सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ उत्सूर्यः’ इति षडृचं सप्तमं सूक्तम् । अत्रानुक्रमणिका – उत्सूर्यः षळाद्यास्तिस्रः सौर्यः । इति । वसिष्ठ ऋषिः । त्रिष्टुप् छन्दः। आद्यास्तिस्रः सूर्यदेवत्याः शिष्टा मित्रावरुणदेवत्याः । सूक्तविनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
62 (578)
Sūrya (1–3), Mitra and Varuṇa (4–6)
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
6 verses: triṣṭubh
As in the two previous hymns, the poet begins with the rising Sun, who shines down upon all the Ārya tribes and fills the heaven with his light and therefore becomes equal to heaven (vs. 1). The antelopes of the Sun carry him up, as do the praise songs as they rise, and from heaven the Sun witnesses the deeds of humans and attests to the Ādityas and Agni the innocence of the sacrificers (vs. 2). In verse 3 the poet asks that Varuṇa, Mitra, and Agni bring them the highest arká. The primary meaning of arká is “chant,” and therefore the first idea is that these gods will inspire the chant of the sacrificers. But arká can carry a secondary meaning, “flame,” a sense that is actualized here through the description of the gods as candrá “glitter ing” and by arcís “flame,” the latter etymologically related to arká in this meaning. So like the Sun these gods will brighten themselves and also make bright the world of the sacrificers.
In verse 4 three gods—Heaven and Earth and Aditi, the mother of the Ādityas— are addressed in pāda a, but the remainder of ab refers only to two gods, Heaven and Earth. The poet continues to address two gods in verse 5, revealing only in the last pāda that the two gods are Mitra and Varuṇa. Finally, in the last verse the poet matches the image of light spreading over earth and heaven that was introduced in the first verse with the “wide space” across generations and the freedom of move
ment that Mitra and Varuṇa will offer.
Although the poet does not continue the strategy through the whole hymn, verses 1–2 have a striking number of sound repetitions. Thus 1d is krátvā kr̥táḥ súkr̥taḥ kartŕ̥bhir bhūt, 2b ebhí stómebhir etaśébhir évaiḥ, and 2d (á)nāgaso aryamṇé agnáye ca. In verse 2 the sound repetitions underscore the tie between the Sun’s ani mals and the praise songs and the bonds between Aryaman, Agni, and the innocent sacrificers.
01 उत्सूर्यो बृहदर्चिंष्यश्रेत्पुरु - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓त् सू᳓रियो बृह᳓द् अर्चीं᳓षि अश्रेत्
पुरु᳓ वि᳓श्वा ज᳓निम मा᳓नुषाणाम्
समो᳓ दिवा᳓ ददृशे रो᳓चमानः
क्र᳓त्वा कृतः᳓ सु᳓कृतः कर्तृ᳓भिर् भूत्
मूलम् ...{Loading}...
उत्सूर्यो॑ बृ॒हद॒र्चींष्य॑श्रेत्पु॒रु विश्वा॒ जनि॑म॒ मानु॑षाणाम् ।
स॒मो दि॒वा द॑दृशे॒ रोच॑मानः॒ क्रत्वा॑ कृ॒तः सुकृ॑तः क॒र्तृभि॑र्भूत् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓त् सू᳓रियो बृह᳓द् अर्चीं᳓षि अश्रेत्
पुरु᳓ वि᳓श्वा ज᳓निम मा᳓नुषाणाम्
समो᳓ दिवा᳓ ददृशे रो᳓चमानः
क्र᳓त्वा कृतः᳓ सु᳓कृतः कर्तृ᳓भिर् भूत्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
arcī́ṁṣi ← arcís- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
aśret ← √śri- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
br̥hát ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
jánima ← jániman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mā́nuṣāṇām ← mā́nuṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
purú ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
dadr̥śe ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
divā́ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
rócamānaḥ ← √ruc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:MED}
samáḥ ← samá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
bhūt ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
kartŕ̥bhiḥ ← kartár- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
krátvā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
kr̥táḥ ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
súkr̥taḥ ← súkr̥ta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । सू॒र्यः॑ । बृ॒हत् । अ॒र्चींषि॑ । अ॒श्रे॒त् । पु॒रु । विश्वा॑ । जनि॑म । मानु॑षाणाम् ।
स॒मः । दि॒वा । द॒दृ॒शे॒ । रोच॑मानः । क्रत्वा॑ । कृ॒तः । सुऽकृ॑तः । क॒र्तृऽभिः॑ । भू॒त् ॥
Hellwig Grammar
- ut ← ud
- [adverb]
- “up.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- bṛhad ← bṛhat
- [noun], accusative, singular, neuter
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- arcīṃṣy ← arcīṃṣi ← arcis
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fire; flare; light; beam; gleam; shininess.”
- aśret ← śri
- [verb], singular, Root aorist (Ind.)
- “situate; dwell; go; lurk; reach; rear; repose; cling to.”
- puru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “many; much(a); very.”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- janima ← janiman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- mānuṣāṇām ← mānuṣa
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man.”
- samo ← samaḥ ← sama
- [noun], nominative, singular, masculine
- “like; like; alike(p); level; symmetrical; balanced; average; same; regular; impartial; imperturbable; even; sama [word]; every(a); accurate; identical; fair; equal; synonymous; changeless; whole; exact; calm; straight; even; wide.”
- divā ← div
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- dadṛśe ← dṛś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- rocamānaḥ ← ruc
- [verb noun], nominative, singular
- “please; shine.”
- kratvā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- kṛtaḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sukṛtaḥ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukṛtaḥ ← kṛtaḥ ← kṛ
- [verb noun], nominative, singular
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- kartṛbhir ← kartṛbhiḥ ← kartṛ
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “agens; actor; creator; active voice; kartṛ [word]; reflexivity; writer; subject.”
- bhūt ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
सूर्यः सर्वस्य प्रेरको देवः बृहत् अत्यधिकं पुरु पुरूणि बहूनि अर्चींषि तेजांसि उत् अश्रेत् ऊर्ध्वं श्रयति । किं प्रति । मानुषाणां मनुष्याणां विश्वा सर्वाणि जनिम जनिमानि जनान् । जनशब्दः संघवचनः । तान् प्रत्युदश्रेत् । स देवः दिवा अहनि रोचमानः सन् समः ददृशे । एकरूपः प्रतिनियतः सन् दृश्यते । तस्मात्पुरुषं पुरुषं प्रत्यादित्यो भवति (ऐ. आ. ३.२.३) इति हि श्रुतिः । स देवः क्रत्वा सर्वस्य कर्ता कृतः संपादितः प्रजापतिना कर्तृभिः स्तुतिकर्तृभिः सुकृतः स्तुत्या तीक्ष्णीकृतः भूत् भवति ॥
Wilson
English translation:
“Sūrya spreads his vast and numerous rays over all the crowds of men; shining bright by day, he isbeheld (by all) the same, the creator, the created, he is glorified by his worshippers.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The creator: kratvā kṛtaḥ= sarvasya kartā prajāpatinā sam;pāditaḥ, the maker of all produced by Prajāpati
Jamison Brereton
The Sun has raised up his flames aloft, (facing) all the many tribes of Manu’s sons.
Radiating, he is visible as the equal to heaven. Created by their will, he has become well created by his creators.
Griffith
SURYA hath sent aloft his beams of splendour o’er all the tribes of men in countless places.
Together with the heaven he shines apparent, formed by his Makers well with power and wisdom.
Geldner
Surya hat seine Strahlen hoch aufgerichtet und all die vielen Geschlechter der Menschen erweckt. Gleich der Tageshelle leuchtend ist er erschienen. Mit Umsicht geschaffen ist er von den Schöpfern wohlgeschaffen.
Grassmann
Weithin liess Surja seine Lichter strahlen in reicher Schar zu allen Menschenstämmen; Er wird gesehn den Himmel ganz durchstrahlend, mit Kraft geschaffen herrlich von den Schöpfern.
Elizarenkova
Высоко укрепил лучи Сурья,
(Озирая) все многочисленные поколения людей.
Он явился, сверкая, подобный небу.
Сотворенный силой духа, он был прекрасно создан творцами.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब इस सूक्त में सर्वप्रकाशक परमात्मा का वर्णन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सूर्य्यः) सबके उत्पादक परमात्मा का (बृहत्, अर्चींषि) बड़ी ज्योतियाँ (अश्रेत्) आश्रय करती हैं, जो (विश्वा, मानुषाणाम्) निखिल ब्रह्माण्ड में स्थित मनुष्यों के (पुरु, जनिम) अनन्त जन्मों को (ददृशे) जानता और (समः, दिवा) सदा ही (रोचमानः) स्वतःप्रकाश है, वही (क्रत्वा कृतः) यज्ञरूप है और (कर्तृभिः) इस चराचर ब्रह्माण्ड की रचना ने जिसको (सुकृतः, भूतः) सर्वोपरि रचयिता वर्णन किया है॥१॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम उसी एकमात्र परमात्मा का आश्रयण करो, जो सब मनुष्यों के भूत, भविष्यत् तथा वर्त्तमान जन्मों को जानता, सदा एकरस रहता और जिसको इस चराचर ब्रह्माण्ड की रचना प्रतिदिन वर्णन करती है, वही स्वतःप्रकाश परमात्मा मनुष्यमात्र का उपास्यदेव है, इसी भाव से “सूर्य आत्मा जगतस्तस्थुषश्च” यजु. १३।४६ में परमात्मा का सूर्य्य नाम से वर्णन किया है॥१॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथास्मिन् सूक्ते सर्वप्रकाशकस्य परमात्मनो वर्णनं क्रियते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सूर्य्यः) सरति=सर्वं व्याप्नोतीति सूर्यः अथवा सुवति= सर्वं जनयतीति सूर्य्यः=सर्वजगदुत्पादकः परमात्मा (बृहत्, अर्चींषि) बहूनि तेजांसि (उत्, अश्रेत्) धारयति,अन्यच्च (मानुषाणाम्) मनुष्याणां (पुरु, विश्वा, जनिम) अनन्तजन्मानि कृतवान् अन्यच्च (समः,दिवा) सदैव (रोचमानः) प्रकाशमानः (ददृशे) दृष्टिगतो भवति, कीदृशः स सूर्य्यः (कर्त्तृभिः) स्तुतिकर्त्तृभिः (सुकृतः) सर्वोपरि वर्णितः (क्रत्वा,कृतः,भूत्) यज्ञरूपोऽस्ति ॥१॥
आर्यमुनि (सं)- भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! भवद्भिः सर्वप्रकाशकः परमात्मा उपासनीयः, यश्च भूतभविष्यद्वर्तमानकालत्रयस्य वेत्ता सदैकरसः, उत्पत्तिविनाशशून्य इत्यर्थः, यस्य वर्णनं नानाविधरचनया मुक्तकण्ठमहर्निशं क्रियते स परमात्मा भवतामुपास्यदेवः, अयमेव भावः “सूर्य आत्मा जगतस्तस्थुषश्च” यजु० १३।४६ अस्मिन्मन्त्रे वर्णितः।सूर्यः=सर्वप्रकाशकः जगतः =जङ्गमस्य, तस्थुषः=स्थावरस्य च आत्मा स्वामीत्यर्थः,येषां तु भौतिकसूर्य्य एव उपास्यदेवोऽत्राभिमतः तैः “सूर्याचन्द्रमसौ धाता यथा पूर्वमकल्पयत्” ऋग्०१०।१९०।३ “चक्षोः सूर्यो अजायत” यजु०३१।१२ इत्यादि मन्त्रेभ्य इयमेव शिक्षा ग्राह्या यत् यत्र यत्र सूर्य्यशब्दस्य कार्य्यवाचित्वं तत्र तत्रैव भौतिकसूर्य्याभिधायित्वं नान्यत्रेति ॥ अत्रेदमेव तात्पर्यं यत् कार्य्यवाची सूर्य्यशब्दः भौतिकसूर्य्यस्य वाचकः, कारणवाची सूर्य्यशब्दस्तु परमात्मन एव वाचकः, नान्यस्येति, एतच्च “तमेवाग्निस्तदादित्यस्तद्वायुस्तदु चन्द्रमाः” यजु०३२।१ इत्यादिषु स्फुटमेव,इत्यादिभिः हेतुभिरत्र सूर्य्यनाम्ना परमात्मन एव ग्रहणं नान्यस्य ॥१॥
02 स सूर्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓ सूरिय प्र᳓ति पुरो᳓ न उ᳓द् गा
एभि᳓ स्तो᳓मेभिर् एतशे᳓भिर् ए᳓वैः
प्र᳓ नो मित्रा᳓य व᳓रुणाय वोचो
अ᳓नागसो अर्यम्णे᳓ अग्न᳓ये च
मूलम् ...{Loading}...
स सू॑र्य॒ प्रति॑ पु॒रो न॒ उद्गा॑ ए॒भिः स्तोमे॑भिरेत॒शेभि॒रेवैः॑ ।
प्र नो॑ मि॒त्राय॒ वरु॑णाय वो॒चोऽना॑गसो अर्य॒म्णे अ॒ग्नये॑ च ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓ सूरिय प्र᳓ति पुरो᳓ न उ᳓द् गा
एभि᳓ स्तो᳓मेभिर् एतशे᳓भिर् ए᳓वैः
प्र᳓ नो मित्रा᳓य व᳓रुणाय वोचो
अ᳓नागसो अर्यम्णे᳓ अग्न᳓ये च
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
gāḥ ← √gā- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
práti ← práti (invariable)
purás ← purás (invariable)
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sūrya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
út ← út (invariable)
ebhíḥ ← ayám (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:PL}
etaśébhiḥ ← étaśa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
évaiḥ ← éva- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
stómebhiḥ ← stóma- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
vocaḥ ← √vac- (root)
{number:SG, person:2, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
agnáye ← agní- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ánāgasaḥ ← ánāgas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
aryamṇé ← áryaman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
पद-पाठः
सः । सू॒र्य॒ । प्रति॑ । पु॒रः । नः॒ । उत् । गाः॒ । ए॒भिः । स्तोमे॑भिः । ए॒त॒शेभिः॑ । एवैः॑ ।
प्र । नः॒ । मि॒त्राय॑ । वरु॑णाय । वो॒चः॒ । अना॑गसः । अ॒र्य॒म्णे । अ॒ग्नये॑ । च॒ ॥
Hellwig Grammar
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sūrya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- prati
- [adverb]
- “towards; per; regarding; respectively; according to; until.”
- puro ← puras
- [adverb]
- “ahead; puras [word]; easterly; eastward; east; earlier.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- gā ← gāḥ ← gā
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “go; enter (a state); arrive.”
- ebhi ← ebhiḥ ← idam
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- stomebhir ← stomebhiḥ ← stoma
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “hymn; Stoma; stoma [word].”
- etaśebhir ← etaśebhiḥ ← etaśa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Etaśa; horse.”
- evaiḥ ← eva
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “eva [word]; habit; manner; behavior; custom.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- voco ← vocaḥ ← vac
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “say; describe; name; tell; address; enumerate; call; state; teach; explain; say; declare; speak; define; declare; order; address; recommend; answer; deem; recite; approve; proclaim; indicate; determine; mention; designate.”
- ’nāgaso ← anāgasaḥ ← anāgas
- [noun], accusative, plural, masculine
- “blameless; impeccant.”
- aryamṇe ← aryaman
- [noun], dative, singular
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- agnaye ← agni
- [noun], dative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
सायण-भाष्यम्
हे सूर्य सः प्रसिद्धस्त्वं नः अस्मान् प्रति पुरः पुरस्तात् उद्गाः उद्गच्छ। कैः साधनैः । एभिः स्तोमेभिः स्तोमैः स्तुत्यैः एतशेभिः एतवर्णैः । स्वार्थिकः शकारः ‘ या जरन्ता युक्शा ता ’ (ऋ. सं. १. १६१. ७) पुरुषः कृष्णशवास्युत्तरतः’ (ऐ. ब्रा. ५, १४) इत्यादिवत् । तादृशैः एवैः गमनशीलैरश्वैः उद्गाः । अथ तथा कृत्वास्माभिः स्तुतः सन् नः अस्मान् अनागसः अपापान् प्र वोचः । केभ्यः । मित्राय वरुणाय अर्यम्णे अग्नये च । अत्र सौर्ये इतरेषां मित्रादीनां संकीर्तनं तेषामपि निपातभाक्त्वाविरुद्धम् । एवं पूर्वत्रोत्तरत्र च मैत्रावरुणेऽर्यमादीनां संकीर्तनमपि न विरुध्यते ॥
Wilson
English translation:
“Rise up before us, Sūrya, with your glorious white horses; declare us free from sin to Mitra, Varuṇa,Aryaman, and Agni.”
Jamison Brereton
O Sun, you have arisen in front facing us with these praise songs, with your coursers in their usual ways.
You will proclaim us to Mitra and Varuṇa to be without offense, and to Aryaman and to Agni.
Griffith
So hast thou mounted up before us, Surya, through these our praises, with fleet dappled horses.
Declare us free from all offence to Mitra, and Varuna, and Aryaman, and Agni.
Geldner
Du, Surya, gehst vor uns wieder auf, von diesen Preisliedern gezogen, von den Etasas, aus eignen Trieben. Melde dem Mitra und Varuna, dem Aryaman und Agni, daß wir ohne Sünden sind.
Grassmann
Steig auf vor uns, o Sonnengott, aufs neue mit diesen Liedern, mit den schnellen Rossen; Verkünde uns dem Varuna und Mitra als frei von Schuld dem Arjaman und Agni.
Elizarenkova
Ты, о Сурья, восходишь нам навстречу
Благодаря этим восхвалениям – быстрым коням.
Провозгласи нас перед Митрой, Варуной
Невиновными, и перед Арьяманом и Агни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मप्राप्ति के साधन कथन करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सूर्य) हे ! (सः) आप (एभिः, स्तोमेभिः) इन यज्ञों से (नः) हमारे (प्रति, पुरः) हृदय में (उद्गाः) प्रकट हों (एतशेभिः) जो निष्कामकर्म द्वारा साधन किये जाते हैं, उनका (एवैः) निश्चय करके (नः) हमारे (मित्राय, वरुणाय) अध्यापक, उपदेशक (अर्यम्णे) न्यायकारी (च) और (अग्नये) विज्ञानी पुरुषों के लिए (प्र, वोचः) उपदेश करें कि तुम (अनागसः) संसार में निष्कामता का प्रचार करो, जिससे विद्वानों के समक्ष निर्दोष सिद्ध हो ॥२॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जपयज्ञ, योगयज्ञ तथा ध्यानयज्ञ, इत्यादि यज्ञ परमात्मप्राप्ति के साधन हैं, जिनके द्वारा निष्कामकर्मी को परमात्मा की प्राप्ति होती है। इस मन्त्र में परमात्मा अध्यापक, उपदेशक तथा विज्ञानी पुरुषों को उपदेश करते हैं कि तुम लोग इन यज्ञों का प्रचार करो, ताकि निष्कामता फैलकर संसार का उपकार हो ॥२॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अधुना तत्साधनान्युपदिश्यन्ते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सूर्य्य) सरति=सर्वत्र व्याप्नोतीति सूर्य्य=हे परमात्मन् ! (सः) प्रसिद्धस्त्वम् (एभिः,स्तोमेभिः) एतैर्यज्ञैः (नः) अस्माकं (प्रति,पुरः) हृदये (उद्गाः) आगच्छ (एतशेभिः) निष्कामकर्मभिः (एवैः) निश्चयेन (नः) अस्माकं (मित्राय) अध्यापकाय (वरुणाय) उपदेशकाय (अर्यम्णे) न्यायकारिणे (अग्नये) विज्ञानवते च (प्रवोचः) धर्ममुपदिश, यतः (अनागसः) निष्कामकर्मणां संसारे प्रचारो भवेत् ॥२॥
आर्यमुनि (सं)- भावार्थः
भावार्थभाषाः - जपयज्ञो योगयज्ञो ध्यानयज्ञश्चैवंविधाः प्रचुराः यज्ञाः परमात्मप्राप्तेः साधनत्वेन विवक्षिताः यैः यज्ञैः निष्कामकर्मद्वारेण परमात्मप्राप्तिर्भवति, अस्मिन् मन्त्रे परमात्मा अध्यापकानुपदेशकान् सत्कर्मणो विज्ञानिनश्च इदमुपदिशति यद्भवद्भिः यज्ञकर्मोपदेश्यं यतो जगति सर्वत्र निष्कामकर्मणां प्रचारो भवेत्॥२॥
03 वि नः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
वि᳓ नः सह᳓स्रं शुरु᳓धो रदन्तु
ऋता᳓वानो व᳓रुणो मित्रो᳓ अग्निः᳓
य᳓छन्तु चन्द्रा᳓ उपमं᳓ नो अर्क᳓म्
आ᳓ नः का᳓मम् पूपुरन्तु स्त᳓वानाः
मूलम् ...{Loading}...
वि नः॑ स॒हस्रं॑ शु॒रुधो॑ रदन्त्वृ॒तावा॑नो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॒ग्निः ।
यच्छ॑न्तु च॒न्द्रा उ॑प॒मं नो॑ अ॒र्कमा नः॒ कामं॑ पूपुरन्तु॒ स्तवा॑नाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
वि᳓ नः सह᳓स्रं शुरु᳓धो रदन्तु
ऋता᳓वानो व᳓रुणो मित्रो᳓ अग्निः᳓
य᳓छन्तु चन्द्रा᳓ उपमं᳓ नो अर्क᳓म्
आ᳓ नः का᳓मम् पूपुरन्तु स्त᳓वानाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M
Morph
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
radantu ← √rad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sahásram ← sahásra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śurúdhaḥ ← śurúdh- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥tā́vānaḥ ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
arkám ← arká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
candrā́ḥ ← candrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
upamám ← upamá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yáchantu ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
kā́mam ← kā́ma- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pūpurantu ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
stávānāḥ ← √stu- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
पद-पाठः
वि । नः॒ । स॒हस्र॑म् । शु॒रुधः॑ । र॒द॒न्तु॒ । ऋ॒तऽवा॑नः । वरु॑णः । मि॒त्रः । अ॒ग्निः ।
यच्छ॑न्तु । च॒न्द्राः । उ॒प॒ऽमम् । नः॒ । अ॒र्कम् । आ । नः॒ । काम॑म् । पू॒पु॒र॒न्तु॒ । स्तवा॑नाः ॥
Hellwig Grammar
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- sahasraṃ ← sahasram ← sahasra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- śurudho ← śurudhaḥ ← śurudh
- [noun], nominative, plural, feminine
- radantv ← radantu ← rad
- [verb], plural, Present imperative
- “dig.”
- ṛtāvāno ← ṛtāvānaḥ ← ṛtāvan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- yacchantu ← yam
- [verb], plural, Present imperative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- candrā ← candrāḥ ← candra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “aglitter(p); shining.”
- upamaṃ ← upamam ← upama
- [noun], accusative, singular, masculine
- “best; topmost.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- arkam ← arka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Calotropis gigantea Beng.; sun; copper; Surya; hymn; twelve; fire; beam.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- kāmam ← kāma
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wish; desire; sexual love; sexual desire; desire; Kama; sensuality; love; purpose; sexual arousal; pleasure; enjoyment; licentiousness; kāma [word]; sexual intercourse; thorn apple; wish.”
- pūpurantu ← pṛ
- [verb], plural, Aorist imperative
- “fill; elapse; pull back; fill; satisfy; bestow; meet; stuff; load; mix; complete.”
- stavānāḥ ← stu
- [verb noun], nominative, plural
- “laud; praise; declare; stu.”
सायण-भाष्यम्
नः अस्मभ्यं शुरुधः शुचेर्दुःखस्य प्रतिरोद्धारः ऋतावानः सत्यवन्तो वरुणादयः सहस्रं सहस्रसंख्याकं धनं वि रदन्तु वितरन्तु । अथवा शुरुध उक्तलक्षणाः सहस्रसंख्याका ओषधीः रदन्तु । किंच ते चन्द्राः आह्लादकारिणोऽस्मभ्यम् उपमं स्तुत्यम् अर्कम् अर्चनीयं यच्छन्तु । किंच स्तवानाः अस्माभिः स्तूयमानाः नः अस्माकं कामम् अपेक्षितं पूपुरन्तु पूरयन्तु । हे सूर्य त्वयानुज्ञाता इति सूर्यस्य स्तुतिः ॥
Wilson
English translation:
“May Varuṇa, Mitra and Agni, the alleviators of pain, the observers of truth, bestow upon us thousands(of riches); may they, the givers of delight, grant us excellent (food); glorified by us, many they fulfil our desires.”
Jamison Brereton
Let those possessing the truth—Varuṇa, Mitra, and Agni—clear the way to a thousand ritual gifts for us.
Let the glittering ones offer us the highest chant [/flame]. Being praised, let them fulfill our wish.
Griffith
May holy Agni, Varuna, and Mitra send down their riches upon us in thousands.
May they, the Bright Ones, make our praise-song perfect, and, when we laud them, grant us all our wishes.
Geldner
Tausend Gewinne sollen uns die wahrhaften Varuna, Mitra, Agni zukommen lassen. Die Schimmernden sollen uns das beste Loblied eingeben, und gepriesen sollen sie unseren Wunsch erfüllen.
Grassmann
Es mögen schenken tausend Labetränke die heil’gen Agni, Varuna und Mitra, Und höchsten Glanz die glänzenden verleihn uns, und unsern Wunsch erfüllen die gepries’nen.
Elizarenkova
Пусть нам пробьют тысячу вознаграждений
Преданные закону Варуна, Митра, Агни!
Пусть блистательные даруют нам лучшую песню!
Восхваленные (же), пусть исполнят они наше желание!
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (स्तवानाः) यथार्थगुणसम्पन्न (वरुणः) उपदेशक (मित्रः) अध्यापक (अग्निः) विज्ञानी (चन्द्राः) प्रसन्नता देनेवाले विद्वान् (नः, कामं) हमारी कामनाओं को (पूपुरन्तु) पूर्ण करें (आ) और (वि) विशेषता से (नः) हमको (सहस्रं) सहस्रोंप्रकार के (शुरुधः) सुख (यच्छन्तु) दें, (ऋतावानः) सत्यवादी विद्वान् (नः) हमको (उपमम्, अर्कम्) अनुपम परमात्मा का ज्ञान (रदन्तु) प्रदान करें ॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में प्रकाशस्वरूप परमात्मा से यह प्रार्थना है कि हे भगवन् ! आप हमको अध्यापक, उपदेशक, ज्ञानी तथा विज्ञानी विद्वानों द्वारा सत्य का उपदेश करायें और अनन्त प्रकार का सुख, सत्यादि धन और जीवन में पवित्रता दें ताकि हम शुद्ध होकर आपकी कृपा के पात्र बनें ॥३॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे परमात्मन् ! (स्तवानाः) यथार्थगुणसम्पन्नाः (वरुणः) उपदेशकः (मित्रः) अध्यापकः (अग्निः) विज्ञानी (चन्द्राः) जीवन्मुक्ताः,इत्यादयो विद्वांसः (नः) अस्माकं (कामम्) कामनां (आ,पूपुरन्तु) साध्नुवन्तु,अन्यच्च (नः) अस्मभ्यं (सहस्रम्) सहस्रप्रकारकं (शुरुधः) सुखं (यच्छन्तु) ददतु, अन्यच्च (ऋतावानः) सत्यवादिनो विद्वांसः (नः) अस्मभ्यं (उपमम्,अर्कम्) परमात्मनः सर्वोपरि ज्ञानं (विरदन्तु) प्रयच्छन्तु॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अस्मिन् मन्त्रे प्रकाशस्वरूपस्य परमात्मनोऽग्रे इयमेव प्रार्थना यत् हे भगवन् ! अध्यापकोपदेशक-ज्ञानिविज्ञानिविद्वद्भिर्भवता मह्यं सत्योपदेशः दापयितव्यः, अन्यच्च विविधप्रकारकं सुखं सत्यादि धनञ्च दापयितव्यम्, येन वयं पवित्रीभूय भवतां सदैव कृपापात्राणि भवेम॥३॥
04 द्यावाभूमी अदिते - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
द्या᳓वाभूमी अदिते त्रा᳓सीथां नो
ये᳓ वां जज्ञुः᳓ सुज᳓निमान ऋष्वे
मा᳓ हे᳓ळे भूम व᳓रुणस्य वायो᳓र्
मा᳓ मित्र᳓स्य प्रिय᳓तमस्य नॄणा᳓म्+
मूलम् ...{Loading}...
द्यावा॑भूमी अदिते॒ त्रासी॑थां नो॒ ये वां॑ ज॒ज्ञुः सु॒जनि॑मान ऋष्वे ।
मा हेळे॑ भूम॒ वरु॑णस्य वा॒योर्मा मि॒त्रस्य॑ प्रि॒यत॑मस्य नृ॒णाम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
द्या᳓वाभूमी अदिते त्रा᳓सीथां नो
ये᳓ वां जज्ञुः᳓ सुज᳓निमान ऋष्वे
मा᳓ हे᳓ळे भूम व᳓रुणस्य वायो᳓र्
मा᳓ मित्र᳓स्य प्रिय᳓तमस्य नॄणा᳓म्+
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M
genre M
genre M
Morph
adite ← áditi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
dyā́vābhūmī ← dyā́vābhū́mī- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
trā́sīthām ← √trā- (root)
{number:DU, person:2, mood:OPT, tense:AOR, voice:MED}
jajñúḥ ← √janⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
r̥ṣve ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
sujánimānaḥ ← sujániman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
yé ← yá- (pronoun)
bhūma ← √bhū- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
héḷe ← héḷa- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vāyóḥ ← vāyú- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
nr̥ṇā́m ← nár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
priyátamasya ← priyátama- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
द्यावा॑भूमी॒ इति॑ । अ॒दि॒ते॒ । त्रासी॑थाम् । नः॒ । ये । वा॒म् । ज॒ज्ञुः । सु॒ऽजनि॑मानः । ऋ॒ष्वे॒ इति॑ ।
मा । हेळे॑ । भू॒म॒ । वरु॑णस्य । वा॒योः । मा । मि॒त्रस्य॑ । प्रि॒यऽत॑मस्य । नृ॒णाम् ॥
Hellwig Grammar
- dyāvābhūmī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth.”
- adite ← aditi
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- trāsīthāṃ ← trāsīthām ← trā
- [verb], dual, Aorist optative
- “protect; help.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ye ← yad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- jajñuḥ ← jan
- [verb], plural, Perfect indicative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- sujanimāna ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sujanimāna ← janimānaḥ ← janiman
- [noun], nominative, plural, masculine
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- ṛṣve ← ṛṣva
- [noun], vocative, singular, feminine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- heᄆe ← heḍe ← heḍa
- [noun], locative, singular, masculine
- bhūma ← bhū
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- vāyor ← vāyoḥ ← vāyu
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wind; Vayu; vāta; prāṇa (coll.); air; air; fart; breath; northwest; draft; vāyu [word]; Vāyu; Marut.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- priyatamasya ← priyatama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “beloved; dearest.”
- nṛṇām ← nṛ
- [noun], genitive, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
सायण-भाष्यम्
हे द्यावाभूमी द्यावापृथिव्यौ हे अदिते अखण्डनीये । एतत् द्यावाभूम्योरेवैकवचनेन संबोधनम्। हे ऋष्वे। महन्नामैतत् । हे महत्यौ नः अस्मान् ञासीथां रक्षतम् । ये वयं सुजनिमानः शोभनजन्मानः वां युवां जज्ञुः ज्ञातवन्तः स्म । किंच वयं वरुणस्य हेळे क्रोधे मा भूम। तथा वायोः मा भूम। तथा नृणां स्तुतिनेतॄणां मनुष्याणां प्रियतमस्य मित्रस्य हेळे मा भूम ॥
Wilson
English translation:
“Indivisible and mighty heaven and earth protect us who, of fortunate birth, have knowledge of you both;let us not incur the displeasure of Varuṇa, or of Vāyu, or of Mitra, the best beloved of men.”
Jamison Brereton
O Heaven and Earth, o Aditi, you two should rescue us, (and so also should) those good birth-givers [=the gods] who gave birth to you two, o you two on high.
Let us not be in the anger of Varuṇa or of Vāyu, nor in that of Mitra, most dear to men.
Griffith
O undivided Heaven and Earth, preserve us, us, Lofty Ones! your nobIy-born descendants.
Let us not anger Varuna, nor Vayu, nor him, the dearest Friend of mortals, Mitra.
Geldner
Himmel und Erde, Aditi, beschützet uns, und die guten Schöpfer, die euch, ihr Erhabene, erschaffen haben. Nicht möchten wir in der Ungnade des Aruna, des Vayu sein, nicht in der des Mitra, der bei den Männern am beliebtesten ist.
Grassmann
O Erd’ und Himmel, Aditi, heschützt uns, und die euch hehre schönerzeugend zeugten, Nicht mögen zürnen Varuna und Vaju nicht Mitra uns, der liebste aller Männer.
Elizarenkova
О Небо и Земля, о Адити, спасите нас
(И тех) прекрасных породителей, которые породили вас, о двое выдающихся!
Да не вызовем мы гнева Варуны, Ваю,
Ни Митры, самого любимого среди мужей!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावाभूमी, अदिते) हे प्रकाशस्वरूप, सर्वाधीर, अखण्डनीय परमात्मन् ! आप (नः) हमारी (त्रासीथाम्) रक्षा करें, (ऋष्वे) हे सर्वोपरिविराजमान जगदीश्वर ! (ये, सुजनिमानः) जो मनुष्यजन्मवाले हमने (वाम्) आपको (जज्ञुः) जाना है, इसलिए (वरुणस्य, वायोः) प्राणवायु (नृणां, प्रियतमस्य) जो मनुष्यों को प्रिय है, उसका कोप (मा) न हो और (मित्रस्य) अपानवायु का भी (हेडे) प्रकोप (मा, भूम) मत हो॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वोपरि वर्त्तमान परमात्मन् ! आप सच्चिदानन्दस्वरूप हैं, हमने मनुष्यजन्म पाकर आपको लाभ किया है, इसलिए हम प्रार्थना करते हैं कि हम पर प्राणवायु का कभी प्रकोप न हो और नाही हम पर कभी अपानवायु कुपित हो, इन दोनों के संयम से हम सदैव आपके ज्ञान का लाभ उठायें अर्थात् प्राणों के संयमरूप प्राणायाम द्वारा हम आपके ज्ञान की वृद्धि करते हुए प्राणापान वायु हमारे लिये कभी दुःख का कारण न हों, यह प्रार्थना करते हैं ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (द्यावाभूमी) हे प्रकाशस्वरूप सर्वाधार ! (अदिते) अखण्डनीय परमात्मन् ! (नः) अस्मान् (त्रासीथाम्) त्रायस्व (ऋष्वे) हे सर्वोपरि विराजमान जगदीश्वर ! (वाम्) शक्तिद्वयरूपेणास्थितं त्वां (ये सुजनिमानः) पुण्यकर्माणः (जज्ञुः) ज्ञातवन्तः तेषामुपरि (नृणां प्रियतमस्य) लोकानामिष्टतमस्य (नः) अस्माकं (वरुणस्य) अपानवायोः (मित्रस्य,वायोः) प्राणवायोश्च वयं (हेडे) प्रकोपे (मा भूम) मा स्याम॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे सर्वोपरिवर्त्तमान परमात्मन् ! मनुष्यजन्म धृत्वाऽस्माभिः सच्चिदानन्दस्वरूपः त्वमुपलब्धः, अन्यच्चास्माकं त्वमेक एव स्वामी, अतोऽस्माभिरिदं प्रार्थ्यते यत् अस्मभ्यं प्राणापानवायू मा प्रकुप्यताम्, उक्तवायुद्वयस्य संयमात् प्राणापानगतौ बुद्ध्वा अनया दिशा प्राणायामेन भवत्स्वरूपज्ञानमनुभवाम इयमेवास्माकमभ्यर्थनेति॥४॥
05 प्र बाहवा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ बाह᳓वा+++(=बाहू)+++! सिसृतं जीव᳓से न
आ᳓ नो ग᳓व्यूतिम् उक्षतं+++(=सञ्चतम्)+++ घृते᳓न ।
आ᳓ नो ज᳓ने श्रवयतं+++(=श्रावयतम्)+++ युवाना
श्रुतं᳓ मे मित्रा-वरुणा ह᳓वेमा᳓+++(←हवा + इमा)+++ ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्र बा॒हवा॑ सिसृतं जी॒वसे॑ न॒ आ नो॒ गव्यू॑तिमुक्षतं घृ॒तेन॑ ।
आ नो॒ जने॑ श्रवयतं युवाना श्रु॒तं मे॑ मित्रावरुणा॒ हवे॒मा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ बाह᳓वा सिसृतं जीव᳓से न
आ᳓ नो ग᳓व्यूतिम् उक्षतं घृते᳓न
आ᳓ नो ज᳓ने श्रवयतं युवाना
श्रुत᳓म् मे मित्रावरुणा ह᳓वेमा᳓
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
bāhávā ← bāhú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
jīváse ← √jīv- (root)
{case:DAT, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
prá ← prá (invariable)
sisr̥tam ← √sr̥- 2 (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
gávyūtim ← gávyūti- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
ghr̥téna ← ghr̥tá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
ukṣatam ← √ukṣ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
jáne ← jána- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śravayatam ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
yuvānā ← yúvan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
hávā ← háva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
imā́ ← ayám (pronoun)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
me ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
śrutám ← √śru- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
प्र । बा॒हवा॑ । सि॒सृ॒त॒म् । जी॒वसे॑ । नः॒ । आ । नः॒ । गव्यू॑तिम् । उ॒क्ष॒त॒म् । घृ॒तेन॑ ।
आ । नः॒ । जने॑ । श्र॒व॒य॒त॒म् । यु॒वा॒ना॒ । श्रु॒तम् । मे॒ । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । हवा॑ । इ॒मा ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- bāhavā ← bāhu
- [noun], accusative, dual, masculine
- “arm; bāhu [word]; elbow; forefoot.”
- sisṛtaṃ ← sisṛtam ← sṛ
- [verb], dual, Present imperative
- “sṛ; liquefy; run; spread; stretch out.”
- jīvase ← jīv
- [verb noun]
- “survive; be; exist; live on; dwell.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- gavyūtim ← gavyūti
- [noun], accusative, singular, feminine
- “pasture.”
- ukṣataṃ ← ukṣatam ← ukṣ
- [verb], dual, Present imperative
- “sprinkle; wet.”
- ghṛtena ← ghṛta
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “ghee; fat.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- jane ← jana
- [noun], locative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- śravayataṃ ← śravayatam ← śravay ← √śru
- [verb], dual, Present imperative
- yuvānā ← yuvan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- śrutam ← śru
- [verb], dual, Aorist inj. (proh.)
- “listen; come to know; hear; hear; listen; study; heed; learn.”
- me ← mad
- [noun], genitive, singular
- “I; mine.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- havemā ← havā ← hava
- [noun], accusative, plural, neuter
- “invocation.”
- havemā ← imā ← idam
- [noun], accusative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ देवौ बाहवा युवाभ्यां बाहू प्र सिसृतं प्रसारयतं हविःस्वीकाराय धनप्रदानाय वा । किमर्थमिति । नः जीवसे अस्माकं जीवनाय । किंच नः अस्माकं गव्यूतिम् । गावो यन्ति गच्छन्त्यत्रेति गव्यूतिर्गोमार्गभूमिः । तां तृणादिप्ररोहाय घृतेन उदकेन आ समन्तात् उक्षतं सिञ्चतम् । किंच नः अस्मान् जने अस्मत्समाने मनुष्यसमूहे वा नोऽस्मान् श्रवयतं विश्रुतं कुरुतम् । हे युवाना नित्ययौवनौ सर्वत्र व्याप्तौ वा युवां मे मम इमा इमानि हवा आह्वानानि श्रुतं शृणुतम् ॥
भट्टभास्कर-टीका
बाहोर् बलं बाहु-शब्देनोच्यते । अर्श आदित्वादच् । बाहवा बाहवौ बाहुबलवन्तौ युवाम् । छान्दसं प्रत्ययात्पूर्वस्योदात्तत्वम् । प्रसिसृतम् आगच्छतम् । यद्वा - बाहवा बाहुबलेन सह बाहुबलवन्तावागच्छतम् । तृतीयैकवचनस्य नाभावाभावे गुणश्छान्दसः । किमर्थं ? नो ऽस्मान् जीवसे जीवयितुम् । ‘तुमर्थे सेसेन्’ इत्यसेप्रत्ययः । अस्माकं वा जीवसे जीवनाय । असुन्याद्युदात्तत्वाभावश्छान्दसः । आगत्य च नोस्माकं गव्यूतिं घृतेन समन्तादुक्षतमिति गतम् ।
किञ्च - नो ऽस्मान् जने जनेषु जनपदेषु समन्ताच् छ्रावयतम् ।
यद्वा - अस्माकं जनपदेषु युवयोर् बाहुबलं ख्यापयतम् । शृणोतेर्णिचि वृद्ध्यभावश्छान्दसः । हे युवाना युवानौ नित्यतरुणौ मिश्रितौ वा । पूर्ववदाकारः । हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ इमा इमान् अस्मदीयान् हवा हवान् आह्वानानि । पूर्ववच्छस आकारः, ह्वयतेः पूर्ववदप्सम्प्रसारणं च । श्रुतं शृणुतम् । शपो लुक्, पादादित्वान्न निहन्यते ॥
Wilson
English translation:
“Stretch forth your arms for the prolongation of our existence, bedew with water the pastures of ourcattle, render us honoured among men; ever youthful Mitra and Varuṇa, hear these my invocations.”
Jamison Brereton
Stretch forth your arms for us to live. Sprinkle our pasture-land
with ghee.
Make us famed among the people, you two youths. Hear these my
invocations, Mitra and Varuṇa.
Keith
Do ye unloose your arms for us to live;
Do ye bedew our pasturage with ghee;
Make us famous among the folk, O ye young ones;
Hearken, O Mitra and Varuna, to these my supplications.
Griffith
Stretch forth your arms and let our lives be lengthened: with fatness dew the pastures of our cattle.
Ye Youthful, make us famed among the people: hear, Mitra-Varuna, these mine invocations.
Geldner
Recket die Arme aus uns zum Leben, besprenget unsere Trift mit Schmalz! Machet uns unter dem Volke bekannt, ihr Jugendliche; erhöret diese meine Anrufungen, Mitra und Varuna!
Grassmann
O streckt die Arme vor, damit wir leben, besprengt mit fetter Nahrung unsre Wiesen, Berühmt macht uns, o junge, bei den Menschen, vernehmt mein Rufen, Varuna und Mitra.
Elizarenkova
Простирайте вы двое длани, чтобы мы жили!
Окропите наше пастбище жиром!
Сделайте нас знаменитыми в народе, о двое юных!
Услышьте эти мои призывы, о Митра-Варуна!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब स्वभावोक्ति अलंकार से प्राणापान को संबोधन करके इन्द्रियसंयम की प्रार्थना करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणा) हे प्राणपानरूप वायो ! आप (नः) हमारे (जीवसे) जीवन के लिए (प्र) विशेषता से (बाहवा, सिसृतम्) प्राणापानरूप शक्ति को विस्तारित करें (आ) और (नः) हमारी (गव्यूतिम्) इन्द्रियों को (घृतेन, उक्षतम्) अपनी स्निग्धता से सुमार्ग में सिञ्चित करें, हे प्राणापान ! आप नित्य (युवाना) युवावस्था को प्राप्त हैं, इसलिए (नः, जने) हमारे जैसे मनुष्यों में (श्रवयतम्) ज्ञानगति बढ़ायें (आ) और (मे) हमारी (हवा, इमा) इन प्राणापानरूप आहुतियों को (श्रुतम्) प्रवाहित करें॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्य की स्वाभाविक गति इस ओर होती है कि वह अपने मन, प्राण तथा इन्द्रियों को संबोधन करके कुछ कथन करे, साहित्य में इसको स्वभावोत्ति अलंकार और दर्शनिकों की परिभाषा में उपचार कहते हैं, यहाँ पूर्वोक्त अलंकार से प्राणापान को संबोधन करके यह कथन किया है कि प्राणयाम द्वारा हमारी इन्द्रियों में इस प्रकार का बल उत्पत्र हो, जिससे वे सन्मार्ग से कभी च्युत न हों अर्थात् अपने संयम में तत्पर रहें और इनको “युवाना” विशेषण इसलिए दिया है कि जिस प्रकार अन्य शारीरिक तत्त्व वृद्धावस्था में जाकर जीर्ण हो जाते हैं, इस प्रकार प्राणों में कोई विकार उत्पत्र नहीं होता, नित्य नूतन रहने के कारण इनको “युवा” कहा गया है ॥५॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ स्वभावोक्त्यलङ्कारेण प्राणापानौ सम्बोध्य इन्द्रियसंयमः प्रार्थ्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणा) हे प्राणापानरूपवायू ! (नः) अस्माकं (जीवसे) जीवनार्थं (प्र) विशेषतया (बाहवा) युवाभ्यां शक्तिरूपौ भुजौ (सिसृतम्) प्रसारयतम्, अपरञ्च (नः) अस्माकं (गव्यूतिम्) इन्द्रियगणं (घृतेन) सुस्निग्धतया सुमार्गे (उक्षतम्) सिञ्चतम्,हे प्राणापानौ ! भवन्तौ (युवाना) सदैव युवावस्थां प्राप्तौ,अत एव (नः) अस्माकं (जने) मादृशे मनुष्ये (आ) किञ्च (श्रुतम्) ज्ञानगतिं (श्रवयतम्) वर्द्धयतां (मे) मम (इमा,हवाः) प्राणापानरूपा आहुतीः (श्रुतम्) प्रवाहिताः कुरुताम्॥५॥
06 नू मित्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू᳐᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो अर्यमा᳓ नस्
त्म᳓ने तोका᳓य व᳓रिवो दधन्तु
सुगा᳓ नो वि᳓श्वा सुप᳓थानि सन्तु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
नू मि॒त्रो वरु॑णो अर्य॒मा न॒स्त्मने॑ तो॒काय॒ वरि॑वो दधन्तु ।
सु॒गा नो॒ विश्वा॑ सु॒पथा॑नि सन्तु यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नू᳐᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो अर्यमा᳓ नस्
त्म᳓ने तोका᳓य व᳓रिवो दधन्तु
सुगा᳓ नो वि᳓श्वा सुप᳓थानि सन्तु
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nú ← nú (invariable)
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dadhantu ← √dhā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tmáne ← tmán- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
tokā́ya ← toká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
santu ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sugā́ ← sugá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
supáthāni ← supátha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
नु । मि॒त्रः । वरु॑णः । अ॒र्य॒मा । नः॒ । त्मने॑ । तो॒काय॑ । वरि॑वः । द॒ध॒न्तु॒ ।
सु॒ऽगा । नः॒ । विश्वा॑ । सु॒ऽपथा॑नि । स॒न्तु॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- nas ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- tmane ← tman
- [noun], dative, singular, masculine
- “self.”
- tokāya ← toka
- [noun], dative, singular, neuter
- “offspring.”
- varivo ← varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- dadhantu ← dhā
- [verb], plural, Present imperative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- sugā ← suga
- [noun], nominative, plural, neuter
- “clear.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśvā ← viśva
- [noun], nominative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- supathāni ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supathāni ← pathāni ← patha
- [noun], nominative, plural, neuter
- “way; method; passage; road; scope; path; patha [word]; path; region; way.”
- santu ← as
- [verb], plural, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः वरुणः अर्यमा चैते त्रयो देवाः नु अद्य नः अस्माकं त्मने आत्मने आत्महिताय तोकाय पुत्राय च वरिवः धनं दधन्तु प्रयच्छन्तु । नः अस्माकं विश्वा सर्वाणि गन्तव्यानि सुगा सुगमनानि सुपथानि च सन्तु भवन्तु । शिष्टं गतम् ॥ ॥ ४ ॥
Wilson
English translation:
“May Mitra, Varuṇa, Aryaman grant affluence to us and to our posterity; may all paths be easy of accessunto us; and do you ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
Now let Mitra, Varuṇa, and Aryaman provide wide space for ourselves and for our offspring.
Let all our paths be easy to travel. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
Now Mitra, Varuna, Aryaman vouchsafe us freedom and room, for us and for our children.
May we find paths all fair and good to travel. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Nun sollen Mitra, Varuna, Aryaman uns selbst und unserem Samen freie Bahn schaffen. Uns sollen alle Pfade, alle Wege, gut sein!-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Nun mögen Arjaman, Varuna, Mitra viel Glück verleihen uns und unsern Kindern; Schön gangbar seien alle unsre Wege; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Так пусть же Митра, Варуна, Арьяман для нас
Самих (и) для потомства установит широкое пространство!
Пусть все станет для нас легкопроходимыми прекрасными путями!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) निश्चय करके (मित्रः) अध्यापक (वरुणः) उपदेशक (अर्यमा) न्यायकारी ये सब विद्वान् (नः) हमारे (त्मने) आत्मा के लिए और (तोकाय) सन्तान के लिए (वरिवः) ऐश्वर्य को (दधन्तु) दें और (नः) हमारे (विश्वाः) सम्पूर्ण (सुपथानि) मार्ग (सुगाः) कल्याणरूप (सन्तु) हों और (यूयम्) आप (स्वस्तिभिः) स्वस्तिवाचन आदि वाणियों से (नः) हमारी (सदा) सर्वदा (पात) रक्षा करें ॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अध्यापक उपदेशक तथा अन्य-अन्य विषयों के ज्ञाता विद्वानों को यजमान लोग अपने यज्ञों में बुलायें और सम्मानपूर्वक उनसे कहें कि हे विद्वद्गण ! आप हमारे कल्याणार्थ स्वस्तिवाचनादि वाणियों से प्रार्थना करें और हमारे लिए कल्याणरूप मार्गों का उपदेश करें ॥६॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) निश्चयेन (मित्रः) अध्यापकः (वरुणः) उपदेशकश्च (अर्यमा) न्यायकारी=विद्वान्,एते सर्वे विद्वांसः (नः) अस्माकं (त्मने) आत्मने (तोकाय) सन्तानाय च (वरिवः) ऐश्वर्य्यं (दधन्तु) प्रयच्छन्तु, अन्यच्च (नः) अस्माकं (विश्वा,सुपथानि) सर्वे पन्थानः (सुगाः) कल्याणरूपाः (सन्तु) भवन्तु,हे अध्यापकोपदेशकगण ! (यूयम्) भवन्त इत्यर्थः, (स्वस्तिभिः) स्वस्तिवाचनादिभिः (नः) अस्मान् (सदा) सर्वदा (पात) रक्षत॥६॥