य्ययुक्ते संग्रामे पुत्रं कृणुते ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यवियुधा) विद्युदिव योद्धा सन् स पुरुषः (सहस्रेणेव) सहस्रप्रकारकेण बलेन (सचते) संगतो भवति (यः) यः पुरुषः (ते) तव (उपस्तुतिं) उपस्तोत्रं (आनट्) प्राप्नोति, यश्च (नमउक्तिभिः) नमोवचनैः (दाश्नोति) भवद्भागं ददाति सः (सुवीर्ये) शोभनपराक्रमसहिते भवति पालके (पुत्रं) स्वसन्तानं (प्रावर्गं) प्रकर्षेण शत्रूणां वर्जयितारं (कृणुते) करोति ॥६॥
07 मा भेम - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा भे॑म॒ मा श्र॑मिष्मो॒ग्रस्य॑ स॒ख्ये तव॑ ।
म॒हत्ते॒ वृष्णो॑ अभि॒चक्ष्यं॑ कृ॒तं पश्ये॑म तु॒र्वशं॒ यदु॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
मा भे॑म॒ मा श्र॑मिष्मो॒ग्रस्य॑ स॒ख्ये तव॑ ।
म॒हत्ते॒ वृष्णो॑ अभि॒चक्ष्यं॑ कृ॒तं पश्ये॑म तु॒र्वशं॒ यदु॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
मा꣡ भेम मा꣡ श्रमिष्म
उग्र꣡स्य सखिये꣡ त꣡व
मह꣡त् ते वृ꣡ष्णो अभिच꣡क्षियं कृत꣡म्
प꣡श्येम तुर्व꣡शं य꣡दुम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhema ← √bhī- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
mā́ ← mā́ (invariable)
{}
śramiṣma ← √śramⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sakhyé ← sakhyá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
ugrásya ← ugrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
abhicákṣyam ← abhicákṣya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
mahát ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vŕ̥ṣṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
páśyema ← √paś- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
turváśam ← turváśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yádum ← yádu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मा । भे॒म॒ । मा । श्र॒मि॒ष्म॒ । उ॒ग्रस्य॑ । स॒ख्ये । तव॑ ।
म॒हत् । ते॒ । वृष्णः॑ । अ॒भि॒ऽचक्ष्य॑म् । कृ॒तम् । पश्ये॑म । तु॒र्वश॑म् । यदु॑म् ॥
Hellwig Grammar
- mā
- [adverb]
- “not.”
- bhema ← bhī
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “fear; fear.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- śramiṣmograsya ← śramiṣma ← śram
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “tire; exercise; tire.”
- śramiṣmograsya ← ugrasya ← ugra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- sakhye ← sakhya
- [noun], locative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- mahat
- [noun], nominative, singular, neuter
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- vṛṣṇo ← vṛṣṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- abhicakṣyaṃ ← abhicakṣyam ← abhicakṣya
- [noun], nominative, singular, neuter
- kṛtam ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- paśyema ← paś
- [verb], plural, Present optative
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- turvaśaṃ ← turvaśam ← turvaśa
- [noun], accusative, singular, masculine
- yadum ← yadu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Yadu; Yadu.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र उग्रस्य उद्गूर्णबलस्य तव सख्ये सखित्वे सति वयं मा भेम मा भैष्म । कुतश्चिदपि शत्रोर्भीता मा भूम। मा श्रमिष्म श्रान्ताः पीडिताश्च मा भूम। वृष्णः कामानां वर्षितुः ते तव संबन्धि महत् प्रभूतं कृतं वृत्रवधादिलक्षणं कर्म अभिचक्ष्यम् अभितः ख्यापनीयं स्तोतव्यम् । अतो महानुभावस्य तव सख्यं प्राप्तानां भीतिश्रमौ न जायेते इत्यर्थः। तत् कथमवगम्यत इति चेदुच्यते । तुर्वशम् एतत्संज्ञं राजर्षिं यदुम् एतत्संज्ञं च त्वत्प्रसादात् सुखेन जीवन्तौ पश्येम दृष्टवन्तः खलु वयम् । अतः कारणात् त्वत्सख्यं प्राप्तस्य भयादिकं न जायत इत्येतदुपपन्नमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“(Secure) in the friendship of you who are terrible, let us not fear, let us not be harassed; great andglorious, showerer (of benefits), are your deeds, as we may behold them in the case of Turvaśa, of Yadu.”
Jamison Brereton
Might we not fear, might we not grow weary in comradeship with you, the powerful one.
A great deed of you the bull should be witnessed. Might we see Turvaśa and Yadu.
Jamison Brereton Notes
The logical connection between pādas c and d can be variously interpreted (see Geldner n.). In my view pāda c expresses the desire that Indra should in short order perform a great deed that we can witness, rather than the usual bland notion that we wish to celebrate his previous great deeds. Since Indra regularly aids Turvaśa and Yadu (e.g., I.54.6), we may desire to see them (pāda d) because under those circumstances we are likely to encounter Indra doing such deeds.
Griffith
With thee, the Mighty, for our Friend, we will riot fear or feel fatigue.
May we see Turvasa and Yadu: thy great deed, O Hero, must be glorified.
Geldner
Nicht wollen wir zagen, noch ermüden in deiner, des Gewaltigen, Freundschaft. Sehenswert ist die große Tat von dir, dem Bullen. Wir möchten Turvasa und Yadu wiederschauen.
Grassmann
Nicht zagen, nicht ermatten wir, sind dir, dem starken, wir vereint, Bewundernswerth, o Held, ist dein erhab’nes Werk; lass sehn uns Turvaça-Jadu.
Elizarenkova
Пусть не робеем мы, пусть не мучаемся
В дружбе с тобою, грозным!
Примечательно (это) великое деяние у тебя, быка.
Мы хотели бы (снова) увидеть Турвашу и Яду!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे आशिष माँगते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे महान् देव ! (उग्रस्य) दुष्टजनों के प्रति भयङ्कर (तव) तेरी (सख्ये) मित्रता और आज्ञा में वर्तमान हम उपासकगण (मा+भेम) किन्हीं अन्यायकारी वा पापी आदि अधम जनों से न डरें। तथा (मा+श्रमिष्म) किसी उत्तम कार्य में श्रान्त और स्थगित न होवें अथवा किसी दुष्ट से पीड़ित न होवें। हे भगवन् ! (वृष्णः) इस संसार में समस्त कामनाओं की वर्षा करनेवाले (ते) तेरे (कृतम्) सृष्टि आदि कर्म (महत्) महाश्चर्य्यजनक हैं और (अभिचक्ष्यम्) सर्वतो दर्शनीय और प्रख्यापनीय हैं। तथा हे भगवन् ! अपने आत्मा को (तुर्वशम्) तेरे वशीभूत और (यदुम्) तेरे अभिमुखीन (पश्येम) हम देखें। अर्थात् सदा हम आज्ञा में स्थित रहें, यह मेरी प्रार्थना स्वीकृत हो ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हम क्यों डरते हैं ? उत्तर−आन्तरिक दुर्बलता के कारण। जिसका आत्मा दुर्बल है, वह सबसे डरता है। असत्यता, मिथ्याव्यवहार, स्वेच्छाचारित्व, कदाचार, राजनियमों का पालन न करना और ईश्वरीय आज्ञाओं का उल्लङ्घन, इस प्रकार के विकर्म मनुष्यों को दुर्बल बना देते हैं। अबल पुरुष जगत् में स्थितिलाभ नहीं करते। केवल धन से, राज्य से, शरीर से, जन से, सेनादि बल से यह आत्मा बलिष्ठ नहीं होता, किन्तु एक ही सम्यगनुष्ठित सत्य से यह आत्मा महान् बलवान् होता है। विदेशी गैलेलियो और साक्रेटीज आदि विद्वान् और स्वदेशी युधिष्ठिर, बुद्ध आदि महात्मा सत्य ही से महाबली थे। जिनके नाम ही सम्प्रति इस भूमि को पवित्र कर रहे हैं। हे मनुष्यो ! सत्यव्रत पालकर निर्भय होओ। अतः वेद में हम न डरें, इत्यादि प्रार्थना होती है। और भी−हे मेधाविजनो ! ईश्वर का जो यह जगद्रूप कर्म है, इसका माहात्म्य मनुष्यों को समझाओ, क्योंकि यह महाश्चर्य्य और प्रशंसनीय है और इस आत्मा को भी उसके अधीन कर उसी का यश गाओ और विस्तार करो, इत्यादि शिक्षा इससे होती है ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उग्रस्य) शत्रुओं को भयप्रद (तव) आप कर्मयोगी के (सख्ये) मैत्रीभाव होने पर (मा, भेम) न हम भयभीत होते और (मा, श्रमिष्म) न श्रान्त होते हैं (वृष्णः) कामनाओं की वर्षा करनेवाले (ते) आपका (महत्, कृतं) महान् कर्म (अभिचक्ष्यं) प्रशंसनीय है, हे इन्द्र ! (यदुं) अपनी सन्तान को (तुर्वशं) शत्रुहिंसनशील (पश्येम) आपकी कृपा से हम देखें ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे शत्रुओं को वशीभूत करनेवाले कर्मयोगिन् ! आपसे मैत्रीभावसम्बन्ध प्राप्त होने पर न हम शत्रुओं से भयभीत होते और न अपनी कार्य्यसिद्धि में श्रान्त होते हैं अर्थात् निर्भयता से शत्रुओं पर विजय प्राप्त करते हैं। हमारी कामनाओं को पूर्ण करनेवाले कर्मयोगिन् ! आपकी शिक्षाद्वारा उक्त महान् कर्म करने को हम समर्थ हुए हैं, सो आपका यह शिक्षणरूप कर्म प्रशंसनीय है। हे शत्रुओं के नाशक कर्मयोगिन् ! आपकी कृपा से यही भाव हमारी सन्तान में भी आवे अर्थात् उसको भी शत्रुओं के मध्य हम विजय प्राप्त करता हुआ देखें, हमारी इस कामना को पूर्ण करें ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनयाऽऽशिषः प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! उग्रस्य=दुष्टान् प्रति भयङ्करस्य। तव। सख्ये=मित्रतायामाज्ञायां वर्तमाना वयम्। मा भेम=न कस्माच्चिदपि पुरुषाद् भीता भवेम। अपि च। मा श्रमिष्म=नहि कदाचिदपि कस्मिंश्चित् शुभकार्य्ये श्रान्ता भवेम। यद्वा। केनचित् पीडिता न भवेम। हे इन्द्र ! वृष्णः=भक्तान् प्रति। यद्वा। संसारे निखिलकामानां वर्षितुः। ते=तव कृतम्=सृष्ट्यादि कर्म। महदस्ति। पुनः। अभिचक्ष्यम्=सर्वतो दर्शनीयं प्रख्यापनीयञ्च वर्तते। अपि च। स्वात्मानम्। तुर्वशम्=तवाधीनम्। यदुम्= तवाभिमुखीनं च पश्येम। तवाज्ञायां सदा वर्तेमहीत्यर्थः ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उग्रस्य) शत्रूणां भयंकरस्य (तव) तव कर्मयोगिणः (सख्ये) मैत्रीभावे सति (मा, भेम) मा भैष्म (मा, श्रमिष्म) श्रान्ताश्च मा भूम (वृष्णः) कामानां वृष्टिकारकस्य (ते) तव (महत्, कृतं) महत्कर्म (अभिचक्ष्यं) अभिख्यातव्यमस्ति, हे इन्द्र ! (यदुं) स्वसन्तानं (तुर्वशं) शत्रूणां हिंसितारं (पश्येम) त्वत्कृपया पश्येम ॥७॥
08 सव्यामनु स्फिग्यम् - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒व्यामनु॑ स्फि॒ग्यं॑ वावसे॒ वृषा॒ न दा॒नो अ॑स्य रोषति ।
मध्वा॒ सम्पृ॑क्ताः सार॒घेण॑ धे॒नव॒स्तूय॒मेहि॒ द्रवा॒ पिब॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒व्यामनु॑ स्फि॒ग्यं॑ वावसे॒ वृषा॒ न दा॒नो अ॑स्य रोषति ।
मध्वा॒ सम्पृ॑क्ताः सार॒घेण॑ धे॒नव॒स्तूय॒मेहि॒ द्रवा॒ पिब॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
सव्या꣡म् अ꣡नु स्फिगि꣡यं वावसे वृ꣡षा
न꣡ दानो꣡ अस्य रोषति
म꣡ध्वा स꣡म्पृक्ताः सारघे꣡ण धेन꣡वस्
तू꣡यम् ए꣡हि द्र꣡वा पि꣡ब
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
{}
savyā́m ← savyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sphigyàm ← sphigī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
vāvase ← √vas- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
vŕ̥ṣā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dānáḥ ← dāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
{}
roṣati ← √ruṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhenávaḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
mádhvā ← mádhu- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sámpr̥ktāḥ ← √pr̥c- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, non-finite:PPP}
sāraghéṇa ← sāraghá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
dráva ← √dru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tū́yam ← tū́ya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स॒व्याम् । अनु॑ । स्फि॒ग्य॑म् । व॒व॒से॒ । वृषा॑ । न । दा॒नः । अ॒स्य॒ । रो॒ष॒ति॒ ।
मध्वा॑ । सम्ऽपृ॑क्ताः । सा॒र॒घेण॑ । धे॒नवः॑ । तूय॑म् । आ । इ॒हि॒ । द्रव॑ । पिब॑ ॥
Hellwig Grammar
- savyām ← savya
- [noun], accusative, singular, feminine
- “left; savya [word].”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- sphigyaṃ ← sphigyam ← sphigī
- [noun], accusative, singular, feminine
- vāvase ← vas
- [verb], singular, Perfect indicative
- “wear.”
- vṛṣā ← vṛṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dāno ← dānaḥ ← dāna
- [noun], nominative, singular, masculine
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- roṣati ← ruṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “anger.”
- madhvā ← madhu
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “honey; alcohol; sweet; nectar; madhu [word].”
- saṃpṛktāḥ ← sampṛc ← √pṛc
- [verb noun], nominative, plural
- “mix; connect.”
- sāragheṇa ← sāragha
- [noun], instrumental, singular, neuter
- dhenavas ← dhenavaḥ ← dhenu
- [noun], nominative, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
- tūyam ← tūya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “quick; fast; potent.”
- ehi ← e ← √i
- [verb], singular, Present imperative
- “come; travel.”
- dravā ← drava ← dru
- [verb], singular, Present imperative
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
वृषा कामानां वर्षितेन्द्रः सव्यां दक्षिणेतरां स्फिग्यं कटिप्रदेशम् अनु । तृतीयार्थेऽनोः कर्मप्रवचनीयत्वम्। सव्यया स्फिग्या शरीरैकदेशेनैव ववसे वस्ते । सर्वभूतजातमाच्छादयति । स्वयं कृत्स्नं जगदतीत्य वर्तत इत्यर्थः । निगमान्तरं च भवति – ‘यदन्यया स्फिग्या क्षामवस्थाः ’ (ऋ. सं. ३. ३२. ११) इति । अपि च दानः अवखण्डयिता। ‘दान अवखण्डने ‘। पचाद्यच् । स च अस्य इममिन्द्रं न रोषति न हिनस्ति । ‘रिष रुष हिंसायाम् । इन्द्रं हिंसितुं शक्तः कश्चिदपि नास्तीत्यर्थः । यद्वा । दानो हविषां दाता यजमानश्चास्येन्द्रस्य न रोषति रोषं न जनयति । सर्वदा हविर्भिः परिचरतीत्यर्थः । उत्तरोऽर्धर्चः प्रत्यक्षकृतः । सारघेण । सरघा मधुमक्षिका । तत्संबन्धिना मध्वा मधुना । लुप्तोपममेतत् । मधुनेव रसवता क्षीरादिना श्रयणद्रव्येण संपृक्ताः संसृष्टाः संस्कृताः धेनवः धेनुवत् प्रीतिजनका अस्मदीयाः सोमाः । यद्वा । धिवेः प्रीणनार्थाद्धेनवः । प्रीणयितार इत्यर्थः । अथवा । ‘धेट् पाने’। ‘धेट इच्च ’ इत्यौणादिको नुप्रत्ययः । तसंनियोगेन इकारान्तादेशश्च । पातव्याः सोमा इत्यर्थः । यत एवमतः कारणात् हे इन्द्र तूयं क्षिप्रम् एहि अस्मत्समीपमागच्छ। आगत्य च द्रव । सोमा यस्मिन्नुत्तरवेदिलक्षणे स्थाने हूयन्ते तं देशं शीघ्रं गच्छ। द्रु गतौ ’ इति धातुः । ‘ द्व्यचोऽतस्तिङः’ इति सांहितिको दीर्घः। तदनन्तरमध्वर्युणा दत्तं सोमं पिब । तेन सोमेन सम्यक् स्वोदरं पूरयेत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The showerer (of benefits) with his left hip covers (the world), no tearer (of it) angers him; the delightful(Soma juices) are mixed with the sweet honey of the bee; come quickly hither, hasten, drink.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
No tearer of itangers him: na dāno asya roṣati, dāno avakhaṇḍayitā (do avakhaṇḍane); dhenuvat prītijanakāhsomāḥ; i.e. Soma mixed with milk sweet as honey; with his left hip: sphigi = kati; or, flames?
Jamison Brereton
The bull wears (it [=the earth]) on his left hip. His giving is not
resentful.
The milk-cows are infused with the honey of the bees. Come here
swiftly! Run! Drink!
Jamison Brereton Notes
Pāda a contains one of the two occurrences of sphigī́- ‘hip’ in the RV (and in fact anywhere). The other is in III.32.11 in a thematically similar passage, yád anyáyā sphigyā̀kṣā́m ávasthāḥ “… when you wore the earth on the other hip.” (See comm. there.) It is difficult not to assume that the same situation is being depicted in this passage, and I therefore supply ‘earth’ here as well, esp. since a tr. without an object makes little sense (e.g., Geldner’s “Der Bulle deckte seine linke Seite,” without further interpretation). In III.32.11 the image serves to give a comparison by which to measure Indra’s vast size (the preceding pāda says “Heaven did not come close to your greatness then”). Despite the truncated expression in our passage, I think the same comparative impulse applies: Indra is so big that the whole earth fits on one of his hips.
Pāda b is then thematically contrastive, though in a very indirect way. Even though he is so vast and, by implication, too important to concern himself with the likes of us, he gives freely and without feeling peevish towards the petty recipients of his largesse. This sets the stage for our invitation to him in cd, describing the soma mixed with milk (or rather, the reverse in this case: the milk mixed with the honey[ed soma]) and then urging him to come.
Griffith
On his left hip the Hero hath reclined himself: the proffered feast offends him not.
The milk is blended with the honey of the bee: quickly come hither, baste, and drink.
Geldner
Der Bulle deckte seine linke Seite. Die Schenkung verdrießt ihn nicht. Mit Bienensüß ist die Kuhmilch durchtränkt: Komm schnell her, lauf, trink!
Grassmann
An seiner linken Hüfte ist der Held bewehrt, und nicht verschmähet er den Schmaus; Mit süssem Honig sind die Molken wohl vermischt, komm eilend, laufe her und trink.
Elizarenkova
Бык прикрыл себе левое бедро.
Дарение его не раздражает.
Коровье (молоко) пропитано пчелиным медом.
Быстро приходи ! Беги! Пей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर का सर्वव्यापकत्व दिखलाया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृषा) जीवों की समस्त कामनाओं की वर्षा करनेवाला महान् वह इन्द्र (सव्याम्) बाएँ (स्फिग्यम्+अनु) कटिप्रदेश से अर्थात् शरीर के केवल एकदेशमात्र से (वावसे) सम्पूर्ण जगत् को आच्छादित कर रहा है। जैसे “पादोऽस्य सर्वा भूतानि” इत्यादि ऋचा से पद शब्द द्वारा इसकी व्यापकता बतलाई गई है, इसी प्रकार यहाँ वामकटिप्रदेश शब्द द्वारा उसकी व्यापकता कही गई है, ऐसी ऋचा और भी है। ऋ० ३।३२।११। देखो। यहाँ आक्षेप होता है कि यदि वह सर्वत्र व्याप्त है, तब इस संसार में विकार प्राप्त होने पर वह भी विकृत हो जाता होगा, इस पर कहते हैं−(दानः) इस संसार का अवखण्डन=विकार (अस्य) इस परमात्मा को (न+रोषति) क्रुद्ध नहीं करता अर्थात् संसार के विकार से यह विकृत नहीं होता। यद्वा (दानः) यजमानों से समर्पित वस्तु उसको क्रुद्ध नहीं करती। हे महेश ! संसारस्थ सकल पदार्थ (सारघेण) मधुमक्षिकासम्बन्धी (मध्वा) मधु से (संवृक्ताः) मिश्रित हैं तथा (धेनवः) जैसे धेनु दूध देकर जगत् को आनन्दित करती है, वैसे तेरे सब ही पदार्थ हैं। धेनु प्रत्यक्षरूप से, अन्यान्य पदार्थ प्रत्यक्ष वा अप्रत्यक्ष साक्षात् वा परम्परारूप से जगत् को सब तरह आनन्द दे रहे हैं, इस कारण हे परमात्मन् ! इन पदार्थों पर अनुग्रह करने के लिये (तूयम्+एहि) शीघ्र आ (द्रव) इन पर द्रवीभूत हो (पिब) उत्कट इच्छा से इनको देख या हमारी रक्षा कर ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह ईश आनन्दस्वरूप और सर्वगत है, प्राकृत विकार उसको विकृत नहीं करते। अतः हे मनुष्यो ! उसी की उपासना करो ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृषा) कामनाओं की वर्षा करनेवाले आप (सव्याम्, स्फिग्यम्, अनु) बाएँ अङ्ग से ही (वावसे) सबको अभिभूत किये हैं (अस्य) इस कर्मयोगी के (दानः) भाग का दाता सेवक (न, रोषति) कभी इससे रुष्ट नहीं होता (सारघेण) सरघा=मधुमक्षिका से किये हुए (मध्वा) मधु से (संपृक्ताः) संमिश्रित (धेनवः) गव्यपदार्थ आपके लिये विद्यमान हैं। आप (तूयम्) शीघ्र (आगहि) आइये (द्रव) द्रुतगति से आइये (पिब) सिद्धरस को पीजिये ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब कामनाओं को पूर्ण करनेवाले कर्मयोगिन् ! आप वाम अङ्ग से ही सब शत्रुओं को वशीभूत करनेवाले हैं। जो प्रसन्नतापूर्वक आपका भाग देता है, उसका आप सदा ही कल्याण करते और अनाज्ञाकारी का दमन करते हैं। हे भगवन् ! यह शहद और दुग्धादि पदार्थों से मिश्रित उत्तमोत्तम खाद्य पदार्थ आपके लिये सिद्ध किये हुए रखे हैं, आप शीघ्र आकर इनका सेवन कीजिये ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईशस्य सर्वव्यापकत्वमनया प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वृषा=सर्वान् कामान् वर्षतीति वृषा संसारस्यानन्दप्रदाता महान्। स खलु सर्वेश्वरः। सव्याम्=दक्षिणेतराम्। स्फिग्यम्=कटिप्रदेशम् अनु। तृतीयार्थेऽनोः कर्मप्रवचनीयत्वम्। सव्यया स्फिग्या शरीरैकदेशेनैव। वावसे=वस्ते=सर्वमिदं जगदाच्छादयति। स्वयं कृत्स्नं जगदतीत्य वर्तत इत्यर्थः। निगमान्तरञ्च भवति। यदन्यया स्फिग्याक्षामवस्थाः ॥ ऋ० ३।३२।११ इति ॥ यदि स जगति व्यापकोऽस्ति तर्हि विकृते जगति सोऽपि विकारं प्राप्नुयादित्याक्षेपे ब्रवीति। दानः=दानम्। लिङ्गव्यत्ययमत्र। दो अवखण्डने। संसारस्य अवखण्डनं विकारः। अस्य=सर्वत्र विद्यमानस्य इन्द्रस्य=इममिन्द्रम्। अत्र कर्मणि षष्ठी। न रोषति=न रोषयति कोपयति। हे महेश ! इमे संसारस्थाः पदार्थाः। तव कृपया। सारघेण=सरघा मधुमक्षिका तत्सम्बन्धिना। मध्वा=मधुना मधुवत् स्वादुद्रव्येण। संपृक्ताः=मिश्रिताः सन्ति। तथा। धेनवः=अत्र लुप्तोपमा। दुग्धदात्र्यो धेनव इव आनन्दप्रदाः सन्ति। यत एवमतः। तूयम्=शीघ्रम्। अनुग्रहार्थम्। एहि=आगच्छ। द्रव=एषां पदार्थानामुपरि कृपां कुरु। तथा। पिब=उत्कटेच्छया अस्मान् पश्य पाहि वा। यद्वा। दानः=दानम्=यजमानैः समर्प्यमाणं वस्तु। न तं रोषयतीत्यर्थः ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृषा) कामान् वर्षुको भवान् (सव्याम्, स्फिग्यम्, अनु) वामेन शरीरावयवेन (वावसे) सर्वानाच्छादयति (अस्य) अस्य कर्मयोगिणः (दानः) सेवकः (न, रोषति) न कदापि अस्मै क्रुध्यति (सारघेण, मध्वा) सरघासम्पादितेन मधुना (संपृक्ताः) संमिश्रिताः (धेनवः) गव्यपदार्थाः सन्ति, अतः (तूयम्) क्षिप्रम् (आगहि) आयाहि (द्रव) द्रुतमागच्छ (पिब) रसं पिब ॥८॥
09 अश्वी रथी - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒श्वी र॒थी सु॑रू॒प इद्गोमाँ॒ इदि॑न्द्र ते॒ सखा॑ ।
श्वा॒त्र॒भाजा॒ वय॑सा सचते॒ सदा॑ च॒न्द्रो या॑ति स॒भामुप॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒श्वी र॒थी सु॑रू॒प इद्गोमाँ॒ इदि॑न्द्र ते॒ सखा॑ ।
श्वा॒त्र॒भाजा॒ वय॑सा सचते॒ सदा॑ च॒न्द्रो या॑ति स॒भामुप॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
अश्वी꣡ रथी꣡ सुरूप꣡ इ꣡द्
गो꣡माँ इ꣡द् इन्द्र ते स꣡खा
श्वात्रभा꣡जा व꣡यसा सचते स꣡दा
चन्द्रो꣡ याति सभा꣡म् उ꣡प
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aśvī́ ← aśvín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
rathī́ ← rathín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
surūpáḥ ← surūpá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gómān ← gómant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sacate ← √sac- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sádā ← sádā (invariable)
{}
śvātrabhā́jā ← śvātrabháj- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
váyasā ← váyas- 2 (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
candráḥ ← candrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sabhā́m ← sabhā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
yāti ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒श्वी । र॒थी । सु॒ऽरू॒पः । इत् । गोऽमा॑न् । इत् । इ॒न्द्र॒ । ते॒ । सखा॑ ।
श्वा॒त्र॒ऽभाजा॑ । वय॑सा । स॒च॒ते॒ । सदा॑ । च॒न्द्रः । या॒ति॒ । स॒भाम् । उप॑ ॥
Hellwig Grammar
- aśvī ← aśvin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “rich in horses; horsy.”
- rathī ← rathin
- [noun], nominative, singular, masculine
- surūpa ← surūpaḥ ← surūpa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fine-looking; beautiful.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- gomāṃ ← gomat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- śvātrabhājā ← śvātra
- [noun], neuter
- śvātrabhājā ← bhājā ← bhāj
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “enjoying; consisting of.”
- vayasā ← vayas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “age; vigor; old age; strength; vayas [word]; aging; power; youth; food.”
- sacate ← sac
- [verb], singular, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- candro ← candraḥ ← candra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- yāti ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- sabhām ← sabhā
- [noun], accusative, singular, feminine
- “assembly hall; sabhā [word]; assembly; audience.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव सखा मित्रभूतः पुरुषोऽश्व्यादिगुणविशिष्ट एव भवति । इच्छब्दः प्रत्येकमभिसंबध्यते । अश्वी इत् बहुभिरश्वैरुपेत एव भवति । न कदाचिदश्वैर्वियुज्यते । रथी रथवानेव स भवति । सुरूप इत् शोभनरूपः शोभनावयव एव स भवति । गोमाँ इत् बह्वीभिर्गोभिर्युक्त एव स भवति । न कदाचिदेतैर्वियुज्यत इत्यर्थः । अपि च श्वात्रभाजा । ‘ श्वात्रम्’ इति धननाम । आशु अतनीयं शीघ्रं प्राप्तव्यं शोभनं धनं संभजता ईदृग्धनसंयुक्तेन वयसा । अन्ननामैतत् । अन्नेन स सर्वदा सचते समवैति । संगच्छते । ‘षच समवाये। अत एव चन्द्रः सर्वेषामाह्लादकः सन् सभां जनसंसदम् उप याति उपगच्छति ॥
Wilson
English translation:
“He who is your friend, Indra, is verily possessed of horses, of cars, of cattle, and is of goodly form; he isever supplied with food-comprising riches, and delighting all, he enters an assembly.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With food-comprisingriches: wealth-associated food, śvātrabhājā vayasā: svātram iti dhananāma
Jamison Brereton
Your comrade, o Indra, certainly has a horse and chariot, is lovely in form and rich in cows.
He is always accompanied by the vigor of a swelling portion.
Glittering, he drives to the assembly.
Jamison Brereton Notes
This verse returns to the theme of vs. 6, the prosperity of a man who has Indra on his side. The only difficult phrase is śvātrabhā́jā váyasā, which Geldner takes as referring to a particular age in the life of a man: “Er steht jederzeit in dem Alter, in dem man die Vollkraft besitzt.” Although váyas- can refer to a vigorous time of life, it generally means simply ‘vigor’ itself, and I also find it hard to make sacate + INSTR mean “steht … in.” I think that it simply refers to the waxing prosperity and strength of the man in question.
Griffith
Indra, thy friend is fair of form and rich in horses, cars, and kine.
He evermore hath food accompanied by wealth, and radiant joins the company.
Geldner
Dein Freund, Indra, fährt mit Roß und Wagen, ist schön von Gestalt und reich an Kühen. Er steht jederzeit in dem Alter, in dem man die Vollkraft besitzt; glanzvoll schreitet er in die Versammlung.
Grassmann
An Wagen, Rossen, Rindern reich, ist, Indra, schön dein Freund geschmückt, Mit kraftverleihnder Speise ist er stets versorgt, geht glänzend in der Freunde Kreis.
Elizarenkova
Твой друг, о Индра, богат конями,
Колесницами, и на вид он прекрасен, и богат коровами
Всегда есть у него еда, поддерживающая силы.
Блистательный приходит он в собрание.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- पथ्यावृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे प्रार्थना का फल कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (ते) तेरा (सखा) मित्र अर्थात् उपासक और आज्ञाकारी जन (अश्वी+इत्) सदा बहुत अच्छे-२ घोड़ों से युक्त ही रहता है (रथी+इत्) अनेक रथों से उपेत ही रहता है (सुरूपः+इत्) सुरूपवान् ही होता है (गोमान्+इत्) गौओं से युक्त ही रहता है (सदा) सर्वदा (श्वात्रभाजा) यशोधारी (वयसा) आयु से (सचते) युक्त रहता है। इसी कारण वह (चन्द्रः) सबका आह्लादक होकर (सभाम्) सभ्यसमाजों में (उपयाति) जाता है यद्वा सभ्यसमाज के निकट पहुँचता है ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इसका आशय यह है कि जो परमात्मा की उपासना करता है, उसके सब कर्म नियत अविच्छिन्न और मन से अनुष्ठित होते हैं, अतः वे शीघ्र पुष्पों और फलों से युक्त होते हैं और ऐसे उपासक की दिन-२ उन्नति होती जाती है ॥९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी से मित्रता करनेवाले को फल कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (ते, सखा) आपका मित्र (अश्वी) अश्वयुक्त (रथी) रथी=रथयुक्त (सुरूपः, इत्) सुरूपवान् (गोमान्, इत्) गवादियुक्त होकर (श्वात्रभाजा) धनों के सहित (वयसा) अन्न से (सदा) सदैव (सचते) संगत होता है (चन्द्रः) चन्द्रमा के समान द्युतिमान् होकर (सभाम्) सभा को (उपयाति) जाता है ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पुरुष कर्मयोगी को प्रसन्न रखकर उससे मित्रता करते हैं, वे अश्व, रथ तथा गौ आदि पशु और अन्नादि धनों से युक्त होकर सदैव आनन्द भोगते हैं। वे बड़ी आयुवाले होते और स्वरूपवान् तथा प्रतिष्ठित हुए सभा-समाज में मान को प्राप्त होते हैं, इसलिये प्रतिष्ठाभिलाषी पुरुष को उक्त गुणसम्पन्न कर्मयोगी से मित्रता करके सदा लाभ उठाना चाहिये ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया प्रार्थनाफलमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! ते=तव। सखा=मित्रभूत आज्ञायां वर्तमानो जनः। अश्वी इत्=प्रशस्तैर्बहुभिरश्वैरुपेत एव भवति। रथी इत्=अनेकै रथैर्युक्त एव भवति। सुरूप इत्=शोभनरूप एव भवति। गोमान्=इत् बह्वीभिर्गोभिः संयुक्त एव भवति। अश्वरथसुरूपगवादिवस्तुभिर्न कदापि वियुक्तो भवतीत्यर्थः। अपि च। श्वात्रभाजा=यशोयुक्तेन। वयसा=आयुषा। सदा। सचते=संमिलितो भवति। षच समवाये। अत एव। ईदृग्जनः। चन्द्रः=सर्वेषामाह्लादको भूत्वा। सभाम्= सभ्यपरिषदम्। उपयाति=उपगच्छति ॥९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिमैत्रीफलमुच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (ते, सखा) तव मित्रम् (अश्वी) अश्वयुक्तः (रथी) रथयुक्तः (सुरूपः, इत्) शोभनरूपवानेव (गोमान्, इत्) गवादियुक्त एव सन् (श्वात्रभाजा) धनसहितेन (वयसा) अन्नेन (सचते) संगतो भवति (सदा) शश्वत् (चन्द्रः) चन्द्र इव द्युतिमान् भूत्वा (सभाम्) संसदम् (उपयाति) उपगच्छति ॥९॥
10 ऋश्यो न - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋश्यो॒ न तृष्य॑न्नव॒पान॒मा ग॑हि॒ पिबा॒ सोमं॒ वशाँ॒ अनु॑ ।
नि॒मेघ॑मानो मघवन्दि॒वेदि॑व॒ ओजि॑ष्ठं दधिषे॒ सहः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋश्यो॒ न तृष्य॑न्नव॒पान॒मा ग॑हि॒ पिबा॒ सोमं॒ वशाँ॒ अनु॑ ।
नि॒मेघ॑मानो मघवन्दि॒वेदि॑व॒ ओजि॑ष्ठं दधिषे॒ सहः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
ऋ꣡श्यो न꣡ तृ꣡ष्यन्न् अवपा꣡नम् आ꣡ गहि
पि꣡बा सो꣡मं व꣡शाँ अ꣡नु
निमे꣡घमानो मघवन् दिवे꣡-दिव
ओ꣡जिष्ठं दधिषे स꣡हः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
avapā́nam ← avapā́na- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
{}
ŕ̥śyaḥ ← ŕ̥śya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tŕ̥ṣyan ← √tr̥ṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ánu ← ánu (invariable)
{}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váśān ← váśa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
divé-dive ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
niméghamānaḥ ← √migh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
dadhiṣe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ójiṣṭham ← ójiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sáhaḥ ← sáhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
ऋश्यः॑ । न । तृष्य॑न् । अ॒व॒ऽपान॑म् । आ । ग॒हि॒ । पिब॑ । सोम॑म् । वशा॑न् । अनु॑ ।
नि॒ऽमेघ॑मानः । म॒घ॒ऽव॒न् । दि॒वेऽदि॑वे । ओजि॑ष्ठम् । द॒धि॒षे॒ । सहः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ṛśyo ← ṛśyaḥ ← ṛśya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ṛśya [word]; stag.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tṛṣyann ← tṛṣyan ← tṛṣ
- [verb noun], nominative, singular
- “thirst.”
- avapānam ← avapāna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “drinking.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- vaśāṃ ← vaśa
- [noun], accusative, plural, masculine
- “control; dominion; influence; power; Vaśa; vaśa [word]; will; authority; control; wish; supervision.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- nimeghamāno ← nimeghamānaḥ ← nimih ← √mih
- [verb noun], nominative, singular
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- diva ← dive ← diva
- [noun], locative, singular, neuter
- “day; sky; Svarga.”
- ojiṣṭhaṃ ← ojiṣṭham ← ojiṣṭha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “powerful.”
- dadhiṣe ← dhā
- [verb], singular, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sahaḥ ← sahas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ऋश्यो न ऋश्याख्यो मृग इव तृष्यन् पिपासंस्त्वम् अवपानम् अवनीतं ग्रहचमसादिषु पात्रेष्वानीतं पातव्यं सोमम् आ गहि अभिगच्छ । गत्वा च तमस्मदीयं सोमं वशाँ अनु अनुकामं यथाकामं पिब। यावता पीतेन पर्याप्तिर्जायते तावता सोमेन स्वोदरं पूरयेत्यर्थः। अत एव सोमपानात् प्राप्तबलस्त्वं दिवेदिवे प्रतिदिवसं निमेघमानः न्यञ्च्यवाङ्मुखानि वृष्ट्युदकानि सिञ्चन् हे मघवन् इन्द्र ओजिष्ठम् ओजस्वितममुद्गूर्णतमं सहः बलं दधिषे धारयसि । ओजस्वि शब्दादिष्ठनि ‘विन्मतो लुक्’ इति विनो लुक् । ‘टेः’ इति टिलोपः ॥ ॥ ३१ ॥
Wilson
English translation:
“Come like a thirsty deer to the watering plural ce, drink at will of the Soma, whence, daily driving down theclouds, you sustain, Maghavan, most vigorous strength.”
Jamison Brereton
Like a thirsting antelope, come to the drinking hole. Drink the soma as you will.
Pissing down day after day, o bounteous one, you have assumed the
most powerful might.
Jamison Brereton Notes
As noted in the introduction, this verse forms a ring with vss. 3-4: 3a/10a the buffalo at the waterhole, 4d/10d Indra’s assumption of power (… dadhiṣe sáhaḥ).
Pāda c with niméghamānaḥ ‘pissing down’ fits a Marut context better than an Indraic one, and the other occurrence of this form (II.34.13) does in fact refer to the Maruts and the rain they produce. See 5d above for another motif borrowed from a Marut context. In this passage the product is presumably metaphorically the gifts that Indra showers down.
Griffith
Come like a thirsty antelope to the drinking-place: drink Soma to thy heart’s desire.
Raining it down, O Maghavan, day after day, thou gainest thy surpassing might.
Geldner
Wie ein dürstender Antilopenbock zur Tränke so komme her! Trinke nach Wunsch den Soma; ihn Tag für Tag herabharnend hast du dir die stärkste Kraft zugelegt, o Gabenreicher.
Grassmann
Gleichwie ein Hirsch, der dürstet, komm zur Tränke her, den Soma trink nach deiner Lust, Von ihm beströmet Tag für Tag, o mächtiger erlangst du stärkste Siegerkraft.
Elizarenkova
Приходи, как самец антилопы на водопой!
Пей сому, сколько хочешь!
Мочась им день за днем, о щедрый,
Ты приобретаешь самую крепкую силу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
यह प्रार्थना अनुग्रहार्थ है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्रवाच्य परमात्मन् ! (न) जैसे (तृष्यन्) तृषार्त (ऋश्यः) मृग (अवपानम्) जलस्थान की ओर दौड़ता है। तद्वत् तू हम लोगों की ओर (आगहि) आ और (वशान्+अनु) इच्छानुसार (सोमम्) अखिल पदार्थ को (पिब) उत्कट इच्छा से देख, उन पर कृपा कर। (मघवन्) हे समस्तपूज्य धनसम्पन्न इन्द्र ! (दिवे+दिवे) दिन-दिन तू (निमेघमानः) सर्वत्र आनन्द की वर्षा करता हुआ सब पदार्थों में (ओजिष्ठम्) अतिशय ओजस्वी और प्रभावशाली (सहः) बल को (दधिषे) स्थापित करता है ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्वार्ध से अतिशय प्रेम दिखलाते हैं। जैसे पिपासित मृग जलाशय की ओर दौड़ता है, हे ईश ! वैसे तू भी हमारे क्लेशों को देखकर मत विलम्ब कर। तेरी ही कृपा से सब पदार्थ प्रतिदिन अपनी-२ सत्ता पाते हैं और बल धारण करते हैं, अतः मेरी ओर भी देख ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तृष्यन्, ऋश्यः) प्यासा ऋश्य=मृगविशेष (अवपानम्, न) जैसे जलस्थान के समीप जाता है, उसी प्रकार आप मेरे यज्ञ में (आगहि) आवें (वशान्, अनु) अपनी इच्छानुकूल (सोमम्, पिब) सोमरस को पान करें (मघवन्) हे ऐश्वर्य्यशालिन् ! (दिवेदिवे) प्रतिदिन (निमेघमानः) प्रजाओं में आनन्द की वर्षा करते हुए (ओजिष्ठम्) अत्यन्त ओजस् से युक्त (सहः) बल को (दधिषे) आप धारण करते हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में याज्ञिक पुरुषों की ओर से कथन है कि हे कर्मयोगिन् ! जैसे पिपासातुर मृग जलाशय की ओर अति शीघ्रता से जाता है, इसी प्रकार शीघ्र ही आप हमारे यज्ञस्थान को प्राप्त होकर सोमरस पान करें और अपने सदुपदेश से आनन्द वर्षावें। हे महाबलशालिन् कर्मयोगिन् ! आप हमें भी बलवान् कीजिये ताकि अपने कार्यों को विधिवत् करते हुए सदा शत्रुओं का दमन करते रहें ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनुग्रहार्था प्रार्थना।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। तृष्यन्=पिपासया व्याकुलितः सन्। ऋश्यो न=ऋश्यमृग इव यथा मृगः। अवपानम्=अवपिबन्ति यत्र तदवपानम्=पानभोजनस्थानं याति। तद्वत्। अस्माकमनुग्रहार्थम्। आगहि= आगच्छ=उत्कटेच्छयाऽस्माननुगृहाण। तथा। वशान्+अनु=अनुकामं स्वेच्छानुसारम्। त्वम्। सोमम्=जगत्पदार्थमात्रम्। पिब=उत्कटेच्छया पश्येत्यर्थः। हे मघवन् ! दिवे दिवे=दिने दिने। त्वम्। निमेघमानः=निमेहमानः=नितरां संसारं प्रति कामान् सिञ्चन्। मिह सेचने। ओजिष्ठम्=ओजस्वितमम्। सहः=बलम्। दधिषे=स्थापयसि। सर्वेषु पदार्थेषु वृष्टिप्रदानेन महद्बलं स्थापयसि ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तृष्यन्, ऋश्यः) पिपासन् ऋश्यो मृगविशेषः (अवपानम्, न) पानस्थानमिव (आगहि) आगच्छ (वशान्, अनु) स्ववशमनुसृत्य (सोमं, पिब) सोमरसं पिब (मघवन्) ऐश्वर्य्यवन् ! (दिवेदिवे) प्रतिदिनम् (निमेघमानः) प्रजासु आनन्दं वर्षयमाणः (ओजिष्ठम्) ओजोयुक्तम् (सहः) बलम् (दधिषे) दधासि ॥१०॥
11 अध्वर्यो द्रावया - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अध्व॑र्यो द्रा॒वया॒ त्वं सोम॒मिन्द्रः॑ पिपासति ।
उप॑ नू॒नं यु॑युजे॒ वृष॑णा॒ हरी॒ आ च॑ जगाम वृत्र॒हा ॥
मूलम् ...{Loading}...
अध्व॑र्यो द्रा॒वया॒ त्वं सोम॒मिन्द्रः॑ पिपासति ।
उप॑ नू॒नं यु॑युजे॒ वृष॑णा॒ हरी॒ आ च॑ जगाम वृत्र॒हा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
अ꣡ध्वर्यो द्राव꣡या तुवं꣡
सो꣡मम् इ꣡न्द्रः पिपासति
उ꣡प नूनं꣡ युयुजे वृ꣡षणा ह꣡री
आ꣡ च जगाम वृत्रहा꣡
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ádhvaryo ← adhvaryú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
drāváya ← √dru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pipāsati ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
nūnám ← nūnám (invariable)
{}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
yuyuje ← √yuj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
jagāma ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अध्व॑र्यो॒ इति॑ । द्र॒वय॑ । त्वम् । सोम॑म् । इन्द्रः॑ । पि॒पा॒स॒ति॒ ।
उप॑ । नू॒नम् । यु॒यु॒जे॒ । वृष॑णा । हरी॒ इति॑ । आ । च॒ । ज॒गा॒म॒ । वृ॒त्र॒ऽहा ॥
Hellwig Grammar
- adhvaryo ← adhvaryu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Adhvaryu; adhvaryu [word]; Yajur-Veda.”
- drāvayā ← drāvaya ← drāvay ← √dru
- [verb], singular, Present imperative
- “melt; liquefy; chase away; dissolve.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pipāsati ← pipās ← √pā
- [verb], singular, Present indikative
- “thirst.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- yuyuje ← yuj
- [verb], singular, Perfect indicative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], accusative, dual, masculine
- “bullocky; potent; powerful; strong; manly; aroused; potent; much(a); male; large.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- jagāma ← gam
- [verb], singular, Perfect indicative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
सायण-भाष्यम्
हे अध्वर्यो अध्वरस्य नेतः त्वं सोमं द्रावय । उत्तरवेदिलक्षणं स्थानं प्रापय । यद्वा। रसात्मना द्रवणशीलं कुरु । अभिषुण्वित्यर्थः । किं कारणमिति चेत् । इन्द्रः पिपासति इमं सोमं पातुमिच्छति । त्वयैतत् कथमवगतमिति चेत् तत्राह। वृषणा वर्षितारौ युवानौ वा हरी अश्वौ नूनम् अद्य युयुजे । उपगम्य सारथिर्योजितवान् रथे। वृत्रहा वृत्रस्य हन्तेन्द्रः च आ जगाम आगतवान् ।
Wilson
English translation:
“Quickly, priest, pour forth the Soma, for Indra is thirsty; verily he has harnessed his vigorous steeds, theslayer of Vṛtra has arrived.”
Jamison Brereton
Adhvaryu, make the soma run: Indra wants to drink.
Now he has yoked his two bullish fallow bays and has come here, the Vr̥tra-smasher.
Griffith
Priest, let the Soma juice flow forth, for Indra longs to drink thereof.
He even now hath yoked his vigorous Bay Steeds: the Vrtra-slayer hath come near.
Geldner
Adhvaryu! Laß du den Soma strömen; Indra hat Durst. Jetzt hat er sein Falbenpaar, das bullengleiche, angeschirrt und ist hergekommen, der Vritratöter.
Grassmann
Dein Werk beeile, Opferer, denn Indra heischt den Somatrunk, Schon hat er seine goldnen Hengste angeschirrt, schon ist er hier, der Vritrafeind.
Elizarenkova
Адхварью! Выпусти ты струиться
Сому! Индра хочет пить.
Вот сейчас он запряг пару бычьих буланых коней
И приехал, убийца Вритры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पापरहित उपासक ईश्वर को पाता है, यह इससे दिखलाया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्यो) हे कर्मकाण्डनिपुण जन ! (त्वम्) आप (द्रावय) अपने समीप से पाप को दूर करो, क्योंकि (इन्द्रः) सर्वद्रष्टा महेश (सोमम्) शुद्ध पदार्थ को ही (पिपासति) उत्कट इच्छा से देखना चाहता है, क्योंकि ईश्वर पापी को देखना नहीं चाहता। जो इन्द्र (वृष्णा) परस्पर सुखों की वर्षाकारी और (हरी) अपने आकर्षण द्वारा हरणशील स्थावर जंगमात्मक द्विविध संसारों को (नूनम्) नियतरूप से (उप+युयुजे) स्व-स्व कार्य्य में अच्छे प्रकार लगाता है। जो इन्द्र (वृत्रहा) सर्वविघ्नहर्त्ता है और (आ+जगाम) इनमें आगत=व्यापक है, उस इन्द्र को यदि प्रसन्न करना चाहते हो तो प्रथम पापों को दूर करो ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्वगत सर्वद्रष्टा ईश्वर को जान पाप से निवृत्त हो और इस जगत् का परस्परोपकारित्व को देख उपकार में प्रवृत्त रहो ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्यो) हे यज्ञपते ! (त्वम्, द्रावय) आप इन्द्र भाग को सिद्ध करें (इन्द्र) कर्मयोगी (सोमं, पिपासति) वह सोमरस सर्वदा पीना चाहता है (नूनम्) सम्भावना करते हैं कि (वृषणा) बलवान् (हरी) अश्वों को (उपयुयुजे) रथ में नियुक्त किया है (वृत्रहा) शत्रुओं का नाशक वह (आजगाम, च) आ ही गया है ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे यज्ञपति=यजमान ! पूज्य कर्मयोगी सोमरस पान करने के लिये शीघ्र ही अश्वों के रथ में सवार होकर यज्ञस्थान को आ रहे हैं, सो आने से प्रथम ही सोमरस सिद्ध करके तैयार रखना चाहिये ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अपाप ईशं प्राप्नोतीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्वर्यो=हे कर्मकाण्डनिपुण ! त्वम्। द्रावय=आत्मनः समीपात् पापानि दूरीकुरु। यतः। इन्द्रः=सर्वद्रष्टा प्रभुः। सोमम्=पवित्रमेव वस्तु। पिपासति=पातुं द्रष्टुमिच्छति। नहीशः पापिनं दिदृक्षते। अयमिन्द्रः। नूनम्=निश्चितमेवात्र न सन्देहः। वृषणा=वृषणौ=परस्परं वर्षाकारिणौ। हरी=परस्परहरणशीलौ=स्थावरजङ्गमात्मकौ संसारौ। युयुजे=स्वस्वकार्ये नियोजितवानस्ति। एवं सर्वपदार्थान् योजयित्वा। स्वयं वृत्रहा=सर्वविघ्नप्रहर्ता इन्द्रः। आजगाम च=तस्मिन् तस्मिन् वस्तुनि आगतवान्=व्याप्तवान् वर्तते। अतो हे अध्वर्यो ! पापमपाकुरु ॥११॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्यो) हे यज्ञपते ! (त्वम्, द्रावय) इन्द्रभागं साधयत्वम् (इन्द्रः) कर्मयोगी सः (सोमं) सोमरसं (पिपासति) सर्वदा पातुमिच्छति (नूनं) नूनं सम्भावयामो यत् (वृषणा) पुष्टौ (हरी) अश्वौ (उपयुयुजे) रथेन योजितवान् (वृत्रहा) शत्रूणां हन्ता सः (आजगाम च) आगतवानेव ॥११॥
12 स्वयं चित्स - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्व॒यं चि॒त्स म॑न्यते॒ दाशु॑रि॒र्जनो॒ यत्रा॒ सोम॑स्य तृ॒म्पसि॑ ।
इ॒दं ते॒ अन्नं॒ युज्यं॒ समु॑क्षितं॒ तस्येहि॒ प्र द्र॑वा॒ पिब॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्व॒यं चि॒त्स म॑न्यते॒ दाशु॑रि॒र्जनो॒ यत्रा॒ सोम॑स्य तृ॒म्पसि॑ ।
इ॒दं ते॒ अन्नं॒ युज्यं॒ समु॑क्षितं॒ तस्येहि॒ प्र द्र॑वा॒ पिब॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
स्वयं꣡ चित् स꣡ मन्यते दा꣡शुरिर् ज꣡नो
य꣡त्रा सो꣡मस्य तृम्प꣡सि
इदं꣡ ते अ꣡न्नं यु꣡जियं स꣡मुक्षितं
त꣡स्ये꣡हि प्र꣡ द्रवा पि꣡ब
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
{}
dā́śuriḥ ← dā́śuri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
manyate ← √man- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svayám ← svayám (invariable)
{}
sómasya ← sóma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tr̥mpási ← √tr̥p- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ánnam ← ánna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sámukṣitam ← √ukṣ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yújyam ← yújya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
drava ← √dru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ihi ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स्व॒यम् । चि॒त् । सः । म॒न्य॒ते॒ । दाशु॑रिः । जनः॑ । यत्र॑ । सोम॑स्य । तृ॒म्पसि॑ ।
इ॒दम् । ते॒ । अन्न॑म् । युज्य॑म् । सम्ऽउ॑क्षितम् । तस्य॑ । आ । इ॒हि॒ । प्र । द्र॒व॒ । पिब॑ ॥
Hellwig Grammar
- svayaṃ ← svayam
- [adverb]
- “personally; spontaneously; svayam [word]; voluntarily.”
- cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- manyate ← man
- [verb], singular, Present indikative
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
- dāśurir ← dāśuriḥ ← dāśuri
- [noun], nominative, singular, masculine
- jano ← janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- somasya ← soma
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tṛmpasi ← tṛp
- [verb], singular, Present indikative
- “satiate; enjoy; delight.”
- idaṃ ← idam
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- annaṃ ← annam ← anna
- [noun], nominative, singular, neuter
- “food; foodstuff; grain; anna [word]; eating; boiled rice; meal.”
- yujyaṃ ← yujyam ← yujya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “adequate to(p); appropriate; united; allied.”
- samukṣitaṃ ← samukṣitam ← samukṣ ← √ukṣ
- [verb noun], nominative, singular
- tasyehi ← tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tasyehi ← ihi ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- dravā ← drava ← dru
- [verb], singular, Present imperative
- “liquefy; melt; melt; flee; run; run; vanish; run; rush; dissolve; dissolve.”
- piba ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
सायण-भाष्यम्
दाशुरिः दाश्वान् । दाशतेरौणादिक उरिन् । हविषां दाता सः यजमानलक्षणो जनः स्वयं चित् स्वयमेव आत्मनैव मन्यते सर्वं जानाति । परायत्तप्रज्ञो न भवतीत्यर्थः । अत्र यस्मिन् जने सोमस्य पानेन हे इन्द्र त्वं तृम्पसि तृप्यसि । तृप तृम्प तृप्तौ । तौदादिकः । ‘ शे तृम्पादीनाम् ’ (पा. सू. ७. १. ५९.१ ) इति नुम् । ते त्वदीयं युज्यं योग्यम् इदम् अस्मदीयं सोमलक्षणम् अन्नं समुक्षितं सम्यक् पात्रेष्वासिक्तम् । उक्ष सेचने ‘। कर्मणि निष्ठा। ‘ गतिरनन्तरः ’ इति गर्तेः प्रकृतिस्वरत्वम् । अतस्तं तादृशं सोमम् एहि अभिगच्छ । प्र द्रव शीघ्रं प्राप्नुहि । तदनन्तरं पिब पानं कुरु ॥
Wilson
English translation:
“The man who is the donor (of the oblation), he with (the gift of whose) libation you are satisfied,possesses of himself understanding; this your appropriate food is ready; come, hasten, drink of it.”
Jamison Brereton
Even he himself considers himself a pious man at whose place you become sated on soma.
Here is your food, ready for yoking, fully sprinkled: of it—come!
run!—drink.
Jamison Brereton Notes
The last pāda echoes 8d, with the same three abrupt imperatives in the same order: éhi (prá) dravā píba, but in 12d the initial tásya needs to be construed with the final imperative píba. On this as a quasi-serial-verb construction, see Yates 2014 [UCLA conf. vol.]. On the sandhi of tásya + éhi as tásyéhi (not *tásyaíhi), see Oldenberg ad loc. and ad I.9.1.
Griffith
The man with whom thou fillcst thee with Soma deems himself a pious worshipper.
This thine appropriate food is here poured out for thee: come, hasten forward. drink of it,
Geldner
Auch selbst hält sich der Mann für einen Spendierer, bei dem du dich am Soma labest. Dies ist die dir zukommende Speise, die mit Wasser begossene: von dieser trink, komm her, beeile dich!
Grassmann
Der Mann erscheint sich selber auch als frommgesinnt, bei dem, am Soma, du dich labst; Hier ist die Speise, die du liebst, ergossen dir, o komme, laufe, trink davon.
Elizarenkova
И сам тот человек считает себя почитателем,
У которого ты насыщаешься сомой.
Вот подходящая для тебя еда, политая (водой).
Приходи! Беги вперед! Испей ее!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की कृपा से क्या होता है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे महेश ! (यत्र) जिस जन के (सोमस्य) शुद्ध द्रव्य से तू (तृम्पसि) तृप्त होता है (सः+जनः) वह जन (दाशुरिः) नाना ज्ञान-विज्ञान और द्रव्यों का दाता होता है और वह (स्वयम्+चित्) स्वयं ही (मन्यते) कर्त्तव्य अकर्त्तव्य को समझता है, क्योंकि वह तुझसे सद्बुद्धि प्राप्त करता है। हे परमात्मन् ! (ते) तुझसे प्रदत्त (इदम्+अन्नम्) यह अन्न (युज्यम्) हम लोगों के योग्य है और (समुक्षितम्) अच्छे प्रकार नाना रसों से सिक्त है, इस कारण (तस्य+एहि) उसको देखने के लिये तू आ (प्रद्रव) उस पर दया कर तथा (पिब) उसे कृपादृष्टि से देख ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस पर परमेश्वर की कृपा होती है, वह वस्तुतत्त्वों को विचारने लगता है। उससे वह परम पण्डित बन जाता है। इन पदार्थों का तत्त्व जो नहीं जानता है, क्या वह पण्डित है ? इनके विज्ञान से ही मनुष्य ऋषि और मुनि हुए। हे स्त्रियो और पुरुषो ! इस सृष्टि का अध्ययन करो ॥१२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का सोमरसपान करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! (यत्र) जिस यजमान में (सोमस्य, तृम्पसि) सोमपान से तृप्त होते हैं (सः, दाशुरिः, जनः) वह सेवकजन (स्वयम्, चित्, मन्यते) स्वयं ही जागरूक रहता है (ते) आपका (इदम्, युज्यम्, अन्नम्) यह योग्य अन्न (समुक्षितम्) सिद्ध हो गया (तस्य) उसका (इहि) आइये (प्रद्रव) शीघ्र आइये (पिब) पान कीजिये ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! यजमान की ओर से कुशल सेवकों द्वारा अन्नपान भले प्रकार सिद्ध हो गया है, आप इसको ग्रहण कीजिये ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरकृपया किं भवतीत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे महेश ! यत्र=यस्य जनस्य। सोमस्य=सोमेन=शुद्धद्रव्येण। त्वम्। तृम्पसि=तृप्यसि। तृप तृम्प तृप्तौ तौदादिकः। शे तृम्पादीनाम् इति नुम्। सजनः। स्वयंचित्=स्वमेव। मन्यते=कर्त्तव्याकर्त्तव्ये विजानाति। स पुनः। दाशुरिः=ज्ञानविज्ञानद्रव्यादिप्रदो भवति। दाशृ दाने। औणादिक उरिन्। हे इन्द्र ! ते=त्वया प्रदत्तम्। इदमस्माकं पुरतः स्थितम्। अन्नम्=भोज्यं वस्तु। युज्यम्=सर्वथैव उपयोजनीयमस्ति। तथा समुक्षितम्। विविधरसैः सम्यक् सिक्तम्। उक्ष सेचने। हे ईश ! तस्य=तम् एहि। प्रद्रव=तस्योपरि कृपां कुरु। पिब=दृष्ट्यावलोकय ॥१२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः सोमरसपानं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! (यत्र) यस्मिन् यजमाने (सोमस्य, तृम्पसि) सोमपानेन तृप्नोषि (सः, दाशुरिः जनः) स सेवको जनः (स्वयं, चित्, मन्यते) स्वयमेव जागरूको भवति (ते) तव (इदम्, युज्यम्, अन्नम्) इदं योग्यमन्नम् (समुक्षितम्) साधितम् (तस्य) तदन्नम् (इहि) आयाहि (प्रद्रव) शीघ्रमायाहि (पिब) पिबतु ॥१२॥
13 रथेष्टायाध्वर्यवः सोममिन्द्राय - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
र॒थे॒ष्ठाया॑ध्वर्यवः॒ सोम॒मिन्द्रा॑य सोतन ।
अधि॑ ब्र॒ध्नस्याद्र॑यो॒ वि च॑क्षते सु॒न्वन्तो॑ दा॒श्व॑ध्वरम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
र॒थे॒ष्ठाया॑ध्वर्यवः॒ सोम॒मिन्द्रा॑य सोतन ।
अधि॑ ब्र॒ध्नस्याद्र॑यो॒ वि च॑क्षते सु॒न्वन्तो॑ दा॒श्व॑ध्वरम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
रथेष्ठा꣡य अध्वर्यवः
सो꣡मम् इ꣡न्द्राय सोतन
अ꣡धि ब्रध्न꣡स्य अ꣡द्रयो वि꣡ चक्षते
सुन्व꣡न्तो दाशु꣡अध्वरम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adhvaryavaḥ ← adhvaryú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
ratheṣṭhā́ya ← ratheṣṭhá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sotana ← √su- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
ádrayaḥ ← ádri- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bradhnásya ← bradhná- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cakṣate ← √cakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ví ← ví (invariable)
{}
dāśvàdhvaram ← dāśvàdhvara- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sunvántaḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
र॒थे॒ऽस्थाय॑ । अ॒ध्व॒र्य॒वः॒ । सोम॑म् । इन्द्रा॑य । सो॒त॒न॒ ।
अधि॑ । ब्र॒ध्नस्य॑ । अद्र॑यः । वि । च॒क्ष॒ते॒ । सु॒न्वन्तः॑ । दा॒शुऽअ॑ध्वरम् ॥
Hellwig Grammar
- ratheṣṭhāyādhvaryavaḥ ← ratheṣṭhāya ← ratheṣṭha
- [noun], dative, singular, masculine
- ratheṣṭhāyādhvaryavaḥ ← adhvaryavaḥ ← adhvaryu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Adhvaryu; adhvaryu [word]; Yajur-Veda.”
- somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sotana ← su
- [verb], plural, Aorist imperative
- “press out; su.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- bradhnasyādrayo ← bradhnasya ← bradhna
- [noun], genitive, singular, masculine
- bradhnasyādrayo ← adrayaḥ ← adri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mountain; rock; seven; stone; adri; grindstone; adri; rock.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- cakṣate ← cakṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “watch; look.”
- sunvanto ← sunvantaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- dāśvadhvaram ← dāśu
- [noun]
- dāśvadhvaram ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
सायण-भाष्यम्
रथेष्ठाय । रथे तिष्ठतीति रथेष्ठः । ‘सुपि स्थः’ इति कप्रत्ययः । तत्पुरुषे कृति बहुलम् इति सप्तम्या अलुक् । एवंलक्षणाय इन्द्राय हे अध्वर्यवः सोमं सोतन अभिषुणुत । ‘षुञ् अभिषवे ‘।’ तप्तनप्तनथनाश्च ’ इति तनबादेशः । ब्रध्नस्य बुध्नस्य मूलस्याभिषवार्थं चर्मणि स्थापितस्योपराख्यस्य विस्तृतस्याश्मनः अधि उपरि अद्रयः अन्ये ग्रावाणश्चतसृषु दिक्षु वर्तमानाः दाश्वध्वरं दाशोर्दातुर्यजमानस्य अध्वरो यागो येन निष्पद्यते तादृशं सोमं सुन्वन्तः ऋत्विङ्निरपेक्षं स्वयमेवाभिषुण्वन्तः वि चक्षते विशेषेण प्रकाशन्ते। सोमाभिषवेऽतिशयेनानुकूला वर्तन्त इत्यर्थः । अथवाद्रयस्तैरद्रिभिर्हे अध्वर्यवः सोममभिषुणुतेति योज्यम् ॥
Wilson
English translation:
“Pour our, priests, the Soma libation to Indra in his chariot; the stones, plural ced upon their bases, arebeheld effusing the Soma for the sacrifice of the offerer.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Plural ced upon their bases: adhi bradhnasya adrayahmūlasya upari, upon the root or base; this is said to be the broad stone slab upon a skin, and called upara;
Dāśādhvaram: dāśā = donor;
Adhvaram = sacrifice
Jamison Brereton
Adhvaryus, press the soma for Indra who stands on the chariot.
The stones gaze out upon (the upper surface) of the coppery (soma) as they press the one belonging to pious ceremonies.
Jamison Brereton Notes
On the basis of bradhnásya viṣṭápam (VIII.69.7, IX.113.10) I supply viṣṭápam here as well. In these contexts bradhná- ‘coppery’ refers to soma (see Oldenberg).
For further disc. of the phrase see comm. ad VIII.69.7.
Griffith
Press out the Soma juice, ye priests, for Indra borne upon his car.
The pressing-stones speak loud of Indra, while they shed the juice which, offered, honours him.
Geldner
Adhvaryu´s! Presset Soma für den Wagenfahrer Indra! Noch über den rötlichen Soma tuen die pressenden Steine den Opferspender kund.
Grassmann
Den Soma presst, Gehülfen ihr, dem Wagenkämpfer Indra aus; Und selbst die Steine, pressend röthliches Gebräu, sehn auf die Opferdiener hin.
Elizarenkova
Адхварью, выжимайте сому
Для Индры, стоящего на колеснице!
Выжимающие камни над красно-желтым (соком)
Дают знать о совершающем обряде почитания.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अचेतन भी उसके महत्त्व को प्रसिद्ध करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्य्यवः) हे कर्म्मोपासको ! (रथेष्ठाय) अतिरमणीय संसाररूप रथ के ऊपर स्थित (इन्द्राय) परमात्मा के लिये (सोमम्+सोतन) शुद्ध पदार्थ उत्पन्न कीजिये। परमात्मा के उद्देश से सब वस्तु पवित्र बनाओ। उत्तर अर्धर्च से उसका महत्त्व दिखलाया जाता है। ये (अद्रयः) पर्वत आदि स्थावर पदार्थ रसनारहित होने पर भी (ब्रध्नस्य+अधि) पृथिवीरूप मूल के ऊपर स्थित होकर (दाश्वध्वरम्) आनन्दप्रद याग को (विचक्षते) प्रकाशित कर रहे हैं। पुनः (सुन्वन्तः) मानो मनुष्यवत् यज्ञ सम्पादन करते हुए दीखते हैं ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये स्थावर पर्वत आदि भी अध्वर्यु के समान मानो यज्ञ कर रहे, ईश्वर के महत्त्व दिखला रहे और उनके समान ही मानो, स्वोत्पन्न बहुत सी वस्तुएँ जगत् को दे रहे हैं। हे मनुष्यो ! तुम भी सर्व वस्तु को परमात्मा के उद्देश से प्रसिद्ध करो ॥१३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब रक्षार्थ आये हुए कर्मयोगी की स्तुति करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्यवः) हे याज्ञिक लोगो ! (रथेष्ठाय, इन्द्राय) रथ में स्थित ही कर्मयोगी के लिये (सोमं) सोमरस को (सोतन) अभिषुत कीजिये (ब्रध्नस्य) महान् इन्द्र के (अद्रयः) शस्त्र (दाश्वध्वरं) यजमान के यज्ञ को (सुन्वन्तः) निष्पादित करते हुए (विचक्षते) विशेषरूप से शोभित हो रहे हैं ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यजमान की ओर से कथन है कि याज्ञिक लोगो ! रथ में स्थित कर्मयोगी को सोमरस अर्पण कीजिये। कर्मयोगी के दिये हुए अस्त्र-शस्त्रों से यज्ञस्थान विशेषरूप से सुशोभित हो रहा है। हमारा कर्तव्य है कि यज्ञरक्षार्थ आये हुए कर्मयोगी का विशेषरूप से सत्कार करें ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अचेतना अपि तस्य महत्त्वं प्रख्यापयन्ति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्वर्यवः=कर्मोपासकाः। रथेष्ठाय=अतिरमणीये संसारात्मके रथे याने तिष्ठतीति रथेष्ठः। सुपि स्थ इति क प्रत्ययः। तस्मै सर्वव्यापकाय। इन्द्राय=महेशाय। सोमम्=शुद्धद्रव्यम्। सोतन=अभिषुणुत=उत्पादयत। परमात्मानमुद्दिश्य सर्वं वस्तु पवित्रतमं जनयत। तस्य महत्त्वमुत्तरेणार्धर्चेन दर्शयति। यथा−इमे। अद्रयः=पर्वतादयः स्थावरा रसनारहिता अपि। ब्रध्नस्य अधि=मूलस्योपरि स्थिताः सन्तः। दाश्वध्वरम्=दाशतीति दाशुर्दाता। दाशृ दाने। दाशुश्चासावध्वरः दाश्वध्वरस्तम्। आनन्दसूचकमध्वरं यागम्। विचक्षते=विशेषेण प्रकाशयन्ति। किं कुर्वन्तः। सुन्वन्तः=मनुष्यवद् यज्ञं कुर्वन्तः ॥१३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ रक्षार्थमागतः कर्मयोगी स्तूयते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अध्वर्यवः) हे याज्ञिकाः ! (रथेष्ठाय, इन्द्राय) रथे स्थिताय कर्मयोगिणे (सोमम्) सोमरसं (सोतन) (अभिषुणुत ब्रध्नस्य) महतस्तस्य (अद्रयः) शस्त्राणि (दाश्वध्वरं, सुन्वन्तः) यजमानयज्ञं सम्पादयन्तः (अधि, विचक्षते) अधिकं शोभन्ते ॥१३॥
14 उप ब्रध्नम् - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उप॑ ब्र॒ध्नं वा॒वाता॒ वृष॑णा॒ हरी॒ इन्द्र॑म॒पसु॑ वक्षतः ।
अ॒र्वाञ्चं॑ त्वा॒ सप्त॑योऽध्वर॒श्रियो॒ वह॑न्तु॒ सव॒नेदुप॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
उप॑ ब्र॒ध्नं वा॒वाता॒ वृष॑णा॒ हरी॒ इन्द्र॑म॒पसु॑ वक्षतः ।
अ॒र्वाञ्चं॑ त्वा॒ सप्त॑योऽध्वर॒श्रियो॒ वह॑न्तु॒ सव॒नेदुप॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
उ꣡प ब्रध्नं꣡ वावा꣡ता वृ꣡षणा ह꣡री
इ꣡न्द्रम् अप꣡सु वक्षतः
अर्वा꣡ञ्चं त्वा स꣡प्तयो अध्वरश्रि꣡यो
व꣡हन्तु स꣡वने꣡द् उ꣡प
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
bradhnám ← bradhná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
úpa ← úpa (invariable)
{}
vāvā́tā ← vāvā́ta- (?) (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vŕ̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
apásu ← apás- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vakṣataḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
adhvaraśríyaḥ ← adhvaraśrī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
arvā́ñcam ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sáptayaḥ ← sápti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
ít ← ít (invariable)
{}
sávanā ← sávana- 1 (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
{}
váhantu ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उप॑ । ब्र॒ध्नम् । व॒वाता॑ । वृष॑णा । हरी॒ इति॑ । इन्द्र॑म् । अ॒पऽसु॑ । व॒क्ष॒तः॒ ।
अ॒र्वाञ्च॑म् । त्वा॒ । सप्त॑यः । अ॒ध्व॒र॒ऽश्रियः॑ । वह॑न्तु । सव॑ना । इत् । उप॑ ॥
Hellwig Grammar
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- bradhnaṃ ← bradhnam ← bradhna
- [noun], accusative, singular, masculine
- vāvātā ← vāvāta
- [noun], nominative, dual, masculine
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- apasu ← apas
- [noun], locative, plural, masculine
- “busy; effective; hardworking.”
- vakṣataḥ ← vah
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- arvāñcaṃ ← arvāñcam ← arvāñc
- [noun], accusative, singular, masculine
- “approaching; facing; less.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- saptayo ← saptayaḥ ← sapti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “horse.”
- ‘dhvaraśriyo ← adhvara
- [noun], masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- ‘dhvaraśriyo ← śriyaḥ ← śrī
- [noun], nominative, plural, masculine
- “mister; Ms.; Lakshmi; good fortune; well-being; magnificence; glory; beauty; Aegle marmelos (Linn.) Correa; dignity; power; śrī [word]; śrī; prosperity; auspiciousness.”
- vahantu ← vah
- [verb], plural, Present imperative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- savaned ← savanā ← savana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “yajña; savana [word]; Snāna; Soma sacrifice; press.”
- savaned ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
सायण-भाष्यम्
ब्रध्नम् अन्तरिक्षं वावाता’ संभक्तवन्तौ । वनतेर्निष्ठायां छान्दसं द्विर्वचनमिडभाव आत्वं धातुस्वरश्च । अन्येषामपि दृश्यते ’ इति सांहितिकोऽभ्यासदीर्घः । यद्वा । वावाता पुनः पुनर्गच्छन्तौ। ‘ वा गतिगन्धनयोः । अस्माद्यङ्लुगन्तात् कर्तरि निष्ठा । वृषणा वृषणौ सेक्तारौ हरी हरणशीलावश्वौ उक्तगुणौ सन्तौ अपसु अस्मदीयेषु कर्मसु । अपस्शब्दः सकारान्तः कर्मवचनः । ‘ पीवोपवसनानां छन्दसि लोपो वक्तव्यः’ ( पा. म. ६. ३. १०९.६ ) इतीह सकारो लुप्यते । तत्रेमम् इन्द्रम् उप वक्षतः उपवहतामुपानयताम्। वहतेलेंट्यडागमः । ‘ सिब्बहुलम् ’ इति सिप् । अपि च अध्वरश्रियः अध्वरं सेवमानाः सप्तयः सर्पणशीला अन्येऽपि त्वदीया अश्वाः सवना सवनानि प्रातःसवनादीन्यस्मद्यागसंबन्धीनि प्रति हे इन्द्र त्वाम् अर्वाञ्चम् अभिमुखम् उप वहन्तु उपगमयन्तु । इत् इति पूरकः ॥
Wilson
English translation:
“May his vigorous horses, repeatedly traversing the firmament, bring Indra to our rites; may your steeds,glorious through sacrifice, bring you indeed to the (daily) ceremonials.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Glorious through sacrifice: adhvaraśriyaḥ= sacrifice-haunting, adhvaram sevamānāḥ
Jamison Brereton
His two favorites, the bullish fallow bays, will convey Indra to the coppery (soma) among the industrious (priests).
Let your team, the glory of the ceremony, convey you, facing our way, right here to our pressings.
Jamison Brereton Notes
apásu is supposed to be the only RVic ex. of a loc. pl. to an s-stem in -asu ← *as-su, corresp. to Aves. -ahu.
Griffith
To the brown juice may his dear vigorous Bay Steeds bring Indra, to our holy task.
Hither let thy Car-steeds who seek the sacrifice bring thee to our drink-offerings.
Geldner
Den Indra soll das bullenhafte Falbenpaar, seine Lieblinge, zum rötlichen Soma, zu den werkkundigen Priestern fahren. Dich sollen die Gespanne, die das Opfer verschönern, zu den Trankspenden heranfahren!
Grassmann
Die lieben Hengste fahren bei den emsigen den Indra hin zum rothen Trank, Dich mögen fahren zum Gelage nah herbei die Rosse, sie des Opfers Zier.
Elizarenkova
Любимая бычья пара буланых коней пусть привезет
Индру к красно-желтому (соку), к деятельным (жрецам)!
В наши края пусть привезут тебя упряжки,
Украшающие (собой) обряд, прямо на выжимания!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे इन्द्र की स्तुति करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वावाता) अत्यन्त गमनशील (वृषणा) आनन्दवर्षाप्रद (हरी) प्रेम वा आकर्षण से वा अपने-२ प्रभाव से परस्पर हरण करते हुए स्थावर जङ्गम संसार (ब्रध्नम्) सर्व मूलकारण (इन्द्रम्) परमात्मा को (अपसु) हमारे सर्व कर्मों में (उप+वक्षतः) ले आवें अर्थात् प्रकाशित करें। तथा हे भगवन् ! (त्वा) तुझको (अर्वाञ्चम्) हम लोगों के अभिमुख करके (अध्वरश्रियः) यज्ञशोभाप्रद (सप्तयः) सर्पणशील इतर पदार्थ (सवनानि) यज्ञों में (उप+वहन्तु+इत्) अवश्य ले आवें अर्थात् प्रत्येक वस्तु में तेरी विभूति प्रकाशित हो। इति ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - द्विविध जो ये स्थावर जङ्गमरूप संसार हैं, वे परस्पर में उपकारी हैं, आनन्दवर्षा करते हैं और वे ही परमात्मा के प्रकाश करने में समर्थ हैं। इससे यह उपदेश देते हैं कि तुम उस उपाय से शुभ कर्म करो और मन को वश में लाओ, जिससे तुम्हारे सर्व कर्मों में सब पदार्थ ईश की विभूति प्रकाशित कर सकें ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रध्नम्, उप) अन्तरिक्षमार्ग में (वावाता) अन्तरिक्षगामी (वृषणा) वृषण नामक (हरी) हरणशील शक्तियें (इन्द्रं) कर्मयोगी को (कर्मसु) यज्ञकर्म की ओर (वक्षतः) ले आयें तथा (अर्वाञ्चम्) भूमिमार्ग में (त्वा) आपको (अध्वरश्रियः) यज्ञ में रहनेवाले यजमानसम्बन्धी (सप्तयः) अश्व (सवना) यज्ञ के प्रति (उपवहन्तु) लावें ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे याज्ञिक लोगो ! हमारी कामनाओं को पूर्ण करनेवाली शक्तियें कर्मयोगी को यज्ञभूमि में लावें, या यों कहो कि यजमान के शीघ्रगामी अश्व, जो यज्ञस्थान में ही रहते हैं, वे कर्मयोगी को यहाँ पहुँचावें, जिससे हम लोग शिक्षा द्वारा अपना मनोरथ पूर्ण करें ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनयेन्द्रः स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वावाता=वावातौ=अतिशयेन गन्तारौ। वा गतिगन्धनयोः। अस्माद् यङ्लुगन्तात् कर्तरि तृजर्थे निष्ठा। वृषणा=वृषणौ=आनन्दस्य वर्षितारौ। हरी=परस्परं प्रेम्णाऽऽकर्षणेन वा हरन्तौ। स्थावरजङ्गमसंसारौ। ब्रध्नम्=सर्वेषां मूलभूतम्। इन्द्रमीशम्। अपसु=अस्मदीयेषु कर्मसु। अपस् शब्दः सकारान्तः कर्मवचनः। अत्र सकारस्य लोपः। उपवक्षतः=उपवहताम्=प्रकाशयताम्। तथा हे भगवन् ! त्वा=त्वाम्। अर्वाञ्चम्=अस्मदभिमुखं कृत्वा। अध्वरश्रियः=यज्ञस्य शोभाकारकाः। सप्तयः=सर्पणस्वभावा इतरे पदार्थाः। सवना=सवनान्यस्मदीयानि शुभानि कर्माणि प्रति। उपवहन्तु इत्=आनन्दयन्त्वेव=प्रकाशयन्त्वित्यर्थः ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रध्नम्, उप) अन्तरिक्षमध्ये (वावाता) गतवत्यौ (वृषणा) वृषणसंज्ञके (हरी) हरणशीले शक्ती (इन्द्रं) कर्मयोगिणं (कर्मसु) यजमानकर्माभिमुखम् (वक्षतः) वहताम् (अर्वाञ्चम्) भूमिमार्गे (त्वा) त्वाम् (अध्वरश्रियः) यज्ञं सेवमाना यजमानसम्बन्धिनः (सप्तयः) अश्वाः (सवना) यज्ञस्थलं प्रति (उपवहन्तु, इत्) उपनयन्त्वेव ॥१४॥
15 प्र पूषणम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र पू॒षणं॑ वृणीमहे॒ युज्या॑य पुरू॒वसु॑म् ।
स श॑क्र शिक्ष पुरुहूत नो धि॒या तुजे॑ रा॒ये वि॑मोचन ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र पू॒षणं॑ वृणीमहे॒ युज्या॑य पुरू॒वसु॑म् ।
स श॑क्र शिक्ष पुरुहूत नो धि॒या तुजे॑ रा॒ये वि॑मोचन ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः पूषा वा
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
प्र꣡ पूष꣡णं वृणीमहे
यु꣡जियाय पुरूव꣡सुम्
स꣡ शक्र शिक्ष पुरुहूत नो धिया꣡
तु꣡जे राये꣡ विमोचन
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
prá ← prá (invariable)
{}
pūṣáṇam ← pūṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṇīmahe ← √vr̥- ~ vr̥̄- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
purūvásum ← purūvásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yújyāya ← yújya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
dhiyā́ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
puruhūta ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śakra ← śakrá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śikṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
rāyé ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
túje ← √tuj- (root)
{case:DAT, number:SG}
vimocana ← vimócana- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्र । पू॒षण॑म् । वृ॒णी॒म॒हे॒ । युज्या॑य । पु॒रु॒ऽवसु॑म् ।
सः । श॒क्र॒ । शि॒क्ष॒ । पु॒रु॒ऽहू॒त॒ । नः॒ । धि॒या । तुजे॑ । रा॒ये । वि॒ऽमो॒च॒न॒ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pūṣaṇaṃ ← pūṣaṇam ← pūṣan
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- vṛṇīmahe ← vṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “choose; ask.”
- yujyāya ← yujya
- [noun], dative, singular, neuter
- purūvasum ← purūvasu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- śakra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- śikṣa ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- puruhūta ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruhūta ← hūta ← hvā
- [verb noun], vocative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- dhiyā ← dhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- tuje ← tuj
- [verb noun]
- “draw.”
- rāye ← rai
- [noun], dative, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- vimocana
- [noun], vocative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
इदमाद्यासु चतसृषु पूष्ण इन्द्रस्य च लिङ्गसद्भावादेता उभयथा व्याख्यायन्ते । पुरूवसुं बहुधर्न पूषणं पोषकमिन्द्रं यद्वैतत्संज्ञं देवं प्र वृणीमहे प्रकर्षेण संभजामहे । किमर्थम् । युज्याय । युङ्क्त इति युङ् सखा । तस्य भावाय । सखित्वायेत्यर्थः । हे शक्र शक्त पुरुहूत बहुभिराहूत हे विमोचन पापाद्विमोचयितरिन्द्र पूषन् वा सः त्वं नः अस्मान् धिया आत्मीयया बुद्ध्या शिक्ष शक्तान् कर्तुमिच्छ । किमर्थम् । राये धनाय धनप्राप्त्यर्थं तुजे शत्रूंस्तोजयितुं हिंसितुम् । तुज हिंसायाम् । अस्मात् कृत्यार्थे केन्प्रत्ययः । यद्वा । राये इति ‘क्रियाग्रहणं कर्तव्यम् ’ इति कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थी । जातीवेकवचनम् । रायो धनानि धिया स्तुत्या प्रीतः सन्नोऽस्मभ्यं शिक्ष देहि। शिक्षतिर्दानकर्मा।’ ऊडिदम्’ इति रायो विभक्तिरुदात्ता ॥ ॥ ३२ ॥
Wilson
English translation:
“We have recourse to the opulent Pūṣan for his alliance; do you, Śakra, the adored of many, theliberator (from iniquity), enable us to acquire by our intelligence, wealth and victory.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Pūṣan = a name of Indra
Jamison Brereton
We choose Pūṣan of many goods for yoking.
You able one, invoked by many, you releaser—do your best because of our insight to thrust out wealth for us.
Griffith
Pusan, the Lord of ample wealth, for firm alliance we elect.
May he with wisdom, Sakra! Looser! Much-invoked! aid us to riches and to seed.
Geldner
Wir erküren den schatzreichen Pusan zum Freundschaftsbunde. Du Vielvermögender, Vielgerufener, ermögliche es uns, durch die Dichtung Reichtum herauszuschlagen, du Ausspanner!
Grassmann
Den reichen Puschan wählen wir zuerst uns zum Genossen aus; Sei hold, o starker, vielgerufner, unserm Flehn, um Kind und Gut, Erretter du.
Elizarenkova
Мы выбираем себе Пушана,
Владеющего многим добром, для союза.
О могучий, многопризываемый, сделай нам возможным с помощью молитвы
Прорыв к богатству, о распрягающий (коней)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रः पूषा वा
- देवातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सर्व देवताओं में परमात्मा ही अङ्गीकर्तव्य है, यह इससे सिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे भगवन् ! हम उपासक जन (युज्याय) मित्रता के लिये (पुरूवसुम्) सर्वव्यापी, सर्वधन तथा (पूषणम्) पोषणकर्त्ता तुझको (प्र) अतिशय (वृणीमहे) भजते हैं या केवल तुझे ही अङ्गीकार करते हैं, अन्य किसी को नहीं। (शक्र) हे सर्वशक्तिमन् ! (पुरुहूत) हे सर्वपूज्य (विमोचन) हे पापों से बचानेवाले ईश ! (सः) वह तू (तुजे) पापों को विनष्ट करने के लिये तथा (राये) ज्ञानप्राप्त्यर्थ (धिया) कर्म या विज्ञान के द्वारा (शिक्ष) हमको शिक्षा दे। अथवा (धिया) ज्ञान द्वारा (राये) पूर्ण धन (शिक्ष) दे ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे स्त्रियो तथा मनुष्यो ! वह ईश सर्वशक्तिमान्, सर्वपूज्य, सर्वदुःखनिवारक और सर्वधनसम्पन्न है, अतः अन्य देवों को छोड़ उसी को सर्वभाव से स्वीकार करो। उसी को सखा बनाओ। हम भी उसी को चुनते हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - विषयः
अब धनलाभ तथा शत्रुनाश के लिये कर्मयोगी से शिक्षा की प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुवसुम्, पूषणम्) बहुत धनवाले पोषक कर्मयोगी को (युज्याय) सखित्व के लिये (प्रवृणीमहे) भजन करते हैं (शक्र) हे समर्थ (पुरुहूत) अनेक जनों से आहूत ! (विमोचन) दुःख से छुड़ानेवाले (सः) वह आप (नः) हमको (धिया) अपनी शुभबुद्धि से (तुजे) शत्रुनाश तथा (राये) धनलाभ के लिये (शिक्ष) शिक्षा दीजिये ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न तथा पालक-पोषक कर्मयोगिन् ! हम लोग आपसे मित्रता प्राप्त करने के लिये यत्नवान् हैं। हे भगवन् ! आप हमको दुःखों से छुड़ाकर सुखप्रदान करनेवाले हैं। कृपा करके अपनी शुद्धबुद्धि से हमको शत्रुनाश तथा ऐश्वर्य्यलाभार्थ शिक्षा दीजिये, जिससे हम निश्चिन्त होकर याज्ञिक कार्यों को पूर्ण करें ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वदेवतासु परमात्मैवाङ्गीकर्तव्य इत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे ईश ! वयमुपासकाः। युज्याय=युङ्क्त इति युङ् सखा तस्य भावाय। सखित्वायेत्यर्थः। पुरूवसुम्=सर्वधनं सर्वव्यापकं वा। पूषणम्=पोषयितारम्। त्वामिन्द्रम्। प्र=प्रकर्षेण। वृणीमहे=संभजामहे। हे विमोचन=पापेभ्यो मोचयितः=निवारक ! त्वामेव स्वीकुर्मः। नान्यं देवमित्यर्थः। हे शक्र=सर्वशक्तिमन् ! हे पुरुहूत=बहुभिः पूज्य ! नोऽस्मान्। धिया=कर्मणा विज्ञानेन च। शिक्ष=अध्यापय शक्तान् कुरु वा। तथा। तुजे=पापानि तोजयितुम्=हिंसितुम्। तुज हिंसायां कृत्यार्थे केन् प्रत्ययः। राये=ज्ञानधनप्राप्तये च। अस्मान्। शिक्ष=शक्तान् कुरु ॥१५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ धनादिरक्षार्थं कर्मयोगिणः शिक्षायै प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरुवसुम्, पूषणम्) बहुधनं पोषकं कर्मयोगिनम् (युज्याय) सखित्वाय (प्रवृणीमहे) प्रभजामहे (शक्र) हे समर्थ (पुरुहूत) बहुभिर्हूत ! (सः) स त्वम् (नः) अस्मान् (धिया) स्वबुद्ध्या (तुजे) शत्रुहिंसनाय (राये) धनलाभाय च (विमोचन) हे दुःखाद्विमोचक ! (शिक्ष) शाधि ॥१५॥
16 सं नः - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सं नः॑ शिशीहि भु॒रिजो॑रिव क्षु॒रं रास्व॑ रा॒यो वि॑मोचन ।
त्वे तन्नः॑ सु॒वेद॑मु॒स्रियं॒ वसु॒ यं त्वं हि॒नोषि॒ मर्त्य॑म् ॥
मूलम् ...{Loading}...
सं नः॑ शिशीहि भु॒रिजो॑रिव क्षु॒रं रास्व॑ रा॒यो वि॑मोचन ।
त्वे तन्नः॑ सु॒वेद॑मु॒स्रियं॒ वसु॒ यं त्वं हि॒नोषि॒ मर्त्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः पूषा वा
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
सं꣡ नः शिशीहि भुरि꣡जोर् इव क्षुरं꣡
रा꣡स्व रायो꣡ विमोचन
तुवे꣡ त꣡न् नः सुवे꣡दम् उस्रि꣡यं व꣡सु
यं꣡ त्वं꣡ हिनो꣡षि म꣡र्तियम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhuríjoḥ ← bhuríj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:DU}
iva ← iva (invariable)
{}
kṣurám ← kṣurá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
śiśīhi ← √śā- ~ śī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rā́sva ← √rā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
vimocana ← vimócana- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
suvédam ← suvéda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvé ← tvám (pronoun)
{case:LOC, number:SG}
usríyam ← usríya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hinóṣi ← √hi- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mártyam ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
सम् । नः॒ । शि॒शी॒हि॒ । भु॒रिजोः॑ऽइव । क्षु॒रम् । रास्व॑ । रा॒यः । वि॒ऽमो॒च॒न॒ ।
त्वे इति॑ । तत् । नः॒ । सु॒ऽवेद॑म् । उ॒स्रिय॑म् । वसु॑ । यम् । त्वम् । हि॒नोषि॑ । मर्त्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- śiśīhi ← śā
- [verb], singular, Present imperative
- “sharpen; whet; strengthen.”
- bhurijor ← bhurijoḥ ← bhurij
- [noun], locative, dual, feminine
- “arm.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- kṣuraṃ ← kṣuram ← kṣura
- [noun], accusative, singular, masculine
- “razor; knife; munj; hoof.”
- rāsva ← rā
- [verb], singular, Aorist imperative
- “give; impart.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- vimocana
- [noun], vocative, singular, masculine
- tve ← tvad
- [noun], locative, singular
- “you.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- suvedam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvedam ← vedam ← veda
- [noun], nominative, singular, neuter
- usriyaṃ ← usriyam ← usriya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “red.”
- vasu
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- hinoṣi ← hi
- [verb], singular, Present indikative
- “impel; send; spur; stimulate; urge.”
- martyam ← martya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र पूषन् वा नः अस्मान् सं शिशीहि सम्यक् निश्य(शिश्य, तिश्य - पा.भे.) तीक्ष्णबुद्धीन् कुरु। भुरिजोरिव । बाहुनामैतत् । नापितस्य बाह्वोरिव स्थितं क्षुरम् इव । अपि च हे विमोचन पापाद्विमोचन पापाद्विमोचयितः रायः धनानि रास्व अस्मभ्यं देहि । ‘रा दाने’। तत् कस्य हेतोः । त्वे त्वयि खलु उस्रियम् । उस्रा गावः । तत्संबद्धं तत् वसु निवासकं धनं नः अस्माकं सुवेदं सुलभं नान्येषु देवेषु । यं धनसमूहं मर्त्यं मनुष्यं स्तोतारं प्रति त्वं हिनोषि प्रेरयसि तद्वसु त्वयीत्यन्वयः। यत एवं तस्मात् रास्व इति योज्यम् ॥
Wilson
English translation:
“Sharpen us like a razor in the hands (of a barber); grant us riches, liberator (from iniquity), the wealth ofcattle easily obtained by us from you, such wealth as you bestow upon the (pious) mortal.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sam naḥ śiśīhibhurijor iva kṣuram = nāpitasya bāhvor iva sthitam kṣuram iva, like a razor plural ced as it were in the two armsof a barber
Jamison Brereton
Sharpen us like a razor in your hands. Bestow riches, you releaser. In you is that ruddy good [=cattle] easy to find for us (and for) the
mortal whom you urge on.
Jamison Brereton Notes
Pāda d is, one way or another, an improper relative, in that there is no referent for the yám in the main clause. Geldner’s ‘wenn’ suggests that he takes yám as standing for yád. I am assuming the ellipsis of a ca, for a “X and which Y” construction.
Griffith
Sharpen us like a razor in the barber’s hands: send riches thou who settest free.
Easy to find with thee are treasures of the Dawn for mortal man whom thou dost speed.
Geldner
Mach uns scharf wie das Messer in den Händen, schenk uns Reichtum, du Ausspanner! Bei dir ist dieser Rinderreichtum für uns leicht zu bekommen, wenn du einen Sterblichen aneiferst.
Grassmann
So wie die Schneiden einer Scheere schärfe uns, o schenke Gut, Erretter du; Von dir ist unser schönes rinderreiches Gut, und jedes Menschen, den du liebst.
Elizarenkova
Заостри нас, как нож в тисках!
Одари богатством, о распрягающий (коней)!
У тебя есть для нас это легкодоступное богатство из коров
Для смертного, которого ты поощряешь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रः पूषा वा
- देवातिथिः काण्वः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर इन्द्र की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (नः) हमको (सम्+शिशीहि) अच्छे प्रकार तीक्ष्ण बना (भुरिजोः+क्षुरम्+इव) जैसे नापित के हस्तस्थित क्षुर केशों को तीक्ष्ण बनाता है। तद्वत्। पुनः हे इन्द्र ! हमको (रायः) नाना प्रकार के धन (रास्व) दे। (विमोचन) हे समस्त दुःखों से छुड़ानेवाले इन्द्र ! (त्वम्) तू (यम्) जिस धनसमूह को (मर्त्यम्) मरणधर्मी मनुष्य के निकट (हिनोषि) भेजता है (तत्) वह धन (नः) हमको दीजिये (त्वे) जो हम तेरे अधीन हैं और जो धन (सुवेदम्) तेरे लिये सुलभ और (उस्रियम्) प्रकाश, गौ आदि वस्तु से युक्त है, उस धन को हमें दे ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे स्त्रियो तथा पुरुषो ! परमात्मा सर्वदुःखनिवारक है, यह अच्छी तरह निश्चय कर मन में उसको रख, उससे आशीर्वाद माँगते हुए सांसारिक कार्य्यों में प्रवेश करो। उससे सर्व मनोरथ पाओगे ॥१६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी से कर्मों में कौशल्य प्राप्त करने के लिये प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भुरिजोः, क्षुरम्, इव) बाहु में स्थित क्षुर के समान (नः) हमको (संशिशीहि) कर्मों में अति तीव्र बनावें (विमोचन) हे दुःख से छुड़ानेवाले ! (रायः, रास्व) ऐश्वर्य्य दीजिये (त्वे) आपके अधिकार में (तत्, उस्रियम्, वसु) वह कान्तिवाला धन (नः) हमको (सुवेदम्) सुलभ है, (यम्) जिस धन को (त्वम्) आप (मर्त्यम्, हिनोषि) मनुष्य के प्रति प्रेरण करते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे दुःखों से पार करनेवाले कर्मयोगिन् ! आप कृपा करके हमको कर्म करने में कुशल बनावें अर्थात् हम लोग निरन्तर कर्मों में प्रवृत्त रहें, जिससे हमारा दारिद्र्य दूर होकर ऐश्वर्य्यशाली हों। आप हमको कान्तिवाला वह उज्वल धन देवें, जिसको प्राप्त कर मनुष्य आनन्दोपभोग करते हैं। आप सब प्रकार से समर्थ हैं, इसलिये हमारी इस प्रार्थना को स्वीकार करें ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरिन्द्रं प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। नोऽस्मान्। सं शिशीहि=सम्यक् तीक्ष्णान् कुरु। शो तनूकरणे। अत्र दृष्टान्तः। भुरिजोरिव क्षुरम्=भुरिजौ इति बाहुनाम। नापितस्य बाह्वोः स्थितं यथा क्षुरं चर्मादिकं केशादिकं वा तनूकरोति। तद्वत्। पुनः। हे विमोचन=पापेभ्यो मोचयितः=सर्वदुःखनिवारक ! रायः=धनानि। रास्व=देहि। रा दाने। हे भगवन् ! त्वम्। यं धनसमूहम्। मर्त्यम्। हिनोषि=प्रेरयसि। तद्। वसु=धनम्। त्वे=त्वदधीनेभ्यः। नोऽस्मभ्यम्। देहीति शेषः। कीदृशं वसु। सुवेदम्=सुलभम्। पुनः। उस्रियम्=गवादि- पशुसंयुतम् ॥१६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिणः कर्मसु कौशल्यप्राप्तिः प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (भुरिजोः, क्षुरम्, इव) बाह्वोः स्थितं क्षुरमिव (नः) अस्मान् (संशिशीहि) तीक्ष्णान् कुरु (विमोचन) हे दुःखाद्विमोचन ! (रायः, रास्व) ऐश्वर्यं च देहि (त्वे) त्वयि (तत्, उस्रियम्, वसु) तद्रश्मिमद्वसु (नः) अस्माकम् (सुवेदम्) सुलभम् (यम्) यद्वसु (त्वम्, मर्त्यम्, हिनोषि) त्वं मनुष्यं प्रति प्रेरयसि ॥१६॥
17 वेमि त्वा - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वेमि॑ त्वा पूषन्नृ॒ञ्जसे॒ वेमि॒ स्तोत॑व आघृणे ।
न तस्य॑ वे॒म्यर॑णं॒ हि तद्व॑सो स्तु॒षे प॒ज्राय॒ साम्ने॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
वेमि॑ त्वा पूषन्नृ॒ञ्जसे॒ वेमि॒ स्तोत॑व आघृणे ।
न तस्य॑ वे॒म्यर॑णं॒ हि तद्व॑सो स्तु॒षे प॒ज्राय॒ साम्ने॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः पूषा वा
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
वे꣡मि त्वा पूषन् ऋञ्ज꣡से
वे꣡मि स्तो꣡तव आघृणे
न꣡ त꣡स्य वेमि अ꣡रणं हि꣡ त꣡द् वसो
स्तुषे꣡ पज्रा꣡य सा꣡मने
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
pūṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
r̥ñjáse ← √r̥j- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
vémi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
āghr̥ṇe ← ā́ghr̥ṇi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stótave ← √stu- (root)
{case:DAT, number:SG}
vémi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
áraṇam ← áraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
{}
ná ← ná (invariable)
{}
tásya ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vemi ← √vī- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pajrā́ya ← pajrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sā́mne ← sā́man- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
stuṣé ← √stu- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
वेमि॑ । त्वा॒ । पू॒ष॒न् । ऋ॒ञ्जसे॑ । वेमि॑ । स्तोत॑वे । आ॒घृ॒णे॒ ।
न । तस्य॑ । वे॒मि॒ । अर॑णम् । हि । तत् । व॒सो॒ इति॑ । स्तु॒षे । प॒ज्राय॑ । साम्ने॑ ॥
Hellwig Grammar
- vemi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- ṛñjase ← ṛj
- [verb noun]
- vemi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- stotava ← stotave ← stu
- [verb noun]
- “laud; praise; declare; stu.”
- āghṛṇe ← āghṛṇi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “aglow(p).”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tasya ← tad
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vemy ← vemi ← vī
- [verb], singular, Present indikative
- “approach; ask; desire; go; drive.”
- araṇaṃ ← araṇam ← araṇa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “foreign; unrelated.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- stuṣe ← stu
- [verb], singular, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- pajrāya ← pajra
- [noun], dative, singular, masculine
- sāmne ← sāman
- [noun], dative, singular, neuter
- “Sāman; Sama-Veda; song; sāman [word]; hymn.”
सायण-भाष्यम्
हे पूषन् पोषकेन्द्र एतत्संज्ञ वा देव त्वा त्वाम् ऋञ्जसे प्रसाधयितुं वेमि कामये । आघृणे आगतदीप्ते स्तोतवे त्वां स्तोतुं वेमि कामये । यत्त्वद्व्यतिरिक्तं देवतान्तरं तस्य स्तोत्रं न वेमि न कामये । तत् कुत इति चेत् । हि यस्मात् अरणम् अरमणमसुखकरम् । अतस्त्वामेव स्तोतुं कामय इत्यर्थः । हे वसो वासक स्तुषे स्तुवते पज्राय प्रार्जकाय स्तोत्राणां साम्ने । साम स्तोत्रम् । सामर्थ्यादत्र तद्वाँल्लक्ष्यते । तद्वते । यद्वा । पज्र इति कक्षीवत आख्या । आम्नातं हि – ’ यद्वां पज्रासो अश्विना हवन्ते’ (ऋ. सं. १. ११७. १०) इति । तस्मै कक्षीवत इव मह्यम् । सामर्थ्यादुपमार्थो लभ्यते । अपेक्षितं धनं देहीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“I desire, Pūṣan, to propitiate you; I desire, illustrious deity, to glorify you; I desire not (to offer)ungracious praise to any other; (grant riches), bestower of wealth, to him who praises, eulogizes, and glorifiesyou.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Who praises: stuṣe pajrāya sāmne: prārjakāya stotrāṇām, to the deliverer of praises; or may beproper name: Kakṣīvat;
Sāman = stotram or stotravate, to a praiser; dhanam dehi (to be added); yadvāmprajāso aśvinā havante (RV. 1.117.10)
Jamison Brereton
I pursue you, Pūṣan, to aim (toward you). I pursue you to praise (you), glowing one.
I do not pursue (anything) of his—for that is alien, o good one, (and it is) for Pajra Sāman to praise.1034 VIII.5
Jamison Brereton Notes
See the introduction. for speculation about the social situation here. Pajra Sāman produces his own dānastuti in VIII.6.47, and our poet seems to be both denying any interest in Pajra’s windfall and declaring Pajra’s duty to compose his own thanks for it. See also Oldenberg’s extensive note on this passage.
The sequence vémi … ṛñjáse is reminiscent of VI.15.1 b … ṛñjase … / c véti.
In that passage because of the lack of accent ṛñjase must be a -se 1st sg. (and therefore with a diff. subject from véti).On ṛñjase see comm. ad IV.8.1. In the passage here the published translation follows Grassmann’s interpr. of the form as an s-stem dat. inf. (so also, e.g., Geldner). However it is possible that it is also a -se 1st sg., but accented because it opens a new clause: “I pursue you, Pūṣan; I aim (towards you).” On the other hand, and probably decisively, the parallel pāda b vémi stótave also has a dat. inf. as complement of vémi and so the infinitive reading should stand.
Griffith
Pusan, I long to win thy love, I long to praise thee, Radiant God.
Excellent Lord, ’tis strange tome, no wish have I to sing the psalm that Pajra sings.
Geldner
Ich wünsche dir, Pusan, den Vortritt zu lassen; ich wünsche dich zu preisen, du …… Nicht wünsche ich dessen Besitz, denn das ist fremdes Gut, du Guter, das für Pajra Saman zu preisen ist.
Grassmann
Dich zu ergreifen eile ich, zu preisen, Puschan, strahlender; Nicht fremdes Gut begehre ich, o gütiger, um fetten Reichthum bitt’ ich dich.
Elizarenkova
Я хочу, о Пушан, устремиться к тебе,
Я хочу восхвалять (тебя), о пылающий.
Я не хочу его (богатства) – ведь оно чужое, о Васу,
(И не хочу) восхвалять для Паджры Самана!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रः पूषा वा
- देवातिथिः काण्वः
- विराड्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर ही कमनीय है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूषन्) हे पोषक इन्द्र देव ! (ऋञ्जसे) तेरी प्रीति के साधन के लिये (त्वाम्) तुझको (वेमि) चाहता हूँ। (आघृणे) हे महाप्रकाशक ! (स्तोतवे) स्तुति करने के लिये (वेमि) तुझको ही मैं चाहता हूँ। (वसो) हे वासक इन्द्र ! (तस्य) आपको छोड़ अन्य सूर्य्यादि प्रसिद्ध देव के (तत्) स्तोत्र को (न+वेमि) नहीं चाहता हूँ अर्थात् अन्य देवों की स्तुति करना मैं नहीं चाहता (हि) क्योंकि (अरणम्) वह अरमणीय असुखकर है, इसलिये हे इन्द्र ! (स्तुषे) स्तुति करनेवाले (पज्रे) उद्योगशील और (साम्ने) सामगान करते हुए मुझको अभिलषित धन दे ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही ईश सर्वपोषक और सर्वप्रकाशक है, अतः हे मेधाविगण ! उसी की प्रीति की प्राप्ति के लिये प्रयत्न करो और अन्य देवों को छोड़ उसी की प्रार्थना करो। वह करुणालय तुमको सर्व क्लेश से दूर कर देगा ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूषन्) हे पोषक इन्द्र ! (ऋञ्जसे) कार्यसिद्धि के लिये (त्वा, वेमि) मैं आपको जानता हूँ (आघृणे) आप दीप्तिमान् हैं, इसलिये (स्तोतवे) स्तुति करने के लिये (वेमि) आपको जानता हूँ (तस्य) दूसरे को (न, वेमि) नहीं जानता (तत्, हि, अरणम्) क्योंकि वह रमणीय नहीं है (वसो) हे आच्छादयिता ! (स्तुषे) आपकी स्तुति करनेवाले मुझको (पज्राय, साम्ने) स्व प्रार्जित साम दीजिये ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके पोषक इन्द्र=कर्मयोगिन् ! आप ही कार्य्य सिद्ध करनेवाले, आप देदीप्यमान तथा स्तुति करने योग्य हैं, आपके विना अन्य कोई स्तुति के योग्य नहीं और न मैं किसी अन्य को जानता हूँ, हे युद्धकुशल भगवन् ! आप मुझको प्रार्जित=एकत्रित किया हुआ साम दीजिये अर्थात् सदा के लिये कल्याण तथा ऐश्वर्य्य प्रदान कीजिये ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वर एव कमनीयोऽस्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पूषन्=सर्वपोषक इन्द्र ! ऋञ्जसे=प्रसाधयितुं=तव प्रीतिं प्राप्तुम्। त्वा=त्वामेव। वेमि=कामये। हे आघृणे=महाप्रकाशक देव ! स्तोतवे=स्तोतुम्। त्वामेव। वेमि=कामये। नान्यदेवान्। हे वसो=वासप्रद ! तस्य=अन्यस्य प्रसिद्धस्य सूर्य्यादेः। तत्=स्तोत्रम्। न वेमि=न कामये। हि=यतः। तद्। अरणम्=अरमणीयसुखकरम्। हे इन्द्र ! स्तुषे=स्तुवते। पज्राय=उद्योगिने। साम्ने=सामगानवते। मह्यम्। अभिलषितं विज्ञानं देहीति शेषः ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूषन्) हे पोषकेन्द्र ! (ऋञ्जसे) कार्यं साधयितुं (त्वा, वेमि) त्वां जानामि (आघृणे) आगतदीप्ते (स्तोतवे) स्तोतुम् (वेमि) जानामि (तस्य) त्वदन्यं च (न, वेमि) न जानामि (तत्, हि, अरणम्) स हि अरमणीयः (वसो) हे आच्छादयितः ! (स्तुषे) स्तुवते मह्यम् (पज्राय, साम्ने) भवद्भिः प्रार्जितं साम देहि ॥१७॥
18 परा गावो - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
परा॒ गावो॒ यव॑सं॒ कच्चि॑दाघृणे॒ नित्यं॒ रेक्णो॑ अमर्त्य ।
अ॒स्माकं॑ पूषन्नवि॒ता शि॒वो भ॑व॒ मंहि॑ष्ठो॒ वाज॑सातये ॥
मूलम् ...{Loading}...
परा॒ गावो॒ यव॑सं॒ कच्चि॑दाघृणे॒ नित्यं॒ रेक्णो॑ अमर्त्य ।
अ॒स्माकं॑ पूषन्नवि॒ता शि॒वो भ॑व॒ मंहि॑ष्ठो॒ वाज॑सातये ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः पूषा वा
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
प꣡रा गा꣡वो य꣡वसं क꣡च् चिद् आघृणे
नि꣡त्यं रे꣡क्णो अमर्तिय
अस्मा꣡कम् पूषन्न् अविता꣡ शिवो꣡ भव
मं꣡हिष्ठो वा꣡जसातये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āghr̥ṇe ← ā́ghr̥ṇi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
{}
gā́vaḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
párā ← párā (invariable)
{}
yávasam ← yávasa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
amartya ← ámartya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nítyam ← nítya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rékṇaḥ ← rékṇas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhava ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
pūṣan ← pūṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śiváḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
máṁhiṣṭhaḥ ← máṁhiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jasātaye ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
परा॑ । गावः॑ । यव॑सम् । कत् । चि॒त् । आ॒घृ॒णे॒ । नित्य॑म् । रेक्णः॑ । अ॒म॒र्त्य॒ ।
अ॒स्माक॑म् । पू॒ष॒न् । अ॒वि॒ता । शि॒वः । भ॒व॒ । मंहि॑ष्ठः । वाज॑ऽसातये ॥
Hellwig Grammar
- parā
- [adverb]
- “away.”
- gāvo ← gāvaḥ ← go
- [noun], nominative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- yavasaṃ ← yavasam ← yavasa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eatage; pasture; fodder.”
- kaccid ← kaccit ← kaścit
- [noun], accusative, singular, neuter
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- āghṛṇe ← āghṛṇi
- [noun], vocative, singular, masculine
- “aglow(p).”
- nityaṃ ← nityam ← nitya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “continuous; own(a); changeless; everlasting; continual; devoted(p); permanent; obligatory; continuing; indispensable; native; addicted; connatural; necessary; durable; ageless; invariable; biological.”
- rekṇo ← rekṇaḥ ← rekṇas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “property; wealth; bequest; inheritance.”
- amartya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “immortal.”
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- pūṣann ← pūṣan
- [noun], locative, singular, masculine
- “Pushan; pūṣan [word]; sun.”
- avitā ← avitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “favorable.”
- śivo ← śivaḥ ← śiva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- bhava ← bhū
- [verb], singular, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- maṃhiṣṭho ← maṃhiṣṭhaḥ ← maṃhiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “big.”
- vājasātaye ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājasātaye ← sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
सायण-भाष्यम्
हे आघृणे आगतदीप्ते पूषन्निन्द्र वा कच्चित् कस्मिंश्चित् काले अस्मदीयाः गावो यवसं तृणं भक्षितुं परा गच्छन्ति । हे अमर्त्य अमरण देव तदानीं रेक्णः तद्गोरूपं धनं नित्यम् अस्माकं ध्रुवमस्तु । चोरव्याघ्रादिभिर्हिंसितं मा भूत् । अपि च हे पूषन् पोषयितः अस्माकम् अविता रक्षिता भूत्वा शिवः सुखकरः भव। तथा वाजसातये वाजस्यान्नस्य बलस्य वा संभजनार्थं मंहिष्ठः दातृतमो भव ॥
Wilson
English translation:
“Illustrious (Pūṣan), my cattle go forth occasionally to pasture, may that wealth (of herds), immortaldeity, be permanent; being my protector, Pūṣan, be the granter of felicity, be most bountiful in bestowing food.”
Jamison Brereton
Away (be) the cows toward some (other) pasture, o glowing, immortal one, (to be) our own legacy.
Become our kindly helper, Pūṣan, most munificent for the winning of prizes.
Jamison Brereton Notes
Here the singer seems to be implicitly separating his own (newly acquired) cows from the alien ones of Pajra mentioned in 17 (nítyaṃ réknaḥ “our own legacy” 18b, áraṇaṃ hí tád “for that is alien” 17c) and driving them to a different pasture.
For the driving see vs. 20.
Griffith
My kine, O Radiant God, seek pasture where they will, my during wealth, Immortal One.
Be our protector, Pusan! be, most liberal Lord, propitious to our gathering strength.
Geldner
Es mögen Rinder auf irgend einer Weide als unser eigener Besitz, hinausziehen, o ……, Unsterblicher. Sei unser freundlicher Helfer, Pusan, sei recht freigebig, daß wir Lohn gewinnen!
Grassmann
Zu jeder Wiese treib’ die Kühe, strahlender, die unser sind, Unsterblicher, Sei du, o Puschan, segnender Beschützer uns, verhilf uns zu dem besten Gut.
Elizarenkova
(Пусть) от(правятся) коровы на какое-нибудь пастбище, о пылающий,
Как (наше) собственное имущество, о бессмертный!
Нам, о Пушан, будь милостивым помощником,
Самым щедрым при захвате награды!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रः पूषा वा
- देवातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
रक्षा के लिये परमेश्वर ही प्रार्थनीय है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आघृणे) हे सर्वप्रकाशक भगवन् ! (कच्चित्) किसी समय में यदि (गावः) हमारे गौ आदि पशु (यवसम्) तृण चरने के लिये (परा) दूर देश में जाएँ, तब आपकी कृपा से (रेक्णः) वह गोरूप धन (नित्यम्) ध्रुव होवे अर्थात् चौर व्याघ्रादिक से हिंसित न होवे। (अमर्त्य) हे नित्य शाश्वत ईश ! (पूषन्) हे पोषक ! (अस्माकम्) हम लोगों का रक्षक होकर (शिवः+भव) कल्याणकारी हो तथा (वाजसातये) विज्ञानप्राप्त्यर्थ (मंहिष्ठः) अत्यन्त दाता बन ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह स्वाभाविकी प्रार्थना है। सब कार्य में प्रथम महेश प्रार्थनीय है, यह दिखलाते हैं। इसमें सन्देह नहीं कि मन से ध्यात ईश प्रसन्न होता है ॥१८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब गवादि पशुओं के लिये चारारूप तृण के लिये प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमर्त्य) हे रोगादिरहित कर्मयोगिन् ! (गावः) मेरी गाएँ (कच्चित्) किसी समय (यवसम्) तृण को (परा) भक्षण करने के लिये यदि जाएँ तो (रेक्णः) वह उनका तृणरूप धन (नित्यम्) नित्य हो (पूषन्) हे पोषक इन्द्र ! (अस्माकं) हम जिज्ञासुओं के (शिवः, अविता, भव) कल्याणमय रक्षक आप हों (वाजसातये) धनदान के लिये (मंहिष्ठः) उदारतम हों ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सबके पालक कर्मयोगिन् ! हमारी गौओं के भक्षणार्थ तृणरूप धन नित्य हो। मन्त्र में “गावः” पद सब पशुओं का उपलक्षण है अर्थात् हमारे पशुओं के लिये नित्य पुष्कल उत्तम चारा मिले, जिससे वह हृष्ट-पुष्ट रहें। हे कर्मयोगिन् ! आप हम जिज्ञासुओं के सदैव रक्षक हों और हमारे लिये धन-दान देने में सदा उदारभाव हों ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
रक्षायै परमेश्वर एव प्रार्थनीयः।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे आघृणे=हे सर्वप्रकाशक देव ! कच्चित्=कस्मिंश्चित्काले=यदा कदाचित्। अस्मदीयाः। गावः=गवादिपशवः। यदि। यवसम्=तृणं भक्षयितुम्। परा=दूरदेशे। गच्छेयुः। तदा। हे अमर्त्य=मरणरहित नित्येश्वर ! तद्। रेक्णः=गोरूपधनम्। नित्यम्=ध्रुवं भवतु। चौरव्याघ्रादिभिर्न हिंसितं भवतु। हे पूषन्=पोषक इन्द्र ! अस्माकम्। अविता=रक्षको भूत्वा। शिवो भव। तथा। वाजसातये=ज्ञानप्राप्त्यर्थम्। मंहिष्ठोऽतिशयेन दाता भव ॥१८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ गोरक्षायोग्यपदार्थाः प्रार्थ्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमर्त्य) हे रोगादिरहित कर्मयोगिन् ! (गावः) मदीया गावः (कच्चित्) कस्मिंश्चित्काले (यवसं) तृणं (परा) अत्तुं परागच्छेयुः तदा (रेक्णः) तद्गोस्तृणरूपं धनम् (नित्यम्) नित्यं भवतु (पूषन्) हे पोषक ! (अस्माकम्) अस्माकं जिज्ञासूनां (शिवः, अविता, भव) कल्याणमयः रक्षको भव (वाजसातये) धनदानाय (मंहिष्ठः) उदारतमो भव ॥१८॥
19 स्थूरं राधः - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्थू॒रं राधः॑ श॒ताश्वं॑ कुरु॒ङ्गस्य॒ दिवि॑ष्टिषु ।
राज्ञ॑स्त्वे॒षस्य॑ सु॒भग॑स्य रा॒तिषु॑ तु॒र्वशे॑ष्वमन्महि ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्थू॒रं राधः॑ श॒ताश्वं॑ कुरु॒ङ्गस्य॒ दिवि॑ष्टिषु ।
राज्ञ॑स्त्वे॒षस्य॑ सु॒भग॑स्य रा॒तिषु॑ तु॒र्वशे॑ष्वमन्महि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - कुरुङ्गस दानस्तुतिः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
स्थूरं꣡ रा꣡धः शता꣡शुवं
कुरुङ्ग꣡स्य दि꣡विष्टिषु
रा꣡ज्ञस् त्वेष꣡स्य सुभ꣡गस्य राति꣡षु
तुर्व꣡शेषु अमन्महि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
rā́dhaḥ ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śatā́śvam ← śatā́śva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sthūrám ← sthūrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
díviṣṭiṣu ← díviṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
kuruṅgásya ← kuruṅgá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rā́jñaḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rātíṣu ← rātí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
subhágasya ← subhága- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tveṣásya ← tveṣá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
amanmahi ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
turváśeṣu ← turváśa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
स्थू॒रम् । राधः॑ । श॒तऽअ॑श्वम् । कु॒रु॒ङ्गस्य॑ । दिवि॑ष्टिषु ।
राज्ञः॑ । त्वे॒षस्य॑ । सु॒ऽभग॑स्य । रा॒तिषु॑ । तु॒र्वशे॑षु । अ॒म॒न्म॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- sthūraṃ ← sthūram ← sthūra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; portly; fleshy.”
- rādhaḥ ← rādhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- śatāśvaṃ ← śata
- [noun], neuter
- “hundred; one-hundredth; śata [word].”
- śatāśvaṃ ← aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- kuruṅgasya ← kuruṅga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “antelope.”
- diviṣṭiṣu ← diviṣṭi
- [noun], locative, plural, feminine
- rājñas ← rājñaḥ ← rājan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- tveṣasya ← tveṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “awful; brilliant; aglitter(p); bright.”
- subhagasya ← subhaga
- [noun], genitive, singular, masculine
- “beautiful; auspicious; beloved; fine-looking; fortunate; subhaga [word]; charming; pleasing; lucky.”
- rātiṣu ← rāti
- [noun], locative, plural, feminine
- “gift; bounty; favor.”
- turvaśeṣv ← turvaśeṣu ← turvaśa
- [noun], locative, plural, masculine
- amanmahi ← man
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
सायण-भाष्यम्
इदमादिकेन तृचेन देवातिथिः कुरुङ्गनाम्नो राज्ञो दानं स्तौति । कुरुङ्गस्य । कुरूञ्जेतुं गच्छति कुलं गच्छतीति वा कुरुङ्गः । ‘ डोऽन्यत्रापि दृश्यते’ इति गमेर्डः। पृषोदरादिः । एतत्संज्ञस्य त्वेषस्य दीप्तस्य सुभगस्य शोभनधनस्य एवंभूतस्य राज्ञः संबन्धिनीषु दिविष्टिषु दिवः स्वर्गस्यैषणेषु प्राप्तिहेतुभूतासु यागक्रियासु रातिषु दानेषु दक्षिणारूपेषु सत्सु तुर्वशेषु । मनुष्यनामैतत् । निर्धारणे सप्तमी । मनुष्येषु मध्ये वयं स्थूरं स्थूलं प्रभूतं शताश्वम् अश्वानां शतेन युक्तं राधः धनम् अमन्महि अज्ञासिष्म । अलभामहीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We acknowledge the substantial wealth (of the gift) of a hundred horses, the donation made to usamong men at the holy solemnities of the illustrious and auspicious Rājā Kuruṅga.”
Jamison Brereton
Substantial is the bounty that brings a hundred horses at Kuruṅga’s rituals of day(break).
At the gifts of the vibrant king, bestowing good fortune, we thought ourselves to be among the Turvaśas.
Jamison Brereton Notes
Here the desire expressed in 7d, to see Turvaśa (and Yadu), is realized in imagination: the largesse of the king is so extensive that the poet feels he himself is in company with the favored Turvaśa (and family). This returns us to the beginning of the hymn (vss. 1-2), where Indra comes to various sacrificers, including Turvaśa (1d).
Griffith
Rich was the gift Kurunga gave, a hundred steeds at morning rites.
Among the gifts of Turvasas we thought of him, the opulent, the splendid King.
Geldner
An die reichliche Ehrengabe von hundert Rossen des Kurunga bei den Morgenopfern, des furchtgebietenden beliebten Königs haben wir unter den Geschenken bei den Turvasa´s besonders gedacht.
Grassmann
Wir haben das grosse an Rossen reiche Geschenk des Kurunga bei den Opferfesten, bei den Spenden des mächtigen, reichen Königs gerühmt bei dem Geschlecht des Turvaça.
Elizarenkova
Мы вспоминали мощный дар из ста коней
На жертвоприношениях, ищущих неба, у Курунги,
Счастливого неистового царя,
Среди подарков у людей из рода Турваши.
अधिमन्त्रम् (VC)
- कुरुङ्स्य दानस्तुतिः
- देवातिथिः काण्वः
- विराड्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे कृतज्ञता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कुरुङ्ग१स्य) भक्तानुग्रहकारक (राज्ञः२) राजराजेश्वर यद्वा सर्वत्र विराजमान (त्वेषस्य) प्रकाशमय और (सुभगस्य) सर्वधनोपेत उस परमात्मा के दिए हुए (स्थूरम्) बहुत (शताश्वम्) अनन्त अश्वादि पशुओं से युक्त (राधः) प्रशस्तधन (तुर्वशेषु) मनुष्यों के मध्य (अमन्महि) हम उपासक पाये हुए हैं। (दिविष्टिषु३) जिन मनुष्यों के शुभकर्म दिव्य हैं। तथा (रातिषु४) जो सदा लाभ पहुँचानेवाले हैं, उन मनुष्यों के मध्य मैं भी ईश्वर का कृपापात्र हूँ। हम भी दिव्य कर्म करनेवाले और दान देनेवाले हैं ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमेश्वर ने जो धन दिया है उसी को बहुत मानता हुआ सदा प्रसन्न रहे, कभी उपालम्भ न करे, क्योंकि अज्ञानी मनुष्य ईश्वरप्रदत्त धन को न जान झखता रहता है। हे मनुष्यो ! तुममें कैसा ज्ञान विद्यमान है, इसको वारंवार विचारो और उसी से सब सिद्ध करो ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−कुरुङ्ग=कुरुम्+ग=व्याकरण के अनुसार समास होने पर भी कुरु शब्द कुरुम् बन जाता है, जैसे−प्रियंवदा, धनञ्जय, वशंवद, कूलंकषा इत्यादि। जो सदा ईश्वर की आज्ञा में रहकर स्व-स्व कार्य्य का अनुष्ठान करते हैं, उन्हें कुरु कहते हैं। कुरुओं के निकट जो जाय, वह कुरुङ्ग=भक्तों पर अनुग्रह करनेवाला परमात्मा। २−राजा=जो देदीप्यमान शोभायमान विराजमान हो, उसे राजा कहते हैं। “राजृ दीप्तौ” धातु है। परमेश्वर सर्वत्र विराजमान है, अतः वह राजा है इत्यादि। ३−दिविष्टि=दिव्+इष्टि। दिव्=दिव्य। इष्टि=याग। जिनके दिव्य याग हैं, वे दिविष्टि। ४−राति=वेद में एक ही शब्द कहीं विशेष्यरूप से कहीं विशेषणरूप से आया करता है। यहाँ “रा दाने” दानार्थक रा धातु से राति बना है, अतः इसका दाता अर्थ है ॥१९॥ * यहाँ से सायण आदि पूर्ववत् इतिहास मानते हैं, परन्तु जैसे पूर्व सूक्तों के अन्त में दो चार ऋचाओं से अध्यात्मवर्णन कहा गया है, वैसे ही यहाँ पर भी कहा जाता है। उपासना करने से क्या-२ लाभ है, ईश्वर ने हम मनुष्यों को क्या-क्या अलभ्य पदार्थ दिये हैं, ईदृग् विषयों का अन्त में निरूपण रहता है, इसलिये यह इतिहास नहीं, किन्तु अध्यात्मवर्णन है।
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के विमानादि ऐश्वर्य का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दिविष्टिषु) अन्तरिक्षविषयक गमन की कामना में लगे हुए (कुरुङ्गस्य) ऋत्विजों के पास जानेवाले (सुभगस्य) सौभाग्ययुक्त (त्वेषस्य, राज्ञः) दीप्तिमान् राजा के (शताश्वम्, स्थूरम्) सैकड़ों अश्वों की शक्तिवाला अतिस्थूल (राधः) विमानादि ऐश्वर्य है (तुर्वशेषु) मनुष्यों के मध्य में (रातिषु) दानों के विषय में (अमन्महि) हम उदारतया उसको जानते हैं ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी का ऐश्वर्य्य कथन किया है कि वह विमान द्वारा अन्तरिक्ष में गमन करता तथा उसी में चढ़कर ऋत्विजों से मिलता है। वह विमान कैसा है ? ऐश्वर्य्यसम्पन्न राजा के सैकड़ों अश्वों की शक्तिवाला अर्थात् अत्यन्त वेग से चलनेवाला और बहुत स्थूल बना हुआ है, वह कर्मयोगी दानविषयक उदारता में प्रसिद्ध और कर्मों द्वारा सबको धनाढ्य बनाने में कुशल है ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया कृतज्ञतां प्रकाशयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - कुरुङ्गस्य=कुर्वन्ति=ईश्वराज्ञायां वर्तमानाः सन्तः स्वं स्वं कार्य्यं येऽनुतिष्ठन्ति ते कुरुवो यागानुष्ठायिनः। तान् अनुग्रहीतुं यो गच्छति स कुरुङ्गः। तस्य भक्तानुग्रहकारकस्य। त्वेषस्य=दीप्तिमतः। राज्ञः= राजमानस्य=शोभमानस्य। सुभगस्य= शोभनधनोपेतस्य, तस्येन्द्रस्य। दत्तम्। स्थूरम्=स्थूलं भूयिष्ठम्। शताश्वम्=बहुविधाश्वादिपशुयुक्तम्। राधः=धनम्। दिविष्टिषु=दिवः प्रकाशयित्र्यो दिव्या वा इष्टयो यागा येषां तेषु। तथा। रातिषु=दातृषु। तुर्वशेषु=मनुष्येषु मध्ये। वयममन्महि=अज्ञासिष्म अलभामहीत्यर्थः ॥१९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः दिव्ययानं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दिविष्टिषु) अन्तरिक्षमार्गेण गमनकामनासु सक्तस्य (कुरुङ्गस्य) ऋत्विजः प्रतिगमनशीलस्य (सुभगस्य) सौभाग्ययुक्तस्य (त्वेषस्य, राज्ञः) दीप्तिमतो राज्ञः (शताश्वम्, स्थूरम्) शताश्वबलसहितं बहुलम् (राधः) ऐश्वर्यमस्ति (तुर्वशेषु) मनुष्येषु मध्ये (रातिषु) दानेषु विषये (अमन्महि) अज्ञासिष्म ॥१९॥
20 धीभिः सातानि - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
धी॒भिः सा॒तानि॑ का॒ण्वस्य॑ वा॒जिनः॑ प्रि॒यमे॑धैर॒भिद्यु॑भिः ।
ष॒ष्टिं स॒हस्रानु॒ निर्म॑जामजे॒ निर्यू॒थानि॒ गवा॒मृषिः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
धी॒भिः सा॒तानि॑ का॒ण्वस्य॑ वा॒जिनः॑ प्रि॒यमे॑धैर॒भिद्यु॑भिः ।
ष॒ष्टिं स॒हस्रानु॒ निर्म॑जामजे॒ निर्यू॒थानि॒ गवा॒मृषिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - कुरुङ्गस दानस्तुतिः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
धीभिः꣡ साता꣡नि काणुव꣡स्य वाजि꣡नः
प्रिय꣡मेधैर् अभि꣡द्युभिः
षष्टिं꣡ सह꣡स्रा अ꣡नु नि꣡र्मजाम् अजे
नि꣡र् यूथा꣡नि ग꣡वाम् ऋ꣡षिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhībhíḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
kāṇvásya ← kāṇvá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sātā́ni ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
vājínaḥ ← vājín- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
abhídyubhiḥ ← abhídyu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
priyámedhaiḥ ← priyámedha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
aje ← √aj- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ánu ← ánu (invariable)
{}
nírmajām ← nírmaj- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ṣaṣṭím ← ṣaṣṭí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
gávām ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
nís ← nís (invariable)
{}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yūthā́ni ← yūthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
धी॒भिः । सा॒तानि॑ । का॒ण्वस्य॑ । वा॒जिनः॑ । प्रि॒यऽमे॑धैः । अ॒भिद्यु॑ऽभिः ।
ष॒ष्टिम् । स॒हस्रा॑ । अनु॑ । निःऽम॑जाम् । अ॒जे॒ । निः । यू॒थानि॑ । गवा॑म् । ऋषिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- dhībhiḥ ← dhī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- sātāni ← san
- [verb noun], accusative, plural
- “win; get; gain.”
- kāṇvasya ← kāṇva
- [noun], genitive, singular, masculine
- vājinaḥ ← vājin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- priyamedhair ← priyamedhaiḥ ← priyamedha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- abhidyubhiḥ ← abhidyu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “celestial; brilliant.”
- ṣaṣṭiṃ ← ṣaṣṭim ← ṣaṣṭi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “sixty; sixtieth; ṣaṣṭi [word].”
- sahasrānu ← sahasrā ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasrānu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- nirmajām ← nirmajā
- [noun], accusative, singular, feminine
- aje ← aj
- [verb], singular, Present indikative
- “drive; expel.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- yūthāni ← yūtha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “herd; troop; battalion.”
- gavām ← go
- [noun], genitive, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
सायण-भाष्यम्
काण्वस्य कण्वपुत्रस्य वाजिनः हविष्मतो मेधातिथेः संबन्धिभिः धीभिः ध्यातृभिः स्तोतृभिः सातानि संभक्तानि अभिद्युभिः अभिगतदीप्तिभिः प्रियमेधैः एतत्संज्ञैश्चर्षिभिः सेवितानि निर्मजां निःशेषेण शुद्धानां गवां षष्टिं सहस्रा पष्टिसंख्याकानि सहस्राणि यूथानि ऋषिः देवातिथिरहम् अनु पश्चात् निः अजे निःशेषेणागच्छम् । साकल्येन प्राप्तवानस्मि । “ अज गतिक्षेपणयोः’ । यथा प्रियमेधानां काण्वानां च गवां यूथानि राज्ञा दत्तानि तैः प्रतिगृहीतानि एवं तेन दत्तानि मया प्रतिगृह्यन्त इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“I, the Ṛṣi (Devātithi), have received subsequently the complete donation; the sixty thousand herds ofpure cattle merited by the devotions of the pious son of Kaṇva, and by the illustrious Priyamedhas.”
Jamison Brereton
Won through the insights of the prizewinning descendant of Kaṇva, (won) by the heaven-bound Priyamedhas,
sixty thousand flawless [?] (cows) I drive along, (drive) forth herds of cows—I the seer.
Jamison Brereton Notes
There is no consensus on the meaning or etymology of the hapax nírmajām; see EWA s.v. nírmaj-, with various reff. to KEWA; also Oldenberg ad loc. Scarlatta does not comment on it, though at least by shape (though not by accent) it appears to be a root noun (presumed gen. pl. to a stem nírmaj-, though EWA allows possibility of -majā, and AiG II.1.220 lists it as nírmajā without further comment). The tr.
‘flawless’ is adopted from Oldenberg Though it may not be possible to determine what the word means or where it comes from, as often it is possible to suggest a motive for its presence in the passage: the phonological figure (nír-)majāmaje, nír.
Griffith
What by his morning songs Kanva, the powerful, hath, with the Priyamedhas, gained-
Geldner
Die durch die Dichtungen des preisgekrönten Kanvasprosses, von den glorreichen Priyamedha´s verdienten Herden, von sechzigtausend sauberen Kühen treibe ich, der Rishi, hinterdrein fort.
Grassmann
Die durch die Gebete des opferreichen Kanvasprosses von den frommen Prijamedha’s erlangten Heerden von sechzigtausend fleckenlosen Kühen treibe ich, der Dichter, mir nun heraus.
Elizarenkova
Я, риши, угоняю стада.
Из 60 тысяч безукоризненных (?) коров
Награжденного потомка Канвы, полученных за молитвы
Приямедхами, стремящимися к небу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- कुरुङ्स्य दानस्तुतिः
- देवातिथिः काण्वः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस देह में परमात्मा ने क्या दिया है, यह इससे दिखलाया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋषिः) मैं उपासक (षष्ठि१म्+सहस्रा) ६०००० साठ सहस्र (निर्मजाम्) अति शुद्ध (गवाम्+यूथानि) इन्द्रियों के समूहों को (अनु) पश्चात् (नि+अजे) पाया हूँ। वे यूथ कैसे हैं (वाजिनः२) विज्ञानवान् (काण्व३स्य) मेरी आत्मा के (अभिद्युभिः) शरीर में चारों तरफ विकाशमान (प्रियमेधैः४) प्राणों से (धी५भिः) कर्मों के कारण (सातानि) प्रदत्त जो इन्द्रियसमूह, उनको मैं पाया हूँ ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस देह में कर्मेन्द्रिय, ज्ञानेन्द्रिय और अन्तःकरण विद्यमान हैं। ये ईश्वरप्रदत्त महादान हैं। इनको ही अच्छे प्रकार जान ऋषि अद्भुत कर्म करते हैं, इनको ही तीक्ष्ण करके मनुष्य ऋषि होते हैं ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−षष्ठि सहस्र ६००००=यहाँ पाँच ज्ञानेन्द्रिय और एक मन, ये छः इन्द्रियें हैं। जिस कारण विज्ञानी और भक्तजन इन इन्द्रियों से बहुत कार्य लेते हैं, अतः उनके लिये वे ही छः इन्द्रिय ६०००० सहस्र के तुल्य हैं, अतः यहाँ षष्ठिसहस्र की चर्चा है। २−वाजी=वज धातु गत्यर्थ है। गति के अर्थ ज्ञान, गमन और प्राप्ति, ये तीनों होते हैं। ३−काण्व=ग्रन्थकर्ता का नाम कण्व, तत्सम्बन्धी काण्व अर्थात् उपासकसम्बन्धी आत्मा। ४−प्रियमेध=प्राण, वायु, मरुत। प्राणों का प्रिय आत्मा और परमात्मा ह, अतः वे प्रियमेध कहाते हैं। ५−धी=वेद में धी शब्द कर्मवाचक आता है, निघण्टु २।१ ॥२०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का दान देना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियमेधैः) यज्ञप्रिय (अभिद्युभिः) अधिक कान्तिवाले (धीभिः) विद्वानों द्वारा (सातानि) सेवित (काण्वस्य, वाजिनः) मेधाविपुत्र बलवान् कर्मयोगी की (षष्टिं, सहस्रा) आठ सहस्र (निर्मजां, गवां, यूथानि) शुद्ध गायों के यूथों को (ऋषिः) ऋषि ने (निः) निरन्तर (अन्वजे) पाया ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में दानशील महात्मा कर्मयोगी का दान कथन किया गया है कि यज्ञप्रिय, सुदर्शन, विद्वानों का सेवन करनेवाला तथा मेधावीपुत्र बलवान् कर्मयोगी ने साठ सहस्र उत्तम गायों के यूथों को ऋषि के लिये सदा को दान दिया ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अस्मिन् देहे परमात्मना किं दत्तमस्तीति प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अहमृषिरुपासकः। गवाम्=इन्द्रियाणाम्। यूथानि=बहून् समूहान्। अनु=पश्चात्। नि+अजे=नितरां प्राप्तवानस्मि। अज गतिक्षेपणयोः। कतीत्यपेक्षायाम्। षष्ठिम्=षष्ठिसंख्याकानि। सहस्रा=सहस्राणि। कीदृशां गवाम्। निर्मजाम्=निःशेषेण शुद्धानाम्। कीदृशानि यूथानि। वाजिनः=ज्ञानवतः। काण्वस्य=गमनशीलस्य आत्मनः सम्बन्धिभिः। अभिद्युभिः=अभितः परितः शरीरे विकाशमानैः। प्रियमेधैः=प्राणैः कर्तृभिः। धीभिः=कर्मभिर्हेतुभिः। सातानि=शरीरे संविभक्तानि ॥२०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ तस्य गवादिदानं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियमेधैः) प्रिययज्ञैः (अभिद्युभिः) अभितो दीप्तिमद्भिः (धीभिः) विद्वद्भिः (सातानि) सेवितानि (काण्वस्य, वाजिनः) मेधाविपुत्रस्य बलवतः (निर्मजां, गवाम्, यूथानि) शुद्धानां गवां यूथानि (षष्टिम्, सहस्रा) षष्टिं सहस्राणि (ऋषिः) ऋषिरहम् (निः) निःशेषेण (अन्वजे) प्राप्तवान् ॥२०॥
21 वृक्षाश्चिन्मे अभिपित्वे - पुरउष्णिक्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृ॒क्षाश्चि॑न्मे अभिपि॒त्वे अ॑रारणुः ।
गां भ॑जन्त मे॒हनाश्वं॑ भजन्त मे॒हना॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
वृ॒क्षाश्चि॑न्मे अभिपि॒त्वे अ॑रारणुः ।
गां भ॑जन्त मे॒हनाश्वं॑ भजन्त मे॒हना॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - कुरुङ्गस दानस्तुतिः
- ऋषिः - देवातिथिः काण्वः
- छन्दः - पुरउष्णिक्
Thomson & Solcum
वृक्षा꣡श् चिन् मे अभिपित्वे꣡ अरारणुः
गा᳐꣡म् भजन्त मेह꣡ना
अ꣡श्वम् भजन्त मेह꣡ना
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
abhipitvé ← abhipitvá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
arāraṇuḥ ← √ranⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
{}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vr̥kṣā́ḥ ← vr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bhajanta ← √bhaj- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
gā́m ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mehánā ← mehánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
áśvam ← áśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhajanta ← √bhaj- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
mehánā ← mehánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
वृ॒क्षाः । चि॒त् । मे॒ । अ॒भि॒ऽपि॒त्वे । अ॒र॒र॒णुः॒ ।
गाम् । भ॒ज॒न्त॒ । मे॒हना॑ । अश्व॑म् । भ॒ज॒न्त॒ । मे॒हना॑ ॥
Hellwig Grammar
- vṛkṣāś ← vṛkṣāḥ ← vṛkṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tree; fruit tree.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- abhipitve ← abhipitva
- [noun], locative, singular, neuter
- arāraṇuḥ ← ran
- [verb], plural, Plusquamperfect
- “rejoice.”
- gām ← go
- [noun], accusative, singular, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- bhajanta ← bhaj
- [verb], plural, Present injunctive
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
- mehanāśvam ← mehanā
- [adverb]
- mehanāśvam ← aśvam ← aśva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- bhajanta ← bhaj
- [verb], plural, Present injunctive
- “eat; enjoy; enter (a state); worship; love; flee; possess; fall to one’s share; partake; share; get; approach; love; use.”
- mehanā
- [adverb]
सायण-भाष्यम्
मे मया अभिपित्वे पूर्वोक्ते धने अभिप्राप्ते सति वृक्षाश्चित् वृक्षा अपि अरारणुः अशब्दयन् । कथमिति तदाह । इमे ऋषयः मेहना मंहनीयां प्रशस्यां गां भजन्त असेवन्त अलभन्त । मेहना मंहनीयम् अश्वं च भजन्त अलभन्तेति । गामश्वमिति जात्यभिप्रायमेकवचनम् । यद्वा । मेहनेति म इह नेति पदत्रयात्मकमेकं पदम् । यदाह यास्कः-’ यदिन्द्र चित्रं चायनीयं मंहनीयं धनमस्ति । यन्म इह नास्तीति वा त्रीणि मध्यमानि पदानि’ (निरु. ४. ४ )। तदैवं व्याख्येयम् । इम ऋषयो गामश्व चालभन्त । इहास्मिन् राजनि प्रशस्तस्य धनस्य तद्दानं मम नासीन्मम नासीदिति वृक्षप्रमुखाः सर्वेऽपि जनाः प्रोचुरित्यर्थः ॥ ॥ ३३ ॥
Wilson
English translation:
“Upon the acceptance of this donation to me, the very trees have exclaimed; (see these ṛṣis) haveacquired excellent cows excellent horses.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Have acquired: gām bhajanta mehanāśvam bhajanta mehanām:maṅhanīyam, praśasyam, commendable or excellent; derived from me iha na (Nirukta: 4.4), of me here not,i.e., all the people, with the trees at their head, say, a gift such as this that has now been given was never givento me; ihāsmin rājani tad dānam mama nāsīn mama nāsīd iti vṛkṣa-pramukhāḥ sarvepi janāḥ procurityarthaḥ
Jamison Brereton
Even the trees have found pleasure at my supper-time.
They share in the cow in its profusion; they share in the horse in its
profusion.
Jamison Brereton Notes
The meaning of this verse is opaque to me. Perhaps the trees (and the rest of the landscape features) are enhanced by the presence of an abundance of cattle, indicating that the owner (or controller) of the land is prosperous. Kümmel (p. 413) tr.
essentially as I do, but (wisely) makes no comment.
Griffith
वृ॒क्षाश्चि॑न्मे अभिपि॒त्वे अ॑रारणुः ।
गां भ॑जन्त मे॒हनाश्वं॑ भजन्त मे॒हना॑ ॥
Geldner
Selbst die Bäume waren bei meiner Heimkehr vergnügt: sie bekamen reichlich Rind, reichlich Roß geschenkt.
Grassmann
Die Bäume selbst erfreuten sich bei meinem Nahn; Rinder schenkte man in Fülle, Rosse schenkte man in Fülle.
Elizarenkova
Даже деревья возрадовались при моем возвращении:
Их щедро одарили быком,
Щедро одарили конем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- कुरुङ्स्य दानस्तुतिः
- देवातिथिः काण्वः
- विराडुष्निक्
- ऋषभः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मानव शरीर का महत्त्व दिखलाया जाता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मानव की शक्ति देखकर मानो अन्य सब जीव स्पर्धा करते हैं। यथा−(मे) मुझ मनुष्य के इन्द्रियों की (अभिपित्वे) प्राप्ति पर (वृक्षाः+चित्) वृक्ष भी (अरारणुः) चिल्ला उठते हैं कि ये मनुष्य (मेहना) प्रशंसनीय (गाम्) नयनादि इन्द्रियों को (भजन्त) पाए हुए हैं तथा (मेहना) प्रशंसनीय (अश्वम्) मनोरूप अश्व को पाए हुए हैं। यद्वा “मेहना” इसमें (मे+इह+न) तीन पद हैं। तब ऐसा अर्थ होगा। वृक्षादिक कहते हैं कि (इह) इस मेरे वृक्ष शरीर में (मे) मुझको (न) जो धन नहीं है, वह (गाम्) इन्द्रियरूप धन ये मनुष्य पाये हुए हैं, इसी प्रकार मनोरूप अश्व पाये हुए हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! परमात्मा मनुष्यजाति को जो दान देता है, उसको कोई वर्णन नहीं कर सकता, मनुष्य का दान देखकर जड़ वृक्ष भी स्पर्धा करते हैं। ऐसा दान पाकर भी यदि तुम महान् कार्य्य नहीं साधते हो, तब तुम्हारी महती विनष्टि है ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का चतुर्थ सूक्त, तैंतीसवाँ वर्ग और सप्तम अनुवाक समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे, अभिपित्वे) मुझको द्रव्य प्राप्त होने पर (गां, भजन्त, मेहना) श्रेष्ठ गोधन को पाया (अश्वं, भजन्त, मेहना) श्रेष्ठ अश्वों को पाया, ऐसा (वृक्षाः, चित्) वृक्ष भी (अरारणुः) शब्द करने लगे ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ऋषि की ओर से कथन है कि मुझको गोधनरूप धन प्राप्त होने पर बड़ा आनन्द प्राप्त हुआ और मूर्ख से लेकर पण्डितपर्य्यन्त सब जन इस दान की प्रशंसा करने लगे, मन्त्र में “वृक्ष” शब्द से तात्पर्य्य जड़=मूर्ख का है, वृक्ष का नहीं, क्योंकि वृक्ष में शब्द करने की शक्ति नहीं होती ॥२१॥ यह चौथा सूक्त और तेतीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मानवशरीरमहिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - मानवशक्तिं दृष्ट्वेतरे सर्वे पदार्थाः स्पर्धन्त इत्यनया शिक्षते। यथा−मे=मम मनुष्यस्येन्द्रियादीनाम्। अभिपित्वे=प्राप्तौ। इमे। वृक्षाः+चित्=वृक्षा अपि। वक्ष्यमाणप्रकारेण। अरारणुः=अशब्दयन्=शब्दायन्ते। कथमिति तदाह−इमे मनुष्याः। मेहना=मेहनीयां प्रशस्याम्। गाम्=इन्द्रियम्। भजन्त=असेवन्त=प्राप्तवन्तः। तथा। मेहना=प्रशस्यम्। अश्वं मनोरूपम्। भजन्त। यद्वा। मेहनेति− मे+इह+नेति−पदत्रयात्मकं पदम्। मे=मम। इह देहे। यद्धनमिन्द्रियादिस्वरूपम्। नास्ति। तद् गवादिकं धनम्। इमे मनुष्या लभन्त इति वृक्षादयः सर्वे कथयन्तीति मन्ये। आलङ्कारिकमिदं वर्णनम् ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे, अभिपित्वे) मया द्रव्ये प्राप्ते (गाम्, भजन्त, मेहना) मंहनीयं गोधनमलभन्त (अश्वम्, भजन्त, मेहना) मंहनीयमश्वधनमलभन्त इति (वृक्षाः, चित्) वृक्षा अपि (अरारणुः) अशब्दायन्त ॥२१॥ इति चतुर्थं सूक्तं त्रयस्त्रिंशो वर्गश्च समाप्तः ॥