सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘इदं वसो’ इति द्विचत्वारिंशदृचं द्वितीयं सूक्तं काण्वस्य मेधातिथेराङ्गिरसस्य च प्रियमेधस्यार्षम् । शिक्षा विभिन्दो ’ इत्यादिके द्वे मेधातिथेरेव । “स्वादवः सोमाः’ इत्येषानुष्टुप् शिष्टा गायत्र्यः । इन्द्रो देवता । अन्त्ये द्वे ऋचौ विभिन्दोर्दानस्तुतित्वात्तद्देवताके । तथा चानुक्रान्तम् – इदं वसो द्विचत्वारिंशन्मेधातिथिराङ्गिरसश्च प्रियमेधः स्वादवोऽनुष्टुबन्त्याभ्यां मेधातिथिर्विभिन्दोर्दानं तुष्टाव’ इति । गतः सूक्तविनियोगः । ज्योतिष्टोमे मरुत्वतीय आद्यस्तृचोऽनुचरः। सूत्र्यते हि- इदं वसो सुतमन्ध इति मरुत्वतीयस्य प्रतिपदनुचरौ’ (आश्व. श्रौ. ५. १४) इति । द्वितीये रात्रिपर्याये ब्रह्मशस्त्रेऽयमेव स्तोत्रियस्तृचः । सूत्रितं च- इदं वसो सुतमन्ध इन्द्रेहि मत्स्यन्धसः’ (आश्व. श्रौ. ६. ४) इति । अयमेव चतुर्थेऽहन्यपि मरुत्वतीयस्यानुचरस्तृचः । सूत्रितं च – तं त्वा यज्ञेभिरीमह इदं वसो सुतमन्ध इति मरुत्वतीयस्य प्रतिपदनुचरौ ’ (आश्व. श्रौ. ७. ११) इति ॥
Jamison Brereton
2 (622)
Indra (1–40), Vibhindu’s Dānastuti (41–42)
Medhātithi Kāṇva and Priyamedha Āṅgirasa (1–40), Medhātithi Kāṇva (41–42) 42 verses: gāyatrī, except anuṣṭubh 28, arranged in trcas. ̥
As noted above, this hymn has considerably more verses than the preceding one, and is therefore apparently out of sequence. The discrepancy in length between the two hymns is one reason Oldenberg suggests that VIII.1 may have lost verses in transmission. (See the introduction to the preceding hymn.)
As indicated by the Anukramaṇī, the majority of the hymn is devoted to Indra, with the final verses a dānastuti; however, despite the Anukramaṇī’s division, the dānastuti must begin with verse 40, not 41, both because of the tr̥ca division and on grounds of content and tone. In the Indra portion the focus remains almost exclusively on the preparation of soma in its various forms, and the hope that Indra will come to our sacrifice, drink of our soma, and reward us. As often in such hymns, there is a journey component (esp. vss. 19, 26–28), and underlying the calls to Indra to journey to our sacrifice is the worry that Indra will stay away from our sacrifice because of anger or the appeals of other sacrificers (vss. 5–6, 19–20). There are also some slight indications that the hymn is concerned with a ritual innovation being introduced in some of the R̥gvedic clans, the Third Pressing, which takes place in the evening and involves soma mixed with milk. There are two occurrences of the word ā́śir “milk-mixture” (vss. 10, 11; see also 9b [ā́śir is also found twice in VIII.31, which also seems to contain refer ences to Third Pressing]), and verse 18 seems to imply that the gods themselves are not satisfied with a soma sacrifice that ends with the Midday Pressing. The emphasis on the number three (esp. vss. 7–9, 21) may also support this interpretation, as may the hope expressed that Indra will not spend his evening away from us (vs. 20).
Aside from the thematic unity of some of the tr̥cas (e.g., vss. 7–9 on the three types of soma), this long first section of the hymn has little apparent structure, and it is also notable for its lack of mythological reference (beyond a few token men tions of Vr̥tra, vss. 26, 31, 36). But throughout this section there are unusual simi les (e.g., vss. 6, 12, 17, 19, 20) and turns of phrase, including some untranslatable grammatical and lexical puns (as in vs. 3). The loose texture and the lightness and transparency of the meter also help to make it an appealing piece.
The dānastuti (vss. 40–42) is, as often, hard to interpret. In verse 40 the actor seems still to be Indra, who in the guise of a ram had some sort of interaction with Medhyātithi: the language here is unclear, and although there are various treatments of Medhātithi (sic) and Indra as ram in the Brāhmaṇa literature, these seem desper
ate attempts to make sense of the fleeting and mysterious reference here. Though it
appears to be Indra who is addressed in a subordinate clause in the 2nd person in verse 40, the 2nd person reference has shifted in verse 41 to Vibindhu, apparently the human patron. Perhaps Indra’s generosity is being superimposed on this human patron. The final verse, 42, like the final verse of the dānastuti in VIII.1 (vs. 34), con
cludes the hymn with a sexual innuendo: two “daughters of joy” (a phrase that goes neatly into French as filles de joie “prostitutes”) have also been given to the poet. These may indeed be two women, but since they are called “milk-strong,” it is quite possible that the poet is referring to the two breasts of one woman. If so, this verse responds directly to VIII.1.34, where the woman of the poet praises his member, and recalls IV.32.22-24, with a likewise disguised reference to the breasts of a woman given to the poet in payment for his verse.
Jamison Brereton Notes
Indra
01 इदं वसो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इदं᳓ वसो सुत᳓म् अ᳓न्धः +++(=अशनीयम्)+++
पि᳓बा सु᳓पूर्णम् उद᳓रम् ।
अ᳓न्-आभयिन् ररिमा᳓ +++(=दद्मः)+++ ते ।।
मूलम् ...{Loading}...
इ॒दं व॑सो सु॒तमन्धः॒ पिबा॒ सुपू॑र्णमु॒दर॑म् ।
अना॑भयिन्ररि॒मा ते॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इदं᳓ वसो सुत᳓म् अ᳓न्धः
पि᳓बा सु᳓पूर्णम् उद᳓रम्
अ᳓नाभयिन् ररिमा᳓ ते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ándhaḥ ← ándhas- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, non-finite:PPP}
vaso ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
píba ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
súpūrṇam ← súpūrṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
udáram ← udára- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ánābhayin ← anābhayin- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
rarimá ← √rā- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
पद-पाठः
इ॒दम् । व॒सो॒ इति॑ । सु॒तम् । अन्धः॑ । पिब॑ । सुऽपू॑र्णम् । उ॒दर॑म् ।
अना॑भयिन् । र॒रि॒म । ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- idaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vaso ← vasu
- [noun], vocative, singular, masculine
- “good; good; benign; vasu [word].”
- sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- andhaḥ ← andhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Soma; drink; amṛta.”
- pibā ← pā
- [verb], singular, Present imperative
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- supūrṇam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supūrṇam ← pūrṇam ← pṛ
- [verb noun], accusative, singular
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- udaram ← udara
- [noun], accusative, singular, neuter
- “udara; cavity; abdomen; inside; stomach; belly; udara [word]; garbha; abdominal disease; intestine; inside; uterus; vessel.”
- anābhayin
- [noun], vocative, singular, masculine
- rarimā ← rarima ← rā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “give; impart.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
सायण-भाष्यम्
हे वसो वासयितरिन्द्र इदं पुरोवर्तमानं सुतम् अभिषुतम् अन्धः अन्नं सोमलक्षणं पिब । यथा उदरं त्वदीयं जठरं सुपूर्णम् अतिशयेन संपूर्णं भवति तथेत्यर्थः । हे अनाभयिन् । आ समन्ताद्बिभेतीत्याभयी । बिभेतेरौणादिक इनिः । नाभय्यनाभयी । तादृश हे इन्द्र ते तुभ्यं त्वदर्थं ररिम उक्तलक्षणं सोमं दद्मः । ‘रा दाने’ । छान्दसो लिट् ॥
Wilson
English translation:
“Give of dwellings (Indra), drink this effused libation till your belly is full, we offer it, undaunted (Indra), toyou.”
Jamison Brereton
This pressed stalk, o good one—drink your belly well full—
have we given to you, o you who bring no threat.
Griffith
HERE is the Soma juice expressed; O Vasu, drink till thou art full:
Undaunted God, we give it thee.
Geldner
Diesen ausgepreßten Trank, du Gütiger, - trink dir den Bauch recht voll - haben wir dir dargebracht, o Furchtloser.
Grassmann
Trank ist dir gebraut, o guter, trink daran den Bauch recht voll dir, Dir ist er geweiht, o kühner,
Elizarenkova
Этот выжатый напиток, о благой, –
Пей, переполнив живот! –
Мы поднесли тебе, о бесстрашный.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब शुभकर्म परमात्मा को समर्पित करने चाहियें, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वसु=सर्वव्यापी जो सर्वत्र वसता है, उसको वसु कहते हैं। यद्वा जो सबको वसाता है, वह वसु=वासक। परन्तु यह शब्द धनवाची ही प्रसिद्ध है, अतः जिसके धन हो, वह वसु। इस संसार में जो कुछ धन है, वह ईश्वर का ही है, वही वस्तुतः धनवान् है, अतः यहाँ धनवाची शब्द के द्वारा ही वह पुकारा गया है। जिस हेतु सब अन्न उसी का है, अतः वह अन्न उसी को समर्पित करना उचित है। और भी। ईश्वर इसको बनाकर अन्त में इसका स्वयं संहार करता है, अतः महर्षिगण उपनिषदों में उसको महाभक्षक कहकर गाते हैं। क्योंकि इस सम्पूर्ण जगत् को खाता हुआ भी वह तृप्त नहीं होता। अतः जो अन्न मनुष्य का हितकर नहीं है, वह भी उसी को समर्पणीय है। इत्यादि शिक्षा इस ऋचा से भगवान् देते हैं। अथ ऋगर्थः−(वसो) हे महाधनाढ्य ईश्वर ! (इदम्) यह दृश्यमान (सुतम्) जगत् के पोषणरूप महायज्ञ के लिये स्वयमेव तुझसे शोधित जो (अन्धः) अपने प्रभाव से भक्षक को मोहित करनेवाला अन्न है, उसको स्वयमेव तू (पिब) पी=संहार कर, जिससे (उदरम्) उदर (सुपूर्णम्) सुपूर्ण हो। यह भक्तिवचन है। (अनाभयि१न्) हे भयरहित ! मनुष्यादिकों को सर्व प्रकार अन्नों के भक्षण में भय रहता है। क्योंकि वे खाद्य पदार्थों के गुणों से अपरिचित हैं। परमात्मा वैसा नहीं, अतः वह अनाभयी है। हे निर्भय देव ! वह अन्न (ते) तुझको ही (ररिम) हम उपासकगण देते हैं, कृपया ग्रहण कर ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - बड़ी भक्ति और श्रद्धा से ईश्वर के नाम पर प्रत्येक वस्तु को प्रथम रख, तब उससे अपना कार्य्य लेवे, इसी नियम के अनुसार नवान्नेष्टि प्रभृति शुभकर्म गृहस्थों के गृहों में हुआ करते हैं ॥१॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−अनाभयी−भगवान् भयरहित है, हमको भी भयरहित होना चाहिये। पापाचरण, असत्य, द्यूत आदि दुर्व्यसनों से तो अवश्य भय करना उचित ही है, किन्तु पापाचारी, असत्यवादी, सुरापायी, अन्यायी इत्यादि प्रकार के मनुष्यों से न डरकर उनको सुशिक्षित कर सत्पथ में लावें। यहाँ के लोग कल्पित अवस्तु भूत, प्रेत, डाकिनी, शाकिनी, शृगालाक्रोश आदि से डरते रहते हैं, अतः वे दुर्बलेन्द्रिय, कातर, समर के अयोग्य और समुद्र आदिकों की यात्रा करने में असमर्थ हो गये हैं। मनुष्य, इसमें सन्देह नहीं कि हृदय से दुर्बल होता है, अतः तत्तत्समाजस्थ विद्वान् को उचित है कि अपने समाज से भय के कारणों को सदा दूर किया करे। जैसा वेद भगवान् आज्ञा देते हैं−१−वृत्रहा शूर विद्वान्। जहि शत्रून् अपमृधो नुदस्वाथा−भयं कृणुहि विश्वतो नः ॥ यजु० ७।३७ ॥ (शूर) हे शूरवीर महापुरुष ! जिस कारण आप (वृत्रहा) निखिल विघ्नों का विनाश कर सकते हैं और आप (विद्वान्) सबको याथातथ्य जाननेवाले हैं, अतः (शत्रून्) भय के कारण निखिल शत्रुओं का (जहि) हनन करें (मृधः+अपनुदस्व) संग्रामों को होने न देवें और (विश्वतः) सब प्रकार से (नः+अभयं+कृणुहि) हमारा अभय करें। पुनः २−बाधतां द्वेषो अभयं कृणोतु सुवीर्य्यस्य पतयः स्याम ॥ यजु० २०।५१ ॥ (द्वेषः+बाधताम्) वह शूरवीर निखिल द्वेषों को हम लोगों से दूर करके (अभयं+कृणोतु) अभय की स्थापना करे (सुवीर्य्याय) हम लोग महाबलाधिपति होवें ॥१॥ यह अष्टम मण्डल का प्रथम सूक्त और सोलहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का सत्कार करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वसो) हे बलों से आच्छादन करनेवाले कर्मयोगिन् ! (इदं) वीरों के लिये विभज्यमान इस (सुतं) सिद्ध (अन्धः) आह्लादक रस को (सुपूर्णं, उदरं) उदरपूर्तिपर्य्यन्त (पिबा) पियो (अनाभयिन्) हे निर्भीक वीर ! (ते) तुम्हारे लिये (ररिमा) हम देते हैं ॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि सेना का नेता वीरों के प्रति कथन करता है कि हे कर्मयोगी शूरवीरो ! तुम इस सिद्ध किये हुए आह्लादक सोमादि रस का पान करो। यह तुम्हारे लिये सिद्ध किया हुआ है अर्थात् विजय को प्राप्त कर्मयोगी शूरवीरों की सेवा-शुश्रूषा सोमादि रसों से विधान की गई है ॥१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वाणि शुभकर्माणि परमात्मने समर्पणीयानि।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वसुः=सर्वस्मिन् जगति यो वसति स वसुः=सर्वव्यापी। यद्वा। वसु धनमस्यास्तीति वसुः=धनवान्। मत्वर्थीयस्य लोपः। यद्वा। वासयति जगदिदमिति वसुः=वासकः। यत् किमपि संसारे धनमस्ति तत् सर्वमीश्वरस्यातो वस्तुतः परमात्मैव धनवान्। यतस्तस्तैवेदं सर्वमस्त्यतस्तदीयमन्नं तस्मायेव समर्पणीयमित्यनयर्चा भगवानुपदिशति। अन्यच्च−ईश्वर इदं सृष्ट्वान्ते स्वयमेव संहरत्यत ऋषय उपनिषत्सु तं महाभक्षकत्वेन गायन्ति। इदं सर्वं खादन्नपि न स तृप्तिमायाति अतोऽपि यदन्नं मनुष्यहितकरं नास्ति तदपि तस्मायेव समर्पयति। अथ ऋगर्थः−हे वसो=हे महाधनसम्पन्न ! हे वासक ईश्वर ! इदम्=पुरतो दृश्यमानम्। सुतमभिषुतं=जगत्पोषणयज्ञाय स्वमेव निष्पादितम्। अन्धः=अन्धयति स्वप्रभावेण अत्तारम् ईदृशं यदन्नमस्ति। तत्त्वमेव। पिब=संहर। येन तवोदरं सुपूर्णं भवेदिति प्रेमवचनम्। हे अनाभयिन्=आबिभेतीति आभयी। न आभयी अनाभयी निर्भयः। तत्सम्बोधने। इतरेषां सर्वप्रकारान्नभक्षणे भयमस्ति खाद्यगुणान- भिज्ञत्वात्। न तथेश्वरोऽस्तीति अनाभयीति विशेषणम्। यतस्त्वमनाभयी अतस्तादृशमन्नम्। ते=तुभ्यम्। वयं विवेचकाः। ररिम=दद्मः। तादृशमन्धजनकमन्नमस्मत्तः संहरेति यावत् ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः सत्क्रिया कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वसो) हे बलैराच्छादयितः कर्मयोगिन् ! (इदं) इदं वीरेभ्यो विभज्यमानं (सुतं) सिद्धं (अन्धः) आह्लादकं रसं (सुपर्णं, उदरं) सुपूर्णमुदरं यावत् तावत् (पिबा) पिब (अनाभयिन्) हे निर्भीक वीर ! (ते) तुभ्यं (ररिमा) दद्मः ॥१॥
02 नृभिर्धूतः सुतो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नृ᳓भिर् धूतः᳓ सुतो᳓ अ᳓श्नैर् +++(=अश्मभिः)+++
अ᳓व्यो +++(=मेषस्य)+++ वा᳓रैः +++(=वालैः)+++ प᳓रिपूतः ।
अ᳓श्वो न᳓ निक्तो᳓ +++(=शोधितः)+++ नदी᳓षु २
मूलम् ...{Loading}...
नृभि॑र्धू॒तः सु॒तो अश्नै॒रव्यो॒ वारैः॒ परि॑पूतः ।
अश्वो॒ न नि॒क्तो न॒दीषु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
नृ᳓भिर् धूतः᳓ सुतो᳓ अ᳓श्नैर्
अ᳓व्यो वा᳓रैः प᳓रिपूतः
अ᳓श्वो न᳓ निक्तो᳓ नदी᳓षु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
áśnaiḥ ← áśna- 2 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
dhūtáḥ ← √dhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sutáḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ávyaḥ ← ávi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
páripūtaḥ ← √pū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vā́raiḥ ← vā́ra- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
áśvaḥ ← áśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
nadī́ṣu ← nadī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
niktáḥ ← √nij- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, voice:PASS}
पद-पाठः
नृऽभिः॑ । धू॒तः । सु॒तः । अश्नैः॑ । अव्यः॑ । वारैः॑ । परि॑ऽपूतः ।
अश्वः॑ । न । नि॒क्तः । न॒दीषु॑ ॥
Hellwig Grammar
- nṛbhir ← nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- dhūtaḥ ← dhū
- [verb noun], nominative, singular
- “shake; remove; chase away.”
- suto ← sutaḥ ← su
- [verb noun], nominative, singular
- “press out; su.”
- aśnair ← aśnaiḥ ← aśna
- [noun], instrumental, plural, masculine
- avyo ← avyaḥ ← avya
- [noun], nominative, singular, masculine
- vāraiḥ ← vāra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “strainer.”
- paripūtaḥ ← paripū ← √pū
- [verb noun], nominative, singular
- aśvo ← aśvaḥ ← aśva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “horse; aśva [word]; Aśva; stallion.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nikto ← niktaḥ ← nij
- [verb noun], nominative, singular
- nadīṣu ← nadī
- [noun], locative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
सायण-भाष्यम्
नृभिः अध्वरस्य नेतृभिर्ऋत्विग्भिः धूतः आधूतोऽदाभ्यग्रह आधवनेन संस्कृतः अश्नैः अश्मभिर्ग्रावभिः करणभूतैः सुतः अध्वर्युभिरभिषुतः अव्यः अवेर्मेषस्य वारैः वालैः परिपूतः । दशापवित्रस्य नाभिभूतया ऊर्णास्तुकया हि सोमः परिपूयते । तदुक्तं भगवता आपस्तम्बेन– शुक्लामूर्णास्तुकां यजमानाय प्रयच्छति तां शकटे दशापवित्रस्य नाभिं कुरुते शुक्लं वलक्ष्याः पवित्रममोतं भवति’ इति । नदीषु नदनास्वप्सु अश्वो न अश्व इव निक्तः निर्णिक्तः शोधितः । यथाप्सु स्नातोऽश्वोऽपगतमलः सन् दीप्तो भवति एवं वसतीवर्याख्याभिरद्भिरभिषुतः सोमो दीप्तो भवतीत्यर्थः। ईदृशो यः सोमः ‘तं ते यवम्’ इत्युत्तरया संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“Washed by the priests, effused by the stones, purified by the woollen filter, like a horse cleansed in astream.”
Jamison Brereton
Rinsed by men, pressed by stones, purified by the sheep’s fleece,
washed like a horse in the rivers—
Jamison Brereton Notes
This is an orphan verse, which cannot be construed grammatically with either 1 or 3, though a mere yáḥ would allow it to be the rel. clause to 3, as the initial tám of 3a suggests.
Griffith
Washed by the men, pressed out with stones, strained through the filter made of wool,
‘Tis like a courser bathed in stream.
Geldner
Von den Männern geschüttelt, von den hungrigen Steinen ausgepreßt, mit Schafhaaren geseiht, wie ein Roß im Flußwasser geschwemmt;
Grassmann
Steingepresst, gespült von Männern, und durch Widders Fell gereinigt, Rossen gleich im Strom gebadet.
Elizarenkova
Мужами прополосканный, выжатый камнями,
Через цедилки из овечьей шерсти процеженный,
Словно конь, выкупанный в речных потоках:
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
मानसिक कर्म भी उसी को समर्पित करे।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - केवल ईश्वरप्रदत्त वस्तु ही उसे समर्पणीय नहीं है, किन्तु मनुष्य जो कुछ शुभकर्म करे, उसे भी उसी की इच्छा पर छोड़ दे। फलाकाङ्क्षी होकर कर्मानुष्ठान न करे। यह शिक्षा इस ऋचा के द्वारा देते हैं। यथा−(अश्नैः१) परमेश्वरप्रदत्तभोजी (वारैः२) परदुःखनिवारक (नृभिः३) नायक पुरुषों से (धूतः) संस्कृत अतएव (परिपूतः) पवित्र और अतएव (अव्यः४) रक्षक जो (सुतः) परिष्कृत मानसिक यज्ञ है, वह भी परमगुरु के निकट समर्पणीय है। शुद्धता में दृष्टान्त देते हैं (नदीषु) नदी के जल में (निक्तः) स्नात धौत हुए (अश्वः+न५) अश्व के समान ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वेदों और विद्वानों के द्वारा शुभ और पवित्र कर्म अच्छे प्रकार समझ कर उनके अनुष्ठान में मनुष्य लगे रहें ॥२॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−अश्न−अश भोजने। भोजनार्थक अश धातु से अश्न बनता है। कृपा कर जो कुछ परमेश्वर ने दिया है, उसी को खानेवाला अर्थात् अन्याय से परद्रव्य की आकाङ्क्षा न करनेवाला। २−वार−वारयन्ति निवारयन्ति। जो परदुःख के निवारण में लगे रहते हैं। ३−नृ−ना मनुष्य, ना यह नाम मनुष्य का है, परन्तु इसका धात्वर्थ नायक=नेता होता है। ४−अव्य−अवति−रक्षति जो रक्षा करता है। ५−अश्व इव−अगाध नदी जल में स्नान करने से अश्व के जैसे सर्व मल देह से छूट कर नीचे गिर पड़ते हैं, तद्वत् जो-जो कर्म हम मनुष्य करें, वह शुद्ध पवित्र हो, उसमें किञ्चित् भी मिथ्या का योग न हो। बहुत आदमी अशुद्ध और अन्याययुक्त कर्म करके उसके संशोधन के लिये अभीष्ट देवता की पूजा और आराधना करते हैं, परन्तु यह अनुचित और सर्वथा हेय है ॥२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सोमरस का महत्त्व वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, धूतः) उक्त रस नेताओं से शोधित (सुतः) सम्यक् संस्कृत (अश्नैः, अव्यः) व्यापक बननेवाले वीरों का रक्षणीय (वारैः) वरणीय=विश्वसनीय पुरुषों द्वारा (परिपूतः) सर्वथा परीक्षित (नदीषु) जलाधारों में (निक्तः) उत्पन्न किये हुए (अश्वः, न) विद्युत् के समान शक्तिप्रद है ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यह सोमरस, जो विद्वान् वैद्यों द्वारा शोधकर तैयार किया जाता है, वह युद्धविशारद नेताओं का रक्षक होता है अर्थात् उसके पान करने से शरीर में विचित्रबल तथा ऐसी फुरती आ जाती है कि वह शत्रु पर अवश्य विजय प्राप्त करते हैं अर्थात् उक्त रसपान करने पर शूरवीर को विद्युत् के समान तेजस्वी और ओजस्वी बना देता है ॥२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
मानसिककर्माण्यपि तस्मै समर्पणीयानि।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - नहि परमात्मने तदीयमेवान्नं समर्पणीयं किन्तु मनुष्यैर्यत् किमपि शुभकर्म क्रियते तत् सर्वमेव तस्मायेव प्रदातव्यमित्यनया शिक्षते। यथा−अश्नैः= परमेश्वरप्रदत्तमश्नन्ति ये त अश्नाः=यज्ञशिष्टाशिनो यत्किमपीशेन प्रदत्तं तेनैव तुष्टाः। नान्यायेन परद्रव्यैषिणः। तैः। पुनः। वारैः=वारयन्ति निवारयन्ति परदुःखानि ते वाराः तैरितरक्लेशहारकैः। ईदृशैः। नृभिः=नेतृभिर्जनैः। धूतः=अवधूतः=आधावनेन संस्कृतः। अतएव परिपूतः=पवित्रीकृतः। अतएव अव्यः=अवति रक्षतीत्यव्यो रक्षकः। सुतः=परिष्कृतो यः खलु मानसिको यज्ञोऽस्ति। सोऽपि तस्मायेव समर्पणीयः। आधवने दृष्टान्तः−नदीषु निक्तः=स्नातः प्रक्षालितः। अश्वो न=अश्व इव ॥२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सोमादिरसस्य महत्त्वं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नृभिः, धूतः) यो रसः नेतृभिः शोधितः (सुतः) साधुसंस्कृतः (अश्नैः, अव्यः) व्यापनशीलैर्योद्धृभिः रक्षणीयः (वारैः) वरणीयैः विश्वसनीयैः (परिपूतः) सर्वथा परीक्षितः (नदीषु) जलाधारेषु (निक्तः) आविर्भावितः (अश्वः, न) विद्युदिव शक्तिप्रदश्चास्ति ॥२॥
03 तं ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तं᳓ ते य᳓वं य᳓था गो᳓भिः
स्वादु᳓म् अकर्म +++(=अकार्ष्म)+++ श्रीण᳓न्तः +++(=मिश्रयन्तः)+++।
इ᳓न्द्र त्वा ऽस्मि᳓न्त् सधमा᳓दे +++(=सहमदने यज्ञे ([आह्वयामि])+++) ३
मूलम् ...{Loading}...
तं ते॒ यवं॒ यथा॒ गोभिः॑ स्वा॒दुम॑कर्म श्री॒णन्तः॑ ।
इन्द्र॑ त्वा॒स्मिन्त्स॑ध॒मादे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
तं᳓ ते य᳓वं य᳓था गो᳓भिः
स्वादु᳓म् अकर्म श्रीण᳓न्तः
इ᳓न्द्र त्वास्मि᳓न् सधमा᳓दे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yáthā ← yáthā (invariable)
yávam ← yáva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
akarma ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
śrīṇántaḥ ← √śrī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
svādúm ← svādú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asmín ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sadhamā́de ← sadhamā́da- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
तम् । ते॒ । यव॑म् । यथा॑ । गोभिः॑ । स्वा॒दुम् । अ॒क॒र्म॒ । श्री॒णन्तः॑ ।
इन्द्र॑ । त्वा॒ । अ॒स्मिन् । स॒ध॒ऽमादे॑ ॥
Hellwig Grammar
- taṃ ← tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- yavaṃ ← yavam ← yava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “barley; yava; barleycorn; yava [word]; yava; yavakṣāra; grain.”
- yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- svādum ← svādu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- akarma ← kṛ
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- śrīṇantaḥ ← śrī
- [verb noun], nominative, plural
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvāsmin ← tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- tvāsmin ← asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- sadhamāde ← sadhamāda
- [noun], locative, singular, masculine
- “banquet; party; drink.”
सायण-भाष्यम्
तं पूर्वोक्तगुणं सोमं हे इन्द्र ते त्वदर्थं यवं यथा यवमयं सवनीयपुरोडाशमिव गोभिः गवि भवैः क्षीरादिभिः श्रयणद्रव्यैः श्रीणन्तः मिश्रीकुर्वन्तः स्वादु रसत्वेन स्वादनीयम् अकर्म अकार्ष्म । करोतेर्लुङि ‘मन्त्रे घस’ इति च्लेर्लुक् । यस्मादेवं तस्मात् हे इन्द्र त्वा त्वां तादृशं सोमं पातुम् अस्मिन् वर्तमाने सधमादे सहमदने यज्ञे आह्वयामीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“We have made it sweet for you as the barley-cake mixing it with milk, and therefore, Indra, (I invoke)you to this social rite.”
Jamison Brereton
Preparing it with cows [=milk], we have made it sweet for you, like barley (enjoyed) by cows.
Indra, (we have made) you (to be) at this joint revelry.
Jamison Brereton Notes
I take góbhiḥ twice, with both the frame and the simile. In the frame it is to be construed with tám … śrīṇántaḥ “preparing it with cows’ milk,” but in the simile yávaṃ ná “like barley” I take it as a passive variant of the common figure “as cows enjoy a grainfield (yávasa-),” e.g., V.53.8 ráṇan gā́vo ná yávase.
In c Geldner supplies “lade ich,” but I read akarma from b also in this pāda, in a different idiom “make X to be at/in.” The usual idiom is ā́√kṛ ‘bring here’; unfortunately there is no trace of ā́.
Griffith
This juice have we made sweet for thee like barley, blending it with milk.
Indra, I call thee to our feast.
Geldner
Den haben wir dir süß gemacht, ihn wie Gerste mit Kuhmilch mischend. Indra, dich lade ich zu diesem Opfergelage.
Grassmann
Mischend haben wir versüsst ihn jetzt mit Milch wie Gerstenkuchen, Indra, dir bei diesem Feste.
Elizarenkova
Его для тебя мы сделали вкусным,
Смешивая, словно ячмень с молоком.
О Индра, (мы зовем) тебя на это совместное пиршество.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनरपि उस विषय को दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! (श्रीणन्तः) पाक करते हुए हम उपासकगण (यथा+यव१म्) यवान्न के समान (तम्) उस पाक को (गोभिः) गौ के दूध से (ते) तेरे लिये (स्वादुम्) स्वादु (अकर्म) करते हैं और (अस्मिन्) इस (सधमा२दे) सधमाद के ऊपर (त्वा) तुझको स्थापित करते हैं ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा को अपने हृदय में देखते हुए उसका ध्यान और स्तुति करे और बाह्य जगत् में उसकी विलक्षणलीला देख-२ कर उसकी कीर्ति का मनोहर गान करते हुए मन को तृप्त करे ॥३॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−यवं यथा−यवान्न का वर्णन वेदों में बहुधा आता है। यथा−(१) व्रीहयश्च से यवाश्च मे माषाश्च मे। इत्यादि ॥ यजु० १८।१२ ॥ व्रीहि, यव (जौ), माष आदि अन्न हमें प्राप्त हो। (२)−पयसो रूपं यद् यवा दध्नो रूपं कर्कन्धूनि। सोमस्य रूपं वाजिनं सौम्यस्य रूपिमामिक्षा ॥ य० १९।२३ ॥ जो जौ हैं, वे दूध के रूप, जो बदरी (बेर) फल हैं, वे दही के रूप, जो वाजिन अमिक्षा है, वह चरु का रूप है। गरम दूध में दही डालने से जो घनभाग होता है, वह आमिक्षा और अन्य भाग वाजिन कहलाता है। यव की खेती का वर्णन इस प्रकार है। दशस्यन्ता मनवे पूर्व्यं दिवि यवं वृकेण कर्षथः ॥ ८।२२।६ ॥ मनुष्य के उपकारार्थ अच्छे खेत में राजा और अमात्यादि वर्ग यव की खेती करावें। यव मिश्रित अन्न−यत्ते सोम गवाशिरो यवाशिरो भजामहे। वातापे पीव इद्भव ॥ ऋ० १।१८७।९ ॥ सोम रस में गोदूध और जौ को मिलाकर खाने से शरीर बहुत पुष्ट होता, यह इसका आशय है। यवमिश्रित अन्न का नाम यवाशिर है। पूर्व समय में ऋषियों का मुख्य भोजन यवाशिर था। २−सधमाद=सह माद्यन्ति हृष्यन्ति क्रीडन्ति मनुष्या यत्र स सधमादः क्रीडागृहम्। जहाँ सब कोई साथ ही खावें पीवें और आनन्द करें, उस क्रीड़ागृह का नाम वेदों में सधमाद आया है। यथा−“तया मदन्तः सधमादेषु वयं स्याम पतयो रयीणाम्” ॥ य० १९।४४ ॥ क्रीड़ागृहों में नाना पदार्थों को भोग करते हुए हम समस्त धनों के अधिपति होवें। आ नो बर्हिः सधमादे बृहद्दिवि देवाँ ईले सादया सप्त होतृन् ॥ ऋ० १०।३५।९ ॥ हमारे बहुत प्रकाशमान और पवित्र सधमाद स्थान में बैठे हुए उन विद्वानों और आनन्दप्रद मनुष्यों से प्रार्थना करता हूँ, वे शान्ति से बैठें और सप्त होताओं को एकत्र बैठावें। यह शब्द सूचित करता है कि पूर्व समय आर्य्यों का एक क्रीड़ास्थान हुआ करता था, जहाँ सब कोई मिलकर आनन्द क्रीड़ा करते थे। वहाँ प्रजा और राजा दोनों साथ मिलकर खाते पीते और आनन्द करते थे, क्योंकि इस प्रकार का वर्णन बहुधा वेदों में आता है। तदनुसार लोग वरतते होंगे, इसमें सन्देह ही क्या ॥३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब यज्ञ में ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगी का उपदेशार्थ आह्वान कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्दनशील कर्मयोगिन् ! (ते) तुम्हारे लिये (तं, यवं) अनेक पदार्थ मिश्रित उस रस को (गोभिः) गव्य पदार्थों से (यथा, स्वादुं) विधिपूर्वक स्वादु (श्रीणन्तः) सिद्ध करनेवाले हम लोगों ने (अकर्म) किया है (अस्मिन्, सधमादे) इस सपीतिस्थान में (त्वा) आपका आह्वान करते हैं ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोग ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगी पुरुषों का यज्ञस्थान में आह्वान करते हैं कि हम लोगों ने आपके लिये गव्य पदार्थों द्वारा स्वादु रस सिद्ध किया है, आप कृपा करके हमारे यज्ञ को सुशोभित करते हुए इसका पान करें और हमारे यज्ञ में ज्ञानयोग तथा कर्मयोग का उपदेश कर हमें कृतकृत्य करें। स्मरण रहे कि यज्ञों में जो सोमादि रस सिद्ध किये जाते हैं, वे आह्लादक होते हैं, मादक नहीं ॥३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
भूयोऽपि तमर्थमाचष्टे।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यान्यपि लौकिकानि कर्माणि क्षेत्रकर्षणवाणिज्य- पाकादीन्यस्माकं भवेयुस्तानि सर्वाणीश्वरदृष्ट्यैव विधातव्यानि। यत् किमपि अशनं पानं स्वापो विश्रामो गमनं यात्रा तत्सर्वमुपकारार्थमेव विधातव्यमित्यर्थः। सर्वस्मिन् काले च परमात्माध्येयस्तं विस्मृत्य किमपि न करणीयमित्यनयर्चा शिक्षते यथा−हे इन्द्र ! यवं यथा=यथा भक्षणार्थं नानास्वादिष्ठद्रव्याणि मिश्रीकृत्य यवचूर्णैः पाकं विदधति तथा वयम्। गोभिः=गव्यैः पयोभिः। उपलक्षणमेतत्। विविधमधुरैर्मिष्टान्नैः। तं यवं=तं तं पाकम्। श्रीणन्तः=कुर्वन्तः सन्तः। यं स्वादुं=स्वादिष्ठम्। अकर्म=कुर्मः। तं पाकम्। ते=तुभ्यमेव समर्पयामः। हे इन्द्र=हे परमदेव ! अस्मिन्=दृश्यमाने हृदयरूपे। सधमादे=सहमदे सहानन्दकारिणि स्थाने। त्वा=त्वाम्। स्थापयामः=अत्र स्थापयित्वा तुभ्यं सर्वं निवेदयामः ॥३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ यज्ञे इन्द्रस्य उपदेशार्थमाह्वानमुच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्दनशील ! (ते) तुभ्यं (तं, यवं) तं बहुपदार्थमिश्रितं रसं (गोभिः) गव्यपदार्थैः (यथा, स्वादुं) येन विधिना स्वादुः स्यात् तथा (श्रीणन्तः) पचन्तो वयम् (अकर्म) अकार्ष्म (अस्मिन्, सधमादे) अस्मिन्सपीतिस्थाने (त्वा) त्वां आह्वयामः ॥३॥
04 इन्द्र इत्सोमपा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्र इ᳓त् सोमपा᳓ ए᳓क
इ᳓न्द्रः सुतपा᳓ विश्वा᳓युः
अन्त᳓र् देवा᳓न् म᳓र्तियांश् च
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्र॒ इत्सो॑म॒पा एक॒ इन्द्रः॑ सुत॒पा वि॒श्वायुः॑ ।
अ॒न्तर्दे॒वान्मर्त्याँ॑श्च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्र इ᳓त् सोमपा᳓ ए᳓क
इ᳓न्द्रः सुतपा᳓ विश्वा᳓युः
अन्त᳓र् देवा᳓न् म᳓र्तियांश् च
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
somapā́ḥ ← somapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutapā́ḥ ← sutapā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśvā́yuḥ ← viśvā́yu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
antár ← antár (invariable)
ca ← ca (invariable)
devā́n ← devá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mártyān ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रः॑ । इत् । सो॒म॒ऽपाः । एकः॑ । इन्द्रः॑ । सु॒त॒ऽपाः । वि॒श्वऽआ॑युः ।
अ॒न्तः । दे॒वान् । मर्त्या॑न् । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- indra ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- somapā ← soma
- [noun], masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- somapā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drinking.”
- eka ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- sutapā ← suta ← su
- [verb noun]
- “press out; su.”
- sutapā ← pāḥ ← pā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “drinking.”
- viśvāyuḥ ← viśvāyu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “lifelong.”
- antar
- [adverb]
- “inside; in; antar [word]; midmost; between; among.”
- devān ← deva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- martyāṃś ← martyān ← martya
- [noun], accusative, plural, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
इन्द्र इत् इन्द्रः एकः एव देवान् मर्त्यान् मनुष्यान् च अन्तः मध्ये देवेषु च मध्ये सोमपाः कृत्स्नस्य सोमस्य पाता । नान्ये । ते ह्येकदेशभाजः । अत एव सुतपाः सुतस्याभिषुतस्यास्मदीयस्य सोमस्य कार्त्स्येन पाता । इन्द्रः एक एव विश्वायुः । स चेन्द्रः सर्वान्नो भवति । धानाकरम्भादिहवींषि सवनेष्विन्द्रायैव हूयन्ते तदभिप्रायेणेदमुच्यते । अत एवंविध इन्द्रोऽस्मदीयं हविः स्वीकरोत्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra verily is the chief drinker of the Soma among gods and men, the drinker of the effused libation, theaccepter of all kinds of offerings.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The chief drinker of the Soma: ekaḥ somapāḥ, he alone is to be presentedwith the entire libation; the other gods are only sharers of a part, ekadeśa bhājaḥ
Jamison Brereton
It’s just Indra who is the lone drinker of soma, Indra the lifelong drinker of the pressings
among gods and mortals,
Griffith
Beloved of all, Indra alone drinks up the flowing Soma juice
Among the Gods andmortal men.
Geldner
Indra ist der alleinige Somatrinker, Indra der lebenslängliche Safttrinker unter Göttern und Menschen.
Grassmann
Indra ist allein der Trinker, der erfreunde Somaschlürfer Unter Sterblichen und Göttern.
Elizarenkova
Это Индра – тот, кто один пьет сому,
Индра пьет выжатый (сок) весь век
Среди богов и смертных!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही सब का आयु भी है, ऐसा ध्यान करे।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवान्+मर्त्यान्+च) देवताओं और मनुष्यों के (अन्तः) मध्य में (इन्द्रः+इत्) इन्द्रवाच्य परमात्मा ही (सोमपाः) निखिल पदार्थों का रक्षक वा अनुग्राहक है। (एकः+इन्द्रः) एक इन्द्र ही (सुतपाः) यज्ञार्थ निष्पन्न वस्तुओं का ग्रहण करनेवाला है। और (विश्वायुः) सम्पूर्ण प्राणियों का आयुः=जीवन है। अतः वही केवल उपास्यदेव है ॥४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूर्य्य आदि देव तथा नृप प्रभृति मनुष्य कदापि भी न उपासनीय, न ध्यातव्य, न पूज्य और न अर्चनीय हैं, केवल एक ईश्वर ही सकल मनुष्यों का सेव्य है। इस ऋचा से यह शिक्षा भगवान् देते हैं। इस हेतु ऋचा में इन्द्रः+इत्=इन्द्र ही, एकः इन्द्रः=एक इन्द्र ही इत्यादि पद आते हैं। सोम और सुत इन दोनों शब्दों के अर्थ में भेद है। समस्त पदार्थवाची सोम शब्द और यज्ञ के लिये जो पदार्थ प्रस्तुत किये जाते हैं, वे सुत। सुत शब्द यज्ञ के लिये भी आता है ॥४॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का महत्त्व कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवान्, मर्त्यान्, च, अन्तः) विद्वान् तथा सामान्य पुरुषों के मध्य (विश्वायुः) विश्व को वशीभूत करने की इच्छावाला (इन्द्रः, इत्) कर्मयोगी ही (सोमपाः) परमात्मसम्बन्धि ज्ञान पाने योग्य होता और (इन्द्रः, एकः) केवल कर्मयोगी ही (सुतपाः) सांसारिक ज्ञान प्राप्त करता है ॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी का महत्त्व वर्णन किया गया है कि विश्व को वशीभूत करनेवाला कर्मयोगी परमात्मसम्बन्धी तथा सांसारिक ज्ञान उपलब्ध करता है, इसलिये पुरुष को कर्मयोगी बनना चाहिये। या यों कहो कि देव तथा मनुष्यों के बीच कर्मयोगी ही इस विविध विश्व के ऐश्वर्य्य को भोगता है, इसलिये अभ्युदय की इच्छावाले पुरुषों का कर्तव्य है कि वह उस विश्वायु कर्मयोगी की संगति से अभ्युदय प्राप्त करें ॥४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एव सर्वेषामायुरप्यस्तीति ध्येयम्।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अन्ये सूर्य्यादयो देवा नृपादयो मनुष्याश्च नोपास्या न ध्यातव्या न यज्ञे पूजनीया वा। केवलमीश्वर एव सर्वेषां नृणां सेव्य इति शिक्षत अनया। यथा−इन्द्र इद्=इन्द्रवाच्यः परमात्मैव। एवार्थ इत्। सोमपाः=सोमान् खाद्यादीन् यवादीन् वा पदार्थान् पिबति अनुगृह्णाति पाति रक्षति वा यः स सोमपाः समस्तपदार्थरक्षकः। सोमशब्दो वेदे पदार्थवचनः। अतएव। देवान् अन्तः=देवानां मध्ये। च=पुनः। मर्त्यान् अन्तः=मर्त्यानां मध्ये। एक इन्द्र एव। सुतपाः=यज्ञार्थं निष्पादितानि वस्तूनि सुताः तान् पिबति पातीति वा सुतपाः। पुनः। इन्द्र एव। विश्वायुः=विश्वेषां सर्वेषां प्राणिनामायुरायुःस्वरूपः। सर्वेषां प्राणानामपि प्राण इन्द्र एव। अतः स एव एक उपास्य इति फलितम् ॥४॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः महत्त्वं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवान्, मर्त्यान्, च, अन्तः) विदुषां साधारणजनानां च मध्ये (विश्वायुः) विश्वं वशीकर्तुमिच्छः (इन्द्रः, इत्) कर्मयोग्येव (सोमपाः) परमात्मसम्बन्धिज्ञानलाभार्हः (इन्द्रः, एकः) इन्द्र एव केवलः (सुतपाः) सांसारिकज्ञानलाभार्हो भवति ॥४॥
05 न यम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ यं᳓ शुक्रो᳓ न᳓ दु᳓राशीर्
न᳓ तृप्रा᳓ उरुव्य᳓चसम्
अपस्पृण्वते᳓ सुहा᳓र्दम्
मूलम् ...{Loading}...
न यं शु॒क्रो न दुरा॑शी॒र्न तृ॒प्रा उ॑रु॒व्यच॑सम् ।
अ॒प॒स्पृ॒ण्व॒ते सु॒हार्द॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न᳓ यं᳓ शुक्रो᳓ न᳓ दु᳓राशीर्
न᳓ तृप्रा᳓ उरुव्य᳓चसम्
अपस्पृण्वते᳓ सुहा᳓र्दम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
dúrāśīḥ ← dúrāśir- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
śukráḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
tr̥prā́ḥ ← tr̥prá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
uruvyácasam ← uruvyácas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apaspr̥ṇvaté ← √spr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
suhā́rdam ← suhā́rda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न । यम् । शु॒क्रः । न । दुःऽआ॑शीः । न । तृ॒प्राः । उ॒रु॒ऽव्यच॑सम् ।
अ॒प॒ऽस्पृ॒ण्व॒ते । सु॒ऽहार्द॑म् ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yaṃ ← yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- śukro ← śukraḥ ← śukra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- durāśīr ← durāśir
- [noun], nominative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tṛprā ← tṛprāḥ ← tṛpra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “tṛpra [word].”
- uruvyacasam ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- uruvyacasam ← vyacasam ← vyacas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “area; capacity.”
- apaspṛṇvate ← apaspṛ ← √spṛ
- [verb], plural, Present indikative
- suhārdam ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhārdam ← hārdam ← hārda
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
उरुव्यचसं विस्तीर्णव्यापनं सुहार्दं सुहृदयं यम् इन्द्रं शुक्रः रसाधिक्येन दीप्तः सोमः न अपस्पृणुते।’ स्पृ प्रीतिबलयोः’। अत्रोपसर्गवशात् प्रीत्यभावे वर्तते । नञा च प्रीत्यभावो निवार्यते । न प्रीणयतीति न अपि तु प्रीणयत्येव । तथा दुराशीः दुःखेन निष्पाद्याशीराश्रयणद्रव्यं यस्य तार्तीयसवनिकस्य सोमस्य सोऽपि यमिन्द्रं न अपस्पृणुते प्रीणयत्येव । तृप्राः तर्पका अन्ये चरुपुरोडाशादयश्च यमिन्द्रं न अपस्पृण्वते न न प्रीणयन्ति अपि तु प्रीणयन्त्येव तमिन्द्रं स्तुम इति शेषः । यद्वा । अप इत्युपसर्गों धात्वर्थानुवादकः । यमिन्द्रं शुक्रादयो नापस्पृण्वते न प्रीणयन्ति । उरुव्यचसमिति हेतुगर्भविशेषणम् । यतोऽयमिन्द्र उरुव्यचा विस्तीर्णव्याप्तिकः अतः कारणादपर्याप्ताः सन्तः शुक्रादयः प्रीणयितुं न शक्नुवन्तीति भावः ॥ ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“(We praise him) a universal kind-hearted (friend), whom the pure Soma, the mixture (of it) made withdifficulty, or other satisfying (offerings) do not displease.”
Jamison Brereton
Whom neither the clear [=unmixed] nor the poorly mixed nor the (juices) that are sharp
keep away—him of broad extent whose heart is good—
Jamison Brereton Notes
tṛprá- only here in the RV, though it appears later and may also be related to tṛpála- (RV 2x), also used of soma (see EWA s.v.); ‘sharp’ is only a guess, though shared with Geldner, a characterization of soma usually expressed by tīvrá- (as in 10b).
In c ápa √spṛ is found only here in the RV; if it belongs to √spṛ ‘win’, it might mean ‘win away’. Geldner tr. “abstossen” (repel). EWA (s.v. SPAR) suggests that it belongs to a synchronically separate root ‘losmachen, befreien, in Sicherheit bringen’, in which case ‘keep away’ would work.
Griffith
The Friend, whom not the brilliant-hued, the badly-mixt or bitter draught,
Repels, the far-extending God;
Geldner
Den weder der klare, noch der schlechtgemischte noch die scharfen Somasäfte abstoßen, den Geräumigen mit dem guten Herzen.
Grassmann
Den nicht dünnes, schlechtgemischtes, schäumendes Gebräu erfreuet, Ihn, den breiten, wohlbeleibten,
Elizarenkova
(Тот,) кого ни чистый, ни плохо смешанный (сома),
Ни терпкие (соки) не отвращают,
(Его,) огромного с крепким сердцем:
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे ईश्वर की अगम्यता दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शुक्रः) ज्ञान और विद्या से भासमान तपस्वी अथवा निज प्रकाश से दीप्तिमान् सूर्य्यादि ग्रह (यम्) जिस इन्द्रवाच्य परमात्मा को (न) नहीं (अपस्पृण्वते) प्रसन्न कर सकता। (दुराशीः) समाधिसिद्ध योगी अथवा दुर्निरीक्ष्य नक्षत्रगण जिसको (न) नहीं तृप्त कर सकता। और (तृप्राः) ज्ञानों से वा दानों से वा उपकारों से तृप्त करनेवाले अध्वर्यु प्रभृति अथवा पृथिवी आदि महाभूत (न) नहीं (अपस्पृण्वते) तृप्त कर सकते हैं, उसकी उपासना करो। वह कैसा है। (उरुव्यचसम्) उरु=विस्तीर्ण, व्यचम्=व्यापकता जिसकी, वह उरुव्यचा=सर्वव्यापक। यद्यपि वह एक अंश से सम्पूर्ण जगत् को आवृत कर वर्तमान है। उसको कोई भी पदार्थ तृप्त करने में समर्थ नहीं, तथापि वह (सुहार्दम्) सबका सुमित्रस्वरूप है ॥५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो सर्वेश्वर सर्वात्मा परमात्मा है, वह सदा एक रस से रहता है। वह न कदापि तृप्त होता न प्रसन्न और न क्लेशित होता। जिसको कोई भी पदार्थ प्रसन्न नहीं कर सकते, उसको अध्वर्युगण स्तोत्रादिकों से कैसे लुभा सकते। तथापि प्रेम, भक्ति और श्रद्धा से जो उसकी स्तुति प्रार्थना करते हैं, वह उनकी परमदेवता के प्रति मानसिक भावना है। यद्यपि सर्व भाव से उसको कोई भी प्रसन्न नहीं कर सकता, तथापि वह सबका पिता और भक्तवत्सल है, अतः उसकी प्रसन्नता मनुष्यों के कर्म में प्रतीत होती है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यं) जिस कर्मयोगी को (शुक्रः) बलवान् (न, अपस्पृण्वते) नहीं प्रसन्न रखता, सो नहीं, (उरुव्यचसं) महाव्याप्ति वाले कर्मयोगी को (दुराशीः, न) दुष्प्राप मनुष्य नहीं प्रसन्न रखता, सो नहीं, (सुहार्दं) सर्वोपकारक कर्मयोगी को (तृप्राः) सर्वपूर्णकाम मनुष्य (न) नहीं प्रसन्न रखते, सो नहीं ॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह वर्णन किया है कि बलवान्, दुष्प्राप्य तथा पूर्णकाम आदि सब पुरुष कर्मयोगी को सदा प्रसन्न रखते तथा उसी के अनुकूल आचरण करते हैं, अर्थात् सब अनुचर जैसा सम्बन्ध रखते हुए सदा उसकी सेवा में तत्पर रहते हैं, ताकि वह प्रसन्न हुआ सबको विद्यादान द्वारा तृप्त करे ॥५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनयेश्वरस्यागम्यतां दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यः खलु सर्वेश्वरः सर्वात्मा परमात्मास्ति स एकरसेन तिष्ठति न कदापि विकृतिमाप्नोति न कदापि हृष्यति न च क्लिश्यते। यमिह न कोऽपि पदार्थः प्रसादयितुं शक्नोति। तमिह अनभिज्ञा अध्वर्यवः कथमिव विनश्वरैर्द्रव्यैः लोभयन्त इव सन्तोषयितुं यतन्ते। तथापि भक्त्या प्रेम्णा अन्तःकरणेन च जनास्तमेव यदुपासते। सा प्रेमनिर्भरस्थानं मनुष्याणामभीष्टदेवतां प्रति मानसिकभावनास्ति। सर्वभावेन तं प्रसादयितुं न कोऽपि शक्नोति। तथापि साक्षित्वेन भक्तानां सात्त्विकमनोभावं भावयन् संतुष्यत्येव चेतनत्वात् पैतृकवात्सल्यात् सर्वेषां प्राणिनां सुमित्रत्वाच्चेत्यनया दर्शयति। यथा। शुक्रः=विद्यया ज्ञानेन च भासमानस्तपस्वी। यद्वा। दीप्तिमान् सूर्य्यादिपदार्थः। यमिन्द्रम्। न अपस्पृणोति=न प्रीणयति प्रीणयितुं न शक्नोतीत्यर्थः। तथा दुराशीर्योगी समाधिसिद्धः पुरुषः। यद्वा। दुर्निरीक्ष्यं नक्षत्रादि। न अपस्पृणोति=सन्तोषयितुं न शक्नोति। तथा तृप्राः=तर्पका अध्वर्युप्रभृतयो दानाद्युपकारैर्जगत् तोषयितारो वा। न अपस्पृण्वते=न प्रीणयन्ति। किं विशिष्टम् इन्द्रम्। उरुव्यचसम्=उरु विस्तीर्णं व्यचो व्यापनं यस्य स उरुव्यचाः=सर्वव्यापकः सर्वान्तर्यामी वर्तते तमनन्तं महान्तमीश्वरं सान्ताः क्षुद्राः कथमिव सन्तोषयितुं शक्नुयुरिति ध्वनिः। पुनः। सुहार्दम्=सुहृदयं सुमित्रम्। यद्यपि स एकपादेन सर्वमावृत्य तिष्ठति तथापि स हि सर्वेषां सुहृद् वर्तते ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यं) यं कर्मयोगिनं (शुक्रः) बलवान् (न, अपस्पृण्वते) न प्रीणयतीति न (उरुव्यचसं) बहुव्याप्तिमन्तं यं (दुराशीः, न) दुष्प्रयोजनो न प्रीणयतीति न (तृप्राः) पूर्णकामाः (सुहार्दं) सर्वोपकारकं तं (न) नापस्पृण्वत इति न ॥५॥
06 गोभिर्यदीमन्ये अस्मन्मृगम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गो᳓भिर् य᳓द् ईम् अन्ये᳓ अस्म᳓न्
मृगं᳓ न᳓ व्रा᳓ मृग᳓यन्ते
अभित्स᳓रन्ति धेनु᳓भिः
मूलम् ...{Loading}...
गोभि॒र्यदी॑म॒न्ये अ॒स्मन्मृ॒गं न व्रा मृ॒गय॑न्ते ।
अ॒भि॒त्सर॑न्ति धे॒नुभिः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
गो᳓भिर् य᳓द् ईम् अन्ये᳓ अस्म᳓न्
मृगं᳓ न᳓ व्रा᳓ मृग᳓यन्ते
अभित्स᳓रन्ति धेनु᳓भिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
anyé ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
góbhiḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
īm ← īm (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mr̥gám ← mr̥gá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mr̥gáyante ← √mr̥gay- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
vrā́ḥ ← vrā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
abhitsáranti ← √tsar- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dhenúbhiḥ ← dhenú- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
गोभिः॑ । यत् । ई॒म् । अ॒न्ये । अ॒स्मत् । मृ॒गम् । न । व्राः । मृ॒गय॑न्ते ।
अ॒भि॒ऽत्सर॑न्ति । धे॒नुऽभिः॑ ॥
Hellwig Grammar
- gobhir ← gobhiḥ ← go
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- īm ← īṃ
- [adverb]
- anye ← anya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- asman ← asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- mṛgaṃ ← mṛgam ← mṛga
- [noun], accusative, singular, masculine
- “game; deer; animal; antelope; mṛga [word]; Mṛgaśiras.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vrā ← vrāḥ ← vrā
- [noun], nominative, plural, feminine
- mṛgayante ← mṛgay
- [verb], plural, Present indikative
- “search.”
- abhitsaranti ← abhitsar ← √tsar
- [verb], plural, Present indikative
- dhenubhiḥ ← dhenu
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “cow; dhenu [word]; milk.”
सायण-भाष्यम्
यत् ये अस्मत् अस्मत्तः अन्ये ऋत्विग्यजमानाः ईम् एनमिन्द्रं गोभिः गवि भवैः क्षीरादिभिः संस्कृतैः सोमैः सहिताः सन्तः मृगयन्ते अन्विष्यन्ते । तत्र दृष्टान्तः । व्राः वरीतारो जालादिभिरुपायैर्निरुन्धाना व्याधाः मृगं न यथा मृगमन्विष्यन्ति तद्वदनाधिकारिण एव बलादिन्द्रस्यान्वेषणे वर्तन्त इत्यर्थः । ‘मृग अन्वेषणे ’ इति धातुः । ये च जनाः धेनुभिः । धेनुरिति वाङ्नाम । वाग्भिः स्तुतिभिश्च अभित्सरन्ति अभिमुखं कुत्सितं गच्छन्ति । सम्यक् स्तोतुं न शक्नुवन्तीत्यर्थः । ‘ त्सर च्छद्मगती । तथाविधा जना इन्द्रं नोपलभन्त इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Whom others pursue with offerings of milk and curds as hunters chase a deer (with nets and snares),and harass with (inappropriate) praises.”
Jamison Brereton
When those other than us go hunting him with cows, like
(self-)choosing women hunting (husbands),
and creep up on him with their milk-cows.
Jamison Brereton Notes
A quite opaque verse. The underlying point, in the context of the preceding verse, is that though our own preparations of soma may not be of the best, Indra will still come to our sacrifice (vs. 5), even if other sacrificers aggressively pursue him with (better-tasting) soma mixed with cows’ milk. The repetition of two words for cow (góbhiḥ opening the verse and dhenúbhiḥ closing it) draws attention to the notion and suggests that the other sacrificers have mixed their soma with milk (the most desirable way to serve soma), while our soma was characterized in vs. 5 as unmixed, badly mixed, or “sharp” (?).
Pāda b adds its own difficulties to the verse’s interpretation, esp. the rare and disputed word vrā́-. In Jamison 2003 [HPS Fs.] I discuss this word and its contexts at length, suggesting that it means ‘(female) chooser’ (that is, the bride at a svayaṃvara “self-choice” wedding) and is a reduced form of *varā́-. This passage gave me pause, however, and in that article I toyed with the possibility that it contains a different word vrā́- or else that its meaning had become attenuated because it was moribund. I now think that it is the same word vrā́- and that it does here compare the other sacrificers to women chasing husbands, perhaps hinting at the unseemly nature of this pursuit. I take mṛgám … mṛgáyante as a phrasal verb with a cognate accusative, so meaning simply “go hunting.” Note that the accent on abhitsáranti requires it to be part of the yád clause, leaving the verse without a main clause and making its dependence on vs. 5 clear.
Griffith
While other men than we with milk chase him as hunters chase a deer,
And with their kine inveigle him.
Geldner
Wenn auch andere als wir mit den Kühen auf ihn Jagd machen wie Lockweibchen auf ein Wild, mit Milchkühen nach ihm pirschen.
Grassmann
Wenn ihn wie ein Reh die Treiber, andere als wir erjagen, Und ihn mit der Milch beschleichen.
Elizarenkova
Когда же другие, а не мы, с коровьим молоком
Охотятся (за ним), словно толпа (охотников) за диким зверем,
Подкрадываются со (своими) дойными коровами:
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही अन्वेषणीय है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - सब ही, क्या विद्वान् क्या मूर्ख, उसी की उपासना करते हैं, यह इस ऋचा से दिखलाते हैं। (न) जैसे (व्राः१) व्याधगण (मृगम्+मृगयन्ते) मृग=हरिण आदि पशु को खोजते फिरते हैं, वैसे ही (अस्मत्) हमसे (अन्ये) अन्य कोई (यत्) जिसका (ईम्) निश्चयरूप से (गोभिः२) साधारण मानववाणियों से (मृगयन्ते) अन्वेषण करते हैं। और कोई (धेनुभिः२) फलदात्री सुसंस्कृता स्तोत्ररूपा वाणियों से (अभित्सरन्ति) सर्व भाव से जिसके निकट जाते हैं अथवा जिसको प्राप्त करते हैं, वही उपास्यदेव है ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसको सब ही खोज रहे हैं, उसी की उपासना से आत्मा को तृप्त करो ॥६॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−मृगं न व्रा मृगयन्ते−वेदों में व्रा शब्द के पाठ अनेक स्थल में देखते हैं, परन्तु भाष्यकारों ने व्रात शब्द के स्थान में व्रा शब्द माना है। अर्थात् व्रात के तकार का लोप करके केवल व्रा रूप रह गया है। व्रात=समूह। परन्तु यहाँ सबने व्रा शब्द का अर्थ व्याध ही किया है। निरुक्त ५।३ में भी देखो। २−निघण्टु अ० १। खं० ११ में वाणी के नाम ५७ आए हैं। उनमें गो और धेनु दोनों के पाठ हैं ॥६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी से विद्याग्रहण करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) जो (अस्मत्, अन्ये, व्राः) हमसे अन्य क्रूर सेवक लोग (ईं) इसको (गोभिः) गव्य पदार्थ लिये हुए (मृगं, न) जैसे व्याध मृग को ढूँढ़ता है, इस प्रकार (मृगयन्ते) ढूँढ़ते हैं और जो लोग (धेनुभिः) वाणियों द्वारा (अभित्सरन्ति) छलते हैं, वे उसको प्राप्त नहीं हो सकते ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो लोग कर्मयोगी को क्रूरता से वञ्चन करते हैं, वे उससे विद्या संबन्धी लाभ प्राप्त नहीं कर सकते और जो लोग वाणीमात्र से उसका सत्कार करते हैं अर्थात् उसको अच्छा कह छोड़ते हैं और उसके कर्मों का अनुष्ठान नहीं करते, वे भी उससे लाभ नहीं उठा सकते और न ऐसे अनुष्ठानी पुरुष कभी भी अभ्युदय को प्राप्त होते हैं, इसलिये जिज्ञासु पुरुषों को उचित है कि सदैव सरलचित्त से उसकी सेवा तथा आज्ञापालन करते हुए उससे विद्या का लाभ करें और उसके कर्मों का अनुष्ठान करते हुए अभ्युदय को प्राप्त हों ॥६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एवान्वेषणीय इत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अस्मद्=अस्मत्तः। अन्ये केचन। गोभिः= साधारणवाणीभिः, इन्द्रियैर्वा। गोशब्दोऽनेकार्थः। यद्=यमिन्द्रम्। ईं=निश्चयेन। मृगयन्ते=अन्विष्यन्ति। मृग अन्वेषणे। अन्ये केचन। धेनुभिः=फलप्रदात्रीभिः सुसंस्कृताभिर्वाणीभिः स्तोत्ररूपाभिः। धेनुरिति वाङ्नामसु पठितम्। यमिन्द्रम्। अभित्सरन्ति=सर्वभावेन गच्छन्ति प्राप्नुवन्ति तमेव। हे जना यूयमपि अर्चत। त्सर छद्मगतौ अत्र दृष्टान्तः−व्राः=व्याधाः। न=यथा। मृगं=पशुम्। यथा व्याधाः पशुं मृगयन्ते तद्वत् सर्वे तमेव परमात्मानं गवेषन्त इत्यर्थः ॥६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिसकाशात् विद्याऽदानमुच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यतः (ईं) इमं (अस्मत्, अन्ये) अस्मत्तोऽन्ये (व्राः) सेवकाः (गोभिः) गव्यैः पदार्थैः सहिताः (मृगं, न) मृगं व्याधा इव (मृगयन्ते) अन्विष्यन्ति ये च (धेनुभिः) वाग्भिः (अभित्सरन्ति) छद्म कुर्वन्ति, ते तं न लभन्ते ॥६॥
07 त्रय इन्द्रस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्र᳓य इ᳓न्दरस्य+ सो᳓माः
सुता᳓सः सन्तु देव᳓स्य
सुवे᳓ क्ष᳓ये सुतपा᳓व्नः
मूलम् ...{Loading}...
त्रय॒ इन्द्र॑स्य॒ सोमाः॑ सु॒तासः॑ सन्तु दे॒वस्य॑ ।
स्वे क्षये॑ सुत॒पाव्नः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त्र᳓य इ᳓न्दरस्य+ सो᳓माः
सुता᳓सः सन्तु देव᳓स्य
सुवे᳓ क्ष᳓ये सुतपा᳓व्नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tráyaḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sutā́saḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
kṣáye ← kṣáya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sutapā́vnaḥ ← sutapā́van- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
své ← svá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
त्रयः॑ । इन्द्र॑स्य । सोमाः॑ । सु॒तासः॑ । स॒न्तु॒ । दे॒वस्य॑ ।
स्वे । क्षये॑ । सु॒त॒ऽपाव्नः॑ ॥
Hellwig Grammar
- traya ← trayaḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- sutāsaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sve ← sva
- [noun], locative, singular, masculine
- “own(a); respective(a); akin(p); sva [word]; individual; present(a); independent.”
- kṣaye ← kṣaya
- [noun], locative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- sutapāvnaḥ ← suta ← su
- [verb noun]
- “press out; su.”
- sutapāvnaḥ ← pāvnaḥ ← pāvan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “drinking.”
सायण-भाष्यम्
देवस्य दानादिगुणयुक्तस्य इन्द्रस्य पानार्थं त्रयः सवनत्रयरूपेण त्रिधा वर्तमानाः स्वे क्षये स्वकीये यज्ञगृहे सुतासः अभिषुताः सन्तु भवन्तु । सुतपाव्नः । हेतुगर्भविशेषणमेतत् । यस्मादयमिन्द्रोऽभिषुतस्यैव सोमस्य पाता तस्मादभिषुताः सन्त्वित्यर्थः ॥ ।
Wilson
English translation:
“May the three libations be effused for the divine Indra in his won dwelling, (for he is) the drinker of theeffused Soma.”
Jamison Brereton
Let the three somas be pressed for the god Indra,
for the soma-drinker in (our) own dwelling.
Jamison Brereton Notes
The three soma drinks might refer to the unsatisfactory types in vs. 5 or to the soma at the three pressings, but most likely to the three types mentioned in vs. 9 (the final verse of the tṛca of which this is the first). We might think of this as a species of “ritual repair”: the poor versions of soma in vs. 5 are adjusted slightly to produce the properly prepared ones in this tṛca.
The referent of své in c is unclear. (Note in passing that if read as distracted suvé [with Holland & van Nooten Rig Veda edition], its first syllable matches sutā́saḥ of b and sutapā́vnaḥ. However, with Oldenberg I prefer to distract the final word to sutapā́vanaḥ; cf. somapā́van-, whose oblique forms require distraction although they are written with -vn-.) If we assume that své refers to the subject, then it must be soma’s dwelling, whatever that is (the ritual ground?). The only other personage mentioned in the verse is Indra, but it is unlikely to be his dwelling — pace Geldner, who construes sutapā́vnaḥ with the loc. phrase (“im eigenen Hause des Somatrinkers”). I take it as referring to the unexpressed agent of sutā́saḥ santu “let them be pressed,” namely us.
Griffith
For him, for Indra, for the God, be pressed three draughts of Soma juice
In the juice-drinker’s own abode.
Geldner
Dreierlei Soma´s sollen dem Gott Indra gepreßt werden, im eigenen Hause des Somatrinkers!
Grassmann
Dreifach sei gebraut dem Indra Somasaft dem Somatrinker, Ihm, dem Gott, im eignen Sitze.
Elizarenkova
Три вида сомы для Индры –
Бога должны выжиматься
В собственном доме для того, кто пьет сому.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब लोक इसके प्रिय होवें, यह प्रार्थना इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवस्य) दीप्तिमान् प्रकाशरूप और (सुतपाव्नः) सृष्टिरचनारूप यज्ञ के निमित्त विरचित पदार्थों का नाम यहाँ सुत है। उनके रक्षक वा संहारकर्ता (इन्द्रस्य) इन्द्रवाच्य परमात्मा के (त्रयः) ये तीनों लोक ही (स्वे+क्षये) निज भवन में ही (सोमाः) सोमरसवत् प्रिय (सन्तु) होवें और (सुतासः) यज्ञार्थनिष्पादित वस्तु के समान होवें ॥७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हम लोग उसको क्या दे सकते हैं। उसके जो ये तीनों लोक हैं, वे ही यज्ञिय पदार्थ के समान प्रिय होवें। अथवा उसके जो ये तीन लोक हैं, वे ही सबको सोमवत्=सुतवत् प्रिय होवें ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुतपाव्नः) संस्कृत पदार्थों का सेवन करनेवाले (देवस्य) दिव्य तेजस्वी (इन्द्रस्य) कर्मयोगी को (स्वे, क्षये) स्वकीययज्ञसदन में (त्रयः, सोमाः) तीन सोम भाग (सुतासः, सन्तु) दान के लिये संस्कृत हों ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का तात्पर्य्य यह है कि तेजस्वी कर्मयोगी के लिये पुनः-पुनः अर्चननिमित्त तीन सोम-भागों के संस्कार का विधान है अर्थात् यज्ञ में आये हुए कर्मयोगी को आगमन, मध्य और गमनकाल में सोमादि उत्तमोत्तम पदार्थ अर्पण करे, जिससे वह प्रसन्न होकर विद्यादि सद्गुणों का उपदेश करके जिज्ञासुओं को अनुष्ठानी बनावे ॥७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वे लोका अस्य प्रिया भवन्त्विति प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - देवस्य=दीप्तिमतः प्रकाशरूपस्य। सुतपाव्नः=सुतान् सृष्टियज्ञाय निष्पादितान् सर्वान् पदार्थान् पाति रक्षति पिबति संहरतीति वा। तस्य इन्द्रस्य। स्वे=निजे। क्षये=स्थाने धाम्नि। त्रयः=त्रयो लोकाः। सोमाः=सोमवत्। तथा। सुतासः=सुता यज्ञनिष्पादिताः पदार्था इव। सन्तु=प्रिया भवन्तु। वयं तस्मै किं दास्यामः। तस्यैव य इमे त्रयो लोकाः सन्ति। त एव यज्ञियपदार्था इव भवन्तु। यद्वा। अस्य इम एव त्रयो लोकाः सर्वेषामस्माकं सोमवत् सुतवच्च प्रिया भवन्तु ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुतपाव्नः) संस्कृतपदार्थभोक्तुः (देवस्य) दिव्यतेजसः (इन्द्रस्य) कर्मयोगिनः (स्वे, क्षये) स्वे यज्ञसदने (त्रयः) त्रिसंख्याकाः (सोमाः) शोभनभागाः (सुतासः) संस्कृताः (सन्तु) दानाय भवन्तु ॥७॥
08 त्रयः कोशास - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्र᳓यः को᳓शास श्चोतन्ति
तिस्र᳓श् चमु᳓वः सु᳓पूर्णाः
समाने᳓ अ᳓धि भा᳓र्मन्
मूलम् ...{Loading}...
त्रयः॒ कोशा॑सः श्चोतन्ति ति॒स्रश्च॒म्व१॑ः॒ सुपू॑र्णाः ।
स॒मा॒ने अधि॒ भार्म॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
त्र᳓यः को᳓शास श्चोतन्ति
तिस्र᳓श् चमु᳓वः सु᳓पूर्णाः
समाने᳓ अ᳓धि भा᳓र्मन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
kóśāsaḥ ← kóśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ścotanti ← √ścut- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tráyaḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
camvàḥ ← camū́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
súpūrṇāḥ ← súpūrṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tisráḥ ← trí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ádhi ← ádhi (invariable)
bhā́rman ← bhā́rman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
samāné ← samāná- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
त्रयः॑ । कोशा॑सः । श्चो॒त॒न्ति॒ । ति॒स्रः । च॒म्वः॑ । सुऽपू॑र्णाः ।
स॒मा॒ने । अधि॑ । भार्म॑न् ॥
Hellwig Grammar
- trayaḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- kośāsa ← kośāsaḥ ← kośa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “treasury; sheath; Kośa; scrotum; bud; vessel; kośa [word]; treasure; calyx; container; bucket; box.”
- ścotanti ← ścut
- [verb], plural, Present indikative
- tisraś ← tisraḥ ← tri
- [noun], nominative, plural, feminine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- camvaḥ ← camū
- [noun], nominative, plural, feminine
- “army; camū; Camū.”
- supūrṇāḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supūrṇāḥ ← pūrṇāḥ ← pṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- samāne ← samāna
- [noun], locative, singular, neuter
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- bhārman
- [noun], locative, singular, neuter
सायण-भाष्यम्
त्रयः त्रिसंख्याकाः कोशासः कोशाः सोमस्याश्रयभूता द्रोणकलशपूतभृदाधवनीयाख्याः श्चोतन्ति क्षरन्ति । इन्द्रार्थं सोमं स्रावयन्ति । तिस्रः त्रिविधाः सवनत्रये वर्तमानाः चम्वः चमसाश्च सुपूर्णाः इन्द्रयागाय सोमैः सुपूरिता आसन् । एतत्सर्वं कुत्रेति चेदुच्यते । समाने एकस्मिन्नेव भार्मन् भर्मणि भरे ऋत्विग्भिर्भ्रियमाणे यज्ञे । अधि सप्तम्यर्थानुवादी ॥
Wilson
English translation:
“Three purifying vessels drop (the Soma), three ladles are well filled (for the libation), the whole isfurnished for the common sacrifice.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The allusion is to the three daily sacrifices. The three vessels are the threetroughs used in the preparation of the Soma libations: droṇakalaśa, pūtabhṛt and āhavanīya. The threeladles are the three sets of cups, camaṣāḥ, used in the three libations
Jamison Brereton
Three buckets drip and three cups are well filled
at the same presentation.
Griffith
Three reservoirs exude their drops, filled are three beakers to the brim,
All for one offering to the God.
Geldner
Drei Eimer laufen über, drei Kufen sind vollgefüllt bei ein und derselben Darbringung.
Grassmann
Drei der Krüge stehen triefend, drei der Schalen ganz gefüllet, Sie, vereint auf einer Trage.
Elizarenkova
Три ведра сочатся,
Три жертвенные ложки переполнены
При одном и том же приношении.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनरपि ईश्वर की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समाने+अधि) समान प्रकार से (भार्मन्) पोष्यमाण इस जगत् में (त्रयः) ये दृश्यमान तीनों लोकरूप (कोशाः) धनकोश (श्चोतन्ति) सुख की वर्षा कर रहे हैं और (तिस्रः) ये ही तीनों लोकरूप (चम्वः) चमस=यज्ञपात्रविशेष (सुपूर्णाः) धनों और आनन्दों से परिपूर्ण हैं। इन्हें हे मनुष्यो ! देखो ॥८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! ईश्वर की महान् महिमा है, कहीं भी अपूर्णता वा न्यूनता नहीं है। यह विषय इससे दिखलाया गया है ॥८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब शत्रुविजय के लिये सामग्री कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समाने, भार्मन्, अधि) समान संग्राम प्राप्त होने पर (त्रयः) तीन (कोशासः) अर्थसमूह (श्चोतन्ति) फल को प्राप्त करते हैं (तिस्रः) तीन (चम्वः) सेनाएँ (सुपूर्णाः) सुसज्जित फलप्रद होती हैं ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - शत्रु के साथ संग्राम प्राप्त होने पर तीन प्रकार की सामग्री से विजय प्राप्त होती है अर्थात् (१) विद्याकोश=बुद्धिमान् सेनापति जो सेना को विचारपूर्वक संग्राम में प्रवृत्त करे (२) बलकोश=बलवान् सैनिकों का होना और (३) धनकोश=धन का पर्याप्त होना, ये तीन कोश जिसके पास पूर्ण होते हैं, वे अवश्य विजय को प्राप्त होते हैं, अन्य नहीं ॥८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरपीश्वरमहिमा प्रदर्श्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! ईश्वरस्य महान् महिमास्ति। न कुत्रापि अपूर्णता न्यूनता वास्तीति प्रदर्श्यते। अधिः सप्तम्यर्थानुवादी। समाने अधि=तुल्ये। भार्मन्=परमात्मना भ्रियमाणे पोष्यमाणे जगति सति। समानरूपेण त्रयः=इमे दृश्यमाना लोकत्रयरूपाः। कोशाः=द्रव्याश्रयगृहाः। श्चोतन्ति=प्राणिनां सुखाय सर्वत्र क्षरन्ति सुखं सिञ्चन्ति। तथा तिस्रः चम्वः=लोकत्रयरूपाश्चमसाः। सुपूर्णाः सन्ति=धनैर्वा आनन्दैर्वा परिपूर्णाः सन्ति। हे मनुष्याः ! तान् लोकानिमान् पश्यत ॥८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ शत्रुविजयसामग्री वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (समाने, भार्मन्, अधि) समानसंग्राममध्ये (त्रयः) त्रिसंख्याकाः (कोशासः) अर्थसमूहाः (श्चोतन्ति) फलानि क्षरन्ति (तिस्रः, चम्वः) तिस्रः सेनाश्च (सुपूर्णाः) सुपूरिताः भवन्ति फलप्रदाः ॥८॥
09 शुचिरसि पुरुनिष्टाः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शु᳓चिर् असि पुरुनिष्ठाः᳓
क्षीरइ᳓र् मध्यत᳓ आ᳓शीर्तः
दध्ना᳓ म᳓न्दिष्ठः शू᳓रस्य
मूलम् ...{Loading}...
शुचि॑रसि पुरुनिः॒ष्ठाः क्षी॒रैर्म॑ध्य॒त आशी॑र्तः ।
द॒ध्ना मन्दि॑ष्ठः॒ शूर॑स्य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शु᳓चिर् असि पुरुनिष्ठाः᳓
क्षीरइ᳓र् मध्यत᳓ आ᳓शीर्तः
दध्ना᳓ म᳓न्दिष्ठः शू᳓रस्य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
asi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
puruniṣṭhā́ḥ ← puruniṣṭhā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śúciḥ ← śúci- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́śīrtaḥ ← √śr̥̄- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
kṣīraíḥ ← kṣīrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
madhyatáḥ ← madhyatáḥ (invariable)
dadhnā́ ← dadhán- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
mándiṣṭhaḥ ← mándiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śū́rasya ← śū́ra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शुचिः॑ । अ॒सि॒ । पु॒रु॒निः॒ऽस्थाः । क्षी॒रैः । म॒ध्य॒तः । आऽशी॑र्तः ।
द॒ध्ना । मन्दि॑ष्ठः । शूर॑स्य ॥
Hellwig Grammar
- śucir ← śuciḥ ← śuci
- [noun], nominative, singular, masculine
- “clean; clean; pure; bright; clear; honest; śuci [word]; clear; impeccant.”
- asi ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- puruniṣṭhāḥ ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruniṣṭhāḥ ← niṣṭhāḥ ← niṣṭhā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “niṣṭhā; perfection; death; end; decision; firmness.”
- kṣīrair ← kṣīraiḥ ← kṣīra
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “milk; milky juice; milk; sap; kṣīra [word]; juice; fluid.”
- madhyata ← madhyatas
- [adverb]
- “in.”
- āśīrtaḥ ← āśṛ ← √śṛ
- [verb noun], nominative, singular
- dadhnā ← dadhi
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “sour milk; curd; dadhi [word].”
- mandiṣṭhaḥ ← mandiṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- śūrasya ← śūra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
सायण-भाष्यम्
हे सोम त्वं शुचिरसि । दशापवित्रेण शोधितो भवसि । स त्वं पुरुनिष्ठाः पुरुषु बहुषु पात्रेषु ग्रहचमसादिषु निःशेषेण स्थाता मध्यतः मध्ये मैत्रावरुणग्रहादौ क्षीरैः पयःप्रभृतिभिः श्रयणद्रव्यैः आशीर्तः मिश्रणेन संस्कृतः । तृतीये सवने दध्ना चाशीर्तः । एवंभूतस्त्वं शूरस्य विक्रान्तस्येन्द्रस्य मन्दिष्ठः मादयितृतमो भव ॥
Wilson
English translation:
“You (Soma) are pure, distributed in many vessels, mixed at the mid-day sacrifice with milk, and (at thethird sacrifice) with curds, the most exhilarating (Soma) of the hero (Indra).”
Jamison Brereton
You are clear, outstanding among many; (and you are) mixed with milk in the middle;
and (you, mixed) with curd, (are) the most invigorating for the champion.
Jamison Brereton Notes
There are successive gappings here: we need to supply asi with b, and asi + ā́śīrtaḥ in c. I take all three clauses as 2nd person, though Geldner makes b and c both 3rd person.
Griffith
Pure art thou, set in many a place, and blended in the midst with milk
And curd, to cheer the Hero best.
Geldner
Du bist der Reine, auf viele Becher verteilt, in der Mitte ist der mit Milch gemischte, der mit saurer Milch ist für den Helden der berauschendste.
Grassmann
Rein bist du, vor vielen herrlich, Soma, ganz mit Milch durchquirlet, Molkenreich zur Lust dem Helden.
Elizarenkova
Ты чистый, находящийся во многих (сосудах),
Посредине (тот,) что смешан с молоком,
(А тот, что) с кислым молоком, – самый пьянящий для героя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
स्वकर्मों से ईश्वर को प्रसन्न करो, यह वाञ्छा इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जीव ! तू (शुचिः) पवित्र (असि) है तू (पुरुनिष्ठाः) बहुत पदार्थों में स्थित है। तू (मध्यतः) मध्य में अर्थात् जन्म से परकाल में (क्षीरैः) पहिले ही ईश्वरद्वारा माता के स्तनद्वय में प्रदत्त दुग्धों से तथा (दध्ना) दधि से (आशीर्तः) पुष्ट हुआ है। वह तू (शूरस्य) परमबलिष्ठ परमात्मा का (मन्दिष्ठः) अत्यन्त आनन्ददायी बन ॥९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य प्रथम सर्व प्रकार से पवित्र और परोपकारी बनें, तदनन्तर अपने विशुद्ध कर्मों से उसके आनन्दप्रद होवें ॥९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब वीरों के लिये बलकारक भक्ष्य पदार्थों का विधान कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे आह्लादजनक उत्तम रस ! तुम (शुचिः, असि) शुद्ध हो (पुरुनिष्ठाः) अनेक कर्मयोगियों में रहनेवाले हो (क्षीरैः, दध्ना) क्षीर दध्यादि शुद्ध पदार्थों के (मध्यतः, आशीर्तः) मध्य में संस्कृत किये गये हो (शूरस्य, मन्दिष्ठः) शूरवीर कर्मयोगी के हर्ष को उत्पन्न करनेवाले हो ॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में पुष्टिकारक तथा आह्लादजनक दूध-घृतादि पदार्थों की महिमा वर्णन की गई है अर्थात् कर्मयोगी शूरवीरों के अङ्ग प्रत्यङ्ग दूध, दधि तथा घृतादि शुद्ध पदार्थों से ही सुसंगठित तथा सुरूपवान् होते हैं, तमोगुण-उत्पादक मादक द्रव्यों से नहीं, इसलिये प्रत्येक पुरुष को उक्त पदार्थों का ही सेवन करना चाहिये, हिंसा से प्राप्त होनेवाले तथा मादक द्रव्यों का नहीं ॥९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स्वकर्मभिरीश्वरं प्रसादयेति वाञ्छानया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे जीव ! त्वं शुचिः=पूतोऽसि। त्वं पुरुनिष्ठाः=बहुषु स्थितः। त्वं मध्यतः=जन्मनः परे काले। क्षीरैः=ईश्वरेण पूर्वमेव मातृस्तनयोर्मध्ये प्रदत्तैर्दुग्धैः। दध्ना च। आशीर्तः=संस्कृतः पोषितोऽसि। स त्वं शूरस्य=परमविक्रान्तस्य इन्द्राभिधायिनः परमेश्वरस्य। मन्दिष्ठः=स्वकर्मणा मादयितृतमो भव ॥९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ वीरेभ्यो बलोत्पादकभक्ष्यपदार्था उच्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे आह्लादक सौम्यरस ! त्वं (शुचिः, असि) शुद्धोऽसि (पुरुनिष्ठाः) बहुषु कर्मयोगिषु स्थितिशीलः (क्षीरैः, दध्ना) पयोभिः दध्ना च (मध्यतः, आशीर्तः) मध्यभागे वासितः (शूरस्य, मन्दिष्ठः) शूरस्य कर्मयोगिनो हर्षोत्पादकश्चासि ॥९॥
10 इमे त - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ त इन्द्र सो᳓मास्
तीव्रा᳓ अस्मे᳓ सुता᳓सः
शुक्रा᳓ आशि᳓रं याचन्ते
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे त॑ इन्द्र॒ सोमा॑स्ती॒व्रा अ॒स्मे सु॒तासः॑ ।
शु॒क्रा आ॒शिरं॑ याचन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इमे᳓ त इन्द्र सो᳓मास्
तीव्रा᳓ अस्मे᳓ सुता᳓सः
शुक्रा᳓ आशि᳓रं याचन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
sutā́saḥ ← √su- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
tīvrā́ḥ ← tīvrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
āśíram ← āśír- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
śukrā́ḥ ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yācante ← √yāc- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
इ॒मे । ते॒ । इ॒न्द्र॒ । सोमाः॑ । ती॒व्राः । अ॒स्मे इति॑ । सु॒तासः॑ ।
शु॒क्राः । आ॒ऽशिर॑म् । या॒च॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ta ← te ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somās ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- tīvrā ← tīvrāḥ ← tīvra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “intense; severe; pungent; acute; potent; loud.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sutāsaḥ ← su
- [verb noun], nominative, plural
- “press out; su.”
- śukrā ← śukrāḥ ← śukra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bright; clear; white; light; pure.”
- āśiraṃ ← āśiram ← āśir
- [noun], accusative, singular, feminine
- “mixture.”
- yācante ← yāc
- [verb], plural, Present indikative
- “beg; ask; offer; ask.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र ते त्वदीयाः इमे सोमाः तीव्राः तीव्रमदाः अस्मे अस्माभिरध्वर्युभिः सुतासः अभिषुताः शुक्राः शुद्धाः सन्तः आशिरं क्षीरादिकं श्रयणद्रव्यं त्वां याचन्ते । ताञ्छ्रीणीहीत्युत्तरत्रान्वयः ॥ ॥ १८ ॥
Wilson
English translation:
“These dsharp and pure Soma libations effused by us for you solicit you for admixture.”
Jamison Brereton
These soma-drinks are yours, Indra, the sharp ones pressed among us. The clear ones beg for the milk mixture.
Griffith
Here, Indra, are thy Soma-draughts pressed out by us, the strong, the pure:
They crave admixture of the milk.
Geldner
Diese scharfen Somatränke sind für dich, Indra, bei uns gepreßt. Die Klaren verlangen nach Milchmischung.
Grassmann
Indra, diese deine scharfen dir von uns gepressten Tränke Suchen Milchgemisch, die klaren.
Elizarenkova
Эти резкие соки сомы, о Индра,
Выжаты у нас для тебя.
Прозрачные, они просят добавления молока.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सर्व पदार्थ का ईशाधीनत्व इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ईश्वर-कृपा विना कोई भी वस्तु जीवित नहीं रह सकती, उसी के आश्रय में सब पदार्थ हैं। वह इससे शिक्षा देते हैं। यथा−(इन्द्र) हे सर्वद्रष्टा परमात्मा (इमे) ये जो दृश्यमान (ते) तेरे ही बनाए हुए (सोमाः) सब पदार्थ हैं और जो ये (अस्मे) हम लोगों से बनाए हुए (तीव्राः) तीव्र या (शुक्राः) दीप्तिमान् शुद्ध पदार्थ हैं, वे सब ही तुझसे (आशिरम्) आशीर्वाद (याचन्ते) माँगते हैं ॥१०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - क्या स्थावर और क्या जङ्गम, सर्व पदार्थ ही ईश्वर से अपना खाद्य पदार्थ माँग रहे हैं। क्या ही विलक्षण यह संसार है ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (अस्मे, सुतासः) हम लोगों से निष्पादित (शुक्राः) शुद्ध (तीव्राः) पौष्टिक (इमे, ते) ये आपके (सोमाः) सौम्यरस (आशिरं, याचन्ते) आश्रय की याचना कर रहे हैं ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - याज्ञिक लोगों का कथन है कि हे कर्मयोगिन् महात्माओ ! हम लोगों से सिद्ध किया हुआ यह शुद्ध, पौष्टिक सोमरस आपके लिये उपस्थित है, आप इसका पान करें।
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वस्येशस्य निघ्नत्वं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - ईश्वरकृपां विना किमपि वस्तु प्राणितुं न शक्नोति तदाश्रयत्वमेव सर्वेषामित्यनया ऋचा शिक्षते। यथा−हे इन्द्र ! इमे=दृश्यमानाः। ते=तवैवोत्पादितास्तवाधीनाः। सोमाः=सर्वे पदार्थाः। तथा अस्मे=अस्माभिश्च। सुतासः=सुता यज्ञार्थं निष्पादिताः। ये तीव्रास्तीक्ष्णाः। ये शुक्राः=दीप्तिमन्तः पदार्थाः सन्ति। ते सर्वे त्वामेव। आशिरम्=आशीर्वादम्। याचन्ते=प्रार्थयन्ते ॥१०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (अस्मे, सुतासः) अस्माभिः शोधिताः (शुक्राः) शुद्धाः (तीव्राः) पौष्टिकाः (इमे, ते) इमे तव (सोमाः) सौम्यरसाः (आशिरं, याचन्ते) आश्रयणं याचन्ते ॥१०॥
11 ताँ आशिरम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ताँ᳓ आशि᳓रम् पुरोळा᳓शम्
इ᳓न्द्रेमं᳓ सो᳓मं श्रीणीहि
रेव᳓न्तं हि᳓ त्वा शृणो᳓मि
मूलम् ...{Loading}...
ताँ आ॒शिरं॑ पुरो॒ळाश॒मिन्द्रे॒मं सोमं॑ श्रीणीहि ।
रे॒वन्तं॒ हि त्वा॑ शृ॒णोमि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ताँ᳓ आशि᳓रम् पुरोळा᳓शम्
इ᳓न्द्रेमं᳓ सो᳓मं श्रीणीहि
रेव᳓न्तं हि᳓ त्वा शृणो᳓मि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
āśíram ← āśír- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
puroḷā́śam ← puroḷā́ś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tā́n ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
imám ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śrīṇīhi ← √śrī- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
hí ← hí (invariable)
revántam ← revánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śr̥ṇómi ← √śru- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
पद-पाठः
तान् । आ॒ऽशिर॑म् । पु॒रो॒ळाश॑म् । इन्द्र॑ । इ॒मम् । सोम॑म् । श्री॒णी॒हि॒ ।
रे॒वन्त॑म् । हि । त्वा॒ । शृ॒णोमि॑ ॥
Hellwig Grammar
- tāṃ ← tām ← tad
- [noun], accusative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- āśiram ← āśir
- [noun], accusative, singular, feminine
- “mixture.”
- puroᄆāśam ← puroḍāś
- [noun], accusative, singular, masculine
- “puroḍāśa.”
- indremaṃ ← indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- indremaṃ ← imam ← idam
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- śrīṇīhi ← śrī
- [verb], singular, Present imperative
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- revantaṃ ← revantam ← revat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- śṛṇomi ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र तान् पूर्वोक्तान् सोमान् आशिरं श्रयणद्रव्यं च क्षीरादिकं श्रीणीहि मिश्रय यागार्थम् । तदनन्तरं पुरोळाशं धानाकरम्भादिलक्षणं सवनीयपुरोडाशम् इमम् अस्मदीयं सोमं च श्रीणीहि मिश्रय । प्रथमं भक्षितं पुरोळाशं पश्चात्पीतेन सोमेन संयोजयेत्यर्थः । तव प्रार्थने को हेतुरिति चेत् । हि यस्मात् रेवन्तं रयिमन्तम् । ‘ रयेर्मतौ बहुलम्’ इति संप्रसारणम् । बहुलधनं त्वां शृणोमि त्वं बहुधन इति सर्वत्र श्रूयते अतः कारणात् त्वामेव प्रार्थयामहे ॥
Wilson
English translation:
“Mix, Indra, the milk and Soma, (add) the cake to this libation. I hear that you are possessed of riches.”
Jamison Brereton
Prepare these: the milk mixture, the offering cake, and this soma here, o Indra,
for I hear that you are endowed with riches.
Jamison Brereton Notes
It is a little odd to command Indra to undertake the sacrificial preparations that are really our job. Presumably once again (see VIII.1.19) Indra is conceived of as the indirect agent: by coming to our sacrifice he sets our preparations in motion, and our impetus for this preparation is the knowledge that he has riches to distribute.
Griffith
O Indra, pour in milk, prepare the cake, and mix the Soma-draught.
I hear them say that thou art rich.
Geldner
Mische diese, die Milch, den Reiskuchen und diesen Soma, o Indra, denn ich höre, du seiest reich!
Grassmann
Diesen Milchguss, diesen Kuchen und den Soma, Indra, mische; Denn ein reicher bist du, hör’ ich.
Elizarenkova
Смешивай их: добавление молока,
Жертвенную лепешку, о Индра, этого сому!
Ведь я слышу, что ты богат.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
भगवान् ही अतिशय धनी है, यह इससे प्रकाशित करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हे इन्द्र) हे सर्वद्रष्टा परमात्मन् ! (तान्) उन पूर्वोक्त वस्तुओं को और (आशिरम्) आशीर्वाद तथा (पुरोडाशम्) यज्ञार्थ सम्पादित वस्तु को तथा (इमम्+सोमम्) इस जगद्रूप सोम को (श्रीणीहि) स्व स्व सत्ता से मिश्रित कीजिये। अर्थात् इन पदार्थों को अपनी-२ शक्तियों से युक्त कीजिये। (हि) क्योंकि (त्वाम्) तुझको (रेवन्तम्) धनवान् (शृणोमि) सुनता हूँ ॥११॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह जगदीश ही निखिल पदार्थों को मिश्रित कर अच्छी प्रकार उन्हें पका कार्य में परिणत कर रहा है। इस महान् कार्य को दूसरा कौन कर सकता, क्योंकि वही अतिशय धनी है ॥११॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी को पुरोडाश का देना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (तान्) उन रसों को और (आशिरं, पुरोडाशं) पय आदि से बने हुए पुरोडाशरूप (इमं, सोमं) इस शोभन भाग को (श्रीणीहि) ग्रहण करें (हि) क्योंकि (त्वां) आपको (रेवन्तं) ऐश्वर्य्यसम्पन्न (शृणोमि) सुनते हैं ॥११॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - “पुरो दाश्यते दीयते इति पुरोडाशः”=जो पुरः=पहिले दाश्यते=दिया जाय, उसको “पुरोडाश” कहते हैं। याज्ञिक पुरुषों का कथन है कि हे ऐश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगिन् ! पय आदि उत्तमोत्तम पदार्थों से बने हुए इस “पुरोडाश”=यज्ञशेष को आप ग्रहण करें । स्मरण रहे कि पुरोडाश को पहले देने का कारण यह है कि वह यज्ञ के हवनीय पदार्थों में सर्वोत्तम बनाया जाता है, इसलिये उसका सबसे पहले देने का विधान है ॥११॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
भगवानेवातिशयितो धनीत्यनया ध्वनयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! तान्=पूर्वोक्तान्। आशिरम्=आशीर्वादम्। पुरोडाशम्=पुरोऽग्रे दाश्यते दीयते यः स पुरोडास्तं पुरोडाशम्। इमं दृश्यमानम्। सोमम्=जगद्रूपं वस्तु च। श्रीणीहि=पाचय=स्वसत्तया मिश्रयेत्यर्थः। हि=यस्मात्। त्वा=त्वाम्। रेवन्तम्=धनवन्तं शृणोमि। अतस्त्वां प्रति प्रार्थना। एष संसारस्तव धनमस्त्यतोऽस्य रक्षापि तवाधीनास्ति। श्रीञ् पाके ॥११॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिभ्यः पुरोडाशदानमुच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (तान्) तान् रसान् (आशिरं, पुरोडाशं) पय आदि पुरो दीयमानं च (इमं, सोमं) इमं शोभनभागं (श्रीणीहि) भुङ्क्ष्व (हि) यतः (त्वां) भवन्तं (रेवन्तं) ऐश्वर्य्यवन्तं (शृणोमि) तेन प्रसिद्धत्वात् शृणोमि ॥११॥
12 हृत्सु पीतासो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
हृत्सु᳓ पीता᳓सो युध्यन्ते
दुर्म᳓दासो न᳓ सु᳓रायाम्
ऊ᳓धर् न᳓ नग्ना᳓ जरन्ते
मूलम् ...{Loading}...
हृ॒त्सु पी॒तासो॑ युध्यन्ते दु॒र्मदा॑सो॒ न सुरा॑याम् ।
ऊध॒र्न न॒ग्ना ज॑रन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
हृत्सु᳓ पीता᳓सो युध्यन्ते
दुर्म᳓दासो न᳓ सु᳓रायाम्
ऊ᳓धर् न᳓ नग्ना᳓ जरन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
hr̥tsú ← hā́rdi ~ hr̥d- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
pītā́saḥ ← √pā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
yudhyante ← √yudh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
durmádāsaḥ ← durmáda- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
súrāyām ← súrā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
jarante ← √gr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
nagnā́ḥ ← nagná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ū́dhar ← ū́dhar- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
हृ॒त्ऽसु । पी॒तासः॑ । यु॒ध्य॒न्ते॒ । दुः॒ऽमदा॑सः । न । सुरा॑याम् ।
ऊधः॑ । न । न॒ग्नाः । ज॒र॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- hṛtsu ← hṛd
- [noun], locative, plural
- “heart; heart; mind; breast; hṛd [word].”
- pītāso ← pītāsaḥ ← pā
- [verb noun], nominative, plural
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- yudhyante ← yudh
- [verb], plural, Present indikative
- “fight; overcome.”
- durmadāso ← durmadāsaḥ ← durmada
- [noun], nominative, plural, masculine
- “delirious; brainsick; fierce; crazy.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- surāyām ← surā
- [noun], locative, singular, feminine
- “alcohol; surā; surā; surā [word]; Devi; wine; tavern.”
- ūdhar ← ūdhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “udder; ūdhas [word]; night.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nagnā ← nagnāḥ ← nagna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “bare; nagna [word].”
- jarante ← jṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “jṛ; digest; age; cook; boil down; decay; decay; ripen.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र पीतासः त्वया पीताः सोमाः हृत्सु हृदयेषु त्वदीयेषु युध्यन्ते । परस्परं संप्रहारं कुर्वते । तत्र दृष्टान्तः । सुरायां पीतायां जायमानाः दुर्मदासो न । दुष्टमदा यथा पातारं मादयन्ति तद्वत्त्वां मादयितुं परस्परं युध्यन्त इत्यर्थः। अपि च । ग्नाश्छन्दांसि । तानि न जहतीति नग्नाः स्तोतारः । ते च ऊधर्न पयसा पूर्णं गवादेरूध इव सोमपूर्णं त्वां जरन्ते स्तुवन्ति । जरतिः स्तुतिकर्मा ॥
Wilson
English translation:
“The potations (of Soma) contend in your interior (for your exhilaration) like the inebriation caused bywine; your worshippers praise you (filled full of Soma) like the udder (of a cow with milk).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Like the inebriatioṅdurmadāso na surāyām, like bad intoxications, wine, being drunk. This is an allusion to the fermented winesin use, perhaps, according to Manu, an inferior sort of spirit; duṣṭamadā yathā pa-tāram mādayantitadvatvām mādayitum parasparam yudhyanta ityarthaḥ; your worshippers praise you: ūdhar na nagnājarante: the praisers praise like an udder;
Nagna = naked; stotā, a praiser, one who does not neglect orabandon the verses of the Veda, chandāṃsi na jahati
Jamison Brereton
When they have been drunk, they fight each other within the heart, like those badly intoxicated on liquor.
Like the naked in the cold they stay awake.
Jamison Brereton Notes
A peculiar ending to a celebration of soma, presumably describing some of the potential side-effects of (over-)indulgence in soma.
With Geldner (implicitly) I take ū́dhar as belonging not to ‘udder’, but to a homonymous stem ‘cold’, with Avestan cognate (OA, YA aodar-). See EWA s.v. ū́dhan-. The same ‘cold’ sense is found also in V.34.3 and as a pun in X.61.9. But compare Oldenberg, who finds a complex way to rescue ‘udder’, though not one sufficently plausible to me, anyway. See also disc. ad IX.107.20.
Griffith
Quaffed juices fight within the breast. The drunken praise not by their wine,
The naked praise not when it rains.
Geldner
Im Herzen getrunken kämpfen die Somatränke wie die in Branntwein bezechten Leute; wie Nackte in der Kälte bleiben sie wach.
Grassmann
Die hineingetrunknen kämpfen, wie berauscht vom Suratranke, Nahn der Brust wie nackte Kinder.
Elizarenkova
Выпитые, они буянят в сердце,
Словно пьяницы в винном угаре.
Они воспевают вымя, как нагие (, просящие одежды).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
अत्युत्कण्ठा के साथ ईश्वर की प्रार्थना करें।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (न) जैसे (सुरायाम्) मद्यपान करने पर (दुर्मदासः) उन्मत्त पुरुष (युध्यन्ते) लड़ते रहते हैं। तद्वत् (हृत्सु) केवल अपने ही हृदयों में (पीतासः१) पीने खानेवाले अर्थात् केवल आत्मपोषक जन (युध्यन्ते) सदा परस्पर संहार किया करते हैं। भाव यह है कि वे परमात्मा को त्याग परस्पर वैर उत्पन्न किया करते हैं। वे ईश्वरविमुख जन संसार के केवल दुःखभागी हैं, तो ईश्वरभक्त कौन है, इस अपेक्षा में कहते हैं कि (नग्नाः२+जरन्ते) विषयवासनारहित पुरुष ईश्वर की स्तुति प्रार्थना करते हैं। सदा ईश्वर की चिन्ता में रहते हैं। यहाँ दृष्टान्त देते हैं (न) जैसे (ऊधः) मातृस्तन को वत्स चाहते हैं। तद्वत् तपस्वीजन ईश्वर की कामना करते हैं ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! विषयवासनाओं में आसक्त पुरुष परमतत्त्व को नहीं समझ सकते, अतः चित्त को विमल बना स्वस्थ हो उसकी स्तुति प्रार्थना करो ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−पीतः=पीतवान्। पायी=पान करनेवाला। लोक में ईदृक् प्रयोग होता है। यथा−“पीतप्रतिबद्धवसाम्” यह कालिदास का प्रयोग है। यहाँ पीतशब्द उपलक्षक है अर्थात् खाने-पीनेवाला इत्यादि अर्थ होते हैं। हृत्सु=हृदयों में। वेदों में शब्दों के विविध प्रकार के प्रयोग कहे गए हैं। जो हृदयों में पीने-खानेवाले हैं, इसका भाषार्थ शरीरपोषक है अर्थात् जो केवल अपने स्वार्थ के लिये खाते-पीते हैं, वे सदा युद्ध करते रहते हैं। २−नग्न−मेना ग्ना इति स्त्रीणाम् ॥ निरुक्त ३।२१ ॥ मेना और ग्ना ये दोनों नाम स्त्रियों के हैं। न विद्यते ग्ना स्त्री यस्य स नग्नः। जिसके स्त्री न हो, उसे नग्न कहते हैं। ब्रह्मचारी तपस्वी विषयवासनारहित। यहाँ ग्ना शब्द उपलक्षक है। स्त्रीसमान अन्यान्य विषयवासनाद्योतक भी ग्ना शब्द है। जैसे वत्स सदा मातृस्तन की कामना करता है, तद्वत् विषयवासनारहित पुरुष परमात्मा की चिन्ता में रहते हैं। ग्ना शब्द स्त्रीवाचक वेदों में बहुत आए हैं। यथा−१−समस्मिन् जायमान आसत ग्नाः ॥ ऋ० १०।९५।७ ॥ (अस्मिन्+जायमाने) जब-जब यज्ञादि शुभकर्म किए जायँ, तब-तब (ग्नाः) स्त्रियाँ भी (सम्+आसत) उस यज्ञ में आकर अच्छे प्रकार बैठें। २−ग्नाभिरच्छिद्रं शरणं सजोषा दुराधर्षं गृणते शर्म यंसत् ॥ ऋ० ६।४९।७ ॥ (ग्नाभिः+सजोषाः) निज पत्नी, कन्या, पुत्रवधू आदि स्त्रियों के साथ प्रसन्न होते हुए मनुष्य (गृणते) परमात्मा की स्तुति करते हैं। ३−….. ग्नास्पत्नीभी रत्नधाभिः सजोषाः ॥ ऋ० ४।३४।७ ॥ विविध रत्नों से सुभूषिता पत्नी पुत्रवधू आदि स्त्रियों के साथ मिलकर परमात्मा की स्तुति प्रार्थना करे। ४−….. ग्नास्पतिर्नो अव्याः ॥ ऋ० २।३८।१० ॥ समस्त स्त्रीजाति का पालक ईश्वर हमारी रक्षा करे। छन्दोवाची ग्ना शब्द−भाष्यकार कहीं-२ ग्ना शब्द का छन्द भी अर्थ करते हैं “छन्दांसि वै ग्ना इति” ऐसा ब्राह्मणग्रन्थ का प्रमाण है। उदाहरण यह है−उत ग्ना व्यन्तु देवपत्नीरिन्द्राण्यग्नाय्यश्विनीराट्। आरोदसी वरुणानी शृणोतु व्यन्तु देवीर्य ऋतुर्जनीनाम् ॥ ऋ० ५।४६।८ ॥ यहाँ कई प्रकार की स्त्रियों के नाम आए हैं। (ग्नाः) सामान्य स्त्रियाँ, (देवपत्नीः) दिव्य स्त्रियाँ, (इन्द्राणी) इन्द्रस्त्री=सेनापति की स्त्री, (अग्नायी) राजदूत की स्त्री, (अश्विनी) घोड़े पर चढ़नेवाली राजस्त्री, (रोदसी) अन्याय को रोकनेवाली स्त्री, (वरुणानी) सम्राट्पत्नी, इत्यादि स्त्रियाँ (व्यन्तु) मिलकर रक्षा करें। यहाँ छन्द अर्थ प्रतीत नहीं होता। तथा देवपत्नी शब्द से कल्पित देवस्त्री अर्थ मानना भी उचित नहीं ॥१२॥
आर्यमुनि - विषयः
अब “सोमरस” के गुण कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पीतासः) पिये हुए सोमरस (हृत्सु) उदर में (युध्यन्ते) पुष्टियुक्त होने से पाकावस्था में पुष्टि आह्लाद आदि अनेक सद्गुणों को उत्पन्न करते हैं (सुरायां) सुरापान से (दुर्मदासः, न) जैसे दुर्मद उत्पन्न होते हैं, वैसे नहीं (नग्नाः) स्तोता लोग (ऊधः, न) आपीन=स्तनमण्डल के समान फल से भरे हुए आपकी (जरन्ते) रसपान के लिये स्तुति करते हैं ॥१२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में सोमरस के गुणवर्णन किये गये हैं कि पान किया हुआ सोमरस पुष्टि आह्लाद तथा बुद्धिवर्द्धकता आदि उत्तम गुण उत्पन्न करता है, सुरापान के समान दुर्मद उत्पन्न नहीं करता अर्थात् जैसे सुरा बुद्धिनाशक तथा शरीरगत बलनाशक होती है, वैसा सोमरस नहीं, इसलिये हे कर्मयोगिन् ! स्तोता लोग उक्त रसपान के लिये आपसे प्रार्थना करते हैं कि कृपा करके इसको ग्रहण करें। और जो सायणादि भाष्यकार तथा यूरोप देश निवासी विलसन्, ग्रिफिथ तथा मैक्समूलर आदि वेद के भाष्यकार सोमरस को एक प्रकार का मदकारक पदार्थ मानते हैं, सो ठीक नहीं, क्योंकि मन्त्र में स्पष्ट लिखा है कि “दुर्मदासो न सुरायां”=सुरा=शराब के पीने से जैसा दुर्मद होता है, वैसा सोमपान से नहीं अर्थात् सोमरस पौष्टिक तथा बुद्धिवर्द्धक और सुरापान बलनाशक तथा बुद्धि कुण्ठित करनेवाला है, इसलिये सोम को सुरा का प्रतिनिधि अथवा दुर्मदकारक मानना उक्त भाष्यकारों की भूल है ॥१२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अत्युत्कण्ठयेशः प्रार्थनीय इति ध्वन्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पीतासः=पातारः। यद्वा। पीतं पानमस्त्येषामिति पीताः कृतपानाः। पीतेत्युपलक्षणं पानभक्षणकारकाः। हृत्सु=हृदयेषु। पीताः=स्वकीयेषु हृदयेष्वेव पानभक्षणकारका न तु परार्थदातार इत्यर्थः। ते परमात्मानं विहाय। युध्यन्ते=परस्परं प्रहारं कुर्वते। अत्र दृष्टान्तः। सुरायां पीतायां सत्याम्। दुर्मदासः=दुर्मदा दुरुन्मन्ता जनाः। न=यथा। परस्परं युध्यन्ते। तद्वत्। तर्हि के परमात्मोपासका इत्यपेक्षायामाह−नग्नाः=ग्ना गमनीया स्त्री न विद्यते यस्य स नग्नो ब्रह्मचारी तपस्वी। अत्रापि ग्नाशब्द उपलक्षकः, विषयवासनारहितो नग्न उच्यते। ये नग्नाः=विषयवासनारहिताः सन्ति ते। जरन्ते=परमात्मानं स्तुवन्ति। अत्रापि दृष्टान्तः−ऊधर्न=ऊध इव। गवादेः स्तनमूधो यथा वत्साः सदा अभिलषन्ति तद्वत् ॥१२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ सोमगुणाः कथ्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पीतासः) पीताः सोमाः (हृत्सु) उदरेषु (युध्यन्ते) पौष्टिकत्वात् पाचनाय युध्यन्त इव (सुरायां) सुरायां पीतायां (दुर्मदासः, न) यदा दुर्मदा जायन्ते, तथाऽस्य पाने न जायन्ते (नग्नाः) स्तोतारः (ऊधः, न) आपीनमिव फलपूर्णं त्वां (जरन्ते) स्तुवन्ति पातुम् ॥१२॥
13 रेवाँ इद्रेवत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
रेवाँ᳓ इ᳓द् रेव᳓त स्तोता᳓
स्या᳓त् तुवा᳓वतो मघो᳓नः
प्रे᳓द् उ हरिवः श्रुत᳓स्य
मूलम् ...{Loading}...
रे॒वाँ इद्रे॒वतः॑ स्तो॒ता स्यात्त्वाव॑तो म॒घोनः॑ ।
प्रेदु॑ हरिवः श्रु॒तस्य॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
रेवाँ᳓ इ᳓द् रेव᳓त स्तोता᳓
स्या᳓त् तुवा᳓वतो मघो᳓नः
प्रे᳓द् उ हरिवः श्रुत᳓स्य
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ít ← ít (invariable)
revā́n ← revánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
revátaḥ ← revánt- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
stotā́ ← stotár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
syā́t ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
tvā́vataḥ ← tvā́vant- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
harivaḥ ← hárivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ít ← ít (invariable)
prá ← prá (invariable)
śrutásya ← √śru- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
u ← u (invariable)
पद-पाठः
रे॒वान् । इत् । रे॒वतः॑ । स्तो॒ता । स्यात् । त्वाऽव॑तः । म॒घोनः॑ ।
प्र । इत् । ऊं॒ इति॑ । ह॒रि॒ऽवः॒ । श्रु॒तस्य॑ ॥
Hellwig Grammar
- revāṃ ← revat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- revata ← revataḥ ← revat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “abundant; rich; affluent; brilliant; brilliant.”
- stotā ← stotṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- syāt ← as
- [verb], singular, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tvāvato ← tvāvataḥ ← tvāvat
- [noun], genitive, singular, masculine
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], genitive, singular, masculine
- “big.”
- pred ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- pred ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- harivaḥ ← harivas ← harivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- śrutasya ← śru
- [verb noun], genitive, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
सायण-भाष्यम्
हे हरिवः हरिवन् । मतुवसो रुः’ इति नकारस्य रुत्वम् । हरी अश्वौ । तद्वन्निन्द्र रेवतः रयिमतो बहुधनोपेतस्य तव स्तोता रेवान् स्यात् रयिमान् भवेत् । इच्छब्दोऽवधारणे । धनवान् भवेदेव न तु दारिद्र्यं प्राप्नोति । उक्तमेवार्थं कैमुतिकन्यायेन द्रढयति । त्वावतः त्वत्सदृशस्य । ‘ युष्मदस्मद्यां । छन्दसि सादृश्य उपसंख्यानम् ’ इति वतुप् । मघोनः मघवतो धनाढ्यस्य श्रुतस्य विश्रुतस्य सर्वत्र प्रख्यातस्यान्यस्यापि स्तोता प्रेदु । स्यात् इत्यनुषज्यते । प्रस्यात् । प्रभवेदेव न तु निहीयते । किमु वक्तव्यं तव स्तोता धनवान् भवेदेवेति ॥
Wilson
English translation:
“May the eulogist of you, who are opulent, be opulent; may he even, lord of steeds, surpass one who iswealthy and renowned, like you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Surpass one: the praiser of any one wealthy and renowned like you wouldassuredly prosper (much more, than of you)
Jamison Brereton
Rich indeed should be the praiser of a rich benefactor like you,
and far(-famed) indeed (the praiser) of a famous one, o possessor of the fallow bays.
Jamison Brereton Notes
Given the parallelism with ab, we might expect to supply śrutáḥ in c.
However, prá makes some difficulties: no práśruta- is attested. However, prá śṛnve,
-ire has the meaning ‘is/are far-famed’.
Griffith
Rich be the praiser of one rich, munificent and famed like thee:
High rank be his, O Lord of Bays.
Geldner
Reich sollte der Sänger eines Reichen und Freigebigen, wie du bist, sein; den Vorrang sollte der Sänger eines berühmten Herrn haben, o Falbenfahrer!
Grassmann
Reich soll sein des reichen Sänger, eines mächtigen wie du bist, Hochberühmter Herr der Füchse.
Elizarenkova
Богатым должен быть восхвалитель
У богатого и щедрого, как ты.
Впереди (всех он дол жен быть) у знаменитого, о хозяин буланых коней.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उसका उपासक धनी होता है, यहाँ संशय नहीं करना।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः) हे स्थावरजङ्गमात्मक संसाररक्षक परमात्मन् ! (रेवतः) परमधनाढ्य तेरा (स्तोता) स्तुतिपाठक (रेवान्+इत्+स्यात्) धनिक ही होवे। कदापि भी तेरा सेवक अकिञ्चन न हो। इसी विषय को पुनरपि कैमुतिक न्याय से दृढ़ करते हैं, यथा−हे इन्द्र ! (त्वावतः) तेरे सदृश (मघोनः) धनिक (श्रुतस्य) प्रसिद्ध जन का भी स्तुतिपाठक जब (प्र+इत्+उ) धनिक ही होता है। तब आपका सेवक धनिक हो, यह क्या कहना है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! उसमें विश्वास करो। अवश्य तुम सब प्रकार से धनसम्पन्न होवोगे। जब इस लोक में धनी के सेवक धनी होते हैं, तब उसके सेवक की बात ही क्या ॥१३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के गुण धारण करनेवाले पुरुष को तेजस्वी होना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः) हे हरणशील शक्तिवाले कर्मयोगिन् ! (त्वावतः) आप सदृश (मघोनः) धनवान् (रेवतः) ऐश्वर्य्यवान् (श्रुतस्य) लोकप्रसिद्ध अन्य मनुष्य का भी (स्तोता) स्तुति करनेवाला (रेवान्, इत्) निश्चय ऐश्वर्य्यवान् (प्र, स्यात्, इत्) होता ही है (ऊं) फिर आपका स्तोता क्यों न हो ॥१३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! आपके सदृश गुणोंवाला पुरुष धनवान्, ऐश्वर्य्यवान् तथा ऐश्वर्य्यसम्पन्न होता है अर्थात् जो पुरुष कर्मयोगी के उपदेशों को ग्रहण करके तदनुकूल आचरण बनाता है, वह अवश्य ऐश्वर्य्यवाला तथा तेजस्वी होता है ॥१३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तस्योपासको धनी भवतीति न संशयितव्यम्।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे हरिवः=हरिवन् ! हरी परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमात्मकौ संसारौ पोष्यत्वेन स्तो यस्य स हरिवान्=हरिमान्। हे चराचररक्षक परमात्मन् ! रेवतः=रयिमतः। सर्वधनस्य तव। स्तोता=सेवकः। रेवान् इत्=रयिमानेव। स्यात्=भवेत्। नहि तवाश्रितः कश्चिदपि कदाप्यकिञ्चनो भवितुमर्हति। इदमेव कैमुतिकन्यायेन पुनरपि द्रढयति। त्वावतः=त्वत्सदृशस्य “युष्मदस्मद्भ्यां छन्दसि सादृश्यमुपसंख्यानमिति मतुप्”। मघोनः=धनवतः। श्रुतस्य=विख्यातस्य अन्यस्यापि। स्तोता प्रेदु। स्यादित्यनुषज्यते। प्रस्यादेव प्रभवेदेव प्रभवत्येव ननु कदाचित् क्षीयते किमु वक्तव्यं तव स्तोता धनवान् भवेदेवेति ॥१३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिगुणाधारकस्य तेजस्वित्वं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (हरिवः) हे हरणशीलशक्तिमत्कर्मयोगिन् ! (त्वावतः) त्वत्सदृशस्य (मघोनः) धनाढ्यस्य (रेवतः) ऐश्वर्य्यवतः (श्रुतस्य) प्रसिद्धस्य (स्तोमा) स्तुतिकर्ता (रेवान्, इत्) ऐश्वर्य्यवानेव (प्र, स्यात्, इत्) प्रभवेदेव (ऊं) किमु पुनर्भवतः ॥१३॥
14 उक्थं चन - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उक्थं᳓ चन᳓ शस्य᳓मानम्
अ᳓गोर् अरि᳓र् आ᳓ चिकेत
न᳓ गायत्रं᳓ गीय᳓मानम्
मूलम् ...{Loading}...
उ॒क्थं च॒न श॒स्यमा॑न॒मगो॑र॒रिरा चि॑केत ।
न गा॑य॒त्रं गी॒यमा॑नम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उक्थं᳓ चन᳓ शस्य᳓मानम्
अ᳓गोर् अरि᳓र् आ᳓ चिकेत
न᳓ गायत्रं᳓ गीय᳓मानम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
caná ← caná (invariable)
śasyámānam ← √śaṁs- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:PASS}
ukthám ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ágoḥ ← águ- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
aríḥ ← arí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gāyatrám ← gāyatrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gīyámānam ← √gā(y)- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:PASS}
ná ← ná (invariable)
पद-पाठः
उ॒क्थम् । च॒न । श॒स्यमा॑नम् । अगोः॑ । अ॒रिः । आ । चि॒के॒त॒ ।
न । गा॒य॒त्रम् । गी॒यमा॑नम् ॥
Hellwig Grammar
- ukthaṃ ← uktham ← uktha
- [noun], accusative, singular, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- śasyamānam ← śaṃs
- [verb noun], accusative, singular
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- agor ← agoḥ ← agu
- [noun], genitive, singular, masculine
- arir ← ariḥ ← ari
- [noun], nominative, singular, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- gāyatraṃ ← gāyatram ← gāyatra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “Gāyatrī; Gāyatra.”
- gīyamānam ← gā
- [verb noun], accusative, singular
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
सायण-भाष्यम्
गायतेर्गौः । अगोः अस्तोतुः अरिः शत्रुरिन्द्रः शस्यमानं होत्रा पठ्यमानम् उक्थं चन शस्त्रमपि। आ चिकेत अभिजानाति । कित ज्ञाने’। छान्दसो लिट् । नेति संप्रत्यर्थे । न संप्रति प्रस्तोत्रादिभिः गीयमानं गायत्रं गातव्यं साम यद्वा गायत्राख्यमपि चिकेतेत्येव । अतः कारणात् वयमपि तमिन्द्रं स्तुम इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“(Indra), the enemy of the unbeliever, apprehends whatever prayer is being repeated, whatever chant isbeing chanted.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Agor arir ā ciketa, the enemy of him who does not praise, astutus’ śatrur indraḥ
Jamison Brereton
Never does the stranger pay attention to a solemn speech being recited if it comes from a man without cattle,
nor to a song being sung.
Jamison Brereton Notes
As Geldner (n.) points out, this is a subtle jab at Indra. If the god doesn’t provide cows (and other wealth) to his praiser, then no one will pay attention to either the praiser or, by implication, the praise he produces for the god.
Griffith
Foe of the man who adds no milk, he heeds not any chanted hymn
Or holy psalm that may he sung.
Geldner
Ein hoher Herr hat noch nie, selbst nicht auf das Loblied geachtet, das ein der Rinder barer Sänger vorträgt, noch auf sein gesungenes Lied.
Grassmann
Das gesprochne Wort beachtet Indra nicht, des Opferlosen, Noch das Lied, das er ihm singet.
Elizarenkova
Благочестивый никогда не предназначал для бескоровного
Ни произносимый гимн,
Ни исполняемую песню.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वह आस्तिक और नास्तिक दोनों का भाषण सुनता है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जब (अरिः) सर्वव्यापक वह इन्द्र (अगोः) नास्तिक आदिकों का (चन) भी (शस्यमानम्) उच्चार्य्यमाण (उक्थम्) भाषण (आ+चिकेत) अच्छे प्रकार जानता है तब (गीयमानम्) भक्तजनों के द्वारा मन से गीयमान (गायत्रम्) परमपवित्र सामगान को (न) वह न जानता हो, यह कैसे हो सकता है अथवा (अगोः) स्तुतिरहित नास्तिक जन का (अरिः) शत्रु इन्द्र (शस्यमानम्) इत्यादि पूर्ववत् ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह इन्द्र सबको जानता है, अतः छल कपट त्याग और उसमें विश्वास जमा श्रद्धा भक्ति से उसकी स्तुति प्रार्थना करो ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अगोः, अरिः) प्रशस्त वाणीरहित असत्यवादी का शत्रु कर्मयोगी (शस्यमानं, उक्थं, चन) स्तुत्यर्ह शस्त्र को भी (आचिकेत) जानता है (न) सम्प्रति किये हुए (गीयमानं) कहे हुए (गायत्रं) स्तोत्र को भी जानता है, अतः कृतज्ञ होने से स्तोतव्य है ॥१४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जिस पुरुष की वाणी प्रशस्त नहीं अर्थात् जो अनृतवादी और अकर्मण्य है, वह कर्मयोगी के सन्मुख नहीं ठहर सकता, क्योंकि कर्मयोगी स्तुत्यर्ह स्तोत्रों का ज्ञाता होने से परमात्मा की आज्ञा का पूर्णतया पालन करनेवाला होता है ॥१४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स आस्तिकनास्तिकयोर्द्वयोरपि भाषणं शृणोति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यदा। अरिः=इन्द्रः। इयर्त्ति=सर्वत्र गच्छति व्याप्नोतीत्यरिः सर्वव्यापकः। यद्वा। अरिः=शत्रुः। ऋ सृ गतौ। अगोः=नास्तिकादेः। गायतीति गौः=स्तोता, न गौः, अगौः अस्तोता तस्य अगोः। चन=अप्यर्थः। अस्तोतुरपि नास्तिकादेः। शस्यमानम्=उच्चार्य्यमाणम्। उक्थम्=वक्तव्यं वचनम्। आचिकेत=आजानाति। कित ज्ञाने, छान्दसो लिट्। यद्वा। अगोः=स्तुतिरहितस्य नास्तिकस्य। अरिः=शत्रुरिन्द्रः। उक्थं चिकेतेत्यन्वयः। तदा। गीयमानम्=भक्तजनैः मनसा पठ्यमानम्। गायत्रम्=परमपवित्रं छन्दोबद्धं गायत्रं साम न जानातीति कथं सम्पद्येत ॥१४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अगोः, अरिः) वाणीरहितस्यासत्यवादिनः (अरिः) शत्रुरिन्द्रः (शस्यमानं, उक्थं, चन) स्तूयमानं शस्त्रमपि (आचिकेत) जानाति (न) सम्प्रति (गीयमानं) उच्यमानं (गायत्रं) स्तोत्रं जानाति अतः कृतज्ञत्वात्स्तोतव्यः ॥१४॥
15 मा न - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मा᳓ न इन्द्र पीयत्न᳓वे
मा᳓ श᳓र्धते प᳓रा दाः
शि᳓क्षा शचीवः श᳓चीभिः
मूलम् ...{Loading}...
मा न॑ इन्द्र पीय॒त्नवे॒ मा शर्ध॑ते॒ परा॑ दाः ।
शिक्षा॑ शचीवः॒ शची॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मा᳓ न इन्द्र पीयत्न᳓वे
मा᳓ श᳓र्धते प᳓रा दाः
शि᳓क्षा शचीवः श᳓चीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
indra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pīyatnáve ← pīyatnú- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
dāḥ ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
párā ← párā (invariable)
śárdhate ← √śardh- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śacīvaḥ ← śácīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
पद-पाठः
मा । नः॒ । इ॒न्द्र॒ । पी॒य॒त्नवे॑ । मा । शर्ध॑ते । परा॑ । दाः॒ ।
शिक्ष॑ । श॒ची॒ऽवः॒ । शची॑भिः ॥
Hellwig Grammar
- mā
- [adverb]
- “not.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- pīyatnave ← pīyatnu
- [noun], dative, singular, masculine
- mā
- [adverb]
- “not.”
- śardhate ← śṛdh
- [verb noun], dative, singular
- parā
- [adverb]
- “away.”
- dāḥ ← dā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- śikṣā ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- śacīvaḥ ← śacīvas ← śacīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वं पीयत्नवे। पीयतिर्वधकर्मा । वधशीलाय हिंसाकारिणे शत्रवे नः अस्मान् मा परा दाः मा परित्याक्षीः । मा च शर्धते अभिभवित्रे अस्मान् मा परा दाः । ‘ शृधु प्रसहने ’ इति धातुः। अपि तु हे शचीवः शक्तिमन्निन्द्र शचीभिः आत्मीयैः कर्मभिः शिक्ष अस्माननुशाधि । यद्वा । शिक्षतिर्दानकर्मा । अभीष्टं धनमस्मभ्यं देहि । यद्वा। शत्रून् जेतुं शिक्ष शक्तान् कर्तुमिच्छ । शकेः सनन्तस्य ‘ सनि मीमा’ इति इसादेशेऽभ्यासलोपे च कृते लोटि रूपमेतत् ॥ ॥ १९ ॥
Wilson
English translation:
“Consign us not, Indra, to the slayer, not to an overpowering foe; doer of great deeds, enable us by youracts (to conquer).”
Jamison Brereton
Don’t hand us over to a taunter, Indra, nor to one who vaunts himself.
Do your best (for us), able one, with your abilities.
Jamison Brereton Notes
Note the etymological and phonological figure śíkṣā śacīvaḥ śácībhiḥ. The desire to have a pāda consisting of only these related words may account for the absence of naḥ: śíkṣa- regularly takes a dative. Cf. the fuller expression in I.62.12 śíkṣā śacīvas táva naḥ śácībhiḥ. Of course naḥ can be easily supplied here from pāda a.
Griffith
Give us not, Indra, as a prey unto the scornful or the proud:
Help, Mighty One, with power and might.
Geldner
Gib uns, Indra, nicht dem Hohnsprecher noch dem Überheblichen preis! Strenge dich nach deiner Macht an, du Mächtiger!
Grassmann
Uebergib uns nicht dem Hasser, noch dem frechen, der uns trotzet, Stärke, starker, uns mit Stärke.
Elizarenkova
Не выдай нас ни оскорбителю,
О Индра, ни кичливому!
Соберись с силами, о сильный!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
भय मत दो, इससे यह प्रार्थना करते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र ! सर्वदृष्टा परमात्मन् ! (पीयत्न१वे) हिंसाकारी मनुष्य के लिये (नः) हम सेवकों को (मा+परा+दाः) मत त्याग और (शर्धते२) चोरी, लूट और डकैती आदि दुष्कर्म करनेवाले के लिये भी तू हम जनों को (मा) मत त्याग। किन्तु (शचीवः) हे सर्वशक्तिमन् सर्वकर्मन् ! (शचीभिः) हमारे कर्मों के साथ (शिक्ष) दान दे अर्थात् हमारे कर्मों को सफल कर ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! निष्प्रयोजन हिंसा से दूर रहो अन्यथा तुम भी हिंसा में पड़ोगे और शुभ कर्मों के द्वारा फल की आकाङ्क्षा करो ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−पीयत्नु, वधिक, घातक यह एक ही वार ऋग्वेद में आया है। इस प्रकार की स्तुतियाँ बहुत आई हैं, यथा−मा नो मघेव निष्पपी परा दाः ॥ ऋ० १।१०४।५ ॥ हे इन्द्र ! (इव) जैसे (निष्पपी) निर्गतेन्द्रिय यथेष्टाचारी स्त्रीकामी दासीपति जन (मघा) धनों को फेंकता है। तद्वत् (नः) हम उपासकजनों को (मा+परा+दाः) व्याधियों, चोरों, डाकुओं और अन्यायी प्रभृतियों के निकट मत फेंक। मा नो अकृते पुरुहूत योनाविन्द्र क्षुध्यद्भ्यो वय आसुतिं दाः ॥ ऋ० १।१०४।७ ॥ हे (पुरुहूत) सर्वपूज्य इन्द्र ! (अकृते) धनपुत्रादिशून्य (योनौ) गृह में (नः) हमको (मा) मत रख। और (क्षुध्यद्भ्यः) भूखों को (वयः) अन्न और (आसुतिम्) दूध आदि पदार्थ (दाः) दे। मा नो अग्ने अव सृजो अघायाविष्यवे रिपवे दुच्छुनायै। मा दत्वते दशते मादते नो मा रिषते सहसावन् परादाः ॥ ऋ० १।१८९।५ ॥ (अग्ने) हे अग्ने (नः) हमको (अघाय) पापी (अविष्यवे) घातक (दुच्छुनायै) दुःखकारी (रिपवे) शत्रु के लिये (मा+अव+सृज) मत त्याग। शत्रु के अधीन हमको न कर। (दत्वते) दाँतवाले (दशते) और काटनेवाले सर्पादिक के अधीन हमको (मा परादाः) मत कर। (अदते) अदन्त शृगालादि के वशीभूत (मा) मत कर (सहसावन्) हे संसारकारिन् तेजस्विन् देव ! (रिषते) महाहिंसक राक्षसादि के निकट (नः) हमको (मा+परादाः) मत फेंक। वेदों में अनेक प्रकार के उपदेश आते हैं, किन्तु वर्णन करने की शैली अतिविचित्र है। इस हेतु वेदार्थान्वेषी पुरुष को वर्णन की शैली पर अधिक ध्यान देना चाहिये। वेदों में बहुशः प्रार्थनाएँ आती हैं कि हिंसक के लिये हमको मत छोड़। इससे भगवान् उपदेश देते हैं कि हे मनुष्यो ! तुम कदापि हिंसक मत बनो, इसी प्रकार जितने अपराध, पाप, दुष्कर्म, दुर्व्यसन, दुराचार, अत्याचार, अन्याय आदि दोष हैं, उनसे मनुष्य को सदा बचना उचित है ॥ २−शर्धत=अभिभवकारी=अनधिकारी। जहाँ पर जिसका अधिकार नहीं है, वहाँ भी अन्यायी पुरुष अपना अधिकार बलात्कार करना चाहता है। यदि प्रत्येक व्यक्ति अनधिकार चेष्टा न करे, तो संसार में दुःख बहुत न्यून हो जाय, किन्तु मनुष्य महास्वार्थी और अविवेकी हैं, अतः वे अपने को अन्याय से रोक नहीं सकते। तथा दुर्बल के ऊपर अन्याय करता हुआ बलिष्ठ अपने को न्यायी ठहराने के लिये विविध घृणित संहारकारी चेष्टाएँ किया करता है। इसी नियम के अनुसार यहाँ क्षत्रियदल अपने को सूर्य्यपुत्र वा अग्निपुत्र इत्यादि कहने लगे और ब्राह्मणदल परमात्मा का मुख ही बन गया या परमात्मा से भी कुछ ऊपर अपने को दिखलाने लगा। इसी कारण पौराणिक जगत् में वर्णित है कि जब भगवान् ही अपने वक्षःस्थल में ब्राह्मण के चरणचिह्न को धारण किए हुए हैं, तब मनुष्य की क्या गिनती है। इत्यादि वार्त्ताओं पर विद्वानों को बहुत विचार करना चाहिये। वेद भगवान् पदे पदे उपदेश देते हैं कि हे मनुष्यो ! तुम निर्भय और विवेकी बनो। तभी तुम्हारा कल्याण है ॥१५॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के प्रति जिज्ञासु की प्रार्थना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (नः) हमको (पीयत्नवे) हिंसक के लिये (मा) मत (परा, दाः) समर्पित करें (शर्धते) जो अत्यन्त दुःखदाता है, उसको मत दीजिये (शचीवः) हे शक्तिमन् ! (शचीभिः) अपनी शक्तियों द्वारा (शिक्ष) मेरा शासन कीजिये ॥१५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में जिज्ञासु की ओर से यह प्रार्थना कथन की गई है कि हे शासनकर्त्ता कर्मयोगिन् ! आप मुझको हिंसक तथा क्रूरकर्मी मनुष्य के वशीभूत न करें, जो अत्यन्त कष्ट भुगाता है। कृपा करके आप मुझको अपने ही शासन में रखकर मेरा जीवन उच्च बनावें, जिससे मैं परमात्मा की आज्ञापालन करता हुआ उत्तम कर्मों में प्रवृत्त रहूँ। स्मरण रहे कि मन्त्र में “शची” शब्द बुद्धि, कर्म तथा वाणी के अभिप्राय से आया है और वैदिककोश में इसके उक्त तीन ही अर्थ किये गये हैं अर्थात् “शची” शब्द यहाँ कर्मयोगी की शक्ति के लिये प्रयुक्त हुआ है, किसी व्यक्तिविशेष के लिये नहीं। पौराणिक भाष्यकारों ने “शची” शब्द कहीं-कहीं एक व्यक्तिविशेष इन्द्र की स्त्री के लिये प्रयुक्त किया है और व्यक्तिविशेष ही उन्होंने “इन्द्र” माना है, परन्तु यह भाव मन्त्र से नहीं निकलता। यह अर्वाचीन लोगों की कल्पित कल्पना है। जैसे भवानी, ब्रह्माणी, ब्रह्मा और शिव की स्त्रियाँ कल्पना करती हैं, इसी प्रकार यह कल्पना भी सर्वथा वेदबाह्य और अर्वाचीन है ॥१५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
भयं न देहीति प्रार्थयते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र=सर्वद्रष्टः ! नः=अस्मान् तवाधीनान्। पीयत्नवे=पीयतिर्वधकर्मा। हिंसकाय जनाय। मा परादाः=मा परित्याक्षीः। पुनः। शर्धते=अभिभवित्रे च। अस्मान् मा परादाः। शृधु प्रसहने। हे शचीवः=शचीवन् सर्वशक्तिकर्मपरायण देव ! शचीभिः=कर्मभिः। शिक्ष=शिक्षतिर्दानकर्मा कर्मभिः सह दानं देहि। अस्माकं कर्माणि सफलानि कुरु इत्यर्थः ॥१५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनं प्रति जिज्ञासुप्रार्थना कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (नः) अस्मान् (पीयत्नवे) हिंसकाय (मा) न (परादाः) परिसमर्पय (शर्धते) साहयते (मा) न परादत्स्व (शचीवः) हे शक्तिमन् ! (शचीभिः) स्वशक्तिभिः (शिक्ष) न शाधि ॥१५॥
16 वयमु त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वय᳓म् उ त्वा तदि᳓दर्था
इ᳓न्द्र त्वाय᳓न्तः स᳓खायः
क᳓ण्वा उक्थे᳓भिर् जरन्ते
मूलम् ...{Loading}...
व॒यमु॑ त्वा त॒दिद॑र्था॒ इन्द्र॑ त्वा॒यन्तः॒ सखा॑यः ।
कण्वा॑ उ॒क्थेभि॑र्जरन्ते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
वय᳓म् उ त्वा तदि᳓दर्था
इ᳓न्द्र त्वाय᳓न्तः स᳓खायः
क᳓ण्वा उक्थे᳓भिर् जरन्ते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
tadídarthāḥ ← tadídartha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
u ← u (invariable)
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sákhāyaḥ ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
tvāyántaḥ ← √tvāy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
jarante ← √gr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
káṇvāḥ ← káṇva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ukthébhiḥ ← ukthá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
व॒यम् । ऊं॒ इति॑ । त्वा॒ । त॒दित्ऽअ॑र्थाः । इन्द्र॑ । त्वा॒ऽयन्तः॑ । सखा॑यः ।
कण्वाः॑ । उ॒क्थेभिः॑ । ज॒र॒न्ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- tadidarthā ← tadidarthāḥ ← tadidartha
- [noun], nominative, plural, masculine
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- tvāyantaḥ ← tvāyat
- [noun], nominative, plural, masculine
- sakhāyaḥ ← sakhi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- kaṇvā ← kaṇvāḥ ← kaṇva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- ukthebhir ← ukthebhiḥ ← uktha
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- jarante ← jṛ
- [verb], plural, Present indikative
- “sing.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र त्वायन्तः त्वामात्मन इच्छन्तः सखायः समानख्यानाः वयं तदिदर्थाः यत्त्वद्विषयं स्तोत्रं तदित्तदेवार्थः प्रयोजनं येषां तादृशाः सन्तः त्वा त्वां जरामहे स्तुमहे । उ इति पूरणः । कण्वाः कण्वगोत्रोत्पन्ना अस्मदीयाः पुत्रादयश्च उक्थेभिः उक्थैः शस्त्रैः जरन्ते त्वां स्तुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Friends devoted, Indra, to you we, the descendants of Kaṇva, having your praise for our object, glorifyyou with prayers.”
Jamison Brereton
We have just this aim: as comrades devoted to you, Indra,
the Kaṇvas sing to you with their solemn words.
Jamison Brereton Notes
This verse is a minor but neat example of syntactic modulation. The first pāda is in the 1st plural, the third in the 3rd plural, while the middle one is ambiguous: the plurals here can refer to vayám ‘we’ in pāda a or (coreferential with káṇvāḥ in c) serve as subject of the 3rd plural jarante. So pāda b, by being without inherent reference to grammatical person, allows “modulation” from 1st to 3rd person. I have taken pāda a as a nominal sentence, and b as having third person ref. and belonging with pāda c. But in fact the whole verse could be one sentence (as the tvā in pāda a suggests, since it should be the obj./goal of jarante in Wackernagel’s Law position) with a harsh clash between vayám and jarante (which, notice, are the absolute first and last words of the verse, so we can go along as an audience on the happy assumption that the whole verse is in the 1st plural until the rude awakening of jarante).
The bahuvrīhi tadídartha- is a nice example of phrasal univerbation, from tád íd ártham “just this (is the) aim.”
Griffith
This, even this, O Indra, we implore. as thy devoted friends,
The Kanvas praise thee with their hymns.
Geldner
Wir, deine ergebenden Freunde, die nur dies eine Ziel haben, o Indra, die Kanviden besingen dich mit Lobgedichten.
Grassmann
Kanva’s Enkel, deine treuen Freunde, hierauf nur gerichtet, Preisen, Indra, dich mit Sprüchen.
Elizarenkova
Мы же, преданные тебе друзья,
О Индра, имеем только такую цель:
Канвы воспевают (тебя) гимнами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सब ही भगवान् की स्तुति करते हैं, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे इन्द्र (त्वायन्तः) तुझको चाहते हुए (सखायः+वयम्) हम मित्रगण (उ) निश्चितरूप से (तदिदर्थाः) आपका ही चिन्तनरूप प्रयोजनवाले होकर जैसे (त्वाम्) आपके गुणों का गान करते हैं, वैसे (कण्वाः) अन्य सब ही जीव, क्या स्थावर क्या जङ्गम, (उक्थेभिः) निज-२ भाषणों से (जरन्ते) आपकी ही स्तुति करते हैं ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - उसको सब ही पूजते हैं, किन्तु विश्वासी और आज्ञापालक जन ही फल पाते हैं, यह वैलक्षण्य है ॥१६॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी की स्तुति करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (तदिदर्थाः) आप ही के समान प्रयोजनवाले, अतएव (सखायः) समान ख्यातिवाले (त्वायन्तः) आपकी कामना (उ) तथा (कण्वाः) ज्ञान के लिये परिश्रमण करते हुए (वयं) हम लोग (उक्थेभिः) आपके किये हुए कर्मों के स्तोत्रों द्वारा (त्वा) आपकी (जरन्ते) स्तुति करते हैं ॥१६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में जिज्ञासुजन कर्मयोगी की स्तुति करते हुए यह कथन करते हैं कि हे भगवन् ! आप ऐसी कृपा करें कि हम लोग आपके समान सद्गुणसम्पन्न होकर समान ख्यातिवाले हों, आप हमारी इस कामना को पूर्ण करें ॥१६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वे भगवन्तं स्तुवन्तीत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! त्वायन्तः=त्वामात्मन इच्छन्तः। पुनः सखायः=परस्परं मित्रीभूताः। पुनः=तदिदर्थाः= यत्त्वद्विषयकचिन्तनं तदित्=तदेव स एव अर्थः प्रयोजनं येषां तादृशाः सन्तः। वयं यथा। उ=निश्चयेन। त्वा=त्वां जरामहे। तथा कण्वाः=अस्मदन्ये सर्वे जीवाः स्थावरा जङ्गमाश्च। उक्थेभिः=उक्थैः स्वस्ववचनैः। जरन्ते=स्तुवन्ति त्वाम् ॥१६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ जिज्ञासुभिः कर्मयोगिस्तवनं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (तदिदर्थाः) त्वत्समानप्रयोजनाः, अतएव (सखायः) समानख्यातयः (त्वायन्तः) त्वामिच्छन्तः (कण्वाः) ज्ञानाय परिश्राम्यन्तः (वयं, उ) वयं शक्तिमिच्छवः (उक्थेभिः) त्वत्कृतकर्मसम्बन्धिस्तोत्रैः (त्वा) त्वां (जरन्ते) स्तुमः ॥१६॥
17 न घेमन्यदा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ घेम् अन्य᳓द् आ᳓ पपन
व᳓ज्रिन्न् अप᳓सो न᳓विष्टौ
त᳓वे᳓द् उ स्तो᳓मं चिकेत
मूलम् ...{Loading}...
न घे॑म॒न्यदा प॑पन॒ वज्रि॑न्न॒पसो॒ नवि॑ष्टौ ।
तवेदु॒ स्तोमं॑ चिकेत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
न᳓ घेम् अन्य᳓द् आ᳓ पपन
व᳓ज्रिन्न् अप᳓सो न᳓विष्टौ
त᳓वे᳓द् उ स्तो᳓मं चिकेत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
anyát ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gha ← gha (invariable)
īm ← īm (invariable)
ná ← ná (invariable)
papana ← √panⁱ- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
apásaḥ ← apás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
náviṣṭau ← náviṣṭi- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vájrin ← vajrín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ít ← ít (invariable)
stómam ← stóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
u ← u (invariable)
पद-पाठः
न । घ॒ । ई॒म् । अ॒न्यत् । आ । प॒प॒न॒ । वज्रि॑न् । अ॒पसः॑ । नवि॑ष्टौ ।
तव॑ । इत् । ऊं॒ इति॑ । स्तोम॑म् । चि॒के॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ghem ← gha
- [adverb]
- ghem ← īm ← īṃ
- [adverb]
- anyad ← anyat ← anya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- papana ← pan
- [verb], singular, Perfect indicative
- vajrinn ← vajrin
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; vajra; Euphorbia neriifolia L.; abhra; Buddha.”
- apaso ← apasaḥ ← apas
- [noun], genitive, singular, neuter
- “work; deed.”
- naviṣṭau ← naviṣṭi
- [noun], locative, singular, feminine
- taved ← tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- taved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- stomaṃ ← stomam ← stoma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
सायण-भाष्यम्
हे वज्रिन् वज्रवन्निन्द्र अपसः अपस्विनः कर्मवतः तव संबन्धिनि नविष्टौ अभिनवे यागे वर्तमानोऽहम् अन्यत् त्वद्विषयादन्यत् स्तोत्रं न घें नैव आ पपन अभिष्टौमि । पनतेः स्तुतिकर्मण उत्तमे णलि लिटि रूपम् । अपि तु तवेदु तवैव स्तोमं स्तोत्रं चिकेत अभिजानामि । त्वामेव सर्वदा स्तौमीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“(Engaged), thunderer, in your recent (worship) I utter no other praise than that of you, the doer of greatdeeds, I repeat only your glorification.”
Jamison Brereton
I express admiration at nothing else, mace-bearer. Like workmen at their labor,
it’s just your praise song to which I pay attention.
Jamison Brereton Notes
In b I follow a suggestion of Renou’s (EVP 13.98, ad IV.6.4) in interpreting the hapax náviṣṭau as ná *viṣṭaú, with the only emendation the accenting of the second word. Cf. I.92.3 árcanti nā́rīr apáso ná viṣṭíbhiḥ “They chant like women busy with their labors.” Oldenberg explains it rather as a haplology of *návaviṣṭi- ‘new labor’ (also Renou’s 1st suggestion), and he is followed by Geldner “bei der Neuheit des Dichterwerkes,” taking apásaḥ as a gen. sg. But by its accent apásaḥ should mean ‘worker’, not ‘work’. Kümmel (p. 297) also follows Oldenberg, but, taking account of the accent, tr. “beim neuen Wirken des Künstlers.” In the published translation “at their labor” should be preceded by an asterisk.
Griffith
Naught else, O Thunderer, have I praised in the skilled singer’s eulogy:
On thy land only have I thought.
Geldner
Nicht schlage ich etwas anderes hoch an, du Keulenträger, bei der Neuheit des Dichterwerkes: nur auf dein Lob bin ich bedacht.
Grassmann
Auf nichts andres sinn’ und denk’ ich, Blitzer, bei dem Preis des Dichters, Nur dein Leib ist mein Gedanke.
Elizarenkova
Ничего другого я не ставил высоко,
О громовержец, при создании нового произведения.
Только тебе я замышлял хвалу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही स्तवनीय है, अन्य नहीं, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे सर्वज्ञ महादण्डधारी परमदेव ! (नविष्टौ) हमारे नव-२ शुभकर्म उपस्थित होने पर (अपसः) सर्वव्यापी और कर्मपरायण आपके (अन्यत्) अतिरिक्त स्तोत्र का गान (न+घ+ईम्) मैं कदापि नहीं (आपपन) करता हूँ। किन्तु (तव+इद्+उ) तेरे ही (स्तोमम्) स्तुति का गान (चिकेत) जानता हूँ ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इससे यह सिद्ध होता है कि प्रत्येक शुभकर्म में केवल भगवान् ही स्तवनीय है और अन्यान्य देवों की उपासना से हानि ही है ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिशालिन् ! (अपसः, नविष्टौ) कर्मों के नूतन यज्ञ में (अन्यत्) अन्य की (आपपन, न घ, ईं) स्तुति नहीं ही करता हूँ (तव, इत्, उ) आप ही के (स्तोमं) स्तोत्र को (चिकेत) जानता हूँ ॥१७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासु की ओर से यह स्तुति की गई है कि हे बड़ी शक्तिवाले कर्मयोगिन् ! नवीन रचनात्मक कर्मरूपी यज्ञ में मैं आप ही की स्तुति करता हूँ। कृपा करके मुझको आप अपने सदुपदेशों से कर्मण्य बनावें, ताकि मैं भी कर्मशील होकर ऐश्वर्य्य प्राप्त करूँ ॥१७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एव स्तुत्यो नान्य इत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे वज्रिन्=सर्वज्ञानमय महादण्डधारिन् परमदेव ! नविष्टौ=नवे नवे उत्सवादौ शुभकर्मणि उपस्थिते सति। अपसः=सर्वव्यापिनस्तव। अन्यत्=त्वद्विषयाद् अन्यत् स्तोत्रम्। न+घ+ईं=न कदापि। आपपन=अभिष्टौमि। पनतेः स्तुतिकर्मण उत्तमे णलि लिटि रूपम्। अपितु। तवेदु=तवैव। स्तोमम्=स्तुतिम्। चिकेत=जानामि। तवैव गुणप्रकाशं करोमीत्यर्थः ॥१७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वज्रिन्) हे वज्रशक्तिक ! (अपसः, नविष्टौ) कर्मसम्बन्धियज्ञे नवे (न, घ, ईं) नैव (अन्यत्) अन्यं (आपपन) स्तौमि (तव, इत्, उ) तवैव (स्तोमं) स्तोत्रं (चिकेत) जानामि ॥१७॥
18 इच्छन्ति देवाः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इछ᳓न्ति देवाः᳓ सुन्व᳓न्तं
न᳓ स्व᳓प्नाय स्पृहयन्ति
य᳓न्ति प्रमा᳓दम् अ᳓तन्द्राः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒च्छन्ति॑ दे॒वाः सु॒न्वन्तं॒ न स्वप्ना॑य स्पृहयन्ति ।
यन्ति॑ प्र॒माद॒मत॑न्द्राः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इछ᳓न्ति देवाः᳓ सुन्व᳓न्तं
न᳓ स्व᳓प्नाय स्पृहयन्ति
य᳓न्ति प्रमा᳓दम् अ᳓तन्द्राः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ichánti ← √iṣ- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sunvántam ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
spr̥hayanti ← √spr̥h- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
svápnāya ← svápna- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
átandrāḥ ← átandra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pramā́dam ← pramā́da- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yánti ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒च्छन्ति॑ । दे॒वाः । सु॒न्वन्त॑म् । न । स्वप्ना॑य । स्पृ॒ह॒य॒न्ति॒ ।
यन्ति॑ । प्र॒ऽमाद॑म् । अत॑न्द्राः ॥
Hellwig Grammar
- icchanti ← iṣ
- [verb], plural, Present indikative
- “desire; recommend; approve; seek; call; search; try; prefer; love; commend; assent; permit; choose.”
- devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- sunvantaṃ ← sunvantam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- svapnāya ← svapna
- [noun], dative, singular, masculine
- “dream; sleep.”
- spṛhayanti ← spṛhay ← √spṛh
- [verb], plural, Present indikative
- “envy; desire.”
- yanti ← i
- [verb], plural, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pramādam ← pramāda
- [noun], accusative, singular, masculine
- “carelessness; erroneousness; negligence; insanity; drunkenness; unmindfulness.”
- atandrāḥ ← atandra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “untired.”
सायण-भाष्यम्
सुन्वन्तं सोमाभिषवं कुर्वन्तं यजमानं देवाः इन्द्रादयः सर्वे इच्छन्ति रक्षितुम् । स्वप्नाय न स्पृहयन्ति । स्वप्नावस्थां तस्य सुन्वतो नेप्सन्ति । सर्वदा प्रबुद्धमेव कुर्वन्तीत्यर्थः । ‘ स्पृहेरीप्सितः’ (पा. सू. १. ४. ३६ ) इति कर्मणि चतुर्थी। ‘स्पृह ईप्सायाम् । चुरादिरदन्तः । यत एवमतः कारणात् अतन्द्राः अनलसा देवाः प्रमादं प्रकर्षेण मदकरं तदीयं सोमं यन्ति प्राप्नुवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The gods love the man who offers libations, they desire not to (let him) sleep, thence they, unslothful,obtain the inebriating Soma.”
Jamison Brereton
The gods seek a presser. They are not eager for sleep.
Tireless, they go to exhilaration.
Jamison Brereton Notes
pramā́da- in c is a hapax, but clearly derived from √mad. I do not understand where Geldner gets “… gehen sie auf Reisen.” Oldenberg, commenting on Geldner’s same gloss in his Gloss., says “… glaube ich nicht.”
Griffith
The Gods seek him who presses out the Soma; they desire not sleep
They punish sloth unweariedly.
Geldner
Die Götter suchen einen, der Soma braut; nicht bedürfen sie des Schlafes; unermüdlich gehen sie auf Reisen.
Grassmann
Götter wünschen Somapresser, nicht begehren sie des Schlummers, Rastlos eilen sie zum Rausche.
Elizarenkova
Боги ищут выжимающего (сому),
Они не стремятся ко сну:
Безустали идут они навстречу опьянению.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
आलस्य को निवारण करती हुई श्रुति कहती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवाः) विद्वान् जन (सुन्वन्तम्) शुभकर्मों में आसक्त जन की (इच्छन्ति) इच्छा करते हैं। (स्वप्नाय) स्वप्नशील आलसी पुरुष की (न स्पृहयन्ति) स्पृहा=इच्छा नहीं करते हैं। क्योंकि (अतन्द्राः) आलस्यरहित पुरुष ही (प्रमादम्) परम आनन्द को (यन्ति) पाते हैं ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जैसे विद्वान् आलसी पुरुष को नहीं चाहते हैं, तद्वत् सर्वहितकारी पुरुषों को उचित है कि वे उत्तमोत्तम कर्म करके उपमेय बनने की चेष्टा करें ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: आलस्य कदापि कर्त्तव्य नहीं, यह शिक्षा इससे दी जाती है। आलस्य मृत्यु है और उद्योग जीवन है। वेद में कहा गया है कि आलस्यरहित युवती स्त्रियाँ ही अच्छा सन्तान पैदा कर सकती है। यथा−दशेमं त्वष्टुर्जनयन्त गर्भमतन्द्रासो युवतयो विभृत्रम् ॥ ऋ० १।९५।२ ॥ जो (दश) ये दशों दिशाएँ (त्वष्टुः) सूर्य्यरूप पति से (विभृत्रम्) धारणपोषणकर्ता (इमम्) इस प्रत्यक्ष (गर्भम्) मेघरूप गर्भ को (जनयन्त) पैदा करती हैं। तद्वत् (अतन्द्रासः) निरालस्य (युवतयः) युवती स्त्रियाँ जगत्पोषक गर्भ अर्थात् सन्तान को जनती हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उद्योगी पुरुष के लिये निरालस्य से परमानन्द की प्राप्ति कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवाः) दिव्यकर्मकर्त्ता योगीजन (सुन्वन्तं) क्रियाओं में तत्पर मनुष्य को (इच्छन्ति) चाहते हैं (स्वप्नाय) आलस्य को (न) नहीं (स्पृहयन्ति) चाहते (अतन्द्राः) निरालस होकर (प्रमादं) परमानन्द को (यन्ति) प्राप्त होते हैं ॥१८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि उत्तमोत्तम आविष्कारों में तत्पर कर्मयोगी लोग निरालसी क्रियाओं में तत्पर पुरुष को विविध रचनात्मक कामों में प्रवृत्त करते हैं अर्थात् उद्योगी पुरुष को अपने उपदेशों द्वारा कलाकौशलादि अनेकविध कामों को सिखलाते हैं और ऐसा पुरुष जो आलस्य को त्यागकर निरन्तर उद्योग में प्रवृत्त रहता है, वही सुख भोगता तथा वही परमानन्द को प्राप्त होता है और आलसी व्यसनों में प्रवृत्त हुआ निरन्तर अपनी अवनति करता तथा सुख, सम्पत्ति और आनन्द से सदा वञ्चित रहता है, इसलिये ऐश्वर्य्य और आनन्द की कामनावाले पुरुष को निरन्तर उद्योगी होना चाहिये ॥१८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
आलस्यं निवारयन्ती श्रुतिराह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - देवाः=विद्वांसः। सुन्वन्तम्=शुभकर्माणि कुर्वन्तं जनम्। इच्छन्ति। स्वप्नाय=स्वपितीति स्वप्नः स्वप्नकारी शयनकारी। स्वप्नशीलाय पुरुषाय। न स्पृहयन्ति= नेच्छन्ति। यद्वा। जनस्य कस्यचिदपि स्वप्नाय स्वप्नावस्थायै न स्पृहयन्ति। विद्वांसः खलु सर्वदा सर्वजनं प्रबुद्धमिच्छन्ति। सर्वः खलु आलस्यरहितो भवत्विति तेषां स्पृहा “स्पृहेरीप्सितः” इति कर्मणि चतुर्थी। स्पृह ईप्सायां चुरादिरदन्तः। यत एवम्=अतः कारणात्। अतन्द्राः=तन्द्रा आलस्यं न विद्यते येषां ते अतन्द्रा आलस्यरहिता जनाः। प्रमादं=प्रकृष्टं मादमानन्दम्। यन्ति=प्राप्नुवन्ति। विचित्रो हि वैदिकः प्रयोगः। स लौकिकसाम्यं नाभ्युपैति। लोके प्रमादशब्दोऽनवधाने। वेदे आनन्दातिशये क्वचित् ॥१८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ उद्योगिभिरनालस्यैरेव परमानन्दः प्राप्यते इति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (देवाः) दिव्याः कर्मयोगिनः (सुन्वन्तं) क्रियासिद्धिकर्तारं (इच्छन्ति) वाञ्छन्ति (स्वप्नाय) आलस्यं (न) नहि (स्पृहयन्ति) वाञ्छन्ति (अतन्द्राः) निरालस्याः सन्तः (प्रमादं) परमानन्दं (यन्ति) प्राप्नुवन्ति ॥१८॥
19 ओ षु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ओ᳓ षु᳓ प्र᳓ याहि वा᳓जेभिर्
मा᳓ हृणीथा अभि᳓ अस्मा᳓न्
महाँ᳓ इव यु᳓वजानिः
मूलम् ...{Loading}...
ओ षु प्र या॑हि॒ वाजे॑भि॒र्मा हृ॑णीथा अ॒भ्य१॒॑स्मान् ।
म॒हाँ इ॑व॒ युव॑जानिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ओ᳓ षु᳓ प्र᳓ याहि वा᳓जेभिर्
मा᳓ हृणीथा अभि᳓ अस्मा᳓न्
महाँ᳓ इव यु᳓वजानिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
prá ← prá (invariable)
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
vā́jebhiḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
abhí ← abhí (invariable)
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
hr̥ṇīthāḥ ← √hr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
mā́ ← mā́ (invariable)
iva ← iva (invariable)
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yúvajāniḥ ← yúvajāni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ओ इति॑ । सु । प्र । या॒हि॒ । वाजे॑भिः । मा । हृ॒णी॒थाः॒ । अ॒भि । अ॒स्मान् ।
म॒हान्ऽइ॑व । युव॑ऽजानिः ॥
Hellwig Grammar
- o ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- o ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- vājebhir ← vājebhiḥ ← vāja
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- hṛṇīthā ← hṛṇīthāḥ ← hṛ
- [verb], singular, Present injunctive
- “anger.”
- abhy ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- mahāṃ ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yuvajāniḥ ← yuva ← yuvan
- [noun]
- “young; youthful.”
- yuvajāniḥ ← jāniḥ ← jānī
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wife.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र वाजेभिः वाजैरस्मभ्यं दातव्यैरन्नैः सार्धम् अस्मान् अभि आभिमुख्येन सु सुष्ठु प्र प्रकर्षेण ओ आ उ याहि शीघ्रमायाह्येव आगच्छैव । मा हृणीथाः मा क्रुध्यस्व । हृणीयतिः क्रुध्यतिकर्मा । यद्वा मा लज्जां प्राप्नुहि । ‘हृणीङ् लज्जायाम्’ इति कण्ड्वादौ पठ्यते । तत्र दृष्टान्तः । महानिव युवजानिः। युवतिर्जाया यस्य स तथोक्तः। ‘जायाया निङ्’ इति समासान्तो निङादेशः । ईदृशो महान् गुणैरधिकोऽपि यथा स्वभार्यां प्रति निर्लज्जः सन् शीघ्रं गच्छति तद्वत् ॥
Wilson
English translation:
“Come to us quickly with excellent viands, be not bashful, like the ardent husband of a new bride.”
Jamison Brereton
Drive forth here with prizes. Stop being angry at us,
like a great man with a young wife.
Jamison Brereton Notes
Hoffmann (1967: 87) notes of mā́hṛṇīthāḥ that the prohibitive contains a present injunctive, and he interprets it, plausibly, as “lass ab von deinen Groll…” rather than simply “don’t be angry.” However, recent work by Ian Hollenbaugh (presented at AOS March 2017) has argued strenuously, and in my view successfully, against Hoffmann’s claim that mā́clauses with pres. injunc. are inhibitive, not prohibitive, showing that pres. injunc. verb are found in mā́clauses only when the default (root) aor. injunc. is not available. Note that √hṛ ‘be angry’ only makes pres. forms. The context then must determine whether the form is inhibitive or preventive – in particular, the simile “like a great man with a young wife,” the interpretation of which will be severely affected by interference from our contemporary assumptions about such a situation and by our lack of knowledge about the corresponding assumptions in ancient India. If we assume on the basis of popular Western depictions that young wives have many ways of annoying their old husbands (profligate spending, flirting with younger men, etc.), but also have many wiles to win back their husbands’ favor, then an inhibitive would work.
Griffith
Come hither swift with gifts of wealth - be not thou angry with us-like
A great man with a youthful bride.
Geldner
Komm fein her mit deinen Belohnungen; sei auf uns nicht ärgerlich wie ein alter Mann, der eine junge Frau hat!
Grassmann
Komme schnell zu uns mit Gaben, wie ein reicher, neuvermählter; Nicht sei wider uns erzürnet.
Elizarenkova
Уверенно иди вперед с наградами!
Не сердись на нас,
Как великий (человек,) имеющий юную жену!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
विज्ञान दो, यह इससे प्रार्थना की जाती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! (वाजेभिः) भक्तजनों में बाँटने योग्य विविध विज्ञानों के साथ तू (अस्मान्+अभि) हमारी ओर (सु) अच्छे प्रकार (प्र) निश्चितरूप से (ओ+याहि) अवश्य आ जा। (मा+हृणीथाः) क्रोध या लज्जा मत कर। इसमें दृष्टान्त देते हैं। (इव) जैसे (युवजानिः१) जिसकी पत्नी युवति है, वह पुरुष (महान्) महान् भी हो, तो भी अपनी युवति स्त्री के ऊपर न क्रोध करता और न उससे लज्जा ही रखता है ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यदि हम उपासक कुकर्मों में न फंसें, तो वह कदापि क्रुद्ध न होगा। सदा उसको मन में रख कर्मों में प्रवृत्त होओ ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−महानिव युवजानिः। ऋग्वेद में इस प्रकार की उपमाएँ बहुत आती हैं। १−युवशेव कन्यनाम् ॥ ऋ० ८।३५।५ ॥ जैसे युवा पुरुष कन्याओं के वचन ध्यान से सुनते हैं। इससे यह शिक्षा दी जाती है कि अल्पवयस्का कन्या से कदापि पुरुष विवाह न करे, क्योंकि युवति स्त्रियाँ ही अपने पति को दुर्व्यसन से रोकतीं, अपने वश में रखतीं और उत्तम सन्तान पैदा कर सकती हैं। वेद में कहा गया है−तमस्मेरा युवतयो युवानं मर्मृज्यमानाः परि यन्त्यापाः ॥ ऋ० २।३५।४ ॥ (अस्मेराः) हंसती हुई प्रसन्ना और (आपः) शीतल जल के समान (युवतयः) युवति स्त्रियाँ (युवानम्) अपने युवा स्वामी को (मर्मृज्यमानाः) अलङ्कारों, सुभाषितों और सदाचारों से अत्यन्त भूषित करती हुई (तम्) उस पति को (परियन्ति) शीतल करती हैं। पुनः−जाया पतिं वहति वग्नुना सुमत्पुंस इद्भद्रो वहतुः परिष्कृतः ॥ १०।३२।३ ॥ (जाया) पतिपरायणा स्त्री (पतिम्) अपने स्वामी को (सुमत्) मङ्ललमय और (वग्नुना) मधुर भाषण से (वहति) उत्तम मार्ग में ले जाती है (वहतुः) कन्या को जो धन दिया जाता है, उसे वहतु कहते हैं। (भद्रः) अच्छा और (परिष्कृतः) शुद्ध जो (वहतुः) जौतुक है, वह (पुंसः) पति का ही भाग है। इत्यादि ॥१९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के लिये आह्वान कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! (वाजेभिः) अपने बलों के सहित (अस्मान्, अभि) हमारे अभिमुख (सु) शोभन रीति से (प्र, उ) अवश्य (आयाहि) आवें (महान्, युवजानिः, इव) जैसे दीर्घावस्थापन्न पुरुष युवती स्त्री को उद्वाहित करके लज्जित होता है, इस प्रकार (मा, हृणीथाः) लज्जित मत हो ॥१९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - राजलक्ष्मी, जो सदा युवति है, उसका पति वयोवृद्ध=हतपुरुषार्थ तथा जीर्णावयवोंवाला पुरुष कदापि नहीं हो सकता, या यों कहो कि जिस प्रकार युवति स्त्री का पति वृद्ध हो, तो वह पुरुष सभा, समाज तथा सदाचार के नियमों से लज्जित होकर अपना शिर ऊँचा नहीं कर सकता, इसी प्रकार जो पुरुष हतोत्साह तथा शूरतादि गुणों से रहित है, वह राज्यश्रीरूप युवति का पति बनने योग्य नहीं होता। इस मन्त्र में वृद्धविवाह तथा हतोत्साह पुरुष के लिये राजलक्ष्मी की प्राप्ति दुर्घट कथन की है अर्थात् युवति स्त्री के दृष्टान्त से इस बात को बोधन किया है कि शूरवीर बनने के लिये सदा युवावस्थापन्न शौर्य्यादि भावों की आवश्यकता है ॥१९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
विज्ञानं देहीत्यनया प्रार्थ्यते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! वाजेभिः=प्रदातव्यैर्ज्ञानैः सह। अस्मान् अभि=अस्मान् भक्तजनान् अभिलक्ष्य। सु=सुष्ठु। प्र=प्रकर्षेण। ओ याहि=आ उ याहि। आयाहि एव=आगच्छैव। मा हृणीथाः=मा क्रुध्य। हृणीयतिः क्रुध्यतिकर्मा। यद्वा। मा लज्जां प्राप्नुहि। हृणीङ्लज्जायामिति कण्ड्वादौ पठ्यते। अत्र दृष्टान्तः। महानिव युवजानिः=युवतिर्जाया यस्य स युवजानिः। जायाया निङिति समासान्तो निङादेशः। ईदृशो महान् गुणैरधिकोऽपि स्वजायामुद्दिश्य न कुप्यति न च लज्जते ॥१९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिण आह्वानं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! (वाजेभिः) बलैः सह (अस्मान्, अभि) अस्मदभिमुखं (सु) सुष्ठु (प्र, उ) प्रकर्षेण (आयाहि) आगच्छ (मा, हृणीथाः) मा लज्जस्व (महान्, युवजानिः, इव) यथा दीर्घावस्थापन्नो युवतिं जायामुदूढवान् लज्जते तद्वत् (मा, हृणीथाः) मा लज्जिष्ठाः ॥१९॥
20 मो ष्वट्द्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मो᳓ षु᳓ अद्य᳓ दुर्ह᳓णावान्
सायं᳓ करद् आरे᳓ अस्म᳓त्
अश्रीर᳓ इव जा᳓माता
मूलम् ...{Loading}...
मो ष्व१॒॑द्य दु॒र्हणा॑वान्त्सा॒यं क॑रदा॒रे अ॒स्मत् ।
अ॒श्री॒र इ॑व॒ जामा॑ता ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
मो᳓ षु᳓ अद्य᳓ दुर्ह᳓णावान्
सायं᳓ करद् आरे᳓ अस्म᳓त्
अश्रीर᳓ इव जा᳓माता
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
adyá ← adyá (invariable)
durháṇāvān ← durháṇāvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
sú ← sú (invariable)
u ← u (invariable)
āré ← āré (invariable)
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
karat ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
sāyám ← sāyám (invariable)
aśrīráḥ ← aśrīrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iva ← iva (invariable)
jā́mātā ← jā́mātar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
मो इति॑ । सु । अ॒द्य । दुः॒ऽहना॑वान् । सा॒यम् । क॒र॒त् । आ॒रे । अ॒स्मत् ।
अ॒श्री॒रःऽइ॑व । जामा॑ता ॥
Hellwig Grammar
- mo ← mā
- [adverb]
- “not.”
- mo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- ṣv ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- durhaṇāvān ← durhaṇāvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- sāyaṃ ← sāyam ← sāya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “evening; sāya [word].”
- karad ← karat ← kṛ
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- āre
- [adverb]
- “far.”
- asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- aśrīra ← aśrīraḥ ← aśrīra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “ugly; unpleasant.”
- iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- jāmātā ← jāmātṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “brother-in-law; husband.”
सायण-भाष्यम्
दुर्हणावान् । परैर्दुःसहहननं दुर्हणम् । तद्वानिन्द्रः अद्य इदानीम् अस्मत् आरे अस्माकं समीप आगच्छतु । सु सुष्ठु अतिशयेन सायं दिवसस्यावसानं सायंकालं मो करत् मा कार्षीत् । करोतेर्माङि लुङि ‘ कृमृदृरुहिभ्यः’ इति च्लेरङादेशः । जामाता । जायत इति जा अपत्यम् । तस्य निर्माता दुहितुः पतिः । अश्रीरइव । न श्रीरश्रीः । तदस्यास्तीत्यश्रीरः । मत्वर्थीयो रः । गुणैर्विहीनः कुत्सितो जामातासकृदाहूयमानोऽप्यासायंकालं विलम्बते । तद्वत्त्वं कालविलम्बं मा कृथा इत्यर्थः ॥ ॥ २० ॥
Wilson
English translation:
“Let insuperable, delay (coming to us) today until the evening, like an unlucky son-in-law.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Let not Indradelay: who, being repeatedly summoned, delays his appearance till evening
Jamison Brereton
Let him not (be) filled with evil rage. Will he spend his evening at a distance from us
like a son-in-law down on his luck?
Jamison Brereton Notes
The opening mó ṣú matches ó ṣú of 19a.
On first glance this verse appears to contain a mā́prohibitive with a subjunctive karat (so tr. Geldner), which would be grammatically quite anomalous.
Hoffmann (1967: 92) claims that in the Sprachgefühl karat is an injunctive, but this seems extremely unlikely to me because the root aor. of √kr̥is one of the best attested of such formations, and though the stem kára- is well established, there is no evidence that it is not interpreted as a subjunctive. There’s no augmented ákara- for example, and no thematic part. *kárant- or *káramāṇa-. I therefore take pāda a as an independent clause, with gapped prohibitive copula (“don’t be”) with mā́. Since the root √as doesn’t form injunctives (or an aorist), there is in fact no way to make a prohibitive copular sentence in any other way.
As noted in the introduction, I think this may be a reference to the instituting of the Third Pressing, which happens in the evening. The point may be that sacrificers who fail to have a Third Pressing risk losing the presence of a disgruntled Indra to those who do.
I do not entirely understand the social relations depicted in c. Ordinarily, in patrilocal marriage the son-in-law would be at a distance anyway; that is, the wife would be living with her husband’s family. Is this a reference to an in-comer, a husband who lives with his wife’s family because he’s too poor and who then makes it worse by distancing himself — or to the return of a bride because the husband was too feckless? Or is this similar to the situation in the Gambler’s Lament (X.34), where the husband loses his wife because of his gambling or other economically ruinous activities? In d “down on his luck” translates aśrīrá-, which phonologically resembles the characteristic offering of the Third Pressing, the ā́śir- ‘milk-mixture’. It thus indirectly hints at the Third Pressing theme.
Griffith
Let him not, wrathful with us, spend the evening far from us to-day,
Like some unpleasant son-in-law.
Geldner
Nicht möge er heute in Ungnaden fern von uns Einkehr halten wie ein unfeiner Tochtermann.
Grassmann
Nicht verweil er übelwollend fern von uns am heut’gen Abend wie ein widerwärt’ger Eidam.
Elizarenkova
Да не заедет он сегодня,
Полный недоброжелательства, далеко от нас,
Словно непочтительный зять!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
प्रेमातिशय दिखलाती हुई श्रुति कहती है।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दुर्हणावान्) दुर्हण नाम संसार का है, क्योंकि इसका हनन कोई कर नहीं सकता। वह संसार पोष्यस्वरूप से अधीन है जिसका, वह दुर्हणावान्। अथवा दुर्हणा=दुर्हिंसा, तद्वान्, अर्थात् दुष्टजनों का विनाशक वह इन्द्र (अस्मद्+आरे) हम भक्तजनों के निकट (अद्य) आज (सु) अच्छे प्रकार आवे। (सायम्+मो) सायंकाल न (करत्) करे। यहाँ दृष्टान्त देते हैं (अश्रीरः) श्रीरहित गुणविहीन (जामाता+इव) सलज्ज जामाता जैसे श्वशुरालय जाने में विलम्ब करता है, तद्वत् आप भी मेरे निकट आने में विलम्ब न करें ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वर की उपासना में विलम्ब न करना चाहिये। विक्षिप्त चित्त से आराधित परमात्मा प्रसन्न नहीं होता ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्य) इस समय (दुर्हणावान्) शत्रुओं से न सहने योग्य हनन करनेवाले आप (अस्मत्, आरे) हमारे समीप आइये (सु) अति (सायं) विलम्ब (मा, करत्) मत करें (अश्रीरः) निर्धन (जामाता, इव) जामाता के समान ॥२०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि हे सर्वविद्यासम्पन्न कर्मयोगिन् ! आप शत्रुओं का हनन करनेवाले तथा विद्यादाता हैं। कृपा करके हमारे यज्ञ में पधारें। निर्धन जामाता के समान अति विलम्ब न करें अर्थात् जैसे निर्धन जामाता बिना सामग्री के ठीक समय पर नहीं पहुँच सकता, इस प्रकार आप अतिकाल न करें ॥२०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
प्रेमातिशयं दर्शयन्ती श्रुतिराह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - दुर्हणावान्=दुःखेन हन्तुं योग्यो दुर्हणः संसारः। रक्ष्यमाणत्वेन सोऽस्यास्तीति दुर्हणावान् संसाररक्षकः। परैर्दुःसहहननं दुर्हणं तद्वान् वा। इन्द्रः। अस्मद् आरे=अस्माकं समीपे। अद्येदानीम्। आयातु किन्तु। सु=सुष्ठु अतिशयेन। सायं=दिनस्यावसानम्। मो करत्=माकार्षीत्, विलम्बं माकार्षीदित्यर्थः। अत्र दृष्टान्तः। अश्रीर इव जामाता=जायते इति जा अपत्यं तस्य निर्माता जामाता दुहितुः पतिः। अश्रीर इव=न श्रीरश्रीः, अश्रीरस्यास्तीति अश्रीरः। मत्वर्थीयो रः। यथा शोभारहितो गुणैर्विहीनो जामाता असकृदाहूतोऽप्यासायङ्कालं विलम्बते। तद्वत्। हे भगवन् ! अस्मत्समीपागमनाय मा विलम्बिष्ठाः ॥२०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्य) इदानीं (दुर्हणावान्) परैः दुःसहनवान् भवान् (अस्मत्, आरे) अस्माकं समीपे आगच्छन्तु (सु) अतिशयेन (सायं) विलम्बं (मा, करत्) मा कार्षीः (अश्रीरः) निर्धनः (जामाता) जामपत्यं माति सत्करोति स जामाता दुहितुः पतिरिव ॥२०॥
21 विद्मा ह्यस्य - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विद्मा᳓ हि᳓ अस्य वीर᳓स्य
भूरिदा᳓वरीं सुमति᳓म्
त्रिषु᳓ जात᳓स्य म᳓नांसि
मूलम् ...{Loading}...
वि॒द्मा ह्य॑स्य वी॒रस्य॑ भूरि॒दाव॑रीं सुम॒तिम् ।
त्रि॒षु जा॒तस्य॒ मनां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
विद्मा᳓ हि᳓ अस्य वीर᳓स्य
भूरिदा᳓वरीं सुमति᳓म्
त्रिषु᳓ जात᳓स्य म᳓नांसि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
vidmá ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
vīrásya ← vīrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
bhūridā́varīm ← bhūridā́van- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sumatím ← sumatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
jātásya ← √janⁱ- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
mánāṁsi ← mánas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
triṣú ← trí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
वि॒द्म । हि । अ॒स्य॒ । वी॒रस्य॑ । भू॒रि॒ऽदाव॑रीम् । सु॒ऽम॒तिम् ।
त्रि॒षु । जा॒तस्य॑ । मनां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- vidmā ← vidma ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- hy ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vīrasya ← vīra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- bhūridāvarīṃ ← bhūri
- [noun]
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- bhūridāvarīṃ ← dāvarīm ← dāvan
- [noun], accusative, singular, feminine
- “giving.”
- sumatim ← sumati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- triṣu ← tri
- [noun], locative, plural, masculine
- “three; tri/tisṛ [word].”
- jātasya ← jan
- [verb noun], genitive, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- manāṃsi ← manas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
सायण-भाष्यम्
अस्य इन्द्रस्य वीरस्य विक्रान्तस्य भूरिदावरीं बहुधनस्य दात्रीं सुमतिं कल्याणीं मतिमनुग्रहबुद्धिं विद्मा हि जानीमः खलु । तथा त्रिषु भूम्यादिषु त्रिषु लोकेषु जातस्य तत्कार्यार्थं प्रादुर्भूतस्य मनांसि हृदयानि च जानीमः । अतस्तस्येन्द्रस्य यथा प्रीतिर्जनिष्यते तथा स्तोत्रं कुर्म इत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“We know the munificent genitive rosity of the hero (Indra); of the purposes of him who is manifest in thethree worlds (we are aware).”
Jamison Brereton
For we know the much-giving benevolence of him,
the hero,
and the thoughts of him who was born in the three.
Jamison Brereton Notes
The referent of “the three” in c is not clear; perhaps again the three pressings.
Griffith
For well we know this Hero’s love, most liberal of the boons he gives,
His plans whom the three worlds display.
Geldner
Wir kennen ja seine vielschenkende Gnade, des Helden, die Gesinnung des an drei Orten Geborenen.
Grassmann
Denn wir kennen dieses Helden gabenreiche Gunsterweisung, Des dreifach gebornen Güte.
Elizarenkova
Ведь мы знаем милость этого героя,
Влекущую за собой обильное дарение,
Мысли (этого) рожденного в трех (местах).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
22 आ तू - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ तू᳓ षिञ्च क᳓ण्वमन्तं
न᳓ घा विद्म शवसाना᳓त्
यश᳓स्तरं शत᳓मूतेः
मूलम् ...{Loading}...
आ तू षि॑ञ्च॒ कण्व॑मन्तं॒ न घा॑ विद्म शवसा॒नात् ।
य॒शस्त॑रं श॒तमू॑तेः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
आ᳓ तू᳓ षिञ्च क᳓ण्वमन्तं
न᳓ घा विद्म शवसाना᳓त्
यश᳓स्तरं शत᳓मूतेः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
káṇvamantam ← káṇvamant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
siñca ← √sic- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tú ← tú (invariable)
gha ← gha (invariable)
ná ← ná (invariable)
śavasānā́t ← śavasāná- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
vidma ← √vid- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
śatámūteḥ ← śatámūti- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
yaśástaram ← yaśástara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
आ । तु । सि॒ञ्च॒ । कण्व॑ऽमन्तम् । न । घ॒ । वि॒द्म॒ । श॒व॒सा॒नात् ।
य॒शःऽत॑रम् । श॒तम्ऽऊ॑तेः ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tū ← tu
- [adverb]
- “now; then; but; and; now; however; then; then; surely.”
- ṣiñca ← siñca ← sic
- [verb], singular, Present imperative
- “submerge; sprinkle; pour; wet; decant; impregnate.”
- kaṇvamantaṃ ← kaṇvamantam ← kaṇvamat
- [noun], accusative, singular, masculine
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- ghā ← gha
- [adverb]
- vidma ← vid
- [verb], plural, Perfect indicative
- “know; diagnose; perceive; know; accord; notice; deem; mind; learn; specify; watch; recognize; detect; call.”
- śavasānāt ← śavasāna
- [noun], ablative, singular, masculine
- “strong.”
- yaśastaraṃ ← yaśastaram ← yaśastara
- [noun], accusative, singular, masculine
- śatamūteḥ ← śatamūti
- [noun], ablative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
हे अध्वर्यो कण्वमन्तम् । कणतिः शब्दकर्मा । कण्वाः स्तोतारः । यद्वा । कण्वगोत्रा ऋषयः ॥ तैर्युक्तमिन्द्रमुद्दिश्य तु क्षिप्रम् आ सिञ्च सोमं जुहुधि। शवसानात् । शवो बलम् । तदिवाचरतोऽतिबलात् शतमूतेः । शतं बहुनामैतत् । बह्व्य ऊतयो रक्षा यस्मिन् स शतमूतिः । तादृशादस्मादिन्द्रात् यशस्तरं यशस्वितरं पुरुषं न घ नैव विद्म जानीमः । अतस्तमेवोद्दिश्य सोमं जुहुधीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Pour out the libation to him who is associated with the Kaṇva (family); we know not any one morecelebrated than the very powerful bestower of numerous protections.”
Jamison Brereton
Pour here the Kaṇvas’ (soma). We know no one more glorious than him swelling with strength,
than him who has a hundred forms of help.
Griffith
Pour forth the gift which Kanvas bring, for none more glorious do we know
Than the Strong Lord with countless aids.
Geldner
Schenke doch den Soma ein, bei dem Kanviden als Sänger sind! Wir kennen keinen Angeseheneren als den Gewaltigen, der hundert Hilfen hat.
Grassmann
Giess ihm ein den Trank der Kanva’s; denn wir kennen keinen bessern, Als den starken labungsreichen.
Elizarenkova
Налей же хозяину канвов!
Не знаем мы более славного,
Чем сильный с сотней поддержек.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
23 ज्येष्टेन सोतरिन्द्राय - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ज्ये᳓ष्ठेन सोतर् इ᳓न्द्राय
सो᳓मं वीरा᳓य शक्रा᳓य
भ᳓रा पि᳓बन् न᳓रियाय
मूलम् ...{Loading}...
ज्येष्ठे॑न सोत॒रिन्द्रा॑य॒ सोमं॑ वी॒राय॑ श॒क्राय॑ ।
भरा॒ पिब॒न्नर्या॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ज्ये᳓ष्ठेन सोतर् इ᳓न्द्राय
सो᳓मं वीरा᳓य शक्रा᳓य
भ᳓रा पि᳓बन् न᳓रियाय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
índrāya ← índra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
jyéṣṭhena ← jyéṣṭha- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
sotar ← sotár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śakrā́ya ← śakrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vīrā́ya ← vīrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
bhára ← √bhr̥- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
náryāya ← nárya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
píbat ← √pā- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:IPRF, voice:ACT}
पद-पाठः
ज्येष्ठे॑न । सो॒तः॒ । इन्द्रा॑य । सोम॑म् । वी॒राय॑ । श॒क्राय॑ ।
भर॑ । पिब॑त् । नर्या॑य ॥
Hellwig Grammar
- jyeṣṭhena ← jyeṣṭha
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “firstborn; best; first; excellent; highest; jyeṣṭha [word].”
- sotar ← sotṛ
- [noun], vocative, singular, masculine
- indrāya ← indra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- vīrāya ← vīra
- [noun], dative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- śakrāya ← śakra
- [noun], dative, singular, masculine
- “Indra; Terminalia arjuna (Roxb.) Wight et Arn.; ivory tree.”
- bharā ← bhara ← bhṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “bring; hold; fill; support; wear; possess; carry; nourish; keep; hire; have; satiate; follow; bear.”
- piban ← pā
- [verb noun], nominative, singular
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- naryāya ← narya
- [noun], dative, singular, masculine
- “manly; heroic; powerful; male; human.”
सायण-भाष्यम्
हे सोतः अभिषोतरध्वर्यो वीराय विक्रान्ताय शक्राय शक्तियुक्ताय नर्याय नृभ्यो हिताय इन्द्राय ज्येष्ठेन मुख्येनैन्द्रवायवग्रहेण । स हि धाराग्रहाणां मध्ये ज्येष्ठः । तेन सोमं भर हर आहर । वीर्यं प्रापय । स चेन्द्रः पिबत् तं सोमं पिबतु । ।
Wilson
English translation:
“Offer, worshipper, the libation in the first plural ce to the hero, the powerful Indra, the benefactor of man;may he drink (of it).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In the first plural ce: allusion to the aindravāyava graha
Jamison Brereton
With the most superior (might), o presser, bring the soma to Indra, to the able hero.
He will drink for manly strength—
Jamison Brereton Notes
What to supply with jyéṣṭhena ‘most superior’ is not clear. Geldner “Schoppen”; on the basis of nearby VIII.4.4 jyéṣṭham … sáhaḥ I supply ‘might’.
Griffith
O presser, offer Soma first to Indra, Hero, Sakra, him
The Friend of man, that he may drink;
Geldner
Mit dem besten Schoppen bring, du Presser, dem Manne Indra, dem Mächtigen, den Soma, daß er trinke, dem Mannhaften!
Grassmann
Bring im grössten Fass, o Presser, Soma dar dem starken Helden, Indra trinke Manneskraft sich,
Elizarenkova
В лучшем (кубке) выжимальщик, для Индры,
Могучего героя, принеси сом’у,
Чтобы он пил для мужества!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमदेव को सब समर्पण करें, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतः) हे शुभकर्मकारी उपासकगण ! (वीराय) परमवीर महावीर (शक्राय) सर्वशक्तिमान् तथा (नर्य्याय) मनुष्यहितकारी (इन्द्राय) इन्द्रवाच्य परमदेव को (ज्येष्ठेन) इन्द्रियों में सर्वश्रेष्ठ ज्येष्ठ मन से (सोमम्) निज-२ सब ही वस्तु (भर) समर्पित करो। ऐसे भाव से भावित होकर उसको समर्पित करो, जिससे कि (पिबत्) वह उस उस पदार्थ पर अनुग्रह करे। इति ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही जगदीश महावीर है, क्योंकि वह सब कुछ कर सकता है, अतः वीरत्व की प्राप्ति के लिये उसी की उपासना करो। उसकी आज्ञा से ब्रह्मचर्य्य और व्रतों को करके वीर हो, लोगों में उपकार करो और मनोयोग से परार्थ करते हुए तुम परमगुरु में चित्त रक्खो ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतः) हे सोमरसोत्पादक ! (वीराय) शत्रुओं का विशेषतया नाश करनेवाले (शक्राय) समर्थ (नर्याय) मनुष्यों के हितकारक (इन्द्राय) कर्मयोगी के लिये (ज्येष्ठेन) सबसे पूर्वभाग के (सोमं) सोमरस को (भर) आहरण करो, जिसको वह (पिबत्) पान करे=पीवे ॥२३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सोमरस बनानेवाले को “सोता” कहते हैं, याज्ञिक लोगों का कथन है कि हे सोता ! शत्रुओं के नाशक, सब कामों के पूर्ण करने में समर्थ तथा सबके हितकारक कर्मयोगी के लिये सर्वोत्तम सोमरस भेट करो, जिसको वह पानकर प्रसन्न हुए सद्गुणों की शिक्षा द्वारा हमको अभ्युदय सम्पन्न करे ॥२३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वं परमात्मने समर्पणीयमिति प्रदर्शयत्यनया।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सोतः=सुनोति शुभकर्माणि करोतीति सोता तत्सम्बोधने। हे शुभकर्मपरायण ! ज्येष्ठेन=श्रेष्ठेन मनसा। सोमम्=सर्वं स्वकीयं वस्तु। इन्द्राय=परमात्मने। भर=अर्पय। कीदृशाय। वीराय=महावीराय जगदाधारकत्वात्। पुनः। शक्राय=सर्वं कर्त्तुं शक्नोतीति शक्रस्तस्मै। पुनः। नर्य्याय=नरहिताय। तस्मायेव सर्वभावेन सर्वं समर्पय। येन तं तं सोमं स खलु। पिबद्=अनुगृह्णीयात् ॥२३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतः) हे सोमरसोत्पादक ! (वीराय) विशेषेण शत्रूणां नाशकाय (शक्राय) समर्थाय (नर्याय) नरेभ्यो हिताय (इन्द्राय) कर्मयोगिने (ज्येष्ठेन) सर्वेभ्यः पूर्वेण भागेन (सोमं) सोमरसं (भर) आहर तं च सः (पिबत्) पिबेत् ॥२३॥
24 यो वेदिष्टो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ वे᳓दिष्ठो अव्यथि᳓षु
अ᳓श्वावन्तं जरितृ᳓भ्यः
वा᳓जं स्तोतृ᳓भ्यो गो᳓मन्तम्
मूलम् ...{Loading}...
यो वेदि॑ष्ठो अव्य॒थिष्वश्वा॑वन्तं जरि॒तृभ्यः॑ ।
वाजं॑ स्तो॒तृभ्यो॒ गोम॑न्तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
यो᳓ वे᳓दिष्ठो अव्यथि᳓षु
अ᳓श्वावन्तं जरितृ᳓भ्यः
वा᳓जं स्तोतृ᳓भ्यो गो᳓मन्तम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
avyathíṣu ← avyathí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
védiṣṭhaḥ ← védiṣṭha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
áśvāvantam ← áśvāvant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
jaritŕ̥bhyaḥ ← jaritár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
gómantam ← gómant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
stotŕ̥bhyaḥ ← stotár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
vā́jam ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यः । वेदि॑ष्ठः । अ॒व्य॒थिषु॑ । अश्व॑ऽवन्तम् । ज॒रि॒तृऽभ्यः॑ ।
वाज॑म् । स्तो॒तृऽभ्यः॑ । गोऽम॑न्तम् ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vediṣṭho ← vediṣṭhaḥ ← vediṣṭha
- [noun], nominative, singular, masculine
- avyathiṣv ← avyathiṣu ← avyathi
- [noun], locative, plural, masculine
- “surefooted.”
- aśvāvantaṃ ← aśvāvantam ← aśvāvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in horses.”
- jaritṛbhyaḥ ← jaritṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “singer.”
- vājaṃ ← vājam ← vāja
- [noun], accusative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- stotṛbhyo ← stotṛbhyaḥ ← stotṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- gomantam ← gomat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “rich in cattle; bovine.”
सायण-भाष्यम्
यः इन्द्रः अव्यथिषु अव्यथथितृषु सुखकरेषु स्तोतृषु वेदिष्ठः अतिशयेन वेदिता कृतस्य स्तोत्रस्य ज्ञाता स इन्द्रः जारितृभ्यः शंसितृभ्यो होत्रादिभ्यः स्तोतृभ्यः प्रस्तोत्रादिभ्यश्च अश्वावन्तं बहुभिरश्वैरुपेतं गोमन्तं बहुभिर्गोंभिरुपेतं सन्त वाजम् अन्नं बलं वा ददातीति शेषः ॥
Wilson
English translation:
“He who most recognisant of (the merit) of those who give him no annoyance, bestows upon his adorersand praisers food with horses and cattle.”
Jamison Brereton
He who among the unwavering is the best at finding the prize that brings horses for the singers,
that brings cattle for the praisers.
Griffith
Who, in untroubled ways, is best provider, for his worshippers.
Of strength in horses and in kine.
Geldner
Der unter den nie Fehlgehenden am besten den in Rossen und Rindern bestehenden Gewinn für Sänger, für Lobsinger ausfindig macht.
Grassmann
Der auf sich’rer Bahn am meisten Labung schafft an Ross und Rindern, Seinen Sängern, die ihn preisen.
Elizarenkova
Кто среди не знающих колебаний (богов) лучше всех находит
Для воспевателей награду, состоящую из коней
(И) из коров – для (своих) восх валителей…
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वरदान इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो इन्द्रवाची परमात्मा (अव्यथिषु) व्यथा न देनेवाले शान्तिप्रद मनुष्यों को (वेदिष्ठः) अतिशय जाननेवाला है, वह (जरितृभ्यः) तपस्या से जिन्होंने शरीर और इन्द्रियों को जीर्ण किया है, उन उपासकों को तथा (स्तोतृभ्यः) स्तुतिपाठक जनों को (अश्वावन्तम्) अक्षत इन्द्रिययुक्त तथा (गोमन्तम्) प्रशस्तवाणीयुक्त (वाजम्) विज्ञान देता है ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! यद्यपि उसके दान पृथिवी प्रभृति बहुत हैं, तथापि सर्व वस्तुओं से श्रेष्ठ दान यह है कि ये दोनों इन्द्रिय हैं। इन्हें शुभ कर्मों में लगाओ। वहाँ भी महादान विस्पष्ट वाणी है। तत्रापि विद्वान् स्तुतिपाठकों को और जितेन्द्रिय तपस्वियों को पवित्रतमा विद्यायुक्ता सदसद्विवेकिनी सुबुद्धियुक्ता वाणी देता है, जिस वाणी से जगत् को वश में कर सकते हैं। निरीह ईश्वर को भी प्रसन्न करते हैं। वही सर्वभाव से ध्येय, गेय और स्तुत्य है ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो कर्मयोगी (अव्यथिषु) अहिंसकों में (वेदिष्ठः) धनों का अत्यन्त लाभ करानेवाला है (जरितृभ्यः) स्तुति करनेवाले (स्तोतृभ्यः) कवियों के लिये (अश्वावन्तं) अश्वसहित (गोमन्तं) गोसहित (वाजं) अन्नादि समर्पित करता है ॥२४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जो कर्मयोगी धनों का लाभ करानेवाला और जो कवि=वेदों के ज्ञाता उपासकों के लिये अश्व, गो तथा अन्नादि नाना धनों का समर्पण करनेवाला है, उसका हम लोग श्रद्धापूर्वक सत्कार करें, ताकि वह प्रसन्न होकर ऐश्वर्य्य का लाभ करानेवाला हो ॥२४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरदानमनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - य इन्द्रः। अव्यथिषु=अव्यथयितृषु अपीडकेषु सुखकरेषु सुखकराणां मध्ये। वेदिष्ठः=अतिशयेन वेदिता विज्ञाता प्रसिद्धः। सर्वेषां प्राणिनामाशयस्य विज्ञाताऽस्ति। सः। जरितृभ्यः=तपसा खिन्नेभ्य उपासकेभ्यः। तथा स्तोतृभ्यः=महाकविभ्यः स्तावकेभ्यः। अश्वावन्तम्= इन्द्रियवन्तम्। गोमन्तम्=शोभनवाणीमन्तम्। वाजम्= विज्ञानम्। ददातीति शेषः ॥२४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) य इन्द्रः (अव्यथिषु) अहिंसकेषु (वेदिष्ठः) अत्यन्तं धनानां लम्भयिता (जरितृभ्यः) स्तोतृभ्यः (स्तोतृभ्यः) कविभ्यः (अश्वावन्तं) अश्वैः सहितं (गोमन्तम्) गोभिः सहितं च (वाजं) अन्नादि ददाति ॥२४॥
25 पन्यम्पन्यमित्सोतार आ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प᳓न्यम्-पन्यम् इ᳓त् सोतार
आ᳓ धावत म᳓दियाय
सो᳓मं वीरा᳓य शू᳓राय
मूलम् ...{Loading}...
पन्य॑म्पन्य॒मित्सो॑तार॒ आ धा॑वत॒ मद्या॑य ।
सोमं॑ वी॒राय॒ शूरा॑य ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प᳓न्यम्-पन्यम् इ᳓त् सोतार
आ᳓ धावत म᳓दियाय
सो᳓मं वीरा᳓य शू᳓राय
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ít ← ít (invariable)
pányam-panyam ← pánya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sotāraḥ ← sotár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
ā́ ← ā́ (invariable)
dhāvata ← √dhāv- 2 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
mádyāya ← mádya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sómam ← sóma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śū́rāya ← śū́ra- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vīrā́ya ← vīrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
पन्य॑म्ऽपन्यम् । इत् । सो॒ता॒रः॒ । आ । धा॒व॒त॒ । मद्या॑य ।
सोम॑म् । वी॒राय॑ । शूरा॑य ॥
Hellwig Grammar
- panyaṃ ← panyam ← panya
- [noun], accusative, singular, masculine
- panyam ← panya
- [noun], accusative, singular, masculine
- it ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- sotāra ← sotāraḥ ← sotṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- dhāvata ← dhāv
- [verb], plural, Present imperative
- “run; run; wash.”
- madyāya ← mad
- [verb noun], dative, singular
- “rut; intoxicate; delight; revel; rejoice; drink; ramp; exult.”
- somaṃ ← somam ← soma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- vīrāya ← vīra
- [noun], dative, singular, masculine
- “hero; man; Vīra; vīra; vīra [word]; Vīra.”
- śūrāya ← śūra
- [noun], dative, singular, masculine
- “brave; powerful.”
सायण-भाष्यम्
हे सोतारः अभिषोतारोऽध्वर्यवः मद्याय मादयितव्याय वीराय विक्रान्ताय शूराय शौर्यवत इन्द्राय पन्यंपन्यमित् सर्वत्र स्तुत्यमेव सोमम् आ धावत अभिगमयत । प्रयच्छतेत्यर्थः ॥ ॥ २१ ॥
Wilson
English translation:
“Hasten, offerers of the libation, (to present) the glorious Soma to the valiant, the hero (Indra), for (his)exhilaration.”
Jamison Brereton
Pressers, rinse the soma that is ever to be admired for the one to be exhilarated,
for the hero, the champion.
Griffith
Pressers, for him blend Soma juice, each draught most excellent, for him
The Brave, the Hero, for his joy.
Geldner
Rühret Soma an, stets kostbaren, ihr Presser, für den rauschliebenden starken Mann!
Grassmann
Schönen, schönen Trank, o Presser, füllet ein dem starken Helden, Soma ihm zum lust’gen Rausche.
Elizarenkova
Выжимальщики, размешивайте
Самого удивительного сому
Для любящего опьянение отважного героя!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
सर्व शुभ कर्म परेश को समर्पणीय हैं, इतर नहीं, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतारः) यज्ञादि शुभकर्मों के करनेवाले का नाम सोता है। हे सोतृगण ! आप (मद्याय) आनन्दप्राप्त्यर्थ (पन्यं+पन्यम्) स्तुत्य, स्तवनीय, स्तुतियोग्य (इत्) स्तुत्य परमात्मा के ही निकट (आ+धावत) सर्वभाव से दौड़िये। उसी के निकट पहुँचिये, पहुँचकर उपासना कीजिये। तथा (सोमम्) परमपवित्र वस्तु (वीराय+शूराय) परम वीर और शूर परमात्मा के लिये ही समर्पित करें ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! ईश्वर ही स्तवनीय है। अचेतन सूर्य्यादि उपासनीय नहीं तथा सर्व नवीन और प्रिय वस्तु उसको समर्पित करो ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतारः) हे जिज्ञासावाले मनुष्यो ! (मद्याय) अन्नपानादि सत्कार द्वारा हर्षित करने योग्य (वीराय) शत्रुहन्ता (शूराय) ओजस्वी कर्मयोगी के लिये (सोमं) सोमरस (पन्यंपन्यं, इत्) स्वादु स्वादु ही (आधावत) संस्कृत करें ॥२५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे जिज्ञासु जनो ! इस वेदविद्या के ज्ञाता ओजस्वी=बलवान् कर्मयोगी का सत्कार उत्तम प्रकार से बने हुए सोमरस द्वारा ही करना चाहिये, जिससे वह हर्षित हुए उत्तमोत्तम उपदेशों द्वारा हमारे जीवन में पवित्रता का संचार करे ॥२५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
शुभानि सर्वाणि कर्माणि परेशाय समर्पयितव्यानि, नेतराणि इत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे सोतारः=शुभकर्मतत्परा जनाः। यूयम्। मद्याय=आनन्दाय। पन्यं पन्यम्=स्तुत्यं स्तुत्यम्। इत्=एव। स्तवनीयमीशमेव। आ=समन्तात्। धावत=शीघ्रं गच्छत शीघ्रमुपासीध्वम्। तथा वीराय शूराय=परमात्मने। सोमम्=पूतं पवित्रं वस्तु समर्पयतेति शेषः ॥२५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सोतारः) हे जिज्ञासावन्तः ! (मद्याय) अन्नपानादिसत्कारैः मादयितुं योग्याय (वीराय) शत्रुहन्त्रे (शूराय) ओजस्विने (सोमं) सौम्यरसं (पन्यंपन्यं, इत्) स्वादुंस्वादुमेव (आधावत) संस्कुरुत ॥२५॥
26 पाता वृत्रहा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
पा᳐᳓ता वृत्रहा᳓ सुत᳓म्
आ᳓ घा गमन् ना᳓रे᳓ अस्म᳓त्
नि᳓ यमते शत᳓मूतिः
मूलम् ...{Loading}...
पाता॑ वृत्र॒हा सु॒तमा घा॑ गम॒न्नारे अ॒स्मत् ।
नि य॑मते श॒तमू॑तिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
पा᳐᳓ता वृत्रहा᳓ सुत᳓म्
आ᳓ घा गमन् ना᳓रे᳓ अस्म᳓त्
नि᳓ यमते शत᳓मूतिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
pā́tā ← pā́tar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sutám ← √su- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vr̥trahā́ ← vr̥trahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
āré ← āré (invariable)
asmát ← ahám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
gamat ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
gha ← gha (invariable)
ná ← ná (invariable)
ní ← ní (invariable)
śatámūtiḥ ← śatámūti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yamate ← √yam- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
पद-पाठः
पाता॑ । वृ॒त्र॒ऽहा । सु॒तम् । आ । घ॒ । ग॒म॒त् । न । आ॒रे । अ॒स्मत् ।
नि । य॒म॒ते॒ । श॒तम्ऽऊ॑तिः ॥
Hellwig Grammar
- pātā ← pā
- [verb], singular, periphrast. future
- “drink; gulp; soak; drink; suck; inhale.”
- vṛtrahā ← vṛtrahan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- sutam ← su
- [verb noun], accusative, singular
- “press out; su.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ghā ← gha
- [adverb]
- gaman ← gamat ← gam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- nāre ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāre ← āre
- [adverb]
- “far.”
- asmat ← mad
- [noun], ablative, plural
- “I; mine.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yamate ← yam
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- śatamūtiḥ ← śatamūti
- [noun], nominative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
सुतम् अभिषुतं सोमं पाता पानशीलः । ताच्छीलिकस्तृन् । ‘न लोकाव्यय° ’ इति कर्मणि षष्ठ्याः प्रतिषेधः । वृत्रहा वृत्रस्यासुरस्य हन्तेन्द्रः आ गमत् । घ इत्यवधारणे । आगच्छत्वेव अस्मत् अस्मत्तः आरे दूरदेशे मा भवतु । आगत्य च शतमूतिः बहुविधरक्षण इन्द्रः नि यमते अस्मदीयाञ्छत्रून्नियच्छतु तिरस्करोतु । यद्वा धनान्यस्मभ्यं नियच्छतु ददातु ॥
Wilson
English translation:
“May the drinker of the Soma libation, the slayer of Vṛtra, approach, let him not be far from us; let thegranter of many protections keep in check (our enemies).”
Jamison Brereton
The Vr̥tra-smasher, the drinker of the pressed (soma) will come. Not far from us
will he stop, the one with a hundred forms of help.
Griffith
The Vrtra-slayer drinks the juice. May he who gives a hundred aids
Approach, nor stay afar from us.
Geldner
Der Vritratöter, der den Soma trinkt, soll doch kommen! Nicht möge er fern von uns anhalten, der hundert Hilfen hat.
Grassmann
Soma trinkend komm er zu uns, nicht sei fern der Vritratödter, Reich an Hülfen kehre ein er.
Elizarenkova
Убийца Вритры, пьющий выжатого (сому),
Пусть же он придет! Неподалеку от нас
Пусть задержится он с сотней поддержек!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
दुष्टों का वह विनाशक भी है, यह जान उसकी उपासना करे, यह इससे शिक्षा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (पाता) वह सर्वपालक (वृत्रहा) अज्ञान अप्रकाश अन्धकार आदि अनिष्ट वस्तुओं का सर्वथा विनष्ट करनेवाला तथा (शतमूतिः) अनन्त रक्षक और सहायक परमात्मा (अस्मत्+आरे) हमारे निकट (सुतम्) निवेदित पदार्थ की रक्षा के लिये (आगमत्+घ) अवश्य आवे। और (न+अस्मत्+आरे) हमसे दूर न जाय ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा ही सर्वविघ्ननिवारक और सर्वपालक है। उसकी आज्ञापालन करते हुए मनुष्य इस प्रकार निर्वाह करें, जिससे सदाचारनिरत उन्हें देख प्रसन्न हो और आपदों से बचावे ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुतं) संस्कृत पदार्थ का (पाता) पान करनेवाला (वृत्रहा) शत्रुहन्ता कर्मयोगी (अस्मत्, आरे) हमसे दूर (न) न हो (आगमत्, घ) समीप में ही आवे (शतमूतिः) अनेकविध रक्षा करनेवाला कर्मयोगी ही (नियमते) शासन करता है ॥२६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिज्ञासुजन प्रार्थना करते हैं कि हे भगवन् ! आप हमारे समीप आवें अर्थात् विद्या, शिक्षा तथा अनेकविध उपायों से हमारी रक्षा करें, क्योंकि रक्षा करनेवाला कर्मयोगी ही शासक होता है, अरक्षक नहीं ॥२६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
विनाशकत्वेन तमेवोपासीतेत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पाता=पालकः। वृत्रहा=वृत्राणि अज्ञानानि अन्धकारांश्च हन्तीति वृत्रहा। पुनः। शतमूतिः=शतमनन्ता ऊतयो रक्षा यस्य स शतमूतिः निखिलरक्षक इन्द्रः। अस्मत्+आरे=अस्माकं समीपे। सुतम्=अभिसुतं मनसा समर्पितं वस्तु आलक्ष्य। आगमत्=अवश्यमागच्छतु। घ=अवधारणे आगत्य च। अस्मान् शुभकर्मणि नियमते=नितरां नियच्छतु=नियोजयतु ॥२६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सुतं) संस्कृतं पदार्थं (पाता) पाता पानशीलः (वृत्रहा) शत्रुहन्ता कर्मयोगी (अस्मत्, आरे) अस्मत्तो दूरं (न) न भवतु (आगमत्, घ) आगच्छत्वेव (शतमूतिः) अनेकविधरक्षावान् कर्मयोगी हि (नियमते) शासनं करोति ॥२६॥
27 एह हरी - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ए᳓ह᳓ ह᳓री ब्रह्मयु᳓जा
शग्मा᳓ वक्षतः स᳓खायम्
गीर्भिः᳓ श्रुतं᳓ गि᳓र्वणसम्
मूलम् ...{Loading}...
एह हरी॑ ब्रह्म॒युजा॑ श॒ग्मा व॑क्षतः॒ सखा॑यम् ।
गी॒र्भिः श्रु॒तं गिर्व॑णसम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ए᳓ह᳓ ह᳓री ब्रह्मयु᳓जा
शग्मा᳓ वक्षतः स᳓खायम्
गीर्भिः᳓ श्रुतं᳓ गि᳓र्वणसम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
brahmayújā ← brahmayúj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
hárī ← hári- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ihá ← ihá (invariable)
śagmā́ ← śagmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
sákhāyam ← sákhi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vakṣataḥ ← √vah- (root)
{number:DU, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
gīrbhíḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
gírvaṇasam ← gírvaṇas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śrutám ← √śru- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
आ । इ॒ह । हरी॒ इति॑ । ब्र॒ह्म॒ऽयुजा॑ । श॒ग्मा । व॒क्ष॒तः॒ । सखा॑यम् ।
गीः॒ऽभिः । श्रु॒तम् । गिर्व॑णसम् ॥
Hellwig Grammar
- eha ← ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- eha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- harī ← hari
- [noun], nominative, dual, masculine
- “reddish brown; yellow; pale; yellow; aureate.”
- brahmayujā ← brahma ← brahman
- [noun], neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- brahmayujā ← yujā ← yuj
- [noun], nominative, dual, masculine
- “amalgamated; harnessed.”
- śagmā ← śagma
- [noun], nominative, dual, masculine
- “powerful; reliable; competent.”
- vakṣataḥ ← vah
- [verb], dual, Aorist conj./subj.
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- sakhāyam ← sakhi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- gīrbhiḥ ← gir
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- śrutaṃ ← śrutam ← śru
- [verb noun], accusative, singular
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- girvaṇasam ← girvaṇas
- [noun], accusative, singular, masculine
सायण-भाष्यम्
(“ब्रह्मयुजा ब्रह्मणा मन्त्रेण स्तोत्रेण हविषा वा युज्यमानौ शग्मा शग्मौ सुखकरौ शक्तौ वा ईदृशौ हरी अश्वौ इह अस्मिन् यज्ञे सखायं समानख्यानं मित्रभूतमिन्द्रम् आ वक्षतः आवहताम् । कीदृशमिन्द्रम् । गीर्भिः स्तुतिभिः श्रुतं प्रख्यापितमाहात्म्यं गिर्वणसं गिरां संभक्तारं स्तुतिभिः संभजनीयं वा ॥ )
Wilson
English translation:
“May the delightful steeds who are harnessed by prayer bring hither (our) friends (Indra), magnified bypraises, deserving of laudation.”
Jamison Brereton
Here, just here will his two capable fallow bays, yoked by the sacred formulation, carry our comrade,
famed through songs, longing for songs.
Griffith
May the strong Bay Steeds, yoked by prayer, bring hither unto us our Friend,
Lover of Song, renowned by songs.
Geldner
Hierher sollen den Freund die durch Beschwörungswort geschirrten tüchtigen Falben fahren, den durch Lobreden Berühmten, Lobbegehrenden.
Grassmann
Starke, liedgeschirrte Rosse mögen bringen den Genossen, Den berühmten liederfreuten.
Elizarenkova
Сюда пусть привезут двое буланых коней,
Мощных, запрягаемых священным словом,
Друга, прославленного в песнях, любящего песни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मदर्शन किस रीति से होता है, यह इससे उपदेश देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गीर्भिः+श्रुतम्) जिसको परम्परा से ऋषि-मुनियों के वचनों द्वारा सुनते आये हैं। उसे न किन्होंने देखा और न सुना, परन्तु (गिर्वणसम्) जो स्वयं आदिसृष्टि में वाणी का प्रदाता है और (सखायम्) सर्व प्राणियों का मित्रस्वरूप है, उस महेश को (इह) इस संसार में (हरी) परस्पर हरणशील स्थावर और जङ्गम संसाररूप दो घोड़े (आ+वक्षतः) अच्छी तरह से प्रकाशित करते हैं। वे हरि कैसे हैं (ब्रह्मयुजा) ब्रह्म=चित् शक्ति से संयुक्त अर्थात् जिनमें परमात्मशक्ति विद्यमान हैं तथा (शग्मा) परमसुखकारी हैं ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मूर्तवस्तुवत् वह कदापि प्रत्यक्ष नहीं होता। परम्परा से वह केवल सुना जाता है, उसको किन्हींने देखा नहीं, क्योंकि वह इन्द्रियों से अदृश्य है। तब क्या उसके दर्शन के लिये यत्न भी न किया जाय, ऐसा नहीं। ये उसकी विभूतियाँ उसको प्रकाशित करती हैं, इनमें ही वह विद्यमान है। इनमें ही वह अन्वेष्ट्य है। इसी कारण ये विभूतियाँ परस्पर कल्याणकारिणी हैं। इनके कल्याणकारित्व को भी हम लोग नहीं देखते, क्योंकि चित्त विक्षिप्त हो रहा है ॥२७॥
आर्यमुनि - विषयः
अब यज्ञस्थान को प्राप्त ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगी का परमात्मोपदेश करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्मयुजा) परमात्मा के साथ सम्बन्ध रखनेवाले (शग्मा) लोक के सुखजनक (हरी) ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगी (इह) मेरे यज्ञ में (सखायं) सबके मित्र (श्रुतं) प्रसिद्ध (गिर्वणसं) वाणियों द्वारा भजनीय परमात्मा को (गीर्भिः) वाणियों से (आवक्षतः) आवाहित करें ॥२७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा की आज्ञा पालन करनेवाले तथा संसार को सुख का मार्ग विस्तृत करनेवाले ज्ञानयोगी और कर्मयोगी यज्ञ में आकर वेदवाणियों द्वारा उस प्रभु की उपासना करते हुए सब जिज्ञासुजनों को परमात्मा की आज्ञा पालन करने का उपदेश करते हैं कि हे जिज्ञासुओ ! तुम उस परमात्मा की उपासना तथा आज्ञापालन करो, जो सबको मित्रता की दृष्टि से देखता है, जैसा कि “मित्रस्य चक्षुषा सर्वाणि भूतानि समीक्षन्ताम्” इत्यादि मन्त्रों में वर्णन किया है कि सर्वमित्र परमात्मा की उपासना करता हुआ प्रत्येक पुरुष उसी की आज्ञापालन में तत्पर रहे ॥२७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मदर्शनं कया रीत्या भवतीत्यनयोपदिशति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - गीर्भिः=वचनैः परम्परोक्तैः। श्रुतम्=न कैश्चिदपि कदापि प्रत्यक्षेण दृष्टं गृहीतं वा किन्तु श्रुतमेव। पुनः। गिर्वणसम्=आदिसृष्टौ गिरां वाणीनां वनसं संविभक्तारं प्रदातारम्। ईदृशं सखायं=सर्वेषां मित्रं महेशम्। इह=संसारद्रष्टॄणां समक्षे। हरी=परस्परहरणशीलौ स्थावरजङ्गमात्मकौ संसारौ। आवक्षतः=आवहत आनयतः प्रकाशयत इत्यर्थः। कीदृशौ हरी। ब्रह्मयुजा=ब्रह्मयुजौ ब्रह्मणा चिच्छक्त्या संयुक्तौ। तथा। शग्मा=शग्मौ सुखकरौ ॥२७॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ यज्ञस्थौ ज्ञानयोगिकर्मयोगिनौ परमात्मानमुपदिशतामिति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ब्रह्मयुजा) परमात्मना सहकृतसम्बन्धौ (शग्मा) लोकानां सुखजनकौ (हरी) ज्ञानयोगिकर्मयोगिनौ (इह) मम यज्ञे (सखायं) हितकारकं (श्रुतं) प्रसिद्धं (गिर्वणसं) गीर्भिर्भजनीयं परमात्मानं (गीर्भिः) वाणीभिः (आवक्षतः) आवाहयताम् ॥२७॥
28 स्वादवः सोमा - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्वाद᳓वः सो᳓मा आ᳓ याहि
श्रीताः᳓ सो᳓मा आ᳓ याहि
शि᳓प्रिन्न् ऋ᳓षीवः श᳓चीवो
ना᳓य᳓म् अ᳓छा सधमा᳓दम्
मूलम् ...{Loading}...
स्वा॒दवः॒ सोमा॒ आ या॑हि श्री॒ताः सोमा॒ आ या॑हि ।
शिप्रि॒न्नृषी॑वः॒ शची॑वो॒ नायमच्छा॑ सध॒माद॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स्वाद᳓वः सो᳓मा आ᳓ याहि
श्रीताः᳓ सो᳓मा आ᳓ याहि
शि᳓प्रिन्न् ऋ᳓षीवः श᳓चीवो
ना᳓य᳓म् अ᳓छा सधमा᳓दम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
svādávaḥ ← svādú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
sómāḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śrītā́ḥ ← √śrī- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
yāhi ← √yā- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ŕ̥ṣīvaḥ ← r̥ṣīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śácīvaḥ ← śácīvant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
śíprin ← śiprín- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ácha ← ácha (invariable)
nā́yám? ← nā́yám? (invariable)
sadhamā́dam ← sadhamā́da- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
स्वा॒दवः॑ । सोमाः॑ । आ । या॒हि॒ । श्री॒ताः । सोमाः॑ । आ । या॒हि॒ ।
शिप्रि॑न् । ऋषि॑ऽवः । शची॑ऽवः । न । अ॒यम् । अच्छ॑ । स॒ध॒ऽमाद॑म् ॥
Hellwig Grammar
- svādavaḥ ← svādu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Madhura; sweet; sweet; dainty; agreeable.”
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- śrītāḥ ← śrī
- [verb noun], nominative, plural
- “cook; boil; heat; cook; mix.”
- somā ← somāḥ ← soma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yāhi ← yā
- [verb], singular, Present imperative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- śiprinn ← śiprin
- [noun], vocative, singular, masculine
- ṛṣīvaḥ ← ṛṣīvas ← ṛṣīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- śacīvo ← śacīvas ← śacīvat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “mighty.”
- nāyam ← na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- nāyam ← ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- acchā
- [adverb]
- “towards; accha [prefix].”
- sadhamādam ← sadhamāda
- [noun], accusative, singular, masculine
- “banquet; party; drink.”
सायण-भाष्यम्
हे शिप्रिन् । शिप्रं शिरस्त्राणम् । यद्वा । शिप्रे हनु नासिके वा । तद्वन् हे ऋषीवः ऋषिभिः स्तोतृभिर्युक्त शचीवः शक्तिमन् एवंभूत हे इन्द्र अस्मदीया इमे सोमाः स्वादवः । अभिषवादिभिः संस्कृतत्वेनास्वादनार्हा जाताः । अतस्त्वम् आ याहि आगच्छ। तथा ते सोमाः श्रीताः पयआदिभिः श्रयणद्रव्यैर्मिश्रिताः संस्कृताः । अतोऽपि आ याहि आगच्छ । नेति संप्रत्यर्थे । न संप्रति अयं स्तोता सधमादं सह मादयितव्यं त्वाम् अच्छ अभिमुखं स्तौतीति शेषः । अतोऽप्यायाहीत्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Handsome-chinned (Indra), the honoured of sages, the doer of great deeds, come, for well-flavoured isSoma; come, for the libations are ready mixed; his (your worshipper) now (invites you) to be present at this socialexhilarating rite.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Na ayam acchā sadgana)dan = now this (worshipper) in presence (invites) you to beexhilarated with (us)
Jamison Brereton
The soma juices are sweet: drive here! The soma juices are
prepared: drive here—
o you with (lovely) lips, accompanied by the seers, possessed of ability—on your own to the landing site, to the joint revelry.
Jamison Brereton Notes
nā́yám is a famous crux. See esp. Thieme (1949) and more recently Jamison 2013 (Fs. Hock), both with discussion of previous literature. After my recent reconsideration of the evidence I would now eliminate “to the landing site,” since I now think the underlying expression is *nā́ayám “(just) this man here,” which lost its transparency and came to mean “on one’s own” and could be used for any person, not just the 3rd.
Griffith
Sweet are the Soma juices, come! Blent are the Soma juices, come!
Rsi-like, mighty, fair of cheek, come hither quickly to the feast.
Geldner
Süß sind die Soma´s, komm her! Gemischt sind die Soma´s, komm her in eigener Person zu dem Gelage, mit geöffneten Lippen, Rishiumgebener, Machtvoller!
Grassmann
Süss sind diese Tränke, komme, starker Trinker, Sänger liebend Zu dem neuen Rauschgelage.
Elizarenkova
Вкусны соки сомы – приезжай!
Готовы соки сомы – приезжай!
О прекрасногубый, повелитель риши, сильный –
Нет его здесь! – (приезжай) на совместное пиршество!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
उससे दिए पदार्थ रसमय हैं, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिप्रिन्) हे शिष्टजनों के आनन्ददायक ! (ऋषीवः) हे ज्ञानमय देव ! (शचीवः) और हे सर्वशक्तिमन् ! (सोमाः) आपके दिए हुए निखिल पदार्थ (स्वादवः) स्वादिष्ठ हैं अर्थात् बहुत ही रोचक हैं। अतः महानन्ददायक आप (आ+याहि) इन पर कृपा करने के लिये आइये। पुनः (सोमाः) ये निखिल पदार्थ (श्रीताः) विविध गुणों से मिश्रित हैं अतः (आयाहि) आइये। क्योंकि जिस कारण (सधमादम्) सबके साथ आनन्द देनेवाले आपके (अच्छ) अभिमुख=समीप (अयम्) यह मैं (न) नहीं हूँ अर्थात् आपको मैं नहीं देखता, अतः कृपा कीजिये ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! ईश्वरप्रदत्त कौन वस्तु तुम्हारे हितकर और गुणमय नहीं है। इस हेतु उसी को हितकर और आनन्दप्रद जानो और उसी की कीर्ति के गान से वाणी को पवित्र करो ॥२८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब उपदेशानन्तर उनका सत्कार करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिप्रिन्) हे शोभन शिरस्त्राणवाले (ऋषीवः) विद्वानों से युक्त (शचीवः) शक्तिसम्पन्न कर्मयोगिन् ! (सोमाः) आपके पानार्ह रस (स्वादवः) स्वादुत्वयुक्त हो गये (आयाहि) अतः उनके पानार्थ आइये और (श्रीताः, सोमाः) वह रस परिपक्व हो गये (आयाहि) अतएव आइये (न) इस समय (सधमादं) साथ-साथ भक्ष्य तथा पानक्रिया योग्य आपके (अच्छ) अभिमुख (अयं) यह स्तोता स्तुति करता है ॥२८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगी का सत्कार कथन किया है कि हे भगवन् ! आप विद्वानों सहित भोजन तथा उत्तमोत्तम रसों का पान करें, यह भक्ष्य तथा पानक्रिया योग्य पदार्थ परिपक्व हो गये हैं, अतएव आप इनको ग्रहण करें, यह स्तोता आपसे प्रार्थना करता है ॥२८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
तेन दत्तानि वस्तूनि रसयुक्तानि सन्तीत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे शिप्रिन्=शिष्टान् जनान् प्रीणयति तर्पयति पालयति यः स शिप्री। तस्य सम्बोधने हे शिप्रिन् शिष्टपालक ! हे ऋषीवः=ऋषिमन् “ऋषयो ज्ञानानि प्रशस्तानि विद्यन्तेऽस्येति ऋषिमान्” हे महाज्ञानिन् ! हे शचीवः=शचीवन् शचीमन् सर्वशक्तिमन् इन्द्र ! अस्माकं सोमास्तवैव प्रदत्ताः सर्वे पदार्थाः। स्वादवः=स्वादिष्ठाः सन्ति। न केऽपि अरोचका इत्यर्थः। अतस्तान् अनुग्रहीतुं त्वमायाहि। पुनः। न केवलं ते स्वादव एव किन्तु। ते सोमाः। श्रीताः=विविधगुणैश्च मिश्रिताः। अपि=तानपि। अनुग्रहीतुम्। आयाहि। हे इन्द्र ! यतः। अयमहम्। सधमादम्=सहमादयितारं सहानन्दयितारम्। त्वाम्। अच्छ=अभिमुखम्। नास्मि। त्वां न पश्यामीत्यर्थः ॥२८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ उपदेशानन्तरं तौ सत्क्रियेतामिति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (शिप्रिन्) हे शोभनशिरस्त्राणवन् (ऋषीवः) विद्वद्युक्त (शचीवः) शक्तिमन् कर्मयोगिन् ! (सोमाः) भवत्पानार्हरसाः (स्वादवः) स्वादवः संजाताः अतः (आयाहि) तत्पानार्थमागच्छ (श्रीताः, सोमाः) परिपक्वाश्च सोमाः (आयाहि) अतस्तत्पानार्थमागच्छ (न) सम्प्रति (सधमादं) सहमादयितव्यं त्वां (अच्छ) अभिमुखं (अयं) अयं स्तोता स्तौति ॥२८॥
29 स्तुतश्च यास्त्वा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्तु᳓तश् च या᳓स् त्वा व᳓र्धन्ति
महे᳓ रा᳓धसे नृम्णा᳓य
इ᳓न्द्र कारि᳓णं वृध᳓न्तः
मूलम् ...{Loading}...
स्तुत॑श्च॒ यास्त्वा॒ वर्ध॑न्ति म॒हे राध॑से नृ॒म्णाय॑ ।
इन्द्र॑ का॒रिणं॑ वृ॒धन्तः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स्तु᳓तश् च या᳓स् त्वा व᳓र्धन्ति
महे᳓ रा᳓धसे नृम्णा᳓य
इ᳓न्द्र कारि᳓णं वृध᳓न्तः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ca ← ca (invariable)
stútaḥ ← stút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
tvā ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
várdhanti ← √vr̥dh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
nr̥mṇā́ya ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
rā́dhase ← rā́dhas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
índra ← índra- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
kāríṇam ← kārín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥dhántaḥ ← √vr̥dh- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
स्तुतः॑ । च॒ । याः । त्वा॒ । वर्ध॑न्ति । म॒हे । राध॑से । नृ॒म्णाय॑ ।
इन्द्र॑ । का॒रिण॑म् । वृ॒धन्तः॑ ॥
Hellwig Grammar
- stutaś ← stutaḥ ← stut
- [noun], nominative, plural, feminine
- “stut [word].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yās ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tvā ← tvad
- [noun], accusative, singular
- “you.”
- vardhanti ← vṛdh
- [verb], plural, Present indikative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- rādhase ← rādhas
- [noun], dative, singular, neuter
- “gift; munificence; liberality; bounty.”
- nṛmṇāya ← nṛmṇa
- [noun], dative, singular, neuter
- “manhood; power.”
- indra
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kāriṇaṃ ← kāriṇam ← kārin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “causing; making; acting; performing; producing; doing.”
- vṛdhantaḥ ← vṛdh
- [verb noun], nominative, plural
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्र कारिणं कर्मणां कर्तारं वृधन्तः वर्धयन्तो ये स्तुतः स्तोतारः याः च तदीयाः स्तुतयः त्वा त्वां वर्धन्ति वर्धयन्ति । किमर्थम् । महे महते राधसे धनाय नृम्णाय बलाय च । उभयोर्लाभार्थम् । ते तदुभयं लभन्त इत्यध्याहारः। यद्वा । उत्तरत्र ते सत्रा दधिरे शवांसि इति संबन्धः ॥
Wilson
English translation:
“They who praising you magnify you, Indra, the instrumental tutor of rites, and those (hymns which glorify) youhave (for their object) great riches and strength.”
Jamison Brereton
The praises that strengthen you for great generosity and manly action, o Indra, strengthening (you) as the decisive victor, ᳓
Jamison Brereton Notes
29-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Verse 29 consists of a relative clause (beginning stútaś ca yā́ḥ) conjoined with the relative clause of 30 (beginning with parallel gíraś ca yā́ḥ), but the rest of verse 30 causes some syntactic problems. The main clause appears to consist of the end of 30b: túbhyaṃ tā́ni, but pāda c contains an accented verb dadhiré, which appears to continue the interrupted relative clause beginning in pāda a. The result is what looks like an embedded main clause, a syntactic anomaly. I am not happy with this syntactic arrangement, but if we read dadhiré, there seems no way to escape it. As Geldner points out in his n., the Indian Pp. and Max Müller’s 1877 edition read the verb without accent, but as Geldner says, “dadhiré ist doch wohl die richtige Lesung.”
Griffith
And lauds which strengthen thee for great bounty and valour, and exalt
Indra who doeth glorious deeds,
Geldner
Die Lobgesänge, die dich erheben, zu großer Freigebigkeit und Mannestat den Siegesgewinner erhebend, o Indra,
Grassmann
Die Gesänge, die dich stärken, grosse Manneskraft zu schenken, Mögen deinen Sänger segnen.
Elizarenkova
И хвалы, которые тебя вдохновляют
На великое дарение, на мужественное деяние,
О Индра, вдохновляющие (также) певца,
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
फिर उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्र) हे सर्वद्रष्टा इन्द्रवाच्य परमात्मन् ! (स्तुतः) स्तुति करनेवाले साधुजन (च) और (याः) जो उनकी स्तुतियाँ हैं, वे दोनों मिलके (कारिणम्) सुखकारी (त्वा) तुझको अर्थात् तेरी कीर्ति को निज-२ कर्मों तथा प्रभावों से (वृधन्तः) बढ़ाते हुए (महे) महान् (राधसे) पूज्य पवित्र धन के लिये तथा (नृम्णाय) बल के लिये (वर्धन्ति) संसार की उन्नति में बढ़ते जाते हैं। यह आपकी महती कृपा है ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे परम इष्टदेव ! जो तेरी कीर्ति गाते हैं, उनका संसार में महोदय देखा जाता है। उनका अधःपतन नहीं होता। उनकी वाणी भी समुन्नता, शुद्धा, पवित्रतमा, सत्या, बहुभाषायुक्ता और नाना शब्दमयी होती है ॥२९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब सत्कारानन्तर उनसे बल तथा धन के लिये प्रार्थना करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तुतः) स्तोता लोग (कारिणं, वृधन्तः) क्रियाशील मनुष्यों को उत्साहित करते हुए (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (महे, राधसे) महान् धन के लिये (नृम्णाय) बल के लिये (त्वा) आपको (वर्धन्ति) स्तुति द्वारा बढ़ाते हैं (याः, च) और उनकी स्तुतियें आपको यश प्रकाशन द्वारा बढ़ाती हैं ॥२९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे कर्मयोगिन् ! स्तोता लोग कर्मशील पुरुषों को उत्साहित करते हुए आपसे धन तथा बल के लिये प्रार्थना करते हैं कि कृपा करके आप हमें पदार्थविद्या के आविष्कारों द्वारा उन्नत करें, जिससे हमारा यश संसार में विस्तृत हो और विशेषतया उन्नति को प्राप्त हो ॥२९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र ! स्तुतः=स्तुवन्ति तव गुणान् गायन्ति ये ते स्तुतः स्तोतारः। स्तौतेः क्विप्। च पुनः। यास्तदीयाः स्तुतयः सन्ति ताः। उभये मिलित्वा। कारिणम्=सुखकारिणम्। त्वा=त्वाम् तव कीर्तिम्। स्वैः स्वैः शुभकर्मभिः प्रभावैश्च। वृधन्त=वर्धयन्तः सन्तः। महे=महते। राधसे=पूताय धनाय। तथा। नृम्णाय=बलाय च। वर्धन्ति=वर्धन्ते संसारोन्नतिषु सदा वर्धन्त इति तव महती कृपा ॥२९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ तौ सत्कृत्य बलादिकं प्रति प्रार्थ्येते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तुतः) स्तोतारं (कारिणं, वृधन्तः) क्रियाशीलाञ्जनान् उत्साहयन्तः (इन्द्र) हे कर्मयोगिन् ! (महे, राधसे) महते धनाय (नृम्णाय) बलाय (च त्वा) त्वां (वर्धयन्ति) स्तुति द्वारा वर्धयन्ति (यः, च) यास्तदीयाः स्तुतयः ताश्च त्वां वर्धयन्ति ॥२९॥
30 गिरश्च यास्ते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गि᳓रश् च या᳓स् ते गिर्वाह
उक्था᳓ च तु᳓भ्यं ता᳓नि
सत्रा᳓ दधिरे᳓ श᳓वांसि
मूलम् ...{Loading}...
गिर॑श्च॒ यास्ते॑ गिर्वाह उ॒क्था च॒ तुभ्यं॒ तानि॑ ।
स॒त्रा द॑धि॒रे शवां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
गि᳓रश् च या᳓स् ते गिर्वाह
उक्था᳓ च तु᳓भ्यं ता᳓नि
सत्रा᳓ दधिरे᳓ श᳓वांसि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
ca ← ca (invariable)
gíraḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
girvāhaḥ ← gírvāhas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
te ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
tā́ni ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
túbhyam ← tvám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
ukthā́ ← ukthá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
dadhiré ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
satrā́ ← satrā́ (invariable)
śávāṁsi ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
गिरः॑ । च॒ । याः । ते॒ । गि॒र्वा॒हः॒ । उ॒क्था । च॒ । तुभ्य॑म् । तानि॑ ।
स॒त्रा । द॒धि॒रे॒ । शवां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- giraś ← giraḥ ← gir
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yās ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- te ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- girvāha ← girvāhaḥ ← girvāhas
- [noun], vocative, singular, masculine
- ukthā ← uktha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hymn; praise; uktha [word]; encomium.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- tubhyaṃ ← tubhyam ← tvad
- [noun], dative, singular
- “you.”
- tāni ← tad
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- satrā
- [adverb]
- dadhire ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- śavāṃsi ← śavas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “strength; power; superiority.”
सायण-भाष्यम्
हे गिर्वाहः गीर्भिः स्तुतिभिः वहनीयेन्द्र ते तुभ्यं क्रियमाणाः गिरश्च स्तुतिरूपाश्च वाचः याः सन्ति । उक्था च उक्थानि च शस्त्ररूपाणि च वचांसि तुभ्यं त्वदर्थं क्रियमाणानि यानि सन्ति । तानि सर्वाणि सत्रा सहैव शवांसि बलानि दधिरे तव विदधिरे ॥ ॥ २२ ॥
Wilson
English translation:
“Upborne by hymns, those your praises and those prayers which are addressed to you, all combined,sustain your energies.”
Jamison Brereton
And the songs for you, o you whose vehicle is song, and the solemn words—these are for you—
those which have in every way deployed their powers.
᳓
Jamison Brereton Notes
29-30 ...{Loading}...
Jamison Brereton Notes
Verse 29 consists of a relative clause (beginning stútaś ca yā́ḥ) conjoined with the relative clause of 30 (beginning with parallel gíraś ca yā́ḥ), but the rest of verse 30 causes some syntactic problems. The main clause appears to consist of the end of 30b: túbhyaṃ tā́ni, but pāda c contains an accented verb dadhiré, which appears to continue the interrupted relative clause beginning in pāda a. The result is what looks like an embedded main clause, a syntactic anomaly. I am not happy with this syntactic arrangement, but if we read dadhiré, there seems no way to escape it. As Geldner points out in his n., the Indian Pp. and Max Müller’s 1877 edition read the verb without accent, but as Geldner says, “dadhiré ist doch wohl die richtige Lesung.”
Griffith
And songs to thee who lovest song, and all those hymns addressed to thee-
These evermore confirm thy might.
Geldner
Und die Lobreden, die deine Kräfte vollständig machen, du von Lobreden Angezo-gener, und diese Lobgedichte sind dein.
Grassmann
Denn die Lieder, liederfreuter, Indra, und der Sänger Sprüche Geben stets dir neue Kräfte.
Elizarenkova
И песни, о притягиваемый песнями, которые
Тебе полностью придают силы,
И эти гимны – для тебя.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की स्तुति से वाणी बलवती होती है, इस अर्थ को इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (गिर्वाहः) वाणियों का वाहक यद्वा हे स्तुतिप्रिय ! वस्तुतः परमात्मा ही सकल प्राणियों की वाणियों का प्रदाता है। आदि सृष्टि में मनुष्यजाति को उसी ने वाणी दी, इससे भी वही वाणीवाहक है। जब वही वाणी दाता है, तब हम मनुष्य उसकी क्या स्तुति कर सकते हैं। हमारी स्तुति विडम्बनामात्र है, तथापि अपने सन्तोष के लिये हम उसके गुणों का गान करते हैं। यह इस शब्द से ध्वनि है। हे परमात्मन् ! (ते) तेरे लिये हम मनुष्यों से प्रयुज्यमान (याः+च+गिरः) जो ये वचन हैं (च) और (तुभ्यम्) तेरे लिये (उक्था) जो पवित्र स्तुतिवचन हैं (तानि) वे दोनों (सत्रा) साथ ही (शवांसि) बलों को (दधिरे) धारण करते हैं। ईश्वर के उद्देश से प्रयुक्त वचनों में अधिक बल होते हैं ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जब मनुष्य ईश्वरीय तत्त्व जानता और तदीय गुणों से अपनी वाणी को पवित्र करता, तब ही उसमें बल आता, उससे सुरक्षित उपासक सर्वत्र सुप्रतिष्ठित होता है ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वाहः) हे वाणियों द्वारा सेवनीय ! (या, ते, गिरः, च) जो आप सम्बन्धी वाणी हैं (च) तथा (तुभ्यं, उक्था) जो आपके लिये स्तोत्र हैं (तानि) वे सब (सत्रा) साथ ही (शवांसि) बलों को (दधिरे) उत्पन्न करते हैं ॥३०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे ज्ञानयोगी तथा कर्मयोगिन् ! आप सम्बन्धी स्तोत्रों तथा ऋचाओं द्वारा आपको उद्बोधन करते हुए आपकी प्रशंसा करते हैं कि कृपा करके आप हम लोगों को वेदविद्या का उपदेश करें, जिससे हम ऐश्वर्य्यशाली होकर संसार में यशस्वी हों ॥३०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईश्वरस्तुत्या वाणी बलवती भवतीत्यर्थमनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे गिर्वाहः=गिरां वाणीनां वाहः। वस्तुतः परमात्मैव सर्वेषां प्राणिनां वाणीप्रदाता। आद्यसृष्टौ च मनुष्यजातौ तेनैव वाणी विस्पष्टा प्रदत्ता अतोऽपि स गिर्वाहः। यद्वा। हे मनुष्यवाणीप्रद ईश्वर ! ते=त्वदर्थम्। याश्च। गिरः=प्रत्यहम् अस्माभिः प्रयुज्यमाना वाचः सन्ति ताः। च=पुनः। तुभ्यम्=त्वदर्थम्। यानि। उक्था=उक्थानि अस्माभिः प्रयुज्यमानानि पवित्राणि स्तुतिवचनानि सन्ति तानि च। सत्रा=सार्धमेव। शवांसि=बलानि। दधिरे=धारयन्ति। ईश्वरोद्देशेन प्रयुज्यमाना वाचः स्तुतयश्च बलवत्यो भवन्ति ॥३०॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (गिर्वाहः) हे गीर्भिः सेवनीय ! (याः, ते, गिरः, च) याश्च त्वत्सम्बन्धिवाण्यः (तुभ्यं, उक्था, च) त्वदर्थं स्तोत्राणि च (तानि) तानि सर्वाणि (सत्रा) सहैव (शवांसि) बलानि (दधिरे) दधते ॥३०॥
31 एवेदेष तुविकूर्मिर्वाजाँ - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एवे᳓द् एष᳓ तुविकूर्मि᳓र्
वा᳓जाँ ए᳓को व᳓ज्रहस्तः
सना᳓द् अ᳓मृक्तो दयते
मूलम् ...{Loading}...
ए॒वेदे॒ष तु॑विकू॒र्मिर्वाजाँ॒ एको॒ वज्र॑हस्तः ।
स॒नादमृ॑क्तो दयते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एवे᳓द् एष᳓ तुविकूर्मि᳓र्
वा᳓जाँ ए᳓को व᳓ज्रहस्तः
सना᳓द् अ᳓मृक्तो दयते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
evá ← evá (invariable)
ít ← ít (invariable)
tuvikūrmíḥ ← tuvikūrmí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ékaḥ ← éka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jān ← vā́ja- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vájrahastaḥ ← vájrahasta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámr̥ktaḥ ← ámr̥kta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dayate ← √dā- 3 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sanā́t ← sanā́t (invariable)
पद-पाठः
ए॒व । इत् । ए॒षः । तु॒वि॒ऽकू॒र्मिः । वाजा॑न् । एकः॑ । वज्र॑ऽहस्तः ।
स॒नात् । अमृ॑क्तः । द॒य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- eved ← eva
- [adverb]
- “indeed; merely; thus; even; surely; same; eva [word]; successively; immediately; in truth.”
- eved ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- tuvikūrmir ← tuvikūrmiḥ ← tuvikūrmi
- [noun], nominative, singular, masculine
- vājāṃ ← vāja
- [noun], accusative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- eko ← ekaḥ ← eka
- [noun], nominative, singular, masculine
- “one; single(a); alone(p); some(a); single(a); eka [word]; alone(p); excellent; each(a); some(a); one; same; alone(p); some(a); consistent; any(a); undifferentiated; disjunct.”
- vajrahastaḥ ← vajra
- [noun], masculine
- “vajra; Vajra; vajra; vajra; lightning; abhra; vajramūṣā; diamond; vajra [word]; vajrakapāṭa; vajra; vaikrānta.”
- vajrahastaḥ ← hastaḥ ← hasta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hand; hand; proboscis; hasta [word]; autograph.”
- sanād ← sanāt
- [adverb]
- amṛkto ← amṛktaḥ ← amṛkta
- [noun], nominative, singular, masculine
- “new; undamaged; complete.”
- dayate ← day
- [verb], singular, Present indikative
- “share.”
सायण-भाष्यम्
एषः एव इन्द्रः तुविकूर्मिः बहुकर्मा। इत् इति पूरकः । एकः सर्वेषु देवेषु मुख्यः वज्रहस्तः वज्रबाहुः सनात् चिरकालादारभ्य अमृक्तः शत्रुभिरबाधित एवंभूतः स इन्द्रः वाजान् अन्नानि बलानि वा दयते स्तोतृभ्यो ददाति ॥
Wilson
English translation:
“Verily this accomplisher of many acts, the chief (among the gods), the wielder of the thunderbolt, hewho has ever been unconquered, gives food (to his votaries).”
Jamison Brereton
Just so the powerfully ranging one with mace in hand is the only one to distribute the prizes of victory—indestructible from of old.
Jamison Brereton Notes
Following EWA (s.v.) I take tuvikūrmí- to √cari , not √kṛ as Grassmann, Geldner do.
See disc. ad III.30.3.
Griffith
Thus he, sole doer of great deeds whose hand holds thunder, gives us strength,
He who hath never been subdued.
Geldner
Fürwahr dieser Tatenreiche mit der Keule in der Hand vergibt allein die Gewinne, seit alters ungeschmälert.
Grassmann
Stets ja schenkt der wirkungsreiche, er allein, der blitzbewehrte, Reiches Gut, der unversehrte.
Elizarenkova
В самом деле, этот мощно действующий (бог)
С дубиной грома в руке один издревле,
Невредимый, раздает награды.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही अनन्तकर्मा है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - विद्वानों से अनुभूयमान (एषः+एव) यही (इत्) निश्चय (तुविकूर्मिः) अनन्तकर्मकारक है। (एकः) वह अपने कार्य में किसी की सहायता की अपेक्षा नहीं करता, अतः एक ही है। (वज्रहस्तः) जिसके हाथ में ज्ञानरूप वज्र है अथवा दण्डधारी है। और (सनात्) सदा से (अमृक्तः) अविनश्वर है। वह इन्द्र हम भक्तजनों को (वाजान्) विवेक और विविध अन्न (दयते) देता है ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिस हेतु वही विश्वकर्मा कर्मफलदाता और अविनश्वरदेव है। उसी की कृपा से विज्ञान और धन प्राप्त होते हैं। अतः आप भी कर्म करें। आलस्य त्यागें और उसी की शरण में जायँ ॥३१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब अन्नादि पदार्थों के सुरक्षित रखने का विधान कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः, एव, इत्) यही कर्मयोगी (तुविकूर्मिः) अनेक कर्मोंवाला (एकः) एक ही (वज्रहस्तः) वज्रसमान हस्तवाला (सनात्, अमृक्तः) चिरकालपर्य्यन्त निर्विघ्न (वाजान्) अन्नादि पदार्थों को (दयते) सुरक्षित रखता है ॥३१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का तात्पर्य्य यह है कि जिज्ञासु पुरुष कर्मयोगी की स्तुति करते हुए उसको चिरकालपर्य्यन्त अन्नादि खाद्य पदार्थों को सुरक्षित रखनेवाला कथन करते हैं, जिसका भाव यह है कि राजा तथा प्रजा को अन्न का कोष सदा चिरकाल तक सुरक्षित रखना चाहिये, जिससे प्रजा अन्न के कष्ट से दारुण दुःख को प्राप्त न हो। शास्त्र में “अन्नं वै प्राणः”=अन्न को प्राण कथन किया है, क्योंकि अन्न के विना प्राणी जीवित नहीं रह सकता, इसलिये पुरुषों को उचित है कि अन्न का कोश सदा सुरक्षित रखें ॥३१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स ह्यनन्तकर्मास्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - एषः=कविभिरनुभूयमान इन्द्र एव। तुविकूर्मिः=बहुकर्मा अनन्तकर्मा। इदिति निश्चये। इन्द्रोऽनन्तकर्मास्तीति न संदेहः। पुनः। स एकः=अद्वितीयः स्वकार्ये साहाय्यानपेक्षः। पुनः। वज्रहस्तः=वज्रं विज्ञानाख्यं हस्ते यस्य स ज्ञानरूप इत्यर्थः। पुनः। सनात्=सदैव। अमृक्तः=अविनश्वरः। ईदृगिन्द्रः। अस्मभ्यमुपासकेभ्यः। वाजान्=विवेकान्। दयते=ददाति। सदा तत्प्रसादादेव विवेको लभ्यत इत्यर्थः ॥३१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ अन्नादिरक्षा विधीयते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः, एव, इत्) एष एव कर्मयोगी (तुविकूर्मिः) बहुकर्मा (एकः) एक एव (वज्रहस्तः) वज्रवद्धस्तवान् (सनात्, अमृक्तः) चिरात् अनिर्बाधः सन् (वाजान्) अन्नादीनि (दयते) रक्षति ॥३१॥
32 हन्ता वृत्रम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ह᳓न्ता वृत्रं᳓ द᳓क्षिणेन
इ᳓न्द्रः पुरू᳓ पुरुहूतः᳓
महा᳓न् मही᳓भिः श᳓चीभिः
मूलम् ...{Loading}...
हन्ता॑ वृ॒त्रं दक्षि॑णे॒नेन्द्रः॑ पु॒रू पु॑रुहू॒तः ।
म॒हान्म॒हीभिः॒ शची॑भिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
ह᳓न्ता वृत्रं᳓ द᳓क्षिणेन
इ᳓न्द्रः पुरू᳓ पुरुहूतः᳓
महा᳓न् मही᳓भिः श᳓चीभिः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
dákṣiṇena ← dákṣiṇa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
hántā ← hántar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
puruhūtáḥ ← puruhūtá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahī́bhiḥ ← máh- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
śácībhiḥ ← śácī- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
हन्त॑ । वृ॒त्रम् । दक्षि॑णेन । इन्द्रः॑ । पु॒रु । पु॒रु॒ऽहू॒तः ।
म॒हान् । म॒हीभिः॑ । शची॑भिः ॥
Hellwig Grammar
- hantā ← han
- [verb], singular, periphrast. future
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- dakṣiṇenendraḥ ← dakṣiṇena ← dakṣiṇa
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “southern; right; south; southerly; dakṣiṇa [word]; sincere; clockwise; deft.”
- dakṣiṇenendraḥ ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- purū ← puru
- [noun], accusative, plural, neuter
- “many; much(a); very.”
- puruhūtaḥ ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- puruhūtaḥ ← hūtaḥ ← hvā
- [verb noun], nominative, singular
- “raise; call on; call; summon.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahībhiḥ ← mah
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- śacībhiḥ ← śacī
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “Śacī; power; dexterity; ability; aid.”
सायण-भाष्यम्
अयम् इन्द्रः दक्षिणेन हस्तेनैकेनैव वृत्रम् आवरकमसुरं हन्ता साधु हतवान्। हन्तेः साधुकारिणि तृन् । ‘न लोकाव्यय ’ इति षष्ठीप्रतिषेधः । पुरु पुरुषु । ‘सुपां सुलुक्’ इति विभक्तेर्लुक् । बहुषु देशेषु पुरुहूतः महीभिः महतीभिः शचीभिः क्रियाभिः शक्तिभिर्वा महान् सर्वेभ्य उत्कृष्टः । एवंभूत इन्द्रोऽस्मान् रक्षत्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra, the slayer of Vṛtra with his right hand, the invoked of many in many (plural ces), the mighty by mighydeeds.”
Jamison Brereton
He is the smasher of Vr̥tra with his right (hand)—the many times much-called-upon Indra,
the great one with great powers,
Griffith
Vrtra he slays with his right hand, even Indra, great with mighty power,
And much-invoked in many a place.
Geldner
Mit der Rechten tötet Indra den Vritra, der vielmals Vielgerufene, der groß ist an großen Kräften.
Grassmann
Indra schlägt, der vielgerufne, oft den Feind mit seiner Rechten, Gross an grossen Heldenthaten.
Elizarenkova
Правой (рукой) он убивает Вритру
(Этот) Индра, очень много призываемый,
Великий с великими силами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
वही महादेव है, यह उपदेश देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) परमात्मा (दक्षिणेन) बल से (वृत्रम्+हन्ता) अविवेक का हनन करनेवाला है और (पुरु) बहुत प्रदेशों में (पुरुहूतः) बहुत ज्ञानी पुरुषों से पूजित और आहूत है। तथा (महीभिः) महती (शचीभिः) शक्तियों और कर्मों से (महान्) सर्वश्रेष्ठ है ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस हेतु वह सर्वविघ्नविनाशक, सर्व विद्वानों से सुपूजित और स्वशक्तियों और स्वकर्मों से महान् देव है। अतः हे मनुष्यो ! उसी की शरण जाओ और तुम भी संसार के विघ्न निवारण करने में यथाशक्ति प्रयत्न करो और अपने सदाचारों से महान् बनो ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वही परमैश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगी (वृत्रं) सन्मार्ग के वारयिता को (दक्षिणेन, हन्ता) चातुर्य्ययुक्त कर्मों से हनन करनेवाला (पुरु) अनेक स्थलों में (पुरुहूतः) बहुत मनुष्यों से आहूत (महीभिः) बड़ी (शचीभिः) शक्ति से (महान्) पूज्य हो रहा है ॥३२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह महान् ऐश्वर्य्यसम्पन्न कर्मयोगी, जो सन्मार्ग से च्युत पुरुषों को दण्ड देनेवाला और श्रेष्ठों की रक्षा करनेवाला है, वह सब स्थानों में पूजा जाता अर्थात् मान को प्राप्त होता है और सब प्रजाजन उसी की आज्ञा में रहकर मनुष्यजन्म के फलचतुष्टय को प्राप्त होते हैं ॥३२॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
स एव महादेवोऽस्तीत्युपदिशति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वृत्रं हन्ताऽस्ति=वृणाति वृणोति वा आच्छादयति ज्ञानमिति वृत्रोऽविवेकः तं वृत्रमज्ञानम्। दक्षिणेन=दक्षेण बलेन। हन्ता=हननकर्त्ता। हन्ते स्तृन् प्रत्ययः। न लोक़ाव्ययेति षष्ठीप्रतिषेधः। सर्वविघ्नविनाशक इत्यर्थः। पुरु=पुरुषु बहुषु। सुपां सुलुगिति विभक्तेर्लोपः। पुरुहूतः=पुरुभिर्बहुभिर्हूतः पूजितः। पुनः। महीभिः=महतीभिः। शचीभिः=कर्मभिः शक्तिभिश्च। महान् इन्द्रोऽस्ति ॥३२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) सः एव परमैश्वर्य्यसम्पन्नः कर्मयोगी (वृत्रं) वारयितारं सन्मार्गस्य (दक्षिणेन, हन्ता) चातुर्ययुक्तेन कर्मणा हननशीलः (पुरु) बहुषु स्थलेषु (पुरुहूतः) बहुभिर्हूतः (महीभिः) महतीभिः (शचीभिः) शक्तिभिः (महान्) पूज्योऽस्ति ॥३२॥
33 यस्मिन्विश्वाश्चर्षणय उत - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓स्मिन् वि᳓श्वाश् चर्षण᳓य
उत᳓ च्यौत्ना᳓ ज्र᳓यांसि च
अ᳓नु घे᳓न् मन्दी᳓ मघो᳓नः
मूलम् ...{Loading}...
यस्मि॒न्विश्वा॑श्चर्ष॒णय॑ उ॒त च्यौ॒त्ना ज्रयां॑सि च ।
अनु॒ घेन्म॒न्दी म॒घोनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓स्मिन् वि᳓श्वाश् चर्षण᳓य
उत᳓ च्यौत्ना᳓ ज्र᳓यांसि च
अ᳓नु घे᳓न् मन्दी᳓ मघो᳓नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
carṣaṇáyaḥ ← carṣaṇí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
víśvāḥ ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
cyautnā́ ← cyautná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
jráyāṁsi ← jráyas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
utá ← utá (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
gha ← gha (invariable)
ít ← ít (invariable)
maghónaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
mandī́ ← mandín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यस्मि॑न् । विश्वाः॑ । च॒र्ष॒णयः॑ । उ॒त । च्यौ॒त्ना । ज्रयां॑सि । च॒ ।
अनु॑ । घ॒ । इत् । म॒न्दी । म॒घोनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvāś ← viśvāḥ ← viśva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- carṣaṇaya ← carṣaṇayaḥ ← carṣaṇi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “people.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- cyautnā ← cyautna
- [noun], nominative, plural, neuter
- jrayāṃsi ← jrayas
- [noun], nominative, plural, neuter
- “expanse; area.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- ghen ← gha
- [adverb]
- ghen ← id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- mandī ← mandin
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intoxicant; exhilarating.”
- maghonaḥ ← maghavan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “big.”
सायण-भाष्यम्
विश्वाः सर्वाः चर्षणयः प्रजाः यस्मिन् इन्द्रे वर्तन्ते यदधीना भवन्ति । उत अपि च च्यौत्ना च्यौत्नानि । बलनामैतत् । प्रच्युतिसाधनानि बलानि च ज्रयांसि शत्रुविषयाण्यभिभवनानि यस्मिन्निन्द्रे वर्तन्ते । ‘ जि ज्रि अभिभवने ’ इति धातुः । स इन्द्रः मघोनः । मघं हविर्लक्षणं धनम् । तद्वतो यजमानान् अनु मन्दी अनुमोदको भवति। घेत् इति पूरकौ। यद्वा । मन्दी स्तुत्यः स इन्द्रस्ताननु गृह्णातीति शेषः । अथवा । यस्य मघोनो धनवत इन्द्रस्य मन्दी स्तोतानुकूलो भवति एष एतानि इत्युत्तरत्रैकवाक्यता ॥
Wilson
English translation:
“He upon whom all men depend, (in whom) overwhelming energies (abide), he verily is the delighter ofthe opulent (worshipper).”
Jamison Brereton
In whom are all the settled domains and both exploits and expanses. The (soma) invigorating for the bounteous (Indra) (follows) along.
Jamison Brereton Notes
Geldner takes Indra as the referent of c with maghónaḥ acc. pl. referring to human benefactors (“Wenn er berauscht ist, so tut er es den freigebigen Herren gleich”). However, mandín- usually describes soma (although it does modify Indra in I.9.2, 101.1, and X.96.6), and the only occurrence of mándiṣṭha- in the RV is found in this hymn and also modifies soma: VIII.2.9 mándiṣṭhaḥ śū́rasya “most invigorating for the champion,” with a dependent genitive, which is how I take maghónaḥ here. I therefore, somewhat reluctantly take the subject to be soma, who is accompanying (ánu) Indra, who already contains the multitudes listed in pāda a.
However, the appearance of pl. maghónām in the next verse (34c), where it refers to humans who receive Indra’s largesse, gives me pause, and it is quite possible that Geldner’s interpretation is correct.
Griffith
He upon whom all men depend, all regions, all achievements, he
Takes pleasure in our wealthy chiefs.
Geldner
Auf dem alle Völker und die Umwälzungen und Anläufe beruhen. Wenn er berauscht ist, so tut er es den freigebigen Herren gleich.
Grassmann
Er, in welchem alle Wesen, alle Kräfte sind und Räume, Er ist’s, der erfreut die Fürsten.
Elizarenkova
С кем (связаны) все народы,
А также потрясающие деяния и набеги…
Когда же он в опьянении, (он радует) щедрых покровителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर सर्वाधार है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन्) जिस इन्द्र में (विश्वाः) सब स्थावर जङ्गम (चर्षणयः) प्रजाएँ और पदार्थ स्थित हैं (उत) और जिसमें (च्यौत्ना) च्युतिशील विनश्वर कार्यरूप जगत् अथवा बल स्थित हैं (ज्रयांसि) जिसमें जयशील परमाणुरूप वस्तु स्थित हैं, वह इन्द्र (मघोनः) ज्ञानी पुरुषों का (अनु+घ+इत्) अवश्य (अनु+मन्दी) अनुमोदक होता है। अथवा जो इन्द्र (मन्दी) स्तुति योग्य है और जो (मघोनः) ज्ञानी पुरुषों के ऊपर अनुग्रह करता है, वह इन्द्र सबका स्तुत्य पूज्य है ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिसके अधीन यह अनन्त और अद्भुत जगत् है, हे मनुष्यो ! उसको त्याग अन्य जड़ देवों को क्योंकर गाते हो, क्योंकि अन्य देव मनोरथ पूर्ण नहीं कर सकते। परन्तु परमात्मा की कृपा सर्वदा तुम्हारी रक्षक है, यह विचार कर उसी को गाओ, यह आशय है ॥३३॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी को धनवान् प्रजाओं की रक्षा करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन्) जिस कर्मयोगी के आधार पर (विश्वाः, चर्षणयः) सम्पूर्ण प्रजा हैं (उत) और (च्यौत्ना, ज्रयांसि, च) जिसमें दूसरों का अभिभव करनेवाले बल हैं (मघोनः, अनु) वह धनवानों के प्रति (मन्दी, घेत्) आनन्ददाता होता है ॥३३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सबका शासक कर्मयोगी, जो अपने अतुल बल से सब प्रजाओं को वशीभूत रखता है, वह धनवानों को सुरक्षित रखता हुआ उनको आनन्द प्रदान करनेवाला होता है ॥३३॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
सर्वाधार ईश्वरोऽस्तीति दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - यस्मिन् इन्द्रे। विश्वाः=सर्वाः स्थावरा जङ्गमाश्च। चर्षणयः=प्रजाः पदार्थाश्च सन्निविष्टा वर्तन्ते। उत=अपि च। च्यौत्ना=च्यौत्नानि च्युतिशीलानि विनश्वराणि कार्यरूपाणि वस्तूनि बलानि वा। च पुनः। ज्रयांसि=जयशीलानि परमाणुरूपानि वस्तूनि यस्मिन् वर्तन्ते। स इन्द्रः। मघोनः=मघं स्तुतिरूपं धनं तद्वतो यजमानान्। अनुमन्दी=अनुमोदको भवति। घेदिति पूरकौ। यद्वा। मन्दी स्तुत्यः स इन्द्रस्ताननुगृह्णातीति शेषः। अथवा यस्य मघोनः धनवत इन्द्रस्य। मन्दी=स्तोता। अनु=अनुकूलो भवति। एष एतान्युत्तरत्रैकवाक्यता ॥३३॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिना धनवतां रक्षणं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्मिन्) यस्मिन् आधारभूते कर्मयोगिनि (विश्वाः, चर्षणयः) सर्वाः प्रजाः (उत) अथ (च्यौत्ना, ज्रयांसि, च) अभिभावकानि बलानि च (मघोनः, अनु) स धनवतः अनु (मन्दी, घेत्) आनन्दयिताऽस्ति ॥३३॥
34 एष एतानि - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ एता᳓नि चकार
इ᳓न्द्रो वि᳓श्वा यो᳓ ऽति शृण्वे᳓
वाजदा᳓वा मघो᳓ना᳐म्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष ए॒तानि॑ चका॒रेन्द्रो॒ विश्वा॒ योऽति॑ शृ॒ण्वे ।
वा॒ज॒दावा॑ म॒घोना॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
एष᳓ एता᳓नि चकार
इ᳓न्द्रो वि᳓श्वा यो᳓ ऽति शृण्वे᳓
वाजदा᳓वा मघो᳓ना᳐म्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
cakāra ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
etā́ni ← eṣá (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
áti ← áti (invariable)
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
śr̥ṇvé ← √śru- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
maghónām ← maghávan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
vājadā́vā ← vājadā́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ए॒षः । ए॒तानि॑ । च॒का॒र॒ । इन्द्रः॑ । विश्वा॑ । यः । अति॑ । शृ॒ण्वे ।
वा॒ज॒ऽदावा॑ । म॒घोना॑म् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← eṣaḥ ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- etāni ← etad
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- cakārendro ← cakāra ← kṛ
- [verb], singular, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- cakārendro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ’ti ← ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- śṛṇve ← śru
- [verb], singular, Present indikative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- vājadāvā ← vāja
- [noun], masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- vājadāvā ← dāvā ← dāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “giving.”
- maghonām ← maghavan
- [noun], genitive, plural, masculine
- “big.”
सायण-भाष्यम्
एषः इन्द्रः विश्वा विश्वानि व्याप्तानि एतानि वृत्रवधादीनि वीर्याणि । यद्वा । पृथिव्यादीनि भूतजातानि । तानि चकार कृतवान् । यः इन्द्रः बलैरतिशयितः शृण्वे श्रूयते सर्वत्र स्तूयते । अपि च स इन्द्रः मघोनां हविष्मतां यजमानानां वाजदावा वाजस्यान्नस्य दाता भवति ॥
Wilson
English translation:
“This Indra has made all these (beings), who is thence exceedingly renowned; he is he donor of food toopulent worshippers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Has made all these beings: etāni viśvāni cakāra, he has made all these, eitherbhūtajātāni, all beings, or he has performed all these exploits : the death of Vṛtra and the like.
Jamison Brereton
He has done these things—Indra, who is famed beyond all things as the giver of prizes to the bounteous (patrons).
Griffith
All this hath he accomplished, yea, Indra, most gloriously renowned,
Who gives our wealthy princes strength.
Geldner
Er hat diese Taten getan, Indra, der alle Taten an Ruhm übertrifft, der den Freigebigen die Siegesgewinne verleiht.
Grassmann
Er vollbrachte diese Werke, Indra überall gepriesen, Schenkend Gut den Opferherren.
Elizarenkova
Он совершил эти (подвиги),
Индра, который превосходит все,
(Этот) даритель наград для щедрых покровителей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा की महिमा दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एष+इन्द्रः) यह इन्द्र (एतानि) इन पृथिवी जल आदि (विश्वा) सब वस्तुओं को (चकार) बनाता है तथा (यः) जो (अति+शृण्वे) अतिशय सर्वत्र स्तवनीय होता है और वही (मघोनाम्) धनसम्पन्न पुरुषों को भी (वाजदावा) विवेकरूप धन देनेवाला है। वही परमात्मा उपास्य और ध्येय है, यह शिक्षा इससे होती है ॥३४॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! उसी की महिमा गाओ, जो सबको बनाता, पालता और अन्त में संहार करता, उसी को दाता समझकर ध्यान करो ॥३४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः, इन्द्रः) इस कर्मयोगी ने (एतानि, विश्वा) एतादृश कार्यों को (चकार) किया (यः) जो (मघोनां) धनवानों को (वाजदावा) अन्नादि पदार्थों का दाता (अति, शृण्वे) अतिशय सुना जाता है ॥३४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - संसार की मर्यादा को बाँधना कर्मयोगी का मुख्य कर्तव्य है, यदि वह धनवानों की रक्षा न करे तो संसार में विप्लव होने से धनवान् सुरक्षित नहीं रह सकते, इसलिये यह कथन किया है कि वह धनवानों को सुरक्षित रखने के कारण मानो उनका अन्नदाता है और ऐश्वर्य्यसम्पन्न धनवानों की रक्षा करना प्राचीन काल से सुना जाता है ॥३४॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मनो महिमानं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - एष इन्द्रः। विश्वानि=समस्तानि। एतानि=पुरतो दृश्यमानानि पृथिव्यादीनि भूतजातानि। चकार=करोति। पुनः। यः। अति=अतिशयेन। शृण्वे=श्रूयते सर्वैः स्तूयत इत्यर्थः। सः। मघोनाम्=धनवतामपि। वाजदावा= ज्ञानधनदाताऽस्ति। स एव परमात्मोपास्यो ध्येयोऽस्तीति शिक्षत ॥३४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः, इन्द्रः) एष कर्मयोगी (एतानि, विश्वा) एतानि एतादृशानि सर्वाणि कार्याणि (चकार) कृतवान् (यः) योऽसौ (मघोनां) धनवतां (वाजदावा) अन्नादिपदार्थानां दाता (अति, शृण्वे) अतिशयेन श्रूयते ॥३४॥
35 प्रभर्ता रथम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓भर्ता र᳓थं गव्य᳓न्तम्
अपाका᳓च् चिद् य᳓म् अ᳓वति
इनो᳓ व᳓सु स᳓ हि᳓ वो᳓ळ्हा
मूलम् ...{Loading}...
प्रभ॑र्ता॒ रथं॑ ग॒व्यन्त॑मपा॒काच्चि॒द्यमव॑ति ।
इ॒नो वसु॒ स हि वोळ्हा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
प्र᳓भर्ता र᳓थं गव्य᳓न्तम्
अपाका᳓च् चिद् य᳓म् अ᳓वति
इनो᳓ व᳓सु स᳓ हि᳓ वो᳓ळ्हा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
gavyántam ← √gavy- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
prábhartā ← prábhartar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
apākā́t ← apākā́t (invariable)
ávati ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
yám ← yá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
ináḥ ← iná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásu ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
vóḷhā ← vóḷhar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
प्रऽभ॑र्ता । रथ॑म् । ग॒व्यन्त॑म् । अ॒पा॒कात् । चि॒त् । यम् । अव॑ति ।
इ॒नः । वसु॑ । सः । हि । वोळ्हा॑ ॥
Hellwig Grammar
- prabhartā ← prabhṛ ← √bhṛ
- [verb], singular, periphrast. future
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- gavyantam ← gavyat
- [noun], accusative, singular, masculine
- apākāc ← apākāt ← apāka
- [noun], ablative, singular, masculine
- “distant; far.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- yam ← yad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- avati ← av
- [verb], singular, Present indikative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- ino ← inaḥ ← ina
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- vasu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- voᄆhā ← voḍhā ← vah
- [verb], singular, periphrast. future
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
सायण-भाष्यम्
प्रभर्ता प्रहर्ता प्रहरणशील इन्द्रः रथं रंहणं गव्यन्तं गा इच्छन्तं यं स्तोतारम् अपाकात् अविपक्वप्रज्ञाच्छत्रोः । चिच्छब्दोऽनुक्तसमुच्चयार्थः । विपक्वप्रज्ञादपि अवति रक्षति स हि स खलु स्तोता इनः ईश्वरः सन् वसु धनं वोळ्हा साधुवाही भवति । वहेः साधुकारिणि तृन् । अतो ‘न लोकाव्यय ’ इति कर्मणि षष्ठ्याः प्रतिषेधः ॥ ॥ २३ ॥
Wilson
English translation:
“He, whom, adoring, and desirous of cattle, the protector (Indra) defends against an ignorant (foe),becomes a prince, the possessor of wealth.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Desirous of cattle: ratham gavyantam: ratham = raṃhaṇam, fromvahi, to go; the epithet is not a car, because he is the lord, the bearer of riches, ino vasu sa hi voḷahā– inahīśvaraḥ
Jamison Brereton
Even from behind he brings to the fore the cattle-seeking chariot that he helps,
for he is the powerful conveyor of goods.
Griffith
Who drives his chariot seeking spoil, from afar, to him he loves:
For swift is he to bring men wealth.
Geldner
Er bringt den um Rinder kämpfenden Wagen selbst von hinten an die Spitze, wem er hilft, denn der Gewaltige fährt die Schätze.
Grassmann
Reichen Wagen treibt er vorwärts, den er auch von ferne herschafft; Denn der starke fähret Güter.
Elizarenkova
Он продвигает вперед колесницу, стремящуюся к награде из быков
Даже когда он позади, (если) он кому помогает, –
Ведь этот деятельный привозит блага.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र से सुरक्षित जन अभ्युदय पाता है, यह इससे दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रभर्ता) सकल प्राणियों का सब प्रकार से भरण-पोषण करनेवाला यद्वा शत्रुओं का संहारकर्त्ता इन्द्र (अपाकात्+चित्) अज्ञानी वा ज्ञानी शत्रु से यद्वा विविध विघ्नों से (यम्) जिस (रथम्) रत=परमात्मरत (गव्यन्तम्) परिष्कृत सुन्दर वाणी से स्तुति करनेवाले भक्त की (अवति) रक्षा करता है। (सः+हि) वही (इनः) इस जगत् में प्रभु=स्वामी और (वसु+वोढा) वही धन का अधिपति होता है ॥३५॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सब बाधाओं से जिस भक्त को ईश्वर बचाता है, वही जनों और धनों का अधिपति होता है ॥३५॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी अपने राष्ट्र को उत्तम मार्गों द्वारा सुसज्जित करे, यह कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रभर्ता) जो प्रहरणशील कर्मयोगी (अपाकात्) अपरिपक्वबुद्धिवाले तथा (चित्) अन्य से (यं, गव्यन्तं, रथं) प्रकाश की इच्छा करनेवाले जिस रथ की (अवति) रक्षा करता है (सः, हि) वही कर्मयोगी (इनः) प्रभु होकर (वसु) रत्नों का (वोळहा) धारण करनेवाला होता है ॥३५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो कर्मयोगी मार्गों को विस्तृत, साफ सुथरे तथा प्रकाशमय बनाता है, जिसमें रथ तथा मनुष्यादि सब आरामपूर्वक सुगमता से आ जा सकें, वही प्रभु होता और वही श्रीमान्=सब रत्नादि पदार्थों का स्वामी होता है ॥३५॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
इन्द्रेण रक्षितो जनोऽभ्युदयं प्राप्नोतीत्यनया दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - प्रभर्ता=सर्वेषां प्रकर्षेण भर्ता पालकः। शत्रूणां प्रहर्ता वा इन्द्रः। रथम्=रमते परमात्मनि आनन्दति यः स रथः परमात्मरतस्तम्। गव्यन्तम्=गाः स्तुतिरूपा वाच इच्छन्तम्। यं स्तोतारम्। अपाकात्=अविपक्वप्रज्ञात् शत्रोः। चिच्छब्दोऽनुक्तसमुच्चयार्थः। विपक्वप्रज्ञादपि शत्रोः। अवति=रक्षति। स हि=स एव। इनः=जगति प्रभुर्भवति। तथा। वसु=धनम्। वोढा=धनस्य साधुवाही भवति। वहेः साधुकारिणि तृन्। अतः न लोकाव्ययेति कर्मणि षष्ठीप्रतिषेधः ॥३५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगी स्वराष्ट्रं सुपथं कुर्यादिति कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रभर्ता) यः प्रहरणशीलः कर्मयोगी (अपाकात्) अपरिपक्वबुद्धिसकाशात् (चित्) अन्यस्मादपि (यं, गव्यन्तं, रथं) यं प्रकाशमिच्छन्तं रथं (अवति) रक्षति (सः, हि) स हि कर्मयोगी (इनः) प्रभुः सन् (वसु) रत्नस्य (वोळहा) धर्ता भवति ॥३५॥
36 सनिता विप्रो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓निता वि᳓प्रो अ᳓र्वद्भिर्
ह᳓न्ता वृत्रं᳓ नृ᳓भिः शू᳓रः
सत्यो᳓ अविता᳓ विध᳓न्तम्
मूलम् ...{Loading}...
सनि॑ता॒ विप्रो॒ अर्व॑द्भि॒र्हन्ता॑ वृ॒त्रं नृभिः॒ शूरः॑ ।
स॒त्यो॑ऽवि॒ता वि॒धन्त॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
स᳓निता वि᳓प्रो अ᳓र्वद्भिर्
ह᳓न्ता वृत्रं᳓ नृ᳓भिः शू᳓रः
सत्यो᳓ अविता᳓ विध᳓न्तम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
árvadbhiḥ ← árvant- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sánitā ← sánitar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hántā ← hántar- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
nŕ̥bhiḥ ← nár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avitā́ ← avitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
satyáḥ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidhántam ← √vidh- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
सनि॑ता । विप्रः॑ । अर्व॑त्ऽभिः । हन्ता॑ । वृ॒त्रम् । नृऽभिः॑ । शूरः॑ ।
स॒त्यः । अ॒वि॒ता । वि॒धन्त॑म् ॥
Hellwig Grammar
- sanitā ← san
- [verb], singular, periphrast. future
- “win; get; gain.”
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- arvadbhir ← arvadbhiḥ ← arvant
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “horse.”
- hantā ← han
- [verb], singular, periphrast. future
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vṛtraṃ ← vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
- nṛbhiḥ ← nṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- satyo ← satyaḥ ← satya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “true; real; real; faithful; good.”
- ‘vitā ← avitā ← av
- [verb], singular, periphrast. future
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- vidhantam ← vidh
- [verb noun], accusative, singular
- “worship; offer.”
सायण-भाष्यम्
विप्रः मेधावी स इन्द्रः अर्वद्भिः अश्वैर्वाहनभूतैः सनिता गन्तव्यं संभक्ता। तथा शूरः शौर्योपेतः सन् नृभिः नेतृभिर्मरुद्भिः सार्धं वृत्रम् आवरकमसुरं हन्ता साधुघाती । अपि च विधन्तं परिचरन्तं यजमानं सत्यः साधुरवितथस्वभावो वा स इन्द्रः अविता परिचरतो यजमानस्य रक्षिता भवति । सर्वविधीनां छन्दसि विकल्पितत्वादत्र कर्मणि षष्ठी न प्रवर्तते ॥
Wilson
English translation:
“Liberal, wise, (borne by his won) steeds, a hero, the slayer of Vṛtra, (aided) by the Maruts, truthful, heis the protector of the performer of holy rites.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Wise: or, wise, attaining his object by his steeds
Jamison Brereton
He is the winner as inspired poet and with his steeds, the smasher of Vr̥tra, the champion with his superior men,
the real helper of him who does honor.
Jamison Brereton Notes
In the first pāda the grammatically unparallel vípro árvadbhiḥ express the two complementary areas in which Indra is the winner. So also Geldner; see his extensive note.
Griffith
The Sage who, winning spoil with steeds, slays Vrtra, Hero with the men,
His servant’s faithful succourer.
Geldner
Er gewinnt als Redner und mit den Streitrossen; der Held erschlägt den Vritra mit seinen Mannen, der zuverlässige Helfer seines Huldigers.
Grassmann
Preis erlangt der Herr durch Renner, schlägt den Feind, der Held, durch Männer, Hilft in Wahrheit dem Verehrer.
Elizarenkova
Он добывает (награду) как поэт (и) с помощью скаковых коней.
Вместе с мужами он убивает Вритру, (этот) герой.
Он истинный помощник почитающего (его).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनरपि इन्द्र के गुण कहे जाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वह इन्द्र (सनिता) सब प्रकार से दान देनेवाला है। पुनः (विप्रः) मनोरथ पूर्ण करनेवाला अथवा ज्ञान का बीजप्रद यद्वा परमविज्ञानी है, पुनः (अर्वद्भिः) संसारस्थ पदार्थों से वह दृश्य होता है (वृत्रम्+हन्ता) अन्धकार, अज्ञान, दुष्ट इत्यादि का घातक है, पुनः (नृभिः) मनुष्यों से पूजित है। पुनः (शूरः) शूर हैं। पुनः (सत्यः) सत्यस्वरूप है। पुनः (विधन्तम्) सेवक जन का (अविता) रक्षक है ॥३६॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे परमात्मा परमदाता सत्य और रक्षक है, वैसे ही तुम भी यथाशक्ति दो, सत्याचारी होओ। अबल, असमर्थ और असहायकों की रक्षा करो ॥३६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विप्रः) वह विद्वान् कर्मयोगी (अर्वद्भिः, सनिता) गतिशील पदार्थों द्वारा सबका संभजन=विभाग करनेवाला है (वृत्रं, हन्ता) धर्ममार्ग में विरोध करनेवालों का हनन करनेवाला (नृभिः, शूरः) नेताओं सहित ओजस्वी=शूरवीर (सत्यः) सत्यतायुक्त (विधन्तं) जो अपने कार्य्य में लगे हुए हैं, उनका (अविता) रक्षक होता है ॥३६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वह विद्वान् कर्मयोगी, जो सबका प्रभु है, वह यानादि गतिशील पदार्थों द्वारा सबको इष्ट पदार्थों का विभाजक होता है और जो वैदिकधर्म में प्रवृत्त अनुष्ठाता पुरुष उन्नति कर रहे हैं, उनका विरोध करनेवाले दुष्टों को दण्ड देनेवाला और जो अपने वर्णाश्रमोचित कर्मों में लगे हुए हैं, उनकी सर्व प्रकार से रक्षा करता है ॥३६॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनरिन्द्रं विशिनष्टि।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - स इन्द्रः। सनिता=महान् दातास्ति। विप्रः=विशेषेण प्राति सतां मनोरथान् पूरयति यः सः। यद्वा। वपति विज्ञानमिति विप्रः। यद्वा। मेधावी। अर्वद्भिः=अश्वैः संसारात्मकैः सह। लक्षितः। वृत्रम्=वृत्रस्य दुष्टस्य हन्ता। नृभिः स्तुत इति शेषः। शूरः। सत्यः। पुनः। विधन्तम्=परिचरन्तम्= परिचरतः। अविता=रक्षकः। सर्वविधयश्छन्दसि विकल्पन्त इति न कर्मणि षष्ठ्यत्र प्रवर्तिता ॥३६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विप्रः) विद्वान् सः (अर्वद्भिः, सनिता) गतिशीलैः पदार्थैः सर्वेषां संभक्ता (वृत्रं, हन्ता) धर्मपथवारकस्य हननशीलः (नृभिः) नेतृभिः सह (शूरः) ओजस्वी (सत्यः) सत्यतायुक्तः (विधन्तं) स्वकर्मसु प्रवर्तमानस्य (अविता) रक्षकोऽस्ति ॥३६॥
37 यजध्वैनं प्रियमेधा - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓जध्वैनम् प्रियमेधा
इ᳓न्द्रं सत्रा᳓चा म᳓नसा
यो᳓ भू᳓त् सो᳓मैः सत्य᳓मद्वा
मूलम् ...{Loading}...
यज॑ध्वैनं प्रियमेधा॒ इन्द्रं॑ स॒त्राचा॒ मन॑सा ।
यो भूत्सोमैः॑ स॒त्यम॑द्वा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓जध्वैनम् प्रियमेधा
इ᳓न्द्रं सत्रा᳓चा म᳓नसा
यो᳓ भू᳓त् सो᳓मैः सत्य᳓मद्वा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
enam ← ena- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
priyamedhāḥ ← priyámedha- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yájadhva ← √yaj- (root)
{tense:PRS}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mánasā ← mánas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
satrā́cā ← satrā́ñc- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bhū́t ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
satyámadvā ← satyámadvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sómaiḥ ← sóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यज॑ध्व । ए॒न॒म् । प्रि॒य॒ऽमे॒धाः॒ । इन्द्र॑म् । स॒त्राचा॑ । मन॑सा ।
यः । भूत् । सोमैः॑ । स॒त्यऽम॑द्वा ॥
Hellwig Grammar
- yajadhvainam
- [adverb]
- “yajadhvainam [word].”
- priyamedhā ← priyamedhāḥ ← priyamedha
- [noun], vocative, plural, masculine
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- satrācā ← satrāc
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “focused; attentive.”
- manasā ← manas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “mind; Manas; purpose; idea; attention; heart; decision; manas [word]; manas [indecl.]; spirit; temper; intelligence.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- somaiḥ ← soma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Soma; moon; soma [word]; Candra.”
- satyamadvā ← satya
- [noun]
- “true; real; real; faithful; good.”
- satyamadvā ← madvā ← madvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “intoxicated.”
सायण-भाष्यम्
हे प्रियमेधाः । प्रियोऽनुकूलो मेधो यज्ञो येषां ते तथोक्ताः । आत्मनि पूजार्थं बहुवचनम् । प्रियमेधाख्य ऋषिरात्मानं संबोध्य ब्रूते । हे प्रियमेधाः सत्राचा सहाञ्चता स्तोतव्येनेन्द्रेण सह वर्तमानेन मनसा चित्तेन एनम् इन्द्रं यजध्व यजध्वम् । बुद्धिपूर्वकं यजेत्यर्थः । यजध्वैनम्’ (पा. सू. ७. १. ४३) इति निपातनाद्वर्णलोपः । यः इन्द्रः सोमैः करणभूतैः सत्यमद्वा भूत् सत्यमदोऽवितथमदो भवति ॥
Wilson
English translation:
“Worship, Priyamedha, with mind intent upon him, that Indra, who is truthful when exhilarated by theSoma potations.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Truthful: somaiḥ satyamadvā: truth, as applied to a vedic deity, means one who keeps faithwith his worshippers, who grants his prayers; so Indra, in his cups, is especially bountiful to those who praisehim
Jamison Brereton
Sacrifice to him, o Priyamedhas, with fully focused mind—to Indra, whose exhilaration becomes real through the soma juices.
Jamison Brereton Notes
On apparent impv. yájadhva see Oldenberg, though I don’t think the last word has been said about this form.
Griffith
O Priyamedhas, worship with collected mind this Indra whom
The Soma hath full well inspired.
Geldner
Verehret ihn, den Indra, ihr Priyamedha´s, gesammelten Geistes, der durch Soma wahrhaft berauscht wird;
Grassmann
O verehrt ihn, Prijamedha’s, Indra mit gespanntem Geiste, Der vom Soma recht berauscht ist.
Elizarenkova
Приносите ему жертвы, о Приямедхи,
Индре – с духом, устремленным к одной цели,
(Тому,) кто будет истинно опьянен!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इन्द्र को आनन्ददाता मानकर गाओ, यह शिक्षा देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियमेधाः१) हे शुभकर्मानुरागी जनो ! हे प्रियमेधाः ! (सत्राचा) उस परमात्मा के साथ वर्तमान (मनसा) मन से (एनम्+इन्द्रम्) इस इन्द्र को (यजध्व) पूजो। (यः) जो इन्द्र (सोमैः) निखिल पदार्थों के साथ रहता हुआ (सत्यमद्वा) यथार्थरूप से आनन्दप्रद (भूत्) हो रहा है ॥३७॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मन को वशीभूत करके ईश्वरतत्त्व जिज्ञासितव्य है। वह महान् देव सर्व पदार्थों के साथ स्थित होकर सबको आनन्द दे रहा है, यह जानना चाहिये ॥३७॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−प्रियमेधाः=मेध=यज्ञ=शुभकर्म। जिसको शुभकर्म प्रिय हो, वह प्रियमेध ॥३७॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी का प्रेम से अर्चन करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियमेधाः) हे प्रिययज्ञवाले पुरुषो (एनं, इन्द्रं) इस पूर्वोक्त गुणवाले कर्मयोगी की (सत्राचा, मनसा) मन के साथ=मन से (यजध्वं) अर्चना करो (यः) जो (सोमैः) सौम्यगुणों से (सत्यमद्वा) सच्चे आनन्दवाला है ॥३७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का भाव यह है कि जिज्ञासुजन, जो अनेक प्रकार की विद्यावृद्धिवाले यज्ञों में लगे हुए उन्नति कर रहे हैं, वे मन से उस सच्चे आनन्दवाले कर्मयोगी की अर्चना करें, ताकि वह उनके यज्ञों में आये हुए विघ्नों को निवृत्त करके पूर्ण करानेवाला हो ॥३७॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
आनन्ददातृत्वेनेन्द्रं गायेदिति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे प्रियमेधाः=प्रियोऽभीष्टो मेधो यज्ञो येषामिति प्रियमेधाः=शुभकर्मानुरागिणो जनाः। यूयम्। सत्राचा=सहाञ्चता पूज्येनेन्द्रेण सह वर्तमानेन इन्द्रे आसक्तेन। मनसा=चित्तेन। एनमिन्द्रम्। यजध्व=यजध्वम्। अत्र “यजध्वैनमिति च ७।१।४३” एनमित्यस्मिन् परे ध्वमोऽन्तलोपो निपात्यते। य इन्द्रः। सोमैः=सकलपदार्थैः सह स्थितः सन्। सत्यमद्वा+भूत्=सत्यमदयिता भवति=सत्यमानन्दप्रदाता भवति ॥३७॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः प्रेम्णार्चनं कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रियमेधाः) हे प्रिययज्ञाः (एनं, इन्द्रं) एनं पूर्वोक्तगुणकं कर्मयोगिनं (यजध्व) यजध्वं (सत्राचा) सहितेन (मनसा) चेतसा (यः) यः कर्मयोगी (सोमैः) सौम्यगुणैः (सत्यमद्वा) दृढानन्दवान् (भूत्) भवति ॥३७॥
38 गाथश्रवसं सत्पतिम् - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
गाथ᳓श्रवसं स᳓त्पतिं
श्र᳓वस्कामम् पुरुत्मा᳓नम्
क᳓ण्वासो गात᳓ वाजि᳓नम्
मूलम् ...{Loading}...
गा॒थश्र॑वसं॒ सत्प॑तिं॒ श्रव॑स्कामं पुरु॒त्मान॑म् ।
कण्वा॑सो गा॒त वा॒जिन॑म् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
गाथ᳓श्रवसं स᳓त्पतिं
श्र᳓वस्कामम् पुरुत्मा᳓नम्
क᳓ण्वासो गात᳓ वाजि᳓नम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
gātháśravasam ← gātháśravas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sátpatim ← sátpati- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
purutmā́nam ← purutmán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
śrávaskāmam ← śrávaskāma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
gātá ← √gā- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
káṇvāsaḥ ← káṇva- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vājínam ← vājín- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
गा॒थऽश्र॑वसम् । सत्ऽप॑तिम् । श्रवः॑ऽकामम् । पु॒रु॒ऽत्मान॑म् ।
कण्वा॑सः । गा॒त । वा॒जिन॑म् ॥
Hellwig Grammar
- gāthaśravasaṃ ← gātha
- [noun], masculine
- “song.”
- gāthaśravasaṃ ← śravasam ← śravas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “fame; glory; ear.”
- satpatiṃ ← satpatim ← satpati
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra.”
- śravaskāmam ← śravaskāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- purutmānam ← puru
- [noun]
- “many; much(a); very.”
- purutmānam ← tmānam ← tman
- [noun], accusative, singular, masculine
- “self.”
- kaṇvāso ← kaṇvāsaḥ ← kaṇva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Kaṇva; Kaṇva; kaṇva [word].”
- gāta ← gā
- [verb], plural, Aorist imperative
- “go; enter (a state); arrive.”
- vājinam ← vājin
- [noun], accusative, singular, masculine
- “victorious; triumphant; strong; gainful.”
सायण-भाष्यम्
हे कण्वासः कण्वपुत्रा मेधातिथयः । पूर्ववद्बहुवचनमात्मनः संबोधनं च । हे कण्वस्य पुत्रा मेधातिथयः यूयं गाथश्रवसं गातव्ययशसं सत्पतिं सतां पालयितारं श्रवस्कामम् । श्रवःस्वन्नेषु हविःषु कामोऽभिलाषो यस्य तादृशम् । पुरुत्मानं बह्वात्मानं यद्वा पुरुषु बहुषु प्रदेशेष्वतन्तं सततं गच्छन्तं वाजिनं वेगवन्तमेवंगुणकमिन्द्रं गात गायत स्तुध्वम् ॥
Wilson
English translation:
“Sing, Kaṇvas, the mighty (Indra), of widely-sung renown, the protector of the good, the desirous of(sacrificial) food, present in many plural ces.”
Jamison Brereton
To the lord of the settlement whose fame is from song, whose desire is fame, who has much in himself,
to the prize-winner—sing, Kaṇvas!
Jamison Brereton Notes
The formation of the hapax purutmā́nam is not entirely clear. With Grassmann, AIG III.267 (and implicitly Geldner), it presumably contains the truncated (ā)tmán- stem in one way or another, but I am dubious about the meaning generally assigned to it (Grassmann ‘lebenreich’, Geldner ‘langlebig’), since tmán- almost always means ‘self’ not ‘life, lifebreath’, and puru- ‘much, many’ doesn’t seem the most likely way to characterize length of life anyway. I think it possible that it was influenced by expressions like purú tmánā (I.142.10) ‘abundant in itself’, though it is not a straight univerbation. It is also worth noting the long vowel in -tmā́nam, given that the only acc. sg. to tmánis short-vowel tmánam (I.63.8), though I don’t know what to make of this.
Griffith
Ye Kanvas, sing the Mighty One, Lord of the Brave, who loves renown,
All-present, glorified by song.
Geldner
Den sangesberühmten rechtmäßigen Herrn, den ruhmliebenden, langlebigen, den sieghaften besinget, ihr Kanva´s!
Grassmann
Kanva’s, singt dem sangberühmten, preisbegier’gen Herrn der Guten, Lebensreichen Herrn der Labung.
Elizarenkova
Прославленного пением, настоящего повелителя,
Любящего славу, долгожителя,
О Канвы, воспойте приносящего награду!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
इससे इन्द्र के विशेषण कहे जाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः१) हे स्तुतिपाठक विद्वानो ! (गाथश्रवस२म्) जिसके यश गाने योग्य हैं, जो (सत्पतिम्) सज्जनों का पालक है, जो (श्रवस्कामम्) मनुष्यों का यशोऽभिलाषी है, जो (पुरुत्मा३नम्) सबका आत्मा है। यद्वा जो सबमें व्यापक है और जो (वाजिनम्) परमज्ञानी है, (गात) उसकी विभूतियों को गाओ ॥३८॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! परमात्मा की विभूति अनन्ता मनोहारिणी महामहाश्चर्य्या और सुखविधायिनी है, उसको गाओ। वह महादेव सन्तों का पति है। सब यशस्वी हों, यह वह चाहता है और सर्वत्र स्थित होकर वह सबको आनन्द पहुँचा रहा है। उसकी उपासना करो ॥३८॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−कण्व=शब्दार्थक कण धातु से कण्व बनता है जो परमात्मा के यशों का गान करे, वह कण्व। एक कण्व ऋषि भी सुप्रसिद्ध हुए हैं, उनका ग्रहण यहाँ नहीं है। २−गाथश्रवः=गाथ=गानीय=गाने योग्य। श्रवस्=यश, कीर्त्ति, श्रुति, वेद, विज्ञान आदि। ३−पुरुत्मा=पुरु+आत्मा। यहाँ आकार का लोप हो गया है ॥३८॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी की स्तुति करना कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः) हे विद्वानो ! (गाथश्रवसं) वर्णनीय कीर्तिवाले (सत्पतिं) सञ्जनों के पालक (श्रवस्कामं) यश को चाहनेवाले (पुरुत्मानं) अनेक रूपोंवाले (वाजिनं) वाणियों के प्रभु कर्मयोगी की (गात) स्तुति करो ॥३८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - विद्वान् याज्ञिक पुरुषों को उचित है कि वह विस्तृत कीर्तिवाले, सञ्जनों के पालक, यशस्वी और सब विद्याओं के ज्ञाता कर्मयोगी की स्तुति करें, ताकि वह प्रसन्न होकर सब विद्वानों की कामनाओं को पूर्ण करे ॥३८॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
अनयेन्द्रं विशिनष्टि।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे कण्वासः=कण्वाः। कणतिः शब्दकर्मा। कणन्ति स्तुवन्ति ये ते कण्वाः स्तुतिपाठका विद्वांसः। यूयम्। गाथश्रवसम्=गातव्ययशसम्। गाथं गानीयं श्रवो यशो यस्य तं गाथश्रवसम्। सत्पतिम्। श्रवस्कामम्=जनानां श्रवःसु यशःसु कामो यस्य तम्। पुरुत्मानम्=पुरूणां सर्वेषां प्राणिनामात्मानम्। यद्वा। बहुषु प्रदेशेषु अतन्तं सततं गच्छन्तम्। पुनः। वाजिनम्=ज्ञानमयम्। ईदृशमिन्द्रम्। गात=गायत। ईश्वरस्य विभूतिमुद्दिश्य गायतेत्यर्थः ॥३८॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः स्तुतिः कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (कण्वासः) हे विद्वांसः ! (गाथश्रवसं) गातव्यकीर्तिं (सत्पतिं) सतां पालकं (श्रवस्कामं) यशसः कामयितारं (पुरुत्मानं) बहुविधरूपधारकं (वाजिनं) वाचां स्वामिनं (गात) स्तुत ॥३८॥
39 य ऋते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓ ऋते᳓ चिद् गा᳓स् पदे᳓भ्यो
दा᳓त् स᳓खा नृ᳓भ्यः श᳓चीवान्
ये᳓ अस्मिन् का᳓मम् अ᳓श्रियन्
मूलम् ...{Loading}...
य ऋ॒ते चि॒द्गास्प॒देभ्यो॒ दात्सखा॒ नृभ्यः॒ शची॑वान् ।
ये अ॑स्मि॒न्काम॒मश्रि॑यन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
य᳓ ऋते᳓ चिद् गा᳓स् पदे᳓भ्यो
दा᳓त् स᳓खा नृ᳓भ्यः श᳓चीवान्
ये᳓ अस्मिन् का᳓मम् अ᳓श्रियन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
genre M;; Trochaic gāyatrī; see Oldenberg (1888) 25 and Vedic Metre (Arnold, 1905) 165.
Morph
cit ← cit (invariable)
gā́ḥ ← gáv- ~ gó- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
padébhyaḥ ← padá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:PL}
r̥té ← r̥té (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dā́t ← √dā- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
nŕ̥bhyaḥ ← nár- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:PL}
śácīvān ← śácīvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmin ← ayám (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
áśriyan ← √śri- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yé ← yá- (pronoun)
पद-पाठः
यः । ऋ॒ते । चि॒त् । गाः । प॒देभ्यः॑ । दात् । सखा॑ । नृऽभ्यः॑ । शची॑ऽवान् ।
ये । अ॒स्मि॒न् । काम॑म् । अश्रि॑यन् ॥
Hellwig Grammar
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ṛte
- [adverb]
- “without; ṛte [word].”
- cid ← cit
- [noun], nominative, singular, feminine
- “supreme spirit; cit [word]; soul.”
- gās ← gāḥ ← go
- [noun], accusative, plural, masculine
- “cow; cattle; go [word]; Earth; bull; floor; milk; beam; sunbeam; leather; hide; horn; language; bowstring; earth; ox; Svarga.”
- padebhyo ← padebhyaḥ ← pada
- [noun], ablative, plural, neuter
- “word; location; foot; footprint; pada [word]; verse; footstep; metrical foot; situation; dwelling; state; step; mark; position; trace; construction; animal foot; way; moment; social station; topographic point; path; residence; site; topic.”
- dāt ← dā
- [verb], singular, Aorist conj./subj.
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- nṛbhyaḥ ← nṛ
- [noun], dative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- śacīvān ← śacīvat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “mighty.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- asmin ← idam
- [noun], locative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- aśriyan ← śri
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
सायण-भाष्यम्
पणिभिर्देवगवीष्वपहृतासु पदेभ्यः गतानां गवां मार्गे संलग्नेभ्योऽन्वेषणसाधनभूतेभ्यः ऋते चित् ऋतेऽपि विनापि सखा मित्रभूतः शचीवान् कर्मवान् प्रशस्तकर्मा यः इन्द्रः नृभ्यः नेतृभ्यः देवेभ्यः गाः पणिभिरपहृता दात् पुनर्दत्तवान्। ये देवाः अस्मिन् इन्द्रे कामम् अभिलाषम् अश्रियन् असेवन्त प्राप्नुवन् । तेभ्यो नृभ्य इत्यन्वयः । तमिन्द्रं गातेति पूर्वेण सहैकवाक्यता ॥
Wilson
English translation:
“He who, a friend (to his worshippers), the doer of great deeds, tracing the catttle by their foot-marks,being without (other means of detection), restored them to those leaders (of rites) who willingly put their trust inhim.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Without other means: or, tracing them, though without their footsteps (to guide them)
Jamison Brereton
Who as able comrade gave the cows, even though (they were) without tracks, to the superior men
who fixed their desire in him.
Jamison Brereton Notes
Geldner’s tr. with added “(fand)” (see also his n. and Hoffmann 1967:137) implies that this is a reference to the beginning of the Vala myth, in which the cows are stolen and leave no traces, so that Indra must find them before he gives them away. This interpretation makes sense of the otherwise opaque ṛté cid … padébhyaḥ, but it seems to require a lot of added machinery. I do not have an alternative interpretation, however.
Griffith
Strong Friend, who, with no trace of feet, restores the cattle to the men,
Who rest their wish and hope on him.
Geldner
Der Mächtige, der auch ohne Fußspuren die Rinder fand und sie als Freund den Männern gab, die an ihn ihren Wunsch gerichtet haben.
Grassmann
Der auch ohne Schritte schreitet, schenkt als mächt’ger Freund den Männern Die auf ihn die Hoffnung setzten.
Elizarenkova
Могущественный, который даже без следов (нашел) коров,
Дал их как друг мужам,
Которые возлагали на него надежду…
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- आर्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
विश्वासी को ईश्वर सब कुछ देता है, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) जो परमात्मा (सखा) सबका परममित्र और (शचीवान्) सर्वशक्तिमान् है (अस्मिन्) उस इस इन्द्र में (ये) जो धर्मपरायण जन (कामम्) निज-२ इच्छा, विश्वास, प्रीति और आशा (अश्रियन्) रखते हैं (पदेभ्यः) उन ज्ञानी तत्त्वविद् (नृभ्यः) भक्तजनों को वह इन्द्र (ऋते+चित्) प्रत्युपकार की कामना के विना ही (गाः) गौ आदि पशु और हिरण्य आदि नाना पदार्थ (दात्) देता है ॥३९॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मेधाविजनो ! तुम ईश्वर में श्रद्धा, विश्वास, प्रीति और आशा स्थापित करो। वह सबका सखा सर्वप्रद और सर्वशक्तिमान् है, वह सर्वयोग्य वस्तु तुमको देगा ॥३९॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी को शक्तिसम्पन्न तथा शक्तियों का प्रदाता कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) जो पुरुष (अस्मिन्) इस कर्मयोगी में (कामं) कामनाओं को (अश्रियन्) रखते हैं, वह (नृभ्यः) उन मनुष्यों के लिये (शचीवान्) प्रशस्तक्रियावान् (सखा) हितकारक (यः) जो कर्मयोगी (पदेभ्यः, ऋते, चित्) पदवियों के विना ही (गाः) शक्तियों को (दात्) देता है ॥३९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - प्रशस्तक्रियावान् कर्मयोगी, जो सबका हितकारक, विद्यादि शुभ गुणों का प्रचारक और जिसमें सब प्रकार की शक्तियें विद्यमान हैं, वह अशक्त को भी शक्तिसम्पन्न करता और कामना करनेवाले विद्वानों के लिये पूर्णकाम होता है, जिससे वह अपने मनोरथ को सुखपूर्वक सफल कर सकते हैं ॥३९॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
विश्वासिने परमात्मा सर्वं ददतीति शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - य इन्द्रः। ऋते चित्=प्रत्युपकारकामनां विनैव। पदेभ्यः=पद्यन्ते गच्छन्ति ईश्वरीयतत्त्वं प्राप्नुवन्ति जानन्ति ये ते पदास्तत्त्वविदस्तेभ्यः। नृभ्यः=मनुष्येभ्यः। गाः=वाणीः पश्वादिविविधपदार्थांश्च। दात्=ददाति। ये धार्मिकाः। अस्मिन् इन्द्रे। कामम्=स्व-स्वमभिलाषम्। अश्रियन्= श्रयन्ति स्थापयन्ति। कीदृश इन्द्रः। सखा=सर्वेषां परममित्रम्। पुनः। शचीवान्=शक्तिमान् ॥३९॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः शक्तिमत्त्वं परशक्त्युत्पादकत्वञ्च वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ये) ये जनाः (अस्मिन्) अस्मिन् कर्मयोगिनि (कामं) अभिलाषं (अश्रियन्) निदधते (नृभ्यः) तेभ्यो नरेभ्यः (शचीवान्) क्रियावान् (सखा) हितः (यः) यः कर्मयोगी (ऋते, चित्, पदेभ्यः) विनैव पदवीः (गाः) शक्तीः (दात्) ददाति ॥३९॥
40 इत्था धीवन्तमद्रिवः - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इत्था᳓ धी᳓वन्तम् अद्रिवः
काणुव᳓म् मे᳓धियातिथिम्
मेषो᳓ भूतो᳓ ऽभि᳓ य᳓न्न् अ᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒त्था धीव॑न्तमद्रिवः का॒ण्वं मेध्या॑तिथिम् ।
मे॒षो भू॒तो॒३॒॑ऽभि यन्नयः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
इत्था᳓ धी᳓वन्तम् अद्रिवः
काणुव᳓म् मे᳓धियातिथिम्
मेषो᳓ भूतो᳓ ऽभि᳓ य᳓न्न् अ᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
adrivaḥ ← adrivant- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
dhī́vantam ← dhī́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
itthā́ ← itthā́ (invariable)
kāṇvám ← kāṇvá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
médhyātithim ← médhyātithi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
áyaḥ ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
bhūtáḥ ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
meṣáḥ ← meṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yán ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
इ॒त्था । धीऽव॑न्तम् । अ॒द्रि॒ऽवः॒ । का॒ण्वम् । मेध्य॑ऽअतिथिम् ।
मे॒षः । भू॒तः । अ॒भि । यन् । अयः॑ ॥
Hellwig Grammar
- itthā
- [adverb]
- “thus; here.”
- dhīvantam ← dhīvat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “religious.”
- adrivaḥ ← adrivas ← adrivat
- [noun], vocative, singular, masculine
- “rocky; petrous.”
- kāṇvam ← kāṇva
- [noun], accusative, singular, masculine
- medhyātithim ← medhyātithi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Kaṇva.”
- meṣo ← meṣaḥ ← meṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sheep; ram; Naigameṣa.”
- bhūto ← bhūtaḥ ← bhū
- [verb noun], nominative, singular
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- ‘bhi ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yann ← yan ← i
- [verb noun], nominative, singular
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- ayaḥ ← i
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
सायण-भाष्यम्
इत्था इत्थमनेनोक्तेन प्रकारेण धीवन्तं स्तुतिमन्तं काण्वं कण्वपुत्रं मेध्यातिथिं यज्ञार्हातिथिमेतत्संज्ञमृषिं हे अद्रिवः वज्रवन्निन्द्र मेषो भूतः मेषरूपतां प्राप्तः अभि यन् अभिगच्छन् । य इत्यनुवर्तते । तद्योगाच्च तिङो निघाताभावः । यस्त्वम् अयः अगमयः तं त्वां स्तुम इत्यर्थः।‘मेधातिथेर्मेष’ (तै. आ. १. १२.३) इति सुब्रह्मण्यामन्त्रैकदेशस्य व्याख्यानरूपं ब्राह्मणं छन्दोगैरेवमाम्नायते– ‘ मेधातिथिं हि काण्वायनिं मेषो भूत्वाजहार’ (ष. ब्रा. १. १) इति । तदभिप्रायेणेयं स्तुतिः कृता ।
Wilson
English translation:
“You, thunderer, approaching in the form of a ram, have come to Medhyātithi, one of the race ofKaṇva, thus propitiating you.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In the form of a ram: Ṣaḍviṃśā Brāhmaṇa 1.1: the legend is also found inBāṣkala Upaniṣad; have come to: or, did carry off, ayaḥ = agamayaḥ
Jamison Brereton
O possessor of the stone—him whose insights are to the point, Medhyātithi Kāṇva,
since you, having become a ram, led (him) to (goods)—
Jamison Brereton Notes
This verse as it stands poses a number of problems, but some of them disappear if, following Geldner’s earlier Komm., adopted also by Oldenberg, and reflected in Geldner’s tr., the sequence yánn áyaḥ (per Pp.) is read yán náyaḥ, which requires no change in the Saṃhitā text. This produces a subordinating conjunction (yád out of sandhi), which in turn accounts for the accented verb (náyaḥ) and allows the whole verse to be read as a single dependent clause (in my interpretation: Geldner supplies the verb “… hast du … erhört” for pādas ab, while Oldenberg suggests rather “du hast … gesegnet”). Although my interpretation has the yád uncomfortably late in its clause, after two heavy constituents (violating Hale’s old observation that only one constituent can precede the yá-form), it avoids supplying a verb out of nowhere for the first part of the verse, and I take the acc. phrase of ab as an almost extrasentential topicalized NP, so positioned to get the name and attributes of the poet up front.
With Oldenberg and Geldner I take abhí with náyaḥ, but unlike them don’t supply ‘heaven’ as the goal (on the basis of AV XII.3.16, 17). In the RV the lexeme abhí √nī can take as goal vásu ‘goods’ (VI.53.2) or vásyaḥ ‘better state’ (VI.61.14, I.31.18), and since this verse inaugurates the dānastuti, goods would be at issue.
As noted in the introduction, there are various tales or tale fragments in Vedic prose (see esp. JB III.233-35. also ŚB III.3.4.18) linking Indra as ram and Medhātithi, but to my mind they are later and not particularly successful rationalizations of this obscure verse.
Griffith
Shaped as a Ram, Stone-hurler I once thou camest hither to the son
Of Kanva, wise Medhyatithi.
Geldner
Den Kanviden Medhyatithi, dessen Sinn darnach stand, hast du, Herr des Preßsteins, erhört, als du in einen Widder verwandelt ihn in den Himmel entführtest.
Grassmann
Zu dem wahrhaft frommen Mediatithi, dem Nachkommen des Kanva, komme, o Schleuderer, in Gestalt eines Widders heranschreitend.
Elizarenkova
И правда, о повелитель давильных камней, наделенного видением
Потомка Канвы – Медхьятитхи (ты услышал),
Когда, превратившись в барана, отвел (его на небо).
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- मेधातिथिः काण्वः प्रियमेधश्चाङ्गिरसः
- विराडार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
पुनः उसी अर्थ को कहते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे दण्डधर सर्वन्यायकारिन् परमात्मन् ! जो तू (मेषः+भूतः) सर्व प्राणियों का परममित्र होकर (धीवन्तम्) धीमान् क्रियावान् (काण्वम्) स्तुतिपाठक (मेध्यातिथिम्) और परमात्मानुरागी जन के (अभियन्) अनुग्रह करता हुआ (इत्था) इस प्रकार (अयः) उसको उन्नति की ओर ले जाता है, वही तू उपास्यदेव है ॥४०॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो ईश्वर नाना उपायों से उपासक की रक्षा करता है, जो सर्वज्ञ न्यायकारी शुद्ध है, उसी की उपासना करो ॥४०॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी अपने राष्ट्र में उपदेशकों को बढ़ाकर उनकी रक्षा करे, यह कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे आदरणशक्तिसम्पन्न कर्मयोगिन् ! (इत्था) इस उक्त प्रकार से (धीवन्तं) प्रशस्त वाणीवाले (काण्व) विद्वानों के कुल में उत्पन्न (मेध्यातिथिं) संगतियोग्य अतिथि को (मेषः, भूतः) साक्षी के समान (अभियन्) पाश्ववर्ती होकर (अयः) चलाते हो ॥४०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी का यह कर्तव्य कथन किया गया है कि वह विद्वानों की सन्तानों को सुशिक्षित बनाकर राष्ट्र में उपदेश करावे और उनकी रक्षा करे, जिससे उसका राष्ट्र सद्गुणसम्पन्न और धर्मपथगामी हो ॥४०॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
पुनस्तमर्थमाह।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अद्रिवः=अद्रिमन् दण्डधर परमात्मन् ! सर्वेषां न्यायकारिन् ! यस्त्वम्। मेषोभूतः=सर्वेषां मित्रभूतः सन्। धीवन्तम्=धीमन्तं ज्ञानिनं क्रियावन्तम्। काण्वम्=स्तुतिपाठकम्। मेध्यातिथिम्=मेध्यः पूज्योऽतिथिः परमात्मा यस्य स मेध्यातिथिस्तं प्रियेश्वरम्। ईदृशं जनम्। अभियन्=अभिगच्छन् अनुगृह्णन्। इत्था=दृष्टिगोचरीभूतेन अनेन प्रकारेण। अयः=गमयसि=उन्नतिं प्रापयसि। स त्वमुपास्योऽसि ॥४०॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगी स्वराष्ट्रे उपदेशकान् निर्माय तान् रक्षत्वित्युच्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अद्रिवः) हे आदरणशक्तियुक्त ! (इत्था) अनेन प्रकारेण (धीवन्तं) प्रशस्तवाचं (काण्वं) विद्वत्कुलजं (मेध्यातिथिं) संगमनीयातिथिं (मेषः, भूतः) साक्षीव (अभियन्) पार्श्ववर्ती सन् (अयः) अभिगमयसि ॥४०॥
41 शिक्षा विभिन्दो - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शि᳓क्षा विभिन्दो अस्मै
चत्वा᳓रि अयु᳓ता द᳓दत्
अष्टा᳓ परः᳓ सह᳓स्रा
मूलम् ...{Loading}...
शिक्षा॑ विभिन्दो अस्मै च॒त्वार्य॒युता॒ दद॑त् ।
अ॒ष्टा प॒रः स॒हस्रा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विभिन्दोर्दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेधातिथिः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
शि᳓क्षा विभिन्दो अस्मै
चत्वा᳓रि अयु᳓ता द᳓दत्
अष्टा᳓ परः᳓ सह᳓स्रा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
śíkṣa ← √śak- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
vibhindo ← vibhindú- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
ayútā ← ayúta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
catvā́ri ← catúr- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dádat ← √dā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
aṣṭā́ ← aṣṭā́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
parás ← parás (invariable)
sahásrā ← sahásra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
शिक्ष॑ । वि॒भि॒न्दो॒ इति॑ विऽभिन्दो । अ॒स्मै॒ । च॒त्वारि॑ । अ॒युता॑ । दद॑त् ।
अ॒ष्ट । प॒रः । स॒हस्रा॑ ॥
Hellwig Grammar
- śikṣā ← śikṣa ← śikṣ
- [verb], singular, Present imperative
- “help; give.”
- vibhindo ← vibhindu
- [noun], vocative, singular, masculine
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- catvāry ← catvāri ← catur
- [noun], accusative, plural, neuter
- “four; catur [word].”
- ayutā ← ayuta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “ayuta.”
- dadat ← dā
- [verb noun], nominative, singular
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- aṣṭā ← aṣṭa ← aṣṭan
- [noun], accusative, plural, neuter
- “eight; eighth; aṣṭan [word].”
- paraḥ ← paras
- [adverb]
- “beyond; away; farther.”
- sahasrā ← sahasra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
सायण-भाष्यम्
विभिन्दुनाम्नो राज्ञः सकाशाद्बहु धनं लब्ध्वा तदीयं दानमिदमादिकेन द्वृचेन प्रशंसति । हे विभिन्दो राजन् ददत् दाता त्वम् अस्मै मह्यमृषये चत्वारि अयुता अयुतानि दशसहस्राणि चत्वारिंशत्सहस्राणि शिक्ष अशिक्षः दत्तवानसि। परः परस्तात् ऊर्ध्वमपि अष्टसंख्याकानि सहस्रा सहस्राणि च दत्तवानसि ॥
Wilson
English translation:
“Liberal Vibhindu, you have given to me four times ten thousand, and afterwards eight thousand.”
Jamison Brereton
Do your best for him, o Vibhindu, giving him four ten thousands and eight thousands beyond.
Jamison Brereton Notes
As noted in the introduction, one unfortunate consequence of taking all of vs. 40 as a single subordinate clause is that the 2nd ps. referent in the subordinate clause of 40 is Indra, while in the main clause here it is Vibhindu, the poet’s patron. As I suggested in the introduction, this may be a ploy to superimpose Indra’s divine generosity on the human patron by implicitly identifying them. Vs. 21 in the next hymn (VIII.3), also in the dānastuti, supports this hypothesis, since there Indra and the Maruts and the human patron Pakasthāma Kaurayāṇa serve as undifferentiated subjects of the verb ‘gave’ (dúḥ).
Griffith
Vibhindu, thou hast helped this man, giving him thousands four times ten,
And afterward eight thousand more.
Geldner
Streng dich für diesen an, Vibhindu, indem du vier Myriaden schenkst und darüber noch acht Tausend!
Grassmann
O Vibhindu, gib diesem [Dichter] viermal zehntausend Gaben und noch achttausend dazu zum Geschenke.
Elizarenkova
Старайся для него, о Вибхинду,
Давая сорок тысяч
(И) восемь тысяч сверх того!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विभिन्दोर्दानस्तुतिः
- मेधातिथिः
- पादनिचृद्गायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
परमात्मा से ही याचना करनी चाहिये, यह शिक्षा इससे देते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभि१न्दो) हे पुरन्दर=दुष्ट जनों का विशेषरूप से विनाश करनेवाले और शिष्टों के रक्षक ईश ! (ददत्) यद्यपि तू आवश्यकता के अनुसार सबको यथायोग्य दे ही रहा है। तथापि (अस्मै) इस मुझ उपासक को (चत्वारि) चा२र (अयुता) अयुत १०००० दश सहस्र=१००००*४=४०००० अर्थात् चालीस सहस्र धन (शि३क्ष) दे तथा (परः) इससे भी अधिक (अष्ट+सहस्रा) आठ सहस्र धन दे ॥४१॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - यद्यपि परमात्मा प्रतिक्षण दान दे रहा है, तथापि पुनः-पुनः उसके समीप पहुँच कर अभीष्ट वस्तुओं की प्राप्त्यर्थ निवेदन करें और जो नयनादि दान दिए हुए हैं, उनसे काम लेवें ॥४१॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: १−विभिन्दु−भिदिर् विदारणे। पुरन्दर और विभिन्दु दोनों एकार्थक हैं। जो दुष्टों के नगरों को छिन्न-भिन्न करके नष्ट कर देता है, वह विभिन्दु। २−चार अयुत। इसका यह भी भाव निकलता है कि १−नयन, २−कर्ण, ३−घ्राण और ४−रसना, ये चारों इन्द्रिय, मानो अयुत अर्थात् पृथक्-२ विद्यमान हैं। जो युत न हो, वह अयुत। और ये ही चारों क्रिया यद्वा संख्याभेद से आठ हैं−दो नयन, दो कर्ण, दो घ्राण और रसना में दो क्रियाएँ हैं−एक स्वाद लेना और दूसरा भाषण करना। ये आठों, मानो सहस्र अर्थात् सहसा प्रवृत्त होनेवाले हैं। यदि अयुत और सहस्र दोनों संख्या ही अपेक्षित हो, तो इस पक्ष में यह भाव होगा, मानो ये नयन आदि चारों इन्द्रिय चार अयुत के सम हैं। और ये आठों, मानो आठ सहस्र के तुल्य हैं। ३−शिक्ष−वेद में शिक्ष धातु दानार्थक होता है ॥४१॥
आर्यमुनि - विषयः
अब कर्मयोगी के संग्राम की विविध सामग्री का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभिन्दो) हे शत्रुकुल के भेदन करनेवाले (ददत्) दाता कर्मयोगिन् ! आप (अस्मै) मेरे लिये (अष्टा, सहस्रा, परः) आठ सहस्र अधिक (चत्वारि, अयुता) चार अयुत (शिक्षा) देते हैं ॥४१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - सूक्त में क्षात्रधर्म का प्रकरण होने से इस मन्त्र में ४८००० अड़तालीस हज़ार योद्धाओं का वर्णन है अर्थात् कर्मयोगी के प्रति जिज्ञासुजनों की यह प्रार्थना है कि आप शत्रुओं के दमनार्थ हमको उक्त योद्धा प्रदान करें, जिससे शान्तिमय जीवन व्यतीत हो ॥४१॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
परमात्मानमेव याचेतेत्यनया शिक्षते।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विभिन्दो=हे पुरन्दर ! दुष्टान् विशेषेण भिनत्ति यः स विभिन्दुः तत्सम्बोधने। हे दुरितनिवारक ! शिष्टानुग्राहक ! ईश ! त्वम्। ददत्=यद्यप्यावश्यकतानुसारेण सर्वेभ्यः प्राणिभ्यो दानं ददद् वर्तसे। तथाप्यहं याचे। त्वम्। अस्मै=तव समीपे उपस्थिताय मह्यम्। चत्वारि अयुता=अयुतानि दशसहस्राणि। चत्वारिंशत्सहस्राणीति यावत्। धनानामिति शेषः। शिक्ष=देहि। शिक्षतिर्दानकर्मा। परः=परस्तादूर्ध्वमपि। अष्टा सहस्रा=अष्टसंख्याकानि सहस्राणि। शिक्ष ॥४१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ कर्मयोगिनः संग्रामसामग्री वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभिन्दो) हे शत्रुकुलभिन्दनशील (ददत्) दाता भवान् ! (अस्मै) मह्यं (अष्टा, सहस्रा, परः) अष्टसहस्राधिकानि (चत्वारि, अयुता) चत्वारि अयुतानि (शिक्षा) ददाति ॥४१॥
42 उत सु - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उत᳓ सु᳓ त्ये᳓ पयोवृ᳓धा
माकी᳓ र᳓णस्य नप्ति᳓या
जनित्वना᳓य मामहे
मूलम् ...{Loading}...
उ॒त सु त्ये प॑यो॒वृधा॑ मा॒की रण॑स्य न॒प्त्या॑ ।
ज॒नि॒त्व॒नाय॑ मामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विभिन्दोर्दानस्तुतिः
- ऋषिः - मेधातिथिः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
उत᳓ सु᳓ त्ये᳓ पयोवृ᳓धा
माकी᳓ र᳓णस्य नप्ति᳓या
जनित्वना᳓य मामहे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
Morph
payovŕ̥dhā ← payovŕ̥dh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
sú ← sú (invariable)
tyé ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
utá ← utá (invariable)
mākī́ ← mākī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
naptyā̀ ← naptī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:DU}
ráṇasya ← ráṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
janitvanā́ya ← janitvaná- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
māmahe ← √maṁh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
पद-पाठः
उ॒त । सु । त्ये इति॑ । प॒यः॒ऽवृधा॑ । मा॒की इति॑ । रण॑स्य । न॒प्त्या॑ ।
ज॒नि॒ऽत्व॒नाय॑ । म॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- tye ← tya
- [noun], accusative, dual, feminine
- “that.”
- payovṛdhā ← payaḥ ← payas
- [noun], neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- payovṛdhā ← vṛdhā ← vṛdh
- [noun], accusative, dual, feminine
- “increasing.”
- mākī ← mākir
- [adverb]
- raṇasya ← raṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “battle; fight; pleasure; joy; war; combat.”
- naptyā ← naptī
- [noun], ablative, dual, feminine
- “daughter; granddaughter.”
- janitvanāya ← janitvana
- [noun], dative, singular, neuter
- “marriage.”
- māmahe ← mah
- [verb], singular, Perfect indicative
- “give; accord.”
सायण-भाष्यम्
उत अपि च सु सुष्ठु त्ये ते सर्वत्र प्रसिद्धे पयोवृधा पयस उदकस्य वर्धयित्र्यौ माकी निर्मात्र्यौ भूतजातस्य रणस्य । स्तोतृनामैतत् । स्तोतुः नप्त्या नप्त्यौ न पातयित्र्यौ सर्वदानुग्रहशीले द्यावापृथिव्यौ जनित्वनाय पूर्वोक्तधनस्य जननाय प्रादुर्भवाय लाभाय ममहे स्तुतवानस्मि । द्यावापृथिव्योः प्रसन्नयोरेवेदं दानं लभ्यते नान्यदेति दानमाहात्म्यप्रशंसाधिगन्तव्या ॥ ॥ २४ ॥
Wilson
English translation:
“I glorify those two (heaven and earth), the augmenters of water, the originators (of beings), thebenefactors of the worshipper, on account of their genitive ration (of the wealth so given to me).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Those two heavenand earth: tye payovṛdhā mākī raṇasya naptyā janitvanāya māmahe: the substantive is added:dyāvāpṛthivau, because, they being plural ased such a gift is obtained, tayoḥ prassayor evedam dānamlabhyate;
Mākī = nirmātryau, makers, creators;
Naptyā = anugrahaśīle, inclided to be favourable; raṇasya,of or to the stotā
Jamison Brereton
And these two dear little ones of mine, the milk-strong daughters of joy, has he bounteously given to become my wives.
Jamison Brereton Notes
Although Geldner declines to tr. mākī́, the interpretation of this word as a -kasuffixed form of the 1st ps. possessive pronoun, accepted by Oldenberg (see also Scarlatta 519), not only fits the context but would exemplify the tendency to use -ka-suffixed forms in slangy, low-register contexts such as dānastutis. For disc. see Jamison 2009, also 2008.
Griffith
And these twain pouring streams of milk, creative, daughters of delight,
For wedlock sake I glorify.
Geldner
Und diese beiden milchreichen ………, die Töchter der Lust, hat er zur Ehe geschenkt.
Grassmann
Und diese beiden milchreichen ausgedehnten [Welten?], die aus der Freude entsprossenen, verherrliche ich um der Nachkommenschaft willen (?)
Elizarenkova
А также этих двух очень богатых молоком
Моих (?) дочерей наслаждения
Он щедро даровал (мне) в жены.
अधिमन्त्रम् (VC)
- विभिन्दोर्दानस्तुतिः
- मेधातिथिः
- निचृदार्षीगायत्री
- षड्जः
शिव शंकर शर्मा - विषयः
ईश्वर की विभूति दिखलाते हैं।
शिव शंकर शर्मा - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - पूर्वोक्त सूक्त से इन्द्रवाच्य परमात्मा की स्तुति करके अन्त में आश्चर्य्यजनक उससे निर्मित द्यावापृथिवी की स्तुति दिखलाते हैं, इससे संसार के भी गुण ज्ञातव्य हैं, यह शिक्षा होती है, यथा−(उत) और (त्ये) परमप्रसिद्ध द्युलोक और पृथिवीलोक के गुणों को हम विद्वान् (जनित्वनाय) ज्ञान-विज्ञान की प्राप्ति के लिये (सुमामहे) प्रकाशित करते हैं। वे द्यावापृथिवी कैसी हैं (पयोवृधा) दूध जल आदि मधुर पदार्थों को बढ़ानेवाली। पुनः (रणस्य) रमणीय वस्तु को (माकी) निर्माण करनेवाली। पुनः (नप्त्या) पतनशील नहीं अर्थात् अविनश्वर ऐसी द्यावापृथिवी के गुणों को सबही विद्वान् प्रकाशित करें ॥४२॥
शिव शंकर शर्मा - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! परमेश्वर के विशेष ज्ञान के लिये उनकी विभूतियाँ अवश्य अध्येतव्य हैं, जो इन पृथिव्यादि लोकों के वास्तविक तत्त्वों को नहीं जानते हैं वे इनके रचयिता को कैसे जान सकते हैं, क्योंकि वह इन्हीं के द्वारा प्रकाशित होता है ॥४२॥
शिव शंकर शर्मा - पादटिप्पनी
टिप्पणी: यह अष्टम मण्डल का द्वितीय सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) और (त्ये) वह आपकी दो शक्तियें जो (सु) सुन्दर (पयोवृधा) जल से बढ़ी हुई (माकी) मान करनेवाली (रणस्य, नप्त्या) जिनसे संग्राम नहीं रुकता (जनित्वनाय) उनकी उत्पत्ति के लिये (मामहे) प्रार्थना करता हूँ ॥४२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में कर्मयोगी के प्रति जिज्ञासु की प्रार्थना है कि आप कृपा करके हमको जल से बढ़ी हुई दो शक्ति प्रदान करें, जिनसे हम शत्रुओं का प्रहार कर सकें अर्थात् जल द्वारा उत्पन्न किया हुआ “वरुणास्त्र” जिसकी दो शक्ति विख्यात हैं, एक−शत्रुपक्ष के आक्रमण को रोकनेवाली “निरोधशक्ति” और दूसरी−आक्षेप करनेवाली “प्रहार शक्ति” ये दो शक्ति जिसके पास हों, वह शत्रु से कभी भयभीत नहीं होता और न शत्रु उसको वशीभूत कर सकता है, इसलिये यहाँ उक्त दो शक्तियों की प्रार्थना की गई है ॥४२॥ यह दूसरा सूक्त और चौबीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
शिव शंकर शर्मा (सं) - विषयः
ईशविभूतिं दर्शयति।
शिव शंकर शर्मा (सं) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अनेन सूक्तेन इन्द्रवाच्यं महेशं स्तुत्वा तदन्ते तेन निर्मितयोर्द्यावापृथिव्योः स्तुतिर्दर्श्यते। एतेन संसारस्यापि गुणा ज्ञातव्या इति शिक्षते। तथाहि उत=अथापि। वयं सर्वे विद्वांसः। त्ये=ते सुप्रसिद्धे द्यावापृथिव्यौ। जनित्वनाय=विज्ञानजननाय=ज्ञानविज्ञानप्राप्तये। सुमामहे =सुस्तुमः, एतयोर्गुणान् प्रकाशयाम इत्यर्थः। कीदृश्यौ त्ये। पयोवृधा=पयोवृधौ=पयसो मधुरमयस्य पदार्थस्य वर्धयित्र्यौ। पुनः। रणस्य=रमणीयवस्तुनः। माकी= निर्मात्र्यौ। पुनः। नप्त्या=नप्त्ये=न पतनशीले अविनश्वरे इत्यर्थः ॥४२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत) अथ च (त्ये) ते द्वे शक्ती (सु) शोभने (पयोवृधां) जलेन वृद्धिं प्राप्ते (माकी) मानकर्त्र्यौ (रणस्य, नप्त्या) संग्रामस्य न पातयित्र्यौ (जनित्वनाय) तयोरेव जननाय (मामहे) प्रार्थयामहे ॥४२॥ इति द्वितीयं सूक्तं चतुर्विंशतितमो वर्गश्च समाप्तः ॥