सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘पिबा सुतस्य’ इति चतुर्विंशत्यृचं तृतीयं सूक्तं काण्वस्य मेध्यातिथेरार्षम्। अयुजो बृहत्यो युजः सतोबृहत्यः एकविंश्यनुष्टुब्द्वाविंशीत्रयोविंश्यौ गायत्र्यौ चतुर्विंशी बृहती । एताश्चतस्रः कुरयाणस्य पुत्रस्य पाकस्थामनाम्नो राज्ञो दानस्तुतिप्रतिपादिकाः । अतस्तदेवताकाः । शिष्टा ऐन्द्र्यः । तथा चानुक्रान्तं – पिब चतुर्विंशतिर्मेध्यातिथिः प्रागाथं त्वनुष्टुब्गायत्र्यौ बृहती चान्त्याः कौरयाणस्य पाकस्थाम्नो दानस्तुतिः’ इति । महाव्रते निकेवल्ये बार्हततृचाशीतौ दानस्तुतीर्विनेदं सूक्तं सप्तम्यष्टम्योश्चोद्धारः । तथैव पञ्चमारण्यके सूत्रितं—‘पिबा सुतस्य रसिन इति विंशतेः सप्तमीं चाष्टमीं चोद्धरति (ऐ. आ. ५, २. ४) इति । ज्योतिष्टोमे निष्केवल्ये आद्यो रथन्तरसामप्रगाथः शंसनीयः । सूत्र्यते हि—-’ पिबा सुतस्य रसिन इति सामप्रगाथः’ (आश्व. श्रौ. ५. १५) इति । चातुर्विंशिकेऽहनि निष्केवल्येऽप्ययं प्रगाथः । सूत्र्यते हि उक्तो रथन्तरस्योभयं शृणवच्च न इति बृहतः’ ( आश्व. श्रौ. ७. ३ ) इति । एवमन्यत्रापि यदि रथन्तरं पृष्ठं भवति तत्र सर्वत्रायं प्रगाथो द्रष्टव्यः । पञ्चमेऽहनि प्रउगशस्त्रे ‘पिबा सुतस्थ’ इत्ययमैन्द्रः प्रगाथः । सूत्रितं च – पिबा सुतस्य रसिनो देवंदेवं वोऽवसे’ ( आश्व. श्रौ. ७. १२) इति ॥
Jamison Brereton
3 (623)
Indra (1–20), Pākasthāman Kaurayāṇa’s Dānastuti (21–24)
Medhyātithi Kāṇva
24 verses: br̥hatī alternating with satobr̥hatī, 1–20, arranged in pragāthas, anuṣṭubh 12, gāyatrī 22–23, br̥hatī 24
Like the previous two hymns, this one consists of a long praise of Indra (vss. 1–20) followed by a short dānastuti (21–24). The Indra portion is arranged in stan dard pragāthas, while the dānastuti is metrically more varied. The verse pairs of the pragāthas are for the most part internally unified, but like many of the longer hymns in VIII there is not much apparent structure in the hymn as a whole. There are, however, several recurrent themes: the greatness (mahimán) and vast power (śávas) of Indra (e.g., vss. 4, 6); the gods and poets who have previously celebrated Indra and have been helped by him (e.g., vss. 7–9, 16); and the sheer noise made by Indra’s praisers (e.g., vss. 3, 7, 16, 18). In the context of all this previous poetic activity, verses 13 and 14 raise anxious questions about what constitutes the proper topic of praise poetry and how to configure these praises anew, the perennial prob
lem of the R̥gvedic bard.
The dānastuti is far easier to interpret than those of the previous two hymns: the patron Pākasthāman is celebrated for his gift of a particularly fine sorrel horse, given also by Indra and the Maruts. The first half of the last verse (24) seems to contain an adage, or adapted piece of folk wisdom, as a foil to further praise of the patron in the second half of the verse. The verse itself has a slight Pindaric ring.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 पिबा सुतस्य - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पि᳓बा सुत᳓स्य रसि᳓नो
म᳓त्स्वा न इन्द्र गो᳓मतः
आपि᳓र् नो बोधि सधमा᳓दियो वृधे᳓
अस्माँ᳓ अवन्तु ते धि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
पिबा॑ सु॒तस्य॑ र॒सिनो॒ मत्स्वा॑ न इन्द्र॒ गोम॑तः ।
आ॒पिर्नो॑ बोधि सध॒माद्यो॑ वृ॒धे॒३॒॑ऽस्माँ अ॑वन्तु ते॒ धियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
पि᳓बा सुत᳓स्य रसि᳓नो
म᳓त्स्वा न इन्द्र गो᳓मतः
आपि᳓र् नो बोधि सधमा᳓दियो वृधे᳓
अस्माँ᳓ अवन्तु ते धि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
rasínaḥ ← rasín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
gómataḥ ← gómant- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mátsva ← √mad- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
āpíḥ ← āpí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bodhi ← √bhū- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sadhamā́dyaḥ ← sadhamā́dya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥dhé ← vŕ̥dh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
avantu ← √avⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
dhíyaḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
पिब॑ । सु॒तस्य॑ । र॒सिनः॑ । मत्स्व॑ । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । गोऽम॑तः ।
आ॒पिः । नः॒ । बो॒धि॒ । स॒ध॒ऽमाद्यः॑ । वृ॒धे । अ॒स्मान् । अ॒व॒न्तु॒ । ते॒ । धियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- rasino ← rasinaḥ ← rasin
- [noun], genitive, singular, masculine
- matsvā ← matsva ← mad
- [verb], singular, Aorist imperative
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- gomataḥ ← gomat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
- āpir ← āpiḥ ← āpi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bodhi ← bhū
- [verb], singular, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sadhamādyo ← sadhamādyaḥ ← sadhamādya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vṛdhe ← vṛdh
- [verb noun]
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- ‘smāṃ ← asmāṃ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- avantu ← av
- [verb], plural, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dhiyaḥ ← dhī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र रसिनः रसवतः गोमतः गोविकारैः पयःप्रभृतिभिः श्रयणद्रव्यैर्युक्तस्य नः अस्मदीयस्य सुतस्य अभिषुतस्य । ‘ क्रियाग्रहणं कर्तव्यम्’ इति कर्मणः संप्रदानत्वाच्चतुर्थ्यर्थे षष्ठी । ईदृशं सोमं पिब । पीत्वा च मत्स्व तृप्तो भव । अपि च सधमाद्यः सह मादयितव्यः सहितैरस्माभिस्तर्पयितव्यस्त्वम् आपिः आपयिता बन्धुः सन् नः अस्माकं वृधे वर्धनाय बोधि बुध्यस्व । ते त्वदीयाः धियः बुद्धयोऽनुग्रहात्मिकाः अस्मान् स्तोतॄन् अवन्तु रक्षन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Drink, Indra, of our sapid libation, mixed with milk, and be satisfied; regard thyself as our kinsman, to beexhilarated along with us for our welfare; may your (good) intentions protect us.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
As our kinsman: or, as ourkinsman, to be exhilarated along with us, think for our welfare; this ṛca and ṛcas 2-20 are used as a pragātha
Jamison Brereton
Drink of the sap-filled pressed (soma). Reach exhilaration from our (soma) accompanied by cows, Indra.
Become a friend, a feasting companion, for our strengthening. Let your insights help us.
Griffith
DRINK, Indra, of the savoury juice, and cheer thee with our milky draught.
Be, for our weal, our Friend and sharer of the feast, and let thy wisdom guard us well.
Geldner
Trink vom würzigen, berausche dich, Indra, an unserem milchgemischten Saft! Sei du der Freund und Zechgenosse uns zum Gedeihen! Deine Absichten sollen uns günstig sein!
Grassmann
O Indra, trink den saft’gen Trank, berausch am milchgemischten dich; Sei uns zum Heil, Genosse bei dem Opferschmaus, es fördre deine Einsicht uns.
Elizarenkova
Выпей крепкого выжатого (сому),
Опьяняйся, о Индра, нашим (соком,) смешанным с молоком!
Будь нам другом, сотрапезником – для процветания!
Нас пусть поддержат твои помыслы!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- ककुम्मतीबृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः परमदेव इन्द्र की प्रार्थना का आरम्भ करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! सर्वद्रष्टा परमात्मन् ! तू (रसिनः) रसवान्=तेरे आनन्द के अनुभव करनेवाले (सुतस्य) यज्ञ में अभिषिक्त हमारे आत्मा के आशय को (पिब) उत्कट इच्छा से देख=उस पर अनुग्रह कर। यद्वा (रसिनः) रसयुक्त (सुतस्य) यज्ञिय वस्तु के ऊपर (पिब) अनुग्रह कर। तथा (गोमतः) स्तुतिरूप वाणियों से युक्त (नः) हम उपासकों को (मत्स्व) आनन्दित कर। तथा (आपिः) निखिल सुखों का देनेवाला बन्धु होकर तू (नः+बोधि) हम उपासकों को ज्ञान-विज्ञान सिखा। जिस हेतु तू (सधमाद्यः) सांसारिक पदार्थों के साथ-२ हमको आनन्द देनेवाला है अथवा तू ही हमारा आनन्द्य, स्तुत्य और पूज्य है। इस हेतु (ते+धियः) तेरे विज्ञान और कर्म (वृधे) अभ्युदय के लिये (अस्मान्+अवन्तु) हमारी रक्षा करें ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! ईश्वर तुम्हारा सखा, तुमको मित्रवत् नाना उपायों से बचाता और प्राकृत दृष्टान्त से समझाता है, अतः उसकी आज्ञा पालो, तब ही वह अनुग्रह करेगा ॥१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब गोरसों द्वारा कर्मयोगी का सत्कार करते हुए अपनी रक्षा की प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (नः) हमारे (गोमतः) गोरससम्बन्धी पदार्थयुक्त (रसिनः, सुतस्य) आस्वादयुक्त सम्यक्, संस्कृत रसों को (पिब, मत्स्व) पियें और पीकर तृप्त हों (सधमाद्यः) साथ-साथ रसपान से आह्लाद उत्पन्न कराने योग्य (आपिः) हमारे सम्बन्धी आप (नः) हमारी (वृधे) वृद्धि के लिये (बोधि) सर्वदा जागृत रहें (ते) आपकी (धियः) बुद्धियें (नः) हमको (अवन्तु) सुरक्षित करें ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में याज्ञिक पुरुषों की ओर से कर्मयोगी के प्रति यह प्रार्थना कथन की गई है कि हे परमैश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगिन् ! आप हमारे सुसंस्कृत सिद्ध किये हुए इन दूध, दधि तथा घृतादि गोरसों को पानकर तृप्त हों और हम सम्बन्धी जनों की वृद्धि के लिये आप सदैव प्रयत्न करते रहें अर्थात् विद्या तथा ऐश्वर्य्यवृद्धि सम्बन्धी उपायों का आप सदा हमारे प्रति उपदेश करें, जिससे हम विद्वान् तथा ऐश्वर्य्यशाली हों, या यों कहो कि आपकी विशालबुद्धि सदैव हमारे हितचिन्तन में प्रवृत्त रहे, यह हमारी प्रार्थना है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरिन्द्रस्य प्रार्थनामारभते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र=इदं सर्वं पश्यतीतीन्द्रः=सर्वद्रष्टः परमात्मन् ! त्वम् ! रसिनः=रसवतो रसिकस्यानुरक्तस्य। सुतस्य=नियुक्तस्याभिषिक्तस्य। अस्माकमात्मन आशयमिति शेषः। पिब=उत्कटेच्छया पश्य=अनुगृहाण। यद्वा। यज्ञसम्बन्धिवस्तून्यनुगृहाण। तथा। गोमतः=इन्द्रियवतो। वाणीमतः स्तुतिमतो वा नोऽस्मान्। मत्स्व=मादय=आनन्दय। अत्र णिचो लोपः। पुनः। आपिः=आपयिता बन्धुभूतस्त्वम्। नो बोधि=नोऽस्मान्। बोधय=ज्ञानं विज्ञानञ्च प्रदेहि। पुनः। यतस्त्वम्। सधमाद्यः=सहमादयिता सहानन्दयिता सांसारिक- वस्तुभिर्हर्षयिताऽसि सहानन्द्यो वाऽस्माभिः। अतस्ते=तव। धियो=विज्ञानानि। वृधे=वर्धनाय=अभ्युदयाय। अस्मानवन्तु=रक्षन्तु प्राप्नुवन्तु वा ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ गव्यादिपदार्थैः सत्कृतः कर्मयोगी रक्षायै प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (नः) अस्माकं (रसिनः) आस्वादवन्तं (गोमतः) गोसम्बन्धिपदार्थयुक्तं (सुतस्य) साधुसंस्कृतं (पिब, मत्स्व) पिब पीत्वा च तृप्नुहि (सधमाद्यः) सह मादयितव्यः (आपिः) बन्धुः (नः) अस्माकं (वृधे) वृद्धये (बोधि) जागृहि (ते) तव (धियः) बुद्धयः (नः) अस्मान् (अवन्तु) परिपालयन्तु ॥१॥
02 भूयाम ते - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
भूया᳓म ते सुमतउ᳓ वाजि᳓नो वय᳓म्
मा᳓ न स्तर् अभि᳓मातये
अस्मा᳓ञ् चित्रा᳓भिर् अवताद् अभि᳓ष्टिभिर्
आ᳓ नः सुम्ने᳓षु यामय
मूलम् ...{Loading}...
भू॒याम॑ ते सुम॒तौ वा॒जिनो॑ व॒यं मा नः॑ स्तर॒भिमा॑तये ।
अ॒स्माञ्चि॒त्राभि॑रवताद॒भिष्टि॑भि॒रा नः॑ सु॒म्नेषु॑ यामय ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
भूया᳓म ते सुमतउ᳓ वाजि᳓नो वय᳓म्
मा᳓ न स्तर् अभि᳓मातये
अस्मा᳓ञ् चित्रा᳓भिर् अवताद् अभि᳓ष्टिभिर्
आ᳓ नः सुम्ने᳓षु यामय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhūyā́ma ← √bhū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
sumataú ← sumatí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vājínaḥ ← vājín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
abhímātaye ← abhímāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
star ← √str̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
abhíṣṭibhiḥ ← abhíṣṭi- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
avatāt ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
citrā́bhiḥ ← citrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sumnéṣu ← sumná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yāmaya ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
भू॒याम॑ । ते॒ । सु॒ऽम॒तौ । वा॒जिनः॑ । व॒यम् । मा । नः॒ । स्तः॒ । अ॒भिऽमा॑तये ।
अ॒स्मान् । चि॒त्राभिः॑ । अ॒व॒ता॒त् । अ॒भिष्टि॑ऽभिः । आ । नः॒ । सु॒म्नेषु॑ । य॒म॒य॒ ॥
Hellwig Grammar
- bhūyāma ← bhū
- [verb], plural, Aorist optative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- sumatau ← sumati
- [noun], locative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- vājino ← vājinaḥ ← vājin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- star ← stṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “spread; kill; lay; cover.”
- abhimātaye ← abhimāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “aggression; hostility.”
- asmāñ ← asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- citrābhir ← citrābhiḥ ← citra
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “manifold; extraordinary; beautiful; divers(a); varicolored; bright; bright; bright; outstanding; agitated; aglitter(p); brilliant; painted; obvious; patched; bizarre.”
- avatād ← avatāt ← avata
- [noun], ablative, singular, masculine
- “well.”
- abhiṣṭibhir ← abhiṣṭibhiḥ ← abhiṣṭi
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prevalence; protection.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- sumneṣu ← sumna
- [noun], locative, plural, neuter
- “favor; benevolence; sumna [word]; entreaty; favor.”
- yāmaya ← yāmay ← √yam
- [verb], singular, Present imperative
- “unfold.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते तव सुमतौ शोभनायां मतावनुग्रहबुद्धौ वाजिनः हविष्मन्तः वयं भूयाम वर्तमाना भवाम । अभिमातये । अभिमन्यत इत्यभिमातिः शत्रुः । तस्मै तदर्थं नः अस्मान् मा स्तः मा हिंसीः । ‘स्तृङ् हिंसायाम् । माङि लुङि छान्दसश्लेनःर्लुक् । अपि तु अभिष्टिभिः अभ्येषणी याभिः प्रार्थनीयाभिः चित्राभिः चायनीयाभिर्बहुविधाभिर्वा त्वदीयाभिरूतिभिः अस्मान् अवतात् अव रक्ष । तथा नः अस्मान् सुम्नेषु सुखेषु आ यामय आयतान् कुरु। सर्वदा सुखिन एवं कुरु ॥
Wilson
English translation:
“May we be offerers of oblations (to enjoy) your favour; harm us not for the sake of the enemy; protectus with your wondrous solicited (protections), maintain us ever in felicity.”
Jamison Brereton
We would be in the good favor of you, the prizewinner. Do not lay us low before hostility.
Help us with your conspicuous powers to prevail. Keep us in your good thoughts.
Jamison Brereton Notes
I am not sure why the “future imperative” avatāt is used in pāda c. Its use implies that Indra should, first, not lay us low and, then, actually help us. This is possible but not compellingly required by the sense.
Griffith
In thy kind grace and favour may we still be strong: expose us not to foe’s attack.
With manifold assistance guard and succour us, and bring us to felicity.
Geldner
Wir wollen in deiner, des Siegreichen, Gunst stehen. Wirf uns nicht dem Feinde hin! Steh uns mit deiner wunderbaren Übermacht bei; befestige uns in deiner Gande!
Grassmann
In deiner Gnade seien reichgesegnet wir, nicht wirf uns dem Verfolger hin; Mit mannichfacher Hülfeleistung fördre uns, und nimm uns auf in deine Gunst.
Elizarenkova
Мы хотим быть в милости у тебя, отважного.
Не расстели нас (под ноги) преследователю!
Нам помоги блистательными поддержками!
Удержи нас в (своем) добром расположении!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे आशीर्वाद की प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (वाजिनः+ते) सर्वज्ञानमय तेरी (सुमतौ) कल्याणी बुद्धि में अर्थात् आज्ञा में (वयम्+भूयाम) सदा हम स्थित होवें। तेरी आज्ञा का उल्लङ्घन कदापि न करें। यद्वा (ते+सुमतौ) तेरी आज्ञा में स्थित होकर (वयम्) हम उपासक (वाजिनः) ज्ञानवान् होवें। हे भगवन् ! (अभिमातये) अज्ञान के लिये (नः) हमको (मा+स्तः) मत हिंसित कर। हम मनुष्य अज्ञानी हैं, तेरी आज्ञा में नहीं रहते हैं, इस कारण हम पर क्रोध न कर, किन्तु (अस्मान्) हमको (चित्राभिः) नाना प्रकार (अभिष्टिभिः) अभ्यर्थनीय रक्षाओं के साथ (अवतात्) रक्षा कर। हे इन्द्र ! (नः) हमको (सुम्नेषु) ऐहिक और पारलौकिक सुखों के ऊपर (आयामय) स्थापित कर। यह प्रार्थना स्वीकृत हो ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! हम अज्ञ हैं, तेरी विभूति नहीं जानते, अतः हे जगदीश ! हम में वैसी शक्ति स्थापित कर, जिससे युक्त होकर हम तेरे आज्ञापालन में समर्थ होवें। हमको कुमार्ग से लौटा कर सुपथ की ओर ले चल ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वयं) हम लोग (वाजिनः) धनवान् होकर (ते, सुमतौ) आपकी सुबुद्धि में (भूयाम) वर्तमान हों (अभिमातये) अभिमानी शत्रु के लिये (नः) हमको (मा) मत (स्तः) हिंसित करें (चित्राभिः, अभिष्टिभिः) अनेक अभिलाषाओं से (अस्मान्, अवतात्) हमको सुरक्षित करके (नः) हमको (सुम्नेषु) सुखों में (आ, यमय) सम्बद्ध करें ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगी भगवन् ! आप ऐसी कृपा करें कि हम लोग ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर आपके सदृश उत्तम कर्मों में प्रवृत्त हों, हम अभिमानी शत्रुओं के पादाक्रान्त न हों, हे प्रभो ! आप हमारी कामनाओं को पूर्ण करें, जिससे हम सुखसम्पन्न होकर सदैव परमात्मा की आज्ञापालन में प्रवृत्त रहें ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनयाऽऽशिषं प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे भगवन् ! वाजिनः=सर्वज्ञानमयस्य। ते=तव। सुमतौ=कल्याण्यां मतौ तवाज्ञायामित्यर्थः। वयं भूयाम=तिष्ठाम। तवाज्ञां न कदाप्युल्लङ्घयाम। यद्वा। तव सुमतौ स्थिता वयं वाजिनः=विज्ञानवन्तो भूयाम। हे इन्द्र ! अभिमातये=अभिमातिरज्ञानं तस्मै। नोऽस्मान्। मा स्तः=मा हिंसीः। वयमज्ञा इति हेतोरस्मान् मा वधीः। स्तृङ् हिंसायां माङि लुङि छान्दसश्च्लेर्लुक्। पुनः। अस्मान्=तवाधीनान्। अभिष्टिभिः=अभ्येषणीयाभिः= प्रार्थनीयाभिः। चित्राभिः=नानाविधाभी रक्षाभिरिति शेषः। अवतात्=अव=रक्ष। नोऽस्मान्। सुम्नेषु=निःश्रेयसेषु अभ्युदयेषु च। आयामय=समन्तात् स्थापय ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वाजिनः, वयं) धनवन्तः सन्तो वयं (ते, सुमतौ) तव सुबुद्धौ (भूयाम) वृत्ताः स्याम (अभिमातये) अभिमानिने शत्रवे (नः) अस्मान् (मा) न (स्तः) अहिंसीः (चित्राभिः, अभिष्टिभिः) बहुविधैरभिलाषैः (अस्मान्, अवतात्) अस्मान् रक्षतात् (नः) अस्मान् (सुम्नेषु) सुखेषु (आ, यमय) आयतान् कुरु ॥२॥
03 इमा उ - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमा᳓ उ त्वा पुरूवसो
गि᳓रो वर्धन्तु या᳓ म᳓म
पवाक᳓वर्णाः+ शु᳓चयो विपश्चि᳓तो
अभि᳓ स्तो᳓मैर् अनूषत
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मा उ॑ त्वा पुरूवसो॒ गिरो॑ वर्धन्तु॒ या मम॑ ।
पा॒व॒कव॑र्णाः॒ शुच॑यो विप॒श्चितो॒ऽभि स्तोमै॑रनूषत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
इमा᳓ उ त्वा पुरूवसो
गि᳓रो वर्धन्तु या᳓ म᳓म
पवाक᳓वर्णाः+ शु᳓चयो विपश्चि᳓तो
अभि᳓ स्तो᳓मैर् अनूषत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
purūvaso ← purūvásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
máma ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
vardhantu ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pāvakávarṇāḥ ← pāvakávarṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śúcayaḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vipaścítaḥ ← vipaścít- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
anūṣata ← √nu- ~ nū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
stómaiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इ॒माः । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । पु॒रु॒व॒सो॒ इति॑ पुरुऽवसो । गिरः॑ । व॒र्ध॒न्तु॒ । याः । मम॑ ।
पा॒व॒कऽव॑र्णाः । शुच॑यः । वि॒पः॒ऽचितः॑ । अ॒भि । स्तोमैः॑ । अ॒नू॒ष॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- purūvaso ← purūvasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rich.”
- giro ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- vardhantu ← vṛdh
- [verb], plural, Present imperative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- yā ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- mama ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- pāvakavarṇāḥ ← pāvaka
- [noun]
- “pure; purifying; pure; āgneya; clear; bright; bright.”
- pāvakavarṇāḥ ← varṇāḥ ← varṇa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “color; caste; complexion; vowel; varṇa [word]; vowel; syllable; appearance; Karat; people; beauty; varṇa; gold; color; complexion.”
- śucayo ← śucayaḥ ← śuci
- [noun], nominative, plural, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- vipaścito ← vipaścitaḥ ← vipaścit
- [noun], nominative, plural, masculine
- “wise; expert.”
- ‘bhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- stomair ← stomaiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- anūṣata ← nū
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “praise; shout.”
सायण-भाष्यम्
हे पुरूवसो बहुधनेन्द्र मम मदीयाः इमाः गिरः शस्त्ररूपा वाचः त्वा त्वां वर्धन्तु वर्धयन्तु । तथा पावकवर्णाः अग्निसमानतेजस्काः अत एव शुचयः शुद्धाः विपश्चितः विद्वांस उद्गातारश्च स्तोमैः स्तोत्रैर्बहिष्पवमानादिभिः अभि अनूषत त्वामभिष्टुवन्ति । नू स्तुतौ ’ । कुटादिः ॥
Wilson
English translation:
“(Indra), abounding in wealth, may these my praises magnify you; the brilliant pure sages glorify you withhymns.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Pāvakavarṇa = agnisamānatejasaka, radiant as Agni; the devatā of the sūkta may be Āditya
Jamison Brereton
Let these make you strong, you of many goods—the songs which are mine.
Pure-colored, gleaming, attentive to poetic inspiration, they have cried out to (you) with their praises.
Griffith
May these my songs of praise exalt thee, Lord, who hast abundant wealth.
Men skilled in holy hymns, pure, with the hues of fire, have sung them with their lauds to thee.
Geldner
Diese Lobreden, die von mir kommen, sollen dich erbauen, du Schatzreicher. Die Redekundigen, rein und von lauterer Art, haben mit ihren Preisliedern laut eingestimmt.
Grassmann
Und diese meine Lieder lass, o reicher Herr, dich kräftigen; Die flammenfarb’gen, strahlenden, begeisterten, sie rauschten preisend zu dir hin.
Elizarenkova
Эти хвалебные песни, которые исходят от меня,
О богатый добром, пусть усилят тебя!
Светлого вида, чистые прозорливцы
Приветствовали тебя восхвалениями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसी का यश गाना चाहिये, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (पुरुवसो) सर्वव्यापी ! सर्वधन ! सर्वनिवासी परमात्मन् ! (मम) मेरी (याः+इमाः) जो ये (गिरः) स्तुतिरूप वचन हैं, वे (त्वा+उ) तेरे उद्देश से (वर्धन्तु) बढ़ें और तेरे ही यश को सदा बढ़ावें। क्योंकि हे भगवन् ! ये (पावकवर्णाः) अग्नि के समान देदीप्यमान अतएव (शुचयः) शुद्ध (विपश्चितः) विद्वान् भी (स्तोमैः) निज-२ स्तोत्रों से तेरी ही (अभि+अनूषत) स्तुति करते हैं। अतः मैं भी तेरे ही यश का गान करता हूँ। मेरी स्तुतियाँ भी सदा तेरे ही यश की गायक होवें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! मैं कुछ अन्य याचना नहीं करता। मैं सर्वदा अबाध होकर स्त्री, अपत्यों और बान्धवों के साथ तेरी ही महती कीर्ति को गाऊँ। ये सब मेधावी जन तेरी ही प्रशंसा करते हैं, तथापि तेरे गुणों की समाप्ति नहीं, क्योंकि तू अनन्त है। तेरे गुणों का पार कौन देख सकता है। हे भगवन् ! मुझे स्तुतिवर्धिनी शक्ति दे ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का यशकीर्तन कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरूवसो) हे अनेकविध ऐश्वर्य्यसम्पन्न ! (इमाः, याः, मम, गिरः) ये जो मेरी आशीर्विषयक वाणियें हैं, वे (त्वा, वर्धन्तु) आपको बढ़ाएँ (पावकवर्णाः) अग्निसमान वर्णवाले (शुचयः) शुद्ध (विपश्चितः) विद्वान् पुरुष (स्तोमैः) यज्ञ द्वारा (अभि, अनूषत) आपकी कीर्ति कथन करते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगिन् ! हम लोग शुभ वाणियों द्वारा आपको आशीर्वाद देते हैं कि परमेश्वर आपको अधिकाधिक ऐश्वर्य्यसम्पन्न करें। अग्निसमान तेजस्वी सब विद्वान् यज्ञों में आपके यश का गायन करते हैं कि परमात्मा आपको अधिक बढ़ावें और आप हम लोगों की वृद्धि करें ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्यैव यशो गेयमिति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे पुरुवसो=पुरुषु बहुषु सर्वेषु वसतीति पुरुवसुः सर्वव्यापी। यद्वा। पुरुषु भक्तजनेषु वसतीति पुरुशब्दो मनुष्यवचनः। यद्वा। पुरूणि भूयांसि सर्वाणि वसूनि धनानि यस्य सः। तत्सम्बोधने। हे पुरुवसो=सर्वधन ! ममोपासकस्य। याः। इमाः गिरः=स्तुतयः सन्ति। तास्त्वा=त्वाम्। उ=उद्दिश्य। वर्धन्तु=वर्धन्ताम्। यद्वा। तव यशो वर्धयन्तु। इन्द्र ! इमे। पावकवर्णाः=अग्निसमाः। अतएव शुचयः=शुद्धाः। विपश्चितः=विद्वांसः। स्तोमैः=स्तोत्रैः। त्वामेव। अभि+अनूषत=अभिनुवन्ति= अभिष्टुवन्ति। णु स्तुतौ कुटादिः। अतोऽहमपि त्वामेव स्तौमि। मम स्तुतयोऽपि तवैव यशो गायन्त्विति प्रार्थये ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनो यशो वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पुरूवसो) हे बहुविधैश्वर्य्यसम्पन्न ! (इमाः, याः, मम, गिरः) इमा या मम आशीर्गिरः ताः (त्वा, उ, वर्धन्तु) त्वां वर्धयन्तु “उ” इति पादपूरणः (पावकवर्णाः) अग्निसमानतेजस्काः (शुचयः) शुद्धाः (विपश्चितः) विद्वांसः (स्तोमैः) यज्ञद्वारा (अभि, अनूषत) तव कीर्तिं वाञ्च्छन्ति ॥३॥
04 अयं सहस्रमृषिभिः - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अयं᳓ सह᳓स्रम् ऋ᳓षिभिः स᳓हस्कृतः
समुद्र᳓ इव पप्रथे
सत्यः᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ गृणे श᳓वो
यज्ञे᳓षु विप्ररा᳓जिये
मूलम् ...{Loading}...
अ॒यं स॒हस्र॒मृषि॑भिः॒ सह॑स्कृतः समु॒द्र इ॑व पप्रथे ।
स॒त्यः सो अ॑स्य महि॒मा गृ॑णे॒ शवो॑ य॒ज्ञेषु॑ विप्र॒राज्ये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
अयं᳓ सह᳓स्रम् ऋ᳓षिभिः स᳓हस्कृतः
समुद्र᳓ इव पप्रथे
सत्यः᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ गृणे श᳓वो
यज्ञे᳓षु विप्ररा᳓जिये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ŕ̥ṣibhiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sáhaskr̥taḥ ← sáhaskr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
paprathe ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
samudráḥ ← samudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
gr̥ṇe ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mahimā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyáḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
viprarā́jye ← viprarā́jya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒यम् । स॒हस्र॑म् । ऋषि॑ऽभिः । सहः॑ऽकृतः । स॒मु॒द्रःऽइ॑व । प॒प्र॒थे॒ ।
स॒त्यः । सः । अ॒स्य॒ । म॒हि॒मा । गृ॒णे॒ । शवः॑ । य॒ज्ञेषु॑ । वि॒प्र॒ऽराज्ये॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayaṃ ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- ṛṣibhiḥ ← ṛṣi
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- sahaskṛtaḥ ← sahaskṛta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “increased; aroused.”
- samudra ← samudraḥ ← samudra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- paprathe ← prath
- [verb], singular, Perfect indicative
- “be known; expand; expand; boom.”
- satyaḥ ← satya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahimā ← mahiman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- gṛṇe ← gṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “praise.”
- śavo ← śavaḥ ← śavas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- viprarājye ← vipra
- [noun], masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- viprarājye ← rājye ← rājya
- [noun], locative, singular, neuter
- “kingdom; kingship; sovereignty; rājya [word].”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः सहस्रं सहस्रसंख्याकैः ऋषिभिः अतीन्द्रियार्थदर्शिभिः स्तोतृभिः सहस्कृतः सहसा बलेन युक्तः कृतः । स्तुत्या हि देवताया बलं वर्धते । स चैवंभूतः सन् समुद्रइव उदधिरिव पप्रथे प्रथितो विस्तीर्णो बभूव । अस्य चेन्द्रस्य सत्यः अवितथः सः प्रसिद्धः महिमा महत्त्वं शवः बलं च यज्ञेषु यागेषु विप्रराज्ये । राज्ञः कर्म राज्यम् । विप्राणां स्तोतॄणां राज्ये स्तुतशस्त्रसंघे गृणे स्तूयते ॥
Wilson
English translation:
“Invigorated by (the praises of) a thousand ṛṣis, this (Indra) is as vast as the ocean; the true mightinessand strength of him are glorified at sacrifices, and in the realm of the devout.”
Jamison Brereton
This one, created with might by a thousand seers, spreads wide like the sea.
(When) realized, his greatness, his vast power is sung at sacrifices in the realm of the inspired poet.
Jamison Brereton Notes
In pāda a note sahás(ram) … sáhas(kṛtaḥ).
In c “(When) realized” may push the English beyond the Sanskrit satyáḥ só, but the word order may weakly support this rendering. As often with satyá-, the meaning is ‘real, really present’.
Griffith
He, with his might enhanced by Rsis thousandfold, hath like an ocean spread himself.
His majesty is praised as true at solemn rites, his power where holy singers rule.
Geldner
Von tausend Rishi´s zu Kraft gebracht, hat er sich wie das Meer ausgebreitet. Diese seine wahrhafte Größe wird gepriesen, seine Stärke bei den Opfern im Reich der Redekundigen.
Grassmann
Zu grosser Kraft von tausend Sängern angeregt, hat er sich wie ein Meer gedehnt, Gerühmt wird seine wahre Grösse und Gewalt beim Opfer in der Sänger Kreis.
Elizarenkova
Наделенный силой с помощью тысячи риши, он
Распространился, словно море.
Это его истинное величие, сила
Воспевается на жертвоприношениях в царстве вдохновенных.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इसकी महिमा दिखलाई जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (अयम्) प्रसिद्धवत् सर्वत्र भासमान यह इन्द्रवाच्य परमात्मा (सहस्रम्) सहस्र=बहुत (ऋषिभिः) तत्त्वद्रष्टा पुरुषों से (सहस्कृतः) बलनिमित्त पूजित होता है और जो (समुद्रः+इव) आकाश के समान (पप्रथे) सर्वत्र व्यापक है (अस्य) इस इन्द्र का (सः) परम प्रसिद्ध वह (सत्यः) सत्य (महिमा) महत्त्व और (शवः) बल (यज्ञेषु) शुभकर्मों में तथा (विप्रराज्ये) विज्ञानी पुरुषों के राज्य में (गृणे) प्रशंसित होते हैं, तुम भी उसी को गाओ ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह सम्पूर्ण जगत् मिलकर भी परमात्मा की महिमा को समाप्त नहीं कर सकता। आकाश का अन्त संभव है, परन्तु उस अनन्तदेव का कहीं अन्त नहीं। तथापि वह हमारी सखा के समान रक्षा करता है। ईदृश ईश को भजो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रं, ऋषिभिः) अनेक सूक्ष्मदर्शियों द्वारा (सहस्कृतः) बलप्राप्त (अयं) यह कर्मयोगी (समुद्रः, इव) समुद्र के समान व्यापक होकर (पप्रथे) प्रसिद्धि को प्राप्त होता है (सः, सत्यः, अस्य, महिमा) वह सत्य=स्थिर इसकी महिमा और (शवः) बल (विप्रराज्ये) मेधावियों के राज्य में (यज्ञेषु) यज्ञों में (गृणे) स्तुति किये जाते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि वह कर्मयोगी, जो अनेक ऋषियों द्वारा धनुर्विद्या प्राप्त करके अपने बलप्रभाव से सर्वत्र विख्यात होता है, वह सारे देश में पूजा जाता है और अपने स्थिर बल तथा पराक्रम द्वारा विद्वानों में सत्कारार्ह होता और यज्ञों में सब याज्ञिक लोग उसकी स्तुति करते हैं ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अस्य महिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! अयम्=प्रसिद्धवद्भासमान, इन्द्राभिधेय ईशः। सहस्रम्=सहस्रेण सहस्रसंख्याकैः। ऋषिभिः=तत्त्वद्रष्टृभि- रतीन्द्रियज्ञानैर्मानवैः। सहस्कृतः=सहसा बलेन पूजितः। पुनः। समुद्र इव=आकाश इव। समुद्र इत्यन्तरिक्षनाम। पप्रथे=प्रथितो व्यापकोऽस्ति। अस्य। सः=प्रसिद्धः। सत्यो महिमा। शवो बलम्। यज्ञेषु=शुभकर्मसु। तथा। विप्रराज्ये=विप्राणां ज्ञानिनां राज्ये शास्त्रे। गृणे स्तूयते यूयमपि तमेव स्तुत ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रं, ऋषिभिः) अनेकैः सूक्ष्मदर्शिभिः (सहस्कृतः) बलित्वं प्रापितः (अयं) अयं कर्मयोगी (समुद्रः, इव) जलधिरिव व्यापकत्वात् (पप्रथे) प्रसिद्धः, (सः, सत्यः, अस्य, महिमा) स स्थिरोऽस्य प्रतापः (शवः) बलं च (विप्रराज्ये) मेधाविराज्ये (यज्ञेषु) यागेषु मध्ये (गृणे) स्तूयते ॥४॥
05 इन्द्रमिद्देवतातय इन्द्रम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रम् इ᳓द् देव᳓तातय
इ᳓न्द्रम् प्रयति᳓ अध्वरे᳓
इ᳓न्द्रं समीके᳓ वनि᳓नो हवामह
इ᳓न्द्रं ध᳓नस्य सात᳓ये
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒मिद्दे॒वता॑तय॒ इन्द्रं॑ प्रय॒त्य॑ध्व॒रे ।
इन्द्रं॑ समी॒के व॒निनो॑ हवामह॒ इन्द्रं॒ धन॑स्य सा॒तये॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रम् इ᳓द् देव᳓तातय
इ᳓न्द्रम् प्रयति᳓ अध्वरे᳓
इ᳓न्द्रं समीके᳓ वनि᳓नो हवामह
इ᳓न्द्रं ध᳓नस्य सात᳓ये
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
devátātaye ← devátāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prayatí ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
samīké ← samīká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vanínaḥ ← vanín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhánasya ← dhána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sātáye ← sātí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्र॑म् । इत् । दे॒वऽता॑तये । इन्द्र॑म् । प्र॒ऽय॒ति । अ॒ध्व॒रे ।
इन्द्र॑म् । स॒म्ऽई॒के । व॒निनः॑ । ह॒वा॒म॒हे॒ । इन्द्र॑म् । धन॑स्य । सा॒तये॑ ॥
Hellwig Grammar
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- devatātaya ← devatātaye ← devatāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “deity; Deva.”
- indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- prayaty ← prayati ← pre ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “die; proceed; advance; continue; begin; depart.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- samīke ← samīka
- [noun], locative, singular, neuter
- “battle.”
- vanino ← vaninaḥ ← vanin
- [noun], nominative, plural, masculine
- “triumphant; victorious.”
- havāmaha ← havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- dhanasya ← dhana
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
सायण-भाष्यम्
देवतातये । देवैः स्तोतृभिस्तायते विस्तार्यत इति देवतातिर्यज्ञः । तदर्थम् इन्द्रमित् देवेषु मध्य इन्द्रमेव आह्वयामहे । अध्वरे यज्ञे प्रयति प्रगच्छत्युपक्रान्ते सति इन्द्रं हवामहे । तथा समीके सम्यग्गते संपूर्णे च यागे वनिनः संभजमाना वयम् इन्द्रम् एवाह्वयामहे । यद्वा । समीकमिति संग्रामनाम । समीके संग्राम इन्द्रमाह्वयामहे । धनस्य सातये लाभाय इन्द्रम् एवाह्वयामहे । अतः शीघ्रमिन्द्र आगच्छत्वित्यर्थः ॥ ॥ २५ ॥
Wilson
English translation:
“We invoke Indra for the worship of the gods, and when the sacrifice is proceeding; adoring him, we callupon Indra as the close of the rite; we invoke him for the acquisition of wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
At the close of the rite: samīkesampūrṇe yāge; or, it may mean saṅgrāme, in war
Jamison Brereton
It is just Indra for the sake of the divine assemblage, Indra as the ceremony advances,
Indra whom we call upon when we are winning at the encounter— Indra, in order to gain the stake.
Griffith
Indra for worship of the Gods, Indra while sacrifice proceeds,
Indra, as worshippers in battle-shock, we call, Indra that we may win the spoil.
Geldner
Den Indra rufen wir zum Gottesdienst, den Indra bei beginnendem Opfer, den Indra eifrig im Kampfe, den Indra zum Gewinn des Siegerpreises.
Grassmann
Zur Feier rufen Indra wir, den Indra in des Fests Verlauf, Den Indra voll Verlangen in dem Schlachtgewühl, den Indra, Beute zu empfahn.
Elizarenkova
Индру мы зовем для почитания богов,
Индру – когда начинается обряд,
Индру – умоляя во время сражения,
Индру – при захвате богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब शुभकर्म में परमात्मा ही पूज्य है, अन्य नहीं, यह इस ऋचा से शिक्षा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवतातये) जो शुभकर्म देवों के द्वारा विस्तारित हो, उसे देवताति कहते हैं। यद्वा देवों का सत्कार जिसमें हो, वह देवताति=गृहस्थों का गृह्यकर्म। उसके लिये (इन्द्रम्+इत्) इन्द्रवाच्य परमात्मा को ही हम मनुष्य (हवामहे) बुलाते हैं, यज्ञ में उसी को पूजते हैं, परमात्मा का ही आवाहन करते हैं (अध्वरे) मानसिक यज्ञ जहाँ (प्रयति) प्रारब्ध होता है। वहाँ भी योगसिद्धि के लिये (इन्द्रम्) इन्द्र को ही बुलाते हैं। (समीके) संग्राम में भी विजयलाभार्थ (इन्द्रम्) इन्द्र को ही बुलाते हैं (वनिनः) दानशील हम उपासक (धनस्य) धन की (सातये) प्राप्ति के लिये (इन्द्रम्) इन्द्र का ही आह्वान करते हैं। जब-२ धन की आवश्यकता होती है, तब-२ परमात्मा की ही शरण लेते हैं। हे मनुष्यो ! तुम भी प्रत्येक शुभकर्म में उसी को पूजो ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! परमात्मा को वारंवार स्मरण कर लौकिक और वैदिक सर्व कर्म करो। सर्वत्र उसी को पूजो। वही सबका अधिपति है। जो श्वास-प्रश्वास लेता, चलता, अथवा स्थिर है, उन सबका कर्ता वही है। निश्चय सूर्य्यादिकों का भी जनक वही है। तब कौन अन्य उपास्य है। मुग्धजन अन्य देवों की उपासना करते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सब शुभ कामों में कर्मयोगी का आह्वान करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनिनः) उपासक लोग (देवतातये) यज्ञ में (इन्द्रं, इत्) कर्मयोगी को ही (प्रयति, अध्वरे) यज्ञ प्रारम्भ होने पर (इन्द्रं) कर्मयोगी को ही (समीके, इन्द्रं) संग्राम में कर्मयोगी को ही (धनस्य, सातये, इन्द्रं) धनलाभार्थ कर्मयोगी को ही (हवामहे) आह्वान करते हैं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् पुरुष तथा ऐश्वर्य्यसम्पन्न श्रीमान् प्रजाजन विद्वानों से सुशोभित धर्मसमाज में, यज्ञ के प्रारम्भ होने पर, संग्राम उपस्थित होने पर और धन उपार्जनवाले कामों के प्रारम्भ करने में कर्मयोगी को आह्वान करते=बुलाते हैं अर्थात् ऐसे शुभ कामों को कर्मयोगी की सम्मति से प्रारम्भ करते हैं, ताकि उनमें सफलता प्राप्त हो ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वस्मिन् शुभकर्मणि परमात्मैव पूज्यो नान्य इत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - देवतातये=देवैर्विद्वद्भिस्तायते विस्तार्य्यते यः स देवतातिः शुभकर्म। तस्मै। इन्द्रमिद्=इन्द्रमेव। वयं हवामहे=आह्वयामहे। यद्वा। देवा विद्वांसस्तायन्ते पूज्यन्ते यस्मिन् स देवतातिः गृहस्थानां गृह्यं कर्म। तदर्थं गृहस्था वयमिन्द्रं हवामहे। अध्वरे=यज्ञे। प्रयति=प्रगच्छति सति। इन्द्रमेव हवामहे। समीके=संग्राम उपस्थिते सति। इन्द्रमेव हवामहे। वनिनः=वनितुं दीनेषु संविभाजयितुं शीलं येषामिति वनिनो दातारो वयम्। क्षीणे क्षीणे धने। धनस्य=वित्तस्य। सातये=लाभाय। इन्द्रमेव हवामहे ॥५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ शुभकर्मसु कर्मयोगिन आह्वानं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वनिनः) उपासका वयं (देवतातये) देवैस्तननीये यज्ञे (इन्द्रं, इत्) कर्मयोगिनमेव (प्रयति, अध्वरं) यज्ञे प्रक्रान्ते (इन्द्रं) कर्मयोगिनमेव (समीके, इन्द्रं) संग्रामे इन्द्रमेव (धनस्य, सातये, इन्द्रं) धनलाभाय इन्द्रमेव (हवामहे) आह्वयामः ॥५॥
06 इन्द्रो मह्ना - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रो मह्ना᳓ रो᳓दसी पप्रथच् छ᳓व
इ᳓न्द्रः सू᳓र्यम् अरोचयत्
इ᳓न्द्रे ह वि᳓श्वा भु᳓वनानि येमिर
इ᳓न्द्रे स्वाना᳓स° इ᳓न्दवः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रो॑ म॒ह्ना रोद॑सी पप्रथ॒च्छव॒ इन्द्रः॒ सूर्य॑मरोचयत् ।
इन्द्रे॑ ह॒ विश्वा॒ भुव॑नानि येमिर॒ इन्द्रे॑ सुवा॒नास॒ इन्द॑वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रो मह्ना᳓ रो᳓दसी पप्रथच् छ᳓व
इ᳓न्द्रः सू᳓र्यम् अरोचयत्
इ᳓न्द्रे ह वि᳓श्वा भु᳓वनानि येमिर
इ᳓न्द्रे स्वाना᳓स° इ᳓न्दवः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahnā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
paprathat ← √prathⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
arocayat ← √ruc- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ha ← ha (invariable)
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yemire ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
índavaḥ ← índu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índre ← índra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
suvānā́saḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । म॒ह्ना । रोद॑सी॒ इति॑ । प॒प्र॒थ॒त् । शवः॑ । इन्द्रः॑ । सूर्य॑म् । अ॒रो॒च॒य॒त् ।
इन्द्रे॑ । ह॒ । विश्वा॑ । भुव॑नानि । ये॒मि॒रे॒ । इन्द्रे॑ । सु॒वा॒नासः॑ । इन्द॑वः ॥
Hellwig Grammar
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- mahnā ← mahan
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- paprathacchava ← paprathat ← prath
- [verb], singular, Perfect conjunctive (subj.)
- “be known; expand; expand; boom.”
- paprathacchava ← śavaḥ ← śavas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- arocayat ← rocay ← √ruc
- [verb], singular, Imperfect
- “like; approve; like; simulate.”
- indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- yemira ← yemire ← yam
- [verb], plural, Perfect indicative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- indre ← indra
- [noun], locative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- suvānāsa ← suvānāsaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- indavaḥ ← indu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “moon; Soma; drop; anusvāra; one; Candra; silver; camphor; point; juice.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः शवः शवस आत्मीयस्य बलस्य मह्ना महिम्ना महत्त्वेन रोदसी द्यावापृथिव्यौ पप्रथत् अप्रथयत् विस्तारितवान् । तथा स्वर्भानुनावृतं सूर्यम् अयमेव इन्द्रः अरोचयत् अदीपयत्। तस्यासुरस्य वधेन प्रकाशितवान् । अपि च इन्द्रे ह अस्मिन्नेवेन्द्रे विश्वा विश्वानि व्याप्तानि भुवनानि भूतजातानि येमिरे उपरमन्ते। इन्द्रेण नियम्यन्त इत्यर्थः । तथा सुवानासः सूयमाना अभिषूयमाणाः इन्दवः सोमाश्च अस्मिन्नेव इन्द्रे नियम्यन्ते अन्तर्भवन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, by the might of his strength, has spread out the heaven and earth; Indra has lighted up the sun;in Indra are all beings aggregated; the distilling drops of the Soma flow to Indra.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Indra has lighted up the suṅIndra restores the sun from the grasp of svarbhānu, extricates him from eclipse
Jamison Brereton
Indra by his greatness spread the two worlds and his vast power; Indra made the sun shine.
Within Indra are all beings held and within Indra the pressed drops.
Jamison Brereton Notes
Pāda-final śávaḥ here is often considered to stand for instr. śávasā (see Oldenberg for previous lit., Geldner’s tr. and n., and most recently Hale [Fs. Melchert], who takes it as an archaic zero-grade s-stem instr., with loss of laryngeal in pause; see comm. ad VIII.39.2). However, as Oldenberg points out, an accusative reading is perfectly possible.
The presence of the same pāda-final nom.-acc. form nearby (4c, 8a, 10b) supports an accusative interpretation here.
Griffith
With might hath Indra spread out heaven and earth, with power hath Indra lighted up the Sun.
In Indra are all creatures closely held; in him meet the distilling Soma-drops.
Geldner
Indra hat durch seine Macht, durch seine Stärke beide Welten ausgebreitet; Indra ließ die Sonne leuchten. Dem Indra haben sich alle Welten, dem Indra die ausgepreßten Säfte zu eigen gegeben.
Grassmann
Zur Kraft hat Indra Erd’ und Himmel ausgedehnt und Indra hat die Sonn’ erhellt; Allein zu Indra streben alle Wesen hin, zu Indra der gepresste Saft.
Elizarenkova
Индра (своим) величием распространил две половины вселенной – (своей) силой.
Индра заставил светить солнце.
Индре принадлежат все существа,
Индре – выжатые соки сомы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- भुरिक्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा ही जगत् का स्रष्टा है, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) इन्द्रवाच्य परमात्मा (शवः) महाबल के (मह्ना) महत्त्व से अर्थात् स्वमहिमा की विभूति से (रोदसी१) द्यावापृथिवी को (पप्रथत्) विस्तीर्ण करता है (इन्द्रः) ही (सूर्य्यम्) सूर्य्य को (अरोचयत्) दीप्त करता है। (इन्द्रे+ह) इन्द्र में ही (विश्वा) निखिल (भुवनानि) पृथिवी आदि महाभूत तथा समस्त उत्पन्न वस्तु (येमिरे) स्थापित हैं। (इन्दवः) परमैश्वर्य्यसम्पन्न नृप आदि, यद्वा समस्त सोमलता आदि वनस्पति, यद्वा दातृगण, यद्वा विद्वद्गण (इन्द्रे) परमात्मा के निमित्त ही (सुवानासः) शुभकर्म करते हुए और फलवान् होते हुए देखे जाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसने सब बनाया है और जो सबको पालता है, जिसमें सब महाभूत और प्राणी सविकाश स्थित हैं, वह कैसा होगा, इसको पुनः-२ विचारो ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−रोदसी=द्युलोक और पृथिवीलोक इन दोनों का एक नाम रोदसी है। आचार्य्यगण इसकी व्युत्पत्ति अनेक प्रकार से करते हैं। (रुन्धः परस्परम्) परस्पर एक दूसरे को रोकते हैं अर्थात् अपने आकर्षण से एक दूसरे को पकड़े हुए स्थित हैं, इस हेतु रोदसी कहाते हैं। यद्वा (रुदन्ति प्राणिनो यत्र) जिन दोनों लोकों में प्राणिगण रो रहे हैं अर्थात् जिस प्रकार यह लोक दुःखमय है, उसी प्रकार सम्पूर्ण अन्यान्य लोक भी। यद्वा (राध्येते) विद्वद्गण जिनकी आराधना करते हैं अर्थात् जिन दोनों लोकों के गुणों का गान पण्डित करते हैं, वे रोदसी। यद्वा रोध नाम तट का है। जिनमें तट हो अर्थात् यद्यपि यह सम्पूर्ण जगत् अनन्त मालूम होता है, तथापि यह सीमाबद्ध है। इत्यादि ॥६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के बल का महत्त्व वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) कर्मयोगी (शवः, मह्ना) बल की महिमा से (रोदसी) पृथिवी तथा द्युलोक को (पप्रथत्) व्याप्त करता है (इन्द्रः) कर्मयोगी (सूर्यं, अरोचयत्) सूर्यप्रभा को सफल करता है (इन्द्रे, ह) कर्मयोगी में ही (विश्वा, भुवनानि) सम्पूर्ण प्राणिजात (येमिरे) नियमन को प्राप्त होता है (सुवानासः) सिद्ध किये हुए (इन्दवः) भोजनपानार्ह पदार्थ (इन्द्रे) कर्मयोगी को ही प्राप्त होते हैं ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी की महिमा वर्णन की गई है कि वह अपनी शक्ति द्वारा पृथिवी तथा द्युलोक की दिव्य दीप्तियों से लाभ उठाता है और वही सूर्य्यप्रभा को सफल करता अर्थात् मूर्खों में विद्वत्व का उत्पादन करके सूर्य्योदय होने पर स्व−स्व कार्य्य में प्रवृत्त करता है अथवा अपनी विद्याद्वारा सूर्य्यप्रभा से अनेक कार्य्य सम्पादन करके लाभ उठाता है, कर्मयोगी ही सबको नियम में रखता और उत्तमोत्तम पदार्थों का भोक्ता कर्मयोगी ही होता है।तात्पर्य्य यह है कि जिस देश का नेता विद्वान् होता है, उसी देश के मानव सूर्य्यलोक, द्युलोक तथा पृथ्वीलोक की दिव्य दीप्तियों से लाभ उठा सकते हैं, इसी अभिप्राय से यहाँ सूर्य्यादिकों का प्रकाशक कर्मयोगी को माना है।सायणाचार्य्य इस मन्त्र का यह अर्थ करते हैं कि स्वर्भानु=राहु से ग्रसे हुए सूर्य्य को इन्द्र ही प्रकाश देता है। अब इस अर्थ में “इन्द्र” का विवेचन करना आवश्यक है कि इन्द्र का क्या अर्थ है ? यदि इन्द्र के अर्थ सूर्य्य माने जाएँ तो आत्माश्रय दोष लगता है अर्थात् अपना प्रकाशक आप हुआ, यदि “इन्द्र” शब्द के अर्थ विद्युत् लेवें तो फिर राहु का ग्रसना और उसको मारकर इन्द्र का प्रकाश करना क्या ? यदि इसके अर्थ देवविशेष लिये जाएँ तो ऐसी कोई कथा वेद, ब्राह्मण, उपनिषद् तथा पुराणों तक में भी नहीं पाई जाती, जिसमें इन्द्र देवता ने राहु मारकर सूर्य्य को छुड़ाया हो। अधिक क्या, इस प्रकार की मनगढन्त कथाओं का उपन्यास करके सायणाचार्य्य ने राहु का मारना लिखा है, जो सर्वथा असंगत है। सायण का ही अनुकरण करके विलसन, ग्रिफिथ आदि विदेशी भाष्यकार भी ऐसे ही अर्थ करते हैं, जो असंगत हैं। सत्यार्थ यही है कि “इन्दति योगादिना परमैश्वर्य्यं प्राप्नोतीतीन्द्रः”=जो योगादि साधनों से परमैश्वर्य्य को प्राप्त हो उसका नाम “इन्द्र” है। इस प्रकार यह नाम यहाँ कर्मयोगी का है, किसी देवविशेष का नहीं।आजकल लोग नवग्रहों के नव मन्त्र मानते हैं, परन्तु उनका अर्थ ग्रहों का नहीं निकलता और न उनका अर्थ सायण वा महीधर ने ही ग्रहों का किया है। उक्त दोनों आचार्य्य उन मन्त्रों का अर्थ इस प्रकार करते हैं किः− (१)−आकृष्णेन रजसा वर्तमानो निवेशयन्नमृतं मर्त्यं च। हिरण्ययेन सविता रथेना देवो याति भुवनानि पश्यन्॥ ऋग्० १।३५।२ अर्थ−सविता देवता कृष्णवर्ण अन्तरिक्षमार्ग से वार-वार आवर्तन करता हुआ देवता तथा मनुष्यों को अपने-अपने कर्मों में लगाता और सब भुवनों को देखता हुआ सुवर्णमय रथ से हमारे समीप आता है, “सायण”॥ (२)−“इमं देवा आसपत्न सुवध्वम्” यजु० ९।४०=हे सवितादिक देवताओ ! आप इस यजमान को शत्रुरहित, महान्, क्षात्रबल, महान् ज्येष्ठत्व, महान् जनराज्य और आत्मबल के लिये समर्थ करें। यह यजमान अमुक पिता का पुत्र अमुक माता का पुत्र और इन प्रजाओं का स्वामी है। हे कुरुपाञ्चाल निवासी प्रजाओ ! यह खदिरवर्मा तुम्हारा राजा हो और हम ब्राह्मणों का सोम चन्द्रमा वा सोमलता राजा हो, “महीधर”॥ (३)−“अग्निर्मूर्धा दिवः ककुत्पतिः” यजु० ३।१२=यह अग्नि द्युलोक का मूर्धारूप तथा ककुत्=शिखररूप और पृथ्वी का पालक है तथा जलों के सारभूत अन्न को बढ़ाता है॥ (४)−“उद्बुध्यस्वाग्ने प्रतीजागृहि त्व०” यजु० १५।५४=हे अग्ने ! आप सावधान हों और यजमान को सावधान करके इष्टपूरक कर्मों में लगाएँ और स्वयं लगें, हे विश्वेदेव ! आप और यजमान सबसे ऊँचे सूर्य्यलोक में चिरकाल तक रहें॥ (५)−“बृहस्पते अतियदर्यः” ऋग्० २।२३।१५=हे सत्य से उत्पन्न बृहस्पते ! जिस ब्रह्मवर्चस् की श्रेष्ठ ब्राह्मण अर्चा करता है, जो मनुष्यों में शोभित हो रहा है, जो अपने बलों से दीप्त कर देता है उस चित्री ब्रह्मवर्चसरूप धन को मुझे दीजिये॥ (६)−“अन्नात्परिस्रुतो रसम०” यजु० १९।७५=प्रजापति परिस्रुत अन्न से रसों को पी गया और सब ब्रह्माण्ड को वशीभूत कर लिया इत्यादि॥ (७)−“शं नो देवीः” ऋग्० १०।९।४=दिव्यजल हमारे अभिष्टि=यज्ञ, पान तथा कल्याण के लिये हों और आये हुए रोगों का शमन तथा न आये हुओं को दूर करें॥ (८)−“कया नश्चित्र आ भुवत्” ऋग्० ४।३१।१=मेरा मित्र इन्द्र किस तृप्ति से अथवा किस प्रज्ञायुक्त कर्म से मेरे अभिमुख हो॥ (९)−“केतुं कृण्वन्नकेतवे” ऋग्० १।६।३=हे मनुष्यो ! इस आश्चर्य्य को देखो कि यह सूर्य प्रातःकाल में अज्ञानियों को ज्ञान उत्पन्न करता हुआ और रूपरहित को रूपवान् करता हुआ अपनी दाह किरणों से युक्त प्रतिदिन उत्पन्न होता है॥इत्यादि लेखों से प्रतीत होता है कि सायणादि भाष्यकारों की दृष्टि में भी जो नवग्रहों का अस्तित्व वेदमन्त्रों से सिद्ध किया जाता है, वह ठीक नहीं। अस्तु, सायण तो भला महीधर से कुछ प्राचीन हैं, महीधराचार्य्य ने भी “शन्नो देवीरभिष्टय” आदि मन्त्रों से शनैश्चर आदि ग्रह सिद्ध नहीं किये, किन्तु “शं” को कल्याणार्थक मानकर जल से शुद्धि सिद्ध की है। अधिक क्या, कोई भी संस्कृतवेत्ता उक्त मन्त्रों से शनैश्चर आदि ग्रहों की सिद्धि नहीं कर सकता, पर स्मरण रहे कि अन्धविश्वास और ज्ञान का इतना विरोध है कि जिन लोगों के अन्तःकरण में उक्त तर्कहीन विश्वास ने प्रवेश किया, उन्होंने पद-पदार्थ से काम न लेकर यह मान लिया कि “शन्नो देवीरभिष्टय” शनैश्चर ग्रह को ही सिद्ध करता है। हमारे विचार में वेदों की तो कथा ही क्या, किन्तु गणितज्योतिष में भी इन ग्रहरूपी देवताओं का नाम तक नहीं। इससे प्रतीत होता है कि फलितज्योतिष के समय में, जो बहुत आधुनिक है, उसमें आकर इन ग्रहरूपी देवताओं की कल्पना लोगों को सूझी, जिस कल्पना से आज शनैश्चरादि ग्रहों से ग्रस्त भारतभर कल्प रहा है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मैव जगतः स्रष्टास्तीति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - इन्द्रः=इदं सर्वं पश्यतीतीन्द्रः सर्वद्रष्टा सर्वशक्तिमानीश्वरः। शवः=शवसो बलस्य। मह्ना=महत्त्वेन। रोदसी= द्यावापृथिव्यौ। पप्रथत्=अप्रथयत् व्यस्तारयदजनयदि- त्यर्थः। इन्द्रः=परमात्मैव। सूर्यम्। अरोचयत्= रोचयति=प्रदीपयति। सूर्य्यमित्युपलक्षणम्। सर्वाणि वस्तून्ययमेव प्रदीपयतीत्यर्थः। तथा। इन्द्रे। विश्वा=विश्वानि सर्वाणि। भुवनानि=पृथिव्यादीनि महाभूतानि प्राणि जातानि च। येमिरे ह=स्थापितानि= उपरतानि सन्ति। इन्द्रे=परमात्मनिमित्तायैव। इन्दवः=इन्दन्ति परमैश्वर्य्यवन्तो भवन्ति ये त इन्दव ईश्वरा नृपादयः। यद्वा। इदं ददतीतीन्दवो दातारः। यद्वा। इन्धते स्वोपदेशैर्ये दीपयन्ति त इन्दवो विद्वांसः। यद्वा। सोमादयः सर्वे पदार्थाः। सुवानासः=शुभकर्माणि कुर्वाणा दृश्यन्ते। यद्वा। फलान्युत्पादयन्तो दृश्यन्ते ॥६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनो बलमहिमा वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) कर्मयोगी (शवः) बलस्य (मह्ना) महिम्ना (रोदसी) द्यावाभूमी (पप्रथत्) व्याप्नोति (इन्द्रः) कर्मयोगी (सूर्यं, अरोचयत्) मूर्खेषु विद्वत्वमुत्पाद्य तेषां सूर्योदये कार्येषु संयमनात् सूर्यप्रभां सफली करोति (इन्द्रे, ह) कर्मयोगिणि हि (विश्वा, भुवनानि) विश्वानि भूतजातानि (येमिरे) नियमनं प्राप्यन्ते (सुवानासः) अभिषूयमाणाः (इन्दवः) भोजनपानार्हाः पदार्थाः (इन्द्रे) कर्मयोगिण्येव उपगच्छन्ति ॥६॥
07 अभि त्वा - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अभि᳓ त्वा पूर्व᳓पीतय
इ᳓न्द्र स्तो᳓मेभिर् आय᳓वः
समीचीना᳓स ऋभ᳓वः स᳓म् अस्वरन्
रुद्रा᳓ गृणन्त पू᳓र्वियम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒भि त्वा॑ पू॒र्वपी॑तय॒ इन्द्र॒ स्तोमे॑भिरा॒यवः॑ ।
स॒मी॒ची॒नास॑ ऋ॒भवः॒ सम॑स्वरन्रु॒द्रा गृ॑णन्त॒ पूर्व्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
अभि᳓ त्वा पूर्व᳓पीतय
इ᳓न्द्र स्तो᳓मेभिर् आय᳓वः
समीचीना᳓स ऋभ᳓वः स᳓म् अस्वरन्
रुद्रा᳓ गृणन्त पू᳓र्वियम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
pūrvápītaye ← pūrvápīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
āyávaḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
asvaran ← √svar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
r̥bhávaḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
samīcīnā́saḥ ← samīcīná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
gr̥ṇanta ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
pū́rvyam ← pū́rvya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rudrā́ḥ ← rudrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
अ॒भि । त्वा॒ । पू॒र्वऽपी॑तये । इन्द्र॑ । स्तोमे॑भिः । आ॒यवः॑ ।
स॒म्ऽई॒ची॒नासः॑ । ऋ॒भवः॑ । सम् । अ॒स्व॒र॒न् । रु॒द्राः । गृ॒ण॒न्त॒ । पूर्व्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- pūrvapītaya ← pūrva
- [noun]
- “aforesaid(a); antecedent; previous(a); first; eastern; former(a); pūrva [word]; age-old; anterior; bygone; fore(a); predictive; firstborn; easterly; instrumental.”
- pūrvapītaya ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- āyavaḥ ← āyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- samīcīnāsa ← samīcīnāsaḥ ← samīcīna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “combined; real.”
- ṛbhavaḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Ribhus.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- asvaran ← svar
- [verb], plural, Imperfect
- “sing.”
- rudrā ← rudrāḥ ← rudra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Shiva; Rudra; eleven; rudra [word]; eleventh.”
- gṛṇanta ← gṛ
- [verb], plural, Present injunctive
- “praise.”
- pūrvyam ← pūrvya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र आयवः मनुष्याः स्तोतारः स्तोमेभिः स्तोत्रैस्त्वामभिष्टुवन्ति । किमर्थम् । पूर्वपीतये सर्वेभ्यो देवेभ्यः पूर्वं प्रथमत एव सोमस्य पानाय । सवनमुखे हि चमसगणैरिन्द्रस्यैव सोमो हूयते । तथा समीचीनासः संगताः ऋभवः । प्रथमवाचकेन शब्देन त्रयोऽप्युपलक्ष्यन्ते । ऋभुर्विभ्वा वाज इत्येते च समस्वरन् त्वामेव सम्यगस्तुवन् । ‘स्वृ शब्दोपतापयोः’। रुद्राः रुद्रपुत्रा मरुतश्च पूर्व्यं पुरातनं वृद्धं त्वामेव गृणन्त अभ्यस्तुवन् । वृत्रवधसमये ‘प्रहर भगवो जहि वीरयस्व’ इत्येवंरूपया वाचा त्वां स्तुतवन्त इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Men glorify you, Indra, with hymns that you may drink the first (of the gods); the associated Ṛbhusunite in your praise, the Rudras glorify the ancient (Indra).”
Jamison Brereton
To you, for you to drink first, o Indra, with their praises the Āyus and the R̥bhus united sounded together, and the Rudras sang (to you) as the foremost.
Jamison Brereton Notes
The pūrvá- in pūrvápītaye ushers in a set of verses with pūrva- forms (7d, 8d, 9b, 11d).
Griffith
Men with their lauds are urging thee, Indra, to drink the Soma first.
The Rbhus in accord have lifted up their voice, and Rudras sung thee as the first.
Geldner
Dich. Indra, riefen zum ersten Trunk die Ayu´s mit Lobliedern, riefen vereint die Ribhu´s an, priesen die Rudra´s als Ersten.
Grassmann
Mit Lobgesängen rauschen dir die Menschen zu beim ersten Trunk; Im Chore singt die Ribhuschar dem ewigen, die Rudraschar verherrlicht ihn.
Elizarenkova
Тебя при(звали) для первого питья
О Индра, (своими) восхвалениями Аю,
Позвали вместе Рибху,
Рудры воспели как первого.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सब विवेकी पुरुष परमात्मा की ही स्तुति करते हैं। इस हेतु हे मनुष्यो ! आप भी सब मिलकर उसी की स्तुति उपासना करें, यह शिक्षा इससे देते हैं। यथा−(इन्द्र) हे इन्द्र ! (आयवः) अच्छे प्रकार परमात्मा के तत्त्वों को जाननेवाले पुरुष (पूर्वपीतये) सबसे प्रथम अनुग्रह करने के लिये (स्तोमैः) स्तुतियों के द्वारा (त्वा) आपकी ही (अभि) सब प्रकार से (गृणन्त) स्तुति करते हैं और (समीचीनासः) सम्यग् तत्त्ववेत्ता (ऋभवः) श्रेष्ठ नर (समस्वरन्) आपकी ही अच्छे प्रकार स्तुति करते हैं तथा (रुद्राः) परदुःखनिवारक जन (पूर्व्यम्) परमपुराण आपकी ही स्तुति करते हैं ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स्वभावतः सर्वजन स्वकीय रक्षा प्रथम ही चाहते हैं और निज-२ सहायता के लिये सब उसी को बुलाते हैं, परन्तु जो सबको त्याग उसकी कल्याणी मति में रहते हैं, उसी को उसके नियम पालते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (आयवः) मनुष्य (पूर्वपीतये) अग्रपान के लिये (स्तोमेभिः) स्तोत्र द्वारा (त्वा) आपका (अभि) स्तवन करते हैं (समीचीनासः) सज्जन (ऋभवः) सत्य से शोभा पानेवाले विद्वान् (समस्वरन्) आपके आह्वान का शब्द कर रहे हैं (पूर्व्यं) अग्रणी (रुद्राः) शत्रु को भयकारक योद्धा लोग (गृणन्त) आपकी स्तुति करते हैं ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोगों का कथन है कि हे कर्मयोगिन् ! सत्यभाषी विद्वान् पुरुष स्तोत्रों द्वारा आपकी स्तुति करते हुए सोमरस का अग्रपान करने के लिये आपका आह्वान करते हैं और शत्रुओं को भयप्रद योद्धा लोग आपकी स्तुति करते हुए सत्कारार्ह उत्तमोत्तम पदार्थ भेंटकर आपको प्रसन्न करना चाहते हैं ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरमहिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सर्वे विवेकिनः परमात्मानमेव स्तुवन्ति। अतो हे मनुष्याः ! अद्यतना यूयमपि तमेव स्तुतेति शिक्षते। यथा। हे इन्द्र ! आयवः=आसमन्ताद् यान्ति प्राप्नुवन्ति परमात्मतत्त्वं ये ते=आयवस्तत्त्वविदो मनुष्याः। पूर्वपीतये=प्रथमतः पीतयेऽनुग्रहाय। स्तोमैः=विविधैः स्तोत्रैः। त्वा=त्वाम्। अभि=अभितः सर्वतः। गृणन्त=गृणन्ति स्तुवन्ति। तथा। समीचीनासः=समीचीनाः सम्यगञ्चन्ति पूजयन्ति ये ते समीचीनाः। ऋभवः=श्रेष्ठा नराः। त्वामेव। समस्वरन्=संस्वरन्ति संस्तुवन्ति। स्वृ शब्दोपतापयोः। रुद्राः=रुद् दुःखं द्रावयन्ति विनाशयन्ति ये ते रुद्राः परहितेच्छवो जनाः। पूर्व्यम्=पूर्वं प्रथमं पुराणपुरुषं त्वामेव गृणन्ति ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (आयवः) मनुष्याः (पूर्वपीतये) अग्रपानार्थं (स्तोमेभिः) स्तुतिभिः (त्वा) त्वां (अभि) अभिष्टुवन्ति (समीचीनासः) सज्जनाः (ऋभवः) विद्वांसः (समस्वरन्) त्वां प्रति शब्दायन्ते (पूर्व्यं) अग्रण्यं (रुद्राः) योद्धारः शत्रूणां भयङ्करः (गृणन्त) त्वामेव स्तुवन्ति ॥७॥
08 अस्येदिन्द्रो वावृधे - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्ये᳓द् इ᳓न्द्रो वावृधे वृ᳓ष्णियं श᳓वो
म᳓दे सुत᳓स्य वि᳓ष्णवि
अद्या᳓ त᳓म् अस्य महिमा᳓नम् आय᳓वो
अ᳓नु ष्टुवन्ति पूर्व᳓था
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्येदिन्द्रो॑ वावृधे॒ वृष्ण्यं॒ शवो॒ मदे॑ सु॒तस्य॒ विष्ण॑वि ।
अ॒द्या तम॑स्य महि॒मान॑मा॒यवोऽनु॑ ष्टुवन्ति पू॒र्वथा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
अस्ये᳓द् इ᳓न्द्रो वावृधे वृ᳓ष्णियं श᳓वो
म᳓दे सुत᳓स्य वि᳓ष्णवि
अद्या᳓ त᳓म् अस्य महिमा᳓नम् आय᳓वो
अ᳓नु ष्टुवन्ति पूर्व᳓था
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vāvr̥dhe ← √vr̥dh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
vŕ̥ṣṇyam ← vŕ̥ṣṇya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
víṣṇavi ← víṣṇu- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
adyá ← adyá (invariable)
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
āyávaḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mahimā́nam ← mahimán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ánu ← ánu (invariable)
pūrváthā ← pūrváthā (invariable)
stuvanti ← √stu- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒स्य । इत् । इन्द्रः॑ । व॒वृ॒धे॒ । वृष्ण्य॑म् । शवः॑ । मदे॑ । सु॒तस्य॑ । विष्ण॑वि ।
अ॒द्य । तम् । अ॒स्य॒ । म॒हि॒मान॑म् । आ॒यवः॑ । अनु॑ । स्तु॒व॒न्ति॒ । पू॒र्वऽथा॑ ॥
Hellwig Grammar
- asyed ← asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- asyed ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vāvṛdhe ← vṛdh
- [verb], singular, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- vṛṣṇyaṃ ← vṛṣṇyam ← vṛṣṇya
- [noun], accusative, singular, neuter
- śavo ← śavaḥ ← śavas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- sutasya ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- viṣṇavi ← viṣṇu
- [noun], locative, singular, masculine
- “Vishnu; Krishna; Viṣṇu; Om; Shiva.”
- adyā ← adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahimānam ← mahiman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- āyavo ← āyavaḥ ← āyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- ’nu ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- ṣṭuvanti ← stuvanti ← stu
- [verb], plural, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- pūrvathā
- [adverb]
सायण-भाष्यम्
अस्येत् अस्यैव यजमानस्य वृष्ण्यं वृषत्वं वीर्यं शवः बलं च इन्द्रः वावृधे वर्धयति । सुतस्य अभिषुतस्य सोमस्य पानेन विष्णवि कृत्स्नदेहस्य व्यापके मदे हर्षे सति तस्यैव यजमानस्य बलं वर्धयतीत्यर्थः। अद्य अस्मिन् काले अस्य इन्द्रस्य तम् उक्तगुणं महिमानं महत्व्नम् आयवः मनुष्याः अनु ष्टुवन्ति । आनुपूर्व्येण स्तुवन्ति । पूर्वथा । पूर्वशब्दादिवार्थे ’ प्रत्नपूर्व’ इत्यादिना थाल्प्रत्ययः । यथा पूर्वस्मिन् कालेऽस्तुवन् एवमिदानीमपि तेनैव क्रमेण स्तुवन्तीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra augments the energy and the strength of this (his worshipper), when he exhilaration of the Somais diffused through his body; men celebrate in due order his might today as they did of old.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The reference is toan increase in the vigour of the yajamāna: asyaiva yajamānasya vīryam vardhayati; the incitement is appliedto Indra: somapānena matta indro yajamānasya balam vardhayatītyarthaḥ;
Viṣṇavi: an epithet of made:śarīravyāpake, diffused through the body; or, may be an equivalent of yajña, at sacrifice
Jamison Brereton
Indra increased his own bullish vast power in the exhilaration of the pressed (soma) in the company of Viṣṇu.
Today the Āyus praise his greatness as in the earlier way.
Griffith
Indra increased his manly strength at sacrifice, in the wild rapture of this juice.
And living men to-day, even as of old, sing forth their praises to his majesty.
Geldner
Seine eigene Stierkraft hat Indra im Rausche des Soma bei Vishnu erhöht. Heute preisen abermals die Ayu´s diese seine Größe wie früher.
Grassmann
In dieses Saftes kräft’gem Rausch hat Indra recht gestärket seine Manneskraft; Drum preisen heute alle Menschen seine Macht, ihn lobend wie in alter Zeit.
Elizarenkova
Свою собственную бычью силу Индра возрастил
При опьянении выжатым сомой у Вишну.
Сегодня это его величие Аю
Прославляют, как прежде.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- स्वराड्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
आजकल के मनुष्य भी उसको गाते हैं, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जिस कारण (अस्य) इस (सुतस्य) समस्त उत्पादित पदार्थों को (विष्णवि) बहुत (मदे) आनन्द देने के लिये (इन्द्रः+इत्) भगवान् ही इनके (वृष्ण्यम्) रस तथा (शवः) बल को (वावृधे) बढ़ाता है इसलिये (अस्य) इस इन्द्र की (तम्+महिमानम्) उस महिमा को (अद्य) आज भी (पूर्वथा) पूर्व समय के समान ही (आयवः) विज्ञानी पुरुष (अनु) क्रमपूर्वक (स्तुवन्ति) गाते हैं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब पदार्थ आनन्दमय होवें, इस हेतु इनमें रसों और बलों को सदा इन्द्र बढ़ाता रहता है। विद्वान् ईश्वर की ऐसी महिमा जानकर सर्वदा से गाते चले आते हैं ॥८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के आचरण का अनुष्ठान करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) कर्मयोगी (अस्य, इत्) इस स्तोता के ही (वृष्ण्यं, शवः) वीर्य्य तथा बल को (सुतस्य) संस्कृत पदार्थसेवन से (विष्णवि, मदे) शरीरव्यापक आनन्द उत्पन्न होने पर (ववृधे) बढ़ाता है (आयवः) मनुष्य (अस्य) इस कर्मयोगी के (तं, महिमानं) उस महत्त्व को (अद्य) अब भी (पूर्वथा) पहले की तरह (अनुष्टुवन्ति) यथावत् स्तवन करते हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि स्तोता तथा अधिकारी जिज्ञासुजनों के बल को उत्तमोत्तम पदार्थों द्वारा कर्मयोगी बढ़ाता है, क्योंकि बलसम्पन्न पुरुष ही अपने अभीष्ट को पूर्ण कर सकता है और मनुष्य पूर्व की न्याईं अर्थात् पूर्व कल्प के समान इस कर्मयोगी के धर्माचरण का अनुष्ठान करके अब भी ऐश्वर्य्यशाली हो सकते हैं, इसलिये कर्मयोगी का स्तवन करते हुए पुरुष अनुष्ठानार्ह हों ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अद्यतना अपि तं गायन्तीत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - य इन्द्रः। अस्य=सुप्रसिद्धस्य। सुतस्य=उत्पादितस्य समस्तस्य पदार्थस्य। विष्णवि=व्यापके। मदे=आनन्दहेतौ। इन्द्रः इत्=ईश एव। वृष्ण्यम्=वृषत्वं रसत्वम्। तथा। शवो बलञ्च। वावृधे=वर्धयति। तस्यास्य। तं महिमानम्। अद्य=अद्यापि। आयवः=ज्ञानिनो मनुष्याः। पूर्वथा=पूर्ववत्। अनुष्टुवन्ति=आनुपूर्व्येण स्तुवन्ति प्रशंसन्ति। पूर्वथा=पूर्वशब्दादिवार्थे प्रत्नपूर्वेत्यादिना थाल्प्रत्ययः ॥८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ जनाः कर्मसु कर्मयोगिनमनुसरन्तीति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) कर्मयोगी (अस्य, इत्) अस्य स्तोतुरेव (वृष्ण्यं) वीर्यं (शवः) बलं च (ववृधे) वर्धयति (सुतस्य) संस्कृतरसस्य (विष्णवि, मदे) व्यापके आनन्दे सति (आयवः) मनुष्याः (अस्य) अस्येन्द्रस्य (तं, महिमानं) पूर्वोक्तमहिमानं (अद्य) सम्प्रत्यपि (पूर्वथा) पूर्वमिव (अनुष्टुवन्ति) आनुपूर्व्या स्तुवन्ति ॥८॥
09 तत्त्वा यामि - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त᳓त् त्वा यामि सुवी᳓रियं
त᳓द् ब्र᳓ह्म पूर्व᳓चित्तये
ये᳓ना य᳓तिभ्यो भृ᳓गवे ध᳓ने हिते᳓
ये᳓न प्र᳓स्कण्वम् आ᳓विथ
मूलम् ...{Loading}...
तत्त्वा॑ यामि सु॒वीर्यं॒ तद्ब्रह्म॑ पू॒र्वचि॑त्तये ।
येना॒ यति॑भ्यो॒ भृग॑वे॒ धने॑ हि॒ते येन॒ प्रस्क॑ण्व॒मावि॑थ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
त᳓त् त्वा यामि सुवी᳓रियं
त᳓द् ब्र᳓ह्म पूर्व᳓चित्तये
ये᳓ना य᳓तिभ्यो भृ᳓गवे ध᳓ने हिते᳓
ये᳓न प्र᳓स्कण्वम् आ᳓विथ
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yāmi ← √yā- 2 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
pūrvácittaye ← pūrvácitti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhŕ̥gave ← bhŕ̥gu- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dháne ← dhána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
hité ← √dhā- 1 (root)
{case:LOC, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
yátibhyaḥ ← yáti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ā́vitha ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
práskaṇvam ← práskaṇva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
तत् । त्वा॒ । या॒मि॒ । सु॒ऽवीर्य॑म् । तत् । ब्रह्म॑ । पू॒र्वऽचि॑त्तये ।
येन॑ । यति॑ऽभ्यः । भृग॑वे । धने॑ । हि॒ते । येन॑ । प्रस्क॑ण्वम् । आवि॑थ ॥
Hellwig Grammar
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- yāmi ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- suvīryaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryaṃ ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- brahma ← brahman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- pūrvacittaye ← pūrvacitti
- [noun], dative, singular, feminine
- “Pūrvacitti.”
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- yatibhyo ← yatibhyaḥ ← yati
- [noun], dative, plural, masculine
- “ascetic; Yati.”
- bhṛgave ← bhṛgu
- [noun], dative, singular, masculine
- “Bhṛgu; precipice; Bhṛgu; Bhṛgu; Venus; bhṛgu [word].”
- dhane ← dhana
- [noun], locative, singular, neuter
- “wealth; property; money; treasure; prize; dhana [word]; valuable; dhan; capital; fight.”
- hite ← dhā
- [verb noun], locative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- praskaṇvam ← praskaṇva
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Praskaṇva.”
- āvitha ← av
- [verb], singular, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तत् सुवीर्यं शोभनवीर्यं त्वा त्वां यामि याचामि । छान्दसो वर्णलोपः । तथा तत् ब्रह्म परिवृढमन्नं पूर्वचित्तये पूर्वप्रज्ञानायान्येभ्यः पूर्वमेव लाभाय त्वां याचामि । धने हिते अभीष्टे सति येन सुवीर्येण यतिभ्यः कर्मसूपरतेभ्योऽयष्टृभ्यो जनेभ्यः सकाशाद्धनमाहृत्य भृगवे महर्षये प्रयच्छसि । यद्वा । कर्मसु नियता अङ्गिरसो यतयः । तेषामर्थं धनं प्रयच्छसि । तादर्थ्ये चतुर्थी। येन च ब्रह्मणा प्रस्कण्वं कण्वप्रभवं कण्वस्य पुत्रमृषिम् आविथ ररक्षिथ। तदुभयं याचामीत्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“I solicit you, Indra, for such vigour and for such food as may be hoped for in priority (to others),wherewith you have granted to Bhṛgu the wealth taken from those who had desired from sacrifices, wherewithyou have protected prakṣaṇva.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Taken from those: yena yatibhyo dhane hite: yatibhyaḥ = karmasu uparatebhyoyaśtribhyo janebhyo sakāśād dhanam āhṛtya, having taken the wealth from men not offering sacrifices, orceasing to perform holy acts; the wealth given to Bhṛgu, for the benefit of the sages, the Aṅgirasas
Jamison Brereton
I beg you for a mass of good heroes and for the sacred formulation to be first in your thought.
That with which, when the stake was set, (you were there) for the Yatis and for Bhr̥gu, with which you helped Praskaṇva,
᳓
Jamison Brereton Notes
09-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Although Geldner takes the second hemistich as dependent on the first, because of the parallel yénā clause opening vs. 10, I prefer to take 9cd and 10a as dependent on 10b, with the yénā’s of 9c, 9d, and 10a all referring to śávaḥ in 10b.
But this sequence can also be seen as a type of modulation: the hearer is invited to assume that the yénā’s of 9c and 9d have 9b bráhma as their antecedent, but the opening of the next verse can cause reanalysis and a refocusing on śávaḥ in 10b.
In 9c a verb needs to be supplied. Although the sentiment seems to be essentially identical to 9d (“you helped X”), the root √av ‘help’ does not take a dative recipient. I therefore supply a form of √as or √bhū with the meaning “be there for…” Geldner rather “zu Hilfe kamst.”
Griffith
I crave of thee that hero strength, that thou mayst first regard this prayer,
Wherewith thou holpest Bhrgu and the Yatis and Praskanva when the prize was staked.
Geldner
Ich bitte dich um die Meisterschaft, um das wirkungsvolle Wort, um zuerst bedacht zu werden, durch welches du den Yati´s, dem Bhrigu bei ausgesetztem Preise zu Hilfe kamst, mit welchem du dem Praskanva beigestanden hast.
Grassmann
Dich bitt’ ich um die Heldenkraft, um die Begeisterung zuerst, Mit der du einst den Jati’s, als der Kampf entbrannt, dem Bhrigu, dem Praskanva halfst.
Elizarenkova
Я прошу тебя об этом прекрасном мужестве,
Об этом священном слове – чтобы прежде всего обдумать,
(Слове,) с которым (ты пришел на помощь) к Яти, к Бхригу, когда была установлена ставка,
Которым ты помог Прасканве.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (तत्+सुवीर्य्यम्) सुप्रसिद्ध पवित्र उस शोभनवीर्य को (त्वाम्) तुझसे (यामि) माँगता हूँ और (पूर्वचित्तये) पूर्ण विज्ञान के लिये (तत्+ब्रह्म) उस आत्मबल या वेदज्ञान को तुझसे माँगता हूँ, (येन) जिस बल से तू (यतिभ्यः) जितेन्द्रिय पुरुषों को तथा (भृगवे) विपक्व बुद्धिवाले मनुष्यों को (आविथ) बचाता है। तथा (हिते+धने) कल्याणसाधक धन के लिये (येन) जिस बल से (प्रस्कण्वम्) प्रकृष्ट=उत्तम स्तुतिपाठक को बचाता हो, उसी पवित्र बल को मैं तुझसे माँगता हूँ ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ब्रह्मचर्य्य से आत्मबल प्राप्त होता है। जो जन आत्मशक्ति को नहीं जानते हैं, वे ही महानीच पशु हैं। इस कारण हे मनुष्यो ! मन में ईश्वर को रखकर आत्मशक्ति को बढ़ाओ, तब ही तुम भी रक्षक और हितकर होओगे ॥९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा से उक्त ऐश्वर्य्य तथा पराक्रम की याचना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूर्वचित्तये) मुख्य अध्यात्मज्ञान के लिये (तत्, ब्रह्म) उस परमात्मा तथा (सुवीर्यं) उत्तम बल की (तत्, त्वा, यामि) आपसे याचना करता हूँ (येन) जिस ज्ञान तथा वीर्य्य से (हिते, धने) धन की आवश्यकता होने पर (यतिभ्यः) यत्नशील कर्मयोगियों से लेकर (भृगवे) मायामर्जनशील ज्ञानयोगी को देते तथा (येन) जिस पराक्रम से (प्रस्कण्वं) प्रकृष्ट ज्ञानवाले की (आविथ) रक्षा करते हैं ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासु प्रार्थना करता है कि कर्मयोगिन् ! आप हमें ऐसी शक्ति प्राप्त कराएँ, जिससे हम परमात्मसम्बन्धी ज्ञानवाले तथा ऐश्वर्य्यशाली हों, हे प्रभो ! आप अधिकारियों की याचना पूर्ण करनेवाले हैं अर्थात् कर्मयोगियों से लेकर प्रकृष्ट ज्ञानवाले ज्ञानयोगी को देते हैं। हे पराक्रमसम्पन्न ! आप अपनी कृपा से हमें भी पराक्रमी बनावें, जिससे हम अपने कार्य्यों को विधिवत् करते हुए ज्ञानद्वारा परमात्मा की समीपता प्राप्त करें ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तत्प्रसिद्धम्। सुवीर्य्यम्=शोभनं वीर्य्यम्। तत्प्रसिद्धञ्च ब्रह्म=आत्मशक्तिम्। पूर्वचित्तये=पूर्णज्ञानाय। त्वा=त्वाम्। यामि=याचामि याचे। अत्र चेत्यस्य छान्दसो लोपः। हे परमात्मन् ! येन ब्रह्मणा त्वं। यतिभ्यः=यतीञ्जितेन्द्रियान् पुरुषान्। भृगवे=भृगुं विपक्वप्रज्ञं पुरुषञ्च। हिते=कल्याणे। धने हेतौ। आविथ=रक्षसि। येन बलेन प्रस्कण्वम्=प्रकृष्टस्तोतारञ्च। आविथ ॥९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथैश्वर्याय परमात्मा प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पूर्वचित्तये) मुख्याध्यात्मज्ञानाय (तत्, ब्रह्म) तं परमात्मानं (सुवीर्यं) सुपराक्रमं च (तत्, त्वा) तं त्वां (यामि) याचामि वर्णलोपश्छान्दसः (येन) येन वीर्येण ज्ञानेन च (हिते, धने) इष्टे धने सति (यतिभ्यः) यतनशीलकर्मयोगिभ्य आदाय (भृगवे) मायामर्जनकर्त्रे ज्ञानयोगिने ददासि (येन) येन च वीर्येण (प्रस्कण्वं) प्रकृष्टज्ञानवन्तं (आविथ) रक्षसि ॥९॥
10 येना समुद्रमसृजो - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ये᳓ना समुद्र᳓म् अ᳓सृजो मही᳓र् अप᳓स्
त᳓द् इन्द्र वृ᳓ष्णि ते श᳓वः
सद्यः᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ न᳓ संन᳓शे
यं᳓ क्षोणी᳓र् अनुचक्रदे᳓
मूलम् ...{Loading}...
येना॑ समु॒द्रमसृ॑जो म॒हीर॒पस्तदि॑न्द्र॒ वृष्णि॑ ते॒ शवः॑ ।
स॒द्यः सो अ॑स्य महि॒मा न सं॒नशे॒ यं क्षो॒णीर॑नुचक्र॒दे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
ये᳓ना समुद्र᳓म् अ᳓सृजो मही᳓र् अप᳓स्
त᳓द् इन्द्र वृ᳓ष्णि ते श᳓वः
सद्यः᳓ सो᳓ अस्य महिमा᳓ न᳓ संन᳓शे
यं᳓ क्षोणी᳓र् अनुचक्रदे᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apáḥ ← áp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ásr̥jaḥ ← √sr̥j- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
mahī́ḥ ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
samudrám ← samudrá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yéna ← yá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śávaḥ ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vŕ̥ṣṇi ← vŕ̥ṣṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahimā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
sadyás ← sadyás (invariable)
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
saṁnáśe ← √naś- 1 (root)
{case:DAT, number:SG}
anucakradé ← √krand- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
kṣoṇī́ḥ ← kṣoṇí- ~ kṣoṇī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
येन॑ । स॒मु॒द्रम् । असृ॑जः । म॒हीः । अ॒पः । तत् । इ॒न्द्र॒ । वृष्णि॑ । ते॒ । शवः॑ ।
स॒द्यः । सः । अ॒स्य॒ । म॒हि॒मा । न । स॒म्ऽनशे॑ । यम् । क्षो॒णीः । अ॒नु॒ऽच॒क्र॒दे ॥
Hellwig Grammar
- yenā ← yena ← yad
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- samudram ← samudra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- asṛjo ← asṛjaḥ ← sṛj
- [verb], singular, Imperfect
- “create; shoot; discharge; free; cause; throw; emit; send; produce; use; be born; make.”
- mahīr ← mahīḥ ← mahi
- [noun], accusative, plural, feminine
- “great; firm.”
- apas ← apaḥ ← ap
- [noun], accusative, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vṛṣṇi ← vṛṣan
- [noun], locative, singular, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- śavaḥ ← śavas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- sadyaḥ ← sadyas
- [adverb]
- “immediately; just; daily; sadyas [word].”
- so ← saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahimā ← mahiman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- saṃnaśe ← saṃnaś ← √naś
- [verb noun]
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- kṣoṇīr ← kṣoṇīḥ ← kṣoṇī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Earth.”
- anucakrade ← anukrand ← √krand
- [verb], singular, Perfect indicative
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र येन आत्मीयेन बलेन समुद्रम् अब्धिं प्रति महीः महतीः अपः उदकानि असृजः व्यसृजः । महान् समुद्रो यावद्भिर्जलैः पूर्यते तावन्ति जलानि पुरा त्वं सृष्टवानित्यर्थः । ते त्वदीयं तत् शवः बलं वृष्णि[१] वर्षकम् । अभीष्टफलदमित्यर्थः । अस्य इन्द्रस्य सः महिमा न संनशे न सम्यगापनीयः । परैरप्रधृष्य इत्यर्थः। नशेः कृत्यार्थे केन्प्रत्ययः । यं महिमानं क्षोणीः क्षोणी पृथिवी अनुचक्रदे अनुगच्छति । क्रदिरत्र गत्यर्थः । यदधीना वर्तत इत्यर्थः ॥ ॥२६॥
Wilson
English translation:
“Wherewith you have sent the great waters tot he ocean; such as is your wish-fulfilling strength; thatmight of Indra is not easily to be resisted which the earth obeys.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Such is your wish-fulfilling: or, that your strengthwherewith… is wish-fulfilling
Jamison Brereton
With which you sent the great waters surging to the sea, that is your bullish vast power, Indra.
In a single day that greatness of his cannot be fully attained, toward which the battle-cry has roared.
Jamison Brereton Notes
For vṛ́ṣṇi and the phrase vṛ́ṣṇi te śávaḥ see disc. ad VIII.96.19.
Thieme (KZ 92: 46) rejects the usual interpr. of kṣonī́ḥ as nom. sg., on the grounds that the nom. sg. is attested as kṣoṇī́in I.180.5 and that kṣoṇī́ḥ is otherwise nom. or acc. pl. However, this requires him to interpr. it as an acc. pl. of Inhalts or result with a passive verb: “dem (d.h.: wenn ihm) Gebrüll (aufrüttelndes Kampfgechrei) hinterhergeschreien worden ist.” The syntactic complications of this interpr. seem to me to outweigh the drawbacks of assuming that the poorly attested stem kṣoṇī́- could generate a nom. sg. in -ī́s, esp. since its suffixal accent matches that of vṛkī́-type nouns.
09-10 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Although Geldner takes the second hemistich as dependent on the first, because of the parallel yénā clause opening vs. 10, I prefer to take 9cd and 10a as dependent on 10b, with the yénā’s of 9c, 9d, and 10a all referring to śávaḥ in 10b.
But this sequence can also be seen as a type of modulation: the hearer is invited to assume that the yénā’s of 9c and 9d have 9b bráhma as their antecedent, but the opening of the next verse can cause reanalysis and a refocusing on śávaḥ in 10b.
In 9c a verb needs to be supplied. Although the sentiment seems to be essentially identical to 9d (“you helped X”), the root √av ‘help’ does not take a dative recipient. I therefore supply a form of √as or √bhū with the meaning “be there for…” Geldner rather “zu Hilfe kamst.”
Griffith
Wherewith thou sentest mighty waters to the sea, that, Indra, is thy manly strength.
For ever unattainable is this power of him to whom the worlds have cried aloud.
Geldner
Das, Indra, ist deine Bullenkraft, mit welcher du die großen Gewässer zum Meere laufen ließest. Nicht an einem Tage ist diese seine Macht zu erreichen, hinter dem seine Heerschar herbrüllte.
Grassmann
Die Manneskraft, mit der du, Indra, in das Meer der Wasser Schwall ergossen hast, Erreichet niemand, noch auch dessen Grösse je, dem Wasserflut entgegenrauscht.
Elizarenkova
Это, о Индра, твоя бычья сила,
С помощью которой ты выпустил течь в море великие воды.
За один день не достигнуть этого его величия,
Которому вторит криками войско.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः महिमा का गान दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! हे परमात्मन् ! (येन) जिस निजबल से तूने (समुद्रम्) समुद्र के लिये (महिः) बहुत (अपः) जल (असृजः) बनाया है (तत्+ते+शवः) वह तेरा बल (वृष्णि) सर्वत्र अभीष्ट फलप्रद होवे (अस्य) हे इन्द्र ! तेरी (सः+महिमा) वह महिमा (सद्यः) कदापि (न+संनशे) विनष्ट नहीं होती। (यम्+अनु) जिस महिमा के पीछे (क्षोणीः) पृथिवी आदि सकल लोक (चक्रदे) चलते हैं, वह आपकी महिमा कदापि नष्ट नहीं हो सकती ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - आद्य सृष्टि में ये समुद्रस्थ जल कहाँ से आये। जब पृथिवी भी अग्नि से जाज्वल्यमान थी, तब जल का आगमन कहाँ से हुआ इसको पुनः-पुनः विचारो। अहो ! इसी की सर्व महिमा है, हे मनुष्यो ! उस एक ही की उपासना करो ॥१०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब अन्य प्रकार से कर्मयोगी की महिमा वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (येन) जिस बल से (महो, अपः) महा जलों को (समुद्रं, असृजः) समुद्र के प्रति पहुँचाते हैं (तत्, ते) ऐसा आपका (वृष्णि, शवः) व्यापक बल है (सः, अस्य, महिमा) वह इसकी महिमा (सद्यः) शीघ्र (न, संनशे) नहीं मिल सकती (यं) जिस महिमा का (क्षोणीः) पृथिवी (अनुचक्रदे) अनुसरण करती है ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी की महिमा वर्णन की गई है कि वह कृत्रिम नदियों द्वारा मरु देशों में भी जलों को पहुँचाकर पृथिवी को उपजाऊ बनाकर प्रजा को सुख पहुँचाता और धर्मपथयुक्त तथा अभ्युदयकारक होने के कारण कर्मयोगी के ही आचरणों का पृथिवी भर के सब मनुष्य अनुकरण करते हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनर्महिमैव गीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! येन=स्वकीयेन बलेन। त्वम्। समुद्रं प्रति। महीः=महत्यः। अपः=जलानि। असृजः=सृष्टवानसि। तत्ते। शवः=बलम्। वृष्णि=अभीष्टफलवर्षकं सर्वत्र भवतु। अस्य तव। स महिमा। सद्यः न संनशे=न कदापि सम्यङ् नश्यति विनश्यति। यं महिमानम्। क्षोणीः=पृथिवी। अनुचक्रदे=अनुगच्छति। क्रदिरत्र गत्यर्थः। यदधीनाः पृथिव्यादयः सर्वे लोकाः सन्ति। यो हि समुद्रं जलैः पूरयति स परमात्मैव स्तुत्यो नान्य इत्यनया शिक्षते ॥१०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ प्रकारान्तरेण कर्मयोगिमहिमा वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (येन) बलेन (महीः, अपः) महान्ति जलानि (समुद्रं, असृजः) समुद्रं प्रति गमयसि (तत्) तादृशं (वृष्णि) व्यापकं (ते) तव (शवः) बलमस्ति (सः, अस्य, महिमा) सोऽस्य प्रतापः (सद्यः) झटिति (न, संनशे) न लब्धुं शक्यः (यं) यं महिमानं (क्षोणीः) पृथिवी (अनुचक्रदे) अनुसरति ॥१०॥
11 शग्धी न - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शग्धी᳓ न इन्द्र य᳓त् तुवा
रयिं᳓ या᳓मि सुवी᳓रियम्
शग्धि᳓ वा᳓जाय प्रथमं᳓ सि᳓षासते
शग्धि᳓ स्तो᳓माय पूर्विय
मूलम् ...{Loading}...
श॒ग्धी न॑ इन्द्र॒ यत्त्वा॑ र॒यिं यामि॑ सु॒वीर्य॑म् ।
श॒ग्धि वाजा॑य प्रथ॒मं सिषा॑सते श॒ग्धि स्तोमा॑य पूर्व्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
शग्धी᳓ न इन्द्र य᳓त् तुवा
रयिं᳓ या᳓मि सुवी᳓रियम्
शग्धि᳓ वा᳓जाय प्रथमं᳓ सि᳓षासते
शग्धि᳓ स्तो᳓माय पूर्विय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
suvī́ryam ← suvī́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yā́mi ← √yā- 2 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prathamám ← prathamá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
síṣāsate ← √sanⁱ- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
vā́jāya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
pūrvya ← pūrvyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
stómāya ← stóma- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
श॒ग्धि । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । यत् । त्वा॒ । र॒यिम् । यामि॑ । सु॒ऽवीर्य॑म् ।
श॒ग्धि । वाजा॑य । प्र॒थ॒मम् । सिसा॑सते । श॒ग्धि । स्तोमा॑य । पू॒र्व्य॒ ॥
Hellwig Grammar
- śagdhī ← śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- yāmi ← yā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- suvīryam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suvīryam ← vīryam ← vīrya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “potency; vīrya; heroism; potency; strength; semen; power; deed; active agent; efficacy; vīryapāramitā; gold; vigor; vīrya [word]; virility; manfulness; jewel; force.”
- śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- vājāya ← vāja
- [noun], dative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- prathamaṃ ← prathamam ← prathama
- [noun], accusative, singular, neuter
- “first; prathama [word]; third; young; chief(a); best; antecedent.”
- siṣāsate ← siṣās ← √san
- [verb noun], dative, singular
- “win; gain.”
- śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- stomāya ← stoma
- [noun], dative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- pūrvya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “first; precedent; age-old; excellent; former(a).”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र सुवीर्यं शोभनवीर्योपेतम् । बहुव्रीहौ • वीरवीय च’ इत्युत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । यत् रयिं धनं त्वां यामि याचामि । छान्दसो वर्णलोपः । नः अस्मभ्यं तद्धनं शग्धि देहि । शकिरत्र दानार्थः । तस्मात् लोटि हौ छान्दसो विकरणस्य लुक् । ‘हुझल्भ्यः’ इति हेर्धित्वम् । तथा सिषासते संभक्तुमिच्छते । सनतेः सनि ‘सनीवन्तर्ध’ इति विकल्पनादिडभावे ‘जनसनखनाम्’ इत्यात्वम् । वाजाय। वाज इत्यन्ननाम । तेन च तद्वाँलक्ष्यते । हविष्मते यजमानाय प्रथमं सर्वेभ्यः पूर्वमेव शग्धि धनं प्रयच्छ । यद्वा वाजायेति द्वितीयार्थे चतुर्थी । कर्मभिस्त्वां संभक्तुमिच्छते जनाय प्रथमं वाजाय वाजमन्नं शग्धि देहि । पश्चात् स्तोमाय स्तोत्रे हे पूर्व्य पूर्वस्मिन् काले भव चिरंतनेन्द्र शग्धि देहि । स्तौतेः कर्तरि • अर्तिस्तुसु ’ इत्यादिना मन्प्रत्ययः ॥
Wilson
English translation:
“Grant us, Indra, the wealth accompanied by vigour, which I solicit from you; give (wealth) first of all tohim desirous of gratifying you, presenting (sacrificial) food; give (wealth), you who are of old, to him who glorifiesyou.”
Jamison Brereton
Muster your ability for us, Indra, when I beg you for wealth and a mass of good heroes.
Muster your ability for the one striving to first win the prize. Muster your ability for the praise song, foremost one.
Jamison Brereton Notes
Rather than construing vā́jāya directly with śagdhí, as Geldner does (“Tu uns, was du kannst zum Siegerpreis…”), I interpret it as the object of the participle síṣāsate, attracted into the dative in the fashion of datival phrases like vṛtrā́ya hántave (e.g., III.37.5-6). For the VP see VIII.103.11 vā́jaṃ síṣāsataḥ. However, 12d śagdhí stómāya may support Geldner’s interpretation.
Griffith
Help us, O Indra, when we pray to thee for wealth and hero might.
First help thou on to strength the man who strives to win, and aid our laud, O Ancient One.
Geldner
Tu für uns, was du kannst, Indra, da ich dich um Reichtum, um die Meisterschaft bitte! Tu, was du kannst zum Siegerpreis für den, der den ersten zu gewinnen trachtet; tu, was du kannst, zu unserem Loblied, du Allererster!
Grassmann
Sei hold uns, Indra, wenn ich dich um Reichthum bitt’ und Heldenkraft, Verhilf zu Labung dem, der sie zuerst begehrt, sei hold dem Loblied, ewiger.
Elizarenkova
Постарайся для нас, о Индра, так как я прошу
Тебя о богатстве, о прекрасном мужестве!
Постарайся с наградой для того, кто первым хочет добыть (ее)!
Постарайся с восхвалением, о (ты) самый первый!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
क्या प्रार्थना करनी चाहिये, यह शिक्षा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! हे सर्वप्रकाशक देव ! तू (नः) हम लोगों का (शग्धि) साहाय्य उस समय करो (यद्) जब (सुवीर्य्यम्) शोभनवीर्य्ययुक्त पुत्रादिक (रयिम्) धन (त्वाम्) तुझसे (यामि) माँगूँ पुनः (नः) हमको (प्रथमम्) प्रथम (शग्धि) सहायता दे, जब (वाजाय) विज्ञान के लिये तुझसे याचना करूँ पुनः (शग्धि) हमको साहाय्य प्रदान कर जब (सिषासते) परमोत्कृष्ट (स्तोमाय) स्तोत्र के लिये तुझसे याचना करूँ। (पूर्व्य) हे पूर्ण ! हे पुरातन ईश ! इन मनोरथों को तू पूर्ण कर ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर के निकट तीन पदार्थ याचनीय हैं। इस लोक के लिये महाबलिष्ठ पुत्रादिक धन, परलोक के लिये सुविज्ञान और दोनों के लिये स्तुतिशक्ति, सत्काव्यशक्ति। प्रातः-सायं मन से उसके निकट पहुँचकर उसकी प्रार्थना करें और सम्पूर्ण दिन उसके साधन इकट्ठे करें, तब ही मनोरथ की सिद्धि हो सकती है ॥११॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी से धन की याचना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यत्, रयिं) जिस धन की (सुवीर्यं, त्वा) सुन्दर वीर्यवाले आपसे (यामि) याचना करता हूँ (नः, शग्धि) वह हमको दीजिये (सिषासते) जो आपके अनुकूल चलना चाहता है, उसको (वाजाय) अन्न (प्रथमं) सबसे पहले (शग्धि) दीजिये (पूर्व्य) हे अग्रणी ! (स्तोमाय) स्तुतिकर्त्ता को (शग्धि) दीजिये ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इन्द्र=हे सब धनों के स्वामी कर्मयोगिन् ! हम लोग आपकी आज्ञापालन करते हुए आपसे याचना करते हैं कि आप हमें सब प्रकार का धन-धान्य देकर संतुष्ट करें, क्योंकि जो आपका अनुकूलगामी है, उसको सबसे प्रथम अन्नादि धन दीजिये अर्थात् कर्मयोगी का यह कर्तव्य है कि वह वैदिकमार्ग में चलने तथा चलानेवाली प्रजाओं को धनादि सकल आवश्यक पदार्थ देकर सर्वदा प्रसन्न रखे, जिससे उसके किसी राष्ट्रिय अङ्ग में न्यूनता न आवे ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
किं प्रार्थनीयमिति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! इन्धे दीपयति जगदिदमितीन्द्रः हे भगवन् ! त्वम्। नोऽस्मान्। शग्धि=शक्तान् कुरु। तदास्माकं साहाय्यं कुरु। यद्=यदा। अहम्। सुवीर्य्यम्=शोभनवीर्य्योपेतं पुत्रादिसहितम्। रयिम्=धनम्। त्वा=त्वाम्। यामि=याचामि याचे। अत्र वर्णलोपश्छान्दसः। पुनः। यदा। वाजाय=विज्ञानाय। त्वां याचे। तदा। शग्धि=प्रथमं साहाय्यं कुरु। तथा। सिषासते=सनितुं संभक्तुं दीनेभ्यो धनानि संविभाजयितुमिच्छते। स्तोमाय=स्तोत्राय। शग्धि। हे पूर्व्य=हे पूर्ण ! हे पुरातन ईश ! इमान् मनोरथान् पूरय ॥११॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिसकाशात् धनं प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यत्, रयिं) यादृशं धनं (सुवीर्यं, त्वा) सुष्ठु वीर्यवन्तं त्वां (यामि) याचामि (नः, शग्धि) तत्प्रयच्छ अस्मभ्यम् (सिषासते) संभक्तुमिच्छते (वाजाय) अन्नं (प्रथमं) सर्वेभ्यः पूर्वं (शग्धि) प्रयच्छ (पूर्व्य) हे अग्रणीः ! (स्तोमाय) स्वस्तोत्रे (शग्धि) प्रयच्छ ॥११॥
12 शग्धी नो - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शग्धी᳓ नो अस्य᳓ य᳓द् ध पौर᳓म् आ᳓विथ
धि᳓य इन्द्र सि᳓षासतः
शग्धि᳓ य᳓था रु᳓शमं श्या᳓वकं कृ᳓पम्
इ᳓न्द्र प्रा᳓वः सु᳓वर्णरम्
मूलम् ...{Loading}...
श॒ग्धी नो॑ अ॒स्य यद्ध॑ पौ॒रमावि॑थ॒ धिय॑ इन्द्र॒ सिषा॑सतः ।
श॒ग्धि यथा॒ रुश॑मं॒ श्याव॑कं॒ कृप॒मिन्द्र॒ प्रावः॒ स्व॑र्णरम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
शग्धी᳓ नो अस्य᳓ य᳓द् ध पौर᳓म् आ᳓विथ
धि᳓य इन्द्र सि᳓षासतः
शग्धि᳓ य᳓था रु᳓शमं श्या᳓वकं कृ᳓पम्
इ᳓न्द्र प्रा᳓वः सु᳓वर्णरम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́vitha ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ha ← ha (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
paurám ← paurá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhíyaḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
síṣāsataḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
kŕ̥pam ← kŕ̥pa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rúśamam ← rúśama- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śagdhí ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
śyā́vakam ← śyā́vaka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
ā́vaḥ ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
svàrṇaram ← svàrṇara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
श॒ग्धि । नः॒ । अ॒स्य । यत् । ह॒ । पौ॒रम् । आवि॑थ । धियः॑ । इ॒न्द्र॒ । सिसा॑सतः ।
श॒ग्धि । यथा॑ । रुश॑मम् । श्याव॑कम् । कृप॑म् । इन्द्र॑ । प्र । आवः॑ । स्वः॑ऽनरम् ॥
Hellwig Grammar
- śagdhī ← śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yaddha ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- yaddha ← ha
- [adverb]
- “indeed; ha [word].”
- pauram ← paura
- [noun], accusative, singular, masculine
- āvitha ← av
- [verb], singular, Perfect indicative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- dhiya ← dhiyaḥ ← dhī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- siṣāsataḥ ← siṣās ← √san
- [verb noun], genitive, singular
- “win; gain.”
- śagdhi ← śak
- [verb], singular, Aorist imperative
- “can; invigorate.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- ruśamaṃ ← ruśamam ← ruśama
- [noun], accusative, singular, masculine
- śyāvakaṃ ← śyāvakam ← śyāvaka
- [noun], accusative, singular, masculine
- kṛpam ← kṛpa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kṛpa; Kṛpa.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- prāvaḥ ← prāv ← √av
- [verb], singular, Imperfect
- “help; promote.”
- svarṇaram ← svarṇṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र धियः कर्माणि स्तोत्राणि वा सिषासतः संभक्तवतः नः अस्माकं संबन्धिनः अस्य यजमानस्य तद्धनं शग्धि प्रदेहि यद्ध येन खलु धनेन पौरम् । पुरुर्नाम राजा । तस्य पुत्रम् आविथ ररक्षिथ । अपि च हे इन्द्र रुशमं श्यावकं कृपं चैतन्नामकांस्त्रीन् राजर्षीन् यथा येन प्रकारेण प्रावः प्रारक्षः तथा स्वर्णरं सर्वस्य हविषो नेतारं प्रापयितारम् । यद्वा । स्वः स्वर्गं प्रति नेतव्यमिमं यजमानं शग्धि शक्तं कुरु। धनादिसंपत्त्या यागानुष्ठानाय यथा शक्तो भवति तथा कुर्वित्यर्थः । इन्द्र इत्यामन्त्रितस्य पादादित्वेनाष्टमिकनिघाताभावे षाष्ठिकमामन्त्रिताद्युदात्तत्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Give to this our (worshipper) engaged in celebrating your sacred rites, Indra, (the wealth) whereby youhave protected the son of Puru, grant to the man (aspiring) to heaven (the wealth wherewith) you havepreserved, O Indra, Ruśama, Śyāvaka and Kṛpa.”
Jamison Brereton
Muster your ability for us since you helped Paura (and help) the insights of this one striving to win, Indra.
Muster your ability just as you furthered Ruśama, Śyāvaka, and Kr̥pa possessing solar glory, Indra.
Jamison Brereton Notes
Geldner’s interpretation of ab (“Tu uns, was du kannst, für diesen, der [den Preis] der Dichtung gewinnen möchte, da du ja dem Paura beigestanden hast”) is syntactically quite troublesome, in that it not only involves an embedded relative (rare to non-existent in the RV) yád … ā́vitha, but one that splits up a close constituent asyá … síṣāsataḥ. Oldenberg, by contrast, takes dhíyaḥ as object of ā́vitha parallel to paurám and cites abundant parallels for √av + dhíyam, -aḥ. This allows the yád clause to be normally positioned, although I still find the position of the asyá unusual. I also supply a presential form of √av to govern dhíyaḥ, since the aid to the striver’s insights seems to be a matter of current concern.
Unlike Geldner I do not take svàrṇaram as a fourth client of Indra’s, but as an epithet of the final name in a classic Behagel’s Law construction. In the next hymn (VIII.4.2) mentioning Ruśama, Śyāvaka, and Kr̥pa there is no Svarṇara. I also take it as an epithet in VIII.12.2, but as a PN in VIII.6.39.
Griffith
Help for us, Indra, as thou holpest Paura once, this man’s devotions bent on gain.
Help, as thou gavest Rugama and Syavaka and Svarnara and Krpa aid.
Geldner
Tu uns, was du kannst, Indra, für diesen, der den Preis der Dichtung gewinnen möchte, da du ja dem Paura beigestanden hast! Tu, was du kannst, wie du dem Rusama, Syavaka, Kripa, Svarnara weiterhalfst, Indra!
Grassmann
Sei hold, o Indra, wie du einst dem Paura halfst, den Bitten des Begehrenden, Sei hold, wie du dem Ruçama, dem Çjāvaka, dem Svarnara und Kripa halfst.
Elizarenkova
Постарайся ради нас для этого, так как помог же ты Пауре,
О Индра, (помоги) молитвам стремящегося добыть (награду)!
Постарайся, как (тогда, когда) помогал ты, о Индра,
Рушаме, Шьяваке, Крипе, Сварнаре!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
आत्मकल्याण के लिये प्रतिदिन परमात्मा ही प्रार्थनीय है, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे भगवन् ! तू (नः) हमको सब शुभ कर्म में (शग्धि) समर्थ कर जिस हेतु (अस्य) हम उपासक तेरे ही हैं। पुनः जिस हेतु (धियः+सिषासतः) हम लोग मनुष्यों में शुभकर्म और विज्ञान फैलाते हैं, अतः तू हमारी सहायता कर और (यत्) जिस हेतु तू (पौरम्) अन्यान्य जनों के मनोरथ पूर्ण करनेवाले को (आविथ) साहाय्य करता है। पुनः (यथा) जिस प्रकार (रुशमम्) रोगियों को सुख पहुँचानेवाले चिकित्सक=वैद्य को (श्यावकम्) परदुःखहारी जन को (कृपम्) कृपालुजन को तथा (स्वर्णरम्) सुख पहुँचानेवाले अथवा ईश्वर की ओर ले जानेवाले को (प्रावः) सहायता देता है, वैसे ही हमारी इस आत्मा को भी (शग्धि) दृढ़ और शक्तिमान् कर ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! तू स्वभावतः जगत् की रक्षा कर रहा है। तथा परोपकारी जनों को उन्नत बनाता है। अतः मुझे भी सर्व कर्म में साहाय्य दे ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (नः) हमारे सम्बन्धी (धियः, सिषासतः) कर्मों में लगे रहनेवाले (अस्य) इस यजमान को वह धन (शग्धि) दीजिये (यत्, ह) जिस धन से (पौरं, आविथ) पुरवासी जनसमुदाय की रक्षा करते हैं (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यथा) जैसे (रुशमं) ऐश्वर्य्य से दीप्तिमान् (श्यावकं) दारिद्र्य से मलिन (कृपं) कार्यों में समर्थ (स्वर्णरं) सुखी नर की (प्रावः) रक्षा की, वैसे ही (शग्धि) मुझको भी समर्थ कीजिये ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में याज्ञिक लोगों की ओर से प्रार्थना है कि हे कर्मयोगिन् ! आप हमारे सम्बन्धी यजमान को, जो याज्ञिककर्मों में प्रवृत्त है, धन से सम्पन्न कीजिये, हे भगवन् ! जैसे कर्मों में प्रवृत्त दरिद्र पुरुष को धन देकर सुखी करते हो, वैसे ही आप हम लोगों सहित यजमान को भी समर्थ करें, जिससे वह उत्साहित होकर यज्ञसम्बन्धी कर्म करे-करावे ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
आत्मकल्याणार्थं प्रतिदिनं परमात्मैव प्रार्थनीय इति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। नोऽस्मान्। शग्धि=सर्वस्मिन् शुभे कर्मणि समर्थान् कुरु। यतो वयम्। अस्य=तवैव स्मः। कीदृशानस्मान्। धियः=कर्माणि विज्ञानानि वा। मनुष्येषु। सिषासतः=संविभाजयतः। तथा। यद्=यतस्त्वम्। पौरम्=पूरयति विज्ञानद्रव्यादिपदार्थैर्मनुष्याणां मनोरथान् यः सः पुरुः पुरुरेव पौरस्तम्। आविथ=सहायतां ददासि। तथा। रुशमम्=रुग्णान् औषधैर्यः शमयति स रुशमस्तम्। रुशमं चिकित्सकम्। श्यावकम्=परदुःखहारिणम्। कृपम्=कृपयति दयते यस्तम्। कृपालुं पुरुषम्। स्वर्णरम्=स्वः सुखं नृणाति प्रापयतीति स्वर्णरस्तं सुखप्रदातारम्। यथा। प्रावः=सहायतां ददासि। तथा। ममात्मानमपि। त्वम्। शग्धि=समर्थं कुरु वा तस्मै विज्ञानं देहि ॥१२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (नः) अस्माकं सम्बन्धिनः (धियः, सिषासतः) कर्माणि संभजतः (अस्य) यजमानस्य तद्धनं (शग्धि) देहि (यत्, ह) येन हि (पौरं, आविथ) पुरे भवं जनसमुदायं रक्षितवान् (इन्द्र) हे इन्द्र ! (यथा) येन प्रकारेण (रुशमं) ऐश्वर्येण दीप्तिमन्तं (श्यावकं) दारिद्र्येण मलिनं (कृपं) सामर्थ्यवन्तं (स्वर्णरं) सुखिनं नरं च (प्रावः) रक्षितवान् तथा मामपि (शग्धि) शक्तं कुरु ॥१२॥
13 कन्नव्यो अतसीनाम् - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क᳓न् न᳓व्यो अतसी᳓नां᳐
तुरो᳓ गृणीत म᳓र्तियः
नही᳓ नु᳓ अस्य महिमा᳓नम् इन्द्रियं᳓
सु᳓वर् गृण᳓न्त आनशुः᳓
मूलम् ...{Loading}...
कन्नव्यो॑ अत॒सीनां॑ तु॒रो गृ॑णीत॒ मर्त्यः॑ ।
न॒ही न्व॑स्य महि॒मान॑मिन्द्रि॒यं स्व॑र्गृ॒णन्त॑ आन॒शुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
क᳓न् न᳓व्यो अतसी᳓नां᳐
तुरो᳓ गृणीत म᳓र्तियः
नही᳓ नु᳓ अस्य महिमा᳓नम् इन्द्रियं᳓
सु᳓वर् गृण᳓न्त आनशुः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
atasī́nām ← atasí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
návyaḥ ← návyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gr̥ṇīta ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
mártyaḥ ← mártya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
turáḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
indriyám ← indriyá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mahimā́nam ← mahimán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nahí ← nahí (invariable)
nú ← nú (invariable)
ānaśúḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gr̥ṇántaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
svàr ← svàr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
कत् । नव्यः॑ । अ॒त॒सीना॑म् । तु॒रः । गृ॒णी॒त॒ । मर्त्यः॑ ।
न॒हि । नु । अ॒स्य॒ । म॒हि॒मान॑म् । इ॒न्द्रि॒यम् । स्वः॑ । गृ॒णन्तः॑ । आ॒न॒शुः ॥
Hellwig Grammar
- kan ← kad ← ka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- navyo ← navyaḥ ← navyas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “new.”
- atasīnāṃ ← atasīnām ← atasi
- [noun], genitive, plural, masculine
- turo ← turaḥ ← tura
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; noble; noble.”
- gṛṇīta ← gṛ
- [verb], singular, Present optative
- “praise.”
- martyaḥ ← martya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- nahī ← nahi
- [adverb]
- nv ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mahimānam ← mahiman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “greatness; power; mahiman.”
- indriyaṃ ← indriyam ← indriya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “aindra.”
- svar
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sun; sky; sunlight.”
- gṛṇanta ← gṛṇantaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
- ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
सायण-भाष्यम्
अतसीनाम् अतन्तीनां सततगामिनीनां स्तुतीनां तुरः प्रेरयिता मर्त्यः मरणधर्मा नव्यः अभिनव इदानींतनः कत् को नाम स्तोता गृणीत इन्द्रं स्तुयात् । अल्पप्रज्ञैरिदानींतनैरिन्द्रः स्तोतुं न शक्यत इत्यर्थः । ‘गॄ शब्दे’। क्रैयादिकः । प्वादीनां ह्रस्वः’ इति ह्रस्वत्वम् । नु पुरा पूर्वस्मिन्नपि काले विद्यमानाः स्वः सर्वे गृणन्तः स्तोतारः। यद्वा । स्वः सुष्ठ्वरणीयं प्राप्तव्यमिन्द्रं गृणन्तः स्तुवन्तो जनाः । इन्द्रियम् । इन्द्रियमिन्द्रस्य लिङ्गमिन्द्रस्यैवासाधारणम् । अस्य इन्द्रस्य महिमानं महत्त्वं नहि आनशुः न खलु प्राप्नुवन् । अश्नोतेर्लिटि व्यत्ययेन परस्मैपदम् । अत आदेः ’ इत्यभ्यासस्यात्वम्। ‘अश्नोतेश्च’ इति नुट् । ’ हि च’ इति निघातप्रतिषेधः ॥
Wilson
English translation:
“What living mortal, the prompter of ever-rising (praises), may now glorify Indra? No one of thoseheretofore praising him have attained the greatness of the properties of Indra.”
Jamison Brereton
What among the unshakable things should a powerful mortal sing anew?
For, (even though) singing the sun, they have not reached his greatness, his Indrian power.
Jamison Brereton Notes
It is generally, and reasonably, accepted (e.g., Grassmann, Oldenberg, EWA s.v. atasī́-) that the hapax atasī́nām belongs with atasā́yya-, attested twice, so its meaning depends on our interpretation of the latter - generally held to mean ‘to be called/praised’. However, I take atasā́yya as a negated gerundive to √taṃs ‘shake’ (see I.63.6), and so atasī́- should mean ‘unshakeable, unshaking, firm’. In context here, I assume that it refers to the stable, fixed elements of the cosmic world and the standard subjects of poetry. This may implicitly contrast with návyaḥ ‘anew’, sketching the usual tension between the poet’s desire to produce a new song and the fact that his topics are preordained.
This category of possible atasī́poetic topics is then exemplified by the sun in pāda d — a subject that, despite its greatness, does not match the greatness of Indra.
This interpretation of cd follows Oldenberg; Geldner switches the objects of participle and main verb, taking svàr with ānaśuḥ and mahimā́nam with gṛṇántaḥ: “Denn noch nicht haben die, welchen seine indrische Grösse besingen, die Sonne erreicht.” Although word order is hardly a reliable guide to RVic interpretation, the adjacency of pādainitial svàr gṛṇántaḥ weakly favors the Oldenberg interpretation, which also makes more sense.
Griffith
What newest of imploring prayers shall, then, the zealous mortal sing?
For have not they who laud his might, and Indra-power won for themselves the light of heaven?
Geldner
Was könnte ein Sterblicher, der es anderen zuvortut, neues an Bittgebeten singen? Denn noch nicht haben die, welche seine indrische Größe besingen, die Sonne erreicht.
Grassmann
Welch neues Lob soll bringen ihm der schnelle Mensch im Bettlerschwarm? Denn nie ermessen seine Indragrösse die, die preisen seinen Himmelsglanz.
Elizarenkova
Что нового среди призывов
Может пропеть (даже) способный смертный?
Ведь никогда не достигают этого свойственного Индре величия,
Те, кто воспевает солнце.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर महिमा की स्तुति कही जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अतसीनाम्) सततगामिनी स्तुतियों के (तुरः) प्रेरयिता (मर्त्यः) मरणशील (नव्यः) नूतन (कत्) कौन स्तोता (गृणीत) इन्द्र की स्तुति कर सकता है। क्योंकि वर्तमान काल के मनुष्य अल्पज्ञ होने के कारण इन्द्र की स्तुति करने में समर्थ नहीं। जब (नु) पूर्वकाल के विद्वान् भी (अस्य) इसकी (महिमानम्) महिमा को (न+हि+आनशुः) न पा सके, तो कैसे महिमा (इन्द्रियम्) जो इन्द्रिय द्वारा मालूम होती है। जिसकी महिमा को ये इन्द्रियसमूह प्रकाशित कर रहे हैं। पुनः (स्वर्गणन्तः) जो सुख का प्रकाश कर रहा है अर्थात् जो यह सम्पूर्ण जगत् सुखमय हो रहा है, वह उस परमात्मा का ही महत्त्व है। उसकी महिमा को कौन गा सकता है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश की महिमा अनन्त है। पूर्व विद्वान् भी उसके अन्त तक न पहुँचे। अद्यतन भी अन्त तक न पहुँचेंगे। हे महादेव ! स्वमति के अनुसार आपकी स्तुति में सब प्रवृत्त होते हैं। तदनुसार मैं भी आपकी स्तुति करता हूँ। हे ईश ! मेरे आशय को जानकर प्रसन्न हो ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अतसीनां) निरन्तर होनेवाली स्तुतियों का (तुरः) करनेवाला (नव्यः) नवीन शिक्षित (मर्त्यः) मनुष्य (कत्, गृणीत) कौन कहकर समाप्त कर सकता (अस्य) इस कर्मयोगी की (इन्द्रियं, महिमानं) राज्य-महिमा को (स्वः, गृणन्तः) सुख से चिरकाल तक वर्णन करते हुए विद्वानों ने भी (नहि, नु) नहीं ही (आनशुः) पार पाया है ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि बड़े-बड़े विद्वान् पुरुष जो निरन्तर सूक्ष्म पदार्थों के जानने में प्रवृत्त रहते हैं, उन्होंने भी कर्मयोगी की महिमा का पार नहीं पाया, तब नवशिक्षित मनुष्य उसकी महिमा को क्या कह सकता है, क्योंकि कर्मयोगी की अनन्त कलायें हैं, जिनकी इयत्ता को विद्वान् पुरुष अनन्तकाल तक भी नहीं जान सकता ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनर्महिमा स्तूयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अतसीनाम्=अतन्तीनाम्−सततगामिनीनां स्तुतीनाम्। तुरः=प्रेरयिता। मर्त्यः=मरणधर्मा। नव्यः=अभिनव इदानींतनः। कत्=को नाम स्तोता। गृणीत=इन्द्रं स्तुयात्। अल्पबुद्धयोऽद्यतना इन्द्रं स्तोतुं न शक्नुवन्तीत्यर्थः। गॄ शब्दे। नु=पुरा पूर्वस्मिन्नपि काले विद्यमाना विद्वांसः। अस्य महिमानम् नहि। आनशुः=न खलु प्राप्नुवन्। कीदृशं महिमानम्। इन्द्रियम्=इन्द्रियप्रत्यक्षम्। पुनः। स्वर्गृणन्तः=स्वर्गृणन्तम्=स्वः सुखं गृणन्तम्=सुखस्य कथयितारम्=सुखप्रकाशमित्यर्थः ॥१३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अतसीनां) निरन्तरं क्रियमाणानां स्तुतीनां (तुरः) प्रेरकः (मर्त्यः) मनुष्यः (नव्यः) नव्यशिक्षितः (कत्, गृणीत) कः कथयित्वा समापयेत् (अस्य) अस्य कर्मयोगिणः (इन्द्रियं) इन्द्रसम्बन्धिनं (महिमानं) प्रतापं (स्वः, गृणन्तः) सुखेन चिरं वर्णयन्तः (नहि, नु) नैव (आनशुः) पारयामासुः ॥१३॥
14 कदु स्तुवन्त - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क᳓द् उ स्तुव᳓न्त ऋतयन्त देव᳓त
ऋ᳓षिः को᳓ वि᳓प्र ओहते
कदा᳓ ह᳓वम् मघवन्न् इन्द्र सुन्वतः᳓
क᳓द् उ स्तुवत᳓ आ᳓ गमः
मूलम् ...{Loading}...
कदु॑ स्तु॒वन्त॑ ऋतयन्त दे॒वत॒ ऋषिः॒ को विप्र॑ ओहते ।
क॒दा हवं॑ मघवन्निन्द्र सुन्व॒तः कदु॑ स्तुव॒त आ ग॑मः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
क᳓द् उ स्तुव᳓न्त ऋतयन्त देव᳓त
ऋ᳓षिः को᳓ वि᳓प्र ओहते
कदा᳓ ह᳓वम् मघवन्न् इन्द्र सुन्वतः᳓
क᳓द् उ स्तुवत᳓ आ᳓ गमः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
devátā ← devátā (invariable)
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥tayanta ← √r̥tay- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
stuvántaḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
káḥ ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ohate ← √uh- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
ŕ̥ṣiḥ ← ŕ̥ṣi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kadā́ ← kadā́ (invariable)
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sunvatáḥ ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
gamaḥ ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
kát ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
stuvatáḥ ← √stu- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
u ← u (invariable)
पद-पाठः
कत् । ऊं॒ इति॑ । स्तु॒वन्तः॑ । ऋ॒त॒ऽय॒न्त॒ । दे॒वता॑ । ऋषिः॑ । कः । विप्रः॑ । ओ॒ह॒ते॒ ।
क॒दा । हव॑म् । म॒घ॒ऽव॒न् । इ॒न्द्र॒ । सु॒न्व॒तः । कत् । ऊं॒ इति॑ । स्तु॒व॒तः । आ । ग॒मः॒ ॥
Hellwig Grammar
- kad ← ka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- stuvanta ← stuvante ← stu
- [verb], plural, Present indikative
- “laud; praise; declare; stu.”
- ṛtayanta ← ṛtayantaḥ ← ṛtay
- [verb noun], nominative, plural
- devata ← devataḥ ← deva
- [noun], ablative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ṛṣiḥ ← ṛṣi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ṛṣi; spiritual teacher; ascetic; Mantra.”
- ko ← kaḥ ← ka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “what; who; ka [pronoun].”
- vipra ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- ohate ← ūh
- [verb], singular, Present indikative
- “diagnose.”
- kadā
- [adverb]
- “when; kadā [word].”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- maghavann ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “big.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sunvataḥ ← su
- [verb noun], genitive, singular
- “press out; su.”
- kad ← ka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- stuvata ← stuvataḥ ← stu
- [verb noun], genitive, singular
- “laud; praise; declare; stu.”
- ā ← āḥ ← as
- [verb], singular, Imperfect
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- gamaḥ ← gam
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र स्तुवन्तः स्तोत्रं कुर्वन्तः कदु के खलु जनाः देवता । ‘देवात्तल्’ इति स्वार्थिकस्तल्प्रत्ययः । व्यत्ययेन प्रथमा । देवं त्वामुद्दिश्य ऋतयन्त ऋतं यज्ञमैच्छन् । त्वदीययागेच्छापि दुर्लभा दूरे त्वद्यागकथा । ऋषिः द्रष्टा विप्रः मेधावी कः स्तोता ओहते वहति । त्वां स्तुतीः प्रापयति । न कश्चिदपि त्वां स्तोतुं शक्नोतीत्यर्थः । यत एवमतः कारणात् हे मघवन् धनवन् इन्द्र अनुग्रहीत्रा त्वयैवागन्तव्यम् । स त्वं कदा कस्मिन् काले सुन्वतः सोमाभिषवं कुर्वतो यजमानस्य हवम् आह्वानं प्रति आ गमः आगच्छः । कदु कदा च कस्मिंश्च काले स्तुवतः केवलं स्तोत्रं कुर्वतो यजमानस्य हवमाह्वानमा गमः अभ्यगच्छः। सुन्वतः स्तुवतः इत्युभयत्र ‘शतुरनुमः । इति विभक्तेरुदात्तत्वम् । गमेर्लुङि लुदित्त्वात् च्लेरङादेशः ॥
Wilson
English translation:
“Who, praising you as the deity, (ever) hoped to sacrifice to you? What saint, what sage conveys (hispraises to yo?) When, opulent Indra, have you come to the invocation of one pouring out libations, of onerepeating (your) praise?”
Jamison Brereton
Praising what will they be acting according to truth among the gods? Which inspired poet will be lauded as a seer?
When will you come to the call of the man who presses, o bounteous Indra, when (to that) of the man who praises?
Griffith
When shall they keep the Law and praise thee mid the Gods? Who counts as Rsi and as sage?
When ever wilt thou, Indra Maghavan, come nigh to presser’s or to praiser’s call?
Geldner
Was sollen sie singen, um es dem Gotte recht zu machen? Welcher Redekundige darf sich rühmen, ein Rishi zu sein? Wann wirst du, gabenreicher Indra, auf den Ruf des Somapressenden kommen? Was soll der Sänger singen, daß du auf seinen Ruf kommest?
Grassmann
Wie preisen doch die Sänger recht die Götterschar? welch’ Liederdichter ist genehm? Wann, mächt’ger Indra, kommst du auf des Priesters Ruf? und auf den Ruf des preisenden?
Elizarenkova
Что же должны восхвалять, воздавая должное божеству?
Какой вдохновенный риши понравится?
Когда ты (придешь) на зов выжимающего, о щедрый Индра?
Что надо восхвалять, чтобы ты пришел?
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- सतःपङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर के नियम सदा पालनीय हैं, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (स्तुवन्तः) तेरी स्तुति करते हुए (कदु) कौन मनुष्य (ऋतयन्तः) सत्य नियमों को पालते हैं, कोई नहीं। और (कः) कौन (देवता) दिव्यगुणसंयुक्त (ऋषिः) अतीन्द्रियद्रष्टा ऋषि और (विप्रः) मेधावीजन (ओहते) आपकी महिमा के विषय में तर्क-वितर्क करते हैं। आपकी स्तुति कौन कर सकता है। तथापि (मघवन्) हे महाधन सम्पन्न परमात्मन् ! (कदा) कब (सुन्वतः+हवम्) यज्ञपरायण मनुष्यों के निमन्त्रण को सुनकर सहायता के लिये आप आवेंगे और (कदु) कब (स्तुवतः) स्तुति करनेवाले ज्ञानी जनों के निमन्त्रण को सुन उनके निकट (आगमः) आवेंगे ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! महान् जन भी आपके सर्व सत्य नियमों का पालन नहीं कर सकते। ऋषि और मेधावीजन भी आपकी तर्कना करने में असमर्थ हैं। तब हम लोग तो क्या हैं, तथापि आप स्वभाव से ही सुकर्मी और ज्ञानीजनों का उद्धार करते हैं, आपकी कृपा से वे कब सुखी होंगे, यह मैं पूछता हूँ ॥१४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब अन्य प्रकार से प्रार्थना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कत्, उ, स्तुवन्तः) कौन स्तोता (देवता) देव आपके (ऋतयन्त) यज्ञ करने की इच्छा कर सके (कः) कौन (विप्रः) विद्वान् (ऋषिः) सूक्ष्मद्रष्टा (ओहते) आपको वहन कर सकता है (मघवन्, इन्द्र) हे धनवन् इन्द्र ! (सुन्वतः) आपका अर्चन करनेवाले पुरुष के (हवं) हव्य पदार्थों को (कदा) कब स्वीकार करेंगे (स्तुवतः) स्तुति करनेवाले के गृह को (कत्, उ) कब (आगमः) आवेंगे ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कर्मयोगी से प्रार्थना, उसके यज्ञ, स्तुति और आह्वान करने को सभी पुरुष उत्कण्ठित रहते और यह चाहते हैं कि यह कर्मयोगी कब हमारी प्रार्थना को किस प्रकार स्वीकार करे, जिससे हम लोग भी उसकी कृपा से अभ्युदयसम्पन्न होकर इष्ट पदार्थों का भोग करें, हे कर्मयोगिन् ! आप याज्ञिक पुरुषों के हव्य पदार्थों को कब स्वीकार करेंगे अर्थात् यज्ञ का फल, जो ऐश्वर्य्यलाभ करना है, वह आप हमको शीघ्र प्राप्त कराएँ और स्तोता के गृह को पवित्र करें अर्थात् उसके गृह में सदा कुशल रहे, जिससे यज्ञसम्बन्धी कार्यों में विघ्न न हो, यह प्रार्थना है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरनियमाः सदा पालनीया इत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! स्तुवन्तः=तव स्तुतिं कुर्वन्तः। कदु=के जनाः। ऋतयन्तः=ऋतान् सत्यनियमान् पालयन्ति न कोऽपीत्यर्थः। कः। देवता=दिव्यगुणयुक्तः। ऋषिः=अतीन्द्रियार्थद्रष्टा। विप्रः=मेधावी च। ओहते=तव महिमानं वितर्कते। त्वां स्तोतुं शक्नोति न कोऽपि। हे इन्द्र ! कदा=कस्मिन्काले। सुन्वतः=शुभकर्माणि वितन्वतः कर्मपरायणस्य। हवम्=आह्वानं प्रति। त्वमागमः। कदु=कदा च। स्तुवतः=केवलं स्तुतिं कुर्वतः ज्ञानिनो हवं प्रति। हे मघवन् ! त्वमागमः=आगमिष्यसि ॥१४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ प्रकारान्तरेण स एव प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कत्, उ, स्तुवन्तः) के हि स्तोतारः (देवता, ऋतयन्त) देवं त्वां प्रति ऋतं यज्ञं कर्तुमैच्छन् (कः) कश्च (विप्रः) विद्वान् (ऋषिः) सूक्ष्मद्रष्टा (ओहते) त्वां वोढुं शक्नुयात् (मघवन्, इन्द्र) हे धनवन् इन्द्र ! (सुन्वतः) पूजयतः (हवं) हव्यपदार्थं (कदा) कदा स्वीकरोषि (स्तुवतः) स्तुतिं कुर्वतो गृहं (कत्, उ) कदा हि (आगमः) आगच्छसि ॥१४॥
15 उदु त्ये - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ त्ये᳓ म᳓धुमत्तमा
गि᳓र स्तो᳓मास ईरते
सत्राजि᳓तो धनसा᳓ अ᳓क्षितोतयो
वाजय᳓न्तो र᳓था इव
मूलम् ...{Loading}...
उदु॒ त्ये मधु॑मत्तमा॒ गिरः॒ स्तोमा॑स ईरते ।
स॒त्रा॒जितो॑ धन॒सा अक्षि॑तोतयो वाज॒यन्तो॒ रथा॑ इव ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ त्ये᳓ म᳓धुमत्तमा
गि᳓र स्तो᳓मास ईरते
सत्राजि᳓तो धनसा᳓ अ᳓क्षितोतयो
वाजय᳓न्तो र᳓था इव
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mádhumattamāḥ ← mádhumattama- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
īrate ← √r̥- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
stómāsaḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ákṣitotayaḥ ← ákṣitoti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhanasā́ḥ ← dhanasā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
satrājítaḥ ← satrājít- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
ráthāḥ ← rátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vājayántaḥ ← √vājay- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । त्ये । मधु॑मत्ऽतमाः । गिरः॑ । स्तोमा॑सः । ई॒र॒ते॒ ।
स॒त्रा॒ऽजितः॑ । ध॒न॒ऽसाः । अक्षि॑तऽऊतयः । वा॒ज॒ऽयन्तः॑ । रथाः॑ऽइव ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tye ← tya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “that.”
- madhumattamā ← madhumattamāḥ ← madhumattama
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sweetest.”
- gira ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- stomāsa ← stomāsaḥ ← stoma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- īrate ← īr
- [verb], plural, Present indikative
- “go.”
- satrājito ← satrājitaḥ ← satrājit
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Satrājit.”
- dhanasā ← dhanasāḥ ← dhanasā
- [noun], nominative, plural, masculine
- akṣitotayo ← akṣita
- [noun]
- “undecaying; uninjured.”
- akṣitotayo ← ūtayaḥ ← ūti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “aid; favor; ūti [word].”
- vājayanto ← vājayantaḥ ← vājay ← √vaj
- [verb noun], nominative, plural
- “incite.”
- rathā ← rathāḥ ← ratha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
सायण-भाष्यम्
त्ये ते प्रसिद्धाः मधुमत्तमाः अतिशयेन मधुराः गिरः अप्रगीताः शस्त्ररूपा वाचः स्तोमासः प्रगीतानि बहिष्पवमानादीनि स्तोत्राणि च उत् ईरते । हे इन्द्र त्वामुद्दिश्य उद्गच्छन्ति । ऊर्ध्वं प्रसरन्ति । ‘ईर गतौ’ । आदादिकः । तत्र दृष्टान्तः । सत्राजितः सहैव शत्रून् जयन्तः अत एव धनसाः धनानि संभजन्तः । वन षण संभक्तौ । ‘जनसनखनक्रमगमो विट् । ‘विड्वनोरनुनासिकस्यात्’ इत्यात्वम् । अक्षितोतयः । अक्षिताः क्षयरहिता ऊतयो रक्षा येषां ते तथोक्ताः । क्षियो भावे निष्ठा । ‘ निष्ठायामण्यदर्थे ’ इति पर्युदासाद्दीर्घाभावः । अत एव ‘क्षियो दीर्घात्’ इति निष्ठानत्वाभावश्च । वाजयन्तः वाजमन्नमिच्छन्तः । क्यचि न च्छन्दस्यपुत्रस्य ’ इतीत्वदीर्घयोः प्रतिषेधः। एवंगुणविशिष्टाः रथाइव । ते यथा विविधमितस्तत उत्तिष्ठन्ति तद्वदुदीरत इत्यर्थः॥ ॥२७॥
Wilson
English translation:
“These most sweet songs, these hymns of praise ascent (to you), like triumphant chariots laden withwealth, charged with unfailing protections, intended to procure food.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like triumphant chariots: vājayantahannam icchanto rathā iva, though the epithets are plural masc., yet, they agree with rathāḥ
Jamison Brereton
These most honeyed songs and praises rise up—
entirely victorious, gaining the stake, possessing imperishable help, competing for the prize like chariots.
Griffith
These songs of ours exceeding sweet, these hymns of praise ascend to thee,
Like ever-conquering chariots that display their strength, gain wealth, and give unfailing aid.
Geldner
Diese süßesten Lobreden und Preislieder steigen auf, mit einem Male siegend, Schätze gewinnend, unerschöpflichen Gunst bringend, wie Wagen, die um den Siegerpreis kämpfen.
Grassmann
Es dringen diese lieblichsten Gesäng’ und Lieder nun hervor, Wie siegsgewohnte Wagen, Reichthum schaffende stets helfende, erbeutende.
Elizarenkova
Вверх воспаряют эти сладчайшие
Песни и восхваления,
Сразу побеждающие, добывающие богатство, приносящие неисчерпаемую помощь,
Словно колесницы, стремящиеся к награде.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उस विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! विद्वानों के (ते) वे सुप्रसिद्ध (मधुमत्तमाः) अतिशय मधुर (गिरः) प्रतिदिन प्रयुक्त गद्यरूप वचन तथा (स्तोमासः) पद्यबद्ध स्तोत्र (उद्+ईरते) आपके उद्देश से ऊपर जाते हैं अर्थात् विद्वान् जन आपको ऊपर देखते हुए गद्यपद्यमय वचनों से आपकी ही स्तुति करते हैं। इसमें दृष्टान्त देते हैं (सत्राजितः) साथ-साथ जीतनेवाले (धनसाः) धनप्रद तथा (अक्षितोतयः) निरन्तर रक्षक (रथाः) विमानरूप रथ (इव) जैसे ऊर्ध्वगमन करते हैं। तद्वत् ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे भगवन् ! धन्य वे विद्वान् हैं, जो तेरे व्रतों को पालते हुए तेरी ही कीर्ति को गद्यपद्य द्वारा प्रचलित करते हैं। वे ही समाजों में उठते हैं और वे ही लौकिक और वैदिक फल पाते हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये, मधुमत्तमाः, गिरः) वे आपके लिये मधुर वाणियें और (स्तोमासः) स्तोत्र (उ, उदीरते) निकल रहे हैं, जिस प्रकार (सत्राजितः) साथ जीतनेवाले (धनसाः) धन चाहनेवाले (अक्षितोतयः) दृढ़ रक्षावाले (वाजयन्तः) बल चाहनेवाले (रथाः, इव) रथ निकलते हैं ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! जिस प्रकार संग्राम में विजयप्राप्त करनेवाले, धन की इच्छावाले, दृढ़ रक्षावाले, बल की चाहनावाले रथ समान उद्देश्य को लेकर शीघ्रता से निकलते हैं, इसी प्रकार मधुर वाणियों द्वारा स्तोता लोग समान उद्देश्य से आपकी स्तुति गायन कर रहे हैं, हे प्रभो ! आप उनको ऐश्वर्य्यसम्पन्न करें ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विदुषाम्। त्ये=ते=ताः प्रसिद्धाः। मधुमत्तमाः=अतिशयेन मधुमत्यः। गिरः=सत्याः पदबद्धा वाण्यः। तथा। स्तोमासः=स्तोमाश्छन्दोबद्धानि स्तोत्राणि। त्वामुद्दिश्य। उदीरते=ऊर्ध्वं गच्छन्ति। विद्वांसः खलु त्वामूर्ध्वमवलोकयन्तो गद्यैः पद्यैश्च प्रार्थयन्त इत्यर्थः। अत्र दृष्टान्तः। सत्राजितः=सह शत्रून् जयन्ति ये ते। पुनः। धनसाः=धनानि सुन्वन्ति विभाजयन्ति ये ते धनसाः। वन षण संभक्तौ। जनसनखनक्रमगमो विट्। विड्वनोरनुनासिकस्यादित्यात्वम्। पुनः=अक्षितोतयः= अक्षिता अक्षया ऊतयो रक्षा येषां तेऽक्षितोतयः। ईदृशाः। रथा इव=विमाना इव। ते यथोर्ध्वं गच्छन्ति। तद्वत् ॥१५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्ये, मधुमत्तमाः, गिरः) ते मधुरतमा वाचः (स्तोमासः) स्तोत्राणि, च (उ, उदीरते) उद्गच्छन्ति (सत्राजितः) सहजेतारः (धनसाः) धनमिच्छन्तः (अक्षितोतयः) सत्यरक्षावन्तः (वाजयन्तः) बलमिच्छन्तः (रथाः, इव) रथा यथा निर्गच्छन्ति तद्वत् ॥१५॥
16 कण्वा इव - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
क᳓ण्वा इव भृ᳓गवः सू᳓रिया इव
वि᳓श्वम् इ᳓द् धीत᳓म् आनशुः
इ᳓न्द्रं स्तो᳓मेभिर् मह᳓यन्त आय᳓वः
प्रिय᳓मेधासो अस्वरन्
मूलम् ...{Loading}...
कण्वा॑ इव॒ भृग॑वः॒ सूर्या॑ इव॒ विश्व॒मिद्धी॒तमा॑नशुः ।
इन्द्रं॒ स्तोमे॑भिर्म॒हय॑न्त आ॒यवः॑ प्रि॒यमे॑धासो अस्वरन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
क᳓ण्वा इव भृ᳓गवः सू᳓रिया इव
वि᳓श्वम् इ᳓द् धीत᳓म् आनशुः
इ᳓न्द्रं स्तो᳓मेभिर् मह᳓यन्त आय᳓वः
प्रिय᳓मेधासो अस्वरन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
bhŕ̥gavaḥ ← bhŕ̥gu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
iva ← iva (invariable)
iva ← iva (invariable)
káṇvāḥ ← káṇva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sū́ryāḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ānaśuḥ ← √naś- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
dhītám ← √dhī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ít ← ít (invariable)
víśvam ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āyávaḥ ← āyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
maháyantaḥ ← √mahay- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
asvaran ← √svar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
priyámedhāsaḥ ← priyámedha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
कण्वाः॑ऽइव । भृग॑वः । सूर्या॑ऽइव । विश्व॑म् । इत् । धी॒तम् । आ॒न॒शुः॒ ।
इन्द्र॑म् । स्तोमे॑भिः । म॒हय॑न्तः । आ॒यवः॑ । प्रि॒यऽमे॑धासः । अ॒स्व॒र॒न् ॥
Hellwig Grammar
- kaṇvā ← kaṇvāḥ ← kaṇva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bhṛgavaḥ ← bhṛgu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Bhṛgu; precipice; Bhṛgu; Bhṛgu; Venus; bhṛgu [word].”
- sūryā ← sūryāḥ ← sūrya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- viśvam ← viśva
- [noun], accusative, singular, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- iddhītam ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- iddhītam ← dhītam ← dhī
- [verb noun], accusative, singular
- “think; desire; chew over.”
- ānaśuḥ ← aś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “get; reach; enter (a state).”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- mahayanta ← mahayantaḥ ← mahay ← √mah
- [verb noun], nominative, plural
- “glorify.”
- āyavaḥ ← āyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- priyamedhāso ← priyamedhāsaḥ ← priyamedha
- [noun], nominative, plural, masculine
- asvaran ← svar
- [verb], plural, Imperfect
- “sing.”
सायण-भाष्यम्
कण्वाइव कण्वगोत्रोत्पन्ना ऋषय इव स्तुवन्तः भृगवः भृगुगोत्रोत्पन्ना ऋषयः धीतम् आध्यातं विश्वमित् व्याप्तं तमेवेन्द्रम् आनशुः व्यापुः । सूर्याइव । यथा सूर्यरश्मयः सर्वं जगद्व्याप्नुवन्ति तद्वत् । अपि च प्रियमेधासः प्रियप्रज्ञा एतत्संज्ञा वा आयवः मनुष्यास्तमेव इन्द्रं महयन्तः पूजयन्तः स्तोमेभिः स्तोत्रैः अस्वरन् अस्तुवन् ।’ स्वृ शब्दोपतापयोः ‘। भौवादिकः ॥
Wilson
English translation:
“The Bhṛgus, like the Kaṇvas, have verily attained to the all- pervading (Indra), on whom they havemeditated, as the sun (pervades the unverse by his rays); men of the Priyamedha race, worshipping Indra withpraises glorify him.”
Jamison Brereton
The Kaṇvas—like the Bhr̥gus, (themselves) like suns—have attained everything conceivable.
Magnifying Indra with praises, the Āyus and Priyamedhas sounded.
Griffith
The Bhrgus are like Suns, like Kanvas, and have gained all that their thoughts were bent upon.
The living men of Priyamedha’s race have sung exalting Indra with their lauds.
Geldner
Wie die Kanva´s, die Bhrigu´s, wie die Sonnen sind sie: Sie haben alles Erwartete erreicht. Den Indra mit Lobliedern verherrlichend erhoben die Ayu´s, die Priyamedha´s ihre Stimme.
Grassmann
Den Bhrigus gleich erreichten jeden Herzenswunsch die Kanva’s, Sonnenstrahlen gleich, Den Indra preisend mit Gesängen eifervoll, singt laut der Prijamedha’s Schar.
Elizarenkova
(Люди) Бхригу, словно Канвы, подобны солнцам:
Они достигли всего, о чем мечтали.
Возвеличивая Индру восхвалениями, Аю,
Потомки Приямедхи, возвысили голос.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब विद्वान् इन्द्र की ही स्तुति करते हैं, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वाः१+इव) जैसे स्तुतिनिर्माता ग्रन्थप्रणयनकर्ता जन सदा ईश्वर को और उसकी विभूतियों को विचारते हुए (विश्वम्+इत्) सम्पूर्ण में व्यापक और (धीतम्) सबसे ध्यात परमात्मा में (आनशुः) लीन रहते हैं। वैसे ही (भृगवः२) तपस्वीजन भी तपश्चर्य्या द्वारा उसी में लीन रहते हैं। इसमें दृष्टान्त देते हैं। (सूर्याः+इव) जैसे सूर्य विश्व में निज किरणों से व्याप्त होते हैं, वैसे ही ग्रन्थनिर्माता और तपस्वी अपने-२ विचार से परमात्मा में व्याप्त रहते हैं। इसके अतिरिक्त (प्रियमेधा३सः) प्रियमेध=प्रिययज्ञ=यज्ञ करनेवाले कर्मरत (आयवः) मनुष्य (स्तोमैः) अन्य विरचित स्तोत्रों से (इन्द्रम्) ईश्वर की (महयन्तः) स्तुति करते हुए (अस्वरन्) उच्चस्वर से उसको गाते हैं और उस गान से ईश्वर की महिमा को पाते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वरग्रन्थप्रणेता तपस्वी और कर्मीजन इस लोक में सुखी रहते हैं और परलोक में उसको पाते हैं। हे मनुष्यो ! तुम भी तत्समान बनो ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−कण्व=गति और शब्द दो अर्थों में कण धातु का पाठ भ्वादिगण में है। जो ईश्वर के सम्बन्ध में ग्रन्थ लिखता रहता है, वह कण्व कहलाता है। २−भृगु=जो तपश्चर्या में अपने को भूँज देता है, वह भृगु=तपस्वी। ३−प्रियमेध=जो यज्ञों=शुभकर्मों को प्रिय समझते हैं। इस ऋचा में तीन प्रकार के मनुष्यों की चर्चा है। १ ग्रन्थनिर्माता, २ तपस्वी और ३ कार्मिक। ये तीनों ईश्वरपरायण रहते हैं और प्रशंसनीय हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के प्रति राष्ट्ररक्षा का उपाय कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वा इव) विद्वानों के समान (भृगवः) शूर भी (सूर्या इव) सूर्यकिरणों के समान (धीतं, विश्वं, इत्) जाने हुए संसार में (आनशुः) व्याप्त हो गये (आयवः) प्रजाजन (प्रियमेधासः) अनुकूल बुद्धिवाले (इन्द्रं) कर्मयोगी को (स्तोमेभिः) यज्ञों द्वारा (महयन्तः) अर्चित करते हुए (अस्वरन्) कीर्तिगान करते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - कर्मयोगी की सम्पूर्ण राष्ट्रभूमि में विद्वान्, उपदेशक तथा शूरवीर व्याप्त रहते हैं, जिससे उसका राष्ट्र ज्ञान से पूर्ण होकर सुरक्षित बना रहता और अन्न-धन से भरपूर होकर सर्वदा उसकी प्रशंसा करता है ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वे मेधाविन इन्द्रमेव स्तुवन्तीत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - कण्वाः=कणन्ति स्तुवन्ति स्तुतिं रचयन्ति ये ते कण्वाः स्तुतिपाठकाः स्तुतिनिर्मातारश्च। कणतिः शब्दार्थः। यद्वा। कणन्ति परमात्मानं लक्षीकृत्य गच्छन्ति व्यवहारेषु ये ते कण्वाः। कणतिर्गतिकर्मा। ईश्वरोपासका ग्रन्थप्रणेतारः। भृगवः=भृज्जन्ति तपश्चर्य्यादिषु ये परिपक्वप्रज्ञा भवन्ति ते भृगवस्तपस्विनः। अथर्गर्थः−कण्वा इव=ईश्वरीय- ग्रन्थप्रणेतार ईशं तद्विभूतीश्च विचारयन्तो यथा। विश्वम्+इत्=विश्वव्याप्तमेव। धीतं=सर्वैर्ध्यातं परमात्मानम्। आनशुः=अश्नुवन्ति सर्वदा तस्मिन् लीनास्तिष्ठन्ति। तथा। भृगवस्तपस्विनोऽपि तस्मिन् एव ब्रह्मणि लीना भवन्ति। अत्र दृष्टान्तः। सूर्य्याः इव=यथा स्वकिरणैः सूर्याः सर्वत्र व्याप्नुवन्ति, तथैव तेऽपि मनसा परमात्मानं व्याप्नुवन्ति। अन्ये प्रियमेधासः=प्रियमेधाः प्रियकर्माणः कर्मिणः। आयवः=मनुष्याः। स्तोमैः=स्तोत्रैः। इन्द्रम्। महयन्तः=पूजयन्तः। अस्वरन्=उच्चस्वरैः स्वरन्ति गायन्ति तेनापि तं प्राप्नुवन्ति ॥१६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनं प्रति राष्ट्ररक्षोपायः कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वा इव) यथा कण्वास्तथैव (भृगवः) शूराः (सूर्या इव) सूर्यकिरणा इव (धीतं, विश्वं, इत्) ज्ञातं विश्वमेव (आनशुः) व्याप्तवन्तः (आयवः) प्रजाजनाः (इन्द्रं) कर्मयोगिनं (स्तोमेभिः) यज्ञैः (महयन्तः) पूजयन्तः (प्रियमेधासः) प्रियबुद्धयस्ते (अस्वरन्) कीर्तयन्ति ॥१६॥
17 युक्ष्वा हि - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युक्ष्वा᳓ हि᳓ वृत्रहन्तम
ह᳓री इन्द्र पराव᳓तः
अर्वाचीनो᳓ मघवन् सो᳓मपीतय
उग्र᳓ ऋष्वे᳓भिर् आ᳓ गहि
मूलम् ...{Loading}...
यु॒क्ष्वा हि वृ॑त्रहन्तम॒ हरी॑ इन्द्र परा॒वतः॑ ।
अ॒र्वा॒ची॒नो म॑घव॒न्त्सोम॑पीतय उ॒ग्र ऋ॒ष्वेभि॒रा ग॑हि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
युक्ष्वा᳓ हि᳓ वृत्रहन्तम
ह᳓री इन्द्र पराव᳓तः
अर्वाचीनो᳓ मघवन् सो᳓मपीतय
उग्र᳓ ऋष्वे᳓भिर् आ᳓ गहि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
hí ← hí (invariable)
vr̥trahantama ← vr̥trahántama- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yukṣvá ← √yuj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:MED}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
parāvátaḥ ← parāvát- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
arvācīnáḥ ← arvācīná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómapītaye ← sómapīti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
gahi ← √gam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
r̥ṣvébhiḥ ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒क्ष्व । हि । वृ॒त्र॒ह॒न्ऽत॒म॒ । हरी॒ इति॑ । इ॒न्द्र॒ । प॒रा॒ऽवतः॑ ।
अ॒र्वा॒ची॒नः । म॒घ॒ऽव॒न् । सोम॑ऽपीतये । उ॒ग्रः । ऋ॒ष्वेभिः॑ । आ । ग॒हि॒ ॥
Hellwig Grammar
- yukṣvā ← yuj
- [verb], singular, Aorist imperative
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vṛtrahantama ← vṛtra
- [noun], masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- vṛtrahantama ← hantama
- [noun], vocative, singular, masculine
- “killing.”
- harī ← hari
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Vishnu; monkey; Krishna; horse; lion; Indra; Hari; Surya; Hari; haritāla; Hari; snake; frog.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- parāvataḥ ← parāvat
- [noun], ablative, singular, feminine
- “distance; distance; distance.”
- arvācīno ← arvācīnaḥ ← arvācīna
- [noun], nominative, singular, masculine
- “favorable; backward; inclined(p).”
- maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; maghavan [word].”
- somapītaya ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapītaya ← pītaye ← pīti
- [noun], dative, singular, feminine
- “drinking; haritāla.”
- ugra ← ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- ṛṣvebhir ← ṛṣvebhiḥ ← ṛṣva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gahi ← gam
- [verb], singular, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे वृत्रहन्तम । वृत्रं हतवान् वृत्रहा। अतिशयेन हतवान् वृत्रहन्तमः । यथा पुनर्नोत्तिष्ठति तथा हतवानित्यर्थः । ‘अनो नुट्’ इति तमपो नुट् । हे तादृश इन्द्र हरी त्वदीयावश्वौ युक्ष्व । हिरवधारणे । आत्मीये रथे योजयैव । हे मघवन् धनवन् उग्रः उद्गूर्णस्त्वं सोमपीतये सोमपानार्थम् । दासीभारादित्वात् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । अर्वाचीनः अस्मदभिमुखः ऋष्वेभिः ऋष्वैः दर्शनीयैर्मरुद्भिः सार्धं परावतः । दूरनामैतत् । दूरे वर्तमानाद्युलोकात् आ गहि आगच्छ । गमेर्लोटः सेर्हिः । छान्दसः शपो लुक् ।’ अनुदात्तोपदेश’ इत्यनुनासिकलोपः । तस्य ’ असिद्धवदत्रा भात् ’ इत्यसिद्धत्वात् हेर्लुगभावः ।
Wilson
English translation:
“Utter destroyer of Vṛtra, harness your horses come down to us, fierce Maghavan, with your attendantsfrom afar to drink the Soma.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
With your attendants: beautiful ones, ṛṣvaiḥ, i.e. the Maruts
Jamison Brereton
Yoke up your pair of fallow bays, o Indra, best smiter of obstacles, from out of the far distance,
(then,) o bounteous one, turned our way, come here, a mighty one with lofty (horses), to drink the soma.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes parāvátaḥ in b with the second hemistich (“aus der Ferne komme…”), but the idiom √yuj + ablative (“yoke out of X,” that is, hitch up your horses and come from…) is found elsewhere; cf. esp. I.48.7 eṣā́yukta parāvátaḥ, sū́ryasyodáyanād ádhi “This one has hitched herself up from out of the distance, from (the place of) the rising of the sun” (also I.115.4, V.87.4, VII.60.3, 75.4, X.94.12, etc.).
On hí with the imperative, marking that clause as the causal basis for the following imperative clause, see Brereton 2012.
Griffith
Best slayer of the Vrtras, yoke thy Bay Steeds, Indra, from afar.
Come with the High Ones hither, Maghavan, to us, Mighty, to drink the Soma juice.
Geldner
So schirr denn, du Erzfeindetöter Indra, deine Falben an; aus der Ferne komme herwärts, du Gabenreicher, zum Somatrunk, du der Gewaltige mit den überragenden Rossen!
Grassmann
So schirre, Vritratödtendster von Ferne dir die Füchse an, Komm, starker Indra, mächtiger, zum Somatrunk, mit den erhabnen Göttern her.
Elizarenkova
О Индра, лучше всех убивающий врагов,
Запрягай же пару буланых коней, издалека,
О щедрый, приезжай в наши края,
Для питья сомы, грозный с огромными (конями)!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- पथ्यावृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र ही सेव्य है, क्योंकि वह सर्वविघ्नविनाशक है, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृत्रहन्तम) हे अतिशय विघ्नविनाशक (इन्द्र) परमात्मन् ! तू कृपा करके (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर जङ्गम पदार्थों को (युक्ष्व+ही) स्व-स्व कार्य में अवश्य ही लगा। और (मघवन्) हे निखिलविज्ञानधनसम्पन्न ! (ऋष्वेभिः) दर्शनीय न्यायों से लोक में (उग्रः) उग्ररूप से प्रसिद्ध तू (सोमपीतये) सब पदार्थों पर अनुग्रह करने के लिये (अर्वाचीनः) हम लोगों की ओर (परावतः) दूर प्रदेश से भी (आगहि) आ ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर सर्वविघ्ननिवारण करता है, इसमें सन्देह नहीं। जो उसके नियमपालन करते हैं, उसकी आज्ञा का तिरस्कार कभी नहीं करते, भूतों के ऊपर दया दिखलाते हैं, उनका ही वह उद्धार करता है। इस हेतु हे मनुष्यो ! उसकी आज्ञा में विचरण करो ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृत्रहन्तम) हे अतिशय शत्रुहनन करनेवाले (इन्द्र) कर्मयोगिन् ! (हरी) अश्वों को (युक्ष्व, हि) रथ में जोड़िये (परावतः) दूर देश से (अर्वाचीनः) हमारे अभिमुख (मघवन्) हे धनवन् ! (उग्रः) भीम आप (ऋष्वेभिः) विद्वानों के साथ (सोमपीतये) सोमपान के लिये (आगहि) आवें ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में याज्ञिक लोगों की ओर से यह प्रार्थना है कि हे शत्रुओं का हनन करनेवाले, हे ऐश्वर्य्यशालिन् तथा हे भीमकर्मा कर्मयोगिन् ! आप अपने रथ पर सवार होकर विद्वानों के साथ सोमपान के लिये हमारे स्थान को प्राप्त हों, ताकि हम लोग आपका सत्कार करके अपना कर्त्तव्य पालन करें ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वविघ्नविनाशकत्वादिन्द्र एव सेवनीय इति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! हे वृत्रहन्तम=अतिशयेन वृत्रान् विघ्नान् दुःखानि वा हन्तीति वृत्रहन्तमः। तत्सम्बोधने। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमौ। स्वस्वकार्य्ये। युक्ष्व हि=नियोजयैव। तथा। हे मघवन् ! ऋष्वेभिः=सुशोभनैर्न्यायैर्लोकेषु। उग्रः=उग्रत्वेन प्रसिद्धस्त्वम्। सोमपीतये=सोमानां निखिलपदार्थानां पीतये अनुग्रहाय। अर्वाचीनोऽभिमुखो भूत्वा। परावतः=दूरदेशादपि। दूरनामैतत्। आगहि=आगच्छ ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वृत्रहन्तम) हे अतिशयेन शत्रुहन्तः (इन्द्र) परमैश्वर्य्यसम्पन्न ! (हरी) अश्वौ (युक्ष्वा, हि) रथेन योजय हि (परावतः) दूरात् (अर्वाचीनः) ममाभिमुखः सन् (मघवन्) हे धनवन् इन्द्र ! (उग्रः) भीमो भवान् (ऋष्वेभिः) विद्वद्भिः सह (सोमपीतये) सोमरसपानाय (आगहि) आयातु ॥१७॥
18 इमे हि - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ हि᳓ ते कार᳓वो वावशु᳓र् धिया᳓
वि᳓प्रासो मेध᳓सातये
स᳓ तुवं᳓ नो मघवन्न् इन्द्र गिर्वणो
वेनो᳓ न᳓ शृणुधी ह᳓वम्
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे हि ते॑ का॒रवो॑ वाव॒शुर्धि॒या विप्रा॑सो मे॒धसा॑तये ।
स त्वं नो॑ मघवन्निन्द्र गिर्वणो वे॒नो न शृ॑णुधी॒ हव॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
इमे᳓ हि᳓ ते कार᳓वो वावशु᳓र् धिया᳓
वि᳓प्रासो मेध᳓सातये
स᳓ तुवं᳓ नो मघवन्न् इन्द्र गिर्वणो
वेनो᳓ न᳓ शृणुधी ह᳓वम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhiyā́ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
hí ← hí (invariable)
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
kārávaḥ ← kārú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
vāvaśúḥ ← √vaś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
medhásātaye ← medhásāti- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
víprāsaḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
girvaṇaḥ ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
maghavan ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
śr̥ṇudhi ← √śru- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
venáḥ ← vená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इ॒मे । हि । ते॒ । का॒रवः॑ । वा॒व॒शुः । धि॒या । विप्रा॑सः । मे॒धऽसा॑तये ।
सः । त्वम् । नः॒ । म॒घ॒ऽव॒न् । इ॒न्द्र॒ । गि॒र्व॒णः॒ । वे॒नः । न । शृ॒णु॒धि॒ । हव॑म् ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- kāravo ← kāravaḥ ← kāru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; singer.”
- vāvaśur ← vāvaśuḥ ← vaś
- [verb], plural, Perfect indicative
- “desire; agree; call; care; like; love.”
- dhiyā ← dhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- viprāso ← viprāsaḥ ← vipra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “eloquent; stimulated; divine.”
- medhasātaye ← medha
- [noun], masculine
- “yajña; juice.”
- medhasātaye ← sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- maghavann ← maghavan
- [noun], vocative, singular, masculine
- “big.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- girvaṇo ← girvaṇaḥ ← girvaṇas
- [noun], vocative, singular, masculine
- veno ← venaḥ ← vena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vena.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śṛṇudhī ← śṛṇudhi ← śru
- [verb], singular, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
कारवः कर्मणां कर्तारः विप्रासः मेधाविनः इमे हि इमे खलु यजमानाः धिया स्तुत्या हे इन्द्र ते त्वां वावशुः पुनरस्तुवन् ।वाशृ शब्दे’ इत्यस्माद्यङ्लुगन्ताद्रूपमेतत् । यद्वा वावशुः पुनःपुनरकामयन्त । वश कान्तौ । अस्माद्यङ्लुगन्ताल्लङि ‘सिजभ्यस्त’ इति झेर्जुस् । बाहुलकोऽडभावः । लिटि वा तुजादित्वादभ्यासदीर्घत्वम् । ‘हि च’ इति निघातप्रतिषेधः । किमर्थम् । मेधसातये मेधस्य यागस्य संभजनार्थम् । सनतेः क्तिनि ‘जनसनखनाम् ’ इत्यात्वम् । दासीभारादित्वात् पूर्वपदप्रकृतिस्वरत्वम् । हे मघवन् धनवन् गिर्वणः गीर्भिर्वननीय नः अस्माकं हवं स्तोत्रं सर्वपूर्वोक्तगुणस्त्वं शृणुधि शृणु । बुध्यस्व । वेनो न । वेनतिः कान्तिकर्मा । यथा कान्तो जाताभिलाषः पुरुषः कामयितव्यमैकाग्र्येण शृणोति तद्वत् । ‘ श्रुशृणुपॄकृवृभ्यः’ इति हेर्धित्वम् । अन्येषामपि ’ इति सांहितिको दीर्घः ॥
Wilson
English translation:
“These wise celebrators (of holy rites) repeatedly propitiate you with pious praise for the acceptance ofthe sacrifice; do you, opulent Indra, who are entitled to praise, hear our invocation like one who listens to what hedesires.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Veno na (from vena, kānti-karmā), yathā jātābhilāṣaḥ puruṣaḥ kāmayitavyam aikāgryeṇaśṛṇoti, as a man full of desire listens attentively to that which is agreeable
Jamison Brereton
For these bards, inspired poets, have bellowed for you for the winning of wisdom with their insight.
You, o bounteous Indra longing for songs—like a tracker listen to our call.
Jamison Brereton Notes
Most assign vāvaśúḥ to √vaś ‘desire’ (e.g., Geldner “diese deine Dichter … verlangen…”; so also Grassmann, Lubotsky), but I take it to √vāś ‘bellow’. Kümmel (477-80) allows both possibilities, though he argues that the original affiliation of the pf. stem vāvaśwas to √vāś, though it may have become partially co-opted by √vaś by semantic overlap. I have opted for √vāś because this hymn contains a number of instances of noise-making by poets or their substitutes: 3d abhí … anūṣata, 7c sám asvaran, 16d asvaran, in addition to the usual verbs of singing and praising. Notice also the very parallel 5cd … havāmahe … dhánasya sātáye, with a verb of calling and X sātáye.
Griffith
For these, the bards and singers, have cried out to thee with prayer, to gain the sacrifice.
As such, O Maghavan, Indra, who lovest song, even as a lover bear my call.
Geldner
Denn diese deine Dichter, die Redegewaltigen, verlangen mit ihrer Dichtung die Meisterschaft zu gewinnen. Du Gabenreicher, lobbegehrender Indra, höre wie ein Späher auf unseren Ruf!
Grassmann
Denn diese Sänger jauchzten dir mit Andacht zu, die Priester zu dem Opfermahl; Drum liederfreuter, reicher Indra, höre du wie ein Geliebter unsern Ruf.
Elizarenkova
Ведь эти твои певцы вдохновенные
Всегда стремились завоевать мудрость с помощью молитвы.
Ты, щедрый Индра, жаждущий воспевания,
Услышь наш зов, как возлюбленный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृत्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मेधाप्राप्ति के लिये प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (इमे) ये संसार में दृश्यमान (कारवः) कर्मरत और (विप्रासः) मेधावीगण (मेधसातये) शुभकर्मों की पूर्ति के लिये (धिया) अन्तःकरण से (ते) तेरी ही (वावशुः) स्तुति करते हैं (मघवन्) हे धनसम्पन्न ! (गिर्वणः) हे वाणियों से स्तवनीय ईश ! (सः+त्वम्) वह तू (वेनः+न) कामी पुरुष के समान अथवा ज्ञानी के समान (नः) हमारे (हवम्) आह्वान को (शृणुधि) सुन ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शुभ कर्मों की पूर्ति के लिये ज्ञानी अज्ञानी सब ही जन अन्तःकरण से तेरी ही स्तुति करते हैं। वह तू प्रिय के समान हमारे वचनों को सुन और हमारे मनोरथों को पूर्ण कर ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (इमे, हि, ते, कारवः) यह पुरःस्थ आपके शिल्पी लोग (विप्रासः) जो स्व-स्व कार्य्य में कुशल हैं, वे (मेधसातये) यज्ञभागी होने के लिये (धिया) अपनी स्तुति वाग्द्वारा (वावशुः) आपकी अत्यन्त कामना करते हैं (मघवन्) हे धनवन् ! (गिर्वणः, सः, त्वं) प्रशंसनीय वह आप (वेनः, न) जाताभिलाष पुरुष के सदृश (नः, हवं) हमारी प्रार्थना को (शृणुधि) सुनें ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक पुरुषों की ओर से कथन है कि हे ऐश्वर्य्यशाली कर्मयोगिन् ! शिल्पी लोग, जो विविध प्रकार के अस्त्र-शस्त्रादि बनाने तथा अन्य कामों के निर्माण करने में कुशल हैं, वे यज्ञ में भाग लेने के लिये आपकी कामना करते हैं अर्थात् अस्त्र-शस्त्रों के निर्माण द्वारा युद्धविशारद होना भी यज्ञ है, सो इन साहाय्याभिलाषी पुरुषों को यज्ञ में भाग दें, ताकि युद्धसामग्री के निर्माणपूर्वक यह यज्ञ सर्वाङ्गपूर्ण हो ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मेधायै प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! इमे=संसारस्थाः। हि=खलु। कारवः=यज्ञादिशुभकर्मणां कर्तारः। विप्रासः=मेधाविनो जनाश्च। धिया=स्तुत्या कर्मणाऽन्तःकरणेन वा। ते=त्वामुद्दिश्य। वावशुः=पुनः पुनरुशन्तीच्छन्ति स्तुवन्ति। वश कान्तौ। कस्मै प्रयोजनाय। मेधसातये=मेधानां यज्ञानां सातये संभजनाय। हे मघवन् ! हे गिर्वणः=गीर्भिर्वचनैः। वननीय=स्तुत्य। देव ! स त्वं। वेनो न=वेन इव। वेनतिः कान्तिकर्मा। यथा कान्तः तद्वदिव। नोऽस्माकम्। हवम्=आह्वानम्। शृणुधि=शृणु ॥१८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (इमे, हि, ते, कारवः) इमे हि पुरःस्थास्तव कर्मणां कर्तारः (विप्रासः) स्वकर्मणि कुशलाः (मेधसातये) यज्ञसेवनार्थं (धिया) स्वस्तुतिवाचा (वावशुः) त्वां प्रकामयन्ते (मघवन्) हे धनवन् ! (गिर्वणः, सः, त्वं) प्रशंसनीयः स त्वं (वेनः, न) जाताभिलाष इव (नः, हवं) अस्मत्प्रार्थनां (शृणुधि) शृणुयाः ॥१८॥
19 निरिन्द्र बृहतीभ्यो - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓र् इन्द्र बृहती᳓भियो
वृत्रं᳓ ध᳓नुभ्यो अस्फुरः
नि᳓र् अ᳓र्बुदस्य मृ᳓गयस्य मायि᳓नो
निः᳓ प᳓र्वतस्य गा᳓ आजः
मूलम् ...{Loading}...
निरि॑न्द्र बृह॒तीभ्यो॑ वृ॒त्रं धनु॑भ्यो अस्फुरः ।
निरर्बु॑दस्य॒ मृग॑यस्य मा॒यिनो॒ निः पर्व॑तस्य॒ गा आ॑जः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
नि᳓र् इन्द्र बृहती᳓भियो
वृत्रं᳓ ध᳓नुभ्यो अस्फुरः
नि᳓र् अ᳓र्बुदस्य मृ᳓गयस्य मायि᳓नो
निः᳓ प᳓र्वतस्य गा᳓ आजः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hatī́bhyaḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
asphuraḥ ← √sphr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
dhánubhyaḥ ← dhánu- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
árbudasya ← árbuda- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
māyínaḥ ← māyín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
mŕ̥gayasya ← mŕ̥gaya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
ājaḥ ← √aj- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
nís ← nís (invariable)
párvatasya ← párvata- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
निः । इ॒न्द्र॒ । बृ॒ह॒तीभ्यः॑ । वृ॒त्रम् । धनु॑ऽभ्यः । अ॒स्फु॒रः॒ ।
निः । अर्बु॑दस्य । मृग॑यस्य । मा॒यिनः॑ । निः । पर्व॑तस्य । गाः । आ॒जः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- bṛhatībhyo ← bṛhatībhyaḥ ← bṛhat
- [noun], ablative, plural, feminine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- dhanubhyo ← dhanubhyaḥ ← dhanū
- [noun], ablative, plural, feminine
- “sandbank.”
- asphuraḥ ← sphur
- [verb], singular, Imperfect
- “glitter; bounce; quiver; pulsate.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- arbudasya ← arbuda
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Arbuda; Arbuda; Arbuda.”
- mṛgayasya ← mṛgaya
- [noun], genitive, singular, masculine
- māyino ← māyinaḥ ← māyin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- parvatasya ← parvata
- [noun], genitive, singular, masculine
- “mountain; Parvata; parvata [word]; Parvata; Parvata; rock; height.”
- gā ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- ājaḥ ← aj
- [verb], singular, Imperfect
- “drive; expel.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वृत्रम् आवरकमसुरं बृहतीभ्यः महद्भ्यः । लिङ्गव्यत्ययः । धनुभ्यः धनुर्भ्यः कोदण्डेभ्यः । छान्दसो रेफलोपः। हेतौ पञ्चमी । महद्भिर्धनुर्भिहेतुभिः निः अस्फुरः । स्फुरतिर्वधकर्मा । निरवधीः । निःशेषेण हतवानसि । यद्वा । वृत्रमावरकं मेघं धनुभ्यः । धन्वन्ति गच्छन्तीति धनव आपः । महतीभ्योऽद्यः। । तादर्थ्ये चतुर्थी। ईदृशीनामपां लाभार्थं निरवधीः । अपि च मायिनः मायाविनः अर्बुदस्य एतत्संज्ञकस्यासुरस्य मृगयस्य एतत्संज्ञकस्य च । उभयत्र कर्मणि षष्ठी। इमावप्यसुरौ निः अस्फुरः निःशेषेणावधीः । मायाशब्दस्य व्रीह्यादिषु पाठात् ’ व्रीह्यादिभ्यश्च ’ इति मत्यर्थीयो विनिः । तथा पर्वतस्य वलनाम्नासुरेण गवामदर्शनाय निहितस्य गिरेः संबन्धिनीः गाः वलेनापहृताः निः आजः निरगमयः । अज गतिक्षेपणयोः’ ॥
Wilson
English translation:
“You have extirpated Vṛtra with your mighty weapons; you have been the destroyer of the deceptiveArbuda and Ṃgaya; you have extricated the cattle from the mountain.”
Jamison Brereton
You kicked Vr̥tra out from the lofty steppes, Indra.
You drove (the cows) of Arbuda and the tricky Mr̥gaya out, out the
cows of Parvata.
᳓
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The preverb níḥ is the theme of this pragātha, with seven occurrences, six pāda-initial, in eight pādas, with a variety of different verbs.
Griffith
Thou from the lofty plains above, O Indra, hurledst Vrtra down.
Thou dravest forth the kine of guileful Mrgaya and Arbuda from the mountain’s hold.
Geldner
Du Indra stießest den Vritra von den hohen Quellen fort. Des Arbuda, des Zauberers Mrigaya, des Parvata Rinder triebst du heraus.
Grassmann
Den Vritra stiessest, Indra, du, herab von hoher Wolkenburg; Des Arbuda, des ränkevollen Mrigaja, des Berges Kühe raubtest du.
Elizarenkova
Ты столкнул, о Индра,
С высоких берегов Вритру.
Ты выгнал коров Арбуды,
Колдуна Мригайи, Горы.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इस ऋचा से परमात्मा का न्याय दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! तू (बृहतीभ्यः) महान् दूरस्थ (धनुभ्यः) निर्जन स्थानों से भी (वृत्रम्) चोर लम्पट इत्यादिकों को (निः+अस्फुरः) अतिशय नष्ट कर देता है। पुनः (अर्बुदस्य) प्रजापीड़क जन की (गाः) गायें, वाणियाँ, धन, क्षेत्र आदि सब पदार्थों को (निः+आजः) बहुत दूर फेंक देता है और (मृगयस्य) दुष्टाशय मनुष्यों की व मारनेवाले व्याधों की (मायिनः) कपटी पुरुषों की तथा (पर्वतस्य) पर्वतसमान विघ्नोत्पादक डाकू आदिकों की गाय आदि वस्तुओं को दूर फेंक देता है। ऐसे तुझको हम गाते हैं ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस महादेव का न्यायमार्ग सर्वत्र फैलाया है। उसको अल्पज्ञ नहीं देखते हैं। इसने कितने प्रकार के उत्पत्तिस्थान रचे हैं। कितने प्रकार के प्राणी हैं, मनुष्यों में भी सब तुल्य नहीं। हे विद्वानो ! ईश के न्यायालयों को देखो। हे क्षुद्रमानवो ! उससे भय करो ॥१९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब शस्त्रों के निर्माण का फल कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (बृहतीभ्यः, धनुभ्यः) बड़े-बड़े शस्त्रों से (वृत्रं) दुष्ट दस्यु को (निरस्फुरः) आपने नष्ट किया (अर्बुदस्य) मेघ के समान (मायिनः) मायावाले (मृगयस्य) हिंसक को भी (निः) नष्ट किया तथा (पर्वतस्य) पर्वत के ऊपर के (गाः) पृथिवी-प्रदेशों को (निराजः) निकाल दिया ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोगों का कथन है कि हे कर्मयोगिन् ! आपने उत्तमोत्तम शस्त्र-अस्त्रादिकों के बल से ही बड़े-बड़े दस्युओं को अपने वशीभूत किया, जो अराजकता फैलाते, श्रेष्ठ पुरुषों का अपमान करते और याज्ञिक लोगों के यज्ञ में विघ्नकारक थे। इन्हीं शस्त्रों के प्रभाव से आपने बड़े-बड़े हिंसक पशुओं का हनन करके प्रजा को सुरक्षित किया और इन्हीं शस्त्रास्त्रों के प्रयोग द्वारा पर्वतीय प्रदेशों को विजय किया, इसलिये प्रत्येक पुरुष को शस्त्रास्त्रों का ज्ञान प्राप्त करके युद्धविद्या में कुशल होना चाहिये ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनया परमात्मनो न्यायं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वम्। बृहतीभ्यः=बृहद्भ्योऽत्र लिङ्गव्यत्ययः। धनुभ्यः=निर्जनप्रदेशेभ्योऽपि आनीय। वृत्रम्=चौरादिकम्। निरस्फुरः=निर्हंसि। स्फुरतिर्वधकर्मा। तथा। अर्बुदस्य=प्रजापीडकस्य। गाः=वाणीर्गोधनानि क्षेत्राणीत्येवं विधानि सर्वाणि वस्तूनि। निराजः=नितरां दूरेऽजसि क्षिपसि। तथा च। मृगयस्य=दुष्टाशयस्य मनुष्यव्याधस्य। मायिनः=कपटयुक्तस्य। पुनः। पर्वतस्य=पर्वतस्येव विघ्नोत्पादकस्य। गाः। निराजः=नितरां दूरे क्षिपसि विध्वंसयसीत्यर्थः। ईदृशं त्वामेव वयं गायामः ॥१९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ शस्त्रोपयोगिता कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (बृहतीभ्यः, धनुभ्यः) महद्भ्यः शस्त्रेभ्यः (वृत्रं) वारयितारं (निरस्फुरः) निरवधीः (अर्बुदस्य) मेघमिव (मायिनः) मायावन्तं (मृगयस्य) हिंसकं (निः) निरवधीः (पर्वतस्य) पर्वतसम्बन्धिनीः (गाः) पृथिवीः (निराजः) निरयमयः ॥१९॥
20 निरग्नयो रुरुचुर्निरु - सतो बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नि᳓र् अग्न᳓यो रुरुचुर् नि᳓र् उ सू᳓रियो
निः᳓ सो᳓म इन्द्रियो᳓ र᳓सः
नि᳓र् अन्त᳓रिक्षाद् अधमो महा᳓म् अ᳓हिं
कृषे᳓ त᳓द् इन्द्र पउं᳓सियम्
मूलम् ...{Loading}...
निर॒ग्नयो॑ रुरुचु॒र्निरु॒ सूर्यो॒ निः सोम॑ इन्द्रि॒यो रसः॑ ।
निर॒न्तरि॑क्षादधमो म॒हामहिं॑ कृ॒षे तदि॑न्द्र॒ पौंस्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - सतो बृहती
Thomson & Solcum
नि᳓र् अग्न᳓यो रुरुचुर् नि᳓र् उ सू᳓रियो
निः᳓ सो᳓म इन्द्रियो᳓ र᳓सः
नि᳓र् अन्त᳓रिक्षाद् अधमो महा᳓म् अ᳓हिं
कृषे᳓ त᳓द् इन्द्र पउं᳓सियम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
agnáyaḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nís ← nís (invariable)
nís ← nís (invariable)
rurucuḥ ← √ruc- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
indriyáḥ ← indriyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
rásaḥ ← rása- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómaḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
adhamaḥ ← √dhamⁱ- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
áhim ← áhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
antárikṣāt ← antárikṣa- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
mahā́m ← máh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
nís ← nís (invariable)
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kr̥ṣé ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
paúṁsyam ← paúṁsya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
निः । अ॒ग्नयः॑ । रु॒रु॒चुः॒ । निः । ऊं॒ इति॑ । सूर्यः॑ । निः । सोमः॑ । इ॒न्द्रि॒यः । रसः॑ ।
निः । अ॒न्तरि॑क्षात् । अ॒ध॒मः॒ । म॒हाम् । अहि॑म् । कृ॒षे । तत् । इ॒न्द्र॒ । पौंस्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- agnayo ← agnayaḥ ← agni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- rurucur ← rurucuḥ ← ruc
- [verb], plural, Perfect indicative
- “please; shine.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- soma ← somaḥ ← soma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- indriyo ← indriyaḥ ← indriya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “aindra.”
- rasaḥ ← rasa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mercury; juice; medicine; rasa; alchemy; liquid; Rasa; mahārasa; taste; broth; elixir; resin; rasa; essence; six; water; soup; liquid body substance; rasa; formulation; myrrh; rasa [word]; amṛta; purpose; delight; solution; milk; beverage; alcohol; sap; nectar; Rasātala.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- antarikṣād ← antarikṣāt ← antarikṣa
- [noun], ablative, singular, neuter
- “sky; atmosphere; air; abhra.”
- adhamo ← adhamaḥ ← dham
- [verb], singular, Imperfect
- “heat; blow; fan; blow; ignite; blow; inflate.”
- mahām ← mahat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ahiṃ ← ahim ← ahi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “snake; lead; nāga; Nāga; ahi [word]; Vṛtra.”
- kṛṣe ← kṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- tad ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pauṃsyam ← pauṃsya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manfulness; deed; army; strength.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र महां महान्तं कृत्स्नस्य जगतो व्यापकम् अहिम् आहननशीलं वृत्रं यदा त्वम् अन्तरिक्षात् आकाशात् निः अधमः निरगमयः । धमतिर्गतिकर्मा । तत् तदानीं पौंस्यं वृत्रहननहेतुभूतं बलं कृषे कुरुषे पुरस्कुरुषे । करोतेश्छान्दसो विकरणस्य लुक् । अग्नयः च त्रिस्थानगताः निः रुरुचुः निःशेषेण दिदीपिरे । सूर्यः प्रेरक आदित्योऽपि निःशेषेण दिदीपे । इन्द्रियः इन्द्रेण सेव्यः रसः रसात्मकोऽमृतमयः सोमः च निःशेषेण दिदीपे। अग्न्यादयः सर्वे पूर्वं वृत्रेणावृतत्वान्निष्प्रभाः सन्त इदानीं तस्मिन्नावरके हते सम्यक् प्राकाशिषतेत्यर्थः ॥ ॥ २८ ॥
Wilson
English translation:
“When you had expelled the mighty Ahi from the firmament, then the fires blazed out, the sun shoneforth, the ambrosial Soma destined for Indra flowed out, and you, Indra, did manifest your manhood.”
Jamison Brereton
The fires shone out, out the sun, out the soma, the Indrian sap.
You blew the great serpent out from the midspace: that manly act did you perform, Indra.
᳓
Jamison Brereton Notes
19-20 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
The preverb níḥ is the theme of this pragātha, with seven occurrences, six pāda-initial, in eight pādas, with a variety of different verbs.
Griffith
Bright were the flaming fires, the Sun gave forth his shine, and Soma, Indra’s juice, shone clear.
Indra, thou blewest the great Dragon from the air -. men must regard that valorous deed.
Geldner
Die Feuer kamen glänzend zum Vorschein, und die Sonne, und Soma, der indrische Saft kam zum Vorschein. Aus dem Luftraum bliesest du hinweg den großen Drachen: Diese Mannestat hast du vollbracht, Indra.
Grassmann
Es leuchteten die Feuer auf, der Sonne Glanz, der Somasaft, des Indra Trank; Du bliesest weg die grosse Schlange aus der Luft, dies Manneswerk hast du vollbracht.
Elizarenkova
Жертвенные костры прогнали (своим) светом, Сурья про(гнал),
Про(гнал) сома – сок, свойственный Индре.
Ты сдул змея прочь из воздушного пространства –
Совершил ты, о Индра, этот подвиг мужества.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेध्यातिथिः काण्वः
- विराट्पङ्क्ति
- पञ्चमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसकी ही महिमा गाई जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! जब आप (अन्तरिक्षात्) आकाशप्रदेश से (महाम्+अहिम्) महान् अन्धकार और महाविघ्न को (निः+अधमः) दूर कर देते हैं (तत्) तब आप (पौंस्यम्+कृषे) मनुष्यों का महान् उपकार करते हैं और उस अन्धकार और विघ्न के नष्ट होने पर (अग्नयः) अग्नि=यज्ञ (निः+रुरुचुः) अतिशय प्रकाशित होते हैं (सूर्य्यः+निः) सूर्य्य अतिशय प्रकाशित होता है। और (इन्द्रियः) इन्द्रहितकारी (सोमः+रसः) सोमरस अतिरुचिकर होता है, ऐसे तुमको हम गाते हैं ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जननायक नृपराजा तथा उपदेशक आदि प्रजाहितचिन्तक जनो ! जैसे परमात्मा सर्वार्थ विघ्नों को नष्ट किया करता है, वैसे आप भी दुष्टों के निग्रह के लिये यत्न करें, तब ही मनुष्य उपद्रवरहित होंगे ॥२०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के पुरुषार्थ का फल कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (अन्तरिक्षात्) जब आपने हृदयाकाश से (महां, अहिं) बड़े भारी व्यापक अज्ञानान्धकार को (निरधमः) निकाल दिया (तत्, पौंस्यं, कृषे) वह महापुरुषार्थ किया, तब (अग्नयः) अग्नि (निरुरुचुः) निरन्तर रुचिकारक लगने लगीं (उ) तथा (सूर्यः) सूर्य्य (निः) निरन्तर रुचिवर्धक हो गये (इन्द्रियः, रसः, सोमः) आपका देयभाग सोमरस भी (निः) निःशेषेण रोचक हो गया ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जिस पुरुष के अज्ञान की निवृत्ति हो जाती है, वह महापुरुषार्थी कहलाता है और वही पुरुष सूर्य्यादि के प्रकाश, अग्न्याधान तथा सोमादि रसों से उपयोग ले सकता है और उसी को यह सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड रुचिकर तथा आनन्दप्रद प्रतीत होता है। या यों कहो कि सर्व रसों की राशि, जो आनन्दमय ब्रह्म है, उसकी प्रतीति अज्ञानी को नहीं हो सकती, किन्तु ज्ञानी पुरुष ही उस आनन्द को अनुभव करता है। इसी अभिप्राय से यहाँ ज्ञानी पुरुष के लिये सम्पूर्ण पदार्थों के रोचक होने से आनन्द की प्राप्ति कथन की गई है ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्यैव महिमा प्रगीयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! यदा। त्वम्। अन्तरिक्षात्=प्रदेशादपि। महाम्=महान्तम्। अहिम्=व्यापकमन्धकारं महाविघ्नञ्च। निः+अधमः=नितरां निष्काशयसि=दूरं गमयसि। तत्=तदा। पौंस्यम्=पुंसां महद् हितम्। कृषे=साधयसि। अहिनिरसने सति। अग्नयः। निः=नितराम्। रुरुचुः=प्रकाशन्ते। तथा। सूर्यः। नीरोचते उ। तथा। इन्द्रियः=इन्द्रस्य हितकरः। सोमो रसः। निः=निरतिशयेन रोचते ॥२०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिपौरुषफलं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (अन्तरिक्षात्) यदा हृदयाकाशात् (महां, अहिं) महद्व्यापकमन्धकारं (निरधमः) निर्गमितवान् (तत्, पौंस्यं, कृषे) तत्पौरुषं कृतवान् तदा (अग्नयः) भौतिकाग्नयः (निरुरुचुः) निःशेषेण मह्यं अरोचिषत (उ) अथ (सूर्यः) सूर्योऽपि (निः) न्यरोचिष्ट (इन्द्रियः, रसः, सोमः) त्वदीयभागः सोमरसोऽपि (निः) न्यरोचिष्ट ॥२०॥
21 यं मे - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓म् मे दु᳓र् इ᳓न्द्रो मरु᳓तः
पा᳓कस्थामा कउ᳓रयाणः
वि᳓श्वेषां त्म᳓ना शो᳓भिष्ठम्
उ᳓पेव दिवि᳓ धा᳓वमानम्
मूलम् ...{Loading}...
यं मे॒ दुरिन्द्रो॑ म॒रुतः॒ पाक॑स्थामा॒ कौर॑याणः ।
विश्वे॑षां॒ त्मना॒ शोभि॑ष्ठ॒मुपे॑व दि॒वि धाव॑मानम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓म् मे दु᳓र् इ᳓न्द्रो मरु᳓तः
पा᳓कस्थामा कउ᳓रयाणः
वि᳓श्वेषां त्म᳓ना शो᳓भिष्ठम्
उ᳓पेव दिवि᳓ धा᳓वमानम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
dúḥ ← √dā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
marútaḥ ← marút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kaúrayāṇaḥ ← kaúrayāṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pā́kasthāmā ← pā́kasthāman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śóbhiṣṭham ← śóbhiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
víśveṣām ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
dhā́vamānam ← √dhāv- 1 (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
पद-पाठः
यम् । मे॒ । दुः । इन्द्रः॑ । म॒रुतः॑ । पाक॑ऽस्थामा । कौर॑याणः ।
विश्वे॑षाम् । त्मना॑ । शोभि॑ष्ठम् । उप॑ऽइव । दि॒वि । धाव॑मानम् ॥
Hellwig Grammar
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- dur ← duḥ ← dā
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- marutaḥ ← marut
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- pākasthāmā ← pākasthāman
- [noun], nominative, singular, masculine
- kaurayāṇaḥ ← kaurayāṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- viśveṣāṃ ← viśveṣām ← viśva
- [noun], genitive, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- śobhiṣṭham ← śobhiṣṭha
- [noun], accusative, singular, masculine
- upeva ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- upeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- dhāvamānam ← dhāv
- [verb noun], accusative, singular
- “run; run; wash.”
सायण-भाष्यम्
इदमादिकेन चतुर्ऋचेन कुरयाणपुत्रात् पाकस्थामनाम्नो राज्ञो दानं लब्ध्वा मेध्यातिथिस्तदीयं दानं स्तौति । यं यादृशं धनसंघं मे मह्यम् इन्द्रः मरुतः च दुः दत्तवन्तः तादृशमेव धनसमूहं कौरयाणः । शत्रून् प्रति युद्धाभिमुख्येन कृतं यानं हस्त्यश्वादिकं येनासौ कुरयाणः । तस्य पुत्रः कौरयाणः । पाकस्थामा । तिष्ठत्यनेनेति स्थाम बलम् । परिपक्वबलः । एतत्संज्ञो राजा मह्यं प्रादात् । ददातेलुङि ‘ गातिस्थ इति सिचो लुक् । अडभावश्छान्दसः। कीदृशं धनसंघम् । विश्वेषां सर्वेषां धनानां मध्ये त्मना आत्मना स्वत एव शोभिष्ठम् अतिशयेन शोभावन्तम्। ‘मन्त्रेष्वाङयादेः इत्यात्मन आकारलोपः। शोभावच्छब्दादातिशायनिक इष्ठन् । ‘विन्मतोर्लुक्’। ’ यस्य’ इति लोपः। अतिशयेन शोभावत्त्वे दृष्टान्तः । दिवि आकाशे उपेव धावमानं प्रभाभिरुपेतं शीघ्रगामिनं सूर्यमिव । शोभावत्तममित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Such wealth as Indra and the Maruts have bestowed upon me, such has Pākasthāman, the son ofKurayāṇa, bestowed, of itself the most magnificent of all, like the quick-moving (sun) in the sky.”
Jamison Brereton
The one that Indra and the Maruts, that Pākasthāman, the son of Kurayāṇa, gave me—
the most beautiful of all in body, like the one that runs in heaven
[=sun]—
Jamison Brereton Notes
On the mixture of divine and human subjects, see comm. on VIII.2.40-41.
Griffith
The fairest courser of them all, who runneth on as ’twere to heaven.
Which Indra and the Maruts gave, and Pakasthaman Kaurayan.
Geldner
Den mir Indra, die Marut schenkten und Pakasthaman, der Sohn des Kurayana, der der Schönste von allen ist, leibhaftig wie der am Himmel laufende Sonnengott,
Grassmann
Das Ross, welches mir Indra und die Maruts und Pākasthāman, der Nachkomme des Kurajāna übergeben haben, fürwahr das glänzendste aller Rosse, das wie auf des Himmels Fläche läuft,
Elizarenkova
(Тот конь,) которого мне подарили Индра, Маруты
(И) Пакастхаман, сын Кураяны,
Самого по себе прекраснейшего из всех,
Словно скользящего по небу…
अधिमन्त्रम् (VC)
- पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- मेध्यातिथिः काण्वः
- भुरिगनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा के प्रति कृतज्ञता प्रकाशित करे, यह इससे शिक्षा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) इन्द्रवाच्य परमात्मा ने (मरुतः१) बाह्य और आभ्यन्तर प्राणों ने और (कौरयाणः२) एक शरीर से दूसरे शरीर में यात्राकारी (पाकस्थामा३) शरीरस्थ जीव ने (मे) मुझ उपासक को (यम्) जो धन सम्पत्ति (दुः) दे रक्खी है वह (विश्वेषाम्) सर्वधनों में (त्मना) स्वयं (शोभिष्ठम्) अतिशय शोभाकर है और (दिवि) आकाश के (उप+इव) मानो समीप तक (धावमानम्) दौड़ता हुआ है अर्थात् बहुत दूर तक फैला हुआ है ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इसका आशय यह है कि सबसे प्रथम परमदेव को धन्यवाद देना चाहिये कि इसने जो दान मनुष्य को दे रक्खा है, उसका वर्णन नहीं हो सकता है। हम जीव अपने चारों ओर आनन्दमय पदार्थ देख रहे हैं। यह शरीर ही कैसा सुन्दर और भोगविलास का आश्चर्यमन्दिर बना कर दिया है, इसलिये उस देव की जितनी स्तुति की जाय, वह सब ही बहुत थोड़ी है। अतः यहाँ इन्द्र शब्द प्रथम आया है। तब हम बाह्य जगत् की ओर देखें। वायु कैसा एक अद्भुत वस्तु है। वह किस वेग से प्रतिक्षण चलता रहता है। पलमात्र भी इसके विना प्राणी अपनी जीवनसत्ता नहीं रख सकते हैं। पुनः आन्तरिक प्राण क्या-२ कार्य्य कर रहे हैं। इसकी सहायता से सर्व इन्द्रिय स्व-स्व व्यापार करने में समर्थ होते हैं। आन्तरिक वायु के विना यह शरीरमन्दिर अतितुच्छ हो जाता है। इसके द्वारा हम सकल साधन करते हैं। अतः द्वितीय स्थान में ये मरुत् धन्यवादार्ह हैं। मरुत् शब्द से बाह्य सम्पूर्ण जगत् पृथिवी, जल, सूर्य आदि का ग्रहण है। तत्पश्चात् इन दोनों के अस्तित्व में यह जीवात्मा कार्य कर रहा है। मन और इन्द्रियसहित जिसका जीवात्मा वशीभूत है, वह कौनसा कार्य नहीं कर सकता है। हे मनुष्यो ! एकान्त में इस तत्त्व को विचारो। यह शरीर कितनी देर तक ठहरने वाला है। कोटि-२ मनुष्य आये और विना कुछ यहाँ चिह्न छोड़ के चल बसे। किन्तु इनमें से ही वैदिक कविगण, आचार्य्य, न्यायशील क्षत्रियवर्ग और दानशील उपकारी वैश्यवर्ग आदि बहुत कुछ निज-२ चिह्न इस पृथिवी पर छोड़ गये हैं, जिनकी कीर्ति जनता गाती हुई चली आई है। इसलिये वे सब भी प्रशंसार्ह हैं ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: * यहाँ से लेकर चार ऋचा तक का व्याख्यान सायण आदिक भाष्यकारों ने अनित्य इतिहासपरक लगाया है। इनका कथन है कि कुरयाणपुत्र पाकस्थामा नाम के राजा से दान पाकर ऋषि मेध्यातिथि उसकी प्रशंसा इन ऋचाओं से करता है। परन्तु यह विचार इनका अज्ञानकृत है। यहाँ से अध्यात्मवर्णन का आरम्भ होता है। इसी प्रकार इसी मण्डल के प्रथम सूक्त की ३० वीं ऋचा से भी अध्यात्मवर्णन ही है। सूक्त के अन्त में परमात्मा से इस आत्मा को क्या मिला है और यह आत्मा उपासक को क्या लाभ पहुँचाता है, इसका वर्णन है। अर्थों और विशेष चिह्नों पर ध्यान देकर पढ़िये ॥ १−मरुत्−ऐसे ऐसे स्थल में मरुत् शब्द के बाह्य वायु और आभ्यन्तर प्राण दोनों अर्थ होते हैं। इन तीनों से जो धन दिये हुए हैं, वे वास्तव में सबसे बढ़कर हैं। नयन, कर्ण, घ्राण, रसना, मुख, हस्त आदि अत्यन्त शोभाप्रद धन है, इस कारण ईश्वर सदा धन्यवादपात्र है, अतः मैं उपासक भी सदा उसकी स्तुति करता हूँ। २−कौरयाण−कौर+यान। फलभोग के लिये एक शरीर से दूसरे शरीर में जो यान=यात्रा करता है, वह कुरयाण। यहाँ व्याकरणानुसार णत्व हो गया है। कुरयाण और कौरयाण दोनों एक ही हैं। यहाँ व्याकरण का प्रत्यय स्वार्थ में है। यद्वा जो किया जाय, वह कुर=संसार। इसमें जिसका यान=गमन=व्याप्ति है, वह कुरयान परमात्मा। उसका जो सम्बन्धी वह कौरयाण। जिस कारण यह जीवात्मा परमात्मा का अमृतपुत्र है, अतः यह कौरयाण कहलाता है। ३−पाकस्थामा−जिनमें खाए हुए पदार्थ पकें, वे पाक कहलाते हैं या जो पचावें। यहाँ पच धातु से अधिकरण में घञ् प्रत्यय है। शरीरों का नाम पाक है। उनमें जो रहता है, वह पाकस्थामा=शरीरस्थ जीव। इति ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाकस्थामा) परिपक्व बलवाले (कौरयाणः) पृथिवी भर में गतिवाले (इन्द्रः) कर्मयोगी और (मरुतः) विद्वानों ने (यं, मे, दुः) जिस पदार्थ को मुझे दिया, वह (विश्वेषां, त्मना, शोभिष्ठं) सब पदार्थों में स्वरूप ही से शोभायमान है, जैसे (दिवि) द्युलोक में (धावमानं) दौड़ता हुआ (उपेव) सूर्य्य सुशोभित है ॥२१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - पूर्ण बलवान् तथा तेजस्वी, जिसने अपने बल द्वारा पृथिवी को विजय कर लिया है, ऐसा कर्मयोगी और ब्रह्मचर्य्यपूर्वक वेद-वेदाङ्गों के अध्ययन द्वारा पूर्ण विद्वान्, जिसका आत्मिकबल महान् है, ऐसे विद्वान् पुरुष जिन पदार्थों का संशोधन करते हैं, वे पदार्थ स्वभाव से ही स्वच्छ तथा सात्विक होते हैं और विद्वानों द्वारा संशोधित पदार्थों को ही उपयोग में लाना चाहिये ॥२१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मने कृतज्ञतां प्रकाशयेदित्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पाकस्थामा=पच्यन्ते भुक्तानि वस्तूनि येषु ते पाकाः पाचयन्तीति वा=शरीराणि। पाकेषु तिष्ठतीति पाकस्थामा शारीरको जीवः। कौरयाणः=कृतं यानं येन स कुरयाणः। कुरयाणः एव कौरयाणः। जन्मग्रहणाय यः खलु जीवः सर्वत्र गतागतं करोति स कौरयाणः। यद्वा। क्रियते विरच्यते यत्तत् कुरम्=जगत्। तस्मिन् यानं गमनं व्याप्तिर्यस्य स कुरयाणः=इन्द्रवाच्यः परमात्मा। कुरयाणस्य सम्बन्धी कौरयाणः। मरुतः=बाह्या आभ्यन्तराश्च प्राणाः। अथर्गर्थः−इन्द्र=परमदेवता परमेश्वरः। मरुतः=बाह्या आभ्यन्तराश्च प्राणाः। तथा। कौरयाणः=फलभोगाय शरीरात् शरीरे यात्राकारी। पाकस्थामा=शरीरस्थायी शारीरको जीवश्च। मे=मह्यमुपासकाय। यम्=यद्वित्तम्। अत्र लिङ्गव्यत्ययः दुः=दत्तवन्तः। तत्=धनम्। विश्वेषाम्=सर्वेषां धनानां मध्ये। त्मना=आत्मना स्वयम्। शोभिष्ठम्=अतिशयेन शोभि=शोभाकरं विद्यते। पुनः। दिवि=आकाशे। उप+इव=आकाशस्य समीप इव। सूर्य्यादिवत्। धावमानमस्ति। हे भगवन् ! तव कृपया मम न कापि न्यूनतास्ति। अतस्त्वामेव सर्वदा स्तौमि ॥२१॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाकस्थामा) पक्वबलः (कौरयाणः) पृथिव्यां गतिमान् (इन्द्रः) कर्मयोगी (यं, मे) मह्यं यत् (मरुतः) विद्वांसश्च (दुः) दत्तवन्तः (विश्वेषां, त्मना, शोभिष्ठं) तद्द्रव्यं सर्वेषां मध्येऽति शोभमानं (दिवि) अन्तरिक्षे (धावमानं) गच्छन् (उपेव) सूर्य्य इव ॥२१॥
22 रोहितं मे - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रो᳓हितम् मे पा᳓कस्थामा
सुधु᳓रं कक्षियप्रा᳐᳓म्
अ᳓दाद् रायो᳓ विबो᳓धनम्
मूलम् ...{Loading}...
रोहि॑तं मे॒ पाक॑स्थामा सु॒धुरं॑ कक्ष्य॒प्राम् ।
अदा॑द्रा॒यो वि॒बोध॑नम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
रो᳓हितम् मे पा᳓कस्थामा
सुधु᳓रं कक्षियप्रा᳐᳓म्
अ᳓दाद् रायो᳓ विबो᳓धनम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
pā́kasthāmā ← pā́kasthāman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
róhitam ← róhita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kakṣyaprā́m ← kakṣyaprā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sudhúram ← sudhúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ádāt ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
vibódhanam ← vibódhana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
रोहि॑तम् । मे॒ । पाक॑ऽस्थामा । सु॒ऽधुर॑म् । क॒क्ष्य॒ऽप्राम् ।
अदा॑त् । रा॒यः । वि॒ऽबोध॑नम् ॥
Hellwig Grammar
- rohitam ← rohita
- [noun], accusative, singular, masculine
- “red.”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- pākasthāmā ← pākasthāman
- [noun], nominative, singular, masculine
- sudhuraṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudhuraṃ ← dhuram ← dhur
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yoke; dhur [word].”
- kakṣyaprām ← kakṣya
- [noun], neuter
- “cinch.”
- kakṣyaprām ← prām ← prā
- [noun], accusative, singular, masculine
- “appreciated.”
- adād ← adāt ← dā
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- rāyo ← rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- vibodhanam ← vibodhana
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
पाकस्थामा राजा रोहितं लोहितवर्णं वृषभमश्वं वा मे मह्यम् अदात् दत्तवान् । कीदृशम् । सुधुरं शोभनधुरं शोभनवहनप्रदेशम्। ‘ऋक्पूरब्धूः ’ (पा. सू. ५. ४, ७४ ) इत्यकारः समासान्तः। क्रत्वादयश्च ’ इति बहुव्रीहावुत्तरपदाद्युदात्तत्वम् । कक्ष्यप्राम् । कक्ष्या कक्षयोः बाहुमूलयोः बध्यमाना रज्जुः । तस्याः प्रातारं पूरयितारम् । पीवरमित्यर्थः । ‘ प्रा पूरणे’। रायः धनस्य विबोधनं विशेषेण बोधकम् । बहुधनप्राप्तिहेतुमित्यर्थः। ‘ ऊडिदम्’ इत्यादिना रायो विभक्तिरुदात्ता ॥
Wilson
English translation:
“Pākasthāman has given me a tawny robust beast of burden, the means of acquiring riches.”
Jamison Brereton
(That) sorrel has Pākasthāman given me,
—good at the yoke-pole, filling his girthband, an awakener of wealth,
Griffith
To me hath Pakasthaman given, a ruddy horse,good at the pole,
Filling is girth and rousing wealth;
Geldner
Den Rotfuchs hat mir Pakasthaman geschenkt, gut im Joch, den Gurt ausfüllend, der die Hoffnung auf Reichtum weckt.
Grassmann
Das rothe, schönziehende, den Gurt ausfüllende, das zu Reichthum führt, hat mir Pākasthāman geschenkt,
Elizarenkova
Рыжего коня мне подарил Пакастхаман,
Послушного у дышла, заполняющего подпругу,
Пробуждающего (надежду) на богатство,
अधिमन्त्रम् (VC)
- पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- मेध्यातिथिः काण्वः
- विराड्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर उसी विषय को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जीव ने कौन धन दिया है, इस ऋचा से यह दिखलाया जाता है। यहाँ मन का अश्वरूप से वर्णन है, यथा−(पाकस्थामा) इस शारीरिक जीव ने (मे) मुझको (रोहित१म्) लोहितवर्ण मन (अदात्) दिया है अर्थात् मेरा संस्कृत जीवात्मा मन को वशीभूत बना कर उससे कार्य लेता है। मेरा मन चञ्चल नहीं है, यह आशय है। वह मन कैसा है (सुधुर२म्) जिसकी शरीररूपा शोभायमाना धुरा है। पुनः (कक्ष्यप्रा३म्) ज्ञान-विज्ञान से सुपुष्ट है। पुनः (रायः विबोधनम्) विवेकरूप धन का बोधक है। ऐसा महादान मुझको जीवात्मा देता है ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! प्रथम आत्मा को अपने वश में करो। जब यह, जीव निरर्गल हो जाता है, तब सब इन्द्रियाँ परम चपल हो जाती हैं। मन भी विक्षिप्त हो जाता है। मन के विक्षिप्त होने पर किसी वस्तु को उपासक नहीं समझ सकता है। अतः जिसका आत्मा इन्द्रियाँ और मन के साथ अन्तर्मुखी नहीं होता है, तब वह उससे क्या-क्या लाभ उठाता है, यह इससे दिखलाते हैं। उस अवस्था में इतस्ततः प्रकीर्ण जो ईश्वरप्रदत्त धन हैं, उनको मेधावी उपासक देखने और ग्रहण करने में समर्थ होता है। मन भी बहुत सी नवीन वस्तुओं का आविर्भाव करता है। नव-२ प्रलीन विज्ञान भासित होने लगते हैं। वह सब ईश्वर की कृपा से होता है, अतः इसके द्वारा कृतज्ञता प्रकाशित की जाती है ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−रोहित=लाल। जो कार्य में लगा रहता है, यह रक्त कहलाता है, क्योंकि सृष्टि करना रजोगुण का एक धर्म है। जिस हेतु उपासक, ग्रन्थप्रणेता, संसारोपकारी इत्यादि जनों का मन सदा कार्य्यासक्त रहता है, अतः मन को रोहित नाम देकर यहाँ वर्णन किया गया है। २−सुधुर=जिस लोह वा काष्ठदण्ड के आधार पर गाड़ी का पहिया रहता है, उसे संस्कृत में धुर् कहते हैं। यहाँ शरीररूप धुर् है। ३−कक्ष्यप्रा=सवारी करने के समय जिस रज्जु से घोड़े के तंग आदि बाँधते हैं, वह कक्ष्या। उसको पूरा करनेवाले को “कक्ष्यप्रा” कहते हैं। यहाँ ज्ञान-विज्ञान से पुष्ट अर्थ ही लक्ष्य है। यह वर्णन विस्पष्टरूप से अध्यात्मवर्णन दिखला रहा है ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाकस्थामा) परिपक्व बलवाले कर्मयोगी ने (सुधुरं) सुन्दर स्कन्धवाला (कक्ष्यप्रां) कक्षा में रहनेवाली रज्जु का पूरक=स्थूल (रायः, विबोधनं) धनों का उत्पादन-हेतु (रोहितं) रोहित वर्णवाला अश्व (मे) मुझ विद्वान् को (अदात्) दिया ॥२२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि कर्मयोगी लोग ही शीघ्र गतिशील अश्वादि पदार्थों को लाभ करके विद्वानों के अर्पण करते हैं, ताकि वे सुखपूर्वक जीवन व्यतीत करें। “अश्व” शब्द यहाँ सब वाहनों का उपलक्षण है अर्थात् जल, स्थल तथा नभोगामी जो गतिशील वाहन, उन सबका अश्व शब्द ग्राहक है ॥२२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जीवेन किं धनं दत्तमस्तीति प्रदर्श्यते। यथा। अत्र मनोऽश्वरूपेण वर्ण्यते। पाकस्थामा=शारीरको जीवः। मे=मह्यम्। रोहितम्=लोहितवर्णं मनः। कार्य्यपरायणत्वेन रजो बाहुल्यात् मनसो लोहितत्वम्। अदात्=दत्तवानस्ति। मम संस्कृतो जीवात्मा मनो वशीकृत्य कार्यं साधयति। न मम मनः चञ्चलमस्ति। कीदृशम्। सुधुरम्=शोभनधुरम्। शोभना शरीररूपा धूर्यस्य। ऋक्पूरब्धू इत्यकारः समासान्तः। पुनः। कक्ष्यप्राम्=कक्ष्या बाहुमूलयोर्बध्यमाना रज्जुः। तस्याः। प्रातारम्=पूरयितारम्। ज्ञानविज्ञानैः सुपुष्टमित्यर्थः। प्रा पूरणे। पुनः कीदृशम्। रायः=ज्ञानविज्ञानरूपस्य धनस्य। विबोधनम्=विबोधयितृ ॥२२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाकस्थामा) परिपक्वबलः सः (सुधुरं) सुस्कन्धं (कक्ष्यप्रां) कक्षारज्जुपूरकं (रायः, विबोधनं) धनानामुत्पादकं (रोहितं) रोहितवर्णाश्वं (मे) मह्यं विदुषे (अदात्) दत्तवान् ॥२२॥
23 यस्मा अन्ये - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स्मा अन्ये᳓ द᳓श प्र᳓ति
धु᳓रं व᳓हन्ति व᳓ह्नयः
अ᳓स्तं व᳓यो न᳓ तु᳓ग्रियम्
मूलम् ...{Loading}...
यस्मा॑ अ॒न्ये दश॒ प्रति॒ धुरं॒ वह॑न्ति॒ वह्न॑यः ।
अस्तं॒ वयो॒ न तुग्र्य॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓स्मा अन्ये᳓ द᳓श प्र᳓ति
धु᳓रं व᳓हन्ति व᳓ह्नयः
अ᳓स्तं व᳓यो न᳓ तु᳓ग्रियम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
anyé ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
práti ← práti (invariable)
yásmai ← yá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dhúram ← dhúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
váhanti ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
váhnayaḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ástam ← ásta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
túgryam ← túgrya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váyaḥ ← ví- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यस्मै॑ । अ॒न्ये । दश॑ । प्रति॑ । धुर॑म् । वह॑न्ति । वह्न॑यः ।
अस्त॑म् । वयः॑ । न । तुग्र्य॑म् ॥
Hellwig Grammar
- yasmā ← yasmai ← yad
- [noun], dative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- anye ← anya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- daśa ← daśan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- dhuraṃ ← dhuram ← dhur
- [noun], accusative, singular, feminine
- “yoke; dhur [word].”
- vahanti ← vah
- [verb], plural, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- vahnayaḥ ← vahni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- astaṃ ← astam ← asta
- [noun], accusative, singular, neuter
- “home.”
- vayo ← vayaḥ ← vi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “vi; bird; vi.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tugryam ← tugrya
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
पूर्वोक्त एवाश्वो विशेष्यते । यस्मै । षष्ठ्यर्थे चतुर्थी। यस्याश्वस्य वृषभस्य वा धुरं वोढव्यं युगधुरम् अन्ये प्रकृतास्माद्विलक्षणा दशसंख्याकाः वह्नयः वोढारोऽश्वा बलीवर्दा वा प्रतिनिधयः सन्तो मां वोढुं वहन्ति बिभ्रति । बहूनामेकत्रवहने दृष्टान्तः । अस्तम् । अस्यते क्षिप्यते तस्मिन् पदार्थजातमित्यस्तं गृहम् । प्रति वयो न गन्तारोऽश्वा यथा तुग्र्यं तुग्रपुत्रं भुज्युं समुद्रतीरादवहन् तद्वत् । तादृशमश्वं मह्यं प्रादादिति पूर्वस्यामृच्यन्वयः । भुज्योर्वहनं च ’ नासत्या भुज्युमूहथुः । (ऋ. सं. १. ११६. ४) इत्यादाववगन्तव्यम् । यद्वा यस्मा इति कर्मणि चतुर्थी। यं रथमन्ये दशसंख्याका वह्नयो वोढारोऽश्वा धुरं वहनप्रदेशं प्रति गताः सन्तो वहन्ति तादृशं रथमपि मह्यं दत्तवानित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Whose burden ten other bearers (of loads) (would be required) to convey, such as were the steeds thatbore Bhujyu home.”
Jamison Brereton
Alongside which the other ten draft-horses draw the yoke-pole
home, like birds the son of Tugra.
Jamison Brereton Notes
The son of Tugra is Bhujyu, a client of the Aśvins, whom they rescue with birds or winged steeds - a tale alluded to especially in the Kakṣīvant hymns (e.g., I.116.3-5, 117.14).
Griffith
Compared with whom no other ten strong coursers, harnessed to the pole,
Bear Tugrya to his dwelling place.
Geldner
Dem zehn andere Zugpferde die Stange halten, heimwärts mich fahrend wie die Vogelrosse den Tugrasohn.
Grassmann
an dessen Seite zehn andere fahrend an der Deichsel ziehn, wie die Flügelrosse den Sohn des Tugra [Bhudschju] heimwärts zogen.
Elizarenkova
(Коня,) для которого десяток других
Упряжных коней тянут дышло,
(Когда везут меня) домой, как птицы – сына Тугры.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- मेध्यातिथिः काण्वः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर भी अध्यात्मवर्णन का आरम्भ करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनः इससे मन का ही वर्णन करते हैं। यथा−(यस्मै) जिस रोहित नाम मन की सहायता के लिये (धुरम्+प्रति) इस शरीररूप धुर् में (अन्ये+दश) अन्य कर्मेन्द्रिय और ज्ञानेन्द्रियरूप दशसंख्याक (वह्नयः) वाहक अश्व स्थित होकर (वहन्ति) इस शरीर को वहन कर रहे हैं। यहाँ दृष्टान्त देते हैं (न) जैसे (वयः) अतिगमनशील घोड़े (तुग्र्यम्) राजा को (अस्तम्) गृह को ले जाते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस शरीर में जो दश इन्द्रियें स्थापित की गई हैं, वे मन के साहाय्य के लिये हैं। उनसे कैसे और कौन कार्य लेने चाहियें, इसको विचारो और उनको योगद्वारा वश में करके कार्य्य में लगाओ ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मै) जिस मुझको (अन्ये, दश, वह्नयः) अन्य दश वहनकर्ता इन्द्रिय नामक (वयः) जैसे सूर्य्यकिरण (तुग्र्यं) जल-परमाणुओं को (अस्तं, न) सूर्य्य की ओर वहन करती हैं, इसी प्रकार (धुरं) शरीररूप धुर को (प्रतिवहन्ति) गन्तव्य देश के प्रति वहन करती हैं ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में इन्द्रिय तथा इन्द्रियवृत्तियों का वर्णन है कि जिस पुरुष के इन्द्रिय संस्कृत हैं, उसकी इन्द्रियवृत्तियें साध्वी तथा संस्कृत होती हैं, इसलिये मनुष्य को चाहिये कि वह मनस्वी बनकर इन्द्रियवृत्तियों को सदैव अपने स्वाधीन रक्खे। इसी भाव को कठ० में इस प्रकार वर्णन किया है कि “सदश्वा इव सारथेः”=जिस प्रकार सारथी के संस्कृत और सुचालित घोड़े वशीभूत होते हैं, इसी प्रकार इन्द्रियसंयमी पुरुष के इन्द्रिय वशीभूत होते हैं ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरध्यात्मवर्णनमारभते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पुनरपि मन एव विशिष्यते। यथा−यस्मै=रोहितनाम्ने मनसे=मनसः साहाय्यार्थम्। धुरं प्रति=शरीररूपां धुरं प्रति। अन्ये=इतरे कर्मज्ञानेन्द्रियस्वरूपाः। दश=दशसंख्याकाः। वह्नयः=वोढारः। वहन्ति। अत्र दृष्टान्तः। न=यथा। वयः=गन्तारोऽश्वाः। तुग्र्यम्=राजानम्। अस्तम्=गृहं वहन्ति। तद्वत्। अस्यते क्षिप्यते वस्तुजातं तस्मिन्निति अस्तं गृहम्। तुग्र्य उग्रो भवति। दण्डधारित्वाद् राज्ञ उग्रत्वम् ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मै) यं माम् (अन्ये, दश, वह्नयः) अन्ये दशसंख्याका वह्नयो वोढार इन्द्रियाख्याः (वयः) सूर्यरश्मयः (तुग्र्यम्) जलपरमाणुं (अस्तं, न) सूर्यं प्रतीव (धुरं, प्रतिवहन्ति) शरीररूपं धुरं प्रतिवहन्ति ॥२३॥
24 आत्मा पितुस्तनूर्वासओजोदा - बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आत्मा᳓ पितु᳓स् तनू᳓र् वा᳓स
ओजोदा᳓ अभिअ᳓ञ्जनम्
तुरी᳓यम् इ᳓द् रो᳓हितस्य पा᳓कस्थामानम्
भोजं᳓ दाता᳓रम् अब्रवम्
मूलम् ...{Loading}...
आ॒त्मा पि॒तुस्त॒नूर्वास॑ ओजो॒दा अ॒भ्यञ्ज॑नम् ।
तु॒रीय॒मिद्रोहि॑तस्य॒ पाक॑स्थामानं भो॒जं दा॒तार॑मब्रवम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेध्यातिथिः काण्वः
- छन्दः - बृहती
Thomson & Solcum
आत्मा᳓ पितु᳓स् तनू᳓र् वा᳓स
ओजोदा᳓ अभिअ᳓ञ्जनम्
तुरी᳓यम् इ᳓द् रो᳓हितस्य पा᳓कस्थामानम्
भोजं᳓ दाता᳓रम् अब्रवम्
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ātmā́ ← ātmán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pitúḥ ← pitú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tanū́ḥ ← tanū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vā́saḥ ← vā́sas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
abhyáñjanam ← abhyáñjana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ojodā́ḥ ← ojodā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
pā́kasthāmānam ← pā́kasthāman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
róhitasya ← róhita- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
turī́yam ← turī́ya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abravam ← √brū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhojám ← bhojá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dātā́ram ← dātár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ॒त्मा । पि॒तुः । त॒नूः । वासः॑ । ओ॒जः॒ऽदाः । अ॒भि॒ऽअञ्ज॑नम् ।
तु॒रीय॑म् । इत् । रोहि॑तस्य । पाक॑ऽस्थामानम् । भो॒जम् । दा॒तार॑म् । अ॒ब्र॒व॒म् ॥
Hellwig Grammar
- ātmā ← ātman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “self; nature; Ātman; mind; soul; self; body; character; ātman [word]; person; life; peculiarity.”
- pitus ← pituḥ ← pitu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “food.”
- tanūr ← tanūḥ ← tanū
- [noun], nominative, singular, feminine
- “body; self; own(a); person; form.”
- vāsa ← vāsaḥ ← vāsas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “clothing; fabric; garment; feather; dress; envelope.”
- ojodā ← ojaḥ ← ojas
- [noun], neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- ojodā ← dāḥ ← dā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- abhyañjanam ← abhyañjana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “abhyaṅga; ointment.”
- turīyam ← turīya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fourth.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- rohitasya ← rohita
- [noun], genitive, singular, masculine
- “red.”
- pākasthāmānam ← pākasthāman
- [noun], accusative, singular, masculine
- bhojaṃ ← bhojam ← bhoja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “big; hospitable.”
- dātāram ← dātṛ
- [noun], accusative, singular, masculine
- “giving; big.”
- abravam ← brū
- [verb], singular, Thematic aorist (Ind.)
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
सायण-भाष्यम्
अयं पाकस्थामा आत्मा स्वयं पितुः जनकस्य तनूः तनयः। पिता यथा सन्मार्गवर्तितया प्रशस्त एवमयमपीत्यर्थः । तथा वासः वासयिता निवासयिता । वासयतेरौणादिकोऽसुन्। अभ्यञ्जनम् अभिव्यक्तं यथा भवति तथा ओजोदाः ओजसो बलस्य दाता धारयिता वा । यद्वा । आत्मा सततगामी । पितुरित्यन्ननाम । व्याप्तमन्नं येन दत्तम्। तनूर्विस्तृतं वासो वस्त्रमभ्यञ्जनमभ्यञ्जनसाधनं घृततैलादिकं च येन दत्तम् । यश्चौजोदा बलस्य दाता । तं पाकस्थामानं तुरीयं स्वकीयप्रपितामहापेक्षया चतुर्थं यद्वा तुरीयं शत्रूणां तूर्वकं हिंसितारं भोजं शत्रूणां भोजयितारं रोहितस्य लोहितवर्णस्य पूर्वोक्तस्याश्वस्य दातारम् एवंगुणकं पाकस्थामानम् अब्रवम् । उक्तेन प्रकारेणास्तौषम् । इत् इति पूरकः ॥ ॥ २९ ॥
Wilson
English translation:
“His father’s own son, the giver of dwellings, the sustainer of strength like (invigorating) unguents, Icelebrate Pākasthāman, the destroyer (of foes), the despoiler (of enemies), the donor of the tawny (horse).”
Jamison Brereton
Food is the lifebreath, garments the body, and anointment is the giver of strength.
But as the fourth I have proclaimed Pākasthāman, the nurturing giver of the sorrel.
Griffith
Raiment is body, food is life, and healing ointment giveth strength.
As the free-handed giver of the ruddy steed, I have named Pakasthaman fourth.
Geldner
Speise ist die Seele, Kleidung der Körper, Salböl ist kraftverleihend. Als Vierten habe ich den gastfreien Pakasthaman, den Verschenker des roten Rosses genannt.
Grassmann
Lebenshauch ist der [geschenkte] Trank, ein Leib das Kleid, und Kraft der geschenkte Schmuck; als den vierten freigiebigen Schenker des rothen Rosses nannte ich den Pākasthāman.
Elizarenkova
Питание – (это) дух, одежда – тело,
Мазь для натирания – то, что дает силу.
Четвертым же я назвал Пакастхамана,
Щедрого дарителя рыжего коня.
अधिमन्त्रम् (VC)
- पाकस्थाम्नः कौरयाणस्य दानस्तुतिः
- मेध्यातिथिः काण्वः
- बृहती
- मध्यमः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर उसी को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यह मेरा (आत्मा) आत्मा (पितुः) मेरे पिता और परमात्मा के गुणों का (तनूः) विस्तार करनेवाला है। पुनः (वासः) इस जगत् में वास अर्थात् प्रतिष्ठा देनेवाला है। पुनः (अभ्यञ्जनम्) विस्पष्टरूप से (ओजोदाः) बलदाता है। ऐसे (पाकस्थामानम्) इस शरीरी जीव की (अब्रवम्) मैं प्रशंसा करता हूँ। पुनः वह कैसा है (तुरीयम्+इत्) संख्या में चतुर्थ है, क्योंकि प्रथम शरीर, दूसरा इन्द्रियगण, तीसरा मन, चौथा आत्मा। पुनः (रोहितस्य+दातारम्) लोहितवर्ण मनरूप अश्व को देनेवाला। पुनः (भोजम्) विविध भोगों को भुगानेवाला है ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सर्व शास्त्रों की यह शिक्षा है कि प्रथम आत्मतत्त्व को अच्छे प्रकार जानो। आत्मा शरीर से पृथक् एक वस्तु है या नहीं है, इस विवाद को छोड़कर इससे तुमको क्या-क्या लाभ पहुँच सकता है और वशीभूत आत्मा से जगत् में तुम कितने कार्य कर सकते हो, इसको ही प्रथम विचारो। इस में अद्भुत शक्ति है, जिसके द्वारा तुमको सर्व धन की प्राप्ति हो सकती है। वास्तव में यही चिन्तामणि, कल्पद्रुम और अमृत है, इसको जो योग्य काम में लगाते हैं। वे ही ऋषि, मुनि, कवि, आचार्य्य, ग्रन्थकर्त्ता, नूतन-२ विद्याविष्कर्ता होते हैं। निश्चय वे मनुष्यरूप में पशु हैं, जो इन्द्रियसहित आत्मा का माहात्म्य नहीं जानते हैं। जो अपने कुल और परमात्मा की कीर्त्ति को बढ़ाता, सत्य की स्थापना करता, ओजस्वी होता और ज्ञान-विज्ञान का विस्तार करता, वही आत्मा है। सूक्त के अन्त में आत्मगुणों को प्रकाशित करता हुआ वेद सिखलाता है कि हे मनुष्यो ! ईश ने तुमको सर्व गुणों का आकर आत्मा दिया है। इसी से तुम्हारे सर्व कार्य सिद्ध होंगे, यह निश्चय जानो। इति ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का तृतीय सूक्त और उन्तीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उपसंहार में पिता से ब्रह्मविद्या प्राप्त किये हुए कर्मयोगी का स्तवन कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो कर्मयोगी (पितुः, आत्मा, तनूः) पिता ही की आत्मा तथा शरीर है (वासः) वस्त्र के समान अभिरक्षक तथा (ओजोदाः) बलों का दाता है (अभ्यञ्जनं) सब ओर से आत्मा के शोधक (तुरीयं, इत्) शत्रुओं के हिंसक (रोहितस्य, दातारं) रोहिताश्व के देनेवाले (भोजं) उत्कृष्ट पदार्थों के भोक्ता (पाकस्थामानं) पक्वबलवाले कर्मयोगी की मैं (अब्रवं) स्तुति करता हूँ ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस कर्मयोगी ने अपने पिता से ब्रह्मविद्या तथा कर्मयोगविद्या का अध्ययन किया है, वह ब्रह्मवेत्ताओं में श्रेष्ठ होता है, या यों कहो कि वह मानो पिता के शरीर का ही अङ्ग है, जैसा कि धर्मशास्त्र में भी लिखा है कि “आत्मा वै जायते पुत्रः”=अपना आत्मा ही पुत्ररूप से उत्पन्न होता है, इस वाक्य के अनुसार पुत्र पिता का आत्मारूप प्रतिनिधि है और इसी भाव को मनु० ३।३ en में इस प्रकार वर्णन किया है कि “तं प्रतीतं स्वधर्मेण ब्रह्मदायहरं पितुः”=जो ब्रह्मविद्या के चमत्कार से प्रसिद्ध और जिसने अपने पिता से ही वेदरूप पैतृक सम्पत्ति को लाभ किया है, उस स्नातक का गोदान से सत्कार करे। इस प्रकार ब्रह्मविद्याविशिष्ट उस स्नातक के महत्त्व का इस मन्त्र में वर्णन है, जिसने अपने पिता के गुरुकुल में ही ब्रह्मविद्या का अध्ययन किया है ॥२४॥ यह तीसरा सूक्त और उन्तीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमेव दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अयं ममात्मा। पितुस्तनूः=मम जनकस्य परमात्मनो वा गुणान् तनोति विस्तारयति यः सः। पुनः। वासः=वासयिता=जगति प्रतिष्ठापयिता। पुनः। अभ्यञ्जनम्=अभिव्यक्तं यथा तथा। ओजोदाः= महाबलप्रदाता। ईदृशं पाकस्थामानम्=शरीरिणं जीवम्। अहमुपासकः। अब्रवम्=ब्रवीमि स्तौमि। कीदृशम्। तुरीयम्=चतुर्थकम्। इदेव। एकं शरीरम्। द्वितीयं कर्मज्ञानेन्द्रियम्। तृतीयं मनः। चतुर्थ आत्मा। अतस्तुरीयविशेषणम्। पुनः। रोहितस्य=रोहितनाम्नो मनसः। दातारम्। पुनः। भोजम्=नानाभोगानां भोजयितारम् ॥२४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथोपसंहारे पितुः ब्रह्मदायहरः कर्मयोगी स्तूयते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यः कर्मयोगी (पितुः, आत्मा, तनूः) जनकस्य आत्मैव तनूरेव (वासः) वास इव रक्षकः (ओजोदाः) बलोत्पादकः (अभ्यञ्जनं) अभितः आत्मनः शोधकम् (तुरीयं, इत्) शत्रूणां हिंसितारं (रोहितस्य, दातारं) रोहिताश्वस्य दातारं (भोजं) उत्कृष्टपदार्थानां भोक्तारं (पाकस्थामानं) पक्वबलं कर्मयोगिणं (अब्रवं) प्रार्थये ॥२४॥ इति तृतीयं सूक्तमेकोनत्रिंशत्तमो वर्गश्च समाप्तः ॥