सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आदित्यासो अदितयः’ इति तृचात्मकमेकोनविंशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभमादित्यदेवताकम् । ‘ आदित्यासः’ इत्यनुक्रमणिका । गतो विनियोगः ॥
Jamison Brereton
52 (568)
Ādityas
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
3 verses: triṣṭubh
This short and probably late hymn has a number of unusual features. In verse 1 the poet describes himself and his fellow sacrificers as áditi “offenseless,” and because they are áditi they are also ādityá “Ādityas” or “sons of Aditi.” This is a surpris ing claim, and Geldner understandably softens it by turning the metaphor into a simile. According to him, the poet asks that he and his people be offenseless like Ādityas. Were we to adopt Geldner’s approach, then in 1b we could supply a differ ent verb form and translate “there should be for us a fortress” (so Geldner) or “you [=Ādityas] should be for us a fortress.” This solution is attractive since gods are called fortresses in, for example, I.189.2 and VII.95.1. But there is no signal in the text for the simile or for the ellipsis, and therefore, albeit with considerable hesita tion, we have translated the verse as if the speakers embody the “offenseless” gods. That theme of offenselessness is continued in the next verse, in which the poet begs that he and the sacrificers not be held responsible for the evil actions done by others.
In the last verse the poet speaks of the presence of the Aṅgirases in this sacrifice, which suggests that the present priests now embody the legendary Aṅgiras priests, a claim implicitly made elsewhere as well. The appeal to Savitar, who is associated with the evening, and in verse 3d the reference to the All Gods, who in the later rite receive offerings at the Third Pressing, place this hymn in that soma-pressing. The identity of the “father” (vs. 3c) remains mysterious. Sāyaṇa identifies him as Varuṇa since Varuṇa and Mitra are the fathers of Vasiṣṭha (cf. VII.33.11–13), but there is little basis for associating Varuṇa here with either the Aṅgirases or the All Gods.
01 आदित्यासो अदितयः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आदित्या᳓सो अ᳓दितयः सियाम
पू᳓र् देवत्रा᳓ वसवो मर्तियत्रा᳓
स᳓नेम मित्रावरुणा स᳓नन्तो
भ᳓वेम द्यावापृथिवी भ᳓वन्तः
मूलम् ...{Loading}...
आ॒दि॒त्यासो॒ अदि॑तयः स्याम॒ पूर्दे॑व॒त्रा व॑सवो मर्त्य॒त्रा ।
सने॑म मित्रावरुणा॒ सन॑न्तो॒ भवे॑म द्यावापृथिवी॒ भव॑न्तः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - आदित्याः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
आदित्या᳓सो अ᳓दितयः सियाम
पू᳓र् देवत्रा᳓ वसवो मर्तियत्रा᳓
स᳓नेम मित्रावरुणा स᳓नन्तो
भ᳓वेम द्यावापृथिवी भ᳓वन्तः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áditayaḥ ← áditi- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ādityā́saḥ ← ādityá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
devatrā́ ← devatrā́ (invariable)
martyatrā́ ← martyatrā́ (invariable)
pū́ḥ ← púr- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:SG}
vasavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
sánantaḥ ← √sanⁱ- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:AOR, voice:ACT}
sánema ← √sanⁱ- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
bhávantaḥ ← √bhū- (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
bhávema ← √bhū- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
dyāvāpr̥thivī ← dyā́vāpr̥thivī́- (nominal stem)
{case:VOC, gender:F, number:DU}
पद-पाठः
आ॒दि॒त्यासः॑ । अदि॑तयः । स्या॒म॒ । पूः । दे॒व॒ऽत्रा । व॒स॒वः॒ । म॒र्त्य॒ऽत्रा ।
सने॑म । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । सन॑न्तः । भवे॑म । द्या॒वा॒पृ॒थि॒वी॒ इति॑ । भव॑न्तः ॥
Hellwig Grammar
- ādityāso ← ādityāsaḥ ← āditya
- [noun], nominative, plural, masculine
- “sun; Aditya; Surya; āditya [word].”
- aditayaḥ ← aditi
- [noun], nominative, plural, masculine
- “impeccant.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- pūr ← pūḥ ← pur
- [noun], nominative, singular, feminine
- “fortress; pur [word]; town; purā [indecl.]; mahant.”
- devatrā
- [adverb]
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- martyatrā
- [adverb]
- sanema ← san
- [verb], plural, Aorist optative
- “win; get; gain.”
- mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- sananto ← sanantaḥ ← san
- [verb noun], nominative, plural
- “win; get; gain.”
- bhavema ← bhū
- [verb], plural, Present optative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- dyāvāpṛthivī
- [noun], vocative, dual, feminine
- “heaven and earth; dyāvāpṛthivī [word].”
- bhavantaḥ ← bhū
- [verb noun], nominative, plural
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
हे आदित्यासः आदित्या देवाः ॥ व्यत्ययेनाद्युदात्तत्वाभावः ॥ यद्वा । आदित्यानामिमा आदित्याः ॥ तस्येदम् ’ इत्यर्थे प्राग्दीव्यतीयो ण्यप्रत्ययः ॥ आदित्यानां शेषभूता वयम् अदितय अखण्डनीयाः स्याम भवेम । देवत्रा देवेषु वसवः वासका देवा युष्मदीयं पूः पालनं मर्त्यत्र मनुष्येष्वस्मासु भवतु । हे मित्रावरुणा मित्रावरुणौ सनन्तः युवां संभजन्तो वयं सनेम युवाभ्य दत्तं धनं संभजेमहि । हे द्यावापृथिवी द्यावापृथिव्यौ युवयोः प्रसादात् वयं भवन्तः भवेम भूतिमन्तः स्याम ॥
Wilson
English translation:
“Ādityas, may we be independent; Vasus, (dwelling) among the gods, may your protection (extend) tomortals; offering (oblations to you), Mitra and Varuṇa, may we partake (of your bounty); may we, heaven andearth exist (through your favour).”
Jamison Brereton
We would be offenseless (áditi) sons of Aditi, and a fortress among gods and mortals, o Vasus.
Winning (this) we would win, o Mitra and Varuṇa. Becoming (this) we would become greater, o Heaven and Earth.
Griffith
MAY we be free from every bond, Adityas! a castle among Gods and men, ye Vasus.
Winning, may we win Varuna and Mitra, and, being, may we be, O Earth and Heaven.
Geldner
Wir wollen schuldlos wie die Aditya´s sein; eine Burg sei uns bei Göttern, bei Menschen, ihr Vasu´s. Diese gewinnend möchten wir gewinnen, Mitra und Varuna; wir möchten Gedeihende sein, Himmel und Erde!
Grassmann
Wir möchten frei sein, gütige Aditja’s, gleich fester Burg bei Göttern und bei Menschen; Gewinn erlangen, Varuna und Mitra, und glücklich sein, o Himmel du und Erde.
Elizarenkova
Адитьями, не связанными (с виной), мы хотим быть, крепостью
Среди богов, о Васу, (и) среди смертных!
Добиваясь, о Митра-Варуна, мы хотим добиться!
Существуя, о Небо-и-Земля, мы хотим процветать!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आदित्याः
- वसिष्ठः
- स्वराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब बावनवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में फिर मनुष्य कैसे हों, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे हम लोग (देवत्रा) देवों में वर्त्तमान (आदित्यासः) महीने के समान (अदितयः) अखण्डित (स्याम) हों जैसे (मर्त्यत्रा) मनुष्यों में उपदेशक (वसवः) निवास करते हुए (सनेम) विभाग करें (पूः) नगरी के समान (मित्रावरुणा) प्राण और उदान दोनों (सनन्तः) सेवन करते हुए (द्यावापृथिवी) सूर्य और भूमि के समान (भवन्तः) आप (भवेम) हों, वैसे आप भी हों ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! तुम आप्त विद्वान् के समान वर्त कर धार्मिक विद्वानों में निरन्तर बस कर सत्य और असत्य का विभाग कर सूर्य और भूमि के समान परोपकार कर विश्व के सुख के लिये प्राण और उदान के सदृश सब की उन्नति के लिये होओ ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा वयं देवत्राऽऽदित्यासोऽदितयः स्याम यथा मर्त्यत्रा वसवस्सन्तस्सनेम पूरिव मित्रावरुणा सनन्तो द्यावापृथिवी इव भवन्तो भवेम तथा यूयमपि भवत ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः कीदृशा भवेयुरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आदित्यासः) मासा इव (अदितयः) अखण्डिताः (स्याम) भवेम (पूः) नगरीव (देवत्रा) देवेषु वर्तमानाः (वसवः) निवसन्तः (मर्त्यत्रा) मर्त्येषूपदेशकाः (सनेम) विभजेम (मित्रावरुणा) प्राणोदानौ (सनन्तः) सेवमानाः (भवेम) (द्यावापृथिवी) सूर्यभूमी इव (भवन्तः) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यूयं आप्तविद्वद्वद्वर्तित्वा धार्मिकेषु विद्वत्सु न्युष्य सत्यासत्ये विभज्य सूर्यभूमीवत् परोपकारं कृत्वा विश्वसुखाय प्राणोदानवत् सर्वेषामुन्नतये भवतः ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात विश्वेदेवाच्या गुणांचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो, तुम्ही विद्वानाप्रमाणे वागून धार्मिक विद्वानांमध्ये सतत वास करून सत्य-असत्याचा भेद करा. सूर्य व भूमीप्रमाणे परोपकार करून विश्वाच्या सुखासाठी प्राण, अपानाप्रमाणे सर्वांची उन्नती करा. ॥ १ ॥
02 मित्रस्तन्नो वरुणो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
मित्र᳓स् त᳓न् नो व᳓रुणो मामहन्त
श᳓र्म तोका᳓य त᳓नयाय गोपाः᳓
मा᳓ वो भुजेम अन्य᳓जातम् ए᳓नो
मा᳓ त᳓त् कर्म वसवो य᳓च् च᳓यध्वे
मूलम् ...{Loading}...
मि॒त्रस्तन्नो॒ वरु॑णो मामहन्त॒ शर्म॑ तो॒काय॒ तन॑याय गो॒पाः ।
मा वो॑ भुजेमा॒न्यजा॑त॒मेनो॒ मा तत्क॑र्म वसवो॒ यच्चय॑ध्वे ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - आदित्याः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
मित्र᳓स् त᳓न् नो व᳓रुणो मामहन्त
श᳓र्म तोका᳓य त᳓नयाय गोपाः᳓
मा᳓ वो भुजेम अन्य᳓जातम् ए᳓नो
मा᳓ त᳓त् कर्म वसवो य᳓च् च᳓यध्वे
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
māmahanta ← √maṁh- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRF, voice:MED}
mitráḥ ← mitrá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
váruṇaḥ ← váruṇa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
gopā́ḥ ← gopā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
śárma ← śárman- (nominal stem)
{case:ACC, gender:N, number:SG}
tánayāya ← tánaya- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
tokā́ya ← toká- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
anyájātam ← anyájāta- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
bhujema ← √bhuj- 2 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
énaḥ ← énas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
cáyadhve ← √ci- 2 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
karma ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:1, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vasavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
पद-पाठः
मि॒त्रः । तत् । नः॒ । वरु॑णः । म॒म॒ह॒न्त॒ । शर्म॑ । तो॒काय॑ । तन॑याय । गो॒पाः ।
मा । वः॒ । भु॒जे॒म॒ । अ॒न्यऽजा॑तम् । एनः॑ । मा । तत् । क॒र्म॒ । व॒स॒वः॒ । यत् । चय॑ध्वे ॥
Hellwig Grammar
- mitras ← mitraḥ ← mitra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “friend; Mitra; mitra [word]; sun; ally.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], genitive, plural
- “I; mine.”
- varuṇo ← varuṇaḥ ← varuṇa
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Varuna; varuṇa [word]; Crataeva religiosa Forst.; Varuṇa; varuṇādi.”
- māmahanta ← mah
- [verb], plural, Perfect injunctive
- “give; accord.”
- śarma ← śarman
- [noun], accusative, singular, neuter
- “protection; protective covering; refuge; joy.”
- tokāya ← toka
- [noun], dative, singular, neuter
- “offspring.”
- tanayāya ← tanaya
- [noun], dative, singular, neuter
- “biological.”
- gopāḥ ← gopā
- [noun], nominative, plural, masculine
- “herder; defender.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- bhujemānyajātam ← bhujema ← bhuj
- [verb], plural, Aorist optative
- “eat; enjoy; consume; eat; love; burn; run down; enjoy; live on.”
- bhujemānyajātam ← anya
- [noun]
- “other; another(a); remaining; different; anya [word]; other than; more(a); fresh; any(a).”
- bhujemānyajātam ← jātam ← jan
- [verb noun], accusative, singular
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- eno ← enaḥ ← enas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “sin; calamity; blame.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- karma ← kṛ
- [verb], plural, Aorist inj. (proh.)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- yac ← yat ← yad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- cayadhve ← ci
- [verb], plural, Present indikative
- “cover; accumulate; pile up; pick; cover.”
सायण-भाष्यम्
मित्रः वरुणः अहर्निशाभिमानिनौ देवावेतदाद्याः सर्व आदित्याः नः अस्मभ्यं तत् प्रसिद्धं शर्म सुखं ममहन्त । मंहतिर्दानकर्मा । ददतु । गोपाः विश्वस्य रक्षकास्ते देवाः तोकाय अस्मदीयाय पुत्राय तनयाय तत्पुत्राय च शर्म प्रयच्छन्तु । अथ प्रत्यक्षस्तुतिः । हे देवाः वः युष्मदीया वयम् अन्यजातम् अन्येनोत्पादितम् एनः पापं मा भुजेम मा भुक्तवन्तः स्याम । हे वसवः वासका देवाः यत् येन युष्मदप्रियेण कर्मणा चयध्वे यूयमस्मान्नाशयत तत् तादृशं कर्म वयं मा कर्म मा कार्ष्म ॥ लुङि करोतेरुत्तमस्य बहुवचनम् । मन्त्रे घसह्वर ’ इत्यादिना च्लेर्लोपः ॥
Wilson
English translation:
“May Mitra and Varuṇa bestow upon us felicity; (may they), the guardians (of all men, bestow felicity)upon our sons and grandsons; let us not suffer (gods), for offences committed by another; let us not, Vasus, doany act by which you may be offended.”
Jamison Brereton
Mitra, Varuṇa, (and the other Vasus) will be ready to give us
this: protection as our herdsmen for our kith and kin.
946 VII.53–54
Let us not suffer the guilt toward you that is born from another. Let us not do that which you avenge, o Vasus.
Griffith
May Varuna and Mitra grant this blessing, our Guardians, shelter to our seed and offspring.
Let us not suffer for another’s trespass. nor do the thing that ye, O Vasus, punish.
Geldner
Mitra und Varuna, die Hüter, sollen unserem leiblichen Samen diesen Schutz gewähren. Nicht wollen wir anderer Sünde wider euch büßen, noch wollen wir das tun, was ihr Guten bestraft.
Grassmann
Uns mögen Mitra-Varuna gewähren, die Hüter, Schutz für Kinder und für Enkel; Nicht lasst uns büssen eines andern Fehltritt; nicht wollen thun wir, was ihr guten strafet.
Elizarenkova
Пусть Митра, Варуна (и другие) обязательно даруют нам эту
Защиту для продолжения рода, (они,) хранители!
Да не расплатимся мы за грех против нас, совершенный другими!
Да не совершим мы того, о Васу, что вы караете!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आदित्याः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (वसवः) निवास करनेवालो ! (यत्) जो (अन्यजातम्) और से उत्पन्न (एनः) पाप कर्म है (तत्) वह (कर्म) कर्म तुम (मा) मत (चयध्वे) इकट्ठा करो जैसे (गोपाः) रक्षा करनेवाले (शर्म) सुख वा घर को (मामहन्त) सत्कार से वर्ते, वैसे (नः) हमारे (तोकाय) शीघ्र उत्पन्न हुए बालक के लिये और (तनयाय) सुन्दर कुमार के लिये उसको (मित्रः) प्राण के समान मित्र (वरुणः) जल के समान पालनेवाला देवें, जिससे हम लोग (वः) तुम लोगों को और पाप (मा) मत (भुजेम) भोगें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! आप सदैव ब्रह्मचर्य्य और विद्यादान से अपने लड़कों की रक्षा और सत्कार कर बढ़ावें और आप पाप न करके और से किये हुए को भी न सेवें ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे वसवो ! यदन्यजातमेनोऽस्ति तत्कर्म यूयं मा चयध्वे यथा गोपाः शर्म मामहन्त तथा नस्तोकाय तनयाय तत् मित्रो वरुणश्च प्रदद्यताम् येन वयं व एनो मा भुजेम ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (मित्रः) प्राण इव सखा (तत्) सुखम् (नः) अस्माकम् (वरुणः) जलमिव पालकः (मामहन्त) सत्कुर्वन्तु। अत्र तुजादीनामित्यभ्यासदैर्घ्यम्। (शर्म) सुखं गृहं वा (तोकाय) सद्यो जातायापत्याय (तनयाय) सुकुमाराय (गोपाः) रक्षकाः (मा) (वः) युष्मान् (भुजेम) अभ्यवहरेम (अन्यजातम्) अन्यस्मादुत्पन्नम् (एनः) पापम् (मा) (तत्) (कर्म) (वसवः) निवसन्तः (यत्) (चयध्वे) संचिनुत ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! भवन्तस्सदैव ब्रह्मचर्यविद्यादानाभ्यां स्वापत्यानि रक्षयित्वा सत्कृत्य वर्धयन्तु स्वयं पापमकृत्वाऽन्येन कृतमपि मा भजन्तु ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो! तुम्ही ब्रह्मचर्याने व विद्यादानाने आपल्या अपत्याचे रक्षण व सत्कार करून त्यांना वाढवा. स्वतः पाप करून नका व इतरांनी केलेल्या पापाचा स्वीकारही करू नका. ॥ २ ॥
03 तुरण्यवोंऽगिरसो नक्षन्त - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
तुरण्य᳓वो अ᳓ङ्गिरसो नक्षन्त
र᳓त्नं देव᳓स्य सवितु᳓र् इयानाः᳓
पिता᳓ च त᳓न् नो महा᳓न् य᳓जत्रो
वि᳓श्वे देवाः᳓ स᳓मनसो जुषन्त
मूलम् ...{Loading}...
तु॒र॒ण्यवोऽङ्गि॑रसो नक्षन्त॒ रत्नं॑ दे॒वस्य॑ सवि॒तुरि॑या॒नाः ।
पि॒ता च॒ तन्नो॑ म॒हान्यज॑त्रो॒ विश्वे॑ दे॒वाः सम॑नसो जुषन्त ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - आदित्याः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
तुरण्य᳓वो अ᳓ङ्गिरसो नक्षन्त
र᳓त्नं देव᳓स्य सवितु᳓र् इयानाः᳓
पिता᳓ च त᳓न् नो महा᳓न् य᳓जत्रो
वि᳓श्वे देवाः᳓ स᳓मनसो जुषन्त
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
áṅgirasaḥ ← áṅgiras- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
nakṣanta ← √nakṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:MED}
turaṇyávaḥ ← turaṇyú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
devásya ← devá- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
iyānā́ḥ ← √yā- 2 (root)
{case:NOM, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
rátnam ← rátna- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
savitúḥ ← savitár- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ca ← ca (invariable)
mahā́n ← mahā́nt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pitā́ ← pitár- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yájatraḥ ← yájatra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
juṣanta ← √juṣ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:MED}
sámanasaḥ ← sámanas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
पद-पाठः
तु॒र॒ण्यवः॑ । अङ्गि॑रसः । न॒क्ष॒न्त॒ । रत्न॑म् । दे॒वस्य॑ । स॒वि॒तुः । इ॒या॒नाः ।
पि॒ता । च॒ । तत् । नः॒ । म॒हान् । यज॑त्रः । विश्वे॑ । दे॒वाः । सऽम॑नसः । जु॒ष॒न्त॒ ॥
Hellwig Grammar
- turaṇyavo ← turaṇyavaḥ ← turaṇyu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “fleet.”
- ‘ṅgiraso ← aṅgirasaḥ ← aṅgiras
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Aṅgiras; Aṅgiras; Brahman; Atharva-Veda; aṅgiras [word]; Aṅgiras.”
- nakṣanta ← nakṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “reach; approach.”
- ratnaṃ ← ratnam ← ratna
- [noun], accusative, singular, neuter
- “jewel; wealth; best; treasure; vajra; property; jewel; ruby; jewelry.”
- devasya ← deva
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- savitur ← savituḥ ← savitṛ
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Savitar; sun; Surya; Savitṛ.”
- iyānāḥ ← ī ← √i
- [verb noun], nominative, plural
- “beg; solicit.”
- pitā ← pitṛ
- [noun], nominative, singular, masculine
- “father; Pitṛ; ancestor; parent; paternal ancestor; pitṛ [word]; forefather.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- tan ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- mahān ← mahat
- [noun], nominative, singular, masculine
- “large; eminent; great; loud; dangerous; strong; long; high; much(a); mahant [word]; ample; very; great; adult; important; dark; high; abundant; violent; remarkable; mighty; big; long.”
- yajatro ← yajatraḥ ← yajatra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “adorable.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- samanaso ← samanasaḥ ← samanas
- [noun], nominative, plural, masculine
- “consentaneous.”
- juṣanta ← juṣ
- [verb], plural, Present injunctive
- “enjoy; endow; possess; frequent; accompany; induce; consume; approve; affect; attend; befit; blend; contract.”
सायण-भाष्यम्
तुरण्यवः यज्ञादिकर्मसु त्वरिताः अङ्गिरसः एतन्नामका ऋषयः इयानाः सवितारं याचमानाः सन्तः सवितुः प्रेरकस्य देवस्य संबन्धि रत्नं रमणीयं यद्धनं नक्षन्त आश्नुवन्त। उत्तरार्धगततच्छब्दापेक्षया यच्छब्दोऽत्राध्याह्रियते। यजत्रः यजनशीलः महान् प्रभूतः पिता च वसिष्ठस्य पितृभूतो वरुणश्च । यद्वा । सर्वेषां पिता प्रजापतिः । विश्वे सर्वे देवाः समनसः समानमनस्काः तत् तादृशं रत्नं नः अस्मान् जुषन्त सेवयन्तु । यद्वा नोऽस्मभ्यं ददतु ॥ ॥१९॥
Wilson
English translation:
“The Aṅgirasas, prompt (in worship), soliciting him obtain preious (wealth) from Savitā; may the mightyadorable parent, and the universal god alike favourable minded, approve (of the donation).”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Parent: pita may beVaruṇa, the father of Vasiṣṭha, or Prajāpati, the father of all
Jamison Brereton
The swift Aṅgirases have reached here, begging treasure of the god Savitar;
our great father, worthy of the sacrifice, and the All Gods, of one mind, will find pleasure in this.
Griffith
The ever-prompt Angirases, imploring riches from Savitar the God, obtained them.
So may our Father who is great and holy, and all the Gods, accordant, grant this favour.
Geldner
Die Angiras´ kommen eilig um das Kleinod des Gottes Savitri bittend. Der große Vater, der Opferwürdige, und alle Götter sollen eines Sinnes das zubilligen.
Grassmann
Die eifervollen Angirasen nahmen das Gut des Gottes Savitar, ihn bittend; Ein gleiches mög’ der grosse hehre Vater und alle Götter gleichgesinnt uns bieten.
Elizarenkova
Приблизились стремительные Ангирасы
Прося о сокровище бога Савитара.
И пусть отец наш, великий, достойный жертв,
(И) все боги единодушные радуются (этому) для нас!
अधिमन्त्रम् (VC)
- आदित्याः
- वसिष्ठः
- स्वराट्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्य किसके तुल्य होकर क्या करें, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (तुरण्यवः) शीघ्र करनेवाले (अङ्गिरसः) प्राणों के समान (समनसः) समान अन्तःकरण युक्त (इयानाः) पढ़ते हुए जन (सवितुः) सकल जगत् उत्पन्न करनेवाले (देवस्य) प्रकाशमान परमेश्वर की सृष्टि में जिस (रत्नम्) रमणीय धन को (नक्षन्त) व्याप्त हो (तत्) वह (पिता) उत्पन्न करनेवाले के समान वर्त्तमान (महान्) सब से सत्कार (यजत्रः) सङ्ग और ध्यान करने योग्य ईश्वर (विश्वे, देवाः, च) और सब विद्वान् जन (नः) हम लोगों के लिये (जुषन्त) सेवें ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जैसे विद्वान् जन इस ईश्वरकृत सृष्टि में विद्या पुरुषार्थ और विद्वानों की सेवा आदि से सब सुखों को पाते हैं, वैसे आप प्राप्त हों, सब मिल कर पिता के समान पालना करनेवाले परमात्मा की निरन्तर उपासना करें ॥३॥ इस सूक्त में विश्वेदेवों के गुणों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह बावनवाँ सूक्त और उन्नीसवाँ वर्ग समाप्त हुआ
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! ये तुरण्यवोऽङ्गिरसस्समनस इयाना जनाः सवितुर्देवस्य सृष्टौ यद्रत्नं नक्षन्त तत्पितेव वर्तमानो महान् यजत्र ईश्वरो विश्वे देवाश्च नोऽस्मभ्यं जुषन्त ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्याः किंवद्भूत्वा किं कुर्युरित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (तुरण्यवः) क्षिप्रं कर्तारः (अङ्गिरसः) प्राणा इव (नक्षन्त) व्याप्नुवन्तु (रत्नम्) रमणीयं धनम् (देवस्य) प्रकाशमानस्य (सवितुः) सकलजगदुत्पादकस्य परमेश्वरस्य (इयानाः) अधीयमानाः (पिता) जनक इव (च) (तत्) (नः) अस्मभ्यम् (महान्) पूजनीयः सर्वेभ्यो महान् (यजत्रः) सङ्गन्तव्यो ध्येयः (विश्वे) सर्वे (देवाः) विद्वांसः (समनसः) समानं मनोऽन्तःकरणं येषां ते (जुषन्त) सेवन्ताम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। हे मनुष्या ! यथा विद्वांसोऽस्यामीश्वरकृतसृष्टौ विद्यापुरुषार्थविद्वत्सेवाद्यैः सर्वाणि सुखानि लभन्ते तथा भवन्तो लभन्तां सर्वे मिलित्वा पितृवत्पालकं परमात्मानं सततमुपासीरन्निति ॥३॥ अत्र विश्वेदेवगुणकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति द्विपञ्चाशत्तमं सूक्तमेकोनविंशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जसे विद्वान लोक या ईश्वरकृत सृष्टीमध्ये विद्या, पुरुषार्थ व विद्वानांची सेवा इत्यादीने सर्व सुख प्राप्त करतात तसे तुम्हीही प्राप्त करा. सर्वांनी मिळून पित्याप्रमाणे पालन करणाऱ्या परमात्म्याची निरंतर उपासना करा. ॥ ३ ॥