सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
“उद्वां चक्षुः’ इति सप्तर्चं षष्ठं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभं मैत्रावरुणम्। ‘उद्वां सप्त ’ इत्यनुक्रमणिका । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
61 (577)
Mitra and Varuṇa
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
7 verses: triṣṭubh
Like the preceding hymn, with which it shares its final verse, this hymn begins with a description of the rising Sun, who here is the eye of Mitra and Varuṇa, watch ing over the good and evils deeds of humans. In verse 2 the rising Sun parallels the voice of the poet, who raises his hymn to Mitra and Varuṇa. And just as the Sun fills the worlds with light, Mitra and Varuṇa penetrate all the worlds and even go beyond them. Like kings who send their agents into the communities to note what their subjects are doing and saying, Mitra and Varuṇa also have spies who are everywhere (vs. 3).
The mention of these spies in verse 3 may help explain the most problematic verse in the hymn, verse 5. There are several ways to construe the verse: ámūrā víśvā could be vocative and nominative dual respectively, describing Mitra and Varuṇa as those who can never be fooled (so Geldner), but more likely they describe the drúhaḥ “deceptions” in 5c. As Oldenberg notes, grammatically dis persing the phrase ámūrā víśvā(ḥ). . . imā́ḥ “all these who are never fooled” seems forced. But the idea that Mitra and Varuṇa themselves deceive has understand ably given interpreters pause. Still, in X.109.4 Indra is said never to be deceived but himself deceiving (√dabh) and in the previous hymn, in VII.60.9c, Aryaman can bring “hostilities” against those who do not act rightly. The “deceptions” of Mitra and Varuṇa are probably their hidden spies. These spies are actually not seen and accordingly in this verse they are unidentified and hence verbally hidden. The verse even works a deception of its own, describing the spies in the feminine plural—spáśaḥ “spies” is masculine plural—and delaying the feminine term that stands for them, drúhaḥ, until pāda c.
01 उद्वां चक्षुर्वरुण - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् वां च᳓क्षुर् वरुण सुप्र᳓तीकं
देव᳓योर् एति सू᳓रियस् ततन्वा᳓न्
अभि᳓ यो᳓ वि᳓श्वा भु᳓वनानि च᳓ष्टे
स᳓ मन्यु᳓म् म᳓र्तियेषु आ᳓ चिकेत
मूलम् ...{Loading}...
उद्वां॒ चक्षु॑र्वरुण सु॒प्रती॑कं दे॒वयो॑रेति॒ सूर्य॑स्तत॒न्वान् ।
अ॒भि यो विश्वा॒ भुव॑नानि॒ चष्टे॒ स म॒न्युं मर्त्ये॒ष्वा चि॑केत ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् वां च᳓क्षुर् वरुण सुप्र᳓तीकं
देव᳓योर् एति सू᳓रियस् ततन्वा᳓न्
अभि᳓ यो᳓ वि᳓श्वा भु᳓वनानि च᳓ष्टे
स᳓ मन्यु᳓म् म᳓र्तियेषु आ᳓ चिकेत
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cákṣuḥ ← cákṣus- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
suprátīkam ← suprátīka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
út ← út (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
varuṇā = ← váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
deváyoḥ ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:DU}
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tatanvā́n ← √tan- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRF, voice:ACT}
abhí ← abhí (invariable)
bhúvanāni ← bhúvana- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
cáṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
ciketa ← √cit- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
manyúm ← manyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
mártyeṣu ← mártya- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । वा॒म् । चक्षुः॑ । व॒रु॒णा॒ । सु॒ऽप्रती॑कम् । दे॒वयोः॑ । ए॒ति॒ । सूर्यः॑ । त॒त॒न्वान् ।
अ॒भि । यः । विश्वा॑ । भुव॑नानि । च॒ष्टे॒ । सः । म॒न्युम् । मर्त्ये॑षु । आ । चि॒के॒त॒ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- cakṣur ← cakṣuḥ ← cakṣus
- [noun], nominative, singular, neuter
- “eye; look; visual perception; cakṣus [word]; sight.”
- varuṇa
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- supratīkaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supratīkaṃ ← pratīkam ← pratīka
- [noun], nominative, singular, neuter
- “face; surface.”
- devayor ← devayoḥ ← deva
- [noun], genitive, dual, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sūryas ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- tatanvān ← tan
- [verb noun], nominative, singular
- “expand; perform; cause; increase; write; spread; produce; spread; speak; propagate.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- bhuvanāni ← bhuvana
- [noun], accusative, plural, neuter
- “Earth; being; world; bhuvana [word].”
- caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
- sa
- [adverb]
- “with; little; together.”
- manyum ← manyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- martyeṣv ← martyeṣu ← martya
- [noun], locative, plural, masculine
- “man; people; martya [word]; Earth.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- ciketa ← cit
- [verb], singular, Perfect indicative
- “notice; observe; attend to; intend.”
सायण-भाष्यम्
हे वरुणा मित्रावरुणौ देवयोः द्योतमानयोः वां युवयोः चक्षुः प्रकाशकं तेजः सुप्रतीकं शोभनरूपमेवंरूपः सूर्यः ततन्वान् तेजो विस्तारयन् उत् एति उद्गच्छति । अथोदितः यः देवः विश्वा सर्वाणि भुवनानि भूतजातानि अभि चष्टे अभिपश्यति सः देवः मर्त्येषु प्रवृत्तं मन्युं स्तोत्रं कर्म वा आ चिकेत आजानाति ॥
Wilson
English translation:
“Spreading arond the beautiful light, Mitra and Varuṇa, of you two divinities, Sūrya rises; he whobeholds all existing beings apprehends the acts of mortals.”
Jamison Brereton
Upward arises the eye of lovely appearance that belongs to you two gods, o Varuṇa—the Sun, who has extended himself.
He who watches over all living beings marks the battle fury among
mortals.
Griffith
O VARUNA and Mitra, Surya spreading the beauteous light of you Twain Gods ariseth.
He who beholdetb all existing creatures observetb well the zeal that is in mortals.
Macdonell
The beauteous eye of Varuna and Mitra, The Sun, now rises up, his light extending. Who with his gaze looks down upon all creatures: He ever notes the burning zeal of mortals.
Geldner
Surya, euer beider Götter Auge, geht, schön anzuschauen, Licht verbreitend, auf o Varuna und Mitra, der alle Wesen überschaut; er erkennt auch die Absicht in den Sterblichen.
Grassmann
Auf geht die Sonne, Varuna und Mitra, eur wunderschönes Auge weithin strahlend; Sie schauet musternd hin auf alle Wesen und nimmt auch wahr der Sterblichen Gedanken.
Elizarenkova
Ваш глаз – двоих богов – о Варуна, (о Митра), –
Прекрасный на вид Сурья восходит, протягивая (лучи).
Кто озирает все существа,
Тот понял также намерение людей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब सात ऋचावाले इकसठवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में अब अध्यापक और उपदेशक कैसे होवें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वरुणा) श्रेष्ठो (देवयोः) विद्वान् ! जो (वाम्) आप उन दोनों के जिस (सुप्रतीकम्) उत्तम प्रकार रूप आदि के ज्ञान करानेवाले (चक्षुः) चक्षु इन्द्रिय को कि जिससे देखता है (ततन्वान्) विस्तृत करता हुआ (सूर्यः) सूर्य्यमण्डल जैसे (उत्, एति) उदय को प्राप्त होता है और (यः) जो मनुष्य (विश्वा) सम्पूर्ण (भुवनानि) भुवनों को (अभि, चष्टे) जानता है (सः) वह (मर्त्येषु) मनुष्यों में (मन्युम्) क्रोध को (आ) सब प्रकार से (चिकेत) जाने, वैसे आप दोनों करिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे सूर्य्य सम्पूर्ण लोकों को प्रकाशित करता है, वैसे अध्यापक और उपदेशक जन सब के आत्माओं को प्रकाशित करते हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वरुणा देवयोर्वां यत्सुप्रतीकं चक्षुस्ततन्वान् सूर्यइवोदेति यो मनुष्यो विश्वा भुवनान्यभि चष्टे स मर्त्येषु मन्युमा चिकेत तथा युवां कुरुतम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथाध्यापकोपदेशकौ कीदृशौ भवेतामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (वाम्) युवयोः (चक्षुः) चष्टेऽनेन तत् (वरुणा) वरौ (सुप्रतीकम्) सुष्ठु रूपादिप्रतीतिकरम् (देवयोः) विदुषोः (एति) (सूर्यः) सवितृमण्डलम् (ततन्वान्) विस्तीर्णः (अभि) (यः) (विश्वा) सर्वाणि (भुवनानि) (चष्टे) जानाति (सः) (मन्युम्) क्रोधम् (मर्त्येषु) मनुष्येषु (आ) समन्तात् (चिकेत) विजानीयात् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्याः ! यथा सूर्यस्सर्वान् लोकान् प्रकाशयति तथाऽध्यापकोपदेशकौ सर्वेषामात्मनः प्रकाशयतः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
x
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसा सूर्य संपूर्ण गोलांना प्रकाशित करतो तसे अध्यापक व उपदेशक सर्वांच्या आत्म्यांना प्रकाशित करतात. ॥ १ ॥
02 प्र वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ वां स᳓ मित्रावरुणाव् ऋता᳓वा
वि᳓प्रो म᳓न्मानि दीर्घश्रु᳓द् इयर्ति
य᳓स्य ब्र᳓ह्माणि सुक्रतू अ᳓वाथ
आ᳓ य᳓त् क्र᳓त्वा न᳓ शर᳓दः पृणइ᳓थे
मूलम् ...{Loading}...
प्र वां॒ स मि॑त्रावरुणावृ॒तावा॒ विप्रो॒ मन्मा॑नि दीर्घ॒श्रुदि॑यर्ति ।
यस्य॒ ब्रह्मा॑णि सुक्रतू॒ अवा॑थ॒ आ यत्क्रत्वा॒ न श॒रदः॑ पृ॒णैथे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ वां स᳓ मित्रावरुणाव् ऋता᳓वा
वि᳓प्रो म᳓न्मानि दीर्घश्रु᳓द् इयर्ति
य᳓स्य ब्र᳓ह्माणि सुक्रतू अ᳓वाथ
आ᳓ य᳓त् क्र᳓त्वा न᳓ शर᳓दः पृणइ᳓थे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mitrāvaruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
prá ← prá (invariable)
r̥tā́vā ← ŕ̥tāvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sá ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
dīrghaśrút ← dīrghaśrút- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
iyarti ← √r̥- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
mánmāni ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vípraḥ ← vípra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ávāthaḥ ← √avⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
bráhmāṇi ← bráhman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sukratū ← sukrátu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yásya ← yá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ā́ ← ā́ (invariable)
krátvā ← krátu- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
pr̥ṇaíthe ← √pr̥̄- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
śarádaḥ ← śarád- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
प्र । वा॒म् । सः । मि॒त्रा॒व॒रु॒णौ॒ । ऋ॒तऽवा॑ । विप्रः॑ । मन्मा॑नि । दी॒र्घ॒ऽश्रुत् । इ॒य॒र्ति॒ ।
यस्य॑ । ब्रह्मा॑णि । सु॒क्र॒तू॒ इति॑ सुऽक्रतू । अवा॑थः । आ । यत् । क्रत्वा॑ । न । श॒रदः॑ । पृ॒णैथे॒ इति॑ ॥
Hellwig Grammar
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- sa ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- mitrāvaruṇāv ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- ṛtāvā ← ṛtāvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “law-abiding; faithful; righteous.”
- vipro ← vipraḥ ← vipra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Brahmin; poet; singer; priest; guru; Vipra.”
- manmāni ← manman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- dīrghaśrud ← dīrgha
- [noun]
- “long; long; long; large; far; deep; dīrgha [word].”
- dīrghaśrud ← śrut
- [noun], nominative, singular, masculine
- “listening.”
- iyarti ← ṛch
- [verb], singular, Present indikative
- “enter (a state); travel; shoot; send; hit; originate; get; raise; begin; harm.”
- yasya ← yad
- [noun], genitive, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- brahmāṇi ← brahman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- sukratū ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sukratū ← kratū ← kratu
- [noun], nominative, dual, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- avātha ← av
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- kratvā ← kratu
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- śaradaḥ ← śarad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “fall; year; śarad [word].”
- pṛṇaithe ← pṛṇ
- [verb], dual, Present conjunctive (subjunctive)
- “satisfy.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणौ वां युवयोः मन्मानि मननीयानि स्तोत्राणि सः प्रसिद्धः विप्रः मेधावी ऋतावा यज्ञवान् दीर्घश्रुत् चिरकालं श्रोता एवमुक्तलक्षणो वसिष्ठः इयर्ति प्रेरयति । यस्य ऋषेः ब्रह्माणि परिवृढानि स्तोत्राणि हे सुक्रतू शोभनकर्माणौ अवाथः रक्षथः । यत् कर्म शरदः बहून् संवत्सरान् आ पृणैथे आपूरयेथे स उदियर्ति ॥
Wilson
English translation:
“The sage, the solemnizer of sacrifice, the ancient hearer (of holy prayer), earnestly repeats, Mitra andVaruṇa, your praises; he whose prayers, doers of good deeds, you favour, whose acts (of worship) yourecompense not for years.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The ancient hearer: dīrghaśrut = cirakālam śrotā, a hearer for a long time, anepithet of Vasiṣ.ha; you recompense not: ā yatkratvā na śaradaḥ pṛnaithe = yat karma bahūnsam;vatsarān apūrayethe, whose act you fill or fulfil many years;
Na = and, also, negative not; the merit of theworship is so great that it cannot be adequately rewarded except after a long period
Jamison Brereton
Truth-possessing, the far-famed inspired poet raises his thoughts forth to you, o Mitra and Varuṇa—
he whose formulations you will help, o you of strong will, when you two will bring his autumns to fullness, as if by his will.
Griffith
The holy sage, renowned afar, directeth his hymns to you, O Varuna and Mitra,-
He whose devotions, sapient Gods, ye favour so that ye fill, as ’twere, with power his autumns.
Macdonell
This pious priest, heard far away, here utters His hymn for you, O Varuṇa and Mitra: Do ye, O sages, treat his prayers with favour. And may his autumns be replete with wisdom.
Geldner
Auf euch, Mitra und Varuna, hebt der wahrhafte redekundige Sänger weithin hörbar seine Dichtung an, dessen erbauliche Worte ihr Wohlwollende günstig aufnehmen möget, auf daß ihr seine Jahre vollzählig machet, wie er es im Sinn hat.
Grassmann
Euch, Mitra, Varuna, stimmt an der Sänger, der fromme, weithin schallend seine Lieder; Befördert sein Gebet, o Weisheitsvolle, dass ihr mit Weisheit seine Jahre füllet.
Elizarenkova
Этот преданный закону вдохновенный (поэт), о Митра-Варуна,
Исполняет для вас молитвы (так, что) далеко слышно,
Чтобы словно (своей) силой духа вы наполнили (его) осени –
(Тот,) чьи священные слова вы поддерживаете, о прекрасные силой духа.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे दोनों कैसे हों, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणौ) प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमान अध्यापक और उपदेशक जनो ! (सः) वह (ऋतावा) सत्य का सेवन करने और (दीर्घश्रुत्) बहुत शास्त्रों को वा बहुत काल पर्य्यन्त शास्त्रों को सुननेवाला (विप्रः) बुद्धिमान् जन (वाम्) आप दोनों के (मन्मानि) विज्ञानों को (इयर्त्ति) प्राप्त होता है (यस्य) जिसके (ब्रह्माणि) धनों को (सुक्रतू) सुन्दर बुद्धि से युक्त होते हुए आप (प्र, अवाथः) रक्षा करें और (यत्) जिसकी (क्रत्वा) बुद्धि से (न) जैसे पदार्थों को वैसे (शरदः) शरद् आदि ऋतुओं को (आ, पृणैथे) अच्छे प्रकार पूरो, उन आप दोनों का हम लोग निरन्तर सत्कार करें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! जो बहुत काल पर्य्यन्त ब्रह्मचर्य्य से शास्त्रों को पढ़ता है, वही बुद्धिमान् होकर सब मनुष्यों की रक्षा करने को समर्थ होता है ॥२॥ इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्याणां श्रीपरमविदुषां विरजानन्दसरस्वतीस्वामिनां शिष्येण श्रीमद्दयानन्दसरस्वतीस्वामिना निर्मिते संस्कृतार्यभाषाभ्यां समन्विते सुप्रमाणयुक्त ऋग्वेदभाष्ये सप्तमे मण्डले चतुर्थानुवाक एकषष्टितमे सूक्ते पञ्चमाष्टके पञ्चमाध्याये तृतीयवर्गे द्वितीयमन्त्रस्य भाष्यं समाप्तम् ॥ उक्तस्वामिकृतं भाष्यं चैतावदेवेति ॥ सं० १९५६ वि० आषाढ कृष्णा ५ को छपके समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! स ऋतावा दीर्घश्रुद्विप्रो वां मन्मानीयर्ति यस्य ब्रह्माणि सुक्रतू सन्तौ युवां प्रावाथः यत् क्रत्वा न शरद आपृणैथे तौ युवां वयं सततं सत्कुर्याम ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तौ कीदृशौ भवेतामित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्र) (वाम्) युवाम् (सः) (मित्रावरुणौ) प्राणोदानाविवाध्यापकोपदेशकौ (ऋतावा) सत्यसेवी (विप्रः) मेधावी (मन्मानि) मन्तव्यानि विज्ञानानि (दीर्घश्रुत्) यो दीर्घं विस्तीर्णानि बहुकालं वा शास्त्राणि शृणोति (इयर्ति) प्राप्नोति (यस्य) (ब्रह्माणि) धनानि (सुक्रतू) शोभनप्रज्ञायुक्तौ (अवाथः) रक्षेताम् (आ) (यत्) (क्रत्वा) प्रज्ञया (न) इव (शरदः) शरदाद्यृतून् (पृणैथे) पूरयतम् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसः ! यो दीर्घकालं ब्रह्मचर्येण शास्त्राण्यधीते स एव मेधावी भूत्वा सर्वान् मनुष्यान् रक्षितुं शक्नोति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो ! जो दीर्घकालपर्यंत ब्रह्मचर्याने शास्त्र शिकतो तोच बुद्धिमान बनून सर्व माणसांचे रक्षण करण्यास समर्थ असतो.
03 प्रोरोर्मित्रावरुणा पृथिव्याः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्र᳓ उरो᳓र् मित्रावरुणा पृथिव्याः᳓
प्र᳓ दिव᳓ ऋष्वा᳓द् बृहतः᳓ सुदानू
स्प᳓शो दधाथे ओ᳓षधीषु विक्षु᳓
ऋ᳓धग् यतो᳓ ऽनिमिषं° र᳓क्षमाणा
मूलम् ...{Loading}...
प्रोरोर्मि॑त्रावरुणा पृथि॒व्याः प्र दि॒व ऋ॒ष्वाद्बृ॑ह॒तः सु॑दानू ।
स्पशो॑ दधाथे॒ ओष॑धीषु वि॒क्ष्वृध॑ग्य॒तो अनि॑मिषं॒ रक्ष॑माणा ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
प्र᳓ उरो᳓र् मित्रावरुणा पृथिव्याः᳓
प्र᳓ दिव᳓ ऋष्वा᳓द् बृहतः᳓ सुदानू
स्प᳓शो दधाथे ओ᳓षधीषु विक्षु᳓
ऋ᳓धग् यतो᳓ ऽनिमिषं° र᳓क्षमाणा
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
prá ← prá (invariable)
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:SG}
uróḥ ← urú- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
br̥hatáḥ ← br̥hánt- (nominal stem)
{case:ABL, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
prá ← prá (invariable)
r̥ṣvā́t ← r̥ṣvá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
sudānū ← sudā́nu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
dadhāthe ← √dhā- 1 (root)
{number:DU, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
óṣadhīṣu ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
spáśaḥ ← spáś- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
vikṣú ← víś- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ánimiṣam ← ánimiṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
rákṣamāṇā ← √rakṣⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:DU, tense:PRS, voice:MED}
ŕ̥dhak ← ŕ̥dhak (invariable)
yatáḥ ← √yam- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
पद-पाठः
प्र । उ॒रोः । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । पृ॒थि॒व्याः । प्र । दि॒वः । ऋ॒ष्वात् । बृ॒ह॒तः । सु॒दा॒नू॒ इति॑ सुऽदानू ।
स्पशः॑ । द॒धा॒थे॒ इति॑ । ओष॑धीषु । वि॒क्षु । ऋध॑क् । य॒तः । अनि॑ऽमिषम् । रक्ष॑माणा ॥
Hellwig Grammar
- proror ← pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- proror ← uroḥ ← uru
- [noun], ablative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], ablative, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- diva ← divaḥ ← div
- [noun], ablative, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- ṛṣvād ← ṛṣvāt ← ṛṣva
- [noun], ablative, singular, masculine
- “distinguished; high; noble; enormous.”
- bṛhataḥ ← bṛhat
- [noun], ablative, singular, masculine
- “large; great; loud; high; much(a); exalted; abundant; intensive; strong; huge.”
- sudānū ← sudānu
- [noun], vocative, dual, masculine
- “big; lavish.”
- spaśo ← spaśaḥ ← spaś
- [noun], accusative, plural, masculine
- “lookout; spy; spaś.”
- dadhāthe ← dhā
- [verb], dual, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- oṣadhīṣu ← oṣadhī
- [noun], locative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- vikṣv ← vikṣu ← viś
- [noun], locative, plural
- “people; tribe; Vaisya; national; viś; real property; Vaisya.”
- ṛdhag ← ṛdhak
- [adverb]
- “away; apart.”
- yato ← yataḥ ← i
- [verb noun], accusative, plural
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- animiṣaṃ ← animiṣam ← animiṣa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “agaze.”
- rakṣamāṇā ← rakṣ
- [verb noun], nominative, dual
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ युवाम् उरोः विस्तीर्णायाः पृथिव्याः अपि प्र प्ररिरिचाथे । ‘ अस्येदेव प्र रिरिचे’ (ऋ. सं. १. ६१. ९) इत्यादिषु प्रशब्दस्य रिरिच इत्यनेन सह संबन्धदर्शनादत्राप्युचितक्रियाध्याहारेण रिरिच इति योज्यम् । तथा ऋष्वात् गुणैर्महतः बृहतः स्वरूपतोऽतिमहतः दिवः द्युलोकादपि प्र रिरिचाथे हे सुदानू शोभनदानौ। किंच ओषधीषु विक्षु प्रजासु निमित्तभूतासु प्रजासु चेति वा स्पशः रूपं दधाथे धारयेथे । किं कुर्वन्तौ । ऋधग्यतः ऋधक्सत्येन यतो विवेकात् सत्येन गच्छतो जनान् अनिमिषम् अव्यवधानेन सर्वदा रक्षमाणा पालयन्तौ ॥
Wilson
English translation:
“You are vaster, Mitra and Varuṇa, than the ample earth, vaster, bounteous donors, than the gloriousand expansive heaven; you maintain beauty in plural nts and in people, diligent observers of truth, and vigilantlyprotecting (us).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
You are vaster: pra = prariricāte
Jamison Brereton
(You have reached) past the wide (midspace), past the earth, o Mitra and Varuṇa, past the high heaven aloft, o you who bring good gifts.
You have placed your spies among the plants and among the clans,
guarding unwinkingly against him who goes his own way.
Griffith
From the wide earth, O Varuna and Mitra from the great lofty heaven, ye, Bounteous Givers, -
Have in the fields and houses set your warder-, who visit every spot and watch unceasing.
Macdonell
From wide-spread earth, O Varuṇa and Mitra, Ye bounteous gods, and from the lofty heaven. Ye have disposed your wandering spies in dwellings And plants, ye who with watchful eye protect us.
Geldner
Ihr reichet weiter als der weite Raum, als die Erde, weiter als der ragende hohe Himmel, Mitra und Varuna, ihr Gabenschöne. Eure Späher habet ihr in den Pflanzen und Ansiedelungen aufgestellt und ihr passet ohne die Augen zu schließen auf die, welche abseits wandeln.
Grassmann
Von weiter Erd’ und hocherhabnem Himmel schickt ihr, o Mitra-Varuna, ihr reichen, In Haus und Wald die Späher, die getrennt gehn, die nimmer schlummernd alles ihr behütet.
Elizarenkova
Вы вы(деляетесь), о Митра-Варуна, над широким (пространством) над землей,
Над огромным высоким небом, о прекрасно дарящие.
Вы держите соглядатаев среди растений, среди поселений,
(Их,) следующих особо, (вы,) охраняющие, не моргая.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा अध्यापक तथा उपदेशकों के कर्तव्य कर्मों का उपदेश करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणा) हे अध्यापक तथा उपदेशको ! तुम (प्रोरोः) विस्तृत (पृथिव्याः) पृथिवी और (ऋष्वात्) बड़े (प्रदिवः) द्युलोक की विद्याओं का वर्णन करो, (यतः) क्योंकि आप लोग (बृहतः) बड़े-बड़े (सुदानू, स्पशः) दानी महाशयों के भावों को (दधाथे) धारण किये हुए हो और (ओषधीषु) ओषधियों द्वारा (अनिमिषम्) निरन्तर (विक्षु) सम्पूर्ण संसार की (रक्षमाणा) रक्षा करो॥३॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे अध्यापक तथा उपदेशको ! तुम सत्य का प्रचार तथा ओषधियों=अन्नादि द्वारा प्रजा का भले प्रकार रक्षण करो अर्थात् अपने सदुपदेश द्वारा मानस रोगों की और ओषधियों द्वारा शारीरिक रोगों की चिकित्सा करके संसार में सर्वथा सुख फैलाने का उद्योग करो ॥३॥
04 शंसा मित्रस्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
शं᳓सा मित्र᳓स्य व᳓रुणस्य धा᳓म
शु᳓ष्मो रो᳓दसी बद्बधे महित्वा᳓
अ᳓यन् मा᳓सा अ᳓यज्वनाम् अवी᳓राः
प्र᳓ यज्ञ᳓मन्मा वृज᳓नं तिराते
मूलम् ...{Loading}...
शंसा॑ मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्य॒ धाम॒ शुष्मो॒ रोद॑सी बद्बधे महि॒त्वा ।
अय॒न्मासा॒ अय॑ज्वनाम॒वीराः॒ प्र य॒ज्ञम॑न्मा वृ॒जनं॑ तिराते ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
शं᳓सा मित्र᳓स्य व᳓रुणस्य धा᳓म
शु᳓ष्मो रो᳓दसी बद्बधे महित्वा᳓
अ᳓यन् मा᳓सा अ᳓यज्वनाम् अवी᳓राः
प्र᳓ यज्ञ᳓मन्मा वृज᳓नं तिराते
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dhā́ma ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
mitrásya ← mitrá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
śáṁsa ← √śaṁs- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
váruṇasya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
badbadhe ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mahitvā́ ← mahitvá- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
ródasī ← ródasī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
śúṣmaḥ ← śúṣma- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
avī́rāḥ ← avī́ra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áyajvanām ← áyajvan- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
áyan ← √i- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
mā́sāḥ ← mā́sa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
prá ← prá (invariable)
tirāte ← √tr̥̄- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
vr̥jánam ← vr̥jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yajñámanmā ← yajñámanman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
शंस॑ । मि॒त्रस्य॑ । वरु॑णस्य । धाम॑ । शुष्मः॑ । रोद॑सी॒ इति॑ । ब॒द्ब॒धे॒ । म॒हि॒ऽत्वा ।
अय॑न् । मासाः॑ । अय॑ज्वनाम् । अ॒वीराः॑ । प्र । य॒ज्ञऽम॑न्मा । वृ॒जन॑म् । ति॒रा॒ते॒ ॥
Hellwig Grammar
- śaṃsā ← śaṃs
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “recommend; tell; praise; approve; communicate; recite; commend; bode; name; agree.”
- mitrasya ← mitra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇasya ← varuṇa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- dhāma ← dhāman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- śuṣmo ← śuṣmaḥ ← śuṣma
- [noun], nominative, singular, masculine
- “vigor; energy; fire; hiss; courage.”
- rodasī
- [noun], accusative, dual, feminine
- “heaven and earth; Earth.”
- badbadhe ← badbadh ← √bādh
- [verb], singular, Present indikative
- mahitvā ← mahitva
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness.”
- ayan ← i
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- māsā ← māsāḥ ← māsa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “month; lunar month; māsa [word].”
- ayajvanām ← ayajvan
- [noun], genitive, plural, masculine
- avīrāḥ ← avīra
- [noun], nominative, plural, masculine
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- yajñamanmā ← yajña
- [noun], masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- yajñamanmā ← manmā ← manman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hymn; idea; purpose.”
- vṛjanaṃ ← vṛjanam ← vṛjana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “community; settlement.”
- tirāte ← tṛ
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “traverse; overcome; float; rescue; reach; satisfy.”
सायण-भाष्यम्
हे ऋषे मित्रस्य वरुणस्य च धाम तेजःस्थानं शंस स्तुहि। ययोर्दैवयोः शुष्मः बलं रोदसी द्यावापृथिव्यौ सह वर्तमाने महित्वा स्वमहत्त्वेन बद्बधे बध्नाति पृथक् स्थापयति इयं पृथिवीयं द्यौरिति पृथक्करोति । ‘द्यावापृथिवी सहास्ताम् ’ (तै. ब्रा. १. १. ३. २) इति श्रुतेः । अयज्वनाम् अननुष्ठातॄणां मासाः कालावयवाः अवीराः अपुत्रा एव अयन् यन्तु गच्छन्तु । तद्विपरीतः यज्ञमन्मा यज्ञार्थं मतिमान् यज्वा वृजनं बलं प्र तिराते प्रवर्धयतु । प्रपूर्वस्तिरतिर्वर्धनार्थः ॥
Wilson
English translation:
“Praise the splendour of Mitra and Varuṇa, whose strength, by its might, keeps heaven and earthasunder; may the days of those who differ not worship pass without male descendants; amy he who delights insacrifice increase in prosperity.”
Jamison Brereton
I shall praise the institutes of Mitra and Varuṇa: in its greatness their unbridled power ever presses upon the two world-halves.
The months of those not sacrificing will pass without bringing heroes, but he whose thoughts belong to the sacrifice will extend his
settlement.
Griffith
I praise the strength of Varuna and Mitra that strength, by mightiness, keeps both worlds asunder.
Heroless pass the months of the ungodly he who loves sacrifice makes his home enduring.
Macdonell
Praise thou the law of Varuṇa and Mitra: Their force the two worlds keeps with might asunder. The months of impious men shall pass by sonless; May those on worship bent increase their homestead.
Geldner
Ich will das Werk von Mitra und Varuna preisen; ihr Eifer hält Himmel und Erde mächtig in Schranken. Die Monde sollen den Opferlosen ohne Söhne vergehen; der Opferwillige soll seinen Anhang mehren.
Grassmann
Des Varuna und Mitra Herrschaft preis’ ich, ihr hoher Muth bestürmet Erd’ und Himmel; An Helden arm verrinnt des Frevlers Leben, der fromme Beter mehrt die Schar der Seinen.
Elizarenkova
Я хочу провозгласить установление Митры (и) Варуны:
(Их) пыл раздвинул (своей) мощью две половины вселенной.
Пусть пройдут месяцы тех, кто не приносит жертв, без сыновей!
Пусть усилит (свое) окружение (тот,) чья мысль о жертвах!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! तुम (मित्रस्य, वरुणस्य, धाम) अध्यापक तथा उपदेशकों के पदों को (शंस) प्रशंसित करो (शुष्मः) जिनका बल (रोदसी) द्युलोक तथा पृथिवीलोक में (महित्वा) महत्त्व के लिए (बद्बधे) संसार की मर्य्यादा बांधे (अयज्वनाम्) अयज्ञशील−अकर्मी (अवीराः) वीरसन्तानों से रहित होकर (मासाः) दिन (अयन्) व्यतीत करे और (प्र यज्ञमन्मा) विशेषता से यज्ञशील सत्कर्मी पुरुष (वृजनम्) सब विपत्तियों से मुक्त होकर (तिराते) जगत् का उद्धार करें॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि हे मनुष्यो ! संसार में सबसे उच्च पद अध्यापक तथा उपदेशकों का है, तुम लोग इनके पद की रक्षा के लिए यत्नवान् होओ, ताकि इनका बल बढ़कर संसार के सब अज्ञानादि पापों का नाशक हो और संसार मर्यादा में स्थिर रहे ॥ तात्पर्य्य यह है कि संसार में सब पापों तथा अवनतियों का मूल कारण एकमात्र अज्ञान ही है, इसलिए तुमको सबसे पहले अज्ञान की जड़ काटने के लिए अध्यापक तथा उपदेशक बढ़ाने चाहियें, क्योंकि जिस देश में उपदेशक और अध्यापकों की बलवृद्धि नहीं होती, उस देश में अज्ञान की जड़ भी नहीं कट सकती प्रत्युत अज्ञान की सन्तति बढ़कर अनैश्वर्य और दारिद्र्य सर्वत्र फैल जाता है, इसी दारिद्र्य की निवृत्ति के लिए परमात्मा ने पृथ्वी तथा अन्तरिक्षलोक में अव्याहतगति अर्थात् बिना रोक-टोक से गतिशील होने के लिए अध्यापक तथा उपदेशकों के कर्त्तव्यों का वर्णन किया है ॥ इसी भाव से कृष्णजी ने “काम एष क्रोध एषः” गी. ३।३७ में अज्ञान की जड़ काटने का उपदेश करते हुए बलपूर्वक कहा है कि जब तक ज्ञानरूप शस्त्र से अज्ञान का छेदन नहीं किया जाता, तब तक संसार का कल्याण कदापि नहीं हो सकता, ज्ञात होता है कि यह भाव कृष्णजी ने इसी स्थल के वेदमन्त्रों से लिया है ॥४॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्याः ! भवन्तः (मित्रस्य) अध्यापकस्य (वरुणस्य) उपदेशकस्य च (धाम) पदं (शंस) प्रशंसन्तु तयोरध्यापकोपदेशकयोः (शुष्मः) बलं (रोदसी) द्यावापृथिव्योर्मध्ये (महित्वा) महत्त्वाय (बद्बधे) संसारमर्यादां बध्नातु (अयज्वनाम्) अयज्ञानाम् अकर्मणां सन्तानाः (अवीराः) वीरत्वधर्मरहिताः भवेयुः,अन्यच्च तेषां (मासाः) समयाः (अयन्) वीरसन्तानरहिता भवेयुः (प्र यज्ञमन्मा) यज्वानः (वृजनम्) बलं (तिराते) वर्द्धयन्तु॥४॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मोपदिशति−भो जनाः ! अस्मिन् जगति अध्यापकानामुपदेशकानाञ्च सर्वोपरि पदं वर्त्तते,अतो भवद्भिः तत्पदस्य सर्वथैव रक्षणं कार्य्यम्,अन्यच्च अयज्ञानामकर्मणां निष्फल एव सन्तानो याति,यतश्च ईश्वराज्ञानुयायिन ईश्वरनियमं पालयन्ति,अतएव ते सुखिनः,ये ईश्वरीयनियमान् न पालयन्ति तेषां मासा दिनान्यापि दुःखेन यान्ति,इत्यभिप्रायेणोक्तं तेषां मासा अवीरा एव अयन् अगच्छन्नित्यर्थः॥४॥ अस्येदमेव तात्पर्यं यत्सर्वेषां पापानां मूलकारणमेकमज्ञानमेव, अतः पूर्वं भवद्भिः अध्यापकोपदेशकयोरेव वृद्धिः कर्तव्या,कुतः यतश्च यस्मिन्देशे अध्यापकानां उपदेशकानां च बलं न वर्द्धते तस्मिन्देशे अज्ञानस्य मूलोच्छेदोऽपि न भवति प्रत्युत अज्ञानप्राबल्येन सर्वत्रानैश्वर्य्यस्य दारिद्र्यस्य च प्रचारो भवति,अस्य निवृत्त्यर्थं परमात्मना अध्यापकोपदेशका-श्चाव्याहतगतय उत्पादिताः॥ इत्यभिप्रायेणैव “काम एष क्रोध एष” गी० ३।३७अत्र भगवता कृष्णेन अज्ञानमूलोच्छेदनमेवोपदिष्टम्,कुतः यतश्च अज्ञानमूलोच्छेदनं विना कदाचिदपि जगति कल्याणं नोत्पद्यते,सम्भाव्यते चेदं यद्भगवता कृष्णेन अयं भावः अस्मादेव मन्त्राद् गृहीतः॥४॥
05 अमूरा विश्वा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓मूरा वि᳓श्वा वृषणाव् इमा᳓ वां
न᳓ या᳓सु चित्रं᳓ द᳓दृशे न᳓ यक्ष᳓म्
द्रु᳓हः सचन्ते अ᳓नृता ज᳓नानां
न᳓ वां निण्या᳓नि अचि᳓ते अभूवन्
मूलम् ...{Loading}...
अमू॑रा॒ विश्वा॑ वृषणावि॒मा वां॒ न यासु॑ चि॒त्रं ददृ॑शे॒ न य॒क्षम् ।
द्रुहः॑ सचन्ते॒ अनृ॑ता॒ जना॑नां॒ न वां॑ नि॒ण्यान्य॒चिते॑ अभूवन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓मूरा वि᳓श्वा वृषणाव् इमा᳓ वां
न᳓ या᳓सु चित्रं᳓ द᳓दृशे न᳓ यक्ष᳓म्
द्रु᳓हः सचन्ते अ᳓नृता ज᳓नानां
न᳓ वां निण्या᳓नि अचि᳓ते अभूवन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ámūrā ← ámūra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
imā́ḥ ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:DU}
vr̥ṣaṇau ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
citrám ← citrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
dádr̥śe ← √dr̥ś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
ná ← ná (invariable)
ná ← ná (invariable)
yakṣám ← yakṣá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yā́su ← yá- (pronoun)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
ánr̥tā ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
drúhaḥ ← drúh- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
jánānām ← jána- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
sacante ← √sac- 1 (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
abhūvan ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
acíte ← acít- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ná ← ná (invariable)
niṇyā́ni ← niṇyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
पद-पाठः
अमू॑रा । विश्वा॑ । वृ॒ष॒णौ॒ । इ॒माः । वा॒म् । न । यासु॑ । चि॒त्रम् । ददृ॑शे । न । य॒क्षम् ।
द्रुहः॑ । स॒च॒न्ते॒ । अनृ॑ता । जना॑नाम् । न । वा॒म् । नि॒ण्यानि॑ । अ॒चिते॑ । अ॒भू॒व॒न् ॥
Hellwig Grammar
- amūrā ← amūra
- [noun], vocative, dual, masculine
- “wise; intelligent; apt.”
- viśvā ← viśva
- [noun], vocative, dual, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- vṛṣaṇāv ← vṛṣaṇau ← vṛṣan
- [noun], vocative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- imā ← imāḥ ← idam
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yāsu ← yad
- [noun], locative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- citraṃ ← citram ← citra
- [noun], nominative, singular, neuter
- “painting; citra [word]; decoration.”
- dadṛśe ← dṛś
- [verb], singular, Perfect indicative
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yakṣam ← yakṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “apparition; monster; apparition.”
- druhaḥ ← druh
- [noun], nominative, plural, feminine
- “deception; druh; misrepresentation; fraudulence; offense; injury.”
- sacante ← sac
- [verb], plural, Present indikative
- “accompany; follow; company; obey; participate; enter.”
- anṛtā ← anṛta
- [noun], accusative, plural, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- janānāṃ ← janānām ← jana
- [noun], genitive, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- niṇyāny ← niṇyāni ← niṇya
- [noun], nominative, plural, neuter
- “secret; mystery.”
- acite ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- acite ← cite ← cit
- [noun], dative, singular, feminine
- “supreme spirit; cit [word]; soul.”
- abhūvan ← bhū
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे अमूरा अमूढौ हे विश्वा व्याप्तौ हे वृषणौ वर्षितारौ वां युवाभ्याम् इमाः इमानि स्तुतिवचांसि क्रियन्ते । यासु स्तुतिषु चित्रम् आश्चर्यं न ददृशे न दृश्यते न यक्षं न पूजा दृश्यते । युवाभ्यां महिम्नोऽपि महत्त्वात् प्रयत्नेन क्रियमाणमपि स्तोत्रं न चमत्करोतीत्यर्थः । जनानाम् अनृता अस्तुत्यविषयाणि स्तोत्राणि द्रुहः द्रोग्धारः सचन्ते सेवन्ते । न महान्तः । वां युवाभ्यां क्रियमाणानि निण्यानि अन्तर्हितानि रहस्यान्यपि स्तोत्राणि अचिते अज्ञानाय न अभूवन् न भवन्ति ॥
Wilson
English translation:
“Unperplexed, all-pervading showerers (of benefits), these (praises) are for you, in which nothingsurprising, no adoration (worthy of you) is beheld; the insincere commendations of men serve as offences;eulogies of you, althogh offered in secret, are not unappreciated.”
Jamison Brereton
O you two bulls, all these of yours who are never fooled, among whom has been seen neither sign nor wonder—
(these, your) deceptions!—follow the untruths of men. There have not been secrets that cannot be perceived by you two.
Griffith
Steers, all infallible are these your people in whom no wondrous thing is seen, no worship.
Guile follows close the men who are untruthful: no secrets may be hidden from your knowledge.
Macdonell
Ye both are wise, O mighty ones, for you two These lauds are sung without deceit or magic. Avenging spies pursue men’s falsehoods closely: There are no secrets that ye cannot fathom.
Geldner
Ihr Bullen, alle beide unfehlbar, diese Anschläge von euch, bei denen man weder Zeichen noch Wunder sieht, folgen den Unredlichkeiten der Menschen. Nicht sind euch beiden Geheimnisse unbekannt geblieben.
Grassmann
Es strafen alle eure Rachegeister, an denen nicht Gestalt noch Schein gesehn wird, Die Schuld der Menschen ungetäuscht, o Helden; nicht ist dem Thoren kund eur heimlich Wirken.
Elizarenkova
О два быка безошибочных, все эти ваши
Злые силы, в которых не видно ни (излишней) яркости, ни чуда,
Следуют за беззакониями людей.
Тайны не остались для вас непонятными.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यासु) जिन उपदेशक तथा अध्यापकों की क्रिया में (चित्रम्) विचित्र शक्तियें (न, ददृशे) नहीं देखी जातीं (न, यक्षम्) न जिनमें श्रद्धा का भाव है वे (विश्वा) सम्पूर्ण संसार में (इमाः, वृषणौ) अपनी वाणी की वृष्टि (न) नहीं कर सकते और जो (वाम्) तुम्हारे उपदेशक तथा अध्यापक (जनानाम्) मनुष्यों की (अनृता, द्रुहः, सचन्ते) निन्दा वा दुश्चरित्र कहते हैं, उनकी (निण्यानि) वाणियें (अचिते, अभूवन्) अज्ञान की नाशक नहीं होतीं, इसलिए (अमूरा) तुम लोग पूर्वोक्त दोषों से रहित होओ, यह परमात्मा का उपदेश है॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जिन अध्यापक वा उपदेशकों में वाणी की विचित्रता नहीं पाई जाती और जिन की वेदादि सच्छास्त्रों में श्रद्धा नहीं है, उनके अज्ञाननिवृत्तिविषयक भाव संसार में कभी नहीं फैल सकते और न उनकी वाणी वृष्टि के समान सद्गुणरूप अङ्कुर उत्पन्न कर सकती है, इसी प्रकार जो अध्यापक वा उपदेशक रात्रि दिन निन्दा स्तुति में तत्पर रहते हैं, वे भी दूसरों की अज्ञानग्रन्थियों का छेदन नहीं कर सकते, इसलिए उचित है कि उपदेष्टा लोगों को निन्दा-स्तुति के भावों से सर्वथा वर्जित रहकर अपने हृदय में श्रद्धा के अङ्कुर दृढ़तापूर्वक जमाने चाहियें, ताकि सारा संसार आस्तिक भावों से विभूषित हो ॥५॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - अध्यापकोपदेशकयोः (यासु) क्रियासु (चित्रम्) वैचित्र्यम्=शक्तेर्वैलक्षण्यमित्यर्थः (न, ददृशे) न दृष्टिगतं भवति (न यक्षम्) यासु न पूजायोग्यः कश्चिद्भावः (इमाः विश्वा) तौ अध्यापकोपदेशकौ (वाम्) युवां प्रति (वृषणौ) सदुपदेशस्य वृष्टिकर्त्तारौ (न) न भवतः,अन्यच्च (वाम्) युवां प्रति (ते) एवंविधा अध्यापकोपदेशकाः ये (द्रुहः सचन्ते) द्विषन्ति तेषां (अनृता) अनृतानि (निण्यानि) वचांसि (जनानाम्) (अचिते) अज्ञानाय (अभूवन्) भवन्ति अत एव (अमूरा) अज्ञानरहिताः भवन्तः सर्वे सदुपदेशकान् स्वीकुर्य्युः॥५॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मोपदिशति,हे जनाः ! भवन्तः सर्वे अध्यापकोपदेशकयोर्विषये सर्वदैव अज्ञानरहिता भवेयुः, यतस्ते सर्वे उपदेशका अध्यापकाश्च वाग्मिनः सत्यवादिनश्च भवेयुः अन्यच्च ते स्तुतिनिन्दाकर्त्तारोऽपि न स्युः अर्थात् सर्वदैव सरलप्रकृतयः सत्यवादिनो वेदाध्ययनप्रियाश्च अध्यापकस्य उपदेशकस्य च पदे भवद्भिः स्थापनीयाः॥५॥
06 समु वाम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स᳓म् उ वां यज्ञ᳓म् महयं न᳓मोभिर्
हुवे᳓ वाम् मित्रावरुणा सबा᳓धः
प्र᳓ वाम् म᳓न्मानि ऋच᳓से न᳓वानि
कृता᳓नि ब्र᳓ह्म जुजुषन्न् इमा᳓नि
मूलम् ...{Loading}...
समु॑ वां य॒ज्ञं म॑हयं॒ नमो॑भिर्हु॒वे वां॑ मित्रावरुणा स॒बाधः॑ ।
प्र वां॒ मन्मा॑न्यृ॒चसे॒ नवा॑नि कृ॒तानि॒ ब्रह्म॑ जुजुषन्नि॒मानि॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
स᳓म् उ वां यज्ञ᳓म् महयं न᳓मोभिर्
हुवे᳓ वाम् मित्रावरुणा सबा᳓धः
प्र᳓ वाम् म᳓न्मानि ऋच᳓से न᳓वानि
कृता᳓नि ब्र᳓ह्म जुजुषन्न् इमा᳓नि
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mahayam ← √mahay- (root)
{number:SG, person:1, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
námobhiḥ ← námas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
u ← u (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
yajñám ← yajñá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
huvé ← √hū- (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sabā́dhaḥ ← sabā́dhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
mánmāni ← mánman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
návāni ← náva- 2 (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
prá ← prá (invariable)
r̥cáse ← √r̥c- (root)
{case:DAT, number:SG}
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
bráhma ← bráhman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
imā́ni ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
jujuṣan ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:ACT}
kr̥tā́ni ← √kr̥- (root)
{case:NOM, gender:N, number:PL, non-finite:PPP}
पद-पाठः
सम् । ऊं॒ इति॑ । वा॒म् । य॒ज्ञम् । म॒ह॒य॒म् । नमः॑ऽभिः । हु॒वे । वा॒म् । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । स॒ऽबाधः॑ ।
प्र । वा॒म् । मन्मा॑नि । ऋ॒चसे॑ । नवा॑नि । कृ॒तानि॑ । ब्रह्म॑ । जु॒जु॒ष॒न् । इ॒मानि॑ ॥
Hellwig Grammar
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- vāṃ ← vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- yajñam ← yajña
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- mahayaṃ ← mahayam ← mahay ← √mah
- [verb], singular, Present injunctive
- “glorify.”
- namobhir ← namobhiḥ ← namas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “adoration; court; namas [word]; bow; salute.”
- huve ← hvā
- [verb], singular, Present indikative
- “raise; call on; call; summon.”
- vām ← tvad
- [noun], accusative, dual
- “you.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- sabādhaḥ ← sabādhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “eager; ardent.”
- pra
- [adverb]
- “towards; ahead.”
- vām ← tvad
- [noun], dative, dual
- “you.”
- manmāny ← manmāni ← manman
- [noun], nominative, plural, neuter
- “hymn; idea; purpose.”
- ṛcase ← arc
- [verb noun]
- “sing; worship; honor; praise; welcome.”
- navāni ← nava
- [noun], nominative, plural, neuter
- “new; fresh; young; matutinal; recent; nava [word]; modern; fresh.”
- kṛtāni ← kṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- brahma ← brahman
- [noun], nominative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- jujuṣann ← jujuṣan ← juṣ
- [verb], plural, Perfect conjunctive (subj.)
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
- imāni ← idam
- [noun], nominative, plural, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणौ वां युवयोः यज्ञं नमोभिः नमस्कारैः स्तुतिभिः समु महयं संपूजयाम्यहम् । तदर्थं हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ वां सबाधः बाधायुक्तोऽहं हुवे आह्वयामि बाधापरिहाराय । वां युवाम् ऋचसे सेवितुं नवानि नूतनानि स्तुत्यानि वा मन्मानि स्तोत्राणि प्र भवन्वित्यध्याहारः। कृतानि मया समूहीकृतानि इमानि इदानीं क्रियमाणानि ब्रह्म परिवृढानि स्तोत्राणि युवां जुजुषन् प्रीणयन्तु ॥
Wilson
English translation:
“I offer sacrifice to you two with praises, I invoke you, Mitra and Varuṇa, when in trouble; may thepresent hymns be capable of gratifying you; may these (my) prayers be acceptable to you both.”
Jamison Brereton
I make the sacrifice great for you two with my acts of reverence; eagerly I call upon you two, Mitra and Varuṇa;
my new thoughts (go) forth to you to chant praise. They will enjoy these formulations created (by me)!
Griffith
I will exalt your sacrifice with homage: as priest, I, Mitra-Varuna, invoke you.
May these new hymns and prayers that I have fashioned delight you to the profit of the singer.
Macdonell
With reverence I will consecrate your offering; With zeal I call you, Varuṇa and Mitra. These novel thoughts to praise you are intended: May these the prayers that I have offered please you.
Geldner
Ich erhöhe euer Opfer durch Verbeugung; ich rufe euch, Mitra und Varuna, eindringlich an. Um euch zu preisen trage ich neue Dichtungen vor; diese Erbauungen, die euch bereitet sind, mögen gefallen
Grassmann
Mit Ehrfurcht will ich euer Opfer feiern, euch ruf’ ich, Mitra-Varuna, mit Inbrunst, Euch sollen preisen diese neuen Lieder, erwünscht sei euch dies Flehn, das ich euch weihte.
Elizarenkova
Я хочу возвеличить вашу жертву поклонениями.
Я настойчиво зову вас, о Митра-Варуна.
Я пред(лагаю) новые молитвы для исполнения вам.
Пусть (вам) доставят радость эти сотворенные (для вас) священные слова!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - विषयः
अब परमात्मा उपदेशकों के वेदवाणीयुक्त होने का उपदेश करते हैं।
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणा) हे अध्यापक तथा उपदेशकों ! (सबाधः) मैं जिज्ञासु (वाम्) तुम्हारे (महयम्, यज्ञम्) प्रशंसनीय यज्ञ को (सम्, ऊम्) भलेप्रकार (नमोभिः) सत्कारपूर्वक (हुवे) ग्रहण करता हूँ (वाम्) आपके (नवानि) नये (मन्मानि) व्याख्यान (प्र, ऋचसे) पदार्थज्ञान के बढ़ानेवाले हैं और (वाम्) आपके (कृतानि) दिये हुए (इमानि) ये व्याख्यान (ब्रह्म, जुजुषन्) परमात्मा के साथ जोड़ते हैं॥६॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक तथा उपदेशकों ! मैं जिज्ञासु तुम्हारे यज्ञों को सत्कारपूर्वक स्वीकार करता हुआ प्रार्थना करता हूँ कि आपके उपदेश मुझे ब्रह्मकी प्राप्ति करायें ॥६॥
आर्यमुनि (सं) - विषयः
अथ वेदज्ञा एवोपदेशका भवेयुरित्युपदिश्यते।
आर्यमुनि (सं)- पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणा) हे अध्यापकोपदेशकौ ! (वाम्) युवयोः (महयम्) सत्कारार्हं यज्ञं (सबाधः) जिज्ञासुरहं (नमोभिः) सत्कारैः (समु) सम्यक्तया (हुवे) स्वीकुर्याम् अन्यच्च (वाम्) युवयोः करुणया (नवानि,मन्मानि) नूतनव्याख्यानानि (प्र ऋचसे) पदार्थज्ञानविवृद्धये (कृतानि) दत्तानि, अन्यच्च (वाम्) युवयोः इमानि व्याख्यानानि (ब्रह्म,जुजुषन्) ब्रह्मसम्बन्धीनि॥६॥
आर्यमुनि (सं)- भावार्थः
भावार्थभाषाः - ईश्वरो वदति–हे अध्यापकोपदेशकौ ! भवतोः प्रवचनरूपः=अध्यापनरूपः उपदेशरूपश्च यज्ञः मयाऽऽद्रियते, अन्यच्च वेदार्थबोधकानि यानि यानि नूतनानि व्याख्यानानि तानि तानि भवद्भिः सर्वदैव दातव्यानि, यैर्वेदस्य ख्यातिर्वर्द्धेत, तद्द्वारा स्वजीवनमपि सफलीकुरुतां भवन्तौ, अस्मिन् मन्त्रे यत्कृतानि इति पदं तन्न मनुष्यस्य कृतिं बोधयति, अपि तु ईश्वरस्यैव कृतिं बोधयति, कुतः, वेदानामीश्वरज्ञानत्वात् नित्यत्वाच्च, प्रतिपादनं चैतत्–“अस्य वा महतो भूतस्य निःश्वसितमेतद् यदृग्वेदो यजुर्वेदः सामवेदोऽथर्वाङ्गिरसः”बृहदा० ४।५।११ इत्यत्रेति॥६॥
07 इयं देव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इयं᳓ देव पुरो᳓हितिर् युव᳓भ्यां
यज्ञे᳓षु मित्रावरुणाव् अकारि
वि᳓श्वानि दुर्गा᳓ पिपृतं तिरो᳓ नो
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यं दे॑व पु॒रोहि॑तिर्यु॒वभ्यां॑ य॒ज्ञेषु॑ मित्रावरुणावकारि ।
विश्वा॑नि दु॒र्गा पि॑पृतं ति॒रो नो॑ यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इयं᳓ देव पुरो᳓हितिर् युव᳓भ्यां
यज्ञे᳓षु मित्रावरुणाव् अकारि
वि᳓श्वानि दुर्गा᳓ पिपृतं तिरो᳓ नो
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
genre M;; repeated line
Morph
devā = ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
puróhitiḥ ← puróhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yuvábhyām ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:DU}
akāri ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
mitrāvaruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
durgā́ ← durgá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pipr̥tam ← √pr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tirás ← tirás (invariable)
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
इ॒यम् । दे॒व॒ । पु॒रःऽहि॑तिः । यु॒वऽभ्या॑म् । य॒ज्ञेषु॑ । मि॒त्रा॒व॒रु॒णौ॒ । अ॒का॒रि॒ ।
विश्वा॑नि । दुः॒ऽगा । पि॒पृ॒त॒म् । ति॒रः । नः॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- purohitir ← purohitiḥ ← purohiti
- [noun], nominative, singular, feminine
- yuvabhyāṃ ← yuvabhyām ← yuvan
- [noun], dative, dual, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- mitrāvaruṇāv ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- akāri ← kṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- durgā ← durga
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fortress; stronghold; difficulty; danger; passage.”
- pipṛtaṃ ← pipṛtam ← pṛ
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; promote; rescue; help.”
- tiro ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
इयन्देतेतिसप्तमीगता ॥ ७ ॥उत्सूर्यइति षळृचं सप्तमं सूक्तं अत्रानुक्रमणिका-उत्सूर्यः षळाद्यास्तिस्रः सौर्यइति वसिष्ठऋषिः त्रिष्टुप् छन्दः आद्यास्तिस्रः सूर्यदेवत्याः शिष्टामित्रावरुणदेवत्याः सूक्तविनियोगोलैङ्गिकः ।
Wilson
English translation:
“To you, divine Mitra and Varuṇa, to you this adoration at sacrifices is addressed; remove from us alldifficulties, and ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
This installation of the god [=Agni] to the fore has been made for you two, Mitra and Varuṇa.
Take us across all difficulties. – Do you protect us always with your
blessings.
Griffith
This priestly task, Gods! Varuna and Mitra! hath been performed for you at sacrifices.
Convey us safely over every peril. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Macdonell
For you, O gods, this service has been rendered At sacrifices, Varuṇa and Mitra, Across all dangers do ye safely take us. Ye gods protect us evermore with blessings.
Geldner
Für euch, Götter Mitra und Varuna, ward dieses Purohitaamt bei den Opfern ausgeübt. Helfet uns über alle Fährlichkeiten hinweg!-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Dies Priesterwerk ist euch vollbracht, o Götter, bei diesen Opfern, Varuna und Mitra, Durch alle Drangsal führet uns hinüber; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Для вас, о два бога Митра, Варуна,
Совершалась эта служба пурохиты на жертвоприношениях.
Переправьте нас через все трудности!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणौ, युवभ्याम्) अध्यापक और उपदेशक आप दोनों (यज्ञेषु) यज्ञों में (इयम्, देव, पुरोहितिः) सब विद्वानों के हित करनेवाली वाणी (अकारि) कथन करें और (नः) हमारी (विश्वानि, दुर्गा) सब प्रकार की विषमता को (तिरः) तिरस्कार करके (पिपृतम्) नष्ट करें, (यूयम्) आप लोग (नः) हमको (सदा) नित्यप्रति (स्वस्तिभिः) अपनी मङ्गलप्रद वाणियों से (पात) कल्याणदायक उपदेश करते रहें॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मा उपदेश करते हैं कि कर्म, उपासना तथा ज्ञान इन तीनों प्रकार के यज्ञों में अध्यापक तथा उपदेशक ही पुरोहित का कार्य्य करते और यही जनता=जनसमूह को सब विघ्नों से बचाकर उसकी रक्षा करते हैं, इसलिये जनता को समष्टिरूप से इनसे स्वस्ति की प्रार्थना करनी चाहिये ॥७॥३॥ इकसठ ६१वाँ सूक्त समाप्त हुआ ॥
आर्यमुनि - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रावरुणौ) हे अध्यापकोपदेशकौ ! (युवभ्याम्) भवद्भ्यां (यज्ञेषु) यज्ञादिषु (इयम्,देव,पुरोहितिः) देवानां हितकारिणीयं वाक् (अकारि) कृता, अन्यच्च (नः) अस्माकं (विश्वानि) सम्पूर्णानि (दुर्गा) विषमाणि विघ्नानीत्यर्थः (तिरः) तिरस्कृत्य (पिपृतम्) नाशयतम्,यूयं (स्वस्तिभिः) कल्याणकारिणीभिर्वाणीभिः (सदा) सर्वदा (नः) अस्मान् (पात) रक्षत॥७॥
आर्यमुनि - भावार्थः
भावार्थभाषाः - परमात्मोपदिशति, कर्मोपासनाज्ञानात्मकेषु यज्ञेषु अध्यापकोपदेशकाभ्यामेव पुरोहितस्य कर्म्म कारयितव्यम्, नान्येभ्यः,यत एवंविधा विद्वांसः याज्ञिका भवन्ति अत एभ्य एव स्वस्तिवाचनस्य प्रार्थना करणीया नान्येभ्य इति॥७॥