सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
॥ श्रीगणेशाय नमः ॥
यस्य निःश्वसितं वेदा यो वेदेभ्योऽखिलं जगत्।
निर्ममे तमहं वन्दे विद्यातीर्थमहेश्वरम् ॥
व्याख्याय निगमाभिज्ञः पञ्चमस्य चतुर्थकम् ।
अध्यायं सायणाचार्यः पञ्चमं व्याकरोत्यथ ।।
तत्र ‘ यदद्य सूर्य ’ इति द्वादशर्चं पञ्चमं सूक्तम् । अत्रानुक्रमणिका – यदद्य मैत्रावरुणं तु वै सौर्याद्या ’ इति । मण्डलद्रष्टा वसिष्ठ ऋषिः । अनुक्तत्वात्त्रिष्टुप् छन्दः । ‘तु वै ’ इत्युक्तत्वादेतदादीनि सप्त सूक्तानि मित्रावरुणदेवत्यानि आद्या सूर्यदेवत्या । विनियोगो लैङ्गिकः ॥
Jamison Brereton
60 (576)
Mitra and Varuṇa
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
12 verses: triṣṭubh
The opening four verses describe the rising Sun, who watches over the good and evil that people do. As such, he is the agent of Mitra, Varuṇa, and Aryaman, since they are the gods whose central character is to govern the actions of mor tals. In verses 3–4 the poet blends the offerings that rise to the gods at dawn with the antelopes of the Sun that carry him aloft. These antelopes are “rich in ghee” (vs. 3), as the offerings would be. In verse 4 the “strengthening, honeyed ones” are primarily the offerings given to Mitra and Varuṇa, but juxtaposed to the Sun’s ascent and to the description of his antelopes, they also become reflections of these antelopes, lifting the Sun to the heaven. In 4cd the Ādityas clear a path for the Sun, and this image leads to the principal theme of the succeeding verses and of the hymn itself—the ability of the Ādityas to lead even through difficult circumstances. The Ādityas keep away those who oppose the truths they embody (vs. 5), and they guide even those who may not understand their truths (vss. 6–7). The “unwinking, perceptive ones” in 7a might be the gods themselves, although they could also be the spies of Mitra and Varuṇa, who are described in similar ways (cf. VII.61.3, 5) and who would be present both in heaven and on earth (cf. VI.61.3).
If there is benefit in following the Ādityas, there is also danger in not doing so. The poet warns of the anger of the Ādityas (vs. 8), the hostility of Aryaman (vs. 9), the secret attack they can bring, and the hidden strength they possess (vs. 10). All this leaves the poet and his people “trembling” (vs. 10) before them. The sense of danger, either from those who do not follow the ways of the Ādityas or from not following those ways, is strongly articulated in the second half of the hymn. It is also here that the hymn designates Sudās, the king, as the special recipient of the Ādityas’ protection and mercy (vss. 8, 9). This may point toward a time in which the king and his people were trying to find and to establish a settlement after the normal period of migration and battle, a time that might well be one of particular peril.
01 यदद्य सूर्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् अद्य᳓ सूरिय ब्र᳓वो अ᳓नागा
उद्य᳓न् मित्रा᳓य व᳓रुणाय सत्य᳓म्
वयं᳓ देवत्रा᳓ अदिते सियाम
त᳓व प्रिया᳓सो अर्यमन् गृण᳓न्तः
मूलम् ...{Loading}...
यद॒द्य सू॑र्य॒ ब्रवोऽना॑गा उ॒द्यन्मि॒त्राय॒ वरु॑णाय स॒त्यम् ।
व॒यं दे॑व॒त्रादि॑ते स्याम॒ तव॑ प्रि॒यासो॑ अर्यमन्गृ॒णन्तः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - सूर्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓द् अद्य᳓ सूरिय ब्र᳓वो अ᳓नागा
उद्य᳓न् मित्रा᳓य व᳓रुणाय सत्य᳓म्
वयं᳓ देवत्रा᳓ अदिते सियाम
त᳓व प्रिया᳓सो अर्यमन् गृण᳓न्तः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
adyá ← adyá (invariable)
ánāgāḥ ← ánāgas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
brávaḥ ← √brū- (root)
{number:SG, person:2, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
sūrya ← sū́rya- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitrā́ya ← mitrá- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
satyám ← satyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
udyán ← √i- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
váruṇāya ← váruṇa- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
adite ← áditi- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:SG}
devatrā́ ← devatrā́ (invariable)
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
aryaman ← áryaman- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
gr̥ṇántaḥ ← √gr̥̄- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
priyā́saḥ ← priyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
पद-पाठः
यत् । अ॒द्य । सू॒र्य॒ । ब्रवः॑ । अना॑गाः । उ॒त्ऽयन् । मि॒त्राय॑ । वरु॑णाय । स॒त्यम् ।
व॒यम् । दे॒व॒ऽत्रा । अ॒दि॒ते॒ । स्या॒म॒ । तव॑ । प्रि॒यासः॑ । अ॒र्य॒म॒न् । गृ॒णन्तः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- adya
- [adverb]
- “now; today; then; nowadays; adya [word].”
- sūrya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- bravo ← bravaḥ ← brū
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- “say; tell; describe; speak; state; answer; call; explain; address; proclaim; talk; talk; choose.”
- ’nāgā ← anāgāḥ ← anāgas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “blameless; impeccant.”
- udyan ← udi ← √i
- [verb noun], nominative, singular
- “rise; originate; rise; increase.”
- mitrāya ← mitra
- [noun], dative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇāya ← varuṇa
- [noun], dative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- satyam ← satya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “truth; oath; satya [word]; promise.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- devatrādite ← devatrā
- [adverb]
- devatrādite ← adite ← aditi
- [noun], vocative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- priyāso ← priyāsaḥ ← priya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “beloved; pleasant; dear; fond(p); wanted; priya [word]; favorite; good; liked; suitable; proper.”
- aryaman
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- gṛṇantaḥ ← gṛ
- [verb noun], nominative, plural
- “praise.”
सायण-भाष्यम्
हे सूर्य सर्वस्य प्रेरकैतन्नामक देव उद्यन् उदयंस्त्वं यत् यदि अद्य अस्मिन्ननुष्ठानकाले अस्मान् ब्रवः ब्रयाः । किमिति । अनागाः अनागस इति । एतेऽपापा इति यदि देवेषु मध्ये ब्रूयाः तर्हि वयं हे अदिते अदीन देव देवत्रा देवेषु देवानां मध्ये मित्राय वरुणाय च सत्यम् अवितथं स्याम अनागसो भवेम। किंच हे अर्यमन् दातः त्वां गृणन्तः स्तुवन्तः तव प्रियासः प्रियाः स्याम त्वत्प्रेमविषया भवेम । यद्वा । उत्तरार्धं एकं वाक्यम् । हे अदिते हे अर्यमन् उक्तलक्षण देव वयं देवेषु मध्ये त्वां गृणन्तस्तवैव प्रियाः स्याम । यदि मां देवेष्वपापं ब्रूयास्तर्हि तैरयमनपराधीत्यनुगृहीतस्त्वां स्तुत्वा तव प्रियो भवेयमित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“Sūrya, when rising today, declare the truḥ to Mitra and Varuṇa, that we are void of sin; may we, Aditi,be (approved of) among the gods; praising you, Aryaman, may we be dear to you.”
Jamison Brereton
If today as you arise, o Sun, you who are free of offense will speak the truth [=that we are free of offense] to Mitra and Varuṇa,
we would be (offenseless) before the gods, Aditi, and dear to you,
Aryaman, as we sing.
Griffith
WHEN thou, O Sun, this day, arising sinless, shalt speak the truth to Varuna and Mitra,
O Aditi, may all the Deities love us, and thou, O Aryaman, while we are singing.
Geldner
Wenn du heut, o Surya, die Schuldlosen melden wirst, so sollst du bei deinem Aufgang dem Mitra und Varuna die Wahrheit melden. Wir möchten vor den Göttern schuldlos, o Aditi, als Sänger dir lieb sein, o Aryaman.
Grassmann
Wenn du beim Aufgang heut uns wahrhaft schuldlos, o Sonne nennst dem Varuna und Mitra, So werden wir, o Aditi, den Göttern und dir, o Arjaman, wir Sänger lieb sein.
Elizarenkova
Если сегодня, о Сурья, восходя, ты провозгласишь род человеческий невиновным,
(Провозглашая) истину Митре (и) Варуне,
Пусть будем мы (такими) перед богами, о Адити,
Приятными тебе, о Арьяман, когда мы воспеваем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- सूर्यः
- वसिष्ठः
- पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब मनुष्यों को किसकी प्रार्थना करनी चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सूर्य) सूर्य्य के समान वर्त्तमान (अदिते) अविनाशी और (अर्यमन्) न्यायकारी जगदीश्वर ! (यत्) जो (अनागाः) अपराध से रहित आप हम लोगों को (उद्यन्) उद्यत कराते हुए सूर्य्य जैसे वैसे (मित्राय) मित्र और (वरुणाय) श्रेष्ठ जन के लिये (सत्यम्) यथार्थ बात को (ब्रवः) कहिये, वैसे हम लोगों के लिये कहिये जिससे आप की (देवत्रा) विद्वानों में (गृणन्तः) स्तुति करते हुए हम लोग (तव) आपके (अद्य) इस समय (प्रियासः) प्रिय (स्याम) होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! आप लोग सूर्य्य के सदृश प्रकाशक परमात्मा ही की प्रार्थना करो, हे परब्रह्मन् ! आप हम लोगों के आत्माओं में अन्तर्य्यामी के स्वरूप से सत्य-सत्य उपदेश करिये, जिससे आपकी आज्ञा में वर्त्ताव कर के हम लोग आप के प्रिय होवें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सूर्यादितेऽर्यमन् जगदीश्वर ! यद्योऽनागास्त्वमस्मानुद्यन् सूर्य इव यथा मित्राय वरुणाय सत्यं ब्रवस्तथाऽस्मभ्यं ब्रूहि यतस्स्त्वां देवत्रा गृणन्तो वयं तवाद्य प्रियासस्स्याम ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मनुष्यैः कः प्रार्थनीय इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यः (अद्य) (सूर्य) सूर्य इव वर्त्तमान (ब्रवः) वद (अनागाः) अनपराधः (उद्यन्) उदयन् (मित्राय) सख्ये (वरुणाय) श्रेष्ठाय (सत्यम्) यथार्थम् (वयम्) (देवत्रा) देवेषु विद्वत्सु (अदिते) अविनाशिन् (स्याम) (तव) (प्रियासः) प्रियाः (अर्यमन्) न्यायकारिन् (गृणन्तः) स्तुवन्तः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! भवन्तं सूर्यवत्प्रकाशकं परमात्मानमेवं प्रार्थयन्तु, हे परब्रह्मन् ! भवान्नस्माकमात्मस्वन्तर्यामिरूपेण सत्यं सत्यमुपदिशतु येन तवाज्ञायां वर्तित्वा वयं भवत्प्रिया भवेमेति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात सूर्य इत्यादी दृष्टांतांनी विद्वानांच्या गुण व कर्माचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्तांच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! तुम्ही सूर्याप्रमाणे प्रकाशक असलेल्या परमात्म्याची प्रार्थना करा. हे परब्रह्मा ! तू आमच्या आत्म्यामध्ये अंतर्यामी स्वरूपाने खराखरा उपदेश कर. ज्यामुळे तुझ्या आज्ञेत वागून आम्ही तुझे प्रिय बनावे. ॥ १ ॥
02 एष स्य - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
एष᳓ स्य᳓ मित्रावरुणा नृच᳓क्षा
उभे᳓ उ᳓द् एति सू᳓रियो अभि᳓ ज्म᳓न्
वि᳓श्वस्य स्थातु᳓र् ज᳓गतश् च गोपा᳓
ऋजु᳓ म᳓र्तेषु वृजिना᳓ च प᳓श्यन्
मूलम् ...{Loading}...
ए॒ष स्य मि॑त्रावरुणा नृ॒चक्षा॑ उ॒भे उदे॑ति॒ सूर्यो॑ अ॒भि ज्मन् ।
विश्व॑स्य स्था॒तुर्जग॑तश्च गो॒पा ऋ॒जु मर्ते॑षु वृजि॒ना च॒ पश्य॑न् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
एष᳓ स्य᳓ मित्रावरुणा नृच᳓क्षा
उभे᳓ उ᳓द् एति सू᳓रियो अभि᳓ ज्म᳓न्
वि᳓श्वस्य स्थातु᳓र् ज᳓गतश् च गोपा᳓
ऋजु᳓ म᳓र्तेषु वृजिना᳓ च प᳓श्यन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
eṣá ← eṣá (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
nr̥cákṣāḥ ← nr̥cákṣas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syá ← syá- ~ tyá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
abhí ← abhí (invariable)
eti ← √i- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
jmán ← kṣám- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ubhé ← ubhá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:DU}
út ← út (invariable)
ca ← ca (invariable)
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jágataḥ ← jágat- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
sthātúḥ ← sthātár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
víśvasya ← víśva- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
márteṣu ← márta- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
páśyan ← √paś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
r̥jú ← r̥jú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
vr̥jinā́ ← vr̥jiná- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
ए॒षः । स्यः । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । नृ॒ऽचक्षाः॑ । उ॒भे इति॑ । उत् । ए॒ति॒ । सूर्यः॑ । अ॒भि । ज्मन् ।
विश्व॑स्य । स्था॒तुः । जग॑तः । च॒ । गो॒पाः । ऋ॒जु । मर्ते॑षु । वृ॒जि॒ना । च॒ । पश्य॑न् ॥
Hellwig Grammar
- eṣa ← etad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); etad [word].”
- sya ← tya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “that.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- nṛcakṣā ← nṛ
- [noun], masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- nṛcakṣā ← cakṣāḥ ← cakṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “eye; look; radiance.”
- ubhe ← ubh
- [noun], accusative, dual, neuter
- “both(a).”
- ud
- [adverb]
- “up.”
- eti ← i
- [verb], singular, Present indikative
- “go; travel; enter (a state); return; walk; continue; reach; ask.”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- jman
- [noun], locative, singular, masculine
- viśvasya ← viśva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- sthātur ← sthātuḥ ← sthātṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- jagataś ← jagataḥ ← jagat
- [noun], genitive, singular, masculine
- “movable; Jagatī; moving.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- gopā ← gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, singular, masculine
- “herder; defender.”
- ṛju
- [noun], accusative, singular, neuter
- “honest; straight; straight; ṛju [word]; sincere; erect; upright.”
- marteṣu ← marta
- [noun], locative, plural, masculine
- “man.”
- vṛjinā ← vṛjina
- [noun], accusative, plural, neuter
- “deceitful; crooked; bent.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- paśyan ← paś
- [verb noun], nominative, singular
- “see; view; watch; meet; observe; think of; look; examine; behold; visit; understand.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा एषः पुरतो दृश्यमानः स्यः सः सर्वैः स्तुत्यत्वेन प्रसिद्धः नृचक्षाः नृणां मनुष्याणां द्रष्टा सूर्यः उभे द्यावापृथिव्यौ अभि अभिलक्ष्य उदेति ज्मन् अन्तरिक्षे गच्छन् । स विशेष्यते । विश्वस्य सर्वस्य स्थातुः स्थावरस्य जगतः जङ्गमस्य च गोपाः गोपायिता। किं कुर्वन् । ‘मर्तेषु मनुष्येषु स्थितानि ऋजु ऋजूनि सुकृतानि वृजिना वृजिनानि पापानि च पश्यन् ॥
Wilson
English translation:
“This Sūrya, the beholder of man, rises, Mitra and Varuṇa, upon both (heaven and earth), moving (inthe sky); he who is the preserver of all that is stationary or moveable, witnessing the upright acts or the sins ofmortals.”
Jamison Brereton
O Mitra and Varuṇa, this very Sun, who draws the gaze of men, rises up over both [=standing and moving beings] on earth—
the herdsman of everything, (both) the standing and the moving, seeing the straight and crooked (acts) among mortals.
Griffith
Looking on man, O Varuna and Mitra, this Sun ascendeth up by both the pathways,
Guardian of all things fixt, of all that moveth, beholding good and evil acts of mortals.
Geldner
Da geht, o Mitra und Varuna, Surya, der Aufseher, über beiden auf der Erde auf, der Wächter über alles was steht und geht, Rechtes und Schlechtes unter den Sterblichen erschauend.
Grassmann
Der Sonnengott geht auf, Varuna-Mitra, zur Doppelwelt hinschreitend, männerschauend, Des stehenden und wandernden Behüter, beschauend Recht und Unrecht an den Menschen.
Elizarenkova
Вот этот Сурья, смотрящий на людей, о Митра-Варуна!
Он восходит навстречу обоему на земле:
Он хранитель всего, что стоит и что движется,
Видя прямое среди людей и кривое.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वह कैसा जगदीश्वर किसके सदृश क्या करता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (एषः) (स्यः) सो यह (नृचक्षाः) मनुष्यों के कर्मों को देखनेवाला परमात्मा (उभे) दोनों प्रकार के स्थूल और सूक्ष्म संसार में जैसे (ज्मन्) भूमि में (सूर्यः) सूर्य्य लोक (अभि, उत्, एति) सब ओर से उदय करता है, वैसे (विश्वस्य) सम्पूर्ण (स्थातुः) नहीं चलनेवाले और (जगतः) चलनेवाले संसार का भी (गोपाः) रक्षक वह (मर्तेषु) मनुष्यों में (ऋजु) सरलतापूर्वक (वृजिना) सेनाओं को (च) और (पश्यन्) विशेष कर के जानता हुआ (मित्रावरुणा) सब के प्राण और उदान वायु को प्रकाशित करता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। हे मनुष्यो ! जैसे उदय को प्राप्त हुआ सूर्य्य समीप में वर्त्तमान स्थूल जगत् को प्रकाशित करता है, वैसे अन्तर्य्यामी ईश्वर स्थूल और सूक्ष्म जगत् और जीवों को सब प्रकार से प्रकाशित करता है और सब की उत्तम प्रकार रक्षा कर के सब के कर्मों को देखता हुआ यथायोग्य फल देता है ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! एषः स्यो नृचक्षाः परमात्मोभे स्थूलसूक्ष्मे जगति यथा ज्मन् सूर्योऽभ्युदेति तथा विश्वस्य स्थातुर्जगतश्च गोपाः मर्तेष्वृजु वृजिना च पश्यन् मित्रावरुणा प्रकाशयति ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स जगदीश्वरः कीदृशः किंवत्किं करोतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (एषः) (स्यः) सः (मित्रावरुणा) सर्वेषां प्राणोदानौ (नृचक्षाः) नृणां कर्मणां द्रष्टा (उभे) द्वे (उत्) (एति) उदयं करोति (सूर्यः) सवितृलोकः (अभि) अभितः (ज्मन्) भूमौ। ज्मेति पृथिवीनाम। (निघं०१.१)। (विश्वस्य) सर्वस्य (स्थातुः) स्थावरस्य (जगतः) जङ्गमस्य (च) (गोपाः) रक्षकः (ऋजु) सरलम् (मर्तेषु) मनुष्येषु (वृजिना) वृजिनानि बलानि (च) (पश्यन्) विजानन् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथोदितः सूर्यः सन्निहितं स्थूलं जगत् प्रकाशयति तथान्तर्यामीश्वरस्स्थूलं सूक्ष्मं जगज्जीवांश्च सर्वतः प्रकाशयति सर्वान् संरक्ष्य सर्वेषां कर्माणि पश्यन् यथायोग्यं फलं प्रयच्छति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जसा उदयोन्मुख सूर्य सन्निहित स्थूल जगाला प्रकाशित करतो तसा अंतर्यामी ईश्वर स्थूल, सूक्ष्म जगाला व जीवांना सर्व प्रकारे प्रकाशित (प्रकट) करतो. सर्वांचे उत्तम प्रकारे रक्षण करून सर्वांचे कर्म पाहून यथायोग्य फळ देतो. ॥ २ ॥
03 अयुक्त सप्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓युक्त सप्त᳓ हरि᳓तः सध᳓स्थाद्
या᳓ ईं व᳓हन्ति सू᳓रियं घृता᳓चीः
धा᳓मानि मित्रावरुणा युवा᳓कुः
सं᳓ यो᳓ यूथे᳓व ज᳓निमानि च᳓ष्टे
मूलम् ...{Loading}...
अयु॑क्त स॒प्त ह॒रितः॑ स॒धस्था॒द्या ईं॒ वह॑न्ति॒ सूर्यं॑ घृ॒ताचीः॑ ।
धामा॑नि मित्रावरुणा यु॒वाकुः॒ सं यो यू॒थेव॒ जनि॑मानि॒ चष्टे॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓युक्त सप्त᳓ हरि᳓तः सध᳓स्थाद्
या᳓ ईं व᳓हन्ति सू᳓रियं घृता᳓चीः
धा᳓मानि मित्रावरुणा युवा᳓कुः
सं᳓ यो᳓ यूथे᳓व ज᳓निमानि च᳓ष्टे
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áyukta ← √yuj- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:MED}
harítaḥ ← harít- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sadhásthāt ← sadhástha- (nominal stem)
{case:ABL, gender:N, number:SG}
saptá ← saptá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ghr̥tā́cīḥ ← ghr̥tā́ñc- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
īm ← īm (invariable)
sū́ryam ← sū́rya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
váhanti ← √vah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
dhā́māni ← dhā́man- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yuvā́kuḥ ← yuvā́ku- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
cáṣṭe ← √cakṣ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
jánimāni ← jániman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
sám ← sám (invariable)
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yūthā́ ← yūthá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
पद-पाठः
अयु॑क्त । स॒प्त । ह॒रितः॑ । स॒धऽस्था॑त् । याः । ई॒म् । वह॑न्ति । सूर्य॑म् । घृ॒ताचीः॑ ।
धामा॑नि । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । यु॒वाकुः॑ । सम् । यः । यू॒थाऽइ॑व । जनि॑मानि । चष्टे॑ ॥
Hellwig Grammar
- ayukta ← yuj
- [verb], singular, Athematic s aor. (Ind.)
- “mix; use; endow; yoke; accompany; to practice Yoga; connect; hire; administer; compound; affect; add; concentrate; unite; join; prosecute; combine; supply; compound; attach to; appoint; fill; process; mobilize; mount; complement; eat; join; treat; coincide; affect; challenge.”
- sapta ← saptan
- [noun], accusative, singular, neuter
- “seven; seventh.”
- haritaḥ ← harit
- [noun], accusative, plural, feminine
- “mare; quarter.”
- sadhasthād ← sadhasthāt ← sadhastha
- [noun], ablative, singular, neuter
- “dwelling; location; home.”
- yā ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- īṃ ← īm ← īṃ
- [adverb]
- vahanti ← vah
- [verb], plural, Present indikative
- “transport; bring; marry; run; drive; vāhay; drive; run; pull; nirvāpay; blow; transport; discharge; assume; remove.”
- sūryaṃ ← sūryam ← sūrya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- ghṛtācīḥ ← ghṛtāñc
- [noun], accusative, plural, feminine
- dhāmāni ← dhāman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “domain; dwelling; law; appearance; light; race; agreement; color; location.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- yuvākuḥ ← yuvāku
- [noun], nominative, singular, masculine
- “your(a).”
- saṃ ← sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- yūtheva ← yūthā ← yūtha
- [noun], accusative, plural, neuter
- “herd; troop; battalion.”
- yūtheva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- janimāni ← janiman
- [noun], accusative, plural, neuter
- “birth; offspring; origin; kind; being.”
- caṣṭe ← cakṣ
- [verb], singular, Present indikative
- “watch; look.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ युवयोरागमनाय सधस्थात् सहस्थानादन्तरिक्षात् अन्तरिक्षे सप्त सर्पणस्वभावान् एतत्संख्याकान् वा हरितः हरिद्वर्णानश्वान् अयुक्त युक्तवान् रथे । ‘हरित आदित्यस्य ’ इति हि निरुक्तम् । याः हरितः ईम् एनम् सूर्यं देवं घृताचीः घृताञ्चना उदकवत्यः । उदकप्रदा इत्यर्थः । तादृश्यः सत्यो वहन्ति ता अयुक्त । अथोदितः सन् धामानि स्थानानि लोकान् जनिमानि जन्मानि । जन्मभाजः प्राणिन इत्यर्थः। तांश्च युवाकुः युवां कामयमानः यः देवः सं चष्टे सम्यक् पश्यति यूथेव गोयूथानीव यूथपाः । स यथा सर्वं यूथं तदवान्तरगोव्यक्तिं च सम्यक् पश्यति तद्वल्लोकान् प्राणिनश्च पश्यति ॥
Wilson
English translation:
“He has harnessed his seven bay steeds, Mitra and Varuṇa, (to come) from your commondwelling-plural ce, (the firmament); the horses that, shedding water, convey that Sūrya who, friendly to you both,(contemplates all) regions, and looks carefully upon living creatures as (a herdsman) upon the herd.”
Jamison Brereton
He has harnessed from his abode his seven antelopes, which, rich in ghee, convey him, the Sun,
who, seeking you, o Mitra and Varuṇa, surveys your domains and the tribes (of men), like your herds.
Griffith
He from their home hath yoked the Seven gold Coursers who, dropping oil and fatness, carry Surya.
Yours, Varuna and Mitra, he surveyeth the worlds and living creatures like a herdsman.
Geldner
Er hat jetzt die sieben schmalzigen Falbinnen von ihrem Stand weg angeschirrt, die den Surya fahren, der in eurem Dienste eure Schöpfungen, Mitra und Varuna, die Geschlechter wie der Hirt die Herden überwacht.
Grassmann
Aus seinem Sitze schirrt er sieben Rosse, die buttertriefend ihn, den Lichtgott, fahren, Zu eurem Thron euch beide liebend eilt er, die Wesen musternd, wie ein Hirt die Heerde.
Elizarenkova
(Вот) запряг он семь рыжих кобылиц, (выведя их) из общего стойла,
(Тех,) богатых жиром, что возят Сурью,
Который предан вам, о Митра-Варуна,
(И) озирает (ваши) установления, роды (людские), словно (пастух) стада.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (सप्त) सात (हरितः) दिशा और (याः) जो (घृताचीः) रात्रियाँ (सधस्थात्) तुल्य स्थान से (सूर्यम्) सूर्य्य को और (ईम्) जल को (वहन्ति) धारण करती हैं, वैसे (यः) जो (अयुक्त) युक्त होता है (धामानि) जन्म, स्थान और नाम को (मित्रावरुणा) प्राण और उदान वायु को (युवाकुः) उत्तम प्रकार संयुक्त करनेवाला हुआ (यूथेव) समूहों के सदृश (जनिमानि) जन्मों को (सम्, चष्टे) प्रकाशित करता है, उसको आप लोग जनाइये ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । जैसे पवन सूर्य्य लोकों को सब ओर से धारण करते हैं, वैसे विद्वान् जन सूर्य्य, प्राण और पृथिवी आदि की विद्या को जानें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथा सप्त हरितो या घृताची रात्रयस्सधस्थात् सूर्यमीं वहन्ति तथा योऽयुक्त धामानि मित्रावरुणा युवाकुस्सन् यूथेव जनिमानि सं चष्टे तं यूयं बोधयत ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अयुक्त) युञ्जते (सप्त) एतत्संख्याकाः (हरितः) दिशः। हरित इति दिङ्नाम। (निघं०१.६)। (सधस्थात्) समानस्थानात् (याः) (ईम्) उदकम् (वहन्ति) (सूर्यम्) (घृताचीः) रात्रयः (धामानि) जन्मस्थाननामानि (मित्रावरुणा) प्राणोदानौ (युवाकुः) सुसंयोजकः (सम्) (यः) (यूथेव) यूथानि समूहा इव (जनिमानि) जन्मानि (चष्टे) प्रकाशयति ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । यथा वायवस्सूर्यान् लोकान् सर्वतो वहन्ति तथा विद्वांसस्सूर्यप्राणपृथिव्यादिविद्या जानीयुः ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. जसे वायू सूर्याला सर्व प्रकारे धारण करतात तसे विद्वान लोक सूर्य, प्राण व पृथ्वी इत्यादींची विद्या जाणतात. ॥ ३ ॥
04 उद्वां पृक्षासो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
उ᳓द् वाम् पृक्षा᳓सो म᳓धुमन्तो अस्थुर्
आ᳓ सू᳓रियो अरुहच् छुक्र᳓म् अ᳓र्णः
य᳓स्मा आदित्या᳓ अ᳓ध्वनो र᳓दन्ति
मित्रो᳓ अर्यमा᳓ व᳓रुणः सजो᳓षाः
मूलम् ...{Loading}...
उद्वां॑ पृ॒क्षासो॒ मधु॑मन्तो अस्थु॒रा सूर्यो॑ अरुहच्छु॒क्रमर्णः॑ ।
यस्मा॑ आदि॒त्या अध्व॑नो॒ रद॑न्ति मि॒त्रो अ॑र्य॒मा वरु॑णः स॒जोषाः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
उ᳓द् वाम् पृक्षा᳓सो म᳓धुमन्तो अस्थुर्
आ᳓ सू᳓रियो अरुहच् छुक्र᳓म् अ᳓र्णः
य᳓स्मा आदित्या᳓ अ᳓ध्वनो र᳓दन्ति
मित्रो᳓ अर्यमा᳓ व᳓रुणः सजो᳓षाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M;; repeated line
genre M
genre M;; repeated line
Morph
asthuḥ ← √sthā- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
mádhumantaḥ ← mádhumant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pr̥kṣā́saḥ ← pr̥kṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
út ← út (invariable)
vām ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:DU}
ā́ ← ā́ (invariable)
árṇaḥ ← árṇas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aruhat ← √ruh- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:ACT}
śukrám ← śukrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
sū́ryaḥ ← sū́rya- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ádhvanaḥ ← ádhvan- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ādityā́ḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
rádanti ← √rad- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yásmai ← yá- (pronoun)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sajóṣāḥ ← sajóṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
उत् । वा॒म् । पृ॒क्षासः॑ । मधु॑ऽमन्तः । अ॒स्थुः॒ । आ । सूर्यः॑ । अ॒रु॒ह॒त् । शु॒क्रम् । अर्णः॑ ।
यस्मै॑ । आ॒दि॒त्याः । अध्व॑नः । रद॑न्ति । मि॒त्रः । अ॒र्य॒मा । वरु॑णः । स॒ऽजोषाः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ud
- [adverb]
- “up.”
- vām ← tvad
- [noun], genitive, dual
- “you.”
- pṛkṣāso ← pṛkṣāsaḥ ← pṛkṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “strong; full of life.”
- madhumanto ← madhumantaḥ ← madhumat
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sweet; honeyed; sweet; pleasant.”
- asthur ← asthuḥ ← sthā
- [verb], plural, Root aorist (Ind.)
- “stay; stand; situate; exist; [in]; resist; endure; put; soak; be; stop; adhere; get stale; concentrate; grow; trust; wake; consociate; last; dwell; lie; stand; stop.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- sūryo ← sūryaḥ ← sūrya
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sun; Surya; sūrya [word]; right nostril; twelve; Calotropis gigantea Beng.; sūryakānta; sunlight; best.”
- aruhacchukram ← aruhat ← ruh
- [verb], singular, Imperfect
- “heal; grow; cicatrize; climb; board; ascend; grow.”
- aruhacchukram ← śukram ← śukra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “bright; clear; white; light; pure.”
- arṇaḥ ← arṇas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “body of water; water.”
- yasmā ← yasmai ← yad
- [noun], dative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ādityā ← ādityāḥ ← āditya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- adhvano ← adhvanaḥ ← adhvan
- [noun], accusative, plural, masculine
- “way; journey; adhvan [word]; time; path; method; road; time; distance.”
- radanti ← rad
- [verb], plural, Present indikative
- “dig.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणौ वां युवयोरर्थाय पृक्षासः अन्नानि चरुपुरोडाशादीनि मधुमन्तः माधुर्योपेतानि तत्साधनान्योषध्यादीनि वा उत् अस्थुः संपादितान्यासन् । सूर्यः च शुक्रं दीप्तम् अर्णः अर्णवमन्तरिक्षम् आ अरुहत् आरोहति । यस्मै सूर्याय तद्गमनार्थम् आदित्याः अदितेः पुत्री देवाः आध्वनः मार्गान् रदन्ति विलिखन्ति साधयन्ति । के ते। मित्रः अर्यमा वरुणः च एते त्रयोऽपि देवाः सजोषसः समानप्रीतयः सन्तः । स देव आरुहदिति ॥
Wilson
English translation:
“For yo, (Mitra and Varuṇa), the sweet-flavoured viands have been prepared; the sun has ascended theshining firmament, for whom the Ādityas and the consentient Mitra, Varuṇa, Aryaman make ready paths.”
Jamison Brereton
The strengthening, honeyed ones [=offerings] belonging to you two have risen up, and the Sun has mounted the gleaming flood—
he for whom the Ādityas—Mitra, Aryaman, and Varuṇa all together— clear his roads.
Griffith
Your coursers rich in store of sweets have mounted: to the bright ocean Surya hath ascended,
For whom the Adityas make his pathway ready, Aryaman, Mitra, Varuna, accordant.
Geldner
Eure starken, honigreichen Rosse sind heraufgekommen; Surya hat jetzt das lichte Meer erstiegen, dem die Aditya´s einträchtig die Wege vorzeichnen: Mitra, Aryaman, Varuna.
Grassmann
Auf stiegen eure methbeladnen Rosse; der Sonnengott bestieg die helle Lichtflut, Dem die Aditja’s seine Bahnen brechen, Varuna, Mitra, Arjaman vereinigt.
Elizarenkova
Возникли ваши обильные, полные меда (кони).
Сурья поднялся в светлый поток,
Для которого Адитьи открывают пути:
Митра, Арьяман, Варуна единодушные.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! (वाम्) आप दोनों के जो (पृक्षासः) सींचनेवाले (मधुमन्तः) मधुर आदि गुण विद्यमान जन में वे (उत्, अस्थुः) उठें और जो (सूर्यः) सूर्य्य लोक (शुक्रम्) शुद्ध (अर्णः) जल को (आ, अरुहत्) सब ओर से चढ़ाता और (यस्मै) जिसके लिये (आदित्याः) वर्ष के महीने (अध्वनः) मार्ग के मध्य में (रदन्ति) आक्रमण करते हैं (सजोषाः) तुल्य प्रीति से सेवा करने योग्य (मित्रः) प्राण (वरुणः) जल आदि (अर्यमा) बिजुली और मार्ग के मध्य में आक्रमण करते हैं, उन सब को आप लोग यथावत् जानो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानो ! अध्यापक और उपदेशक से विद्या को प्राप्त हुए आप लोग पृथिवी आदि की विद्या को जान कर धनवान् हूजिये ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अध्यापकोपदेशकौ ! वां ये पृक्षासो मधुमन्त उत्तस्थुः यः सूर्यः शुक्रमर्ण आरुहद्यस्मा आदित्या अध्वनो रदन्ति सजोषा मित्रो वरुणोऽर्यमा चाध्वनो रदन्ति तान् सर्वान् यूयं यथावद्विजानीत ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (उत्) (वाम्) (युवयोः) (पृक्षासः) सेचकाः (मधुमन्तः) मधुरादयो गुणा विद्यन्ते येषु ते (अस्थुः) उत्तिष्ठन्तु (आ) (सूर्यः) सूर्यलोकः (अरुहत्) रोहति (शुक्रम्) शुद्धम् (अर्णः) उदकम् (यस्मै) (आदित्याः) संवत्सरस्य मासाः (अध्वनः) मार्गस्य मध्ये (रदन्ति) विलिखन्ति (मित्रः) प्राणः (अर्यमा) विद्युत् (वरुणः) जलादिकम् (सजोषाः) समानप्रीत्या सेवनीयः ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसः ! अध्यापकोपदेशाभ्यां प्राप्तविद्या यूयं पृथिव्यादिपदार्थविद्यां विज्ञाय श्रीमन्तो भवत ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वानांनो ! अध्यापक व उपदेशकाकडून विद्या प्राप्त करून तुम्ही पृथ्वीसंबंधी विद्या जाणून धनवान व्हा. ॥ ४ ॥
05 इमे चेतारो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ चेता᳓रो अ᳓नृतस्य भू᳓रेर्
मित्रो᳓ अर्यमा᳓ व᳓रुणो हि᳓ स᳓न्ति
इम᳓ ऋत᳓स्य वावृधुर् दुरोणे᳓
शग्मा᳓सः पुत्रा᳓ अ᳓दितेर् अ᳓दब्धाः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे चे॒तारो॒ अनृ॑तस्य॒ भूरे॑र्मि॒त्रो अ॑र्य॒मा वरु॑णो॒ हि सन्ति॑ ।
इ॒म ऋ॒तस्य॑ वावृधुर्दुरो॒णे श॒ग्मासः॑ पु॒त्रा अदि॑ते॒रद॑ब्धाः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमे᳓ चेता᳓रो अ᳓नृतस्य भू᳓रेर्
मित्रो᳓ अर्यमा᳓ व᳓रुणो हि᳓ स᳓न्ति
इम᳓ ऋत᳓स्य वावृधुर् दुरोणे᳓
शग्मा᳓सः पुत्रा᳓ अ᳓दितेर् अ᳓दब्धाः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánr̥tasya ← ánr̥ta- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
bhū́reḥ ← bhū́ri- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
cetā́raḥ ← cetár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
hí ← hí (invariable)
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
duroṇé ← duroṇá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
r̥tásya ← r̥tá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
vāvr̥dhuḥ ← √vr̥dh- (root)
{number:DU, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:ACT}
ádabdhāḥ ← ádabdha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
áditeḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
putrā́ḥ ← putrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śagmā́saḥ ← śagmá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
इ॒मे । चे॒तारः॑ । अनृ॑तस्य । भूरेः॑ । मि॒त्रः । अ॒र्य॒मा । वरु॑णः । हि । सन्ति॑ ।
इ॒मे । ऋ॒तस्य॑ । व॒वृ॒धुः॒ । दु॒रो॒णे । श॒ग्मासः॑ । पु॒त्राः । अदि॑तेः । अद॑ब्धाः ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- cetāro ← cetāraḥ ← cetṛ
- [noun], nominative, plural, masculine
- anṛtasya ← anṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “falsehood; lying; lie; cheat.”
- bhūrer ← bhūreḥ ← bhūri
- [noun], genitive, singular, neuter
- “much; many; much(a); abundant; rich; mighty; distinguished.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- ima ← ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- ṛtasya ← ṛta
- [noun], genitive, singular, neuter
- “truth; order; fixed order; ṛta [word]; law; custom; custom.”
- vāvṛdhur ← vāvṛdhuḥ ← vṛdh
- [verb], plural, Perfect indicative
- “increase; grow; vṛdh; increase; succeed; strengthen; grow up; spread.”
- duroṇe ← duroṇa
- [noun], locative, singular, neuter
- “home; dwelling.”
- śagmāsaḥ ← śagma
- [noun], nominative, plural, masculine
- “powerful; reliable; competent.”
- putrā ← putrāḥ ← putra
- [noun], nominative, plural, masculine
- “son; putra [word]; male child; Putra; Bodhisattva.”
- aditer ← aditeḥ ← aditi
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- adabdhāḥ ← adabdha
- [noun], nominative, plural, masculine
- “unfailing; unimpaired.”
सायण-भाष्यम्
इमे मित्रः अर्यमा वरुणः च त्रयोऽपि अनृतस्य पापस्य भूरेः प्रभूतस्य चेतारः हन्तारः सन्ति भवन्ति हि। इमे मित्रादयः ऋतस्य यज्ञस्य दुरोणे गृहे ववृधुः वर्धन्ते हविषा स्तुत्या च । कीदृशास्ते । शग्मासः सुखकराः अदितेः पुत्राः अदब्धाः अहिंसिताः ॥
Wilson
English translation:
“These (deities), Mitra, Aryaman, Varuṇa, are the detecters of much untruth; these unconquered sons ofAditi, dispensers of happiness, are magnified in the hall of sacrifice.”
Jamison Brereton
These are the avengers of much untruth, for they are Mitra, Aryaman, and Varuṇa.
These have grown strong in the house of truth—the capable,
undeceivable sons of Aditi.
Griffith
For these, even Aryaman, Varuna and Mitra, are the chastisers of all guile and falsehood.
These, Aditi’s Sons, infallible and mighty, have waxen in the home of law Eternal.
Geldner
Sie-Mitra, Aryaman, Varuna-sind ja die Bestrafer der vielen Unwahrheit; sie sind im Hause der Wahrheit groß geworden, die tüchtigen Söhne der Aditi, die Untrüglichen.
Grassmann
Denn diese sind die Rächer vieles Unrechts, Varuna, Mitra, Arjaman im Bunde; Sie wuchsen auf im Hause heil’gen Rechtes, der Aditi truglose starke Söhne.
Elizarenkova
Они ведь каратели за многие беззакония –
Митра, Арьяман, Варуна.
Они возросли в обители закона,
Мощные сыновья Адити, не поддающиеся обману.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे विद्वानो ! जैसे (इमे) ये (मित्रः) सर्व मित्र (अर्यमा) न्यायकारी और (वरुणः) जल के सदृश पालक (भूरेः) बहुत प्रकार के (अनृतस्य) मिथ्या वस्तु के (चेतारः) उत्तम प्रकार ज्ञानयुक्त वा जनानेवाले (सन्ति) हैं और (इमे) जो (हि) निश्चित (शग्मासः) बहुत सुख से युक्त (अदितेः) अखण्डित न नष्ट होनेवाली के (पुत्राः) पुत्र (अदब्धाः) नहीं हिंसा करनेवाले (दुरोणे) गृह में बहुत प्रकार के (ऋतस्य) सत्य वस्तु के विज्ञान को (वावृधुः) बढ़ाते हैं, इससे वे सत्कार करने योग्य हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो पूर्ण विद्यायुक्त होते हैं, वे ही सत्य और असत्य के जाननेवाले होते हैं ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे विद्वांसो ! यथेमे मित्रोऽर्यमा वरुणश्च भूरेरनृतस्य चेतारस्सन्तीमे हि शग्मास अदितेः पुत्रा अदब्धा दुरोणे भूरेर्ऋतस्य विज्ञानं वावृधुस्तस्मात्ते सत्कर्तव्यास्सन्ति ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमे) (चेतारः) सम्यग्ज्ञानयुक्ता विज्ञापकाः (अनृतस्य) मिथ्यावस्तुनः (भूरेः) बहुविधस्य (मित्रः) सर्वसुहृत् (अर्यमा) न्यायकारी (वरुणः) जलमिव पालकः (हि) (सन्ति) (इमे) (ऋतस्य) सत्यस्य वस्तुनो व्यवहारस्य वा (वावृधुः) वर्धयन्ति। अत्राभ्यासदैर्घ्यम्। (दुरोणे) गृहे (शग्मासः) बहुसुखयुक्ताः (पुत्राः) (अदितेः) अखण्डितस्य (अदब्धाः) अहिंसकाः ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये पूर्णविद्या भवन्ति त एव सत्याससत्यप्रज्ञापका जायन्ते ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे पूर्ण विद्यायुक्त असतात तेच सत्य व असत्याचे जाणकार असतात. ॥ ५ ॥
06 इमे मित्रो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो दूळ᳓भासो
अचेत᳓सं चिच् चितयन्ति द᳓क्षैः
अ᳓पि क्र᳓तुं सुचे᳓तसं व᳓तन्तस्
तिर᳓श् चिद् अं᳓हः सुप᳓था नयन्ति
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे मि॒त्रो वरु॑णो दू॒ळभा॑सोऽचे॒तसं॑ चिच्चितयन्ति॒ दक्षैः॑ ।
अपि॒ क्रतुं॑ सु॒चेत॑सं॒ वत॑न्तस्ति॒रश्चि॒दंहः॑ सु॒पथा॑ नयन्ति ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमे᳓ मित्रो᳓ व᳓रुणो दूळ᳓भासो
अचेत᳓सं चिच् चितयन्ति द᳓क्षैः
अ᳓पि क्र᳓तुं सुचे᳓तसं व᳓तन्तस्
तिर᳓श् चिद् अं᳓हः सुप᳓था नयन्ति
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
dūḷábhāsaḥ ← dūḷábha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
acetásam ← acetás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cit ← cit (invariable)
citayanti ← √cit- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
dákṣaiḥ ← dákṣa- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
ápi ← ápi (invariable)
krátum ← krátu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sucétasam ← sucétas- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vátantaḥ ← √vat- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
áṁhaḥ ← áṁhas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
cit ← cit (invariable)
nayanti ← √nī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
supáthā ← supátha- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tirás ← tirás (invariable)
पद-पाठः
इ॒मे । मि॒त्रः । वरु॑णः । दुः॒ऽदभा॑सः । अ॒चे॒तस॑म् । चि॒त् । चि॒त॒य॒न्ति॒ । दक्षैः॑ ।
अपि॑ । क्रतु॑म् । सु॒चेत॑सम् । वत॑न्तः । ति॒रः । चि॒त् । अंहः॑ । सु॒ऽपथा॑ । न॒य॒न्ति॒ ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], accusative, dual, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- dūᄆabhāso ← dūḍabhāsaḥ ← dūḍabha
- [noun], nominative, plural, masculine
- ‘cetasaṃ ← acetasam ← acetas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “imprudent; stupid.”
- cic ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- citayanti ← citay ← √cit
- [verb], plural, Present indikative
- dakṣaiḥ ← dakṣa
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- api
- [adverb]
- “besides; even; surely; though; furthermore; among; contrastingly; assuredly.”
- kratuṃ ← kratum ← kratu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- sucetasaṃ ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sucetasaṃ ← cetasam ← cetas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “mind; heart; consciousness; intelligence; purpose; cetas [word].”
- vatantas ← vatantaḥ ← vat
- [verb noun], nominative, plural
- “teach.”
- tiraś ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- cid ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- aṃhaḥ ← aṃhas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “trouble; sin.”
- supathā ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- supathā ← pathā ← pathin
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “way; road; path [word]; journey; method.”
- nayanti ← nī
- [verb], plural, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
सायण-भाष्यम्
इमे आदित्याः मित्रः वरुणः च । एतद्द्यमर्यम्णोऽप्युपलक्षणम् । एते दूळभासः दुर्दभाः अनभिभाव्याः अचेतसं चित् अप्रज्ञानमनुष्ठानविषयज्ञानरहितमपि दक्षैः सामर्थ्यैः चितयन्ति । अपि सुचेतसं प्रकृष्टज्ञानवन्तं पुरुषं क्रतुं कर्तारं कर्मानुष्ठानवन्तं वतन्तः गच्छन्तः अंहः दुष्कृतं तिरश्चित् तिरो नयन्तोऽस्मान् सुपथा शोभनेन मार्गेण नयन्ति प्रापयन्त्यभिमतं यज्ञं स्वर्गादिकं वा ॥ ॥ १ ॥
Wilson
English translation:
“These, the unsubdued Mitra, Varuṇa and Aryaman, animate with energies the unconscious (sleepers);repairing tot he intelligent performer (of pious acts), they lead (him), by safe pahs (to heaven), removing alliniquity.”
Jamison Brereton
These hard to deceive—Mitra, Varuṇa, (and Aryaman)—cause even the unperceptive man to perceive through their skills.
Fully knowing the resolve based on good perception, they lead by a good path even across narrow straits.
Griffith
These, Mitra, Varuna whom none deceiveth, with great power quicken even the fool to wisdom,
And, wakening, moreover, thoughtful insight, lead it by easy paths o’er grief and trouble.
Geldner
Sie, die schwer zu täuschenden Mitra und Varuna, bringen auch den Unverständigen durch Verstand zur Einsicht. Einen verständigen Entschluß für ihn fassend führen sie auf gutem Pfade selbst über die Not hinweg.
Grassmann
Nicht sind zu täuschen Varuna und Mitra, den Thoren auch belehren sie durch Weisheit, Einflössend einsichtsvolle Geisteskräfte, auf guter Bahn auch über Drangsal führend.
Elizarenkova
Они – Митра, Варуна, которых трудно обмануть, (и Арьяман) –
Даже неразумного вразумляют (своими) силами действия.
Внушая силу духа, делающую очень разумным,
Они ведут прекрасным путем даже сквозь узость.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् कैसे श्रेष्ठ होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (इमे) ये (दूळभासः) दुःख से प्राप्त होने योग्य विद्वान् (मित्रः) मित्र और (वरुणः) श्रेष्ठ पुरुष (दक्षैः) सेनाओं वा चतुर जनों से (अपि) भी (अचेतसम्) अज्ञानी को (चित्) भी (चितयन्ति) जनाते हैं और (सुचेतसम्) शुद्ध अन्तःकरण और (क्रतुम्) बुद्धि का (वतन्तः) सेवन करते हुए जन (सुपथा) सुन्दर धर्म्मयुक्त मार्ग से (अंहः) अपराध को (चित्) भी (तिरः) निवारण में (नयन्ति) पहुँचाते हैं, वे ही संसार में कल्याणकारक होते हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो अज्ञानियों को ज्ञानी और ज्ञानियों को शीघ्र विद्वान् करके सत्य धर्म्म के मार्ग से चलाकर पाप से पृथक् करते हैं, वे ही इस संसार में दुर्लभ हैं ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: य इमे दूळभासो मित्रो वरुणश्च दक्षैरप्यचेतसं चिच्चितयन्ति सुचेतसं क्रतुं वतन्तस्सुपथांऽहश्चित् तिरो नयन्ति त एव जगत्कल्याणकारका भवन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः कीदृशा वरा भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमे) (मित्रः) सखा (वरुणः) श्रेष्ठः (दूळभासः) दुःखेन लब्धुं योग्या विद्वांसः (अचेतसम्) अज्ञानिनम् (चित्) अपि (चितयन्ति) ज्ञापयन्ति (दक्षैः) बलैश्चतुरैर्जनैर्वा (अपि) (क्रतुम्) प्रज्ञाम् (सुचेतसम्) शुद्धान्तःकरणम् (वतन्तः) वनन्तः संभजन्तः। अत्र वर्णव्यत्ययेन नस्यः तः। (तिरः) तिरस्करणे निवारणे (चित्) अपि (अंहः) अपराधं पापम् (सुपथा) शोभनेन धर्मेण मार्गेण (नयन्ति) प्रापयन्ति ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये अज्ञान् ज्ञानिनस्सज्ञानान् सद्यो विदुषः कृत्वा सत्यधर्ममार्गेण गमयित्वा पापाद्वियोजयन्ति त एवात्र संसारे दुर्लभास्सन्ति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे अज्ञानी लोकांना ज्ञानी व ज्ञानी लोकांना तात्काळ विद्वान करून सत्य धर्माच्या मार्गाने चालवून पापापासून पृथक करतात ते या जगात दुर्लभ असतात. ॥ ६ ॥
07 इमे दिवो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इमे᳓ दिवो᳓ अ᳓निमिषा पृथिव्या᳓श्
चिकित्वां᳓सो अचेत᳓सं नयन्ति
प्रव्राजे᳓ चिन् नदि᳓यो गाध᳓म् अस्ति
पारं᳓ नो अस्य᳓ विष्पित᳓स्य पर्षन्
मूलम् ...{Loading}...
इ॒मे दि॒वो अनि॑मिषा पृथि॒व्याश्चि॑कि॒त्वांसो॑ अचे॒तसं॑ नयन्ति ।
प्र॒व्रा॒जे चि॑न्न॒द्यो॑ गा॒धम॑स्ति पा॒रं नो॑ अ॒स्य वि॑ष्पि॒तस्य॑ पर्षन् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इमे᳓ दिवो᳓ अ᳓निमिषा पृथिव्या᳓श्
चिकित्वां᳓सो अचेत᳓सं नयन्ति
प्रव्राजे᳓ चिन् नदि᳓यो गाध᳓म् अस्ति
पारं᳓ नो अस्य᳓ विष्पित᳓स्य पर्षन्
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
ánimiṣā ← ánimiṣ- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
diváḥ ← dyú- ~ div- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
imé ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
pr̥thivyā́ḥ ← pr̥thivī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
acetásam ← acetás- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
cikitvā́ṁsaḥ ← √cit- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRF, voice:ACT}
nayanti ← √nī- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
asti ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
cit ← cit (invariable)
gādhám ← gādhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
nadyàḥ ← nadī́- (nominal stem)
{case:GEN, gender:F, number:SG}
pravrājé ← pravrājá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
asyá ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pārám ← pārá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
parṣan ← √pr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
viṣpitásya ← viṣpitá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
इ॒मे । दि॒वः । अनि॑ऽमिषा । पृ॒थि॒व्याः । चि॒कि॒त्वांसः॑ । अ॒चे॒तस॑म् । न॒य॒न्ति॒ ।
प्र॒ऽव्रा॒जे । चि॒त् । न॒द्यः॑ । गा॒धम् । अ॒स्ति॒ । पा॒रम् । नः॒ । अ॒स्य । वि॒ष्पि॒तस्य॑ । प॒र्ष॒न् ॥
Hellwig Grammar
- ime ← idam
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- divo ← divaḥ ← div
- [noun], genitive, singular, masculine
- “sky; Svarga; day; div [word]; heaven and earth; day; dawn.”
- animiṣā ← animiṣāḥ ← animiṣa
- [noun], nominative, plural, masculine
- “agaze.”
- pṛthivyāś ← pṛthivyāḥ ← pṛthivī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “Earth; pṛthivī; floor; Earth; earth; pṛthivī [word]; land.”
- cikitvāṃso ← cikitvāṃsaḥ ← cit
- [verb noun], nominative, plural
- “notice; observe; attend to; intend.”
- acetasaṃ ← acetasam ← acetas
- [noun], accusative, singular, masculine
- “imprudent; stupid.”
- nayanti ← nī
- [verb], plural, Present indikative
- “bring; lead; spend; decant; enter (a state); remove; take out; take away; enforce; marry; carry; fill into; bring; learn; go out; add.”
- pravrāje ← pravrāja
- [noun], locative, singular, masculine
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- nadyo ← nadyaḥ ← nadī
- [noun], genitive, singular, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- gādham ← gādha
- [noun], nominative, singular, neuter
- “ford.”
- asti ← as
- [verb], singular, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pāraṃ ← pāram ← pāra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “shore; pāra [word]; end; excellence.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- asya ← idam
- [noun], genitive, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- viṣpitasya ← viṣpita
- [noun], genitive, singular, neuter
- “difficulty.”
- parṣan ← pṛ
- [verb], plural, Aorist conj./subj.
- “protect; promote; rescue; help.”
सायण-भाष्यम्
इमे मित्रादयः दिवः द्युलोकस्य पृथिव्याः च संबन्धिनः अनिमिषा अनिमेषेण सर्वदा चिकित्वांसः जानन्तः । कम् । अचेतसम् अज्ञानम् । नयन्ति प्रापयन्ति कर्माणि । प्रव्राजे चित् प्रवणेऽप्यत्यन्तनिम्नेऽपि देशे नद्यः नद्याः गाधमस्ति भवति युष्मत्सामर्थ्यात् । ते महान्तः नः अस्माकम् अस्य विष्पितस्य व्याप्तितस्य(?) कर्मणः पारं पर्षन् पारयन्तु नयन्तु ॥
Wilson
English translation:
“(Beholding) with unclosing eyes, and cognizant (of the things) of heaven and earth, they conduct theignorant man (to duty); in the lowes depth of the river, (through them), there is a bottom; may they lead us to theopposite shore of the vast expanse.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
To the opposite shore: viśpitasya parṣam: vyāpitasya, edpanded; theimplied substantive: karmaṇaḥ, act, duty
Jamison Brereton
These unwinking, perceptive ones of heaven and of earth lead the unperceptive man.
Even in the onrush of a stream there is a ford. They will bring us across to the far shore of this peril.
Griffith
They ever vigilant, with eyes that close not, caring for heaven and earth, lead on the thoughtless.
Even in the river’s bed there is a shallow. across this broad expanse may they conduct us.
Geldner
Sie, die ohne Augenschließen auf Himmel und Erde achtgeben, führen den Unverständigen. Auch im Verlauf eines Stromes findet sich eine Furt; mögen sie uns an das andere Ufer dieser Widerwärtigkeit hinüberhelfen.
Grassmann
Als muntre Wächter Himmels und der Erde, als weise führen sicher sie den Thoren, Auch in des Stromes Bett muss eine Furt sein, sie fahren uns ans Ende der Bedrängniss.
Elizarenkova
Они, (всегда) наблюдавшие, не моргая,
За небом и землей, ведут неразумного.
Даже в стремнине реки есть брод.
Пусть переправят они нас на другой берег этой опасности!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन विद्वान् श्रेष्ठ होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (इमे) ये (चिकित्वांसः) विज्ञान देते हुए (अनिमिषा) निरन्तरता से (पृथिव्याः) भूमि आदि पदार्थ मात्र की ओर (दिवः) सूर्य्य आदि की विद्या को (अचेतसम्) जड़ बुद्धि को (नयन्ति) प्राप्त कराते हैं और (चित्) जैसे (प्रव्राजे) जिसमें चलते हैं उस देश में (नद्यः) नदियाँ जाती हैं जो इन नदियों का (गाधम्) अथाह जल (अस्ति) है इससे (पारम्) परभाग को पहुँचाते हैं, वैसे (अस्य) इस (विष्पितस्य) व्याप्त कर्म के पार में (नः) हम लोगों को (पर्षन्) पहुँचाते हैं, वे ही विद्वान् करने को योग्य होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन बिजुली और भूमि आदि सम्पूर्ण सृष्टि की विद्या को जानते हैं, वे सब मनुष्यों को दुःख से पार ले जाने को समर्थ होते हैं ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्याः ! य इमे चिकित्वांसोऽनिमिषा पृथिव्या दिवश्च विद्यामचेतसं नयन्ति चित् प्रव्राजे नद्यो गच्छन्ति यदासां गाधमुदकमस्ति तस्मात्पारं नयन्ति तथाऽस्य विष्पितस्य कर्मणः पारं नोऽस्मान् पर्षन् एत एव विदुषः कर्तुमर्हन्ति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः के विद्वांसः श्रेष्ठा भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इमे) (दिवः) सूर्यादेः (अनिमिषा) नैरन्तर्येण (पृथिव्याः) भूम्यादेः पदार्थमात्रस्य (चिकित्वांसः) विज्ञापयन्तः (अचेतसम्) जडबुद्धिम् (नयन्ति) (प्रव्राजे) प्रव्रजन्ति यस्मिन् देशे (चित्) यथा (नद्यः) सरितः (गाधम्) अपरिमितमुदकम् (अस्ति) (पारम्) परभागम् (नः) अस्मान् (अस्य) (विष्पितस्य) व्याप्तस्य कर्मणः (पर्षन्) पारयन्ति ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसो विद्युद्भूम्यादेस्सर्वस्याः सृष्टैर्विद्यां बोधयन्ति ते सर्वान् मनुष्यान् दुःखात् पारं नेतुं शक्नुवन्ति ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान विद्युत व भूमी इत्यादी संपूर्ण सृष्टीची विद्या जाणतात ते सर्व माणसांना दुःखातून पार पाडण्यास समर्थ असतात. ॥ ७ ॥
08 यद्गोपावददितिः शर्म - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् गोपा᳓वद् अ᳓दितिः श᳓र्म भद्र᳓म्
मित्रो᳓ य᳓छन्ति व᳓रुणः सुदा᳓से
त᳓स्मिन्न् आ᳓ तोकं᳓ त᳓नयं द᳓धाना
मा᳓ कर्म देवहे᳓ळनं तुरासः
मूलम् ...{Loading}...
यद्गो॒पाव॒ददि॑तिः॒ शर्म॑ भ॒द्रं मि॒त्रो यच्छ॑न्ति॒ वरु॑णः सु॒दासे॑ ।
तस्मि॒न्ना तो॒कं तन॑यं॒ दधा॑ना॒ मा क॑र्म देव॒हेळ॑नं तुरासः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
य᳓द् गोपा᳓वद् अ᳓दितिः श᳓र्म भद्र᳓म्
मित्रो᳓ य᳓छन्ति व᳓रुणः सुदा᳓से
त᳓स्मिन्न् आ᳓ तोकं᳓ त᳓नयं द᳓धाना
मा᳓ कर्म देवहे᳓ळनं तुरासः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áditiḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
bhadrám ← bhadrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
gopā́vat ← gopā́vant- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sudā́se ← sudā́s- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáchanti ← √yam- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
dádhānāḥ ← √dhā- 1 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
tánayam ← tánaya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tásmin ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
tokám ← toká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devahéḷanam ← devahéḷana- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
karma ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
turāsaḥ ← turá- 1 (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
पद-पाठः
यत् । गो॒पाव॑त् । अदि॑तिः । शर्म॑ । भ॒द्रम् । मि॒त्रः । यच्छ॑न्ति । वरु॑णः । सु॒ऽदासे॑ ।
तस्मि॑न् । आ । तो॒कम् । तन॑यम् । दधा॑नाः । मा । क॒र्म॒ । दे॒व॒ऽहेळ॑नम् । तु॒रा॒सः॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- gopāvad ← gopāvat
- [noun], accusative, singular, neuter
- aditiḥ ← aditi
- [noun], nominative, singular, feminine
- “Aditi; aditi [word].”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- bhadram ← bhadra
- [noun], accusative, singular, neuter
- “auspicious; lovely; good; happy; bhadra [word]; lucky; fine-looking; beautiful.”
- mitro ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- yacchanti ← yam
- [verb], plural, Present indikative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- sudāse ← sudās
- [noun], dative, singular, masculine
- “Sudās.”
- tasminn ← tasmin ← tad
- [noun], locative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- tokaṃ ← tokam ← toka
- [noun], accusative, singular, neuter
- “offspring.”
- tanayaṃ ← tanayam ← tanaya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “biological.”
- dadhānā ← dadhānāḥ ← dhā
- [verb noun], nominative, plural
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- karma ← kṛ
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- devaheᄆanaṃ ← deva
- [noun], masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- devaheᄆanaṃ ← heḍanam ← heḍana
- [noun], accusative, singular, neuter
- “anger.”
- turāsaḥ ← tura
- [noun], vocative, plural, masculine
- “powerful; noble; noble.”
सायण-भाष्यम्
यत् शर्म सुखं गृहं वा गोपावत् रक्षणोपेतं भद्रं स्तुत्यम् अदितिः अदीनोऽर्यमादितिर्वा मित्रः वरुणः च एते त्रयो देवाः सुदासे सुदानाय मह्यं यच्छन्ति प्रयच्छन्ति तस्मिन् शर्मणि तोकं पुत्रं तनयं तत्पुत्रादिकम् । अथवा तनयशब्दोऽपत्यसामान्यवचनः । तोकं बलवन्तं पुत्रम् आ सर्वतः दधानाः धारयन्तो वयं हे तुरासः गमनाय त्वरमाणाः देवहेळनं देवानां मित्रादीनां कोपनं मा कर्म मा कार्ष्म ॥
Wilson
English translation:
“Including our sons and grandsons in that preserving and auspicious felicity which Aditi, Mitra andVaruṇa confer upon the liberal donor (of the oblation), may we never, acting precipitately, incur the displeasureof the deities.”
Jamison Brereton
Since Aditi, Mitra, and Varuṇa offer their welcome herdsmanlike protection to Sudās,
let us, securing our kith and kin under it, not do that which angers the gods, o overpowering ones.
Griffith
When Aditi and Varuna and Mitra, like guardians, give Sudas their friendly shelter,
Granting him sons and lineal succession, let us not, bold ones! move the Gods to anger.
Geldner
Der schützende löbliche Schirm, den Aditi, Mitra, Varuna dem Sudas, dem Freigebigen, gewähren, unter diesen stellen wir den leiblichen Samen, und wollen nichts tun, was die Götter ärgert, ihr Oberherren.
Grassmann
Welch wohlbeschirmten, sichern Schutz dem Sudas Aditi, Mitra, Varuna verleihen, Mit dem beschirmend Kinder, Kindeskinder, lasst fern uns sein vom Götterzorn, o starke.
Elizarenkova
(Тот) охраняющий благой щит, который Адити,
Митра, Варуна даруют Судасу,
Помещая под него детей (и) внуков, –
Да не совершим мы чего-либо, раздражающего богов, о сильные!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन विद्वान् उत्तम होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जैसे (अदितिः) विद्यायुक्त माता (मित्रः) मित्र (वरुणः) श्रेष्ठ (गोपावत्) पृथिवी के पालन करनेवाले राजा के सदृश (भद्रम्) सेवन करने योग्य सुखकारक (शर्म) गृह को देते हैं, वैसे (सुदासे) सुन्दर दाता जन जिस व्यवहार में (तस्मिन्) उसमें (तनयम्) विशाल उत्तम (तोकम्) सन्तान को (दधानाः) धारण करते हुए (यत्) जो जन सबके लिये सुख (यच्छन्ति) देते हैं वे आप लोग (तुरासः) शीघ्र करनेवाले हुए (देवहेळनम्) विद्वानों का जिसमें अनादर हो ऐसे (कर्म) कर्म्म को (मा) मत करें ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है। जो माता के, मित्र के और न्यायाधीश के सदृश सब को सत्य विद्या देकर सुख देते हैं और धार्मिक विद्वानों के अनादर को कभी भी नहीं करते हैं और सब सन्तानों की ब्रह्मचर्य्य और विद्या में रक्षा करते हैं, वे ही सम्पूर्ण जगत् के हित चाहनेवाले होते हैं ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यथादितिर्मित्रो वरुणश्च गोपावद्भद्रं शर्म ददाति तथा सुदासे तस्मिन् तनयं तोकं च दधाना यद्ये सर्वेभ्यः सुखं यच्छन्ति ते भवन्तः तुरासस्सन्तो देवहेळनं कर्म मा कुर्वन् ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः के विद्वांस उत्तमा भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) ये (गोपावत्) पृथिवीपालवत् (अदितिः) विदुषी माता (शर्म) गृहम् (भद्रम्) भजनीयं कल्याणकरम् (मित्रः) सखा (यच्छन्ति) प्रददति (वरुणः) श्रेष्ठः (सुदासे) शोभना दासा दातारो यस्मिन् व्यवहारे (तस्मिन्) (आ) समन्तात् (तोकम्) अपत्यम् (तनयम्) विशालम् (दधानाः) धरन्तः (मा) निषेधे (कर्म) (देवहेळनम्) देवानां विदुषामनादराख्यम् (तुरासः) त्वरिता आशुकारिणः ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। ये मातृवन्मित्रवन्न्यायाधीशराजवत्सर्वान् सत्या विद्याः प्रदाय सुखं प्रयच्छन्ति धार्मिकाणां विदुषामनादरं कदाचिन्न कुर्वन्ति सर्वान् सन्तानान् ब्रह्मचर्ये विद्यायां च रक्षन्ति त एव सर्वजगद्धितैषिणो भवन्ति ॥८॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे मातेप्रमाणे, मित्राप्रमाणे व न्यायाधीशाप्रमाणे सर्वांना सत्य विद्या देऊन सुखी करतात व धार्मिक विद्वानांचा कधी अनादर करीत नाहीत व सर्व संतानांचे ब्रह्मचर्य व विद्येने रक्षण करतात तेच संपूर्ण जगाचे हित इच्छितात. ॥ ८ ॥
09 अव वेदिम् - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ᳓व वे᳓दिं हो᳓तराभिर् यजेत
रि᳓पः का᳓श् चिद् · वरुणध्रु᳓तः सः᳓
प᳓रि द्वे᳓षोभिर् अर्यमा᳓ वृणक्तु
उरुं᳓ सुदा᳓से वृषणा उलोक᳓म्†
मूलम् ...{Loading}...
अव॒ वेदिं॒ होत्रा॑भिर्यजेत॒ रिपः॒ काश्चि॑द्वरुण॒ध्रुतः॒ सः ।
परि॒ द्वेषो॑भिरर्य॒मा वृ॑णक्तू॒रुं सु॒दासे॑ वृषणा उ लो॒कम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
अ᳓व वे᳓दिं हो᳓तराभिर् यजेत
रि᳓पः का᳓श् चिद् · वरुणध्रु᳓तः सः᳓
प᳓रि द्वे᳓षोभिर् अर्यमा᳓ वृणक्तु
उरुं᳓ सुदा᳓से वृषणा उलोक᳓म्†
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áva ← áva (invariable)
hótrābhiḥ ← hótrā- 1 (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:PL}
védim ← védi- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yajeta ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
cit ← cit (invariable)
kā́ḥ ← ká- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
rípaḥ ← ríp- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sáḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
varuṇadhrútaḥ ← varuṇadhrút- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
aryamā́ ← áryaman- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dvéṣobhiḥ ← dvéṣas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:PL}
pári ← pári (invariable)
vr̥ṇaktu ← √vr̥j- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sudā́se ← sudā́s- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
ulokám ← uloká- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
urúm ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vr̥ṣaṇau ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
पद-पाठः
अव॑ । वेदि॑म् । होत्रा॑भिः । य॒जे॒त॒ । रिपः॑ । काः । चि॒त् । व॒रु॒ण॒ऽध्रुतः॑ । सः ।
परि॑ । द्वेषः॑ऽभिः । अ॒र्य॒मा । वृ॒ण॒क्तु॒ । उ॒रुम् । सु॒ऽदासे॑ । वृ॒ष॒णौ॒ । ऊं॒ इति॑ । लो॒कम् ॥
Hellwig Grammar
- ava
- [adverb]
- “down.”
- vediṃ ← vedim ← vedi
- [noun], accusative, singular, feminine
- “Vedi; pedestal.”
- hotrābhir ← hotrābhiḥ ← hotrā
- [noun], instrumental, plural, feminine
- yajeta ← yaj
- [verb], singular, Present optative
- “sacrifice; worship; worship.”
- ripaḥ ← rip
- [noun], accusative, plural, feminine
- “deceiver.”
- kāścid ← kaścit
- [noun], accusative, plural, feminine
- “any(a); some(a); some(a); some(a); some(a).”
- varuṇadhrutaḥ ← varuṇadhrut
- [noun], genitive, singular, masculine
- saḥ ← tad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- dveṣobhir ← dveṣobhiḥ ← dveṣas
- [noun], instrumental, plural, neuter
- “hostility; enemy.”
- aryamā ← aryaman
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Aryaman; aryaman [word]; sun.”
- vṛṇaktūruṃ ← vṛṇaktu ← vṛj
- [verb], singular, Present imperative
- vṛṇaktūruṃ ← urum ← uru
- [noun], accusative, singular, masculine
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- sudāse ← sudās
- [noun], dative, singular, masculine
- “Sudās.”
- vṛṣaṇā ← vṛṣaṇau ← vṛṣan
- [noun], nominative, dual, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- u
- [adverb]
- “ukāra; besides; now; indeed; u.”
- lokam ← loka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Loka; Earth; world; vernacular; people; room; world; Earth; loka [word]; space; Loka; topographic point; region; common sense.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रादयः सः अस्मद्द्वेषी वेदिं यागसाधनं होत्राभिः। वाङ्नामैतत् । वाग्रूपाभिः स्तुतिभिः सार्धम् अव यजेत । वेद्यां कर्माणि कुर्वन् देवान्न स्तुयादित्यर्थः। अवपूर्वो यजतिस्त्यागार्थः । स किं प्राप्नुयादिति तत्राह। वरुणध्रुतः वरुणेन त्वया हिंसितः सः काश्चित् रिपः हिंसाः प्राप्नुयादिति शेषः । अस्मांस्तु अर्यमा देवः द्वेषोभिः द्वेष्टृभी रक्षःप्रभृतिभिः परि वृणक्तु वर्जयतु । उरुं विस्तीर्णं लोकं स्थानं सुदासे शोभनदानाय मह्यं प्रयच्छतं हे वृषणा वर्षकौ कामानां मित्रावरुणौ ॥
Wilson
English translation:
“Let my adversary desecrate the altar by (ill-expressed) praises; repelled by Varuṇa, may he (undergo)various sufferings; may Aryaman defend us from those who hate us; confer, showerers (of benefits), a vastregion upon the liberal donor (of oblations).”
Jamison Brereton
By his libations he should ritually cleanse the altar of any
double-dealing that deceives Varuṇa.
Let Aryaman with his hostilities avoid (him [=Sudās], creating) a wide world for Sudās, o you two bulls.
Griffith
May he with ofierings purify the altar from any stains of Varuna’s reviler.
Aryaman save us us all those who hate us: give room and freedom to Sudas, ye Mighty.
Geldner
Mit Opfern soll der Priester den Altar entsühnen, er jegliche Betrügereien des Varunahintergehers sühnen. Aryaman soll ihn mit Feindschaft verschonen. Schaffet dem Sudas weiten Raum, Ihr Bullen!
Grassmann
Vom Altar treibe, Arjaman, durch Opfer die Feinde weg, die Varuna beleid’gen; Es säubre Arjaman ihn rings von Hassern, und Freiheit schafft dem Sudas, o ihr Stiere.
Elizarenkova
Пусть принесением жертвенных возлияний (жрец) очистит алтарь,
Какие бы прегрешения (ни совершил) тот, (кто) обманывает Варуну!
Пусть пощадит Арьяман, (оградив) от враждебности!
Широкий простор создайте Судасу, о два быка!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- विराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य क्या करें और क्या न करें, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (होत्राभिः) हवन की क्रियाओं वा वाणियों से (वेदिम्) हवन के निमित्त कुण्ड का (यजेत) समागम करे और जो कोई (चित्) भी (काः) किन्हीं (रिपः) पापस्वरूप क्रियाओं का (अव) नहीं समागम करे (सः) वह (वरुणध्रुतः) श्रेष्ठ से स्थिर किया गया (अर्यमा) न्यायाधीश (द्वेषोभिः) द्वेष से युक्त जनों के साथ (परि) सब ओर से (वृणक्तु) पृथक् होवे तथा (उरुम्) बहुत सुखकारक और विस्तीर्ण (लोकम्) लोक को (उ) और (वृषणौ) दो बलिष्ठों को (सुदासे) उत्तम प्रकार दान जिसमें दिया जाये, ऐसे कर्म्म में प्राप्त होवे ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो विद्वान् जन वेद से युक्त वाणियों से सम्पूर्ण व्यवहारों को सिद्ध करके और दुष्ट क्रियाओं और दुष्टों का त्याग करते हैं, वे ही उत्तम सुख को प्राप्त होते हैं ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: यो होत्राभिर्वेदिं यजेत यः कश्चित् काश्चिद्रिपः क्रिया अवयजेत स वरुणध्रुतोऽर्यमा द्वेषोभिः परि वृणक्तूरुं लोकमु वृषणौ च सुदासे प्राप्नोतु ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किं कुर्युः किं च न कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अव) विरोधे (वेदिम्) हवनार्थं कुण्डम् (होत्राभिः) हवनक्रियाभिर्वाग्भिर्वा। होत्रेति वाङ्नाम। (निघं०१.११)। (यजेत) सङ्गच्छेत् (रिपः) पापात्मिकाः क्रियाः (काः) (चित्) अपि (वरुणध्रुतः) वरुणेन ध्रुतः स्थिरीकृतः (सः) (परि) सर्वतः (द्वेषोभिः) द्वेषयुक्तैः सह (अर्यमा) न्यायाधीशः (वृणक्तु) पृथग्भवतु (उरुम्) बहुसुखकरं विस्तीर्णम् (सुदासे) सुष्ठु दानाख्ये व्यवहारे (वृषणौ) बलिष्ठौ राजामात्यौ (उ) (लोकम्) ॥९॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये विद्वांसो वेदयुक्ताभिर्वाग्भिस्सर्वान् व्यवहारान् संसाध्य दुष्टक्रिया दुष्टांश्च त्यजन्ति त एवोत्तमं सुखं लभन्ते ॥९॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जे विद्वान वेदयुक्त वाणीने संपूर्ण व्यवहार सिद्ध करून दुष्ट क्रिया व दुष्टांचा त्याग करतात ते उत्तम सुख प्राप्त करतात. ॥ ९ ॥
10 सस्वश्चिद्धि समृतिस्त्वेष्येषामपीच्येन - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सस्व᳓श् चिद् धि᳓ स᳓मृतिस् त्वेषी᳓ एषाम्
अपीचि᳓येन स᳓हसा स᳓हन्ते
युष्म᳓द् भिया᳓ वृषणो रे᳓जमाना
द᳓क्षस्य चिन् महिना᳓ मॄळ᳓ता+ नः
मूलम् ...{Loading}...
स॒स्वश्चि॒द्धि समृ॑तिस्त्वे॒ष्ये॑षामपी॒च्ये॑न॒ सह॑सा॒ सह॑न्ते ।
यु॒ष्मद्भि॒या वृ॑षणो॒ रेज॑माना॒ दक्ष॑स्य चिन्महि॒ना मृ॒ळता॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
सस्व᳓श् चिद् धि᳓ स᳓मृतिस् त्वेषी᳓ एषाम्
अपीचि᳓येन स᳓हसा स᳓हन्ते
युष्म᳓द् भिया᳓ वृषणो रे᳓जमाना
द᳓क्षस्य चिन् महिना᳓ मॄळ᳓ता+ नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
cit ← cit (invariable)
eṣām ← ayám (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
hí ← hí (invariable)
sámr̥tiḥ ← sámr̥ti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sasvár ← sasvár (invariable)
tveṣī́ ← tveṣín- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
apīcyèna ← apīcyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
sáhante ← √sah- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
sáhasā ← sáhas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
bhiyā́ ← bhī́- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
réjamānāḥ ← √rej- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
vr̥ṣaṇaḥ ← vŕ̥ṣan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yuṣmát ← tvám (pronoun)
{case:ABL, number:PL}
cit ← cit (invariable)
dákṣasya ← dákṣa- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
mahinā́ ← mahimán- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
mr̥ḷáta ← √mr̥ḍ- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
पद-पाठः
स॒स्वरिति॑ । चि॒त् । हि । सम्ऽऋ॑तिः । त्वे॒षी । ए॒षा॒म् । अ॒पी॒च्ये॑न । सह॑सा । सह॑न्ते ।
यु॒ष्मत् । भि॒या । वृ॒ष॒णः॒ । रेज॑मानाः । दक्ष॑स्य । चि॒त् । म॒हि॒ना । मृ॒ळत॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- sasvaś ← sasvar
- [adverb]
- “secretly.”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- samṛtis ← samṛtiḥ ← samṛti
- [noun], nominative, singular, feminine
- “battle; contact.”
- tveṣy ← tveṣī ← tveṣin
- [noun], nominative, singular, masculine
- eṣām ← idam
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- apīcyena ← apīcya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “secret; hidden; cryptic.”
- sahasā ← sahas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “force; strength; might; sahas [word]; conquest.”
- sahante ← sah
- [verb], plural, Present indikative
- “endure; overcome; habituate.”
- yuṣmad ← yuṣmat ← tvad
- [noun], ablative, plural
- “you.”
- bhiyā ← bhī
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “fear; bhī; alarm.”
- vṛṣaṇo ← vṛṣaṇaḥ ← vṛṣan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “bull; Indra; stallion; Vṛṣan; man.”
- rejamānā ← rejamānāḥ ← rej
- [verb noun], nominative, plural
- “tremor; flicker.”
- dakṣasya ← dakṣa
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Dakṣa; ability; cock; fitness; will; purpose; disposition; cock.”
- cin ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- mahinā ← mahina
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “greatness; enormousness.”
- mṛᄆatā ← mṛḍata ← mṛḍ
- [verb], plural, Present imperative
- “pardon.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
एषां मित्रादीनां समृतिः संगतिः संहतिर्वा सस्वः अन्तर्हिता निगूढा त्वेषी दीप्ता च भवति । तादृशा एते अपीच्येन । एतदप्यन्तर्हितनाम। निगूढेन सहसा बलेन सहन्ते अभिभवन्त्यस्मद्वे्यष्टॄन् । किंच हे वृषणः अभिमतवर्षका मित्रादयः युष्मत् युष्मत्तः भिया भीत्या रेजमानाः कम्पमाना भवन्ति विरोधिनः । यस्मादेवं तस्मात् दक्षस्य युष्माकं बलस्य महिना महिम्ना महत्त्वेन नः अस्मभ्यं मृळत उपदयां कुरुत ॥
Wilson
English translation:
“The association of these (three deities) is of mysterious lustre; by their secret strength they overcome(all enemies); showerers (of benefits), through fear (of you our opponents) are trembling; have mercy upon us inthe mightiness of your strength.”
Jamison Brereton
Because their fiery attack is even in secret and they are strong with hidden strength,
(we are) trembling in fear before you, bulls—by the greatness of your very skill, have mercy on us!
Griffith
Hid from our eyes is their resplendent meeting: by their mysterious might they hold dominion.
Heroes! we cry trembling in fear before you, even in the greatness of your power have mercy.
Geldner
Denn gar unvermerkt ist ihre überraschende Begegnung und sie überwältigen durch heimliche Gewalt. Aus Furcht vor euch, ihr Bullen, zitternd sagen wir: Seid uns durch die Macht des Daksa gnädig!
Grassmann
Denn ins Geheim ist stark der Feinde Andrang, sie streiten mit verborgnen Siegeskräften; Doch beben sie aus Furcht vor euch, ihr Stiere; mit eures Geistes Allgewalt seid hold uns.
Elizarenkova
Ведь это втайне (происходит) их поразительное столкновение:
Они осиливают скрытой силой.
Дрожа от страха перед вами, о быки, (мы молим:)
Пощадите нас силой величия самого Дакши!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- स्वराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर वे विद्वान् जन क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो (हि) निश्चित (सस्वः) मध्य में चलते हुए हैं (चित्) और (एषाम्) इनकी (त्वेषी) प्रकाशमान (समृतिः) उत्तम प्रकार सत्यक्रिया है (अपीच्येन) जिससे चलता है उस में हुए (सहसा) बल से (सहन्ते) सहते हैं उनके लिये और (युष्मत्) आप लोगों के समीप से (भिया) भय से (रेजमानाः) काँपते और चलते हुए (वृषणः) बलिष्ठ काँपते हुए जानेवाले होते हैं, वे आप लोग (दक्षस्य) बल के (महिना) महत्व से (चित्) भी (नः) हम लोगों को (मृळत) सुखयुक्त करें ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जिसकी सत्य बुद्धि, विद्या, नीति, सेना और प्रजा वर्त्तमान है, वही शत्रुओं को सहता हुआ सब को सुखयुक्त करता है, वह महिमा से आनन्दित होता है ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये हि सस्वश्चिदेषां त्वेषी समृतिरस्त्यपीच्येन सहसा सहन्ते तेभ्यो युष्मद्भिया रेजमाना वृषणो रेजमाना भवन्ति ते यूयं दक्षस्य महिना चिन्नो मृळत ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्ते विद्वांसः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सस्वः) अन्तश्चरन्तः (चित्) अपि (हि) (समृतिः) सम्यक् सत्यक्रियावान् (त्वेषी) प्रकाशमाना (एषाम्) (अपीच्येन) येनायमञ्चति तत्र भवेन (सहसा) बलेन (सहन्ते) (युष्मत्) युष्माकं सकाशात् (भिया) भयेन (वृषणः) बलिष्ठाः (रेजमानाः) कम्पमाना गच्छन्तः (दक्षस्य) बलस्य (चित्) अपि (महिना) महत्त्वेन (मृळत) सुखयत। अत्र संहितायामिति दीर्घः (नः) अस्मान् ॥१०॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्या ! यस्य सत्या प्रज्ञा विद्या नीतिः सेना प्रजाश्च वर्तते स एव शत्रून् सहमानः सर्वान् सुखयति स महिम्नानन्दितो भवति ॥१०॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! ज्याच्याजवळ सत्य बुद्धी, विद्या, नीती सेना व प्रजा विद्यमान असते तोच शत्रूंना सहन करून सर्वांना सुखी करतो त्याच्या महानतेमुळेच तो आनंदित होतो. ॥ १० ॥
11 यो ब्रह्मणे - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यो᳓ ब्र᳓ह्मणे सुमति᳓म् आय᳓जाते
वा᳓जस्य सातउ᳓ परम᳓स्य रायः᳓
सी᳓क्षन्त मन्यु᳓म् मघ᳓वानो अर्य᳓
उरु᳓ क्ष᳓याय चक्रिरे सुधा᳓तु
मूलम् ...{Loading}...
यो ब्रह्म॑णे सुम॒तिमा॒यजा॑ते॒ वाज॑स्य सा॒तौ प॑र॒मस्य॑ रा॒यः ।
सीक्ष॑न्त म॒न्युं म॒घवा॑नो अ॒र्य उ॒रु क्षया॑य चक्रिरे सु॒धातु॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
यो᳓ ब्र᳓ह्मणे सुमति᳓म् आय᳓जाते
वा᳓जस्य सातउ᳓ परम᳓स्य रायः᳓
सी᳓क्षन्त मन्यु᳓म् मघ᳓वानो अर्य᳓
उरु᳓ क्ष᳓याय चक्रिरे सुधा᳓तु
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
āyájāte ← √yaj- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED}
bráhmaṇe ← bráhman- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
sumatím ← sumatí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
paramásya ← paramá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rāyáḥ ← rayí- ~ rāy- (nominal stem)
{gender:M}
sātaú ← sātí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vā́jasya ← vā́ja- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
maghávānaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
manyúm ← manyú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
sī́kṣanta ← √sah- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:MED, mood:DES}
cakrire ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRF, voice:MED}
kṣáyāya ← kṣáya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:M, number:SG}
sudhā́tu ← sudhā́tu- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
urú ← urú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
यः । ब्रह्म॑णे । सु॒ऽम॒तिम् । आ॒ऽयजा॑ते । वाज॑स्य । सा॒तौ । प॒र॒मस्य॑ । रा॒यः ।
सीक्ष॑न्त । म॒न्युम् । म॒घऽवा॑नः । अ॒र्यः । उ॒रु । क्षया॑य । च॒क्रि॒रे॒ । सु॒ऽधातु॑ ॥
Hellwig Grammar
- yo ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- brahmaṇe ← brahman
- [noun], dative, singular, neuter
- “brahman; mantra; prayer; spell; Veda; Brahmin; sacred text; final emancipation; hymn; brahman [word]; Brāhmaṇa; study.”
- sumatim ← sumati
- [noun], accusative, singular, feminine
- “benevolence; favor; Sumati.”
- āyajāte ← āyaj ← √yaj
- [verb], singular, Present conjunctive (subjunctive)
- vājasya ← vāja
- [noun], genitive, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- sātau ← sāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; acquisition; contest.”
- paramasya ← parama
- [noun], genitive, singular, masculine
- “extreme; best; excellent; highest; highest; devoted(p); maximal; distant; parama [word]; very; farthermost.”
- rāyaḥ ← rai
- [noun], genitive, singular, masculine
- “wealth; possession; rai [word]; gold.”
- sīkṣanta ← sīkṣ ← √sah
- [verb], plural, Present injunctive
- “beat.”
- manyum ← manyu
- [noun], accusative, singular, masculine
- “anger; fury; rage; wrath.”
- maghavāno ← maghavānaḥ ← maghavan
- [noun], nominative, plural, masculine
- “big.”
- arya ← aryaḥ ← ari
- [noun], nominative, plural, masculine
- uru
- [noun], accusative, singular, neuter
- “wide; broad; great; uru [word]; much(a); excellent.”
- kṣayāya ← kṣaya
- [noun], dative, singular, masculine
- “dwelling; house; kṣaya [word]; home; family.”
- cakrire ← kṛ
- [verb], plural, Perfect indicative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- sudhātu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- sudhātu ← dhātu
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mineral; dhātu; saptadhātu; Sanskrit verbal root; etymon; aṣṭaloha; mahābhūta; gairika; component; navadhātu; svarṇamākṣika; doṣa; inorganic compound.”
सायण-भाष्यम्
यः यजमानः ब्रह्मणे परिवृढस्वकर्मणे युष्मत्स्तोत्ररूपाय सुमतिं शोभनां बुद्धिम् आयजाते आयजते । यजतिरत्र दाने । ददाति करोति । किमर्थम्। वाजस्य अन्नस्य सातौ दाने निमित्ते परमस्य उत्कृष्टस्य रायः धनस्य च सातौ। तस्य अर्यः । ईरयति स्तुतीः प्रेरयतीत्यरिः स्तोता। मन्युं स्तोत्रं मघवानः दानवन्तोऽर्यमादयः सीक्षन्त सचन्ते । सेवित्वा च तस्य उरुक्षयाय विस्तीर्णनिवासाय सुधातु सुधाम शोभनस्थानं चक्रिरे कुर्वते ॥
Wilson
English translation:
“These munificent (deities) conjointly accept the praise of the worshipper, and bestow a spaciousmansion for a dwelling upon him who, for the sake of food and excellent riches, devotes his mind to yourglorification.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Yo brahmaṇe sumatim āyajāte = yo yajamāno dadāti śobhanām buddhim yuṣmatstoktrūpāya, the instrumental tutor of the rite, who gives pure or pious understanding tot he nature or form of yourpraise
Jamison Brereton
Who by sacrifice will gain your favor for his formulation at the winning of victory’s prize and of the highest wealth,
his generous patrons will strive to overpower the battle fury of the outsider. They have made for themselves a wide and secure place for their dwelling.
Griffith
He who wins favour for his prayer by worship, that he may gain him strength and highest riches,
That good man’s mind the Mighty Ones will follow: they have brought comfort to his spacious dwelling.
Geldner
Der für seine feierliche Rede die Gunst der Götter erbitten soll, wenn es sich um den Gewinn des Siegerpreises, des höchsten Reichtums handelt, dessen Gönner sollen die böse Absicht des Nebenbuhlers zu bezwingen suchen. Sie haben sich ein weites, reiches Land zum Wohnen bereitet.
Grassmann
Wer Göttergunst für sein Gebet erflehet, um zu erlangen Glück und höchsten Reichthum, Für den bezwingen Feindeszorn die mächt’gen und schaffen ausgedehnten Raum der Herrschaft.
Elizarenkova
Кто для священного слова жертвой добывает благосклонность (богов)
При захвате добычи, высшего богатства –
(Наши) щедрые покровители пусть стремятся осилить ярость чужого!
Они создали себе широкое благоустроенное (пространство) для жилья.
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वान् क्या करे, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यः) जो (परमस्य) श्रेष्ठ (वाजस्य) विज्ञान और (रायः) धन के (सातौ) उत्तम प्रकार बाँटने में (ब्रह्मणे) धन के वा परमेश्वर के लिये (सुमतिम्) उत्तम बुद्धि को (आयजाते) सब प्रकार से प्राप्त होवें और जो (मघवानः) अत्यन्त धन से युक्त (अर्यः) यथावत् जाननेवाले (मन्युम्) क्रोध को (सीक्षन्त) सम्बन्धित करते हैं और (क्षयाय) निवास के लिये (उरु) बड़े (सुधातु) सुन्दर धातु सुवर्ण आदि जिसमें उस गृह को (चक्रिरे) सिद्ध करते हैं, वे ही लक्ष्मीवान् होते हैं ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य ईश्वर के विज्ञान के, उत्तम धन के लाभ के और श्रेष्ठ गृह के लिये क्रोध आदि दोषों का परित्याग कर के प्रयत्न करते हैं, वे सम्पूर्ण सुखों से युक्त होते हैं ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यः परमस्य वाजस्य रायः सातौ ब्रह्मणे सुमतिमा यजाते ये मघवानोऽर्यः मन्युं सीक्षन्त क्षयायोरु सुधातु चक्रिरे त एव श्रीमन्तो जायन्ते ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वांसः किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (ब्रह्मणे) धनाय परमेश्वराय वा (सुमतिम्) शोभनां प्रज्ञाम् (आयजते) समन्ताद्यजेत सङ्गच्छेत (वाजस्य) विज्ञानस्य (सातौ) संविभागे (परमस्य) श्रेष्ठस्य (रायः) धनस्य (सीक्षन्त) सम्बध्नन्ति (मन्युम्) क्रोधम् (मघवानः) परमधनयुक्ताः (अर्यः) यथावज्ज्ञातारः (उरु) बहु (क्षयाय) निवासाय (चक्रिरे) कुर्वन्ति (सुधातु) शोभना धातवो यस्मिन् गृहे ॥११॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या ईश्वरविज्ञानायोत्तमधनलाभाय श्रेष्ठाय गृहाय क्रोधादिदोषान् विहाय प्रयतन्ते ते सर्वसुखा जायन्ते ॥११॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे ईश्वराच्या विज्ञानाने, उत्तम धनाच्या लाभाने व श्रेष्ठ गृहासाठी क्रोध वगैरे दोषांचा त्याग करतात व प्रयत्नशील बनतात ती संपूर्ण सुखी होतात. ॥ ११ ॥
12 इयं देव - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
इयं᳓ देव पुरो᳓हितिर् युव᳓भ्यां
यज्ञे᳓षु मित्रावरुणाव् अकारि
वि᳓श्वानि दुर्गा᳓ पिपृतं तिरो᳓ नो
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
मूलम् ...{Loading}...
इ॒यं दे॑व पु॒रोहि॑तिर्यु॒वभ्यां॑ य॒ज्ञेषु॑ मित्रावरुणावकारि ।
विश्वा॑नि दु॒र्गा पि॑पृतं ति॒रो नो॑ यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
इयं᳓ देव पुरो᳓हितिर् युव᳓भ्यां
यज्ञे᳓षु मित्रावरुणाव् अकारि
वि᳓श्वानि दुर्गा᳓ पिपृतं तिरो᳓ नो
यूय᳓म् पात सुअस्ति᳓भिः स᳓दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Strophic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
devā = ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
iyám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
puróhitiḥ ← puróhiti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
yuvábhyām ← tvám (pronoun)
{case:INS, number:DU}
akāri ← √kr̥- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:AOR, voice:PASS}
mitrāvaruṇau ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
yajñéṣu ← yajñá- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
durgā́ ← durgá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pipr̥tam ← √pr̥- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tirás ← tirás (invariable)
víśvāni ← víśva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
इ॒यम् । दे॒वा॒ । पु॒रःऽहि॑तिः । यु॒वऽभ्या॑म् । य॒ज्ञेषु॑ । मि॒त्रा॒व॒रु॒णौ॒ । अ॒का॒रि॒ ।
विश्वा॑नि । दुः॒ऽगा । पि॒पृ॒त॒म् । ति॒रः । नः॒ । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- iyaṃ ← iyam ← idam
- [noun], nominative, singular, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- deva
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- purohitir ← purohitiḥ ← purohiti
- [noun], nominative, singular, feminine
- yuvabhyāṃ ← yuvabhyām ← yuvan
- [noun], dative, dual, masculine
- “young person; yuvan [word]; taruṇabandha; yuvan; yuvan; young buck; young.”
- yajñeṣu ← yajña
- [noun], locative, plural, masculine
- “yajña; religious ceremony; Vishnu; yajña [word]; Yajña; Shiva.”
- mitrāvaruṇāv ← mitrāvaruṇau ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- akāri ← kṛ
- [verb], singular, Aorist passive
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- viśvāni ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- durgā ← durga
- [noun], accusative, plural, neuter
- “fortress; stronghold; difficulty; danger; passage.”
- pipṛtaṃ ← pipṛtam ← pṛ
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; promote; rescue; help.”
- tiro ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
अनया स्तुतिमुपसंहरति । हे देवा देवौ मित्रावरुणौ युवभ्यां युवाभ्यां यज्ञेषु इयं पुरोहितिः पुरस्क्रिया पूजा स्तुतिलक्षणा अकारि कृताभूत्। तां सेवित्वा विश्वानि सर्वाणि दुर्गा दुःखेन गन्तव्यान्यापदः तिरः तिरस्कुरुतम् । तथा कृत्वा नः अस्मान् पिपृतं पारयतम् । शिष्टो गतः ॥ ॥ २ ॥
Wilson
English translation:
“Excellent Mitra and Varuṇa, to you this adoration at sacrifices is addressed; remove from us alldifficulties, and ever cherish us with blessings.”
Jamison Brereton
This installation of the god [=Agni] to the fore has been made for you two, Mitra and Varuṇa.
Take us across all difficulties. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
This priestly task, Gods! Varuna and Mitra! hath been performed for you at sacrifices.
Convey us safely over every peril. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Für euch, Götter Mitra und Varuna, ward dieses Purohitaamt bei den Opfern ausgeübt. Helfet uns über alle Fährlichkeiten hinweg!-Behütet ihr uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
Dies Priesterwerk ist euch vollbracht, o Götter, bei diesen Opfern, Varuna und Mitra, Durch alle Drangsal führet uns hinüber; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Для вас, о два бога Митра, Варуна,
Совершалась эта служба пурохиты на жертвоприношениях.
Переправьте нас через все трудности!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर विद्वानों से क्या किया जाता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणौ) प्राण और उदान वायु के सदृश वर्त्तमान अध्यापक और उपदेशक जनो (देवा) दाता दोनों ! (युवभ्याम्) आप दोनों से (यज्ञेषु) विद्वानों के सत्काररूपी यज्ञ कर्मों में (इयम्) यह (पुरोहितिः) पहले हित की क्रिया (अकारि) की जाती है, वे दोनों आप (नः) हम लोगों के लिये (विश्वानि) सम्पूर्ण (दुर्गा) दुःख से जाने योग्य कामों का (तिरः) तिरस्कार कर के आप दोनों (पिपृतम्) पूर्ण करिये और हे विद्वान् जनो ! (यूयम्) आप लोग (स्वस्तिभिः) कल्याणों से (नः) हम सब मनुष्यों की (सदा) सब काल में (पात) रक्षा कीजिये ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक और उपदेशक जनो ! जैसे आप दोनों सब के हित को करें, वैसे हम लोगों के दुष्ट व्यसनों को दूर कर के सब काल में हम लोगों की वृद्धि करें ॥१२॥ इस सूक्त में सूर्य्य आदि के दृष्टान्तों से विद्वानों के गुण और कृत्य के वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की सङ्गति इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ जाननी चाहिये ॥ यह साठवाँ सूक्त और द्वितीय वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणौ देवा ! युवभ्यां यज्ञेष्वियं पुरोहितिरकारि युवां नो विश्वानि तिरस्कृत्य पिपृतम्, हे विद्वांसो ! यूयं स्वस्तिभिर्नस्सर्वान् मनुष्यान् सदा पात ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्विद्वद्भिः किं क्रियत इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (इयम्) (देवा) दातारौ (पुरोहितिः) पुरस्ताद्धिता क्रिया (युवभ्याम्) (यज्ञेषु) विद्वत्सत्कारादिषु (मित्रावरुणौ) प्राणोदानवदध्यापकोपदेशकौ (अकारि) क्रियते (विश्वानि) सर्वाणि (दुर्गा) दुःखेन गन्तुं योग्यानि (पिपृतम्) पूरयतम् (तिरः) तिरस्क्रियायाम् (नः) अस्मान् (यूयम्) (पात) (स्वस्तिभिः) (सदा) (नः) ॥१२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापकोपदेशकौ यथा भवन्तौ सर्वेषां हितं कुर्यातां तथाऽस्मत् दुर्व्यसनानि दूरीकृत्य सर्वदाऽस्मान् वर्धयतमिति ॥१२॥ अत्र सूर्यादिदृष्टान्तैर्विद्वद्गुणकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति षष्टितमं सूक्तं द्वितीयो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे अध्यापक व उपदेशकांनो ! जसे तुम्ही दोघे सर्वांचे हित करता तसे आमच्या वाईट व्यसनांना दूर करून सर्वकाळी आमची वृद्धी करा. ॥ १२ ॥