सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘आ मां मित्रावरुणा ’ इति चतुर्ऋचं सप्तदशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षम् । चतुर्थ्यतिजगती व्यूहेन शक्वरी वादितस्तिस्रो जगत्यः । प्रथमा मैत्रावरुणी द्वितीयाग्नेयी तृतीया वैश्वदेवी चतुर्थी गङ्गादिनदीदेवताका । तथा चानुक्रमणिका – ’ आ मां मैत्रावरुण्याग्नेयी वैश्वदेवी नदीस्तुतिर्जागतमन्त्यातिजगती शक्वरी वा ’ इति । अस्य सूक्तस्य प्रत्यृचं विषादिहरणे विनियोगो लिङ्गादवगन्तव्यः ॥
Jamison Brereton
50 (566)
Mitra and Varuṇa (1), Agni (2), the All Gods (3), the Rivers (4)
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
4 verses: jagatī 1–3, atijagatī or śakvarī 4
This is one of the relatively few healing hymns in the R̥gveda. The hymn is included among those to the waters because of the last verse invoking the rivers for their help. For a translation of the hymn and notes on the various lexical problems in it, see Zysk (1985: 28 and 130–32).
The afflictions against which this hymn is recited center on the feet. The reference to the “creeping thing” in the refrain of 1–3 led Velankar (1963) to propose that the hymn is for treatment against different kinds of poison but especially against snake venom. However, the symptoms and the causes of the foot problems, even though they are too unclear to determine, appear to be varied. Zysk (p. 131) identifies the “creeping thing” as the ajakāva (vs. 1), “an evil-looking, crawling animal…which944 VII.51
was known to have lived under the skin and to have formed a swelling or eruption” (pp. 25–26). However, the ajakāva could also be referred to in 1b and therefore be an ulcer or a swelling, if, as Renou (EVP XVI: 111) suggests, “the nesting thing” is a skin lesion in contrast to a “swelling thing” on the skin. Likewise, we cannot identify the vijāman joint, although it could be located in the foot, since the erup
tion apparently spreads from it to the ankles and knees. And, as Zysk (pp. 131–32) argues, the last verse probably refers to two kinds of female demons, the śipadā and śimidā, who polluted waters and caused the foot problems.
01 आ माम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
आ᳓ मा᳓म् मित्रावरुणा इह᳓ रक्षतं
कुलाय᳓यद् विश्व᳓यन् मा᳓ न आ᳓ गन्
अजकावं᳓ दुर्दृ᳓शीकं तिरो᳓ दधे
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
मूलम् ...{Loading}...
आ मां मि॑त्रावरुणे॒ह र॑क्षतं कुला॒यय॑द्वि॒श्वय॒न्मा न॒ आ ग॑न् ।
अ॒ज॒का॒वं दु॒र्दृशी॑कं ति॒रो द॑धे॒ मा मां पद्ये॑न॒ रप॑सा विद॒त्त्सरुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - मित्रावरुणौ
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
आ᳓ मा᳓म् मित्रावरुणा इह᳓ रक्षतं
कुलाय᳓यद् विश्व᳓यन् मा᳓ न आ᳓ गन्
अजकावं᳓ दुर्दृ᳓शीकं तिरो᳓ दधे
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular
Morph
ā́ ← ā́ (invariable)
ihá ← ihá (invariable)
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
mitrāvaruṇā ← mitrā́váruṇa- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:DU}
rakṣatam ← √rakṣⁱ- (root)
{number:DU, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
ā́ ← ā́ (invariable)
gan ← √gam- (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
kulāyáyat ← √kulāyay- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
mā́ ← mā́ (invariable)
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
viśváyat ← √śvā- (root)
{case:NOM, gender:N, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
ajakāvám ← ajakāvá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
dadhe ← √dhā- 1 (root)
{number:SG, person:1, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
durdŕ̥śīkam ← durdŕ̥śīka- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
tirás ← tirás (invariable)
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
pádyena ← pádya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rápasā ← rápas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tsáruḥ ← tsáru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
आ । माम् । मि॒त्रा॒व॒रु॒णा॒ । इ॒ह । र॒क्ष॒त॒म् । कु॒ला॒यय॑त् । वि॒ऽश्वय॑त् । मा । नः॒ । आ । ग॒न् ।
अ॒ज॒का॒ऽवम् । दुः॒ऽदृशी॑कम् । ति॒रः । द॒धे॒ । मा । माम् । पद्ये॑न । रप॑सा । वि॒द॒त् । त्सरुः॑ ॥
Hellwig Grammar
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- mitrāvaruṇeha ← mitrāvaruṇā ← mitrāvaruṇa
- [noun], vocative, dual, masculine
- “Varuna; Mitra.”
- mitrāvaruṇeha ← iha
- [adverb]
- “here; now; in this world; now; below; there; here; just.”
- rakṣataṃ ← rakṣatam ← rakṣ
- [verb], dual, Present imperative
- “protect; guard; keep; stow; govern; guard; spare; accumulate.”
- kulāyayad ← kulāyayat
- [noun], nominative, singular, neuter
- viśvayan ← viśvayat ← viśvi ← √śvi
- [verb noun], nominative, singular
- mā
- [adverb]
- “not.”
- na ← naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- gan ← gam
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “go; situate; enter (a state); travel; disappear; [in]; elapse; leave; reach; vanish; love; walk; approach; issue; hop on; gasify; get; come; die; drain; spread; transform; happen; discharge; ride; to be located; run; detect; refer; go; shall; drive.”
- ajakāvaṃ ← ajakāvam ← ajakāva
- [noun], accusative, singular, masculine
- durdṛśīkaṃ ← durdṛśīkam ← durdṛśīka
- [noun], accusative, singular, masculine
- “ugly.”
- tiro ← tiras
- [adverb]
- “tiras [word]; away; secretly.”
- dadhe ← dhā
- [verb], singular, Present indikative
- “put; give; cause; get; hold; make; provide; lend; wear; install; have; enter (a state); supply; hold; take; show.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- padyena ← padya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “foot.”
- rapasā ← rapas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “injury; disease; infirmity; damage.”
- vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- tsaruḥ ← tsaru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hilt; sycophant.”
सायण-भाष्यम्
हे मित्रावरुणा हे मित्रावरुणौ युवाम् इह अस्मिल्ँलोके माम् आ रक्षतम् आभिमुख्येन पालयतम्। कुलाययत् । कुलायं स्थानम्। तत्कुर्वत् विश्वयत् विशेषेन वर्धमानं विषं नः अस्मान् आ आभिमुख्येन मा गन् मा गमत् मा गच्छतु । तथा अजकावम् । अजका नाम रोगविशेषः । तद्वत् दुर्दृशीकं दुर्दर्शनं विषं तिरो दधे तिरो धत्ताम् । नश्यत्वित्यर्थः । तथा त्सरुः छद्मगामी । जिह्मगः सर्प इत्यर्थः । मां पद्येन पादभवेन रपसा। रपिः शब्दकर्मा । शब्देन ‘मा विदत् न जानातु ॥
Wilson
English translation:
“Mitra and Varuṇa, protect me here (in this world) let not the insidious and spreading (poison) reach me;may the equally malignant and undiscernible (venom) disappear; let not the tortuous (snake) recognize me by thesound of my footsteps.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Poison: kulāyayat viśvayat mā na ā gan: sthānam kurvat, making a plural ce or a nest;viśeṣena vardhamānam, especially increasing; the substantive is viṣam;
Venom: ajakāvam, durdṛśīkam arethe epithets used: ajakā nāma rogaviśeṣaḥ tad vat = ajakā is the name of a disease like that, a malignantpoison; durdarsa‘anam = difficult or disagreeable to be seen; tortuous snake: tsarus chadmagāmī jihmagahsarpa ityarthaḥ: tsaru = what goes stealthily or crookedly, i.e., a snake
Jamison Brereton
Guard me here, Mitra and Varuṇa. Do not let the nesting or the swelling thing come upon us.
I put the ajakāva of vile appearance out of sight. – Let not the creeping thing find me, bringing a disease of the foot.
Griffith
O MITRA-VARUNA, guard and protect me here: let not that come to me which nests within and swells.
I drive afar the scorpion hateful to the sight: let not the winding worm touch me and wound my foot.
Geldner
Mitra und Varuna! Schützet mich hienieden! Nicht soll etwas, was sich festsetzt und eine Geschwulst bildet, an uns kommen. Den Ajakava von üblem Aussehen beseitige ich.-Nicht soll mich der Schleicher mit seinem Fußschaden heimsuchen!
Grassmann
Beschirmet mich, o Varuna und Mitra, hier, nicht komm an mich, was im Verborgnen schwärt und schwillt, Den widerwärt’gen Giftwurm schaffe ich hinweg, nicht treffe mich der Wurm, der Leid am Fusse schafft.
Elizarenkova
Защитите меня здесь, о Митра-Варуна!
Пусть то, что гнездится, что опухает, к нам не попадет!
Аджакаву мерзкого вида я устраняю.
Пусть не найдет меня ползун, вредящий ногам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- मित्रावरुणौ
- वसिष्ठः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले पचासवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में मनुष्यों को इस संसार में क्या आचरण करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (मित्रावरुणा) प्राण और उदान के समान अध्यापक और उपदेशक ! तुम (इह) इस संसार में जो मैं (कुलाययत्) कुल की उन्नति चाहता हुआ (विश्वयत्) सब काम करनेवाला (दुर्दृशीकम्) दुःख से देखने योग्य (अजकावम्) जीवों को पीड़ा देता उसको (तिरोदधे) निवारणे करता हूँ वह (त्सरुः) कुटिल गति रोग (पद्येन) प्राप्त होने योग्य (रपसा) पाप से (माम्) मुझे (मा) मत (विदत्) प्राप्त हो कोई पीड़ा (नः) हम लोगों को (मा) मत (आ, गन्) प्राप्त हो इससे (माम्) मेरी (आ, रक्षतम्) सब ओर से रक्षा करो ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यों को पापाचरण वा कुपथ्य कभी न करना चाहिये जिससे कभी रोगप्राप्ति न हो, जो इस संसार में अध्यापक और उपदेशक हैं, वे पढ़ाने और उपदेश करने से सब को अरोगी कर सीधे और उद्योगी करें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मित्रावरुणा ! युवामिह योऽहं कुलाययद्विश्वयद् दुर्दृशीकमजकावं तिरोदधे त्सरू रोगः पद्येन रपसा मां मा विदत् कापि पीडा नोऽस्मान् मा आगन् तस्मान्मां रक्षतम् ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ मनुष्यैः किमत्रानुष्ठेयमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (आ) (माम्) (मित्रावरुणा) प्राणोदानाविवाध्यापकोपदेशकौ (इह) अस्मिन् संसारे (रक्षतम्) (कुलाययत्) कुलायं कुलोन्नतिं कामयमानः (विश्वयत्) यो विश्वं करोति सः (मा) निषेधे (नः) अस्मान् (आ) (गन्) आगच्छेत् प्राप्नुयात् (अजकावम्) योऽजान् जीवान् कावयति पीडयति तम् (दुर्दृशीकम्) दुःखेन द्रष्टुं योग्यम् (तिरः) (दधे) निवारयामि (मा) निषेधे (माम्) (पद्येन) प्राप्तुं योग्येन (रपसा) पापेन (विदत्) प्राप्नुयात् (त्सरुः) कुटिलगतिः ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - मनुष्यैः कदापि पापाचरणं कुपथ्यं च न कार्यं येन कदाचिद् रोगप्राप्तिर्न स्यात् येऽत्र संसारे अध्यापकोपदेशकास्सन्ति तेऽध्यापनोपदेशाभ्यां सर्वानरोगान् कृत्वा सरलानुद्योगिनः कुर्वन्तु ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्तात जल व औषधी विष यांचे निवारण करून शुद्ध सेवन केले पाहिजे हे सांगितलेले आहे. त्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची पूर्व सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - माणसांनी पापाचरण किंवा कुपथ्य कधीही करू नये. ज्यामुळे रोग होऊ शकतो. या जगात जे अध्यापक व उपदेशक आहेत त्यांच्या अध्यापनामुळे व उपदेशामुळे सर्वांनी निरोगी व उद्योगी व्हावे. ॥ १ ॥
02 यद्विजामन्परुषि वन्दनम् - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓द् विजा᳓मन् प᳓रुषि व᳓न्दनम् भु᳓वद्
अष्ठीव᳓न्तौ प᳓रि कुल्फउ᳓ च दे᳓हत्
अग्नि᳓ष् ट᳓च् छो᳓चन्न् अ᳓प बाधताम् इतो᳓
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
मूलम् ...{Loading}...
यद्वि॒जाम॒न्परु॑षि॒ वन्द॑नं॒ भुव॑दष्ठी॒वन्तौ॒ परि॑ कु॒ल्फौ च॒ देह॑त् ।
अ॒ग्निष्टच्छोच॒न्नप॑ बाधतामि॒तो मा मां पद्ये॑न॒ रप॑सा विद॒त्त्सरुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - अग्निः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य᳓द् विजा᳓मन् प᳓रुषि व᳓न्दनम् भु᳓वद्
अष्ठीव᳓न्तौ प᳓रि कुल्फउ᳓ च दे᳓हत्
अग्नि᳓ष् ट᳓च् छो᳓चन्न् अ᳓प बाधताम् इतो᳓
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
bhúvat ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:AOR, voice:ACT}
páruṣi ← párus- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
vándanam ← vándana- 2 (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
vijā́man ← vijā́man- (nominal stem)
{case:LOC, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
aṣṭhīvántau ← aṣṭhīvánt- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
ca ← ca (invariable)
déhat ← √dih- (root)
{number:SG, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
kulphaú ← kulphá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:DU}
pári ← pári (invariable)
agníḥ ← agní- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
ápa ← ápa (invariable)
bādhatām ← √bādhⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
itás ← itás (invariable)
śócan ← √śuc- (root)
{case:NOM, gender:M, number:SG, tense:PRS, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
pádyena ← pádya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rápasā ← rápas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tsáruḥ ← tsáru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । वि॒ऽजाम॑न् । परु॑षि । वन्द॑नम् । भुव॑त् । अ॒ष्ठी॒वन्तौ॑ । परि॑ । कु॒ल्फौ । च॒ । देह॑त् ।
अ॒ग्निः । तत् । शोच॑न् । अप॑ । बा॒ध॒ता॒म् । इ॒तः । मा । माम् । पद्ये॑न । रप॑सा । वि॒द॒त् । त्सरुः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- vijāman
- [noun], locative, singular, neuter
- “vijāman.”
- paruṣi ← parus
- [noun], locative, singular, neuter
- “joint.”
- vandanam ← vandana
- [noun], nominative, singular, neuter
- “worship; skin disease.”
- bhuvad ← bhuvat ← bhū
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- aṣṭhīvantau ← aṣṭhīvant
- [noun], accusative, dual, masculine
- “knee; aṣṭhīvant [word].”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- kulphau ← kulpha
- [noun], accusative, dual, masculine
- “ankle.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- dehat ← dih
- [verb], singular, Present injunctive
- “smear; anoint; saturate; apply externally; dirty; spread; daub; poison.”
- agniṣ ← agniḥ ← agni
- [noun], nominative, singular, masculine
- “fire; Agni; sacrificial fire; digestion; cautery; Plumbago zeylanica; fire; vahni; agni [word]; agnikarman; gold; three; jāraṇa; pyre; fireplace; heating.”
- ṭacchocann ← tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ṭacchocann ← śocan ← śuc
- [verb noun], nominative, singular
- “mourn; grieve; flame; glow; burn; repent.”
- apa
- [adverb]
- “away.”
- bādhatām ← bādh
- [verb], singular, Present imperative
- “afflict; annoy; chase away; tease; grieve; irritate.”
- ito ← itas
- [adverb]
- “from here; therefore.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- padyena ← padya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “foot.”
- rapasā ← rapas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “injury; disease; infirmity; damage.”
- vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- tsaruḥ ← tsaru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hilt; sycophant.”
सायण-भाष्यम्
वन्दनम् एतत्संज्ञकं यत् विषं विजामन् विविधजन्मनि परुषि वृक्षादीनां पर्वणि भुवत् उद्भवेत् । यच्च विषम् अष्ठीवन्तौ जानुनी कुल्फौ गुल्फौ च परि देहत् । ‘दिह उपचये। उपचितं कुर्यात् । अग्निः देवः शोचन् दीप्यमानः सन् इतः अस्माज्जनात् तत् विषम् अप बाधताम् अपहन्तु । शिष्टं व्याख्यातम् ॥
Wilson
English translation:
“May the brilliant Agni counteract that poison which is genitive rated in the manifold knots (of trees) and thelike, or which is smeared upon the knees of ankles; let not the tortuous snake recognize me by the sound of myfootsteps.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Knots of trees: yad vijāman paruṣi vandanam = vandanam etat sanjñakam viṣam: vandana is apoison so named; yad vividha janmani vṛkṣādīnām parvaṇi udbhavet, which may originate in thevariously-born joints of trees and others; Smeared upon knees: aṣṭhīvantau parikulphau ca dehat: paridehat =upacitam kuryāt, let him smear
Jamison Brereton
What eruption will appear on the vijāman joint and will become smeared over the knees and ankles,
let blazing Agni force that away from here. – Let not the creeping thing find me, bringing a disease of the foot.
Griffith
Eruption that appears upon the twofold joints, and that which overspreads the ankles and the knees,
May the refulgent Agni banish far away let not the winding worm touch me and wound my foot.
Geldner
Der Ausschlag, der an einem Zwillingsgelenk ist, der die Kniegelenke und Fußknöchel überzieht, den soll das brennende Feuer von da vertreiben.-Nicht soll mich der Schleicher mit seinem Fußschaden heimsuchen!
Grassmann
Welch Ausschlag sich am doppelten Gelenke zeigt, und der die Knöchel der Gebeine überzieht, Den strahle fort, o Agni, jag ihn weg von hier, nicht treffe mich der Wurm, der Leid am Fusse schafft.
Elizarenkova
(Та) сыпь, которая бывает на парном суставе,
Покрывает коленные чашечки и лодыжки,
Пусть Агни пылающий прогонит ее прочь оттуда!
Пусть не найдет меня ползун, вредящий ногам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- अग्निः
- वसिष्ठः
- निचृज्जगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को रोगनिवारणार्थ क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो इस (परुषि) कठोर व्यवहार में (वन्दनम्) वन्दना को (विजामन्) विशेषता से जानता हुआ (भुवत्) प्रसिद्ध होता है (यत्) जिस व्यवहार में (त्सरुः) कठिन रोग (अष्ठीवन्तौ) कफादि न थूकनेवाली (कुल्फौ) जङ्घाओं को (च) भी (परि, देहत्) सब ओर से बढ़ावे पीड़ा दे (तत्) उसको (अग्निः) अग्नि (शोचन्) पवित्र करता हुआ अग्नि (इत्ः) इस स्थान से (अप, बाधताम्) दूर करें (पद्येन) प्राप्त होने योग्य (रपसा) अपराध से (माम्) मुझको रोग प्राप्त होता है, वह मुझ को (मा) मत (विदत्) प्राप्त हो ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो मनुष्य ब्रह्मचर्य्य को छोड़ के बालकपन में विवाह वा कुपथ्य करते हैं, उनके शरीर में शोध आदि रोग होते हैं, उनका निवारण वैद्यक-रीति से करना चाहिये ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्यस्मिन् परुषि वन्दनं विजामन् भुवत् यत्सरू रोगोऽष्ठीवन्तौ कुल्फौ च परिदेहत् तत्तमग्निः शोचन्नितोऽपबाधतां यः पद्येन रपसा मां रोगः प्राप्नोति स मां मा विदत् ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः रोगनिवारणार्थं किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) यस्मिन् (विजामन्) विजानन् (परुषि) कठोरे व्यवहारे (वन्दनम्) (भुवत्) भवति (अष्ठीवन्तौ) ष्ठीवनं कफादिकमत्यजन्तौ (परि) सर्वतः (कुल्फौ) गुल्फौ (च) (देहत्) वर्धये (अग्निः) (तत्) (शोचन्) पवित्रीकुर्वन् (अप) (बाधताम्) निवारयतु (इतः) अस्मात्सः (मा) निषेधे (माम्) (पद्येन) (रपसा) अपराधेन (विदत्) (त्सरुः) कठिनो रोगः ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - ये मनुष्या ब्रह्मचर्यं विहाय बाल्यविवाहं कुपथ्यं च कुर्वन्ति तेषां शरीरेषु शोथादयो रोगाः प्रभवन्ति तेषां निवारणं वैद्यकरीत्या कार्यम् ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जी माणसे ब्रह्मचर्याचा त्याग करून बालपणी विवाह किंवा कुपथ्य करतात त्यांच्या शरीरात शोथ इत्यादी रोग होतात. त्यांचे निवारण वैद्यकरीतीने केले पाहिजे. ॥ २ ॥
03 यच्छल्मलौ भवति - जगती
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
य᳓च् छल्मलउ᳓ भ᳓वति य᳓न् नदी᳓षु
य᳓द् ओ᳓षधीभ्यः प᳓रि जा᳓यते विष᳓म्
वि᳓श्वे देवा᳓ नि᳓र् इत᳓स् त᳓त् सुवन्तु
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
मूलम् ...{Loading}...
यच्छ॑ल्म॒लौ भव॑ति॒ यन्न॒दीषु॒ यदोष॑धीभ्यः॒ परि॒ जाय॑ते वि॒षम् ।
विश्वे॑ दे॒वा निरि॒तस्तत्सु॑वन्तु॒ मा मां पद्ये॑न॒ रप॑सा विद॒त्त्सरुः॑ ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - विश्वेदेवाः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - जगती
Thomson & Solcum
य᳓च् छल्मलउ᳓ भ᳓वति य᳓न् नदी᳓षु
य᳓द् ओ᳓षधीभ्यः प᳓रि जा᳓यते विष᳓म्
वि᳓श्वे देवा᳓ नि᳓र् इत᳓स् त᳓त् सुवन्तु
मा᳓ मा᳓म् प᳓द्येन र᳓पसा विदत् त्स᳓रुः
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular
popular
popular
popular;; repeated line
Morph
bhávati ← √bhū- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
nadī́ṣu ← nadī́- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:PL}
śalmalaú ← śalmalí- (nominal stem)
{case:LOC, gender:M, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
jā́yate ← √janⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:MED}
óṣadhībhyaḥ ← óṣadhī- (nominal stem)
{case:ABL, gender:F, number:PL}
pári ← pári (invariable)
viṣám ← viṣá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
yát ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
devā́ḥ ← devá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
itás ← itás (invariable)
nís ← nís (invariable)
suvantu ← √sū- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
tát ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
víśve ← víśva- (nominal stem)
mā́ ← mā́ (invariable)
mā́m ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:SG}
pádyena ← pádya- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
rápasā ← rápas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
tsáruḥ ← tsáru- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vidat ← √vid- 1 (root)
{number:SG, person:3, mood:INJ, tense:AOR, voice:ACT}
पद-पाठः
यत् । श॒ल्म॒लौ । भव॑ति । यत् । न॒दीषु॑ । यत् । ओष॑धीभ्यः । परि॑ । जाय॑ते । वि॒षम् ।
विश्वे॑ । दे॒वाः । निः । इ॒तः । तत् । सु॒व॒न्तु॒ । मा । माम् । पद्ये॑न । रप॑सा । वि॒द॒त् । त्सरुः॑ ॥
Hellwig Grammar
- yacchalmalau ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- yacchalmalau ← śalmalau ← śalmali
- [noun], locative, singular, masculine
- “red silk-cotton tree, Bombax ceiba Linn..”
- bhavati ← bhū
- [verb], singular, Present indikative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- yan ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- nadīṣu ← nadī
- [noun], locative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- yad ← yat ← yad
- [noun], nominative, singular, neuter
- “who; which; yat [pronoun].”
- oṣadhībhyaḥ ← oṣadhī
- [noun], ablative, plural, feminine
- “herb; plant; drug; herb.”
- pari
- [adverb]
- “from; about; around.”
- jāyate ← jan
- [verb], singular, Present indikative
- “become; originate; be born; transform; happen; result; grow; beget; produce; create; conceive; separate; cause; give birth; grow; produce; generate; be; become; arise; come on.”
- viṣam ← viṣa
- [noun], nominative, singular, neuter
- “poison; poisoning; viṣa; venom; vatsanābha; Aconitum Ferox; viṣa [word]; Viṣa; myrrh; myrrh.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- devā ← devāḥ ← deva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- nir ← niḥ
- [adverb]
- “niḥ; away; out; without.”
- itas
- [adverb]
- “from here; therefore.”
- tat ← tad
- [noun], accusative, singular, neuter
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- suvantu ← sū
- [verb], plural, Present imperative
- “give birth; urge; bestow; cause.”
- mā
- [adverb]
- “not.”
- mām ← mad
- [noun], accusative, singular
- “I; mine.”
- padyena ← padya
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “foot.”
- rapasā ← rapas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “injury; disease; infirmity; damage.”
- vidat ← vid
- [verb], singular, Aorist inj. (proh.)
- “find; detect; marry; get; think.”
- tsaruḥ ← tsaru
- [noun], nominative, singular, masculine
- “hilt; sycophant.”
सायण-भाष्यम्
यत् विषं शल्मलौ एतत्संज्ञके वृक्षे भवति । यत् विषं नदीषु तत्रस्थास्वप्सु प्रादुर्भवति। परि इति पञ्चम्यर्थानुवादी। औषधीभ्यः सकाशात् यत् विषं जायते उत्पद्यते । विश्वे सर्वे देवाः तत् विषम् इतः अस्माज्जनाद्देशाद्वा निः सुवन्तु निःशेषेण प्रेरयन्तु । मा मामिति शिष्टं व्याख्यातम् ॥
Wilson
English translation:
“The poison that is in the Śalmalī tree, in the rivers, or which is genitive rated from plural nts, may theuniversal gods remove from hence; let not the tortuous (snake) recognize me by the sound of my footsteps.”
Jamison Brereton
What poison is in the silk cotton tree, what in streams, and what is produced from plants,
let the All Gods propel that away from here. – Let not the creeping thing find me, bringing a disease of the foot.
Griffith
The poison that is formed upon the Salmali, that which is found in streams, that which the plants produce,
All this may all the Gods banish and drive away: let not the winding worm touch me and wound my foot.
Geldner
Das Gift, das im Salmalibaum ist, das in den Flüssen ist, das aus den Pflanzen entsteht, das sollen alle Götter von da vertreiben.-Nicht soll mich der Schleicher mit seinem Fußschaden heimsuchen!
Grassmann
Und welches Gift erzeugt wird im Çalmalibaum, was in den Strömen, was in den Gewächsen ist, Das mögen alle Götter schaffen fern von hier, nicht treffe mich der Wurm, der Leid am Fusse schafft.
Elizarenkova
Яд, который находится в (дереве) шалмали, который в реках,
Который рождается из растений, –
Все-Боги пусть изгонят его оттуда!
Пусть не найдет меня ползун, вредящий ногам!
अधिमन्त्रम् (VC)
- विश्वेदेवा:
- वसिष्ठः
- स्वराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यों को रोगनिवृत्त करके ही पदार्थ सेवन करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! (यत्) जो (विषम्) प्राण हरनेवाला पदार्थ विष (शल्मलौ) सेमर आदि वृक्ष में और (यत्) जो (नदीषु) नदियों के प्रवाहों में (भवति) होता है (यत्) जो (ओषधीभ्यः) यव आदि ओषधियों से विष (परि, जायते) उत्पन्न होता है (तत्) उसको (इतः) इस शरीर से (विश्वे) सब (देवाः) विद्वान् जन (निः, सुवन्तु) निरन्तर दूर करें जिस कारण (पद्येन) प्राप्त होने योग्य (रपसा) पापाचरण से उत्पन्न हुआ (त्सरुः) कुटिल रोग (माम्) मुझको (मा) मत (विदत्) प्राप्त हो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे वैद्य आदि मनुष्यो ! सब पदार्थों से वा पदार्थों में जितना विष उत्पन्न होता है, उतना सब निवार के अन्न पानी आदि सेवन करना चाहिये, जिससे तुम को कोई भी रोग न प्राप्त हो ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यद्विषं शल्मलौ यन्नदीषु भवति यदोषधीभ्यो विषं परिजायते तदितो विश्वे देवा निस्सुवन्तु यतः पद्येन रपसा जातस्त्सरू रोगो मां मा विदत् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्यै रोगनिवारणं कृत्वैव पदार्थसेवनं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (यत्) (शल्मलौ) शल्मलीवृक्षादौ (भवति) (यत्) (नदीषु) नदीनां प्रवाहेषु (यत्) (ओषधीभ्यः) यवादिभ्यः (परि) सर्वतः (जायते) उत्पद्यते (विषम्) प्राणहरम् (विश्वे) सर्वे (देवाः) विद्वांसः (निः) निस्तारणे (इतः) अस्माच्छरीरात् (तत्) (सुवन्तु) दूरे प्रेरयन्तु (मा) माम् (पद्येन) प्राप्तव्येन (रपसा) पापाचरणेन (विदत्) लभेत (त्सरुः) कुटिलो रोगः ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे वैद्यादयो मनुष्याः ! सर्वेभ्यः पदार्थेभ्यः पदार्थेषु वा यावद्विषं प्रजायते तावत्सर्वं निवार्यान्नपानादिकं सेवनीयं यतो युष्मान् कश्चिदपि रोगो न प्राप्नुयात् ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे वैद्यांनो ! सर्व पदार्थांद्वारे किंवा पदार्थांमध्ये जे विष उत्पन्न होते त्याचे निवारण करून अन्नपाण्याचे ग्रहण केले पाहिजे. ज्यामुळे तुम्हाला कोणताही रोग होता कामा नये. ॥ ३ ॥
04 याः प्रवतो - अतिजगती शक्वरी वा
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
याः᳓ प्रव᳓तो निव᳓त उद्व᳓त
उदन्व᳓तीर् अनुदका᳓श् च याः᳓
ता᳓ अस्म᳓भ्यम् प᳓यसा पि᳓न्वमानाः
शिवा᳓ देवी᳓र् अशिपदा᳓ भवन्तु
स᳓र्वा नद्यो᳡ अशिमिदा᳓ भवन्तु
मूलम् ...{Loading}...
याः प्र॒वतो॑ नि॒वत॑ उ॒द्वत॑ उद॒न्वती॑रनुद॒काश्च॒ याः ।
ता अ॒स्मभ्यं॒ पय॑सा॒ पिन्व॑मानाः शि॒वा दे॒वीर॑शिप॒दा भ॑वन्तु॒ सर्वा॑ न॒द्यो॑ अशिमि॒दा भ॑वन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - नद्यः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - अतिजगती शक्वरी वा
Thomson & Solcum
याः᳓ प्रव᳓तो निव᳓त उद्व᳓त
उदन्व᳓तीर् अनुदका᳓श् च याः᳓
ता᳓ अस्म᳓भ्यम् प᳓यसा पि᳓न्वमानाः
शिवा᳓ देवी᳓र् अशिपदा᳓ भवन्तु
स᳓र्वा नद्यो᳡ अशिमिदा᳓ भवन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Popular for linguistic reasons, and possibly also for non-linguistic reasons
Pāda-label
popular;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
popular;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
popular;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
popular;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
popular;; uneven lyric; see Arnold (1905) 154, 244 (Appendix III).
Morph
nivátaḥ ← nivát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
pravátaḥ ← pravát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
udvátaḥ ← udvát- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
anudakā́ḥ ← anudaká- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
ca ← ca (invariable)
udanvátīḥ ← udanvánt- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
yā́ḥ ← yá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
asmábhyam ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
páyasā ← páyas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
pínvamānāḥ ← √pinv- (root)
{case:NOM, gender:F, number:PL, tense:PRS, voice:MED}
tā́ḥ ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
aśipadā́ḥ ← aśipadá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
devī́ḥ ← devī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
śivā́ḥ ← śivá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
aśimidā́ḥ ← aśimidá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
bhavantu ← √bhū- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
nadyàḥ ← nadī́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
sárvāḥ ← sárva- (nominal stem)
{case:NOM, gender:F, number:PL}
पद-पाठः
याः । प्र॒ऽवतः॑ । नि॒ऽवतः॑ । उ॒त्ऽवतः॑ । उ॒द॒न्ऽवतीः॑ । अ॒नु॒द॒काः । च॒ । याः ।
ताः । अ॒स्मभ्य॑म् । पय॑सा । पिन्व॑मानाः । शि॒वाः । दे॒वीः । अ॒शि॒प॒दाः । भ॒व॒न्तु॒ । सर्वाः॑ । न॒द्यः॑ । अ॒शि॒मि॒दाः । भ॒व॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- pravato ← pravataḥ ← pravat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “slope; river.”
- nivata ← nivataḥ ← nivat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “depth.”
- udvata ← udvataḥ ← udvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “altitude.”
- udanvatīr ← udanvatīḥ ← udanvat
- [noun], nominative, plural, feminine
- “watery.”
- anudakāś ← anudakāḥ ← anudaka
- [noun], nominative, plural, feminine
- “arid.”
- ca
- [adverb]
- “and; besides; then; now; even.”
- yāḥ ← yad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “who; which; yat [pronoun].”
- tā ← tāḥ ← tad
- [noun], nominative, plural, feminine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- asmabhyam ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- payasā ← payas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “milk; milky juice; water; fluid; juice; payas [word]; drink.”
- pinvamānāḥ ← pinv
- [verb noun], nominative, plural
- “swell; swell; overflow; abound.”
- śivā ← śivāḥ ← śiva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “auspicious; benevolent; benign; good-hearted; dear; śiva [word]; holy; nice.”
- devīr ← devīḥ ← devī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “Parvati; queen; goddess; Devi.”
- aśipadā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aśipadā ← śipadāḥ ← śipada
- [noun], nominative, plural, feminine
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- sarvā ← sarvāḥ ← sarva
- [noun], nominative, plural, feminine
- “all(a); whole; complete; sarva [word]; every(a); each(a); all; entire; sāṃnipātika; manifold; complete; all the(a); different; overall.”
- nadyo ← nadyaḥ ← nadī
- [noun], nominative, plural, feminine
- “river; nadī; nadī [word]; Premna spinosa Roxb..”
- aśimidā ← a
- [adverb]
- “not; akāra; a [taddhita]; a [word]; a; a.”
- aśimidā ← śimidāḥ ← śimidā
- [noun], nominative, plural, feminine
- bhavantu ← bhū
- [verb], plural, Present imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
सायण-भाष्यम्
याः नद्यः प्रवतः प्रवणदेशे गच्छन्त्यः । याः निवतः निम्नदेशे गच्छन्त्यः । याः उद्वतः उन्नतदेशे गच्छन्त्यः । याः उदन्वतीः उदन्वत्य उदकयुक्ताः । अनुदकाश्च उदकरहिताश्च याः नद्यो यान्ति । पयसा उदकेन पिन्वमानाः विश्वमाप्याययन्त्यः देवीः देव्यो द्योतमानाः ताः तादृश्यो नद्यः अस्मभ्यम् अशिपदाः । शिपदं नाम रोगविशेषः । तदकुर्वत्यः सत्यः शिवाः कल्याण्यः भवन्तु । अपि च सर्वाः ताः नद्यः अशिमिदाः । शिमिर्वधकर्मा। अहिंसाप्रदाः भवन्तु ॥ ॥ १७ ॥
Wilson
English translation:
“May the divine rivers, whether flowing down declivities, in hollow plural ces, or upwards, whether filled withwater or dry, nourishing all with their water, be auspicious to us communicating not disease; may all the rivers beunproductive of harm.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Communicating not disease: aśipadā bhavantu: name of a malady; may they beunproductive of the śipada complaint; unproductive of harm: aśimidā bhavantu: śimi = vadha, killing; ahiṃsaprada, not doing harm or injury
Jamison Brereton
(The rivers) that are from the slope, depth, and height, those that are filled with water and those empty of water—
let (these) kindly (river-)goddesses, swelling with (waters as their) milk, become for us free of śipadā-demons,
let all the rivers become free of śimidā-demons.
Griffith
The steep declivities, the valleys, and the heights, the channels full of water, and the waterless-
May those who swell with water, gracious Goddesses, never afflict us with the Sipada disease, may all the rivers keep us free from Simida.
Geldner
Die Wasserläufe, die Tiefen, die Höhen, die wasserreichen und die wasserlosen, die Göttinnen sollen von Wasser anschwellend uns heilsam und frei von Sipada´s sein, alle Flüsse sollen uns frei von Simida´s sein!
Grassmann
Die Ströme, die vom Abhange, die aus der Tiefe, aus der Höhe an Wassern reich und wasserarm dahinfliessen, die alle seien uns heilvoll, strotzend von fettem Tranke, die göttlichen seien alle frei von der çipada-Krankheit, frei von der çimidā-Krankheit.
Elizarenkova
Водные потоки, которые устремлены вниз (и) устремлены вверх,
Полные воды и которые безводные,
Эти богини пусть будут для нас
Набухшими водой, благосклонными, свободными от шипада,
Все реки пусть будут свободными от шимида!
अधिमन्त्रम् (VC)
- नद्यः
- वसिष्ठः
- भुरिगतिजगती
- निषादः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर मनुष्यों को किसका निवारण कर क्या सेवन करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (याः) जो (प्रवतः) जाने योग्य (निवतः) नीचे (उद्वतः) वा ऊपरले देशों को जाती हैं (याश्च) और जो (उदन्वतीः) जल से भरी वा (अनुदकाः) जलरहित हैं (ताः) वे (सर्वाः) सब (नद्यः) नदियाँ (अस्मभ्यम्) हमारे लिये (पयसा) जल से (पिन्वमानाः) सींचती हुईं वा तृप्त करती हुईं (अशिपदाः) भोजनादि व्यवहारों के लिये प्राप्त होती हुईं (देवीः) आनन्द देने और (शिवः) सुख करनेवाली (भवन्तु) हों और (अशिमिदाः) भोजन आदि स्नेह करनेवाली (भवन्तु) हों ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्यो ! जितना जल नदी आदि में जाता है और जितना मेघमण्डल में प्राप्त होता है, उतना सब होम से शुद्ध कर सेवो जिससे सर्वदा मङ्गल बढ़ कर दुःख का अच्छे प्रकार नाश हो ॥४॥ इस सूक्त में जल और ओषधी विष के निवारण से शुद्ध सेवन कहा, इससे इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह पचासवाँ सूक्त और सत्रहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: याः प्रवतो निवत उद्वतो देशान् गच्छन्ति याश्चोदन्वतीरनुदकास्सन्ति ताः सर्वा नद्योऽस्मभ्यं पयसा पिन्वमाना अशिपदा देवीः शिवा भवन्तु अशिमिदा भवन्तु ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनर्मनुष्यैः किं निवार्य किं सेवनीयमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (याः) (प्रवतः) गमनार्हान् (निवतः) निम्नान् (उद्वतः) ऊर्ध्वान् देशान् (उदन्वतीः) उदकयुक्ताः (अनुदकाः) जलरहिताः (च) (याः) (ताः) (अस्मभ्यम्) (पयसा) उदकेन। पय इत्युदकनाम। (निघं०१.१२)। (पिन्वमानाः) सिञ्चमानाः प्रीणन्त्यः (शिवाः) सुखकर्यः (देवीः) आनन्दप्रदाः (अशिपदाः) भोजनादिव्यवहाराय प्राप्ताः (भवन्तु) (सर्वाः) (नद्यः) (अशिमिदाः) भोजनादिस्नेहकारिकाः (भवन्तु) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे मनुष्याः ! यावज्जलं नद्यादिषु गच्छति यावच्च मेघमण्डलं प्राप्नोति तावत्सर्वं होमेन शोधयित्वा सेवन्ताम्, यतः सर्वदा मङ्गलं वर्धित्वा दुःखप्रणाशो भवेदिति ॥४॥ अत्राबौषधीविषनिवारणेन शुद्धसेवनमुक्तमत एतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इति पञ्चाशत्तमं सूक्तं सप्तदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे माणसांनो ! जितके जल नदी इत्यादीमध्ये जाते व जितके मेघमंडलातून प्राप्त होते ते सर्व यज्ञाने शुद्ध करून वापरा. ज्यामुळे सदैव कल्याण होऊन दुःखाचा चांगल्या प्रकारे नाश होतो. ॥ ४ ॥