सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘उद्वेति’ इति षडृचमष्टमं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभम्। आद्याश्चतस्रः पञ्चम्याः पूर्वार्धश्च सूर्यदेवत्या अवशिष्टास्त्रयोऽर्धर्चा मित्रावरुणदेवत्याः । तथा चानुकान्तम् - उद्वेतीति चार्धपञ्चमाः ’ इति । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
63 (579)
Sūrya (1–5ab), Mitra and Varuṇa (5cd–6)
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
6 verses: triṣṭubh
Even more than the other hymns in the sequence VII.60–65, this hymn concen trates on the rising Sun. Here the Sun becomes the visible sign and the embodiment of the Ādityas. He is the eye of Mitra and Varuṇa (vs. 1) and subhága “bringing good fortune,” like Bhaga, the god Fortune (vs. 1). But the Sun is especially like the god Savitar, the “Impeller.” He is prasavitár, who “impels forth” (vs. 2); he takes the form of Savitar (vs. 3); and the people are impelled (prasūtá) by him (vs. 4). The god Savitar especially drives living beings to their homes at night, so here the
Sun assumes the complementary function of impelling them forth to their various daytime tasks.
The Sun is also the fire common to all the Vedic peoples. He is the “common support of the sons of Manu,” creating a cultural or even possibly a political unity among them (vs. 1) and the “common wheel” (vs. 2), whose turning commences the day and the activities of the day. Representing Savitar, the Sun upholds the “com
mon institute” (vs. 3) that governs all the peoples.
In verse 5b, the images of the herd and the falcon are puzzling. If the herd belongs to the frame as we have translated the verse, then it is probably the gods whom the Sun follows as they clear a road for him across the sky. On the other hand, if the herd is part of the comparison, then a hungry falcon might follow a herd of cattle because the cattle would attract birds, which could become its prey. Of course it is also possible, even likely, that the poem legit
imately allows both interpretations. See also IV.38.5, in which there are like uncertainties.
01 उद्वेति सुभगो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् ऊ एति सुभ᳓गो विश्व᳓चक्षाः
सा᳓धारणः सू᳓रियो मा᳓नुषाणाम्
च᳓क्षुर् मित्र᳓स्य व᳓रुणस्य देव᳓श्
च᳓र्मेव यः᳓ सम᳓विव्यक् त᳓मांसि
मूलम् ...{Loading}...
उद्वे॑ति सु॒भगो॑ वि॒श्वच॑क्षाः॒ साधा॑रणः॒ सूर्यो॒ मानु॑षाणाम् ।
चक्षु॑र्मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्य दे॒वश्चर्मे॑व॒ यः स॒मवि॑व्य॒क्तमां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् ऊ एति सुभ᳓गो विश्व᳓चक्षाः
सा᳓धारणः सू᳓रियो मा᳓नुषाणाम्
च᳓क्षुर् मित्र᳓स्य व᳓रुणस्य देव᳓श्
च᳓र्मेव यः᳓ सम᳓विव्यक् त᳓मांसि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
subhágaḥ ← subhága- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
viśvácakṣāḥ ← viśvácakṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sā́dhāraṇaḥ ← sā́dhāraṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cákṣuḥ ← cákṣus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cárma ← cárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
iva ← iva (invariable)
samávivyak ← √vyac- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PLUPRF, voice:ACT}
támāṁsi ← támas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । ए॒ति॒ । सु॒ऽभगः॑ । वि॒श्वऽच॑क्षाः । साधा॑रणः । सूर्यः॑ । मानु॑षाणाम् ।
चक्षुः॑ । मि॒त्रस्य॑ । वरु॑णस्य । दे॒वः । चर्म॑ऽइव । यः । स॒म्ऽअवि॑व्यक् । तमां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- subhago ← subhagaḥ ← subhaga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “beautiful; auspicious; beloved; fine-looking; fortunate; subhaga [word]; charming; pleasing; lucky.”
- viśvacakṣāḥ ← viśva
- [noun]
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- viśvacakṣāḥ ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- sādhāraṇaḥ ← sādhāraṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “general; sādhāraṇa; common; average; general.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- cakṣur ← cakṣuḥ ← cakṣus
- [noun], nominative, singular, neuter
- “eye; look; visual perception; cakṣus [word]; sight.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- devaś ← devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- carmeva ← carma ← carman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “leather; hide; shield; skin; carman [word]; carman; hide.”
- carmeva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- samavivyak ← saṃvyac ← √vyac
- [verb], singular, Imperfect
- tamāṃsi ← tamas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “dark; darkness; Tamas; tamas [word]; faint; tamas; gloom; ignorance.”
सायण-भाष्यम्
उद्वेति उद्गच्छत्ययं सूर्यः सुभगः शोभनभाग्यः सुष्ठु भजनीयो का विश्वचक्षाः सर्वस्य द्रष्टा मानुषाणां सर्वेषां मनुष्याणां साधारणः । साधारणत्वप्रतिपादकश्रुतिः पूर्वमुदाहृता । मित्रस्य वरुणस्य च चक्षुः प्रकाशकः देवः द्योतमानः। यः देवः चर्मेव चर्माणीय तमांसि समविव्यक् सह विचति संवेष्टयति स महानुभावो देव उद्वेति ॥
Wilson
English translation:
“The auspicious Sūrya rises, the eye of all, the common (parent) of men; the divine eye of Mitra andVaruṇa, who breaks through the glooms as through (investing) skin.”
Jamison Brereton
Upward he rises, bringing good fortune and with his gaze on everything, the common support of the sons of Manu—the Sun,
the eye of Mitra and Varuṇa, the god who has rolled together the shades of darkness like hides.
Griffith
COMMON to all mankind, auspicious Surya, he who beholdeth all, is mounting upward;
The God, the eye of Varuna and Mitra, who rolled up darkness like a piece of leather.
Geldner
Surya, der glückbringende, allschauende, geht den Menschenkindern gemeinsam auf, das Auge von Mitra und Varuna, der Gott, der die Finsternis wie ein Fell zusammengelegt hat.
Grassmann
Der reiche Gott geht auf, der alles anschaut, der Sonnengott, gemeinsam allen Menschen, Des Varuna und Mitra göttlich Auge, der wie ein Fell zusammenrollt das Dunkel.
Elizarenkova
Вот он восходит, несущий счастье, все озирающий
Сурья, общая опора людей,
Глаз Митры (и) Варуны, бог,
Который свернул мрак, словно шкуру.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब प्राणायामादि संयमों द्वारा ध्येय परमात्मा का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, देवः) जो दिव्यरूप परमात्मा (मित्रस्य, वरुणस्य) अध्यापक तथा उपदेशकों को (चक्षुः) मार्ग दिखलानेवाला और जो (तमांसि) अज्ञानों को (चर्म, इव) तुच्छ तृणों के समान (सम्) भले प्रकार (अविव्यक्) नाश करता है, वही (मानुषाणां) सब मनुष्यों का (साधारणः) सामान्यरूप से (सूर्यः) प्रकाशक, (विश्वचक्षाः) सर्वद्रष्टा और (सुभगः) ऐश्वर्यसम्पन्नहै, वह परमात्मदेव प्राणायामादि संयमों से (उद्वेति) प्रकाशित होता है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मदेव ही अध्यापक तथा उपदेशकों को सन्मार्ग दिखलानेवाला, सब प्रकार के अज्ञानों का नाशक है, वह सर्वद्रष्टा, सर्वप्रकाशक तथा सर्वैश्वर्यसम्पन्न परमात्मा प्राणायामादि संयमों द्वारा हमारे हृदय में प्रकाशित होता है, इसी भाव को “चित्रं देवानामुदगादनीकं चक्षुर्मित्रस्य” यजु॰ ७।४२॥ में प्रतिपादन किया है कि वही परमात्मा सबका प्रकाशक और सन्मार्ग दिखलानेवाला है। “साधारणः” शब्द सामान्यभाव से सर्वत्र व्याप्त होने के अभिप्राय से आया है, जिसका अर्थ ऊपर स्पष्ट है ॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ प्राणायामादिसंयमैर्ध्येयस्य परमात्मनो ध्यानमुपदिश्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः, देवः) यः ज्योतिःस्वरूपः परमात्मा (मित्रस्य, वरुणस्य) अध्यापकोपदेशकयोः (चक्षुः) नेत्रम् अस्ति अन्यच्च यः (तमांसि) अज्ञानानि (चर्म, इव) तृणानीव (सम्) सम्यक्तया (अविव्यक्) नाशयति, स एव (मानुषाणां) सर्वमनुजानां (साधारणः) सामान्यरूपेण (सूर्यः) प्रकाशकः (विश्वचक्षाः) सर्वद्रष्टा (सुभगः) ऐश्वर्यसम्पन्नोऽस्ति, स परमात्मा प्राणायामादिसंयमैः (उद्वेति) प्रकटीभवति ॥१॥
02 उद्वेति प्रसवीता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् उ एति प्रसवीता᳓ ज᳓नानाम्
महा᳓न् केतु᳓र् अर्णवः᳓ सू᳓रियस्य
समानं᳓ चक्र᳓म् परिआवि᳓वृत्सन्
य᳓द् एतशो᳓ व᳓हति धूर्षु᳓ युक्तः᳓
मूलम् ...{Loading}...
उद्वे॑ति प्रसवी॒ता जना॑नां म॒हान्के॒तुर॑र्ण॒वः सूर्य॑स्य ।
स॒मा॒नं च॒क्रं प॑र्या॒विवृ॑त्स॒न्यदे॑त॒शो वह॑ति धू॒र्षु यु॒क्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् उ एति प्रसवीता᳓ ज᳓नानाम्
महा᳓न् केतु᳓र् अर्णवः᳓ सू᳓रियस्य
समानं᳓ चक्र᳓म् परिआवि᳓वृत्सन्
य᳓द् एतशो᳓ व᳓हति धूर्षु᳓ युक्तः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
prasavītā́ ← prasavītár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
út ← út (invariable)
arṇaváḥ ← arṇavá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ketúḥ ← ketú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sū́ryasya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
cakrám ← cakrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
paryāvívr̥tsan ← √vr̥t- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT, mood:DES}
samānám ← samāná- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dhūrṣú ← dhúr- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
etaśáḥ ← étaśa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váhati ← √vah- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yuktáḥ ← √yuj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
उत् । ऊं॒ इति॑ । ए॒ति॒ । प्र॒ऽस॒वि॒ता । जना॑नाम् । म॒हान् । के॒तुः । अ॒र्ण॒वः । सूर्य॑स्य ।
स॒मा॒नम् । च॒क्रम् । प॒रि॒ऽआ॒विवृ॑त्सन् । यत् । ए॒त॒शः । वह॑ति । धूः॒ऽसु । यु॒क्तः ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- v ← u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- prasavītā ← prasavītṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- ketur ← ketuḥ ← ketu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “banner; ketu; sunbeam; enemy; sign; Premna spinosa Roxb.; comet; signal; signal; luminosity.”
- arṇavaḥ ← arṇava
- [noun], nominative, singular, masculine
- “wavy; flowing.”
- sūryasya ← sūrya
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- samānaṃ ← samānam ← samāna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- cakram ← cakra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wheel; Cakra; discus; army; cakra; oil mill; cakrikā; cakra; group.”
- paryāvivṛtsan ← paryāvivṛts ← √vṛt
- [verb noun], nominative, singular
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- etaśo ← etaśaḥ ← etaśa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Etaśa; horse.”
- vahati ← vah
- [verb], singular, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- dhūrṣu ← dhur
- [noun], locative, plural
- “yoke; dhur [word].”
- yuktaḥ ← yuj
- [verb noun], nominative, singular
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
सायण-भाष्यम्
अयं सूर्यस्य सूर्यः । विभक्तिव्यत्ययः । उद्वेति उद्गच्छति । कीदृशोऽयम् । जनानां सर्वेषां प्रसविता सर्वेषु कर्मस्वनुज्ञाता महान् पूज्यः केतुः सर्वस्य प्रज्ञापकः अर्णवः उदकप्रदः । किं कुर्वन्नुदेतीति उच्यते । समानं सर्वेषामेकरूपमेकमेव चक्रं रथाङ्गं चरणशीलं रथं वा पर्याविवृत्सन् पर्यावर्तयितुमिच्छन् । यत् रथचकं धूर्षु रथस्य युक्तः एतशः एतशवर्णो हरितवर्णोऽश्वः वहति । ‘एको अश्वो वहति सप्तनामा’ (ऋ. सं. १. १६४. २) इत्युक्तम् ॥
Wilson
English translation:
“The animator of men arises, the great rain-shedding banner of Sūrya rolling on the universal wheel,which the white steeds yoked to his car drag along.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Great rain-shedding: mahān ketur arṇavaḥ sūryasya, thebanner or emblem of Sūrya is Sūrya;
Sūryasya = suryaḥ
Jamison Brereton
And upward he rises, the one impelling the peoples forth—the great, undulating beacon of the Sun,
about to turn the common wheel that Etaśa pulls, harnessed on the
yoke poles.
Griffith
Surya’s great ensign, restless as the billow, that urgeth men to action, is advancing:
Onward he still would roll the wheel well-rounded, which Etasa, harnessed to the car-pole, moveth.
Geldner
Es geht der Wecker der Menschen, das große, wallende Banner des Surya auf, um das stets gleiche Rad ins Rollen zu bringen, das der ins Joch gespannte Etasa zieht.
Grassmann
Auf geht er nun, der Wecker aller Menschen, der Sonne grosses Banner, Wellen schlagend, Das gleiche Rad in stetem Kreislauf drehend, bewegt vom Ross, das an das Joch geschirrt ist.
Elizarenkova
Вот он восходит, побудитель людей,
Великий развевающийся флаг Сурьи,
Стараясь катить одно и то же колесо,
Которое тащит Эташа, запряженный в оглобли.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - वह परमात्मा (जनानाम्) सब मनुष्यों का (प्रसविता) उत्पादक (महान्) सबसे बड़ा (केतुः) सर्वोपरि विराजमान (अन्तरिक्षस्य) अन्तरिक्ष तथा (सूर्यस्य) सूर्य्य के (समानम्, चक्रं, परि, आविवृत्सन्) समान चक्र को एक परिधि में रखनेवाला है (धूर्षु) इनके धुराओं में (युक्तः) युक्त हुई (यत) जो (एतशः) दिव्यशक्ति (वहति) अनन्तब्रह्माण्डोंको चालन कर रही है, वह सर्वशक्तिरूप परमात्मा (उद्वेति) संयमी पुरुषों के हृदय में प्रकाशित होता है॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा को सर्वोपरि वर्णन करते हुए यह वर्णन किया है कि सबका स्वामी परमात्मा जो सम्राट् के केतु झंडे के समान सर्वोपरि विराजमान है, वह सूर्य्य, चन्द्रमा, पृथिवी तथा अन्तरिक्ष आदि कोटि-कोटि ब्रह्माण्डों को रथ के चक्र के समान अपनी धुराओं पर घुमाता हुआ सबको अपने नियम में चला रहा है, उस परमात्मा को संयमी पुरुष ध्यान द्वारा प्राप्त करते हैं ॥ जो लोग वेदमन्त्रों को सूर्यादि जड़ पदार्थों के उपासन तथा वर्णन में लगाते हैं, उनको इस मन्त्र के “सूर्य्यस्य” पद से यह अर्थ सीख लेना चाहिए कि वेद सूर्य्य के भी सूर्य्य को सूर्य्य नाम से कहता है, इसी अभिप्राय से इस सूक्त के प्रथम मन्त्र में परमात्मा को मनुष्यों का सूर्य्य और इस मन्त्र में उसको भौतिक सूर्य्य का चलानेवाला कहा है, इसी भाव को लेकर केनोपनिषद् २।२। में “चक्षुषश्चक्षुः” उसको चक्षु का भी चक्षु कथन किया है अर्थात् वह परमात्मा सूर्य्य का सूर्य्य, प्राण का प्राण तथा चक्षु का चक्षु है, या यों कहो कि सूर्य्य, प्राण और चक्षु आदि अनन्त नामों से उसी का वर्णन किया गया है, इसलिए परस्पर विरोध नहीं ॥२॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - स परमात्मा (जनानाम्) सर्वप्राणिनां (प्रसविता) जनयिता (महान्) ब्रह्मरूपः (केतुः) ध्वजमिव सर्वोपरि विराजमानः, (अर्णवः) अन्तरिक्षस्य (सूर्यस्य) सूर्यमण्डलस्य च यत् (समानम्) एकं (चक्रं) मण्डलाकारं (पर्याविवृत् सन्) चालयितुमिच्छन् सन् (धूर्षु) एषां मध्यभागे (युक्तः) संलग्ना (यत्) या (एतशः) दिव्यशक्तिः (वहति) अनन्तब्रह्माण्डान् सञ्चालयति, तस्याः स्वामी सर्वशक्तिमान् परमात्मदेवः (उद्वेति) संयमिनां दमिनां जनानामन्तःकरणेषु भक्तियोगेन आविर्भवतीत्यर्थः ॥२॥
03 विभ्राजमान उषसामुपस्थाद्रेभैरुदेत्यनुमद्यमानः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
विभ्रा᳓जमान उष᳓साम् उप᳓स्थाद्
रेभइ᳓र् उ᳓द् एति अनुमद्य᳓मानः
एष᳓ मे देवः᳓ सविता᳓ चछन्द
यः᳓ समानं᳓ न᳓ प्रमिना᳓ति धा᳓म
मूलम् ...{Loading}...
वि॒भ्राज॑मान उ॒षसा॑मु॒पस्था॑द्रे॒भैरुदे॑त्यनुम॒द्यमा॑नः ।
ए॒ष मे॑ दे॒वः स॑वि॒ता च॑च्छन्द॒ यः स॑मा॒नं न प्र॑मि॒नाति॒ धाम॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
विभ्रा᳓जमान उष᳓साम् उप᳓स्थाद्
रेभइ᳓र् उ᳓द् एति अनुमद्य᳓मानः
एष᳓ मे देवः᳓ सविता᳓ चछन्द
यः᳓ समानं᳓ न᳓ प्रमिना᳓ति धा᳓म
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
upásthāt ← upástha- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
uṣásām ← uṣás- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:PL}
vibhrā́jamānaḥ ← √bhrāj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
anumadyámānaḥ ← √mad- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:PASS}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rebhaíḥ ← rebhá- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
út ← út (invariable)
cachanda ← √chand- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
deváḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
savitā́ ← savitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
ná ← ná (invariable)
praminā́ti ← √mī- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
samānám ← samāná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
वि॒ऽभ्राज॑मानः । उ॒षसा॑म् । उ॒पऽस्था॑त् । रे॒भैः । उत् । ए॒ति॒ । अ॒नु॒ऽम॒द्यमा॑नः ।
ए॒षः । मे॒ । दे॒वः । स॒वि॒ता । च॒च्छ॒न्द॒ । यः । स॒मा॒नम् । न । प्र॒ऽमि॒नाति॑ । धाम॑ ॥
Hellwig Grammar
- vibhrājamāna ← vibhrājamānaḥ ← vibhrāj ← √bhrāj
- [verb noun], nominative, singular
- uṣasām ← uṣas
- [noun], genitive, plural, feminine
- “Ushas; dawn; uṣas [word]; morning.”
- upasthād ← upasthāt ← upastha
- [noun], ablative, singular, neuter
- “genitalia; lap; sexual desire; anus.”
- rebhair ← rebhaiḥ ← rebha
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “bard; eulogist.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- ety ← eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- anumadyamānaḥ ← anumad ← √mad
- [verb noun], nominative, singular
- “praise; cheer; applaud.”
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- me ← mad
- [noun], dative, singular
- “I; mine.”
- devaḥ ← deva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitā ← savitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- cacchanda ← chand
- [verb], singular, Perfect indicative
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- samānaṃ ← samānam ← samāna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “like; identical; common; like; alike(p); same; samāna [word]; akin(p); comparable; identical; mutual; equal.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- pramināti ← pramī ← √mī
- [verb], singular, Present indikative
- “destroy.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
सायण-भाष्यम्
अयं सूर्यः विभ्राजमानः विशेषेण दीप्यमानः उषसामुपस्थात् उपस्थे मध्ये रेभैः स्तोतृभिः अनुमद्यमानः सन् उदेति । किंच एषः देवः द्योतमानः सविता मे मह्यं चच्छन्द उपच्छन्दयति कामान् । एष इत्युक्तं क इति । यः देवः समानं सर्वेषां प्राणिनामेकरूपं धाम स्वीयं तेजःस्थानं न प्रमिनाति न हिनस्ति न संकोचयति स देव उदेतीति ॥
Wilson
English translation:
“Delighted by the praises (of his worshippers), the radiant sun rises from the lap of the dawns; thatdivine sun gratifies my desires, who limits not the lustre that is common (to all).”
Jamison Brereton
Gleaming forth from the lap of the Dawns, he rises upward, being celebrated by the husky-voiced singers.
He appears to me as the god Savitar, who does not violate the common institute.
Griffith
Refulgent from the bosom of the Mornings, he in Whom singers take delight ascendeth.
This Savitar, God, is my chief joy and pleasure, who breaketh not the universal statute.
Geldner
Aus dem Schoße der Usas geht er strahlend auf, von den Sängern bejubelt. Er erscheint mir wie Gott Savitri, der die gemeinsame Abmachung nicht übertritt.
Grassmann
Herstrahlend aus dem Schooss der Morgenröthen erhebt er sich, von Sängern laut umjubelt, Wie Savitar, der Gott, erscheint mir dieser, der nie verkehrt die ewig gleiche Ordnung.
Elizarenkova
Ярко сверкая из лона утренних зорь,
Он восходит, бурно приветствуемый певцами.
Этот бог мне (всегда) казался Савитаром,
Который не нарушает общего установления (Митры-Варуны).
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभ्राजमानः) वह प्रकाशरूप परमात्मा (उषसां) सब प्रकाशित पदार्थों में (उपस्थात्) स्थिर होने से (रेभैः) उद्गात्रादि स्तोतृपुरुषों द्वारा (अनुमद्यमानः) गान किया हुआ (उदेति) प्रकाशित होता है (एषः) यह (सविता) सबका उत्पन्नकरनेवाला (देवः) परमात्मा (मे) मेरी कामनाओं को (चच्छन्द) पूर्ण करता है और (यः) वह (नूनम्) निश्चय करके (धाम) सब स्थानों को (समानम्) समानरूप से (प्रमिनाति) जानता है अर्थात् न किसी से उसका राग और न किसी से द्वेष है॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - भाव यह है कि वह परमात्मदेव प्रत्येक मनुष्य के हृदयरूपी धाम को समान भाव से जानता है, उसमें न्यूनाधिक भाव नहीं अर्थात् वह पक्षपात किसी के साथ नहीं करता। परमात्मभावों को अपने हृदयगत करना ही उसके प्रकाश होने का साधन है, वही सब ज्योतियों का ज्योति, सर्वोपरि विराजमान और वही सबका उपास्यदेव है, उसी की उपासना करनी चाहिये, अन्य की नहीं ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (विभ्राजमानः) सर्वप्रकाशकः परमात्मा (उषसां) प्रकाशितपदार्थानां मध्ये (उपस्थात्) स्थितत्वाद्धेतोः (रेभैः) स्तुतिकारकैरुद्गात्रादिभिः (अनुमद्यमानः) उपगीयमानः (उदेति) प्रकाशते (एषः) असौ (सविता) सर्वोत्पादकः (देवः) परमात्मा (मे) मम कामनां (चच्छन्द) पूरयति, अन्यच्च (यः) परमात्मा (नूनम्) निश्चयेन (धाम) अखिलस्थानं (समानम्) समानरूपेण (प्रमिनाति) जानातीत्यर्थः ॥३॥
04 दिवो रुक्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
दिवो᳓ रुक्म᳓ उरुच᳓क्षा उ᳓द् एति
दूरे᳓अर्थस् तर᳓णिर् भ्रा᳓जमानः
नूनं᳓ ज᳓नाः सू᳓रियेण प्र᳓सूता
अ᳓यन्न् अ᳓र्थानि कृण᳓वन्न् अ᳓पांसि
मूलम् ...{Loading}...
दि॒वो रु॒क्म उ॑रु॒चक्षा॒ उदे॑ति दू॒रेअ॑र्थस्त॒रणि॒र्भ्राज॑मानः ।
नू॒नं जनाः॒ सूर्ये॑ण॒ प्रसू॑ता॒ अय॒न्नर्था॑नि कृ॒णव॒न्नपां॑सि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
दिवो᳓ रुक्म᳓ उरुच᳓क्षा उ᳓द् एति
दूरे᳓अर्थस् तर᳓णिर् भ्रा᳓जमानः
नूनं᳓ ज᳓नाः सू᳓रियेण प्र᳓सूता
अ᳓यन्न् अ᳓र्थानि कृण᳓वन्न् अ᳓पांसि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
rukmáḥ ← rukmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
urucákṣāḥ ← urucákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
bhrā́jamānaḥ ← √bhrāj- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
dūréarthaḥ ← dūréartha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
taráṇiḥ ← taráṇi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánāḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nūnám ← nūnám (invariable)
prásūtāḥ ← √sū- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, non-finite:PPP}
sū́ryeṇa ← sū́rya- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ápāṁsi ← ápas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
árthāni ← ártha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
áyan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
kr̥ṇávan ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
दि॒वः । रु॒क्मः । उ॒रु॒ऽचक्षाः॑ । उत् । ए॒ति॒ । दू॒रेऽअ॑र्थः । त॒रणिः॑ । भ्राज॑मानः ।
नू॒नम् । जनाः॑ । सूर्ये॑ण । प्रऽसू॑ताः । अय॑न् । अर्था॑नि । कृ॒णव॑न् । अपां॑सि ॥
Hellwig Grammar
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- rukma ← rukmaḥ ← rukma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adornment.”
- urucakṣā ← uru
- [noun]
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- urucakṣā ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- dūrearthas ← dūrearthaḥ ← dūreartha
- [noun], nominative, singular, masculine
- taraṇir ← taraṇiḥ ← taraṇi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “energetic; agile.”
- bhrājamānaḥ ← bhrāj
- [verb noun], nominative, singular
- “shine; glitter; look.”
- nūnaṃ ← nūnam
- [adverb]
- “now; surely; immediately; just.”
- janāḥ ← jana
- [noun], nominative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- sūryeṇa ← sūrya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- prasūtā ← prasūtāḥ ← prasū ← √sū
- [verb noun], nominative, plural
- “give birth; be born; originate; impel; propel; grow.”
- ayann ← ayan ← i
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- arthāni ← artha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “for; meaning; purpose; sense; wealth; object of sense; matter; aim; money; message; object; artha [word]; wealth; function; content; topic; property; situation; reason; affair; concern; reason; enterprise; reason; cause; five; application; application.”
- kṛṇavann ← kṛṇavan ← kṛ
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- apāṃsi ← apas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “work; deed.”
सायण-भाष्यम्
अयं सूर्यः रुक्मः रोचमानः उरुचक्षाः प्रभूततेजाश्च सन् दिवः अन्तरिक्षात् उदेति । यद्वा दिवोऽन्तरिक्षस्य रुक्म आभरणस्थानीयः । कीदृशोऽयम्। ‘दूरेअर्थः दूरे गन्ता। अर्थोऽर्तेः । दूरे प्रार्थ्यमानो वा । तरणिः तारकः भ्राजमानः दीप्यमानः सन्नुदेति । नूनं निश्चयं जनाः सर्वे प्राणिनः सूर्येण प्रेरकेण देवेन प्रसूताः अनुज्ञाताः प्रेरिताः सन्तः अर्थानि गन्तव्यानि अनुष्ठेयानि अपांसि कर्माणि ‘कृणवन् कुर्वन्ति ॥
Wilson
English translation:
“The bright and glorious sun rises from the firmament far-going, traversing (the heavens), diffusing light;verily all beings animated by Sūrya proceed and execute their assigned labours.”
Jamison Brereton
The bright ornament of heaven, having a broad gaze, rises upward— he whose goal is in the far distance, gleaming as he crosses over
(toward it).
Now the peoples, impelled forth by the Sun, will go toward their goals, and they will perform their tasks.
Griffith
Golden, far-seeing, from the heaven he riseth: far is his goal, he hasteth on resplendent.
Men, verily, inspirited by Surya speed to their aims and do the work assigned them.
Geldner
Des Himmels Goldschmuck, der weitschauende geht auf, mit dem fernen Reiseziel, durchhaltend, strahlend. Nun sollen die Leute von Surya angetrieben an ihre Geschäfte gehen, ihre Arbeiten verrichten.
Grassmann
Weitschauend steigt empor des Himmels Goldschmuck, nach weitem Ziele dringend, hell erstrahlend, Durch ihn ermuntert mögen nun die Menschen ihr Ziel verfolgen, ihre Werke wirken.
Elizarenkova
Золотое украшение неба, далеко глядящий (бог) восходит,
(Тот,) чья цель далеко, пересекающий (мир), сверкающий.
Пусть же сейчас люди, побужденные Сурьей,
Отправятся по (своим) делам, возьмутся за работу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तरणिः) सब का तारक (भ्राजमानः) प्रकाशरूप (दूरेअर्थः) सर्वत्र परिपूर्ण (दिवः रुक्मः) द्युलोक का प्रकाशक (उरुचक्षाः) सर्वद्रष्टा परमात्मा उन लोगों के हृदय में (उदेति) उदय होता है, जो (जनाः) पुरुष (नूनम्) निश्चय करके (सूर्येण) परमात्मा के बतलाये हुए (अयन्) मार्गों पर चलते हुए (प्रसूताः) नूतन जन्मवाले (अर्थानि) सार्थक (अपांसि) कर्म (कृणवन्) करते हैं॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे पुरुषो ! सन्मार्ग दिखलानेवाला प्रकाशस्वरूप परमात्मा सर्वत्र परिपूर्ण और चमकते हुए द्युलोक का भी प्रकाशक है, वह स्वतःप्रकाश प्रभु उन पुरुषों के हृदय में प्रकाशित होता है, जो उसकी आज्ञा का पालन करते और वेदविहित कर्म करके सफलता को प्राप्त होते हैं ॥ तात्पर्य यह है कि यावदायुष वेदविहित कर्म करनेवाले सत्कर्मी पुरुषों के हृदय में परमात्मा का प्रकाश होता है, निरुद्यमी, आलसी तथा अज्ञानियों के हृदय में नहीं, इसी भाव को “कुर्वन्नेवेह कर्माणि जिजीविषेच्छतं समाः” यजु॰ ४०।२॥ इस मन्त्र में निरूपण किया है कि वेदविहित कर्म करते हुए ही सौ वर्ष जीने की इच्छा करो ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तरणिः) सर्वस्य तारकः (भ्राजमानः) प्रकाशस्वरूपः (दूरेअर्थः) सर्वत्र परिपूर्णः (दिवः) द्युलोकस्य (रुक्मः) प्रकाशकः (उरुचक्षाः) सर्वद्रष्टा, एवंविधः परमात्मा तेषां हृदये (उदेति) आविर्भवति, (जनाः) ये मनुष्याः (नूनम्) निश्चयेन (सूर्येण) परमात्मोपदिष्टेन मार्गेण (अयन्) गच्छन्तः (प्रसूताः) प्रेरिताः (अर्थानि) अनुष्ठेयानि (अपांसि) कर्माणि (कृणवन्) कुर्वन्ति ॥४॥
05 यत्रा चक्रुरमृता - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓त्रा चक्रु᳓र् अमृ᳓ता गातु᳓म् अस्मै
श्येनो᳓ न᳓ दी᳓यन्न् अ᳓नु एति पा᳓थः
प्र᳓ति वां सू᳓र उ᳓दिते विधेम
न᳓मोभिर् मित्रावरुणोत᳓ हव्यइः᳓
मूलम् ...{Loading}...
यत्रा॑ च॒क्रुर॒मृता॑ गा॒तुम॑स्मै श्ये॒नो न दीय॒न्नन्वे॑ति॒ पाथः॑ ।
प्रति॑ वां॒ सूर॒ उदि॑ते विधेम॒ नमो॑भिर्मित्रावरुणो॒त ह॒व्यैः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः;मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓त्रा चक्रु᳓र् अमृ᳓ता गातु᳓म् अस्मै
श्येनो᳓ न᳓ दी᳓यन्न् अ᳓नु एति पा᳓थः
प्र᳓ति वां सू᳓र उ᳓दिते विधेम
न᳓मोभिर् मित्रावरुणोत᳓ हव्यइः᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
amŕ̥tāḥ ← amŕ̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
asmai ← ayám (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
cakrúḥ ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
gātúm ← gātú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yátra ← yátra (invariable)
ánu ← ánu (invariable)
dī́yan ← √dī- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ná ← ná (invariable)
pā́thaḥ ← pā́thas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śyenáḥ ← śyená- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
práti ← práti (invariable)
sū́re ← sū́ra- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
údite ← √i- 1 (root)
{case:LOC, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
vidhema ← √vidh- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
havyaíḥ ← havyá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
utá ← utá (invariable)
पद-पाठः
यत्र॑ । च॒क्रुः । अ॒मृताः॑ । गा॒तुम् । अ॒स्मै॒ । श्ये॒नः । न । दीय॑न् । अनु॑ । ए॒ति॒ । पाथः॑ ।
प्रति॑ । वा॒म् । सूरे॑ । उत्ऽइ॑ते । वि॒धे॒म॒ । नमः॑ऽभिः । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । उ॒त । ह॒व्यैः ॥
Hellwig Grammar
- yatrā ← yatra
- [adverb]
- “wherein; once [when].”
- cakrur ← cakruḥ ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- amṛtā ← amṛtāḥ ← amṛta
- [noun], nominative, plural, masculine
- “immortal; amṛta; imperishable.”
- gātum ← gā
- [verb noun]
- “sing; praise; jap; recite; describe.”
- asmai ← idam
- [noun], dative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- śyeno ← śyenaḥ ← śyena
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hawk; bird of prey; falcon; Śyena; eagle; śyena [word]; Śyena.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- dīyann ← dīyan ← dī
- [verb noun], nominative, singular
- anv ← anu
- [adverb]
- “subsequently; behind; along; towards; because.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- pāthaḥ ← pāthas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “pāthas [word]; water; place.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- sūra ← sūre ← sūra
- [noun], locative, singular, masculine
- “sun.”
- udite ← udi ← √i
- [verb noun], locative, singular
- “rise; originate; rise; increase.”
- vidhema ← vidh
- [verb], plural, Present optative
- “worship; offer.”
- namobhir ← namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- mitrāvaruṇota ← mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- mitrāvaruṇota ← uta
- [adverb]
- “and; besides; uta [indecl.]; similarly; alike; even.”
- havyaiḥ ← havya
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “Havya; offering; havya [word].”
सायण-भाष्यम्
यत्र यस्मिन्नन्तरिक्षे अमृताः अमरणधर्माणः पूर्वे देवाः अस्मै सूर्याय गातुं मार्गं चक्रुः अकुर्वन् तत् पाथः अन्तरिक्षम् अन्वेति अनुगच्छति । क इव। दीयन् गच्छन् श्येनो न शंसनीयगमनो गृध्र इव। अयमर्धर्चः सौर्य इत्युक्तम् । हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ वां युवां सूरे सूर्ये उदिते सति प्रातःसवने नमोभिः नमस्कारैः स्तुतिभिः उत अपि च हव्यैः हविर्भिश्व प्रति विधेम परिचरेम ॥
Wilson
English translation:
“He travels the path which the immortals have prepared for his course, darting along like a hawk; weworship you, Mitra and Varuṇa, when the sun has risen, with praises and oblations.”
Jamison Brereton
Where the immortals have made a way for him, he follows after the herd [=the gods?], flying like a falcon.
When the sun has risen, we would worship you two with our acts of reverence and with our oblations, o Mitra and Varuṇa.
Griffith
Where the irrunortals have prepared his pathway he flieth through the region like a falcon.
With homage and oblations will we serve you, O Mitra-Varuna, when the Sun hath risen.
Geldner
Dort wo ihm die Unsterblichen den Weg bereitet haben, begeht er wie ein Falke fliegend sein Gehege. Wir wollen bei Sonnenaufgang immer wieder euch beiden, Mitra und Varuna, mit Verbeugungen und Opfern dienen.
Grassmann
Wo die Unsterblichen die Bahn ihm schufen, durchfliegt er wie ein Adler seinen Luftpfad; Bei seinem Aufgang huld’gen wir euch beiden, mit Liedern, Mitra-Varuna, und Opfern.
Elizarenkova
Где бессмертные проложили для него путь,
Он следует по (своему) владению, словно сокол летящий.
Мы хотим служить вам двоим на восходе солнца
Поклонениями, о Митра-Варуна, и возлияниями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः, मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि (मित्रावरुणा) हे अध्यापक तथा उपदेशको ! (वाम्) तुम्हारी कृपा से हम (नमोभिः) नम्र भावों से (उदिते, सूरे) सूर्य्य के उदय होने पर उस परमात्मा की (विधेम) उपासना करें, जो (श्येनः) विद्युत् के (न) समान गतिवाले पदार्थों की न्याई (दीयन्) शीघ्र (पाथः, अन्वेति) पहुँचा हुआ है और जिसको (गातुम्) प्राप्त होने के लिये (अमृताः) मुक्त पुरुष (चक्रुः) मुक्ति के साधन करते हैं (अस्मै) उस स्वतःप्रकाश परमात्मा के लिये (वाम्) तुम लोग (प्रति) प्रतिदिन प्रातःकालउपासना करो (उत) और (हव्यैः) हवन द्वारा अपने स्थानों को पवित्र करके (यत्र) जिस जगह मन प्रसन्नहो, वहाँ प्रार्थना करो॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा अध्यापक तथा उपदेशकों को आज्ञा देते हैं कि तुम लोग प्रातःकाल उस स्वयं ज्योतिःप्रकाश की उपासना करो, जो विद्युत् के समान सर्वत्र परिपूर्ण है और जिस ज्योति की प्राप्ति के लिये मुक्त पुरुष अनेक उपाय करते रहे हैं, तुम लोग उस स्वयंप्रकाश परमात्मा की प्रतिदिन उपासना करो अर्थात् प्रातःकाल ब्रहायज्ञ तथा देवयज्ञ करके ध्यान द्वारा उसको सत्कृत करो॥५॥ परमात्मा के लिये जो यहाँ “श्येनः” की उपमा दी है, वह उसके सर्वत्र परिपूर्ण होने के अभिप्राय से है, शीघ्रगामी होने के अभिप्राय से नहीं। निरुक्त एकादश अध्याय में श्येन के अर्थ इन्द्र किये हैं और इन्द्र तथा विद्युत् यह एकार्थवाची शब्द है, इसकी व्युत्पत्ति इस प्रकार है कि “शंसनीयं गच्छतीति श्येनः”=जो सर्वोपरि गतिशील हो, उसका नाम “श्येन” है ॥ और जो कोई एक लोग श्येन के अर्थ “बाज” पक्षी के करते हैं कि बाज बहुत शीघ्र एक स्थान से उड़कर स्थानान्तर को प्राप्त हो जाता है, इसी प्रकार यह भौतिक सूर्य्य भी उसी की न्याई शीघ्रग्रामी है, या यों कहो कि गृध्र=“गिद्ध” पक्षी के समान वेगवाला है, यह अर्थ सायणाचार्य्य ने किये हैं, हमारे विचार में ऐसे अर्थ करने ही से वेदों का महत्त्व लोगों के हृदय से उठ रहा है। जब निरुक्तकार ने श्येन के अर्थ स्पष्टतया इन्द्र के किये हैं तो फिर यहाँ गिद्ध तथा बाज आदि पक्षियों का ग्रहण करना कैसे संगत हो सकता है, इसी प्रकार निरुक्तादि प्राचीन वेदाङ्गों का आश्रय छोड़कर सायणादि भाष्यकारों ने अनेक स्थलों में भूल की है, जैसा कि इसी मन्त्र में “सूर” के अर्थ भौतिक सूर्य्य करके मन्त्रार्थ यह किया है कि इस भौतिक सूर्य्य के गमनार्थ देवताओं ने आकाश में सड़क बनाई है, जिसमे वह श्येन तथा गृध्र से भी शीघ्र चलता है, इसलिये उसके उदयकाल में नमस्कारों से उसकी वन्दना करनी चाहिए। इसका उत्तर यह है कि जब इसी सूक्त के दूसरे मन्त्र में उस शक्ति को इस भौतिक सूर्य्य का चालक कथन किया गया है और अनेक स्थलों में यह कथन किया गया है कि उसी शक्ति से यह सूर्य्य उत्पत्र होता है, जैसा कि “चक्षोः सूर्यो अजायत” ॥ यजु॰ ३१।१२=उसी चक्षुरूप शक्ति से सूर्य्य उत्पन्नहुआ, फिर उक्त अर्थ के विरुद्ध यहाँ भौतिक सूर्य्य की उपासना सिद्ध करना वेदाशयसे सर्वथा विरुद्ध है ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - परमात्मोपदिशति–(मित्रावरुणा) हे अध्यापकोपदेशकौ ! (वाम्) युवयोः कृपया (नमोभिः) नमस्कारैः (उदिते, सूरे) उषाकाले परमात्मोपासनां (विधेम) करवाम, परमात्मा (श्येनो, न) विद्युदिव (दीयन्) शीघ्रमेव गच्छन् (पाथः) पन्थानं (अन्वेति) गतः, अन्यच्च यं (गातुम्) गन्तुं (अमृताः) मुक्तपुरुषा मुक्तिसाधनानि (चक्रुः) कृतवन्तः, अन्यच्च (अस्मै) अस्य प्राप्तये (प्रति) प्रतिदिनं सन्ध्यावेलायामुपासनां (हव्यैः) हवनद्वारेण स्वस्वस्थानानि सम्मार्ज्य (उत) अथवा (यत्र) यस्मिन् स्थाने भवन्मन ईश्वरे संलग्नं भवेत् तत्रैवोपासनं करवामहै ॥५॥
06 नू मित्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳐᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो अर्यमा᳓ नस्
त्म᳓ने तोका᳓य व᳓रिवो दधन्तु
सुगा᳓ नो वि᳓श्वा सुप᳓थानि सन्तु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
नू मि॒त्रो वरु॑णो अर्य॒मा न॒स्त्मने॑ तो॒काय॒ वरि॑वो दधन्तु ।
सु॒गा नो॒ विश्वा॑ सु॒पथा॑नि सन्तु यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नू᳐᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो अर्यमा᳓ नस्
त्म᳓ने तोका᳓य व᳓रिवो दधन्तु
सुगा᳓ नो वि᳓श्वा सुप᳓थानि सन्तु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nú ← nú (invariable)
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dadhantu ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tmáne ← tmán- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tokā́ya ← toká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sugā́ ← sugá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
supáthāni ← supátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
नु । मि॒त्रः । वरु॑णः । अ॒र्य॒मा । नः॒ । त्मने॑ । तो॒काय॑ । वरि॑वः । द॒ध॒न्तु॒ ।
सु॒ऽगा । नः॒ । विश्वा॑ । सु॒ऽपथा॑नि । स॒न्तु॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- tmane ← tman
- [noun], dative, singular, masculine
- “self.”
- tokāya ← toka
- [noun], dative, singular, neuter
- “offspring.”
- varivo ← varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- dadhantu ← dhā
- [verb], plural, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sugā ← suga
- [noun], nominative, plural, neuter
- “clear.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- supathāni ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supathāni ← pathāni ← patha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “way; method; passage; road; scope; path; patha [word]; path; region; way.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
नुमित्रइतिषष्ठीगता ॥ ६ ॥दिविक्षयन्तेति पञ्चर्चं नवमं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं मैत्रावरुणम् । दिविपञ्चेत्यनुक्रमणिका । तृतीयेछन्दोमे प्रउगशस्त्रे आद्यस्तृचोमैत्रा- वरुणस्य सूत्रितं च-द्विविक्षयन्तारजसः पृथिव्या माविश्ववाराश्विनागतन्नइति ।
Wilson
English translation:
“May Mitra, Varuṇa and Aryaman grant affluence to us and to our posterity; may all paths be easy ofaccess to us, and do you ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
Now let Mitra, Varuṇa, and Aryaman provide wide space for ourselves and for our offspring.
Let all our paths be easy to travel. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
Now Mitra, Varuna, Aryaman vouchsafe us freedom and room, for us and for our children.
May we find paths all fair and good to travel. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Nun sollen Mitra, Varuna, Aryaman uns selbst und unserem Samen freie Bahn schaffen. Uns sollen alle Pfade, alle Wege, gut sein!-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Die Kühe strömten süsse Milch dem Indra zu, dem blitzenden, Dass er sie find’ im Becher-Schooss.
Elizarenkova
Так пусть же Митра, Варуна, Арьяман для нас
Самих (и) для потомства установит широкое пространство!
Пусть все станет для нас легкопроходимыми прекрасными путями!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) निश्चय करके (मित्रः) सबका मित्र (वरुणः) वरणीय=सबका प्राप्य स्थान (अर्यमा) न्यायकारी परमात्मा (नः) हमारे (त्मने) आत्मा के (तोकाय) सुखप्राप्त्यर्थ (वरिवः) सब प्रकार का ऐश्वर्य (दधन्तु) धारण करायें अथवा अन्नधन आदि से सम्पन्न करें ताकि (विश्वा) सब (सुगा) मार्ग (नः) हमारे लिए (सुपथानि) सुमार्ग (सन्तु) हों और हे भगवन् ! (यूयं) आप (स्वस्तिभिः) कल्याणयुक्त वाणियों से (नः) हमको (सदा) सदा (पात) पवित्र करें॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में परमात्मा से प्रार्थना है कि हे प्रभो ! आप हमारे लिए सर्वदा=सब काल में कल्याणदायक हों और आपकी कृपा से हमको सब ऐश्वर्य तथा सुखों की प्राप्ति हो। इस मन्त्र में जो मित्र, वरुण तथा अर्यमा शब्द आये हैं, वे सब परमात्मा के नाम हैं, “शं नो मित्रः शं वरुणः शं नो भवत्वर्यमा” ॥ यजु॰ ३६।९॥ में मित्रादि सब नाम परमात्मा के हैं ॥ कहीं मित्र, वरुण के अर्थ अध्यापक तथा उपदेशक, कहीं प्राणवायु तथा उदानवायु और कहीं परमात्मा करते हो, आपके इस भिन्नार्थ करने में क्या हेतु है? इसका उत्तर यह है कि जैसे एक ही “ब्रह्म” शब्द कहीं वेद का वाचक, कहीं प्रकृति का वाचक, कहीं अन्न का और मुख्यतया परमात्मा का वाचक है, इसी प्रकार उपर्युक्त नाम मुख्यतया ब्रह्म के प्रतिपादक हैं और गौणी वृत्ति से अध्यापक तथा उपदेशक आदि नामों में भी वर्त्तते हैं। इसी भाव को महर्षि व्यास ने “स्याच्चैकस्य ब्रह्मशब्दवत्” ब्र० सू० २।३।५॥ में यह वर्णन किया है कि एक ही शब्द प्रकरणभेद से ब्रह्म शब्द के समान नाना अर्थों का वाचक होता है, इसलिए कोई विरोध नहीं ॥६॥ ६३ वाँ सूक्त समाप्त हुआ।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) अध्यापकः (वरुणः) उपदेशकश्च (अर्यमा) न्यायकारी, विद्वान् एते सर्वे विद्वांसः (नः) अस्माकम् (त्मने) आत्मने (तोकाय) सन्तानाय च (वरिवः) धनम् “वरिव इति धननामसु पठितम्” ॥निरु० ३।९॥ (दधन्तु) प्रयच्छन्तु (नः) अस्माकं (विश्वा) सर्वाणि (सुपथानि) मार्गाः (सुगा) सुखेन गन्तुं योग्याः (सन्तु) भवन्तु, हे अध्यापकोपदेशकगण ! (यूयम्) भवन्तः (स्वस्तिभिः) (नः) अस्मान् (सदा) (पात) रक्षत ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इति त्रयष्षष्टितमं सूक्तं समाप्तम्।