सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘युवा नरा’ इति दशर्चं त्रयोदशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं जागतमैन्द्रावरुणम् । ‘युवां नरा’ इत्यनुक्रान्तम् । आभिप्लविकेषूक्थ्येषु स्तोमवृद्धौ प्रशास्तुरिदं सूक्तमावापार्थम् । सूत्रितं च — युवां नरा पुनीषे वाम् ’ ( आश्व. श्रौ. ७. ९) इति ।।
Jamison Brereton
83 (599)
Indra and Varuṇa
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
10 verses: jagatī
This hymn looks back at the Battle of the Ten Kings described in VII.18, in which the Bharata king Sudās with the help of the Vasiṣṭhas triumphed over an alliance of ten rulers. This battle was a key moment in Vasiṣṭha history, and the poet recalls this historic victory in order to extend it into the present. Now warriors allied with the Vasiṣṭhas are going forth in their quest for cattle (vs. 1). Looking on Indra and Varuṇa, who are present at the sacrifice, with their minds if not with their eyes and thinking of their close association with the two gods, the poet and his allies call upon the gods to help them. The cry to help Sudās in 1d replicates the call to which the gods responded before and sets the stage for the poet’s recollection of the Ten Kings’ battle.
In verse 3 the poet re-enters the earlier battle and speaks as if he were part of it or speaks in the voice of those who were. In the person of the earlier Vasiṣṭha, he calls for help in the midst of the turmoil of battle. Then in verse 4ab he remembers that the gods did help Sudās, and in 4cd the poet returns to his present, calling on Indra and Varuṇa to hear him. Like the earlier Vasiṣṭha, the poet and his people confront enemies on every side (vs. 5ab), and therefore he calls upon Indra and Varuṇa to help at the critical time as they did before (5cd). The poet knows that others summon the gods as well (vs. 6ab), but in verses 6cd–8 he recalls that the gods chose to help Sudās and Vasiṣṭha and not the other kings and priests. In the end the sacrifices of these others were inadequate, and in the end the gods were present at the sacrifice of Vasiṣṭha (vss. 7–8). In verse 9 the poet distinguishes Indra and Varuṇa for the first and only time in this hymn. While the two gods may have different functions, both their divine functions apply to the poet’s present situation. Indra can bring victory to the poet and his people and Varuṇa can defend them.
01 युवां नरा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यु॒वां न॑रा॒ पश्य॑मानास॒ आप्यं॑ प्रा॒चा ग॒व्यन्तः॑ पृथु॒पर्श॑वो ययुः ।
दासा॑ च वृ॒त्रा ह॒तमार्या॑णि च सु॒दास॑मिन्द्रावरु॒णाव॑सावतम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वां न॑रा॒ पश्य॑मानास॒ आप्यं॑ प्रा॒चा ग॒व्यन्तः॑ पृथु॒पर्श॑वो ययुः ।
दासा॑ च वृ॒त्रा ह॒तमार्या॑णि च सु॒दास॑मिन्द्रावरु॒णाव॑सावतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
युवां꣡ नरा प꣡श्यमानास आ꣡पियम्
प्राचा꣡ गव्य꣡न्तः पृथुप꣡र्शवो ययुः
दा꣡सा च वृत्रा꣡ हत꣡म् आ꣡रियाणि च
सुदा꣡सम् इन्द्रावरुणा꣡वसावतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́pyam ← ā́pya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
narā ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
páśyamānāsaḥ ← √paś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
yuvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
gavyántaḥ ← √gavy- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
prācā́ ← prā́ñc- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
pr̥thupárśavaḥ ← pr̥thupárśu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yayuḥ ← √yā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ā́ryāṇi ← ā́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
dā́sā ← dā́sa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
hatám ← √han- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vr̥trā́ ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
avatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sudā́sam ← sudā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
यु॒वम् । न॒रा॒ । पश्य॑मानासः । आप्य॑म् । प्रा॒चा । ग॒व्यन्तः॑ । पृ॒थु॒ऽपर्श॑वः । य॒युः॒ ।
दासा॑ । च॒ । वृ॒त्रा । ह॒तम् । आर्या॑णि । च॒ । सु॒ऽदास॑म् । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । अव॑सा । अ॒व॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yuvāṃ ← yuvām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- narā ← nṛ
- [noun], vocative, dual, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- paśyamānāsa ← paśyamānāsaḥ ← paś
- [verb noun], nominative, plural
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
- āpyam ← āpya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship.”
- prācā ← prāñc
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “eastern; aforesaid(a); former(a); eastbound; easterly; anterior; forward; prāñc [word].”
- gavyantaḥ ← gavyat
- [noun], nominative, plural, masculine
- pṛthuparśavo ← pṛthu
- [noun]
- “broad; wide; great; flat; pṛthu [word]; far.”
- pṛthuparśavo ← parśavaḥ ← parśu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “rib; parśu [word].”
- yayuḥ ← yā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- dāsā ← dāsa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “dāsa(a).”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vṛtrā ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- hatam ← han
- [verb], dual, Present imperative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- āryāṇi ← ārya
- [noun], accusative, plural, neuter
- “noble; noble; Indo-European; ārya [word]; honorable; noble.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sudāsam ← sudās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Sudās.”
- indrāvaruṇāvasāvatam ← indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- indrāvaruṇāvasāvatam ← avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- indrāvaruṇāvasāvatam ← avatam ← av
- [verb], dual, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
सायण-भाष्यम्
हे नरा नेताराविन्द्रावरुणौ युवाम् । षष्ठ्यर्थे द्वितीया । युवयोः आप्यं बन्धुभावं पश्यमानासः पश्यन्तो युष्मद्बान्धवलाभार्थिनः गव्यन्तः गा आत्मन इच्छन्तो यजमानाः पृथुपर्शवः । पृथुर्विस्तीर्णः पर्शुः पार्श्वास्थि येषां ते तथोक्ताः । विस्तीर्णाश्वपर्शुहस्ताः सन्तः प्राचा प्राचीनं ययुः बर्हिराहरणार्थं गच्छन्ति। पर्श्वा हि बर्हिराच्छिद्यते । तथा च तैत्तिरीयकम्- ‘ अश्वपर्श्वा बर्हिरच्छैति’ (तै. ब्रा. ३. २. २. १ ) इति । हे इन्द्रावरुणौ युवां दासा दासान्युपक्षपयितॄणि च वृत्राणि आवरकाणि शत्रुजातानि आर्याणि च कर्मानुष्ठानपराणि च शत्रुजातानि हतं हिंस्तम्। अपि च सुदासम् अस्मद्याज्यमेतत्संज्ञं राजानम् अवसा रक्षणेन सार्धम् अवतम् आगच्छतम् ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, leaders (of rites), contemplating your affinity, and desirous of cattle, the worshippers,armed with large sickles, have proceeded to the east (to cut the sacred grass); destroy, Indra and Varuṇa, yourenemies, whether Dāsās or Āryās and defend Sudāsa with yor protection.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Sickles: pṛthuparśavaḥ =vistīrṇa śvaparśu hasta, holding large rib-bones of horses;
Aśvaparśu = an implement for cutting the kuśagrass (aśvaparśvā barhiracchaiti: Taittirīya Brāhmaṇa 3.2.2.1), either the rib of a horse, or an instrumental umentlike it; it is frequently alluded to in the Brāhmaṇas and Sūtras; Taittirīya Saṃhitā 1.1.2: ghoṣad asi:Baudhāyana says that this is addressed to the Aśvaparśu; you are the implement, the priest having taken it inhis hand; aśvaparśu aśvaparśvasthi, the rib-bone of a horse, the edge of which is as sharp as a sword, and fitfor cutting; tac ca khaḍgavat tīkṣṇadbaratvat lavane samarthaḥ
Jamison Brereton
Looking upon you two and their friendship (with you), o you superior men, the broad-chested ones have gone forward in their quest for
cattle. Strike down the obstacles, both Dāsa and Ārya! Help Sudās with your help, Indra and Varuṇa!
Griffith
LOOKING to you and your alliance, O ye Men, armed with broad axes they went forward, fain for spoil.
Ye smote and slew his Dasa and his Aryan enemies, and helped Sudas with favour, Indra-Varuna.
Macdonell
Looking to you, O heroes, and your friendly aid, They with broad sabres armed and battle-eager marched; Then ye two smote the Dāsa and the Aryan foes: Ye favoured, Indra-Varuṇa, Sudās with help.
Geldner
Als sie euch, ihr Herren, als Bundesgenossenschaft sahen, gingen die auf Rinderbeute ausziehenden mit geschwellter Brust vorwärts. “Schlaget die dasischen und arischen Feinde und stehet dem Sudas hilfreich bei, Indra und Varuna!
Grassmann
Auf euch, o Männer, eure Freundschaft schauend zog mit breiten Säbeln aus die kampfbegier’ge Schar, Die Feinde schlagt, die fremden und die arischen, und stehet bei dem Sudas, Indra-Varuna.
Elizarenkova
Видя вас, (ваше) дружелюбие, о два мужа,
Широкобокие (люди), жаждущие коров, двинулись на восток.
Убивайте врагов: дасов и ариев!
Судасу, о Индра-Варуна, помогите (своей) помощью!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराड्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - विषयः
अब राजधर्म का वर्णन करते हुए सैनिक पुरुषों से रक्षा की प्रार्थना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे शूरवीर योद्धाओ ! (युवां) तुम (आप्यं) सबको प्राप्त होने योग्य अर्थात् सबके रक्षक हो (पश्यमानासः) तुम्हारी वीरता देखकर (पृथुपर्शवः) सब ओर से हष्ट-पुष्ट वीर (नरा) मनुष्य (गव्यन्तः) अपना आत्मसमर्पण करते हुए (यजुः) तुम्हें प्राप्त होते हैं (च) और (प्राचा, दासा) प्राचीन सेवक (च) और (आर्याणि) आर्य्य पुरुष भी तुम्हारी शरण चाहते हैं, तुम (वृत्रा, हतं) शत्रुओं का हनन करके (अवसा) रक्षा करते हुए (अवतं, सुदासं) दयावान् राजा को प्राप्त हो॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे शूरवीर विद्वानों ! तुम दास=शूद्र और आर्य्य=कर्मानुष्ठानपरायण पुरुषों की रक्षा करो, तुम इनके शत्रुओं का हनन करके इन्हें अभयदान दो, क्योंकि इनके होने से प्रजाजन वैदिक मर्यादा का अतिक्रमण नहीं करते, सब अपनी मर्यादा में रह कर धर्म का पालन करते हैं और हृष्ट-पुष्ट शूरवीर तुम्हें प्राप्त होकर युद्ध द्वारा आत्मसमर्पण करते हुए तुम्हारे उत्साह को बढ़ाते हैं, इसलिए इन्हें भी सुरक्षित रखो, क्योंकि शूरवीरों के अभाव से भी प्रजा में अनेक प्रकार के अनर्थ फैल जाते हैं, जिससे मनुष्यों के जीवन में पवित्रता नहीं रहती ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ राजधर्मं वर्णयन्तः सैनिकेभ्यो रक्षां प्रार्थयन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो शूरा योद्धारः ! (युवाम्) यूयं (आप्यम्) सर्वेषां सुलभा अर्थात् रक्षका भवत (पश्यमानासः) युष्मद्वीरतां प्रेक्षमाणाः (पृथुपर्शवः) सर्वतः पुष्टशरीराः (नरा) जनाः (गव्यन्तः) स्वं स्वमात्मानं समर्पयन्तः (ययुः) युष्मान् प्राप्नुवन्ति (च) तथा च (प्राचा, दासा)प्राचीनसेवकाः (च) तथा (आर्याणि) आर्यजनाश्च युष्मान् शरणमन्विच्छन्ति (वृत्रा, हतम्) यूयं शत्रूनपनीय (अवसा) रक्षन्तः (अवतम्, सुदासम्) दयालुं नृपं प्राप्नुत ॥१॥
02 यत्रा नरः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यत्रा॒ नरः॑ स॒मय॑न्ते कृ॒तध्व॑जो॒ यस्मि॑न्ना॒जा भव॑ति॒ किं च॒न प्रि॒यम् ।
यत्रा॒ भय॑न्ते॒ भुव॑ना स्व॒र्दृश॒स्तत्रा॑ न इन्द्रावरु॒णाधि॑ वोचतम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
यत्रा॒ नरः॑ स॒मय॑न्ते कृ॒तध्व॑जो॒ यस्मि॑न्ना॒जा भव॑ति॒ किं च॒न प्रि॒यम् ।
यत्रा॒ भय॑न्ते॒ भुव॑ना स्व॒र्दृश॒स्तत्रा॑ न इन्द्रावरु॒णाधि॑ वोचतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य꣡त्रा न꣡रः सम꣡यन्ते कृत꣡ध्वजो
य꣡स्मिन्न् आजा꣡ भ꣡वति किं꣡ चन꣡ प्रिय꣡म्
य꣡त्रा भ꣡यन्ते भु꣡वना सुवर्दृ꣡शस्
त꣡त्रा न इन्द्रावरुणा꣡धि वोचतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
kr̥tádhvajaḥ ← kr̥tádhvaj- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
samáyante ← √i- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ājā́ ← ājí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bhávati ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
caná ← caná (invariable)
{}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
priyám ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yásmin ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
bháyante ← √bhī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhúvanā ← bhúvana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
svardŕ̥śaḥ ← svardŕ̥ś- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ádhi ← ádhi (invariable)
{}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tátra ← tátra (invariable)
{}
vocatam ← √vac- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यत्र॑ । नरः॑ । स॒म्ऽअय॑न्ते । कृ॒तऽध्व॑जः । यस्मि॑न् । आ॒जा । भव॑ति । किम् । च॒न । प्रि॒यम् ।
यत्र॑ । भय॑न्ते । भुव॑ना । स्वः॒ऽदृशः॑ । तत्र॑ । नः॒ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । अधि॑ । वो॒च॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- samayante ← _ ← √_
- [?]
- “_”
- kṛtadhvajo ← kṛta ← kṛ
- [verb noun]
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- kṛtadhvajo ← dhvajaḥ ← dhvaja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “flag; flagpole; penis; flag; sign.”
- yasminn ← yasmin ← yad
- [noun], locative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ājā ← āji
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; fight; contest; āji [word]; combat.”
- bhavati ← bhū
- [verb], singular, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- kiṃ ← kim ← ka
- [noun], nominative, singular, neuter
- “what; who; ka [pronoun].”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- priyam ← priya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- bhayante ← bhī
- [verb], plural, Present indikative
- “fear; fear.”
- bhuvanā ← bhuvana
- [noun], nominative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- svardṛśas ← svar
- [adverb]
- “sun; sky; sunlight.”
- svardṛśas ← dṛśaḥ ← dṛś
- [noun], ablative, singular, masculine
- “eye; dṛś; dṛś [word]; sight; evil eye.”
- tatrā ← tatra
- [adverb]
- “there; now; then; then; there; in that place; then; locative; respectively; there; tatra [word]; inside; therefore.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- indrāvaruṇādhi ← indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- indrāvaruṇādhi ← adhi
- [adverb]
- “on; from; accordingly.”
- vocatam ← vac
- [verb], dual, Aorist imperative
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
सायण-भाष्यम्
यत्र यस्मिन् संग्रामे नरः मनुष्याः कृतध्वजः उच्रिमेतध्वजाः समयन्ते युद्धार्थं संगच्छन्ते । यस्मिन् च आजा आजौ युद्धे । चन इति निपातद्वयसमुदायो विभज्य योजनीयः । किंच किमपि प्रियम् अनुकूलं न भवति अपि तु सर्वं दुष्करं भवति । यत्र च युद्धे भुवना भुवनानि भूतजातानि स्वर्दृशः शरीरपातादूर्ध्वं स्वर्गस्य द्रष्टारो वीराश्च भयन्ते बिभ्यति तत्र तादृशे संग्रामे हे इन्द्रावरुणौ नः अस्मान् अधि वोचतम् । अस्मत्पक्षपातवचनौ भवतम् ॥
Wilson
English translation:
“Where men assemble with uplifted banners, in whatever conflict, there is something unfavourable;where living beings, looking to heaven, are in fear, there, Indra and Varuṇa, speak tous (encouragement).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
There is something unfavourable: ’everything is evil’; yatra ca yuddhe bhuvanā, bhuvanāni, bhūtajātānisvardṛśaḥ, śarīrapatad ūrdhvam svargasya draṣṭāro vitas’ ca bhayante, bibhyati, tatra, tadriśe saṅgrāmehe indrāvaruṇau no’sman adhivocatam, asmatpakṣapātavacanau bhavatām = in whatever (battle) livingbeings and those seeing heaven (i.e. gone to heaven, departed) are in fear, there, Indra and Varuṇa, plural ad ourcause
Jamison Brereton
Where superior men gather together with their banners set, in a contest where there is nothing at all to love,
where living beings, seeing the sun, become afraid, there speak for us, Indra and Varuṇa!
Griffith
Where heroes come together with their banners raised, in the encounter where is naught for us to love,
Where all things that behold the light are terrified, there did ye comfort us, O Indra-Varuna.
Macdonell
Where men with banners raised in fight together rush, In battle conflict where there is no pleasant thing, Where creatures fear the god who sees the heavenly light, O Indra-Varuṇa, be there our advocates.
Geldner
Wo die Männer mit aufgesteckten Bannern aneinander geraten, in der Schlacht, wo nichts Liebes geschieht, wo alle Geschöpfe, die das Sonnenlicht schauen, Furcht bekommen, in dieser seid unsere Verteidiger, Indra und Varuna!
Grassmann
Wo Banner tragend Männer sich entgegengehn im Kampf, wo alles liebe auf dem Spiele steht, Wo alles bebt vor dem, der sonnengleich erscheint, da sprechet Muth uns zu, o Indra-Varuna.
Elizarenkova
Где сходятся мужи с развернутыми знаменами,
В состязании, в котором не случается ничего приятного,
Где испытывают страх существа, видящие солнце,
Вступитесь та за нас, о Индра-Варуна!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) जिस संग्राम में (नरः) मनुष्य (कृतध्वजः) ध्वजा उठाते हुए (समयन्ते) भले प्रकार आगमन करते, (यस्मिन्, आजा) जिस संग्राम में (किंचन, प्रियं, भवति) कुछ सुख हो, (यत्र) जिस संग्राम में बड़े-बड़े योद्धा (भयन्ते) भयभीत होते और (स्वर्दृशः, भुवना) जहाँ देवता लोग स्वर्गप्राप्ति को अधिक नहीं मानते, (इन्द्रावरुणा) हे युद्धविद्या में निपुण विद्वानों ! (तत्र) वहाँ (नः) हमको (अधिवोचतं) भले प्रकार उपदेश करें॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिस संग्राम में शत्रु लोग ध्वजा उठाते हुए हम पर आक्रमण करते हों अथवा जिस संग्राम में हमारा कुछ प्रिय हो, या यों कहो कि जब शत्रु हम पर चढ़ाई करें वा हम दुष्टों के दमन अथवा प्रजा का प्रिय करने के लिए शत्रु पर चढ़ाई करें, हे अस्त्रशस्त्रवेत्ता विद्वानों ! उक्त दोनों अवस्थाओं में आप हमारी शत्रु से रक्षा करें ॥ तात्पर्य्य यह है कि राजपुरुषों की सहायता के बिना प्रजा में कदापि सुख उत्पन्न नहीं हो सकता, इसीलिए मन्त्र में राजपुरुषों की सहायता वर्णन की गई है कि वे राजपुरुष आपत्तिकाल में उपदेशों तथा शस्त्रों द्वारा हमारी रक्षा करें ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) यस्मिन्सङ्ग्रामे (नरः) मनुष्याः (कृतध्वजः) उच्छ्रायितध्वजाः (समयन्ते) सुष्ठु आयान्ति (यस्मिन्, आजा) यत्र सङ्ग्रामे (किञ्चन, प्रियम्, भवति) किञ्चित् सुखं स्यात् (यत्र) यस्मिन्सङ्ग्रामे प्रबला योद्धारः (भयन्ते) बिभ्यति तथा च (स्वर्दृशः, भुवना) यत्र देवाः स्वर्गप्राप्तिं न बहु मन्यन्ते (इन्द्रावरुणा) भो युद्धकुशला विद्वांसः ! (तत्र) तस्मिन्सङ्ग्रामे (नः) अस्मान् (अधिवोचतम्) सविस्तरमुपदिशत ॥२॥
03 सं भूम्या - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सं भूम्या॒ अन्ता॑ ध्वसि॒रा अ॑दृक्ष॒तेन्द्रा॑वरुणा दि॒वि घोष॒ आरु॑हत् ।
अस्थु॒र्जना॑ना॒मुप॒ मामरा॑तयो॒ऽर्वागव॑सा हवनश्रु॒ता ग॑तम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
सं भूम्या॒ अन्ता॑ ध्वसि॒रा अ॑दृक्ष॒तेन्द्रा॑वरुणा दि॒वि घोष॒ आरु॑हत् ।
अस्थु॒र्जना॑ना॒मुप॒ मामरा॑तयो॒ऽर्वागव॑सा हवनश्रु॒ता ग॑तम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
स꣡म् भू꣡म्या अ꣡न्ता ध्वसिरा꣡ अदृक्षत
इ꣡न्द्रावरुणा दिवि꣡ घो꣡ष आ꣡रुहत्
अ꣡स्थुर् ज꣡नानाम् उ꣡प मा꣡म् अ꣡रातयो
अर्वा꣡ग् अ꣡वसा हवनश्रुता꣡ गतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adr̥kṣata ← √dr̥ś- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
ántāḥ ← ánta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
bhū́myāḥ ← bhū́mi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
dhvasirā́ḥ ← dhvasirá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sám ← sám (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
aruhat ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
ghóṣaḥ ← ghóṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
árātayaḥ ← árāti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ásthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
úpa ← úpa (invariable)
{}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
gatam ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
havanaśrutā ← havanaśrút- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
सम् । भूम्याः॑ । अन्ताः॑ । ध्व॒सि॒राः । अ॒दृ॒क्ष॒त॒ । इन्द्रा॑वरुणा । दि॒वि । घोषः॑ । आ । अ॒रु॒ह॒त् ।
अस्थुः॑ । जना॑नाम् । उप॑ । माम् । अरा॑तयः । अ॒र्वाक् । अव॑सा । ह॒व॒न॒ऽश्रु॒ता॒ । आ । ग॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- bhūmyā ← bhūmyāḥ ← bhūmi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “floor; earth; Earth; real property; region; pṛthivī; location; Earth; place; bhūja; floor; pit; bhūmi [word]; one; hole; shop; distance; country; space; land; territory; topographic point.”
- antā ← antāḥ ← anta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “end; last syllable; end; end; boundary; inside; border; death; anta [word]; edge; end; shore; limit; region; outskirt; destruction; boundary; limit; anta; termination; corner; conclusion; hem; end; ant; edge.”
- dhvasirā ← dhvasirāḥ ← dhvasira
- [noun], nominative, plural, masculine
- “darkened.”
- adṛkṣatendrāvaruṇā ← adṛkṣata ← dṛś
- [verb], plural, Athematic s aor. (Ind.)
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- adṛkṣatendrāvaruṇā ← indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ghoṣa ← ghoṣaḥ ← ghoṣa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sound; noise; cry; voice; ghoṣa [word]; station; Ghoṣa; post; twang.”
- āruhat ← āruh ← √ruh
- [verb], singular, Imperfect
- “board; hop on; climb; ascend; descend; ride; copulate; grow.”
- asthur ← asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- arātayo ← arātayaḥ ← arāti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hostility; adversity; foe; envy; stinginess.”
- ‘rvāg ← arvāk
- [adverb]
- “here.”
- avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- havanaśrutā ← havana
- [noun], neuter
- “invocation.”
- havanaśrutā ← śrutā ← śrut
- [noun], vocative, dual, masculine
- “listening.”
- gatam ← gam
- [verb], dual, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ भूम्याः अन्ताः पर्यन्ताः ध्वसिराः सैनिकैर्ध्वस्ताः सम् अदृक्षत संदृश्यन्ते । तथा दिवि द्युलोके घोषः सैनिकानां शब्दश्च आरुहत् आरूढोऽभूत् । जनानाम् अस्मदीयानां भटानाम् अरातयः शत्रवः माम् उप अस्थुः उपस्थिताः। एवं प्रवर्तमानेऽस्मिन् युद्धे हे हवनश्रुता । आह्वानशीलाविन्द्रावरुणौ अर्वाक् अस्मदभिमुखम् अवसा रक्षणेन सह आ गतम् आगच्छतम् ॥
Wilson
English translation:
“The ends of the earth are beheld laid waste; the clamour has ascended, Indra and Varuṇa, to heaven;the adversaries of my people approach me; having heard my invocation, come for my defence.”
Jamison Brereton
“The ends of the earth have appeared covered in dust! O Indra and Varuṇa, the tumult has mounted to heaven!
The tribes’ hostilities have come upon me: o you hearing my call, come near with help.”
Griffith
The boundaries of earth were seen all dark with dust: O Indra-Varuna, the shout went up to heaven.
The enmities of the people compassed me about. Ye heard my calling and ye came to me with help.
Macdonell
Earth’s ends appear enwrapt in dust, O Varuṇa And Indra; now the din has mounted to the sky; The onset of the warriors rolls close up to me: Come hither with your aid, O ye that hear my call.
Geldner
Die Enden der Erde schienen verfinstert, zum Himmel ist das Geschrei emporgestiegen, Indra und Varuna. Wider mich hat sich die Mißgunst der Völker erhoben; kommet näher mit eurem Beistand, ihr Ruferhörer!
Grassmann
Der Erde Enden zeigen sich in Staub gehüllt, zum Himmel steigt der Schlachtlärm, Mitra-Varuna; Der Menschen Feindschaft hat sich wider uns erregt, o kommt mit Hülfe Ruf erhörend her zu mir.
Elizarenkova
Края земли показались затемненными,
О Индра-Варуна, к нему поднялся шум.
Ко мне возникла враждебность у людей.
Приходите с поддержкой в наши края, о вы, слышащие (мой) зов!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराड्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे युद्धविद्या में निपुण राजपुरुषों ! (घोषः, दिवि, आरुहत्) तुम्हारे शास्त्रों का शब्द आकाश में व्याप्त हो (सं, भूम्याः, अन्ताः) सम्पूर्ण भूमि का अन्त (ध्वसिराः) योद्धाओं से विनाश होता हुआ (अदृक्षत) देखा जाय (अरातयः) शत्रु (माँ) मुझको (जनानां) सब मनुष्यों के समक्ष (उप, अस्थुः) आकर प्राप्त हों और (अवसा) रक्षा चाहते हुए (हवनश्रुता) वैदिकवाणियों के श्रवण द्वारा (अर्वाक्, आगतम्) हमारे सम्मुख आवें॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे राजधर्म का पालन करनेवाले विद्वानों ! तुम शत्रुसेना पर ऐसा घोर आक्रमण करो कि तुम्हारे अस्त्रों-शास्त्रों का शब्द आकाश में गूँज उठे, जिससे तुम्हारे शत्रु वेदवाणी का आश्रयण करते हुए तम्हारी शरण को प्राप्त हों अर्थात् अपने दुष्टभावों का त्याग करते हुए सब प्रजाजनों के समक्ष वेद की शरण में आवें और तुम्हारे योद्धा लोग सीमान्तों में विजय प्राप्त करते हुए शत्रुओं के दुर्गों को छिन्न-भिन्न करके सर्वत्र अपना अधिकार स्थापन करें, जिससे प्रजा वैदिकधर्म का भले प्रकार पालन कर सके ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो युद्धपण्डिता राजपुरुषाः ! (घोषः, दिवि, आरुहत्) युष्मच्छस्त्रशब्दः आकाशे प्रसरतु (सम्, भूम्याः, अन्ताः) अखिलभूमेरन्तः (ध्वसिराः) योद्धृभिर्विनाशितारिः (अदृक्षत) दृश्येत (अरातयः) शत्रवश्च (माम्) मां (जनानाम्) सर्वेषां जनानां समक्षं (उप, अस्थुः) प्राप्नुयुः, तथा (अवसा) आत्मानं रिरक्षयिषवः (हवनश्रुता) अस्मद्यज्ञगिरं श्रुत्वा (अर्वाक्, आगतम्) अस्मदभिमुखमागच्छन्तु ॥३॥
04 इन्द्रावरुणा वधनाभिरप्रति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणा व॒धना॑भिरप्र॒ति भे॒दं व॒न्वन्ता॒ प्र सु॒दास॑मावतम् ।
ब्रह्मा॑ण्येषां शृणुतं॒ हवी॑मनि स॒त्या तृत्सू॑नामभवत्पु॒रोहि॑तिः ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणा व॒धना॑भिरप्र॒ति भे॒दं व॒न्वन्ता॒ प्र सु॒दास॑मावतम् ।
ब्रह्मा॑ण्येषां शृणुतं॒ हवी॑मनि स॒त्या तृत्सू॑नामभवत्पु॒रोहि॑तिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रावरुणा वध꣡नाभिर् अप्रति꣡
भेदं꣡ वन्व꣡न्ता प्र꣡ सुदा꣡सम् आवतम्
ब्र꣡ह्माणि एषां शृणुतं ह꣡वीमनि
सत्या꣡ तृ꣡त्सूनाम् अभवत् पुरो꣡हितिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
apratí ← apratí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
vadhánābhiḥ ← vadhánā- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
āvatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
bhedám ← bhedá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
{}
sudā́sam ← sudā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vanvántā ← √vanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:ACT}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
hávīmani ← hávīman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
śr̥ṇutam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
abhavat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
puróhitiḥ ← puróhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
satyā́ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tŕ̥tsūnām ← tŕ̥tsu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रा॑वरुणा । व॒धना॑भिः । अ॒प्र॒ति । भे॒दम् । व॒न्वन्ता॑ । प्र । सु॒ऽदास॑म् । आ॒व॒त॒म् ।
ब्रह्मा॑णि । ए॒षा॒म् । शृ॒णु॒त॒म् । हवी॑मनि । स॒त्या । तृत्सू॑नाम् । अ॒भ॒व॒त् । पु॒रःऽहि॑तिः ॥
Hellwig Grammar
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- vadhanābhir ← vadhanābhiḥ ← vadhanā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “weapon.”
- aprati
- [noun], accusative, singular, neuter
- “irresistible.”
- bhedaṃ ← bhedam ← bheda
- [noun], accusative, singular, masculine
- “type; kind; differentiation; distinction; rupture; distinction; discord; bheda; breakage; dualism; Bheda; diarrhea; betrayal; change; change; difference; pain; opening.”
- vanvantā ← van
- [verb noun], nominative, dual
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sudāsam ← sudās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Sudās.”
- āvatam ← av
- [verb], dual, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- brahmāṇy ← brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- eṣāṃ ← eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śṛṇutaṃ ← śṛṇutam ← śru
- [verb], dual, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havīmani ← havīman
- [noun], locative, singular, masculine
- “call; invocation.”
- satyā ← satya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “true; real; real; faithful; good.”
- tṛtsūnām ← tṛtsu
- [noun], genitive, plural, masculine
- “Tṛtsu.”
- abhavat ← bhū
- [verb], singular, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- purohitiḥ ← purohiti
- [noun], nominative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ वधनाभिः वधकरैरायुधैरप्रतिगतमप्राप्तं भेदम् एतत्संज्ञं सुदासः शत्रुं वन्वन्ता हिंसन्तौ युवां सुदासम् । शोभनं ददातीति सुदाः । एतत्संज्ञं मम याज्यं राजानं प्र आवतं प्रकर्षेणारक्षतम् । एषां तृत्सूनां मम याज्यानां ब्रह्माणि स्तोत्राणि शृणुतम् अशृणुतम् । कदा। हवीमनि । आहूयन्तेऽस्मिन् युद्धार्थं परस्परमिति हवीमा संग्रामः। तस्मिन् । यस्मादेवं तस्मात् तृत्सूनाम् एतत्संज्ञानां मम याज्यानां पुरोहितिः मम पुरोधानं सत्या सत्यफलम् अभवत् । तेषु यन्मम पौरोहित्यं तत् सफलं जातमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, you protected Sudāsa, overwhelming the yet unassailed Bheda with your fatalweapons; here the prayers of threse Tṛtsus in time of battle, so that my ministration may have borne them fruit.”
Jamison Brereton
Indra and Varuṇa, conquering Bheda without opposition with your deadly weapons, you helped Sudās.
Hear the sacred formulations to summon you! The placement of the Tr̥tsus [=the Vasiṣṭhas] in front came to be their true (place).
Griffith
With your resistless weapons, Indra-Varuna, ye conquered Bheda and ye gave Sudas your aid.
Ye heard the prayers of these amid the cries of war: effectual was the service of the Trtsus’ priest.
Macdonell
O Varuṇa and Indra, Bheda ye attacked With weapons irresistibly, and helped Sudās. Ye heard his fighters’ prayers when they called to you: Then was the Tṛtsus’ priestly service justified.
Geldner
Indra und Varuna! Ihr überwandet widerstandslos mit den Waffen den Bheda und halft dem Sudas weiter. Ihr erhöret ihre Beschwörungen bei dem Notruf; es bewährte sich das Purohitaamt der Tritsu´s.
Grassmann
Unwiderstehlich schlagend, Indra-Varuna, mit Hieb den Bheda, standet ihr dem Sudas bei, Vernahmt die Bitten als sie zu euch flehend schrien; erfolgreich war der Tritsustämine Gottesdienst.
Elizarenkova
О Индра-Варуна, не встречая сопротивления, смертельным оружием,
Громя Бхеду, вы поддержали Судаса.
Услышьте эти заклинания в призыве (богов)!
Служба пурохиты охазалась истинной для тритсу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे राजधर्म का पालन करनेवाले विद्वानों ! तुम (वधनाभिः) अनन्त प्रकार के शस्त्रों द्वारा (अप्रतिभेदं) प्रबल शत्रुओं को (वन्वन्ता) हनन करके (सुदासं, आवतं) भलीभाँति नम्रभाव को प्राप्त राजा को प्राप्त होओ और (एषां, तृत्सूनां) इन विद्वानों के (ब्रह्माणि) वेदपाठों को (शृणुतं) श्रवण करते हुए (पुरोहितिः) हितकारी बनो, जिससे (हवीमनि) यज्ञों में (सत्या, अभवत्) सत्यरूप फल हो॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा आज्ञा देते हैं कि हे राजपुरुषो ! तुम वेद से बहिर्मुख शत्रुओं का हनन करके वेदवेत्ता विद्वानों का सत्कार करो और निरन्तर हित करते हुए उनके सत्सङ्ग से अपने जीवन को उच्च बनाओ, उनके यज्ञों की रक्षा करो, जिससे उनका सत्यरूप फल प्रजा के लिए शुभ हो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो राजधर्मपालका विद्वांसः ! यूयम् (वधनाभिः) अनेकविधैः शस्त्रैः (अप्रतिभेदम्) दुर्वार्यशत्रून् (वन्वन्ता) हिंसन्तः (सुदासम्) अतिशयेन नम्रीभूतं राजानं (आवतम्) प्राप्नुत (एषाम्, तृत्सूनाम्) एषां विदुषां (ब्रह्माणि)वेदपाठान् (शृणुतम्) आकर्णयन्तः (पुरोहितिः) हितकारिणो भवत, येन (हवीमनि) यज्ञे (सत्या, अभवत्) सत्यस्वरूपं फलमुत्पद्यताम् ॥४॥
05 इन्द्रावरुणावभ्या तपन्ति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणाव॒भ्या त॑पन्ति मा॒घान्य॒र्यो व॒नुषा॒मरा॑तयः ।
यु॒वं हि वस्व॑ उ॒भय॑स्य॒ राज॒थोऽध॑ स्मा नोऽवतं॒ पार्ये॑ दि॒वि ॥
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणाव॒भ्या त॑पन्ति मा॒घान्य॒र्यो व॒नुषा॒मरा॑तयः ।
यु॒वं हि वस्व॑ उ॒भय॑स्य॒ राज॒थोऽध॑ स्मा नोऽवतं॒ पार्ये॑ दि॒वि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इ꣡न्द्रावरुणाव् अभि꣡ आ꣡ तपन्ति मा
अघा꣡नि अर्यो꣡ वनु꣡षाम् अ꣡रातयः
युवं꣡ हि꣡ व꣡स्व उभ꣡यस्य रा꣡जथो
अ꣡ध स्मा नो अवतम् पा꣡रिये दिवि꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
abhí ← abhí (invariable)
{}
índrāvaruṇau ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
mā ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
tapanti ← √tap- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
aghā́ni ← aghá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
árātayaḥ ← árāti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vanúṣām ← vanús- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
hí ← hí (invariable)
{}
rā́jathaḥ ← √rāj- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ubháyasya ← ubháya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
ádha ← ádha (invariable)
{}
avatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pā́rye ← pā́rya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
sma ← sma (invariable)
{}
पद-पाठः
इन्द्रा॑वरुणौ । अ॒भि । आ । त॒प॒न्ति॒ । मा॒ । अ॒घानि॑ । अ॒र्यः । व॒नुषा॑म् । अरा॑तयः ।
यु॒वम् । हि । वस्वः॑ । उ॒भय॑स्य । राज॑थः । अध॑ । स्म॒ । नः॒ । अ॒व॒त॒म् । पार्ये॑ । दि॒वि ॥
Hellwig Grammar
- indrāvaruṇāv ← indrāvaruṇau ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- abhy ← abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tapanti ← tap
- [verb], plural, Present indikative
- “heat; burn; grieve; afflict; burn; afflict; trouble; boil.”
- māghāny ← mā ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- māghāny ← aghāni ← agha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “sin; evil; impurity; agha [word].”
- aryo ← aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- vanuṣām ← vanus
- [noun], genitive, plural, masculine
- “unfriendly; competing(a).”
- arātayaḥ ← arāti
- [noun], nominative, plural, feminine
- “hostility; adversity; foe; envy; stinginess.”
- yuvaṃ ← yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- vasva ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ubhayasya ← ubhaya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “both(a).”
- rājatho ← rājathaḥ ← rāj
- [verb], dual, Present indikative
- “govern; shine; glitter; direct.”
- ‘dha ← adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- smā ← sma
- [adverb]
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ‘vatam ← avatam ← av
- [verb], dual, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- pārye ← pārya
- [noun], locative, singular, masculine
- “critical; decisive.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ अर्यः अरेः शत्रोः संबन्धीनि अघानि आहन्तॄण्यायुधानि मा माम् अभ्या तपन्ति अभितो बाधन्ते । अपि च वनुषां हिंसकानां मध्ये अरातयः अभिगमनशीलाः शत्रवश्व मामभितपन्ति । युवं हि युवां खलु उभयस्य पार्थिवस्य दिव्यस्य वस्वः वसुनो धनस्य राजथः ईशाथे। राजतिरैश्वर्यकर्मा । अध स्म अतः कारणात् पार्ये तरणीये दिवि दिवसे युद्धदिने नः अस्मान् अवतं रक्षतम् ॥ ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, the murderous (weapons) of my enemy distressme; foes among the malignant(assail me); you two are sovereigns over both (celestial and terrestrial) wealth; protect us therefore, onthe day ofbattle.”
Jamison Brereton
Indra and Varuṇa, the evils of the stranger and the hostilities of the aggressive ones burn against me.
Because you two are kings of the good belonging to both (war and
peace?), so once more help us on the decisive day.
Griffith
O Indra-Varuna, the wickedness of foes and mine assailants’ hatred sorely trouble me.
Ye Twain are Lords of riches both of earth and heaven: so grant to us your aid on the decisive day.
Macdonell
My foes’ malignities, O Indra-Varuṇa, My enemies’ assaults press me on every side. Since ye control the property of friend and foe, Do ye then favour us on war’s decisive day.
Geldner
Indra und Varuna! Mich peinigen die Übeltaten des Nebenbuhlers, die Mißgunst der Neider. Da ihr über beiderlei Gut gebietet, so stehet uns nun am entscheidenden Tag bei!
Grassmann
Von allen Seiten drängen, Indra-Varuna, des Feindes Tücken und der Gegner Bosheit mich; In euren Händen ist des Freunds und Feindes Gut, so helfet nun an dem Entscheidungstage uns.
Elizarenkova
О Индра-Варуна, изводят меня
Злодеяния чужого, враждебность завистников.
Ведь вы двое повелеваете добром обоего рода.
Так помогите же нам в решающий день!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्चीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणौ) हे विद्यासम्पन्न राजपुरुषो ! (मा) मुझको (अर्यः) शत्रु और (अरातयः, वनुषां) हिंसक शत्रुओं के (अघानि) पापरूप शस्त्र (अभि, आतपन्ति) चारों ओर से तपाते हैं, (हि) निश्चय करके (युवं) आप लोग (वस्वः) उनका सर्वस्व हरण करके (उभयस्य, राजथः) दोनों प्रकार के बलवान् क्षत्रुओं को (अध) नीचे गिरायें और (नः, स्म, अवतं) हमारी उनसे रक्षा करते हुए (पार्ये, दिवि) विजयरूप पार को प्राप्त करायें॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे इन्द्र तथा वरुणसमान युद्धविशारद विद्वानों ! तुम हिंसक तथा अन्य शत्रुओं का सर्वस्व हरण करके उनका नाश करो, जो वेदविहित मर्यादा पर चलनेवाले विद्वानों को तपाते=दुःख देते हैं। हे भगवन् ! आप ऐसी कृपा करें कि उन शत्रुओं का युद्ध में अधःपतन हो और हम विजयरूप पार को प्राप्त हों ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणौ) भो विद्यावन्तो राजपुरुषाः ! (मा) मां (अर्यः) शत्रूणां (अरातयः, वनुषाम्) हिंसकानां मध्ये येऽरातयस्तेषां च (अघानि) अहन्तॄणि आयुधानि (अभि, आतपन्ति) सर्वतः क्लिश्नन्ति (हि) निश्चयेन (युवम्) यूयं (वस्वः) तेषां सर्वस्वमपहृत्य (उभयस्य, राजथः) द्विविधानपि बलवतः शत्रून् (अध) अधः पातयत, तथा च (नः, स्म, अवतम्) अस्मान् तेभ्यो रक्षन्तः (पार्ये, दिवि) विजयस्वरूपं पारं गमयत ॥५॥
06 युवां हवन्त - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यु॒वां ह॑वन्त उ॒भया॑स आ॒जिष्विन्द्रं॑ च॒ वस्वो॒ वरु॑णं च सा॒तये॑ ।
यत्र॒ राज॑भिर्द॒शभि॒र्निबा॑धितं॒ प्र सु॒दास॒माव॑तं॒ तृत्सु॑भिः स॒ह ॥
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वां ह॑वन्त उ॒भया॑स आ॒जिष्विन्द्रं॑ च॒ वस्वो॒ वरु॑णं च सा॒तये॑ ।
यत्र॒ राज॑भिर्द॒शभि॒र्निबा॑धितं॒ प्र सु॒दास॒माव॑तं॒ तृत्सु॑भिः स॒ह ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
युवां꣡ हवन्त उभ꣡यास आजि꣡षु
इ꣡न्द्रं च व꣡स्वो व꣡रुणं च सात꣡ये
य꣡त्र रा꣡जभिर् दश꣡भिर् नि꣡बाधितम्
प्र꣡ सुदा꣡सम् आ꣡वतं तृ꣡त्सुभिः सह꣡
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ājíṣu ← ājí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
havante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ubháyāsaḥ ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yuvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
ca ← ca (invariable)
{}
ca ← ca (invariable)
{}
índram ← índra- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sātáye ← sātí- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
váruṇam ← váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
daśábhiḥ ← dáśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
níbādhitam ← √bādhⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
rā́jabhiḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ā́vatam ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
prá ← prá (invariable)
{}
sahá ← sahá (invariable)
{}
sudā́sam ← sudā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
tŕ̥tsubhiḥ ← tŕ̥tsu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यु॒वाम् । ह॒व॒न्ते॒ । उ॒भया॑सः । आ॒जिषु॑ । इन्द्र॑म् । च॒ । वस्वः॑ । वरु॑णम् । च॒ । सा॒तये॑ ।
यत्र॑ । राज॑ऽभिः । द॒शऽभिः॑ । निऽबा॑धितम् । प्र । सु॒ऽदास॑म् । आव॑तम् । तृत्सु॑ऽभिः । स॒ह ॥
Hellwig Grammar
- yuvāṃ ← yuvām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- havanta ← havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- ubhayāsa ← ubhayāsaḥ ← ubhaya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “both(a).”
- ājiṣv ← ājiṣu ← āji
- [noun], locative, plural, masculine
- “battle; fight; contest; āji [word]; combat.”
- indraṃ ← indram ← indra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- vasvo ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- varuṇaṃ ← varuṇam ← varuṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- sātaye ← sāti
- [noun], dative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- rājabhir ← rājabhiḥ ← rājan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- daśabhir ← daśabhiḥ ← daśan
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “ten; tenth; daśan [word].”
- nibādhitam ← nibādh ← √bādh
- [verb noun], accusative, singular
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- sudāsam ← sudās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Sudās.”
- āvataṃ ← āvatam ← av
- [verb], dual, Imperfect
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- tṛtsubhiḥ ← tṛtsu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Tṛtsu.”
- saha
- [adverb]
- “together; together; with; jointly; together; saha [word]; along.”
सायण-भाष्यम्
उभयासः उभयविधाः सुदाःसंज्ञो राजा तत्सहायभूतास्तृत्सवश्चैवं द्विप्रकारा जनाः आजिषु संग्रामेषु इन्द्रं च वरुणं च युवां हवन्ते आह्वयन्ते । किमर्थम् । वस्वः धनस्य सातये संभजनार्थम् । यत्र येष्वाजिषु दशभिः दशसंख्याकैः राजभिः शत्रुभूतैर्नृपैः निबाधितं नितरां हिंसितं सुदासं तृत्सुभिः सह वर्तमानं प्र आवतं युवां प्रकर्षेणारक्षतम् । तेष्वाजिष्वित्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Both (Sudāsa and the Tṛtsus) call upon you two (Indra and Varuṇa), in combats for the acquisition ofwealth, when you defend Sudāsa, together with Tṛtsus, when attacked bythe ten rājās.”
Jamison Brereton
Both (sides) call upon you two in the contests, upon Indra and upon Varuṇa, to win what is good,
(as) when you helped Sudās together with the Tr̥tsus, when he was hard pressed by the ten kings.
Griffith
The men of both the hosts invoked you in the fight, Indra and Varuna, that they might win the wealth,
What time ye helped Sudas, with all the Trtsu folk, when the Ten Kings had pressed him down in their attack.
Macdonell
Both sides in battle-conflicts call upon you two, O Indra-Varuṇa, intent on gaining wealth, Where once ye helped Sudās with all his Tṛtsu host, When by the ten kings’ hostile force hard pressed in fight.
Geldner
Euch, den Indra und Varuna, rufen beide Parteien in den Schlachten, um das Gut zu gewinnen”, wobei ihr dem von zehn Königen bedrängten Sudas samt den Tritsu´s beistandet.
Grassmann
Euch riefen beide Heere in den Kämpfen an um Sieg und Beute, Indra und den Varuna, Als ihr dem Sudas halfet und dem Tritsuvolk, da ihn ringsum bedrängten die zehn Könige.
Elizarenkova
Обе стороны зовут вас в сражениях:
Индру и Варуну, чтоб захватить добро,
Поскольку вы помогли осажденному десятью
Царями Судасу вместе с тритсу.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे इन्द्र तथा वरुणरूप योद्धाओं ! (युवां) आपको हम लोग (उभयासः, आजिषु) दोनों प्रकार के युद्धों में (हवन्ते) बुलाते हैं (इन्द्रं, च, वस्वः) इन्द्र को धन के लिए (च) और (वरुणं, सातये) वरुण को विजयप्राप्ति के लिए (यत्र) जिस युद्ध में (दशभिः, राजभिः) दश प्रकार के राजाओं से (निबाधितं) पीड़ा को प्राप्त (तृत्सुभिः, सह) तीनों प्रकार के ज्ञानियों के साथ (सुदासं) योग्य राजाको (आवतं) प्राप्त होओ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे इन्द्र तथा वरुणरूप विद्वानों ! तुम युद्धों में विजयप्राप्त करते हुए कर्मानुष्ठानी तथा वेदविद्याप्रकाशक विद्वानों की रक्षा करो अर्थात् कर्म, उपासना तथा ज्ञान द्वारा भक्तिभाव को प्राप्त पुरुषों की सेवा में सदा तत्पर रहो, जिससे उन्हें कोई कष्ट प्राप्त न हों ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - भो इन्द्रवरुणस्वरूपा योद्धारः ! (युवाम्) युष्मान् वयम् (उभयासः, आजिषु) उभयविधेषु युद्धेषु (हवन्ते) आह्वयामः (इन्द्रम्, च, वस्वः) इन्द्रं धनाय (च) तथा (वरुणम्, सातये) वरुणं च विजयप्राप्त्यै (यत्र) यस्मिन्युद्धे (दशभिः, राजभिः) दशसङ्ख्याकै राजभिः (निबाधितम्) आक्रान्तं (तृत्सुभिः, सह) त्रिविधैर्ज्ञानिभिः सह (सुदासम्) सुनृपं (आवतम्) प्राप्नुत–रक्षत ॥६॥
07 दश राजानः - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दश॒ राजा॑नः॒ समि॑ता॒ अय॑ज्यवः सु॒दास॑मिन्द्रावरुणा॒ न यु॑युधुः ।
स॒त्या नृ॒णाम॑द्म॒सदा॒मुप॑स्तुतिर्दे॒वा ए॑षामभवन्दे॒वहू॑तिषु ॥
मूलम् ...{Loading}...
दश॒ राजा॑नः॒ समि॑ता॒ अय॑ज्यवः सु॒दास॑मिन्द्रावरुणा॒ न यु॑युधुः ।
स॒त्या नृ॒णाम॑द्म॒सदा॒मुप॑स्तुतिर्दे॒वा ए॑षामभवन्दे॒वहू॑तिषु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
द꣡श रा꣡जानः स꣡मिता अ꣡यज्यवः
सुदा꣡सम् इन्द्रावरुणा न꣡ युयुधुः
सत्या꣡ नॄणा꣡म्+ अद्मस꣡दाम् उ꣡पस्तुतिर्
देवा꣡ एषाम् अभवन् देव꣡हूतिषु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áyajyavaḥ ← áyajyu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dáśa ← dáśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rā́jānaḥ ← rā́jan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sámitāḥ ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
ná ← ná (invariable)
{}
sudā́sam ← sudā́s- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yuyudhuḥ ← √yudh- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
admasádām ← admasád- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
satyā́ ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
úpastutiḥ ← úpastuti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
abhavan ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
deváhūtiṣu ← deváhūti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दश॑ । राजा॑नः । सम्ऽइ॑ताः । अय॑ज्यवः । सु॒ऽदास॑म् । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । न । यु॒यु॒धुः॒ ।
स॒त्या । नृ॒णाम् । अ॒द्म॒ऽसदा॑म् । उप॑ऽस्तुतिः । दे॒वाः । ए॒षा॒म् । अ॒भ॒व॒न् । दे॒वऽहू॑तिषु ॥
Hellwig Grammar
- daśa ← daśan
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ten; tenth; daśan [word].”
- rājānaḥ ← rājan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “king; Kshatriya; rājan [word]; best; rājāvarta; Yakṣa.”
- samitā ← samitāḥ ← sami ← √i
- [verb noun], nominative, plural
- “meet.”
- ayajyavaḥ ← ayajyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “irreligious.”
- sudāsam ← sudās
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Sudās.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yuyudhuḥ ← yudh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “fight; overcome.”
- satyā ← satya
- [noun], nominative, singular, feminine
- “true; real; real; faithful; good.”
- nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- admasadām ← admasad
- [noun], genitive, plural, masculine
- upastutir ← upastutiḥ ← upastuti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “praise; applause.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- abhavan ← bhū
- [verb], plural, Imperfect
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- devahūtiṣu ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devahūtiṣu ← hūtiṣu ← hūti
- [noun], locative, plural, feminine
- “invocation.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ दशसंख्याकाः राजानः सुदासः शत्रवः समिताः संगताः परस्परं समवेताः अयज्यवः अयजमाना एवंभूतास्ते सुदासम् एतत्संज्ञमेकमपि राजानं न युयुधुः न संप्रजह्रुः । युवाभ्यामनुगृहीतं तं प्रहर्तुं न शेकुः । तदानीम् अद्मसदाम् । अद्मन्यन्ने हविषि सीदन्तीत्यद्मसद ऋत्विजः । हविर्भिर्युक्तानां नृणां यज्ञस्य नेतॄणामृत्विजाम् उपस्तुतिः स्तोत्रं सत्या सफलाभूत् । अपि च एषां देवहूतिषु । देवा हूयन्त एष्विति देवहूतयो यज्ञाः । तेषु सर्वे च देवाः अभवन् युष्मदनुग्रहात् प्रादुर्भवन्ति ।
Wilson
English translation:
“The ten confederated irreligious rājās did not prevail, Indra and Varuṇa, against Sudāsa; the praiseof the leaders (of rites), the offerers of sacrificial food, was fruitful; the gods were present at their sacrifices.”
Jamison Brereton
Gathered together but without a zeal to sacrifice, the ten kings gave no fight to Sudās, o Indra and Varuṇa.
The invitatory praise of the superior men [=priests] sitting down to the [sacrificial] meal came true: at the call of these to the gods, the gods became present.
Griffith
Ten Kings who worshipped not, O Indra-Varuna, confederate, in war prevailed not o’er Sudas.
True was the boast of heroes sitting at the feast: so at their invocations Gods were on their side.
Macdonell
Ten kings allied, who worshipped not, did not prevail Against Sudās in war, O Indra-Varuna; The lauds of heroes sitting at the feast came true: The gods were at their invocations on their side.
Geldner
Zehn verbündete opferlose Könige konnten gegen Sudas nicht ankämpfen, Indra und Varuna. Es bewährte sich der Lobpreis der Herren, die bei dem Opfermahl saßen; die Götter erschienen auf ihre Götteranrufungen.
Grassmann
Die zehn verschwornen, opferlosen Könige bezwangen nicht den Sudas, Indra-Varuna, Erfolgreich war der Tischgenossen Bitte da, die Götter wohnten ihren Gottesdiensten bei.
Elizarenkova
Десять обьединившихся царей, не приносящих жертв,
Не побороли Судаса, о Индра-Варуна.
Истинной (оказалась) хвала мужей, сидевших за (жертвенной) трапезой.
Боги были на их призывах богов.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयज्यवः) अवैदिक (दश, राजानः) दश राजा (समिताः) इकठ्ठे होकर (सुदासं) वेदानुयायी राजा से (न, युयुधुः) युद्ध नहीं कर सकते (देवहूतिषु) युद्धों में (अद्मसदां, देवाः) यज्ञशील विद्वान् पुरुष (एषां) इन (नृणां) वेदानुयायी पुरुषों की (सत्या) सत्यरूप से (उपस्तुतिः) स्तुति (अभवन्) करते हैं, (इन्द्रावरुणा) हे विद्यासम्पन्न राजपुरुषो ! तुम ऐसे साधनसम्पन्न पुरुषों की सहायता करो॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में यह उपदेश किया है कि राजा तथा राजकीय पुरुषों को सदा वैदिक धर्म का अनुष्ठान करना चाहिए, क्योंकि व्रत, तप तथा अनुष्ठानशील राजा को दश राजा भी मिलकर युद्ध में पराजित नहीं कर सकते, दृढ़व्रती, कर्मकाण्डी तथा धीर-वीर राजा की सब विद्वान् प्रशंसा करते और वही अपने सब कार्यों को विधिवत् करता हुआ संसार में कृतकार्य्य होता है, ऐसे धर्मज्ञ राजा की सब विद्वानों को सहायता करनी चाहिए ॥७॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयज्यवः) अवैदिकाः (दश, राजानः) दशसङ्ख्याका राजानः (समिताः) सम्मिलिताः सन्तः (सुदासम्) वेदानुयायिनैकेन राज्ञा (न, युयुधुः) युद्धं न कर्तुं शक्नुवन्ति (देवहूतिषु) युद्धेषु (अद्मसदाम्, देवाः) याजका विद्वांसः (एषाम्) एषां वेदानुयायिनां (नृणाम्) मनुष्याणां (सत्या) सत्यतया (उपस्तुतिः) उपस्तुतिं (अभवन्) कुर्वन्ति (इन्द्रावरुणा) भो विद्याभिरलङ्कृता राजपुरुषाः ! यूयमीदृक् साधनसम्पन्नपुरुषाणां सहाया भवत ॥७॥
08 दाशराज्ञे परियत्ताय - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दा॒श॒रा॒ज्ञे परि॑यत्ताय वि॒श्वतः॑ सु॒दास॑ इन्द्रावरुणावशिक्षतम् ।
श्वि॒त्यञ्चो॒ यत्र॒ नम॑सा कप॒र्दिनो॑ धि॒या धीव॑न्तो॒ अस॑पन्त॒ तृत्स॑वः ॥
मूलम् ...{Loading}...
दा॒श॒रा॒ज्ञे परि॑यत्ताय वि॒श्वतः॑ सु॒दास॑ इन्द्रावरुणावशिक्षतम् ।
श्वि॒त्यञ्चो॒ यत्र॒ नम॑सा कप॒र्दिनो॑ धि॒या धीव॑न्तो॒ अस॑पन्त॒ तृत्स॑वः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
दाशराज्ञे꣡ प꣡रियत्ताय विश्व꣡तः
सुदा꣡स इन्द्रावरुणाव् अशिक्षतम्
श्वित्य꣡ञ्चो य꣡त्र न꣡मसा कपर्दि꣡नो
धिया꣡ धी꣡वन्तो अ꣡सपन्त तृ꣡त्सवः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dāśarājñé ← dāśarājñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
páriyattāya ← √yat- (root)
{case:DAT, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
viśvátas ← viśvátas (invariable)
{}
aśikṣatam ← √śak- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT, mood:DES}
indrāvaruṇau ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sudā́se ← sudā́s- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
kapardínaḥ ← kapardín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
námasā ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
śvityáñcaḥ ← śvityáñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yátra ← yátra (invariable)
{}
ásapanta ← √sap- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:MED}
dhī́vantaḥ ← dhī́vant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
dhiyā́ ← dhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
tŕ̥tsavaḥ ← tŕ̥tsu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
दा॒श॒ऽरा॒ज्ञे । परि॑ऽयत्ताय । वि॒श्वतः॑ । सु॒ऽदासे॑ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णौ॒ । अ॒शि॒क्ष॒त॒म् ।
श्वि॒त्यञ्चः॑ । यत्र॑ । नम॑सा । क॒प॒र्दिनः॑ । धि॒या । धीऽव॑न्तः । अस॑पन्त । तृत्स॑वः ॥
Hellwig Grammar
- dāśarājñe ← dāśarājña
- [noun], locative, singular, neuter
- pariyattāya ← pariyat ← √yat
- [verb noun], dative, singular
- viśvataḥ ← viśvatas
- [adverb]
- “everywhere; around; about.”
- sudāsa ← sudāse ← sudās
- [noun], dative, singular, masculine
- “Sudās.”
- indrāvaruṇāv ← indrāvaruṇau ← indrāvaruṇa
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- aśikṣatam ← śikṣ
- [verb], dual, Imperfect
- “help; give.”
- śvityañco ← śvityañcaḥ ← śvityañc
- [noun], nominative, plural, masculine
- “white.”
- yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- namasā ← namas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- kapardino ← kapardinaḥ ← kapardin
- [noun], nominative, plural, masculine
- dhiyā ← dhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
- dhīvanto ← dhīvantaḥ ← dhīvat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “religious.”
- asapanta ← sap
- [verb], plural, Imperfect
- tṛtsavaḥ ← tṛtsu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Tṛtsu.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ दाशराज्ञे दशशब्दस्य छान्दसो दीर्घः। विभक्तिव्यत्ययः । दशभी राजभिः शत्रुभूतैः विश्वतः सर्वतः परियत्ताय परिवेष्टिताय सुदासे राज्ञे अशिक्षतं बलं प्रयच्छतम् । यत्र यस्मिन् देशे श्वित्यञ्चः श्वितिं श्वैत्यं नैर्मल्यमञ्चन्तो गच्छन्तः कपर्दिनः जटिलाः धीवन्तः कर्मभिर्युक्ताः तृत्सवः वसिष्ठशिष्या एतत्संज्ञा ऋत्विजः नमसा हविर्लक्षणेनान्नेन धिया स्तुत्या च असपन्त पर्यचरन् । तस्मिन् देशे युवां तस्मै राज्ञे बलं प्रायच्छतमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“You gave vigour, Indra and Varuṇa, to Sudāsa when surrounded on all sides by the ten rājās (inthe country) where the pious Tṛtsus, walking in whiteness, and wearing braided hair, worshipped with oblationsand praise.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Walking in whiteness: śvit yañcaḥ kapardinas tṛtsavaḥ: the epithes are explained: svaityamnairmālyam gacchantaḥ, going in, or to, whiteness, or freedom from soil; and jaṭilaḥ, having braided hair. TheTṛtsus are the pupils of Vasiṣṭha, Vasiṣṭhaśiṣyāḥ etasanjñāḥ ṛtvijāḥ
Jamison Brereton
Indra and Varuṇa, you did your best for Sudās, surrounded on every side in the battle with the ten kings,
when they, the bright-faced ones with braided hair, through their
reverence—the insightful Tr̥tsus through their insight—offered their service.
Griffith
O Indra-Varuna, ye gave Sudas your aid when the Ten Kings in battle compassed him about,
There where the white-robed Trtsus with their braided hair, skilled in song worshipped you with homage and with hymn.
Macdonell
Ye gave Sudās hemmed in on every side your aid, When ten kings fought against him, Indra-Varuṇa, Where filled with thought the Tṛtsus, wearing braided hair And clad in white, with homage and devotion prayed.
Geldner
Dem in der Zehnkönigsschlacht rings umstellten Sudas suchtet ihr Beistand zu leisten, Indra und Varuna, während die in Weiß gehenden Tritsu´s mit der Haarschnecke unter Verneigung kunstvoll dichtend Gottesdienst hielten.
Grassmann
Der rings bedrängt war dort in der Zehnkönigsschlacht, dem Sudas gabt ihr Hülfe, Indra-Varuna, Als weissgekleidet mit geflochtnem Haare euch die Tritsu’s ehrten eifrig betend demuthsvoll.
Elizarenkova
Окруженного со всех сторон в битве десяти царей
Судаса вы поддержали, о Индра-Варуна,
Когда тритсу, одетые в белое, с косами,
Почтили (вас) с поклонением поэтическим произведением, (они,) наделенные поэтическим даром.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) जिस युद्ध में (नमसा) प्रभुता से (कपर्दिनः) उत्तम अलंकारयुक्त (धीवन्तः) बुद्धिमान् (तृत्सवः) कर्मकाण्डी (श्वित्यञ्चः) सदाचारी (असपन्त) युद्ध्रूप कर्म में(धिया) बुद्धिपूर्वक प्रवृत्त होता है, उस युद्ध में (विश्वतः) सब ओर से (दाशराज्ञे, परियत्ताय) दश राजाओं के आक्रमण करने पर (सुदासे) वेदानुयायी राजा को (इन्द्रावरुणौ) हे अस्त्र-शस्त्रों की विद्या में कुशल विद्वानों ! (अशिक्षतं) बल प्रदान करो॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि राजा लोगो ! तुम कर्मकाण्डयुक्त तथा सदाचारसम्पन्न होकर अपने कार्यों को विधिवत् करो और युद्धरूप कर्म में बुद्धिपूर्वक प्रवृत्त होओ। जो सदाचारसम्पन्न राजा बुद्धिपूर्वक युद्ध करता है, उसको अनेक राजा सब ओर से आक्रमण करने पर भी विजय नहीं कर सकते। परमात्मा आज्ञा देते हैं कि हे धनुर्विद्यासम्पन्न अध्यापक तथा उपदेशको ! तुम ऐसे धर्मपरायण राजा की सदा सहायता करो, जिससे वह शीघ्र कृतकार्य हो ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्र) यस्मिन्युद्धे (नमसा) प्रभुत्वेन (कपर्दिनः) स्वलङ्कृताः (धीवन्तः) बुद्धिमन्तः (तृत्सवः) कर्मकाण्डिनः (श्वित्यञ्चः) सदाचारिणः (असपन्त, धिया) युद्धकर्मसु बुद्ध्या प्रवर्त्तन्ते, तत्र युद्धे (विश्वतः) सर्वतः (दाशराज्ञे, परियत्ताय) दशभिर्नृपैराक्रान्तान् (सुदासे) वेदानुयायिनो नृपस्य (इन्द्रावरुणौ) हे शस्त्रास्त्रविद्यावेत्तारो विद्वांसः (अशिक्षतम्) पर्याप्तबलान् कुरुत ॥८॥
09 वृत्राण्यन्यः समिथेषु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वृ॒त्राण्य॒न्यः स॑मि॒थेषु॒ जिघ्न॑ते व्र॒तान्य॒न्यो अ॒भि र॑क्षते॒ सदा॑ ।
हवा॑महे वां वृषणा सुवृ॒क्तिभि॑र॒स्मे इ॑न्द्रावरुणा॒ शर्म॑ यच्छतम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
वृ॒त्राण्य॒न्यः स॑मि॒थेषु॒ जिघ्न॑ते व्र॒तान्य॒न्यो अ॒भि र॑क्षते॒ सदा॑ ।
हवा॑महे वां वृषणा सुवृ॒क्तिभि॑र॒स्मे इ॑न्द्रावरुणा॒ शर्म॑ यच्छतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
वृत्रा꣡णि अन्यः꣡ समिथे꣡षु जि꣡घ्नते
व्रता꣡नि अन्यो꣡ अभि꣡ रक्षते स꣡दा
ह꣡वामहे वां वृषणा सुवृक्ति꣡भिर्
अस्मे꣡ इन्द्रावरुणा श꣡र्म यछतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jíghnate ← √han- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
samithéṣu ← samithá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:PL}
vr̥trā́ṇi ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
abhí ← abhí (invariable)
{}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
rakṣate ← √rakṣⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sádā ← sádā (invariable)
{}
vratā́ni ← vratá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
hávāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
suvr̥ktíbhiḥ ← suvr̥ktí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vr̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yachatam ← √yam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
वृ॒त्राणि॑ । अ॒न्यः । स॒म्ऽइ॒थेषु॑ । जिघ्न॑ते । व्र॒तानि॑ । अ॒न्यः । अ॒भि । र॒क्ष॒ते॒ । सदा॑ ।
हवा॑महे । वा॒म् । वृ॒ष॒णा॒ । सु॒वृ॒क्तिऽभिः॑ । अ॒स्मे इति॑ । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । शर्म॑ । य॒च्छ॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- vṛtrāṇy ← vṛtrāṇi ← vṛtra
- [noun], accusative, plural, neuter
- “enemy.”
- anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- samitheṣu ← samitha
- [noun], locative, plural, masculine
- “battle; conflict.”
- jighnate ← han
- [verb], singular, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- vratāny ← vratāni ← vrata
- [noun], accusative, plural, neuter
- “vrata (vote); commandment; law; oath; command; rule; custom; vrata [word]; rule; behavior.”
- anyo ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- rakṣate ← rakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- suvṛktibhir ← suvṛktibhiḥ ← suvṛkti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “praise.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- yacchatam ← yam
- [verb], dual, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ युवयोः अन्यः एक इन्द्रः वृत्राणि शत्रून् समिथेषु संग्रामेषु जिघ्नते हन्ति । अन्यः एको वरुणः सदा सर्वदा व्रतानि कर्माणि अभि रक्षते अभितः सर्वतो रक्षति । हे वृषणा कामानां वर्षिताराविन्द्रावरुणौ तथाविधौ वां युवां सुवृक्तिभिः सुप्रवृत्ताभिः स्तुतिभिः हवामहे आह्वयामहे । आहूतौ च युवाम् अस्मे अस्मभ्यं शर्म सुखं यच्छतं दत्तम् ॥
Wilson
English translation:
“One of you destroys enemies inbattle, the other ever protects religious observances; we invoke you,showerers (of benefits), with praises; bestow upon us, Indra and Varuṇa, felicity.”
Jamison Brereton
The one [=Indra] smashes obstacles in battles; the other [=Varuṇa] ever guards his commandments.
We summon you two, you bulls, with our intricate hymns. Extend your protection to us, Indra and Varuṇa.
Griffith
One of you Twain destroys the Vrtras in the fight, the Other evermore maintains his holy Laws.
We call on you, ye Mighty, with our hymns of praise. Vouchsafe us your protection, Indra-Varuna.
Macdonell
The one in battle-conflicts slays the demon foes, The other evermore his sacred statutes guards. We call on you with well-turned hymns, O mighty ones: To us, O Indra-Varuṇa, protection grant.
Geldner
Der eine von euch erschlägt in den Kämpfen die Feinde, der andere wacht beständig über den Gesetzen. Wir rufen euch beide, ihr Bullen, mit Lobliedern; gewähret uns euren Schirm, Indra und Varuna!
Elizarenkova
Один (из вас) убивает врагов в сражениях,
Другой всегда охраняет заветы.
Мы призываем вас гимнами, о два быка.
Нам, о Индра-Варуна, даруйте защиту!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराड्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अन्यः, समिथेषु) एक शूरवीर युद्धों में (वृत्राणि, जिघ्नते) शत्रुओं को विजय करता (अन्यः) एक (सदा) सदैव (अभि) सर्वप्रकार से (व्रतानि) नियमों की (रक्षते) रक्षा करता है, (इन्द्रावरुणा) इन्द्र और वरुणरूप योद्धाओं ! (वां) आप (अस्मे) हमको (शर्म, यच्छतं) सुख प्राप्त करायें, क्योंकि आप (वृषणा) युद्ध की कामना पूर्ण करनेवाले और (सुवृक्तिभिः) शुभ मार्गों में प्रवृत्त करानेवाले हैं, इसलिये (हवामहे) हम आपका आह्वान करते हैं॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो राजा लोग व्रतों की रक्षा करते और दुष्ट शत्रुओं का दमन करते हैं, हे अस्त्रशस्त्रविद्यावेत्ता विद्वानों ! तुम उनकी सहायता करो, क्योंकि व्रतपालन तथा दुष्टदमन किये बिना प्रजा में सुख का संचार कदापि नहीं हो सकता, इसी अभिप्राय से वेद में अन्य उपदेश किया है कि–अग्ने व्रतपते व्रतंचरिष्यामि तच्छकेयं तन्मे राध्यताम्इदमहमनृतात् सत्यमुपैमि ॥यजु०॥१॥५॥ अर्थ–हे व्रतों के पति परमात्मा ! मैं आपकी कृपा से व्रत का पालन करुँ, ताकि असत्यमार्ग को त्याग कर सत्य पथ को प्राप्त होऊँ। इस प्रकार वेदों में सर्वत्र नियमपालनरूप व्रत का बलपूर्वकउपदेश किया गया है। उसी की दृढ़ता का इस मन्त्र में वर्णन किया है। या यों कहो कि परमात्मा दृढ़व्रती लोगों के सदैव सहायक होते हैं और परमात्मा के नियम पर चलनेवाले पुरुषों को भी उचित है कि वे ऐसे भावोंवाले पुरुषों के सहायक बनें ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अन्यः, समिथेषु) एको योद्धा युद्धक्षेत्रे (वृत्राणि, जिघ्नते) शत्रूञ्जयति (अन्यः) एकः (सदा) सततं (अभि) सर्वथा (व्रतानि)नियमान् (रक्षते) संसेव्य रक्षति (इन्द्रावरुणा) भो इन्द्रवरुणस्वरूपा योद्धारः ! (वाम्) यूयम् (अस्मे) अस्मभ्यम् (शर्म यच्छतम्) सुखं प्रयच्छत यतो यूयम् (वृषणा) योद्धुरभिलाषप्रदातारः (सुवृक्तिभिः) शुभमार्गप्रवर्त्तकाश्च स्थः, अतः (हवामहे) वयं युष्मानाह्वयामः॥९॥
10 अस्मे इन्द्रो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒स्मे इन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॑र्य॒मा द्यु॒म्नं य॑च्छन्तु॒ महि॒ शर्म॑ स॒प्रथः॑ ।
अ॒व॒ध्रं ज्योति॒रदि॑तेरृता॒वृधो॑ दे॒वस्य॒ श्लोकं॑ सवि॒तुर्म॑नामहे ॥
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे इन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॑र्य॒मा द्यु॒म्नं य॑च्छन्तु॒ महि॒ शर्म॑ स॒प्रथः॑ ।
अ॒व॒ध्रं ज्योति॒रदि॑तेरृता॒वृधो॑ दे॒वस्य॒ श्लोकं॑ सवि॒तुर्म॑नामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अस्मे꣡ इ꣡न्द्रो व꣡रुणो मित्रो꣡ अर्यमा꣡
द्युम्नं꣡ यछन्तु म꣡हि श꣡र्म सप्र꣡थः
अवध्रं꣡ ज्यो꣡तिर् अ꣡दितेर् ऋतावृ꣡धो
देव꣡स्य श्लो꣡कं सवितु꣡र् मनामहे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dyumnám ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sapráthaḥ ← sapráthas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yachantu ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áditeḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
avadhrám ← avadhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥tāvŕ̥dhaḥ ← r̥tāvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
manāmahe ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
savitúḥ ← savitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ślókam ← ślóka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । इन्द्रः॑ । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒र्य॒मा । द्यु॒म्नम् । य॒च्छ॒न्तु॒ । महि॑ । शर्म॑ । स॒ऽप्रथः॑ ।
अ॒व॒ध्रम् । ज्योतिः॑ । अदि॑तेः । ऋ॒त॒ऽवृधः॑ । दे॒वस्य॑ । श्लोक॑म् । स॒वि॒तुः । म॒ना॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- dyumnaṃ ← dyumnam ← dyumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “magnificence.”
- yacchantu ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- saprathaḥ ← saprathas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “extensive; wide; extended.”
- avadhraṃ ← avadhram ← avadhra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “indestructible.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- aditer ← aditeḥ ← aditi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- ṛtāvṛdho ← ṛtāvṛdhaḥ ← ṛtāvṛdh
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sincere.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ślokaṃ ← ślokam ← śloka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śloka; fame; hymn; śloka [word]; praise; glory; verse.”
- savitur ← savituḥ ← savitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- manāmahe ← man
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
सायण-भाष्यम्
अस्मे इन्द्रइति व्याख्यातेयम् अक्षरार्थस्तु इन्द्रादयोस्मभ्यं द्योतमानं धनम्प्रयच्छन्तु सर्वतोविस्तीर्णं महद्गृहञ्च यज्ञस्य वर्धयित्र्याः अदी- नायादेवमातुः तजेश्च अस्माकमबाधकं भवतु वयञ्च प्रेरकस्य देवस्य स्तोत्रं मनामहे कुर्महे ॥ १० ॥आवामिति पञ्चर्चं चतुर्दशं सूक्तम् वासिष्ठं त्रैष्टुभमैन्द्रावरुणम् अनुक्रान्तञ्च-आवाम्पञ्चेति । उक्थ्ये तृतीयसवने मैत्रावरुणशस्त्रे इदंसूक्तम् सूत्रितञ्च-आवांराजानाविन्द्रावरुणामधुमत्तमस्येति याज्येति ।
Wilson
English translation:
“May Indra, Varuṇa, Mitra, Aryaman grant us wealth and a large and spacious mansion; may the lustreof Aditi, the augmentress (of sacrifice), be innoxious to us; we recite the praise of the divine Savitā.”
Jamison Brereton
Let Indra, Varuṇa, Mitra, and Aryaman extend to us their brilliance, their great, widespread protection,
and the unassailable light of Aditi—they who grow strong through the truth. We will keep in mind the signal call of the god Savitar.
Griffith
May Indra, Varuna, Mitra, and Aryaman vouchsafe us glory and great shelter spreading far.
We think of the beneficent light of Aditi, and Savitar’s song of praise, the God who strengthens Law.
Macdonell
May Indra, Mitra, Varuṇa and Aryaman, To us fair fame and great, far-reaching shelter grant. We think of the unfailing light of Aditi, Who loves the law, and of the call of Savitar.
Geldner
Uns sollen Indra, Varuna, Mitra, Aryaman Glanz und ihren großen Schirm in ganzer Breite gewähren, die Wahrheitsmehrer der Aditi unzerstörbares Licht! Wir gedenken des Mahnrufs des Gottes Savitri.
Elizarenkova
Нам пусть Индра, Варуна, Митра, Арьяман
Даруют блеск, великую защиту во всю ширь,
(Они,) усилившиеся от закона, – немеркнущий свет Адити!
Мы хотим вспомнить зов бога Савитара.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वैद्युतविद्यावेत्ता (वरुणः) जलीयविद्या के ज्ञाता (मित्रः) राजमन्त्री (अर्यमा) न्यायाधीश (अस्मे) हमको (द्युम्नं) दीप्तिवाला (महि) बड़ा (सप्रथः) विस्तृत (शर्म) सुख (यच्छन्तु) प्राप्त करायें, (ज्योतिः) हे दिव्यस्वरूप (अवध्रं) नित्य (अदितेः) अखण्डनीय (ऋतावृधः) सत्यस्वरूप (देवस्य) दिव्यस्वरूप (सवितुः) सबके उत्पादक परमात्मन् ! मैं आपकी (श्लोकं) स्तुति (मनामहे) करता हूँ॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे न्यायाधीश परमात्मन् ! आप इन्द्रादि विद्वानों द्वारा हमको नित्य सुख की प्राप्ति करायें और ऐसी कृपा करें कि हम आपके सत्यादि गुणों का गान करते हुए सदैव आपकी स्तुति में तत्पर रहें ॥१०॥ यह ८३वाँ सूक्त और ५वाँ वर्ग समाप्त हुआ।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वैद्युतविद्याभिज्ञः (वरुणः) जलीयविद्यावेत्ता (मित्रः) राजमन्त्री (अर्यमा) न्यायाधीशः (अस्मे) अस्मभ्यं (द्युम्नम्) दीप्तिमत् (महि) महत् (सप्रथः) सुप्रख्यातं (शर्म) सुखं (यच्छन्तु) ददतु (ज्योतिः) ज्योतिःस्वरूपः (अवध्रं) नित्यः (अदितेः) अखण्डनीयो विभुः (ऋतावृधः) सत्यस्वरूपः (देवस्य) दिव्यात्मा (सवितुः) विश्वजनको यो भगवान् तस्य (श्लोकम्) स्तुतिं (मनामहे) कुर्महे ॥१०॥ इति त्र्यशीतितमं सूक्तं पञ्चमो वर्गश्च समाप्तः ॥