सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘इन्द्रावरुणा’ इति दशर्चं द्वादशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं जागतम् । इदमादीनि चत्वारि सूक्तानीन्द्रावरुणदेवतानि । तथा चानुक्रान्तम् - ‘इन्द्रावरुणा, दशैन्द्रावरुणं ह जागतं तु’ इति । तृतीये सवन उक्थ्ये प्रशास्तुः शस्त्र एतत्सूक्तम् । सूत्रितं च -’ इन्द्रावरुणा युवमा वां राजानौ’ (आश्व. श्रौ. ६. १) इति ॥
Jamison Brereton
82 (598)
Indra and Varuṇa
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
10 verses: jagatī
This hymn is structured into two sections, with the second embedded in the first. The first is an invocation to Indra and Varuṇa to come to the rite and consists of verses 1 and 7–10. The second section and the heart of the hymn are verses 2–6, which describe the two sides of kingship that the two gods represent.
Indra represents the king ruling during times of migration and conflict; Varuṇa represents the king ruling during times of settlement, ideally times of peace. In the984 VII.82
political structure of the Vedic period, different men may have been kings during these two times or, as we believe more likely, the same king may have exercised these complementary functions at different times of the year.
In verse 2 the poet calls one of the gods samrā́j “sovereign king” and the other svarā́j “independent king.” While both terms can be used of both Indra and Varuṇa (cf. Schlerath 1960: 132–35), samrā́j is used especially frequently of Varuṇa and the Ādityas (cf. I.25.10; V.63.3, 85.1; VIII.25.7–8, 29.9, 42.1; X.63.5) and svarā́j frequently of Indra (cf. I.61.9; III.45.5; VIII.12.14, 46.28, 61.2, 69.17, 93.11). Therefore, despite Schlerath’s doubts, the “sovereign king” here is likely Varuṇa and the “independent king” Indra. Further, at least in this verse, the contrasting titles likely reflect the distribution of kingly functions between the two gods. Since the samrā́j governed the peoples and their divisions, he might be connected with times of settlement. Since the svarā́j was independent of other authority, he might be associated with times of conflict between separate clans, peoples, and rulers.
However the relation between svarā́j and samrā́j is to be understood, the poet insists on the necessity of both kinds of king and both sides of kingship. Indeed, after contrasting the two gods in verse 2ab, the poet emphasizes their similarity (2cd) and their united action in ordering the world (3ab). In verse 3cd the actions of the ritual are blended with the gods’ cosmic functions. The two gods share Soma— here both the ritual drink and the god—who inspires their action and who therefore metonymically possesses the transforming power, the “cunning” (māyā́), by which they made the waters swell. The image of swelling waters is then metaphorically carried over to the hymns, which should likewise swell.
In verse 4 the poet returns to the two periods associated with the two sides of king ship: in 4a the poet and his people are moving in chariots at the time of conflict and migration; in 4b they are seated at the beginning of the period of settlement. But here, unlike verse 2ab, the poet does not explicitly distinguish between the two gods. Both gods are summoned at both times. In verse 5cd, however, he reintroduces their oppo sition by connecting Varuṇa with settlement and Indra with movement. This alterna tion between conjunctions and disjunctions underscores the mutual dependence of the different sides of kingship and the poet’s insistence that both gods are great.
Verse 6 continues the contrast between Indra and Varuṇa in a fashion similar to verse 2, although the actions of the gods in 6cd are not entirely clear. Assuming that 6c refers to the action of Indra and possibly to the destruction of Vr̥tra and similar “obstacles,” then 6d describes the action of Varuṇa. As Renou (EVP VII: 83) notes, the verb prá √vR̥in 6d is rare, but appears to mean “ward off” the attack of an enemy (cf. IX.21.2). Unlike the aggressive action of Indra in 6c, the action of Varuṇa is thus defensive. Perhaps he protects the individual settlements during times of peace from incursions from enemies who might threaten them. The two gods thus have complementary functions in their different contexts and the similarity between them is reflected in the singular ójas “power” (6b) that both possess.
In verse 1 the poet is especially aware that his is not the most elaborate sacrifice offered, but he asks the gods to ignore what he sees as the overly showy rites of his competitors and to come to his rite. While it may be plainer than other rites, it does not have the evil intent behind it that those rites have. Returning to this theme in the latter part of the hymn, verses 7–10, the poet pleads for the attention of Indra and Varuṇa. In verse 9 he recalls the competition for the gods’ favor and again asks the gods to hear his words, for his sacrifice will please the gods more than the words and rites of others.
01 इन्द्रावरुणा युवमध्वराय - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रावरुणा युव᳓म् अध्वरा᳓य नो
विशे᳓ ज᳓नाय म᳓हि श᳓र्म यछतम्
दीर्घ᳓प्रयज्युम् अ᳓ति यो᳓ वनुष्य᳓ति
वयं᳓ जयेम पृ᳓तनासु दूढि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणा यु॒वम॑ध्व॒राय॑ नो वि॒शे जना॑य॒ महि॒ शर्म॑ यच्छतम् ।
दी॒र्घप्र॑यज्यु॒मति॒ यो व॑नु॒ष्यति॑ व॒यं ज॑येम॒ पृत॑नासु दू॒ढ्यः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रावरुणा युव᳓म् अध्वरा᳓य नो
विशे᳓ ज᳓नाय म᳓हि श᳓र्म यछतम्
दीर्घ᳓प्रयज्युम् अ᳓ति यो᳓ वनुष्य᳓ति
वयं᳓ जयेम पृ᳓तनासु दूढि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M
Morph
adhvarā́ya ← adhvará- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yuvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:DU}
jánāya ← jána- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
viśé ← víś- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
yachatam ← √yam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áti ← áti (invariable)
dīrgháprayajyum ← dīrgháprayajyu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vanuṣyáti ← √vanuṣ(y)- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dūḍhyàḥ ← dūḷhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
jayema ← √ji- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
इन्द्रा॑वरुणा । यु॒वम् । अ॒ध्व॒राय॑ । नः॒ । वि॒शे । जना॑य । महि॑ । शर्म॑ । य॒च्छ॒त॒म् ।
दी॒र्घऽप्र॑यज्युम् । अति॑ । यः । व॒नु॒ष्यति॑ । व॒यम् । ज॒ये॒म॒ । पृत॑नासु । दुः॒ऽध्यः॑ ॥
Hellwig Grammar
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- yuvam ← tvad
- [noun], nominative, dual
- “you.”
- adhvarāya ← adhvara
- [noun], dative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- viśe ← viś
- [noun], dative, singular, feminine
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- janāya ← jana
- [noun], dative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- yacchatam ← yam
- [verb], dual, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- dīrghaprayajyum ← dīrgha
- [noun]
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- dīrghaprayajyum ← prayajyum ← prayajyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- ati
- [adverb]
- “very; excessively; beyond; excessively.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vanuṣyati ← vanuṣy
- [verb], singular, Present indikative
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- jayema ← ji
- [verb], plural, Present optative
- “overcome; cure; win; conquer; control; win; succeed; remove; beat; govern; surpass; suppress.”
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- dūḍhyaḥ ← dūḍhī
- [noun], accusative, plural, masculine
- “malevolent.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ युवं युवां नः अस्माकं विशे निवेशयित्रे परिचारकाय जनाय पुत्रपौत्रादिलक्षणाय अध्वराय यज्ञानुष्ठानार्थं महि महत् शर्म गृहं सुखं वा यच्छतं प्रयच्छतम् । अपि च दीर्घप्रयज्युं दीर्घप्रततयज्ञमस्मदीयं जनं यः शत्रुः अति वनुष्यति अतिजिघांसति पृतनासु संग्रामेषु दूढ्यः दुर्धियो दुष्टाभिसंधींस्ताञ्छत्रून् वयं जयेम अभिभवेम ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, bestow upon this man, our employer, a spacious chamber for (the celebration of) thesacrifice; and may we subdue in conflicts such evil-minded person ns as may seek to injure him who has been longengaged (in your adoration).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
A spacious chamber: or, great happiness: mahi, mahat, śarma, gṛham sukhamvā
Jamison Brereton
O Indra and Varuṇa, extend great protection to our rite, to our clan and people.
In the contests might we conquer the one whose fore-offerings are long, who is overzealous—those of vile intent!
Griffith
GRANT us your strong protection, IndraVaruna, our people, and our family, for sacrifice.
May we subdue in fight our evil-hearted foes, him who attacks the man steadfast in lengthened rites.
Geldner
Indra und Varuna! Gewähret für unser Opfer dem Clan und Volke euren großen Schirm! Wer den im Opfer Anhaltenden zu überbieten sucht, all die Mißgünstigen wollen wir im Kampf besiegen.
Grassmann
Gewährt, o Indra-Varuna, uns weiten Schutz dem Opferfeste, unserm Volk und unserm Haus; Im Kampfe lasst besiegen uns die Frevlerschar und jeden Feind des, der nach hohem Ziele strebt.
Elizarenkova
О Индра-Варуна, для нашего обряда
Предоставьте вы великую защиту племени (и) народу!
(Того,) кто хочет из зависти превзойти далеко преуспевшего в жертвах (человека)
И (всех) злоумышленников пусть мы победим в сражениях!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा प्रजाजनों को राजधर्म का उपदेश करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दुः ध्यः) दुर्बुद्धि लोग (पृतनासु) युद्धों में (यः) जो (वनुष्यति) अनुचित व्यवहार द्वारा जीतने की इच्छा करते और (दीर्घप्रयज्युं) प्रयोग न करने योग्य पदार्थों का (अति) प्रयोग करते हैं, उनको (वयं, जयेम) हम जीतें। (इन्द्रावरुणा) हे अध्यापक तथा उपदेशको ! (युवं) आप (नः) हमारे (अध्वरा) संग्रामरूप यज्ञ और (विशे, जनाय) प्रजाजनों के लिए (महि, शर्म) बड़ा शान्तिकारक साधन (यच्छतम्) दें, जिससे हम उनको विजय कर सकें॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे मनुष्यों ! तुम युद्ध में अप्रयुक्त पदार्थों का प्रयोग करनेवाले दुष्ट शत्रुओं को जीतने का प्रत्यन करो और युद्धविद्यावेत्ता अध्यापक तथा उपदेशकों से प्रार्थना करो कि वह तुम्हें युद्ध के लिए उपयोगी अनेक प्रकार के शस्त्रास्त्रों की शिक्षा दें, जिससे तुम दुष्ट शत्रुओं का हनन करके जगत् में शान्ति फैलाओ ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ परमात्मा प्रजाजनान् राजधर्ममुपदिशति।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (दुः, ध्यः) दुर्बुद्धयः (पृतनासु) युद्धस्थलेषु (यः) ये (वनुष्यति) अनुचितं व्यवहृत्य जिगीषन्ति, तथा (दीर्घप्रयुज्यम्) अप्रयोज्यपदार्थान् (अति) प्रयुञ्जते, तान् (वयम्, जयेम) वयं रणक्षेत्रे पराभवेम (इन्द्रावरुणा) हे अध्यापकोपदेशकौ ! (युवम्) भवन्तौ (नः) अस्माकं (अध्वरा) सङ्ग्रामरूपयज्ञाय (विशे, जनाय) प्रजाभ्यश्च (महि, शर्म) अतिशान्तिकारकसाधनं (यच्छतम्) दत्ताम्, येन वयं तान् जयेम ॥१॥
02 सम्राळन्यः स्वराळन्य - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सम्रा᳓ळ् अन्यः᳓ स्वरा᳓ळ् अन्य᳓ उच्यते वाम्
महा᳓न्ताव् इ᳓न्द्राव᳓रुणा महा᳓वसू
वि᳓श्वे देवा᳓सः परमे᳓ वि᳓ओमनि
सं᳓ वाम् ओ᳓जो वृषणा स᳓म् ब᳓लं दधुः
मूलम् ...{Loading}...
स॒म्राळ॒न्यः स्व॒राळ॒न्य उ॑च्यते वां म॒हान्ता॒विन्द्रा॒वरु॑णा म॒हाव॑सू ।
विश्वे॑ दे॒वासः॑ पर॒मे व्यो॑मनि॒ सं वा॒मोजो॑ वृषणा॒ सं बलं॑ दधुः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
सम्रा᳓ळ् अन्यः᳓ स्वरा᳓ळ् अन्य᳓ उच्यते वाम्
महा᳓न्ताव् इ᳓न्द्राव᳓रुणा महा᳓वसू
वि᳓श्वे देवा᳓सः परमे᳓ वि᳓ओमनि
सं᳓ वाम् ओ᳓जो वृषणा स᳓म् ब᳓लं दधुः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samrā́ṭ ← samrā́j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
svarā́ṭ ← svarā́j- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ucyate ← √vac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:PASS}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
índrāváruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
mahā́ntau ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
mahā́vasū ← mahā́vasu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
devā́saḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
paramé ← paramá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
vyòmani ← vyòman- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
bálam ← bála- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dadhuḥ ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sám ← sám (invariable)
sám ← sám (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vr̥ṣaṇā ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
स॒म्ऽराट् । अ॒न्यः । स्व॒ऽराट् । अ॒न्यः । उ॒च्य॒ते॒ । वा॒म् । म॒हान्तौ॑ । इन्द्रा॒वरु॑णा । म॒हाव॑सू॒ इति॑ म॒हाऽव॑सू ।
विश्वे॑ । दे॒वासः॑ । प॒र॒मे । विऽओ॑मनि । सम् । वा॒म् । ओजः॑ । वृ॒ष॒णा॒ । सम् । बल॑म् । द॒धुः॒ ॥
Hellwig Grammar
- samrāᄆ ← samrāj
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sovereign; ruler.”
- anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- svarāᄆ ← svarāj
- [noun], nominative, singular, masculine
- “svarāj; Vishnu.”
- anya ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- ucyate ← vac
- [verb], singular, Indikativ Pr¦s. Passiv
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- mahāntāv ← mahāntau ← mahat
- [noun], nominative, dual, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇāḥ ← indrāvaruṇa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Varuna; Indra.”
- mahāvasū ← mahā ← mahat
- [noun]
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- mahāvasū ← vasū ← vasu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāsaḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- parame ← parama
- [noun], locative, singular, masculine
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- vyomani ← vyoman
- [noun], locative, singular, masculine
- “abhra; sky; ākāśa; Svarga; Vyoman.”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- balaṃ ← balam ← bala
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; army; power; force; potency; vigor; Balarama; bala; violence; might; Shiva; bala [word]; myrrh; semen; reflex; bronze; influence; erection; potency; intensity.”
- dadhuḥ ← dhā
- [verb], plural, Perfect indicative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
सायण-भाष्यम्
द्वितीयः पादः परोक्षकृतः शिष्टाः प्रत्यक्षकृताः । हे इन्द्रावरुणौ वां युवयोर्मध्ये अन्यः एको वरुणः सम्राट् सम्यग्राजमान इति उच्यते । ‘ता सम्राजा घृतासुती’ (ऋ. सं. २, ४१. ६ ) इत्यादिषु कीर्त्यते । अन्यः इन्द्रः स्वराट् स्वयमेवान्यनिरपेक्षयैव राजमान इत्युच्यते । स्वराळिन्द्रो दमे ’ (ऋ. सं. १. ६१. ९) इत्यादिषु कीर्त्यते । तथाविधौ इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ महान्तौ गुणैरधिकौ महावसू महाधनौ च भवतः । हे वृषणा कामानां वर्षिताराविन्द्रावरुणौ वां युवां परमे व्योमनि उत्कृष्टे आकाशे विश्वे देवासः सर्वे देवाः ओजः सं दधुः समयोजयन् शरीरदार्ढ्याय । तद्धेतुभूतं तदोज इत्युच्यते । स्मर्यते च - ‘ओजो नामाष्टमी दशा ’ इति । तथा बलं वृत्रवधादेः कार्यस्य हेतुभूतं सामर्थ्यं च युवाभ्यां सं दधुः समयोजयन् ॥
Wilson
English translation:
“One of you it titled supreme monarch, so is the other; mighty and most opulent are you, Indra and all thegods in the highest heaven, showerers (of benefits), have combined your united strength, (your) maid vigouṛ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Supreme monarch; Varuṇa and Indra are called, respectively, samrāj ans svarāj (as inferred from RV2.041.06; and RV. 1.061.09);
Samjrāj = samyag rajamānaḥ, i.e. thoroughly splendent;
Svarāj = sur_ryamevanyanirapekṣayaive rajamānaḥ i.e. self-splendent, or not dependent for his lustre on anyone else
Jamison Brereton
One of you two is called a sovereign king [=Varuṇa]; the other an independent king [=Indra]. Indra and Varuṇa are both great, both
bearers of great goods.
All the gods in the furthest heaven have united power and strength in you two, o bulls.
Griffith
O Indra-Varuna, mighty and very rich One of you is called Monarch and One Autocrat.
All Gods in the most lofty region of the air have, O ye Steers, combined all power and might in you.
Geldner
Allherr wird der eine, Selbstherr der andere von euch beiden genannt. Groß und reichbegütert sind Indra und Varuna. Alle Götter im höchsten Himmel haben auf euch, ihr Bullen, Stärke und Kraft vereinigt.
Grassmann
Selbstherr heisst einer, und der andre Oberherr, und gross und reich ihr beide, Indra-Varuna; Die Götter alle in dem höchsten Himmelsraum verliehen euch, o Helden, Kraft und Allgewalt.
Elizarenkova
Вседержителем зовется один из вас, самодержцем - другой.
Велики Индра-Варуна – обладатели великих богатств.
Все боги на высшем небосводе
Со(единили) в вас двоих силу, о быки, соединили мощь.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजपुरुषो ! तुम (अन्यः) एक को (सम्राट्) सम्राट् (अन्यः, स्वराट्) एक को स्वराट् बनाओ (महान्तौ) हे महानुभाव ! (इन्द्रा वरुणा) अध्यापक तथा उपदेशको ! (वां) तुम्हें (उच्यते) यह उपदेश किया जाता है कि (वां) तुम (विश्वे, देवासः) सम्पूर्ण विद्वान् (ओजः) अपनी सामर्थ्य से (परमे, व्योमनि) इस विस्तृत आकाशमण्डल में (सं) उत्तमोत्तम (महावसू) बड़े धनों के स्वामी होओ और (वृषणा) आप सब लोग मिलकर (सं) सर्वोपरि (बलं, दधुः) बल को धारण करो॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा ने राजधर्म के संगठन का उपदेश किया है कि हे राजकीय पुरुषो ! तुम अपने में से एक को सम्राट्=प्रजाधीश और एक को स्वराट् बनाओ, क्योंकि जब तक उपर्युक्त दोनों शक्तियें अपने- अपने कार्यों को विधिवत् नहीं करतीं, तब तक प्रजा में शान्ति का भाव उत्पन्न नहीं होता, न प्रजागण अपने अपने धर्मों का यथावत् पालन कर सकते हैं। “सम्यग् राजत इति सम्राट्”=जो अपने कार्यों में स्वतन्त्रतापूर्वक निर्णय करे, उसका नाम “स्वराट्” अर्थात् प्रजातन्त्र का नाम “स्वराट्” है, जो स्वतन्त्रतापूर्वक अपने लिए सुख-दुःख का विचार कर सके। इस प्रकार सम्राट् और स्वराट् जब परस्पर एक-दूसरे के सहायक हों, तभी दोनों बलों की सदैव वृद्धि होती है। हे अध्यापक तथा उपदेशको ! तुम अपने उपदेशों द्वारा दोनों बलों की वृद्धि सदैव करते रहो, जिससे राजा और प्रजा में द्वेष उत्पन्न होकर अशान्ति न हो। तुम मिलकर सर्वोपरि बल धारण करो और तुम्हारा ऐश्वर्य्य सम्पूर्ण नभोमण्डल में व्याप्त हो ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे राजपुरुषाः ! यूयम् (अन्यः) एकं (सम्राट्) सम्राजम् (अन्यः, स्वराट्) अन्यं स्वराजं विधत्त (महान्तौ) भो महानुभावौ ! (मित्रावरुणा) अध्यापकोपदेशकौ (वाम्) युवभ्यं (उच्यते) वक्ष्यमाणमुपदिश्यते (वाम्) युवां (विश्वे देवासः) सकलविद्वद्भिः सार्धं (ओजः) स्वशक्त्या (परमे व्योमनि) अस्मिन् महत्याकाशे (सम्) सुष्ठु (महावसू) अतिधनिकौ भवेतां (वृषणा) सर्वे भवन्तः समेत्य (सम्) सर्वातिरिक्तं (बलम्, दधुः) बलं दधतुः ॥२॥
03 अन्वपां खान्यतृन्तमोजसा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓नु अपां᳓ खा᳓नि अतृन्तम् ओ᳓जसा
आ᳓ सू᳓रियम् ऐरयतं दिवि᳓ प्रभु᳓म्
इ᳓न्द्रावरुणा म᳓दे अस्य मायि᳓नो
अ᳓पिन्वतम् अपि᳓तः पि᳓न्वतं धि᳓यः
मूलम् ...{Loading}...
अन्व॒पां खान्य॑तृन्त॒मोज॒सा सूर्य॑मैरयतं दि॒वि प्र॒भुम् ।
इन्द्रा॑वरुणा॒ मदे॑ अस्य मा॒यिनोऽपि॑न्वतम॒पितः॒ पिन्व॑तं॒ धियः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अ᳓नु अपां᳓ खा᳓नि अतृन्तम् ओ᳓जसा
आ᳓ सू᳓रियम् ऐरयतं दिवि᳓ प्रभु᳓म्
इ᳓न्द्रावरुणा म᳓दे अस्य मायि᳓नो
अ᳓पिन्वतम् अपि᳓तः पि᳓न्वतं धि᳓यः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánu ← ánu (invariable)
apā́m ← áp- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
atr̥ntam ← √tr̥d- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
khā́ni ← khá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
ójasā ← ójas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
airayatam ← √īr- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
diví ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
prabhúm ← prabhú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
máde ← máda- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
māyínaḥ ← māyín- (nominal stem)
{case:GEN, number:SG}
ápinvatam ← √pinv- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
apítaḥ ← apít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
dhíyaḥ ← dhī́- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
pínvatam ← √pinv- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अनु॑ । अ॒पाम् । खानि॑ । अ॒तृ॒न्त॒म् । ओज॑सा । आ । सूर्य॑म् । ऐ॒र॒य॒त॒म् । दि॒वि । प्र॒ऽभुम् ।
इन्द्रा॑वरुणा । मदे॑ । अ॒स्य॒ । मा॒यिनः॑ । अपि॑न्वतम् । अ॒पितः॑ । पिन्व॑तम् । धियः॑ ॥
Hellwig Grammar
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- apāṃ ← apām ← ap
- [noun], genitive, plural, feminine
- “water; body of water; water; ap [word]; juice; jala.”
- khāny ← khāni ← kha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “sky; abhra; orifice; ākāśa; hub; aperture; air; hollow; cavity; air.”
- atṛntam ← tṛd
- [verb], dual, Imperfect
- ojasā ← ojas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- airayataṃ ← airayatam ← īray ← √īr
- [verb], dual, Imperfect
- “name; describe; propel; shoot; state; call; raise; expel; tell; enumerate.”
- divi ← div
- [noun], locative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- prabhum ← prabhu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mighty; powerful.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- made ← mada
- [noun], locative, singular, masculine
- “drunkenness; mada; estrus; excitement; sexual arousal; alcohol; musth; mad; mada; ecstasy; pride; drink; joy; arrogance; vivification.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- māyino ← māyinaḥ ← māyin
- [noun], genitive, singular, masculine
- “artful; charming; crafty; deceptive.”
- ‘pinvatam ← apinvatam ← pinv
- [verb], dual, Imperfect
- “swell; swell; overflow; abound.”
- apitaḥ ← apit
- [noun], accusative, plural, feminine
- pinvataṃ ← pinvatam ← pinv
- [verb], dual, Present imperative
- “swell; swell; overflow; abound.”
- dhiyaḥ ← dhī
- [noun], accusative, plural, feminine
- “intelligence; prayer; mind; insight; idea; hymn; purpose; art; knowledge.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ अपाम् उदकानां खानि द्वाराणि वृत्रेण पिहितानि ओजसा बलेन अनु अतृन्तम् अन्वविध्यतम् । आवरकस्य वृत्रस्य वधेन वृष्टिप्रतिबन्धं निराकृतवन्तावित्यर्थः। तथा सूर्यं सर्वस्य प्रेरकमादित्यं दिवि अन्तरिक्षे प्रभुं प्रभूतं सन्तम् आ ऐरयतम् अभ्यगमयतम् । स्वर्भानुनावृतं सूर्यं तद्वधेन प्रकाशितवन्तावित्यर्थः । हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ मायिनः प्रज्ञाकरस्य अस्य सोमस्य पानेन मदे हर्षे सति अपितः जलरहिता नदीः अपिन्वतं जलेनापूरयतम् । तथा च निवित्पदमाम्नायते– अस्य मदे जरितरिन्द्रोऽजिन्वदजुवोऽपिन्वदपितः’ (शां. श्रौ. ८. २५. १) इति । अपि च धियः कर्माण्यस्माभिरनुष्ठितानि कर्माणि पिन्वतं सिञ्चतं फलेन पूरयतम् ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, you have forced open by your strength the barriers of the waters; you haveestablished Sūrya as the lord in heaven; in the exhilaration of the inspiring (Soma) you have replenished the dry(beds of the rivers); do you also fulfil the objects of our sacred rite.”
Jamison Brereton
You two drilled holes for the waters by your power, and you two raised the preeminent sun in heaven.
O Indra and Varuṇa, in the exhilaration of cunning (Soma) you made the depleted (waters) swell. Make our insights swell!
Griffith
Ye with your strength have pierced the fountains of the floods: the Sun have ye brought forward as the Lord in heaven.
Cheered by this magic draught ye, Indra-Varuna, made the dry places stream, made songs of praise flow forth.
Geldner
Ihr öffnetet die Schleusen der Gewässer mit Kraft, ihr brachtet den Surya an den Himmel als das herrschende Gestirn. Indra und Varuna, im Rausche dieses zauberkräftigen Soma schwellet ihr die versiegten Flüsse an. Schwellet die frommen Gedanken an!
Grassmann
Der Wasser Bahnen habt mit Macht ihr aufgebohrt, die schöne Sonne an den Himmel hingesetzt, Im Zauberrausche lasst ihr, Indra-Varuna, versiegte Ströme schwellen und der Lieder Born.
Elizarenkova
Силой вы просверлили отверстия для вод.
Солнце вы привели в движение на небе как главное (светило).
О Индра-Варуна, в опьянении от этого чудодейственного (сомы)
Вы сделали набухшими ненабухавшие (реки). Сделайте набухшими поэтические мысли!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- भुरिगार्चीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे राजपुरुषो ! तुम (अस्य, मदे) इस राज्यप्रभुत्व में (धियः, पिन्वतं) अपने आपको कर्मयोग से पुष्ट करो, (अनु) तदनन्तर (ओजसा) अपने तेज से (अपां, खानि) शत्रु के जलदुर्गों को (आ, अतृन्तं) भले प्रकार नष्ट-भ्रष्ट करके (दिवि, प्रभुं) दिन के प्रभु (सूर्य्य) सूर्य को (ऐरयतं) अपने धूम्र-बाणों से आच्छादन कर (मायिनः) मायावी शत्रुओं को (अपितः) सब ओर से (अपिन्वतं) परास्त करो॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे राजपुरुषो ! तुम अपने उग्र कर्मों द्वारा शक्तिसम्पन्न होकर मायावी शत्रुओं का मर्दन करो अर्थात् प्रथम अपनी जलयन्त्रविद्या द्वारा उनके जलदुर्गों को विजय करो, तदनन्तर अपनी पदार्थविद्या से सूर्य्य के तेज को आच्छादन करके अर्थात् यन्त्रों द्वारा दिन को रात्रि बनाकर शत्रुओं पर विजय करो। जो संसार में न्याय का भङ्ग करते हुए अपनी माया से प्रजाओं में नाना प्रकार की पीड़ा उत्पन्न करते हैं, उनका सर्वनाश तथा श्रेष्ठों का रक्षण करना तुम्हारा परम कर्त्तव्य है ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो राजपुरुषाः ! यूयम् (अस्य, मदे) अस्मिन् राज्यप्रभुत्वे (धियः, पिन्वतम्) स्वमात्मानं कर्मयोगेण पोषयत (अनु) तत्पश्चात् (ओजसा) स्वतेजसा (अपाम्, खानि) शत्रूणां जलदुर्गाणि (आ, अतृन्तम्) सम्यक् विमर्द्य (दिवि, प्रभुम्) दिनाधिपं (सूर्यम्) सूर्यं (ऐरयतम्) स्वधूम्रशरैराच्छाद्य (मायिनः) मायाविनः (अपितः) सर्वतः (अपिन्वतम्)पराजयत ॥३॥
04 युवामिद्युत्सु पृतनासु - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
युवा᳓म् इ᳓द् युत्सु᳓ पृ᳓तनासु व᳓ह्नयो
युवां᳓ क्षे᳓मस्य प्रसवे᳓ मित᳓ज्ञवः
ईशाना᳓ व᳓स्व उभ᳓यस्य कार᳓व
इ᳓न्द्रावरुणा सुह᳓वा हवामहे
मूलम् ...{Loading}...
यु॒वामिद्यु॒त्सु पृत॑नासु॒ वह्न॑यो यु॒वां क्षेम॑स्य प्रस॒वे मि॒तज्ञ॑वः ।
ई॒शा॒ना वस्व॑ उ॒भय॑स्य का॒रव॒ इन्द्रा॑वरुणा सु॒हवा॑ हवामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
युवा᳓म् इ᳓द् युत्सु᳓ पृ᳓तनासु व᳓ह्नयो
युवां᳓ क्षे᳓मस्य प्रसवे᳓ मित᳓ज्ञवः
ईशाना᳓ व᳓स्व उभ᳓यस्य कार᳓व
इ᳓न्द्रावरुणा सुह᳓वा हवामहे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ít ← ít (invariable)
pŕ̥tanāsu ← pŕ̥tanā- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
váhnayaḥ ← váhni- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
yutsú ← yúdh- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
yuvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
kṣémasya ← kṣéma- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mitájñavaḥ ← mitájñu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prasavé ← prasavá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yuvā́m ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
īśānā́ ← √īś- (root)
{case:ACC, gender:M, number:DU, tense:PRF, voice:MED}
kārávaḥ ← kārú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ubháyasya ← ubháya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vásvaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
havāmahe ← √hū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
suhávā ← suháva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
यु॒वाम् । इत् । यु॒त्ऽसु । पृत॑नासु । वह्न॑यः । यु॒वाम् । क्षेम॑स्य । प्र॒ऽस॒वे । मि॒तऽज्ञ॑वः ।
ई॒शा॒ना । वस्वः॑ । उ॒भय॑स्य । का॒रवः॑ । इन्द्रा॑वरुणा । सु॒ऽहवा॑ । ह॒वा॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- yuvām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- id
- [adverb]
- “indeed; assuredly; entirely.”
- yutsu ← yudh
- [noun], locative, plural
- “battle; fight; war; combat.”
- pṛtanāsu ← pṛtanā
- [noun], locative, plural, feminine
- “army; battle; pṛtanā [word]; pṛtanā.”
- vahnayo ← vahnayaḥ ← vahni
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fire; digestion; Plumbago zeylanica; Agni; vahni; draft horse; three; sacrificial fire; Vahni; gold; southeast; citron; charioteer; leader.”
- yuvāṃ ← yuvām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- kṣemasya ← kṣema
- [noun], genitive, singular, masculine
- “ease; happiness; peace; tranquillity; kṣema [word]; respite; rest.”
- prasave ← prasava
- [noun], locative, singular, masculine
- “stimulation.”
- mitajñavaḥ ← mitajñu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “kneeling.”
- īśānā ← īś
- [verb noun], accusative, dual
- “govern; command; master; dominate; can; reign; control; own.”
- vasva ← vasvaḥ ← vasu
- [noun], genitive, singular, neuter
- “wealth; property; gold; vasu [word]; ruby; treasure; jewel.”
- ubhayasya ← ubhaya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “both(a).”
- kārava ← kāravaḥ ← kāru
- [noun], nominative, plural, masculine
- “poet; singer.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- suhavā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suhavā ← havā ← hava
- [noun], vocative, dual, masculine
- “invocation.”
- havāmahe ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ वह्नयः हविषां स्तोत्राणां वा वोढार ऋत्विजः युत्सु युद्धेषु पृतनासु शत्रुसेनासु रक्षणार्थं युवामित् युवामेव हवन्ते आह्वयन्ति । मितज्ञवः संकुचितजानुका अङ्गिरसोऽपि क्षेमस्य रक्षणस्य प्रसवे उत्पादने निमित्तभूते सति युवाम् एव हवन्ते । अतः कारणात् हे इन्द्रावरुणौ कारवः स्तोतारो वयमपि उभयस्य दिव्यस्य पार्थिवस्य च वस्वः वसुनो धनस्य ईशाना ईश्वरौ सुहवा सुखेन ह्वातव्यौ युवामेव हवामहे आह्वयामहे ॥
Wilson
English translation:
“The bearers (of offerings) invoke you, Indra and Varuṇa, in wars, in battles; on banded knees (theAṅgirasas invoke you) for the begetting of prosperity; and we, your worshippers, invoke you, who are entitled torespectful homage, the lords of both celestial and terrestrial treasures.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
In battles: priyasat = śatrusenāsu,among hostile armies; respectful homage: suhasva = sukhena hvatavyau, easily accessible to invocation, easilyinvoked
Jamison Brereton
As chariot-drivers we call upon just you in conflicts and battles; (seated) with knees fixed, we call upon you at your instigation of peaceful
settlement;
we singers call upon you, easy to call, the masters of the good belonging to both (war and peace), o Indra and Varuṇa.
Griffith
In battels and in frays we ministering priests, kneeling upon our knees for furtherance of our weal,
Invoke you, only you, the Lords of twofold wealth, you prompt to hear, we bards, O Indra-Varuna.
Geldner
Euch rufen die Wagenlenker in den Kämpfen, in den Schlachten, euch rufen in der Tätigkeit des Friedens wir Dichter mit aufgestemmten Knieen, o Indra und Varuna, die ihr über das beiderseitige Gut gebietet, und euch gern rufen lasset.
Grassmann
In Kampf und Schlachten rufen wir euch eilend an, wir unermüdlich wirkend in des Friedens Zeit; Die gern ihr hört und helft, o Indra-Varuna, und über Gut des Kriegs und Friedens Herren seid.
Elizarenkova
Только вас двоих (призывают) возницы в битвах, в сражениях,
Вас – при побуждении к миру, (они,) твердо стоящие на коленях.
(Вас двоих,) повелевающих двоякого рода богатством, (мы,) певцы,
Призываем, О Индра-Варуна, как (тех), кого хорошо призывать.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे विद्वान् पुरुषो ! तुम्हें (सुहवा) प्रेमपूर्वक (हवामहे) बुलाकर उपदेश करता हूँ कि तुम लोग (कारवः) कर्मशील बनकर (उभयस्य) राजा तथा प्रजा दोनों के कल्याण में (वस्वः) प्रयत्न करो और (ईशाना) ऐश्वर्य्यसम्पन्न होकर (मितज्ञवः) व्यायामसाधित लघुशरीरवाले (क्षेमस्य, प्रसवे) सबके लिए सुख की वृद्धि करो, (युवां) आप लोगों को उचित है कि (पृतनासु) युद्धों में (वह्नयः) उत्साही होकर (युत्सु) राज्य के संगठन में (युवां) तुम्हारा (इत्) ज्ञान वृद्धि को प्राप्त हो॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे अध्यापक तथा उपदेशकों ! मैं तुम्हें बुलाकर अर्थात् ज्ञान द्वारा मेरे समीप स्थित हुए तुम्हें उपदेश करता हूँ कि तुम अनुष्ठानी बनकर राजा तथा प्रजा दोनों के हित में प्रयन्त करो, क्योंकि अनुष्ठानशील पुरुष ही उपदेशों द्वारा संसार का कल्याण कर सकता है, अन्य नहीं। हे विद्वानों ! तुम युद्धविद्या के ज्ञाता बनकर सदैव अपने ज्ञान को बढ़ाते रहो और युद्ध में उत्साहपूर्वक शत्रुओं का दमन करते हुए राज्य के संगठन में सदा प्रयत्न करते रहो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो विद्वांसः ! वयं युष्मान् (सुहवा) सुखेन हातव्यान् (हवामहे) आहूय उपदिशामि, यत् यूयं (कारवः) कर्मशीलाः सन्तः (उभयस्य) राज्ञः प्रजानां च कल्याणाय (वस्वः) प्रयतध्वम् (ईशाना) ऐश्वर्यसम्पन्ना भूत्वा (मितज्ञवः) सङ्कुचितजानुकाः =व्यायामादिप्रयत्नसम्पादितलघुशरीराः सन्तः (क्षेमस्य, प्रसवे) क्षेमोत्पादने निमित्तं भवत (युवाम्) यूयं (पृतनासु) शत्रुसेनासु (वह्नयः) सोत्साहाः सन्तः (युत्सु) युद्धेषु (युवाम्) युष्माकं (इत्) ज्ञानं वर्धतामिति युष्माभिः कर्तव्यम् ॥४॥
05 इन्द्रावरुणा यदिमानि - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इ᳓न्द्रावरुणा य᳓द् इमा᳓नि चक्र᳓थुर्
वि᳓श्वा जाता᳓नि भु᳓वनस्य मज्म᳓ना
क्षे᳓मेण मित्रो᳓ व᳓रुणं दुवस्य᳓ति
मरु᳓द्भिर् उग्रः᳓ शु᳓भम् अन्य᳓ ईयते
मूलम् ...{Loading}...
इन्द्रा॑वरुणा॒ यदि॒मानि॑ च॒क्रथु॒र्विश्वा॑ जा॒तानि॒ भुव॑नस्य म॒ज्मना॑ ।
क्षेमे॑ण मि॒त्रो वरु॑णं दुव॒स्यति॑ म॒रुद्भि॑रु॒ग्रः शुभ॑म॒न्य ई॑यते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
इ᳓न्द्रावरुणा य᳓द् इमा᳓नि चक्र᳓थुर्
वि᳓श्वा जाता᳓नि भु᳓वनस्य मज्म᳓ना
क्षे᳓मेण मित्रो᳓ व᳓रुणं दुवस्य᳓ति
मरु᳓द्भिर् उग्रः᳓ शु᳓भम् अन्य᳓ ईयते
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cakráthuḥ ← √kr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
imā́ni ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhúvanasya ← bhúvana- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
jātā́ni ← √janⁱ- (root)
{case:ACC, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
majmánā ← majmán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
duvasyáti ← √duvasy- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
kṣémeṇa ← kṣéma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇam ← váruṇa- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
īyate ← √i- 2 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
marúdbhiḥ ← marút- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
śúbham ← śúbh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ugráḥ ← ugrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
इन्द्रा॑वरुणा । यत् । इ॒मानि॑ । च॒क्रथुः॑ । विश्वा॑ । जा॒तानि॑ । भुव॑नस्य । म॒ज्मना॑ ।
क्षेमे॑ण । मि॒त्रः । वरु॑णम् । दु॒व॒स्यति॑ । म॒रुत्ऽभिः॑ । उ॒ग्रः । शुभ॑म् । अ॒न्यः । ई॒य॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇāḥ ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Varuna; Indra.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- imāni ← idam
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- cakrathur ← cakrathuḥ ← kṛ
- [verb], dual, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- jātāni ← jāta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “kind; object; descendant; kin; being; reincarnation.”
- bhuvanasya ← bhuvana
- [noun], genitive, singular, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- majmanā ← majman
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “size.”
- kṣemeṇa ← kṣema
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “ease; happiness; peace; tranquillity; kṣema [word]; respite; rest.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇaṃ ← varuṇam ← varuṇa
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- duvasyati ← duvasy
- [verb], singular, Present indikative
- “worship.”
- marudbhir ← marudbhiḥ ← marut
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Marut; vāta; wind; Vayu.”
- ugraḥ ← ugra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “powerful; awful; dangerous; intense; mighty; potent; colicky; atrocious.”
- śubham ← śubh
- [verb noun]
- “look; shine; beautify.”
- anya ← anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- īyate ← ī ← √i
- [verb], singular, Present indikative
- “beg; solicit.”
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणौ यत् यौ युवां भुवनस्य लोकस्य संबन्धीनि इमानि परिदृश्यमानानि विश्वा सर्वाणि जातानि जनिमन्ति भूतजातानि मज्मना आत्मीयेन बलेन चक्रथुः कृतवन्तौ तयोर्युवयोर्मध्य एकं वरुणं क्षेमेण रक्षणहेतुना मित्रः देवः दुवस्यति परिचरति । मित्रावरुणौ हि परस्परं प्राप्तसख्यौ । अत एव सहचरौ दृश्येते। अन्यः एक इन्द्रः मरुद्भिः मरुद्गणैः उग्रः उद्गूर्णबलः सन् शुभं शोभनमलंकारम् ईयते प्राप्नोति । यद्वा । मरुद्भिर्मध्यस्थानैर्देवगणैः सार्धमुग्र ओजस्वीन्द्रः शुभमुदकमीयते प्रेरयति ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, inasmuch as you have created by your might all these beings of the world, thereforeMitra worships Varuṇa for prosperity, while the other, the fierce Indra, associated with the Maruts, acquiresglory.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Therefore Mitra worships Varuṇa: kṣemeṇa mitro varuṇam duvasyati marudbhir ugraḥ śubham anyaīyate: the last clause: along with the Maruts the powerful Indra sends down rain
Jamison Brereton
O Indra and Varuṇa, since you two created all these beings of the living world by your greatness,
with peaceful settlement Mitra befriends Varuṇa; with the Maruts the other, powerful one [=Indra] speeds toward beauty.
Griffith
O Indra-Varuna, as ye created all these creatures of the world by your surpassing might,
In peace and quiet Mitra waits on Varuna, the Other, awful, with the Maruis seeks renown.
Geldner
Indra und Varuna! Als ihr all diese Geschöpfe der Welt in ganzem Umfang erschaffen hattet, erweist Mitra durch Frieden dem Varuna die schuldige Ehre; der andere fährt als Mächtiger mit den Marut im Prunkzug.
Grassmann
Seitdem ihr die Geschöpfe alle dieser Welt geschaffen habt mit Macht, o Indra-Varuna, Verehrt der Freund den Varuna in Friedenszeit, der andre zieht als Held mit Maruts aus zum Kampf.
Elizarenkova
О Индра-Варуна, когда вы двое создали
Все эти существа вселенной во (всю) мощь,
Митра миром воздает Варуне,
(А) другой, грозный едет с Марутами для блеска.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे अग्नि तथा जलविद्यावेत्ता विद्वानों ! तुम लोग (मज्मना) अपने आत्मिक बल से (विश्वा, जातानि) सम्पूर्ण विश्व के अनुभव द्वारा (क्षेमेण) कुशलपूर्वक (भुवनस्य) संसार की रक्षा करो, (यत्) जो (इमानि, चक्रथुः) यह युद्धविद्याविषयक कार्य्य करते हो, वह (मित्रः) संसार को सुखकारक हो और (वरुणं) सबको आच्छादन करनेवाली जलमय वायु को (दुवस्यति) दूर करके (उग्रः) युद्धविद्या में निपुण सैनिक पुरुष (मरुद्भिः) आकाशमण्डल में फैलनेवाली वायुओं द्वारा शत्रुओं को जीतें, (अन्यः) अन्य सैनिक पुरुष (शुभं) शुभ साधनों द्वारा शत्रु को (ईयते) प्राप्त हों अर्थात् उसके सम्मुख जायें॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे आग्नेय तथा तथा जलीय अस्त्र-शस्त्रों के वेत्ता विद्वानों ! तुम लोग अपने अनुभव द्वारा राज्यविरोधी शत्रुओं को विजय करके सम्पूर्ण संसार की रक्षा करो, तुम कलाकौशल के ज्ञान द्वारा युद्धविषयक अस्त्र- शस्त्र निर्माण करो और ऐसे अस्त्रों का प्रयोग करो, जो आकाशमण्डल में फैल जानेवाली वायुओं द्वारा शत्रु का विजय करें अर्थात् प्रबल शत्रु को आग्नेयास्त्र तथा वारुणास्त्र द्वारा विजय करो और साधारण शत्रु को शुभ साधनों से अपने वश में करो, जिससे उसको घोर कष्ट न हो ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे अग्निजलसम्बन्धिविद्यावेत्तारो विद्वांसः ! यूयम् (मज्मना) आत्मीयेन बलेन (विश्वा, जातानि) सकलवस्तूनि (क्षेमेण) सकुशलं (भुवनस्य) जगति स्थितानि रक्षत (यत्) यदिदं (इमानि, चक्रथुः) युद्धविषयककार्यं कुरुथ तत् (मित्रः) जगतः सुखकारकं भवतु तथा च (वरुणम्) सर्वस्याच्छादने शक्तं जलमयं वायुम् (दुवस्यति) अपवार्य (उग्रः) सङ्ग्रामकुशलाः सैनिकाः (मरुद्भिः) नभसि प्रसरणशीलैर्वायुभिः शत्रूञ्जयन्तु (अन्यः) अन्ये सैनिकाः (शुभम्) शुभैः साधनैः शत्रून् (ईयते) प्राप्नुवन्तु तत्समक्षं गच्छन्तु ॥५॥
06 महे शुल्काय - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
महे᳓ शुल्का᳓य व᳓रुणस्य नु᳓ त्विष᳓
ओ᳓जो मिमाते ध्रुव᳓म् अस्य य᳓त् सुव᳓म्
अ᳓जामिम् अन्यः᳓ श्नथ᳓यन्तम् आ᳓तिरद्
दभ्रे᳓भिर् अन्यः᳓ प्र᳓ वृणोति भू᳓यसः
मूलम् ...{Loading}...
म॒हे शु॒ल्काय॒ वरु॑णस्य॒ नु त्वि॒ष ओजो॑ मिमाते ध्रु॒वम॑स्य॒ यत्स्वम् ।
अजा॑मिम॒न्यः श्न॒थय॑न्त॒माति॑रद्द॒भ्रेभि॑र॒न्यः प्र वृ॑णोति॒ भूय॑सः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
महे᳓ शुल्का᳓य व᳓रुणस्य नु᳓ त्विष᳓
ओ᳓जो मिमाते ध्रुव᳓म् अस्य य᳓त् सुव᳓म्
अ᳓जामिम् अन्यः᳓ श्नथ᳓यन्तम् आ᳓तिरद्
दभ्रे᳓भिर् अन्यः᳓ प्र᳓ वृणोति भू᳓यसः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mahé ← máh- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
nú ← nú (invariable)
śulkā́ya ← śulká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
tviṣé ← tvíṣ- (nominal stem)
{case:DAT, gender:F, number:SG}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
asya ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
dhruvám ← dhruvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mimāte ← √mā- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ójaḥ ← ójas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
svám ← svá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ájāmim ← ájāmi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
átirat ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
śnatháyantam ← √śnathⁱ- (root)
{case:ACC, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
anyáḥ ← anyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhū́yasaḥ ← bhū́yaṁs- (nominal stem)
{case:ACC, number:PL}
dabhrébhiḥ ← dabhrá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
vr̥ṇoti ← √vr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
म॒हे । शु॒ल्काय॑ । वरु॑णस्य । नु । त्वि॒षे । ओजः॑ । मि॒मा॒ते॒ इति॑ । ध्रु॒वम् । अ॒स्य॒ । यत् । स्वम् ।
अजा॑मिम् । अ॒न्यः । श्न॒थय॑न्तम् । आ । अति॑रत् । द॒भ्रेभिः॑ । अ॒न्यः । प्र । वृ॒णो॒ति॒ । भूय॑सः ॥
Hellwig Grammar
- mahe ← mah
- [noun], dative, singular, neuter
- “great; great; distinguished; much(a); adult; long; high.”
- śulkāya ← śulka
- [noun], dative, singular, neuter
- “dowry; tax; money; customs; price; mucus.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- nu
- [adverb]
- “now; already.”
- tviṣa ← tviṣe ← tviṣ
- [noun], dative, singular, feminine
- “beam; color; beauty.”
- ojo ← ojaḥ ← ojas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- mimāte ← mā
- [verb], dual, Present indikative
- “weigh; measure; total; last; weigh; measure; give away; transform.”
- dhruvam ← dhruva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “certain; fixed; permanent; changeless; firm; safe; resident; immovable; fixed; fixed; vital; faithful.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- svam ← sva
- [noun], nominative, singular, neuter
- “property; wealth.”
- ajāmim ← ajāmi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “unrelated; foreign-born.”
- anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- śnathayantam ← śnathay ← √śnath
- [verb noun], accusative, singular
- “kill.”
- ātirad ← ātirat ← ātṛ ← √tṛ
- [verb], singular, Imperfect
- dabhrebhir ← dabhrebhiḥ ← dabhra
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “few; little(a); deficient.”
- anyaḥ ← anya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vṛṇoti ← vṛ
- [verb], singular, Present indikative
- “surround; accompany; cover; cover; obstruct; check; spread; envelop.”
- bhūyasaḥ ← bhūyas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “more(a); more(a); abounding in(p); stronger; bigger.”
सायण-भाष्यम्
वरुणस्य । उपलक्षणमेतत् । इन्द्रस्य वरुणस्य च त्विषे दीप्त्यर्थम् ओजः बलं नु क्षिप्रं मिमाते स्तोत्रेण निर्मिमाते यजमानपत्न्यौ। स्तोत्रेण हि बलं जायते । किमर्थम् । महे महते शुल्काय धनाय । ईदृशस्य धनस्य लाभार्थम् । अस्य इन्द्रस्य वरुणस्य च ध्रुवं नित्यं स्वं स्वकीयमसाधारणं यत् ओजः विद्यते तदोजो मिमात इत्यन्वयः। तयोरिन्द्रावरुणयोः अन्यः एको वरुणः अजामिम् अबन्धुमस्तुवन्तं श्नथयन्तं हिंसन्तं कर्माण्यकुर्वन्तमस्तोतारमयजमानं च आतिरत् अभिहन्ति । अन्यः एक इन्द्रः दभ्रेभिः अल्पैरेवोपायैः भूयसः बहुतराञ्छत्रून् प्र वृणोति प्रकर्षेणावृतान् बाधितान् करोति । यद्वा । भूयसो यजमानान् प्र वृणोति प्रवरानुत्कृष्टान् करोति ॥
Wilson
English translation:
“In honour of (Indra and Varuṇa) the sacrificer and his wife for (the obtaining of) great wealth, confer (bytheir praises) that strength which is peculiar to each of them, and ever-enduring; one of them, (Varuṇa), destroysthe unfriendly man neglecting (his worship); the other, (Indra), with scanty (means), discomfits numerous(enemies).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Discomfits: pravṛṇoti bhūyasaḥ: he exalts many worshippers, bahun yajamānan utkṛṣṭan karoti
Jamison Brereton
For the sake of (displaying) the great exchange-gift (of Indra?) and the vibrant might of Varuṇa, the two show the measure of enduring
power belonging to him [=to each one], which is his own:
the one [=Indra] overcomes the piercing (enemy) [=Vr̥tra?], who is no kin; with a few the other [=Varuṇa] wards off the greater.
Griffith
That Varuna’s high worth may shine preeminent, these Twain have measured each his proper power and might.
The One subdueth the destructive enemy; the Other with a few furthereth many a man.
Geldner
Um einen hohen Preis, um den Machtglanz eben des Varuna, messen beide ihre Stärke, die dauernd diesem gehört. Während der eine dem mordenden Fremdling Einhalt tut, wehrt der andere mit Wenigen die Überzahl ab.
Grassmann
Für hohen Lohn und für den Glanz des Varuna erweisen Kraft sie, welche diesem fest verbleibt; Der eine schlägt den nicht verwandten, der ihm trotzt, der andre wehrt mit wenig Männern viele ab.
Elizarenkova
Ради великого вознаграждения (Индры), пади вспышки Варуны
(Эти) двое меряют силу, что прочно ему присуща.
Один укротил чужого, несущего гибель;
Другой отвращает немногими превосходящих.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरुणस्य) वारुणास्त्र का प्रयोग करनेवाला पुरुष (नु) निश्चय करके (महे, शुल्काय) बड़े ऐश्वर्य्य के लिए (त्विषे, ओजः) अपने तेज तथा बल द्वारा (मिमाते) शीघ्र ही शत्रु का (अतिरत्) हनन करता, (अस्य) उनका (यत्) जो (ध्रुवं) निश्चल (स्वं) धन है, वह (अजामिम्) शत्रु को (श्नथयन्त) नाश कर देता और (अन्यः) अन्य जो बल है, वह (अतिरत्) हनन करता है, वह (अन्यः) अन्य (दभ्रेभिः) अल्प साधनों से ही (भूयसः) बहुत से शत्रुओं को (प्र, वृणोति) भले प्रकार अपने वश में कर लेता है ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वारुणास्त्र का प्रयोग करनेवाला विद्वान् अल्प साधनों से ही शत्रुसेना का विजय करके उसकी सामग्री पर अपना अधिकार जमा लेता है। उसका शस्त्र-अस्त्ररूप धन शत्रुओं के नाश का कारण होता है अर्थात् उसके इस अपूर्व धन के सम्मुख कोई शत्रु नहीं ठहर सकता, वह अनेक शत्रुओं को विजय करके बड़ा ऐश्वर्य्यसम्पन्न होता है ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (वरुणस्य) वारुणास्त्रस्य प्रयोक्ता (नु) निश्चयं (महे, शुल्काय) महत ऐश्वर्याय (त्विषे, ओजः) स्वेन तेजसा बलेन च (मिमाते) शत्रूञ्जयति (अतिरत्) अभिहन्ति (अस्य) अस्य शत्रोः (यत्) यत् किञ्चित् (ध्रुवम्) स्थिरं (स्वम्) धनमस्ति तत् (अजामिम्) अबन्धुं=स्वीयं करोति (श्नथयन्तम्) स्वप्रतिपक्षिणं च जय (अन्यः) अन्यद्बलं च हन्ति (अन्यः) अन्यैः (दभ्रेभिः) अल्पैरेव साधनैः (भूयसः) बहून् शत्रून् (प्र, वृणोति) स्ववशमानयति ॥६॥
07 न तमंहो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
न᳓ त᳓म् अं᳓हो न᳓ दुरिता᳓नि म᳓र्तियम्
इ᳓न्द्रावरुणा न᳓ त᳓पः कु᳓तश् चन᳓
य᳓स्य देवा ग᳓छथो वीथो᳓ अध्वरं᳓
न᳓ त᳓म् म᳓र्तस्य नशते प᳓रिह्वृतिः
मूलम् ...{Loading}...
न तमंहो॒ न दु॑रि॒तानि॒ मर्त्य॒मिन्द्रा॑वरुणा॒ न तपः॒ कुत॑श्च॒न ।
यस्य॑ देवा॒ गच्छ॑थो वी॒थो अ॑ध्व॒रं न तं मर्त॑स्य नशते॒ परि॑ह्वृतिः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
न᳓ त᳓म् अं᳓हो न᳓ दुरिता᳓नि म᳓र्तियम्
इ᳓न्द्रावरुणा न᳓ त᳓पः कु᳓तश् चन᳓
य᳓स्य देवा ग᳓छथो वीथो᳓ अध्वरं᳓
न᳓ त᳓म् म᳓र्तस्य नशते प᳓रिह्वृतिः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áṁhaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
duritā́ni ← duritá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
mártyam ← mártya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
caná ← caná (invariable)
índrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
kútas ← kútas (invariable)
ná ← ná (invariable)
tápaḥ ← tápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
adhvarám ← adhvará- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
devā ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
gáchathaḥ ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
vītháḥ ← √vī- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mártasya ← márta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
naśate ← √naś- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
párihvr̥tiḥ ← párihvr̥ti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
tám ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
न । तम् । अंहः॑ । न । दुः॒ऽइ॒तानि॑ । मर्त्य॑म् । इन्द्रा॑वरुणा । न । तपः॑ । कुतः॑ । च॒न ।
यस्य॑ । दे॒वा॒ । गच्छ॑थः । वी॒थः । अ॒ध्व॒रम् । न । तम् । मर्त॑स्य । न॒श॒ते॒ । परि॑ऽह्वृतिः ॥
Hellwig Grammar
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- aṃho ← aṃhaḥ ← aṃhas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- duritāni ← durita
- [noun], nominative, plural, neuter
- “danger; sin; difficulty; difficulty; evil.”
- martyam ← martya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], accusative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tapaḥ ← tapas
- [noun], nominative, singular, neuter
- “penance; heat; Tapoloka; tapas [word]; ardor; austerity; summer; heat.”
- kutaś ← kutas
- [adverb]
- “how; whence; why.”
- cana
- [adverb]
- “not even; cana [word].”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- devā ← deva
- [noun], nominative, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- gacchatho ← gacchathaḥ ← gam
- [verb], dual, Present indikative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- vītho ← vīthaḥ ← vī ← √i
- [verb], dual, Present indikative
- “disappear; differ; elapse.”
- adhvaraṃ ← adhvaram ← adhvara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; ceremony; adhvara [word].”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- tam ← tad
- [noun], accusative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- martasya ← marta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “man.”
- naśate ← naś
- [verb], singular, Present indikative
- “reach; achieve; enter (a state); reach.”
- parihvṛtiḥ ← parihvṛti
- [noun], nominative, singular, feminine
सायण-भाष्यम्
हे इन्द्रावरुणा इन्द्रावरुणौ तं मर्त्यं मनुष्यम् अंहः पापं न नशते न व्याप्नोति । न च दुरितानि दुर्गमनानि पापफलानि च प्राप्नुवन्ति । कुतश्चन कस्मादपि निमित्तात् तपः संतापश्च तं न प्राप्नोति । हे देवा देवौ दानादिगुणयुक्ताविन्द्रावरुणौ यस्य मर्त्यस्य मनुष्यस्य अध्वरं यज्ञं गच्छथः प्राप्नुथो युवां वीथः कामयेथे च यस्य हवींषि तं मनुष्यं परिह्वृतिः परिबाधा न नशते उक्तप्रकारेण न व्याप्नोति ॥
Wilson
English translation:
“Sin contaminates not, difficulties assail not, nor distress at any time afflicts the mortal, Indra andVaruṇa, to whose sacrifices you, deities, go, and of which you approve; such a man ruin never destroyṣ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Contaminates: naśate = vyāpnoti, encompasses, takes hold of
Jamison Brereton
Narrow straits do not (come) upon the mortal, nor do difficulties, nor does burning heat from anywhere, o Indra and Varuṇa,
to whose rite you two come, o gods, (whose rite) you two pursue, nor does a mortal’s crookedness reach him.
Griffith
No trouble, no misfortune, Indra-Varuna, no woe from any side assails the mortal man
Whose sacrifice, O Gods, ye visit and enjoy: ne’er doth the crafty guile of mortal injure him.
Geldner
Nicht kommen den Sterblichen Not noch Gefahren an, noch Pein von irgend einem, o Indra und Varuna, des Opfer ihr beiden Götter besuchet und begehret, noch kommt ihm der Fallstrick eines Sterblichen bei.
Grassmann
Nicht Unglück, nicht Bedrängniss trifft den Sterblichen, noch naht ihm Leid von ferne, Indra-Varuna, Zu dessen Fest ihr Götter kommt und Opfer speist; des Feindes böse Hinterlist erreicht ihn nicht
Elizarenkova
Ни нужда, ни опасности, ни мучение из-за чего-нибудь
(Не приходят) к смертному, о Индра-Варуна,
На чей обряд вы идете, о два бога, (и) охотно принимаете (его).
Не настигнет его и обман смертного.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - विषयः
अब दुराधर्ष राजा की विभूति कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) जिस राजा के (अध्वरं) यज्ञ को (देवा) शस्त्रास्त्रादिविद्यासम्पन्न विद्वान् (वीथः) संगत होकर (गच्छथः) जाते हैं, (तं) उस राजा को अथवा (मर्तस्य) मरणधर्मा मनुष्य को (परिह्वृतिः) कोई बाधा (नशते, न) नाश नहीं कर सकती और (न) नाही (कुतः, चन) किसी ओर से (तपः) कोई ताप उसका नाश कर सकता है, (मर्त्यम्) जिस मनुष्य को (इन्द्रावरुणा) विद्युत् तथा जलीय विद्या जाननेवाले विद्वान् प्राप्त होते हैं, (तं) उसको (न, अंहः) न कोई पाप (न, दुरितानि) न कोई दुष्कर्म नाश कर सकता है ॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे राजा तथा यजमानो ! तुम लोग अस्त्रशस्त्रविद्यासम्पन्न विद्वानों को अपने यज्ञों में बुलाओ, क्योंकि वारुणास्त्र तथा आग्नेयास्त्र आदि अस्त्रविद्यावेत्ता विद्वान् जिस राजा वा यजमान के यज्ञ में जाते हैं अथवा जिनका उपर्युक्त विद्वानों से घनिष्ठ सम्बन्ध होता है, उनको न कोई ताप और न कोई अन्य बाधा नाश को प्राप्त कर सकती है। उनको न कोई शत्रु पीड़ा दे सकता और न कोई पाप उनका नाश कर सकता है अर्थात् विद्वानों के सत्सङ्ग से उनके पाप क्षय होकर जीवन पवित्र हो जाता है, इसलिए राजाओं को उचित है कि विद्वानों का सत्कार करते हुए उनको अपना समीपी बनावें, जिससे वे किसी विपत्ति को न देखें ॥७॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ दुराधर्षस्य राज्ञो विभूतिः कथ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यस्य) यस्य राज्ञः (अध्वरम्) यज्ञं (देवा) शस्त्रास्त्रादिविद्यासम्पन्ना विद्वांसः (वीथः) समेत्य (गच्छथः) यान्ति (तम्) तं राजानं (मर्तस्य) मनुष्यं वा (परिह्वृतिः) काचिदपि बाधा (नशते न) न नाशयति, तथा (कुतः चन) कुतोऽपि (तपः) कश्चित्तापो नाशयति (मर्त्यम्) यं मनुष्यं (इन्द्रा, वरुणा) वैद्युतजलीयविद्ययोर्ज्ञातारः प्राप्नुवन्ति (तम्) तं नरं (न, अंहः) न किञ्चित्पापं (न दुरितानि) नापि दुष्कर्माणि नाशयन्ति ॥७॥
08 अर्वाङ्नरा दैव्येनावसा - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अर्वा᳓ङ् नरा दइ᳓वियेना᳓वसा᳓ गतं
शृणुतं᳓ ह᳓वं य᳓दि मे जु᳓जोषथः
युवो᳓र् हि᳓ सख्य᳓म् उत᳓ वा य᳓द् आ᳓पियम्
मार्डीक᳓म् इन्द्रावरुणा नि᳓ यछतम्
मूलम् ...{Loading}...
अ॒र्वाङ्न॑रा॒ दैव्ये॒नाव॒सा ग॑तं शृणु॒तं हवं॒ यदि॑ मे॒ जुजो॑षथः ।
यु॒वोर्हि स॒ख्यमु॒त वा॒ यदाप्यं॑ मार्डी॒कमि॑न्द्रावरुणा॒ नि य॑च्छतम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अर्वा᳓ङ् नरा दइ᳓वियेना᳓वसा᳓ गतं
शृणुतं᳓ ह᳓वं य᳓दि मे जु᳓जोषथः
युवो᳓र् हि᳓ सख्य᳓म् उत᳓ वा य᳓द् आ᳓पियम्
मार्डीक᳓म् इन्द्रावरुणा नि᳓ यछतम्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
arvā́k ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávasā ← ávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
daívyena ← daívya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
gatam ← √gam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
narā ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
hávam ← háva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jújoṣathaḥ ← √juṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
śr̥ṇutám ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yádi ← yádi (invariable)
ā́pyam ← ā́pya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
hí ← hí (invariable)
sakhyám ← sakhyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
utá ← utá (invariable)
vā ← vā (invariable)
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuvóḥ ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:DU}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
mārḍīkám ← mārḍīká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
yachatam ← √yam- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
अ॒र्वाक् । न॒रा॒ । दैव्ये॑न । अव॑सा । आ । ग॒त॒म् । शृ॒णु॒तम् । हव॑म् । यदि॑ । मे॒ । जुजो॑षथः ।
यु॒वोः । हि । स॒ख्यम् । उ॒त । वा॒ । यत् । आप्य॑म् । मा॒र्डी॒कम् । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । नि । य॒च्छ॒त॒म् ॥
Hellwig Grammar
- arvāṅ ← arvāk
- [adverb]
- “here.”
- narā ← nṛ
- [noun], vocative, dual, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- daivyenāvasā ← daivyena ← daivya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “divine; divine; celestial.”
- daivyenāvasā ← avasā ← avas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “aid; favor; protection.”
- gataṃ ← gatam ← gam
- [verb], dual, Aorist imperative
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- śṛṇutaṃ ← śṛṇutam ← śru
- [verb], dual, Present imperative
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- havaṃ ← havam ← hava
- [noun], accusative, singular, masculine
- “invocation.”
- yadi
- [adverb]
- “if; in case.”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- jujoṣathaḥ ← juṣ
- [verb], dual, Perfect conjunctive (subj.)
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- yuvor ← yuvoḥ ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- sakhyam ← sakhya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “friendship; aid; company.”
- uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- āpyam ← āpya
- [noun], nominative, singular, neuter
- “friendship.”
- mārḍīkam ← mārḍīka
- [noun], nominative, singular, neuter
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- yacchatam ← yam
- [verb], dual, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
सायण-भाष्यम्
हे नरा नेताराविन्द्रावरुणौ दैव्येन देवसंबन्धिना अवसा रक्षणेन सह अर्वाक् अस्मदभिमुखम् आ गतम् आगच्छतम् । आगत्य च मदीयं हवं स्तोत्रं शृणुतम् । यदि मे मम जुजोषथः प्रीयेथे । मयि प्रीतिरस्ति चेत् युवाभ्यामागन्तव्यं मदीयं स्तोत्रं श्रोतव्यं च भवतीत्यर्थः । युवोर्हि युवयोः खलु यत् सख्यं सखित्वम् उत वा अपि च यत् आप्यम् अपित्वं बान्धवं मार्डीकं मृडीकस्य सुखस्य साधनं तदुभयं हे इन्द्रावरुणौ नि यच्छतम् अस्मभ्यं प्रयच्छतम् ॥
Wilson
English translation:
“Leaders of rites, come to our presence with divine protection; if you have any regard for me, hear myinvocation; verily your friendship, your affinity, is the source of happiness; grant them, Indra and Varuṇa (untous).”
Jamison Brereton
Come near with your divine help, o you fine men! Listen to (this) call, if you will find pleasure in my (call).
Because there is companionship with you two or since there is friendship, extend compassion (to us), o Indra and Varuṇa.
Griffith
With your divine protection, Heroes, come to us: mine invncation hear, if ye be pleased therewith.
Bestow ye upon us, O Indra-Varuna, your friendship and your kinship and your favouring grace.
Geldner
Kommet heran, ihr Herren, mit göttlicher Gnade, erhöret meinen Ruf, wenn ihr daran Gefallen findet! Erhaltet uns darum eure Freundschaft oder Bundesgenossenschaft, eure Barmherzigkeit, Indra und Varuna!
Grassmann
Mit Götterhülfe kommt, o Männer, beide her; vernehmt den Ruf, wenn ihr an mir Gefallen habt; Mit euch ja bin befreundet ich und nah verwandt, o schenkt mir eure Gnade, Indra-Varuna.
Elizarenkova
Придите в наши края, о два мужа, с божественной помощью!
Услышьте мой призыв, если вы рады (ему)!
Так сохраните (для нас), о Индра-Варуна,
Вашу дружбу или же союзничество, (ваше) милосердие!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराड्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नरा) हे मनुष्यों ! तुम (अर्वाक्) मेरे सम्मुख आओ (उत) और (दैव्येन, अवसा) दिव्य रक्षा से (आगतं) आये हुए तुमको (हवं) उपदेश करता हूँ, जिसको (शृणुतं) ध्यानपूर्वक सुनो। (इन्द्रावरुणा) हे विद्वानों ! (यत्) जो आप (यदि) यदि (नियच्छतम्) निष्कपट भाव से मनोदान देकर (मे) मेरे में (जुजोषथः) जुड़ोगे=प्रीति करोगे, तो मैं (हि) निश्चय करके (युवोः, सख्यं) तुम्हारी मैत्री का पालन करूँगा (वा) अथवा (आप्यं) तुम्हें प्राप्त होने योग्य (मार्डीकं) सुख दूँगा ॥८॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि आग्नेयास्त्र तथा वारुणास्त्र आदिअस्त्र-शस्त्रों की विद्या में निपुण विद्वानों ! तुम सरलभाव से मेरे में प्रीति करो अर्थात् शुद्ध हृदय से वेदाज्ञा का पालन करते हुए मेरे सम्मुख आओ, मैं तुम्हें सुखसम्पन्न करूँगा ॥८॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नरा) भो जनाः ! यूयं (अर्वाक्) मम समक्षमागच्छत (उत्) तथा (दैव्येन, अवसा) दिव्यत्राणेन (आगतम्) आयातान्युष्मान् (हवम्) उपदिशामि, तत् (शृणुतम्) अवधानपराः शृणुत, (इन्द्रावरुणा) हे विद्वांसः ! (यत्) यत् यूयं (यदि) चेत् (नियच्छतम्) निष्कपटाः सन्तो मनो निधाय (मे) मयि (जुजोषथः) योक्ष्यध्वे प्रेमपरा भविष्यथ, तर्हि अहं (हि) निश्चयेन (युवोः सख्यम्) युष्मन्मैत्रीमभिरक्षिष्यामि (वा) यद्वा (आप्यम्) युष्मभ्यं युष्मत्प्रापणीयं (मार्डीकम्) सुखं दास्यामि ॥८॥
09 अस्माकमिन्द्रावरुणा भरेभरे - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मा᳓कम् इन्द्रावरुणा भ᳓रे-भरे
पुरोयोधा᳓ भवतं कृष्टिओजसा
य᳓द् वां ह᳓वन्त उभ᳓ये अ᳓ध स्पृधि᳓
न᳓रस् तोक᳓स्य त᳓नयस्य साति᳓षु
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्माक॑मिन्द्रावरुणा॒ भरे॑भरे पुरोयो॒धा भ॑वतं कृष्ट्योजसा ।
यद्वां॒ हव॑न्त उ॒भये॒ अध॑ स्पृ॒धि नर॑स्तो॒कस्य॒ तन॑यस्य सा॒तिषु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अस्मा᳓कम् इन्द्रावरुणा भ᳓रे-भरे
पुरोयोधा᳓ भवतं कृष्टिओजसा
य᳓द् वां ह᳓वन्त उभ᳓ये अ᳓ध स्पृधि᳓
न᳓रस् तोक᳓स्य त᳓नयस्य साति᳓षु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
asmā́kam ← ahám (pronoun)
{case:GEN, number:PL}
bháre-bhare ← bhára- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
indrāvaruṇā ← índrāváruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
bhavatam ← √bhū- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṣṭyojasā ← kr̥ṣṭyojas- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
puroyodhā́ ← puroyodhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
ádha ← ádha (invariable)
hávante ← √hū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
spr̥dhí ← spŕ̥dh- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
ubháye ← ubháya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
náraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sātíṣu ← sātí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
tánayasya ← tánaya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
tokásya ← toká- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्माक॑म् । इ॒न्द्रा॒व॒रु॒णा॒ । भरे॑ऽभरे । पु॒रः॒ऽयो॒धा । भ॒व॒त॒म् । कृ॒ष्टि॒ऽओ॒ज॒सा॒ ।
यत् । वा॒म् । हव॑न्ते । उ॒भये॑ । अध॑ । स्पृ॒धि । नरः॑ । तो॒कस्य॑ । तन॑यस्य । सा॒तिषु॑ ॥
Hellwig Grammar
- asmākam ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- indrāvaruṇā ← indrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Indra.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- bhare ← bhara
- [noun], locative, singular, masculine
- “battle; weight; foray; bhṛ; load.”
- puroyodhā ← puroyodha
- [noun], nominative, dual, masculine
- bhavataṃ ← bhavatam ← bhū
- [verb], dual, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- kṛṣṭyojasā ← kṛṣṭi
- [noun], feminine
- “people; citizenry.”
- kṛṣṭyojasā ← ojasā ← ojas
- [noun], nominative, dual, masculine
- “strength; power; ojas; ojas [word]; potency; might.”
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- havanta ← havante ← hvā
- [verb], plural, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- ubhaye ← ubhaya
- [noun], nominative, dual, neuter
- “both(a).”
- adha
- [adverb]
- “then; and; therefore; now.”
- spṛdhi ← spṛdh
- [noun], locative, singular, feminine
- “adversary; enemy; rival.”
- naras ← naraḥ ← nṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- tokasya ← toka
- [noun], genitive, singular, neuter
- “offspring.”
- tanayasya ← tanaya
- [noun], genitive, singular, neuter
- “biological.”
- sātiṣu ← sāti
- [noun], locative, plural, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
सायण-भाष्यम्
हे कृष्ट्योजसा शत्रूणां कर्षकमोजो बलं ययोस्तादृशौ हे इन्द्रावरुणौ भरेभरे संग्रामे संग्रामे अस्माकं पुरोयोधा पुरस्ताद्योद्धारौ भवतम् । यत् यौ वाम् युवाम् उभये उभयविधाः पूर्वकालीना इदानींतनाश्च नरः नेतारः स्तोतारः स्पृधि युद्धे यौ युवां हवन्ते । अध अपि च तोकस्य पुत्रस्य तनयस्य पौत्रस्य सातिषु संभजनीयेषु निमित्तभूतेषु च यौ युवां हवन्ते । तावस्माकं पुरोयोधा भवंतमित्यन्वयः ॥
Wilson
English translation:
“Indra and Varuṇa, of irresistible strength, be our preceders in every encounter, for both (past andpresent) worshippers invoke you to defend them iin war, or for the acquisition of sons and grandsons.”
Jamison Brereton
For us, o Indra and Varuṇa, be our vanguard in every contest, o you who have power over the peoples,
when in competition men of both sides then call upon you to win kith and kin.
Griffith
In battle after battle, Indra-Varuna, be ye our Champions, ye who are the peoples’ strength,
When both opposing bands invoke you for the fight, and men that they may gain offspring and progeny.
Geldner
Seid in jedem Kampfe unsere Vorkämpfer, Indra und Varuna, in denen die Stärke der Völker liegt, gerade dann, wenn euch die beiderseitigen Mannen im Wettstreit anrufen, wenn es gilt, leiblichen Samen zu gewinnen.
Grassmann
In jedem Treffen seid, o Indra-Varuna, Vorkämpfer uns, die alle Völker ihr beherrscht, Wenn zu euch rufen beide Heere in der Schlacht, daheim die Männer, Kind und Enkel zu empfahn.
Elizarenkova
Нашими передовыми бойцами будьте в каждой битве,
О Индра-Варуна, в которых заключена сила народов,
Когда в соперничестве вас призывают с обеих сторон
Мужи, чтобы добиться продолжения (своего) потомства!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) हे विद्वानों ! तुम (भरे भरे) प्रत्येक संग्राम में (अस्माकं) हमारे (पुरोयोधा) सम्मुख (भवतं) होओ, (कृष्ट्योजसा) हे शत्रुओं के नाशक बलवालो ! (यत्) जो (नरः) नेतारः (वां) तुम्हारा (स्पृधि) युद्ध में (तोकस्य, तनयस्य, सातिषु) पुत्र-पौत्र की रक्षा के निमित्त (हवन्ते) आह्वान करते हैं, तुम उनकी रक्षा करो॥९॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे विद्वानों ! तुम प्रत्येक संग्राम में मेरे सम्मुख होओ अर्थात् मुझसे विजयप्राप्ति के लिए प्रार्थना करो, क्योंकि मेरी सहायता के बिना कोई किसी को जय नहीं कर सकता। हे बड़े बलवान् योद्धाओं ! जो तुम्हारे साथ ईर्ष्या करते हैं, वे भी अपनी स्वार्थसिद्धि के लिए है, परन्तु प्रजा और धर्म की रक्षा करना तुम्हारा मुख्य कर्त्तव्य होने से तुम किसी का पक्षपात मत करो, सदा राजधर्म का पालन करना और राजा की आज्ञा में सदैव रहना तुम्हारा धर्म है, जिसका अनुष्ठान करते हुए परमात्मा के समीपी होओ ॥९॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रावरुणा) भो विद्वांसः ! यूयं (भरे भरे)सङ्ग्रामे सङ्ग्रामे (अस्माकम्) अस्माकं (पुरोयोधा) पुरस्ताद्योद्धारः (भवतम्) भवत (कृष्ट्योजसा) हे शत्रुनाशक्षमबलवन्तः ? (यत्) ये (नरः) मनुष्याः (वाम्) युष्मान् (स्पृधि) युद्धे (तोकस्य, तनयस्य) पुत्रपौत्रादीनां (सातिषु) रक्षायै (हवन्ते) आह्वयन्ति तान् रक्षत ॥९॥
10 अस्मे इन्द्रो - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अस्मे᳓ इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अर्यमा᳓
द्युम्नं᳓ यछन्तु म᳓हि श᳓र्म सप्र᳓थः
अवध्रं᳓ ज्यो᳓तिर् अ᳓दितेर् ऋतावृ᳓धो
देव᳓स्य श्लो᳓कं सवितु᳓र् मनामहे
मूलम् ...{Loading}...
अ॒स्मे इन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॑र्य॒मा द्यु॒म्नं य॑च्छन्तु॒ महि॒ शर्म॑ स॒प्रथः॑ ।
अ॒व॒ध्रं ज्योति॒रदि॑तेरृता॒वृधो॑ दे॒वस्य॒ श्लोकं॑ सवि॒तुर्म॑नामहे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
अस्मे᳓ इ᳓न्द्रो व᳓रुणो मित्रो᳓ अर्यमा᳓
द्युम्नं᳓ यछन्तु म᳓हि श᳓र्म सप्र᳓थः
अवध्रं᳓ ज्यो᳓तिर् अ᳓दितेर् ऋतावृ᳓धो
देव᳓स्य श्लो᳓कं सवितु᳓र् मनामहे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dyumnám ← dyumná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
máhi ← máh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sapráthaḥ ← sapráthas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yachantu ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
áditeḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
avadhrám ← avadhrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jyótiḥ ← jyótis- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
r̥tāvŕ̥dhaḥ ← r̥tāvŕ̥dh- (nominal stem)
{case:NOM, number:PL}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
manāmahe ← √man- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:SBJV, tense:AOR, voice:MED}
savitúḥ ← savitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ślókam ← ślóka- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒स्मे इति॑ । इन्द्रः॑ । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒र्य॒मा । द्यु॒म्नम् । य॒च्छ॒न्तु॒ । महि॑ । शर्म॑ । स॒ऽप्रथः॑ ।
अ॒व॒ध्रम् । ज्योतिः॑ । अदि॑तेः । ऋ॒त॒ऽवृधः॑ । दे॒वस्य॑ । श्लोक॑म् । स॒वि॒तुः । म॒ना॒म॒हे॒ ॥
Hellwig Grammar
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- dyumnaṃ ← dyumnam ← dyumna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “magnificence.”
- yacchantu ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- mahi
- [noun], accusative, singular, neuter
- “great; firm.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- saprathaḥ ← saprathas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “extensive; wide; extended.”
- avadhraṃ ← avadhram ← avadhra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “indestructible.”
- jyotir ← jyotiḥ ← jyotis
- [noun], accusative, singular, neuter
- “light; star; luminosity; fire; jyotis [word]; digestion; planet; light; sunlight.”
- aditer ← aditeḥ ← aditi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- ṛtāvṛdho ← ṛtāvṛdhaḥ ← ṛtāvṛdh
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sincere.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- ślokaṃ ← ślokam ← śloka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Śloka; fame; hymn; śloka [word]; praise; glory; verse.”
- savitur ← savituḥ ← savitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- manāmahe ← man
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “think of; name; believe; teach; honor; deem; recommend; approve; think; define; call; respect; believe; enumerate; understand; see; describe.”
सायण-भाष्यम्
अस्मे अस्मभ्यमिन्द्रादयः द्युम्नं द्योतमानं धनं यच्छन्तु प्रयच्छन्तु । तथा महि महत् सप्रथः सर्वतः पृथु विस्तीर्णं शर्म गृहं च प्रयच्छन्तु । अपि च ऋतावृधः ऋतस्य यज्ञस्य वर्धयित्र्याः अदितेः अदीनाया देवमातुः ज्योतिः तेजश्च नोऽस्माकम् अवध्रम् अहिंसकमस्तु । वयं च देवस्य दानादिगुणयुक्तस्य सवितुः सर्वस्य प्रेरकस्य श्लोकं स्तोत्रं मनामहे जानीमः । कुर्म इत्यर्थः। यद्वा । देवेन सवित्रास्मभ्यं देयं श्लोकं यशो मनामहे याचामहे ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“May Indra, Varuṇa, Mitra and Aryaman grant us wealth and a large and spacious habitation; may thelustre of Aditi, the augmentress of sacrifice, be innoxious to us; we recite the praise of the divine Savitā.”
Jamison Brereton
Let Indra, Varuṇa, Mitra, and Aryaman extend to us their brilliance, their great, widespread protection,
and the unassailable light of Aditi—they who grow strong through the truth. We will keep in mind the signal call of the god Savitar.
Griffith
May Indra, Varuna, Mitra, and Aryaman vouchsafe us glory and great shelter spreading far.
We think of the beneficent light of Aditi, and Savitar’s song of praise, the God who strengthens Law.
Geldner
Uns sollen Indra, Varuna, Mitra, Aryaman Glanz und ihren großen Schirm in ganzer Breite gewähren, die Wahrheitsmehrer der Aditi unzerstörbares Licht! Wir gedenken des Mahnrufs des Gottes Savitri.
Grassmann
Uns mögen Mitra, Varuna und Arjaman, uns Indra Glanz verleihn und grossen weiten Schutz; Wohlthät’ges Licht der Aditi, der heiligen, und Savitar’s des Gottes Zuruf wünschen wir.
Elizarenkova
Нам пусть Индра, Варуна, Митра, Арьман
Даруют блеск, великую защиту во всю ширь,
(Они,) усилившиеся от закона, – немеркнущий свет Адити!
Мы хотим вспомнить зов бога Савитара
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- आर्षीजगती
- निषादः
आर्यमुनि - विषयः
अब राजपुरुषों से धन और परमात्मा से रक्षा की प्रार्थना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वैद्युतविद्यावेत्ता (वरुणः) जलीयविद्या के ज्ञाता (मित्रः) सबके मित्र (अर्यमा) न्याय करनेवाले जो राजकीय पुरुष हैं, वे (अस्मे) हमें (द्युम्नं) ऐश्वर्य्य (यच्छन्तु) प्राप्त करायें और (सप्रथः, महि, शर्म) सब से बड़ा सुख (ज्योतिः) स्वयंप्रकाश परमात्मा हमको नित्य प्रदान करे, (अवध्रं) हमको नाश न करे, ताकि हम (अदितेः) अखण्डनीय (ऋतावृधः) सत्यरूप यज्ञ के आधार (देवस्य) दिव्यशक्तिसम्पन्न (सवितुः) स्वतःप्रकाश परमात्मा के (श्लोकं) यज्ञ को (मनामहे) सदा गान करते रहें॥१०॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र का आशय यह है कि जिस प्रकार ऋग्, यजुः, साम, अथर्व ये चारों वेद परमात्मा की आज्ञापालन कराने के लिए चार विभागों में विभक्त हैं, इसी प्रकार राज्यशासन भी चार विभागों में विभक्त जानना चाहिये अर्थात् आग्नेयास्त्र तथा वारुणास्त्रविद्या जाननेवालों से सैनिकरक्षण और राजमन्त्री तथा न्यायाधीश इन दोनों से राज्यप्रबन्ध, इस प्रकार उक्त चारों से धन की याचना करते हुए सदा ही इनके कल्याण का शुभचिन्तन करते रहो अर्थात् सम्राट् के राष्ट्रप्रबन्ध के उक्त चारों से सांसारिक सुख की अभिलाषा करो और दिव्यशक्तिसम्पन्न परमात्मा से नित्य सुख की प्रार्थना करते हुए उनके दिव्य गुणों का सदा गान करते रहो, जिससे तुम्हें सद्गति प्राप्त हो ॥१०॥ यह ८२वाँ सूक्त और तीसरा वर्ग समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ राजपुरुषेभ्यो धनं परमात्मनो रक्षा च प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इन्द्रः) वैद्युतविद्यावेत्तारः (वरुणः) जलविद्यावेत्तारः (मित्रः) जगतः सुहृदः (अर्यमा) न्यायकर्तारश्च ये राजपुरुषास्ते (अस्मे) अस्मभ्यम् (द्युम्नम्) ऐश्वर्यं (यच्छन्तु) ददतु, तथा च (सप्रथः, महि, शर्म) सुप्रसिद्धं महत् सुखं (ज्योतिः) परमात्मा नित्यं ददातु (अवध्रम्) अस्मान्सदा रक्षतु, यस्माद्भवम् (अदितेः) अखण्डनीयस्य (ऋतावृधः) सत्यरूपयज्ञस्याधारं (देवस्य) दिव्यशक्तिसम्पन्नं (सवितुः) स्वतःप्रकाशं (श्लोकम्) पुण्यस्तुतिं (मनामहे) गायेम शश्वत् ॥१०॥ इति त्र्यशीतितमं सूक्तं तृतीयो वर्गश्च समाप्तः ॥