सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
सायण-भाष्यम्
‘ ऋभुक्षणः’ इति चतुर्ऋचं पञ्चदशं सूक्तं वसिष्ठस्यार्षं त्रैष्टुभमृभुदेवताकम् । अन्त्याया विकल्पेन विश्वे देवा देवता । तथा चानुक्रान्तम् - ऋभुक्षण आर्भवमन्त्या वैश्वदेवी वा ’ इति । दशमेऽहनि वैश्वदेवशस्त्र आर्भवनिविद्धानम् । सूत्र्यते हि - ‘ ऋभुक्षण इत्यार्भवम् ’ (आश्व. श्रौ. ८. १२) इति ॥
Jamison Brereton
48 (564)
R̥bhus
Vasiṣṭha Maitrāvaruṇi
4 verses: triṣṭubh
The three R̥bhus are most commonly named R̥bhu, Vāja, and Vibhvan, and they stand alongside Indra, who is sometimes called r̥bhukṣán “Master of the R̥bhus,”
although r̥bhukṣán can also be a description or name for R̥bhu, as it clearly is in 3c and must also be in 1a. Here as elsewhere the three R̥bhus can be invoked by the name of any one of them in the plural. A partial exception is that the stem vibhván or víbhvan is replaced by víbhū or vibhú in the plural to name Vibhvan and the other two R̥bhus. Further, in this hymn verse 2 employs víbhvaḥ as an equivalent to víbhvā(m̐), the nominative of Vibhvan. Although the use of the plural of one name to designate the three gods is peculiar in translation, we have retained the Vedic idiom to avoid prolonging the addresses to the gods.
The complex mixing of stems and singular and plural forms in such a short hymn suggests that the poet is deliberately drawing attention to the names of the R̥bhus and their meanings. Such a strategy is probably behind the repetitions in verse 2, which mentions “R̥bhu with the R̥bhus,” then “Vibhvan” (or more accu
rately “Vibhva”) “with the Vibhus,” and “Vāja…in winning the vā́ja.” The mean ing of r̥bhú is approximately “craftsman,” víbhū and vibhú are “far-ranging,” and vā́ja is “prize.” These are all things or imply qualities that the sacrificers want, and indeed in 2ab the poet asks that the sacrificers be a “R̥bhu” or “a craftsman” and a “Vibhvan” or “far-ranging” in the company of R̥bhus and Vibhus in order to win a vā́ja, a prize.
01 ऋभुक्षणो वाजा - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋभु॑क्षणो वाजा मा॒दय॑ध्वम॒स्मे न॑रो मघवानः सु॒तस्य॑ ।
आ वो॒ऽर्वाचः॒ क्रत॑वो॒ न या॒तां विभ्वो॒ रथं॒ नर्यं॑ वर्तयन्तु ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋभु॑क्षणो वाजा मा॒दय॑ध्वम॒स्मे न॑रो मघवानः सु॒तस्य॑ ।
आ वो॒ऽर्वाचः॒ क्रत॑वो॒ न या॒तां विभ्वो॒ रथं॒ नर्यं॑ वर्तयन्तु ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋ꣡भुक्षणो · वाजा माद꣡यध्वम्
अस्मे꣡ नरो मघवानः सुत꣡स्य
आ꣡ वो अर्वा꣡चः क्र꣡तवो न꣡ यातां꣡
वि꣡भ्वो र꣡थं न꣡रियं वर्तयन्तु
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
mādáyadhvam ← √mad- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:MED}
ŕ̥bhukṣaṇaḥ ← r̥bhukṣán- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
vājāḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
maghavānaḥ ← maghávan- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
naraḥ ← nár- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
sutásya ← √su- (root)
{case:GEN, gender:M, number:SG, non-finite:PPP}
ā́ ← ā́ (invariable)
{}
arvā́caḥ ← arvā́ñc- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
krátavaḥ ← krátu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
ná ← ná (invariable)
{}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
yātā́m ← √yā- 1 (root)
{case:GEN, gender:M, number:PL, tense:PRS, voice:ACT}
náryam ← nárya- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
rátham ← rátha- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vartayantu ← √vr̥t- (root)
{number:PL, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
víbhvā ← víbhvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋभु॑क्षणः । वा॒जाः॒ । मा॒दय॑ध्वम् । अ॒स्मे इति॑ । न॒रः॒ । म॒घ॒ऽवा॒नः॒ । सु॒तस्य॑ ।
आ । वः॒ । अ॒र्वाचः॑ । क्रत॑वः । न । या॒ताम् । विऽभ्वः॑ । रथ॑म् । नर्य॑म् । व॒र्त॒य॒न्तु॒ ॥
Hellwig Grammar
- ṛbhukṣaṇo ← ṛbhukṣaṇaḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Indra.”
- vājā ← vājāḥ ← vāja
- [noun], vocative, plural, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- mādayadhvam ← māday ← √mad
- [verb], plural, Present imperative
- “delight; enjoy; intoxicate.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- naro ← naraḥ ← nṛ
- [noun], vocative, plural, masculine
- “man; man; nṛ [word]; crew; masculine.”
- maghavānaḥ ← maghavan
- [noun], vocative, plural, masculine
- “big.”
- sutasya ← suta
- [noun], genitive, singular, masculine
- “Soma.”
- ā
- [adverb]
- “towards; ākāra; until; ā; since; according to; ā [suffix].”
- vo ← vaḥ ← tvad
- [noun], accusative, plural
- “you.”
- ‘rvācaḥ ← arvācaḥ ← arvāñc
- [noun], accusative, plural, masculine
- “approaching; facing; less.”
- kratavo ← kratavaḥ ← kratu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “yajña; decision; plan; deliberation; intelligence; Kratu; will; kratu [word]; desire; resoluteness; ritual.”
- na
- [adverb]
- “not; like; no; na [word].”
- yātāṃ ← yātām ← yā
- [verb noun], genitive, plural
- “go; enter (a state); travel; disappear; reach; come; campaign; elapse; arrive; drive; reach; leave; run; depart; ride.”
- vibhvo ← vibhvaḥ ← vibhū
- [noun], vocative, plural, masculine
- rathaṃ ← ratham ← ratha
- [noun], accusative, singular, masculine
- “chariot; warrior; ratha [word]; Dalbergia oojeinensis; rattan.”
- naryaṃ ← naryam ← narya
- [noun], accusative, singular, masculine
- “manly; heroic; powerful; male; human.”
- vartayantu ← vartay ← √vṛt
- [verb], plural, Present imperative
- “pound; tell; exist; bring; spill; mix; survive; melt; roll; explain; perform; turn; chop; sustain; spend; roll up; produce.”
सायण-भाष्यम्
ऋभुक्षेत्यृभूणां ज्येष्ठस्याख्या वाज इति तु कनिष्ठस्य । अत्र ‘ऋभुक्षणो वाजाः’ इति बहुवचनेन ऋभवस्त्रयो गृह्यन्ते । हे ऋभुक्षणो वाजाः नरः नेतारः मघवानः धनवन्तः एवंभूता हे ऋभवः यूयम् अस्मे अस्मासु स्थितेन सुतस्य अभिषुतेन सोमेन मादयध्वं तृप्ता भवत । न इति संप्रत्यर्थे । इदानीं यातां गच्छतां वः युष्मदीयाः क्रतवः कर्मणां कर्तारः विभ्वः विभवः समर्था अश्वाः अर्वाचः अर्वाञ्चोऽस्मदभिमुखाः सन्तः नर्यं मनुष्यहितं रथं युष्मदीयम् आ वर्तयन्तु आगमयन्तु ॥
Wilson
English translation:
“Ṛbhu, (Vibhu), and Vāja, leaders of rites, possessors of opulence, be exhilarated by our effused(libation); may your active and powerful (horses) bring to our presence your chariot, beneficial to mankiṇḍ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ṛbhukṣaṇo vājaḥ, the use of the plural ral implies that the three brothers are intended
Jamison Brereton
O R̥bhukṣans, o Vājas, among us find exhilaration in our pressed soma, o generous men.
Like travelers’ intentions, let them [=your horses] make you, who are turned this way, and your manly chariot roll here, o Vibhūs.
Griffith
YE liberal Heroes, Vajas and Rbhuksans, come and delight you with our flowing Soma.
May your strength, Vibhus, as ye come to meet us, turn hitherward your car that brings men profit.
Geldner
Ribhuksan, Vaja, ihr freigebigen Herren, ergötzet euch an unserem Somasaft! Euch soll mein Geist wie die Geister der Fahrenden und euren mannhaften Wagen herwärts lenken, o Vibhu´s.
Grassmann
Berauschet euch, o Vadscha’s und Ribhukschan’s am Somasaft bei uns, o mächt’ge Männer, Es mögen euch wie auf der Fahrt die Hengste den kräft’gen Wagen her, o Ribhu’s, rollen.
Elizarenkova
О Рибхукшаны, о Ваджи, опьяняйтесь
У нас, о щедрые мужи, выжатым (сомой)!
Пусть (наши молитвы), словно силы духа едущих,
Повернут вас в нашу сторону, о Вибху, (и) вашу мужественную колесницу!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वसिष्ठः
- भुरिक्पङ्क्तिः
- पञ्चमः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अब चार ऋचावाले अड़तालीसवें सूक्त का प्रारम्भ है, उसके प्रथम मन्त्र में विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (ऋभुक्षणः) महात्मा (मघवानः) बहुत उत्तम धनयुक्त (विभ्वः) सकल विद्याओं में व्याप्त (अर्वाचः) जो पीछे जानेवाले (वाजाः) विज्ञानवान् (नरः) मनुष्यो ! तुम (क्रतवः) अतीव बुद्धियों के (न) समान (सुतस्य) उत्पन्न हुए के सेवने से (अस्मे) हम लोगों को (मादयध्वम्) आनन्दित करो (आ, याताम्) आते हुए (वः) तुम लोगों के और हमारे (नर्यम्) मनुष्यों में उत्तम (रथम्) रमणीय यान को और नर (वर्तयन्तु) वर्तें ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में उपमालङ्कार है । हे मनुष्यो ! जो विद्वान् जन तुम्हें और हमें विद्या और बुद्धि के दान से वा शिल्पविद्या से आनन्दित करते हैं, वे सर्वदा प्रशंसा करने योग्य हैं ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे ऋभुक्षणो मघवानो विभ्वोऽर्वाचो वाजा नरो ! यूयं क्रतवो न सुतस्य सेवनेनास्मे मादयध्वमायातां वो युष्माकं अस्माकं च नर्यं रथमन्ये वर्तयन्तु ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
अथ विद्वद्भिः किं कर्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुक्षणः) महान्तः। ऋभुक्षा इति महन्नाम। (निघं०३.३)। (वाजाः) विज्ञानवन्तः (मादयध्वम्) आनन्दयत (अस्मे) अस्मान् (नरः) नायकाः (मघवानः) बहूत्तमधनयुक्ताः (सुतस्य) निष्पन्नस्य (आ) (वः) युष्माकम् (अर्वाचः) येऽर्वाग्गच्छन्ति ते (क्रतवः) प्रजाः (न) इव (याताम्) गच्छताम् (विभ्वः) सकलविद्यासु व्यापिनः (रथम्) रमणीयम् यानम् (नर्यम्) नृषु साधुम् (वर्त्तयन्तु) ॥१॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्रोपमालङ्कारः । हे मनुष्या ! ये विद्वांसो युष्मानस्मांश्च विद्याबुद्धिप्रदानेन शिल्पविद्यया चानन्दयन्ति ते सर्वदा प्रशंसनीयाः सन्ति ॥१॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - विषयः
या सूक्ताच्या अर्थाची या पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात उपमालंकार आहे. हे माणसांनो ! जे विद्वान तुम्हाला व आम्हाला विद्या व बुद्धी तसेच शिल्पविद्येने आनंदित करतात ते सदैव प्रशंसनीय असतात. ॥ १ ॥
02 ऋभुऋड़्भुभिरभि वः - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ऋ॒भुरृ॒भुभि॑र॒भि वः॑ स्याम॒ विभ्वो॑ वि॒भुभिः॒ शव॑सा॒ शवां॑सि ।
वाजो॑ अ॒स्माँ अ॑वतु॒ वाज॑साता॒विन्द्रे॑ण यु॒जा त॑रुषेम वृ॒त्रम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ऋ॒भुरृ॒भुभि॑र॒भि वः॑ स्याम॒ विभ्वो॑ वि॒भुभिः॒ शव॑सा॒ शवां॑सि ।
वाजो॑ अ॒स्माँ अ॑वतु॒ वाज॑साता॒विन्द्रे॑ण यु॒जा त॑रुषेम वृ॒त्रम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ऋभु꣡र् ऋभु꣡भिर् अभि꣡ वः सियाम
वि꣡भ्वो विभु꣡भिः श꣡वसा श꣡वांसि
वा꣡जो अस्माँ꣡ अवतु वा꣡जसाताव्
इ꣡न्द्रेण युजा꣡ तरुषेम वृत्र꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
r̥bhúbhiḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
r̥bhúḥ ← r̥bhú- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
syāma ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:PRS, voice:ACT}
vaḥ ← tvám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
śávāṁsi ← śávas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:PL}
śávasā ← śávas- (nominal stem)
{case:INS, gender:N, number:SG}
u ← u (invariable)
{}
vibhúbhiḥ ← vibhú- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
víbhvā ← víbhvan- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
asmā́n ← ahám (pronoun)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
avatu ← √avⁱ- (root)
{number:SG, person:3, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jasātau ← vā́jasāti- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
índreṇa ← índra- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
taruṣema ← √taruṣy- (root)
{number:PL, person:1, mood:OPT, tense:AOR, voice:ACT}
vr̥trám ← vr̥trá- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:SG}
yujā́ ← yúj- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:SG}
पद-पाठः
ऋ॒भुः । ऋ॒भुऽभिः॑ । अ॒भि । वः॒ । स्या॒म॒ । विऽभ्वः॑ । वि॒भुऽभिः॑ । शव॑सा । शवां॑सि ।
वाजः॑ । अ॒स्मान् । अ॒व॒तु॒ । वाज॑ऽसातौ । इन्द्रे॑ण । यु॒जा । त॒रु॒षे॒म॒ । वृ॒त्रम् ॥
Hellwig Grammar
- ṛbhur ← ṛbhuḥ ← ṛbhu
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Ribhus.”
- ṛbhubhir ← ṛbhubhiḥ ← ṛbhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Ribhus.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- vaḥ ← tvad
- [noun], genitive, plural
- “you.”
- syāma ← as
- [verb], plural, Present optative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- vibhvo ← vibhvaḥ ← vibhū
- [noun], nominative, plural, masculine
- vibhubhiḥ ← vibhu
- [noun], instrumental, plural, masculine
- “Vishnu.”
- śavasā ← śavas
- [noun], instrumental, singular, neuter
- “strength; power; superiority.”
- śavāṃsi ← śavas
- [noun], accusative, plural, neuter
- “strength; power; superiority.”
- vājo ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- asmāṃ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
- avatu ← av
- [verb], singular, Present imperative
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- vājasātāv ← vājasātau ← vājasāti
- [noun], locative, singular, feminine
- “victory; battle.”
- indreṇa ← indra
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- yujā ← yuj
- [noun], instrumental, singular, masculine
- “ally; friend; pair; two; companion.”
- taruṣema ← taruṣ ← √tṛ
- [verb], plural, Present optative
- “overcome.”
- vṛtram ← vṛtra
- [noun], accusative, singular, masculine
- “Vṛtra; vṛtra [word].”
सायण-भाष्यम्
हे ऋभवः ऋभुभिः युष्माभिर्वयम् ऋभुः । उरु भवन्तीत्यृभवः । सन्तः विभुभिः युष्माभिः विभ्वः विभवश्च सन्तः शवांसि शत्रूणां बलानि शवसा युष्मदीयेन बलेन अभि स्याम अभिभवेम । तथा वाजसातौ संग्रामे वाजः एतत्संज्ञक ऋभुः अस्मानवतु पालयतु । अपि च युजा सहायभूतेन इन्द्रेण वृत्रं शत्रुं वयं तरुषेम हनाम । प्रायेणर्भवोऽपीन्द्रेण सह स्तूयन्त इति ॥
Wilson
English translation:
“Mighty with the Ṛbhus, opulent with the Vibhus, may we overcome by strength, the strength (of ourfoes); may Vāja defend us in battle; with Indra, our ally, may we destroy the enemy.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ṛbhus: ṛbhur ṛbhubhihvibhvo vibhubhiḥ: ṛbhu and uru = great; vibhu vibhvaḥ = rich or powerful
Jamison Brereton
As R̥bhu with the R̥bhus, as Vibhvan with the Vibhus, we would
overcome vast powers by your vast powers.
Let Vāja help us in winning the prize (vā́ja). With Indra as our yokemate, we would overcome our Vr̥tra [=obstacle].
Griffith
May we as Rbhu with your Rbhus conquer strength with our strength, as Vibhus with the Vibhus.
May Vaja aid us in the fight for booty, and helped by Indra may we quell the foeman.
Geldner
Als Ribhu mit den Ribhu´s, als Vibhu mit den Vibhu´s möchten wir durch eure Kraft den Kräften anderer überlegen sein. Vaja soll uns beistehen im Kampf um den Siegespreis. Mit Indra im Bunde wollen wir den Vritra, den Feind, überwinden.
Grassmann
Sei Ribhu mit den Ribhu’s, ihr die unsern, mit Vibhu’s Vibhvan und mit Kraft die Kräfte; Es helf uns Vadscha bei dem Kampf um Beute, im Bund mit Indra lasst den Feind uns schlagen.
Elizarenkova
Как Рибху вместе с (другими) Рибху, как Вибхва вместе с (другими) Вибху,
Мы хотим с помощью вашей силой превзойти силы (врагов)!
Пусть поможет нам Ваджа в завоевании награды!
Пусть одолеем мы врага с Индрой-союзником!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वसिष्ठः
- निचृत्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्य कैसे विद्वान् होते हैं, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जैसे (वाजः) विज्ञानवान् वा ऐश्वर्य्ययुक्त जन (ऋभुभिः) बुद्धिमान् उत्तम विद्वानों के साथ (वाजसातौ) संग्राम में (ऋभुः) बुद्धिमान् (वः) तुम्हें और (अस्मान्) हमें (अवतु) पाले रक्खे वा (युजा) योग किये हुए (इन्द्रेण) बिजुली आदि शस्त्र से (वृत्रम्) धन को प्राप्त हो, वैसे (विभ्वः) सकल शुभ गुण, कर्म और स्वभावों में व्याप्त हम लोग (विभुभिः) अच्छे गुणादिकों में व्याप्त जन और (शवसा) बल के साथ (शवांसि) बलों को (अभि, तरुषेम) प्राप्त हों जिससे हम लोग सुखी (स्याम) हों ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - इस मन्त्र में वाचकलुप्तोपमालङ्कार है । वे ही विद्वान् जन विद्याओं में व्याप्त शुभ गुण-कर्म-स्वभाव युक्त हैं, जो संग्राम में भी सब की रक्षा करके धन और बल दे सकते हैं ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यथा वाज ऋभुभिस्सह वाजसातावृभुर्वो युष्मानस्माँश्चावतु युजेन्द्रेण वृत्रं प्राप्नुयात् तथा विभ्वो वयं विभुभिः शवसा च सह शवांस्यभि तरुषेम यतो वयं सुखिनः स्याम ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
मनुष्याः कथं विद्वांसो भवन्तीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ऋभुः) मेधावी विद्वान् (ऋभुभिः) मेधाविभिराप्तैर्विद्वद्भिस्सह। ऋभुरिति मेधाविनाम। (निघं०३.१५)। (अभि) आभिमुख्ये (वः) युष्मान् (स्याम) (विभ्वः) सकलशुभगुणकर्मस्वभावव्यापिनः (विभुभिः) सद्गुणादिषु व्याप्तैः (शवसा) बलेन (शवांसि) सङ्ग्रामे (इन्द्रेण) विद्युदाद्यस्त्रेण (युजा) युक्तेन (तरुषेम) प्राप्नुयाम। तरुष्यतीति पदनाम। (निघं०४.२) (वृत्रम्) धनम्। वृत्रमिति धननाम। (निघं०२.१०) ॥२॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - अत्र वाचकलुप्तोपमालङ्कारः। त एव विद्वांसो व्याप्तविद्याशुभगुणस्वभावा भवन्ति ये संग्रामेऽपि सर्वान्रक्षयित्वा धनं बलं च दातु शक्नुवन्ति ॥२॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - या मंत्रात वाचकलुप्तोपमालंकार आहे. जे युद्धात सर्वांचे रक्षण करून धन व बल देऊ शकतात तेच विद्वान विद्या व शुभ गुण-कर्म-स्वभावाने युक्त असतात. ॥ २ ॥
03 ते चिद्धि - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
ते चि॒द्धि पू॒र्वीर॒भि सन्ति॑ शा॒सा विश्वाँ॑ अ॒र्य उ॑प॒रता॑ति वन्वन् ।
इन्द्रो॒ विभ्वाँ॑ ऋभु॒क्षा वाजो॑ अ॒र्यः शत्रो॑र्मिथ॒त्या कृ॑णव॒न्वि नृ॒म्णम् ॥
मूलम् ...{Loading}...
ते चि॒द्धि पू॒र्वीर॒भि सन्ति॑ शा॒सा विश्वाँ॑ अ॒र्य उ॑प॒रता॑ति वन्वन् ।
इन्द्रो॒ विभ्वाँ॑ ऋभु॒क्षा वाजो॑ अ॒र्यः शत्रो॑र्मिथ॒त्या कृ॑णव॒न्वि नृ॒म्णम् ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवः
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
ते꣡ चिद् धि꣡ पूर्वी꣡र् अभि꣡ स꣡न्ति शासा꣡
वि꣡श्वाँ अर्य꣡ उपर꣡ताति वन्वन्
इ꣡न्द्रो वि꣡भ्वाँ ऋभुक्षा꣡ वा꣡जो अर्यः꣡
श꣡त्रोर् मिथत्या꣡ कृणवन् वि꣡ नृम्ण꣡म्
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M
Morph
abhí ← abhí (invariable)
{}
cit ← cit (invariable)
{}
hí ← hí (invariable)
{}
pūrvī́ḥ ← purú- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:PL}
sánti ← √as- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:IND, tense:PRS, voice:ACT}
śāsā́ ← śā́s- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
té ← sá- ~ tá- (pronoun)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
uparátāti ← uparátāt- (nominal stem)
{case:LOC, gender:F, number:SG}
vanvan ← √vanⁱ- (root)
{number:PL, person:3, mood:INJ, tense:PRS, voice:ACT}
víśvān ← víśva- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
aryáḥ ← arí- (nominal stem)
{case:ACC, gender:M, number:PL}
índraḥ ← índra- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
r̥bhukṣā́ḥ ← r̥bhukṣā́- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
vā́jaḥ ← vā́ja- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
víbhvān ← víbhvant- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:SG}
kr̥ṇavan ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:3, mood:SBJV, tense:PRS, voice:ACT}
mithatyā́ ← mithatí- (nominal stem)
{case:INS, gender:F, number:SG}
nr̥mṇám ← nr̥mṇá- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
śátroḥ ← śátru- (nominal stem)
{case:GEN, gender:M, number:SG}
ví ← ví (invariable)
{}
पद-पाठः
ते । चि॒त् । हि । पू॒र्वीः । अ॒भि । सन्ति॑ । शा॒सा । विश्वा॑न् । अ॒र्यः । उ॒प॒रऽता॑ति । व॒न्व॒न् ।
इन्द्रः॑ । विऽभ्वा॑ । ऋ॒भु॒क्षाः । वाजः॑ । अ॒र्यः । शत्रोः॑ । मि॒थ॒त्या । कृ॒ण॒व॒न् । वि । नृ॒म्णम् ॥
Hellwig Grammar
- te ← tad
- [noun], nominative, plural, masculine
- “this; he,she,it (pers. pron.); respective(a); that; nominative; then; particular(a); genitive; instrumental; accusative; there; tad [word]; dative; once; same.”
- ciddhi ← cit
- [adverb]
- “even; indeed.”
- ciddhi ← hi
- [adverb]
- “because; indeed; for; therefore; hi [word].”
- pūrvīr ← pūrvīḥ ← puru
- [noun], accusative, plural, feminine
- “many; much(a); very.”
- abhi
- [adverb]
- “towards; on.”
- santi ← as
- [verb], plural, Present indikative
- “be; exist; become; originate; happen; result; be; dwell; be born; stay; be; equal; exist; transform.”
- śāsā ← śās
- [noun], instrumental, singular, feminine
- “śās; command; ruler; commander.”
- viśvāṃ ← viśvān ← viśva
- [noun], accusative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- arya ← aryaḥ ← ari
- [noun], accusative, plural, masculine
- uparatāti
- [adverb]
- vanvan ← van
- [verb], plural, Present injunctive
- “obtain; gain; desire; get; like; love; overcome.”
- indro ← indraḥ ← indra
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra; leader; best; king; first; head; self; indra [word]; Indra; sapphire; fourteen; guru.”
- vibhvāṃ ← vibhvā ← vibhvan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Vibhvan.”
- ṛbhukṣā ← ṛbhukṣāḥ ← ṛbhukṣan
- [noun], nominative, singular, masculine
- “Indra.”
- vājo ← vājaḥ ← vāja
- [noun], nominative, singular, masculine
- “prize; Vāja; reward; reward; Ribhus; vigor; strength; contest.”
- aryaḥ ← ari
- [noun], genitive, singular, masculine
- śatror ← śatroḥ ← śatru
- [noun], genitive, singular, masculine
- “enemy; foe; enemy; Asura.”
- mithatyā
- [adverb]
- kṛṇavan ← kṛ
- [verb], plural, Present conjunctive (subjunctive)
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- vi
- [adverb]
- “apart; away; away.”
- nṛmṇam ← nṛmṇa
- [noun], accusative, singular, neuter
- “manhood; power.”
सायण-भाष्यम्
ते तादृशाः इन्द्रः ऋभवश्व पूर्वीः बह्वीरस्मच्छत्रुसेनाः शासा शासनेन स्वकीययाज्ञया । यद्वा । विशस्यते हिंस्यतेऽनेनेति शासशब्द आयुधवाची । तेन अभि सन्ति अभिभवन्ति । चिद्धि इतीमौ पूरणौ । किंच उपरताति ॥ सप्तम्या लुक् ॥ उपरैः उपलैः पाषाणसदृशैरायुधैस्तायते विस्तार्यत इत्युपरताति युद्धम् । तस्मिन् विश्वान् समस्तान् अर्यः अरीञ्छत्रून् वन्वन् हिंसन्ति । विभ्वा ऋभुक्षाः वाजः एतत्संज्ञका ऋभवश्च इन्द्रः च अर्यः शत्रूणामभिगन्तारः सन्तः शत्रोः संबन्धि नृम्णं बलं मिथत्या । मेथतेरिदं रूपम् । मिथतिर्हिंसा । तया वि कृणवन् विकुर्वन्तु । विनाशयन्वित्यर्थः ॥
Wilson
English translation:
“They verily, (Indra and Ṛbhus), overcome multitudes by their prowess; they overcome all enemies inthe missile conflict; may Indra, Vibhvan, Ṛbhukṣin and Vāja, the subduers of foes, annihilate by their wrath thestrength of the enemy.”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Missile: uparatāti: upara = upala, a stone; upalaiḥ pāṣāṇasadṛśair āyudhaitāyate yuddham, war that is waged with weapons like stones, is uparatati
Jamison Brereton
Because these very ones [=Indra and the R̥bhus] overcome many
(commands) by their command, they conquer (even) in the face of the superiority of the outsider.
Indra, Vibhvan, R̥bhukṣan, and Vāja will put away the manliness of the outsider and of the rival by confronting it.
Griffith
For they rule many tribes with high dominion, and conquer all their foes in close encounter.
May Indra, Vibhvan, Vaja, and Rbhuksan destroy by turns the wicked foeman’s valour.
Geldner
Denn diese überbieten viele Machtgebote durch ihr Machtgebot; alle Welt, die hohen Herren übertrumpfen sie im Kampf um die Überlegenheit. Indra, Vibhvan, Ribhuksan, Vaja sollen die Kraft des Nebenbuhlers, des Feindes im Wettstreit brechen.
Grassmann
Denn sie beherrschen durch ihr Walten viele, besiegen alle Feinde, die sich nahen; Es mögen Indra, Vibhvan, Ribhu, Vadscha, im Kampf des bösen Feindes Mannheit tilgen.
Elizarenkova
Ведь это они одерживают верх над многими приказами (врага),
Они покоряют врагов (в борьбе) за первенство.
Пусть Индра, Вибхван, Рибхукшан, Ваджа
В схватке искалечат мужскую силу чужого, врага!
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवः
- वसिष्ठः
- त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर कौन राजा विजयशील राज्य का बढ़ानेवाला होता है, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे मनुष्यो ! जो (वाजः) बल विज्ञान और अन्नयुक्त (अर्यः) स्वामी (ऋभुक्षाः) उत्तम बुद्धिमानों को निरन्तर बसावे वह (इन्द्रः) परमैश्वर्ययुक्त महान् राजा (शत्रोः) शत्रु की (मिथत्या) हिंसा से (नृम्णम्) जो मनुष्यों में रमणीय ऐसे धन की इच्छा करता हुआ जिन (विश्वान्) समस्त (विभ्वान्) विद्या में व्याप्त अमात्य जनों को अपना करता है (ते) वे विद्वान् जन (उपरताति) मेघास्त्रादिकों से संग्राम में विजय (कृणवन्) करते हैं वे (चित्) ही (हि) निश्चय कर (शासा) शासन से (पूर्वीः) सनातन प्रजाजन (अभि, सन्ति) सब ओर से विद्यमान हैं तथा वह स्वामी (वि) विजयी होता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - वही राजा महान् विजयी होता है, जो धार्मिक उत्तम विद्वानों का संग्रह करता है ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे मनुष्या ! यो वाजोऽर्य ऋभुक्षाः स इन्द्रः शत्रोर्मिथत्या नृम्णमिच्छन् यान् विश्वान् विभ्वान् स्वकीयान् करोति त उपरताति विजयं कृणवन् ते चिद्धि शासा पूर्वीरभि सन्ति सोऽर्यो सुखी विजयी जायते ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुनः को राजा विजयी राज्यवर्धको भवतीत्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (ते) विद्वांसः (चित्) अपि (हि) यतः (पूर्वीः) सनातन्यः प्रजाः (अभि) (सन्ति) (शासा) शासनेन (विश्वान्) सर्वान् (अर्यः) स्वामी (उपरताति) उपरतातौ पलैः मेघास्त्रादिभिः संग्रामे (वन्वन्) याचन्ते (इन्द्रः) परमैश्वर्ययुक्तः (विभ्वान्) विभून् विद्याव्याप्तानमात्यान् (ऋभुक्षाः) य ऋभून् मेधाविनः क्षियति निवासयति स महान् (वाजः) बलविज्ञानान्नयुक्तः (अर्यः) स्वामी (शत्रोः) (मिथत्या) हिंसया (कृणवन्) कुर्वन्ति (वि) (नृम्णम्) नृणां रमणीयं धनम् ॥३॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - स एव राजा महान् विजयी भवति यो धार्मिकानुत्तमान् विदुषः संगृह्णाति ॥३॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - जो धार्मिक विद्वानांना बाळगतो तोच राजा महान विजयी होतो. ॥ ३ ॥
04 नू देवासो - त्रिष्टुप्
विश्वास-प्रस्तुतिः ...{Loading}...
नू दे॑वासो॒ वरि॑वः कर्तना नो भू॒त नो॒ विश्वेऽव॑से स॒जोषाः॑ ।
सम॒स्मे इषं॒ वस॑वो ददीरन्यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
मूलम् ...{Loading}...
नू दे॑वासो॒ वरि॑वः कर्तना नो भू॒त नो॒ विश्वेऽव॑से स॒जोषाः॑ ।
सम॒स्मे इषं॒ वस॑वो ददीरन्यू॒यं पा॑त स्व॒स्तिभिः॒ सदा॑ नः ॥
सर्वाष् टीकाः ...{Loading}...
अधिमन्त्रम् - sa
- देवता - ऋभवो विश्वेदेवा वा
- ऋषिः - वसिष्ठः
- छन्दः - त्रिष्टुप्
Thomson & Solcum
नू꣡ देवासो व꣡रिवः कर्तना नो
भूत꣡ नो वि꣡श्वे अ꣡वसे सजो꣡षाः
स꣡म् अस्मे꣡ इ꣡षं व꣡सवो ददीरन्
यूय꣡म् पात सुअस्ति꣡भिः स꣡दा नः
Vedaweb annotation
Strata
Cretic
Pāda-label
genre M
genre M
genre M
genre M;; repeated line
Morph
devāsaḥ ← devá- (nominal stem)
{case:VOC, gender:M, number:PL}
kartana ← √kr̥- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
nú ← nú (invariable)
{}
várivaḥ ← várivas- (nominal stem)
{case:NOM, gender:N, number:SG}
ávase ← ávas- (nominal stem)
{case:DAT, gender:N, number:SG}
bhūtá ← √bhū- (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:AOR, voice:ACT}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
sajóṣāḥ ← sajóṣa- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
víśve ← víśva- (nominal stem)
{}
asmé ← ahám (pronoun)
{case:DAT, number:PL}
dadīran ← √dā- 1 (root)
{number:PL, person:3, mood:OPT, tense:PRS, voice:MED}
íṣam ← íṣ- (nominal stem)
{case:ACC, gender:F, number:SG}
sám ← sám (invariable)
{}
vásavaḥ ← vásu- (nominal stem)
{case:NOM, gender:M, number:PL}
naḥ ← ahám (pronoun)
{case:ACC, number:PL}
pāta ← √pā- 1 (root)
{number:PL, person:2, mood:IMP, tense:PRS, voice:ACT}
sádā ← sádā (invariable)
{}
svastíbhiḥ ← svastí- (nominal stem)
{case:INS, gender:M, number:PL}
yūyám ← tvám (pronoun)
{case:NOM, number:PL}
पद-पाठः
नु । दे॒वा॒सः॒ । वरि॑वः । क॒र्त॒न॒ । नः॒ । भू॒त । नः॒ । विश्वे॑ । अव॑से । स॒ऽजोषाः॑ ।
सम् । अ॒स्मे इति॑ । इष॑म् । वस॑वः । द॒दी॒र॒न् । यू॒यम् । पा॒त॒ । स्व॒स्तिऽभिः॑ । सदा॑ । नः॒ ॥
Hellwig Grammar
- nū ← nu
- [adverb]
- “now; already.”
- devāso ← devāsaḥ ← deva
- [noun], vocative, plural, masculine
- “Deva; Hindu deity; king; deity; Indra; deva [word]; God; Jina; Viśvedevās; mercury; natural phenomenon; gambling.”
- varivaḥ ← varivas
- [noun], accusative, singular, neuter
- “room; varivas [word]; space; escape.”
- kartanā ← kartana ← kṛ
- [verb], plural, Aorist imperative
- “make; perform; cause; produce; shape; construct; do; put; fill into; use; fuel; transform; bore; act; write; create; prepare; administer; dig; prepare; treat; take effect; add; trace; put on; process; treat; heed; hire; act; produce; assume; eat; ignite; chop; treat; obey; manufacture; appoint; evacuate; choose; understand; insert; happen; envelop; weigh; observe; practice; lend; bring; duplicate; plant; kṛ; concentrate; mix; knot; join; take; provide; utter; compose.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- bhūta ← bhū
- [verb], plural, Aorist imperative
- “become; be; originate; transform; happen; result; exist; be born; be; be; come to life; grow; elapse; come to mind; thrive; become; impend; show; conceive; understand; stand; constitute; serve; apply; behave.”
- no ← naḥ ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- viśve ← viśva
- [noun], nominative, plural, masculine
- “all(a); whole; complete; each(a); viśva [word]; completely; wholly.”
- ‘vase ← avase ← av
- [verb noun]
- “support; help; prefer; prefer; like.”
- sajoṣāḥ ← sajoṣas
- [noun], nominative, singular, masculine
- “consentaneous; combined; associated; united.”
- sam
- [adverb]
- “sam; together; together; saṃ.”
- asme ← mad
- [noun], dative, plural
- “I; mine.”
- iṣaṃ ← iṣam ← iṣ
- [noun], accusative, singular, feminine
- “refreshment; enjoyment; stores.”
- vasavo ← vasavaḥ ← vasu
- [noun], nominative, plural, masculine
- “Vasu; Vasu; eight; vas; audbhida; Deva; sun; pāṃśuja; Agni.”
- dadīran ← dā
- [verb], plural, Present optative
- “give; add; perform; put; administer; fill into; give; ignite; put on; offer; use; fuel; pour; grant; feed; teach; construct; insert; drip; wrap; pay; hand over; lend; inflict; concentrate; sacrifice; splint; poultice; create.”
- yūyam ← tvad
- [noun], nominative, plural
- “you.”
- pāta ← pā
- [verb], plural, Present imperative
- “protect; govern.”
- svastibhiḥ ← svasti
- [noun], instrumental, plural, feminine
- “prosperity; well-being; fortune; benediction; svasti [word]; well; luck.”
- sadā
- [adverb]
- “always; continually; always; perpetually.”
- naḥ ← mad
- [noun], accusative, plural
- “I; mine.”
सायण-भाष्यम्
हे देवासः देवाः द्योतमाना ऋभवः यूयं नु अद्य नः अस्मभ्यं वरिवः धनं कर्तन कुरुत प्रयच्छत । तथा विश्वे सर्वे ऋभवो यूयं सजोषाः सह प्रीयमाणाः सन्तः नः अस्माकम् अवसे रक्षणाय भूत भवत । अपि च वसवः प्रशस्या ऋभवः इषम् अन्नम् अस्मे अस्मभ्यं सं ददीरन् संप्रयच्छेयुः । हे ऋभवः यूयम् अस्मान् सर्वदा कल्याणैः रक्षत ॥ ॥ १५ ॥
Wilson
English translation:
“Grant us, deities, this day opulence; may you all, may you all, well- plural ased alike, be (ready) for ourprotection; may the exalted (Ṛbhus) bestow upon us food; and do you (all) ever cherish us with blessingṣ”
Commentary by Sāyaṇa: Ṛgveda-bhāṣya
Ṛbhus: vasavaḥ = Vasus; praśasyaḥ, an epithet of Ṛbhavaḥ
Jamison Brereton
O gods, now make for us wide space. Be of one accord to help us. The good (gods) should give refreshment to us. – Do you protect us always with your blessings.
Griffith
Now, Deities, give us ample room and freedom: be all of you, one-minded, our protection.
So let the Vasus grant us strength and vigour. Preserve us evermore, ye Gods, with blessings.
Geldner
Nun schaffet uns freie Bahn, ihr Götter; seid uns alle einmütig zum Beistand! Die Vasu´s mögen uns Speisegenuß geben.-Behütet uns immerdar mit eurem Segen!
Grassmann
O schaffet uns, o Götter, weiten Raum nun, seid alle ihr zur Hülfe uns vereinigt; Es mögen uns die guten Labung schenken; ihr Götter, schützt uns stets mit eurem Segen.
Elizarenkova
Так создайте же нам широкий простор, о боги!
Будьте все единодушны, чтобы нам помочь!
Пусть Васу (все) вместе даруют нам жертвенную усладу!
Защищайте вы нас всегда (своими) милостями.
अधिमन्त्रम् (VC)
- ऋभवो विश्वे देवा वा
- वसिष्ठः
- विराट्त्रिष्टुप्
- धैवतः
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
फिर राजादिकों से विद्वानों को क्या करना चाहिये, इस विषय को अगले मन्त्र में कहते हैं ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - हे (सजोषाः) समान प्रीति के सेवनेवाले (वसवः) विद्या में निवासकर्त्ता (विश्वे) समस्त (देवासः) विद्वान् जनो ! तुम (नः) हमारा (वरिवः) सेवन (कर्त्तन) करो (नः) हमारी (अवसे) रक्षा आदि के लिये (नु) शीघ्र (भूत) संनद्ध होओ (अस्मे) हमारे लिये (इषम्) अन्न वा विज्ञान को (सम्, ददरीन्) अच्छे प्रकार देओ (यूयम्) तुम (स्वस्तिभिः) सुखों से (नः) हमारी (सदा) सर्वदा (पात) रक्षा करो ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान् राजजनो ! तुम हम लोगों की और प्रजाजनों की निरन्तर रक्षा करो, सर्वदा विज्ञान और अन्न आदि ऐश्वर्य को देओ, ऐसा करो तो तुम लोगों की हम निरन्तर रक्षा करें ॥४॥ इस मन्त्र में विद्वानों के गुण और कर्मों का वर्णन होने से इस सूक्त के अर्थ की इससे पूर्व सूक्त के अर्थ के साथ सङ्गति जाननी चाहिये ॥ यह अड़तालीसवाँ सूक्त और पन्द्रहवाँ वर्ग समाप्त हुआ ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - अन्वयः
अन्वय: हे सजोषा वसवो विश्वे देवासो ! यूयं नो वरिवः कर्त्तन नोऽवसे नु भूताऽस्मे इषं संददीरन् यूयं स्वस्तिभिर्नस्सदा पात ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - विषयः
पुना राजादिभिर्विद्वद्भिः किं कर्त्तव्यमित्याह ॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - पदार्थः
पदार्थान्वयभाषाः - (नु) क्षिप्रम्। अत्र ऋचि तुनुघेति दीर्घः। (देवासः) विद्वांसः (वरिवः) (कर्तना) कुर्यात्। अत्र संहितायामिति दीर्घः। (नः) अस्माकम् (भूत) भवत (नः) अस्माकम् (विश्वे) सर्वे (अवसे) रक्षणाद्याय (सजोषाः) समानप्रीतिसेविनः। अत्र वचनव्यत्ययेन जसः स्थाने सुः। (सम्) (अस्मे) अस्मभ्यम् (इषम्) अन्नं विज्ञानं वा (वसवः) ये विद्यायां वसन्ति ते (ददीरन्) प्रयच्छेयुः (यूयम्) (पात) (स्वस्तिभिः) (सदा) (नः) ॥४॥
दयानन्द-सरस्वती (हि) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वांसो ! राजजना यूयमस्मान् प्रजाः सततं रक्षत सर्वदा विज्ञानमन्नाद्यैश्वर्यं च प्रयच्छत एवं कृते सति युष्मान् वयं सततं रक्षेमेति ॥४॥ अत्र विद्वद्गुणकृत्यवर्णनादेतदर्थस्य पूर्वसूक्तार्थेन सह सङ्गतिर्वेद्या ॥ इत्यष्टचत्वारिंशत्तमं सूक्तं पञ्चदशो वर्गश्च समाप्तः ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - भावार्थः
भावार्थभाषाः - हे विद्वान राजजनांनो ! तुम्ही आमचे व प्रजेचे निरंतर रक्षण करा. सदैव विज्ञान व अन्न इत्यादी ऐश्वर्य द्या. असे करण्याने आम्ही तुमचे निरंतर रक्षण करू. ॥ ४ ॥
सविता जोशी ← दयानन्द-सरस्वती (म) - पादटिप्पनी
टिप्पणी: या मंत्रात विद्वानांच्या गुण कर्माचे वर्णन असल्यामुळे या सूक्ताच्या अर्थाची या पूर्वीच्या सूक्तार्थाबरोबर संगती जाणावी.