सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ आ वाम्’ इति पञ्चर्चं चतुर्दशं सूक्तं वासिष्ठं त्रैष्टुभमैन्द्रावरुणम् । अनुक्रान्तं च — ‘आ वां पञ्च’ इति । उक्थ्ये तृतीयसवने मैत्रावरुणशस्त्र इदं सूक्तम् । सूत्रितं च - ‘ आ वां राजानाविन्द्रावरुणा मधुमत्तमस्येति याज्या ’ (आश्व. श्रौ. ६. १) इति ॥
Jamison Brereton
84 (600)
Indra and Varuṇa
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
5 verses: triṣṭubh
The theme of rapid and forward movement dominates this hymn. This movement is marked by the repetition of prá “forth” or “forward” in verses 1c, 3d, 4c, and 5b and by verbal forms such as invati “speeds” in 2a and -jūtaḥ “hastened” in 3c. The various kinds of movement involve the proffering of hymns and oblations and the answering progress of the sacrificers by means of the wealth and offspring they receive from the gods. There is also movement implied in the “speed” of the rule of Indra and Varuṇa (2a), which extends high and wide. In verse 2, verbally enclosed within this description of the extent of their rule (2a, 2d), are the “bonds” of the two gods (2b) and the anger of Varuṇa (2c), which show the menacing power of the gods to enforce their rule.
Another characteristic of this hymn is verbal sleight of hand in verses 1 and 4. In verse 1 the “ghee-rich one” (ghr̥tā́cī) would normally described the sacrificial ladle, but, as Renou (EVP VII: 85) notes, it can also characterize the dhī́, the “insight” embodied in the hymn (I.2.7) or the “songs” (gíraḥ, VII.5.5). Because this “ghee-rich one” is held in the arms of the priests, hearers would think first of the ladle. But in 1d the “ghee-rich one” goes “by itself” and “in its varying appearance.” These descriptions would fit the hymn, which flies to the gods with its varied sounds and words. The final line, therefore, creates for hearers an unexpected redefinition of the “ghee-rich one” and produces a double image of it as both ladle and hymn. As such, the “ghee-rich one” represents the “oblations and reverence” offered to the gods in 1b.
Neither the translation nor the interpretation of verse 4cd is secure. The rela tive clause in 4c surely describes Varuṇa, but śū́ra “champion” in 4d is more likely a description of Indra. So the normal relation between relative and main clauses suggests that the subject in 4d is Varuṇa (as Sāyaṇa understands it to be), but the content of 4d suggests that it is Indra. Moreover, there is a word play between minā́ti “confounds,” which ends 4c, and ámitā “immeasurable,” which opens 4d. They are not from the same root, although they sound as though they could be. The words thus create a verbal icon of simultaneous similarity and dif ference. These ambiguities accord with the representation of Varuṇa and Indra as embodying different sides of kingship, which are nonetheless complementary and necessary to one other. As we read the lines, therefore, the two gods are separately characterized, but their separation is undermined by formal features that efface it.
Jamison Brereton Notes
Indra and Varuṇa
01 आ वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ वां राजानाव् अध्वरे᳓ ववृत्यां
हव्ये᳓भिर् इन्द्रावरुणा न᳓मोभिः
प्र᳓ वां घृता᳓ची बाहुवो᳓र् द᳓धाना
प᳓रि त्म᳓ना वि᳓षुरूपा जिगाति
मूलम् ...{Loading}...
आ वां॑ राजानावध्व॒रे व॑वृत्यां ह॒व्येभि॑रिन्द्रावरुणा॒ नमो॑भिः ।
प्र वां॑ घृ॒ताची॑ बा॒ह्वोर्दधा॑ना॒ परि॒ त्मना॒ विषु॑रूपा जिगाति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आ᳓ वां राजानाव् अध्वरे᳓ ववृत्यां
हव्ये᳓भिर् इन्द्रावरुणा न᳓मोभिः
प्र᳓ वां घृता᳓ची बाहुवो᳓र् द᳓धाना
प᳓रि त्म᳓ना वि᳓षुरूपा जिगाति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
adhvaré ← adhvará- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
rājānau ← rā́jan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vavr̥tyām ← √vr̥t- (root)
{number:SG, person:1, mood:OPT, tense:PRF, voice:ACT}
havyébhiḥ ← havyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
bāhvóḥ ← bāhú- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:DU}
dádhānā ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
ghr̥tā́cī ← ghr̥tā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
prá ← prá (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
jigāti ← √gā- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
pári ← pári (invariable)
tmánā ← tmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
víṣurūpā ← víṣurūpa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
पद-पाठः
आ । वा॒म् । रा॒जा॒नौ॒ । अ॒ध्व॒रे । व॒वृ॒त्या॒म् । ह॒व्येभिः॑ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । नमः॑ऽभिः ।
प्र । वा॒म् । घृ॒ताची॑ । बा॒ह्वोः । दधा॑ना । परि॑ । त्मना॑ । विषु॑ऽरूपा । जि॒गा॒ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- rājānāv ← rājānau ← rājan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- adhvare ← adhvara
- [noun], locative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- vavṛtyāṃ ← vavṛtyām ← vṛt
- [verb], singular, Perfect optative
- “behave; happen; exist; return; dwell; die; roll; continue; act; exist; feed on; issue; move; travel; proceed; turn; situate; drive; account for; begin; do; inhere; revolve.”
- havyebhir ← havyebhiḥ ← havya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- ghṛtācī
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Ghṛtācī.”
- bāhvor ← bāhvoḥ ← bāhu
- [noun], locative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- dadhānā ← dhā
- [verb noun], nominative, singular
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- tmanā ← tman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “self.”
- viṣurūpā ← viṣurūpa
- [noun], nominative, singular, feminine
- “different; manifold.”
- jigāti ← gā
- [verb], singular, Present indikative
- “go; enter (a state); arrive.”
सायण-भाष्यम्
हे राजानौ राजमानावीश्वरौ वेन्द्रावरुणौ अध्वरे हिंसारहितेऽस्मिन् यागे वां युवां हव्येभिः हविर्भिः नमोभिः स्तोत्रैश्च आ ववृत्याम् अविर्तयामि । अपि च बाह्वोः हस्तयोः दधाना धार्यमाणा विषुरूपा । रूप्यत इति रूपं हविः । विविधहविर्युक्ता घृताची घृतमञ्चन्ती जुहूः त्मना आत्मना स्वयमेव वां युवां परि प्र जिगाति अभिप्रगच्छति । यद्वा । विषुरूपा नानाविधरूपौ वामिति योज्यम् ॥
Wilson
English translation:
“Royal Indra and Varuṇa, I invite you to the sacrifice with oblations and with praise; the butter-dropping(ladle), held in our hands, offers spontaneously (the oblation) to you who are of many forms.”
Jamison Brereton
I would turn you two here to our rite with oblations and reverence, o kings Indra and Varuṇa.
The ghee-rich one [=the ladle/hymn] (goes) forth to you two, being
held (forth) in our arms. By itself it goes all around in its varying
appearance.
Griffith
KINGS, Indra-Varuna, I would turn you hither to this our sacrifice with gifts and homage.
Held in both arms the ladle, dropping fatness, goes of itself to you whose forms are varied.
Geldner
Euch beide, ihr Könige, möchte ich zum Opfer mit Spenden und Verbeugungen herlenken, Indra und Varuna. Der in den Armen gehaltene Schmalzlöffel geht für euch rundum, selbst in verschiedener Form erscheinend.
Grassmann
Euch Herrscher will zum Feste her ich wenden, Varuna-Indra, mit Gebet und Opfern; Im Arm gehalten schreitet zu euch beiden ungleich an Farbe vor der Butterlöffel.
Elizarenkova
Вас, о два царя, я хотел бы привлечь к обряду
Жертвами, о Индра-Варуна, поклонениями.
Полная жира (жертвенная ложка,) которую держат в руках,
(Принимая) разные формы, кружит около вас.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा प्रकारान्तर से राजधर्म का उपदेश करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे इन्द्र तथा वरुण ! (वां, राजानौ) प्रकाशवाले आप दोनों (अध्वरे) संग्राम में (ववृत्यां) आवें (हव्येभिः, नमोभिः) हम नम्र वाणियों द्वारा आपका सत्कार करते हैं, (वां) आपको (बाह्वोः) हाथों में (आ) भले प्रकार (घृताची) स्रुवा (दधाना) धारण कराते हुए (परि, त्मना) शुभ संकल्प से (विषुरूपा) नानाप्रकार के द्रव्यों द्वारा (जिगाति) उद्बोधन करते हैं॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे यजमानो ! तुम अग्निविद्यावेत्ता तथा जल वायु आदि तत्त्वों की विद्या जाननेवाले विद्वानों को दुष्ट दमनरूपसंग्राम में बुलाओ और नम्रवाणियों द्वारा उनका सत्कार करते हुए उनको उद्बोधन करो कि हे भगवन् ! जिस प्रकार घृतादि पदार्थों से अग्नि देदीप्यमान होती है, इसी प्रकार आप हमारे सम्मानादि भावों से देदीप्यमान होकर शत्रुरूप समिधाओं को शीघ्र ही भस्म करें, जिससे हमारी शुभकामानायें पूर्ण हों ॥ तात्पर्य्य यह कि इस मन्त्र में युद्धविद्यावेत्ता सैनिक पुरुषों का सत्कार कथन किया गया है अर्थात् राजा अपने सैनिक तथा विद्वान् पुरुषों का सत्कार सदैव करे, जिससे वे राजधर्म का अङ्ग बनकर राजा की रक्षा में सदा तत्पर रहें ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मा प्रकारान्तरेण राजधर्ममुपदिशति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो इन्द्रावरुणौ देवौ ! (वाम्, राजानौ) प्रकाशवन्तौ युवां (अध्वरे)सङ्ग्रामे (ववृत्याम्) आह्वयामि (हव्येभिः, नमोभिः) नम्राभिर्वाग्भिःयुवां सत्करोमि (वाम्) युवां (बाह्वोः) भुजयोः (आ) सुरीत्या (घृताची) स्रुवं (दधाना) धारयन्तः (परि त्मना)सम्यक् स्वयमेव (विषुरूपा) बहुविधद्रव्यैः (जिगाति) सम्बोधयामि ॥१॥
02 युवो राष्थ्रम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवो᳓ राष्टर᳓म् बृह᳓द् इन्वति द्यउ᳓र्
यउ᳓ सेतृ᳓भिर् अरज्जु᳓भिः सिनीथः᳓
प᳓रि नो हे᳓ळो व᳓रुणस्य वृज्या
उरुं᳓ न इ᳓न्द्रः कृणवद् उलोक᳓म्†
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वो रा॒ष्ट्रं बृ॒हदि॑न्वति॒ द्यौर्यौ से॒तृभि॑रर॒ज्जुभिः॑ सिनी॒थः ।
परि॑ नो॒ हेळो॒ वरु॑णस्य वृज्या उ॒रुं न॒ इन्द्रः॑ कृणवदु लो॒कम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
युवो᳓ राष्टर᳓म् बृह᳓द् इन्वति द्यउ᳓र्
यउ᳓ सेतृ᳓भिर् अरज्जु᳓भिः सिनीथः᳓
प᳓रि नो हे᳓ळो व᳓रुणस्य वृज्या
उरुं᳓ न इ᳓न्द्रः कृणवद् उलोक᳓म्†
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dyaúḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
invati ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rāṣṭrám ← rāṣṭrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuvóḥ ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:DU}
arajjúbhiḥ ← arajjú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
setŕ̥bhiḥ ← setár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
sinītháḥ ← √sā- ~ si- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yaú ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
héḷaḥ ← héḷas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pári ← pári (invariable)
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vr̥jyāḥ ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT, mood:PREC}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṇavat ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ulokám ← uloká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
urúm ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒वोः । रा॒ष्ट्रम् । बृ॒हत् । इ॒न्व॒ति॒ । द्यौः । यौ । से॒तृऽभिः॑ । अ॒र॒ज्जुऽभिः॑ । सि॒नी॒थः ।
परि॑ । नः॒ । हेळः॑ । वरु॑णस्य । वृ॒ज्याः॒ । उ॒रुम् । नः॒ । इन्द्रः॑ । कृ॒ण॒व॒त् । ऊं॒ इति॑ । लो॒कम् ॥
Hellwig Grammar
- yuvo ← yuvoḥ ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- rāṣṭram ← rāṣṭra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “kingdom; kingdom; kingship; rāṣṭra [word]; citizenry.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- invati ← inv
- [verb], singular, Present indikative
- “bring; drive.”
- dyaur ← dyauḥ ← div
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- yau ← yad
- [noun], nominative, dual, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- setṛbhir ← setṛbhiḥ ← setṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- arajjubhiḥ ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- arajjubhiḥ ← rajjubhiḥ ← rajju
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “cord; rope; Rajju.”
- sinīthaḥ ← si
- [verb], dual, Present indikative
- “tie.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- heᄆo ← heᄆaḥ ← heḍas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “wrath.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vṛjyā ← vṛjyāḥ ← vṛj
- [verb], singular, Prekativ
- uruṃ ← urum ← uru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- kṛṇavad ← kṛṇavat ← kṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokam ← loka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ युवोः युवयोः बृहत् महत् राष्ट्रं राज्यं द्यौः द्युलोकरूपम् इन्वति वृष्ट्या सर्वान् प्रीणयति । यौ युवां सेतृभिः बन्धकैः अरज्जुभिः रज्जुरहितैः रोगादिभिः सिनीथः पापकृतो बध्नीथः। ‘षिञ् बन्धने’ इति धातुः । तयोर्मध्ये वरुणस्य वारयितुर्देवस्य हेळः क्रोधः नः अस्मान् परि वृज्याः परिवृणक्तु । परित्यज्यान्यत्र गच्छतु । इन्द्रः उ इन्द्रश्च उरुं विस्तीर्णं लोकं स्थानं कृणवत् करोतु ॥
Wilson
English translation:
“Your vast kingdom of heaven gratifies (the world with rain), you who bind (the sinner) with bonds notmade of rope; may the wrath of Varuṇa pass away from us; may Indra prepare for us a spacious region.”
Jamison Brereton
Heaven speeds the lofty rule of you two, who bind with ropeless bonds. Might the anger of Varuṇa avoid us. Indra will make a wide, wide world for us.
Griffith
Dyaus quickens and promotes your high dominion who bind with bonds not wrought of rope or cordage.
Far from us still be Varuna’s displeasure may Indra give us spacious room to dwell in.
Geldner
Eure hohe Herrschaft fördert der Himmel, die ihr durch Knebler ohne Stricke knebelt. Uns möge des Varuna Groll verschonen; Indra soll uns geräumigen Platz schaffen!
Grassmann
Der Himmel fördert eure grosse Herrschaft, die ihr mit Banden bindet ohne Stricke; Mög’ uns der Zorn des Varuna vermeiden, und weite Freiheit Indra uns gewähren.
Elizarenkova
Вашей высокой власти содействует небо,
(Власти тех,) кто связывает привязями без веревок.
Пусть минует нас гнев Варуны!
Пусть Индра создаст нам широкий простор!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब प्रेम रज्जु से बँधे हुए राष्ट्र की दृढ़ता का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवोः) हे राजा तथा राजपुरुषो ! तुम्हारा (राष्ट्रं) राज्य (द्यौः, बृहत्, इन्वति) द्युलोकपर्य्यन्त बड़ा विस्तृत हो, (यौ) तुम दोनों (परि) सब ओर से (सेतृभिः, अरज्जुभिः, सिनीथः) प्रेमरूप रज्जुओं में बँधे हुए (नः) हमको प्राप्त हो (उ) और (लोकं) तुम्हारे लोक को (इन्द्रः) विद्युद्विद्यावेत्ता विद्वान् (कृणवत्) रक्षा करे, (वरुणस्य, हेळः) जलविद्यावेत्ता विद्वान् का आक्रमण (वृज्याः) तुम पर न हो और तुम प्रार्थना करो कि (नः) हमको (उरुं) विस्तृत लोकों की प्राप्ति हो॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे राजपुरुषो ! तुम सदैव अपने राष्ट्र की वृद्धि में लगे रहो और उसको प्रेमरूप रज्जु के बन्धन से ऐसा बाँधो, कि वह किसी प्रकार से भी शिथिलता को प्राप्त न हो। अधिक क्या, जिनके राष्ट्र दृढ़ बन्धनों से बँधे हुए हैं, उन पर न कोई जलयानों द्वारा आक्रमण कर सकता और न कोई विद्युत् आदि शक्तियों से उसको हानि पहुँचा सकता है। जो राजा अपने राष्ट्र को दृढ़ बनाने के लिए प्रजा में प्रेम उत्पन्न करता अर्थात् अन्याय और दुराग्रह का त्याग करता हुआ अपने को विश्वासार्ह बनाता है, तब वे दोनों परस्पर उत्पन्न होते और पृथिवी से लेकर द्युलोकपर्य्यन्त सर्वत्र उनका अटल प्रभाव हो जाता है, इसलिए उचित है कि राजा अपने राष्ट्र को दृढ़ बनाने के लिए प्रजा में प्रेम उत्पन्न करे। प्रजा में प्रेम का संचार करनेवाला राजा ही अपने सब कार्यों को विधिवत् करता और वही अन्ततः परमात्मा को प्राप्त होता है ॥२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
सम्प्रति प्रेमरज्जुबद्धस्य राष्ट्रस्य दार्ढ्यं वर्ण्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (युवोः) हे नृपास्तथा राजपुरुषाः ! युष्माकं (राष्ट्रम्) राज्यं (द्यौः, बृहत्, इन्वति) द्युलोकपर्यन्तं सुविस्तीर्यतां (यौ) युवां द्वावपि (परि) अभितः (सेतृभिः, अरज्जुभिः, सिनीथः) रज्जुरहितरज्जुसदृशप्रेमात्मकबन्धनैर्बद्धौ (नः) अस्मान् प्राप्नुयातं (ऊ) तथा च (लोकम्) युवयोर्भुवनं (इन्द्रः) विद्युद्विद्यावेत्ता (कृणवत्) रक्षतु (वरुणस्य, हेळः) जलीयविद्याभिज्ञविदुष आक्रमणं (वृज्याः) युष्मदुपरि न भवेत्, युवां प्रार्थयेथाम् (नः) अस्माभिः (उरुम्) विस्तृतलोकाः प्राप्यन्ताम् ॥२॥
03 कृतं नो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
कृतं᳓ नो यज्ञं᳓ विद᳓थेषु चा᳓रुं
कृत᳓म् ब्र᳓ह्माणि सूरि᳓षु प्रशस्ता᳓
उ᳓पो रयि᳓र् देव᳓जूतो न एतु
प्र᳓ ण स्पार्हा᳓भिर् ऊति᳓भिस् तिरेतम्
मूलम् ...{Loading}...
कृ॒तं नो॑ य॒ज्ञं वि॒दथे॑षु॒ चारुं॑ कृ॒तं ब्रह्मा॑णि सू॒रिषु॑ प्रश॒स्ता ।
उपो॑ र॒यिर्दे॒वजू॑तो न एतु॒ प्र णः॑ स्पा॒र्हाभि॑रू॒तिभि॑स्तिरेतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
कृतं᳓ नो यज्ञं᳓ विद᳓थेषु चा᳓रुं
कृत᳓म् ब्र᳓ह्माणि सूरि᳓षु प्रशस्ता᳓
उ᳓पो रयि᳓र् देव᳓जूतो न एतु
प्र᳓ ण स्पार्हा᳓भिर् ऊति᳓भिस् तिरेतम्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cā́rum ← cā́ru- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
vidátheṣu ← vidátha- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
kr̥tám ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
praśastā́ ← √śaṁs- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
sūríṣu ← sūrí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
devájūtaḥ ← devájūta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
etu ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
rayíḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
úpa ← úpa (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
spārhā́bhiḥ ← spārhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
tiretam ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
ūtíbhiḥ ← ūtí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
कृ॒तम् । नः॒ । य॒ज्ञम् । वि॒दथे॑षु । चारु॑म् । कृ॒तम् । ब्रह्मा॑णि । सू॒रिषु॑ । प्र॒ऽश॒स्ता ।
उपो॒ इति॑ । र॒यिः । दे॒वऽजू॑तः । नः॒ । ए॒तु॒ । प्र । नः॒ । स्पा॒र्हाभिः॑ । ऊ॒तिऽभिः॑ । ति॒रे॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- kṛtaṃ ← kṛtam ← kṛ
- [verb], dual, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- yajñaṃ ← yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- vidatheṣu ← vidatha
- [noun], locative, plural, neuter
- “meeting; wisdom; council.”
- cāruṃ ← cārum ← cāru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “pleasant; beautiful; beloved; agreeable; cāru [word].”
- kṛtam ← kṛ
- [verb], dual, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- sūriṣu ← sūri
- [noun], locative, plural, masculine
- “patron.”
- praśastā ← praśaṃs ← √śaṃs
- [verb noun], accusative, plural
- “recommend; approve; praise; laud; favor; proclaim.”
- upo ← upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- upo ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- rayir ← rayiḥ ← rayi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- devajūto ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devajūto ← jūtaḥ ← jū
- [verb noun], nominative, singular
- “animate; encourage; impel; inspire.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- etu ← i
- [verb], singular, Present imperative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ṇa ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- spārhābhir ← spārhābhiḥ ← spārha
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “desirable.”
- ūtibhis ← ūtibhiḥ ← ūti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “aid; favor; ūti [word].”
- tiretam ← tṛ
- [verb], dual, Present optative
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ नः अस्माकं विदथेषु गृहेषु क्रियमाणं यज्ञं चारु शोभनं फलसहितं कृतं कुरुतम् । तथा सूरिषु स्तोतृष्वस्मासु विद्यमानानि ब्रह्माणि परिवृढानि स्तोत्राणि प्रशस्ता प्रशस्तान्युत्कृष्टानि फलभाञ्जि कृतं कुरुतम् । अपि च देवजूतः देवाभ्यां युवाभ्यां प्रेरितः रयिः धनं नः अस्मान् उपैतु प्राप्नोतु । तथा स्पार्हाभिः स्पृहणीयाभिः ऊतिभिः रक्षाभिः नः अस्मान् प्र तिरेतं युवां वर्धयेथाम् । प्रपूर्वस्तिरतिर्वर्धनार्थः ॥
Wilson
English translation:
“Render the sacrifices offered inour dwelling fruitful, the prayers uttered by the worshippers successful;may riches come to us sent by the gods; do you two give us increase by you desirable protections.”
Jamison Brereton
Make our sacrifice cherished at the ritual distributions; make our sacred formulations acclaimed among patrons.
Let wealth, hastened by the gods, come to us. Further us with the help we crave.
Jamison Brereton Notes
Note that JPB tr. tiretam, an opt., as an impv.
Griffith
Make ye our sacrifice fair amid the assemblies: make ye our prayers approved among our princes.
May God-sent riches come for our possession: further ye us with your delightful succours.
Geldner
Machet unser Opfergebet der Kennerschaft genehm, machet unsere feierlichen Reden bei den Lohnherren gutgeheißen! Uns soll gottgeschickter Reichtum zufallen; bringet uns vorwärts durch eure begehrenswerten Gnaden!
Grassmann
Lasst unser Opfer lieb euch sein bei Festen und die Gebete preisenswerth den Fürsten; Uns eile zu der gottgesandte Reichthum; o fördert uns durch vielbegehrte Hülfen.
Elizarenkova
Сделайте нашу жертву приятной на жертвенных раздачах!
Сделайте священные слова оцененными покровителями!
Пусть придет к нам богатство, посланное богами!
Протяните нам (срок жизни) (вашими) желанными поддержками!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वान् राजपुरुषो ! (नः) हमारे (यज्ञं) यज्ञ को (विदथेषु) हमारे गृहों में (चारुं, कृतं) सुन्दर बनायें, (ब्रह्माणि) वैदिकस्तोत्रों को (सूरिषु) शूरवीरों में (प्रशस्ता, कृतं) प्रशंसनीय बनाओ, (नः) हमारे (देवजूतः) आपकी रक्षा से (उपो, एतु, रयिः) उत्तमोत्तम पुष्कल धन प्राप्त हो और (नः) हमको (प्र) सर्व प्रकार की (स्पार्हाभिः) अभिलषित (ऊतिभिः) रक्षाओं से (तिरेतम्) उन्नत करो॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा आज्ञा देते हैं कि हे न्यायाधीश तथा सेनाधीश राजपुरुषो !तुम प्रजाजनों को प्राप्त होकर उनके घरों को यज्ञों द्वारा सुशोभित करो और शूरवीरों को वैदिक शिक्षा दो, ताकि वे वेदवाणीरूप ब्रह्मस्तोत्रों का प्रजा में भलीभाँति प्रचार करें और राजा तथा प्रजा दोनों ऐश्वर्य्ययुक्त पदार्थों से भरपूर हों और प्रजाजन भी उन विद्वानों से प्रार्थना करें कि हे भगवन् ! आपकी रक्षा से हमको पुष्कल धन प्राप्त हो और हम आपकी रक्षा में रहकर मनोऽभिलषित उन्नति करें ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - भो नानाविधविद्यावेत्तारः ! (नः) अस्माकं (यज्ञम्) क्रतुम् (विदथेषु) अस्मद्यज्ञशालायां (चारुम्, कृतम्) शोभनं विधत्त=सफलं कुरुत (ब्रह्माणि) वैदिकस्तोत्राणि (सूरिषु) ज्ञातिषु मध्ये (प्रशस्ता,कृतम्) प्रशंसनीयं कुरुत (नः) अस्माभिः (देवजूतः) युष्मत्कर्तृकाभिरक्षया (उपो, एतु, रयिः) सुस्थिरं पुष्कलं धनं प्राप्यताम्(नः)अस्मान् (प्र) नानाविधाभिः (स्पार्हाभिः) स्वाभिलषिताभिः (ऊतिभिः) रक्षाभिः (तिरेतम्) समुन्नमयत ॥३॥
04 अस्मे इन्द्रावरुणा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मे᳓ इन्द्रावरुणा विश्व᳓वारं
रयिं᳓ धत्तं व᳓सुमन्तम् पुरुक्षु᳓म्
प्र᳓ य᳓ आदित्यो᳓ अ᳓नृता मिना᳓ति
अ᳓मिता शू᳓रो दयते व᳓सूनि
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे इ॑न्द्रावरुणा वि॒श्ववा॑रं र॒यिं ध॑त्तं॒ वसु॑मन्तं पुरु॒क्षुम् ।
प्र य आ॑दि॒त्यो अनृ॑ता मि॒नात्यमि॑ता॒ शूरो॑ दयते॒ वसू॑नि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अस्मे᳓ इन्द्रावरुणा विश्व᳓वारं
रयिं᳓ धत्तं व᳓सुमन्तम् पुरुक्षु᳓म्
प्र᳓ य᳓ आदित्यो᳓ अ᳓नृता मिना᳓ति
अ᳓मिता शू᳓रो दयते व᳓सूनि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
viśvávāram ← viśvávāra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
dhattam ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
purukṣúm ← purukṣú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rayím ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásumantam ← vásumant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ādityáḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ánr̥tā ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
minā́ti ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ámitā ← ámita- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dayate ← √dā- 3 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
śū́raḥ ← śū́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vásūni ← vásu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । वि॒श्वऽवा॑रम् । र॒यिम् । ध॒त्त॒म् । वसु॑ऽमन्तम् । पु॒रु॒ऽक्षुम् ।
प्र । यः । आ॒दि॒त्यः । अनृ॑ता । मि॒नाति॑ । अमि॑ता । शूरः॑ । द॒य॒ते॒ । वसू॑नि ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- viśvavāraṃ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvavāraṃ ← vāram ← vāra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “treasure; choice.”
- rayiṃ ← rayim ← rayi
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wealth; property.”
- dhattaṃ ← dhattam ← dhā
- [verb], dual, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- vasumantam ← vasumat
- [noun], accusative, singular, masculine
- “deluxe; affluent; rich.”
- purukṣum ← purukṣu
- [noun], accusative, singular, masculine
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ādityo ← ādityaḥ ← āditya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- anṛtā ← anṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- mināty ← mināti ← mī
- [verb], singular, Present indikative
- “transgress; damage.”
- amitā ← amita
- [noun], accusative, plural, neuter
- “infinite; illimitable; countless.”
- śūro ← śūraḥ ← śūra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hero; cock; śūra; Śūra; Vatica robusta; Plumbago zeylanica; warrior; hero; attacker; lentil; wild boar; lion; dog.”
- dayate ← day
- [verb], singular, Present indikative
- “share.”
- vasūni ← vasu
- [noun], accusative, plural, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ अस्मे अस्मभ्यं रयिं धनं धत्तं प्रयच्छतम् । कीदृशम् । विश्ववारं विश्वैः सर्वैर्वरणीयं संभजनीयं वसुमन्तं निवासयुक्तं पुरुक्षुं बह्वन्नं पुरुभिर्बहुभिः प्रशस्यं वा । आदित्यः अदितेः पुत्रः यः वरुणः अनृता अनृतानि सत्यरहितानि भूतानि प्र मिनाति प्रहिनस्ति । ‘ मीञ् हिंसायाम्’ इति धातुः । शूरः शौर्यवान् स वरुणः अमिता अमितान्यपरिमितानि वसूनि धनानि दयते स्तोतृभ्यो ददाति ॥
Wilson
English translation:
“Bestow upon us, Indra and Varuṇa, riches desirable to all, together with a dwelling and abundant food,for the hero, Āditya, who punishes beings devoid of truth, gives (to the devout) unbounded treasures.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Āditya:or the son of Aditi = Varuṇa
Jamison Brereton
On us, o Indra and Varuṇa, bestow wealth granting every wish, rich in goods and many cattle.
If the Āditya [=Varuṇa] confounds untruths, the champion [=Indra] apportions immeasurable goods.
Griffith
O Indra-Varuna, vouchsafe us riches with store of treasure, food, and every blessing;
For the Aditya, banisher of falsehood, the Hero, dealeth wealth in boundless plenty.
Geldner
Bringet uns allbegehrten Besitz an Gütern und vielem Vieh, Indra und Varuna! Während der Aditya dem Unrecht vorbeugt, teilt der Held unermeßliche Schätze aus.
Grassmann
Gebt uns Besitz, o Varuna und Indra, der reich an schönen Gütern sei und Speisen; Der altes Unrecht tilget, der Aditja, der Held ertheilet ungemessnen Reichthum.
Elizarenkova
Нам, о Индра-Варуна, даруйте богатство,
Состоящее из всего избранного, полное благ, обильное скотом! –
(И) герой, (который) раздает безграничные богатства.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) इन्द्र=परमैश्वर्य्ययुक्त तथा वरुण=सब का उपास्यदेव परमात्मा (विश्ववारं) सबको रुचिकर (वसुमन्तं) सब प्रकार के धनों से युक्त (रयिं, धत्तं) सम्पूर्ण ऐश्वर्य्य को धारण करनेवाला (पुरुक्षुं) नाना प्रकार के अन्नों से युक्त और (यः) जो (प्र) भले प्रकार (आदित्यः) अज्ञान का नाश करनेवाला है, वह (अनृता, मिनाति) असत्यवादियों को दण्ड देता और (शूरः) शूरवीरों को (आमिता, वसूनि, दयते) यथेष्ट धन देता है, (अस्मे) कृपा करके हमें भी ऐश्वर्य्ययुक्त करें॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे मनुष्यों ! तुम सब प्रकार के ऐश्वर्य्य तथा धन की याचना उसी परमात्मा से करो, क्योंकि वही परमैश्वर्य्ययुक्त, नानाप्रकार के अन्नरूप धनों का स्वामी और वही सब संसार को यथाभाग देनेवाला है। वह अनृतवादियों को दण्ड देता और धर्मात्मा शूरवीरों को यथेष्ट धन का स्वामी बनाता है, इसलिए उचित है कि सब प्रजाजन सत्यपरायण होकर परमात्मा से ही धन की प्रार्थना करें ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) इन्द्रः परमैश्वर्यसम्पन्नः तथा वरुणः सर्वेषामुपास्यः परमात्मा (विश्ववारम्) जगत्सम्भजनीयः (वसुमन्तम्) विविधरत्नसम्पन्नं (रयिम्, धत्तम्) सकलसम्पदं दधानः (पुरुक्षुम्) बहुविधान्नयुक्तः तथा (यः) यः (प्र) सम्यक् (आदित्यः) अज्ञानध्वंसकश्चास्ति सः (अनृता, मिनाति) असत्यवादिनो दण्डयति, तथा (शूरः) शूरान् (अमिता, वसूनि, दयते) अपरिमितधनवतः करोति (अस्मे) सद्यमस्मानापि तथाविधसम्पत्तिसमृद्धान् करोतु ॥४॥
05 इयमिन्द्रं वरुणमष्थ - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इय᳓म् इ᳓न्द्रं व᳓रुणम् अष्ट मे गीः᳓
प्रा᳓वत् तोके᳓ त᳓नये तू᳓तुजाना
सुर᳓त्नासो देव᳓वीतिं गमेम
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यमिन्द्रं॒ वरु॑णमष्ट मे॒ गीः प्राव॑त्तो॒के तन॑ये॒ तूतु॑जाना ।
सु॒रत्ना॑सो दे॒ववी॑तिं गमेम यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इय᳓म् इ᳓न्द्रं व᳓रुणम् अष्ट मे गीः᳓
प्रा᳓वत् तोके᳓ त᳓नये तू᳓तुजाना
सुर᳓त्नासो देव᳓वीतिं गमेम
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
aṣṭa ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
gī́ḥ ← gír- ~ gīr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
váruṇam ← váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
āvat ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
tánaye ← tánaya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
toké ← toká- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
tū́tujānā ← √tuj- (root)
{case:NOM, gender:F, number:SG, tense:PRF, voice:MED}
devávītim ← devávīti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
gamema ← √gam- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
surátnāsaḥ ← surátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
इ॒यम् । इन्द्र॑म् । वरु॑णम् । अ॒ष्ट॒ । मे॒ । गीः । प्र । आ॒व॒त् । तो॒के । तन॑ये । तूतु॑जाना ।
सु॒ऽरत्ना॑सः । दे॒वऽवी॑तिम् । ग॒मे॒म॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇam ← varuṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- aṣṭa ← aś
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “get; reach; enter (a state).”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- gīḥ ← gir
- [noun], nominative, singular, feminine
- “hymn; praise; voice; words; invocation; command; statement; cry; language.”
- prāvat ← prāv ← √av
- [verb], singular, Imperfect
- “help; promote.”
- toke ← toka
- [noun], locative, singular, neuter
- “offspring.”
- tanaye ← tanaya
- [noun], locative, singular, neuter
- “biological.”
- tūtujānā ← tuj
- [verb noun], nominative, singular
- “draw.”
- suratnāso ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suratnāso ← ratnāsaḥ ← ratna
- [noun], nominative, plural, masculine
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- devavītiṃ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devavītiṃ ← vītim ← vīti
- [noun], accusative, singular, feminine
- gamema ← gam
- [verb], plural, Aorist optative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
मे मदीया इयं गीः स्तुतिः इन्द्रं वरुणं च अष्ट अश्नुतां व्याप्नोतु । तथा तूतुजाना मया प्रेर्यमाणा सा तोके पुत्रे तनये पौत्रे च विषये प्रावत् प्ररक्षत्वस्मान् । वयं च सुरत्नासः शोभनधनाः सन्तः देववीतिं देवैः कामयितव्यं यज्ञं गमेम प्राप्नुयाम । हे इन्द्रावरुणादयः सर्वे देवाः यूयं स्वस्तिभिः कल्याणैः नः अस्मान् सदा सर्वदा पात रक्षत ॥ ॥ ६ ॥
Wilson
English translation:
“May this my praise reach Indra and Varuṇa, and, earnestly offered (by me), preserve sons andgrandsons; let us, possessed of affluence, present (their) food to the gods; and do you, (duties), ever cherish uswith blessings.”
Jamison Brereton
This song of mine has reached Indra and Varuṇa. It helped (us) forward, multiplying us in kith and kin.
Having good treasure, we would go in pursuit of the gods. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
May this my song reach Varuna and Indra, and, strongly urging, win me sons and offspring.
To the Gods’ banquet may we go with riches. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Dieses mein Loblied gelange zu Indra und Varuna. Es half uns weiter, sich im leiblichen Samen fortpflanzend. Wir möchten gutbelohnt die Götterladung begehen.-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Dies Lied erreiche Varuna und Indra, es helfe schnell zu Kindern mir und Enkeln; Lasst schatzbegabt zum Göttermahl uns kommen. Ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Эта моя песнь пусть достигнет Индры (и) Варуны!
Она помогла (мне) продолжить свой род в детях и внуках.
С прекрасными сокровищами пусть пойдем мы на приглашение богов.
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे)मेरी (इयं) यह (गीः) वेदरूप वाणी (इन्द्रं, वरुणं) सर्वैश्वर्य्ययुक्त तथा सर्वोपरि परमात्मा को (अष्ट) प्राप्त हो, (तूतुजाना) यह ईश्वरीय वाणी (तोके) पुत्र (तनये) पौत्र के लिए (प्र, आवत्) भले प्रकार रक्षा करे और हम लोग (सुरत्नासः) धनादि ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर (देववीतिम्) विद्वानों की यज्ञशालाओं को (गमेम) प्राप्त हों और हे परमात्मन् ! (यूयं) आप (नः) हमको (स्वस्तिभिः) आशीर्वादरूप वाणियों से (सदा) सदा (पात) पवित्र करें॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यजमान की ओर से प्रार्थना कथन की गई है कि हे भगवन् ! हमारा किया हुआ स्वाध्याय तथा वैदिककर्मों का अनुष्ठान, यह सब आप ही का यश है, क्योंकि इन्हीं कर्मों के अनुष्ठान से हमारे पुत्र-पौत्रादि सन्तानों की वृद्धि होती और हम ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर आपके भक्तिभाजन बनते हैं अर्थात् वैदिककर्मों के अनुष्ठान द्वारा ही मनुष्य को पुत्र-पौत्रादि सन्तति प्राप्त होती और इसी से धनादि ऐश्वर्य्य की वृद्धि होती है, इसलिए जिज्ञासुओं को उचित है कि वह धनप्राप्ति तथा ऐश्वर्य्यवृद्धि के लिए वैदिक कर्मों का निरन्तर अनुष्ठान करें और सन्तति-अभिलाषियों के लिए भी यही कर्म उपादेय है ॥ यह ८४वाँ सूक्त और छठवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मे) मम (इयम्) इयमुच्चार्यमाणा (गीः) वेदवाग् (इन्द्रं वरुणम्) सर्वैश्वर्यशालिनं सर्वैः सम्भजनीयं च परमात्मानम् (अष्ट) अश्नुतां व्याप्नोतु (तूतुजाना) मया प्रेर्यमाणेयं वाणी (तोके) पुत्रे (तनये) पौत्रे च विषये (प्र,आवत्) प्ररक्षतु, वयं च (सुरत्नासः) शोभनधनसम्पन्नाः सन्तः (देववीतिम्) विदुषां यज्ञशालां (गमेम) प्राप्नुयाम, हे भगवन् ! (यूयम्) भवन्तः (नः) अस्मान् (स्वस्तिभिः) आशीर्वाग्भिः (सदा) निरन्तरं (पात) रक्षन्तु ॥५॥ इति चतुरशीतितमं सूक्तं षष्ठो वर्गश्च समाप्तः ॥