सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘अमीवहा’ इत्यष्टर्चं द्वाविंशं सूक्तम् । आद्या गायत्री पञ्चम्याद्याश्चतस्रोऽनुष्टुभो द्वितीयाद्यास्तिस्र उपरिष्टाद्बृहत्यः । ‘त्र्यष्टका चतुर्थद्वादशी बृहती’ इति तल्लक्षणयोगात् । आद्या वास्तोष्पतिदेवताका शिष्टा ऐन्यःर् । तथा चानुक्रान्तम्-‘अमीवहाष्टौ वास्तोष्पत्याद्या गायत्री शेषास्त्र्युपरिष्टाद्बृहत्यादयोऽनुष्टुभः प्रस्वापिन्य उपनिषत् ’ इति । गतो विनियोगः । बृहद्देवतायां यदुक्तं तदिह लिख्यते- वरुणस्य गृहान् रात्रौ वसिष्ठः स्वप्नमाचरन् । प्रविवेशाथ तं तत्र श्वा नदन्नभ्यवर्तत । क्रन्दन्तं सारमेयं स धावन्तं दष्टुमुद्यतम् ॥ यदर्जुनेति च द्वाभ्यां सान्त्वयित्वा ह्यसूषुपत् । एवं प्रस्वापयामास जनमन्यं च वारुणम्’ (बृहद्दे. ६. ११-१३) इति । अत्र केचित् पुनरेवमाहुः-’ आसां प्रस्वापिनित्वं तु कथासु परिकल्प्यते । वसिष्ठस्तृषितोऽन्नार्थी त्रिरात्रालब्धभोजनः । चतुर्थरात्रौ चौर्यार्थं वारुणं गृहमेत्य तु । कोष्ठागारे प्रवेशाय पालकश्वादिसुप्तये । यदर्जुनेति सप्तर्चं ददर्श च जजाप च’ (अनु. भा. ७. ५५) इति ।।
Jamison Brereton
55 (571)
Lord of the Dwelling Place (Vāstospati) (1), Sleep ̣ Incantations (2–8)
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
8 verses: gāyatrī 1, upariṣṭādbr̥hatī 2–4, anuṣṭubh 5–8
As was noted in the introduction to VII.54, the first verse of this hymn, dedicated to the Lord of the Dwelling Place, really belongs with the previous hymn—though it was not simply wrongly divided from that hymn: it is in a different meter, and the final verse of VII.54 ends with the Vasiṣṭha clan refrain, which is always the final pāda of the hymns in which it is found.
What follows this first verse is one of the most beloved and most delightful of R̥gvedic hymns, a sleep charm, a species of lullaby. It is divided into two parts by the meter (vss. 2–4, 5–8), but forms a conceptual unity. Verses 2–4 are addressed to a dog, presumably a watchdog barking in the night, who is urged to go to sleep. The dog is given a grand metronymic, “son of Saramā,” the legendary bitch of Indra, who on Indra’s behalf tracked down the cows stolen by the Paṇis and retrieved them, in the memorable dialogue hymn X.108.
The next two verses (5–6) are an incantatory listing of each member of the house hold, sending them all to sleep one by one (reminiscent of the modern American children’s book Goodnight Moon). The next verse (7) puts them all to sleep with the moonrise, with the final verse devoted to an intriguing set of unidentified women falling asleep wherever they happen to be. This fleeting picture of somnolent ladies reminds us of several similar famous scenes in much later Indian literature, such as the sleeping rākṣasīs in Rāvaṇa’s household in Laṅka in the Rāmāyaṇa (V.7.30–62, 8.30–46) and the sleeping women whose fleshy sensuality disgusts Siddhārtha, the future Buddha, in Aśvaghoṣa’s Buddhacarita (V.47–67).
A number of fanciful scenarios have been devised, both ancient and modern, Indian and Western, as the backstory of this hymn, but this creative plotting seems unnecessary: the hymn can be simply enjoyed for itself.
Jamison Brereton Notes
Sleep As noted in the published introduction, the first vs. does not belong with the rest of the hymn but rather with the preceding one, VII.54, to Vāstoṣpati, the Lord of the Dwelling Place. However, as also noted there, this is not just a product of wrong division of hymns: VII.55.1 is in a different meter from VII.54, and VII.54 ends with the Vasiṣṭha clan refrain, which is always the final pāda of a hymn. Moreover, as Oldenberg points out, VII.54 has three vss. and follows correctly on the three-vs. hymns VII.51- 53, while an additional vs. would break that sequence. Oldenberg suggests that the single vs. ### 01 originally formed its own hymn and that the rest of VII.55, with 7 vss., is an addition to the original collection (Anhangslied).
01 अमीवहा वास्तोष्पते - गायत्री
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
अ॒मी॒व॒हा(=व्याधिहा) वास्तो॑ष्पते॒
विश्वा॑ रू॒पाण्य् आ॑ वि॒शन्न् ।
सखा॑ सु॒शेव॑(फ) एधि नः ।
मूलम् ...{Loading}...
अ॒मी॒व॒हा वा॑स्तोष्पते॒ विश्वा॑ रू॒पाण्या॑वि॒शन् ।
सखा॑ सु॒शेव॑ एधि नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - वास्तोष्पतिः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - गायत्री
Thomson & Solcum
अमीवहा꣡ वास्तोष् पते
वि꣡श्वा रूपा꣡णि आविश꣡न्
स꣡खा सुशे꣡व एधि नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
amīvahā́ ← amīvahán- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
pate ← páti- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
vāstoḥ ← vā́stu- (nominal stem)
{case:GEN, gender:N, number:SG}
āviśán ← √viś- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
rūpā́ṇi ← rūpá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
víśvā ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
edhi ← √as- 1 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sákhā ← sákhi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
suśévaḥ ← suśéva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
अ॒मी॒व॒ऽहा । वा॒स्तोः॒ । प॒ते॒ । विश्वा॑ । रू॒पाणि॑ । आ॒ऽवि॒शन् ।
सखा॑ । सु॒ऽशेवः॑ । ए॒धि॒ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- amīvahā ← amīva
- [noun], neuter
- “disease.”
- amīvahā ← hā ← han
- [noun], nominative, singular, masculine
- “killing; curative; destroying; removing; māraka; stabbing.”
- vāstoṣpate ← vāstoṣpati
- [noun], vocative, singular, masculine
- “Vāstoṣpati; Indra; vāstoṣpati [word].”
- viśvā ← viśva
- [noun], accusative, plural, neuter
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- rūpāṇy ← rūpāṇi ← rūpa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “form; appearance; beauty; look; shape; shape; symptom; feature; nature; guise; rūpa [word]; one; appearance; likeness; color; kind; vowel; type; disguise; aspect; form; derivative; omen; vision.”
- āviśan ← āviś ← √viś
- [verb noun], nominative, singular
- “enter; overwhelm; possess; approach; afflict; enter (a state); reach; wear.”
- sakhā ← sakhi
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; companion; sakhi [word].”
- suśeva ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- suśeva ← śevaḥ ← śeva
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friendly; favorable; dear.”
- edhi ← as
- [verb], singular, Present imperative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे वास्तोष्पते गृहस्य पालकैतत्संज्ञक देव अमीवहा अमीवानां रोगाणां नाशकस्त्वं विश्वा विश्वानि बहूनि रूपाण्याविशन् प्रविशन् ।’ यद्यद्रूपं कामयते तत्तद्देवता विशति’ (निरु. १०.१७) इति यास्कः । नः अस्माकं सखा मित्रभूतः सुशेवः सुष्ठु सुखकरः एधि भव ॥
Wilson
English translation:
“Protector of the dwelling, remover of disease, assuming all (kinds of) forms, be to us a friend, thegranter of happiness.”
Jamison Brereton
Destroying affliction, o Lord of the Dwelling Place, entering all forms, be a companion well disposed to us.
Jamison Brereton Notes
In addition to the voc. vāstoṣ pate that repeats the three vs.-initial vocc.
vā́stoṣ pate in VII.54, this vs. has other similarities to VII.54, esp. VII.54.1: amīvahā́ ‘destroying affliction’ echoes 54.1 anamīváḥ ‘without affliction’, as āviśán ‘entering’ does 54.1 svāveśáḥ ‘easy to enter’; sim. sákhā ‘companion’ and 54.2 sakhyé ‘companionship’. Note also that pāda c sákhā suśéva edhi naḥ is identical to I.91.15; I.91 is the Soma hymn that VII.54.2ab seems to have been partially based on. In addition, pāda b is identical to VIII.15.13b and IX.25.4a, both of which are addressed to Soma (on Soma as the addressee in the former, see comm. ad loc.). I do not quite understand the Soma/Vāstoṣpati connection.
Griffith
VASTOSPATI, who killest all disease and wearest every form,
Be an auspicious Friend to us.
Geldner
Herr der Wohnstatt, der du die Krankheiten vertreibst und alle Gestalten annimmst, sei uns ein gütiger Freund!
Grassmann
Der Lieder du tilgst, o Wohnungsherr, du gehst in alle Formen ein, sei uns ein heilbegabter Freund.
Elizarenkova
О Вастошпати, убивающий болезни,
Проникающий во все формы,
Будь нам другом, очень благосклонным!
अधिमन्त्रम् (VC)
- वास्तोष्पतिः
- वसिष्ठः
- निचृद्गायत्री
- षड्जः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब आठ ऋचावाले पचपनवें सूक्त का प्रारम्भ है, इसके प्रथम मन्त्र में घर का स्वामी क्या करे, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वास्तोष्पते) घर के स्वामी ! जिस घर में (विश्वा) सब (रूपाणि) रूप (आविशन्) प्रवेश करते हैं वहाँ (नः) हम लोगों के लिये (अमीवहा) रोग हरनेवाले (सखा) मित्र (सुशेवः) सुन्दर सुखवाले होते हुए (एधि) प्रसिद्ध हूजिये ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थो ! तुम सर्व प्रकार उत्तम घरों को बना कर सुखी होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वास्तोष्पते ! यत्र गृहे विश्वा रूपाण्याविशन् तत्र नोऽमीवहा सखा सुशेवः सन्नेधि ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ गृहपतिः किं कुर्यादित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (अमीवहा) योऽमीवान् रोगान् हन्ति (वास्तोः) गृहस्य (पते) स्वामिन् (विश्वा) सर्वाणि (रूपाणि) (आविशन्) आविशन्ति (सखा) सुहृत् (सुशेवः) सुष्ठुसुखः (एधि) भव (नः) अस्मभ्यम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्था ! यूयं सर्वप्रकाराण्युत्तमानि गृहाणि निर्माय सुखिनो भवत ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात गृहस्थाचे काम व गुण यांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थांनो ! तुम्ही सर्व प्रकारे उत्तम घरे निर्माण करून सुखी व्हा. ॥ १ ॥
02 यदर्जुन सारमेय - उपरिष्टाद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
यद॑र्जुन सारमेय द॒तः पि॑शङ्ग॒ यच्छ॑से ।
वी॑व भ्राजन्त ऋ॒ष्टय॒ उप॒ स्रक्वे॑षु॒ बप्स॑तो॒ नि षु स्व॑प ॥
मूलम् ...{Loading}...
यद॑र्जुन सारमेय द॒तः पि॑शङ्ग॒ यच्छ॑से ।
वी॑व भ्राजन्त ऋ॒ष्टय॒ उप॒ स्रक्वे॑षु॒ बप्स॑तो॒ नि षु स्व॑प ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - उपरिष्टाद्बृहती
Thomson & Solcum
य꣡द् अर्जुन सारमेय
दतः꣡ पिशङ्ग य꣡छसे
वी꣡व भ्राजन्त ऋष्ट꣡य
उ꣡प स्र꣡क्वेषु ब꣡प्सतो
नि꣡ षु꣡ स्वप
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
genre D
Morph
arjuna ← árjuna- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
sārameya ← sārameyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
datáḥ ← dánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
piśaṅga ← piśáṅga- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
yáchase ← √yam- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
bhrājante ← √bhrāj- (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
iva ← iva (invariable)
{}
r̥ṣṭáyaḥ ← r̥ṣṭí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ví ← ví (invariable)
{}
bápsataḥ ← √bhas- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
srákveṣu ← srákva- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:PL}
úpa ← úpa (invariable)
{}
ní ← ní (invariable)
{}
sú ← sú (invariable)
{}
svapa ← √svap- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । अ॒र्जु॒न॒ । सा॒र॒मे॒य॒ । द॒तः । पि॒श॒ङ्ग॒ । यच्छ॑से ।
विऽइ॑व । भ्रा॒ज॒न्ते॒ । ऋ॒ष्टयः॑ । उप॑ । स्रक्वे॑षु । बप्स॑तः । नि । सु । स्व॒प॒ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat
- [adverb]
- “once [when]; because; that; if; how.”
- arjuna
- [noun], vocative, singular, masculine
- “white; clean; light.”
- sārameya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “dog.”
- dataḥ ← dat
- [noun], accusative, plural, masculine
- “tooth; dat [word].”
- piśaṅga
- [noun], vocative, singular, masculine
- “tawny; red; brown.”
- yacchase ← yam
- [verb], singular, Present indikative
- “concentrate; grant; restrain; cause; control; offer; cover; raise.”
- vīva ← vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- vīva ← iva
- [adverb]
- “like; as it were; somehow; just so.”
- bhrājanta ← bhrājante ← bhrāj
- [verb], plural, Present indikative
- “shine; glitter; look.”
- ṛṣṭaya ← ṛṣṭayaḥ ← ṛṣṭi
- [noun], nominative, plural, feminine
- “spear.”
- upa
- [adverb]
- “towards; on; next.”
- srakveṣu ← srakva
- [noun], locative, plural, masculine
- bapsato ← bapsataḥ ← bhas
- [verb noun], genitive, singular
- “chew; snatch.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapa ← svap
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep; numb; fall asleep.”
सायण-भाष्यम्
हे अर्जुन श्वेत हे सारमेय । सरमा नाम देवशुनी । तस्याः कुलोद्भव हे पिशङ्ग केषुचिदङ्गेषु पिङ्गलवर्णैवंभूत हे शुनक त्वं दतः दन्तान् यत् यदा यच्छसे विवृणोषि । अस्मान् दुष्टुमित्यर्थः । तदानीं वीव भ्राजन्त ऋष्टयः यथायुधानि विशेषेण भासन्ते तथा उप अस्मत्समीपे बप्सतः भक्षयतस्तव दन्ताः स्रक्वेषु स्रक्वासु भासन्ते । स्रक्वाशब्द ओष्ठप्रदेशविशेषवाचीत्यर्थः । तथाभूतस्त्वमिदानीं सु सुष्ठु नि स्वप नितरां निद्रां कुरु ॥
Wilson
English translation:
“White offspring of Saramā, with tawny limbs, althogh barking you display your teeth against me,bristling like lances in your gums, nevertheless, to quietly to sleep.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
White offspring: sārameya, progeny ofSārmā, bitch of Indra; he is called arjuna, white, as well as piṅgala, tawny; the latter, in some members,keṣucidaṅgeṣu
Jamison Brereton
When, o silvery son of Saramā, you bare your teeth, tawny one,
they glint like spears, in the jaws of (you) who are snapping. Go to sleep!
Jamison Brereton Notes
The target of the simile in pāda b, ‘spears’, does not precede the simile marker iva and in fact is as far as it can be from it in a pāda of only 8 syllables: vī̀va bhrājanta ṛṣṭáyaḥ. This arrangement may have resulted from an attempt to keep metrically unfavorable bhrājante out of the cadence.
On the refrain ní ṣú svapa and the present stem svápa- see my “Sleep in Vedic and Indo-European” (KZ 96 [1982/83], esp. 8 n. 3).
Griffith
When, O bright Son of Sarama, thou showest, tawny-hued! thy teeth,
They gleam like lances’ points within thy mouth when thou wouldst bite; go thou to steep.
Geldner
Wenn du weiß-brauner Sarama-Sohn die Zähne fletschest, so blinken sie wie Speere im Gebiß des Schnappenden. Schlafe fein ein!
Grassmann
Wenn weisser Sarameja du, wenn brauner du die Zähne fletschst, Dann leuchten sie den Schwertern gleich in dem Gebiss des schnappenden. – O schlaf in Ruh!
Elizarenkova
Когда ты, белый сын Сарамы,
Оскаливаешь зубы, о коричневый,
Как копья, сверкают они
В пасти жаждущего загрызть. Крепко усни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर गृहस्थ कहाँ वास करें, इस विषयको अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (अर्जुन) अच्छे रूपयुक्त (सारमेय) सारवस्तुओं की उत्पत्ति करनेवाले (पिशङ्ग) पीछे-पीछे (यत्) जो आप (वीव) पक्षी के समान (दतः) दाँतों को (यच्छसे) नियम से रखते हो वह जो (स्रक्वेषु) प्राप्त उत्तम घरों में (बप्सतः) भक्षण करते हुए (ऋष्टयः) पहुँचानेवाले (उप, भ्राजन्ते) समीप प्रकाशित होते हैं उन में आप (नि, सु, स्वप) निरन्तर अच्छे प्रकार सोओ ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जहाँ आरोग्यपन से तुम्हारे दन्त आदि अवयव अच्छे प्रकार शोभते हैं, वहाँ ही निवास और शयन आदि व्यवहार को करो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे अर्जुन सारमेय ! पिशङ्ग यद्यस्त्वं वीव दतो यच्छसे स्रक्वेषु बप्सत ऋष्टय उप भ्राजन्ते स तेषु नि सु स्वप ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्गृहस्थाः कुत्र वासं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) (अर्जुन) सुखरूप (सारमेय) साराणां निर्मातः (दतः) दन्तान् (पिशङ्ग) पिशङ्गादिवर्णयुक्त (यच्छसे) (वीव) पक्षीव (भ्राजन्ते) प्रकाशन्ते (ऋष्टयः) प्रापकः (उप) (स्रक्वेषु) प्राप्तेषूत्तमेषु गृहेषु (बप्सतः) भक्षयतः (नि) (सु) (स्वप) शयस्व ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! यत्रारोग्येन युष्माकं दन्तादयोऽवयवास्सुशोभन्ते तत्रैव निवासं शयनादिव्यवहारं च कुरुत ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जेथे आरोग्यामुळे तुमचे दात वगैरे अवयव चांगल्या प्रकारे शोभून दिसतात तेथेच निवास व शयन करा. ॥ २ ॥
03 स्तेनं राय - उपरिष्टाद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स्ते॒नं रा॑य सारमेय॒ तस्क॑रं वा पुनःसर ।
स्तो॒तॄनिन्द्र॑स्य रायसि॒ किम॒स्मान्दु॑च्छुनायसे॒ नि षु स्व॑प ॥
मूलम् ...{Loading}...
स्ते॒नं रा॑य सारमेय॒ तस्क॑रं वा पुनःसर ।
स्तो॒तॄनिन्द्र॑स्य रायसि॒ किम॒स्मान्दु॑च्छुनायसे॒ नि षु स्व॑प ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - उपरिष्टाद्बृहती
Thomson & Solcum
स्तेनं꣡ राय सारमेय
त꣡स्करं वा पुनःसर
स्तोतॄ꣡न् इ꣡न्द्रस्य रायसि
कि꣡म् अस्मा꣡न् दुछुनायसे
नि꣡ षु꣡ स्वप
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D
genre D
genre D;; repeated line
Morph
rāya ← √rā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sārameya ← sārameyá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
stenám ← stená- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
punaḥsara ← punaḥsara- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:SG}
táskaram ← táskara- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
vā ← vā (invariable)
{}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rāyasi ← √rā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
stotr̥̄́n ← stotár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
duchunāyase ← √duchunāy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
sú ← sú (invariable)
{}
svapa ← √svap- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स्ते॒नम् । रा॒य॒ । सा॒र॒मे॒य॒ । तस्क॑रम् । वा॒ । पु॒नः॒ऽस॒र॒ ।
स्तो॒तॄन् । इन्द्र॑स्य । रा॒य॒सि॒ । किम् । अ॒स्मान् । दु॒च्छु॒न॒ऽय॒से॒ । नि । सु । स्व॒प॒ ॥
Hellwig Grammar
- stenaṃ ← stenam ← stena
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thief; stena [word].”
- rāya ← rā
- [verb], singular, Present imperative
- “bark.”
- sārameya
- [noun], vocative, singular, masculine
- “dog.”
- taskaraṃ ← taskaram ← taskara
- [noun], accusative, singular, masculine
- “thief; mugger.”
- vā
- [adverb]
- “or; optionally; either.”
- punaḥsara
- [noun], vocative, singular, masculine
- stotṝn ← stotṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rāyasi ← rā
- [verb], singular, Present indikative
- “bark.”
- kim
- [adverb]
- “why; ka [pronoun]; if; how.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ducchunāyase ← duchunāy
- [verb], singular, Present indikative
- “threaten.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapa ← svap
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep; numb; fall asleep.”
सायण-भाष्यम्
हे पुनःसर । गतमेव देशं पुनः सरंतीति पुनःसरः । तादृग्भूत हे सारमेय त्वं स्तेनम् । प्रच्छन्नधनापहारी स्तेनः । तं तस्करम् । प्रत्यक्षधनापहारी तस्करः । तं वा राय गच्छ । इन्द्रस्य स्तोतॄन् अस्मान् किं रायसि गच्छसि । अस्मान् दुच्छुनायसे किं बाधसे । नि षु स्वप अत्यन्तं निद्रां कुरु ॥
Wilson
English translation:
“Offspring of Saramā, returning (to the charge), attack the pilferer or the thief; why do you assail theworshippers of Indra? Why do you intimidate us? Go quietly to sleep.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Pilferer: senam taskaram ca: he who stealsprivatey or hidden proverty; the latte carries it off openly
Jamison Brereton
Bark at the thief, o son of Saramā, or at the robber, you who lunge (at them) again and again.
You are barking at the praisers of Indra. Why do you torment us? Go to sleep!
Jamison Brereton Notes
The hapax voc. punaḥsara may be a word play with sārameya. Bollée (Gone to the Dogs in Ancient India, 43) tr. “recessive one,” indicating that the dog is in retreat. But the rest of the context suggests an aggressive dog on the attack.
On the intens. dardar- here, see Schaeffer (136), who cites a very similar Avestan passage.
Griffith
Sarama’s Son, retrace thy way: bark at the robber and the thief.
At Indra’s singers barkest thou? Why dust thou seek to terrify us? Go to sleep.
Geldner
Bell den Dieb an oder den Räuber, du zurücklaufender Sarama-Sohn! Du bellst des Indra Lobsänger an. Was bedrohst du uns? Schlaf fein ein!
Grassmann
O Sarameja, bell den Dieb, den Räuber an, o lauf zurück! Was bellst du Indra’s Sänger an? warum willst du uns Böses thun? – O schlaf in Ruh!
Elizarenkova
На вора лай, о сын Сарамы –
Или на грабителя, о прибегающий назад!
Ты лаешь на певцов Индры.
Что ты нам угрожаешь? Крепко усни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर गृहस्थों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (राय) धनियों में सज्जन (सारमेय) सार वस्तुओं से मान करने योग्य आप (इन्द्रस्य) परम ऐश्वर्य्य के (स्तेनम्) चोर (वा) (तस्करम्) डाँकू आदि चोर को (पुनःसर) फिर फिर दण्ड देने के लिये प्राप्त होओ जो आप (स्तोतॄन्) स्तुति करनेवालों को (रायसि) कहलाते हो (अस्मान्) हम लोगों को (किम्) क्या (दुच्छुनायसे) दुष्टों में, वैसे वैसे आचरण से प्राप्त होंगे सो आप उत्तम स्थान में (नि, सु, स्वप) निरन्तर अच्छे प्रकार सोओ ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - गृहस्थों को चाहिये कि चोरों की रुकावट और श्रेष्ठों का सत्कार कर के कभी कुत्ते के समान न आचरण करें और सदैव शुद्ध वायु, जल और अवकाश में सोवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे राय सारमेय ! त्वमिन्द्रस्य स्तेनं वा तस्करं वा पुनस्सर यस्त्वं स्तोतॄन् रायसि सोऽस्मान् किं दुच्छुनायसे स त्वमुत्तमे स्थाने नि सु स्वप ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्गृहस्थैः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (स्तेनम्) चोरम् (राय) रासु धनेषु साधो (सारमेय) (तस्करम्) दस्य्वादिकम् (वा) (पुनःसर) पुनःपुनः दण्डदानाय प्राप्नुहि (स्तोतॄन्) स्तावकान् (इन्द्रस्य) परमैश्वर्यस्य (रायसि) शब्दयसि (किम्) (अस्मान्) (दुच्छुनायसे) दुष्टेष्वेवाचरसि (नि) नितराम् (सु) (स्वप) ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - गृहस्थैः स्तेनानां निग्रहं श्रेष्ठानां सत्करणं कृत्वा कदाचिद् श्ववन्नाचरणीयम् सदैव शुद्धवायूदकावकाशे शयितव्यम् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - गृहस्थांनी चोरांना रोखावे व श्रेष्ठांचा सत्कार करावा. कधी कुत्र्याप्रमाणे आचरण करू नये. सदैव शुद्ध वायू व जल, अवकाश मिळाल्यावर झोपावे. ॥ ३ ॥
04 त्वं सूकरस्य - उपरिष्टाद्बृहती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
त्वं सू॑क॒रस्य॑ दर्दृहि॒ तव॑ दर्दर्तु सूक॒रः ।
स्तो॒तॄनिन्द्र॑स्य रायसि॒ किम॒स्मान्दु॑च्छुनायसे॒ नि षु स्व॑प ॥
मूलम् ...{Loading}...
त्वं सू॑क॒रस्य॑ दर्दृहि॒ तव॑ दर्दर्तु सूक॒रः ।
स्तो॒तॄनिन्द्र॑स्य रायसि॒ किम॒स्मान्दु॑च्छुनायसे॒ नि षु स्व॑प ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - उपरिष्टाद्बृहती
Thomson & Solcum
त्वं꣡ सूकर꣡स्य दर्दृहि
त꣡व दर्दर्तु सूकरः꣡
स्तोतॄ꣡न् इ꣡न्द्रस्य रायसि
कि꣡म् अस्मा꣡न् दुछुनायसे
नि꣡ षु꣡ स्वप
Vedaweb annotation
Strata
Popular for non-linguistic reasons
Pāda-label
genre D
genre D
genre D;; repeated line
genre D;; repeated line
genre D;; repeated line
Morph
dardr̥hi ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sūkarásya ← sūkará- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
tvám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:SG}
dardartu ← √dr̥- ~ dr̥̄- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sūkaráḥ ← sūkará- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
táva ← tvám (pronoun)
{case:GEN, number:SG}
índrasya ← índra- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
rāyasi ← √rā- 2 (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
stotr̥̄́n ← stotár- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
duchunāyase ← √duchunāy- (root)
{number:SG, person:2, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
kím ← ká- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ní ← ní (invariable)
{}
sú ← sú (invariable)
{}
svapa ← √svap- (root)
{number:SG, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
त्वम् । सू॒क॒रस्य॑ । द॒र्दृ॒हि॒ । तव॑ । द॒र्द॒र्तु॒ । सू॒क॒रः ।
स्तो॒तॄन् । इन्द्र॑स्य । रा॒य॒सि॒ । किम् । अ॒स्मान् । दु॒च्छु॒न॒ऽय॒से॒ । नि । सु । स्व॒प॒ ॥
Hellwig Grammar
- tvaṃ ← tvam ← tvad
- [noun], nominative, singular
- “you.”
- sūkarasya ← sūkara
- [noun], genitive, singular, masculine
- “hog; wild boar; boar; Sūkara.”
- dardṛhi ← dardar ← √dṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “cleave.”
- tava ← tvad
- [noun], genitive, singular
- “you.”
- dardartu ← dardar ← √dṛ
- [verb], singular, Present imperative
- “cleave.”
- sūkaraḥ ← sūkara
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hog; wild boar; boar; Sūkara.”
- stotṝn ← stotṛ
- [noun], accusative, plural, masculine
- “laudatory; worshiping.”
- indrasya ← indra
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- rāyasi ← rā
- [verb], singular, Present indikative
- “bark.”
- kim
- [adverb]
- “why; ka [pronoun]; if; how.”
- asmān ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ducchunāyase ← duchunāy
- [verb], singular, Present indikative
- “threaten.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- ṣu ← su
- [adverb]
- “very; well; good; nicely; beautiful; su; early; quite.”
- svapa ← svap
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep; numb; fall asleep.”
सायण-भाष्यम्
हे सारमेय त्वं सूकरस्य वराहस्य । द्वितीयार्थे षष्ठी । दर्दृहि विदारय । सूकरः अपि तव दर्दर्तु विदारयतु । युवयोर्नित्यवैरित्वात् । अस्मान् मा दशेत्यर्थः । स्तोतॄन इत्यर्धर्चः पूर्वस्यामृचि व्याख्यातः ॥
Wilson
English translation:
“Do you rend the hog; let the hog rend you; why do you assail the worshippers of Indra? Why do youintimidate us? Go quietly to sleep.”
Jamison Brereton
Keep tearing at the boar; let the boar keep tearing at you.
You are barking at the praisers of Indra. Why do you torment us? Go to sleep!
Jamison Brereton Notes
On √sas, again see my ‘sleep’ art. cited ad vs. 2.
Griffith
Be on thy guard against the boar, and let the boar beware of thee.
At Indra’s singers barkest thou? Why dost thou seek to terrify us? Go to sleep.
Geldner
Zerr an dem Eber, oder der Eber soll an dir zerren! Du bellst des Indra Lobsänger an. Was bedrohst du uns? Schlaf fein ein!
Grassmann
Den wilden Eber packe an, der Eber stürze sich auf dich; Was bellst du Indra’s Sänger an? warum willst du uns Böses thun? – O schlaf in Ruh!
Elizarenkova
Растерзай ты кабана,
(Или) кабан пусть растерзает тебя.
Ты лаешь на певцов Индры.
Что ты нам угрожаешь? Крепко усни!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- बृहती
- मध्यमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर उसी विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे गृहस्थ ! जिस (सूकरस्य) सुन्दरता से कार्य करनेवाले (इन्द्रस्य) परमैश्वर्य्यवान् (तव) तुम्हारे (सूकरः) कार्य को अच्छे प्रकार करनेवाला (दर्दर्तु) निरन्तर बढ़े (त्वम्) आप (रायसि) लक्ष्मी के समान आचरण करते हो और जो सब को (दर्दृहि) निरन्तर उन्नति दें अर्थात् सब की वृद्धि करें (स्तोतॄन्) स्तुति करनेवाले विद्वान् (अस्मान्) हम लोगों को (किम्) क्या (दुच्छुनायसे) दुष्ट कुत्तों में जैसे वैसे आचरण से प्राप्त होते हो, उस घर में सुख से (नि, सु, स्वप) निरन्तर सोओ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थ ! आप ऐश्वर्य का संचय कर, धर्म व्यवहार में अच्छे प्रकार विस्तार कर और विद्वानों का सत्कार कर श्रीमानों के समान आचरण करो, हम लोगों के प्रति किसलिये कुत्ते के समान आचरण करते हैं, नीरोग होते हुए प्रति समय सुख से सोओ ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गृहस्थ ! यस्य सूकरस्येन्द्रस्य तव सूकरो दर्दर्तु त्वं रायसि यत् सर्वान् दर्दृहि स्तोतॄनस्मान् किं दुच्छुनायसे तत्र गृहे सुखेन नि सु स्वप ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनस्तमेव विषयमाह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (त्वम्) (सूकरस्य) यः सुष्ठु करोति (दर्दृहि) भृशं वर्धय (तव) (दर्दर्तु) भृशं वर्द्धताम् (सूकरः) यः सम्यक् करोति (स्तोतॄन्) विदुषः (इन्द्रस्य) परमैश्वर्यस्य (रायसि) रा इवाचरसि (किम्) (अस्मान्) (दुच्छुनायसे) (नि) (सु) (स्वप) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थ ! त्वमैश्वर्यं संचित्य धर्मे व्यवहारे संवीय विदुषः सत्कृस्य श्रीमानिवाचरास्मान् प्रति किमर्थं श्वेवाचरति नीरोगस्सन् प्रतिसमयं सुखेन शयस्व ॥४॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थांनो! तुम्ही ऐश्वर्याचा संचय करून धर्मव्यवहारात चांगल्या प्रकारे वागून विद्वानांचा सत्कार करा व श्रीमान लोकांप्रमाणे वागा. आमच्याबरोबर (सर्वांबरोबर) कुत्र्यासारखे आचरण का करता? निरोगी बनून प्रत्येक वेळी सुखाने झोपी जा. ॥ ४ ॥
05 सस्तु माता - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
सस्तु॑ मा॒ता सस्तु॑ पि॒ता सस्तु॒ श्वा सस्तु॑ वि॒श्पतिः॑ ।
स॒सन्तु॒ सर्वे॑ ज्ञा॒तयः॒ सस्त्व॒यम॒भितो॒ जनः॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
सस्तु॑ मा॒ता सस्तु॑ पि॒ता सस्तु॒ श्वा सस्तु॑ वि॒श्पतिः॑ ।
स॒सन्तु॒ सर्वे॑ ज्ञा॒तयः॒ सस्त्व॒यम॒भितो॒ जनः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
स꣡स्तु माता꣡ स꣡स्तु पिता꣡
स꣡स्तु श्वा꣡ स꣡स्तु विश्प꣡तिः
सस꣡न्तु स꣡र्वे ज्ञात꣡यः
स꣡स्त्व् अय꣡म् अभि꣡तो ज꣡नः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
mātā́ ← mātár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sástu ← √sas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sástu ← √sas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sástu ← √sas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sástu ← √sas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
śvā́ ← śván- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
viśpátiḥ ← viśpáti- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jñātáyaḥ ← jñātí- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sárve ← sárva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
sasántu ← √sas- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
abhítas ← abhítas (invariable)
{}
ayám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
jánaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sástu ← √sas- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
सस्तु॑ । मा॒ता । सस्तु॑ । पि॒ता । सस्तु॑ । श्वा । सस्तु॑ । वि॒श्पतिः॑ ।
स॒सन्तु॑ । सर्वे॑ । ज्ञा॒तयः॑ । सस्तु॑ । अ॒यम् । अ॒भितः॑ । जनः॑ ॥
Hellwig Grammar
- sastu ← sas
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep.”
- mātā ← mātṛ
- [noun], nominative, singular, feminine
- “mother; mātṛkā; mātṛ [word]; parent; Salvinia cucullata Roxb.; Citrullus colocynthis Schrad.; cow.”
- sastu ← sas
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- sastu ← sas
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep.”
- śvā ← śvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “dog; śvan [word].”
- sastu ← sas
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep.”
- viśpatiḥ ← viśpati
- [noun], nominative, singular, masculine
- “overlord; head.”
- sasantu ← sas
- [verb], plural, Present imperative
- “sleep.”
- sarve ← sarva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- jñātayaḥ ← jñāti
- [noun], nominative, plural, masculine
- “relative; jñāti [word]; kinsman.”
- sastv ← sastu ← sas
- [verb], singular, Present imperative
- “sleep.”
- ayam ← idam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- abhito ← abhitas
- [adverb]
- “about; around; regarding; about.”
- janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
सायण-भाष्यम्
हे सारमेय माता त्वदीया जननी सस्तु स्वपतु । पिता च सस्तु। श्वा सारमेयो भवान् सस्तु । विश्पतिः जामाता यद्वा विशां जनानां पालको गृही सस्तु । सर्वे ज्ञातयः बन्धवोऽपि ससन्तु स्वपन्तु । अभितः परितः स्थितः अयम् अपि सर्वः जनः सस्तु स्वपतु ॥
Wilson
English translation:
“Let the mother sleep let the father sleep, let the dog sleep, let the son-in-law sleep, let all the kindredsleep, let the people (who are stationed) around sleep.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Let the son-in-law: sastu viśpati: jāmātṛ, the master ofall; gṛhi, the householder
Jamison Brereton
Let the mother sleep, let the father sleep; let the dog sleep, let the clanlord sleep.
Let all the relations sleep; let this folk round about sleep.
Griffith
Sleep mother, let the father sleep, sleep dog and master of the house.
Let all the kinsmen sleep, sleep all the people who are round about.
Geldner
Die Mutter soll schlafen, der Vater soll schlafen; der Hund soll schlafen, der Clanherr soll schlafen. Alle Verwandten sollen schlafen, diese Leute allenthalben sollen schlafen!
Grassmann
Die Mutter schlaf, der Vater schlaf, es schlafe Hund und Hausherr auch, Es schlafe alles, was verwandt, es schlafe rings umher das Volk.
Elizarenkova
Пусть мать спит, пусть отец спит,
Пусть пес спит, пусть глава рода спит,
Пусть спять все родные,
Пусть спит вокруг этот род!
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर गृहस्थ घर में क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - जो मनुष्य जैसे मेरे घर में मेरी (माता) माता (अभितः) सब ओर से (सस्तु) सोवे (पिता) पिता (सस्तु) सोवे (श्वा) कुत्ता (सस्तु) सोवे (विश्पतिः) प्रजापति (सस्तु) सोवे (सर्वे) सब (ज्ञातयः) सम्बन्धी सब ओर से (ससन्तु) सोवें (अयम्) यह (जनः) उत्तम विद्वान् सोवे, वैसे तुम्हारे घर में भी सोवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । मनुष्यों को ऐसे घर रचने चाहियें, जिनमें सब के सर्व व्यवहारों के करने को अलग-अलग शाला और घर होवें ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: ये मनुष्या यथा मद्गृहे मम माताऽभितः सस्तु पिता सस्तु श्वा सस्तु विश्पतिस्सस्तु सर्वे ज्ञातयोऽभितः ससन्त्वयं जनः सस्तु तथा युष्माकं गृहेऽपि ससन्तु ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्गृहस्थाः गृहे किं किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सस्तु) शयताम् (माता) (सस्तु) (पिता) (सस्तु) (श्वा) कुक्कुरः (सस्तु) (विश्पतिः) प्रजापतिः (ससन्तु) शयीरन् (सर्वे) (ज्ञातयः) सम्बन्धिनः (सस्तु) (अयम्) (अभितः) सर्वतः (जनः) उत्तमो विद्वान् ॥५॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। मनुष्यैरीदृशानि गृहाणि निर्मातव्यानि यत्र सर्वेषां सर्वव्यवहारकरणाय पृथक् पृथक् शालागृहाणि च भवेयुः ॥५॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसांनी अशी घरे तयार केली पाहिजेत ज्यात सर्वांचे सर्व व्यवहार करण्यासाठी पृथक पृथक खोल्या असाव्यात. ॥ ५ ॥
06 य आस्ते - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य आस्ते॒ यश्च॒ चर॑ति॒ यश्च॒ पश्य॑ति नो॒ जनः॑ ।
तेषां॒ सं ह॑न्मो अ॒क्षाणि॒ यथे॒दं ह॒र्म्यं तथा॑ ॥
मूलम् ...{Loading}...
य आस्ते॒ यश्च॒ चर॑ति॒ यश्च॒ पश्य॑ति नो॒ जनः॑ ।
तेषां॒ सं ह॑न्मो अ॒क्षाणि॒ यथे॒दं ह॒र्म्यं तथा॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
य꣡ आ꣡स्ते य꣡श् च च꣡रति
य꣡श् च प꣡श्यति नो ज꣡नः
ते꣡षां सं꣡ हन्मो अक्षा꣡णि
य꣡थेदं꣡ हर्मियं꣡ त꣡था
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
ā́ste ← √ās- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
ca ← ca (invariable)
{}
cárati ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
{}
jánaḥ ← jána- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
páśyati ← √paś- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
akṣā́ṇi ← ákṣi ~ akṣán- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:PL}
hanmaḥ ← √han- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
sám ← sám (invariable)
{}
téṣām ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:GEN, gender:M, number:PL}
harmyám ← harmyá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
idám ← ayám (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
táthā ← táthā (invariable)
{}
yáthā ← yáthā (invariable)
{}
पद-पाठः
यः । आस्ते॑ । यः । च॒ । चर॑ति । यः । च॒ । पश्य॑ति । नः॒ । जनः॑ ।
तेषा॑म् । सम् । ह॒न्मः॒ । अ॒क्षाणि॑ । यथा॑ । इ॒दम् । ह॒र्म्यम् । तथा॑ ॥
Hellwig Grammar
- ya ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- āste ← ās
- [verb], singular, Present indikative
- “sit; stay; sit down; dwell; lie; lie; exist.”
- yaś ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- carati ← car
- [verb], singular, Present indikative
- “car; wander; perform; travel; bore; produce; make; dwell; dig; act; observe; enter (a state); observe; cause; crop; behave; practice; heed; process; administer.”
- yaś ← yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- paśyati ← dṛś
- [verb], singular, Present indikative
- “see; observe; view; visit; look; learn; meet; read; teach; examine; watch; see; notice; perceive; diagnose; travel to; show; detect; know; know; understand; understand; follow.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- janaḥ ← jana
- [noun], nominative, singular, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- teṣāṃ ← teṣām ← tad
- [noun], genitive, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- saṃ ← sam
- [noun], nominative, singular, masculine
- “sam; together; together; saṃ.”
- hanmo ← hanmaḥ ← han
- [verb], plural, Present indikative
- “kill; cure; māray; remove; destroy; hit; injure; damage; destroy; paralyze; hurt; forge; beat; cut off; stop; overwhelm; kick; hunt; affect; strike; hammer; love; obstruct; shoot.”
- akṣāṇi ← akṣa
- [noun], accusative, plural, neuter
- “eye; akṣa [word]; hole.”
- yathedaṃ ← yathā
- [adverb]
- “equally; as; so that; like; how; yathā [word]; that; wherein.”
- yathedaṃ ← idam
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); here.”
- harmyaṃ ← harmyam ← harmya
- [noun], accusative, singular, neuter
- “mansion; house; palace.”
- tathā
- [adverb]
- “and; thus; besides; very well; so; then; in that manner; now; therefore; however; so.”
सायण-भाष्यम्
यः जनः आस्ते अस्मिन् प्रदेशे तिष्ठति यश्च चरति गच्छति यश्च जनः नः अस्मान् पश्यति एवंभूतानां तेषां जनानाम् अक्षाणि इन्द्रियाणि सं हन्मः संहनाम । संहतिर्निमीलनम् । निमीलयामेत्यर्थः । इदं प्रत्यक्षेणोपलभ्यमानं हर्म्यं प्रासादादिस्थावरात्मकं वस्तुजातं यथा निश्चलं भवति तथा इमे सर्वे जना निश्चला भवन्त्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“The man who sits, or he who walks, or he who sees us, of these we shut up the eyes, so that they maybe as unconscious as the mansion.”
Jamison Brereton
Whoever sits still and whoever wanders, and whoever sees
us—such folk—
their eyes do we slam shut—just like this house.
Griffith
The man who sits, the man who walks, and whosoever looks on us,
Of these we closely shut the eyes, even as we closely shut this house.
Geldner
Wer sitzt und wer geht und welchermann uns sieht, deren Augen schließen wir so wie dieses feste Haus.
Grassmann
Wer sitzet, und wer sich bewegt, und auch wer stehend uns erblickt, Die Augen derer schliessen wir, so wie wir schliessen dieses Haus.
Elizarenkova
Кто сидит и кто бродит,
И (тот) человек, что на нас смотрит, –
(Всем) им мы смежаем очи,
Как (закрываем) этот дом.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को कैसे घर बनाने चाहियें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यथा) जैसे (इदम्) यह (हर्म्यम्) मनोहर घर है (तथा) वैसे (यः) जो (जनः) मनुष्य (नः) हमारे घर में (आस्ते) बैठता है (यः, चः) और जो (चरति) जाता है (यः, च) और जो हम लोगों को (पश्यति) देखता है (तेषाम्) उन सभों की (अक्षाणि) इन्द्रियों को हम लोग (सम्, हन्मः) सहित न देखनेवाले करें, वैसे तुम भी आचरण करो ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । मनुष्यों को ऐसे घर बनाने चाहियें, जिन में सब ऋतुओं में निर्वाह हो, सब सुख, बड़े और बाहरवाले जन गृहस्थों को सहसा न देखें और न घरवाले बाहरवालों को देखें ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथेदं हर्म्यमस्ति तथा यो जनो नो गृह आस्ते यश्च चरति यश्च नोऽस्मान् पश्यति तेषामक्षाणि वयं संहन्मस्तथा यूयमप्याचरत ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः कीदृशानि गृहाणि निर्मातव्यानीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यः) (आस्ते) उपविशति (यः) (च) (चरति) गच्छति (यः) (च) (पश्यति) (नः) अस्मानस्माकं गृहे वा (जनः) मनुष्यः (तेषाम्) (सम्) (हन्मः) संहितानि निमीलितान्यादर्शकानि कुर्मः (अक्षाणि) इन्द्रियाणि (यथा) (इदम्) (हर्म्यम्) कमनीयं गृहम् (तथा) ॥६॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । मनुष्यैरीदृशानि गृहाणि निर्मातव्यानि यत्र सर्वेष्वृतुषु निर्वाहस्स्यात् सर्वं सुखं वर्धेत बहिः स्थाः जना गृहस्थान् सहसा न पश्येयुर्न च गृहस्था बाह्यान् पश्येयुरिति ॥६॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. माणसांनी अशी घरे बनविली पाहिजेत ज्यामध्ये सर्व ऋतूंमध्ये व्यवहार करता यावा. सर्व सुख वाढावे. बाहेरच्या माणसांनी घरातील माणसांना पाहता कामा नये व घरातील माणसांनी बाहेर पाहता कामा नये. ॥ ६ ॥
07 सहस्रशृङ्गो वृषभो - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
स॒हस्र॑शृङ्गो वृष॒भो यः स॑मु॒द्रादु॒दाच॑रत् ।
तेना॑ सह॒स्ये॑ना व॒यं नि जना॑न्त्स्वापयामसि ॥
मूलम् ...{Loading}...
स॒हस्र॑शृङ्गो वृष॒भो यः स॑मु॒द्रादु॒दाच॑रत् ।
तेना॑ सह॒स्ये॑ना व॒यं नि जना॑न्त्स्वापयामसि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
सह꣡स्रशृङ्गो वृषभो꣡
यः꣡ समुद्रा꣡द् उदा꣡चरत्
ते꣡ना सहस्ये᳡ना वयं꣡
नि꣡ ज꣡नान् स्वापयामसि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
sahásraśr̥ṅgaḥ ← sahásraśr̥ṅga- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vr̥ṣabháḥ ← vr̥ṣabhá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
samudrā́t ← samudrá- (nominal stem)
{case:ABL, gender:M, number:SG}
udā́carat ← √carⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:IPRF, voice:ACT}
yáḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
sahasyèna ← sahasyà- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
téna ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:INS, gender:M, number:SG}
vayám ← ahám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
jánān ← jána- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
ní ← ní (invariable)
{}
svāpayāmasi ← √svap- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
पद-पाठः
स॒हस्र॑ऽशृङ्गः । वृ॒ष॒भः । यः । स॒मु॒द्रात् । उ॒त्ऽआच॑रत् ।
तेन॑ । स॒ह॒स्ये॑न । व॒यम् । नि । जना॑न् । स्वा॒प॒या॒म॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- sahasraśṛṅgo ← sahasra
- [noun], neuter
- “thousand; one-thousandth; sahasra [word].”
- sahasraśṛṅgo ← śṛṅgaḥ ← śṛṅga
- [noun], nominative, singular, masculine
- “peak; horn; tusk; śṛṅga [word].”
- vṛṣabho ← vṛṣabhaḥ ← vṛṣabha
- [noun], nominative, singular, masculine
- “bull; Vṛṣabha; Vṛṣabha; best.”
- yaḥ ← yad
- [noun], nominative, singular, masculine
- “who; which; yat [pronoun].”
- samudrād ← samudrāt ← samudra
- [noun], ablative, singular, masculine
- “ocean; Samudra; sea; samudra [word]; four.”
- udācarat ← udācar ← √car
- [verb], singular, Imperfect
- “come out.”
- tenā ← tena ← tad
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sahasyenā ← sahasyena ← sahasya
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “mighty.”
- vayaṃ ← vayam ← mad
- [noun], nominative, plural
- “I; mine.”
- ni
- [adverb]
- “back; down.”
- janān ← jana
- [noun], accusative, plural, masculine
- “people; national; man; relative; jan; Janaloka; person; jana [word]; man; attendant; Jana; foreigner; inhabitant; group.”
- svāpayāmasi ← svāpay ← √svap
- [verb], plural, Present indikative
- “put to sleep.”
सायण-भाष्यम्
सहस्रशृङ्गः सहस्रकिरणः वृषभः कामानां वर्षिता यः सूर्यः समुद्रात् अम्बुधेः सकाशात् उदाचरत् उदागच्छति सहस्येन अभिभवित्रा तेन सूर्येण वयं स्तोतारः जनान् सर्वान् नि ष्वापयामसि नितरां स्वापयामः ॥
Wilson
English translation:
“We put men to sleep through the irresisible might or the bull with a thousand horns, who rises out of theocean.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
The bull: saharaśṛṅgo vṛṣabho yaḥ samudrād udācarat, the sun with a thousand rays; through theworship of the sun, at a later date, Kumāra was the patron of house-breakers
Jamison Brereton
The thousand-horned bull who rises up from the sea [=moon],
with this mighty one we make the folks sleep.
Griffith
The Bull who hath a thousand horns, who rises up from out the sea,-
By him the Strong and Mighty One we lull and make the people sleep.
Geldner
Der tausendhörnige Stier, der aus dem Meere aufging, mit diesem Mächtigen schläfern wir die Leute ein.
Grassmann
Der Stier, der tausend Strahlen wirft, der aus dem Meere stieg empor, durch diesen allgewaltigen versenken wir das Volk in Schlaf.
Elizarenkova
Тысячерогий бык,
Который поднялся из моря, –
С помощью этого могущественного
Мы усыпляем людей.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- अनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कैसे घर में सोना आदि करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यः) जो (सहस्रशृङ्गः) हजारों किरणवाला (वृषभः) वृष्टि कारण सूर्य (समुद्रात्) अन्तरिक्ष से जैसे (उदाचरत्) ऊपर जाता है, वैसे (तेन) उस के साथ (सहस्येन) बल में उत्तम घर से (वयम्) हम लोग (जनान्) मनुष्यों को (नि, स्वापयामसि) निरन्तर सुलावें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जहाँ सूर्य की किरणों का स्पर्श सब ओर से हो और जो बल का अधिक बढ़ानेवाला घर हो, उसके शुद्ध होने में सब को सुलावें और हम लोग भी सोवें ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यस्सहस्रशृङ्गो वृषभः सूर्यः समुद्राद्यथोदाचरत् तथा तेन सहस्येन गृहेण सह वयं जनान् तत्र नि स्वापयामसि ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः कीदृशे गृहे गृहस्थैः शयनादिव्यवहाराः कर्तव्य इत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (सहस्रशृङ्गः) सहस्राणि शृङ्गाणि तेजांसि किरणा यस्य सूर्यस्य सः (वृषभः) वृष्टिकरः (यः) (समुद्रात्) अन्तरिक्षात्। समुद्र इत्यन्तरिक्षनाम। (निघं०१.३)। (उदाचरत्) ऊर्ध्वं गच्छति (तेना) अत्र संहितायामिति दीर्घः। (सहस्येना) सहसि बले साधुना। अत्रापि संहितायामिति दीर्घः। (वयम्) (नि) नित्यम् (जनान्) (स्वापयामसि) ॥७॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! यत्र सूर्यस्य किरणानां स्पर्शस्सर्वतः स्यात् यच्च बलाधिवर्धकं गृहं भवेत् तत्र शुद्धे सर्वान् स्वापयेम वयं च शयीमहि ॥७॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जेथे सूर्यकिरणांचा सगळीकडून स्पर्श होईल व बल अधिक वाढेल अशा घराला शुद्ध करून त्यात सर्वांना शयन करवावे व स्वतः ही शयन करावे. ॥ ७ ॥
08 प्रोष्टेशया वह्येशया - अनुष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
प्रो॒ष्ठे॒श॒या व॑ह्येश॒या नारी॒र्यास्त॑ल्प॒शीव॑रीः ।
स्त्रियो॒ याः पुण्य॑गन्धा॒स्ताः सर्वाः॑ स्वापयामसि ॥
मूलम् ...{Loading}...
प्रो॒ष्ठे॒श॒या व॑ह्येश॒या नारी॒र्यास्त॑ल्प॒शीव॑रीः ।
स्त्रियो॒ याः पुण्य॑गन्धा॒स्ताः सर्वाः॑ स्वापयामसि ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - इन्द्रः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - अनुष्टुप्
Thomson & Solcum
प्रोष्ठेशया꣡ वह्येशया꣡
ना꣡रीर् या꣡स् तल्पशी꣡वरीः
स्त्रि꣡यो याः꣡ पु꣡ण्यगन्धास्
ताः꣡ स꣡र्वाः स्वापयामसि
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
popular;; epic anuṣṭubh (424)
Morph
proṣṭheśayā́ḥ ← proṣṭheśayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
vahyeśayā́ḥ ← vahyeśayá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
nā́rīḥ ← nā́rī- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
talpaśī́varīḥ ← talpaśī́van- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
púṇyagandhāḥ ← púṇyagandha- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
stríyaḥ ← strī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sárvāḥ ← sárva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
svāpayāmasi ← √svap- (root)
{number:PL, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
प्रो॒ष्ठे॒ऽश॒याः । व॒ह्ये॒ऽश॒याः । नारीः॑ । याः । त॒ल्प॒ऽशीव॑रीः ।
स्रियः॑ । याः । पुण्य॑ऽगन्धाः । ताः । सर्वाः॑ । स्वा॒प॒या॒म॒सि॒ ॥
Hellwig Grammar
- proṣṭheśayā ← proṣṭheśayāḥ ← proṣṭheśaya
- [noun], nominative, plural, feminine
- vahyeśayā ← vahyeśayāḥ ← vahyeśaya
- [noun], nominative, plural, feminine
- nārīr ← nārīḥ ← nārī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “woman; wife; female.”
- yās ← yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- talpaśīvarīḥ ← talpa
- [noun], masculine
- “bed; adultery.”
- talpaśīvarīḥ ← śīvarīḥ ← śīvan
- [noun], nominative, plural, feminine
- “lying.”
- striyo ← striyaḥ ← strī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “woman; wife; feminine; strīvajra; sexual activity; strī [word]; daughter; female.”
- yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- puṇyagandhās ← puṇya
- [noun]
- “auspicious; holy; pleasant; good; right; puṇya [word]; good; consecrated; correct.”
- puṇyagandhās ← gandhāḥ ← gandha
- [noun], nominative, plural, feminine
- “sulfur; smell; perfume; olfactory property; bouquet; myrrh; aroma; myrrh; gandha [word]; elādi.”
- tāḥ ← tad
- [noun], accusative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- sarvāḥ ← sarva
- [noun], accusative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- svāpayāmasi ← svāpay ← √svap
- [verb], plural, Present indikative
- “put to sleep.”
सायण-भाष्यम्
याः यादृश्यः नारीः नार्यः स्त्रियः प्रोष्ठेशयाः प्राङ्कणे’ शयानाः । याः वह्येशयाः । वह्यं वाहनम् । तस्मिन् शयानाः । याः तल्पशीवरी: तल्पशयाः। याः स्त्रियः पुण्यगन्धाः मङ्गल्यगन्धाः। ताः तादृशीः सर्वाः स्त्रीः स्वापयामसि वयं निद्रां कारयामः ॥ ॥ २२ ॥ ॥ ३ ॥
Wilson
English translation:
“We put to sleep all those women are lying in the courtyard in litter on the bed, the wom who aredecorated with holiday perfumes.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Striyo yāḥ puṇyagandhāḥ maṅgalya gandhāḥ, wearing garlands offragrant flowers on festival occasions, as at marriages
Jamison Brereton
The ladies lying on benches, those lying on litters, those lying on beds, the women of pleasant scent—all these do we make sleep.
Jamison Brereton Notes
Note the two hapax cmpds with loc. 1st member, proṣṭḥe-śayá- and vahyeśayá- versus talpa-śī́van- (-śī́varī-), with stem form in 1st member and a different 2nd member belonging to the same root √śi ‘lie’.
Griffith
The women sleeping in the court, lying without, or stretched on beds,
The matrons with their odorous sweetsthese, one and all, we lull to sleep.
Geldner
Die Frauen, die auf der Bank, die auf dem Sessel, die im Bette liegen, die wohlduftenden Weiber, die schläfern wir alle ein.
Grassmann
Die Frauen, die auf Bänken ruhn, auf Sänften und auf weichem Bett, Die Jungfrau’n reinen Duftes voll, die alle senken wir in Schlaf.
Elizarenkova
Жены, что лежат на скамье, лежат в паланкине,
(Те,) что лежат в постели,
Благоуханные женщины –
Всех их мы усыпляем.
अधिमन्त्रम् (VC)
- इन्द्र:
- वसिष्ठः
- निचृदनुष्टुप्
- गान्धारः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर स्त्री जनों के घर उत्तम बनावें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे हम लोग (याः) जो (प्रोष्ठेशयाः) अतीव सब प्रकार उत्तम सुखों की प्राप्ति करानेवाले घर में सोती हैं (वह्येशयाः) वा जो प्राप्ति करानेवाले घर में सोतीं वा जो (तल्पशीवरीः) पलंग पर सोनेवाली उत्तम (नारीः) स्त्री (स्त्रियः) विवाहित तथा (पुण्यगन्धाः) जिन का शुद्धगन्ध हो (ताः) उन (सर्वाः) सभों को हम लोग उत्तम घर में (स्वापयामसि) सुलावें, वैसे तुम भी उत्तम घर में सुलाओ ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थो ! जिस घर में स्त्री बसें वह घर अतीव उत्तम रखना चाहिये, जिससे निज सन्तान उत्तम हों ॥८॥ इस सूक्त में गृहस्थों के काम का और गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह ऋग्वेद के सातवें मण्डल में तीसरा अनुवाक, पचपनवाँ सूक्त और पञ्चम अष्टक के चौथे अध्याय में बाईसवाँ वर्ग पूरा हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे गृहस्था ! यथा वयं याः प्रोष्ठेशया वह्येशया तल्पशीवरीर्नारीः स्त्रियः याः पुण्यगन्धाः स्युस्ताः सर्वा वयं उत्तमे गृहे स्वापयामसि यूयमप्येता उत्तमे गृहे स्वापयत ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः स्त्रीणां गृहाणि उत्तमानि कार्याणीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (प्रोष्ठेशयाः) या प्रोष्ठे अतिशयेन प्रौढे गृहे शेरते ताः (वह्येशयाः) या वह्ये प्रापणीये शेरते ताः (नारीः) नरस्य स्त्रियः (याः) (तल्पशीवरीः) यास्तल्पेषु शेरते ताः (स्त्रियः) (याः) (पुण्यगन्धाः) पुण्यः शुद्धो गन्धो यासां ताः (ताः) (सर्वाः) (स्वापयामसि) ॥८॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्था ! यत्र गृहे स्त्रियो वसेयुस्तद्गृहमतीवोत्तमं रक्षणीयं यतः स्वसन्ताना उत्तमा भवेयुः ॥८॥ अत्र गृहस्थकृत्यगुणवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति ऋग्वेदे सप्तमे मण्डले तृतीयोऽनुवाकः पञ्चपञ्चाशत्तमं सूक्तं पञ्चमेऽष्टके चतुर्थेऽध्याये द्वाविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे गृहस्थांनो ! ज्या घरात स्त्रीचा निवास असतो ते घर अति उत्तम ठेवले पाहिजे. ज्यामुळे आपले संतान उत्तम निर्माण होईल. ॥ ८ ॥